Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, August 12, 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/26/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8619200911
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8619200911.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Andreja Radomského a JUDr. Romana Lajoša v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám.
SNP 7, 091 01 Stropkov, proti žalovanej F. E., G., A. X, XXX XX H., I.: XX XXX XXX, právne zastúpenej
Advokátska kancelária Branislava Máčaja, s.r.o., Vajnorská 21A, 831 03 Bratislava - mestská časť Nové

Mesto, IČO: 46 759 875, o zaplatenie nemajetkovej ujmy v sume 5000,- Eur, o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Svidník, (teraz Okresný súd Bardejov) č.k. 5C/17/2019-161 zo dňa
09.02.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v plnom rozsahu, o výške ktorých bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

II. Náhradu trov dovolacieho konania stranám sporu nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala proti žalovanej zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume
5.000,- Eur.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie:

„I. Zamietol námietku miestnej nepríslušnosti žalovanej.

II. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi nemajetkovú ujmu vo výške 3.300,- Eur do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

III. Vo zvyšku žalobu zamietol.
IV. Žalobcovi priznal náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.“

3. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. § 13, § 19 písm. d/, § 36 ods. 1, §
41, § 42, § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Podľa ust. §1, § 3 ods. 3, § 4 ods. 2, 3, § 5
ods. 1, § 6 ods. 2 písm. h/, § 8 ods. 1, 2, 9, 10, § 9 ods. 1, § 17 ods. 1 a §19 ods. 1 Zákona č. 122/2013

Z.z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých údajov, v ktorých bol účinný v čase
bezpečnostného incidentu (ďalej ZOOU), podľa čl. 10 ods. 2, 3 Listiny základných práv a slobôd, podľa
čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa čl. 16 ods. 1 a 2 Zmluvy o
fungovaní Európskej únie, podľa čl. 8 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie, podľa čl. 19
ods. 2 a 3, čl. 22 ods. 1 Ústavy SR, podľa ust. § 11, § 13 ods. 1, 2, 3, § 52 ods. 1, 3 a 4 Občianskeho
zákonníka a podľa § 56 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách č. 351/2011 Z.z. (ďalej ZEK).4. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol, že zohľadnil rozsah incidentu, počet dotknutých osôb,
trvanie incidentu, význam chráneného záujmu žalobcu (najdôležitejšie osobné identifikátory, napr. rodné
číslo), aj významné postavenie žalovanej na telekomunikačnom trhu a priznal žalobcovi náhradu

nemajetkovej ujmy v sume 3 300 Eur ako primeranú a vo zvyšku žalobu zamietol. Podľa názoru súdu
prvej inštancie táto suma napĺňa preventívnu, satisfakčnú a sankčnú funkciu, ktorú by mala spravodlivá
relutárna náhrada spĺňať.

5. Súd prvej inštancie nepovažoval za vhodné pri stanovení výšky použiť prepočet podľa § 12 zákona č.

274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, pretože na základe citovaného zákona ide o systém odškodňovania obetí štátom,
ktorý aj autoritatívne stanovil zákonom akú sumu prizná obetiam trestných činov. V súdenej veci však
ide o typický občianskoprávny vzťah upravený normami súkromného práva.

6. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania

proti žalovanej v plnom rozsahu, pretože v prejednávanej veci bol žalobca úspešný čo do preukázania
základu svojho nároku, pričom výška priznanej nemajetkovej ujmy závisela od úvahy súdu. Aj za
účinnosti Civilného sporového konania platí zásada, že v takomto prípade má úspešná strana sporu
nárok na plnú náhradu trov konania, pričom výška odmeny za úkon právnej služby sa odvíja od priznanej
sumy. Konštatoval, že o výške trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie žalovaná, a to voči zamietnutiu námietky
miestnej príslušnosti Okresného súdu Svidník uplatnenej žalovanou v jej časti II., ktorým súd prvej
inštancie v časti vyhovel žalovanému nároku, a to vo výške 3.300,- Eur, ako aj voči výroku rozsudku v

časti IV. o trovách konania, ktorým tento priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Právne
odôvodnila svoje odvolanie podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, f/ a h/ CSP.

