Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, April 2, 2025

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-7T/4/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8421010009
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2025:8421010009.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

02. apríla 2025 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXX/X, C.,

u z n á v a s a z a v i n n ú , ž e

ako matka maloletých detí, a to maloletej E.. B., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX,

v presne nezistenej dobe, minimálne od začiatku septembra roku 2018 do 18.02.2019 pri maloletej E..
B., kedy bola maloletá E.. B. hospitalizovaná v G. H. I. J. K., a pri maloletom F. B. do apríla roku 2019,
kedy odišiel k svojmu otcovi L. B., v mieste svojho vtedajšieho bydliska na adrese C. XXXX/XX, C., týmto
svojimmaloletýmdeťomspôsobovalapsychickéafyzickéutrpenietým,žeimnadávala,atoajspoužitím
vulgarizmov, fyzicky im ubližovala bitím aj niekoľkokrát do týždňa, a to maloletej E.. B. fackami, údermi
rukami, kopaním, údermi opaskom a maloletému F. B. údermi varechou alebo opaskom, maloletej E..
B. sa vyhrážala polepšovňou a odrezaním od sveta, bránila im komunikovať so svojím otcom L. B.,

nepomáhala im so školskými úlohami, ani s učením, nezabezpečovala dostatočnú starostlivosť o nich,
čím takto svojím konaním vyvolávala u svojich maloletých detí, a to maloletej E.. B., nar. XX.XX.XXXX
a maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX, strach a stres,

t e d a

blízkym osobám spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich

fyzické a psychické zdravie,

č í m s p á c h a l a

zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Z a t o j e j s ú d u k l a d á :

Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024, s použitím § 38 ods. 2 Trestného
zákona trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia na 3 (tri) roky. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Kežmarok podala dňa 12.01.2021 na tunajší súd obžalobu na
obvinenú A. B. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona, ktorého sa mala dopustiť na tom skutkovom základe, že ako matka maloletých detí, a to
maloletej E.. B., nar. XX.XX.XXXX, a maloletého F. B., nar. XX.XX.XXXX, v presne nezistenej dobe,
minimálne od začiatku septembra roku 2018 do 18.02.2019 pri maloletej E.. B., kedy bola maloletá E..
B. hospitalizovaná v G. H. I. J. K., a pri maloletom F. B. do apríla roku 2019, kedy odišiel k svojmu
otcovi L. B., v mieste svojho vtedajšieho bydliska na adrese C. XXXX/XX, C., týmto svojim maloletým
deťom nadávala, a to aj s použitím vulgarizmov, fyzicky im ubližovala bitím aj niekoľkokrát do týždňa, a

to fackami, údermi rukami, kopaním, taktiež sa stalo, že ich udrela varechou alebo opaskom, maloletej
E.. B. sa vyhrážala polepšovňou a odrezaním od sveta, bránila im komunikovať so svojim otcom L. B.,
nepomáhala im so školskými úlohami, ani s učením, nezabezpečovala dostatočnú starostlivosť o nich,
čím takto svojim konaním vyvolávala u svojich maloletých detí, a to maloletej E.. B., nar. XX.XX.XXXX,
a maloletého M. B., nar. XX.XX.XXXX, strach a stres.

Okresný súd Poprad vo veci rozhodol rozsudkom č. k. KK-7T/4/2021-952 zo dňa 20.03.2024, ktorý
bol následne uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 4To/25/2024-988 zo dňa 07.08.2024 zrušený
v celom rozsahu a vec bola vrátená okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

Okresný súd Poprad na hlavnom pojednávaní doplnil dokazovanie v intenciách uznesenia Krajského
súdu v Prešove č. k. 4To/25/2024-988 zo dňa 07.08.2024 a zistil nasledovný skutkový stav.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej A. B., svedkyne poškodenej

E. B., svedka L. B., svedkyne N. O., svedkyne A. H., svedkyne L. P. P., svedka H. Q., svedka R. K.,
svedkyneA.L.,znalcovL.C.A.,L.I.I.,H.N.S.aL.C.L.,oboznámenímobrazovo–zvukovéhozáznamu
zaznamenávajúceho výsluch svedka – osoby mladšej ako 14 rokov F. B., prečítaním znaleckého
posudku č. 34/2019 vypracovaného L. C. A. - znalkyňa z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného L. C. L. - znalec z odboru zdravotníctvo

a farmácia, odvetvie psychiatria, znaleckých posudkov č. 63/2019 a č. 64/2019 vypracovaných H. N. S.
- znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, znaleckého posudku č.
71/2020 vypracovaného L. I. I. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, ako aj
ďalej uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Obžalovaná A. B. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení vyhlásila, že je nevinná a zotrvala na
výpovedi z prípravného konania. Ku skutku uviedla, že všetko to súvisí s problémom s jej sestrou A. H.
a jej matkou, s ktorými žila v jednom dome a problémy vznikli po smrti otca kvôli majetkom, kedy chcela
svoj podiel prepísať na deti. Zobrala si úver, dom prerábala a úver spláca dodnes, aj keď už tam nebýva.
Po tomto všetkom ju začala sestra z domu vyháňať, že má vypadnúť z domu, psychicky ju týrala, fyzicky

ju napádala, bol to čistý psychoteror z jej strany. V tom čase bola samoživiteľka, bývalý manžel na deti
neplatil. Hádky so sestrou boli aj kvôli tomu, že sestra chovala v dome 15 mačiek a 1 psa a jej dcéra bola
silná astmatička. Nie je pravda, že mala deti týrať, kopať, biť, alebo im vulgárne nadávať, práve naopak,
dcéra do nej kopala, skákala do bitky, bila aj svojho brata, do nej skákala, že čo je ona za kurva matku,
že neplatí na mačky, kričala, že má skapať. Keď sa pýtala, prečo tak hovorí, že takto hovorí A.. Priateľovi

hovorila, že je chujko. Pamätá si, že nie raz volala sestra policajtom, keď bola opitá, je to psychicky
narušená osoba. V tom období, keď boli tieto veľké problémy, bola v piatom mesiaci tehotenstva a práve
stresy, ktoré prežívala boli následok toho, že potratila. Pár dní predtým jej sestra rezala káble s nožom.
Má aj posudok od psychiatra, že deti boli navádzané jej matkou, sestrou a exmanželom. Pri týchto
problémoch jej pomáhala pani H., ktorá sa snažila jej nájsť nejakú nehnuteľnosť, pretože sa chcela

z domu vysťahovať, odísť z C.. Keď deti odišli k exmanželovi na prázdniny, zháňali dom, už bolo jedno
kde, len aby neboli v Kežmarku. Pamätá si, že keď jej zavolala učiteľka zo školy, že sa dcére zhoršil
prospech, zakázala jej chodiť von, aj tablet, pretože úlohy neboli urobené a spávala s tabletom. Tento
postup schválila aj psychiatrička, avšak matka jej aj v tomto smere robila napriek, keď prišla domov,
dcéra bola aj napriek zákazu vonku bez jej vedomia. Večer sa od dcérinej kamarátky dozvedela, že jej

to babka dovolila. Nie je pravda, že by svoje deti bila, svoje deti mlátila jej sestra, ťahala ich po zemiza vlasy, syna L., keď sa zastával svojho brata B., ktorého bila. Boli u nich doma situácie, keď prišla
po práci domov a chcela sa osprchovať, nebolo jej to umožnené, že sa ide sprchovať pes, keď chcela
prať, rýchlo práčku napchali svojimi vecami, pritom práčka bola jej. Takisto na záhrade drela ako otrok,

nechali ju v zime rúbať drevo a vedeli pritom, že trpí na reumu a artritídu, nikto jej nepomáhal. Bývalý
manžel nahováral syna, aby jej povedal, že chce spáchať samovraždu. Deti nevidela už dva roky, F. jej
nevrátil pred veľkonočnými prázdninami pred dvomi rokmi a dcéru si zobral na reverz z psychiatrickej
liečebne v K., aj napriek tomu, že to primárka neodporúčala. Deti nechcú byť s ňou v kontakte, nedvíhajú
jej telefón, ak dvihnú, povedia, že má držať piču. S deťmi mala silný citový vzťah, všetky tri deti má

rada. Popiera to, čo sa píše v obžalobe, čo sa jej kladie za vinu. Deti boli ovplyvnené jej matkou, sestrou
a exmanželom. Tento psychoteror trvá už deväť rokov, celá rodina ju ohovára, vlastne matka so sestrou
ju ohovárajú po celej rodine. Chcela byť s deťmi, tešili sa na nové bývanie, aj na bábätko. Keď bola
dcéra v nemocnici na psychiatrickom oddelení, ešte aj tam mala dosah matka, sestra, aj napriek tomu,
že ona to zakázala. Po prepustení z nemocnice bola dcéra hospitalizovaná v psychiatrickej liečebni v K.,
odkiaľ ju bývalý manžel vzal na reverz, čo malo dopad aj na jej ďalšie štúdium. Dcéra od začiatku chcela

študovať na umeleckej škole, ona jej vybavila skrz hospitalizácie nový termín prijímačiek, bola šikovná,
celý život k tomu smerovala a nakoniec skončila ako cukrárka. O deti sa starala podľa možností, pretože
bola samoživiteľka. V rokoch 2018/2019 pracovala v talianskej spoločnosti T. N. ako operátor, a to na
týždenných zmenách, týždeň doobedu od 06.00 hod. do 14.00 hod. a týždeň poobede od 14.00 do
22.00 hod. Keď pracovala doobedu, poobede sa učila s deťmi, venovala sa im. Keď robila poobede,

vtedy sa deťmi nemal kto učiť, pretože jej rodina pýtala za to od nej peniaze. Tak si vybavila kamarátkinu
mamu k F., no mama to nedovolila, aby niekto cudzí bol v ich dome, a tak poprosila učiteľky U., L., P.,
aby sa deťom viac povenovali vzhľadom na situáciu. Ináč sa o celú domácnosť starala, prala, varila,
upratovala, chodila s deťmi na výlety, venovala sa im. Problém vznikol vtedy, keď mame a sestre, v lete
roku 2018, oznámila, že sa chce odsťahovať, a že plánovali bábätko, vtedy to celé vzniklo, buď bola

taká možnosť, že ony vyplatia ju alebo ona vyplatí ich. Dôvod, prečo chcela odísť, boli mačky, hádky
a nútené práce. V to leto boli na prázdninách u bývalej svokry a po návrate zbadala zmenu na ich
správaní. Dcéra prišla z prázdnin už s poznaním, že exmanžel nie je jej otcom. Vtedy ju oslovovala,
že je kur... a podobne. On to dcére povedal aj napriek dohode, že jej to nepovie a zrejme sa o tom
bavila po návrate z prázdnin so svojou babkou. Dcéra má diagnostikovanú psychickú poruchu, mala

depresie z toho chaosu, E. sa začala poškodzovať na tele kvôli situácii a kvôli jej vzťahu so sestrou.
Na základe toho ich poslala sociálna pracovníčka pani H. na psychiatrické vyšetrenie s dcérou. Syn
bol a aj je v poriadku. Deťom maximálne nadávala do sopliakov, keď papuľovali alebo robili na zlosť.
Dostali na zadok, keď sa škriepili, bili, hrýzli, škriabali. Dcéra mala vtedy 14 rokov. Deti mali z toho
srandu. Deti nefackovala, nekopala, neudierala ich predmetmi, iba raz vankúšom v rámci srandy, dcére

sa nevyhrážala, že ju dá na psychiatriu, dcéra bola uzrozumená psychiatričkou L. C., nechcela brať lieky.
Syn bol deptaný a šikanovaný spolužiakmi v škole. Trpel aj úlohami v škole. S deťmi sa učila, viac so
synom, on to viac potreboval, dcéra bola šikovná. Jej psychický zdravotný stav v rokoch 2018/2019 bol
taký,žebolašťastná,žebudemaťbábätko,dovtedybolimuky,poplatky,krúžky,výlety.Muselapracovať.
Bola vyčerpaná a mala depresie. Exmanžel jej neplatil výživné. Brala lieky na predpis na zlepšenie

nálady.Ponociachplakala,abytodetinevideli.Kvyjadreniuznalca,žepsychickýstavsynajepoznačený
negatívnym a necitlivým vzťahom matky k synovi, uviedla, že to je klamstvo, deti boli vysmiate. K
diagnostikovanej silnej neurotickej dekompenzácii, anxiozite a silným známkam depresívneho ladenia
u dcéry, obžalovaná uviedla, že to bolo následkom správania sa jej sestry a jej matky. Keď jej dcéra
nadávala a kopla ju, tak dvihla nohu a bránila si brucho. Deti nebila, ani ich biť nebude. Sotila dcéru, keď

na ňu išla, aby neublížila bábätku. Potom sa jej ospravedlňovala, že to nemá z vlastnej hlavy. V období
rokov 2018/2019 bola u nich sociálka, volala ju pani H., ale výsledky boli pozitívne s tým, že sa riadne
stará o deti a domácnosť.

Svedkyňa poškodená E. B., dcéra obžalovanej, vypočutá na hlavnom pojednávaní ku skutku uviedla, že

už si nepamätá presne všetko, lebo prešlo už pár rokov. Pamätá si prístup. Necítila sa pri obžalovanej
bezpečne. Väčšinu času bola nie ako mama pre ňu. Pamätá si napr. v jeden večer prišla domov
a veľmi smrdela od alkoholu. Mali spoločnú izbu a poškodená vtedy nespala, tak povedala, že to smrdí.
Nepamätá si presne, prečo sa nahnevala, či preto, že jej to povedala, alebo že nespala. Bola tma. Ona
si myslela, že spí. Povedala, že tú malú kurvu zabije. Odvtedy nespala a odvtedy sa bála spať v noci.

Potom sa bála pri nej zaspať každú noc. Ona jej zvykla nadávať. Keby ju bila len po riti, tak by to bolo
fajn. Sem-tam do nej kopla, škrabla ju. Raz mala ísť do školy a ona ju po dome naháňala. Bála sa.
Schovala sa do izby tety. Schovala sa za skriňu, aby ju nechytila. Častokrát aj boli v dome rôzne hádky.
Zväčša za to mohla ona. Bolo to hrozné. Nevie prečo, ale z jedného dňa na druhý sa úplne zmenila. Vie,že do školy niekedy išla aj s modrinami. Musela zakryť, všetko dlhé, rukávy, nohavice. Nemohla vtedy
mať kamarátky, kamarátov. Bola vkuse len doma. Hoci aj bola s nimi, ona prišla a pred všetkými ju prišla
zahanbiť. Odviezla ju späť. Nepustila ju. Potom nemala lieky na astmu, ani na alergiu. Nechcela jej ich

kúpiť. Dostala záchvat. Teta zavolala záchranku, aby ju dali do nemocnice, aby sa to zlepšilo. Mama bola
nahnevaná, kričala po nej, prečo tam išla. Poslala ju do K. (svedkyňa – poškodená plače). Nemohla mať
kontakt s otcom. Predtým, než tam išla, písala si s ním, ale mala to zakázané, dokým jej on nevytvoril
účet, cez ktorý si s ním písala, cez ktorý mohla s ním komunikovať, kvôli mame (svedkyňa – poškodená
plače). Odkedy má 18 a mala ísť na súd, mama jej zvykne písať, ale ak nejde o súd, tak nenapíše

vôbec. Minulý rok cez leto sa snažila s ňou nejako komunikovať, aby to šlo, aby mali ako-tak normálny
vzťah medzi sebou a párkrát spolu boli. Chcela o tom s ňou aj rozprávať, ale vždy ju prerušila. Keď jej
nechcela zdvihnúť, tak skúšala, aby jej zdvihla telefón cez priateľa. Sem-tam mala také poznámky, že
sa až na ňu hnevala. Je u priateľa pomerne často a ona o tom vie. Zavolala jej, brala to ako výsmech,
keď povedala, či otec ju vyhodil z domu. Odvtedy s ňou veľmi nekomunikuje, lebo ju to urazilo. Čakala,
že to bude lepšie. Dala jej šancu. Keď vidí, že ona píše a volá, len keď je súd, a keď nie je, tak s ňou nie

je komunikácia. Poškodená by nechcela, aby išla do väzenia, aj keď urobila veľa zlých vecí. Nepamätá
si strašne veľa vecí, čo sa stalo a pamätať si ani nechce. Keď bola malá, tak mama bola strašne dobrá,
ale keď dedo umrel, vtedy sa to pokazilo. Začala mať veľa priateľov. Myslí si, že asi kvôli tomu. Keď bola
dieťa, mama nebola zlá, až keď bola staršia. V K., bola od 18. februára do asi 25. marca alebo mája,
asi mája roku 2019. Mame písala listy, musela písať niečo milé, preto písala listy, niečo, ako ľúbim Ťa

a básničky. Nemohla povedať nič zlé, tak písala dobré. K osobe L. P. uviedla, že to bola jej učiteľka,
bola milá a aj si všímala, keď jej niečo bolo a raz jej povedala, že ak bude niečo potrebovať, môže za
ňou prísť. Pozná J. L., bola to jej kamarátka, momentálne sa nerozprávajú, ani nekontaktujú. Raz sa
jej zdôverila ohľadom toho, ako sa cíti, ohľadom mamy, ona to povedala svojej mame a tá to povedala
jej mame, a bol z toho problém. Plakala a mala samovražedné myšlienky. Myslela to vážne, nečakala,

