Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/65/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200388
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:5022200388.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroš (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobcu: CAFEEINEX, s. r. o., so sídlom: Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 53 694 333, právne
zast.: Mgr. Martin Danišovič, advokát, so sídlom: Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, IČO: 42 137 322,
proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova
14366/64A, 831 04 Bratislava, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. B. C., nar.:
XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXX/XX, XXX XX E., 2/ F. F. E., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. XXX/
X, XXX XX G., 3/ F. F. E., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 4/ F. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 5/ F. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F.
G.XXXX/XX,XXXXXH.-H.,6/F.K.B.,nar.:XX.XX.XXXX,trvalebytom:F.G.XXXX/XX,XXXXXH.-H.,
7/ F. L. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 8/ F. F. L., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom: F. G. XXXX/XX, XXX XX H. - H., 9/ A. H. L., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXXX/
XX, XXX XX H. - H., 10/ BAVLNÁRSKE ZÁVODY-TEXICOM, s. r. o., so sídlom: Textilná 23, 034 01
Ružomberok, IČO: 36 388 777, 11/ A. B. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXXX/X, XXX XX H. -
H., 12/ J. M., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: F. G. XXXX/X, XXX XX H. - H., 13/ Mesto Ružomberok, so

sídlom: Nám. A. Hlinku 1098/1, 034 01 Ružomberok, právne zast.: JUDr. Dominika Lidayová Bašaryová,
advokátka, so sídlom: Riadok 1962/7, 034 01 Ružomberok, 14/ A3UM 21, s. r. o., so sídlom: Malé Tatry
21, 034 05 Ružomberok, IČO: 36 411 914, za účasti Okresnej prokuratúry Ružomberok, so sídlom:
Dončova8,03453Ružomberok,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiaMinisterstvadopravyavýstavby
Slovenskej republiky č. 06014/2022/SSSVP/39677 zo dňa 06.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Ďalším účastníkom konania náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Stavebný úrad Mesta Ružomberok (ďalej ako „stavebný úrad“) vydal dňa 11.01.2021 rozhodnutie
(stavebné povolenie) sp. zn. OSS-195-11/2021-VM, ktorým v stavebnom konaní podľa § 66 zákona
č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších
predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“ alebo „zákon č. 50/1976 Zb.“) povolil stavbu „Radová zástavba
– 2. Etapa, rodinné domy, byty a detské centrum, SO 02 byty a detské centrum“ na pozemkoch registra

„C“ KN parc. č. 16637/1 a 16637/28 v k. ú. H. (ďalej ako „stavba“) stavebníkovi, t. j. spoločnosti A3UM
21, s. r. o. (ďalší účastník konania 14/ v tomto súdnom konaní). Uvedené rozhodnutie stavebného úradu
nadobudlo právoplatnosť dňa 24.02.2021.2. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal okresný prokurátor protest č. Pd 28/21/5508-4
zo dňa 07.05.2021. Prokurátor namietal nedodržanie ustanovení § 39a ods. 1 a 2, § 54, § 58 ods. 1, §
59 ods. 1, § 60 ods. 1, § 61 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 písm. a) až e) a ods. 4, § 139 ods. 2 písm. a) až

d), § 140 Stavebného zákona, § 8 ods. 1 písm. a) až g) a ods. 2 písm. a) až f) vyhlášky Ministerstva
životného prostredia č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú ustanovenia stavebného zákona (ďalej ako
„Vyhláška“), § 3 ods. 1, 2, 4 a 5, § 32 ods. 1 a 2, § 46 a § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“ alebo „zákon
č. 71/1967 Zb.“). Okresný prokurátor v podanom proteste uviedol, že stavebný úrad nesprávne určil

okruh účastníkov stavebného konania s odvolaním sa na ust. § 59 v spojení s ust. § 139 ods. 2 písm. d)
Stavebného zákona, či už vo vzťahu k podávateľom podnetu ako k vlastníkom susednej nehnuteľnosti,
alebo vo vzťahu k Mestu Ružomberok ako vlastníkovi susednej parcely. Okresný prokurátor taktiež
považoval samotné odôvodnenie stavebného povolenia za nedostatočné, nakoľko obsahovalo okrem
stručnej informácie o priebehu konania len všeobecné konštatovanie, že stavebný úrad preskúmal
podanú žiadosť z hľadísk uvedených v § 63 Stavebného zákona, pričom uvedené ust. sa aplikuje

len v prípade povoľovania jednoduchých a drobných stavieb. Z uvedeného dôvodu vyplývajú dôvodné
pochybnosti o rozsahu preskúmavania predloženej žiadosti, či pri jej preskúmavaní stavebný úrad
postupoval podľa § 62 alebo § 63 Stavebného zákona, nakoľko z povinnosti vyplývajúcej z ust. § 62
ods. 1 písm. a) Stavebného zákona mal konať a skúmať, či dokumentácia spĺňa podmienky územného
rozhodnutia. Okresný prokurátor ďalej uviedol, že územným rozhodnutím boli v rámci SO 01 Rodinné

domy umiestnené štyri rodinné domy, čo predstavovalo 6 bytových jednotiek (ďalej ako „BJ“) a v rámci
SO 02 Byty a detské centrum bolo umiestnené detské centrum s materskou škôlkou a 7 BJ (spolu 13 BJ),
pričom v stavebnom povolení je len v objekte SO 02 povolených až 21 BJ a v povoľovanej časti objektu
SO 01 je povolených 6 BJ (spolu až 27 BJ). Okresný prokurátor taktiež uviedol rozdiel v odstupových
vzdialenostiach predmetnej stavby od susedných pozemkov oproti územnému rozhodnutiu, rozdiel v

podlažnostiobjektovoprotiúzemnémurozhodnutiu,akoajrozdielvpôdorysnýchavýškovýchrozmeroch
oproti územnému rozhodnutiu. K tomuto dodala, že s uvedenými skutočnosťami sa mal stavebný úrad
vysporiadať, a to nielen v súvislosti s ust. § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, ale aj v súvislosti s
ust. § 62 ods. 4 Stavebného zákona. Okresný prokurátor taktiež vytkol stavebnému úradu, že písomnosti
určené vlastníkovi susediacich parciel v právoplatnom skončenom konaní zasielal na adresu správcu

konkurznej podstaty, pričom v stavebnom konaní písomnosti zasielal priamo na adresu obchodnej
spoločnosti, ktoré sa mu vrátili z dôvodu, že adresát je neznámy. Na základe uvedených námietok
považoval okresný prokurátor rozhodnutie za nepreskúmateľné a v rozpore so zákonom, a preto ho
požiadala ako nezákonné zrušiť.

