Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/63/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1516202344
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:1516202344.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

25Co/63/2024

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a Mgr. Mareka Janigloša v právnej veci žalobkyne: Poľnohospodárska Pôda s.r.o.,
so sídlom Sibírska 55, Bratislava, IČO: 44 138 369, proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX,
bytom C. XX, D., zastúpenému: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Laurinská

4, Bratislava, IČO: 36 833 533, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobkyne proti
rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 28.mája 2019 pod č. k. 9C/118/2016-233 takto

r o z h o d o l :

25Co/63/2024

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

25Co/63/2024

1.1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobkyni
nároknanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,ovýškektorýchrozhodnesúdsamostatnýmuznesením.
V dôvodoch písomného rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa po zmene žaloby domáhala určenia,
že bola výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti ku dňu jej vyvlastnenia. Poukázal na všeobecne známu
skutočnosť, že vláda Slovenskej republiky uznesením z 08.07.2015 č. 401/2015 schválila návrh na
vydanie osvedčenia o významnej investícii. Stavba sa týka aj spornej nehnuteľnosti. Okresnému
úradu Nitra bola 22.07.2015 doručená žiadosť Ministerstva hospodárstva SR z 20.07.2015 o zápis

predkupného práva štátu, prílohou ktorej bol uvedený zoznam pozemkov podľa katastrálnych území, na
ktorých je potrebné vykonať zápis predkupného práva štátu a osvedčenie o tom, že stavba „Vybudovanie
strategického parku“ je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme. Uvedená žiadosť bola zaevidovaná pod sp. zn. Z 5113/2015. Medzi žalobkyňou ako kupujúcoua žalovaným ako predávajúcim bola dňa 07.07.2015 uzatvorená kúpna zmluva, predmetom ktorej bol
prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. E., obec E., F. D., zapísanej
Okresným úradom Nitra, katastrálny odbor, na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na mape

určeného operátu, parc. č. XXXX, druh pozemku: orná pôda o výmere 1324 m2 za kúpnu cenu 1 324
eur. Žalovaný od zmluvy neodstúpil. Na základe zmluvy Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodol
o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalobkyne.
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nitra podal proti tomuto rozhodnutiu protest z dôvodu, že Okresný úrad
Nitra neprihliadol na existenciu zákonného predkupného práva štátu. Táto skutočnosť mala vplyv na

povolenie vkladu, predkupné právo bolo účastníkmi zmluvy obídené, čo spôsobilo absolútnu neplatnosť
kúpnej zmluvy. Okresný úrad Nitra protestu prokurátora rozhodnutím z 05.11.2015 č. UP 67/2015-9
vyhovel a rozhodnutie o povolení vkladu zrušil. Žalobkyňa podala proti rozhodnutiu odvolanie. Okresný
úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností rozhodnutím z 15.01.2016 č.
UPo 22/2015-4To, OU- NR-OOP-2016/003372-4 k: Pd 261/15/4403-2, V 5458/2015 odvolanie zamietol
a rozhodnutie z 05.11.2015 potvrdil. Žalobkyňa podala na Krajský súd v Nitre žalobu

o preskúmanie rozhodnutia z 15.01.2016, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 11 S/l 8/2016.
Najvyšší súd SR rozsudkom č. k. 10Sžrk/8/2017 zo dňa 19.06.2018 kasačnú sťažnosť zamietol s
odôvodnením,ževdanomprípadenenastalaabsolútnaneplatnosťprávnehoúkonu-predmetnejzmluvy
o prevode nehnuteľnosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dňu uzavretia zmluvy. V čase
uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia nastala

dodatočne, po uzavretí zmluvy, ale v čase pred rozhodnutím o vklade. Kasačný súd ďalej konštatoval,
že okresný úrad je povinný skúmať, či do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo
právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Správny orgán musí
rešpektovať platný a účinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú účinnosť
k času jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vzťahu.

Kasačný súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatočnú právnu nemožnosť plnenia, ktorá objektívne
nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999
Z. z. spôsobuje s účinkom nepravej retroaktivity dodatočnú právnu nemožnosť plnenia zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, na ktorú skutočnosť správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je podľa § 31 ods. 1
zákona č. 162/1995 Z. z. povinný prihliadať. Správny orgán bol povinný skúmať, či bol rešpektovaný

§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., teda či bola predmetná nehnuteľnosť prednostne ponúknutá
štátu. Na základe kúpnej zmluvy č. 30203/4728/2015/Lužianky/007/3461 uzatvorenej medzi
žalovaným ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest, s.r.o., ako kupujúcim, zverejnenej v
Centrálnomregistrizmlúvdňa26.04.2016,došlokprevoduvlastníckehoprávakpozemkunaspoločnosť
MH Invest, s.r.o. za kúpnu cenu 20 005,64 eura. Na základe kúpnej zmluvy č.

20160027 uzatvorenej medzi MH Invest, s.r.o. ako predávajúcim a spoločnosťou MH Invest II, s.r.o., ako
kupujúcim, zverejnenej v Centrálnom registri zmlúv dňa 21.06.2016, došlo k prevodu vlastníckeho práva
kpozemkunaspoločnosťMHInvestII,s.r.o.,prevádzanáparcelabolavzmluveoznačenáužakoostatná
plocha. Právoplatnosťou rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-
NR.OVBP2-2016/032185-53zodňa18.08.2016došlookreminéhokvyvlastneniupozemkovvprospech

spoločnosti MH Invest s.r.o. na účel „Vybudovania strategického parku“, kat. úz. G., H., I., E., H., J. s
tým, že časť náhrady za vyvlastnenie uhradí spoločnosť MH Invest, s.r.o. na účet spoločnosti MH Invest
II, s.r.o. a časť do súdnej úschovy, pretože na súde prebieha konanie týkajúce sa určenia vlastníckeho
právaktejtonehnuteľnosti.TotorozhodnutiebolopotvrdenérozhodnutímMinisterstvadopravy,výstavby
a regionálneho rozvoja SR zo dňa 10.10.2016, č. 24929/2016/B624-SV/64203/To. Žalobkyňa podala na

Krajský súd v Nitre žalobu o preskúmanie rozhodnutia, ktoré konanie sa vedie pod sp. zn. 11S/259/2016.
Doposiaľ nebolo skončené. Na Okresnom súde Nitra sa pod sp. zn. 12U/4/2016 vedie konanie, v ktorom
vyvlastniteľ zložil do súdnej úschovy peňažnú náhradu za vyvlastnenie, ktorú súd prijal, ale doposiaľ
nevyplatil príjemcovi. Ďalej uviedol, že z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX vyplýva, že
výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. E., obec E., okres Nitra, parcely registra

„C“ evidovanej na katastrálnej mape, pare. č. XXXX, druh pozemku: ostatná plocha o výmere 1324 m2
je spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o..
1.2. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku, § 228
ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 6 ods. 6 zákona č.
282/2015 Z. z. o vyvlastňovaní pozemkov a stavieb a o nútenom obmedzení vlastníckeho práva k

nim a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a uviedol, že pri
určovacej žalobe skúmal naliehavý právny záujem na danom určení. Dospel k záveru, že žalobkyňa
má naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Je nesporné, že do úschovy na súde bola na
základe rozhodnutia správneho orgánu zložená časť náhrady za vyvlastnenie sporného pozemku podľa§ 6 ods. 6 zákona č. 282/2015 Z. z. Táto náhrada bola súdom prijatá a preto žalobkyňa nemôže žalovať
o plnenie. Pretože náhrada nebola doposiaľ vyplatená a určenie jej príjemcu je závislé od výsledku tohto
konania, má žalobkyňa naliehavý právny záujem na určení, že bola ku dňu vyvlastnenia pozemku jeho

