Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoCsp/32/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121315989
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6121315989.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov

senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu Intrum Slovakia
s.r.o. so sídlom v Bratislave na Mýtnej ulici č. 48, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom
Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave na Mýtnej ulici č. 48, proti žalovaným 1. A. B. nar.
XX.XX.XXXX bývajúcom v C. D. E. F. G. XXX/X a 2. H. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v I. D. J. G.
XXXX/X právne zastúpenej Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou so sídlom v Michalovciach na
ulici M. Gorkého č. 1, IČO: 00 165 905, o zaplatenie 11.921,62 Eur s prísl. o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 5Csp/19/2022-201 zo dňa 19.09.2023 v spojení s opravným

uznesením č.k. 5Csp/19/2022-235 zo dňa 13.06.2024

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku I. voči žalovanej v 2. rade.

II. Zrušuje výrok I. rozsudku v spojení s opravným uznesením voči žalovanému v 1. rade a konanie voči
žalovanému v 1. rade zastavuje.

III. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II. vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným v 1. rade tak, že priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov
prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

IV. Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

V. Mení rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom výroku II. vo vzťahu medzi žalobcom
a žalovanou v 2. rade tak, že priznáva žalovanej v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov

prvoinštančného konania v rozsahu 100%.

VI. Priznáva žalovanej v 2. rade voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol (výrok I.) a žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca voči žalovaným domáhal zaplatenia sumy vo výške
11.921,62 Eur s príslušenstvom, ktorú odôvodnil tým, že jeho právny predchodca – OTP BankaSlovensko, a.s., poskytol žalovaným na základe zmluvy o úvere č. 020/5004/15SU uzatvorenej
28.01.2015 úver vo výške 15.800,- Eur, ktorý sa žalovaní zaviazali vrátiť v pravidelných mesačných
splátkach.Žalovanínapriekpísomnejvýzvebanky,ktorýmiboliupozornenínamožnosťuplatneniapráva

na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neuhradili svoj dlh, a preto banka výzvou zo dňa 06.09.2018
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru s účinnosťou k 10. dňu odo dňa doručenia tejto výzvy. Právny
predchodca žalobcu následne dňa 11.12.2019 na základe zmluvy o postúpení pohľadávok postúpil
pohľadávku voči žalovaným na žalobcu vo výške 11.921,62 Eur.

3. Právne vec posúdil podľa § 52 ods. 1, 3 a 4, § 53 ods. 1, 2, 5 a 9, § 54 ods. 1 a 2, § 54a, § 100, §
101, § 103, § 565, § 525 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), § 2 ods.
1, § 7 ods. 1, § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ZoB) a dospejúc k záveru o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu žalobu zamietol.
Vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s. a žalovaní
uzavreli dňa 28.01.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere K. REFINANC EXPRESE č. 020/5004/15SU,

na základe ktorej boli žalovaným poskytnuté finančné prostriedky v celkovej sume 15.800,- Eur, ktoré
sa zaviazali vrátiť v 119 splátkach po 186,97 Eur mesačne, pričom termín splatnosti prvej splátky bol
dohodnutý 28.03.2015 a termín 119. splátky 28.01.2025. Zmluvné strany dohodli úrokovú sadzbu vo
výške 7,30 % ročne, RPMN vo výške 7,70 % ročne a celková čiastka, ktorú mali vrátiť, bola v sume
22.348,08 Eur. Právny predchodca žalobcu poslednou výzvou pre zosplatnením zo dňa 28.07.2018

vyzval žalovaných na úhradu dlžnej sumy a poučil ich o možnosti vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.
Uvedená výzva bola obom žalovaným doručovaná na adresu D. J. XXXX/X, I., pričom žalovaný v 1. rade
túto výzvu neprevzal, zásielka bola odosielateľovi dňa 21.08.2018 vrátená s označením neprevzatá v
odbernej lehote a žalovaná v 2. rade túto výzvu prevzala dňa 03.08.2018. Následne banka listom zo dňa
06.09.2018 vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a toto zosplatnenie bolo doručované obom žalovaným