3. Stavebný úrad podanému protestu nemienil vyhovieť, a preto ho listom č. OSS-2402- 9/2021-VM zo
dňa09.06.2021predložilvsúlades§24ods.6zákonač.153/2001Z.z.oprokuratúrevzneníneskorších
predpisov (ďalej len „Zákon o prokuratúre“) spolu so spisovým materiálom a doručenými vyjadreniami
účastníkov konania na rozhodnutie svojmu bezprostredne nadriadenému orgánu – Okresnému úradu
Žilina.

4. Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „okresný úrad“ alebo „orgán verejnej
správy“) vydal dňa 27.07.2021 v konaní o proteste prokurátora podľa § 24 Zákona o prokuratúre
rozhodnutie č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-007 v znení opravy vykonanej listom Okresného úradu
Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2021/027988-033 zo dňa 09.11.2021,

ktorým podľa § 24 ods. 8 Zákona o prokuratúre vyhovel podanému protestu prokurátora a napadnuté
rozhodnutie (t. j. právoplatné rozhodnutie Mesta Ružomberok č. OSS-195-11/2021-VM zo dňa
11.01.2021, t. j. stavebné povolenie) zrušil (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie
okresného úradu“). V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že porovnaním obsahu dokumentácie
pre vydanie územného rozhodnutia odsúhlasenou stavebným úradom v územnom konaní a obsahu

projektovej dokumentácie odsúhlasenou ním v stavebnom konaní (odhliadnuc od určitých nesprávnosti
v údajoch týkajúcich sa výškového a pôdorysného usporiadania vrátane funkčného určenia stavieb)
dospel k rovnakému záveru, že zmeny medzi týmito dokumentáciami týkajúce sa hmotového,
stavebnotechnického riešenia vrátane vnútorného dispozičného a funkčného usporiadania v nich
navrhnutých stavieb a s tým súvisiace zmeny aj v ich umiestnení vo vzťahu k susedným pozemkom

a stavbám a k miestnej komunikácii, boli takými zásadnými zmenami oproti podmienkam určeným
v územnom rozhodnutí, ktorých povoleniu jednoznačne malo predchádzať nové územné konanie a
rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia podľa § 41 ods. 1 Stavebného zákona. Ďalej
bolo v rozhodnutí okresného úradu uvedené, že len všeobecné konštatovanie stavebného úradu, žežiadosť preskúmal z hľadísk uvedených v ust. § 62 ods. 1 alebo podľa § 63 Stavebného zákona a že
v priebehu konania nezistil, že by uskutočnením stavby mali byť ohrozené verejné záujmy chránené
Stavebným zákonom a podľa osobitných predpisov alebo neprimerane obmedzené či ohrozené práva a

oprávnené záujmy ostatných účastníkov konania s prihliadnutím na vytýkané porušenie ust. § 59 ods. 1
písm. b) Stavebného zákona ako aj ďalšie vyššie uvedené zistené nedostatky, ktorých sa stavebný úrad
pri posudzovaní povoľovanej stavby dopustil, skutočne nie je možné považovať za súladné s citovaným
ustanovením Správneho poriadku. Už tým, že stavebný úrad stavebníka nevyzval na podanie návrhu
na zmenu územného rozhodnutia prinajmenšom vyvoláva opodstatnené závery, že stavebný úrad sa

nedostatočne venoval tejto hmotnoprávnej zákonnej požiadavke, ktorá tvorila podmieňujúcu podstatu
pre vydanie stavebného povolenia, a preto stavebné povolenie z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho
úradného postupu a z nesprávneho a nedostatočného posúdenia predmetu konania porušujúceho ust.
§ 62 ods. 1 Stavebného zákona, nemohlo byť v súlade so zákonom. Okresný úrad sa stotožnil s
odôvodnením okresného prokurátora, že stavebný úrad pri vymedzovaní okruhu účastníkov stavebného
konania nepostupoval v súlade s ust. § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona, v stavebnom konaní

postupoval jednostranne a výlučne len v prospech stavebníka bez ohľadu na možný, resp. potencionálny
dopad povoľovanej stavby na užívacie práva osôb podávajúcich podnet ako vlastníkov susednej bytovej
stavby rodinného domu, ktorým bez opory v podkladoch rozhodnutia nepriznal postavenie účastníkov a
tým im uprel ich zákonné právo zúčastniť sa stavebného konania, pričom okresný úrad sa stotožnil aj
s odôvodnením okresného prokurátora, že stavebný úrad postavenie účastníka konania nepriznal ani

mestu Ružomberok ako vlastníkovi susedného pozemku. Čo sa týka námietky okresného prokurátora
o tom, že stavebný úrad nedoručoval písomnosti správne, tak túto námietku okresný úrad nepovažoval
za dôvodnú. S ohľadom na dôvodné námietky bolo stavebné povolenie zrušené. Okresný úrad uviedol,
že stavebný úrad po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o proteste prokurátora a po vrátení mu
správneho spisu, bude povinný stavebné konanie podľa § 29 ods. 1 v spojení s ust. § 40 ods. 1

Správneho poriadku prerušiť do právoplatného skončenia konania o predbežnej otázke, ktorou je
rozhodnutie o zmene právoplatného územného rozhodnutia č. OSS-5915/4606/2014-TA1-1-AV zo dňa
13.08.2014 postupom podľa § 41 ods. 1 a nasl. Stavebného zákona.

5. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu boli podané odvolania. Ministerstvo dopravy a výstavby

Slovenskej republiky (ďalej ako „ministerstvo“) ako odvolací orgán na základe podaných odvolaní
preskúmalonapadnutérozhodnutieokresnéhoúraduvodvolacomkonaníapodľa§59ods.2Správneho
poriadku v spojení s § 24 ods. 7 Zákona o prokuratúre svojim rozhodnutím zo dňa 06.04.2022 vedeným
pod číslom 06014/2022/SSSVP/39677 zamietlo podané odvolania a napadnuté rozhodnutie okresného
úradu potvrdilo (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie ministerstva“). Predmetné

rozhodnutie ministerstva nadobudlo právoplatnosť dňa 06.05.2022. Ministerstvo uviedlo, že zistilo
medzi územným rozhodnutím a staveným povolením rozdiely: účel stavby, dispozično-prevádzková
skladbavnútornýchpriestorov,početnebytovýchpriestorov,početbytovýchjednotiek,zmenynárokovna
parkovanie, pôdorysné tvary a rozmery stavby, zastavaná plocha stavby, odstupové vzdialenosti stavby,
výška stavby, podlažnosť stavby, ktoré rozdiely v konečnom dôsledku preukazujú, že stavebný úrad v

stavebnom konaní povolil stavbu inú ako tú, na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Podľa názoru
ministerstva nie je napadnuté stavebné povolenie v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, ktoré
stavebnému povoleniu predchádzalo, čo zakladá nezákonnosť napadnutého stavebného povolenia.
Stavebný úrad sa v stavebnom povolení vyššie uvedenými rozdielmi vôbec nezaoberal, navyše
uvedené zmeny oproti územnému rozhodnutiu v stavebnom povolení neuviedol a ani ich neodôvodnil.