vlastníčkou. Ďalej konštatoval, že v konaní bolo sporné, či žalovaný, ktorý nie je vlastníkom
pozemku, pretože pozemok predal po začatí konania spoločnosti MH Invest, s.r.o., je pasívne vecne
legitimovaný. Žalobkyňa navrhla súčasne s podaním žaloby, aby do katastra nehnuteľností
bola zapísaná poznámka o tomto súdnom konaní (ktorá poznámka bola následne do katastra zapísaná
ešte pred prevodom sporného pozemku na spoločnosť MH Invest, s.r.o.) bol by výrok o určení vecného

práva k tejto nehnuteľnosti záväzný podľa § 228 ods. 2 CSP aj pre tretie osoby. Vzhľadom na uvedené
dospel k názoru, že žalovaný je v tomto spore pasívne vecne legitimovaný.
1.3. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že rozhodnutie správneho orgánu o povolení
vkladu vlastníckeho práva v prospech žalobkyne na základe spornej kúpnej zmluvy uzavretej medzi
žalobkyňou a žalovaným dňa 07.05.2015 bolo po vyhovení protestu prokurátora právoplatne zrušené.
Toto rozhodnutie bolo preskúmané v odvolacom konaní, jeho zákonnosť bola preskúmaná v konaní na

správnom súde a rovnako na kasačnom súde. V konaní nebolo sporné a bolo aj všeobecne
známe, že pred ďalším rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe
tejto kúpnej zmluvy vzniklo štátu predkupné právo k spornému pozemku priamo zo zákona dňom
schválenia návrhu na vydanie osvedčenia o významnej investícii vládou 08.07.2015. Zmluvná voľnosť
žalovaného ako vlastníka pozemku, ku ktorému sa viazalo predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5

zákona č. 175/1999 Z. z. sa tým priamo zo zákona obmedzila. Žalovaný bol povinný ponúknuť
pozemok prednostne štátu. Kasačný súd konštatoval, že v prípade ak po uzavretí kúpnej zmluvy a
pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu na vklad vlastníckeho práva vzniklo štátu predkupné
právo, je správny orgán povinný na predkupné právo prihliadať. Uvedená skutočnosť nespôsobuje
neplatnosť zmluvy, ale bráni jej realizácii a tým nastáva dodatočná nemožnosť dohodnutého plnenia.

Pretože plnenie dohodnuté v kúpnej zmluve zo dňa 07.07.2015 sa stalo po vzniku záväzku nemožným,
povinnosť žalovaného plniť tak zanikla podľa § 575 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tým zanikol aj tento
záväzok. Žalovaný zodpovedá žalobkyni iba za prípadnú škodu a bezdôvodné obohatenie, ktoré však
žalobkyňa v konaní od žalovaného nepožaduje. Pretože záväzok zo spornej kúpnej zmluvy zanikol
pred rozhodnutím správneho orgánu o návrhu žalobkyne na vklad vlastníckeho práva v jej prospech

na základe kúpnej zmluvy, nemohla žalobkyňa na základe zmluvy nikdy nadobudnúť vlastnícke právo k
spornému pozemku. Nemôže byť vlastníčkou ani ku dňu vyvlastnenia pozemku. Preto žalobu zamietol
a ďalšími námietkami strán sporu sa z dôvodu hospodárnosti nezaoberal. Nevykonal dokazovanie
navrhnuté na ich preukázanie. Na úspech žalobkyne v spore nemôže mať z uvedeného dôvodu vplyv
ani výsledok prebiehajúcich správnych konaní, ktoré neboli doposiaľ skončené.

1.4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP, § 262 ods. 1 CSP , § 262 ods. 2 CSP tak, že
žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko mal vo veci plný úspech.
Dôvody hodné osobitného zreteľa s poukazom na ust. § 257 CSP u strán sporu, ani v okolnostiach
zistené neboli. Aplikácia ust. § 257 CSP z dôvodu, ktorý uviedla právna zástupkyňa žalobkyne na
pojednávaní, nie je v danom prípade opodstatnená.

2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Odvolanie zdôvodnila z odvolacích dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) - súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a písm. h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Nesprávny procesný postup súdu namietala v nedostatku odôvodnenia
rozhodnutia. V časti, kde sa súd čiastočne zaoberal konkrétnymi skutkovými okolnosťami,
tieto nesprávne právne posúdil.
2.1. Citovala z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR 2 M Cdo 4/2009 vykladajúceho pojem nesprávneho

právneho posúdenia veci, publikované rozhodnutie ZSP 57/2001, § 575 ods. 1, 2, 3 Zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 3 ods. 5, 7 Zákona o
niektorých opatreniach a bod 25. rozsudku. Namietala, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s
právnou úpravou predkupného práva a odcitoval len právne závery kasačného súdu. Vôbec nevenoval
pozornosť rozhodným skutočnostiam a otázke, aké právne následky sú v zmysle hmotnoprávnych

predpisov spojené s porušením predkupného práva štátu, ktoré navyše v čase uzatvorenia zmluvy
neexistovalo. Rozhodnutie je v tejto časti nepreskúmateľné. V časti, keď skutkový stav subsumoval
pod dodatočnú nemožnosť plnenia, vec nesprávne právne posúdil. Jeho právny názor vychádzal z
rozhodnutí kasačného súdu. Rozhodnutie kasačného súdu (rovnako ako i rozhodnutia kasačnéhosúdu v obdobných veciach) boli napadnuté ústavnou sťažnosťou, kde bola namietaná arbitrárnosť
rozhodnutia, porušenie práva na spravodlivý proces, porušenie princípu rovnosti v právnych vzťahoch,
porušenie zákonného práva vlastniť majetok a porušenie legitímnych očakávaní účastníkov správneho

konania. Bez ohľadu na rozhodnutia kasačného súdu sa vôbec nezaoberal kogentnou úpravou a účelom
predkupného práva. Citovala ustanovenie § 603 OZ, § 853 OZ, z ktorých vyplýva obsah a oprávnenia
z predkupného práva. Uviedla, že zákon explicitne upravuje inštitút predkupného práva. Zákon o
niektorých opatreniach neobsahuje osobitnú úpravu ,hovorí len o okamihu vzniku predkupného práva.
Osobitne neupravuje obsah a oprávnenia s týmto právom spojené. Ďalej citovala ustanovenie

§ 3 ods. 5 Zákona o niektorých opatreniach a uviedla, že predkupné právo je inštitútom
komplexne upraveným v Občianskom zákonníku (rovnako ako dodatočná nemožnosť plnenia) a to
kogentnými normami. Bez vysporiadania sa s kogentými ustanoveniami upravujúcimi obsah a nároky
spojené s porušením predkupného práva nie je možné dospieť k záveru , že sa v danom prípade jedná
o dodatočnú nemožnosť plnenia. Pojmové znaky nemožnosti plnenia a následky nemožnosti plnenia
sú upravené v ustanovení § 575 OZ. Predkupné právo upravené v ustanoveniach § 602 a

nasl. OZ možno označiť za všeobecnú právnu úpravu predkupného práva a použiteľnú všade tam, kde
zákonom ustanovené predkupné právo neobsahuje osobitnú právnu úpravu, je zmluvným predkupným
právom. Z dôvodu subsidiárnej použiteľnosti tohto ustanovenia budú tieto ustanovenia aplikovateľné aj
na prípady zákonného predkupného práva, napríklad predkupného práva podielových spoluvlastníkov
podľa § 140 OZ. Zákonné predkupné právo (okrem zákonného predkupného práva spoluvlastníkov,

ktoré je upravené v OZ) je predmetom úpravy osobitných predpisov (Zákona o niektorých opatreniach
ale i napr. Zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu). Dodatočná (právna) nemožnosť
nastáva v prípade splnenia zákonom stanovených podmienok, teda na základe právneho predpisu,
ktorý subjektu zakazuje také správanie, na ktoré by bol v zmysle právneho úkonu povinný. Nemôže sa
jednať o také správanie (resp. konanie), ktoré možno odvrátiť inými spôsobilými prostriedkami. Dôležitou