na tú istú adresu s tým, že žalovaný v 1. rade vyhlásenie úveru za predčasne splatný neprevzal, pričom
z relácie pošty vyplýva, že zásielka v odbernej lehote prevzatá nebola a dňa 02.10.2018 bola vrátená
odosielateľovi a žalovaná v 2. rade vyhlásenie prevzala dňa 12.09.2018. Súd z predložených listinných
dôkazov nemal za preukázané, že tieto zakladajú dostatočný podklad na vyhodnotenie splnenia vyššie
uvedených podmienok, nakoľko z týchto dokladov nie je možné zistiť, od ktorej nesplatenej splátky

si žalobca uplatňuje možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Z priebežného výpisu z účtu za
obdobie od 28.03.2015 do 16.10.2018, ktorým žalobca preukazuje splácanie úveru nie je podľa súdu
možné ustáliť skutočnosť, kedy sa žalovaní dostali do omeškania so splácaním, a od ktorej splátky
si uplatňoval jeho právny predchodca právo vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru. Konštatoval, že ak
je dlžník v omeškaní po uplynutí troch mesiacov so splácaním úveru a bol upozornený v lehote nie

kratšej ako 15 dní na možnosť zosplatnenia, je potrebné uplatniť zosplatnenie do splatnosti najbližšej
splatnej splátky, teda v danom prípade, vzhľadom na splatnosť splátok úveru v 28. deň mesiaca, ak
právny predchodca vyzval žalovaných na úhradu omeškaných splátok listom zo dňa 28.07.2018, ktorý
bol žalovanej v 2. rade doručený 12.09.2019 ( súd mal zrejme na mysli dátum 03.08.2018) a v prípade
žalovaného v 1. rade vrátený právnemu predchodcovi žalobcu 21.08.2018, mal právny predchodca

žalobcu uplatniť právo na zosplatnenie úveru 28.08.2018, čo však neurobil a k zosplatneniu úveru
došlo až 06.09.2018, teda po splatnosti splátky najbližšej k možnosti uplatniť možnosť predčasne
úver zosplatniť. K účinnosti doručovania poslednej výzvy pre zosplatnením uviedol, že táto došla do
dispozičnej sféry žalovanej v 2. rade dňa 03.08.2018 a tiež do dispozičnej sféry žalovaného v 1. rade,
nakoľko táto výzva bola uložená na pošte a ku skutočnému doručeniu nedošlo len z dôvodov na strane

žalovaného v 1. rade. Súd na predmetnú písomnosť ako aj na písomnosť označenú ako vyhlásenie
úveru za predčasne splatný vo vzťahu k žalovanému v 1. rade aplikoval fikciu doručenia, nakoľko
táto neodporuje zásade zmluvnej voľnosti a zodpovedá aj dohode spotrebiteľa a veriteľa obsiahnutej
v úverovej zmluve. Žalobca tak uniesol dôkazné bremeno keď preukázal odoslanie poslednej výzvy
ako aj vyhlásenia úveru za predčasne splatný na známe adresy žalovaných a tiež ich doručenie. Súd

vyhodnotil predčasné zosplatnenie úveru ako neúčinné a nakoľko sa na daný úver vzťahuje zákaz
postúpenia živých úverov podľa § 17 zákona č. 129/2010 Z.z. dospel k záveru o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácii žalobcu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 2 CSP tak, že úspešným

žalovaným priznal 100% náhradu trov konania.

5.Opravnýmuznesenímsúdprvejinštancieopravilbydliskožalovanéhov1.radevzáhlavínapadnutého
rozsudku na „ Poľovnícka č. 475/4, Košice“.6. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca a to v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365
ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že zaviaže žalovanú v 2. rade

zaplatiť žalobcovi sumu 11.921,62 Eur s príslušenstvom a priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnej
výške. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade navrhol konanie zastaviť z dôvodu vyhláseného konkurzu na
majetok žalovaného Mestským súdom Košice dňa 03.08.2023 pod sp.zn. 31OdK/140/2023. Odvolanie
dôvodil tým, že súd prvej inštancie nesprávne zistil skutkový stav a vec na základe vykonaného
dokazovania nesprávne právne posúdil keď dospel k záveru o nedostatku aktívnej legitimácia žalobcu