8. Žalovaná namietala aj rozhodnutie čo do trov konania. Konštatovala, že súd prvej inštancie priznal
žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaná má za to, že vzhľadom ku skutočnosti, že

žalobca bol v spore len čiastočne úspešný, nemá nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
V tejto súvislosti poukázala na ust. § 255 ods. 2 CSP. na ust. § 257 CSP. Podľa názoru žalovanej
súd prvej inštancie v otázke výšky trov konania, ktoré priznal žalobcovi aj napriek tomu, že žalobca
bol v spore len čiastočne úspešný, rozhodol v rozpore s príslušnými ustanoveniami CSP upravujúcimi
otázku trov konania, a teda vec nesprávne právne posúdil. Žalovaná má za to, že pri určovaní trov

konania, ktoré v tomto prípade spočívajú výlučne v trovách právneho zastúpenia by mal súd využiť
svoje moderačné právo podľa ust. § 257 CSP, a trovy konania žalobcovi nepriznať, respektíve tieto
aspoňprimeraneznížiť.Priznanétrovykonaniaviacakodesaťnásobneprevyšujúvýškumožnejnáhrady
nemajetkovej ujmy, pričom v tomto prípade ide o peňažné plnenie, ktoré bude vyplatené výlučne
právnemu zástupcovi žalobcov. Vzhľadom na celkový počet žalobcov 164 odhaduje žalovaná výške

trov právneho zastúpenia, ktorú bude musieť vyplatiť právnemu zástupcovi žalobcov, pokiaľ súdy pôjdu
v línii rozhodnutia Krajského súdu v Prešove na 200.000,- Eur. Situáciu, ak trovy konania násobne
prevyšujú judikovanú čiastku, je možné označiť za výnimočnú odôvodňujúcu aplikáciu ust. § 257 CSP. V
tejto súvislosti dala žalovaná do pozornosti napríklad uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. II.ÚS 113/2019 z 06.06.2019. I nález Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. I.ÚS 3923/2011 zo

dňa 29.03.2012. Žalovaná zároveň uviedla, že vyššie uvedená argumentácia ohľadom rozhodovania o
náhrade trov konania platí v plnom rozsahu aj pre prípad, že by súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu
zamietol. Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok v jeho výrokoch I., II. a IV. zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

9. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vzťahu k trovám konania nesúhlasila
s argumentáciou žalovanej čo do priznaných trov konania, keď táto poukazuje na ust. § 255 CSP
a nárok viaže na úspech v spore. Poukázala na skutočnosť, že nový procesný kódex neobsahuje
ustanovenieobdobné§142ods.3O.s.p.,alevzmysleustálenejrozhodovacejpraxenajvyššíchsúdnych
autorít, ak bolo nepriznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dané úvahou súdu, alebo vyplýva

z výsledkov znaleckého dokazovania, tak aj v prípade, keď mal navrhovateľ formálne úspech len
čiastočný, prichádza do úvahy plná náhrada trov konania. Ide o uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa
15.12.2019, sp.zn. II.ÚS 418/09, Nález Ústavného súdu SR zo dňa 23.01.2014, sp.zn. IV.ÚS 599/2013 -
60.Rovnakýzáverprirozhodovaníonáhradetrovkonaniaakovyplývazprávnejnáukypriaplikácií§255CSP, vyplýva aj z rozhodnutí krajských súdov, na čo príkladmo poukázal žalobca na rozsudok Krajského
súdu v Trnave zo dňa 13.12.2017 sp.zn. 10Co/1961/2017, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa
16.04.2018 sp.zn. 23Co/83/2017 a ďalšie. Pre prípad, že sa odvolací súd nestotožní s argumentáciou

žalovanejohľadomtrovkonania,žalovanánavrhujeaplikovaťust.§257CSP.Preaplikovaniecitovaného
ustanovenia musia byť podľa názoru žalobkyni naplnené osobitné okolnosti konkrétneho prípadu. Na
strane žalovanej neexistujú žiadne sociálne aspekty, v dôsledku ktorých by sa mohla žalovaná dostať
v prípade priznania náhrady trov konania do závažnej majetkovej situácie, pretože ide o ekonomickú
silnú nadnárodnú spoločnosť. Preto žalobkyňa navrhla potvrdiť rozsudok vo výroku II., čo do povinnosti

žalovanej zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 3.300,- Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku
a potvrdiť rozsudok aj vo výroku IV., ktorým bola žalobkyni priznaná proti žalovanej náhrada trov konania
vplnomrozsahu,oktorýchvýškebuderozhodnutépoprávoplatnostirozsudkusamostatnýmuznesením,
zrušiť rozsudok vo výroku I., ktorým bola zamietnutá námietka miestnej príslušnosti Okresného súdu
Svidník uplatnená žalovanou, a priznať žalobkyni proti žalovanej náhradu trov odvolacieho konania v
plnom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

10. Žalovaná v podanej replike k vyjadreniu žalobkyne zotrvala na podanom odvolaní a jeho dôvodoch.
11. Žalobkyňa v podanej duplike k replike žalovanej zotrvala na svojich vyjadreniach.