skutočnosťou je, že predkupné právo štátu zostáva zachované aj voči nadobúdateľovi. Súd sa tak
odchýlil od zákonných ustanovení, že poprel ich základný význam a účel.
2.2. Ďalej uviedla, že principiálnou podmienkou dodatočnej nemožnosti plnenia je jej trvalý charakter.
Neprichádza do úvahy, aby záväzok zanikol z dôvodu prechodnej nemožnosti plnenia a následne sa
obnovilpoodpadnutísolučnejprekážky.Nemôžeobstáťzáver,žekeďžesištátuplatnilpredkupnéprávo,

je táto prekážka trvalá, nakoľko štát si mohol uplatniť predkupné právo len v dôsledku nezákonných
rozhodnutí správnych orgánov, ktoré sú aktuálne predmetom prieskumu Ústavného súdu (podľa
Uznesenia ÚS sp. zn. Hl. ÚS 421/2018-13 zo dňa 13.11.2018 boli dve zo sťažností spojené na
spoločné konanie pod sp. zn. Rvp 1579/2018.) V závere dodala, že v zmysle ustanovení Občianskeho
zákonníkapriporušenípredkupnéhoprávapripadádoúvahyrelatívnaneplatnosťprávnehoúkonupodľa

ustanovenia § 40a OZ (predkupné právo však v posudzovanom prípade v čase uzatvorenia zmluvy
ešte neexistovalo, vzniklo až dňa 8.7.2015), ktoré predpokladá, že oprávnený subjekt (štát) by sa musel
neplatnosti dovolať, čo v tomto prípade neurobil. Ďalšou možnosťou, čo Občiansky zákonník
pripúšťa, je možnosť oprávnenej osoby (štátu) domáhať sa predaja nehnuteľnosti od nadobúdateľa
za takú sumu za akú ju nadobudol nadobúdateľ, t.j. 1 324 eur. V posudzovanom prípade však štát

nadobudol pozemok po tom, čo správny orgán vkladové konanie zastavil z dôvodu, že právny úkon
posúdil ako úkon absolútne neplatný. Následne si štát „uplatnil“ predkupné právo voči pôvodnému
predávajúcemu (žalovanému), avšak už za sumu 20 005,64 eura. Na základe uvedeného mala za to, že
prvoinštančnýsúdvecnesprávneprávneposúdil,keďdospelkzáveru,ženastaladodatočnánemožnosť
plnenia, v dôsledku čoho nemohla byť vlastníčkou v čase vyvlastnenia.

2.3. V závere namietala rozhodnutie v časti náhrady trov konania, že aplikácia ustanovenia § 257 CSP
nie je opodstatnená. Záver súdu považovala za arbitrárny a nepreskúmateľný.
Prípadné porušenie predkupného práva nemôže byť posudzované na ťarchu kupujúceho t.j.
žalobkyne. Podanie žaloby bolo zapríčinené správaním žalovaného. Kúpnu cenu za pozemok jej nevrátil
a následne ho predal štátu. Bola mu vyplatená ďalšia kúpna cena. Zmena právneho predpisu, resp.

vydanie uznesenia vlády, nemôže byť posudzované jej na ťarchu. Tretím osobám sa stalo predkupné
právo štátu známym až po jeho zápise do katastra nehnuteľností. Súd vec nesprávne posúdil, keď
rozhodol o priznaní náhrady trov žalovanému a nezohľadnil špecifické okolnosti prejednávanej veci,
ktoré sú dôvodmi hodnými osobitného zreteľa podľa ustanovenia § 257 CSP. Navrhla, aby Krajský súd
v Nitre vydal uznesenie ktorým zrušuje rozsudok Okresného súdu v Nitre sp. zn. 9C/118/2016-233 zo

dňa 28.5.2019 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalobkyňa má
právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. Stotožnil sa s procesným postupom a právnymi
názormi súdu prvej inštancie. Poukázal na priebeh predaja pozemku, zrušenie rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva žalobkyne a predkupného práva štátu, ktoré bol povinný rešpektovať, pretože

inak by mu pozemok vyvlastnili. V závere poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Nitra, ktorý žaloby
žalobkyne zamietol pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na danom určení. Rozsudok navrhol
ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov konania.

4.KrajskýsúdvNitre(ďalejlen„odvolacísúd“)vrozsudkuz18.novembra2020č.k.25Co/100/2020-292

rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému proti žalobkyni priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v celom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie považoval vo výroku za vecne
správny, ale z iných právnych dôvodov, konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na požadovanom určení, pretože v prípade jej úspechu v konaní by nedošlo k zmene
vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva. Žalobkyňa
sa tohto určenia nedomáhala, žiadala určiť vlastnícke právo iba ku dňu vyvlastnenia. Vlastnícke právo

pritom nemožno určiť do minulosti. Keďže náhrada za vyvlastnenú nehnuteľnosť bola
zložená do úschovy na súde, súd prvej inštancie mal skúmať naliehavý právny záujem na danom určení
v súvislosti so zloženou zálohou. Pretože sú peniaze v súdnej úschove, mal súd
prvej inštancie skúmať postup súdu v konaní o súdnych úschovách, ktoré je v upravené v § 333 a nasl.
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CMP“) (v zmysle § 359 CMP sa v konaní o súdnych úschovách postupuje analogicky ako
pri notárskych úschovách). V ustanovení § 335 CMP je upravené konanie o námietkach proti vydaniu
predmetu notárskej úschovy zloženej na účely splnenia záväzku. Ide o samostatnú časť konania, v ktorej
súd nariaďuje pojednávanie za účelom zistenia oprávnenej osoby na vydanie predmetu úschovy, ak si
jej vyplatenie uplatňuje. Žalobkyňa tak neosvedčila naliehavý právny záujem na danom určení aj z toho

dôvodu, že sa môže nároku domáhať v konaní o úschovách.

5. NS SR na dovolanie žalobkyne uznesením zo dňa 29.06.2022 pod č.k. l Cdo 230/2021- 400 rozsudok
odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Uviedol, že žalobkyňa
v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 420 písm. f) CSP namietala nepredvídateľnosť

a prekvapivosť rozhodnutia odvolacieho súdu, ako aj jeho nepreskúmateľnosť a nesprávne právne
posúdenie otázky existencie naliehavého právneho záujmu. Civilný sporový poriadok v ustanovení §
382 ustanovuje, že ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne záväzného
právneho predpisu, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie veci
rozhodujúce, vyzve strany konania, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili. Zo spisu

vyplýva, že súd prvej inštancie žalobu žalobkyne zamietol z dôvodu dodatočnej nemožnosti plnenia
kúpnej zmluvy o predaji nehnuteľnosti uzatvorenej medzi sporovými stranami, pričom naliehavý právny
záujem žalobkyne na určení jej vlastníckeho práva k nehnuteľnosti považoval za
daný. Odvolací súd síce rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, avšak z dôvodu absencie naliehavého
právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení, pretože v prípade jej úspechu v konaní by nedošlo

k zmene vlastníka nehnuteľnosti, ktorý je v súčasnej dobe zapísaný na liste vlastníctva. Odvolací súd
zároveň poukázal na ustanovenia CMP o konaní vo veciach notárskych úschov, ktoré sa
primerane aplikujú aj na konanie o súdnych úschovách a uviedol, že žalobkyňa neosvedčila naliehavý
právny záujem na danom určení aj z toho dôvodu, že sa môže nároku domáhať v konaní o úschovách.
Odvolací súd bez doručenia výzvy stranám sporu, teda bez splnenia osobitného druhu tzv. manudukčnej

povinnosti založil svoje rozhodnutie na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie a
takýmto nesprávnym postupom došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a znemožneniu práva
procesnej strany, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
Vzhľadom k zisteniu, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť
je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie

vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne,
rozsudok odvolacieho súdu uznesením zrušil (§ 449 ods. 1 C. s. p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie
(§ 450 CSP). S prihliadnutím na dôvod zrušenia napadnutého rozsudku odvolacieho súdu
sa najvyšší súd nezaoberal ďalšími, v dovolaní namietanými vadami.