Ministerstvo konštatovalo, že zmeny medzi dokumentáciami pre územné rozhodnutie a projektom
pre stavebné povolenie boli takými zásadnými zmenami oproti podmienkam určeným v územnom
rozhodnutí, ktorých povoleniu malo jednoznačne predchádzať nové územné konanie a rozhodnutie
o zmene právoplatného územného rozhodnutia v zmysle ust. § 41 ods. 1 Stavebného zákona. S
ohľadom na vyššie preukázané zistenia vyplývajúce z porovnania územného rozhodnutia so stavebným

povolením a s poukazom na uvedené skutočnosti v odôvodnení stavebného povolenia týkajúce sa
preskúmania žiadosti stavebným úradom v stavebnom konaní v zmysle ust. § 63 Stavebného zákona,
bolo konštatované, že stavebný úrad sa v predmetnom konaní nezaoberal súladom dokumentácie s
podmienkami územného rozhodnutia tak, ako mu to vyplýva z ust. § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného
zákona, nakoľko v opačnom prípade by zistené rozdiely (odchýlky) voči územnému rozhodnutiu

práve v odôvodnení svojho rozhodnutia musel riadne uviesť a náležite vyhodnotiť. Ministerstvo
k dobromyseľnosti nadobudnutých práv uviedlo, že v konaní o proteste prokurátora zákon neukladá
správnemu orgánu povinnosť vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva ani na ne prihliadať pri
rozhodovaní o proteste, pričom však preskúmaním odvolaniami napadnutého rozhodnutia okresnéhoúradu a kompletného spisového materiálu v predmetnej veci bolo preukázané, že nezákonnosť postupu
stavebného úradu v stavebnom konaní a nezákonnosť vydaného stavebného povolenia v danom
prípade prevyšuje aj nad dobromyseľne nadobudnutými právami nového stavebníka ako adresáta

právoplatného stavebného povolenia, a preto stavebné povolenie nie je možné ponechať v platnosti.
Ministerstvo preskúmalo vec v odvolacom konaní a rozhodlo tak, že odvolania zamietlo a potvrdilo
napadnuté rozhodnutie.

Súdne konanie

6. Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Žiline domáhal preskúmania a zrušenia
napadnutého rozhodnutia. Žalobca poukázal na tvrdenie ministerstva v napadnutom rozhodnutí, že v
súvislosti s podaním protestu prokurátora sa správne orgány nemusia zaoberať dobromyseľnosťou a v
rámci rozhodovania o proteste prokurátora ani nemusia prihliadať na takéto práva, nakoľko podľa názoru
ministerstva zákon správnym orgánom neukladá povinnosť vyhodnocovať dobromyseľne nadobudnuté

práva v konaní o proteste prokurátora, pričom k predmetnému záveru ešte ministerstvo stroho uviedlo,
že nezákonnosť postupu stavebného úradu v stavebnom konaní a nezákonnosť vydaného stavebného
povolenia v preskúmavanom prípade prevyšuje nad dobromyseľne nadobudnutými právami žalobcu
ako stavebníka. Žalobca mal za to, že prezentované právne závery ministerstva ohľadne dobromyseľne
nadobudnutých práv sú v rozpore so základnými princípmi právneho štátu. Žalobca mal za to, že tak

ministerstvo ako aj okresný úrad sa v súvislosti s konaním o proteste prokurátora museli zaoberať
vyhodnotením zásahu do práv, ktoré žalobca ako stavebník v dobrej viere nadobudol v súvislosti
s právoplatným stavebným povolením. Ak tak ministerstvo a ani okresný úrad nevykonali, zaťažili
svoje rozhodnutia vadou, nakoľko nevyhodnotenie zásahu do dobromyseľne nadobudnutých práv je
zásahom do subjektívnych práv žalobcu. Žalobca taktiež poukázal na skutočnosť, že v súvislosti

s výnimočnosťou rušenia právoplatných rozhodnutí bolo v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky opakovane akcentované, že princíp právnej istoty a legitímnych očakávaní má byť priorizovaný
pred princípom zákonnosti rozhodnutia. Ide najmä o rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pod sp. zn. 4Sž/31/2002 (ide o rozhodnutie uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho
súdu SR pod R 35/2003). Tiež žalobca poukázal na skutočnosť, že viacero rozhodnutí Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v súvislosti s konaniami o mimoriadnych opravných prostriedkoch (čo
zahrňuje aj konanie o proteste prokurátora proti právoplatnému rozhodnutiu) akcentujú na povinnosť
konajúcich orgánov vyhodnocovať a prihliadať na dobromyseľnosť adresátov nezákonných rozhodnutí
(napr. už citované rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/31/2002 alebo
sp. zn. 10Sžk/27/2017, sp. zn. 6Sžp/19/2012, sp. zn. 6Sžp/25/2013 a sp. zn. 10Sžk/58/2018). S

prihliadnutím na skutočnosti uvedené vo vyššie označených žalobných bodoch, mal žalobca za to,
že rozhodnutie ministerstva je nezákonné, nakoľko tak napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie
okresného úradu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň rozhodnutie
vzhľadom na nedostatok uvedených dôvodov ohľadne posúdenia dobromyseľne nadobudnutých práv,
je nepreskúmateľné a arbitrárne. Žalobca taktiež uviedol, že nezákonným rozhodnutím ministerstva

v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím došlo k nezákonnému zásahu do subjektívnych práv
žalobcu, nakoľko žalobca bol ako účastník administratívneho konania rozhodnutím orgánu verejnej
moci ukrátený na svojich právach, nakoľko z dôvodu nezákonného zrušenia stavebného povolenia
žalobca ako stavebník nemôže bez existencie právoplatného stavebného povolenia už zrealizovanú
stavbu riadne skolaudovať, nadobudnúť vlastnícke právo k dokončeným bytom a nebytovým priestorom

a tieto následne previesť do vlastníctva svojim zmluvným partnerom, nakoľko žalobca je spoločnosťou
zaoberajúcou sa developerskou činnosťou. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby súd zrušil
napadnuté rozhodnutie ministerstva, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu a vec
vrátil orgánom verejnej správy na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

