Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, August 18, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 8Csp/72/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122426315
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:6122426315.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Tomášom Dulinom v spore žalobcu: ČSOB Leasing, a.s., so
sídlom Žižkova 11, Bratislava – Staré Mesto, IČO: 35 704 713, právne zastúpeného: Malata, Pružinský,
Hegedüš & Partners s.r.o., so sídlom Twin City Tower Mlynské nivy 10, Bratislava – Staré Mesto, IČO:
47 239 921, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, D., o zaplatenie 6
204,21 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5 734,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9 % ročne zo sumy 5 734,13 eur od 01.03.2022 do zaplatenia a náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky v sume 40 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,84 %, o
výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.09.2022 voči
žalovanému domáhal zaplatenia sumy 6.204,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne

od 01.03.2022 do zaplatenia, náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur a náhrady trov
konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 11.04.2018 so spoločnosťou GdoRas s. r. o., IČO: 46 380 566,
Jenisejská 45A, Košice Zmluvu o operatívnom leasingu LZO/18/02250 (ďalej ako „zmluva“), ktorej
predmetom bolo prenechanie do užívania predmet nájmu: osobného vozidla Ford Tourneo Custom

minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium (ďalej len „Predmet financovania“). Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy boli Všeobecné zmluvné podmienky operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. -
osobné a úžitkové vozidlá OLFS/OUA/01/15 (ďalej len „VZP“), s ktorými sa Dlžník oboznámil, na dôkaz
čoho ich podpísal. Dlžník sa v zmluve zaviazal k 36 mesačným splátkam, vo výške 817,97 Eur. Súčasne
došlo k podpisu dokumentov: Protokol o prevzatí predmetu nájmu k Zmluve o operatívnom leasingu
LZO/18/02250, Preberací protokol vozidla, Dohoda o platbách nájomného k zmluve č. LZO/18/02250.

Dokumenty podpisoval splnomocnenec E., A. B.. V zmysle Dohody o platbách nájomného k zmluve č.
LZO/18/02250 bola splátka č. 1 rozdelená tak, že suma vo výške 305,58 Eur sa mala uhradiť v deň
splatnosti 1. splátky a zvyšná časť splátky, t.j. suma 512,39 Eur sa mala uhradiť po 36. splátke, vo forme
splátky. Žalobca uzatvoril so žalovaným ručiteľskú listinu č. ZIN/18/03360, v súlade s ustanoveniami
§ 303 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný sa zaviazal, že uspokojí žalobcu v prípade, ak
dlžník nesplní svoj záväzok voči žalobcovi zaplatiť niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe

Leasingovej zmluvy. Dňa 19.4.2021 došlo k riadnemu ukončeniu zmluvy. Dlžník vrátil žalobcovi Predmet
financovania dňa 31.10.2021. Následne na to žalobca vo Finančnom vyúčtovaní riadne ukončenejzmluvy č. LZO/18/02250 zo dňa 26.11.2021 vyúčtoval dlžníkovi všetky nároky, ktoré mu vznikli s
ukončením zmluvy. Jednotlivé nároky žalobcu vyplývali z neuhradených pohľadávok zmluvy v celkovej
výške 6 204,21 eur, za faktúry:

· č. 1802250336 vo výške 817,96 Eur – jedná sa o splátku č. 36 podľa Dohody o platbách nájomného,
· č. 1802250337 vo výške 512,39 Eur – jedná sa o splátku č. 37 podľa Dohody o platbách nájomného,
· č. 1802250536 vo výške 50,46 Eur – predstavuje sankciu za omeškanie úhrady splátok vyplývajúcich
zo zmluvy,

· č. 1802250537 vo výške 94,90 Eur – predstavuje sankciu za omeškanie úhrady splátok vyplývajúcich
zo zmluvy,
· č. 1802250538 vo výške 79,60 Eur – predstavuje sankciu za omeškanie úhrady splátok vyplývajúcich
zo zmluvy,
· č. 1802250539 vo výške 41,70 Eur – predstavuje sankciu za omeškanie úhrady splátok vyplývajúcich
zo zmluvy,

· č. 1802250806 vo výške 57,00 Eur – predstavuje refakturáciu nákladov spojených s dopravným
priestupkom,
· č. 1802250812 vo výške 51,34 Eur – predstavuje refakturáciu nákladov spojených s dopravným
priestupkom,
· č. 1802250871 vo výške 299,93 Eur – predstavuje poplatok za užívanie do dátumu vrátenia,