že to prezradí. K osobe H. Q. uviedla, že to bol to mamin priateľ, nemala s ním nejaké veľké problémy,
skôr je jej ho ľúto. Z jej pohľadu to vyzerá tak, že stále k mame niečo cíti, ale ona ho nejako využila
alebo išla s druhým. Teraz je s tým, čo momentálne má a stále komunikuje s H.. Terajší mamin priateľ
je R. K.. Čo sa týka vzťahu s otcom, tak si to z detstva veľmi nepamätá. Keď bola staršia, keď bola
v druhom ročníku, o ňom skoro vôbec nevedela. Nevie, kedy sa to zmenilo, asi keď boli na prázdninách

v C., vtedy jej vytvoril účet a začali spolu komunikovať. Odkedy s ním býva, je to výborné, je to super.
Nevie, či vlastní nejaký podiel na majetku, nechce ho, splnomocnila tetu. Do času pobytu v K., žila v
C. s A. B., bratom F., B. L., N. O., A. H. a B. H.. V tomto období sa mama správala k bratovi tak, že
keď začal chodiť do školy, tak sa s ním trošku učila, potom akoby na neho kašľala, nezaujímala sa
o neho, nepomáhala mu s domácimi úlohami. Poškodená mu pomáhala s domácimi úlohami. Pomáhala

mu babka, ktorá bola chorá. Keď sa nasťahovali do C., vtedy nevedel poriadne čítať, ani písať, teraz
už vie. Má ADHD a tie poruchy. Správanie voči nej zo strany matky pociťovala ako nebezpečné, mala
pocit strachu, bez slobody.
Súd postupom podľa § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítal časť výpovede svedkyne
poškodenej z prípravného konania zo dňa 01.10.2019, kde svedkyňa poškodená o. i. na otázku, či ju

mama bila iba rukou uviedla, že niekedy mala aj opasok, niekedy ju nepúšťala von, zobrala jej tablet
a mobil, dala jej zaracha a povedala, že jej zoberie aj knihy, všetko, aby ju nejako odtrhla, odrezala od
sveta. Svedkyňa poškodená zotrvala na výpovedi z prípravného konania a k rozporom vo výpovediach
uviedla, že pri bitkách bol použitý aj opasok, dochádzalo k nadávkam napr. piča, ale prevažne to bola
kurva. Nepamätá si, ako často k bitkám dochádzalo.

Svedkyňa A. H., sestra obžalovanej, vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi
z prípravného konania a ku skutku uviedla, že jej je ľúto, že táto situácia došla až do tohto štádia.
Nedokáže sa stotožniť s tým, ako sa jej sestra, teda obžalovaná, správala k svojim deťom. Nedopustí,
aby sa toto jej správanie zamietlo pod koberec s tým, že deti klamú. Sestra je svojská bytosť, žije si svoj

život, ešte keď žil otec vedel ako tak udržať poriadok v dome, ale po jeho smrti sa to zhoršilo. Sestra
mala viacero partnerov, deti to zle znášali a naozaj si nemyslela, že sestra vie naplniť svoje vyhrážky voči
deťom, snažila sa jej pomôcť pri výchove, aj keď po rozvode mala psychické problémy, tak jej vybavila
L. M. a detského psychológa pre dcéru. Vravela, že toto treba riešiť zavčasu, tie psychické problémy
detí, ako aj ich problém so správaním, pričom F. mal diagnostikované ADHD, mal problém so správaním

už skôr a E. začala mať psychické problémy až v roku 2018, ona bola tak umelecky orientovaná,
uzavretá. Čo sa týka samotného správania sa obžalovanej k jej deťom, tie po materiálnej stránke boli
zabezpečené dostatočne, avšak výchova nebola dostatočná. Nerozprávala pred deťmi pekne o iných
ľuďoch a učiteľoch, vulgárne deťom nadávala ako pizda, kurva, piča, debil. Bola svedkom toho akonaháňala dcéru, dcéra sa schovala medzi stenu a skriňu, ona sa postavila medzi ne, ako ťahala dcéru za
ruku z postele, štípala dcéru do zadku, bola svedkom aj buchnátov po chrbte. Dcéru takto bila, fackovala.
Sestra stále prekrútila všetko voči nej, že ona navádza deti proti nej, opak bol pravdou, deti chodili samé

za ňou a za jej mamou, ona deťom nikdy na ich mamu nič zlé nepovedala, práve naopak, že mamu
treba počúvať. Pamätá si ako sa vyhrážala E., že ju odreže od sveta a aj to urobila, keď E. niečo urobila
zle, tak dostala naraz niekoľko trestov. Ona sama mala z nej strach. Ona mala dobrý vzťah s deťmi,
deti jej teraz chýbajú, pomáhala im. Vie, že E. sa potrebovala porozprávať medzi 4 očami. Nadávky boli
asi päťkrát denne, bolo to bežné, pri bežnej reči voči obom deťom. Dôvodom nadávok boli problémy

F. v škole, s rovesníkmi. V roku 2018/2019 boli dosť časté buchnáty, E. štípala, ťahala ju za vlasy. Deti
s otcom komunikovali, nevie, aby mali obmedzený kontakt. E. bola v 5. ročníku, mala samé jedničky,
F. trpí chorobou ADHD a obžalovaná po smrti otca sa prestala starať o deti, ako keby sa v nej niečo
zlomilo. V kritickom čase bola v kontakte s deťmi, celý čas žili v spoločnej domácnosti. E. pomáhala pri
učení, F. bol hyperaktívny, s ním sa neučila. Keď bola obžalovaná v práci s F. sa učila jej mama, ale keď
pracovaladoobedumalasasF.učiť,aleneučilasa.Keďbolidetidomachodilitamzosociálnychorgánov

každú chvíľku, na podnet školy, potom na podnet susedov a potom na ich podnet. Škola dala podnet,
že sa F. neprimerane správal, susedia kvôli tomu, že bol u nich stále krik, boli nadávky, naháňačky. Ona
zavolala sociálku, najprv mestský výbor, že by robili mediátora medzi sestrou a nimi. Nenechala si od
nikoho poradiť. Nepreberala zodpovednosť za to, ako deti vyrastajú, všetci boli zlí. Ona ani jej matka
nenavádzali deti na porušovanie zákazov, ktorá im dala obžalovaná. K tomu, že neumožnili obžalovanej

saosprchovať,keďprišlazprácealebovzimejunútilirúbaťdrevo,uviedla,žetojevšetkopoprekrúcané.
Bývali v spoločnej domácnosti 8. Mali 60l bojler, mali systém, kto sa kedy sprchuje, aby vyšla voda pre
všetkých. Sestra systém obchádzala, drevo rúbe dodnes aj napriek tomu, že je invalid. V dome sa mačky
nikdy neriešili, až kým neprišiel do domu sestrin priateľ. Vedela, že E. je astmatik a dodnes nevie, či je
alergická na mačky. Za života otca boli v dome mačky, žili iba v jej izbe.

Svedok R. K., druh obžalovanej, vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi z prípravného
konania a ku skutku uviedol, že sú to výmysly, nie je to pravda. On chvíľu žil v spoločnej domácnosti s
družkouajejdeťmi,jejsestrouajejmatkou. Zozačiatkusatodalozvládnuť,neskôrrobilivšetko
proti jeho družke, nahovárali deti proti nemu a proti matke, deti boli nevychované, vulgárne, nadávali

svojej matke, aj jemu. Pripadalo mu to, že nechceli, aby spolu chodili. Keby videl, že A. bije deti, nikdy
by si nezaložil rodinu. Robili s A. spolu na smeny, keď robili ráno, deťom sa venovali poobede, keď robili
poobedňajšie smeny, deťom sa nemal kto venovať, nosili zlé známky a poznámky, nikto jej nepomohol
s deťmi. Stále volali sociálku, polícia tam chodila ako na klavír. Sociálka prišla a povedali, že je všetko
v poriadku a odišli. S A. sa zoznámil asi v januári 2018. V septembri 2018 sa k nej nasťahoval. Býval tam

do marca 2019. Nebol pri komunikácii, kedy A. H. a jej matka navádzali deti na zlé správanie sa k A. B..
F. im povedal, že si ich vezme H. a oni budú platiť. Obidve ich navádzali. O. skrývala stále tablety. Nebol
pri komunikácií svedkyne H. a O., keď sa rozprávali s F. alebo so E., pred nimi sa nerozprávali, nabádali
ich, až keď boli na poobedňajšej smene. Keď pracovali, deti mali navarené, pozor na ne dávala asi pani
O.. Bol prítomný pri komunikácii, keď sa deti vulgárne správali k obžalovanej, dcéra jej povedala, že je

piča stará a jemu povedala, že je chujko, F. sa takto nevyjadroval. Nikdy nebol svedkom fyzického útoku
obžalovanej na deti. E. počúvala tetu a starkú, mamu nerešpektovala. V tom ju podporovali pani H. a O.,
bol toho svedkom, že ona nemusí, že ona môže. O deti bolo postarané, mali čo jesť. Čo sa týka sprchy,
tak väčšie právo mal pes ako deti. Žilo tam asi 10 mačiek. E. mala alergiu na mačky, stále jej dávali
mačky do ruky, že to musí prekonať. Otec detí sa nestaral, vždy meškalo výživné, neplatil.

Svedkyňa N. O., matka obžalovanej, vypočutá na hlavnom pojednávaní, zotrvala na výpovedi
z prípravného konania a ku skutku uviedla, že jej dcéra je manipulatívny typ, čo zistila až dosť neskoro.
Spočiatku jej všetci verili. Na trikrát sa sťahovala z domu. Mala pocit, že jej každý ubližuje, všade jej
bolo zle. Po štvrtýkrát jej povedali, aby sa domov už nevracala, aj napriek tomu sa vrátila. V tom čase

sa im sťažovala, že ju jej manžel L. B. týra a týra aj deti. Nevie sa bližšie vyjadriť k dôkazom, že ju mal
L. B. týrať. Potom sa situácia začala vyostrovať, začala zasahovať do jej vzťahu s manželom, ktorý bol
v tom čase chorý, bol onkologický pacient, skončilo to tak, že odišla zo spoločnej spálne a o manžela
sa starala až do času, kým jej prestal dávať dôchodok, potom povedala, že sa už o neho starať nebude.
Potom začalo peklo, trikrát odišla od detí, raz nevedeli o nej celý týždeň, potom prišla s tým, že má

priateľa, že je tehotná, o dieťa prišla. Po smrti manžela v roku 2015 sa situácia ešte zhoršila, dcéra
mala viacerých priateľov, v roku 2018 mala priateľa R. K., ktorý mal potrebu vychovávať jej deti. Deti
nesúhlasili s toľkými partnermi, smiali sa im deti v škole, aj na ulici. Deti vychovávala tak, že im vydávala
príkazy, rozkazy, ako na vojne, bila ich. Bola svedkom toho, ako mala E. jednu modrinu na chrbte, videlaako ju A. bila, ako E. utekala do A. izby a kričala a ako na ňu A. kričala, že ju zabije, na čo A. chytila
A. za vlasy a povedala, aby sa ukľudnila, že ju tam takú nepustí. Videla ako mala E. modrý zadok od
štípancov od matky, takto ju budila do školy. Keď mala E. silnú menštruáciu a nebola schopná vstať do

školy, pomohli E. dať veci do poriadku, keďže posteľné prádlo bolo špinavé a poslali ju na kuratelu, aby
sa šla posťažovať a poradiť, čo aj urobila, ale neverili jej. Deti citovo vydierala tým, že vešala po pôjde
reťaze, že sa obesí, takto vydierala deti, aj ich. Ďalej sa vyhrážala deťom, že pôjde na vlakovú stanicu
a skočí pod vlak, a že deti zoberie so sebou, takto sa vyhrážala pred deťmi. F. povedala, že ona má
skúsenosti, lebo čistila po mafii, nevie čo tým chcela povedať. Deti štvala proti sebe, bili sa, štvala deti

proti škole. Prosili ju, aby šla ku psychiatričke, aby sa dala do poriadku. Bola a prišla s tým, že teraz dá
tej pi... po papuli, lebo má na to papier od lekára, tá pi... mala byť F. triedna učiteľka. V škole napísala na
kuratelu, že sa o deti starala, ale nebola to pravda. Škola pozvala obžalovanú do školy na pohovor, ale
ona odmietla ísť. S F. sa učila ona, dcéra na to nemala trpezlivosť, vnuk trpí na ADHD a okrem toho je aj
dysgrafik, dyslektik. V druhom ročníku chcela, aby sa synovi venovala, aby nestratila so synom kontakt,
v tom období „poletovala kade – tade“. Chcela, aby sa venovala deťom, keď robila rannú smenu, keď

robila poobedňajšiu, ona a A. sa učili s deťmi, učenie vyzeralo tak, že sa deti v škole zhoršili, zhoršili si
známky. Ten týždeň, ktorý sa učil s ňou F., tak známky podpisovala v zastúpení a známky za týždeň,
ktoré dostal F., keď sa učil so svojou mamou podpisovala a dopadlo to tak, že keď sa mala s ním učiť
mama, falšovala jej podpisy, akože sa učila s F. ona. F. o tom vedel, hanbil sa za to. Robila rozbroje
medzi deťmi a ňou ako babkou, vravela deťom, aby si z nej nič nerobili, že je šiši. Dala si vypracovať

posudok u klinického psychológa so záverom, že po psychickej stránke je v poriadku. Začala deťom
nadávať krava, ku..., pi... , deti začali tiež nadávať, aj v škole. Nikdy v živote nemali 15 mačiek v dome,
ako uvádzala obžalovaná. V čase, keď zistili, že E. je alergická na mačky, tak časť mačiek darovala na
adopciu cez slobodu zvierat a zvyšné mačky dali vakcinovať, sterilizovať a zaočkovať. E. nemala dva
mesiace lieky na alergiu, a to z dôvodu, že obžalovaná ich nekúpila, jeden sprej musí užívať denne.

Mačky už nepúšťali do domu, aby u E. nevyvolali záchvat. Ona v tom čase bola ležiaci pacient a stalo
sa, že niekto pustil mačky do domu, a keď sa už pýtali von, tak ich nemal kto vypustiť, preto sa stalo, že
sa vyšpinili aj doma, z čoho bol potom cirkus. Dcéra si napriek tomu nosila mačky do izby, nie ich, ale tie,
ktoré si zabezpečila. E. bola alergická aj na roztoče, pierka, aj napriek tomu obžalovaná kúpila vtáčika
v klietke, o ktorého sa nestarala, bolo tam plno výkalov. Keď začali problémy s R., tak sa E. začala rezať

po rukách, po nohách, robila to kvôli matke, matka ju neuznávala, dostávala tzv. zaracha, nemohla mať
telefón, nemohla byť ani na notebooku, nemohla byť s kamarátkami. Odkedy začali problémy s R., deti
sa matky báli a boja sa jej doteraz. Pravidelne k nim chodia na prázdniny, keď bol Covid neboli, ale
predtým, keď prišli k nim tak nepozreli v tú stranu, kde bola mama. E., keď prišla na prázdniny, mačky
boli v dome, nebol problém s alergiou, pretože používala sprej. Obžalovaná chcela mačky utratiť, lebo

vedela, že E. je na ne citovo naviazaná a chcela sa jej takto pomstiť za výpovede na kuratele. Lekárka
sa vyjadrila, že sa A. o deti starala, ale nikto si nedal námahu pozrieť sa, kedy si dala A. predpísať lieky
pre E. u alergologičky, pretože tieto lieky sú len na predpis. E. sa sťažovala matke, že potrebuje okuliare,
potom jej ich kúpil otec. Dva týždne pred záchvatom sa E. sťažovala matke, že sa zle cíti, matka to
neriešila. V čase, keď už F. býval u svojho otca, tak ho obžalovaná nahovorila, aby od neho pozbieral

všetky šperky, čo F. aj urobil, naviedla ho na krádež. Deťom dávala jesť zelené zemiaky. E. nefetovala,
nepila, aj napriek tomu to tvrdila jej matka. F. sľúbili, že ak bude vypovedať na kuratele tak ako povie R.,
tak mu kúpia na Vianoce motorku – crosku, čo on aj tak vypovedal, motorku mu nekúpili. F. býval chvíľu
s matkou a R. v byte, kde zrejme muselo dochádzať k nejakým nezhodám. Raz prišiel F. na prázdniny
k svojmu otcovi, tak sa nechcel vrátiť, že radšej pôjde na psychiatriu, ako naspäť k mame. Medzitým

obžalovaná E. umiestnila do psychiatrickej liečebne pre deti do K. bez vedomia kohokoľvek. K zmene
v správaní obžalovanej došlo v roku 2018, keď sa spriatelila s R. K.. Dôvodom bolo to, že pán K. si
rád vypil a hral veľkého frajera. Keď obžalovaná žila s pánom K., tak ich vzťah sa veľmi zle prenášal
do citového vzťahu medzi obžalovanou a deťmi, deti ho nebrali, matku rešpektovali čiastočne, lebo sa
jej báli, jej partnerov nie. V denníku si E. písala „ja už nemám matku, ani otca, ani brata, pomôžte mi

niekto, potrebujem objatie“ a písala aj slová, ktoré boli pre ňu ako kopanec „chce sa mi vraždiť“ napísala.
Začala kresliť morbídne obrázky, ako napr. visiace hlavy zo stromu. Do K. ju podľa E. brali tak, že jeden
matkin priateľ ju držal za ruku, druhý za druhú, posadili ju do auta, a keď zistila, že nejde do liečebne
s prieduškami, ale na psychiatriu, odmietla z auta vystúpiť, násilím ju z auta vytiahli a matka sa jej
vyhrážala, že zavolá políciu. Z psychiatrie E. adresovala jeden pozitívny list obžalovanej, avšak bola to

reakcia na to, že bola zavretá medzi štyrmi stenami a vedela, že ak prejaví ochotu, že bude prepustená.
Spúšťačom zmeny v správaní u E. bolo podľa nej to, že sa im obžalovaná prestala venovať a venovala
sa iba chlapom. Doma to fungovalo tak, že jedno dieťa sa jej doma rezalo a druhé neprospievalo v škole
a matka sa snažila o bábätko na gauči v izbe, kde boli aj dve maloleté deti a videli to. Deti sa báli, F.utekal spať do A. izby, zamykali sa, aj ona sa zamykala. Vzťah obžalovanej s K. vyzeral ako keby ho
vydierala sexom, aby s ňou žil. Vlastníkom domu, v ktorom býva je ona, má 7/8 a E. a F. majú 1/8, takto
sú rozvrhnuté spoluvlastnícke podiely.