6. Na základe rozhodnutia najvyššieho súdu odvolací súd rozsudkom z 25. januára 2023 pod e.k.
25Co/87/2022-451 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a rozhodol aj o trovách konania.
V dôvodoch rozhodnutia zotrval na svojom stanovisku nedostatku naliehavého právneho záujmu na
danom ureení, pretože žalobkyoa sa domáhala ureenia vlastníckeho práva do minulosti a jeho ureenímby nedošlo k zmene vlastníctva. Doplnil dôvody nedostatku naliehavého právneho záujmu na danom
ureeníspoukazomnanotárskuúschovu,ktorénebolirozhodujúceprenedostatoknaliehavéhoprávneho
záujmu na danom ureení.

7. NS SR v zrušujúcom uznesení zo dňa 14.08.2024 pod č.k. 3 Cdo/27/2024 - 551 zaoberajúc sa
dôvodnosťou dovolania, spravodlivým súdnym procesom, v závere uviedol, že odvolací
súd sa po prvom zrušujúcom uznesení po doplnení vyjadrení strán sporu ich vyjadreniami nezaoberal.
Poukázal na vyjadrenie žalobkyne z 28.11.2022, v ktorom namietala, že pokiaľ by neprebiehali konania,

v ktorých sa rieši vlastníctvo k vyvlastneným pozemkom, nebol by daný dôvod na postup vyvlastniteľa
smerujúci k úschove náhrady na súde, nepovinnosť preukazovať naliehavý právny záujem, ak vyplýva
z osobitného predpisu. Uviedol, že odvolací súd žalobkyňu odkázal na samostatné konanie vo veciach
notárskych úschov, a k tejto otázke sa vyjadril len okrajovo a nedostatočne.

8. Zrušením rozhodnutia odvolacieho súdu sa vec dostala do štádia odvolacieho konania proti rozsudku

Okresného súdu Nitra zo dňa 28.mája 2019 pod č.k. 9C/118/2016-233. Obsah rozhodnutia odvolací súd
konštatoval v bode 1. rozsudku, odvolanie žalobkyne v bode 2. a vyjadrenie žalovaného v bode 3.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ialej len „CSP“), po
preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania žalobkyne

pod3a § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie pod3a § 383 CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania pod3a § 385 ods. 1 CSP, vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené a dôvodné, preto napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie pod3a § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

10. Pod3a § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

11. Pod3a ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožouje s

odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedzi? len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplni? na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ialšie dôvody.

12. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnos? vypracovania tzv. skráteného

odôvodnenia rozhodnutia. Možnos? vypracovania takéhoto odôvodnenia je podmienená tým,
žeodvolacísúdsavplnomrozsahustotožnísdôvodmirozhodnutiasúduprvejinštancieatoposkutkovej
ako aj právnej stránke; ak sa odvolací súd eo i len eiastoene nestotožní s týmito závermi, neprichádza
do úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplni? dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže by? v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho iba

dopaoa?vtomzmysle, žezáveryodvolaciehosúduibapodporiaodôvodneniesúduprvejinštancie.
Odvolací súd musí odpoveda? na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedzi? len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplni? ialšie dôvody.

13. Odvolací súd v zmysle § 380 ods. 1 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil
s rozhodnutím súdu prvej inštancie, nako3ko bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna,
presvedeivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu SR. Prieskumná einnos?
odvolacieho súdu zahaoa tak hmotnoprávnu, ako aj procesnoprávnu
oblas?. Odvolací súd musí preto preskúma? nielen zákonnos? rozhodnutia so zrete3om k hmotnému

právu, ale tiež zákonnos? konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho
súdu o odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj
dôvodmi podaného odvolania (ktoré úeastník môže meni? a dopaoa? len do uplynutia odvolacej lehoty).
Odvolate3 v podanom odvolaní fakticky svojím dispozieným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
dôvody preskúmavacej einnosti odvolacieho súdu. Ustanovenie § 380 ods. 2 CSP vymedzuje výnimky,

kedy odvolací súd nie je viazaný rozsahom podaného odvolania. Ide o výnimky len vo vz?ahu k rozsahu
podaného odvolania, prieom dôvodmi podaného odvolania je odvolací súd viazaný vždy. Na vady
konania pred súdom prvého stupoa prihliadne odvolací súd len vtedy, ak mali za následok nesprávnerozhodnutievoveci.Toznamená,žepokia3savkonanípredsúdomprvéhostupoasícevyskytlivady,ale
ktoré nemali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, potom odvolací súd na tieto vady neprihliadne.

14. Súd prvej inštancie založil svoj právny názor na preukázaní naliehavého právneho záujmu na
danom určení, pretože do úschovy boli zložené peniaze za vyvlastnenie. Žalobkyňa nemôže podať
žalobu o plnenie, určenie príjemcu je závislé od výsledku tohto konania. Žalobu zamietol pre dodatočnú
nemožnosť plnenia.

15. Odvolací súd zotrvával na svojom právnom závere nedostatku naliehavého právneho záujmu na
danom určení z dôvodu nemožnosti určenia vlastníckeho práva do minulosti, neodstránenie
nesúladu so zápisom terajšieho vlastníka na liste vlastníctva a doplnil ho konaním o úschovách. Svoj
právny názor o nedostatku naliehavého právneho záujmu na danom určení prehodnotil s poukazom na
závery rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 482/2021 zo dňa 1.6.2022.
16. Ústavný súd v rozhodnutí uviedol: „ V tomto kontexte je potrebné na okraj doda?, že s?

ažovate3ka jasne deklarovala, že dôvod, pre ktorý sa domáha ureenia svojho vlastníckeho práva ku
dou vyvlastnenia, je ten, že na základe ureovacieho rozsudku v jej prospech jej môže súd z úschovy
vyda? náhradu za vyvlastnenie. Argument odvolacieho súdu, že s?ažovate3ka nesleduje zosúladenie
zápisu vo verejnom registri so skutoeným stavom, ale vyplatenie náhrady za vyvlastnenie, ktorého
sa môže domáha? žalobou o plnenie, nie je dostatoene odôvodnený, pokia3 súd neuvedie, o akú

žalobu o plnenie má ís? (v prejednávanej veci tak, že v rámci tejto žaloby o plnenie bude možné bez
ujmy na právach dotknutých osôb prejudiciálne vyrieši? otázku vlastníckeho práva ku dou vyvlastnenia,
ktorá je rozhodná pre posúdenie aj súeasných právnych vz?ahov – práva na vyplatenie náhrady za
vyvlastnenie). Z odôvodnenia musí totiž vyplýva?, ktorý iný spôsob súdnej ochrany súd uprednostouje
pred ureovacou žalobou a z akého dôvodu. Inak je neprejednanie ureovacej žaloby nedostatoene

odôvodnené. V tomto kontexte sa ureovacia žaloba javí ako spôsobilá vyrieši? spornú právnu otázku
– kto bol vlastníkom nehnute3nosti ku dou jej vyvlastnenia, a teda komu sa má vyplati? náhrada
za vyvlastnenie zložená do úschovy súdu. A naopak, ústavnému súdu sa javí žaloba o plnenie ako
problematická, keiže náhrada za vyvlastnenie už uhradená bola – do úschovy súdu. Treba doda?, že
Okresný súd Nitra uznesením e. k. 18U/4/2016 z 10. decembra 2020 návrhu s?ažovate3ky na vydanie

predmetu úschovy nevyhovel z dôvodu, že naialej trvá právna neistota pri posudzovaní toho, komu
nárok na vyvlastoovaciu náhradu patrí (body 9 a 10 odôvodnenia uznesenia okresného súdu). Nie
je správny ani záver odvolacieho súdu, že s?ažovate3ka sa môže prípadne domáha? ureenia „komu
tvrdená náhrada za vyvlastnenie patrí“ (bod 14 rozsudku krajského súdu). Pri ureovacích žalobách
je vždy potrebné žiada? o ureenie, že ureité konkrétne právo patrí ureitej konkrétnej osobe. Nemôže

