Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by Mgr. Lukáš Michálek
Legislation area – Občianske právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 55C/3/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123364845
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Michálek
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6123364845.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Lukášom Michálkom v sporovej veci žalobcu: PEZO s.r.o., so
sídlom Štítová 6, Košice, IČO: 36 602 884, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátska
kancelária, so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Danuše Tichá
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava, o zaplatenie sumy 167,94 eur
s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 167,94 eur, spolu s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo
sumy 167,94 eur od 12.07.2023 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške
trov rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou pôvodne doručenou na Okresný súd Banská Bystrica do upomínacieho konania a postúpenej
tunajšiemu súdu dňa 11.09.2024, sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 167,94 eur
s príslušenstvom.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.04.2023 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle OPEL ASTRA, EČV: A. (ďalej len „motorové vozidlo“). Predmetnú škodovú
udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: A., ktoré v čase nehody bolo vo vlastníctve B. C.,
ktorá mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom
poistnej udalosti č. 9571661727. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. D. A. dal svoje
poškodené motorové vozidlo opraviť v servise PEZO s.r.o.. Náklady na opravu tohto poškodeného
motorového vozidla boli vo výške 782,30 eur s DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u
žalovaného faktúrou č. 20230109. Na základe oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.6.2023 bolo
oznámené ukončenie šetrenia škodovej udalosti a žalovaný priznal na účet žalobcu pohľadávku vo
výške 614,36 eur. Poisťovňa priznala cenu za mechanickú prácu, lakovaciu prácu vo výške 21,- eur
za normohodinu a lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Uplatnená pohľadávka za
opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9571661727 predstavovala
sumu vo výške 782,30 eur. Pohľadávka priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba vo výške
614,36 eur. Celková neuhradená pohľadávka je vo výške 167,94 eur. Neuhradená pohľadávka vo výške
167,94 eur, bola vlastníkom motorového vozidla D. A. postúpená na autoservis vykonávajúci opravu
poškodeného motorového vozidla, t. j. PEZO s.r.o. – žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 29.06.2023. Skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poukázaní náhrady škody, resp. vovýpočtoch poistného plnenia, uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa
vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poškodený, resp. žalobca nárok. Poškodený z
dopravnej nehody, resp. žalobca, na ktorého bola pohľadávka postúpená, má priamy zákonný nárok voči
poisťovni na náhradu škody z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým
vozidlom. Skutočnou škodou v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková
ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného
stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Právo na náhradu škody vzniká už samotným
vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na náhradu škody
poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne
vykonanú a fakturovanú opravu, ktorú riadne preukázal. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného
motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska
rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové
vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou resp. poistnou
udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej
autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu
značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa
hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre
porovnanie poukazujeme na cenník lakovacích, klampiarskych a mechanických prác v regióne pre daný
typ motorového vozidla OPEL ASTRA, ktorý spadá do rovnakej kategórie ako vozidlo Volkswagen GOLF
PLUS:
- Auto Gábriel, s.r.o. Košice – Osloboditeľov 70, 040 17 Košice – 65 EUR bez DPH mechanické práce
– 65 EUR bez DPH lakovacie a klampiarske práce
- Todos Košice s.r.o. – Prešovská cesta 1212, 040 01 Košice – 49 EUR bez DPH – mechanické
práce, klampiarske a lakovacie práce
Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle OPEL ASTRA, EČV: A. za 1 normohodinu
mechanickej a lakovacej práce sumu vo výške 40,- eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými
autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia cena, preto považujeme za nedôvodné, že nebola uznaná
cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, mal
riadne vykonať šetrenie škodovej udalosti v súlade s §11 ods. 6 zákona o PZP, pričom ak mal za to,
že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 40,- eur bez DPH je cena neprimeraná v
regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva
položky, ktorými sú cena práce a lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia
akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore
s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov,
dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej náhradu má poškodený, resp. žalobca nárok o
167,94 eur. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti,
čoho následkom má byť jeho neúspech. Krátenie lakovacieho materiálu je nedôvodne. Žalobca, t. j.
autoservis postupoval pri oprave tak, aby motorové vozidlo bolo z funkčného ako aj estetického hľadiska
rovnaké ako pred škodovou udalosťou zapríčinenou zo strany vinníka, t. j. poistenca žalovaného. Na
základe vyššie uvedených skutočností považujeme dôvody krátenia žalovaného uvedeného v oznámení
opoistnomplnenízanedôvodné,nepreskúmateľnéavrozporesozákonom.Žalovanýjepovinnýuhradiť
skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo
výške nákladov, ktoré musel žalobca, resp. poškodený vynaložiť v súvislosti s opravou poškodeného
motorového vozidla. Škoda, ktorá vznikla poškodenému v dôsledku poistnej udalosti č. 9571661727 mu
bola vnútená a teda má právo, aby mu žalovaný uhradil náklady na opravu poškodeného motorového
vozidla v plnej výške. Žalobca si ďalej uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k podanej žalobe (odpor voči platobnému rozkazu) uviedol, že v prvom
rade žalobca svoj nárok síce dôvodí nárokom na náhradu škody vzniknutej v súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 27.04.2023 a uplatňuje si ho voči žalovanému ako poisťovateľovi škodcu/vinníka tejto
dopravnej nehody, avšak tieto svoje tvrdenia nijak nepreukázal, čo je nevyhnutné minimálne (aj) pre
splnenie/preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ako i pasívnej vecnej legitimácie žalovaného.