12. O podanom odvolaní žalovanej rozhodol odvolací súd rozsudkom č.k. 5Co/42/2022 -252 zo dňa 27.

októbra 2022 tak, že cit.:

„I. P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti t.j. vo výroku II. a to v časti uloženia povinnosti žalovanej
zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 110,- Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo
výroku IV. o trovách konania.

II. Mení rozsudok vo zvyšku výroku II. tak, že v prevyšujúcej vyhovujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu s
tým, že o ich výške i o výške trov prvoinštančného konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením.“

13. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu vo výroku o náhrade trov konania podala dovolanie
žalovaná. Jej prípustnosť odôvodnila v zmysle ust. § 420 písm. f) CSP. O tomto dovolaní rozhodol
Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp.zn. 3Cdo/46/2023 zo dňa 30.03.2025, a to tak, že cit.:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove z 27. októbra 2022 sp. zn.
5Co/42/2022 v potvrdzujúcom výroku o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
vo výroku o nároku na náhradu trov odvolacieho konania z r u š u j e a vec mu v rozsahu zrušenia vracia
na ďalšie konanie.“

14. Ďalej dovolací súd konštatoval, že vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí (9Cdo/114/2020,
9Cdo/82/2023) vyslovil, že mechanizmus rozhodovania o náhrade trov konania vychádza z toho, že
súd si najskôr zistí naplnenie predpokladov na priznanie náhrady trov konania niektorej sporovej
strany (zásada úspechu, zásada procesného zavinenia) a následne súd zisťuje, či tu (nie)sú dané

výnimočné moderačné dôvody. Pri kladnom zistení súd náhradu trov konania inak oprávnenému
subjektu neprizná (úplne alebo čiastočne). Pri zápornom zistení, súd v odôvodnení skonštatuje, že
nezistil existenciu výnimočných dôvodov moderácie v zmysle § 257 CSP, a preto z tohto dôvodu
zotrváva na pôvodne deklarovanom závere o náhrade trov konania. Bez úvahy súdu o (ne)uplatnení
moderačného ustanovenia (§ 257 CSP) v prípade aplikácie § 255 a § 256 ods. 1 CSP nie je možné

považovať rozhodnutie súdu o trovách konania za náležite odôvodnené, teda také, ktoré jasne dáva
odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace s rozhodovaním o náhrade trov konania. Súd
v prípade použitia ustanovenia § 257 CSP je povinný „vytvoriť procesný priestor“ umožňujúci stranám
sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto ustanovenia [pozri k tomu rozsudok ESĽP
Čepek proti Českej republike (sťažnosť č. 9815/10) ako aj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. PL. ÚS

46/13 a sp. zn. I. ÚS 1593/15]. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri bližšie napr. nález Ústavného súdu
SR sp. zn. III. ÚS 119/03 či uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/67/2010) výnimočnosť použitia
ustanovenia § 257 CSP, ako aj to, v čom súd videl, že išlo o prípad hodný osobitného zreteľa, musí byť
náležite odôvodnené (I. ÚS 153/2018).15. Odvolací súd svoje rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania odôvodnil konštatovaním o plnom
úspechu žalobkyne v spore (§ 255 CSP) s vysvetlením, že výška priznanej náhrady nemajetkovej ujmy

závisela od úvahy súdu. Poznamenal, že u takéhoto nároku sa strana sporu považuje za plne úspešnú
vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Žalobkyňa bola, čo sa týka základu nároku, plne úspešná
v prvoinštančnom i v odvolacom konaní, má preto nárok na plnú náhradu trov konania. Z rozhodnutia
odvolacieho súdu však nemožno zistiť, či a prípadne ako súd aplikoval ustanovenie § 257 CSP, a to i vo
svetlepožiadavkyodpovedenaodvolaciunámietkužalovanéhoohľadomnepriznaniaalebočiastočného

priznania nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v zmysle § 257 CSP.

