Decision was made at the court Správny súd Bratislava
Judgement was issued by Mgr. Monika Hrašnová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/86/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200470
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200470.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek
senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobcu: Združenie
domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820
174, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, IČO: 00 151
866, za účasti: MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., Rožňavská 24/A, 821 04 Bratislava, IČO: 35
733 209, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP3-2020/028910-003 zo dňa
21.01.2020, takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému a ďalšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Okresný úrad Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 04.10.2019 prvostupňové
rozhodnutie č. OU-MA-OSZP-2019/012043-GAM, ktorým po vykonaní zisťovacieho konania podľa § 29
zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“, príp. „zákon o posudzovaní
vplyvov“, „zákon o EIA“) a zákona č. 71/1976 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“) rozhodol podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní
vplyvov tak, že o posudzovaný zámer navrhovanej činnosti „MAN Truck & Bus center Bratislava“,
predložený navrhovateľom MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., Rožňavská 24/A, 821 04 Bratislava, IČO:
35 733 209, sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov. Vo výroku prvostupňového
rozhodnutia bola správnym orgánom zároveň uložená nevyhnutná povinnosť, a to pri spracovaní
ďalšieho stupňa dokumentácie stavby a v ďalšom procese konania o povolení činnosti podľa osobitných
predpisov rešpektovať pripomienky uvedené vo výroku rozhodnutia vo vzťahu k navrhovanej činnosti,
ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených k zámeru navrhovanej činnosti.
2. Zámer navrhovanej činnosti bude umiestnený v Bratislavskom samosprávnom kraji, okres A., na
pozemkoch registra „C“ parcelné č.: 5618/8, 5318/26, 5618/49 v k.ú. mesta Malacky. Pozemok sa
nachádza v priemyselnej zóne Záhorie – Eurovalley. Celková plocha pozemku je 15 000 m2 z toho 2
169 m2 je určených na zastavanie, 10 838 m2 určených na spevnené plochy a 1 993 m2 na plochy
zelene. Z rozhodnutia vyplýva, že zámer svojimi parametrami podľa prílohy č. 8 zákona o posudzovaní
vplyvov je zaradený do kapitoly 9. Infraštruktúra, pol. č. 16. Projekty rozvoja obcí vrátane
po a) pozemných stavieb alebo ich súborov (komplexov), ak nie sú uvedené v iných položkách tejto
prílohy, mimo zastavaného územia od 1 000 m2 podlahovej plochy – zisťovacie konanie a po b) statickejdopravy od 100 do 500 stojísk – zisťovacie konanie, ďalej Doprava a telekomunikácie, pol. č. 14 Objekty
na opravu a údržbu automobilovej techniky s kapacitou od 30 – 50 opravárenských miest – zisťovacie
konanie. V popise navrhovanej činnosti je okrem iného uvedené, že v riešenom areáli sú navrhované
hlavné stavebné objekty servisu MAN a umyvárne SO 101 a budova vrátnice SO 102. Vjazd do areálu
bude riešený novovybudovanou komunikáciou na severnej strane riešenej parcely. V areáli sa bude
nachádzať celkom 87 parkovacích miest rôznych dĺžok, ktoré budú slúžiť zamestnancom, zákazníkom
a pre nákladné automobily a autobusy firmy MAN. Východne od objektu SO 101 bude prístrešok pre
komunálny odpad a severne prístrešok pre havarované automobily.
3. Správny orgán prvého stupňa v rozhodnutí zisťovacieho konania uviedol, že podľa § 23 ods. 1
zákona o posudzovaní vplyvov listom č. OU-MA-OSZP-2019/012043/GAM zo dňa 29.07.2019 zaslal
zámer rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci. Zámer OÚ
MA zároveň zverejnil na webovom sídle ministerstva životného prostredia na webovej stránke https://
www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/man-truck-bus-center-bratislava-1 a informoval verejnosť podľa § 24
ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na svojom webovom sídle, na webovej stránke B. a na svojej
úradnej tabuli.
4. V rámci zisťovacieho konania použil kritériá pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 zákona
o posudzovaní vplyvov a zároveň vyhodnotil a prihliadal aj na stanoviská doručené príslušnými
dotknutými orgánmi a obcou podľa § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov.
5. V rozhodnutí správny orgán prvého stupňa uviedol stanovisko a požiadavky žalobcu, zaslané
k zverejnenému zámeru navrhovanej činnosti v postavení dotknutej verejnosti podľa § 24 ods.
2 zákona o posudzovaní vplyvov. Po vecnom vyhodnotení pripomienok žalobcu konajúci správny
orgán, s poukazom na výsledky zisťovacieho konania nepreukazujúce prekročenie medzných hodnôt
alebo limitov ustanovených osobitnými predpismi v oblasti životného prostredia v dôsledku realizácie
alebo prevádzky navrhovanej činnosti, dospel k záveru, že dôvody uvedené dotknutou verejnosťou na
posudzovanie vplyvov navrhovanej zmeny činnosti na životné prostredie nie sú opodstatnené. Preto jej
návrhom, aby sa rozhodlo o posudzovaní navrhovanej činnosti podľa zákona o posudzovaní vplyvov
prostredníctvom správy o hodnotení, verejného prerokovania, odborného posúdenia so spracovaním
záverečného stanoviska, ktoré navrhovanú zmenu činnosti komplexne posúdi a prípadne navrhne
kompenzačné opatrenia, nevyhovel.
6. V súvislosti s požiadavkou žalobcu o podklady rozhodnutia správny orgán prvého stupňa dal
do pozornosti, že listom č. OU-MA-OSZP-2019/012043/GAM zo dňa 02.09.2019 podľa § 33 ods. 2
správneho poriadku oznámil možnosť vyjadriť sa k podkladom pred vydaním rozhodnutia i k spôsobu
ich zistenia, prípadne navrhnúť doplnenie, pričom v oznámení bolo uvedené, že s podkladmi je možné
sa oboznámiť v sídle konajúceho správneho orgánu na Okresnom úrade Malacky, odbor starostlivosti
o životné prostredie, úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie, Záhorácka 2942/60 A, 90101
Malackyvúradnýchhodinách.Termínbolopotrebnévopredohlásiťnauvedenomtelefónnomčíslealebo
emailovej adrese. Vyjadrenie k podkladom rozhodnutia bolo potrebné doručiť v lehote do 7 dní odo dňa
doručenia oznámenia.
7. V nadväznosti na uvedené správny orgán konštatoval, že žalobca napriek vyššie uvedenému
oznámeniu v lehote stanovenej OÚ Malacky v súlade s § 23 ods. 1 správneho poriadku a v súlade so
zásadou hospodárnosti konania a rovnosti procesných práv a povinností všetkých účastníkov konania,
do spisu na OÚ Malacky nenahliadol.
8. K požiadavke žalobcu o realizáciu konzultácie správny orgán uviedol, že k navrhovanej činnosti
nenariadil ústne pojednávanie za účelom vykonania konzultácií vzhľadom k tomu, že to povaha veci
nevyžadovala. V tejto súvislosti dôvodil, že konzultácie podľa § 63 zákona sú vykonávané v súlade s
§ 64 zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávania podľa § 21 správneho poriadku. Správny
orgán nariadi ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, ak to vyžaduje povaha veci, najmä
ak sa tým prispeje k jej objasneniu alebo to ustanovuje osobitný zákon.
9. Záverom konštatoval, že na základe posúdenia predloženého zámeru a doručených vyjadrení
k zámeru, zhodnotenia stavu životného prostredia v záujmovom území a po vykonaní zisťovacieho
konania podľa § 29 zákona o posudzovaní vplyvov, že navrhovaná činnosť nepredstavuje taký zásahdo životného prostredia, ktorý by v značnej miere ohrozoval životné prostredie a zdravie obyvateľov,
nie je v rozpore so všeobecne záväznými predpismi v oblasti starostlivosti o životné prostredia zdravie
obyvateľov a že vzhľadom na charakter, rozsah a predpokladané vplyvy navrhovanej činnosti na životné
prostredie neboli identifikované také závažné okruhy problémov, ktoré by bolo potrebné posudzovať
podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
10. Na odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-
OOP3-2020/028910-003zodňa21.01.2020postupompodľa§59ods.2správnehoporiadku,stotožniac
sa so skutkovými a vecnými dôvodmi napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobcu zamietol a
odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.
11. K odvolacej námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol
podmienky eliminujúce negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a vyjadrenia
verejnosti, žalovaný uviedol, že sa nezakladajú na pravde, dajúc do pozornosti, že správny orgán
v napadnutom rozhodnutí uviedol podmienky pre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov navrhovanej
činnosti na životné prostredie podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov, pričom odpovede na
námietkydotknutejverejnosti(Združeniedomovýchsamospráv)bolivnapadnutomrozhodnutípodrobne
zdôvodnené na stranách č. 7 až 18.
12. Ako nezakladajúce sa na pravde vyhodnotil žalovaný aj odvolacie dôvody napádajúce nedostatočné
zverejnenie predloženého zámeru navrhovanej činnosti a podkladov rozhodnutia. Zastal názor, že
prvostupňový správny orgán dostatočným spôsobom zverejnil predložený zámer navrhovanej činnosti,
dal možnosť dotknutým orgánom a dotknutej verejnosti vyjadriť sa k nemu a dostatočným spôsobom
zabezpečil upovedomenie účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia.
13. S poukazom na upovedomenie č. OU-MA-OSZP-2019/012043-GAM z 29.07.2019 žalovaný
konštatoval, že správny orgán prvého stupňa v súlade s § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov
upovedomil o začatí konania rezortný orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú obec, ktorej
zámer zaslal v prílohe, informoval verejnosť o doručenom zámere, o tom, že podlieha zisťovaciemu
konaniu a ďalších skutočnostiach v súlade s § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov a zverejnil
05.06.2019 informáciu pre verejnosť o uvedenom zámere na webovom sídle Ministerstva životného
prostredia SR a taktiež listom a č. OU-MA-OSZP-2019/012043-GAM z 02.09.2019 v súlade s § 33 ods.
