Uznesenie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/62/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7124215031
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7124215031.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu: BENCONT COLLECTION, a. s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného: ČOLLÁK & PARTNERI
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom ul. Floriánska 19, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto,
IČO: 45 946 868, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom Slov. Nár. C. XX/X, XXX XX D. E.

F., o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o späťvzatí žaloby po rozhodnutí Mestského súdu Košice
vo veci sp. zn. 26Odi/1/2024, takto

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, z r u š u j e rozsudok Mestského súdu Košice, č. k. 26Odi/1/2024-123
zo dňa 25. februára 2025 a konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 26Odi/1/2024-123 zo dňa 25. februára 2025 zamietol žalobu,
ktorou sa žalobca domáhal, aby súd zrušil oddlženie žalovaného, na základe uznesenia sp. zn.
9OdK/79/2018, ktorým súd zbavil žalovaného všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené
v konkurze. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalovanému priznal
náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom

prvej inštancie samostatným uznesením.

2. Po vydaní označeného rozsudku skôr, než tento nadobudol právoplatnosť, písomným podaním zo
dňa 22.4.2025 vzal žalobca žalobu späť v celom rozsahu, navrhol, aby odvolací súd pripustil späťvzatie
žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, konanie zastavil a nepriznal trovy konania žiadnej zo
strán. Argumentoval, že dôvodom tohto procesného postupu sú osobité okolnosti, ktoré vyplynuli

z dokazovania vykonaného v rámci tohto sporového konania, spočívajúce v celkovej nepriaznivej
životnej a finančnej situácii, v ktorej sa žalovaný nachádzal v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu na jeho majetok. Žalobca o daných okolnostiach v čase podania návrhu na zrušenie oddlženia
nemal vedomosť a tieto boli preukázané až v rámci tohto civilného sporového konania skrz vykonané
dokazovanie, a to aj vykonaním žalobcom navrhovaného dopytu na Sociálnu poisťovňu za účelom
preverenia príjmov žalovaného v čase podania návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, či

zistením stavu a hodnoty majetku nadobudnutého žalovaným po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
na jeho majetok. S ohľadom na skutočnosti známe žalobcovi v čase podania návrhu na zrušenie
oddlženia žalovaného, mal žalobca za to, že iniciovanie tohto civilného konania nie je možné bez
všetkého vyhodnotiť ako nedôvodné. Žalobca vychádzal najmä zo skutočnosti, že žalovaný sa po
oddlžení stal podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností - parcely č. 284 o výmere 413 m2, parcely
č. 285 o výmere 184 m2 a rodinného domu so súpisným číslom XX na parcele č. 285, vo veľkosti

5/8. Časť nehnuteľnosti nadobudol darovacou zmluvou zo dňa 22.4.2020 a časť kúpnou zmluvou zo
dňa 27.6.2022, pričom k podaniu návrhu na vyhlásenie konkurzu na osobu žalovaného došlo dňa14.9.2018. Žalovaný po vyhlásení konkurzu nevykonal v prospech žalobcu žiadne úhrady a neposkytol
žiadnu sumu na úhradu svojho záväzku napriek tomu, že žalovaný po oddlžení nadobudol dar nie
nepatrnej hodnoty, z ktorej sumy mal v zmysle zákonnej úpravy (§ 166g ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z.

o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ďalej len /„ZKR“/) poskytnúť
svojim veriteľom polovicu a tým preukázať svoj poctivý zámer. Naviac, žalobca po oddlžení žalovaného
nebol zo strany žalovaného za účelom riešenia dlhu ani len kontaktovaný, napriek zaslanej výzve
na preukázanie poctivého zámeru, čo za poukazu na ust. § 166g ods. 1 ZKR na strane žalobcu len
umocňovalo jeho vážne pochybnosti o poctivom zámere žalovaného pri oddlžení. S poukazom na

uvedenémalžalobcazato,žebolomožnévyhodnotiťjehodomnienkuonepoctivomzámerežalovaného
pri oddlžení, resp. domnienku o tom, že žalovaný využil inštitút oddlženia nedôvodne a v rozpore s
príslušnými ustanoveniami ZKR, za opodstatnenú a relevantnú. Uzavrel, že nemal vedomosť, či tvrdenia
a vyhlásenia uvádzané žalovaným v rámci konkurzného konania boli opodstatnené a pravdivé. Nakoľko
žalobca nedisponoval zákonnou možnosťou preverenia zákonnosti postupu žalovaného, žalobca využil
svoje zákonné právo zakotvené v ust. § 166f ZKR a domáhal sa prešetrenia súladnosti postupu

žalovaného cestou všeobecného súdnictva. K náležitému oboznámeniu sa so životnou situáciou
žalovaného došlo až v rámci tohto sporového konania aj aktivitou samotného súdu. Postupom súdu
došlo k faktickému vyrovnaniu informačnej asymetrie vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, a až závery
takéhoto postupu súdu priniesli žalobcovi informácie o stave a statuse žalovaného. Z pohľadu žalobcu,
vyššie opísané okolnosti priebehu tohto sporového konania odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP.