teda ponecha? na súd, nech si vyberie, komu právo patrí, ale musí tvrdi? ureitú konkrétnu možnos?
ureenia práva ureitej konkrétnej osoby (pozri K., G. Právny záujem v civilnom sporovom konaní. In: L.,
M. (ed). Žalobné právo. Zborník z medzinárodného vedeckého kongresu Trnavské právnické dni 2020,
Trnava : Právnická fakulta TU v Trnave, TYPI UNIVERSITATIS TYRNAVIENSIS, 2020, s. 229, dostupné
aj online). Možno doda?, že zo žiadneho ustanovenia ani judikatúry nevyplýva, že naliehavý

právny záujem je daný nevyhnutne len v situácii, ak sa ureovacím výrokom sleduje zosúladenie zápisu
vo verejnom registri a skutoeného stavu; je to totiž len jeden z možných prípadov, kei je naliehavý právny
záujem daný, avšak nie jediný. Je pravdou, že otázka naliehavého právneho záujmu, teda potreba
ureovacieho rozsudku, sa skúma vo vz?ahu k aktuálnemu právnemu stavu, resp. k aktuálnej právnej
neistote, eo však nebráni ani minulému ureeniu, pokia3 má toto minulé ureenie význam aj pre súeasné

právne vz?ahy. Argumentova? gramatickým easom právnej normy, teda tým, že zákon hovorí o tom, „ei
tu právo je alebo nie je“, a nie o tom „ei tu právo bolo alebo nebolo“, je v rozpore s úeelom naliehavého
právneho záujmu, ale aj všeobecne v rozpore s právom na súdnu ochranu, ktorú sú súdy povinné
poskytnú? osobe, ktorá sa nao obrátila. Ústavný súd je oboznámený s tým, že obmedzenie ureenia do
minulosti sa objavilo aj v slovenskej judikatúre (napr. rozhodnutia najvyššieho súdu e. k. 2 Cdo 32/98

a e. k. 2 Cdo 131/2006), avšak argumentáciu o paušálnej nemožnosti ureenia minulej udalosti považuje
nesprávnu a nevyplývajúcu zo žiadneho zákonného ustanovenia. Prístup pripúš?ajúci aj
ureenie nieeoho minulého potom korešponduje aj s nemeckým prístupom pripúš?ajúcim ako predmet
ureenia aj minulý právny vz?ah, pokia3 z neho vyplývajú právne následky pre súeasné alebo budúce
právne postavenie, ak existuje súeasný záujem na ureení minulého právneho vz?ahu [Foerste, U.,

In: G., K., N., W. a kol. Ziviprozessordnung mit Gerichtsverfassungsgesetz. Komentar, 18. vydanie,
Verlag Franz Vahlen, Mníchov, 2021, s. 904, ROSENBERG L., SCHWAB, K. H., GOTTWALD, P.
Zivilprozessrecht. 16. Aufl. München: C. H. Beck, 2004, § 90, marg. e. 16., rozhodnutia nemeckých
súdov napr. BGH NJW-RR 2016, 1404, Rn 13; BAG NJW 2020, 1613, Rn 13). Ureenie minulého vz?ahu nevylueuje ani eeská doktrína (B. I. in E., P. a kol. Obeanský soudní oád (§ 1 až
250l). Praha : O. M., 2016, s. 326) a eeská súdna prax (ako príklad ureenia minulej právnej skutoenosti
sa uvádza ureenie, že porueite3 bol ku dou svojej smrti vlastníkom veci (R 61/01), resp. že bol elenom

družstva alebo nájomcom bytu (SoJ 103/07, NS CR 29 Cdo 208/2005)]. Súdy by sa teda mali dôkladne
zaobera? otázkou, ei sa s?ažovate3ka neobracia na súd bezdôvodne, ei rozsudok odstráni jej právnu
neistotu a ak je toho názoru, že s?ažovate3ka má iné možnosti ochrany, z odôvodnenia rozhodnutia
musí jasne vyplýva?, ktorá iná možnos? právnej ochrany má ma? pred ureovacou žalobou prednos?.“
Z uvedeného vyplýva, že za ureitých okolností možno urei? vlastnícke právo spätne.

17. V priebehu konania Okresný súd Nitra uznesením zo doa 31.10.2023 pod e.k.
12U/4/2016-900 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo doa 12.08.2024 pod e.k.
25CoD/2/2024-964 rozhodol o vydaní predmetu úschovy vo výške 1 682 830,02 eura príjemcovi-
spoloenosti MH Invest II, s.r.o. so sídlom Trnavská cesta 100, Bratislava do 3 dní od právoplatnosti
uznesenia. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnos? 26.09.2024. K vyplateniu došlo 21.1.2024. Súd
žiadosti spoloenosti Po3nohospodárska pôda s.r.o. o vydanie predmetu úschovy zo doa 12.06.2020

nevyhovel. Žalobkyni boli dorueené rozhodnutia. Odvolací súd preto vyzval žalobkyou na vyjadrenie
k naliehavému právnemu záujmu na danom ureení vlastníckeho práva. Výzvu prevzala 29.05.2025.
Na výzvu súdu nereagovala. Odvolací súd oznámil stranám, že vo veci bude prihliada? na citované
rozhodnutia, ktoré sú mu známe z jeho rozhodovacej einnosti.
18. Za danej situácie musel odvolací súd posúdi? otázku naliehavého právneho záujmu na danom

ureení z dôvodu vydanie predmetu úschovy spoloenosti MH Invest II, s.r.o. a nevyhoveniu žiadosti
žalobkyne o vydanie predmetu úschovy. Obsah žaloby nie je tvorený výluene žalobným návrhom
(petitum), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami - opísaním skutkového deja (causa petendi).
Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vyklada? v súvislosti so
skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúma? celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný

návrh, (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. novembra 2020, sp. zn. 7Cdo/268/2019, publikované ako
judikát R 14/2021). V odôvodnení tohto rozhodnutia dovolací súd konštatoval, že pri riešení procesnej
prípustnosti žaloby pod3a § 137 písm. c) CSP a/alebo pod3a § 137 písm. d) CSP je nutné
zaobera? sa otázkou, z akého právneho vz?ahu žalobkyoa vyvodzuje v konaní oou uplatoovaný nárok
(t.j. predmet konania), následne tento vz?ah dôsledne analyzova? a nakoniec správne

vyhodnoti? a posúdi? po právnej stránke. Za úeelom zabezpeeenia podkladov, nevyhnutných pre tento
postup, ukladá zákon žalobkyni povinnos? uvies? vždy už v žalobe rozhodujúce skutoenosti. Tie majú
súdu umožni?, aby daný právny vz?ah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval
z aspektov významných tak pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. obsah žaloby,
právomoc, príslušnos?, procesná subjektivita), ako aj pre prípadné posúdenie veci samej. Žalobkyoa je

povinná svoj nárok skutkovo vymedzi?, nemusí ho však právne vyhodnoti? a zdôvodni? (ak ho predsa
len v žalobe právne posúdi, súd daným posúdením nie je viazaný). Je totiž vecou súdu, aby v
zmysle zásady „iura novit curia“ podal právnu kvalifikáciu uplatoovaného nároku. Pre
analýzu právneho vz?ahu strán a posúdenie jeho povahy z h3adiska obsahu žaloby na prejednanie a
rozhodnutie o nároku, ktorý žalobkyoa vyvodzuje z tohto právneho vz?ahu, je tak rozhodujúce

obsahové h3adisko, teda akú povahu majú práva a povinnosti strán tvoriace obsah právneho vz?ahu
(5Cdo/120/2017).
19. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp.zn. 4Cdo/35/2019 argumentoval, že predmetom civilného procesu
je procesný nárok, ktorý je tvorený predmetom nároku (petitom) a základom nároku, ktorý
tvoria právne významné skutoenosti, na ktorých sa zakladá žalobný návrh. Úeelom civilného procesu je

spory rieši? (rozhodova? ich) a prináša? spravodlivos?, a nie ich odmieta? (teda „nesúdi?“)
cez rôzne arbitrárne procedurálne rituály. Sudca by sa vždy mal v prvom rade zaobera? materiálnym
predmetom sporu, lebo len preto sa vec dostala na súd, aby sa rozhodlo o hmotnom práve. Aj Európsky
súd pre 3udské práva zo zásady iura novit curia vyvodzuje, že táto zásada neslúži na odôvodnenie
príein brániacich mu zaobera? sa meritom veci, ale oprávnenie prekvalifikova? predloženú s?ažnos?