2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a oznámil im, kde a v
ako čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia. Za nepravdivé
tvrdenie označil námietku žalobcu, že správny orgán právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia
podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho
poriadku, dodajúc, že uvedené paragrafové znenie prvostupňový správny orgán v upovedomení o
podkladoch rozhodnutia neuvádza.
14. K požiadavke žalobcu, aby správny orgán zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania
konzultácie s povoľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a
dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania
podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov uviedol, že pod pojmom „konzultácia“ je potrebné rozumieť
všetky úkony a postupy, ktoré sa v celom procese posudzovania navrhovaných činností vykonávajú a sú
priamo ustanovené v zákone o posudzovaní. V tejto súvislosti argumentoval, že v prípade posudzovania
navrhovaných činnosti je to napr. zaslanie zámeru podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov
povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu a dotknutej obci, zverejnenie zámeru
navrhovanej činnosti na webovom sídle ministerstva, ďalej zverejnenie zámeru navrhovanej činnosti
dotknutou obcou podľa § 23 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov na úradnej tabuli obce, informovanie
verejnosti na webovom sídle príslušného orgánu podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov,
vyžiadanie doplňujúcich informácií zo strany príslušného orgánu od navrhovateľa na objasnenie
pripomienok a požiadaviek vyplývajúcich zo stanovísk dotknutých orgánov a dotknutej verejnosti v
súlade s § 29 ods. 10 zákona o posudzovaní vplyvov, upovedomenie o termíne a mieste verejného
prerokovania v súlade s § 30 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, zverejnenie rozsahu hodnotenia
navrhovanej činnosti podľa § 30 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov príslušným správnym orgánom,
informovanieverejnostiourčenomrozsahuhodnotenianavrhovanejčinnostinavrhovateľomvspolupráci
s dotknutou obcou podľa § 30 ods. 7 zákona o posudzovaní vplyvov, predloženie pripomienok k rozsahu
hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 30 ods. 8 zákona o posudzovaní vplyvov, zverejnenie správyo hodnotení správnym orgánom podľa § 33 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov, oznámenie termínu
a miesta verejného prerokovania dotknutou obcou podľa § 34 ods. 3 zákona o posudzovaní, doručenie
stanovískdotknutýchorgánovadotknutejverejnostipodľa§35ods.1a2zákonaoposudzovanívplyvov,
poskytnutie doplňujúcich informácií navrhovateľom k prípadným stanoviskám k správe o hodnotení v
súlade s § 35 zákona o posudzovaní vplyvov a v neposlednom rade zverejnenie záverečného stanoviska
v súlade s 37 ods. 6 zákona o posudzovaní vplyvov.
15. Pod pojmom konzultácia žalovaný rozumie aj nariadenie ústneho pojednávania v súlade s § 21
správneho poriadku, nazeranie do spisov v súlade § 23 správneho poriadku, mať možnosť vyjadriť sa k
podkladu rozhodnutia, k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie v súlade s § 33 ods.
2 správneho poriadku. K uvedenému dodal, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov
sú vykonávané v súlade s § 64 cit. zákona a ako ústne pojednávania podľa § 21 správneho poriadku.
Správny orgán nariadi ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, ak to vyžaduje povaha veci,
najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo to ustanovuje osobitný zákon. Správny orgán v konaní
podľazákonaoposudzovanívplyvovnavrhovanejčinnostinebudenariaďovaťústnepojednávaniepodľa
§ 21 správneho poriadku, ak to povaha veci nevyžaduje. S poukazom na uvedené žalovaný vyjadril
názor, že v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „MAN
Truck & Bus center Bratislava“, bolo verejnosti umožnené vykonať písomné konzultácie prostredníctvom
zaslania písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona o posudzovaní vplyvov. Zámer navrhovanej
činnosti bol v súlade s ustanoveniami zákona o posudzovaní zverejnený a verejnosti dostupný na
webovom sídle prvostupňového správneho orgánu a zároveň bol zverejnený dotknutou obcou v súlade
so zákonom o posudzovaní vplyvov.
16. K požiadavke žalobcu, aby bol oboznámený s podkladmi odvolacieho konania pre účely § 33 ods. 2
a § 56 správneho poriadku, žalovaný konštatoval, že k porušeniu tohto ustanovenia správneho poriadku
môže dôjsť aj v postupe odvolacieho orgánu, a to vtedy, ak odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho
poriadku doplní dokazovanie vykonaním nových dôkazov bez toho, aby dal účastníkom konania, resp.
zúčastnenej osobe možnosť vyjadriť sa k daným výsledkom dokazovania. Na druhej strane, ak bol
účastník konania oboznámený so skutkovým podkladom rozhodnutia, z ktorého vychádzal v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia prvostupňový správny orgán, a účastník konania k podkladom rozhodnutia a
ani v odvolaní nemal námietky, nie je potrebné, aby odvolací orgán vykonal o tomto skutkovom podklade
ďalšie zisťovanie a vykonanie nových dôkazov, alebo aby výsledok už skôr vykonaných zisťovaní pred
vydaním svojho rozhodnutia opakovane predkladal účastníkom konania na vyjadrenie.
17. Žalovaný k ustanoveniu § 56 správneho poriadku konštatoval, že táto povinnosť sa vzťahuje
na prvostupňový správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal a túto povinnosť prvostupňový
správny orgán aj vykonal tým, že listom č. OU-MA-OSZP-2019/016667-GAM zo 06.11.2019 upovedomil
ostatných účastníkov konania o obsahu podaného odvolania proti napadnutému rozhodnutiu.
18. Vo vzťahu k zisťovaciemu konaniu žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní
o tom, či sa navrhovaná činnosť bude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, primerane
použil kritéria pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 tohto zákona, kde prihliadal najmä
na povahu a rozsah navrhovanej činnosti „MAN Truck & Bus center Bratislava“, ktorej predmetom
je servisná činnosť a umývanie nákladných automobilov a autobusov. V tejto súvislosti zopakoval,
že realizáciou navrhovanej činnosti sa nepredpokladá závažný negatívny vplyv na jednotlivé zložky
životného prostredia a zdravie obyvateľstva. Riziká v zámere navrhovanej činnosti sa pohybujú v
spoločensky prijateľnej miere a je možné im predchádzať opatreniami na zmiernenie nepriaznivých
vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie uvedenými v kapitole 4., bod. 4.10 predloženého
zámeru, resp. opatreniami a dodržaním podmienok, ktoré vyplynuli zo stanovísk dotknutých subjektov k
zámeru navrhovanej činnosti, doručených prvostupňovému správnemu orgánu v procese zisťovacieho
konania.
19. Záverom konštatoval, že prvostupňový správny orgán v priebehu zisťovacieho konania postupoval
podľa ustanovení zákona o posudzovaní a v súlade s ustanoveniami správneho poriadku a zaoberal
sa všetkými pripomienkami vznesenými v procese zisťovacieho konania. Poukázal na skutočnosť, že
prvostupňové ako aj druhostupňové rozhodnutie tvoria jeden celok, z čoho vyplýva, že druhostupňový
správnyorgán,pokiaľmázapreukázané,ženeexistujúrozporyvdôkazoch,takakojetovtomtoprípade,sa môže stotožniť a poukázať na obsah prvostupňového správneho rozhodnutia. V tejto súvislosti dodal,
že v priebehu odvolacieho konania neboli vznesené žiadne nové skutočnosti, návrhy ani nové podnety,
ktoré by neboli známe prvostupňovému správnemu orgánu pred vydaním rozhodnutia v zisťovacom
konaní. Prvostupňový správny orgán v rozhodnutí, že zámer navrhovanej činnosti „MAN Truck & Bus
center Bratislava“ sa nebude posudzovať podľa zákona o posudzovaní vplyvov, primerane použil kritériá
pre zisťovacie konanie uvedené v prílohe č. 10 k zákonu o posudzovaní vplyvov, pričom prihliadal aj
na stanoviská k zámeru doručené podľa § 23 ods. 4 cit. zákona, čo je v súlade s § 29 ods. 3 zákona
o posudzovaní vplyvov.
II. Rozsah a dôvody žaloby
20.ŽalobcavzákonomstanovenejlehotepodalnaKrajskýsúdvBratislaveprotirozhodnutiužalovaného
správnu žalobu, ktorou sa z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) domáhal, aby správny súd
rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.
21. Vo vzťahu k prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu uviedol, že proti tomuto podal v
zákonnej lehote odvolanie elektronicky cez ústredný portál verejnej správy, v ktorom namietal najmä, že
jeho výroková časť neobsahuje podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv navrhovanej činnosti
na životné prostredie a že konajúci správny orgán aplikoval právo spôsobom, ktoré odporuje účelu a
cieľom Aarhuského dohovoru, zákonu o EIA, európskemu právu a Ústave Slovenskej republiky.
22. Žalobca uviedol, že v procese EIA definoval konkrétne environmentálne záujmy, ktoré si želal riešiť
v príslušnom konaní tak, aby s využitím najmä § 3 ods. 4 správneho poriadku vybavenie veci správnym
orgánom viedlo k správnemu, efektívnemu vybaveniu veci a podľa možnosti s preferenciou zmierneho
vybavenia veci medzi účastníkmi konania navzájom. V tejto súvislosti namietal, že úrad volil procesný
postup, ktorý zásadne neviedol a ani nemohol viesť k naplneniu práv verejnosti, a preto konal úrad v
rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv žalobcu.
23. Žalobca namietal, že prvostupňový správny orgán vo vydanom rozhodnutí nesprávne aplikoval § 29
ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov a návrh podmienok rozhodnutia žalobcu v rozhodnutí
zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie o životnom
prostredí podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní vplyvov tým, že neboli sprístupnené verejnosti
predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia podmienil nahliadnutím do
spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup.