V druhom rade si dovoľujeme uviesť, že je sporná aktívna vecná legitimácia žalobcu, a to (aj) vzhľadom
na to, že žalobca síce uvádza, že pohľadávka bola vlastníkom motorového vozidla D. A. postúpená na
autoservisvykonávajúciopravupoškodenéhomotorovéhovozidla,t.j.žalobcu,atoZmluvouopostúpení
pohľadávky zo dňa 29.06.2023, a žalobca síce pripojil k žalobe listinu s označením Zmluva o postúpenípohľadávok, avšak z tejto listiny podľa nášho názoru nevyplýva dostatočná identifikácia predmetu
zmluvy a ani dátum jej uzavretia (a teda údajného postúpenia tvrdenej pohľadávky) tak, aby žalobca
svoje tvrdenie kvalifikovane preukázal a tak aby takáto listina bola platným a účinným právnym úkonom.
V predmetnej listine je síce uvedené (čl. III.), že Táto zmluva nadobúda platnosť a účinnosť dňom
jej podpisu, avšak dátum podpisu absentuje, preto (údajná) zmluva/postúpenie nie sú platné/účinné a
žalobcaneosvedčilsvoju(tvrdenú)aktívnuvecnúlegitimáciuvovecisamej.Vtreťomradeniejepravdou,
že nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na
ktorej náhradu má poškodený, resp. žalobca nárok o 167,94 eur, a že by dôvody krátenia žalovaného
uvedeného v oznámení o poistnom plnení bolo možné považovať za nedôvodné, nepreskúmateľné a
v rozpore so zákonom. Na základe Uplatnenia nároku na náhradu škody poškodeným dňa 15.05.2023
žalovaný skutočne zaevidoval túto škodovú udalosť (k poistnej zmluve č. 6606959686/4) a aj likvidoval
ako poistnú udalosť pod č. 9571661727 a po skončení nevyhnutného šetrenia dňa 26.06.2023 poskytol
poškodenému (na účet autoservisu t. j. žalobcu tak, ako požadoval poškodený) poistné plnenie v sume
614,36 eur. Žalovaný o tom vyrozumel tak poškodeného ako i žalobcu, s tým, že zároveň uviedol, že pri
výpočte poistného plnenia boli do nákladov na opravu vozidla priznané náhradné diely podľa doložených
dokladov, primerané náklady za cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- eur bez DPH/hod,
ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne
a čase, a že do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v
kalkulačnom programe (výška lakovacej konštanty 100%), a pripojil aj výpočet výšky plnenia, z ktorého
jasne a zrozumiteľne vyplýva, z akej sumy žalovaný vychádzal a v akej časti (a z akého dôvodu)
došlo ku tomu-ktorému konkrétnemu zníženiu poistného plnenia. Žalovaný totiž hneď po tom, ako bola
vykonaná obhliadka dňa 15.05.2023 zaslal žalobcovi Zápis o poškodení motorového vozidla, a teda
bezodkladne (v ten istý deň) žalovaný poškodenému/žalobcovi poskytol (relevantné) informácie, keď in
concreto v časti „Dôležité informácie pre klienta“ je v ods. 2. alinea tretia výslovne uvedené, že „poistné
plnenie bude vypočítané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, Všeobecnými
poistnými podmienkami, Osobitnými poistnými podmienkami a zmluvnými dojednaniami, ktoré sú
neoddeliteľnou súčasťou príslušnej poistnej zmluvy“, a kde ďalej poškodený podpisom poverenej
osoby potvrdil, že (ods. 3.) prevzal od technika Slovexperta tlačivo na hlásenie škodovej udalosti a
zoznam zmluvných servisov. Súčasťou zoznamu zmluvných opravovní žalovaného bolo aj podrobné
oboznámenie poškodeného s okolnosťami rozhodnými pri výbere opravovne/autoservisu a ako bude
žalovaný posudzovať/prešetrovať/likvidovať náklady spojené s opravou v nezmluvnej (auto)opravovni/
servise. Zároveň bol poškodený oboznámený, že zoznam zmluvných opravovaní je dostupný aj na
webstránke spol. Slovexperta, a ten je tam dodnes, pričom je možné podľa vyhľadávacích kritérií si
vybrať skutočne ten najbližší (auto)servis.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať. A teda žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol výšku zníženia z
nasledovných dôvodov:
1/ Mzda za prácu:
- podľa (pripojenej) Kalkulácie žalovaného vyplývalo len 21 ČJ x 21,- eur = 44,10 eur
- podľa kalkulácie servisu žalobcu 26 ČJ x 40,- eur = 104,- eur
- rozdiel je teda v sume 59,90 eur bez DPH, čo je s DPH suma 71,88 eur uvedená v likvidačnej správe
žalovaného
2/ Mzdové náklady za lakovanie:
- podľa Kalkulácie žalovaného vyplývalo tiež 22 ČJ, takže žalovaný akceptoval servisom uvádzaných
22 ČJ
- podľa kalkulácie servisu žalobcu 22 ČJ x 40,- eur = 88,- eur
- žalovaným bolo teda priznaných 22 ČJ x 21,- eur = 46,20 eur
- rozdiel je teda 41,80 eur bez DPH , čo je s DPH suma 50,16 eur uvedená v likvidačnej správe
žalovaného
3/ Lakovací materiál:
- podľa (pripojenej) Kalkulácie žalovaného bol priznaná lakovacia konštanta 100%, servisom žalobcu
bola účtovaná 130 %
- podľa kalkulácie servisu žalobcu bol teda účtovaný materiál v sume 165,74 eur
- podľa (pripojenej) Kalkulácie žalovaného bola priznaná suma 127,49 eur
- zníženie teda o 38,25 eur bez DPH, čo je s DPH suma 45,90 eur uvedená v likvidačnej správe
žalovaného.
