Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, August 1, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 17C/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8123207392
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Lampartová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8123207392.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

2 17C/55/2023

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Lampartovou v spore žalobcu: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58 Bratislava – Ružinov, IČO: 36 062 235, právne
zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava
– mestská časť Ružinov , IČO: 53 255 739, proti žalovanému: 1. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXXX/XX, XXX XX A., o zaplatenie 772,54 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

2 17C/55/2023

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 772,54 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 772,54 EUR od 04.01.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky
vo výške 76,76 EUR, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Splnením povinnosti žalovaného uloženej mu týmto rozsudkom z a n i k á v rozsahu tohto
plnenia povinnosť D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., uloženej mu platobným

rozkazom Okresného súdu Prešov č.k. 17C/55/2023-41 zo dňa 05.09.2023 a splnením povinnosti
D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX A., uloženej mu platobným rozkazom Okresného
súdu Prešov č.k. 17C/55/2023-41 zo dňa 05.09.2023 z a n i k áv rozsahu tohto plnenia povinnosť
plnenia žalovaného na základe tohto rozsudku.

III. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania, vrátane trov odvolacieho konania,
v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

9 17C/55/2023

1. Žalobca sa žalobou doručenou dňa 03.08.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade
a D. E., pôvodne žalovaného v 2. rade (ďalej tiež prípadne ako „pôvodne žalovaný v 2. rade“) zaplatiť
mu spoločne a nerozdielne sumu 772,54 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo
sumy 772,54 EUR od 04.01.2022 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo
výške 76,76 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade je prevádzkovateľom motorového vozidla
zn. C. s EČV: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Pôvodne žalovaný v 2. rade je vodič

motorového vozidla zn. C. s EČV: G., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 06.10.2021 o
20:40 hod. spôsobil žalovaný v 2. rade ako vodič predmetným vozidlom v dôsledku dopravnej nehody
škodu na motorovom vozidle zn. H. s EČV: C., ktorého držiteľkou bola v tom čase poškodená I. E..
Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvnépoistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi v
zmysle ustanovenia § 24 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. povinnosť uhradiť poškodenej z poistného
garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca

poskytol dňa 01.12.2021 poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 150 EUR
a poistné plnenie vo výške 622,54 EUR. Žalobca si listom zo dňa 03.12.2021 uplatnil právo na náhradu
poistného plnenia voči žalovaným vo výške 772,54 EUR. Žalobca vyzval žalovaných v predmetnom liste,
aby uhradili dlžnú sumu do 03.01.2022. Žalovaní k do podania žaloby neuhradili dlžnú sumu ani len
čiastočne. Tým, že žalovaný v 1. rade nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods.

1 zákona č. 381/2001 Z. z., vznikol žalobcovi voči žalovanému v 1. rade oprávnený nárok na základe
ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., a to právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa
§ 24 ods. 2 uvedeného zákona, na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalobca poukázal na to, že žalovaný
v 1. rade zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového
vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Zároveň poukázal na to,
že žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú

porušením právnej povinnosti. Titulom regresu má žalobca voči žalovanému právo na náhradu toho, čo
za neho plnil poškodenému. Žalobca na podporu svojich tvrdení poukázal na - uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/134/2009 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1Obdo/26/2015 z 16.02.2016 (R 54/2017). Žalobca si od žalovaných uplatnil aj nárok na úrok
z omeškania, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky titulom vykonaného úkonu právnej služby

– predžalobnej výzvy podľa § 13a ods. 1 písm. d) v spojení s ust. § 10 ods. 1, ust. § 15 písm. a) a ust.
§ 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, a to v celkovej výške 76,76 EUR s DPH, pozostávajúce z jedného úkonu právnej služby po 61,74
EUR s DPH a jedného režijného paušálu k úkonu právnej služby po 15,02 EUR s DPH za rok 2023,

2. Súd vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu platobným rozkazom č.k. 17C/55/2023-41 zo dňa
05.09.2023, voči ktorému podal včas odpor iba žalovaný v 1. rade. Voči pôvodne žalovanému v 2. rade
sa stal predmetný platobný rozkaz právoplatný dňa 28.09.2023.

