Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, July 31, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 1Sf/37/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200683
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8019200683.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka, členov

senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobcu: LPH Vranov n/
T, s.r.o., so sídlom Pod Dolami 838, 093 02 Vranov nad Topľou, IČO: 31 706 029, právne zastúpený:
JUDr. Bohumil Novák, advokát, so sídlom Horná 27, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 34 989 765, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42
499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101944300/2019 zo dňa 14. augusta
2019, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov prvostupňového, ani kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobia január až december 2009. Prvostupňovým rozhodnutím č. 100467514/2019

zo dňa 19.02.2019 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej aj „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume
32.656,25 eur za zdaňovacie obdobie marec 2009.

2. Správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie v ďalšom vyrubovacom konaní po tom, čo Krajský
súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/4/2015-141 zo dňa 22.12.2015 zrušil predchádzajúce rozhodnutie

žalovaného a správcu dane, pričom uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR
sp.zn.1Sžf/31/2016zodňa17.10.2017.FinančnýmorgánomNajvyššísúdSRvytkol,žezichrozhodnutí
nie je zrejmé, či posúdili vec ako zneužitie práva alebo daňový podvod, a kde v reťazci spoločností došlo
k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté žalobcom.

3. Správca dane prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca si neoprávnene uplatnil nárok na
odpočítanie dane z faktúr za dodanie tovaru – masívnej dubovej podlahy – od dodávateľa Tatra Trade

Corporation, s.r.o., pričom žalobca si následne uplatnil oslobodenie od dane z dodania masívnej dubovej
podlahy do Českej republiky odberateľovi Happy World, a.s..4. Správca dane k uvedeným obchodným operáciám žalobcu uviedol, že tieto spočívali v deklarovaní
dodania dubovej podlahy v kruhovom reťazci zúčastnených spoločností a boli vytvorené len s cieľom
získať daňové zvýhodnenie bez iného podnikateľského účelu. Podľa správcu dane žalobca vedel alebo

mohol a mal vedieť, že sa nákupom dubovej podlahy zúčastní plnení, ktoré sú súčasťou podvodu na
DPH.

5. Žalovaný rozhodnutím č. 101944300/2019 zo dňa 14.08.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil.

II.
Zhrnutie preskúmavaného rozhodnutia

6.Žalovanývdôvodochsvojhorozhodnutiauviedol,žežalobcabolvkontrolovanomzdaňovacomobdobí

jedným z článkov reťazca spoločností, ktoré obchodovali s tovarom - masívna dubová podlaha. Tento
tovar bol viacerými prepravcami prepravovaný od deklarovaného dodávateľa Tatra Trade Corporation,
s.r.o. priamo k deklarovanému odberateľovi Happy World a.s., Česká republika bez vykládky u žalobcu
a zo spoločnosti Happy World a.s. bol ten istý tovar prepravovaný späť na Slovensko, a to tak, že
sa najprv prepravil do Maďarska (spoločnosť HIDRO-CENTRÁL KERESKEDELMI ÉS SZOLGÁLTATÓ

KORLÁTOLT FELELOSSÉGU TÁRSASÁG, FELSZÁMOLÁS ALATT) a z Maďarska späť na Slovensko
pre BVG SK, s.r.o., a to do prevádzky Tatra Trade Corporation, s.r.o. Veľký Šariš.

7. Žalobca podľa žalovaného patril medzi spoločnosti, ktoré si z predstieraných zdaniteľných obchodov,
ktorých podstata spočívala v opakovanom vývoze toho istého tovaru z územia Slovenskej republiky a

jehospätnéhodovozucezsieťpopísanýchobchodnýchspoločností,uplatňovalinadmernýodpočetDPH
alebo (aj v prípade žalobcu) si DPH skracovali zaúčtovaním faktúr z predstieraných obchodov. Tieto
spoločnostisisícezabezpečiliskutočneexistujúcitovar,avšaktentotovarnepoužiliakovýrobokkončiaci
u konečného spotrebiteľa. Na základe tohto konania došlo k daňovému úniku u daňového subjektu
BVG SK, s.r.o. Bardejov, zmiznutého obchodníka, u ktorého dochádzalo k spätnému nadobúdaniu

tovaru z iného členského štátu - z Maďarska, toto nadobudnutie v daňových priznaniach daňový subjekt
nedeklaroval a zároveň nedeklaroval dodanie tovaru pre ďalší článok v reťazci - Tatra Trade Corporation
s.r.o., ktorý s cieľom nesprehľadnenia týchto obchodov - opätovného uvedenia toho istého tovaru do
nového obehu - nevystavoval faktúry a v konečnom dôsledku nepriznával daňovú povinnosť.