7. Ďalší účastník konania 11/ sa k podanej žalobe vyjadril, že Zákon o prokuratúre nikde vo svojich
ustanoveniach neuvádza, že pri rozhodovaní o dôvodnosti protestu prokurátora je orgán verejnej správy,
prípadne jeho nadriadený orgán povinný vyhodnocovať dosah prípadného zrušenia napadnutého
správneho aktu na dobromyseľne nadobudnuté práva. Ak by tak orgán verejnej správy urobil, tak
by konal nad rámec toho, čo mu zákon umožňuje. Podľa jeho názoru protest prokurátora nemožno

považovať ani za mimoriadny opravný prostriedok. Taktiež uviedol, že možno odôvodnene pochybovať
o dobromyseľnosti nadobudnutých práv, do ktorých vstúpil žalobca. K tomuto uviedol, že vydaniu
napadnutého stavebného povolenia predchádzalo vydanie územného rozhodnutia mesta Ružomberok,
v ktorom vystupoval A. H. L. (ďalší účastník konania 9/ v tomto súdnom konaní) ako navrhovateľa spoluautor dokumentácie pre územné rozhodnutie a spoločnosť A3UM 21, s. r. o. (ďalší účastník
konania 14/ v tomto súdnom konaní) ako vlastník nehnuteľností – pozemkov, na ktorých sa mal
predmetný investičný zámer realizovať. Spoločnosť A3UM 21, s. r. o. (ďalší účastník konania 14/

v tomto súdnom konaní) napriek uvedenému požiadala o vydanie stavebného povolenia na podklade
predmetného územného rozhodnutia a to navzdory tomu, že podľa jeho názoru minimálne jedna osoba
oprávnená konať v mene tejto spoločnosti musela mať vedomosť o tom, že projektová dokumentácia k
stavebnému povoleniu nespĺňa podmienky určené územným rozhodnutím a tiež, že jednou z hlavných
otázok, ktoré musí stavebný úrad v akomkoľvek stavebnom konaní v zmysle § 62 ods. 1 písm.

a) Stavebného zákona zodpovedať je, či predložená dokumentácia k stavebnému povoleniu spĺňa
zastavovaciepodmienkyurčenéúzemnýmplánomzónyalebopodmienkyúzemnéhorozhodnutia.Podľa
jeho názoru nadobúdateľ nenadobudol tieto práva dobromyseľne, keďže vedel o rozpore územného
plánu a stavebného povolenia. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

8. Ministerstvo sa vyjadrilo k žalobe tak, že postup a vydané rozhodnutia sú v súlade so zákonom

a všetky skutočnosti týkajúce sa danej veci sú podrobne uvedené v odôvodneniach týchto rozhodnutí,
a preto navrhlo žalobu zamietnuť.

9. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu ministerstva a k vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 11/, pričom
zotrval na svojom názore, že správne orgány mali brať do úvahy to, že protest prokurátora je mimoriadny

opravný prostriedok a mali zohľadňovať dobromyseľne nadobudnuté práva a prihliadať na ne.

10. Do konania vstúpila Okresná prokuratúra Ružomberok, ktorá sa vyjadrila aj k žalobe. Vo svojom
vyjadrení uviedla, že v rozhodnutí stavebného úradu boli zistené závažné porušenia (najmä nesúlad
územného rozhodnutia so stavebným povolením), a preto bolo nutné reagovať prokurátorským

oprávnením. Čo sa týka dobromyseľne nadobudnutých práv, tak o tieto možno žiadať v priebehu nového
správneho (územného a stavebného) konania. Na základe uvedeného prokuratúra navrhla žalobu
zamietnuť.

11. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu prokuratúry tak, že poukázal na svoje tvrdenia uvedené v žalobe,

a to vo vzťahu k dobromyseľnosti, a preto v zásade odmieta všetky tvrdenia v tomto smere ministerstva,
ďalšieho účastníka konania 11/ a prokuratúry.

12. Ďalší účastník konania 14/ sa vo veci vyjadril tak, že je tým subjektom v prospech ktorého bolo
vydané pôvodné územné rozhodnutie a taktiež stavebné povolenie. Podľa jeho názoru ministerstvo

ani okresný úrad neskúmali, či žalobca, ktorý na podklade právoplatného stavebného povolenia
zrealizoval stavbu bol dobromyseľný a či mu z tohto dôvodu neprináleží ochrana ako adresátovi účinkov
právoplatného rozhodnutia. Ďalej poukázal na to, že napadnuté rozhodnutia uvádzajú rozpor medzi
územným rozhodnutím a stavebným povolením, pričom k tomuto uviedol, že pred podaním žiadosti
o vydanie stavebného povolenia požiadali mesto Ružomberok ako stavebný úrad o vyslovenie záveru, či

v súvislosti s navrhovanými zmenami dispozície stavby oproti pôvodnému rozhodnutiu je potrebné podať
návrh na zmenu územného rozhodnutia alebo nie, pričom mesto Ružomberok im oznámilo, že stačí
podať priamo žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Na základe uvedeného ďalší účastník konania
14/ uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú nezákonné, pretože sa nevysporiadali s dobromyseľnosťou
žalobcu, a preto navrhol tieto rozhodnutia zrušiť.

13. Ďalší účastník konania 11/ vo svojom ďalšom vyjadrení spochybnil dobromyseľnosť nadobudnutých
práv, do ktorých vstúpil žalobca, keďže poukázal na personálnu prepojenosť obchodných spoločností, t.
j. pôvodného a súčasného stavebníka. Teda podľa jeho názoru žalobca ako stavebník vedel o podanom
proteste prokurátora, avšak námietky vytýkané v proteste nevyriešil, ale pokračoval v stavbe v úmysle ju

dokončiť. Ďalší účastník konania 11/ poukázal na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tom smere,
že stavebný úrad povolil inú stavbu, než na ktorú bolo vydané územné rozhodnutie. Teda má za to,
že pri dobromyseľnosti, ak má byť posudzovaná miera zavinenia stavebníka na nezákonnom stave,
tak stavebník od počiatku vedel, že stavebné povolenie má závažné nedostatky, čiže miera zavinenia
stavebníka je značná.