3. V odpore podanom na súd dňa 27.09.2023 žalovaný v 1. rade uviedol, že v čase, kedy bol

prevádzkovateľom motorového vozidla značky C. s EVČ G. bolo auto v nepojazdnom stave. Priznal,
že nezaplatil povinné zmluvného poistenia v danom čase. Ale čo sa týka dopravnej nehody, v čase
pred ňou a po nej, v tomto období mu jeho známy F. G., narodený XX.XX.XXXX, navrhol, že auto mu
odtiahne a opraví, aby spĺňalo všetky náležitosti pre cestnú komunikáciu a mohlo prejsť kontrolami,
ktorým podlieha. Bol to kamarát žalovaného v 1. rade, preto žalovaný v 1. rade ponuku prijal a dovolil

mu odniesť predmetné vozidlo. V čase dopravnej nehody, ktorú spôsobil žalovaný v 2. rade žalovaný
v 1. rade nevedel že F. G. bez jeho vedomia dovolil preňho cudzej osobe, voziť sa na jeho aute, o ktorom
F. G. riadne vedel, že auto nemôže ísť na cestnú komunikáciu. Žalovaný v 1. rade dodal, že žalovaného
v 2. rade osobne nepozná. Z papierov, ktoré obdržal vie, že nebol jediný v aute, ale žalobca nepozná
ani spolujazdkyňu. O tom, že predmetné vozidlo jazdilo po cestnej komunikácii a bola s ním spôsobená

dopravná nehoda sa žalovaný v 1. rade dozvedel až písomnou formou prostredníctvom polície SR –
dozvedel sa, že F. G. jeho auto niekomu zapožičal a auto bolo v rukách cudzích ľudí. Ak by žalovaný v 1.
rade vedel, že jeho vozidlo má niekto cudzí, okamžite by kontaktoval políciu SR a k dopravnej nehode
by nedošlo. Úprimne ho mrzelo, že žalovaný v 2. rade spôsobil s jeho autom ďalším účastníkom cestnej
premávky nepríjemnosti. Mal za to ale, že žalovaný v 1. rade užíval jeho auto neoprávnene, bez jeho

vedomia. Navrhol vykonať výsluch svedka F. G..

4. Žalobca v replike zo dňa 01.12.2023 zotrval na podanej žalobe voči žalovanému v 1. rade, pretože
považoval jeho odpor za nedôvodný v celom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný v 1. rade bol
v čase dopravnej nehody dňa 06.10.2021 prevádzkovateľom vozidla a pôvodne žalovaný v 2. rade,

voči ktorému je platobný rozkaz právoplatný, bol v čase dopravnej nehody dňa 06.10.2021 vodičom
vozidla, ktorým bola spôsobená škoda. Škodiace motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody
povinne zmluvne poistené - dopyt bol vykonaný v 11 poisťovniach, avšak podľa odpovedí poisťovní
výsledkom bolo, že poistná zmluva na škodiace motorové vozidlo nebola platne uzatvorená ani v jednej
poisťovni, čo nakoniec potvrdil aj žalovaný v 1. rade prostredníctvom odporu. Vzhľadom na vyššie

uvedené skutočnosti žalobca zastával názor, že ku dňu dopravnej nehody, t. j. ku dňu 06.10.2021 nebolo
vozidlo povinne zmluvne poistené. Žalovaný v 1. rade ako prevádzkovateľ vozidla bol povinný mať
vozidlo povinne zmluvne poistené. Jeho tvrdenie o nevedomom používaní vozidla pôvodne žalovaným
v 2. rade, ktoré mal podľa tvrdení žalovaného umožniť pán F. G., považoval žalobca za absolútneirelevantné, nakoľko predmetom tohto súdneho konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu
plnenia z poistného garančného fondu, ktoré poskytol poškodenému a nie neoprávnené používanie
vozidla inou osobou, či konanie osoby, ktorá neoprávnené používanie vozidla umožnila. Poukázal na §