8.Žalobcasanatomtopodvodnomkonanízúčastňovaltak,ženakupovaldubovúpodlahuodspoločnosti
Tatra Trade Corporation, s.r.o., a ďalej ju fakturoval pre zahraničného odberateľa Happy World a.s.,
Praha, čím žalobca finalizoval podvod uplatňovaním odpočítania dane z vyprodukovaných faktúr v
podvodnom reťazci a efektom tohto konania u žalobcu bolo výrazné zníženie vlastných daňových
povinností.

III.
Správna žaloba

9. Žalobca v správnej žalobe žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného č. 100406423/2019 zo dňa
08.02.2019 a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V časti o nároku na náhradu trov konania žiadal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu.

10. V rámci jednotlivých žalobných bodov žalobca namietal:

- rozhodnutie vydala pobočka Daňového úradu Prešov, ktorá nemá právnu subjektivitu,
- došlo k zániku práva vyrubiť daň zmysle § 69 ods. 2 Daňového poriadku,
- vo veci rozhodli zaujaté daňové kontrolórky, pričom bolo ich zákonnou povinnosťou ex offo oznámiť
svoju zaujatosť podľa § 60 ods. 3 Daňového poriadku,
- správca dane neoznámil svoje pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu postupom podľa § 46

ods. 5 Daňového poriadku,
- zo strany správcu dane došlo k porušeniu zásady hodnotenia dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti, správca dane nedostatočne zistil skutkový stav,- dôkazy získané v rámci dožiadaní MVI sú nezákonnými dôkazmi, nakoľko správca dane nepostupoval
v súčinnosti so žalobcom, ako dôkaz môžu byť použité len originály úradných listín, pričom v spise sa
nachádzajú len fotokópie,

- rozhodnutia o prerušení daňovej kontroly sú nezákonné, nakoľko dôvody prerušenia v nich uvedené
nie sú zákonnými dôvodmi v zmysle § 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku,
- správca dane sa v daňovej kontrole nikdy nezaoberal účasťou žalobcu na podvodnom konaní,
ani nespochybnil jeho dobromyseľnosť, daňové orgány nepredložili dostatočné objektívne dôkazy, na
základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedieť, že predmetné

plnenie zakladajúce právo na odpočítanie dane je súčasťou daňového podvodu zo strany dodávateľa
alebo iného predchádzajúceho subjektu dodávateľského reťazca,
- správca dane vychádzal z výpovede svedka v trestnom konaní JUDr. Milana Chovanca, ktorý sa vo
svojej výpovedi nikdy priamo nevyjadril, že by bol žalobca členom organizovanej zločineckej skupiny,
ani to z jeho výpovede nie je možné nad všetky pochybnosti tvrdiť, svedok nebol vypočutý v daňovom
konaní, z výpovede tohto svedka ani nevyplýva, že by sa konateľ žalobcu s ním poznal; výpoveď tohto

svedka nemožno považovať za vierohodnú, nakoľko sa rozhodol vypovedať po dvoch rokoch odvtedy,
kedy vypovedať odmietol, a to dokonca bez prítomnosti svojho obhajcu, a táto jeho výpoveď mu pomohla
dostať sa z výkonu trestu na slobodu, svedok si aj napriek časovému odstupu 10 rokov pamätal detaily
ako napríklad evidenčné číslo vozidla; žalobca voči obchodným partnerom dotknutým kontrolou nemá
žiadne ekonomické, personálne ani osobné prepojenie; správca dane nikdy nevykonal žiaden dôkaz,

ktorým by preukazoval, že sa žalobca zúčastnil podvodu, alebo že o ňom vedel alebo mal vedieť.

IV.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

11. K podanej žalobe sa písomným stanoviskom zo dňa 13.12.2019 vyjadril žalovaný, pričom tento
zotrval na skutkových a právnych okolnostiach, ktoré uviedol v rozhodnutí a navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

12. Žalobca v následnej replike zo dňa 23.01.2020 uviedol, že vyjadrenie žalovaného je len potvrdením
nezákonného postupu žalovaného, ktorý sa vôbec v napadnutom rozhodnutí nevenoval podstate
námietok tak, ako to podrobne ku každému bodu žaloby uvádza žalobca. Napadnuté rozhodnutie je síce
počtom strán rozsiahle, no obsahovo je len kopírovaním obsahu spisu, čo už samo osebe spôsobuje
neprehľadnosť tohto rozhodnutia, a tým aj jeho zmätočnosť a nezrozumiteľnosť.