v dôsledku neplatného zosplatnenia pohľadávky právnych predchodcom, ktorý nedodržal podmienku
zosplatnenia úveru do splatnosti najbližšej splátky podľa druhej vety ust. § 565 OZ. Uviedol, že
pri zosplatnení spotrebiteľského úveru podľa § 565 OZ ani objektívne nie je možné využiť právo
na zosplatnenie do splatnosti najbližšej splátky pri rešpektovaní zákonnej podmienky 3-mesačného
omeškania podľa § 53 ods. 9 OZ. Bol toho názoru, že jeho právny predchodca postupoval v súlade
s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, keď úver predčasne zosplatnil dňa 06.09.2018 a to pre

nezaplatenie úverovej splátky splatnej dňa 28.05.2018, čo žalovaná v 2. rade ani nepoprela, tj.: - po
uplynutí 3 mesiacov od omeškania splátky - za súčasného upozornenia žalovanej v 2. rade na možnosť
zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Vo výzve zo dňa 28.07.2018
predchodca žalobcu upozornil žalovanú v 2. rade na omeškanie s viac ako 3 splátkami pod hrozbou
zosplatnenia. Žalovaná v 2. rade napriek výzve banky na plnenie zo dňa 06.09.2018 bola viac ako 90 dní

v omeškaní so zaplatením svojho splatného dlhu voči banke, a preto boli splnené zákonné predpoklady
pre platné postúpenie bankovej pohľadávky podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách, ku ktorému došlo
dňa 11.12.2019, tj. po 90 dňovom omeškaní od výzvy na plnenie. Podporne poukázal na právny záver
vyslovenýobčianskoprávnymkolégiomOkresnéhosúduNitrazodňa11.05.2021atiežnaprávnezávery
vyjadrené v uznesení Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoCsp/19/2022-161 a uznesení Krajského súdu

v Bratislave č.k. 5CoCsp/22/2021-259.

7. Podaním zo dňa 20.06.2024 žalovaný v 1. rade súdu oznámil, že Mestský súd Košice uznesením zo
dňa 27.03.2023 sp. zn. 31OdK/140/2023 vyhlásil na jeho majetok konkurz.

8. Ďalšie vyjadrenia v konaní podané neboli.

9. Skôr, než Krajský súd v Košiciach, ako odvolací súd (§ 34 CSP), pristúpil k vecnému preskúmaniu
napadnutého rozhodnutia, zaoberal sa tým, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a
rozhodnúť (§ 161 ods. 1 CSP). Odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I. v spojení s opravným

uznesením voči žalovanému v 1. rade v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušil z dôvodu nedostatku
procesných podmienok vo vzťahu k uplatnenej pohľadávke a konanie vo vzťahu k žalovanému v 1. rade
zastavil v zmysle § 391 ods. 1 CSP v spojení s § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z.. Odvolací súd
prejednal odvolanie žalobcu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade ako podané včas oprávnenou osobou proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle

§ 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je
možné vyhovieť.

10. Rozsudok odvolacieho súdu bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.07.2025

o 09,50 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 207. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli od
24.07.2025 do 01.08.2025 zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu ( §
219 ods. 1 a 3, za použitia § 378 CSP).

11. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní

pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa § 161 ods. 1, 2 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“). Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

13. Podľa § 166a ods. 1 písm. a) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZKR) ak tento zákon neustanovuje inak (§ 166b a 166c),
len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môže byť uspokojená pohľadávka, ktorá vznikla predkalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej
len „rozhodujúci deň“).

14. Podľa § 167e ods. 1 ZKR, ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

15. Žalobca v rámci podaného odvolania poukázal na to, že na majetok žalovaného v 1. rade bol

Mestským súdom Košice dňa 03.08.2023 pod sp. zn. 31OdK/140/2023 vyhlásený konkurz.