14. K vyjadreniu ďalšieho účastníka konania 11/ sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že spoločnosť NELLY
Consulting, s. r. o. ako aj žalobca boli nositeľmi práv z právoplatného stavebného povolenia. Z tohto
ohľadu vzhľadom na princíp právnej istoty, princíp legitímnych očakávaní a prezumpciu správnosti azákonnosti právoplatného stavebného povolenia sa mohol ktorýkoľvek adresát práv zo stavebného
povolenia spoľahnúť na zákonnosť svojho oprávnenia realizovať stavebné práce. S ohľadom na vyššie
označené princípy je pre stav dobrej viery žalobcu ako stavebníka právne irelevantné, či a kedy sa

mal žalobca dozvedieť o právnych krokoch (napr. podanie podnetov, správnej žaloby alebo podnetu
na podanie protestu prokurátora) vykonaných zo strany ďalšieho účastníka konania 11/ a taktiež je
irelevantná skutočnosť, že prokurátor podal voči stavebnému povoleniu protest. Ak by platili právne
závery naznačené ďalším účastníkom konania 11/, tak podanie akéhokoľvek mimoriadneho opravného
prostriedku voči právoplatnému rozhodnutiu by malo za následok popretie vyššie naznačených

princípov, každý adresát účinkov právoplatného rozhodnutia by sa v podstate dostal do stavu, že by sa
musel vzdať výkonu svojich práv z právoplatného rozhodnutia a atribút právoplatnosti rozhodnutia by
z tohto ohľadu stratil akýkoľvek zmysel. V zmysle judikatúry súdov možno nedostatok dobromyseľnosti
adresáta právoplatného rozhodnutia vyvodzovať len z takého konania adresáta rozhodnutia, ktorý
vydanie nezákonného rozhodnutia zavinil, pričom žalobca tvrdí, že nezákonnosť nezavinil, a preto
navrhol napadnuté rozhodnutia zrušiť.

15. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, t. j. replika žalobcu bola zaslaná žalovanému, ktorým
je od 01.01.2023 Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, keďže od 01.01.2023
došlo na základe zákona č. 172/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 575/2001 Z. z.
o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov a ktorým

sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej ako „Zákon č. 172/2022 Z. z.“) k zmene kompetencií na
úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia, ktorá prešla z Ministerstva dopravy a výstavby
Slovenskej republiky na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky.

16. Žalovaný sa k replike nevyjadril, t. j. nepodal dupliku.

Rozhodnutie Správneho súdu v Banskej Bystrici

17. Dňa 26.07.2023 bol vydaný rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. ZA-30S/175/2022,
ktorým správny súd rozhodol vo veci samej tak, že zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové

rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy nižšieho stupňa - Okresnému úradu Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky na ďalšie konanie, pričom o trovách rozhodol tak, že žalovaného zaviazal
povinnosťou zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v úplnom rozsahu a ďalším účastníkom konania
náhradu trov konania nepriznal.

18. V odôvodnení vydaného rozhodnutia správny súd uviedol, že v rámci súdneho prieskumu zistil,
že rozhodnutie ministerstva ako aj prvostupňové rozhodnutie je postihnuté vadou nepreskúmateľnosti
pre nedostatok dôvodov, nakoľko orgány verejnej správy nedali dostatočnú odpoveď pri posudzovaní
relevantných otázok v konaní o proteste prokurátora, čo vyústilo do zrušenia žalobou napadnutých
rozhodnutí správnym súdom v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho

súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“ alebo „zákon č. 162/2015 Z. z.“).
Správny súd považoval za dôvodnú žalobnú námietku, že orgány verejnej správy sa v dostatočnom
rozsahu nevysporiadali s dobromyseľnosťou nadobudnutých práv žalobcu ako stavebníka, ktorý stavbu
zrealizoval na základe právoplatného stavebného povolenia, čo spôsobilo nepreskúmateľnosť týchto
rozhodnutí pre nedostatok dôvodov.

19. Správny súd nepovažoval za dostatočné odôvodnenie postupu a zdôvodnenie právnej úvahy
orgánov verejnej správy oboch inštancií, na základe ktorej dospeli k záveru pri posudzovaní otázky
vo vzťahu k právam stavebníka nadobudnutým stavebným povolením. Z odôvodnenia rozhodnutí
podľa názoru správneho súdu nevyplýval záver ohľadne dôvodov povýšenia záujmu na dodržiavaní

zákona nad právami nadobudnutými dobromyseľne, preto rozhodnutia v tomto smere neboli náležite
odôvodnené v súlade s ustanovením § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Na základe uvedeného správny
súd zrušil rozhodnutia orgánov verejnej správy, pričom ich zaviazal v ďalšom konaní povinnosťou
zaoberať sa princípom právnej istoty a princípom legality a otázkou, či uprednostnenie princípu právnej
istoty pred princípom legality (alebo naopak) je daný a tento záver, resp. úvaha musí byť náležite

odôvodnená.

Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky20. Na základe podaných kasačných sťažností sa vecou zaoberal Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky. Dňa 25.09.2024 bol vydaný rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp.

zn.4Svk/2/2024,ktorýmNajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyrozsudokSprávnehosúduvBanskej
Bystrici č. k. ZA-30S/175/2022-566 zo dňa 26.07.2020 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dňa
21.11.2024 bolo Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky vydané opravné uznesenie, sp. zn.
4Svk/2/2024, v ktorom kasačný súd opravil záhlavie vydaného rozsudku.

21. V odôvodnení rozhodnutia kasačný súd uviedol, že východiská správneho súdu neboli úplne
správne.Vtejtosúvislostikasačnýsúduviedol,žez§23ods.4Zákonaoprokuratúrevyplýva,žekonanie
o proteste prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej
správybolporušenýzákonaleboinývšeobecnezáväznýprávnypredpis.Citovanézákonnéustanovenie
teda neobsahuje žiadnu imperatívnu zákonnú požiadavku v tom zmysle, že sa v rámci správneho
konania o proteste prokurátora má prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníka konania.