Svedok L. B., bývalý manžel obžalovanej, vypočutý na hlavnom pojednávaní, zotrval na výpovedi
z prípravného konania a ku skutku uviedol, že nebol priamym svedkom incidentu. V roku 2018/2019 už
bol na Slovensku, predtým pracoval v zahraničí. V súčasnej dobe býva v C. so svojou matkou a svojimi
deťmi F. a E.. V čase, keď sa vrátil zo zahraničia, s deťmi nekomunikoval, obžalovaná mu zakázala

s deťmi komunikovať. Potom mu začala volať svokra, brat obžalovanej, jej sestry a deti, že sú nejaké
problémy. Volala mu dcéra, že sú u nich policajti, že mama je „prepnutá“. Situáciu riešili doma tak, že
poslali k nemu syna na Veľkú noc, mala prísť aj dcéra, ale údajne bola na liečení v E., čo aj povedali
dcére a nakoniec zistil, že bola v psychiatrickej liečebni v K.. Syn pred odchodom domov začal plakať,
že sa nechce vrátiť, že ho mama prizabije, že si radšej poreže ruky, že vyskočí z okna, ako by sa mal
vrátiť k matke, že ona ho pošle tam, kde je jeho sestra, na psychiatriu. Syn ostal u neho a začal to

riešiť s kuratelou. Po prepustení E. z psychiatrie si ju už vzal k sebe domov, súd mu ju aj predbežne
zveril a potom aj normálnym konaním. Spočiatku to bolo ťažké, nevie si predstaviť, čo E. musela riešiť,
keď si rezala po rukách, bol to asi únik od matky, potvrdila to aj psychologička, ktorá odporučila, aby
deti zbytočne netraumatizoval a nerozoberal detaily, ktoré sa u nich odohrávali. E. nebola v dobrom
stave, čo sa týka psychického ani zdravotného, pretože dosť dlho chodili po lekároch, či ženský, očný,

kožný lekár, bola zanedbaná starostlivosť matky. Ku psychológovi chodia dodnes, ale už je to lepšie.
Deti nechcú byť s matkou, možno by sa chceli vrátiť do Kežmarku, je to prostredie, kde vyrastali, ale
v podstate syn má v C. viac kamarátov ako v Kežmarku. Deti navštevujú školu, majú zabezpečené
podmienkyvdomácomprostredínaštúdium,ajnasúkromie,každýmásvojuizbu.Zostranyobžalovanej
je starostlivosť zabezpečená iba tak, že pošle peniaze a z času na čas kontaktuje dcéru, syna nie, aj

to len vtedy, keď je súd a začne ju citovo vydierať takým spôsobom, že ide na operáciu, že zomrie
a podobne. Dcéra ju sem tam aj zablokuje. S babkou z Kežmarku sú v pravidelnom kontakte, záujem je
z oboch strán. E. je v 3. ročníku, chce pokračovať ďalej, túto školu musel vybaviť, pretože po príchode
z liečebne nemala poslanú prihlášku, nemala monitoring, bolo náročné ju poslať na ďalšie štúdium.
Keď prišiel syn k nemu, tak sa pýtal, či môže ísť na WC, či si môže vziať jogurt, či môže ísť von, či

nedostane bitku. Nič ich nenaučila. Nevedel za sebou upratať, hygienické návyky neboli, neboli naučení
pomáhať v domácnosti. Synovi školu vybavili rýchlo. Zo začiatku bol bojazlivý, nepoznal ľudí. V škole má
asistentku, je v 8. ročníku, nemá jedničky, má sem tam aj päťku, ale má dvojky, trojky. Aj triedna potvrdila,
že sa zlepšil. Pani O. a H., mu ohľadne rodinných problémoch s deťmi uvádzali, že obžalovaná stále bije
deti, nestará sa o nich, keď je doma, je tam stále zvada, krik. Skubala ich za vlasy, dcéra hovorila, aby

nebolo vidno, keď ich ťahala za vlasy, búchala im hlavu o stenu. Deti nechceli povedať absolútne nič, až
teraz postupom času sami hovoria. Keď dcére mama napíše, je vystrašená a príde za ním, aby sa pozrel,
čo jej píše a pýta sa ho, čo jej má na to odpísať. V čase, keď ešte bol v zahraničí, tak deti odniesla k jeho
rodičom na prázdniny a dva mesiace sa o nich nestarala, nezaujímala sa o nich, nevolala im. Deti prišli
s igelitkami, nedostali sa k telefónom, počítačom, povedala, že všetko predala a prepila. S obžalovanou

sa zoznámili v 6 mesiaci tehotenstva, nepamätá si presne, bolo to cez sociálnu sieť, začali si písať.
Prišiel do Kežmarku, keď sa narodila dcéra, dal jej svoje meno. Medzi deťmi nerobí rozdiely.

Svedkyňa L. P. P., vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku ako takému sa vyjadriť nevie.
Vie sa vyjadriť len vo vzťahu ku E., ktorej bola triednou učiteľkou v roku 2016/2017, kedy bola žiačkou

7. ročníka. Jej brata F. neučila. E. patrila medzi priemerných žiakov, bola tichá, utiahnutá, na nič sa
nesťažovala. Z jej strany nemala žiadne informácie o rodinných problémoch, ani o domácom násilí,
dieťa nevykazovalo žiadne známky domáceho násilia. Čo sa týkalo kontaktu matky so školou, tak ten
nebol osobný, matka do školy nechodila, z akého dôvodu nevie, avšak bola vždy ochotná sa telefonicky
kontaktovať. E. chodila do školy upravená, podľa jej vedomostí netrpela hladom, pomôcky mala vždy,

na výlety prispievala. E. mala okruh svojich priateľov. Ten vývoj bol konštantný, koncom 9. ročníka
odišla zo školy, dôvod uviesť nevie. Mala talent na umeleckú sféru. Nikdy nebola na prepadnutie, nikdy
nedostala pokarhanie od riaditeľa. Nevie, či ju matka v umeleckej sfére podporovala. Bola utiahnutá,
možno niekedy duchom neprítomná, ale nevie, či to súviselo so skutkom. Nevie, či mala astmu. Mala
úľavy na telesnej. Matka priniesla papier od lekára, že nemôže robiť nejaké cviky. Nespozorovala nejaké

zmeny na tele E., nič nevidela, ani na tvári, ani škrabance.

Svedkyňa A. L., vypočutá na hlavnom pojednávaní uviedla, že ku skutku ako takému sa vyjadriť nevie.
Ona svedkom žiadneho týrania zo strany obžalovanej nebola. Obžalovanú pozná, boli kamarátky, malidcéry v rovnakom veku, chodili spolu do jedného ročníka, vždy sa stretávali aj s deťmi. Bola svedkom
jedine toho, že ak deti vystrájali, tak na nich nakričali alebo im dali po zadku. Spomína si na jednu
situáciu, keď prišla za ňou jej dcéra J. a ukázala jej sms správu od E., ktorá v tom čase trávila prázdniny

u svojich starých rodičov v C., kde bolo uvedené, že E. sa reže, že má chuť niekoho zabiť. Preľakli sa,
povedala J., aby jej napísala, nech sa ukľudní a ešte v ten večer zavolala pani B. a toto jej oznámila. E.
potom odpísala jej dcére, že sa na tom obe aj s mamou dobre pobavili, čo sa jej aj dotklo a povedala to
aj pani B., bolo to v roku 2018 a odvtedy nie sú v kontakte. Slušne napísala E., aby už J. nevyhľadávala,
bolo to asi rok po incidente. Zaznamenala zmeny v správaní sa E. k mame odvtedy, keď začala chodiť

s posledným partnerom. Bola drzá k matke, až agresívna. Až do tej doby to bolo slušné, milé dievčatko.
E. bola v puberte a asi jej nesadol matkin priateľ. Pani B. bola z nej nervózna, čo sa u nich odohrávalo
to nevie, iba to, keď sa stretli. Stalo sa, že obžalovaná viackrát vybuchla v spoločnosti jej partnera a E.,
E. sa nevedela správať. Na telách detí obžalovanej nezaznamenala nejaké zmeny.

Svedok H. Q., bývalý priateľ obžalovanej, vypočutý na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná

obžalovanú asi 7 rokov, od roku 2015, chodili spolu asi 4 roky. Sem tam prespával u obžalovanej, nebol
svedkom týrania z jej strany. Vie, že deti vystrájali, bili sa navzájom a vtedy dostali od obžalovanej
výchovnú po zadku. Bol svedkom hádok medzi obžalovanou a deťmi, keď nechceli robiť úlohy a chceli
ísť von a nechcela ich pustiť, kým si nespravia úlohy. Hádky boli stále medzi obžalovanou a jej sestrou
A.. Časom obžalovanú E. prestala volať mama, volala ju A.. E. mala niečo s dýchaním a F. mal poruchu

sústredenia. E. bola hospitalizovaná, lebo nepočúvala, vystrájala, rozbíjala poháre. Vtedy už neboli
spolu. Bol ju odviesť do K.. E. vedela, kam ide. Spomína si, že keď ju navštívili v K., tak povedala, že to
vystrájanie nemá z vlastnej hlavy, a že už musí ísť do C., lebo všetko je to kvôli nej. Deti sa na obžalovanú
nesťažovali. Keby F. bila, tak by mu to asi povedal. Sú priatelia na facebooku.

Na hlavnom pojednávaní vypočutá znalkyňa L. C. A. zotrvala na záveroch znaleckého posudku č.
34/2019. U maloletého F. B. C. vývojovú poruchu vo smere ADHD, ktorá je asociovaná so špecifickým
poruchami učenia, ako je dysgrafia a dysleksia. Tá porucha má príznaky ADHD, a to poruchy vo smere
pozornosti, hyperaktivity, poruchy sebaovládania a sebaregulácie. Na základe vyšetrenia konštatovala
ďalšie parciálne poruchy kognitívnych funkcií, a to poruchu krátkodobej pamäte v zložke úschovnosti

a výbavnosti pamäťovej stopy s poruchou koncentrácie pozornosti a s poruchou krátkodobej pamäte
súvisí porucha s učením sa nového. U maloletého zistila aj poruchu vizuopriestorovej orientácie. Čo sa
týka dlhodobej epizodickej pamäte, bol schopný si vybaviť udalosti z minulosti a vedel vysvetliť kauzálne
súvislosti, vedel to aj orientačne zaradiť chronologicky na časovej osi. U maloletého, čo sa týka predmetu
vyšetrovaného trestného skutku zistila, že bol od začiatku roka 2018 až do februára 2019 vystavený

fyzickému strádaniu, ktoré malo aktívnu podobu, a to v podobe bitiek rukou, varechou alebo remeňom
matkou, to bola forma aktívneho strádania. Bol vystavený aj pasívnej forme strádania, matka nedávala
dôraz, aby boli zabezpečené jeho stravovacie nutnosti. Psychické správanie malo charakter vulgárnych
devalvujúcich nadávok, spochybňovania dokonca jeho existencie. Matka manipulovala s maloletým, aby
nemal rád najbližších príbuzných ako starú matku a sestru od matky. Aj napriek tomu, že u maloletého

boli zistené známky deprivácie fyzickej aj psychickej, nezistila u neho známky psychotraumatizácie,
teda to znamená, že konaním matky nedošlo k vážnejšiemu narušeniu fyzickej ani psychickej integrity
maloletého. Nezistila, že by konaním matky došlo k spektru posttraumatických reakcií, ktoré sú typické
pre obete alebo syndróm týranej osoby, kedy dochádza k narušeniu vzťahu, kedy dochádza k rozdeleniu
rolí na osobu tyranizujúcu a týranú. Vtedy má tyranizujúca osoba moc nad týranou osobou. On bol

akcie schopný. Týraná osoba nie je akcie schopná, napr. ak nemal dostatok jedla, volal matke do
práce, že nemajú, čo jesť alebo bol schopný, nebál sa sám ísť do chladničky a zobrať si jedlo, ktoré sa
domnieval, že nebolo pre neho určené, teda nebál sa následkov. Taktiež matka mala priateľov, keď žili
v spoločnej domácnosti a on kládol priamy odpor voči priateľovi, napr. povedal, že mal skrýš na kresle
a z odtiaľ mieril šípky na matkinho priateľa. Neobával sa následkov. U neho nezistila žiadne ani akútne

reakcie na stres, nezistila známky posttraumatickej stresovej poruchy, nezistila adaptačnú poruchu vo
vzťahu úzkostného depresívneho prežívania. Konaním matky dochádzalo k deprivácii tak fyzickej ako
aj psychickej, ale v čase, keď maloletého vyšetrovala, nedošlo k vážnejšiemu narušeniu jeho psychickej
integrity. Bránil sa spôsobom jemu vlastným. To súvisí aj s ADHD. Veľakrát deti aj mládež sú ľahostajní
voči takýmto situáciám. On mal svojich kamarátov, netrápil sa nad správaním matky, bol ľahostajný voči

správaniu matky. V čase, keď ho vyšetrovala, nepotreboval odborníkov na vyšetrenie duševného stavu.
Samozrejme, pokiaľ ide o ADHD, to sa dá liečiť. Na hypotetickej úrovni si myslí, že osobnosť samotného
maloletého má vplyv na to, že konaním obžalovanej nedošlo k vážnejšiemu narušeniu jeho psychickej
integrity, ale každá osobnosť má určité obranné mechanizmy, teda toleruje určitú záťaž na stres a inéudalosti. Aj maloletý má takéto obranné mechanizmy. On bol voči správaniu matky ľahostajný. Vytvoril si
iný svet. Stretával sa s kamarátmi. On teda vnímal matku negatívne, ale nie tak, aby došlo k vážnejšiemu
narušeniu jeho psychickej integrity. Zo strany obžalovanej, tá intenzita strádania a frekvencia trestov

nebola taká, aby v ňom vyvolala tú psychickú ujmu.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec L. I. I. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 71/2020
a ďalej uviedol, že ovládacie schopnosti obžalovanej boli vo všeobecnosti znížené v nepodstatnej miere.
Znížené ovládacie schopnosti v zmysle zhoršenej kontroly emócií, čo malo v tom čase dlhodobejší

charakter, plus netvrdí ani tak priamo, že mala v niektorom konkrétnom prípade podstatne znížené
ovládacie schopnosti, avšak pripúšťa, že k tomu dôjsť mohlo, pretože ide o osobu s takou konštitučne
emočnou nestabilitou na tej báze jej osobnosti a potom má diagnostikované zdravotné problémy, najmä
s chrbticou, vrátane migrenóznych bolestí hlavy, ktoré môžu prispieť k zhoršeniu emočnej kontroly
v určitých situáciách. Boli tam na to nadväzujúce psychické problémy typu rozličných úzkostných stavov,
panickej poruchy, tiež reumatické ochorenie. Potom tam boli aj problémy s deťmi samotnými, ktoré

boli, pravdepodobne objektívne, výchovne náročné. Ak je možné, že v niektorých prípadoch mohla byť
vyprovokovaná do extrémnejšieho afektu a v tom prípade by sa mohlo jednať o podstatné zníženie
ovládacích schopností, aj keď priznáva, že je to trochu hypotetické. Ak došlo k podstatnému zníženiu
ovládacích schopností bolo to skôr čiastočné a krátkodobé. Obžalovaná si to aj uvedomovala a potom
ľutovala. Ovládacie schopnosti obžalovanej v čase žalovaného skutku neboli vymiznuté, to vylučuje.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec H. N. S. zotrval na záveroch znaleckých posudkov č. 63/2019
a 64/2019 a uviedol, že ako psychológ nezistil žiadne skresľovacie údaje, ktoré by signalizovali, že
výpovede maloletého F. B. by boli nepravdivé.