· č. 1802250872 vo výške 845,24 Eur – predstavuje poplatok za užívanie do dátumu vrátenia,
· č. 1802250874 vo výške 845,24 Eur – predstavuje poplatok za užívanie do dátumu vrátenia,
· č. 1802250875 vo výške 845,24 Eur – predstavuje poplatok za užívanie do dátumu vrátenia,
· č. 1802250876 vo výške 817,97 Eur – predstavuje poplatok za užívanie do dátumu vrátenia,
· č. 1802250877 vo výške 845,27 Eur – predstavuje poplatok za užívanie do dátumu vrátenia.

3. Celkový nedoplatok dlžníka tak predstavoval sumu 6.204,21 Eur, a tento bol vyzvaný na úhradu dlžnej
sumy na bankový účet žalobcu do 16.12.2021. Dlžník svoj záväzok nesplnil, preto žalobca vyzval na
plnenie žalovaného výzvou zo dňa 14.02.2022, ktorú si žalovaný prevzal dňa 26.02.2022. Žalovaný bol
povinný dlžnú sumu podľa výzvy uhradiť najneskôr do 28.02.2022. Keďže dlžnú sumu neuhradil, dňom

01.03.2022 sa dostal do omeškania. Vzhľadom k tomu, že výška úroku z omeškania nebola dohodnutá,
vznikolžalobcovinároknaúrokzomeškaniavovýške9,00%ročnezosumy6.204,21Eurod01.03.2022
do zaplatenia (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bol žalovaný povinný uhradiť sumu z finančného
vyúčtovania). Žalobca si tiež uplatnil paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 40 eur v súlade s § 369c Obchodného zákonníka v spojení s § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013

Z. z., ako aj trovy konania a trovy právneho zastúpenia.

4. Okresný súd Banská Bystrica žalobe vyhovel a vydal vo veci platobný rozkaz dňa 05.10.2022, sp.zn.:
27Up/1293/2022.

5. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný včas odôvodnený odpor, ktorom uviedol, že je pravdou,
že žalobca uzavrel s obchodnou spoločnosťou GdoRas s.r.o. zmluvu o operatívnom leasingu
LZO/18/02250. Žalovaný k tomuto záväzku pristúpil ako ručiteľ ručiteľskou listinou č. ZIN/18/0336.
Predmet nájmu ale odovzdal dňa 12.06.2019 do dočasného užívania na základe vzájomnej zmluvy F.
G.. Tento na základe vzájomnej dohody mal doplatiť splátky od mesiaca jún 2019 do úplného vyrovnania

(do 36. splátky). V máji 2021 (termín 36. splátky bol apríl 2021) volal žalobcovi, kde mu bolo oznámené,
že splátky sú uhradené a pristupuje sa k odkúpeniu motorového vozidla. Žalobca ho neupovedomil, že
posledné dve splátky (36. a 37.) nie sú uhradené, a že kvôli tomu (sume 1.330,35 eur) dôjde k sankciám
a mesačnému poplatku za užívanie motorového vozidla (sume 4.873,96 eur), čo je veľký nepomer
a dlžná suma narastie takmer 4-násobne. Označil to ako nekorektné a neseriózne, aby kvôli dvom

splátkam naďalej nechal predmet nájmu v užívaní ďalších 6 mesiacov a nijako ho na to ako ručiteľa
neupozornil.

6.Kodporusavyjadrilžalobcapodanímzodňa22.12.2022auviedol,žežalovanýnerozporujeporušenie
povinností zo zmluvy o operatívnom leasingu t. j. že splátky neboli riadne a včas hradené. Žalobca

má za to, že akékoľvek vzťahy medzi žalovaným (resp. leasingovým nájomcom) a tretími osobami
nemajú vplyv na vlastnú povinnosť leasingového nájomcu platiť, pričom táto skrz uzatvorené ručenie
dopadá akcesoricky tiež na žalovaného. Žalobca navyše priamo v podanej žalobe špecifikoval obsah
jednotlivých faktúr, z ktorých si uplatňuje svoj nárok. Zásadnou skutočnosťou, ktorú žalovaný opomína,a ktorá predstavuje hlavnú časť nároku žalobcu je tá, že predmet nájmu bol užívaný aj po dobe jeho
skončenia, a tento bol vrátený neskôr ako bolo dojednané v zmluve. Z uvedeného dôvodu vznikol
žalobcovi nárok na odplatu za mesiace, po ktoré leasingový nájomca užíval predmet nájmu. Žalobca tiež