430 ods. 1 Občianskeho zákonníka i judikát R 70/1969. Žalobca mal za to, že žalovaný umožnil svojou
nedbanlivosťou použitie vozidla či už svojmu kamarátovi, pánovi F. G., prípadne inej tretej osobe, v
prejednávanej veci pôvodne žalovanému v 2. rade. Žalovaný umožnil prístup ku kľúčom od vozidla
(čo vyplýva z podaného odporu, nakoľko súhlasil s odťahom a opravou vozidla na inom mieste), a
teda celkom jednoznačne svojou nedbanlivosťou umožnil použitie vozidla iným osobám, t.j. pánovi

F. G. a pôvodnému žalovanému v 2. rade, a to bez ohľadu na skutočnosť, či pánovi F. G. prípadne
inej osobe oznámil, že vozidlo nemôže ísť na cestnú komunikáciu. Poukázal tiež na odôvodnenie
rozsudkuKrajskéhosúduvŽiline,sp.zn.13Cob/127/2016.Žalobcazáveromzotrvalnatom,žežalovaný
zodpovedá podľa ust. § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako prevádzateľ motorového vozidla za
škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a titulom regresu má žalobca voči
žalovanému v 1. rade právo na náhradu toho, čo za neho plnil poškodenému. Žalovaný pitom nesúhlasil

s doplnením dokazovania výsluchom svedka F. G..

5. Žalovaný v 1. rade nevyužil možnosť dupliky.

6. V poradí prvým rozsudkom č.k. 17C/55/2023-65 zo dňa 26.04.2024 súd žalobu vo vzťahu

k žalovanému v 1. rade zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
v plnom rozsahu. Voči predmetnému rozsudku podal žalobca odvolanie, o ktorom Krajský súd
v Prešove rozhodol uznesením č.k. 11Co/47/2024-100 zo dňa 28.04.2025 tak, že rozsudok tunajšieho
súdu v spojení s opravným uznesením zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že dospel k záveru,

že súd si riadne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 191 a § 220 ods. 2 CSP, výsledky
vykonaného dokazovania náležite nevyhodnotil a rozhodnutie, najmä pokiaľ ide o právne posúdenie
veci, riadne a presvedčivo neodôvodnil. Podľa ustálenej súdnej praxe aj názorov právnej vedy
je subjektom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov
zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku, a to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný

prostriedok sám neriadil. Zákon iba v dvoch prípadoch pripúšťa, aby namiesto prevádzateľa za
škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedal niekto iný. Vylúčenie zodpovednosti
prevádzateľa podľa § 427 Občianskeho zákonníka prichádza do úvahy v prípade, ak 1. niekto použije
dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, 2. dopravný prostriedok bol zverený do
opravy opravárenskému podniku. O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide v

prípade, keď prevádzateľ nevedel o použití vozidla vôbec alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok
sa použitie za okolností, ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. O použitie dopravného
prostriedku proti vôli prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku
výslovne zakázal. Pri aplikácii § 430 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka súdy správne vychádzajú
z názoru, že postačuje splnenie len jednej z dvoch rovnocenne daných podmienok neoprávnenosti

použitia vozidla. V takomto prípade potom platí výlučná zodpovednosť tretej osoby. Zásada výlučnej
zodpovednosti osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa
je však prelomená v prospech spoločnej zodpovednosti pôvodcu škody a prevádzateľa v prípade,
že prevádzateľ zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou. Aj v takomto
prípade však ide naďalej o solidárnu zodpovednosť (pokiaľ súd sám neurčil zodpovednosť delenú podľa

§ 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Pre naplnenie podmienky nedbanlivosti z hľadiska § 430 ods.
1 vety druhej Občianskeho zákonníka postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický
vzťah prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného
prostriedku a ktorá je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby bol dopravný prostriedok
zneužitý, ani o jeho zneužití nevedel, prípadne že nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil,

nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie prostriedku v jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti
a na svoje postavenie, či osobné pomery vedieť mal a mohol (pozri napr. Občiansky zákonník, Veľký
komentár, I. Fekete 1. diel, Eurokódex 2011 str. 1121-1122, zhodne tiež Novotná, M. in. Števček, M.,
Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 -
450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019. s 1559). Odvolací súd ďalej uviedol, že v danom