Na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec L. C. L. zotrval na záveroch znaleckého posudku č. 6/2020.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil obrazovo-zvukový záznam o výsluchu svedka osoby mladšej
ako 14 rokov – F. B. zachytávajúci jeho výpoveď z prípravného konania dňa 01.10.2019, kedy svedok
uviedol, že keď bývali u mamy, tak keď sa napríklad zdržal alebo išiel odprevadiť kamaráta a prišiel

neskôr, mama mu začala kričať, že prečo prišiel tak neskoro. Stalo sa, že jej frajer omočil okolo záchodu
a ráno mama kričala na neho, prečo to urobil. Aj ho bila. Stávalo sa to dva alebo tri dni v týždni. Bila
ho napríklad preto, lebo doniesol zlú známku. Keď písali písomku, mama mu vôbec nepomáhala. Keď
potreboval pomôcť s úlohami ona mu nepomohla, aby si urobil sám. Tak išiel za kamarátom. Pokiaľ ide
o bitky od mamy, tá na neho vytiahla varechu, bila ho varechou a remeňom. On nič nerobil, aj počúval

v škole a mohol dostať jednotku, keby mu mama vždy nehovorila, že je debil. Nadávala mu. Dostal aj
fyzický trest, a to kľačanie na zemi na kolenách. Mama bila aj sestru, keď nechcela vstávať alebo v noci,
keď ju nechtiac zobudila, keď si písala úlohy. Bila ju každé ráno. Sestra si chcela len dve minúty pospať,
ale R. vstal a povedal mame, nech vstane a zbije ju. Bila ju varechou alebo papučou. Taktiež ju bila, keď
prišla neskôr zo školy. On dostal najväčšiu bitku varechou, keď polámal stroj na šľapanie. Keď ho mama

zbila, tak mal modriny. Keď nechcel povysávať, bila ho aj remeňom. Desiaty si robili sami. Keď mama
nenavarila, chodili za tetou alebo babkou. Stalo sa, že keď telefonoval napríklad s otcom pri mame, vždy
mu brala mobil, hovorila, že nemá volať otcovi, s otcom nemohli komunikovať. Mama mu aj nadávala, a
to aj vulgárne. Keď sa so sestrou hrali, akože sa bili, tak prišla mama za nimi s varechou a zbila ich.

Zo záverov znaleckého posudku č. 34/2019 vypracovaného L. C. A., znalkyňou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, o. i. vyplýva, že u maloletého F. B. nebola zistená duševná choroba
v zmysle psychózy. Bola zistená neurovývojová porucha v zmysle ADHD (hyperkinetická porucha), ktorá
saumaloletéhoklinickymanifestujejadrovýmipríznakmisprejavmihyperaktivity,poruchoukoncentrácie
pozornosti a impulzivitou. U maloletého je ADHD spojené so špecifickými poruchami učenia ako dyslexia

(porucha čítania) a dysgrafia (porucha písania). Vzhľadom k parciálnym poruchám kognitívnych funkcií
v rámci ADHD maloletý vyžadoval pri plnení školských povinností pomoc a usmernenie zo strany
matky. Matka v čase skutku uprednostňovala svoje záujmy nad záujmami maloletého, čo malo za
následok zhoršenie prospechu. Hyperkinetická porucha nevznikla v príčinnej súvislosti s vyšetrovaným
skutkom. Neurovývojová porucha sa u maloletého začala prejavovať v predškolskom veku a plne sa

rozvinula v školskom veku. Hypertkinetická porucha bola prítomná už v období, ktoré predchádzalo
vyšetrovanému skutku. Konanie matky v čase skutku malo vplyv na to, že maloletý stratil pocit istoty
a bezpečia domova u matky. Aj napriek tomu, že prežíval citovú a psychickú depriváciu (strádanie),
fyzické tresty a formy fyzického a psychického zanedbávanie neboli tak časté a intenzívne, abyu maloletého poškodeného spôsobili výraznejšiu psychickú nepohodu. Na druhej strane maloletý
disponuje dostatočnými adaptačnými mechanizmami, aby si pri záťaži udržal psychickú pohodu.
V čase, keď bol vystavený fyzickým trestom, fyzickému a psychickému zanedbávaniu zo strany matky,

maloletý nespĺňal diagnostické kritéria pre akútnu stresovú poruchu, ani v súčasnosti po odlúčení
od matky nespĺňa diagnostické kritéria pre adaptačnú poruchu, resp. pre posttraumatickú stresovú
poruchu. V čase skutku a aj v súčasnosti neprežíva výraznejšiu psychickú nepohodu s vyjadrenou
neurotickou alebo depresívnou symptomatológiou. Dlhodobá pamäť maloletého je na dobrej úrovni,
je schopný v jednoduchej forme si vybaviť autobiografické udalosti z dávnej aj nedávnej minulosti.

Aj s odstupom času sa mu vybavujú udalosti zo života, dokáže si spomenúť na ich podstatu, aj
príčinnésúvislosti,ktoréichvyvolali,svojespomienkyvieorientačnechronologickyusporiadať.Konaním
matky v období minimálne od začiatku roku 2018 do 18.02.2019 (v súčasnosti) nenastalo výraznejšie
narušeniepsychického,emocionálnehoasociálnehovývoja,ktorébysivyžadovalointervenciuzostrany
odborníkov na duševné zdravie.

Zo záverov znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného L. C. L., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, k osobe maloletej E.. B. vyplýva, že táto trpí aktuálne Adaptačnou
poruchou u adolescentného jedinca na posttraumatickom podklade s prejavmi úzkostne - depresívnymi,
Anomálnym osobnostným vývojom s borderline prejavmi. Daný psychický stav psychickej poruchy u
poškodenej vznikol v priamej príčinnej súvislosti s vyšetrovaným skutkom. Zistená duševná porucha

u poškodenej nebola prítomná v období, ktoré predchádzalo vyšetrovanému skutku. Konanie matky
poškodenej malo v čase skutku významný vplyv tzv. spúšťača stavu na vznik duševnej poruchy
poškodenej, zistenej pri znaleckom vyšetrení. Poškodená v súčasnosti trpí prejavom posttraumatického
stavu,čojeurčitouformouPosttraumatickejstresovejporuchyuadolescentnéhojedinca,sprítomnosťou
úzkostnej /neurotickej/ aj depresívnej symptomatológie, pričom v čase vyšetrenia boli u poškodenej

redukované psychopatologické prejavy tohto stavu, avšak neboli úplne vymiznuté. Poškodená trpí
aktuálne psychickou poruchou, ktorá má pôvod v psychotraumatizácii následkom správania a konania
jej matky. Konanie matky poškodenej malo negatívny patoplastický vplyv na vznik aktuálneho stavu
poškodenej. Na vzniku a rozvoji aktuálneho duševného stavu poškodenej sa nepodieľali iné faktory
vo významnej miere, ktoré by samostatne, bez vplyvu správania a konania matky, zapríčinili aktuálny

psychický stav poškodenej. Aktuálny osobnostný vývoj vykazuje zlepšenie stavu z roku 2019 na čom
sa priaznivo podpísala skutočnosť, že došlo k zmene opatrovníka, k zmene prostredia, v ktorom vyrastá
a taktiež vzťahom k adoptívnemu otcovi ako aj vplyvom psychoterapeutického vedenia psychológom.

Zo záverov znaleckého posudku č. 63/2019 vypracovaného H. N. S., znalcom z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, k osobe maloletej E.. B. vyplýva, že
úroveň jej pamäťových schopností je mierne nadpriemerná, je schopná správne vnímať a reprodukovať
udalosti, ktoré prežila. U maloletej neboli zistené skutočnosti, ktoré by signalizovali, aby jej výpoveď bola
ovplyvnená inou osobou alebo okolnosťami. Výpoveď maloletej sa javí ako pravdivá. Vzťah maloletej
a matky A. B. je poznamenaný negatívnym a necitlivým výchovným prístupom matky k

svojej dcére. Znaleckým skúmaním bola zistená prítomnosť známok silnej neurotickej dekompenzácie,
anxiozity a silné známky depresívneho ladenia, na vzniku ktorých sa svojím správaním podieľala aj jej
matka A. B.. Došlo u nej k rozvinutiu emočných porúch, zníženiu sebavedomia a sebaúcty, k zníženiu
schopnosti efektívne jednať. Konanie matky A. B. spôsobovalo maloletej fyzické a tiež psychické
utrpenie. Fyzické utrpenie sa vyznačovalo neprimeranými telesnými trestami, psychické utrpenie sa

vyznačovalo dlhodobým nedostatkom uspokojovania potreby lásky a vrelého intenzívneho vzťahu,
hrubým výsmechom, ponižovaním, nadávkami. Konanie matky pociťovala maloletá ako ťažké príkorie.
Konanie matky negatívne ovplyvnilo zdravý vývin maloletej E.. B.

Zo záverov znaleckého posudku č. 64/2019 vypracovaného H. N. S., znalcom z odboru psychológia,

odvetvie klinická psychológia detí a dospelých, k osobe maloletého F. B. vyplýva,
že maloletý je schopný primerane svojmu veku vnímať, zapamätať si a reprodukovať vzniknuté javy
avonkajšiepodnety,ktoréprežil. Umaloletéhonebolizistenéskutočnosti,ktorébysignalizovali,abyjeho
výpoveď bola ovplyvnená inou osobou alebo okolnosťami. Výpoveď maloletého v trestnom konaní sa
javí ako pravdivá. Vzťah maloletého a matky A. B. je poznamenaný negatívnym a necitlivým výchovným

prístupom matky k svojmu synovi. Správanie matky voči svojmu synovi negatívne ovplyvňovalo
jeho duševný stav. Znaleckým vyšetrením bola u maloletého F. B. zistená prítomnosť emočných
porúch /hlavne depresie, úzkosti, pocitov viny alebo hnevu/, poruchy správania a tiež adaptačné
poruchy /prejavujúce sa problémami v učení a poruchami v sociálnych vzťahoch/. Konanie matky A.B. spôsobovalo maloletému F. B. okrem fyzických incidentov aj psychické utrpenie. Šlo o mentálne
deptanie /kritika, ponižovanie, výsmech, nadávky/, tiež o dlhodobý nedostatok uspokojovania potreby
lásky, vrelého intenzívneho vzťahu. Konanie matky pociťoval maloletý F. B. ako ťažké príkorie. Konanie

matky negatívne ovplyvnilo jeho zdravý vývin. Zo strany matky nedošlo k uspokojeniu jeho základných
psychických potrieb, potreby stabilného vrelého citového vzťahu a potreby stimulácie, čím sa naplnili
znaky psychickej deprivácie, čoho dôsledkom došlo u maloletého k zníženiu sebahodnotenia a vzniku
problémov v nadväzovaní stabilných sociálnych vzťahov. Vzhľadom na vek maloletého a citlivosť témy,
ktorá je predmetom konania, znalec nedoporučil s maloletým vykonávať ďalšie vyšetrovacie úkony.

Zo záverov znaleckého posudku č. 71/2020 vypracovaného L. I. I., znalcom z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, k osobe obžalovanej vyplýva, že táto je psychiatricky liečená
ambulantne od roku 2010 u L. A. M., v roku 2017 bola hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení v
I.. Znalec zistil vyšetrením a štúdiom dokumentácie diagnózu reaktívnej úzkostne depresívnej poruchy.
Má zníženú odolnosť voči stresu, je emočne labilná a v záťaži reaguje zhoršením telesných príznakov.

Dlhodobo trpí príznakmi úzkosti a depresie a spolu s telesnými ochoreniami, na ktoré trpí, má zníženú
kvalitu života a zníženú pracovnú schopnosť. Netrpí duševným ochorením a vo všeobecnosti si
uvedomuje, že fyzické násilie alebo psychické týranie páchané na deťoch je trestné. Jej rozpoznávacie
schopnosti neboli v roku 2018 a začiatkom roku 2019 narušené, bola v tom čase pod tlakom stresu,
mala početné zdravotné problémy, ktoré negatívne vplývali na kvalitu jej života. Ovládacie schopnosti

boli znížené v nepodstatnej miere, ale v určitých momentoch obzvlášť vystupňovaného psychického
napätia, mohlo ísť o podstatné zníženie ovládacích schopností, napr. ak bola vyprovokovaná do konfliktu
a dostala sa do afektu a mala pri tom migrénu. Pokiaľ sa jedná o zanedbávanie detí, resp. nepomáhanie
im, tak ovládacie schopnosti boli znížené v nepodstatnej miere. Určité konflikty mohli byť vyvolané aj
druhou stranou, resp. deťmi, a aj v vplyvom depresie a zdravotných problémom nedokázala reagovať

primerane. Obvinená je schopná zúčastniť sa a chápať zmysel trestného konania. A. B. netrpí duševným
ochorením, jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Vzhľadom na to, že sa
predpokladá účasť patologických okolností na jej konaní /úzkosť, emočná labilita, depresia, migrenózne
ataky, hormonálne zmeny/ je vhodné, aby bola liečená psychiatricky ambulantne.

Súd prečítal zápisnicu z výsluchu opatrovníka poškodených B. G. K. z prípravného konania, kedy
uviedol, že ku skutku sa nevyjadruje, pripája sa k trestnému stíhaniu a škodu si neuplatňuje.

Zo záznamu o podaní oznámenia podľa § 59 ods. 3 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších predpisov zo dňa 22.01.2019, oznamovateľom L. B., vyplýva, že oznamovateľ v tomto

uviedol, že cez vianočné prázdniny v roku 2018 boli u neho deti na prázdninách, pričom mu uviedli, že ich
matka A. B., s ktorou je od roku 2014 rozvedený, ich bije, nadáva im, že „prijebané decko, debilné deti,
nepodarené deti“. Potom ako sa jej opýtajú, prečo im nadáva, tak dostanú bitku. Od matky dostávajú
fyzické tresty za banality, napr. keď dcéra povysáva izbu, tak jej matka povie, prečo nepovysávala lepšie,
nestará sa o nich, psychicky ich týra, zakazuje sa im učiť do školy, nepomáha im s učením, nerobí im

desiaty do školy. Mala im zobrať aj mobilné telefóny, počítač a tablet, aby sa s ním nemohli skontaktovať.

Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 24CoP/81/2019 zo dňa 13.06.2019 bolo potvrdené
uznesenie Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 3P/20/2019 zo dňa 06.05.2019 o nariadení neodkladného
opatrenia - zverenia maloletých detí E.. B. a F. B. do osobnej starostlivosti otca L. B.. Z odôvodnenia

krajského súdu o. i. vyplýva, že odvolací sú mal za osvedčené, že v prípade maloletej existujú
skutočnosti, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia. Z lekárskej prepúšťacej správy
vyplynulo, že u maloletej sa v dôsledku rodinného konfliktu prejavila psychická porucha, ktorá vyústila
až potrebou hospitalizácie v ústavnom zariadení. Aj v súčasnosti má oslabenú schopnosť zvládať
záťažové situácie. V čase, keď bola v starostlivosti u matky sa sebapoškodzovala. Matka počas roka

2018 v súvislosti s liečbou astmy nechodila s maloletou na pravidelné kontroly k imunoalergológovi
s odôvodnením, že bývali u otca. V konaní bol zisťovaný názor detí, ktoré sa vyjadrili, že chcú byť
v starostlivosti otca.

Z odpovede na žiadosť OR PZ v Kežmarku, ktorú podala psychiatrička L. C. dňa 25.09.2019

vyplýva, že maloletá E.. B. bola v ich ambulancii vyšetrená dvakrát, prvé vyšetrenie bolo realizované
dňa 18.12.2018, na odporúčanie ÚPSVaR, bola odoslaná detskou lekárkou pre sebapoškodzovanie.
Bola diagnostikovaná zmiešaná porucha správania a emotivity s doporučením terapie, kedy bolo
doporučené aj dlhodobejšie preliečenie v detskej psychiatrickej liečebni v K.. Následne bolavyšetrená dňa 16.01.2019, kedy bola doporučená hospitalizácia z dôvodu stupňujúcich sa porúch
správania v domácom prostredí, nerešpektovanie autority matky, agresívne prejavy. Zo správy detskej
psychiatrickej liečebni v K. zo dňa 27.09.2019 vyplýva, že maloletá bola hospitalizovaná od 18.02.2019

do 24.05.2019 na základe odporúčania ambulantného pedopsychiatra pre poruchy správania a emócií.
Pri prepustení bol stav hodnotený ako adaptačné poruchy na záťažovú situáciu s prevládajúcou
úzkostne-depresívnou symptomatikou. O zdravotný stav sa zaujímali obaja rodičia. Rodinné prostredie
bolo hodnotené ako komplikované, konfliktné. Obaja rodičia sa snažili zamedziť kontakt s druhým
rodičom. Zo záverov vyplýva, že vzťah voči matke je charakterizovaný ambivalentnou vzťahovou väzbou

a k otcovi prechováva pozitívnejšie city, vzťahová väzba je bezpečná. Liečba bola opodstatnená, bola
však predčasne ukončená na žiadosť a zodpovednosť otca, proti rade lekára.