24. Ďalej žalobca namietal, že v konaní došlo k porušeniu jeho práva efektívne hájiť svoje záujmy podľa
§ 3 ods. 2 správneho poriadku v kombinácii so zákonom č. 43/2006 Z. z. (Aarhuský dohovor) tým,
že prvostupňový orgán v rozpore s § 63 o posudzovaní vplyvov neumožnil žalobcovi zúčastniť sa na
konzultácii.
25. Vo vzťahu k napádanej nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia žalobca namietal, že
jeho dôvody považuje za neprimerane všeobecné a nespĺňajúce podmienku vyjadrenú v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“, príp, „najvyšší súd“) č. k. 1 So/115/2010,
týkajúcom sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu. Žalobca ďalej uviedol, že v
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým
spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia ako aj zákonné normy,
ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale
aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach. Zároveň svojimi návrhmi naznačil konkrétne opatrenia, o
ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto environmentálnych záujmov.
26. Žalobca vyjadril názor, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné
náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia. Nedostatočne vysvetlil spôsob použitia správnej
úvahy, čo je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia.
27. Zároveň žalobca považuje napadnuté rozhodnutia za nesprávne. V tejto súvislosti namietal, že nie
je možné sa stotožniť s tým, že žalovaný prihliadol a vyhodnotil všetky písomné stanoviská doručenév priebehu zisťovacieho konania, pretože sa v odôvodnení s pripomienkami žalobcu ako dotknutej
verejnosti náležitým spôsobom nevysporiadal. Týmto postupom boli žalobcovi odopreté práva na
efektívne hájenie a presadzovanie jeho záujmov, najmä ústavného práva zachyteného v čl. 44 Ústavy
SR, a to aj v zmysle ustálenej judikatúry, zopakujúc námietku, že v odôvodnení oboch napadnutých
rozhodnutí absentuje akákoľvek vlastná úvaha správneho orgánu a ide iba o sumarizáciu zákonných
ustanovení.
28. V súvislosti so žalobným bodom napádajúcim procesné pochybenia predmetného správneho
konania a porušenia procesných práv žalobcu, dal žalobca do pozornosti, že požiadal prvostupňový
orgán v zmysle § 23 ods. 1 správneho poriadku v prvostupňovom konaní o kópiu spisu listom, ktorý mu
však príslušný orgán nevyhotovil a nedoručil. Požiadavka žalobcu o zaslanie administratívneho spisu
prevedeného do elektronickej podoby bola osobitným vyžiadaním účastníka konania a správny orgán
mal na základe v žalobe uvedenej argumentácie povinnosť jej vyhovieť (naplnenie materiálneho práva
podľa čl. 4 Aarhuského dohovoru a čl. 45 Ústavy SR v spojení s čl. 7 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR
o eurokonformnom a ústavnekonformnom výklade zákona).
29. V nadväznosti na uvedené žalobca namietal, že zároveň sa v napadnutom rozhodnutí správny orgán
s uvedenou žiadosťou žalobcu nevysporiadal riadne a namiesto toho použil zmätočnú argumentáciu,
ktorou spôsobil nezákonnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia. S poukazom na znenie
§ 23 ods. 1 správneho poriadku mal žalobca za to, že správne orgány oboch stupňov pri rozhodovaní
odignorovali zákonný postup vyplývajúci z ustanovenia § 23 ods. 1 správneho poriadku, v zmysle
ktorého účastníci konania pri nahliadnutí do spisu majú právo dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní.
30. Žalobca argumentoval, že existujú iba dve možnosti, ako sa môže žalobca dostať ku kópii spisu ako
súboru relevantných informácií o životnom prostredí pre dané správne konanie, a to, buď tak, že osobne
nahliadnedospisuapožiadaovyhotoveniejehokópie,alebožepoverenýpracovníknapísomnúžiadosť
zabezpečí elektronickú podobu spisu, čo žalobca považuje za časovo efektívnejší a hospodárnejší
spôsob získania kópie spisu ako aj za možnosť zabezpečiť žalobcovi výkon jeho práv týkajúcich sa
ochrany životného prostredia. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že nerozumie nástojčivému odmietaniu
správneho orgánu doručovať elektronické kópie spisov žalobcovi, ani prečo trvá na tom, že kópie spisov
je možné vyhotovovať len pri nahliadaní do spisu. Argumentoval, že podľa § 23 ods. 1 správneho
poriadku účastníci konania majú právo dostať kópie spisov, pričom viazanie tohto práva na osobné
nahliadanie do spisu nie len že nemá žiadny zákonný základ, ale okrem jeho šikanózneho charakteru
je takáto interpretácia nelogická a jej jediným zmyslom je vytvoriť umelú prekážku, ktorá sťažuje prístup
verejnosti k informáciám týkajúcim sa životného prostredia. Tento názor podporil poukazom na zákon o
e-governmenteč.305/2013Z.z.,ktorýaplikačnepreferujeelektronickúkomunikáciuúradovsúčastníkmi
aj preto, že je to najefektívnejší spôsob (napr. §17).
31. Postup prvostupňového správneho orgánu v tejto veci žalobca zároveň označil za rozporný s čl. 3
ods. 2 zákona č. 43/2006 Z. z. Aarhuského dohovoru, podľa ktorého majú úradníci a správne orgány
podporovať a usmerňovať verejnosť pri požadovaní prístupu k informáciám a uľahčovať jej účasť na
rozhodovacom procese. Žalobca mal za to, že správny orgán si nemôže diktovať, akým spôsobom
umožní účastníkom konania realizovať ich procesné práva, obzvlášť, ak tým obmedzí, sťaží alebo zmarí
vecné naplnenie práv účastníka konania.
32. Na základe vyššie uvedeného postupu prvostupňového správneho orgánu žalobca namietal, že mu
bolo upreté právo na vyjadrenie k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33
ods. 2 správneho poriadku. Tiež mu bolo odopreté procesné právo ako účastníkovi konania a s ním
úzko súvisiacim právom práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky a
právomnaspravodlivýprocesvychádzajúcehozÚstavySlovenskejrepubliky.Napadnutýmrozhodnutím
tieto pochybenia prvostupňového orgánu žalovaný nezhojil ani nezákonné prvostupňové rozhodnutie
nezrušil ani nezmenil.
33. Ďalej žalobca namietal, že v napadnutom rozhodnutí sa žalovaný s oprávnením žalobcu dostať
kópiu spisu nevysporiadal správne. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia odkazuje na § 33 ods. 2
správneho poriadku o povinnosti dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jehodoplnenie. Zároveň konštatuje, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku nie je povinný zasielať spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom aj samotné podklady. Avšak k oprávneniu dostať kópiu spisu
podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku sa nijakým spôsobom nevyjadril. V súvislosti s touto žalobnou
námietkou žalobca podporil jej dôvodnosť poukazom na právny záver najvyššieho súdu vyplývajúci z
jeho rozhodnutia sp. zn. 10Sžp/3/2013 zo dňa 21.08.2013, ktorý hovorí o tom, že povinnosť/právo podľa
§ 33 správneho poriadku nemožno nahradiť odkazom na § 23 ods. 1, 4 správneho poriadku, pretože z
tejto formulácie je zrejmé, že ide o dve rôzne zákonné ustanovenia, z ktorých vyplývajú dve obsahovo
rôzne práva účastníkom konania. Preto nie je možné ani povinnosti/právo podľa § 23 ods. 1 správneho
poriadku nahradiť odkazom na § 33 správneho poriadku tak, ako to urobil správny orgán v napadnutom
rozhodnutí.
34. Ďalej z procesných pochybení žalobca namietal, že správne orgány oboch stupňov odignorovali
dohodu o zmiery podpísanú navrhovateľom zámeru navrhovanej činnosti (v postavení ďalšieho
účastníka v tomto konaní) a žalobcom a nepostupovali podľa § 48 správneho poriadku. Žalobca dal
do pozornosti, že podpísanú dohodu o zmieri predložili prvostupňovému orgánu ešte pred vydaním
prvostupňového rozhodnutia, avšak prvostupňový orgán túto dohodu odignoroval a predložil odvolanie s
kompletným spisom na odvolací orgán. Žalobca dodal, že touto dohodou ako aj konaním ku nej vedúcim
mali účastníci konania záujem napraviť a zhojiť nedostatky správnych orgánov zmiernym spôsobom.
Namietal, že ani odvolací orgán – žalovaný na dohodu o zmiery neprihliadal ako na spôsob, ktorým
účastníci konania chceli vybaviť vec zmierne podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku, nezaoberal sa ňou
a nerozhodol o zmiery podľa § 48 správneho poriadku.
35. Na základe vyššie namietaného postupu mal žalobca za to, že týmto bolo súčasne druhostupňové
rozhodnutie vydané v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku, teda na základe neúplného a nepresne
zisteného skutkového stavu.
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
36. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe, s poukazom na zhodnosť jej dôvodov s odvolacími dôvodmi,
navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
37. Žalobné námietky napádajúce nesprávny zákonný postup v preskúmavanom administratívnom
konaní a porušenie procesných práv žalobcu žalovaný označil za nepravdivé. Na podporu tohto tvrdenia
zopakoval argumentáciu, skutkové zistenia a dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí.
38. Konštatoval, že prvostupňový správny orgán v rámci procesu posudzovania vplyvov zámeru
navrhovanej činnosti na životné prostredie postupoval podľa príslušných ustanovení zákona o
posudzovaní a správneho poriadku. Zaoberal sa všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi
rezortného orgánu, povoľujúceho orgánu, dotknutých orgánov a dotknutej obce, ktoré boli vznesené v
rámci zisťovacieho konania a boli v súlade s § 23 ods. 4 zákona o posudzovaní vplyvov doručené v
zákonom stanovenej lehote do 21 dní od doručenia zámeru navrhovanej činnosti. Taktiež sa zaoberal
všetkými pripomienkami, námietkami a návrhmi verejnosti, ktoré boli doručené do 21 dní od zverejnenia
zámeru navrhovanej činnosti na webovom sídle ministerstva, resp. od zverejnenia podľa § 23 ods. 3
zákona o posudzovaní vplyvov na úradnej tabuli obce. Prípadné ďalšie námietky bude možné riešiť v
ďalšom stupni povoľovania zámeru navrhovanej činnosti podľa osobitných predpisov.