Nakoľko žalobca je (auto)servis a aj jemu bola doručená likvidačná správa žalovaného, žalobcovi
by mal byť zrejmý výpočet výšky plnenia žalovaným už z likvidačnej správy žalovaného. Cenníkypredložené žalobcom pritom nie sú vo veci samej opodstatnené, nakoľko nie sú cenníkom služieb
žalobcu, ďalej nakoľko z nich ani len nevyplýva, k akému časovému obdobiu sa viažu (a teda či aj k
obdobiu, kedy nastala škodová udalosť resp. bola vykonávaná oprava) a/alebo že by sa jednalo o služby
servisu pre danú značku (Opel); pritom výber položky ceny práce pre vozidlá značky Volkswagen sú zo
strany žalobcu zjavne účelové. Prirovnávať ceny servisných prác vozidiel značky (napr.) Volkswagen
a značke Opel je neprimerané, zvlášť ak dokonca daný servis má aj (podstatne nižšiu) cenu pre
ostatné značky vozidiel (čo zjavne žalobca účelovo opomenul uviesť). Čo sa týka náhradných dielov,
nakoľko zo strany servisu boli doložené doklady o ich nákupe, plnenie bolo akceptované podľa servisu
žalobcu. Sadzba NH pre neautorizované servisy, ktoré nie sú ani zmluvným servisom žalovaného
bola stanovená podľa zaužívanej metodiky a postupom žalovaného tak, ako žalovaný oboznámil
poškodeného/žalobcu ešte pred vykonaním samotnej opravy (v deň obhliadky poškodeného Vozidla).
Žalovaný teda poskytol poškodenému plnenie v zmysle zákona (ZoPZP) v primeranej, skutočnej a
preukázanej výške, a teda žaloba je nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca tvrdenú škodu poškodeného
preukazuje v zásade len svojou faktúrou tj. faktúrou, ktorú vystavil sám žalobca poškodenému ako
(auto)servisvykonávajúciopravuVozidla,čovšakniejedôkazomoskutočnomrozsahuškodyvzniknutej
na Vozidle poškodenej v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zavinenou poisteným u žalovaného.
Každopádne je zvláštne, že namiesto toho, aby žalobca preukázal, čo konkrétne vykonával ako opravu
a ako k fakturovaným položkám dospel, vyčíta žalovanému, že výpočet jeho poistného plnenia je
neznámy. Žalobca preto svoje tvrdenia a ani danosť/dôvodnosť tvrdeného nároku nepreukázal. V
neposlednom rade žalovaný namieta aj žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania. Z vyššie
opísaného skutkového stavu však vyplýva, že po tom, ako si poškodený uplatnil u žalovaného svoj
tvrdený nárok dňa 15.05.2023, a na Výzvu žalovaného doložil doklady potrebné k šetreniu, žalovaný
po predložení všetkých nevyhnutných podkladov (po skončení šetrenia dňa 26.06.2023) Oznámením
o poistnom plnení zo dňa 26.06.2023 informoval (aj) žalobcu o výške poskytnutého poistného plnenia,
ako aj o dôvodoch nepriznania zvyšnej časti. Zaslaním Oznámenia o poistnom plnení v zákonom
stanovenej lehote, v ktorom žalovaný poukázal na skutočnosti a dôvody nepriznania časti plnenia, si
žalovaný preukázateľne splnil svoju zákonnú povinnosť podľa ust. § 11 ods. 6 ZoPZP. Podľa ust. §
11 ods. 6 ZoPZP totiž platí, že „Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.“
Žalovaný v tejto súvislosti poukazuje na jednoznačné znenie ust. § 11 ods. 8 ZoPZP, v rámci ktorého
zákonodarca expressis verbis uviedol že „Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu“. Z vyššie citovaných ustanovení
ZoPZP teda vyplýva, že zákonodarca jasne podmienil možnosť uplatňovania si úrokov z omeškania v
prípade takéhoto nároku nesplnením povinností ustanovených poisťovateľovi v ust.§ 11 ods. 6 ZoPZP,
s tým, že v prípade, ak dôjde k splneniu týchto povinností zo strany poisťovateľa, nedôjde k naplneniu
hypotézy ustanovenia § 11 ods. 8 uvedeného zákona, a teda nedôjde ani k naplneniu podmienok
pre priznanie nároku na úroky z omeškania vo veciach nárokov z povinného zmluvného poistenia. S
uvedeným sa nakoniec stotožnil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudku zo dňa 22.11.2018, sp.