Zo správ ÚPSVaR C. vyplýva, že spisovú dokumentáciu u maloletých detí E.. B. a F. B. evidujú
od roku 2015, v rodine prebiehali pravidelné intervencie, keďže od 02.10.2018 začali stará mama
a pani H., podávať podnety vo veci zanedbávania starostlivosti o maloleté deti. Pani H. uviedla, že

matka má deťom podávať staré potraviny alebo im nevarí. A. B. poprela skutočnosti uvádzané pani
H. a v čase návštev bolo dosť potravinových zásob, hygienických potrieb, deti mali navarené jedlo.
Rodina B. mala k dispozícii jednu izbu, kde mali deti dostatok priestoru na prípravu so školy, na spanie.
V domácnosti sa rodina delila o kuchyňu, sociálne zariadenie, ktoré boli udržiavané v čistote a poriadku.
Pri rozhovore s maloletou zistili, že sa sebapoškodzuje, robí tak, keď je smutná, keďže v rodine sú

zlé vzťahy. Matka ju aj udrela. Na základe sebapoškodzovania a informácie, že matka deti bije, sa
vykonávali pravidelné intervencie v rodinnom prostredí a pohovory za účelom zlepšenia situácie. Dňa
28.11.2018 úrad telefonicky kontaktovala pani O., ktorá uviedla, že matka A. B. si pobalila veci a odišla
do nemocnice, deťom, ktoré boli v tom čase škole, nechala 10,- Eur. Úrad sa telefonicky skontaktoval
s matkou. Matka v telefonickom rozhovore uviedla, že je v nemocnici a nikoho nemusí zaujímať, kde

sa nachádza a zložila telefón. Bolo vykonané šetrenie v domácnosti pani O., ktorá podpisom potvrdila,
že sa postará o maloleté deti, zabezpečí im starostlivosť. Následne matka kontaktovala úrad, povedala,
že potratila, je hospitalizovaná a nesúhlasí, aby sa o jej deti starala jej matka a chce, aby starostlivosť
zabezpečil jej druh R. K.. A. B. úrad obvinila, že je zodpovedný za jej potrat, keďže jej prišla správa
z polície a rozčúlila sa. Neskôr v rozhovore obviňovala E., že je to všetko jej vina. Dňa 22.01.2019

bola úradu doručená správa ÚPSVaR K., ktorá obsahovala záznam z pohovoru s otcom L. B., ktorý bol
vykonaný dňa 21.01.2019. Otec sa dostavil na úrad so žiadosťou o pomoc pri spísaní návrhu na zmenu
osobnej starostlivosti. L. B. uviedol, že matka maloleté deti zanedbáva, necháva ich samé bez dozoru,
kričí na nich, bije ich, syna núti kradnúť a s dcérou chodí na psychiatrické vyšetrenia, čím chce dosiahnuť
jej nesvojprávnosť. On môže byť s deťmi iba vtedy, keď to matke vyhovuje. E. mu povedala, že matka

ju núti brať lieky o štvrtej poobede, pričom je po nich spavá. Dňa 11.02.2019 sa na úrad dostavila A.
B., ktoré oznámila, že E. je v nemocnici, vraj bez jej vedomia jej pani H. zavolala záchranku, pretože sa
jej zhoršila astma a nemohla dýchať. Pani B. uviedla, že E. na tom nebola až tak zle, aby museli volať
záchranku, jej stav sa zhoršil, pretože prespávala u jej sestry, ktorá má v izbe mačky. Dňa 19.02.2019
prišla pani B. spolu s maloletým F.. Oznámila, že E. je od 18.02.2019 hospitalizovaná v G. H. I. J. K..

Maloletý s nimi odmietol komunikovať. Matka uviedla, že nevie, prečo nekomunikuje, nerozpráva sa ani
s ňou. Dňa 20.02.2019 bolo vykonané šetrenie v domácnosti, matka bola v práci. V rozhovore im F.
povedal, že matka a jej druh R. K. mu povedali, že ak nebude počúvať, tak tiež pôjde na psychiatriu
za sestrou. Uviedol, že mu je lepšie pri tete, u ktorej prespáva odkedy E. odišla. Dňa 01.03.2019 sa
rodinapresťahovaladomestskéhonájomnéhobytuvKežmarku.Pripohovoremaloletýuviedol,ževzťah

s matkou má niekedy dobrý, niekedy zlý, keďže včera na neho kričala, chytila ho za ruku až tak, že
mu vypadol mobilný telefón z ruky. Dôvodom bolo, že sa nechcel učiť, prezliekať sa a umyť. Povedal,
že vzťah s otcom má dobrý, páči sa mu u neho viac ako u matky. Otec na neho nekričí. Uviedol, že
chce ísť k otcovi. Maloletý sa po prázdninách odmietol od otca vrátiť, uviedol, že u otca je mu lepšie ako
u mamy, keďže u otca nikto nechodí opitý, čím narážal na matkinho priateľa R. K.. Maloletý uviedol, že

matka a jej frajer mu nedávali jesť ako chcel, jedol, keď bola matka na balkóne, matka na neho kričala,
nadávala mu, že je debil, jej priateľ, že je debil a kokot, nikdy sa ho matka nezastala. Dňa 13.06.2019 bol
vykonaný na ÚPSVaR K. pohovor s maloletou, ktorá uviedla, že od konca mája je v C., kde ju priviezol
otec z K.. Bola hospitalizovaná, lebo mama povedala, že ju neposlúcha, bije ju a týra, sebapoškodzovala
sa a nosila zlé známky. Uviedla, že mama bola lepšia, keď nemala priateľa, s priateľom brata bili, ju

bila iba matka, priateľ matky im nadával do debilov. Matka ju bila za odvrávanie, ak nerobila to, čo mala
alebo, ak hovorila pravdu. Matka jej dávala facky, udrela ju po hlave, niekedy do nej kopla.Zo správy základnej školy G. G. F. v C., vyplýva, že maloletý F. B. ukončil školskú dochádzku v školskom
roku 2018/2019. Správanie žiaka často nebolo v súlade s vnútorným poriadkom školy, už na 1. stupni
bolo evidované nevhodné správanie, agresivita a konflikty so spolužiakmi. Správanie pokračovalo ja

napriek zmene kolektívu aj na 2. stupni. Často nemal domáce úlohy a potrebné pomôcky. Pôsobil
utiahnuto a pasívne. V triede nebol veľmi obľúbený a nemal takmer žiadnych kamarátov. Počas
vyučovacíchhodínpracovalveľmipomaly,bolonutnéhočastomotivovaťapovzbudzovať.Vjednotlivých
predmetoch dosahoval často podpriemerné výsledky. Pôsobil často smutne a nekoncentrovane. Počas
posledného školského roka často chýbal. Po dlhodobej absencii sa odsťahoval k otcovi a nastúpil ma

V. E. L. W. A. W. J. C. X. Q.. Matka nechodila na rodičovské združenia, ale o výchovno-vzdelávacích
výsledkoch a výchovných opatreniach bola ochotná konzultovať telefonicky. Ak bolo potrebné, matka
prišla za vyučujúcim alebo triednou učiteľkou. Dňa 23.08.2018 bol na pedagogickej rade prerokovaný
individuálny vzdelávací program pre maloletého. Z psychologickej rediagnistiky vyplynulo, že úroveň
rozumových schopností zasahovala pásmo nižšieho priemeru. Bola diagnostikovaná porucha aktivity
a pozornosti, syndróm ADHDúADD, na báze ktorého sa vyvinuli vývinové poruchy učenia – dyslexia,

dysgrafia, dysortografia 2. stupňa, školské výkony nekolerujú s aktuálnou inteligentnou kapacitou. Bol
doporučený individuálny prístup učiteľov a spolupráca s rodičmi. Spolupráca s rodičmi bola veľmi
ťažká. Dňa 28.11.2018 bolo maloletému udelené pokarhanie triednej učiteľky z dôvodu zapájania sa do
konfliktov a za vulgárnosť.

Zo správy základnej školy s materskou školou a W. J. C. X. Q. vyplýva, že maloletý F. B. je v školskom
roku 2020/2021 žiakom 7. ročníka, je vzdelávaný ako žiak so ŠVVP, podľa individuálneho vzdelávacieho
programu, je klientom Q. J. K., podľa potreby s ním pracuje psychológ a špeciálny pedagóg. Žiak
riadne plní školskú dochádzku, dosahuje priemerné až slabé vyučovacie výsledky, ktoré sú čiastočne
spôsobenévplyvomdiagnostikovanýchporúchučeniaaprejavmiADH,aleajnesystematickoudomácou

prípravou a nevytvorenými školskými návykmi. Príprava na vyučovanie ako aj socializácia v triede
medzi spolužiakmi sa v porovnaní s minulým školským rokom zlepšila. Postupne sa stáva otvorenejším,
vytvára si kamarátske vzťahy v kolektíve, pozitívne reaguje na pochvalu a povzbudenie. Otec sa
zaujíma o výchovno-vzdelávacie výsledky, komunikuje s triednou učiteľkou, pravidelne sa zúčastňuje
rodičovských schôdzok.

Zo správy základnej školy G. G. F. v C., vyplýva, že maloletá E.. B. ukončila školskú dochádzku
v školskom roku 2018/2019. Správanie sa bolo v súlade so školským poriadkom školy, okrem
školského roka 2015/2016, kedy jej bolo udelené pokarhanie riaditeľa školy za kyberšikanovanie
aneospravedlnenéhodiny.Doškolychodilavhodneupravená,väčšinoumalakdipozíciivšetkypotrebné

pomôcky a vypracované domáce úlohy. Bola skôr utiahnutá, tichá, nekonfliktná, často pôsobila smutne
a zamyslene. So spolužiakmi mala neutrálny vzťah, priatelila sa iba s niektorými. Počas vyučovacích
hodínboločastonevyhnutnéjupovzbudzovaťamotivovať,pretožesanesústredilanavýkladučivaalebo
nepracovala podľa pokynov vyučujúceho. Počas posledného školského roka prichádzala na vyučovanie
niekedy s omeškaním, pôsobila apaticky, smutne, niekedy uplakane. Nechcela sa zdôveriť so svojimi

problémami triednej učiteľke. Dosahovala priemerné výsledky. Matka odmietala chodiť na rodičovské
združenia, bola ochotná konzultovať výchovno-vzdelávacie výsledky telefonicky. Ak bolo potrebné,
matka prišla za vyučujúcim alebo triednou učiteľkou.

Zo správy E. R. W. R. A. E. J. K. vyplýva, že maloletá E.. B. je v školskom roku 2020/2021 žiačkou

2. ročníka v učebnom odbore cukrár. Má kladný vzťah k školským povinnostiam, vzorne plní školskú
dochádzku, do školy aj na odborný výcvik chodí vždy upravená, čisto oblečená a na vyučovacie hodiny
riadne pripravená. K učiteľom je úctivá, k spolužiakom milá a ohľaduplná, rada pomôže, hoci niekedy je
utiahnutá a málo zhovorčivá. Zákonný zástupca sa o menovanú vzorne stará, je v neustálom kontakte
s triednou učiteľkou, spolupráca s ním je na veľmi dobrej úrovni.

Rozkazom Okresného úradu Kežmarok č. OU-KK-OVVS-2019/002814-2 zo dňa 04.02.2019 bola
obvinená A. H. uznaná za vinnú zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49
ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, iným
hrubým správaním na osobe blízkej, pre skutok, ktorého sa mala dopustiť tým, že dňa

15.11.2018 v čase okolo 21.30 hod., na adrese C. XXXX/XX, C., fyzicky napadla A. B. a to tak, že do
nej viackrát sotila rukami, pričom sa jej vyhrážala, že jej jednu natiahne, a že má s priateľom vypadnúť
z domu, pričom jej nespôsobila zranenia vyžadujúce si lekárskej ošetrenie a neutrpela majetkovú
ujmu, za čo jej bola uložená pokuta vo výške 40,- Eur. Obvinená podala voči rozkazu v zákonomstanovenej lehote odpor. Rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok č. OU-KK-OVVS-2019/002814-12
zo dňa 01.04.2019 bolo zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa
§ 49 ods. 1 písm. d), písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, iným

hrubým správaním na osobe blízkej, ktorého sa mala dopustiť obvinená A. H..

Rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok č. OU-KK-OVVS-2019/002877-13 zo dňa 28.03.2019 bolo
zastavené konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d),
písm. e) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, iným hrubým správaním

na osobe blízkej, ktorého sa mali dopustiť obvinené A. H. a N. O. tým, že spoločne mali približne rok
pravidelne na adrese C. XXXX/XX, C., vulgárne nadávať, a to obvinená A. H. svojej sestre A. B. a to
tak, že je jebnutá, nestará sa o deti, že je krava sprostá, kurva, pričom ju mala približne pred rokom
dvakrát fyzicky napadnúť a to tak, že ju mala chytiť za vlasy a biť ju lavórom po hlave a druhýkrát ju mala
biť päsťami po tele, pričom jej však ani v jednom prípade nespôsobila zranenia vyžadujúce si lekárske
vyšetrenie a nebola jej spôsobená majetková ujma a obvinená N. O. mala vulgárne nadávať dcére A.

B., že je jebnutá, nestará sa o deti, že je sprostá krava a kurva.

Zo správy mesta C., vypracovanej na obžalovanú, vyplýva, že je rozvedená, matkou troch detí, pričom
najmladší sa narodil v roku 2019. Obžalovaná nemá záznam v evidencii priestupkov Mestskej polície
C., nie je vlastníčkou nehnuteľnosti v meste C..

Z nahrávok na CD-nosičoch predložených obžalovanou vyplýva, že sa jedná o hlasové správy zrejme
od maloletého F. B. týkajúce sa toho, aby obžalovaná zaplatila výživné a nahrávky od maloletej E.. B.
týkajúce sa oblečenia, pričom matke vyčítala, že kde má oblečenie na leto, že všetko je to jej chyba.
V sms správach komunikuje vulgárne. Matke vyčíta, že sa správa ako idiot odkedy žije s R. alebo H.,

pričom v nahrávke počuť hlas neznámej ženy o tom, že v zahraničí za týranie ľudí zatvárajú a o tom, že
sa deti nemajú biť. Nahrávky podľa výpovede obžalovanej sú z obdobia, keď s ňou deti nežili v spoločnej
domácnosti. V ďalších nahrávkach z domácnosti z obdobia roku 2018-2019 je zrejmé, že boli nahrávané
obžalovanou pravdepodobne bez vedomia nahrávaných osôb, pričom zachytávajú nezhody zrejme
medzi obžalovanou, jej sestrou A. H. a matkou N. O.. V nahrávkach počuť pravdepodobne hlas maloletej

a R. K..

Zo zápisnice z prejednania dedičstva, sp. zn. 10D/117/2015, vyplýva, že dedičmi po poručiteľovi B. O.
sú jeho manželka N. O. a deti poručiteľa B. O. a A. B.. Po poučení o dedičskom práve, dedička A. B.
odmietla dedičstvo v celom rozsahu v prospech svojich maloletých detí E.. B. a F. B.

Súd prečítal aj listy maloletej E.. B. adresované obžalovanej počas pobytu v psychiatrickej liečebni v K.,
z ktorých vyplýva, že maloletá sa matky pýta, kedy príde na návštevu, ako sa má, zmieňuje sa o bábätku,
vyjadrila sa, že sa teší domov. V ďalšom z listov matke ďakuje, vyjadrila, že ju má rada, chcela by vrátiť
čas, mrzia ju hádky a spory, pripustila, že mala pravdu, že nemyslela vlastnou hlavou a hovorila veci,

ktoré nemyslela vážne. Matku požiadala o odpustenie a vie, že za svoje činy musí pykať. Taktiež matke
napísala báseň, v ktorej vyjadrila, čo pre ňu znamená.

Obžalovaná doposiaľ nebola súdne trestaná ani priestupková postihnutá.