V.
Súdne konanie

13. Krajský súd v Prešove rozsudkom č. k. 1S/70/2019 – 141 zo dňa 09.09.2021 (ďalej ako „napadnutý

rozsudok“) žalobe vyhovel a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

14. V odôvodnení napadnutého rozsudku krajský súd v plnej miere poukázal na rozsudok krajského
súdu sp. zn. 1S/64/2019 zo dňa 09.09.2021 (ďalej ako „citovaný rozsudok“) využijúc postup podľa § 140

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“). Postup podľa § 140 SSP odôvodnil
krajský súd tým, že ide o totožnú vec týkajúcu sa toho istého žalobcu a totožného predmetu konania,
pričomžalobcauplatniltotožnéžalobnédôvody.Krajskýsúduviedol,žerozdielspočívalenvskutočnosti,
že ide o iné zdaňovacie obdobie (v posudzovanom období ide o marec 2009 a v konaní, v ktorom bol
vydaný citovaný rozsudok, ide o september 2008).

15. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sfk/6/2022 zo dňa 30.04.2024 rozsudok Krajského
súdu v Prešove zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, pričom vyslovil právny názor,v zmysle ktorého napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, pretože v predmetnej veci neboli splnené
podmienky pre aplikáciu inštitútu skráteného odôvodnenia napadnutého rozsudku podľa § 140 SSP.

16. Vo veciach vyrubenia rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobia september 2008 a
marec 2009 bola síce uplatnená obdobná žalobná argumentácia, rozdiel však nespočíval len v
inom zdaňovacom období, ako uvádza krajský súd v napadnutom rozsudku. V zdaňovacom období
marec 2009 išlo o iný reťazec spoločností a rozdiely v skutkovom stave tak boli dané práve vo
vzťahu k posúdeniu kľúčovej otázky, či správca dane identifikoval alebo neidentifikoval u jednej z

týchto spoločností v reťazci daňový únik, ktorý je nevyhnutným predpokladom pre to, aby mohol byť
žalobcovi odopretý nárok na odpočítanie DPH z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode. Krajský
súd nepostupoval správne, keď cez § 140 SSP bez ďalšieho vztiahol jeho právne závery vyvodené zo
skutkového stavu za zdaňovacie obdobie september 2008 aj na skutkový stav za marec 2009, keďže
skutkový stav nebol vo vzťahu k posudzovaniu kľúčovej otázky existencie daňového úniku v reťazci
spoločností rovnaký.

17. Kasačný súd uložil správnemu súdu v ďalšom konaní vyhodnotiť, či obstojí záver finančných orgánov
o účasti žalobcu na daňovom podvode v zdaňovacom období marec 2009. Úlohou správneho súdu
bude preveriť, či finančné orgány uniesli dôkazné bremeno a preukázali splnenie podmienok tzv. Axel
Kittel testu, t. j. 1./ či v posudzovaných zdaniteľných obchodoch vznikol daňový únik, ak áno, 2./ či

tento únik je dôsledkom podvodného konania, ak áno, 3./ či posudzované zdaniteľné obchody daňového
subjektu boli s týmto konaním spojené a následne 4./ či tento subjekt vedel alebo mohol a mal vedieť,
že posudzované zdaniteľné obchody boli spojené s podvodným konaním. Správny súd má ďalšom
konaní zodpovedať otázku, či všetky dôkazy vykonané daňovými orgánmi vyhodnotené jednotlivo i
vo vzájomnej súvislosti dávajú dostatočnú oporu pre zodpovedanie otázok Axel Kittel testu, pričom

zohľadní aj vyššie uvedené čiastkové závery Najvyššieho súdu SR. Nad rámec uvedeného kasačný súd
zdôrazňuje, že pre posúdenie nároku na odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti
spornej transakcie. Pre daňový podvod je typické, že uskutočnené transakcie nezodpovedajú bežným
obchodným podmienkam, pričom pri skúmaní zavinenia daňového subjektu (teda že vedel alebo vedieť
mohol a mal) je celkom bežné, že sa hodnotí, ako podozrivo by sa transakcia javila bežne obozretnému

podnikateľovi.

18. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v
Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od

01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je na konanie v predmetnej veci príslušný
Správny súd v Košiciach.

19. Na prejednanie veci Správny súd v Košiciach nariadil pojednávanie na deo 31.07.2025, ktoré sa
konalo za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, v neprítomnosti zástupcu žalovaného, nako3ko boli

splnené podmienky pre prejednanie veci aj v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní prítomný právny
zástupca žalobcu zotrval na svojej žalobnej argumentácii a poukázal na správnos? dôvodov rozhodnutia
krajského súdu.

VI.
Relevantná právna úprava

20. Pod3a § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ialšie konanie a

nové rozhodnutie, správny súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasaeného súdu.

21. Pod3a § 19 ods. 1 zákona o DPH (prvá a druhá veta), daoová povinnos? vzniká doom dodania
tovaru. Doom dodania tovaru je deo, kei kupujúci nadobudne právo naklada? s tovarom ako vlastník.