(návrh) tak, aby ju vecne preskúmal aj vtedy, ak by ho úzkoprsé a formalistické ponímanie s?ažnosti
malo privies? k jej odmietnutiu z formálnych príein pre nedostatky s?ažnosti; oznaeuje sa totiž za
pána právnej charakteristiky faktov sporu, a preto môže sám od seba rozhodnú? tak, že meritórne
preskúma s?ažnos? s?ažovate3a pod3a el. 8 dohovoru (Solomakhin c. Ukrajina z 15. marca 2012, s?
ažnos? e. 24429/03). Pri posudzovaní naliehavého právneho záujmu má súd skúma? to, ei žalobkyoa

ureovací rozsudok skutoene potrebuje a ei tento ureovací rozsudok je spôsobilý odstráni? stav právnej
neistoty žalobkyne. Úeelom naliehavého právneho záujmu je pripusti? vecné prejednanie len takej
ureovacej žaloby, ktorá bude ma? pre žalobkyou význam, eím sa sleduje to, aby bola súdna ochrana
poskytovaná rozumne. Z odôvodnenia rozhodnutia, ktorým by bola zamietnutá ureovacia žaloba zdôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu, musí vyplýva? aj to, ktorý iný spôsob súdnej ochrany
súd uprednostouje pred podanou ureovacou žalobou (nález Ústavného súdu II. ÚS 482/2021 z 01. 06.
2022).

20. Žalobca má naliehavý právny záujem na ureení, ei tu právo je alebo nie je pod3a ustanovenia §
137 písm. c) CSP) vtedy, ak je ureovacia žaloba schopná odstráni? existujúcu neistotu medzi stranami
sporu a poskytnú? pevný základ pre ich právny vz?ah, za predpokladu,
že túto neistotu nie je možné odstráni? iným prostriedkom ochrany práv. (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo doa 11. decembra 2019, sp. zn. 2ObdoV/11/2019, publikovaný ako judikát R

47/2020). V nadväznosti na skutkový stav rozhodovanej veci je zrejmé, že žalobkyoa nemá k dispozícii
žalobu na plnenie (napr. žalobu na zmluvné plnenie, žalobu o náhradu škody). Mohla by sa domáha?
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Subjekt, ktorému bola vyplatená
náhrada za vyvlastnenie je odlišným subjektom na strane žalovaného ako v tomto konaní o ureenie
vlastníckeho práva k nehnute3nosti. Jediným prípustným prostriedkom ochrany jej subjektívnych práv
je práve podaná ureovacia žaloba. Ureovací žalobný návrh tak predstavuje vhodný a správne zvolený

nástroj ochrany jej práva. Odvolací súd preto dospel k záveru o preukázaní naliehavého právneho
záujmu na danom ureení. Preto sa ialej zaoberal meritom veci a rozsudok súdu prvej inštancie ako
vecne správny potvrdil poukazujúc na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 6Sžrk/3/2018 z 18. mája 2018,
ktorý bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky
pod č. R 54/2018 s právnou vetou: „Zmluvná voľnosť vlastníkov pozemkov, ku

ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých
opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú
povinní v prípade ich zamýšľaného predaja tieto prednostne ponúknuť na kúpu štátu. Neprihliadnutie
katastrálneho úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do

katastra nehnuteľností na existenciu inštitútu zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje
zmluvnú voľnosť povinného subjektu, je v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov a porušením zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v

znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo ex lege
až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľností“. Najvyšší súd uviedol, že účelom konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností je kontrola dodržania zákonných podmienok pri nakladaní s nehnuteľnosťami.
Zjednodušene možno povedať, že okresný úrad má vo vkladovom konaní skúmať platnosť zmluvy,

zmluvnú voľnosť a oprávnenie prevodcu nakladať s nehnuteľnosťou. Nakoľko je okresný úrad povinný
zistiťpresneaúplneskutkovýstavveci,prihliadaajnainéskutkovéaprávneskutočnosti,ktorémôžumať
vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad posudzuje uvedené skutočnosti ku dňu vydania rozhodnutia
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Z uvedeného vyplýva,
že okresný úrad skúma, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení

vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností. V prejednávanej veci je sporným, či predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č.
175/1999 Z. z., ktoré vzniklo po uzavretí kúpnej zmluvy, je skutočnosťou, ktorá mohla mať vplyv na
povolanie vkladu. Vzhľadom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a účel sledovaný
zákonom č. 175/1999 Z. z. dospel kasačný súd k záveru, že zmluvná voľnosť vlastníka pozemku, ku

ktorému sa viaže predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., je obmedzená
priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýšľaného
predaja prednostne ponúknuť tieto pozemky na kúpu štátu. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o
povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na existenciu predkupného štátu podľa
§ 3 ods. 5 zákona č. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného

práva pri zamýšľanom prevode dotknutej nehnuteľnosti, ako na skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie
vkladu, je podľa kasačného súdu v rozpore s účelom a cieľmi zákona č. 175/1999 Z. z. a porušením
§ 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po
uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, keď okresný úrad je povinný
skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny,

ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dovolací súd tak uzatvára, že
dovolaním napadnutý rozsudok závisel od posúdenia právnej otázky (s určujúcim
významom pre rozhodnutie odvolacieho súdu o dodatočnej nemožnosti plnenia v dôsledku vzniku
predkupného práva štátu), ktorá bola už ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu vyriešená(ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu je vyjadrená predovšetkým v stanoviskách alebo
rozhodnutiachnajvyššiehosúdu,ktorésúakojudikátypublikovanévZbierkestanovísknajvyššiehosúdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pozri sp. zn. 3Cdo/6/2017, 3Cdo/158/2017, 4Cdo/95/2017,

5Cdo/87/2017, 6Cdo/21/2017, 6Cdo/129/2017, 8Cdo/33/2017) a ktorú odvolací súd posúdil presne v
intenciách rozsudku najvyššieho súdu publikovaného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí
súdov Slovenskej republiky ako R 54/2018. Dovolací súd preto v súvislosti s uplatneným dovolacím
dôvodom, ktorého prípustnosť dovolateľ odvodzoval od toho, že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421

ods. 1 písm. b/ CSP) konštatuje irelevantnosť jeho právnej argumentácie v celom rozsahu. Odvolací
súd totiž o nastolenej právnej otázke (s meritórnym významom pre jeho rozhodnutie) rozhodol v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu a teda napadnutým rozhodnutím nedošlo ani k
odklonu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ CSP).