prípade z výsluchu svedka F. G. na pojednávaní dňa 26.4.2024 celkom jednoznačne vyplynulo, že tejto
osobe zveril žalovaný v 1. rade svoje motorové vozidlo v nepojazdnom stave a bez uzatvoreného PZP
napriek tomu, že F. G. nebol opravárenským podnikom ani prevádzkovateľom živnosti oprávňujúcej
ho k vykonaniu opravy motorového vozidla. Z dokazovania zároveň nevyplynulo, že by žalovaný v 1.rade ako prevádzateľ motorového vozidla akýmkoľvek spôsobom (okrem ústneho zákazu) zabezpečil
vylúčenie možnosti, že motorové vozidlo bude v čase, kedy je mimo jeho dispozície, použité na jazdu.
Z dokazovania tiež nevyplynulo, že by žalovaný v 1. rade preveril, či F. G. ako súkromná fyzická

osoba bez špecifickej odbornej spôsobilosti na vykonávanie opráv motorových vozidiel skutočne môže
a dokáže zabezpečiť, že nedôjde k použitiu motorového vozidla v cestnej premávke, či už samotným
F. G. alebo inou osobou (napr. spôsobom bezpečného uschovania kľúčov, umiestnením vozidla v
uzavretom areáli a pod.). Súd sa tiež nezaoberal úvahou o tom, či žalovaný v 1. rade o uvedených
skutočnostiach spočívajúcich v existencii rizika použitia jeho nepoisteného motorového vozidla v čase,

kedy je odovzdané do dispozície inej súkromnej osobe vedieť mal a mohol. Medzery v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia pritom odvolací súd nemohol napraviť v konaní pred odvolacím súdom. Dodal,
že povinnosťou súdu prvej inštancie, viazaného vyššie vyslovenými právnymi názormi odvolacieho
súdu, bude riadne v súlade s platnou procesnou normou (ust. § 185 a nasl. CSP) a spôsobom
stanoveným pre vykonávanie dôkazov vykonať pre vec relevantné dôkazy, skutkový stav opätovne
komplexne vyhodnotiť, na zistený skutkový stav aplikovať všetky náležité hmotnoprávne ustanovenia,

a predovšetkým, pri opätovnom posúdení veci sa náležite vysporiadať so všetkými relevantnými
argumentmi sporových strán (v intenciách výhrad odvolacieho súdu uvedených v odôvodnení tohto
rozhodnutia) a vo veci opätovne rozhodnúť a rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2, 3, 4
CSP odôvodniť.

7. Súd nariadil termín pojednávania na deň 01.08.2025.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie (ešte na pojednávaní dňa 26.04.2024) listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v spise (na čl. 8 interný výpis zo systému žalobcu ohľadom likvidácie škody
poškodenej I. E., na čl. 9 výpis z účtu žalobcu o úhrade škody zo dňa 31.12.2021, na čl. 10 výpis zo

systému žalobcu ohľadom nepoistenia, resp. poistenia motorového vozidla, na čl. 11 výzva na náhradu
poistného plnenia zo dňa 03.12.2021 adresovaná žalovanému, vtedy žalovanému v 1. rade, spolu
s kópiou vrátenej zásielky na čl. 12, na čl. 13 výzva na náhradu poistného plnenia zo dňa 03.12.2021
adresovaná D. E. spolu s kópiou doručenky na čl. 14, na čl. 15 relácia dopravnej polície o priebehu
dopravnej nehody, a to až po čl. 18, na čl. 19 zápis o poškodení motorového vozidla zo dňa 08.10.2021,

na čl. 20 až 23 výpis z centrálnej evidencie motorových vozidiel k predmetnému motorovému vozidlu,
na čl. 24 uplatnenie práva na náhradu škody zo dňa 03.11.2021, na čl. 24 rubovej strane výzva na
zaplatenie – urgencia regresného nároku zo dňa 03.12.2021, na čl. 25 výpočet výšky škody, na čl.
26 faktúra č. 21118 za opravu motorového vozidla poškodenej, vystavená dňa 15.10.2021, na čl. 27
vybavenie škodovej udalosti zo dňa 20.10.2021, a to list vybavujúcej poisťovne Uniqa, adresovaný