poukázal na to, že Obchodný zákonník predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu
úroveň. Predpokladá sa, že bude vo vzťahoch sinými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať
možnosti, ktorému právna úprava poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať
svoju pozíciu na trhu. Poctivý obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším.
Právna teória upozorňuje tiež na tú skutočnosť, že strana, ktorá namieta určité zmluvné ustanovenie,

ho pôvodne akceptovala a až dodatočne odmieta dohodu dodržať. Viera oprávnenej strany v platne
dojednanézmluvnéustanovenienemôžebyťbezďalšiehonarušená.Žalobcatiežzdôraznil,ževprípade
operatívneho leasingu nevzniká automaticky nárok na prevod vlastníckeho práva k predmetu nájmu.
Tvrdenia žalovaného o tom, že v danej veci sa už riešil odkup predmetu sú preto len čiastkové tvrdenia
bez akéhokoľvek kontextu, ktoré opomínajú a) Nezaplatenie splátok za vopred dojednanú dobu nájmu,
b) Nezaplatenie odplaty za faktické užívanie predmetu nájmu po pôvodne dojednanom termíne. Žalobca

predložil listinné dôkazy, z ktorých je možné jednoznačne vyvodiť ním uplatňovaný nárok. Žalobca preto
žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

7. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním súdu doručeným dňa 09.05.2023. Podľa Zmluvy
o operatívnom leasingu číslo LZO/18/02250 zo dňa 11.04.2018 (ďalej len „ZOL“) bola medzi ním a

žalobcom uzavretá zmluva na dobu určitú s dobou nájmu 36 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu
nájmu leasingovým nájomcom. Predmet nájmu prevzal v Prešove dňa 20.04.2018, teda ZOL bola
uzavretá na dobu určitú od 20.04.2018 do 19.04.2021. Aj na základe vyššie uvedeného bola uzatváraná
Dohoda o platbách nájomného k ZOL zo dňa 08.04.2000, kde 1. splátka bola vo výške 305,58 eur za 10
dní mesiaca 04/2018 a 36 splátka vo výške 512,39 eur za 19 dní mesiaca 04/2021. Aj vo Všeobecných

zmluvných podmienkach operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s., ktorých obsah nemal možnosť
meniť, teda bola porušená zmluvná voľnosť účastníkov zmluvného vzťahu, sa v bode 5.1.1 a) uvádza,
že ZOL uzavretá na dobu určitú, sa ukončí uplynutím doby, na ktorú bola ZOL dohodnutá. V bode 5.2.2
je uvedené, že vrátenie predmetu nájmu bude prebiehať na základe pokynov ČSOBL, ktorá minimálne
60 dní pred uplynutím doby nájmu písomne oboznámi leasingového nájomcu S podmienkami ukončenia

ZOL. Tu je potrebné uviesť, že ani o pokynoch a ani o podmienkach zo strany žalobcu nebol písomne
informovaný. Žalobca ho neupovedomil, že posledné dve splátky (36. a 37.) nie sú uhradené, a že kvôli
tomu (sume vo výške 1.330,35,- Eur) dôjde k sankciám a mesačnému poplatku za užívanie motorového
vozidla (sume vo výške 4.873,96,- Eur), čo je veľký nepomer a dlžná suma narastie takmer 4-násobne.
Je to zo strany žalobcu nekorektné a neseriózne, aby kvôli dvom splátkam naďalej nechal predmet

nájmu v nájme ešte ďalších 6 mesiacov a nijako ho na to ako ručiteľa neupozornil. Z vyššie uvedených
dôvodov namietal tvrdenia žalobcu uvedené v druhom odseku časti I. vyjadrenia zo dňa 22.12.2022,
a teda, že zásadnou skutočnosťou je to, že predmet nájmu bol užívaný aj po dobe jeho skončenia.
Vo svojich faktúrach žalobca uvádza (fakturuje) „Poplatok za užívanie do dátumu vrátenia“, na ktorý
žalobca právny nárok, nakoľko finančné plnenie žiada z ukončenej nájomnej zmluvy (ZOL), v rozpore