39. Námietka žalobcu, že prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí neuviedol podmienky,
ktoré eliminujú negatívne vplyvy zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie a vyjadrenia
verejnosti, sa podľa názoru žalovaného nezakladajú na pravde. V tejto súvislosti uviedol, že
prvostupňový správny orgán v napadnutom rozhodnutí uviedol vo výroku rozhodnutia č. OU-MA-
OSZP-2019/012043-GAM zo 04.10.2019 podmienky pre elimináciu alebo zmiernenie vplyvov zámeru
navrhovanej činnosti na životné prostredie podľa § 29 ods. 13 zákona o posudzovaní vplyvov a námietky
dotknutej verejnosti (Združenia domových samospráv, o.z.) boli v napadnutom rozhodnutí podrobne
zdôvodnené na stranách č. 7 až 18.
40. Žalovaný k námietke žalobcu, že informácie o životnom prostredí neboli zverejnené predpísaným
spôsobom a právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia prvostupňový správny orgán podmienil
nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku uviedol, že uvedené sa nezakladá napravde. Dal do pozornosti, že prvostupňový správny orgán v súlade s § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní
vplyvov listom č. OU-MA-OSZP-2019/012043/GAM z 29.07.2019 upovedomil o začatí konania rezortný
orgán, povoľujúci orgán, dotknuté orgány a dotknutú obec, ktorej zámer navrhovanej činnosti zaslal v
prílohe. Následne informoval verejnosť o zámere navrhovanej činnosti, o tom, že podlieha zisťovaciemu
konaniu a ďalších skutočnostiach v súlade s § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov a zverejnil
bezodkladne informáciu pre verejnosť o zámere navrhovanej činnosti na webovom sídle Ministerstva
životného prostredia SR, na webovom sídle úradu a na svojej úradnej tabuli. Taktiež v súlade s § 33
ods. 2 správneho poriadku upovedomil účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia a oznámil im, kde
a v akom čase je možné do spisu nahliadnuť a vyjadriť sa k podkladom na vydanie rozhodnutia. Taktiež
nie je pravda, že prvostupňový správny orgán právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia podľa §
33 ods. 2 správneho poriadku podmienil nahliadnutím do spisu podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku.
Uvedené paragrafové znenie prvostupňový správny orgán v upovedomení o podkladoch rozhodnutia
neuvádza.
41. Žalovaný k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán mu v zmysle § 23 ods. 1 správneho
poriadku nevyhotovil a nedoručil kópiu spisu listom, uviedol, že podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku, že
právo nazerať do spisov je procesnoprávnym prejavom práva dotknutej osoby na prístup k informáciám
v správnom konaní. Správny poriadok neupravuje postup správneho orgánu v súvislosti s realizáciou ich
procesných práv podľa ods. 1. Pokiaľ ide o nazeranie do spisov, realizácia tohto práva v praxi prebieha
v prítomnosti zamestnanca správneho orgánu a o využití práva by mal správny orgán urobiť záznam.
Takýto záznam je dôležitý najmä v súvislosti s prípadným preskúmavaním rozhodnutia správneho
orgánu,keďúčastníkkonanianamietaporušenietohtosvojhoprocesnéhoprávavsúvislostisodoprením
nazretia do spisu. V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 23 ods. 4 správneho poriadku, z ktorého
možno odvodiť, že správny poriadok nevylučuje, aby správny orgán za úhradu zaslal kópiu spisu
oprávnenej osobe. Správny poriadok priznáva osobám právo dostať informáciu aj iným spôsobom (napr.
ústne) Pokiaľ ide o formy sprístupnenia informácií zo spisov nazretím, z obsahu tohto procesného práva
vyplýva, že sa realizuje osobným nahliadnutím do spisu.
42.Žalovanývyjadrilnázor,žeprvostupňovýsprávnyorgándostatočnýmspôsobomzverejnilpredložený
zámer navrhovanej činnosti, dal možnosť dotknutým orgánom a dotknutej verejnosti vyjadriť sa k nemu
a dostatočným spôsobom zabezpečil upovedomenie účastníkov konania o podkladoch rozhodnutia.
43. K požiadavke žalobcu, aby správny orgán zvolal ústne pojednávanie za účelom vykonania
konzultácie s povoľujúcim orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a
dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania
podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov uviedol argumentáciu obsiahnutú v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia druhého stupňa, teda, že pod pojmom „konzultácia“ je potrebné rozumieť všetky úkony
a postupy, ktoré sa v celom procese posudzovania navrhovaných činností vykonávajú a sú priamo
ustanovené v zákone o posudzovaní vplyvov, ktoré príkladmo uviedol. V nadväznosti na uvedené dodal,
že pod pojmom konzultácia rozumie aj nariadenie ústneho pojednávania v súlade s § 21 správneho
poriadku, nazeranie do spisov v súlade § 23 správneho poriadku, mať možnosť vyjadriť sa k podkladu
rozhodnutia,kspôsobujehozistenia,prípadnenavrhnúťjehodoplnenievsúlades§33ods.2správneho
poriadku.
44. Žalovaný k uvedenému uvádza, že konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov sú
vykonávané v súlade s § 64 zákona o posudzovaní vplyvov ako ústne pojednávania podľa § 21
správneho poriadku. Správny orgán nariadi ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, ak to
vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo to ustanovuje osobitný zákon.
Správny orgán v konaní podľa zákona o posudzovaní vplyvov navrhovanej činnosti nebude nariaďovať
ústne pojednávanie podľa § 21 správneho poriadku, ak to povaha veci nevyžaduje.
45. Na základe uvedeného žalovaný zastal názor, že v zisťovacom konaní podľa zákona o posudzovaní
vplyvov zámeru navrhovanej činnosti „MAN Truck & Bus center Bratislava“, bolo verejnosti umožnené
vykonať písomné konzultácie prostredníctvom zaslania písomného stanoviska podľa § 24 ods. 3 zákona
o posudzovaní. Zámer navrhovanej činnosti bol v súlade s ustanoveniami zákona o posudzovaní
zverejnený a verejnosti dostupný na webovom sídle prvostupňového správneho orgánu a zároveň bol
zverejnený dotknutou obcou v súlade so zákonom o posudzovaní vplyvov.46. Zároveň žalovaný konštatoval, že všetky uvedené postupy prvostupňového správneho orgánu boli
vykonané aj v súlade s Aarhuským dohovorom č. 43/2006 Z.z. a verejnosti bolo umožnené presadzovať
svojeprávaazáujmyaboladostatočneoboznámenásostavomživotnéhoprostrediavrámcizverejnenia
zámeru navrhovanej činnosti a v súlade s dostupnými informáciami v čase spracovania zámeru
navrhovanej činnosti.
47. K námietke napádajúcej, že žalobca nebol oboznámený s pokladmi rozhodnutia v rámci odvolacieho
konania pre účely § 33 ods. 2 a § 56 správneho poriadku, žalovaný uviedol, že k porušeniu
tohto ustanovenia správneho poriadku môže dôjsť aj v postupe odvolacieho orgánu a to vtedy,
ak odvolací orgán podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku doplní dokazovanie vykonaním nových
dôkazov bez toho, aby dal účastníkom konania, resp. zúčastnenej osobe možnosť vyjadriť sa k
daným výsledkom dokazovania. Na druhej strane, ak bol účastník konania oboznámený so skutkovým
podkladom rozhodnutia, z ktorého vychádzal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia prvostupňový
správny orgán, a účastník konania k podkladom rozhodnutia a ani v odvolaní nemal námietky, nie
je potrebné, aby odvolací orgán vykonal o tomto skutkovom podklade ďalšie zisťovanie a vykonanie
nových dôkazov, alebo aby výsledok už skôr vykonaných zisťovaní pred vydaním svojho rozhodnutia
opakovane predkladal účastníkom konania na vyjadrenie. Žalovaný k ustanoveniu § 56 správneho
poriadku argumentoval, že táto povinnosť sa vzťahuje na prvostupňový správny orgán, ktorý napadnuté
rozhodnutie vydal a túto povinnosť prvostupňový správny orgán aj vykonal tým, že listom č. OU-MA-
OSZP-2019/016667-GAM zo 06.11.2019 upovedomil ostatných účastníkov konania o obsahu podaného
odvolania proti napadnutému rozhodnutiu a súčasne ich vyzval aby sa v lehote do 5 dní od doručenia
upovedomenia vyjadrili k obsahu odvolania, prípadne navrhli vykonanie nových dôkazov, pričom v
stanovenej lehote sa k odvolaniu nik nevyjadril.
48. K samotnému zámeru navrhovanej činnosti žalovaný dodal, že jeho hlavným účelom je rozšírenie
činnosti spoločnosti MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o. o nové centrum autoservisu a údržby motorových
vozidiel. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúci počet automobilov je dôležité venovať sa aj ich údržbe
a servisu a práve z tohto dôvodu sa investor rozhodol vybudovať nové centrum, ktoré by riešilo túto
problematiku. Mesto Malacky je svojou polohou hneď vedľa diaľnice D2 ideálne pre takúto činnosť.
Táto cesta predstavuje napojenie na cestnú infraštruktúru nielen v Slovenskej republike, ale aj v Českej
republike.
49. Žalovaný zdôraznil, že žalobca vo svojej správnej žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky
voči predloženému zámeru navrhovanej činnosti. Pripomienky žalobcu v rámci zisťovacieho konania
boli zapracované do meritórneho rozhodnutia č.OU-MA-OSZP-2019/012043-GAM zo 04.10.2019,
právoplatného 06.02.2020. Žalobcovi v priebehu zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán
zasielal do elektronickej schránky všetky písomnosti (zahájenie konania, oboznámenie s podkladmi
rozhodnutia), ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania, o ktoré vo svojich stanoviskách v rámci
pripomienok v zisťovacom konaní žiadal. Naviac, všetky materiály boli zverejňované na webovej stránke
Ministerstva vnútra SR a na enviroportáli Ministerstva životného prostredia SR.