AUTODOPRAVY Geci Borov, s.r.o., na čl. 27 rubovej strane list zo dňa 20.10.2021 zo strany Uniqa
poisťovne o tom, že bola vybavená poistná udalosť, list je adresovaný poškodenej, na čl. 28 oznam
o poukázaní náhrady škody zo dňa 30.11.2021, na čl. 29 pokus o zmier zo dňa 09.06.2023 adresovaný
žalovanému, na čl. 29 rubovej strane pokus o zmier zo dňa 09.06.2023 adresovaný D. E., na čl. 30
potvrdenia, resp. podacie hárky k zásielke č. RF 897827099 SK a k zásielke č. E.), výsluchom svedka

F. G., oboznámil sa so skutkovými tvrdeniami strán sporu i ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný
skutkový stav:
9. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a relácie dopravnej polície o priebehu dopravnej nehody
zo dňa (čl. 15 a nasl.) vyplýva, že dňa 06.10.2020 o 20:40 bola vozidlom zn. C. s EČV: G. spôsobená
dopravná nehoda, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom vozidle zn. H. s EČV: C., ktorého

držiteľkoubolavtomčasepoškodenáI.E..Vodičomvozidlazn.C.sEČV:G.bolD.E.,nar.XX.XX.XXXX.
Z výpočtu výšky škody (čl. 25) vyplýva, že na vozidle poškodenej bola spôsobená škoda 772,54 EUR.

10. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu a lustrácie v centrálnom registri motorových vozidiel
(čl. 21) vyplýva, že vlastníkom vozidla zn. C. s EČV: G. v čase nehody bol žalovaný v 1. rade. Predmetné

motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody povinne zmluvne poistené (viď výsledky lustrácií
poistení na č.l. 10).

11. Z nesporných skutkových tvrdení žalovaného vyplynulo, že tento zveril svoje motorové vozidlo F. G.,
ako svojmu kamarátovi, do opravy, pretože motorové vozidlo nebolo pojazdné.

12. Zo svedeckej výpovede F. G. vyplynulo, že tento mal u seba predmetné motorové vozidlo žalovaného
v 1. rade z dôvodu, že mu ho žalovaný v 1. rade zveril do opravy. Svedok mal motorové vozidlo pripraviť
na STK, nakoľko nebolo spôsobilé prevádzky na cestných komunikáciách. Svedok si nespomínal, akosa k nemu motorové vozidlo dostalo, ale predpokladal, že ho pritiahli. Z výpovede ďalej vyplynulo, že
svedok vykonával predmetnú opravu auta ako svoj koníček, vo voľnom čase. Svedok dal D. E. kľúče od
predmetného motorového vozidla iba za tým účelom, aby sa mohli s kamarátkou menovaného ohriať,

keďže bola v ten večer zima. Vyslovene im zakázal predmetné motorové vozidlo použiť na prevádzku
v cestnej premávke. D. E. však napriek zákazu a napriek technickému stavu predmetného motorového
vozidla s ním vyšiel do premávky. Z výpovede svedka vyplynulo, že v tom čase už auto bolo viacmenej
opravené, predovšetkým bolo pojazdné, avšak malo byť ešte v technickom stave nevyhovujúcom na
použitie v cestnej premávke.

13. Z nesporných skutkových tvrdení strán sporu, z interného systému žalobcu ohľadom likvidácie
poistnej udalosti, listov žalobcu zo dňa 20.10.2021 a 30.11.2021 o vybavení poistnej udalosti, ako aj
z výňatku výpisu z účtu žalobcu pre deň 01.12.2021 vyplýva, že žalobca dňa 01.12.2021 poskytol
poisťovni poškodenej z poistného garančného fondu poistné plnenie vo výške 150 EUR a 622,54 EUR.

14. Listom zo dňa 03.12.2021 (č.l. 11) žalobca vyzval žalovaného v 1. rade na náhradu poistného
plnenia vo výške 772,54 EUR v lehote do 03.01.2022. Zásielka sa žalobcovi vrátila dňa 05.01.2022 ako
neprevzatá v odbernej lehote.