so Všeobecnými zmluvnými podmienkami operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. a po porušení
povinností, ktoré si sám žalobca určil. Na základe vyššie uvedeného neuznáva nárok žalobcu v rozsahu
fa č. 1802250871 vo výške 299,93,- Eur, fa č. 1802250872 vo výške 845,24,- Eur, fa č. 1802250874
vo výške 845,24,- Eur, fa č. 1802250875 vo výške 845,24,- Eur, fa č. 1802250876 vo výške 817,97,-
Eur a fa č. 1802250877 vo výške 845,27,- Eur. Vo veci namietal aj tvrdenia žalobcu uvedené v prvom

odseku časti I. vyjadrenia zo dňa 22.12.2022, nakoľko žalobca vedel o postúpení predmetu nájmu tretej
osobe, o tejto veci bol telefonicky na nahrávanej linke žalobcu dostatočne a jasne informovaný a s týmto
jeho konaním súhlasil. Žalobca nepredložil listinné dôkazy, ktoré by dostatočne a dôvodne preukazovali
jeho nárok. Žalobca vo svojom vyjadrení poukázal na dobré mravy a poctivý obchodný styk, a aj napriek
tomu si jednostranne uplatnil svoj nárok bez toho, aby vo veci zo svojho nároku odpočítal jeho nárok

voči žalobcovi vyplývajúci zo ZOL. Na základe ZOL mu mal žalobca odpočítať sadzbu za podlimitné km
(nenajazdené kilometre pri dohodnutom počte kilometrov vo výške 150 000 km za celú dobu nájmu) a
to vo výške 0,047 Eur/km. Žalobca nepredložil protokol o prevzatí predmetu nájmu po ukončení nájmu
zo dňa 31.10.2021. Podľa jeho informácií malo byť na predmete nájmu najazdených cca 100 000 km, a
pri podlimitných kilometroch by jeho nárok voči žalobcovi predstavoval sumu vo výške cca 2.350,- Eur

(50 000 x 0,047 Eur). Na základe vyššie uvedeného žiada žalobcu, aby predložil preberací protokol o
prevzatí predmetu nájmu po ukončení nájmu zo dňa 31.10.2021.8.Navyjadreniežalovanéhoreagovalnavýzvusúdužalobcapodanímsúdudoručenýmdňa20.07.2023.
Uviedol, že voči žalovanému ako ručiteľovi nemá žiadnu poučovaciu povinnosť. Žalovaný nerozporuje
porušenie povinností zo zmluvy o operatívnom leasingu t. j. že splátky neboli riadne a včas hradené.

Žalobca má za to, že akékoľvek vzťahy medzi žalovaným (resp. leasingovým nájomcom) a tretími
osobami nemajú vplyv na vlastnú povinnosť leasingového nájomcu platiť, pričom táto skrz uzatvorené
ručenie dopadá akcesoricky tiež na žalovaného. Žalobca navyše priamo v podanej žalobe špecifikoval
obsah jednotlivých faktúr, z ktorých si uplatňuje svoj nárok. Žalobca sa nestotožňuje s argumentáciou
žalovaného a zotrváva na tom, že rozhodnou skutočnosťou je tá, že predmet nájmu bol užívaný aj po

dobe jeho skončenia a tento bol vrátený neskôr ako bolo dojednané v zmluve. Z uvedeného dôvodu
vznikol žalobcovi nárok na odplatu za mesiace, po ktoré leasingový nájomca užíval predmet nájmu.
Leasingový vzťah je osobitným záväzkovoprávnym vzťahom, ktorý nemá konkrétnu hmotnoprávnu
úpravu ako celok. Tento právny vzťah pozostáva z prvkov viacerých zmlúv, a to zmluvy o obstaraní
veci, nájomnej zmluvy, zmluvy o poskytnutí úveru a kúpnej zmluvy na splátky. Zdôraznil, že tieto prvky
uvedených zmlúv nezakladajú bez ďalšieho možnosť aplikácie akéhokoľvek ustanovenia ktoréhokoľvek

z vyššie uvedených zmluvných typov. Rešpektujúc zásadu „iura novit curia“ poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR 4Obdo/47/2017 zo dňa 23.03.2018 v ktorom sa uvádza: „Zo znenia § 269 ods.
2 Obch. zákonníka vyplýva, že subjekty môžu uzavrieť aj zmluvu, ktorá ako zmluvný typ upravená
nie je, avšak nie ako kombináciu troch alebo štyroch upravených zmluvných typov, s navzájom si
odporujúcim zmyslom a účelom. Keďže predmetná leasingová zmluva je vlastne zmluvou o kúpe