Na základe uvedeného kasačný súd zrušil rozhodnutie správneho súdu. Kasačný súd ďalej uviedol,
že je potrebné v rámci ďalšieho konania - po vrátení veci správnemu súdu - preskúmať (v rozsahu
žalobných námietok), či je odôvodnenie orgánov verejnej správy v predmetnej otázke postačujúce,
a to ako reakcia na námietky účastníka konania vznesené v rámci konania, resp. osobitne v rámci
odvolacieho konania. Aj keď totiž zákon výslovne správnemu orgánu neurčuje, že pri konaní o proteste

prokurátora je povinný prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva, je jeho povinnosťou v zmysle §
47 ods. 3 Správneho poriadku vysporiadať sa v odôvodnení s návrhmi a námietkami účastníkov konania.
Pozornosti kasačného súdu pritom neušlo, že námietky týkajúce sa svojej dobromyseľnosti žalobca v
odvolaní formuloval. Preto kasačný súd dal za úlohu správnemu súdu oboznámiť sa v ďalšom konaní
s týmito námietkami a následne posúdiť, či vyjadrenie žalovaného k týmto námietkam, je postačujúce

alebo nie.

22. Kasačný súd na záver svojho rozhodnutia doplnil, že ak žalobca v správnej žalobe namietal, že
zrušením právoplatného stavebného povolenia v rámci konania o proteste prokurátora boli porušené
jeho dobromyseľne nadobudnuté práva, resp. toto sa udialo v rozpore s princípom proporcionality, túto

otázku preskúma správny súd v rozsahu podanej správnej žaloby, keďže zákon správnym orgánom
neukladá povinnosť a zároveň ani právomoc svoje rozhodovanie v konaní o proteste prokurátora
determinovať uvedeným parametrom.

Pokračovanie súdneho konania

23. Predmetná vec bola po vrátení zaevidovaná na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.
2S/65/2024.

24. Dňa 17.01.2025 ďalší účastník konania 11/ doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal

na svoje predošlé vyjadrenie. Toto svoje vyjadrenie doplnil o nasledovné skutočnosti: (i) A. H. L. (ďalší
účastník konania 9/ v tomto súdnom konaní) je člen Slovenskej komory architektov, čo naznačuje, že
je odborne spôsobilá osoba, a to nielen v oblasti technickej, ale aj v oblasti územného a stavebného
práva; (ii) obranu žalobcu o dobromyseľnom nadobudnutí práv vyplývajúcich zo stavebného povolenia
považuje za účelovú; (iii) poukázal na personálne prepojenie medzi žalobcom a spoločnosťou A3UM

21, s. r. o. (ďalší účastník konania 14/ v tomto súdnom konaní), a to prostredníctvom osobného vzťahu
medzi N. G. D. (v tom čase spoločník žalobcu) a A. H. L. (ďalší účastník konania 9/ v tomto súdnom
konaní), ktorý bol v tom čase spoločník a konateľ ďalšieho účastníka konania 14/. Navrhol žalobu ako
nedôvodnú zamietnuť.

25. Dňa 11.02.2025 žalobca doručil správnemu súdu svoje vyjadrenie. V predmetnom vyjadrení v prvom
rade uviedol, že je potrebné vziať do úvahy rozdielnosť administratívnych konaní - o umiestnení stavby a
o povolení stavby. Podľa jeho názoru z podkladov nachádzajúcich sa v súdnom spise vyplýva, že stavba
povolená stavebným povolením bola čo do umiestnenia, odstupových vzdialeností a hmoty (podlažnosť,
výška stavby) až na malé marginálne rozdiely totožná so stavbou (čo do hmoty a umiestnenia)

umiestňovanou územným rozhodnutím. Žalobca ešte považoval za potrebné uviesť, že ako stavebník
zrealizoval stavbu výlučne na pozemkoch vo svojom vlastníctve. Je zároveň podstatné, že v súvislosti
s realizáciou stavby boli dodržané podmienky na preslnenie, odstupové vzdialenosti od susednýchpozemkov a súlad stavby s Územným plánom mesta Ružomberok. Z uvedených skutočností je zrejmé,
že stavba nie je v rozpore s verejným záujmom. Žalobca zotrval na podanej správnej žalobe.

Konanie na Správnom súde v Banskej Bystrici

26. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:
stavebný úrad vydal rozhodnutie, ktorým v stavebnom konaní povolil stavbu. Proti tomuto rozhodnutiu
stavebného úradu bol podaný protest prokurátora, ktorému bolo vyhovené okresným úradom. Proti

vydanému rozhodnutiu okresného úradu bolo podané odvolanie, ktoré bolo zamietnuté ministerstvom.
Žalobca podal správnu žalobu, ktorou sa domáha preskúmania rozhodnutia ministerstva ako aj jemu
predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu. Žalobca svoju žalobu postavil na tom, že nebolo
prihliadnuté na dobromyseľnosť ním nadobudnutých práv, v čom spočívala jeho jediná žalobná
námietka. Od 01.01.2023 správny súd na základe zmeny zákona už nekonal s ministerstvom ako so
žalovaným, ale s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, ktorý je v záhlaví

tohto rozsudku označený ako žalovaný.

27. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
orgánov verejnej správy vydané na základe podaného protestu prokurátora, ktorými rozhodnutiami bolo
zrušené stavebné povolenie.

28. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na
vytýčenie termínu pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná. Rozsudok bol dňa 20.08.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP vyhlásený vyvesením skráteného
písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu,

pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4 SSP).

Relevantné zákonné ustanovenia

29. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku; správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb
a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

30. Podľa § 46 Správneho poriadku; rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi

predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

31. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku; v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil

správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

32. Podľa § 22 ods. 1 Zákona o prokuratúre; právnymi prostriedkami, ktorými prokurátor vykonáva dozor
nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej

správy, sú a) protest prokurátora, b) upozornenie prokurátora, c) správna žaloba a žaloba na správny
súd podľa osobitného predpisu, d) vstup do konania pred správnym súdom podľa osobitného predpisu.