16.Odvolacísúdzverejnedostupnýchúdajov,tedazúdajovzObchodnéhovestníkazistil,žeuznesením
Mestského súdu Košice sp. zn. 31OdK/140/2023 zo dňa 27.07.2023, zverejneným v Obchodnom
vestníku č. 148/2023 dňa 04.08.2023, bol na majetok žalovaného v 1. rade ako dlžníka vyhlásený
konkurz a zároveň bol žalovaný v 1. rade ako dlžník zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené

iba v tomto konkurze, v akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia.
Dňa 12.10.2023 bola ustanoveným správcom vo veci konkurzu žalovaného v 1. rade v Obchodnom
vestníku zverejnená informácia o zrušení konkurzu z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady
konkurzu podľa § 167v ods. 1 ZKR (pred vydaním napadnutého rozsudku).

17. K procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu podľa štvrtej časti zákona o konkurze odvolací
súd vyzdvihuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu ( druhá časť, prvá hlava zákona o konkurze)
súdne konania, v ktorých sa uplatňujú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a
a nasl.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné (§ 166b)
sa neprerušujú, ale súd je povinný tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť.

18. Zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade v Obchodnom
vestníku (pričom za zverejnenie uznesenia sa považuje deň nasledujúci po zverejnení uznesenia v
Obchodnom vestníku) sa začal konkurz na majetok žalovaného v 1. rade a žalovaný v 1. rade ako dlžník
bol oddlžený. Z charakteru uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v predmetnom

konaní voči žalovanému v 1. rade uplatnil pohľadávku, ktorá mohla byť uspokojená iba v rámci
konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade. Vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného v 1. rade teda
nepochybne došlo k zmene procesných podmienok vo vzťahu k predmetu konania, a to z dôvodu, že
pohľadávka v danom prípade môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a ZKR). Vzhľadom na to,
že súdne konanie nebolo ku dňu vyhlásenia konkurzu právoplatne skončené a v zmysle citovaného §

167e ZKR malo byť zastavené, je potrebné spolu so zastavením konania voči žalovanému v 1. rade
taktiež i zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. v spojení s opravným uznesením vo vzťahu
k žalovanému v 1. rade, ktorý doposiaľ nenadobudol právoplatnosť. Na uvedené nemá vplyv ani tá
skutočnosť, že konkurzné konanie bolo skončené skôr, ako súd pristúpil k zastaveniu konania, nakoľko
pohľadávka, ktorá je predmetom sporu, je aj naďalej nevymáhateľná a súd teda nemôže o nej konať.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

20. Predmetom konania je zaplatenie pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o OTP refinance exprese

uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu (OTP Banka Slovensko, a.s.) a žalovanými dňa
28.01.2015, na základe ktorej poskytol žalovaným finančné prostriedky vo výške 15.800,- Eur, ktoré mali
žalovaní splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 186,97 Eur v počte splátok 119 vždy 28.
deň príslušného mesiaca, s tým že výška poslednej 119. splátky splatnej 28.01.2025 mala byť 186,30
Eur. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od zmluvy o postúpení zo dňa 11.12.2019.

21. Podstatou odvolacích námietok bolo nesprávne posúdenie (ne)platnosti vyhlásenej mimoriadnej
splatnosti úveru zo dňa 06.09.2018 v dôsledku nesprávneho výkladu § 565 OZ v spojitosti s § 53 ods.
9 OZ.

22. Podstatnou z hľadiska rozhodnutia v spore je otázka aktívnej legitimácie žalobcu, ktorý túto
preukazuje zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.12.2019. Keďže v čase uzavretia zmluvy o
postúpení pohľadávok nebol úver, ktorý bol poskytnutý žalovaným v 1. a 2. rade právnym predchodcom
žalobcu OTP Banka Slovensko, a.s., splatný, vzhľadom na dojednanú konečnú splatnosť úveru dňa28.01.2025, muselo ísť o pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru v zmysle § 17 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase
uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávky. Právny predchodca žalobcu ako pôvodný veriteľ preto musel

platne vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 OZ v spojení s § 53 ods. 9 OZ. Za predpokladu, že
pôvodný veriteľ platne vyhlásil predčasnú splatnosť úveru podľa § 565 OZ, následne museli byť splnené
zákonné podmienky aj pre platné postúpenie pohľadávky z pôvodného veriteľa na žalobcu v zmysle §
92 ods. 8 ZoB.