22. Pod3a § 43 ods. 1 zákona o DPH, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo
prepravený z tuzemska do iného elenského štátu predávajúcim alebo nadobúdate3om tovaru alebo na
ich úeet, ak nadobúdate3 je osobou identifikovanou pre dao v inom elenskom štáte.23. Pod3a § 43 ods. 5 zákona o DPH, platite3 je povinný preukáza?, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane pod3a odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,

b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpeeí dodávate3 alebo odberate3 poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberate3om alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom elenskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpeeí dodávate3 alebo
odberate3 osobou inou ako poštovým podnikom; ak platite3 takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom elenskom štáte je povinný preukáza? iným dokladom,

c) potvrdením o prijatí tovaru odberate3om alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávate3 alebo odberate3; toto potvrdenie musí obsahova?
1. meno a priezvisko odberate3a alebo názov odberate3a a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom elenskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávate3,

alebo adresu miesta a dátum skoneenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberate3,
4. meno a priezvisko vodiea pozemného motorového vozidla uvedené paliekovým písmom a jeho
podpis,
5. evidenené eíslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutoenila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,

dokladom o platbe za prepravu tovaru.

24. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

25. Pod3a § 49 ods. 2 zákona o DPH, platite3 môže odpoeíta? od dane, ktorú je povinný plati?, dao z
tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platite3 s výnimkou pod3a odsekov
3 a 7. Platite3 môže odpoeíta? dao, ak je dao
a) voei nemu uplatnená iným platite3om v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú by?
platite3ovi dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný plati? dao pod3a § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného elenského štátu pod3a § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

26. Pod3a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpoeítanie dane pod3a § 49 môže platite3

uplatni?, ak pri odpoeítaní dane pod3a § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platite3a vyhotovenú pod3a §
71.

27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,
vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti

uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

29. Pod3a § 24 ods. 1 Daoového poriadku, daoový subjekt preukazuje

a) skutoenosti, ktoré majú vplyv na správne ureenie dane a skutoenosti, ktoré je povinný uvádza? v
daoovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podáva? pod3a osobitných predpisov,
b) skutoenosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daoovej kontroly alebo
daoového konania,
c) vierohodnos?, správnos? a úplnos? evidencií a záznamov, ktoré je povinný vies?.

30. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.

31. Pod3a § 61 ods. 1 písm. b) Daoového poriadku, správca dane daoové konanie môže preruši?, ak
sa zaealo konanie o inej skutoenosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získa?
informácie spôsobom pod3a osobitného predpisu

32. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona

neplynú.

33. Pod3a§64ods.2písm.a)Daoovéhoporiadku,prisprávedaníjenulitnýmrozhodnutímrozhodnutie,
ktoré vydal orgán na to vecne nepríslušný; ak ide o správcu dane, ktorým je obec, za nulitné sa považuje
aj rozhodnutie, ktoré vydal správca dane na to miestne nepríslušný,

34. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov. Ak ide o daňový

subjekt, ktorý si uplatňuje odpočítanie daňovej straty, nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane po uplynutí
siedmich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie, v ktorom bola táto
daňová strata vykázaná.

35. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na

vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.

36. Podľa § 69 ods. 4 Daňového poriadku, ak sa vykonáva daňová kontrola na požiadanie orgánov
činných v trestnom konaní, za úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie
nároku na sumu podľa osobitných predpisov sa považuje spísanie zápisnice o začatí daňovej kontroly

alebo doručenie oznámenia o daňovej kontrole.

VII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

37. Správny súd v Košiciach preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 177 ods. 1 SSP v
medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP), pri viazanosti právnym názorom kasačného
súdu, zo zameraním na otázku, či všetky dôkazy vykonané daňovými orgánmi vyhodnotené jednotlivo
i vo vzájomnej súvislosti dávajú dostatočnú oporu pre zodpovedanie otázok Axel Kittel testu, pričom

pri posudzovaní nároku na odpočítanie dane považoval za kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti
spornej transakcie.

38. Úlohou správneho súdu nie je zisťovať alebo ustaľovať skutkový stav, či nanovo vyhodnocovať
dôkazy vykonané v daňovom konaní. Jeho úlohou je najmä posúdiť, či správca dane, resp. žalovaný

postupovali pri zisťovaní skutkového stavu zákonným spôsobom, nasledovali pritom pravidlá logického
uvažovania a riadne popísali svoje hodnotiace úvahy.

39. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu
dane o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi za zdaňovacie obdobie marec 2009 v sume 32 656,25

eur z dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr vystavených dodávateľom Tatra Trade
Corporation, s.r.o. za dodanie tovaru – masívnej dubovej podlahy. Žalovaný a správca dane neuznanie
práva na odpočítanie DPH odôvodňovali účasťou žalobcu na podvodnom konaní.40. K námietke nulity rozhodnutia správcu dane správny súd uvádza, že v čase vrátenia veci správcovi
danebolvplatnostizákonč.479/2009Z.z.,ktorýv§9umožňovalministrovifinanciíSlovenskejrepubliky
určiť vnútornú organizačnú štruktúru daňových úradov a zriadiť pobočky daňových úradov, pričom v

zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 predmetného zákona bola pobočka daňového úradu organizačnou
zložkou predmetného úradu. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o vnútorné členenie konkrétneho
štátneho orgánu, avšak navonok voči tretím subjektom vystupuje ako celok - Daňový úrad Prešov, túto
žalobnú námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

41. K námietke uplynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 Daňového poriadku
správny súd uvádza, že prerušením daňovej kontroly a konaním na správnom súde došlo k spočívaniu
plynutia prekluzívnej lehoty, čo vyplýva z ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku (na porovnanie
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/58/2017 zo dňa 18.04.2018). Žalobca bol povinný podať
daňové priznanie za marec 2009 v roku 2009, teda lehota piatich rokov na vyrubenie dane plynula do
31.12.2014, pričom dňa 07.03.2012 došlo k spísaniu zápisnice o daňovej kontrole, čo sa považuje za

úkon smerujúci k vyrubeniu dane, v dôsledku vykonania ktorého začala plynúť päťročná lehota do konca
roka, v ktorom bola zápisnica spísaná. Správca dane rozhodnutím č. 9710401/5/1203940/2014/Gala
zo dňa 28.03.2014 vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 32.656,25 eur na dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie marec 2009. Žalovaný rozhodnutím č. 1100305/1/4999056/2014/5057 zo dňa
11.11.2014 rozhodnutie správcu dane potvrdil, žalobca toto rozhodnutie napadol správnou žalobou dňa

16.01.2015.KrajskýsúdvPrešoverozsudkomsp.zn.1S/4/2015zodňa22.12.2015rozhodnutiesprávcu
dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 1Sžf/31/2016 zo dňa
17.10.2017rozsudokkrajskéhosúdupotvrdil.RozsudokNajvyššiehosúduSRboldoručenýžalovanému
dňa 07.12.2017. Predmetné konanie prebieha na základe správnej žaloby podanej dňa 21.10.2019. Je
nevyhnutné prihliadať na doby, pre ktoré došlo k jej neplynutiu, respektíve k jej spočívaniu a to doby, po

ktoré bolo daňové konanie prerušené (od 22.01.2013 do 08.10.2013, t.j. 260 dní). Za úkon smerujúci
na vyrubenie dane sa považuje doručenie protokolu z daňovej kontroly. Ak bol pred uplynutím lehoty
vykonaný úkon smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, plynú lehoty znovu od konca roka,
v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený. Zároveň v súlade s ustanovením § 71 ods.
1 SSP (§ 246d OSP v čase podania tzv. prvej žaloby dňa 16.01.2015), lehoty na zánik práva vyrubiť

rozdiel dane neplynú ani počas súdneho konania. V danej veci bolo konanie podľa SSP vykonané odo
dňa podania žaloby dňa 16.01.2015, až do právoplatnosti rozsudku, do dňa 11.12.2017. Lehota na zánik
práva vyrubiť rozdiel dane teda neplynula 1061 dní. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade by
uplynula lehota na vyrubenie rozdielu dane po 1321 (260 + 1 061) dňoch od konca roka 2017, teda až
13.08.2021. Námietka uplynutia prekluzívnej lehoty na vyrubenie dane je nedôvodná.

42. Vo vzťahu k námietke, že zamestnankyne správcu dane nevzniesli v daňovom konaní námietku
zaujatosti napriek tomu, že ako poverené zamestnankyne správcu dane vykonali daňovú kontrolu
a vydali z nej protokol, v ktorom vyjadrili svoje závery o skutkovom a právnom stave veci, teda
v čase vyrubovacieho konania mali vytvorený vzťah k predmetu konania, správny súd uvádza,

že zamestnankyne správcu dane, ktoré boli poverené vykonaním daňovej kontroly, jej vykonaním
nenadobudli pomer k veci podľa § 60 ods. 1 Daňového poriadku, ktorý by vyvolával pochybnosti o
ich zaujatosti vo vzťahu k predmetu konania, ale vykonávali úkony správcu dane za účelom zistenia
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a ako výsledok uvedenej kontroly vyhotovili
protokol, ktorý má charakter dôkazného prostriedku. Vzhľadom na uvedené nemožno konštatovať, že by

zamestnankyne správcu dane porušili práva žalobcu tým, že voči sebe neuplatnili námietku zaujatosti,
správny súd túto žalobnú námietku považoval za nedôvodnú.