15. Zistený skutkový stav súd právne posúdil nasledujúco:

16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“), povinnosť uzavrieť
poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa

držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla
alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy
prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca.

17. Podľa § 3 ods. 3 zákona o PZP osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu

podľa odseku 1, je povinná uzavrieť poistnú zmluvu najneskôr v deň prvého použitia motorového
vozidla. Osoba, na ktorú sa vzťahuje povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa odseku 2, je povinná
takúto poistnú zmluvu uzavrieť podľa § 16 pri vstupe cudzozemského motorového vozidla na územie
Slovenskej republiky.

18. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona o PZP kancelária poskytuje z poistného garančného fondu
poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez
poistenia zodpovednosti.

19. Podľa § 24 ods. 7 zákona o PZP kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu

podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti
poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods.
1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo
plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).

20. Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „Občiansky zákonník“) každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

21. Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný

prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

22. Podľa § 430 ods. 1 Občianskeho zákonníka namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije
dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s
ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil.

23. Podľa § 430 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas
opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného
prostriedku.24. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú
úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne
a včas.

26. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

27. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29.Podľa§3ods.1nariadeniavládySRč.87/1995Z.z.výškaúrokovzomeškaniajeo5percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

30.Spoukazomnaprávnezáveryuvedenévrozhodnutíodvolaciehosúdu(viďbod6.tohtoodôvodnenia

rozsudku) a judikatúru súd po vyhodnotení dôkazov, každého jednotlivo i všetkých v ich vzájomnej
súvislosti, s poukazom na zistený skutkový stav a citovanú právnu úpravu dospel k záveru, že popri
pôvodnom žalovanom v 2. rade zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou predmetného motorového
vozidla aj žalovaný ako vlastník predmetného motorového vozidla, a teda prevádzkovateľ (prevádzateľ),
a to podľa § 430 ods. 1 druhej vety Občianskeho zákonníka.

31. Podnikom, v ktorom sa oprava vykonáva je nielen opravárenský podnik, ale aj opravár (fyzická
osoba), ktorá vykonáva opravárenskú činnosť na základe povolenia národného výboru poskytovať túto
činnosť (R 3/1984).

32. Žalovaný v 1. rade prenechal svoje motorové vozidlo svedkovi F. G., ktorý nie je opravárenským
podnikom, ani prevádzkovateľom živnosti oprávňujúcej ho k vykonaniu opravy motorového vozidla.
Jednoznačne je tak vylúčený prechod zodpovednosti za škodu na F. G. podľa § 430 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

33. V tejto súvislosti súd podporne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z
25.01.2011,sp.zn.25Cdo3874/2008:„Vdanejveciodovzdalprevádzkovateľvozidlosvojmuznámemu,
ktorý mal síce vykonať jeho opravu, ale nie ako podnikateľ v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ak
nešlo o prípad podľa § 430 ods. 1 OZ, nemohlo v tejto situácii dôjsť k presunu zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla podľa § 430 ods. 2 OZ.“

34. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v 1. rade ako prevádzateľ motorového
vozidla akýmkoľvek spôsobom (dokonca ani vo forme ústneho zákazu) zabezpečil vylúčenie možnosti,
že sa motorové vozidlo v čase, kedy je mimo jeho dispozície, nedostane do premávky a nebude
použité na jazdu. Z tvrdení žalovaného iba vyplynulo, že F. G. dal kľúče od auta D. E. bez vedomia