3. Späťvzatie žaloby spolu s výzvou, aby v lehote 10 dní oznámil súdu, či s ním súhlasí, bolo doručené
na vyjadrenie žalovanému dňa 29.4.2025, pričom žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

4. Podľa § 370 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“),

ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie
súdu prvej inštancie a konanie zastaví.

5. V prejednávanej veci vzal žalobca žalobu späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil. Odvolací súd preto v
súlade ust. § 370 ods. 1, 2 CSP rozhodol o pripustení späťvzatia, zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie
a konanie zastavil.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

7.Podľa§257CSP,výnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujúdôvodyhodnéosobitného
zreteľa.

8. Odvolací súd udáva, že ak dôjde k zastaveniu konania, je dôvodná aplikácia § 256 ods. 1 CSP,
ktoré ustanovuje zásadu procesnej zodpovednosti za zavinenie. Zásada procesnej zodpovednosti za
zavinenie sa uplatní pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo konanie zastavené.
Zavinenie na zastavení konania môže existovať na strane žalobcu aj na strane žalovaného.

9. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu (§ 255
CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie na zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP). Umožňuje
súdu nezaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. súd nemusí zaviazať stranu,
ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane, ak sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa. Uvedené je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o náhrade trov konania
by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiaducim tvrdostiam. Dôvody hodné osobitného zreteľa
zákon už ale bližšie nešpecifikuje a výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax.

10. Z priebehu súdneho konania je podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobca netrval na podanej

žalobe (vzal ju späť) z dôvodu, že na základe výsledkov dokazovania usúdil, že v odvolacom konaní by
nebol úspešný. Z opisu situácie žalobcom pri vykonaní úkonu späťvzatia teda vyplýva, že späťvzatím
žaloby predchádzal žalobca pravdepodobnému neúspechu v odvolacom konaní. Zastavenie konania
teda zavinil žalobca, čo odôvodňuje aplikáciu ust. § 256 ods. 1 CSP na rozhodovanie o trovách konania.11. Žalobca vzhliadol výnimočné okolnosti sporu, na základe ktorých navrhol, aby súd o nároku na
náhradu trov konania rozhodol podľa ust. § 257 CSP v informačnej asymetrii strán sporu. Uviedol,

že len iniciovaním sporu bolo možné zistiť rozhodné skutočnosti pre posúdenie poctivého zámeru
žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že žalobca podával žalobu s tým, že nemá dôkazy o nepoctivosti
zámeru žalovaného a túto len prezumoval. Ako už Krajský súd v Košiciach uviedol v inom svojom
rozhodnutí, s obdobnou skutkovou a právnou situáciou, ktoré bolo rovnako vedené z iniciatívy žalobcu,
„žalobca nesie plnú procesnú zodpovednosť za svoj úspech alebo neúspech v konaní, pretože je iba

na jeho vlastnom rozhodnutí to, či s dôkaznými prostriedkami, ktoré má k dispozícii, podá žalobu alebo
nie.“ (uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.3.2024, č. k. 3Cob/6/2024 – 165).

12. Žalobca v podanej žalobe len abstraktne opísal nepoctivý zámer žalovaného (s ohľadom na zákonné
vymedzenie poctivého a nepoctivého zámeru v ust. § 166g ods. 2 ZKR), ale v konkrétnosti uviedol
jedine to, že žalovaný ho ako veriteľa nekontaktoval, čím neprejavil úprimnú snahu riešiť svoj dlh.

Žalobca teda pri podaní žaloby nevedel, či uspeje a keď z vykonaných dôkazov zistil, že žalobu podal
nedôvodne, vzal ju späť. Žalobca teda nešiel do konania s tým, aby preukázal nepoctivosť zámeru
žalovaného, ale len aby (s pomocou súdu) túto preveril. Pritom mal a mohol z verejne prístupných údajov
v Obchodnom vestníku a rovnako aj nahliadnutím do konkurzného spisu sp. zn. 9OdK/79/2018 zistiť
rozhodné skutočnosti. Tieto by (pravdepodobne) viedli k inému rozhodnutiu ohľadne podania žaloby.

Žalobca ako právny nástupca veriteľa mohol nahliadnuť do spisu, keďže spĺňal podmienky podľa § 97
CSP. Tým, že žalobca pred podaním žaloby nezistil všetky možné a dostupné skutočnosti a okolnosti
predmetu konania, a toto ponechal až na súdne konanie, spôsobil vznik nedôvodných trov, ktoré je tak
povinný protistrane nahradiť.

13. Vzhľadom na vyššie uvedené a plný úspech žalovaného, odvolací súd o trovách konania rozhodol
podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,

na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).