21. Rozsudkom sp. zn. 3Sžrk/5/2017 zo doa 30.05.2018 Najvyšší súd Slovenskej republiky zamietol

kasaenú s?ažnos? s?ažovate3a (pôvodne žalobcu) proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, ktorým
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým
bolo potvrdené prvostupoové rozhodnutie Okresného úradu Nitra o vyhovení protestu Okresnej
prokuratúry Nitra a rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnute3ností zrušil. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uviedol, že „pod3a § 3 ods. 5 zákona

e. 175/1999 Z. z. na pozemok a stavby na oom, na ktorom sa má realizova? významná investícia pod3a
§ 1 ods. 3, vzniká zo zákona predkupné právo štátu doom schválenia návrhu na vydanie osvedeenia
o významnej investícii vládou. Vzh3adom na právnu podstatu predkupného práva vo všeobecnosti a
úeel sledovaný zákonom e. 175/1999 Z. z., ktorým je zjednodušenie usporiadania vlastníckych vz?
ahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou investíciou z h3adiska celého hospodárstva

Slovenskej republiky dospel kasaený súd k záveru, že zmluvná vo3nos? vlastníka pozemku, ku ktorému
sa viaže predkupné právo štátu pod3a § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo
zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýš3aného predaja
prednostne ponúknu? tieto pozemky na kúpu štátu. Pod3a názoru kasaeného súdu, v danom prípade
nenastala absolútna neplatnos? právneho úkonu - predmetnej zmluvy o prevode nehnute3nosti, pretože

podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dou uzavretia zmluvy. V ease uzavretia zmluvy neexistovala
právnaúpravabrániacarealizáciipredmetuzmluvy.Tátosituácianastaladodatoene,pouzavretízmluvy,
ale v ease pred rozhodnutím o vklade. Pod3a § 31 ods. 1, druhá veta zák. e. 162/1995 Z. z. katastrálny
zákon „Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutoenosti,
ktoré by mohli ma? vplyv na povolenie vkladu“. Správny orgán musí rešpektova? platný a úeinný právny

stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré nadobudnú úeinnos? k easu jeho rozhodovania, a ktoré
nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho vz?ahu. Správny orgán musí rešpektova? právny stav
vyplývajúci z verejnoprávnych predpisov. Kasaený súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatoenú právnu
nemožnos? plnenia, ktorá objektívne nastala pred rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na
základe § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z. z. spôsobuje s úeinkom nepravej retroaktivity dodatoenú

právnu nemožnos? plnenia zmluvy o prevode nehnute3nosti, na ktorú skutoenos? správny orgán
rozhodujúci o návrhu na vklad je pod3a § 31 ods. 1 zákona e. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon) povinný
prihliada?. Správny orgán musí skúma?, ei bol rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z.
z., teda ei bola predmetná nehnute3nos? prednostne ponúknutá štátu. Neprihliadnutie okresného úradu
v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností na existenciu predkupného

štátu pod3a § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z. z., obmedzujúceho zmluvnú vo3nos? povinného
z tohto predkupného práva pri zamýš3anom prevode dotknutej nehnute3nosti, ako na skutoenos?, ktorá
má vplyv na povolenie vkladu, je pod3a kasaeného súdu v rozpore s úeelom a cie3mi zákona
e. 175/1999 Z. z. a porušením § 31 ods. 1 zákona e. 162/1995 Z. z. Uvedené platí aj vtedy, ak
predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení

vkladu, kei okresný úrad je povinný skúma?, ei po uzavretí zmluvy do rozhodnutia
o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnute3ností“.

22. K rovnakým právnym záverom v skutkovo obdobných veciach dospel dovolací súd aj v rozsudku sp.

zn. 3Sžrk/2/2018 zo doa 27.06.2018 a 10Sžrk/8/2017 z 19.06.2018. Úeastníkmi konania vo veci vedenej
pod sp.zn. 10 Sžrk/8/2017 boli stranami sporu žalobkyoa proti žalovanému v 1. rade Okresný úrad
Nitra, žalovaný v 2. rade A. B.. Najvyšší súd v rozhodnutí uviedol, že vzh3adom na právnu podstatu
predkupného práva vo všeobecnosti a úeel sledovaný zákonom e. 175/1999 Z.z., ktorým jezjednodušenie usporiadania vlastníckych vz?ahov potrebných na prípravu stavieb, ktoré sú významnou
investíciou z h3adiska celého hospodárstva Slovenskej republiky (vii § 1 ods. 1 zákona e.
175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu e. 175/1999 Z.z., dôvodová správa k zákonu e.

154/2015Z.z.),dospelkasaenýsúdkzáveru,žezmluvnávo3nos?vlastníkapozemku, kuktorému
sa viaže predkupné právo štátu pod3a § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z.z., je obmedzená
priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýš3aného predaja
prednostne ponúknu? tieto pozemky na kúpu štátu. Iba takýto výklad § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999
Z.z. môže by? v súlade s úeelom a cie3mi zákona e. 175/1999 Z.z. Pod3a názoru

kasaeného súdu v danom prípade nenastala absolútna neplatnos? právneho úkonu - predmetnej zmluvy
o prevode nehnute3nosti, pretože podmienky platnosti sa skúmajú vždy ku dou uzavretia zmluvy. V
ease uzavretia zmluvy neexistovala právna úprava brániaca realizácii predmetu zmluvy. Táto situácia
nastala dodatoene, po uzavretí zmluvy, ale v ease pred rozhodnutím o vklade. Pod3a
§ 31 ods. 1 druhá veta zákona e. 162/1995 Z.z. „Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj
na skutkové a právne skutoenosti, ktoré by mohli ma? vplyv na povolenie vkladu“.

Správny orgán musí rešpektova? platný a úeinný právny stav vyplývajúci i z právnych predpisov, ktoré
nadobudnú úeinnos? k easu jeho rozhodovania, a ktoré nepravou retroaktivitou zasahujú do právneho
vz?ahu.Správnyorgánmusírešpektova?právnystavvyplývajúcizverejnoprávnychpredpisov.Kasaený
súd uvedenú situáciu hodnotí ako dodatoenú právnu nemožnos? plnenia, ktorá objektívne nastala pred
rozhodnutím o vklade. Zákonné predkupné právo na základe § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999

Z.z. spôsobuje s úeinkom nepravej retroaktivity dodatoenú právnu nemožnos? plnenia zmluvy o
prevode nehnute3nosti, na ktorú skutoenos? správny orgán rozhodujúci o návrhu na vklad je pod3a
§ 31 ods. 1 zákona e. 162/1995 Z.z. povinný prihliada?. Správny orgán bol povinný skúma?, ei bol
rešpektovaný § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z.z., teda ei bola predmetná nehnute3nos?
prednostne ponúknutá štátu. Neprihliadnutie okresného úradu v konaní o povolenie vkladu vlastníckeho

práva do katastra nehnute3ností na existenciu predkupného štátu pod3a § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999
Z.z., obmedzujúceho zmluvnú vo3nos? povinného z tohto predkupného páva pri zamýš3anom prevode
dotknutej nehnute3nosti, ako na skutoenos?, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je pod3a kasaeného
súdu v rozpore s úeelom a cie3mi zákona e. 175/1999 Z.z. a porušením § 31 ods. 1 zákona
e. 162/1995 Z.z. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy,

ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, kei okresný úrad je povinný skúma?, ei po uzavretí
zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností. Na základe uvedeného dospel kasaený súd k záveru, že
dôvody uvedené v proteste prokurátora sú súladné so zákonom, a preto nepochybil žalovaný
správny orgán, ak podanému protestu prokurátora vyhovel.

23.RozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.6Sžrk/3/2018zodoa18.mája2018,ktorým
bola prejednaná obdobná skutková a právna vec (Krajský súd v Nitre rozsudkom z 23.10.2017 zamietol
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 25.01.2016 o zamietnutí odvolania
žalovaného a potvrdení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupoa, ktorým protestu prokurátora

vyhovel a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupoa o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra nehnute3ností zrušil), bol publikovaný v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
Slovenskej republiky e. 6/2018 na str. 67 pod e. R 54/2018. Jeho právne vety znejú: „I. Zmluvná vo3nos?
vlastníkov pozemkov, ku ktorým sa viaže zákonné predkupné právo štátu (§ 3 ods. 5 zákona e. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), je obmedzená priamo zo
zákona, a teda vlastníci dotknutých pozemkov sú povinní v prípade ich zamýš3aného predaja tieto
prednostne ponúknu? na kúpu štátu. II. Neprihliadnutie katastrálneho úradu v konaní o
povolenie vkladu vlastníckeho práva z kúpnej zmluvy do katastra nehnute3ností na existenciu inštitútu
zákonného predkupného práva štátu, ktoré obmedzuje zmluvnú vo3nos? povinného subjektu, je v