žalovaného, avšak žalovaný ani vôbec nespomenul, že by čo i len F. G. zakázal použiť motorové vozidlo,
resp. akým iným spôsobom zabezpečil, aby nedošlo k použitiu motorového vozidla. Z vykonaného
dokazovania ani nevyplynulo, že by žalovaný preveroval a spoliehal sa na to, že vozidlo zveruje osobe
so špecifickou odbornou spôsobilosťou na vykonávanie opráv motorových vozidiel a že by z nejakých
dôvodov považoval za dostatočne zabezpečené, že ani F. G., ani iná osoba nemôže použiť motorové

vozidlo v premávke. Taktiež nevyplynulo, že by sa spoliehal na to, že by F. G. mal zabezpečiť nejakým
vopred dohodnutým spôsobom, aby nedošlo k použitiu motorového vozidla v premávke (napríklad
spôsobom bezpečného uschovania kľúčov, umiestnením vozidla v uzavretom areáli a podobne).
Konanie žalovaného je vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti potrebné hodnotiť ako nevedomúnedbalosť, keďže konanie žalovaného – zverenie motorového vozidla do opravy kamarátovi, bez
akéhokoľvek zabezpečenia, vyslovene umožňovalo zneužitie dopravného prostriedku v neprítomnosti
žalovaného, k čomu v konečnom dôsledku i došlo, keď svedok F. G. odovzdal kľúče ďalšej, tretej osobe,

ktorú žalovaný ani nepozná. Žalovaný ako prevádzateľ motorového vozidla vzhľadom na okolnosti
daného prípadu mal a mohol vedieť, že môže dôjsť k uvedeniu motorového vozidla do prevádzky
zneužitím. Za pozornosť tiež stojí skutočnosť, že nie je známe, ako boli žalovaný a svedok dohodnutí
opoužitímotorovéhovozidlapri/pooprave,keďžeztvrdenížalovanéhoaanizdokazovanianevyplynulo,
ako malo byť overené spojazdnenie motorového vozidla, hoci prirodzene k tomuto vie dôjsť iba

použitím motorového vozidla. Je pritom irelevantné, že žalovaný nevedel, že jeho prípadný výslovný,
či konkludentný pokyn nepoužívať motorové vozidlo nie je postačujúci pre zabezpečenie motorového
vozidla proti zneužitiu.

35. Vzhľadom na vyššieho uvedené skutočnosti a s poukazom na citovanú právnu úpravu súd vyhovel
žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného na zaplatenie tak dlžnej sumy, ako aj úrokov

z omeškania a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

36. Čo sa týka výšky vzniknutej škody, ktorú vyplatil žalobca, táto vyplýva z predložených listinných
dôkazov (viď bod 13. tohto odôvodnenia).

37. Čo sa týka úrokov z omeškania, žalovaný sa dostal do omeškania márnym uplynutím lehoty na
plnenie v zmysle výzvy zo dňa 03.12.2021, ktorá uplynula dňom 03.01.2022. Výška sadzby úroku
z omeškania bola určená v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5
percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, pričom základná úroková sadzba ECB ku dňu

04.01.2022 bola vo výške 0 %.

38. Ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky súd žalobcovi priznal i nárok na zaplatenie 76,76
EUR, keďže žalobca preukázal, že mu bola poskytnutá právna služba pred začatím tohto konania, a to
realizácia predžalobnej výzvy, za ktorú prináleží podľa § 10 ods. 1 v spojení s § 13a ods. 1 písm. d), §

16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. odmena vo výške 61,74 EUR s DP a režijný paušál vo
výške 15,02 EUR s DPH.

39.KeďžežalovanýjezodpovednýzaškoduspôsobenúprevádzkoumotorovéhovozidlapopriD.E.,ako
vodičovi, ktorý v čase vzniku škody viedol škodiace motorové vozidlo a tento bol na regresnú náhradu

škody zaviazaný platobným rozkazom na časť uplatnenej sumy bol zaviazaný platobným rozkazom
č.k. 17C/55/2023-41 zo dňa 05.09.2023, súd druhým výrokom určil, že splnením povinnosti plnenia
podľa predmetného platobného rozkazu zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia žalovaného
uloženého týmto rozsudkom a zároveň splnením povinnosti žalovaného uloženého týmto rozsudkom
zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť plnenia D. E. uloženej predmetným platobným rozkazom.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
41. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

42. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

43. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

44. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

45. O trovách konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP,

ako aj v spojení s § 396 ods. 1 a 3 CSP tak, že plne úspešnému žalobcovi súd priznal voči neúspešnému
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude v súlade s § 262 ods.
2 CSP rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudkuPoučenie:

2 17C/55/2023

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.