50. Žalovaný zdôraznil, že zo strany žalobcu nebola vyvinutá snaha alebo záujem prísť nahliadnuť
do spisu, aj napriek tomu, že bol o možnosti upovedomený. Žalobca vo svojom vyjadrení v procese
zisťovacieho konania k zámeru navrhovanej činnosti, vo vyjadrení k doplňujúcim informáciám a k
podkladom rozhodnutia podľa § 33 správneho poriadku v poslednom odseku uviedol: „Rozhodnutie ako
aj ostatné písomnosti žiadame v zmysle § 25 správneho poriadku a § 17 ods. 1 zákona o e-governmente
doručovať výhradne len do elektronickej schránky nášho združenia na ústrednom portáli verejnej správy
C.; listiny v papierovej forme poštou nezasielať.“ K tejto požiadavke žalobcu žalovaný uviedol, že v
priebehu zisťovacieho konania prvostupňový správny orgán žalobcovi zasielal do elektronickej schránky
všetky písomnosti, ako aj rozhodnutie zo zisťovacieho konania a odvolacieho konania (rozhodnutie v
odvolacom konaní). Prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný so žalobcom komunikujú výhradne
elektronickou formou a úradné dokumenty sú žalobcovi zasielané do jeho elektronickej schránky
podpísané zaručeným elektronickým podpisom v zmysle zákona č. 238/2017 Z.z., ktorým sa mení a
dopĺňa zákon č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov.
51. Žalovaný záverom konštatoval, že k jednotlivým citáciám rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa nebude vyjadrovať, pretože žalovaný nepozná obsah jednotlivých spisov, ku ktorým bolivydané uvádzané rozsudky a citácie rozsudkov tak môžu byť jednak vytrhnuté z kontextu a jednak sú
len citáciami práv vyplývajúcich z ustanovení správneho poriadku.
52. Žalovaný naďalej zotrval na názore, že pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia prvostupňového
správneho orgánu postupoval správne a rozhodol podľa § 46 zákona o správnom konaní. Predmetné
rozhodnutiebolovydanénazákladespoľahlivozistenéhoskutkovéhostavu,jezákonnéamápredpísané
náležitosti.
53. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného zotrval na rozsahu a dôvodoch správnej žaloby.
54. Ďalší účastník konania sa k obsahu žaloby a k vyjadreniu žalovaného v lehote stanovenej súdom
nevyjadril. Rovnako tak žalovaný k replike žalobcu ďalšie vyjadrenia nezaslal.
IV. Relevantná právna úprava
55.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
56. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.
57. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
58. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
59.Podľačl.1ods.1vetyprvejÚstavySlovenskejrepubliky(ďalejlen„ÚstavaSR“)Slovenskárepublika
je zvrchovaný, demokratický a právny štát.
60. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
61. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,naktorýchvykonanieniejepotrebnýzákon,amedzinárodnézmluvy,ktorépriamo
zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a
vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi.
62. Podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR každý má právo na priaznivé životné prostredie.
63. Podľa čl. 44 ods. 3 Ústavy SR nikto nesmie nad mieru ustanovenú zákonom ohrozovať ani
poškodzovať životné prostredie, prírodné zdroje a kultúrne pamiatky.
64. Podľa čl. 44 ods. 4 Ústavy SR štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov, o ochranu
poľnohospodárskej pôdy a lesnej pôdy, o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné
prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov.
65. Podľa čl. 44 ods. 6 Ústavy SR podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 5 ustanoví
zákon.
66. Podľa čl. 45 Ústavy SR každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia
a o príčinách a následkoch tohto stavu.
67. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.68. Podľa článku 2 bod 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá
je alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa
o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu
životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.
69. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z. účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.
70. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona vplyv na životné prostredie je
akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu,
biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality, hmotný majetok, kultúrne dedičstvo
a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi.
71. Podľa § 3 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z. na účely tohto zákona posudzovanie vplyvov navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia
pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny na životné prostredie vrátane vplyvov
na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru, určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej
činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny
navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len „správa o hodnotení činnosti“) alebo jej zmeny
a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny (ďalej len „záverečné
stanovisko“), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená účasť verejnosti a konzultovanie s
verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice, aj
s dotknutou stranou.
72. Podľa § 23 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. dotknutá obec do troch pracovných dní od doručenia
zámeru alebo oznámenia podľa odseku 2 informuje o ňom verejnosť na úradnej tabuli obce a zároveň
oznámi, kde a kedy možno do zámeru nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť podávať pripomienky a
miesto, kde sa môžu pripomienky podávať. Zámer musí byť verejnosti sprístupnený najmenej po dobu
21 dní od zverejnenia informácie o jeho doručení.
73.Podľa§23ods.4zákonač.24/2006Z.z.rezortnýorgán,povoľujúciorgán,dotknutýorgánadotknutá
obec doručia písomné stanoviská k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od jeho doručenia; ak sa
nedoručí písomné stanovisko v uvedenej lehote, stanovisko sa považuje za súhlasné. Verejnosť môže
doručiť svoje písomné stanovisko k zámeru príslušnému orgánu do 21 dní od zverejnenia zámeru na
webovom sídle ministerstva alebo od zverejnenia oznámenia podľa odseku 3; písomné stanovisko sa
považuje za doručené, aj keď je doručené v stanovenej lehote prostredníctvom dotknutej obce.
74. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z. verejnosť má právo podať odvolanie proti rozhodnutiu
o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona (ďalej len
„rozhodnutie vydané v zisťovacom konaní“), alebo proti záverečnému stanovisku aj vtedy, ak nebola
účastníkom zisťovacieho konania alebo konania o vydaní záverečného stanoviska alebo jeho zmeny.
Za deň doručenia rozhodnutia sa pri podaní takého odvolania považuje pätnásty deň zverejnenia
rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní podľa § 29 ods. 15 alebo záverečného stanoviska
príslušným orgánom podľa § 37 ods. 6. Verejnosť podaním odvolania zároveň prejaví záujem na
navrhovanej činnosti a na konaní o jej povolení.75. Podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o
zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.
76. Podľa § 29 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo
jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.
77. Podľa § 29 ods. 11 zákona č. 24/2006 Z. z. výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní.
78. Podľa § 29 ods. 13 zákona č. 24/2006 Z. z. výroková časť rozhodnutia vydaného v zisťovacom
konaní, okrem náležitostí ustanovených všeobecným predpisom o správnom konaní, obsahuje určenie,
či sa navrhovaná činnosť alebo jej zmena má posudzovať podľa tohto zákona. Ak ide o rozhodnutie, v
ktorom sa určilo, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena nepodlieha posudzovaniu podľa tohto zákona,
výroková časť rozhodnutia obsahuje aj podmienky, ktoré eliminujú alebo zmierňujú vplyv na životné
prostredie.
79. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.
80. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z. obsahom konzultácií medzi navrhovateľom,
obstarávateľom a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,
c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.
81. Podľa § 63 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z. príslušný orgán uvedie výsledky konzultácií v odôvodnení
rozhodnutia zo zisťovacieho konania podľa § 7 a 29 a v záverečnom stanovisku podľa § 14 a 37.
82. Podľa § 64 zákona č. 24/2006 Z. z. na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis
o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona,
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,
d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.
83. Podľa § 3 ods. 4 správneho poriadku správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,
má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
84. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo
zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo
podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
85. Podľa § 21 ods. 1 správneho poriadku správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak samá pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.
86. Podľa § 21 ods. 2 správneho poriadku na ústne pojednávanie správny orgán prizve všetkých
účastníkov konania a požiada ich, aby pri ústnom pojednávaní uplatnili svoje pripomienky a námety.
Osobitné zákony ustanovia, v ktorých prípadoch sa na neskôr uplatnené pripomienky a námietky
neprihliada; na túto skutočnosť musia byť účastníci konania výslovne upozornení.
87. Podľa § 23 ods. 1 správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby
majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc
o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.
88. Podľa § 23 ods. 2 správneho poriadku správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si
výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom
aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky. Správny orgán je povinný umožniť
nazerať do spisov verejnému ochrancovi práv, komisárovi pre deti a komisárovi pre osoby so zdravotným
postihnutím v súvislosti s výkonom ich pôsobnosti.
89. Podľa § 23 ods. 3 správneho poriadku správny orgán je povinný urobiť opatrenie, aby sa postupom
podľa odsekov 1 a 2 nesprístupnila utajovaná skutočnosť, bankové tajomstvo, daňové tajomstvo,
obchodné tajomstvo alebo neporušila zákonom uložená alebo uznaná povinnosť mlčanlivosti.
90. Podľa § 23 ods. 4 správneho poriadku správny orgán poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych
nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením technických nosičov a s ich odoslaním.
91. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania
zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k
spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.
92. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.
93. Podľa § 47 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu.
94. Podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
95. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.
96. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci
97. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v
ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných
dôvodov podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce Správneho
súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberompridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je
prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-1S/86/2020.
98. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183
SSP) napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení
s § 493e SSP), za splnenia procesných podmienok podľa § 107 od. 1 vec prejednal na pojednávaní v
neprítomnosti účastníkov konania (§ 114 SSP) a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
99. Predmetom súdneho prieskumu zákonnosti sú administratívne rozhodnutia príslušných orgánov
verejnej správy (žalovaného a Okresného úradu Malacky v postavení správneho orgánu prvého stupňa)
vydané v konaní vedenom na úseku posudzovania vplyvov na životné prostredie v zisťovacom konaní
podľa § 29 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., a to vo veci zámeru navrhovanej činnosti „MAN Truck &
Bus center Bratislava“ (ďalej aj „zámer“), na ktorého realizáciu, resp. na vykonanie zisťovacieho konania
podľa zákona o posudzovaní vplyvov, predložil návrh dňa 17.07.2019 ďalší účastník konania, obchodná
spoločnosť MAN Truck & Bus Slovakia s.r.o., Rožňavská 24/A, Bratislava.