43. Vo vzťahu k porušeniu povinnosti správcu dane podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku správny
súd poukazuje na ukončene daňovej kontroly dňa 18.11.2013 doručením protokolu spolu s výzvou na

vyjadrenie sa k protokolu, v ktorom bol žalobca upovedomený o záveroch prijatých správcom dane a
zároveň bol vyzvaný, aby sa k týmto zisteniam vyjadril a predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia v
súlade s ustanovením § 45 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, teda správny súd nemal preukázané
porušenie predmetnej povinnosti správcom dane.

44. Žalobca ďalej namietal nedostatočne zistený skutkový stav zo strany správcu dane. K tejto námietke
správny súd uvádza, že podľa právneho názoru Najvyššieho súdu SR vysloveného v rozsudku sp. zn.
1Sžf/31/2016 zo dňa 17.10.2017 správcom dane zistené skutočnosti (keď zároveň uvádza, že skutkový
stav vo veci bol riadne zistený) svedčia o účasti žalobcu na podvodnom reťazci spoločností spojenoms únikom na DPH. Avšak z preskúmavaných rozhodnutí nebolo zrejmé, kde v reťazci spoločnosti
došlo k úniku na dani a ako k tomu prispeli plnenia prijaté daňovým subjektom od spoločnosti Tatra
Trade Corporation, s.r.o. Najvyšší súd SR vyslovil záver, že až po vyjasnení týchto skutočností možno

posúdiť subjektívnu stránku žalobcu vo vzťahu k podvodnému konaniu konkrétnych účastníkov reťazca
a vyhodnotiť dôkazy a indície svedčiace o jeho úmyselnej, či nedbanlivostnej účasti na predmetných
karuselový obchodoch.

45. Vo vzťahu k otázke, či žalobca o podvodnom konaní vedel alebo mohol a mal o tom vedieť, správny

súd uvádza, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo
vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom
podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. v skutočnosti, či daňový subjekt
vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej

únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo
Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Ak ich neprijme, nesie zodpovednosť za to, že bol zahrnutý do
obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom, keďže pri vykonaní potrebných opatrení mohol
vedieť, že bude do takéhoto podvodného reťazca zatiahnutý. Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je

možné spravodlivo od daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho
prípadu.

46.Zobsahuadministratívnehospisuvyplýva,žekdaňovémuúnikudošloudaňovéhosubjektuBVGSK,
s.r.o. Bardejov, zmiznutého obchodníka, u ktorého dochádzalo k spätnému nadobúdaniu tovaru z iného

členského štátu - z Maďarska, toto nadobudnutie v daňových priznaniach daňový subjekt nedeklaroval
a zároveň nedeklaroval dodanie tovaru pre ďalší článok v kruhu - Tatra Trade Corporation s.r.o., s
cieľom zneprehľadnenia týchto obchodov - opätovného uvedenia toho istého tovaru do nového obehu
- nevystavoval faktúry a v konečnom dôsledku nepriznával daňovú povinnosť. Na druhej strane je však
potrebné zdôrazniť, že ani pri vyžadovaní a skúmaní primeranej obozretnosti podnikateľa nemožno zájsť

až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť uskutočniť komplexné a hĺbkové
preskúmanie týkajúce sa jeho dodávateľa/subdodávateľov a tým sa na neho fakticky prenesie kontrolná
činnosť, ktorá patrí správcovi dane na to vybavenému príslušnými oprávneniami.

47. Správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne uvádza skutoenosti, na základe ktorých

dospel k záveru, že žalobca vedel alebo mal vedie? aj o subjektoch, s ktorými obchodoval a vedel
alebo mohol a mal vedie?, že prijatím takýchto plnení sa bude podie3a? na obchodoch spojených s
daoovým únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty. Protokoly o prevzatí tovaru a prehliadke kvality
a množstva dodávaného tovaru, ktoré boli prílohou dodávate3ských faktúr potvrdzoval za kupujúceho
štatutárny zástupca žalobcu svojim podpisom a peeiatkou spoloenosti a za predávajúceho podpisoval