16. Bez úvahy súdu o (ne)uplatnení moderačného ustanovenia (§ 257 CSP) v prípade aplikácie § 255
CSP nie je možné považovať rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách konania za náležite odôvodnené
a presvedčivé, teda také, ktoré jasne dáva odpovede na rozhodné skutkové a právne otázky súvisiace
s rozhodovaním o nároku na náhradu trov konania. Uvedený deficit odôvodnenia rozhodnutia podľa

názoru dovolacieho súdu odporuje obsahu základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods.
1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru, napĺňajúci dovolací
dôvod v zmysle § 420 písm. f) CSP.

17. Vzhľadom na uvedené zistenie, že v konaní o nároku o náhrade trov konania došlo k procesnej vade

v zmysle § 420 písm. f) CSP, ktorá skutočnosť je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté
rozhodnutie vždy zrušiť, najvyšší súd rozhodnutie odvolacieho súdu v časti trov konania zrušil (§ 449
ods. 1 CSP) a vec v rozsahu zrušenia vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie (§ 450 CSP).

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP),

vzhľadom na včas podané odvolanie opätovne preskúmal rozsudok v napadnutej časti v rozsahu
zrušeniadovolacímsúdom,viazanýjehoprávnymnázorom,akoajkonaniemupredchádzajúcevzmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie žalovanej voči výroku o trovách konania nie je dôvodné.

19. Podľa ust. § 396 ods. 2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu
trov konania na súde prvej inštancie.

20. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

21. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

22. V prejednávanej veci bolo nepochybne preukázané, že ide o vec patriacu do skupiny viacerých vecí s

rovnakým skutkovým a právnym základom, ktoré sú prejednávané na Okresnom súde Svidník z dôvodu,
ktorý aj v prejednávanej veci bol nepochybne ustálený súdom prvej inštancie a ktorý bol dôvodom pre
rozhodnutie ÚOOÚ SR zo 16.08.2017, číslo: XXXXX/XXXX-XX-XX, v ktorom tento orgán konštatoval
porušenie zákona tým, že pri likvidácií obsahujúcich osobné údaje klientov spoločnosti F. E., a. s. v
rozsahu meno a priezvisko klienta (obchodné meno), adresa, rodné číslo (IČO), telefónne číslo, číslo OP,

pridelené číslo, číslo SIM karty, účastnícke číslo, podpis klienta a podpis povereného pracovníka ako aj
informácie o predajnom mieste, nepostupoval s náležitou starostlivosťou. Táto okolnosť, teda porušenie
zákona na ochranu osobných údajov v prejednávanej veci, bola dôvodom pre priznanie nemajetkovej
ujmy v zmysle výroku I. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

23. Otázka náhrady trov konania v týchto veciach bola predmetom prieskumu tak odvolacieho súdu,
ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci sp.zn. II.ÚS 233/2022, pričom ÚS SR v uznesení
zo dňa 24.05.2022 uvedenej spisovej značky konštatoval, že možno konštatovať plný úspech žalobcu
v spore o ochranu proti zásahu do jeho osobnostných práv, ak súd skonštatuje takýto zásah, pričom za
tejto situácie patrí žalobcovi plný nárok na náhradu trov konania v zmysle uplatnenia zásad úspechu.

Zároveň ÚS SR konštatoval, že z tohto hľadiska je irelevantné, či a prípadne v akej výške bola priznaná
náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch.24. Do pozornosti odvolací súd dáva, že aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp.zn. II.ÚS
225/2020 zo dňa 27.08.2020, zverejnenom v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej
republikypodč.31/2020konštatovalcit.:„Vtýchtoprípadochvšakžalobcu,ktorémubolapriznanáaspoň

časť žalobou uplatneného nároku, nemožno považovať za procesne neúspešného a ad absurdum ho
zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie „presného“ výsledku konania. Pri rozhodovaní o
náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje
rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca.“
Obdobne rozhodol ústavný súd vo veciach pod sp.zn. I.ÚS 24/2021, II.ÚS 225/2020, II.ÚS 399/2019,

III.ÚS 475/2018, II.ÚS 397/2020.

25. Z týchto názorov Ústavného súdu vychádzali potom rozhodnutia odvolacieho súdu (Krajského súdu
v Prešove) v otázke náhrady trov konania a z tohto názoru treba vychádzať aj v prejednávanej veci pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov.