23. Vzhľadom na nespornú skutočnosť, že predmetom zmluvy o postúpení bola banková pohľadávka,
súd prvej inštancie pri posudzovaní aktívnej vecnej legitimácie žalobcu správne skúmal, či boli splnené
podmienky pre platné postúpenie pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB v znení účinnom v čase
postúpenia pohľadávky. Z uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka ako účastník zmluvy o
úvere má obmedzené možnosti postúpenia svojej pohľadávky voči svojmu klientovi zo zmluvy o úvere a
to v tom, že môže postúpiť bez súhlasu klienta iba splatnú pohľadávku, resp. jej splatnú časť. Súd prvej

inštancie preto správne posudzoval, či došlo k účinnému zosplatneniu úveru, pričom skúmal splnenie
zákonných podmienok pre uplatnenie tohto práva právnym predchodcom žalobcu v zmysle § 565 OZ
v spojení s § 53 ods. 9 OZ.

24. Podľa § 53 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

25. Podľa § 565 OZ ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre

nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

26. Privodenie splatnosti celej pohľadávky omeškaním dlžníka so splatením niektorej zo splátok je
podmienená dispozitívnym úkonom veriteľa vo forme výzvy. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky v

dôsledku toho, že nebola splnená iba niektorá splátka, však môže veriteľ uplatniť iba vtedy, ak to bolo
dohodnuté alebo to bolo určené v rozhodnutí. Toto právo veriteľa je časovo ohraničené a veriteľ ho môže
využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. V zmysle vyššie uvedeného, v spotrebiteľských
vzťahoch môže veriteľ pristúpiť k zosplatneniu úveru pri kumulatívnom splnení viacerých predpokladov:
1. dlžník sa dostal do omeškania so zaplatením niektorej zo splátky viac než 3 mesiace a 2. veriteľ

upozornil spotrebiteľa na možnosť uplatnenia tohto práva v lehote nie kratšej než 15 dní. Až následne je
veriteľ oprávnený požiadať o zaplatenie celej pohľadávky, t.j. privodiť splatnosť celej pohľadávky, avšak
len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

27.Upozornenienamožnosťzosplatneniaúverupodľa§53ods.9OZmožnovykonaťkedykoľvekpočas

troch mesiacov, v ktorých je dlžník v omeškaní, pričom veriteľ musí so zosplatnením úveru počkať do ich
uplynutia. Inak povedané, z dikcie § 53 ods. 9 OZ nevyplýva, že veriteľ musí čakať, tri mesiace počas
ktorých je dlžník v omeškaní, potom zaslať upozornenie a až následne úver zosplatniť. Upozornenie v
zmysle § 53 ods. 9 OZ môže veriteľ vykonať odo dňa nasledujúceho po splatnosti splátky, ktorú dlžník
neuhradil a najneskôr 15 dní pred uplatnením práva podľa § 565 OZ.

28. Odvolací súd v prvom rade uvádza, že právo v zmysle § 565 OZ je právom veriteľa, nie jeho
povinnosťou, pričom veriteľovi vzniká toto právo pravidelne vo vzťahu ku každej nesplnenej splátke
a trvá do splatnosti nasledujúcej splátky. Pokiaľ veriteľ svoje právo nevyužije, vo vzťahu k tej ktorej
jednotlivej splátke, neznamená to, že mu toto právo zaniká. Naopak, zakaždým pri nezaplatení každej

jednotlivej nasledujúcej splátky mu takéto právo vzniká opakovane. Je však potrebné zdôrazniť tak,
ako to už bolo uvedené, že sa jedná o právo, nie o povinnosť. Veriteľ sám rozhodne kedy pristúpi k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, ak je dlžník v omeškaní s úhradou jednej alebo viacerých
splátok minimálne tri mesiace. Z dikcie uvedeného ustanovenia je však zrejmé, že spotrebiteľ musí byť
upozornený na možnosť uplatniť právo podľa § 565 OZ a zároveň musí byť v nepretržitom trojmesačnom