zn. 3Cdo/145/2017. K obdobným záverom dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozsudku zo
dňa 26.02.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017. V rámci ustanovenia § 11 ods. 8 v spojení s ustanovením § 11
ods. 6 ZoPZP zákonodarca umožňuje uplatňovanie úrokov z omeškania voči poisťovateľovi z povinného
zmluvného poistenia iba v prípade nesplnenia niektorej z povinností stanovenej poisťovateľovi v § 11
ods. 6 predmetného zákona, s tým, že v prípade, ak zo strany poisťovateľa dôjde k splneniu ktorejkoľvek
z uvedených povinností, teda aj k splneniu povinnosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k
tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia ustanovenej poisťovateľovi
§ 11 ods. 6 písm. b) zákona, poškodenému nárok na úroky z omeškania nevzniká. Žalovaný v rámci
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.06.2023 žalobcovi oznámil dôvody, pre ktoré neposkytne časť
uplatneného (avšak nepreukázaného) nároku, čím si splnil svoju povinnosť ustanovenú v ust. § 11 ods.
6 písm. b) ZoPZP, na základe čoho nemohol žalobcovi voči žalovanému vzniknúť nárok na úroky zomeškania, nakoľko sa žalovaný nedostal do omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 ZoPZP. Žalovaný preto
rozporuje, neuznáva ani nárok žalobcu na úroky z omeškania uplatnené žalobou.
4. Žalobca vo svojej replike poukázal na to, že zmluvné dojednania na ktoré žalovaný poukazuje sú
irelevantné, nakoľko zmluvný vzťah je medzi poisťovňou a tým, kto škodu spôsobil, t.j. škodcom, nie
medzi poisťovňou a poškodeným. Žalobca predložením cenníkov preukázal, že ním účtovaná cena za
1 normohodinu práce je pri danom type motorového vozidla je v danom čase a regióne cenou obvyklou.
Totiž žalobca predložil cenníku servisov, v ktorom poukázal na výšku normohodín prác pri motorovom
vozidle Volkswagen GOLF PLUS, ktoré v zmysle predloženej kategorizácie vozidiel patrí do rovnakej
skupiny vozidiel, a to C – nižšia stredná trieda. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového
vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako
prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k
odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo
spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.
Žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými, zmluvnými a nezmluvnými servismi,
pričom takéto rozlišovanie je nezákonné. Tu je nutné poukázať na to, že všetky servisy podnikajú legálne
a riadne, čo má oporu aj v európskej legislatíve, konkrétne v nariadení komisie (EÚ) č. 330/2010 z
20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych
dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a tiež v nariadení komisie (EÚ) č.
461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie
vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel. Podľa uvedeného tak majú
všetky servisy rovnaké postavenie a nemožno tak niektoré z nich zvýhodňovať. Na uvedené poukazuje
tiežjudikatúra.Delenieservisovpoisťovňounaautorizovanéaneautorizovanéjevrozporeajsdefiníciou
uvedenou v zákone 106/2018 Z. z. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v
zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2)
identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému
dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola
postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a
postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej
pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné
vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy
o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez
akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške
167,94eur,ktorámuvzniklavdôsledkuvznikupoistnejudalostič.9571661727astýmsúvisiacejpotreby
opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového
vozidla žalovaným v plnej výške. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že
špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje,
že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto
pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej
výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Má tak za to, že predmetná zmluva vzhľadom na
vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom – jasne
špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu
s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej
sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok za bezpredmetné a
právne irelevantné. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou
poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie náhrady škody sa odvíja od výšky
vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Škoda
vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie
výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie
je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje
vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký
servisopravuvykonal,ačivôbec.Fakturáciapredstavujevyčíslenienároku.Ajpodľaustálenejjudikatúry
súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje
ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Tvrdenie, podľa ktorého by poškodený musel v prípade
opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať
náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia,
ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to,
že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi,na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené
prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný
dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil škodovú
udalosť a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do
stavu pred nehodou. Ak poistiteľ neposkytne poistné plnenie v lehote 15 dní od skončenia šetrenia
poistnej udalosti, poistenému vzniká právo aj na úrok z omeškania, ktorý predstavuje sankciu voči
poistiteľovi za jeho nesplnenie peňažnej povinnosti. Ak šetrenie poistnej udalosti bolo ukončené dňa
26.06.2023, jeho povinnosťou plynúcou zo zákona bolo poskytnúť poistenému v lehote 15 dní poistné
plnenie. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil, preto žalobcovi vzniká nárok na úroky z omeškania od
12.07.2023. Ďalej je potrebné uviesť, že argumentácia, na základe ktorej by povinnosť platiť úroky z
omeškania žalovanému mala vzniknúť až doručením právoplatného rozsudku vo veci, neobstojí, keďže
v tomto prípade je žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok,
protiktorémumáakostranasporuprávoodvolaťsa.Žalobcaďalejpoukázalnarozhodovaciupraxsúdov
v skutkovo podobných veciach.
5. Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že naďalej spochybňuje a rozporuje samotné žalobcom tvrdené
postúpenie pohľadávky a tým aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu vo veci samej. Žalobca síce
predmetnú listinu vo Vyjadrení označuje ako jasný dôkaz na jej preukázanie, s týmto však žalovaný
nemôže súhlasiť. Žalobcom predložená listina nie je ani len datovaná, t.j. kedy mala byť uzavretá
takáto „Zmluva“. Žalovaný ďalej trvá na tom, že nakoľko Zmluva o postúpení pohľadávky sa odkazuje
na „List poisťovne o ukončení šetrenia“, kde má byť tiež identifikovaný postupovaný nárok, toto
nemožno bez ďalšieho považovať za dostatočnú špecifikáciu pohľadávky v predloženej Zmluve o
postúpení pohľadávky, obzvlášť ak takýto „List“ zjavne netvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o postúpení
pohľadávky. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky však ani bližšie nevyplýva, z akého titulu
a na základe akých skutkových okolností/skutočností mal mať postupca údajne pohľadávku/nárok voči
žalovanému. Žalovaný preto nemôže súhlasiť s tým tvrdením žalobcu vo Vyjadrení, že by preukázal
postúpenie žalovanej pohľadávky (s príslušenstvom) „Zmluvou“ a že by v nej bola vyjadrená skutočná,
slobodná a vážna vôľa zmluvných strán. Žalobca vo Vyjadrení taktiež nijak nereflektuje na tú skutočnosť,
ktorú dôvodil žalovaný už v Odpore, že pokiaľ si žalobca (ako údajný právny nástupca poškodeného)
uplatňuje tvrdený nárok podľa ust. § 4, § 15 ZoPZP, tak potom platí, že žalovaný je povinný v zmysle
zákona nahradiť poškodenému nároky, ktoré sú nielen uplatnené ale aj preukázané, čo v danom prípade
nie je splnené. Žalobca nepreukázal (ani len skutočnú škodu na vozidle, nieto ešte) to, či, kedy a
v akom rozsahu vykonal opravu vozidla poškodenému a potom kedy malo byť vozidlo poškodenému
odovzdané. Nakoľko žalobca nepreukázal úhradu predmetnej faktúry, má žalovaný za to, že táto nebola
poškodeným uhradená. Žalovaný preto namieta aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu aj z tohto dôvodu,
keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Žalobca doposiaľ
nepreukázal tvrdený nárok ani čo do jeho výšky t.j. aká skutočná škoda poškodenej vznikla a/alebo akú
opravu/práce na poškodenom motorovo vozidle mal žalobca skutočne vykonať, a to tak čo do rozsahu
ako i kvality opravy. Faktúra predložená žalobcom nestačí. Sadzba nH pre neautorizované servisy,
ktoré nie sú ani zmluvným servisom žalovaného bola stanovená podľa zaužívanej metodiky a postupom
žalovanéhotak,akožalovanýoboznámilpoškodeného/žalobcueštepredvykonanímsamotnejopravy.V
deň obhliadky poškodeného vozidla žalovaný preukázane oboznámil poškodeného (i žalobcu ako servis
poverený poškodeným) s postupom pri výpočte poistného plnenia (čo osoba poverená poškodeným
potvrdila aj svojim podpisom v Zápise o poškodení motorového vozidla – už pripojené k Odporu), pričom
žalovaný predložil aj kalkuláciu nákladov na opravu (aj s odôvodnením sadzby nH) a poškodeného
oboznámil aj so zoznamom servisov, ktoré sú zmluvným partnerom žalovaného, a to nie len v danom
regióne (pre väčšie pohodlie a podľa potrieb poškodeného pri výbere servisu), a ktorý je neustále
dostupný aj na webstránke žalovaného3 a/alebo spol. Slovexperta s.r.o. vykonávajúcej obhliadku
poškodeného vozidla. Žalovaný pri kalkulácii opravy využíva rozsiahlu databázu spoločnosti Audatex
Slovakia, s.r.o., s ktorým spolupracujú rovnako aj ostatné poisťovne (Allianz - SP, Generali, UNIQA, AXA,
Wüstenrot a ď.). Táto databáza obsahuje výrobcom určené množstvá a ceny práce podľa príslušného
druhu prace pre daný typ a značku motorového vozidla. Z týchto skutočností teda vyplýva, že poškodený
bol žalovaným riadne a vyčerpávajúco vopred oboznámený s tým, ako bude žalovaný postupovať v