26. Zo samotného znenia ust. § 10 ods. 8 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. (advokátskej tarify do 31.12.2023)
vyplýva, že tarifnou hodnotou je suma 1.000,- eur, ak sa nežiada náhrada nemajetkovej ujmy a suma
2.000,- eur, ak sa žiada náhrada nemajetkovej ujmy. Okolnosť v akej výške v konečnom dôsledku táto
náhrada nemajetkovej ujmy bude priznaná, nie je právne významná z pohľadu nárokov na náhradu
trov konania. Rozhodujúcou okolnosťou je to, že žalobkyňa mala vo veci úspech, nakoľko zásah do jej

osobnostných práv v súvislosti s nesprávnym nakladaním s jej osobnými údajmi, bol zistený, a preto má
nárok v zmysle citovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky na plnú náhradu trov konania.

27. Nemožno preto súhlasiť s argumentáciou žalovanej, že žalobkyni ako plne úspešnej strane, čo do
základu, patrí plná náhrada trov konania z prisúdenej sumy, pričom ide o štandardný a zaužívaný výrok

o nároku na náhradu trov konania používaných v prípadoch, kedy výška plnenia závisí od úvahy súdu
a kde za plne úspešného sa považuje žalobca vtedy, ak vo výške plný úspech nemal.

28. Podľa ust. § 257 CSP môže súd výnimočne náhradu trov konania nepriznať, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Dôvody hodné osobitného zreteľa sú generálnym dôvodom pre nepriznanie

náhrady trov konania a použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak
mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného ustanovenia zodpovedať
osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter.

29. Z Nálezu ÚS SR III. 98/2018 z 02.05.2018 vyplýva, že podľa ust. § 257 CSP súd výnimočne neprizná

náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie
predstavuje odchýlku zo zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) aj zo zásady zodpovednosti za
zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho ,,nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu nahradiť trovy
konania úspešnej strane, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením,
aby tieto trovy nahradila protistrane.“. Dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti

zákon neuvádza ani exemplifikatívne. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnej praxi. To však
neznamená, že tým vytvára priestor na celkom voľnú úvahu súdu. Strane, ktorá mala vo veci úspech,
nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru
hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov. ,,Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa
uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (k tomu napr. nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III.

ÚS 292/07 či sp. zn. I.ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri
nález Ústavného súdu ČR sp. zn. III.ÚS 727/2000).“ Hranice sudcovskej úvahy sú dané účelom právnej
úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo
všeobecného procesného princípu zodpovednosti za výsledok sporového konania (§ 255 ods. 1 CSP).

30. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide
konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl. 1
ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (porovnaj Nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 119/2012).

31. Odvolací súd v súvislosti s prípadnou aplikáciou dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa ust. §
257 CSP, ktorej sa dožaduje žalovaný F., G. (ďalej len zodpovedná osoba za porušovanie osobných
údajov GDPR) pripomína, že všeobecné nariadenie o ochrane údajov (anglicky General Data ProtectionRegulation, skrátene GDPR), plným názvom Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679
z 27.04.2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto
údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov), je nariadenie

Európskej únie, ktorého cieľom je výrazné zvýšenie ochrany osobných údajov občanov.

32. V Úradnom vestníku Európskej únie bolo vyhlásené 27.04.2016. Nariadenia, v schválenom znení,
sú priamo účinné pre každý členský štát EÚ. V slovenskom právnom poriadku je nariadenie premietnuté
aj do zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov z

29.11.2017. Zákon 18/2018 Z. z. je účinný na Slovensku rovnako ako GDPR od 25. 05. 2018. Zákon bol
priamo aj nepriamo aktualizovaný v roku 2019 (v znení č. 35/2019 Z. z. (nepriamo), 221/2019 Z. z.).

33. Nariadenie chráni základné práva a slobody fyzických osôb so zameraním na právo ochrany
osobnýchúdajov.Stanovujepravidláochranyfyzickýchosôbapravidláprevoľnýpohyb(ktorýsanesmie
obmedziť ani zakázať) osobných údajov v Európskej únii (Článok 1, ods. 1-3). Táto konzistentná úroveň

ochranyfyzickýchosôbvcelejÚniimázabrániťrozdielom,ktorésúprekážkouvoľnéhopohybuosobných
údajov v rámci vnútorného trhu (preambula, ods. 13).