100.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žeideonávrhpredkladateľazámerunahlavnéstavebné
objekty servisu MAN a umyvárne SO 101 a budovu vrátnice SO 102, ďalej na 87 parkovacích miest
rôznych dĺžok, ktoré budú slúžiť zamestnancom, zákazníkom a pre nákladné automobily a autobusy
firmy MAN, a východne od objektu SO 101 bude prístrešok pre komunálny odpad a severne prístrešok
pre havarované automobily. Zámer sa má realizovať na pozemku, ktorý sa nachádza v priemyselnej
zóne Záhorie – Eurovalley. Celková plocha pozemku je 15 000 m2 z toho 2 169 m2 je určených na
zastavanie, 10 838 m2 určených na spevnené plochy a 1 993 m2 na plochy zelene.
101. Zámer navrhovanej činnosti musí byť podľa zákona o posudzovaní vplyvov zverejnený a rozoslaný
rezortnémuorgánu,povoľujúcemuorgánu,dotknutýmorgánomštátnejsprávyaobciam,ktorýchsatýka,
a dotknutá obec informuje verejnosť aj o tom, kde a kedy možno do oznámenia o zámere navrhovanej
činnosti nahliadnuť, v akej lehote môže verejnosť pripomienky podávať a miesto, kde môže pripomienky
podávať (§ 29 ods. 6 až 8 zákona č. 24/2006 Z. z.).
102. V rámci zisťovacieho konania Okresný úrad Malacky podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní
vplyvov do troch pracovných dní od doručenia návrhu zámeru zverejnil dňa 29.07.2019 predmetný
návrh zámeru na webovej stránke Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (https://
www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/man-truck-bus-center-bratislava-1), taktiež listom zaslal predmetný
návrh zámeru rezortnému orgánu, povoľujúcemu orgánu, dotknutým orgánom a dotknutej obci na
zaujatie stanoviska. Zároveň informoval verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní vplyvov na
svojom webovom sídle, na webovej stránke B. a na svojej úradnej tabuli.
103.Koznámeniuozámerenavrhovanejčinnostisaokremdotknutýchorgánovaobcevyjadrilajžalobca
ako dotknutá verejnosť podľa § 24 zákona č. 24/2006 Z. z., ktorý mal k predloženému zámeru viacero
pripomienok. Tieto pripomienky boli predmetom skúmania zo strany správneho orgánu prvého stupňa,
ktorý ich uviedol v rozhodnutí, v rámci konania ich vyhodnotil a k jednotlivým pripomienkam žalobcu sa
písomne vyjadril v obsahu prvostupňového rozhodnutia (strany 7 až 18 prvostupňového rozhodnutia),
pričom vyhodnotil aj vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie.
104. V nadväznosti na uvedené je potrebné konštatovať nedôvodnosť námietky žalobcu, že
prvostupňový správny orgán ním navrhnuté podmienky v rozhodnutí neuviedol. V skutočnosti
prvostupňový správny orgán návrhy žalobcu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, v ktorom k
jednotlivým pripomienkam zaujal jasné a zrozumiteľné stanovisko.
105. V tomto kontexte sa vyššie uvádzané požiadavky žalobcu, vzhľadom na skutočnosť, že navrhovaná
činnosť je v súlade s územným plánom dotknutej obce, keďže sa má podľa návrhu nachádzať
vpriemyselnejzónemesta,beznarušeniaprirodzenejbiodiverzitydotknutéhoúzemiaabezpredpokladu
spôsobenia ekologickej ujmy, javia ako nedôvodné, rovnako ako napríklad požiadavky žalobcu v rámcinavrhovanej činnosti realizovať inštaláciu nehnuteľného umeleckého diela neoddeliteľného od samotnej
stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.), príp. úpravu lokálneho parčíku, zatrávnených ihrísk alebo
outdoorových cvičísk a podobne.
106. Dôvodom pre záver o nezákonnosti rozhodnutia nemôže byť bez ďalšieho skutočnosť, že sa
správny orgán s pripomienkami žalobcu nestotožnil a neuviedol ich vo výroku svojho rozhodnutia ako
podmienky ďalšieho konania o povolení navrhovanej činnosti.
107. Prvostupňový správny orgán v obsahu svojho rozhodnutia vyhodnotil vplyv navrhovanej činnosti
na životné prostredie z hľadiska povahy a rozsahu danej činnosti, ako aj miesta jej vykonávania vo
vzťahu k funkčnému využitiu dotknutého územia podľa územného plánu obce (predmetnej zóny mesta),
ďalej z hľadiska významu očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, zváženia
stavu životného prostredia v danom území, pričom vzal do úvahy skutočnosť, že navrhovaná činnosť
nezasahuje do žiadneho chráneného územia ani do chránených území európskeho významu Natura
2000. Obzvlášť, ak sa má navrhovaná činnosť realizovať v priemyselnej zóne mesta, celkom zjavne
z hľadiska funkčného využitia predmetnej zóny nie je spochybnený jej súlad s územným plánom obce.
108. Príslušný správny orgán prvého stupňa na základe komplexných výsledkov zisťovacieho konania,
po prihliadnutí na kritériá stanovené zákonom (§ 29 ods. 4 a ods. 5 zákona o posudzovaní vplyvov
a príloha č. 10 cit. zákona), na doručené stanoviská a na doručené informácie dospel k záveru,
že nie je predpoklad priamych alebo nepriamych environmentálnych vplyvov navrhovanej činnosti
takého významu, aby bolo potrebné túto podrobnejšie analyzovať a spracovať správu o hodnotení.
Navrhovanou činnosťou sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na jednotlivé zložky životného
prostredia za predpokladu dodržiavania všeobecne záväzných právnych predpisov.
109. Pripomienky žalobcu v danej veci je možné vyhodnotiť ako nekonkrétne k navrhovanému zámeru
výstavby priemyselných objektov, pretože stanovisko dotknutej verejnosti musí byť podľa § 24 ods. 3
zákona o posudzovaní vplyvov odôvodnené, teda v stanovisku musia byť k jednotlivým požiadavkám
uvedené dôvody, aby sa zabránilo podávaniu nedôvodných pripomienok.
110. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že z obsahu jednotlivých pripomienok, ktoré vzniesol v rámci
zisťovacieho konania žalobca ako zainteresovaná verejnosť, nevyplývajú na dané okolnosti prípadu,
determinované predmetom, obsahom a rozsahom navrhovanej činnosti a osobitosťami daného územia,
žiadne odôvodnené konkrétne obavy alebo predpoklady konkrétnych negatívnych vplyvov, ktoré by
mohli vzniknúť v procese navrhovaného zámeru výstavby servisu motorových vozidiel a autobusov
v priemyselnej zóne podľa územného plánu dotknutej zóny mesta. Teda žalobca v administratívnom
konaní neuviedol žiadne konkrétne dôvody, z ktorých by bolo možné usudzovať, že navrhovaná činnosť,
ktorú chce uskutočniť navrhovateľ predloženej činnosti, môže negatívne ovplyvniť životné prostredie v
danej lokalite.
111. Žalobca sa stavia do pozície osoby, ktorá háji záujmy verejnosti na úseku ochrany životného
prostredia, keď pri rozličných investičných a stavebných zámeroch podáva obsahovo totožné námietky
a žaloby, nereagujúce na špecifiká jednotlivých navrhovaných zámerov a špecifiká oblastí, v ktorých sa
majú tieto realizovať. Na tunajšom súde ide o viacero konaní (napr. vo veciach sp. zn. TT-14S/30/2020,
TT-14S/81/2020, TT-14S/16/2020, TT-14S/84/2020, TT-20S/79/2020, TT-14S/48/2020 a ďalšie), v
ktorých žalobca uvádzal viac menej rovnaké všeobecné argumenty, požiadavky a stanoviská, že
navrhovaná činnosť, príp. jej zmena obsiahnutá v predloženom zámere môže mať významný negatívny
vplyv na životné prostredie.
112. Takéto nekonkrétne argumenty, ktoré sú aj obsahom námietok žalobcu v konaní pred správnymi
orgánmi, naznačujú, že zo strany žalobcu môže ísť o účelové konanie, ktorého cieľom nie je poukazovať
na negatívne vplyvy na životné prostredie, ale že ide o osobný zámer žalobcu, kde chýba akýkoľvek
verejný záujem. Nepriamo to potvrdzuje aj „Upozornenie pre navrhovateľa“ obsiahnuté v závere
vyjadrenia žalobcu v procese EIA zo dňa 31.07.2019 k zámeru „MAN Truck & Bus center Bratislava“, v
ktorom žalobca na strane 7 uvádza upozornenie pre navrhovateľa: „Na predložení uvedených podkladov
rozhodnutia trváme; na základe našich skúseností však vieme, že úrad si neplní svoje zákonné
povinnosti dôsledne a tak sme nútení využívať opravné prostriedky (odvolania). Ak sa chce navrhovateľ
vyhnúť prípadným komplikáciám, odporúčame, aby proaktívne zaslal podklady nášmu združeniu,resp. si rezervoval konzultáciu s našim združením a zabezpečil tak svoju konštruktívnu súčinnosť.“
Rovnako tak žalobca adresoval informáciu pre navrhovateľa činnosti priamo v podanom odvolaní proti
administratívnemu rozhodnutiu prvého stupňa (na strane 3), kde s poukazom na ustanovenie § 48
správneho poriadku navrhovateľovi konkretizoval ponuku: „Navrhovateľovi ponúkame možnosť vyriešiť
odvolanie dohodou o zmieri obsahujúcou environmentálne opatrenia, ktoré sa zaviaže vykonať vo svojej
činnosti;aksanavrhovateľrozhodnetútomožnosťvyužiťjepotrebnésidohodnúťtermínstretnutiatu:....“
113. Uvedené upozornenie a informácia s učinenou ponukou na uzavretie zmieru podľa správneho
súdu nad rámec vecnej argumentácie týkajúcej sa posudzovania vplyvov na životné prostredie smeruje
k vytvoreniu tlaku na navrhovateľa zámeru predmetnej činnosti, naznačujúcom možné predlžovanie
správneho konania žalobcom (odkaz na využitie opravných prostriedkov žalobcom).