A. B., konate3, spolu s peeiatkou spoloenosti Tatra Trade Corporation, s.r.o., eo svedeí o tom, že
štatutárny zástupca žalobcu bol osobne angažovaný aj do obchodov s masívnou dubovou podlahou
a s C. A. B. sa stretávali pri prevzatiach tovaru a prehliadkach kvality a množstva dodávaného
tovaru. Štatutárny zástupca žalobcu sa navyše k obchodom s masívnou dubovou podlahou, a k ich
priebehu a zabezpeeeniu prepravy vôbec nevyjadril. C. A. B. riadil nákup a predaj tovaru vrátane

prepravy, štatutárnemu zástupcovi žalobcu muselo by? podozrivé, že za rôzne spoloenosti s rôznym
tovarom dohadovala obchody tá istá osoba, prieom tá istá osoba zabezpeeila aj predaj, eiže dodanie
deklarovaného tovaru s oslobodením od dane do Eeskej republiky, okrem iného pre spoloenos?
Happy World a.s., vrátane prepravy. Taktiež mu muselo by? podozrivé, preeo spoloenos? Tatra Trade
Corporation s.r.o. priamo nedodávala tovar s oslobodením od dane do Eeskej republiky.

48. Sám štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že v období celosvetovej hospodárskej a finanenej krízy
získal výhodné obchody s dubovou podlahou, pri nákupe ktorých uplatnil právo na odpoeítanie dane
a pri predaji, ktorých uplatnil oslobodenie od dane z titulu dodania predmetných tovarov do iného
elenského štátu, a že bezproblémovo získal aj dodávate3a aj odberate3a masívnej dubovej podlahy,

prieom prepravu predmetných tovarov nezabezpeeoval, iba získal daoovú výhodu - uplatnenie práva
na odpoeítanie dane z predmetných tovarov. Zo spôsobu realizácie deklarovaných obchodov je zrejmé,
že žalobca svojou ekonomickou einnos?ou žiadnu pridanú hodnotu vo vz?ahu k predmetu dohodnutých
plnení nevložil. Celkové fakturované sumy za predaj dubovej podlahy sú podstatne nižšie ako celkovéfakturované sumy za ich nákup, teda žalobca musel za ich nákup zaplati? viac, ako utažil za ich predaj,
eo nie je pri obchodoch obvyklé. Pri predaji dubovej podlahy bola uplatnená marža iba 0,45%, eo
taktiež nie je obvyklé pri obchodoch s predmetnou komoditou. Z uvedeného vyplýva, že pri uvedených

obchodoch nebolo cie3om dosiahnutie zisku z podnikania, ale uplatnenie práva na odpoeítanie dane
z pridanej hodnoty z predmetných tovarov a tým zníži? daoové povinnosti na dani z pridanej hodnoty.
Žalobca uplatnil odpoeítanie dane vo výške 55 583,55 eur z masívnej dubovej podlahy (5 faktúr), ktorú
nakúpil v zdaoovacom období január 2009, až v zdaoovacom období február 2009 a vo výške 32 656,25
eur (3 faktúry) až v zdaoovacom období marec 2009. Po vyhodnotení všetkých uvedených okolností

správca dane logicky dospel k záveru, že žalobca bol deklarovanými obchodmi úeastný na obchodoch
v podvodnom re?azci spoloeností spojených s únikom v oblasti dane z pridanej hodnoty, prieom vedel
a mohol a mal vedie?, že sa takýmto nákupom zúeastní plnení, ktoré sú súeas?ou podvodu na dani
z pridanej hodnoty.

49. Pod3a záverov daoových orgánov žalobca musel vedie? a ak nevedel, tak s oh3adom na všetky

okolnosti mohol a mal vedie?, že sa zapája do re?azca podozrivých obchodných transakcií, s ktorými
môže by? spojený podvod na dani. Predmetné dôkazy a indície vyhodnotili daoové orgány jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach a z tohto vyhodnotenia by bolo možné i pod3a názoru správneho súdu
súhlasi? so záverom, že žalobca konal neobozretne, kei za zistených okolností vstúpil do predmetných
obchodných transakcií.

50. Žalobca pod3a výpisu z obchodného registra v ease uskutoenenia predmetných transakcií a aj
doposia3 podniká primárne v oblasti výroby a spracovania plastov. Do obchodov s dubovou podlahou
sa pod3a vlastného vyjadrenia zapojil z dôvodu poklesu tržieb s vlastnými produktami a službami a pre
potreby udržania obratu spoloenosti, a to aj pri minimálnych obchodných maržiach.

51. Bez zrete3a na ukazovatele o obrate žalobcu v posudzovanom období a ich interpretáciu,
možno celkom jasne konštatova?, že pokia3 podnikate3 zaeína obchodova? v inom podnikate3skom
sektore, ako je jeho dovtedajšie zameranie, a uzatvára? nové obchodné vz?ahy, je nutné od neho
rozumne oeakáva?, že si preverí svojich nových obchodných partnerov, ich podnikate3skú minulos? a

aktuálne zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v ich mene s inými spoloenos?ami (aspoo vo verejne
prístupnom obchodnom registri), prípadne aj pôvod a vlastnosti tovaru, s ktorým mu vznikne právo
naklada?, vrátane možnosti jeho podnikate3ského zhodnotenia. Žalobca pod3a zistení správcu dane
žiadne podobné opatrenia nevykonal. Nevysvetlil, ako sa dostal k posudzovaným obchodom, s kým
jednalzadodávate3aazaodberate3a,ktozabezpeeovalprepravutovaru.Jednoduchonevedelobjasni?