33. Podľa § 23 ods. 4 Zákona o prokuratúre; konanie o proteste prokurátora je osobitné konanie, v
ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol

porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

34. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o prokuratúre; protest proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo
opatreniu orgánu verejnej správy môže prokurátor podať do troch rokov od právoplatnosti rozhodnutia
alebo od vydania opatrenia.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby – podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom35. Správny súd v prvom rade uvádza, že bolo vydané stavebné povolenie v prospech stavebníka
(žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu), ktoré bolo na základe podaného protestu prokurátora
zrušené prvostupňovým rozhodnutím a napadnutým rozhodnutím. V tejto súvislosti správny súd uvádza,

že v stavebnom konaní je stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 Stavebného zákona povinný
skúmať, či dokumentácia povoľovanej stavby predložená ku žiadosti o stavebné povolenie poskytuje
dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby a či sa v dokumentácii dodržali podmienky
územného rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia ministerstva vyplynulo, že porovnaním stavebného
povolenia a územného rozhodnutia bolo jasne preukázané, že účel a dispozično-prevádzková skladba

vnútorných priestorov, čo sa týka počtu nebytových priestorov, bytových jednotiek, zmeny spôsobu
parkovania a zmeny počtu a skladby parkovacích miest, pôdorysné rozmery stavby spolu so zastavanou
plochou stavby, výškové a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemku a od
susedných stavieb, boli rozdielne. Žalobca v podanej správnej žalobe toto ani nenamietal, avšak
namietal, že staval na základe dobromyseľne nadobudnutých práv zo stavebného povolenia a veril v
jeho správnosť, avšak v administratívnom konaní (konanie o proteste prokurátora) nebola zobratá do

úvahy jeho dobromyseľnosť.

36. Správny súd poukazuje na to, že z § 23 ods. 4 Zákona o prokuratúre vyplýva, že konanie o proteste
prokurátora je osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy
bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. Citované zákonné znenie (ale ani

iné ustanovenie Zákona o prokuratúre, príp. Správneho poriadku) teda neobsahuje žiadnu imperatívnu
zákonnúpožiadavkuvtomzmysle,žesavrámcisprávnehokonaniaoprotesteprokurátoramáprihliadať
na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Orgánu verejnej správy zo žiadneho zákona
nevyplýva povinnosť v rámci konania o proteste prokurátora skúmať dobromyseľne nadobudnuté práva
účastníka konania, príp. ich preverovať vo vzťahu k nezákonnostiam, ktoré sú v proteste prokurátora

namietané a o ktorých správny orgán v rozhodnutí ustáli, že sú dôvodné.

37.Kľúčovésasprávnemusúdujavívtomtosúdnomkonanípreskúmať(vrozsahužalobnýchnámietok),
či je odôvodnenie orgánov verejnej správy v predmetnej otázke postačujúce, a to ako reakcia na
námietky účastníkov konania vznesené v rámci konania, konkrétne v rámci odvolacieho konania. Aj

keď totiž zákon výslovne správnemu orgánu neurčuje, že pri konaní o proteste prokurátora je povinný
prihliadať na dobromyseľne nadobudnuté práva, tak je jeho povinnosťou vysporiadať sa v odôvodnení
s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Je potrebné uviesť, že námietky týkajúce sa svojej
dobromyseľnosti žalobca v odvolaní formuloval.

38. Správny súd sa oboznámil s námietkami žalobcu týkajúcimi sa jeho dobromyseľnosti, ktoré vzniesol
v rámci podaného odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu, pričom správny súd sa oboznámil aj s
vyjadrením žalovaného obsiahnutého v napadnutom rozhodnutí o tom, že nie je povinný prihliadať na
dobromyseľne nadobudnuté práva stavebníka v konaní o proteste prokurátora, resp., že vzhľadom na
zistené nezákonnosti vyplývajúce z odôvodnenia, tieto prevyšujú dobromyseľnosť stavebníka. V tejto

súvislosti správny súd považoval za potrebné vysporiadať sa s tým, či sa ministerstvo s touto námietkou
vysporiadalo dostatočne a správne.

39. Správny súd v zhode s okresným úradom ako aj ministerstvom dospel k záveru, že stavebný
úrad v danom prípade povoľoval celkom odlišnú stavbu, ako bola územným rozhodnutím umiestnená.

Bolo jasne preukázané, že účel a dispozično-prevádzková skladba vnútorných priestorov (čo sa
týka počtu nebytových priestorov, bytových jednotiek, zmeny spôsobu parkovania, zmeny počtu a
skladby parkovacích miest), pôdorysné rozmery stavby spolu so zastavanou plochou stavby, výškové
a polohové umiestnenie stavby vrátane odstupov od hraníc pozemkov a od susedných stavieb, boli
odlišné v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Správny súd teda konštatuje, že stavebné

povolenie nebolo vydané v súlade s právoplatným územným rozhodnutím, ktoré stavebnému povoleniu
predchádzalo, čo zakladá nezákonnosť stavebného povolenia. Stavebný úrad sa v stavebnom povolení
uvedenými rozdielnosťami oproti územnému rozhodnutiu vôbec nezaoberal, navyše uvedené zmeny
oproti územnému rozhodnutiu v stavebnom povolení neuviedol ani ich neodôvodnil.

40. Preskúmaním vydaných rozhodnutí v predmetnej veci bolo podľa názoru správneho súdu
jednoznačne preukázané, že nezákonnosť postupu stavebného úradu v stavebnom konaní a
nezákonnosť vydaného stavebného povolenia v danom prípade jednoznačne prevyšuje aj nad
dobromyseľne nadobudnutými právami stavebníka ako adresáta právoplatného stavebného povolenia.K uvedeným záverom dospelo aj ministerstvo v napadnutom rozhodnutí, a preto možno konštatovať,
že sa s touto odvolacou námietkou správne a dostatočne vysporiadalo. Správny súd v tejto
súvislosti už len dopĺňa, že len vlastná skutočnosť, že určitú činnosť vykonal stavebník na základe

právoplatného stavebného povolenia (dobromyseľne nadobudnuté práva) nemôže prevýšiť nad
množstvom nezákonnosti vydaného stavebného povolenia (zákonnosť).

41. Správny súd poukazuje aj na rozhodnutie kasačného súdu, ktoré sa venovalo otázke
dobromyseľnosti práv stavebníka vyplývajúcich z právoplatného stavebného povolenia, pričom ide o

rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3Svk/57/2022. I keď okolnosti veci
sp. zn. 3Svk/57/2022 nie sú identické so súdenou vecou, avšak v bodoch 46 až 51 uvedeného rozsudku
sa nachádzajú právne závery, ktoré sú primerane použiteľné aj v súdenej veci, a preto na ne správny
súd poukazuje:
„46. Ostatnou námietkou sťažovateľky proti napadnutému rozsudku bolo nesprávne právne posúdenie
týkajúce sa posúdenia primeranosti a udržateľnosti zásahu do právnej istoty sťažovateľky a jej

dobromyseľne nadobudnutých práv, v súvislosti s realizovanou a už zhotovenou stavbou, v dôsledku
rozhodnutia žalovaného (zrušenia právoplatného stavebného povolenia).
47. Kasačný súd v tejto súvislosti upozorňuje, že právna úprava v SSP týkajúca sa správnej žaloby
prokurátora prešla oproti úprave v § 249 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku zmenou, kedy
už ochrana dobromyseľnosti nadobudnutia práv nie je výslovnou zákonnou podmienkou aktívnej