114. Navyše, žalobca akoby sa snažil preniesť komunikáciu s navrhovateľom a realizáciu inštitútov
zisťovacieho konania (dvojstranné konzultácie, pokus o zmier v rámci odvolacieho konania, a to bez
konkrétneho návrhu žalobcu na zmierlivé vyriešenie veci, pričom primárne žalobca napáda postup
správnych orgánov, a nie návrh zámeru ako takého z určitých jednoznačne vymedzených dôvodov) na
platformu stojacu mimo prebiehajúceho zisťovacieho konania, bez súčinnosti konajúceho správneho
orgánu, ktorý je zo zákona kompetentný na základe zisteného skutkového stavu veci rozhodnúť, či sa
bude alebo nebude predmetný zámer posudzovať podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
115. V súvislosti s námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí
nesprávne aplikoval ustanovenia § 29 ods. 3 a 13 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
je potrebné konštatovať, že žalobca sám zrozumiteľne nevysvetlil, v čom by tvrdená nesprávna aplikácia
mala spočívať, či v nepoužití kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe zákona č. 24/2006 Z.
z. (neuviedol, ktorých konkrétne na predmet konania) alebo v neprihliadnutí na stanoviská podľa § 23
ods. 4 (na ktoré stanovisko konkrétne neprihliadol).
116.Pokiaľžalobcamalnamyslivýlučneneprihliadnutienajehovlastnéstanoviskokzámerupredložené
správnemu orgánu, je táto námietka nedôvodnou vzhľadom na už vyššie uvedené zistenie súdu, podľa
ktorého sa správny orgán s jednotlivými pripomienkami žalobcu v obsahu odôvodnenia rozhodnutia
jasne a zrozumiteľne vysporiadal. Skutočnosť, že sa s nimi nestotožnil a neuviedol ich vo výroku
rozhodnutia ako podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv na životné prostredie, neznamená, že
k nim neprihliadal a porušil tak svoju zákonnú povinnosť.
117. Dôvody, pre ktoré rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vo svojom výroku neobsahuje
podmienky eliminujúce alebo zmierňujúce vplyv zámeru navrhovanej činnosti na životné prostredie,
dostatočne, zrozumiteľne a v súlade s logikou posudzovanej veci vysvetlil žalovaný v odôvodnení
žalobou napadnutého rozhodnutia i vo svojom vyjadrení k predmetu konania, pričom žalobca ich
existenciu a správnosť záverov správneho orgánu nespochybnil.
118. Z obsahu spisového materiálu súd nezistil porušenie procesného predpisu zo strany
prvostupňového správneho orgánu ani žalovaného, keďže je zrejmé, že oznámenie o navrhovanej
činnosti bolo zverejnené na webovom sídle Ministerstva životného prostredia SR i na webovej stránke
a informačnej tabuli dotknutej obce a pred vydaním rozhodnutia prvostupňový správny orgán listom zo
dňa 02.09.2019 oznámil všetkým účastníkom konania, že sa môžu oboznámiť s podkladmi rozhodnutia v
zmysle§33ods.2správnehoporiadkuamajúmožnosťpredvydanímrozhodnutiasaktýmtopodkladom
vyjadriť do 7 dní od doručenia oznámenia, pričom do týchto podkladov môžu nahliadnuť priamo v sídle
konajúceho správneho orgánu na Okresnom úrade Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie,
úsek posudzovania vplyvov na životné prostredie.
119. Zo strany správnych orgánov nedošlo ani k porušeniu Aarhuského dohovoru o prístupe k
informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach
životného prostredia, keď prvostupňový správny orgán sprístupnil verejnosti informácie o životnom
prostredí, ako aj oznámenie o navrhovanej činnosti a toto sprístupnenie bolo vykonané štandardným
spôsobom - doklady boli zverejnené na webovej stránke prvostupňového správneho orgánu, aj
Ministerstva životného prostredia SR. Sprístupnenie informácii a konania verejnosti v danom prípade
potvrdzuje samotná skutočnosť, že žalobca svoje stanovisko k navrhovanej činnosti podal, správnyorgán so žalobcom ako s účastníkom konania konal a s obsahom jeho stanoviska sa vysporiadal v
obsahu rozhodnutia.
120. Ústavné právo na ochranu životného prostredia, zahŕňajúce ústavné právo každého na priaznivé
životné prostredie (čl. 44 ods. 1 Ústavy SR), ďalej povinnosť každého chrániť a zveľaďovať životné
prostredie (čl. 44 ods. 2 Ústavy SR), ako aj právo každého na včasné a úplné informácie o stave
životného prostredia a o príčinách a následkoch tohto stavu (čl. 45 Ústavy SR), prostredníctvom
medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika ako demokratický a právny štát viazaná, ako aj
prostredníctvom zákonov (čl. 44 ods. 6 Ústavy SR) a podzákonných všeobecne záväzných právnych
noriem, je napĺňané a uvádzané do života okrem povinností a úloh príslušných orgánov verejnej
správy na úseku ochrany životného prostredia aj prostredníctvom účinnej kontroly verejnosti a dotknutej
verejnosti v procesoch upravujúcich reguláciu a povoľovanie realizácie rôznych činností, pri ktorých je
predpoklad ich zásahu do životného prostredia, resp. ich možného vplyvu na životné prostredie a na
ďalšie dôležité verejné záujmy, a to s ohľadom na osobitosti dotknutého územia podľa druhu povoľovanej
alebo posudzovanej navrhovanej činnosti.
121. V predmetnej veci základný právny rámec realizácie ústavného práva na ochranu životného
prostredia, príp. práva na priaznivé životné prostredie a na včasné a úplné informácie o stave životného
prostredia je vo vzťahu k navrhovanej činnosti daný predovšetkým zákonnou úpravou účasti verejnosti
a dotknutej verejnosti na postupoch odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na
životné prostredie navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny pred jej povolením podľa osobitných predpisov,
podľa zákona č. 24/2006 Z. z.
122. Účinná kontrola verejnosti sa však nemôže realizovať vo všeobecnej rovine, bez znalosti
konkrétnych podmienok navrhovanej činnosti, resp. jej zmeny, bez uvedenia konkrétnych
predpokladaných vplyvov na osobité podmienky územia, v ktorej sa má tá ktorá navrhovaná činnosť
realizovať. Mechanické a prázdne citácie medzinárodných zmlúv v oblasti ochrany životného prostredia
a zabezpečenia účasti a práv dotknutej verejnosti pri posudzovaní vplyvov na životné prostredie, ktorými
je Slovenská republika viazaná, ústavy, ústavných zákonov, zákonov a metodických príručiek (napr.
metodika Európskej komisie pod názvom Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania
retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe, ktorej použitia sa žalobca vo všeobecnosti domáhal
pri spracovaní projektovej dokumentácie pre územné a stavebné povolenie projektantom – požiadavka
na doplnenie opatrení pod písmenom „v“), bez vzťahu ku konkrétnym okolnostiam prípadu, sa javia ako
zneužívanie práva verejnosti na podávanie stanovísk a opravných prostriedkov v jednotlivých fázach
administratívneho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov.
123. Ako nedôvodnú vyhodnotil súd aj námietku žalobcu spočívajúcu v tvrdení, že mu nebolo umožnené
zúčastniť sa konzultácie podľa § 63 zákona o posudzovaní vplyvov. Z ustanovenia § 63 nevyplýva
povinnosť príslušného orgánu zabezpečiť konzultácie s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim
orgánom, rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou v každom
konaní o posudzovaní navrhovaného zámeru. Ich vykonanie či nevykonanie závisí od okolností
konkrétneho prípadu v nadväznosti na dôvody a obsah protichodných stanovísk a návrhov jednotlivých
účastníkov konania, dotknutých orgánov a zainteresovanej verejnosti, zložitosti prípadu, rozsahu a
charakteru navrhovanej činnosti a pod.
124. V danom prípade, vzhľadom na charakter a rozsah navrhovanej činnosti, ktorý sa odrazil aj
v tej skutočnosti, že sa činnosť podľa rozhodnutia správneho orgánu nebude posudzovať podľa
zákona č. 24/2006 Z. z., podľa názoru správnych orgánov oboch stupňov, s ktorým sa súd stotožnil,
nebolo vykonanie konzultácií potrebné a na vydanie rozhodnutia boli postačujúce písomné stanoviská
navrhovateľa a dotknutých subjektov. Nevykonanie konzultácii, ktoré by v rámci konania pred správnym
orgánom mohli byť uskutočnené formou ústneho pojednávania (§ 21 správneho poriadku) pritom
žalovaný v obsahu svojho rozhodnutia zrozumiteľne vysvetlil, keď konštatoval, že si ich nevyžadovala
povahaveciapodkladyzhromaždenévrámcivykonanéhodokazovania,kuktorýmžalobcamalmožnosť
sa vyjadriť, boli dostatočnými pre rozhodnutie veci.