(a dlhšom) omeškaní so splácaním splátok, pričom za splnenia týchto podmienok môže veriteľ v
budúcnosti kedykoľvek, ak sú tieto podmienky naďalej zachované, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v
súlade s § 53 ods. 9 OZ. Ak sa veriteľ rozhodne neuplatniť toto právo, opätovne mu toto právo vznikne
nesplnením ďalšej splátky úveru. Táto skutočnosť (nesplnenie ďalšej splátky úveru) nemá na splneniepodmienok podľa § 53 ods. 9 OZ žiaden vplyv, a teda je bez právneho významu, že spotrebiteľ je v
omeškaní aj 4 a viac mesiacov, nakoľko podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenia na možnosť
uplatnenia práva podľa § 565 OZ a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa) sú naďalej zachované.

29. Veriteľ sa však v prípade neuplatnenia tohto práva sám vystavuje riziku, že dlžník po doručení výzvy
podľa § 53 ods. 9 OZ, uhradí niektoré splátky, s ktorými bol v omeškaní čím sa predmetná výzva stane
neúčinnou, nakoľko podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenia na možnosť uplatnenia práva podľa
§ 565 OZ a trojmesačné omeškanie spotrebiteľa) už nebudú splnené.

30. Odvolací súd síce považoval odvolacie námietky za dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie nesprávne
konštatoval neplatnosť zosplatnenia úveru z dôvodu, že právny predchodca neuplatnil svoje právo na
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšej splátky, za ktorú považoval splátku
splatnú dňa 28.08.2018, ale mimoriadnu splatnosť vyhlásil až 06.09.2018, avšak tieto námietky nemali
vplyv na vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Odvolací súd poukazuje na to, že nepostačuje, že žalovaná v 2. rade bola v poslednej výzve
pred zosplatnením zo dňa 28.07.2018 (ktorá jej bola doručená dňa 03.08.2018) vyzvaná na zaplatenie
dlžnej sumy vo výške 1.373,40 Eur a bola zároveň v zmysle § 53 ods. 9 OZ upozornená, že v prípade
nevyrovnania jej záväzkov v stanovenej lehote, banka vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru.

32. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo dňa 26.06.2024 bolo ustálené, že
pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve veriteľa dlžníkovi
pred zosplatnením podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, s ktorou je dlžník v omeškaní (pre

ktorú jednorazovo a predčasne môže zosplatniť celý dlh). Najvyšší súd uviedol, že identifikácia splátky
je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru. Je to podstatná informácia najmä
v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť
aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky, kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ

oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ
pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže byť poškodený.

33. S uvedeným záverom sa stotožnil Najvyšší súd SR aj v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo
dňa 25.09.2024, keď uviedol, že neuvedenie konkrétnej splátky, pre ktorú veriteľ realizoval výzvu na

zaplatenie neuhradenej splátky v zmysle § 53 ods. 9 OZ, malo za následok neplatnosť zosplatnenia
úveru v zmysle § 565 OZ.

34.VtejsúvislostiodvolacísúdpoukazujeajnarozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.1Cdo/123/2022
zo dňa 30.01.2024, z ktorého záverov vyplýva, že v zosplatnení (vo vyhlásení predčasnej splatnosti

úveru) nemusí byť uvedená splátka, ktorá zosplatnenie vyvolala, ale vo výzve na úhradu pred
zosplatnením (§ 53 ods. 9 OZ) musí byť uvedené, s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní.

35. V danom prípade výzva podľa § 53 ods. 9 OZ - posledná výzvy pred zosplatnením zo
dňa 28.07.20218 neobsahovala špecifikáciu dlžných splátok resp. špecifikáciu splátky, s ktorou je

spotrebiteľ v omeškaní a ktorá je spôsobilá vyvolať predčasné zosplatnenie úveru, v dôsledku čoho v
preskúmavanej veci neboli splnené podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru v zmysle §
565 OZ, vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru je tak neplatným právnym úkonom a nemohlo vyvolať
splatnosť celého zostatku úveru.