prípade, ak škodová udalosť bude posúdená ako poistná udalosť a ako bude žalovaný postupovať pri
poskytovaní poistného plnenia. Poškodený sa napriek tomu rozhodol pre vykonanie opravy u žalobcu,
čo však znamená, že pokiaľ sa poškodený dobrovoľne a slobodne rozhodol, že odstránenie poškodenia
predmetného motorového vozidla dá vykonať v nezmluvnej/neautorizovanej opravovni, a tým mu vznikli
iné/vyššie/neprimerané a nie bežné náklady na opravu – podľa tvrdenia žalobcu skutočná škoda, potomtietonáklady(zodpovednosťzataktovzniknutúškodu)znášapoškodenývýlučnesám.Nazákladetýchto
skutočností nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného vo veci samej. Likvidácia predmetnej
poistnej udalosti prebehla a poistné plnenie žalovaný poskytol v zmysle Zmluvy i zákona, pričom
žalovaný poškodeného (i žalobcu) riadne oboznámil s výpočtom aj s dôvodmi neplnenia v zostávajúcej
časti (§ 797 ods. 4 OZ), a to (aj v predloženej Kalkulácii) aj v Oznámení o poistnom plnení. Opakujeme,
že žalovaným odpočítaná časť nároku uplatneného poisteným na základe faktúry servisu žalobcu nie
je krátením/znížením poistného plnenia Na základe vyššie uvedených skutočností preto žalovaný trvá
na tom, že pokiaľ by čo i len teoreticky žalobca aj preukázal (čo absentuje), že poškodenému vznikli
vyššie náklady s odstraňovaním poškodenia Vozidla (údajne skutočná škoda), potom toto nie je kryté
predmetným poistením u žalovaného, nie je daná povinnosť žalovaného na plnenie, a preto sa žalovaný
nemohol dostať ani do omeškania s plnením. Pokiaľ by sa aj konajúci súd nestotožnil s právnym
názorom žalovaného o absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a túto by akceptoval ako
existentnúaplatnú,potomznejvšakjasneazrozumiteľnevyplýva,žepredmetompostúpenianebolo(aj)
príslušenstvo pohľadávky tj. predmetom postúpenia by nebol (aj keby bol daný, čo žalovaný rozporuje)
aj nárok poškodeného na úroky z omeškania.
6. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na deň 07.05.2025, na ktoré predvolal obe
sporové strany. Žalovaný svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním doručením súdu dňa 30.04.2025.
Žalobca na predmetnom pojednávaní uviedol, že trvá na podanom nároku a v krátkosti zrekapituloval
svoje prechádzajúce vyjadrenia v spore, na ktorých zotrval. Žalobca ďalej na pojednávaní súdu
krátkou cestou doručil podpísanú a datovanú zmluvu o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom.
7.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Dňa 29.06.2024 uzatvoril žalobca s poškodeným ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávky.
9. Z čl. I. tejto zmluvy vyplýva, že postupca má voči dlžníkovi, a to poisťovni Kooperetiva a.s., pohľadávku
zpoistnejudalostič.9571661727vovýške167,94eur. Predmetompostúpeniajepohľadávkazpoistnej
udalosti č. 9571661727 vo výške 167,94 eur.
10. Faktúrou č. 2023109 vystavenou dňa 12.06.2023 na sumu 782,30,- eur žalobca vyfakturoval
poškodenému opravu motorového vozidla Opel Astra EČV: A..
11. Z faktúry č. 2023109 vyplýva, že náklady za prácu a lakovanie boli fakturované vo výške 40,- eur
Nh bez DPH.
12. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 21.05.2024 informoval žalovaný žalobcu, že dňa 26.03.2023
ukončil šetrenie poistnej udalosti, na základe čoho poukazuje na účet žalobcu sumu 614,36 eur.
Žalovaný uznal náklady za prácu a lakovanie len v rozsahu 21,- eur Nh bez DPH a krátil lakovacie
náklady.
13. Z prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení vyplýva, že z fakturovaných nákladov na opravu 782,30
eur žalovaný neuznal sumu 71,88 eur za práce, keď vychádzal z priemerných nákladov na prácu
v neautorizovanom servise 21,- eur Nh, ďalej neuznal sumu 50,16 eur za lakovacie práce, keď vychádzal
z priemerných nákladov na prácu v neautorizovanom servise 21,- eur Nh a taktiež neuznal sumu 45,90
eur za lakovací materiál.