125. K námietke žalobcu nezákonnosti prvostupňového rozhodnutia z dôvodu nevykonania konzultácií
podľa § 63 zákona o EIA v obdobnej veci vyjadril svoj právny názor aj Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky (ďalej aj „najvyšší správny súd“, príp. „kasačný súd“) v bodoch 28. a 29. rozsudku najvyššiehosprávneho súdu sp. zn. 2Svk/41/2022 z 31. júla 2024, na ktorých obsah správny súd poukazuje
nasledovnou citáciu:
„28. Ďalšou z kľúčových námietok sťažovateľa bolo nevykonanie konzultácií podľa § 63 zákona EIA,
o ktoré žiadal v rámci zaslania pripomienok v zisťovacom konaní. Podľa § 63 ods. 1 zákona EIA
príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov alebo navrhovaných činností alebo
ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s povoľujúcim orgánom alebo schvaľujúcim orgánom,
rezortným orgánom, dotknutým orgánom, dotknutou obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť
zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu posudzovania vplyvov. Vychádzajúc z vlastného znenia
citovaného ustanovenia, zákon EIA inštitút tzv. konzultácií spája až so samotným posudzovaním vplyvov
navrhovaných činností alebo ich zmien na životné prostredie. Uvedené korešponduje aj so Smernicou
EIA, ktorá rovnako tento inštitút spája až s konaním o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. V
zmysle čl. 2 písm. g) Smernice EIA sú konzultácie zaradené do procesu posudzovania vplyvov na
životné prostredie a rovnako sú systematicky následne zaradené pod čl. 5 Smernice EIA, ktorý upravuje
vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie a nie zisťovacie konanie, ktoré je upravené v
čl. 4 smernice. Rovnako samotný sťažovateľ v kasačnej sťažnosti okrem iného odkazuje na bod 29
úvodných ustanovení novely č. 2014/52/EÚ Smernice EIA, ktorá konzultácie v zisťovacom konaní len
odporúča ako „dobrý správny postup“. Vzhľadom na to, že zákon EIA a ani Smernica EIA v zisťovacom
konaní výslovne nepredpokladajú vykonanie konzultácií, ktoré sú až inštitútom posudzovania vplyvov na
životnéprostredie,vprípade,žepríslušnýorgántietovzisťovacomkonanínevykonal,nemožnouvedené
považovať za nezákonný postup a námietku sťažovateľa v tomto smere preto kasačný súd rovnako
vyhodnotil ako nedôvodnú. Uvedený záver však nevylučuje, aby príslušné orgány vykonali konzultácie
aj v rámci zisťovacieho konania, ak ich vykonanie môže byť prínosné pre dôkladné posúdenie veci. Ich
nevykonanie však nemôže byť vyhodnotené ako nezákonné.
29. Na tomto mieste však kasačný súd musí dať sťažovateľovi za pravdu, že inštitút tzv. konzultácií
podľa zákona EIA nemožno spájať len s vykonaním ústneho pojednávania v zmysle § 21 Správneho
poriadku, ako sa o to snažil žalovaný a toto v podstate potvrdil aj správny súd. Inštitút konzultácií je
pojem širší, ktorý zahŕňa aj napr. písomné podania alebo verejnú anketu (čl. 6 ods. 5 Smernice EIA)
a je potrebné ho vnímať ako dialóg medzi developerom, príslušným orgánom a ostatnými účastníkmi,
teda aj zainteresovanou verejnosťou. V rámci konania o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
ide o významný inštitút, ktorý môže zásadným spôsobom ovplyvniť celý proces posudzovania, pričom
zákon EIA, ako aj Smernica EIA jeho vykonanie predpokladajú. Uvedený záver kasačného súdu však
nič nemení na tom, že v posudzovanom prípade, kde išlo o zisťovacie konanie, zákon s konzultáciami
nepočíta a nemožno ich nevykonanie preto považovať za nezákonný postup príslušného orgánu, ktorý
by mal za následok nezákonnosť posudzovaných rozhodnutí.“
126. V nadväznosti na uvedené možno vyhodnotiť argumentáciu žalovaného v napadnutom rozhodnutí
k otázke výkladu a foriem aplikácie konzultácií v procese EIA ako akceptovateľnú, predovšetkým
s prihliadnutím na okolnosti daného preskúmavaného administratívneho konania, v ktorom nevyvstali
žiadne konkrétne protichodné návrhy a požiadavky medzi participujúcimi účastníkmi konania,
dotknutými orgánmi a ani zainteresovanou verejnosťou (okrem všeobecne formulovaných, na daný
prípad navrhovanej činnosti nekonkretizovaných požiadaviek žalobcu) vo vzťahu k navrhovanej činnosti.
127. Okrem uvedeného, a s prihliadnutím na vyššie uvedený právny záver kasačného súdu,
pre zisťovacie konanie, ktoré je aj predmetom tohto súdneho prieskumu zákonnosti, zákon
o posudzovaní vplyvov konzultácie ako obligatórny inštitút komunikácie medzi účastníkmi zisťovacieho
konania navzájom alebo so správnym orgánom neupravuje, a preto nevykonanie konzultácie
nemožno vyhodnotiť ako nezákonný postup konajúceho správneho orgánu s následkom nezákonnosti
administratívnych rozhodnutí vydaných v zisťovacom konaní.
128.Pokiaľideopoukazžalobcunanevysporiadaniesazostranyžalovanéhosdodatočne,vodvolacom
konaní predloženou dohodou o uzavretí zmieru v správnom konaní zo dňa 26.11.2019, uzavretou
medzi žalobcom a navrhovateľom predmetnej činnosti (ďalším účastníkom konania), správny súd dospel
k záveru, že týmto postupom neboli porušené práva žalobcu a ani zákonný postup pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia.
129. Práva zainteresovanej verejnosti sú v rámci zisťovacieho konania jasne upravené v zákone
o posudzovaní vplyvov, pričom jej procesné postavenie postráda sporový charakter, či už vo vzťahu
k navrhovateľovi zámeru alebo navrhovanej činnosti alebo k rezortnému orgánu, dotknutým orgánomna tom ktorom úseku verejnej správy alebo k dotknutej obci, keďže dohoda (zmier) dosiahnutý medzi
navrhovateľom činnosti a zainteresovanou verejnosťou zďaleka nenapĺňa účel zisťovacieho konania, na
ktoromzozákonavoverejnomzáujmemusiaparticipovaťajzodpovednéstanoviskádotknutýchorgánov
reprezentujúcich verejný záujem.
130. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní vplyvov príslušný orgán na základe zámeru alebo
oznámenia o zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej
činnosti k zámeru alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet
zisťovacieho konania bude posudzovať podľa tohto zákona.
131. Inštitút uzavretia zmieru v správnom konaní podľa § 48 správneho poriadku medzi účastníkmi
konania v rámci konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov nemožno aplikovať, pretože povaha,
predmet a účel zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní vplyvov, o ktoré ide vo veci samej,
ako aj kompetencia konajúceho príslušného správneho orgánu v zisťovacom konaní, jeho schválenie
nepripúšťa.
132. Odhliadnuc od vyššie uvedeného správny súd dodáva, že vyjadrenie sa žalovaného v napadnutom
rozhodnutí k podaniu obsahujúcemu dohodou o uzavretí zmieru v správnom konaní, doručenému
na Okresný úrad Malacky dňa 09.12.2019 (pred postúpením administratívneho spisu žalovanému
k odvolaciemu konaniu), či už jeho posúdenie po právnej stránke alebo uvedenie dôvodov, pre ktoré
túto dohodu správny orgán vyhodnotil ako irelevantnú pre účely danej veci, by prispelo k väčšej
presvedčivosti napadnutého rozhodnutia. Napriek tomu možno konštatovať, že zrušenie rozhodnutia
a vrátenie veci na ďalšie konanie len z tohto dôvodu, by žalobcovi neprivodilo vecne priaznivejšie
rozhodnutie vo veci samej.
133. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti napadnutých administratívnych rozhodnutí a postupu
predchádzajúceho ich vydaniu správny súd dospel k záveru, že konajúce správne orgány sa nedopustili
tvrdeného podstatného porušenia procesných predpisov, ktoré by mohlo mať za následok vydanie
nezákonného rozhodnutia vo veci zisťovacieho konania a jeho zrušenie súdom v tomto konaní podľa
§ 191 ods. 1 písm. g) SSP.
134. Pokiaľ žalobca namietal nedostatok úvah správneho orgánu a nedostatok vysvetlenia spôsobu
využitia správnej úvahy, jeho námietky zostali vo všeobecnej rovine a hoci citoval z právnych názorov
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovených v jeho rozhodnutiach, sám neuviedol, aké úvahy,
resp. správne úvahy vo vzťahu k akej skutočnosti, dôkazu či okolnosti prípadu podľa jeho názoru v
rozhodnutí absentujú.
135.Vrozporesprávnymnázoromžalobcurozhodnutiasprávnychorgánovobochstupňovvpredmetnej
veci obsahujú všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom. Obsahujú jasné a zrozumiteľné
vysvetlenie, prečo sa navrhovaná činnosť nebude podľa zákona č. 24/2006 Z. z. posudzovať a ako boli v
súvislosti s prijatím tohto záveru aplikované príslušné právne predpisy, z akých dôkazov správny orgán
vychádzal a ako tieto dôkazy hodnotil, ako sa vysporiadal s tvrdeniami účastníkov (správny orgán prvého
stupňa s vyjadrením žalobcu k posudzovanému zámeru, žalovaný s jeho odvolacími námietkami).
136. Preto nemožno prisvedčiť dôvodnosti žalobnej námietky napádajúcej nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.
137. Podobne, s súvislosti so žalobnou námietkou týkajúcou sa rozporu skutkového stavu, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia, s administratívnymi spismi, alebo nedostatku
jeho opory v obsahu týchto spisov (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) žalobca nekonkretizoval, ktorá konkrétna
súčasť správnymi orgánmi oboch stupňov zisteného skutkového stavu má byť v rozpore s akým
dokladom (podkladmi) tvoriacim obsah administratívneho spisu, resp. prečo podľa neho nemá v tomto
spise oporu.
138. Správny súd žalobcom tvrdené nedostatky preskúmavaného rozhodnutia a postupu správnych
orgánov vo veci nezistil, preto žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.139. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, pretože v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný
nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
140. Ďalšiemu účastníkovi konania právo na náhradu trov konania nepriznal podľa § 169 SSP, v zmysle
ktorého títo účastníci majú právo na náhradu trov konania len v prípade, ak si uplatňujú trovy, ktoré im
vznikli v súvislosti s plnením povinností uložených správnym súdom, avšak v predmetnej veci správny
súd ďalšiemu účastníkovi žiadne povinnosti neukladal.
141. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od
jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.