žiadne konkrétne okolnosti uskutoenených obchodov s dubovou podlahou.

52. Žalobca teda neposkytol daoovým orgánom žiadne akceptovate3né vysvetlenie, z akého dôvodu bol
zaelenený do re?azca spoloeností obchodujúcich s predmetným tovarom, najmä s oh3adom na to, že
jeho dodávatelia zabezpeeovali prepravu tovaru priamo k žalobcovmu odberate3ovi v Eeskej republike.

Otázka, preeo žalobcov dodávate3 nedodal predmetný tovar priamo do Eeskej republiky, ale tento
obchod ponúkol žalobcovi, nebola v daoovom konaní zo strany žalobcu hodnoverne zodpovedaná. Túto
otázku si celkom prirodzene musel položi? žalobca tiež a pokia3 sa uspokojil s tým, že ide o štandardné
ve3koobchodné operácie, ktoré mu pomôžu udrža? klesajúci obrat, tak bui musel vedie?, že sa zapája
do podozrivej obchodnej transakcie, alebo konal nato3ko neobozretne, že sa vlastnou nedbanlivos?

ou zapojil do podvodného re?azca. Inými slovami, pokia3 sa bez predchádzajúcich skúseností s
obchodovaním s predmetnými komoditami a bez náležitého preverenia dodávate3skej a odberate3skej
spoloenosti, pôvodu a ureenia tovaru, pri obchodnej marži pod 0,5 %, zapojil do takéhoto obchodovania,
prevzal na seba riziko úeasti na konaní spojenom s nedovoleným daoovým únikom, ktorého daoovým
následkom môže by? nepriznanie odpoeítania DPH z týchto transakcií.

53. Za nepodložené považoval správny súd všeobecné tvrdenia žalobcu, že o subjektoch, s ktorými
obchodoval, mal dostatoené vedomosti. Toto tvrdenie je v rozpore s tým, že nevysvetlil, s kým za
dodávate3a a za odberate3a jednal a aké opatrenia v rámci obvyklej obchodnej opatrnosti prijal,
aby sa nestal súeas?ou podvodného re?azca spoloeností. Žalobca neobjasnil, ei nejaký kontrolný

mechanizmus uplatnil, a ako sa v jeho konaní prejavil.

54. Vyhodnotením všetkých dôkazov bolo v administratívnom konaní preukázané, že z posudzovaných
zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik a tento daňový únik bol dôsledkom podvodného konania.Zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s týmto podvodným konaním a žalobca ako priemerne
obozretný podnikateľ vedel alebo mohol a mal vedieť o tom, že jeho zdaniteľné obchody boli spojené s
podvodným konaním. Žalobca týmto zapojením sa do podvodného reťazca získal výhodu, ktorou bolo

zníženie vlastných daňových povinností na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia september
2008 až december 2008 a január 2009 až marec 2009. Vlastné daňové povinnosti vo výškach niekoľko
desiatok tisíc eur takýmto konaním znížil v zdaňovacích obdobiach september až december 2008 a
január 2009 na tisícky eur a vo februári a marci 2009 len na niekoľko sto eur.

VIII.
Záver

55. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd dospel k presvedeeniu o správnosti a zákonnosti správnou
žalobou žalobcu napadnutého rozhodnutia žalovaného a jemu predchádzajúceho rozhodnutia správcu

dane, ktorými žalobca nebol ukrátený na svojich právach, nako3ko sú v súlade s hmotným, aj procesným
právom, preto s poukazom na § 190 SSP správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

56. Pod3a § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd pod3a pomeru jeho úspechu vo veci voei
žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo

požadova?. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno prizna? len
výnimoene.

57. Pod3a § 467 ods. 3 SSP, ak kasaený súd zruší rozhodnutie správneho súdu a vec mu vráti na ialšie
konanie, správny súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasaeného konania.

58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd pod3a § 168 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP
a s oh3adom na to, že nárok na náhradu trov prvostupoového a kasaeného konania sa posudzuje
komplexne (spoloene) pod3a koneeného výsledku konania, a keiže žalobca nemal v konaní ani len
eiastoený úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu

ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadova?, správny súd preto úeastníkom právo na
náhradu trov konania nepriznal.

59. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho
doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o
konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §

440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že

sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.