14. Z dokladu nazvaného Registrácia nových osobných automobilov v SR vypláva že poškodené vozidlo
Opel Astra spadá do kategórie C vozidiel, teda do nižšej strednej triedy.
15. Z cenníka spoločnosti Todos vyplýva, že náklady na lakovacie práce pre kategóriu vozidiel nižšej
triedy predstavujú sumu 39,- eur bez DPH za 1 Nh a pre kategóriu vozidiel strednej triedy predstavujú
sumu 49,- eur bez DPH za 1 Nh
16. Z cenníka spoločnosti Auto Gabriel vyplýva, že náklady na lakovacie práce pre kategóriu vozidiel
nižšej triedy predstavujú sumu 50,- eur bez DPH za 1 Nh17. Z predloženej kópie internetovej stránky žalovaného vyplýva, že regióne Košíc pôsobí 52
autorizovaných servisov žalovaného.
18. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj ako „zákon o PZP“), poistenie zodpovednosti sa
vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného
v poistnej zmluve.
Podľa§4ods.2písm.c)zákonaoPZP,poistenýmázpoisteniazodpovednostiprávo,abypoisťovateľza
neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa ods. 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti: a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu
jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol
rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)
poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
Podľa § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej iba „OZ“) veriteľ môže svoju
pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.
Podľa§526ods.1a2OZ,postúpeniepohľadávkyjepovinnýpostupcabezzbytočnéhoodkladuoznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
19. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto
jej súd vyhovel v celom rozsahu.
20. Súd mal za to, že medzi stranami nebolo sporné, že prišlo k škodovej udalosti dňa 27.04.2023, ktorú
zavinilo vozidlo poistené u žalovaného. Sporným v konaní bol samotný vznik nároku na náhradu škody
a tým legitimácia strán v spore, ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a tým aktívna vecná
legitimácia žalobcu. Sporné bola následne aj samotné krátenie vyplateného poistné plnenia zo strany
žalovaného.
21. K námietke ohľadom vzniku nároku na náhradu škody súd uvádza, že ku vzniku škody (poistnej
udalosti) na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou
motorového vozidla. Podľa zákona o PZP platí, že poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil,
má priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie
je preto nepodstatné, či poškodený/ žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla
opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený alebo poistený najskôr
musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým
k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí
subjekt - poisťovňu. K tejto námietke súd poznamenáva, že sám žalovaný časť škody pred podaním
žaloby žalobcovi dobrovoľne uhradil, čo je podľa názoru súdu v priamom rozpore z jeho následným
spochybňovaním jej samotnej existencie.
22.Knamietanejplatnostizmluvyopostúpenípohľadávkysúdkonštatuje,žemedzipodstatnénáležitosti
zmluvy o postúpení pohľadávky patrí označenie účastníkov zmluvy (postupca – pôvodný veriteľ
a postupník – nový veriteľ) a identifikácia postúpenej pohľadávky. Takáto zmluva musí mať písomnú
formu. Identifikácia postupovanej pohľadávky musí obsahovať riadne označenie dlžníka postupcu a
opis pohľadávky čo do jej výšky a skutočností, na ktorých sa zakladá. Žalobcom predložené zmluva
o postúpení pohľadávky všetky tieto náležitosti obsahuje. Z čl. I. tejto zmluvy je zrejmé, že dlžníkom
postupcu je KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, teda žalovaný. Rovnako je zrejmý
aj opis pohľadávky, čo do jej výšky a skutočnosti na ktorej sa zakladá, keď je v zmluve jasne uvedené,
že sa jedná o pohľadávku vo výške 167,49 eur (výška) z poistnej udalosti č. 9571661727 (skutočnosť
na ktorej sa zakladá). K námietke ohľadom absencie dátumu na tejto zmluve súd uvádza, že k žalobe
bola síce priložená kópia zmluvy, na ktorej tento údaj absentoval, avšak žalobca počas konania doložil
súdu aj datovanú kópiu tejto zmluvy. Týmto sa námietka žalovaného v tejto časti stlala neopodstatnenou.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že predmetnom postúpenie nebolo aj príslušenstvo pohľadávky, tu súd
len v krátkosti poukazuje na samotného znenia právneho predpisu, a to konkrétne na ustanovenie § 524
ods. 2 OZ z ktorého jednoznačne vyplýva, že s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.
23. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenie v časti tzv. normohodín za to, že vozidlo bolo opravované
v tzv. neautorizovanom servise, toto súd považoval za neopodstatnené a zo strany žalovaného za
nepreukázané. V prípade, ak má autoservis zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových
vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty
vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované,
či neautorizované servisy. Podľa súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce
autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť,
že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda
nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Žalovaný nie je oprávnený svojvoľne určiť cenu
normohodiny práce, najmä ak žalobca v konaní preukázal, že ním účtovaná cena normohodiny práce
je pre daný typ vozidla v danom regióne obvyklá. Žalobca do konania predložil doklady, z ktorý súdu
jednoznačne vyplýva, že cena za lakovacie práce sa na daný typ vozidla v danom regióne pohybuje
v rozmedzí od 39,- eur do 50,- eur za 1Nh bez DPH. Cena za 1Nh práce fakturovanej žalobcombola 40,- eur bez DPH. Ku kráteniu lakovacej konštanty súd uvádza, že žalovaný nepreukázal, že
žalobcom udávaná lakovacia konštanta nezodpovedá potrebe konkrétnej opravy. Pri konkrétnej oprave
motorového vozidla s ohľadom na mieru a charakter jeho poškodenia musí žalovaný uviesť, prečo mal
byť použitý iná lakovacia konštanta, ako tá, ktorý použil žalobca. Nové auto lakuje robot, preto je vrstva
laku tenšia, opravované auto lakuje človek a môže sa stať, že vrstva laku bude hrubšia. Žalovaný síce
uvádza, že pri určovaní sadzieb za normohodiny a lakovaciu konštantu vychádza z rozsiahlej databázy,
avšak počas celého konania relevantným spôsobom nepreukázal prečo považoval za účelné stanovenie
normohodinyprácenasumu21,-eurazakéhodôvoduznížillakovaciukonštantu. Zuvedenýchdôvodov
súd konštatuje, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia a nijakým spôsob nepreukázal oprávnenosť
zníženia poistného plnenia.
24. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne od 12.07.2023 do zaplatenia, tento
podľa názoru súdu bol zo strany žalobcu uplatnený správne. Žalovaný sa dostal do omeškania so
svojim plnením 15 dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti, ktorou rozhodol o krátení
poistného plnenia s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 7 zákona o PZP. Keďže žalovaný ukončil
šetreniedňa26.06.2023,bolpovinnýplniťpoškodenémunajneskôrdňa11.07.2023.Nasledujúcimdňom
sa dostal do omeškania. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku úroku z omeškania, tá bola v súlade s § 3
nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Súd svoj právny názor, a neopodstatnenosť námietok žalovaného
týkajúcich sa nároku na úrok z omeškania, podporuje odkazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR
vo veci II. ÚS 263/2022: „Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona upravuje nárok poškodeného na úrok z
omeškania len v súvislosti s porušením nepeňažných (lehoty prešetrenia a oznamovacej) povinností
poisťovateľa v zmysle § 11 ods. 6 zákona. Uvedené ustanovenie sa však nijakým spôsobom nezaoberá
dôsledkami omeškania poisťovateľa v súvislostí s omeškaním pri jeho samotnej povinnosti plniť náhradu
škody ako peňažnú povinnosť. Dôsledky omeškania v súvislosti so samotnou povinnosťou poisťovateľa
plniť náhradu škody teda nie sú riešené ustanovením § 11 ods. 8 ani iným ustanovením tohto zákona.
Preto je nevyhnutné na dôsledky omeškania poisťovateľa s plnením jeho hlavnej právnej povinnosti
plniť samotnú náhradu škody (peňažný záväzok) v súlade s § 1 ods. 2 zákona subsidiárne aplikovať
všeobecný predpis, ktorým je ustanovenie § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak ide
o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ od dlžníka právo popri plnení požadovať aj úroky z
omeškania. Ak teda poisťovateľ nesplní právnu povinnosť plniť oprávnenú náhradu škody poškodenému
včas a riadne (t. j. v lehote 15 dní po skončení šetrenia), dostáva sa po uplynutí tejto lehoty s plnením
náhrady škody do omeškania a poškodenému vzniká nárok uplatňovať si voči poisťovateľovi aj nárok
na úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Identický právny názor zaujal pri
podobnej právnej úprave aj Najvyšší súd Českej republiky, ktorý v rozsudku č. k. 25Cdo/895/2008 zo 17.
decembra 2009 uvádza: „Námitku dovolatelky ohledně výše úroku z prodlení, resp. aplikace nařízení
vlády č. 142/1994 Sb., neshledal dovolaci soud opodstatněnou, neboť ustanovení § 9 odst. 4 zákona
č. 168/1999 Sb. upravuje úrok z prodleni výlučne jako sankci za nesplnění povinnosti uložené pojistiteli
v odst. 3 tohoto ustanovení, tj. povinnosti provést ve stanovené lhútě šetření škodní události. O tento
případ se však v dané veci nejedná; předmětem sporu je nárok na výplatu pojistného plnění, u nějž
prodlení pojistitele (žalované) nastává uplynutím 15. dne od ukončení šetrení škodní události (§ 9 odst
2 zákona č. 168/1999 Sb.), a protože zákon č. 168/1999 5b. neobsahuje špeciálni úpravu pro prípad
prodlení s poskytnutím pojistného plnění, nepřichází v úvahu jiný zpúsob určení výše úroku z prodlení,
než aplikace ustanovení § 517 odst. 2 obč. zák. a nařízení vlády č. 142/1994 Sb.“
25. Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a žalobe
žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
26. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého, súd
priznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Nakoľkomalžalobcavkonaníplný
úspech, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania proti neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.