rozpore s úeelom a cie3mi zákona e. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
a porušením zákona e. 162/1995 Z. z. o katastri nehnute3ností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnute3nostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, a to i vtedy, ak
predkupné právo štátu vzniklo ex lege až po uzavretí kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o

povolenívkladuvlastníckehoprávadokatastranehnute3ností“.Najvyššísúduviedol,žeúeelomkonania
o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností je kontrola dodržania zákonných
podmienok pri nakladaní s nehnute3nos?ami. Zjednodušene možno poveda?, že okresný
úrad má vo vkladovom konaní skúma? platnos? zmluvy, zmluvnú vo3nos? a oprávnenie prevodcunaklada? s nehnute3nos?ou. Nako3ko je okresný úrad povinný zisti?
presne a úplne skutkový stav veci, prihliada aj na iné skutkové a právne skutoenosti, ktoré môžu ma?
vplyv na povolenie vkladu. Okresný úrad posudzuje uvedené skutoenosti ku dou vydania rozhodnutia o

návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností. Z uvedeného vyplýva, že okresný úrad
skúma, ei po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny,
ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností. V prejednávanej veci je sporným,
ei predkupné právo štátu pod3a § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z. z., ktoré vzniklo po uzavretí kúpnej
zmluvy, je skutoenos?ou, ktorá mohla ma? vplyv na povolanie vkladu. Vzh3adom na právnu podstatu

predkupného práva vo všeobecnosti a úeel sledovaný zákonom e. 175/1999 Z. z. dospel kasaený súd
k záveru, že zmluvná vo3nos? vlastníka pozemku, ku ktorému sa viaže predkupné právo štátu pod3a
§ 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z. z., je obmedzená priamo zo zákona, a teda vlastníci dotknutých
pozemkov sú povinní v prípade ich zamýš3aného predaja prednostne ponúknu? tieto
pozemkynakúpuštátu.Neprihliadnutieokresnéhoúraduvkonaníopovolenievkladuvlastníckehopráva
do katastra nehnute3ností na existenciu predkupného štátu pod3a § 3 ods. 5 zákona e. 175/1999 Z.

z., obmedzujúceho zmluvnú vo3nos? povinného z tohto predkupného práva pri zamýš3anom prevode
dotknutej nehnute3nosti, ako na skutoenos?, ktorá má vplyv na povolenie vkladu, je pod3a
kasaeného súdu v rozpore s úeelom a cie3mi zákona e. 175/1999 Z. z. a porušením § 31
ods. 1 katastrálneho zákona. Uvedené platí aj vtedy, ak predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí
kúpnej zmluvy, ktorá je predmetom konania o povolení vkladu, kei okresný úrad je povinný skúma?, ei

po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by
bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnute3ností.

24. Odvolací súd s poukazom na vyššie citované rozhodnutia sa stotožnil s právnym názorom súdu
prvej inštancie zamietajúceho žalobu z dôvodu nemožnosti plnenia a rozsudok súdu prvej inštancie ako

vecne správny potvrdil. Odvolacie dôvody žalobkyne v tejto easti neboli dané. Najvyšší súd Slovenskej
republikyvcitovanýchrozhodnutiachsapodrobnevyjadrilknemožnostiplnenia,napriektomužalobkyoa
zotrvávala na svojich tvrdeniach.

25. O trovách konania odvolací súd rozhodol pod3a§ 396 v spojení s § 255 ods.1, §

262 ods. 1 CSP. Odvolací súd preto stotožniac sa s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie jeho
rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zaoberal sa dôvodmi § 257 CSP a nezistil
dôvody jeho aplikácie. Trovy vynaložené sporovou stranou v spore musia by? v
príeinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledova?
procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná ochrana proti takému tvrdenému nároku.

Úeelnos? sa v zásade dá stotožni? s nevyhnutnos?ou alebo právnou možnos?ou vynaloženia trov
spojených s ústavne zarueeným právom na právnu pomoc v zmysle el. 47 ods. 2 ústavy a trovy
právneho zastúpenia sa vo všeobecnosti za úeelne vynaložené trovy považujú. Trovy potrebné na
úeelné vynaloženie alebo ochranu práva sa však nemôžu posudzova? ako celok, a to aj kei má sporová
strana nárok na náhradu trov konania, pretože mala vo veci plný úspech, každý úkon alebo každé

platenie trov treba posudzova? samostatne; to platí aj pre trovy právnej služby (m. m. II. ÚS 78/03,
III. ÚS 481/2015, IV. ÚS 83/2018). Každé rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu
trov konania, musí by? zo svojej podstaty výnimoeným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho
zváženia všetkých relevantných okolností konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho
výkladu § 257 CSP a v oom obsiahnutej formulácie „dôvody hodné osobitného zrete3a“. Uvedená

právnaúpravapriamovychádzazpredchádzajúcejprávnejúpravyzakotvenejv§150OSP.Ustanovenie
§ 257 CSP predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady
zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd pod3a neho nemusí zaviaza? neúspešnú stranu
sporu nahradi? trovy konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviaza? stranu, ktorá spôsobila vznik trov
svojímzavinením,abytietotrovynahradilaprotistrane.Dôvodyhodnéosobitnéhozrete3aanivýnimoené

okolnosti zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi.
To však neznamená, že tým vytvára priestor na celkom vo3nú úvahu súdu. V zmysle dnes
už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2MCdo/17/2009, sp.
zn. 5Cdo/67/2010 ei sp. zn. 3MCdo/46/2012) ustanovenie § 257 nie je možné považova? za predpis,
ktorý by zakladal jeho vo3nú možnos? aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o

ustanovenie, pod3a ktorého je súd povinný skúma?, ei v prejednávanej veci neexistujú
zvláštne okolnosti hodné osobitného zrete3a, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradi?
trovy konania výnimoene prihliadnu?. Ustanovenie § 257 CSP preto nie je možné vyklada? tak, že je
nao možné prihliadnu? kedyko3vek bez zrete3a na základné zásady rozhodovania o trovách konania.Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno neprizna? náhradu trov pod3a výnimoeného ustanovenia
len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o ureitom druhu nárokov. Nejde
o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatoovalo vo vz?ahu k ureitému typu konania (k tomu napr. nálezy

Ústavného súdu ER, sp. zn. III. ÚS 292/07 ei sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok
individualizácie, nie 3ubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ER, sp. zn. III. ÚS 727/2000).
Hranice sudcovskej úvahy sú dané úeelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie
úspešnému úeastníkovi pripúš?a len ako výnimku zo všeobecného procesného
princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP). Priamo z textu zákonného

ustanovenia vyplýva, že súd by mal pod3a neho rozhodova? iba vo výnimoených prípadoch. Zmyslom
predmetného zákonného ustanovenia je, že ak súd zvolí postup pod3a neho, nemôže žiadnej zo strán
(ani úspešnej, ani neúspešnej) prizna? náhradu trov konania. Napriek doslovnému zneniu ustanovenia
§ 257 CSP nepriznanie sa môže týka? všetkých trov alebo len ich easti. Zároveo platí, že základné
ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v
konaní) nevylueuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštaneného, odvolacieho

i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262
ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu
prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrie?, že dovolacie konanie
predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú eas? konania, eo
zakladá súdu možnos?, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnú? len o trovách

dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez oh3adu na
definitívny výsledok sporu [(takýto stav by mal následne nájs? vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým
sa konanie koneí). (k tomu pozri i uznesenie Ústavného súdu SR z 19. novembra 2019, sp. zn. I. ÚS
453/2019)].

26. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zrete3a, pre ktoré by žalovanému
úspešnému v konaní nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný bol v odvolacom
konaní úspešný, preto rozhodol tak, že má nárok na náhradu trov konania. Žalobkyoa bola úspešná
v dovolacom konaní, preto jej odvolací súd priznal v zmysle zásady úspechu nárok na náhradu trov
dovolacieho konania.

27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.

Poučenie:

25Co/63/2024

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba
a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovouorganizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).