36. Podľa § 17 ods.1 ZoSÚ, práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a
veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka
so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného
poskytovaťspotrebiteľskýúverpodľatohtozákonaaleboosobitnéhopredpisunaveriteľapodľa§20ods.
1 písm. a), banku, zahraničnú banku alebo pobočku zahraničnej banky, a b) prechádza alebo postupuje

sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala
splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.37. Podľa § 92 ods. 8 vety prvej ZoB, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta;
týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa
osobitného predpisu.

38. Ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB upravuje špeciálne podmienky (popri všeobecných v OZ), za ktorých
môže byť banková pohľadávka (alebo jej časť) postúpená, a to: ak je pohľadávka 1. splatná, a to
až po predchádzajúcej 2. písomnej výzve a kumulatívne, ak je splnené 3. omeškanie dlžníka so
splnením postupovanej pohľadávky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní. Uvedené skutočnosti
sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky, ktoré musia byť splnené v čase

postúpenia pohľadávky.

39. V prejednávanej veci je zrejmé, že uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok z 11.12.2019
pôvodný veriteľ OTP Banka Slovensko, a.s. postúpil predmetnú pohľadávku pred konečnou splatnosťou
pohľadávky, ktorá mala nastať až 28.01.2025, na žalobcu. Žalobca uvedené preukázal doložením

písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky.

40. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/205/2009 z 29.06.2010).

41. S ohľadom na to, že postúpenie pohľadávky banky, ku ktorému došlo v rozpore s § 92 ods. 8

zákona o bankách, je neplatný právny úkon (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1Cdo/147/2017z24.04.2018uverejnenývZbierkestanovískNSarozhodnutísúdovSRpodč.60/2018),
odvolací súd konštatuje, že žalobca nenadobudol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania, a
preto nie je aktívne legitimovaný. Záver súdu prvej inštancie o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu
v predmetnom konaní bol preto správny.

42. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku I. v spojení s opravným
uznesením voči žalovanej v 2. rade, ako vecne správny potvrdil.

43. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania, vo vzťahu medzi žalobcom

a žalovaným v 1. rade, rozhodol odvolací súd podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na ich náhradu voči žalovanému v 1. rade
v rozsahu 100 %. Dôvodom zastavenia konania voči žalovanému v 1. rade (ako i zrušenia rozsudku
súdu prvej inštancie voči žalovanému v 1. rade) bolo vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného v 1.
rade. Vo všeobecnosti treba k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) uviesť, že

ide o nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených v ZKR, dosiahnuť
nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom tieto nie sú kryté hodnotou
majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou osobou - podnikateľom a
nepodnikateľom. Oddlžiť sa možno dvoma spôsobmi, a to konkurzom (podľa štvrtej časti ZKR) alebo
splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný

návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp. správca, ale voľbu spôsobu oddlženia vykoná
dlžník podaním príslušného návrhu. Oddlženie môže iniciovať len samotný dlžník. Pokiaľ teda dlžník
iniciuje konanie o oddlžení, v prípade vyhlásenia konkurzu tým spôsobuje aj procesný následok vo forme
zastaveniasporovéhokonania,vktoromsauplatňujevočinemupohľadávka,ktorámôžebyťuspokojená
v konkurze (uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 4Obdo/43/2020 zo dňa 30.11.2020, uznesenie

Najvyššieho súdu SR spis. zn. 6Cdo/13/2019 zo dňa 17.04.2019). V nadväznosti na už uvedené tak
odvolací súd dospel k záveru, že procesné zavinenie na zastavení konania voči žalovanému v 1. rade
nesie iniciáciou konania o oddlžení (v časti predmetu konania, ktorej sa týka výrok I. rozsudku prvej
inštancie) žalovaný v 1. rade. Odvolací súd preto žalobcovi proti žalovanému v 1. rade s ohľadom nakonštatované procesné zavinenie priznal v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

44. O nároku na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania vo vzťahu medzi žalobcom a
žalovanou v 2. rade rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a §
262 ods. 1 CSP tak, že v konaní úspešnej žalovanej v 2. rade priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

46. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2
poslednej vety CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1,2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu
spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o

ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za
ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).