Súd návrh na doplnenie dokazovania, a to návrh na vykonanie dôkazu osobným výsluchom svedka F.
B. odmietol postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku s poukazom na § 135 ods. 4 Trestného
poriadku z dôvodu, že maloletý bol ku prejednávanému skutku vypočutý v prípravnom konaní. Na
hlavnom pojednávaní bola výpoveď maloletého poškodeného vykonaná ako dôkaz zvukovo-obrazový
a práve tento dôkaz poskytuje objektívny obraz o tom, že maloletý poškodený zodpovedne pristupoval

k popisovaniu udalostí, neboli zaznamenané pokusy o vymýšľanie, ani klamlivé popisovanie
prežitých udalostí. V danom prípade bolo možné vychádzať z výpovede maloletého poškodeného, ktorú
podal v prípravnom konaní. Vypočutý bol o veciach, ktorých oživovanie v pamäti by mohlo nepriaznivo
ovplyvniť jeho duševný a mravný vývoj a dôvodne ho vystaviť riziku druhotnej viktimizácie. Preto bol
v prípravnom konaní vypočutý postupom podľa § 135 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku tak, aby

sa jeho výsluch už nemusel opakovať, pričom výsluch bol vykonaný za prítomnosti psychologičky
a zástupcu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately a zaznamenaný na obrazovo-zvukový
záznam. Maloletému poškodenému súd poskytol ochranu, na hlavné pojednávanie ho nepredvolal a
na technickom zariadení prehral obrazovo-zvukový záznam z jeho výsluchu, poukazujúc aj na znaleckýposudok znalca H. N. S., kedy znalec uviedol, že psychologicky je vhodnejšie od ďalších vyšetrovacích
úkonov maloletého oslobodiť.

Súd postupom podľa § 272 ods. 3 Trestného poriadku ďalej odmietol návrhy obhajoby na doplnenie
dokazovania osobným výsluchom svedka Y. L., vypracovaním nových znaleckých posudkov na
poškodených a pripojením spisu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 10D/117/2015. Súd mal za to, že
okolnostirelevantnéprerozhodnutiebolizistenéužinýmivykonanýmidôkazmi.Zároveň,výsluchsvedka
Y. L. bol obhajobou navrhnutý v záverečných štádiách hlavného pojednávania, pričom, vychádzajúc aj

z vyjadrenia obhajoby, nešlo o svedka nového, či doposiaľ neznámeho. Napokon nešlo o svedka, ktorý
by bol uvádzaný vo výsluchoch vypočutých osôb, a teda súd mal za to, že navrhnutý dôkaz by neprispel
k objasneniu veci. K pripojeniu spisu sp. zn. 10D/117/2015 súd uvádza, že neboli uvedené relevantné
skutočnosti, ktoré by pripojenie predmetného spisu odôvodňovali. Pokiaľ ide o znalecké posudky, tieto
bolivypracovanévprípravnomkonanínaobochmaloletých,aajsprihliadnutímnaprípadnézamedzenie
druhotnej viktimizácii, vzhľadom na výpoveď L. A. na hlavnom pojednávaní, mal súd za to, že znalecké

dokazovanie je zabezpečené v dostatočnom rozsahu, pričom súd bral na zreteľ aj záujmy poškodených.
Súd nepovažoval za dôvodnú námietku obhajoby o účelovosti a tendenčnosti pôvodných znaleckých
posudkov, ktorá napokon zo strany obhajoby ani nebola dôkazne podporená, a teda predstavovala
subjektívne tvrdenie obhajoby.

Na základe takto vykonaného dokazovania a vyhodnotením dôkazov podľa svojho vnútorného
presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán, dospel súd
k bezpečnému záveru, že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal, a že ho spáchala
obžalovaná A. B..

Súd považuje za potrebné uviesť, že nie každé negatívne javy v rodinnom spolužití majú aj trestno -
právny charakter a nie je ambíciou súdu riešiť v trestnom konaní tie rodinné nezhody, ktoré nevykazujú
znaky trestného činu. Vo všeobecnosti možno povedať, že zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona svojím charakterom predpokladá, že sa odohráva väčšinou

v domácom prostredí, ale jeho následky by sa vzhľadom na potrebnú intenzitu konania páchateľa mali
nutne prejaviť aj navonok, napr. vo forme zranení na tele poškodenej, prípadne inou viditeľnou telesnou
alebo duševnou traumou. Správanie obžalovanej, ktorá žila v spoločnej domácnosti so svedkami
poškodenými a ďalšími rodinnými príbuznými, uvedené v skutkovej vete rozsudku, však v tomto prípade
našlo svoj odraz vo svedeckých výpovediach ostatných členov domácnosti, s ktorými žili v spoločnom

rodinnom dome.

Obžalovaná je zo spáchania skutku usvedčovaná predovšetkým výpoveďou svedkov poškodených E.
B. a maloletého F. B., výpoveďou svedka L. B., výpoveďou svedkýň A. H. a N. O., výpoveďou znalcov
L. C. A., L. I. I. a H. N. S., závermi znaleckého posudku č. 34/2019 vypracovaného L. C. A. - znalkyňa z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znaleckého posudku č. 6/2020 vypracovaného L.
C. L. - znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, znaleckých posudkov č. 63/2019
a č. 64/2019 vypracovaných L. N. S. - znalec z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí
a dospelých, znaleckého posudku č. 71/2020 vypracovaného L. I. I. - znalec z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, ako aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi.

Obžalovaná na hlavnom pojednávaní aj počas prípravného konania poprela spáchanie skutku
kladeného jej za vinu a vyhlásila, že je nevinná. Na svoju obranu uviedla, že obvinenia sa nezakladajú
na pravde, pripustila problémy s deťmi. Deti nebila, netýrala, vulgárne im nenadávala, keď tak im dala po
zadku, pripustila hádky. Všetko to súviselo so zlými vzťahy s mamou a sestrou, hádky boli kvôli majetku,

mačkám a psovi v dome. Práve maloleté deti sa k nej správali zle, kopali ju, vulgárne jej nadávali,
maloletá E. sa prejavovovala voči nej agresívne. Pripustila, že občas zvýšila hlas na deti, ale len keď
si neplnili svoje povinnosti, nadávala im maximálne do sopliakov, keď papuľovali. Deti boli navádzané
jej matkou, sestrou a exmanželom. S deťmi mala silný citový vzťah. O domácnosť aj o deti sa starala,
varila im, učila sa so synom, upratovala, chodila s deťmi na výlety.

SvedkyňapoškodenáE.B.vosvojejvýpovedisprevádzanejajprejavmiplačuopísalaakojejobžalovaná
vulgárne nadávala, vyhrážala sa jej „odrezaním“ od sveta, zamedzovala jej kontaktu s otcom, fackovala
ju, štípala, bila, keď nechcela vstávať do školy, popísala údery opaskom aj kopaním zo stranyobžalovanej v žalovanom období. Všetko toto konanie svedkyňa poškodená pociťovala ako pocit strachu
a ponižujúce správanie. V dôsledku dlhodobého intrafamiliárneho konfliktu sa u nej prejavili psychické
poruchy, čoho dôsledkom bola aj hospitalizácia v psychiatrickej liečebni. Správanie sa obžalovanej k nej,

je jednoznačne možné považovať za konanie, ktorým sa prejavoval úmysel jej psychicky ublížiť. Súd
poukazuje na závery znaleckých posudkov č. 6/2020 a č. 63/2019, z ktorých vyplýva, že u maloletej bola
v dôsledku konania jej matky zistená prítomnosť známok silnej neurotickej dekompenzácie, anxiozity
a silných známok depresívneho ladenia. Konanie matky A. B. spôsobovalo poškodenej, v tom čase
maloletej, fyzické a tiež psychické utrpenie. U svedkyne poškodenej došlo k sebapoškodzovaniu,

čo u maloletej dospelo až k hospitalizácii v psychiatrickej liečebni. Práve správanie obžalovanej
malo negatívny vplyv na psychiku maloletej. Príznaky posttraumatickej stresovej reakcie na konanie
obžalovanej, súviseli s prežitím stresu, ktorý presahuje bežnú mieru. Znalec jednoznačne potvrdil
usvedkynepoškodenejexistenciupsychickejporuchy,ktorámápôvodvpsychotraumatizáciinásledkom
správania sa jej matky, čo svedčí tomu záveru, že svedkyňa poškodená bola necitlivému správaniu
sa zo strany obžalovanej, ktoré sa prejavovalo ponižovaním, nadávkami a neprimeranými fyzickými

a psychickými trestami, vystavená a pôsobenie tohto správania sa obžalovanej na psychiku svedkyne
poškodenej bolo veľmi intenzívne. Znalec L. C. L. v znaleckom posudku č. 6/2020 opísal všetky príznaky
zistené u svedkyne poškodenej, ako sú prejavy depresívnych porúch, silné známky depresívneho
ladenia a podobne. Znaleckým vyšetrením bola u poškodenej zistená tzv. posttraumatická stresová
porucha, teda syndróm týranej osoby, na ktorého vzniku sa podieľalo práve konanie obžalovanej.

To, že výpoveď svedkyne poškodenej poskytuje dôveryhodný a ucelený obraz o správaní sa obžalovanej
k nej, je podporené aj výpoveďou jej brata, syna obžalovanej, maloletého F. B., ktorý v podstatnej
zhode so svedkyňou poškodenou opísal udalosti tak, ako sa odohrávali v domácnosti, kde žili spoločne
s obžalovanou, a ktoré sú opísané v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku. Správanie sa

obžalovanej k nemu bolo sprevádzané vulgárnymi nadávkami na jeho osobu a fyzickými trestami ako
kľačanie na zemi na kolenách, čo sa prejavovalo modrinami. Popísal priebeh udalostí odohrávajúcich
sa v domácnosti, kde žil s mamou (obžalovanou), sestrou, babkou (svedkyňa N. O.) a tetou (svedkyňa
A. H.), popísal bitky varechou, remeňom (opaskom), popísal frekvenciu bitiek, 2-3 krát do týždňa, bitky
sestry od mamy varechou, keď nechcela vstávať. Popísal a špecifikoval vulgárne nadávky zo strany

obžalovanej a jej priateľa, svedka R. K.. Zo záverov znaleckého posudku č. 64/2019 vyplýva, že vzťah
maloletého a matky A. B. je poznamenaný negatívnym a necitlivým výchovným prístupom matky k
svojmu synovi, dôsledkom čoho bol negatívne ovplyvnený jeho duševný stav. U maloletého bola zistená
prítomnosť emočných porúch /hlavne depresie, úzkosti, pocitov viny alebo hnevu/, poruchy správania,
tiež adaptačné poruchy /prejavujúce sa problémami v učení a poruchami v sociálnych vzťahoch/.

U maloletého došlo k zníženiu sebahodnotenia a vzniku problémov v nadväzovaní stabilných sociálnych
vzťahov. Aj keď zo znaleckého posudku č. 34/2019 a z výpovede L. A. na hlavnom pojednávaní
nevyplýva, že u svedka poškodeného bol zistený syndróm týranej osoby, to na strane druhej nevylučuje
konanie majúce trestnoprávny charakter týrania blízkej osoby alebo zverenej osoby podľa § 208
Trestného zákona. Syndróm týraného, bitého a zanedbávaného dieťaťa predstavuje komplex rôznych

foriem týrania. U svedka poškodeného boli zistené známky deprivácie. Svedok poškodený trpí poruchou
ADHD, a teda osobnosť maloletého mohla mať vplyv na to, že konaním obžalovanej nedošlo k narušeniu
jeho psychickej integrity. So situáciu v domácom prostredí sa teda vyrovnával spôsobom sebe vlastným,
vytvoril si vlastný svet. Znalkyňa uviedla, že sa u poškodeného nepotvrdil syndróm týranej osoby
vzhľadom na jeho osobnosť, čo však ale neznamená, že nebol vystavený nadmernej psychickej záťaži,

keďže sa u neho prejavil komplex príznakov typických pre reakciu na stres. Posttraumatická stresová
porucha patrí do kategórie reakcií na stres, a okrem nej sú v nej aj iné diagnostické jednotky. Z hľadiska
posudzovaniatýranianiejerelevantné,čiišlopráveotútoporuchu.Poškodenývykazovalniektoréznaky
typicképretýranúosobu,kdedynamikapriebehuvsúvislostisosobnostnýmivlastnosťamipoškodeného
nebola zavŕšená plným rozvojom psychologicky typických znakov pre týrané osoby. Pri psychologickom

posudzovaní týrania, toto nie je chápané ako termín z právneho hľadiska, ktorý je definovaný Trestným
zákonom, nebolo zistené, napr. sebazničujúce správanie. Proces zmien u poškodeného má svoju
dynamiku, ktorá je podmienená tak charakteristikami jeho osoby, ako aj externými faktormi. Táto
podmienenosť produkuje celkový obraz, ktorý kolíše v čase, v závislosti od pôsobenia stresorov, avšak
v zásade vedie k postupnému a plynulému rozvinutiu príznakov ako sú psychická deprivácia a emočné

poruchy. Chýbaním láskyplného vzťahu medzi ním a obžalovanou došlo k zlyhaniu v ďalšom vývojovom
štádiu. Zo znaleckého posudku č. 64/2019 vyplýva, že negatívne konanie matky ovplyvnilo zdravý vývin,
došlo k zníženiu sebahodnotenia a vzniku problémov v nadväzovaní stabilných sociálnych vzťahov.Svedkovia poškodení sa v čase, keď žili v spoločnej domácnosti s obžalovanou, vyjadrili, že chcú
bývať s otcom, v domácnosti matky sa necítili bezpečne, vyrastali v prostredí, kde neboli spokojní
a milujúci, pričom to malo vplyv na ich vývin. V čase, keď bola maloletá E.. B. v osobnej starostlivosti

u obžalovanej sa sebapoškodzovala. Súd nemohol opomenúť tú skutočnosť, že sebapoškodzovanie
maloletej zistil až orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorý následne poslal matku
na psychiatrické vyšetrenie, čo vyplýva aj zo správ L. C.. Situácia u svedka poškodeného F. B. sa
mala vyhrotiť počas prázdnin, keď sa maloletý F. B. nachádzal u otca v C. X. Q., kedy sa odmietol
vrátiť k matke. Svedkovia poškodení zhodne popísali správanie sa ich matky, ponižovanie a fyzické

útoky obžalovanej v žalovanej dobe voči nim. Uvedené výpovede svedkov a skutkové okolnosti z nich
vyplývajúce boli vyhodnotené v kontexte výsledkov znaleckého skúmania. Vychádzajúc zo znaleckých
posudkov z odboru psychológia je zrejmé, že konanie obžalovanej, negatívny a necitlivý prístup k svojim
deťom, ktoré sa vyznačovalo neprimeranými telesnými trestami, bitím a nadávkami, malo za následok
u svedkyni poškodenej vznik silnej neurotickej dekompenzácie, silných známok depresívneho ladenia,
rozvinutie emočných porúch, zníženie sebavedomia a zníženie schopnosti efektívne jednať, prejavila

sa psychická porucha, ktorá vyústila až potrebou hospitalizácie v ústavnom zariadení a u maloletého
F. B. prítomnosť emočných porúch, depresie, stavov úzkosti, pocitov viny a hnevu, porúch správania
a adaptačných porúch, prejavujúcich sa problémami s učením a v sociálnych vzťahoch, pričom konanie
obžalovanej poškodení pociťovali ako ťažké príkorie. Konaním obžalovanej voči vtedy maloletým, ktorí
boli obeťami jej necitlivého a hrubého správania sa voči nim, bol ovplyvnený zdravý vývin a zistené

emočné poruchy nastali v dôsledku nedostatočného bezpečia a istoty. Znalecké závery jednoznačne
potvrdzujú právny záver súdu, že výpovede svedkov poškodených, ktoré usvedčujú obžalovanú zo
spáchania skutku uvedeného v tomto rozsudku, sú pravdivé a súd ich musí nutne brať do úvahy ako
jeden z dôkazov v tejto trestnej veci. Zároveň však zdôrazňuje, že je to jeden z rozhodujúcich dôkazov
z hľadiska jeho sily, ktorý však nie je jediným. Výpoveď svedkov poškodených súd hodnotí ako pravdivú

a založenú na vlastnej reálnej skúsenosti s domácim násilím. Posúdením osobnosti maloletých detí a
vierohodnosti ich výpovedí znaleckým skúmaním v prípravnom konaní vo veci pribratým znalcom z
odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých H. N. S. neboli zistené sklony detí
skresľovať svoje výpovede ani vplyv na ich výpoveď zo strany iných osôb.

Svedok L. B., pri podávaní oznámenia a pri výsluchu na hlavnom pojednávaní popísal spolužitie detí
s obžalovanou, jej správanie sa voči nim, kde uvádzal zanedbanú starostlivosť o deti, bitky a hádky.
Ku konaniu dochádzalo v domácnosti detí. Svedok L. B. mal vedomosť o fyzickom a psychickom
týraní oboch detí od matky obžalovanej, svedkyne N. O., sestry obžalovanej, A. H. a vedel o tom aj
od detí. Uviedol, že obžalovaná ich ťahala za vlasy, bila, vulgárne im nadávala, nestarala sa o nich,

nevarila, zakazovala im kontaktovať sa s ním. Dcéra to znážala ťažko, rezala sa, ubližovala si a bola
hospitalizovaná na psychiatrii.