34. GDPR niektoré osobné údaje považuje za „citlivé“ (článok 4 ods. 13, 14 a 15, článok 9 a odôvodnenia
51 - 56 GDPR, ktoré sa takto súhrnne nenazývajú ale sú uvádzané ako „genetické údaje“, „biometrické

údaje“ „údaje týkajúce sa zdravia“), ktorých spoločným znakom je, že podliehajú osobitným podmienkam
spracovania. Na stránkach Európskej komisie sú uvedené tieto:

„i. osobné údaje, ktoré odhaľujú rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženské alebo
filozofické presvedčenie;

ii. členstvo v odborových zväzoch;
iii. genetické údaje, biometrické údaje spracúvané len na účely identifikácie ľudskej bytosti;
iv. zdravotné údaje;
v. údaje týkajúce sa sexuálneho života alebo sexuálnej orientácie danej osoby.“

35. V rámci stanovenia „kategórií“ osobných údajov, ktoré patria do osobitnej kategórie osobných údajov,
došlo na Slovensku k zmenám platným od 25.05.2018. Podľa Úradu na ochranu osobných údajov
Slovenskej republiky (ÚOOÚ) :

„i. zákon č. 122/2013 Z. z. pozná osobitnú kategóriu osobných údajov, ktoré sú v uvedené v ust. § 13 a

odtiaľ vypadol z týchto citlivých osobných údajov údaj o členstve v politickej strane alebo hnutí a tiež:

ii. rodné číslo. Slovenská republika prijala novú úpravu spracúvania rodného čísla, ako národného
identifikátora a to v ust. § 78 ods. 4 zákona č. 18/2018 Z.z., a to na základe splnomocňujúceho
ustanovenia nariadenia v čl. 87. Stále platí, že rodné číslo je zakázané zverejňovať, právo zverejniť

rodné číslo ma iba dotknutá osoby, ktorej sa týka :

iii. Zo zoznamu citlivých osobných údajov tiež vypadli údaje týkajúce sa uznania viny za trestné činy a
priestupky, ktoré sa stali samostatnou kategóriou osobných údajov a sú uvedené v čl. 10 nariadenia.“

36. Pre uvedené skutkové okolnosti porušenie práva na ochranu osobných údajov a najmä 400 násobné
porušenieochranyGDPRcitlivýchúdajovobyvateľovokresuE.G.E.byzvýhodniťporušovateľovepráva
a jeho majetok bolo nielen nerozumné, ale aj v príkrom rozpore s princípom spravodlivého usporiadania
pomerov so zreteľom na priznanú výšku náhrady nemajetkovej ujmy. Uprednostniť osobu zodpovednú
za porušenie práva pred obeťou porušenia osobných údajov podľa presvedčenia odvolacieho súdu je

neakceptovateľné.

37. Iný záver by predstavoval presadenie typických prvkov zabránenia alebo odradenie od legitímneho
výkonu prirodzených a zákonných práv hrozbou právnej sankcie, tzv. Chilling Effects. Inak povedané je
neakceptovateľné, aby osoba zodpovedná za čím rozsiahlejšie porušenie práva na ochranu osobných

údajov spotrebiteľov, očakávala zvýhodnenie svojho postavenia prostredníctvom rozhodovania o
náhrade trov konania. Aj preto je ust. § 257 CSP v danej veci v prospech obchodnej spoločnosti
neaplikovateľné.38. Odvolací súd je presvedčený, že nepriznaním náhrady trov inak úspešnej strane sporu, by došlo k
porušeniu práv odvolateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

39. Je potrebné poukázať na to, že obsahom práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru (resp. základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy) nie je právo na
rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka súdneho konania, resp. právo na úspech v konaní
(obdobne napr. II.ÚS 218/02, III.ÚS 198/07, I.ÚS 265/07, III.ÚS 139/08). Hypotetické priznanie trov
konania v rozsahu 200 000,- eur v iných, avšak skutkovo podobných konaniach, nemohlo mať dopad

na prejednávanú vec, totižto nepochybne nárok na náhradu trov konania je nárokom patriacim strane
sporu a advokát je platobným miestom (pozri § 263 CSP).

40. Odvolací súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa žalovanou tvrdené opakovanie
veľkého počtu obsahovo a formálne rovnakých úkonov (žalôb) zo strany žalobkyne pretože rovnaká
skutočnosť svedči aj žalovanej strane, ktorá je teda (stranou) vo viacerých súdnych konaniach s

identickým skutkovým aj právnym základom a vo všetkých týchto konaniach ju zastupuje ten istý právny
zástupca.