žalobnejlegitimácieprokurátora.Vposudzovanomprípadevšakaniprípadnánámietkadobromyseľnosti
nadobudnutia práv nemohla byť kasačným súdom vyhodnotená ako dôvodná.
48. Kasačný súd nespochybňuje tvrdenia sťažovateľky, že v čase zrušenia stavebného povolenia
na základe protestu prokurátora sporná stavba - „Rekreačný dom Tradícia“ už bola postavená
(zrealizovaná) a začalo k nej kolaudačné konanie. Na druhej strane však kasačný súd dáva do

pozornosti konštatovaný dôvod nezákonnosti stavebného povolenia - nepreukázanie vzťahu/práva
stavby k spornému pozemku, na ktorom bola stavba umiestnená.
49. Z hľadiska dobromyseľnosti stavebníkov kasačný súd považuje za podstatné, že ďalším účastníkom
1) a 2) (v čase podania žiadosti o stavebné povolenie stavebníkom) už zo samotného výpisu z
katastra nehnuteľností muselo byť zrejmé, že nie sú väčšinovými vlastníkmi sporného pozemku, na

ktorom má byť umiestnená stavba. Táto skutočnosť, vyplývajúca z verejne dostupného registra -
katastra nehnuteľností, musela byť zrejmá aj sťažovateľke, keď zmluvne prevzala od menšinových
spoluvlastníkov sporného pozemku, na ktorom mala byť realizovaná stavba, práva a povinnosti
stavebníka. Na už uvedenom nič nemení ani predložená nájomná zmluva. Aj z tejto je zrejmé,
že celkom zjavne neobsahuje žiadne právo stavby, čo muselo byť tiež ďalším účastníkom 1) a 2)

zrejmé (bod 3 tohto rozsudku). Pokiaľ sťažovateľka poukazovala na čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy
a dožadovala sa zohľadnenia povinnosti užívať sporný pozemok primerane jeho druhu, kasačný súd
dodáva, že predmetnú vetu treba čítať v celku. Celá relevantná časť čl. VI ods. 1 nájomnej zmluvy
pritom znie „využívať riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely, a to primerane druhu pozemku so
starostlivosťou riadneho hospodára.“ Realizáciu rekreačnej stavby na spornom pozemku nepochybne

nemožno považovať za využívanie sporného pozemku riadnym spôsobom na poľnohospodárske účely.
50. Rovnako podľa kasačného súdu dôvod zrušenia právoplatného stavebného povolenia nie je vo
všeobecnosti čisto formálny (ako nesprávne uvádza sťažovateľka), ale smeruje k ochrane väčšinových
spoluvlastníkov sporného pozemku, ktorí so stavbou na ich pozemku nevyjadrili súhlas, a to aj v prípade,
ak už stavba na spornom pozemku stojí. V tejto súvislosti kasačný súd dáva do pozornosti, že logickým

následkom/výsledkom zrušenia stavebného povolenia malo byť konanie o dodatočnom povolení stavby
- „Rekreačný dom Tradícia“ podľa a nasl. Stavebného zákona (keďže stavba už stojí). § 88a Takéto
konanie by nebolo samoúčelné, keďže v rámci neho bolo potrebné posúdiť existenciu práva ďalších
účastníkov 1) a 2) (resp. sťažovateľky) stavať na spornom pozemku – teda existenciu vôle väčšiny
spoluvlastníkov sporného pozemku nechať sporný pozemok zastavať. Pre úplnosť je potrebné dodať, že

relevantní (nezistení) spoluvlastníci zastúpení ďalším účastníkom 7) už počas pôvodného stavebného
konania komunikovali svoj nesúhlas s predmetnou stavbou (oneskorene podaným odvolaním proti
stavebnému povoleniu - bod 5 tohto rozsudku), pričom tento postoj zastávali počas celého konania o
proteste, v správnom súdnom konaní ako aj v kasačnom konaní. Práve oneskorene podané odvolanie
ďalšieho účastníka 7) proti stavebnému povoleniu bolo dôvodom pre podanie podnetu prokurátorovi

stavebným úradom. Z uvedeného preto kasačnému súdu jednoznačne vyplýva, že zrušenie stavebného
povolenia a nadväzujúce dodatočné povoľovanie spornej stavby tak nebolo/nemohlo byť samoúčelné a
ani formálne v čase rozhodovania správnych orgánov.51. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené preto konštatuje, že v predmetnom prípade princíp
zákonnosti sledovaný protestom prokurátora a zrušením stavebného povolenia nepochybne prevážil
záujmy a práva sťažovateľky nadobudnuté stavebným povolením k stavbe, ktorá mala byť umiestnená

na pozemku, vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka a ani jej právni predchodcovia nemali relevantný
vzťah, resp. právo stavby. Kasačný súd sa preto stotožnil so záverom správneho súdu, že prípadné
prebiehajúce kolaudačné konanie k stavbe - „Rekreačný dom Tradícia“ nespochybňovalo zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a ani kompetenciu správneho súdu posúdiť túto zákonnosť.“

42. Správny súd pomeroval požiadavku stability právnych vzťahov - vrátane práv nadobudnutých
z právoplatného stavebného povolenia, resp. výkonu týchto práv, a to vo vzťahu k zisteným
nezákonnostiam, resp. rozporom s verejným záujmom, pričom toto pomerovanie individuálne a
podrobne vyhodnotil v tejto konkrétnej právnej veci a dospel k záveru, že nezákonnosť v danom prípade
prevýšila nad dobromyseľnosťou nadobudnutých práv.

43. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé spochybniť
podstatné skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto správny súd žalobu ako
nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

44. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, vrátane

náhrady trov kasačného konania, keďže vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie.
Žalobca nemal v konaní úspech, preto mu právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP
a contrario. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom
správny súd nezistil žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania neúspešnému
žalobcovi priznané. Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobcu spravodlivo

požadovať (§ 168 SSP). Správny súd nikomu z ďalších účastníkov konania nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou, by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie im ostatných trov konania.

45. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Protitomutorozsudkujeprípustnákasačnásťažnosť(§438ods.1 SSP, §439ods.1SSPa§439ods.3

SSP a contr.). O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
(§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444
ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods.
1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.