Správanie sa obžalovanej opísali aj priame svedkyne konania obžalovanej, a to N. O. a A. H., ktoré
s obžalovanou a maloletými svedkami poškodeným v žalovanom období žili v spoločnej domácnosti,

a ktoré potvrdili negatívne správanie sa obžalovanej k poškodeným, ktorého boli neraz svedkami.
Opísali správanie obžalovanej, ktoré malo charakter intenzívneho konania v rozsahu niekoľkých
mesiacov. Výpovede svedkýň N. O. a A. H. sú komplexné a poskytujú pomerne ucelený obraz o dianí
v domácnosti obžalovanej, o ich vzájomných vzťahoch, kde možno hovoriť o napätom až vyhrotenom
vzťahu a potvrdzujú výpovede svedkov poškodených. Obe svedkyne zhodne opísali obžalovanú ako

labilnú, svedkyňa N. O. ju označila za manipulatívny typ, ktorá vulgárne nadávala svojim deťom,
používala výrazy ako kurva a piča, a to pravidelne a často, aj päťkrát denne. Svedkyňa N. O., ako
očitý svedok, opísala bitku, ktorú dostala E. od mamy, modriny od štípancov, pri výchove používala
príkazy, rozkazy,deti proti sebe štvala, citovo ich vydierala. Svedkyne uviedli niekoľko udalostí, konfliktov
obžalovanej s deťmi, v čase keď žili v spoločnej domácnosti. Z výsluchov svedkyne poškodenej,

svedkyne O. a svedkyne H. vyplýva, že zmena v správaní vo vzťahu k deťom nastala vplyvom striedania
viacerých partnerov, čo maloleté deti zle znášali. Správanie obžalovanej malo zosilnieť po zoznámení
sa s R. K.. Svedkyňa N. O. upozornila Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny C. na porušovanie práv
maloletých detí, ktorým matka ubližovala, čím ohrozovala ich zdravý psychický a fyzický vývin. Zo správ
úradu práce vyplýva skutočnosť, že rodina bola sledovaná, úrad mal informácie o dianí sa v domácnosti

a o negatívnom správaní sa obžalovanej k deťom. Z jednotlivých záznamov je zrejmé, že deti neboli
spokojné so starostlivosťou a výchovou zo strany matky, pri pohovoroch uvádzali, že matka ich bije,
vulgárne im nadáva, neučí sa s nimi. Maloletí poškodení boli osobami odkázanými na výživu, hmotnézaopatrenie a starostlivosť zo strany obžalovanej a necitlivým konaním obžalovaná narušila ich zdravý
psychický a fyzický vývoj.

Vychádzajúc z výsluchov svedkov poškodených, svedkov N. O., A. H., L. B., ako aj zo znaleckých
posudkov, bolo preukázané, že obžalovaná A. B. minimálne od začiatku septembra 2018 ponižovala
svoje maloleté deti E.. B. a F. B. rôznymi vulgárnymi nadávkami, trestala ich fyzickými trestami, čo
potvrdili vo svojich výpovediach svedkyne O. a H., ktoré žili s obžalovanou a jej dvomi deťmi v spoločnej
domácnosti, bila ich po rôznych častiach tela, z čoho mala poškodená modriny, ktoré neboli lekársky

ošetrené, tieto nadávky dostávali pri rôznych situáciách, keď poškodená nechcela vstávať, neurobila
to, čo jej obžalovaná nakázala alebo jej odvrávala, čo potvrdil aj maloletý svedok poškodený F. B.,
ktorý uviedol, že sestra dostávala bitku skoro každé ráno, ako aj inokedy. V uvedenej dobe obžalovaná
deťom nepomáhala s učením, zanedbávala ich výchovu, pričom znaleckým posudkom boli u maloletého
F. B. zistené poruchy v učení, teda vyžadoval si pomoc pri učení. Deťom nevenovala pozornosť, čo
vyplýva aj zo znaleckého posudku L. A., uprednostňovala svoje záujmy nad záujmami maloletého F. B.,

neprejavovala im dostatok nehy a starostlivosti, čo vyústilo k psychickým problémom u maloletých detí.
Z listinných dôkazov vyplýva, že obžalovaná zanedbávala riadnu starostlivosť o zdravotný stav maloletej
poškodenej, čo malo za následok jej hospitalizáciu v súvislosti s obštrukciou v dýchacích cestách.
Nedostatky boli zistené aj v starostlivosti obžalovanej, pokiaľ ide o vzdelávanie maloletého syna, keďže
príprava do školy bola nedostatočná, nemával domáce úlohy, čo malo za následok zhoršenie sa v

prospechu.

V danej veci boli vypočutí aj svedkovia, ktorí svojou výpoveďou potvrdzovali nevinu obžalovanej.
V priebehu dokazovania bola vykonaná skupina dôkazov pozostávajúcich z výpovedí svedkov, ktorí
nie sú členmi rodiny, ale prichádzali s rodinou do kontaktu. Svedok R. K., žijúci aj v žalovanom období

s obžalovanou, uviedol, že deti boli nevychované, vulgárne, nadávali svojej matke, aj jemu. Nikdy nebol
svedkom fyzického útoku obžalovanej na deti. Pokiaľ sa jedná o výpoveď svedka, u neho je badateľná
snaha neublížiť obžalovanej, konanie nepovažoval za správanie trestné, bagatelizoval ho a zľahčoval.
Výpoveď svedka R. K. o normálnom fungujúcom rodinnom prostredí s hádkami možno považovať za
účelovúvsnahepomôcťobžalovanejavtomtokontextejusúdajhodnotil.Výpoveďpriateľaobžalovanej,

svedka R. K., súd hodnotí ako účelovú v záujme ochrániť obžalovanú a možno vyviniť aj seba z toho,
že sa nečinne prizeral týraniu, správanie obžalovanej počas spolužitia svojou nečinnosťou toleroval,
resp. z výpovede svedka poškodeného F. B. vyplýva, že aj on mu mal vulgárne nadávať a nabádať
obžalovanú, aby išla k jeho sestre a budila ju bitkou. Svedok H. Q. uviedol, že nebol svedkom týrania
obžalovanej k jej deťom. V domácnosti obžalovanej sa občasne zdržiaval v rokoch 2015 až 2019.

Uviedol, že keď vystrájali, dostali od obžalovanej výchovnú po zadku. Deti sa na obžalovanú nesťažovali.
Súd aj v kontexte ďalších vo veci vykonaných dôkazov vyhodnotil výpoveď svedka ako účelovú, v snahe
pomôcť obžalovanej vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok, keď aj poškodená uviedla,
že podľa nej, k jej mame stále niečo cíti. Svedkyňa A. L. uviedla, že nebola svedkom žiadneho týrania
zo strany obžalovanej. Bola svedkom toho, že ak deti vystrájali, tak na nich nakričala alebo im dala po

zadku.SvedkyňaL.P.P.,vypovedala,žeajkeďnasvedkynipoškodenejnespozorovalažiadnezranenia,
charakterizovala ju ako utiahnutú. Na tele detí si svedkyne nevšimli zmeny. Poškodená však vysvetlila,
že keď mala modriny, tak si ich zakrývala oblečením. Je pravda, že svedkyne L. P. a L., agresívne prejavy
v správaní sa obžalovanej nepotvrdzovali, ale na strane druhej súd dáva do pozornosti fakt, že tieto
neboli prítomné v domácnosti obžalovanej a poškodených, túto nenavštevovali, a preto nemôžu podať

objektívny obraz o správaní sa obžalovanej, ktoré bolo vymedzené domácim prostredím.
Súhrn vykonaných dôkazov vyznievajúcich v neprospech obžalovanej, ktoré na seba nadväzujú
a dopĺňajú sa, vzhľadom na ich rozsah, silu a celkovú dôkaznú hodnotu, totiž nielenže vyvracia
jej obhajobu a skutočnosti vyplývajúce z dôkazov vyznievajúcich v jej prospech v takej miere, ktorá by ju
mala zbaviť trestnej zodpovednosti, ale zároveň spoľahlivo preukazuje, že obžalovaná spáchala skutok

tak, ako bol ustálený v skutkovej vete rozsudku. Obžalovaná od začiatku trestného stíhania spáchanie
skutku ako takého popierala. Okrem toho zdôrazňovala, že hlavnou príčinou nezhôd bolo správanie
sa detí voči nej a zlé vzťahy s matkou a sestrou. Obžalovaná potvrdila, že medzi ňou, poškodenými, jej
matkou a sestrou dochádzalo k častým hádkam, pričom sa na ich vzniku výraznou mierou mali podieľať
jej matka a sestra. O konfliktoch svedčia aj rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok. Ani v jednom

prípade, však neboli N. O. a A. H. za oznámené konanie uznané vinnými.
Obhajobu obžalovanej súd vyhodnotil ako účelovú, vykonanú v snahe zbaviť sa trestnej zodpovednosti,
keďže ju vyvracajú o. i. práve výpovede priamych svedkov poškodených a svedkýň O. a H.,
ktorí popísali konanie obžalovanej. V rozhodujúcich skutočnostiach, t. j. pokiaľ ide o fyzické a psychickéutrpenie poškodených, boli ich výpovede v podstatnej miere konzistentné. Obžalovaná uviedla, že deti
mali byť navádzané na uvádzanie nepravdivých skutočností a na krivú výpoveď. Obhajoba sa snažila
spochybniť znalecké posudky, tvrdenie o účelovosti a tendenčnosti znaleckých posudkov však nijako

dôkazne nepodporila, pričom v priebehu konania ani neboli zistené také skutočnosti, ktoré by negatívne
vplývali na zákonnosť a správnosť zabezpečených znaleckých posudkov a odôvodňovali opätovné
vykonanie znaleckého dokazovania. Dôvodom na opätovné znalecké skúmanie, a v tomto smere zásah
do integrity znalecky vyšetrovaných osôb, nemôže byť výlučne skutočnosť, že obžalovaná so závermi
znaleckých posudkov nesúhlasí, resp., že tieto vyznievajú v jej neprospech a nepodporujú jej verziu

skutkového deja. Obžalovaná podľa názoru súdu neuviedla žiadne relevantné skutočnosti podporujúce
jej tvrdenie o tom, že celé je to vymyslené, že k žiadnemu ubližovaniu nedochádzalo a nebolo ani
preukázané, že by poškodení mali byť ovplyvnení svedkyňami O. a H.. V konaní nebol produkovaný
žiadny relevantný dôkaz o tom, aby tvrdenia maloletých poškodených osôb boli vymyslené a použité vo
vzťahu k obžalovanej osobe s úmyslom krivo a nepravdivo ju obviniť. Výpovede súd hodnotí v rozsahu
skutkovej vety tohto odsudzujúceho rozsudku ako pravdivé a založené na vlastnej reálnej skúsenosti

s domácim násilím. Vierohodnosť výpovedí svedkov poškodených je výrazne podporovaná vyššie
konkretizovanými znaleckými posudkami znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia
detí a dospelých. V konaní boli zistené negatívne následky konania obžalovanej na ich duševnom zdraví
konaním ako aj výchovnými praktikami obžalovanej. Zároveň nebolo preukázané, že na nepriaznivý
psychický stav detí mali okrem konania obžalovanej výraznejší vplyv aj ďalšie faktory, a to tak správanie

osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, vzájomné správanie sa detí voči sebe, či ich okolia k nim, ako
aj celková sociálna situácia v rodine. Svedkyňa poškodená E. B. sa vyjadrila aj k pozitívnym listom
pre obžalovanú, kedy uviedla, že tak musela písať, aby sa dostala vonku, teda bolo to v čase jej
hospitalizácie. Poškodená mala ambivalentné postoje voči matke, snažila sa nájsť cestu k matke, dôvod
pozitívne ladených listov vysvetlila tým, že musela písať niečo dobré. Psychické a fyzické utrpenie

je preukázané vykonaným dokazovaním. Konanie obžalovanej bolo spôsobilé privodiť tento následok.
Účelovosť a fabulácie badať práve u obžalovanej v častiach jej výpovede, kde sa snažila vysvetliť
pôvod krivých výpovedí u svedkov poškodených a svedkýň O. a H., že malo ísť o majetky, rodina bola
monitorovaná sociálnou kuratelou a neboli zistené pochybenia a rovnako tak tvrdila, že deti doma neboli
vystavované fyzickému a psychickému násiliu. Sporadické návštevy z kurately v rodine obžalovanej, pri

ktorých nezaznamenali nevhodné správanie sa k maloletým, nie sú spôsobilé poskytnúť dôkaz o tom,
čo sa v rodine dialo v ich neprítomnosti. Súd pripomína, že týranie v domácnosti a iné formy domáceho
násilia sa typicky uskutočňujú bez prítomnosti svedkov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že
rodinné vzťahy neboli harmonické. Nebol však preukázaný vplyv svedkýň na maloleté deti, že by mali
v ich vzdore proti obžalovanej využívať podporu svedkýň, tak ako to tvrdila obžalovaná.

Konanie obžalovanej je potrebné posudzovať komplexne, prihliadajúc na všetky relevantné
skutočnosti a okolnosti. Obžalovaná sa síce voči poškodeným nedopustila takého fyzického útoku,
ktorý by spôsobil ťažkú ujmu na zdraví, avšak ataky voči nim, či už verbálne alebo fyzické, sa
opakovali frekventovane, pričom tieto trvali počas obdobia, ktoré u maloletého svedka poškodeného F.
B. presahujú dobu 6 mesiacov. Čo sa týka intenzity konania obžalovanej voči deťom, na tieto opakovane

kričala pri riešení výchovných problémov, aj kvôli výsledkom v škole, čo sa týka fyzických trestov
tieto boli niekoľkokrát do týždňa, podľa maloletého poškodeného a svedkyne O. vulgárne nadávky boli
aj niekoľkokrát do dňa, bitky boli vykonávané aj opaskom a varechou. Takéto konanie obžalovanej,
napriek priebehu vzájomných konfliktov, vrátane jej fyzickej odplaty v niektorých prípadoch, nemožno
v žiadnom prípade hodnotiť len ako účasť na bežných hádkach, ktoré vznikali v dôsledku

ich nezhôd. Napriek tomu, že sa na takomto stave v rodinnom spolužití podieľali parciálnou
mierou aj zdravotné problémy obžalovanej, čo vyplýva zo znaleckého posudku č. 71/2020, nemožno
pripustiť, že by takáto osoba nemohla byť a v tejto trestnej veci nebola schopná rozpoznať, aké
fyzické a psychické správanie je trestné. Napokon aj znalec z odvetvia psychiatrie L. I. konštatoval, že
rozpoznávacie schopnosti obžalovanej v žalovanom období neboli narušené. Pokiaľ išlo o ovládacie

schopnosti obžalovanej, aj keď na hlavnom pojednávaní vypočutý znalec L. I. pripustil zníženie týchto
schopností vo všeobecnosti v nepodstatnej miere, za ich hypoteticky možného, ale iba čiastočného
a krátkodobého podstatného zníženia, zároveň vylúčil, že by kedykoľvek v čase žalovaného skutku boli
ovládacie schopnosti obžalovanej vymiznuté. Znalecké dokazovanie charakterizovalo obžalovanú ako
osobu labilnú, ktorá má zníženú odolnosť voči stresu a v záťaži reaguje zhoršením telesných príznakov.

Súd zdôrazňuje, že konanie obžalovanej nebolo v žiadnom prípade primeranou reakciou na prípadné
vzniknuté rodinné problémy, pričom takýmto štýlom nemožno riešiť vzniknuté konfliktné situácie s
deťmi. Obžalovaná protiprávne konala za múrmi spoločnej domácnostis poškodenými osobami, o to
závažnejšie bolo jej konanie, pretože v týchto prípadoch je sťaženéodhaľovanie tohto druhu trestnejčinnosti a na dôvažok sa vyznačuje špecifickosťou, že k nemu dochádza v intímnych vzťahoch
medzi najbližšími osobami, nehovoriac o dopade na rodinu, rodinných príslušníkov. Správanie
obžalovanej je na základe vykonaného dokazovania možné posúdiť ako ťažkú hrubosť, bezcitnosť vo

vzťahu k deťom, a nie ako bežné riešenie hádok. Takéto takmer každodenné prežívanie poškodených
nepochybne narušilo kvalitu ich života podstatným spôsobom, pretože im spôsobovalo duševné bolesti,
ktoré ich ovplyvňovali a obmedzovali v obvyklom spôsobe života. Konanie obžalovanej bolo smerované
vo vzťahu k vtedy maloletým deťom, ktoré obžalovaná ponižovala, vulgárne im nadávala, udierala ich po
tvári a iných častiach tela a zanedbávala ich výchovu. Obžalovaná svoju vinu popierala a uvádzala silné

citové naviazanie k svojim deťom a tiež to, že fyzicky ich trestala iba primerane a výchovným spôsobom
(údery po zadku). Správanie obžalovanej k maloletým nezodpovedalo bežnému štandardu správania sa
rodiča k dieťaťu. Aj v prípade, ak by maloletí, či už vedome alebo nevedome, dali nejakým spôsobom
dôvod na potrebu výchovného pôsobenia zo strany rodiča, správanie obžalovanej jednoznačne nebolo
primerané a adekvátne.

Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona spácha ten,
kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo
psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu,
násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické

zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť.

Objektom tohto trestného činu je záujem na ochrane blízkych osôb a ochrane osôb, ktoré sú so
zreteľom na nedostatok veku alebo plnoleté osoby pre chorobu, starobu, invaliditu, mentálnu retardáciu
v starostlivosti alebo výchove iných pred domácim násilím. Objektívna stránka spočíva v takom konaní

páchateľa, ktorým spôsobuje blízkej osobe alebo osobe zverenej do jej starostlivosti psychické alebo
fyzické utrpenie.

Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie sa rozumie taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo
duševnými bolesťami, ktoré ovplyvňujú obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky

prechodný čas. Týranie je zlé zaobchádzanie so zverenou osobou, ktoré sa
vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti a určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako
ťažké príkorie. Nevyžaduje sa, aby u týranej osoby vznikli následky na zdraví, ale musí ísť o konanie,
ktoré týraná osoby pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Pojem
fyzické alebo psychické utrpenie uvedený v základnej skutkovej podstate trestného činu týrania blízkej

osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona je naplnený už vtedy, ak poškodená oso-
ba pociťuje protiprávne konanie páchateľa ako príkorie (teda ako zlo, bezprávie, krivdu), t. j. ako kona-
nie, ktoré sústavne nepriaznivo ovplyvňuje jej každodenný život a vyvoláva sústavnejšie obavy z opä-
tovného protiprávneho konania páchateľa. Z hľadiska právnej kvalifikácie je bez právneho významu aj
skutočnosť, ak u poškodenej osoby nie je znalecky zistený syndróm týranej osoby, pretože základná

skutková podstata trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného
zákona nevyžaduje, aby páchateľ spôsobil takýto následok, t. j. syndróm týranej osoby nie je znakom
základnej skutkovej podstaty tohto trestného činu. Musí ísť o zlé zaobchádzanie pôsobením fyzických
útrap, ale aj o zlé zaobchádzanie v oblasti psychickej. Znamená to bezprostredné použitie fyzickej sily,
fyzické ubližovanie, taktiež aj psychické ubližovanie, kam zahŕňame verbálne útoky na sebavedomie

dieťaťa, ponižovanie, zahanbovanie, zavrhovanie, obmedzovanie, odopieranie emocionálnej podpory,
vyvolávanie situácii neustáleho strachu, či ohrozenia a mnohé iné. Skutková podstata sa tak nevzťahuje
len na ojedinelé hádky, či argumentačné konflikty, ktoré nepatrným spôsobom skĺznu do násilnej podoby,
ale jedná sa o tvrdú podobu najhrubšieho správania. Týranie sa vyznačuje určitou hromadnosťou útokov
voči poškodenej osobe, medzi ktorými môže byť určité časové obdobie, keď páchateľ neútočí, teda

na naplnenie pojmu týranie nie je nutné, aby páchateľ útočil neustále (každý deň). Na strane druhej
je potrebné si uvedomiť, že určitá hromadnosť útokov, či dlhšiu dobu trvajúce (sústavné) útočenie
je znakom základnej skutkovej podstaty stíhaného trestného činu, nakoľko práve takéto konanie je
podstatou trestného činu týrania blízkej osoby a zverenej osoby. Vo väčšine prípadov páchateľovi ide o
získanie nadvlády nad životom svojej obete a o získanie moci rozhodovať o jej živote. Pri psychickom

násilí násilník môže svoju obeť osočovať, ponižovať, kontrolovať, sledovať či nútiť k poslúchnutiu
príkazov s cieľom útočiť na jej psychiku.Zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby je úmyselný trestný čin. Podľa § 15 Trestného zákona je
trestný čin spáchaný úmyselne, ak páchateľ chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo
ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo vedel že svojím konaním môže takéto porušenie alebo

ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.

Obžalovaná svojím konaním spôsobovala svojim deťom fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím,
kopaním, údermi, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu a iným
správaním, ktoré ohrozovalo ich fyzické a psychické zdravie, čím naplnila skutkovú podstatu zločinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Hrubé vulgárne
nadávky, bitky, v sebe nepochybne nesú aspekt intenzívneho pôsobenia na telesnú a duševnú integritu
poškodených a zanechali známky predovšetkým na psychike poškodených. Hodnota záverov, ku
ktorým znalci dospeli je dostatočná na to, aby mohla tvoriť dôkaz, o ktorý by súd mohol oprieť svoje
skutkové a právne závery vo vzťahu k žalovaného skutku. Obžalovaná sa dopúšťala kontinuálne
počas celého rozhodného obdobia psychického násilia, pohŕdania, ponižovania a fyzického násilia.

Obžalovaná bola v čase skutku spôsobilým subjektom zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Znalec
psychiater potvrdil, že mala zachované ovládacie i rozpoznávacie schopnosti, čo sa týka starostlivosti
o deti. Objektívna stránka zločinu týrania blízkej a zverenej osoby bola naplnená aktívnym konaním
obžalovanej, ktorým sa preukázateľne dopúšťala týrania hmotného predmetu útoku pri kumulatívnom
splnení podmienok – fyzického násilia, pohŕdania, vyvolávania strachu a menejcennosti, periodicity a

páchania útokov v súkromí v rámci najbližšej rodiny. Obžalovaná svedkom poškodeným spôsobovala
utrpenie, psychické týranie, citové vydieranie, vedomé ponižovanie a pohŕdanie, pričom svojím
konaním podkopávala ich telesnú a duševnú integritu a vážne poškodzovala rozvoj ich osobnosti.
Išlo o zlé zaobchádzanie s deťmi, pravidelne sa opakujúce konanie obžalovanej bolo hrubé a zjavne
necitlivé.Následkyvyšetrovanejudalostinapsychikupoškodenýchjemožnénájsťvkomplexepríznakov

typických pre reakciu na stres, ktoré sa u poškodených prejavili. Bola prítomná aktívna forma fyzického
ubližovania vo forme násilia a krutého zaobchádzania s následnými rôznymi poraneniami, modrinami
a pasívna forma fyzického ubližovania v zmysle nedostatočného uspokojovania životných potrieb, ako
aj forma citového týrania v zmysle ponižovania, nadávania a vyvolávania strachu. Súhra opakovanej
priamej aj nepriamej agresie, ktorej boli poškodení vystavovaní bez schopnosti účinnej obrany vzhľadom

na nízky vek, negatívne zasiahla do ich psychického vývinu. Nastala disharmónia osobnostného
vývinu, pre ktorú svedčí explozivita, impulzivita a agresívne prejavy. Opakované fyzické tresty spôsobili
narušenie zdravého osobnostného vývinu, spôsobili poruchy správania, ktoré sa prejavili impulzivitou,
agresivitou aj sebadeštrukciou. Protiprávne konanie obžalovanej poškodení pociťovali ako príkorie a
vyvolávalo v nich sústavnejšie obavy z opätovného protiprávneho konania obžalovanej. Fyzické a

psychické utrpenie maloletým poškodeným spôsobovala čiastkovými útokmi, ktoré spája rozhodné
obdobie, miesto, hmotný predmet útoku, jednotiaci úmysel a zámer obžalovanej ponižovať a ubližovať
vlastným deťom a následok (psychický stav maloletých detí), a ktoré spadajú do demonštratívneho
výpočtu druhových útokov podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Príčinný vzťah medzi konaním
obžalovanej a spôsobeným následkom má súd za preukázaný vychádzajúc zo záverov znaleckých

posudkov, podľa ktorých konanie obžalovanej malo jednoznačne negatívny vplyv na psychický stav
maloletých a negatívne ovplyvnilo ich zdravý vývin. Súd na základe vykonaného dokazovania ustálil, že
prvé prejavy tohto správania obžalovanej sa datujú od začiatku septembra 2018, v čase nasťahovania
sa R. K. do spoločnej domácnosti, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že práve od tej
doby sa obžalovaná zmenila vo vzťahu k deťom, a tieto následne pokračovali v roku 2018 až do

18.02.2019, kedy svedkyňa poškodená bola hospitalizovaná a do apríla 2019 (veľkonočné sviatky),
kedy svedok poškodený odišiel bývať k otcovi. Teda časové rozpätie konania obžalovanej vymedzené
v obžalobe tak, ako vyplynulo z prípravného konania súd vykonaným dokazovaním skutkovo ustálil
rovnako. Súd v rozsudku vykonal len zmeny v skutkovej vete, teda upravil a precizoval skutok, pokiaľ išlo
o povahu fyzických útokov obžalovanej voči poškodeným tak, aby zodpovedal dokazovaniu na hlavnom

pojednávaní. V tomto smere bola potom upravená aj právna veta podanej obžaloby. Obžalovaná svojím
konaním zasiahla do záujmu spoločnosti na ochrane maloletých osôb pred domácim násilím a
psychickým utrpením. K formám spôsobovania utrpenia poškodeným obžalovanou (zanedbávanie
starostlivosti, fyzické ubližovanie, emočné zanedbávanie, ponechanie bez dozoru, krik) súd mal za
to, že konanie bolo obžalovanej spáchané vo forme priameho úmyslu. Na základe vykonaného

dokazovania, keďže jednotlivé dôkazy tvoria logickú sústavu, navzájom sa doplňujúcich a na seba
nadväzujúcich dôkazov, možno vyvodiť záver, že obžalovaná sa dopustila skutku tak, ako je to uvedené
v rozsudku.Súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu sa o. i. zaoberal existenciou poľahčujúcich a priťažujúcich
okolností. V tomto prípade bola zistená jedna poľahčujúca okolnosť v zmysle § 36 písm. j) Trestného
zákona, a to vedenie riadneho života, nebola zistená žiadna priťažujúca okolnosť.

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil pomery na strane obžalovanej, táto doposiaľ nebola súdne trestaná,
ani priestupkovo postihnutá. Súd prihliadol aj na následok opomenutia jej konania, na ktoré bola
ako zákonná zástupkyňa maloletých povinná v zmysle Zákona o rodine, ale aj v zmysle základných
morálnych noriem tejto spoločnosti. Súd teda pri ukladaní trestu zohľadnil skutočnosť, že obžalovaná

viedla pred spáchaním trestného činu riadny život. Na konanie obžalovanej mala vplyv aj dlhodobo
nepriaznivá rodinná situácia a jej nepriaznivý zdravotný stav, ktoré skutočnosti síce neospravedlňujú
správanie obžalovanej opísané v skutkovej vete, ale súd aj túto okolnosť musí brať do úvahy pri ukladaní
spravodlivého trestu, ktorý bude odrazom všetkých okolností, ktoré viedli obžalovanú k jej správaniu
voči svedkom poškodeným. Súd má za to, že uloženie trestu spojeného s odňatím slobody, by bolo
pre obžalovanú neprimerane prísne a rovnako tak by tento trest negatívne postihol aj jej blízke osoby,

keďže obžalovaná sa stará o maloleté dieťa pochádzajúce z družského pomeru. Súd mal za to, že v
danom prípade na nápravu páchateľky a ochranu spoločnosti postačí uloženie trestu odňatia slobody
na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v
trvaní 3 rokov.

V súvislosti s výrokom treste je potrebné uviesť, že dňa 06.08.2024 nadobudla účinnosť novela
Trestného zákona vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z., kde súd, v kontexte ustanovenia § 2
ods. 1 Trestného zákona, práve zákonnú úpravu novelizovaného Trestného zákona vyhodnotil ako
priaznivejšiu pre páchateľa trestného činu v prejednávanej veci. Aj keď trestnej sadzby za trestný čin
podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona sa zmena právnej úpravy nijako nedotkla, súd na tomto mieste

poukazuje na modifikáciu ustanovenia § 49 ods. 1 Trestného zákona, ktorý v novelizovanom znení
upravuje možnosť podmienečného odloženia výkonu trestu odňatia slobody neprevyšujúceho tri roky
(predtým dva roky), a to bez obligatórneho uloženia probačného dohľadu nad správaním páchateľa
trestného činu v priebehu skúšobnej doby.

Obžalovaná sa do spáchania skutku v predmetnej trestnej veci nedopustila žiadnej trestnej ani inej
protiprávnej činnosti, viedla riadny, bezúhonný život. Rovnako prihliadajúc na ďalšie správanie sa
obžalovanej, táto sa protiprávneho konania nedopustila ani v období po spáchaní skutku, teda v období
posledných šiestich rokov. Popri uvedenom tiež berúc do úvahy dobu uplynulú od spáchania skutku
mal tak súd za to, že v danom prípade nie je nevyhnutné obžalovanej ukladať probačný dohľad nad

jej správaním v skúšobnej dobe, pričom primeraným a zákonu zodpovedajúcim bude sledovanie jej
správania a vedenia života v rámci uloženej skúšobnej doby podmienečného odsúdenia. Hrozba možnej
premeny trestu počas plynutia skúšobnej doby bude najlepšie plniť svoj účel, teda aby obžalovaná v
budúcnosti viedla riadny život. Takto uložený trest podľa názoru súdu sleduje zabezpečenie generálnej
a individuálnej prevencie, ktorá je zmyslom Trestného zákona.

V prejednávanej veci bolo navrhované tiež obžalovanej uložiť ochranné psychiatrické liečenie
ambulantnou formou, vychádzajúc aj z podanej obžaloby podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona
účinného do 05.08.2024. V tejto súvislosti je potrebné úvodom osobitne poukázať na ustanovenie §
2 ods. 3 Trestného zákona, podľa ktorého, ak tento zákon neustanovuje inak, ochranné opatrenie sa

ukladá podľa zákona účinného v čase, keď sa o ochrannom opatrení rozhoduje.

Trestný zákon upravuje hmotnoprávne podmienky pre uloženie ochranného liečenia v ustanovení § 73.
V zmysle § 73 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, súd uloží ochranné liečenie v prípade
uvedenom v § 39 ods. 2 písm. c) alebo § 40 ods. 1 písm. c) alebo ak páchateľ činu inak trestného nie

je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný a jeho pobyt na slobode je nebezpečný. Fakultatívnu možnosť
uloženiaochrannéholiečenianásledneobsahuje§73ods.2Trestnéhoporiadku,vychádzajúczktorého,
súd tak môže urobiť aj vtedy, ak páchateľ spáchal trestný čin a) v stave zmenšenej príčetnosti a jeho
pobyt na slobode je nebezpečný, b) v súvislosti s duševnou poruchou a jeho pobyt na slobode je
nebezpečný, alebo c) v dôsledku závislosti od návykovej látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných

hrách.

Je potrebné dať do pozornosti, že novelou Trestného zákona došlo o. i. k modifikácii ustanovenia
§ 73 Trestného zákona, upravujúceho oblasť ukladania ochranných liečení, kedy došlo k vypusteniupôvodného znenia § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona účinného do 05.08.2024 umožňujúceho
uloženie ochranného liečenia za situácie, ak páchateľ spáchal trestný čin násilnej povahy voči blízkej
osobe alebo zverenej osobe a vzhľadom na osobu páchateľa možno dôvodne predpokladať, že bude

v násilnom konaní pokračovať. S poukazom na uvedené súd o ochrannom liečení musel rozhodovať
podľa Trestného zákona účinného v čase rozhodnutia, čo znamenalo, že uloženie ochranného liečenia
podľa pôvodne navrhovaného ustanovenia neprichádzalo do úvahy. Aj s prihliadnutím na závery
znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie, sa súd pritom zaoberal otázkou, či v danom prípade sú
splnené podmienky na uloženie ochranného liečenia v zmysle platného a účinného Trestného zákona,

kde dospel k negatívnemu záveru. Aj keď znalec – psychiater v znaleckom posudku odporučil uložiť
obžalovanej ochranné psychiatrické liečenie ambulantnou formou, vzhľadom na to, že predpokladá
účasť patologických okolností na konaní obžalovanej, zároveň dospel k záveru, že obžalovaná netrpí
duševným ochorením a jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný. Zároveň
v konaní nebolo zistené, že by obžalovaná trestný čin spáchala v dôsledku závislosti od návykovej
látky alebo v dôsledku závislosti na hazardných hrách. V prejednávanej veci tak u obžalovanej, ktorá

netrpí duševným ochorením a jej pobyt na slobode z psychiatrického hľadiska nie je nebezpečný,
neboli splnené zákonné podmienky na uloženie ochranného liečenia v zmysle § 73 ods. 1 alebo ods.
2 Trestného zákona účinného od 06.08.2024. S poukazom na uvedené, nakoľko na to neboli splnené
zákonné podmienky, súd obžalovanej ochranné liečenie neuložil.

Keďže svedkovia poškodení si prostredníctvom opatrovníka náhradu škody neuplatnili, súd o škode
nerozhodoval.
blízkym osobám spôsobila fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
pohŕdavým zaobchádzaním, vyvolávaním strachu a stresu, a iným správaním, ktoré ohrozovalo ich
fyzické a psychické zdravie,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.