41. Odvolací súd nestotožnil ani s tvrdením žalovanej o existencii dôvodu hodného osobitného zreteľa
spočívajúcom v tom, že žalovaná bola do súdneho konania reálne donútená v dôsledku uplatnenia

neprimeranej sumy vo výške 5.000,- eur a takto uplatnená suma jej nedávala možnosť vyhnúť sa tomuto
súdnemu konaniu.

42. Z úradnej činnosti je známe odvolaciemu súdu, že v tejto skupine prípadov s rovnakým skutkovým
a právnym základom ani po opakovanom právoplatnom judikovaní právneho základu nároku iných

dotknutých osôb tým istým bezpečnostným incidentom žalovaná stále namietala nielen neprimeranosť
výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ale najmä popierala samotný právny základ nároku dotknutých osôb
a to napriek stále pribúdajúcim a v súčasnosti už desiatkam rozhodnutí odvolacieho súdu, ktoré danosť
nároku dotknutých osôb právoplatne judikovali. Pre takýto prípad si žalovaná musí byť dobre vedomá
všetkých dôsledkov, ktoré sú s neúspešným sporom spojené, vrátane povinnosti nahradiť trovy konania

úspešnej strany. Zásada úspechu vo veci (zodpovednosti za výsledok sporu) je charakteristická pre
sporové konania a jej obsahom je stále povinnosť nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania.

43. Článok 6 ods. 1 a článok 7 ods. 1 smernice 93/13 v spojení so zásadou efektivity sa majú vykladať
v tom zmysle, že: bránia vnútroštátnej právnej úprave, ktorá umožňuje uložiť spotrebiteľovi povinnosť

znášať časť trov konania, ak v nadväznosti na konštatovanie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu
jej nekalej povahy sa jeho návrhu na vrátenie súm, ktoré boli na základe tejto podmienky zaplatené bez
právneho dôvodu, vyhovelo len čiastočne, pretože je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké určiť
rozsah práva tohto spotrebiteľa na vrátenie týchto súm. (pozri rozsudok SD EÚ C-714/22).

44. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil ani jeden akceptovateľný dôvod na použitie zmierňujúceho
ust. § 257 CSP, a to ani čiastočne v prospech osoby zodpovednej za masívne porušenie osobných
údajov podliehajúcej ochrane únijovému právu.

45. Odvolací súd tak rozhodol o trovách prvoinštančného a odvolacieho konania v zmysle ust. § 396

ods. 2 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobkyni voči
žalovanej v celom rozsahu s poukazom na úspech žalobkyne v konaní, pričom výška priznanej náhrady
závisela od úvahy súdu. Na základe judikatúry Ústavného súdu SR v bodoch 17-18 tohto rozhodnutia
je nepochybné, že žalobkyni patrí plný nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania
bez ohľadu na to, že v konečnom dôsledku jej bola priznaná suma 110,- eur náhrady nemajetkovej ujmy,

aj keď táto uplatňovala pôvodne vo výške 5.000,- eur. U takéhoto nároku sa strana sporu považuje za
plne úspešnú vtedy, ak je úspešná čo do základu nároku. Nie je totiž možné zaťažiť žalujúcu stranu
procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Žalobkyňa bola, čo sa týka základu nároku,
plne úspešná, a to čo sa týka prvoinštančného aj odvolacieho konania, má preto právo na plnú náhradu
trov konania.

46. Odvolací súd rozhodol aj trovách dovolacieho konania podľa ust. § 453 ods. 3 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. Žalovaná síce bola úspešná v rámci dovolacieho konania, keď dovolací
súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu vo výroku o trovách konania a vznikol by jej nárok na náhradu trovdovolacieho konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Odvolací súd však zohľadnil v tomto prípade dôvody
hodné osobitného zreteľa podľa ust. § 257 CSP, spočívajúce v tom, že na žalovanej strane ide o osobu
zodpovednú za rozsiahle porušenie práva na ochranu osobných údajov spotrebiteľov a bolo by rozpore

s princípom spravodlivého usporiadania pomerov medzi stranami sporu, pokiaľ by jej bola priznaná
náhrada trov dovolacieho konania, obzvlášť za situácie pokiaľ odvolací súd po vrátení veci dovolacím
súdomopätovnerozhodoltak,žepriznalžalobkynináhradutrovprvoinštančnéhoaodvolaciehokonania.
Preto odvolací súd nepriznal žalovanej náhradu trov dovolacieho konania.

47. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).