prenajatej veci upravenou v § 489 a nasl. Obch. zákonníka, nebolo možné ju uzavrieť ako zmluvu
nepomenovanú. Zmluvu o kúpe prenajatej veci nie je možné stotožňovať so zmluvou o finančnom
leasingu, keď pri finančnom leasingu neprechádza nebezpečenstvo škody na veci z prenajímateľa na
druhú zmluvnú stranu prevodom vlastníctva k predmetu zmluvy (ako je to pri zmluve o kúpe prenajatej
veci) ale už momentom prevzatia predmetu leasingu. K prevodu vlastníckeho práva nedochádza pri

finančnom leasingu výlučne jednostranným výkonom oprávnenia nájomcu, ako je to pri zmluve o kúpe
prenajatej veci. Leasingovú zmluvu, ktorá je trojstranným vzťahom, ktorý v sebe zahŕňa aj financujúcu
stranu je možné dojednať len ako nepomenovanú zmluvu.“ Žalobca preto zdôraznil, že v prípade
operatívneho leasingu nevzniká automaticky nárok na prevod vlastníckeho práva k predmetu nájmu.
Tvrdenia žalovaného o tom, že v danej veci sa už riešil odkup predmetu sú preto len čiastkové tvrdenia

bez akéhokoľvek kontextu, ktoré opomínajú: a) Nezaplatenie splátok za vopred dojednanú dobu nájmu,
b) Nezaplatenie odplaty za faktické užívanie predmetu nájmu po pôvodne dojednanom termíne. Žalobca
predložil listinné dôkazy, z ktorých je možné vyvodiť ním uplatňovaný nárok.

9. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie na 29.09.2023. Nariadeného pojednávania sa zúčastnil

právny zástupca žalobcu, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomného návrhu a
doterajších vyjadrení v konaní. Má za to, že nárok voči žalovanému preukázal čo do dôvodu a výšky, vo
vzťahu k poslednému vyjadreniu žalovaného v tomto konaní predkladá dodatok k zmluve o operatívnom
leasingu, ktorý bol uzatvorený dňa 06.04.2020, bol uzatvorený prostredníctvom mailovej komunikácie
na žiadosť žalovaného. Tento spôsob bol zvolený preto, že v tomto období bolo obdobie COVID-19 a

nebolo možné ich uzatvárať v pobočkách. V rámci toho dodatku sa zmenila splatnosť splátok a sadzba
za podlimitné kilometre sa upravila na 0 eur. Žalovaný v poslednom vyjadrení namietal to, že žalobca
mu nezaúčtoval kilometre, ktoré neboli vyčerpané. Preukazuje aj na protokol o prevzatí vozidla, vyplýva
z neho, že v čase odovzdania bol stav kilometrov 139 000, preto mu žalobca neúčtoval sadzby za
podlimitné kilometre v prospech žalovaného, čo sa týka účtovania nájomného po ukončení zmluvy

a do obdobia vrátenia motorového vozidla žalobcovi, žalobca poukazuje, že postupoval v súlade s
bodom 5.10.6 obchodných podmienok a účtoval poplatok v súlade s výškou dohodnutých splátok počas
trvania zmluvy o operatívnom leasingu. Mesačné nájomné bolo dohodnuté na 817,36 eur za 30 dní
nájmu, v prípad e ak išlo o mesiac ktorý mal 31 dní bolo to prerátané, a preto vyšla suma 845,24 eur.
Vzhľadom na vyššie uvedené, má žalobca za to, že nárok preukázal čo do dôvodu a výšky. Právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným sa spravuje hlavným záväzkovým vzťahom, a teda v tom prípade nejde
o spotrebiteľský spor.

10. Súd v predmetnej veci prvotne rozhodol rozsudkom č.k. 8Csp/72/2022 – 93 zo dňa 29.09.2023
nasledovne:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.204,21 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9%
ročne od 01.03.2022 do zaplatenia a náhrady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 Eur do 3
dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.II. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

11. Krajský súd v Prešove na základe odvolania žalovaného uznesením č.k. 16CoCsp/4/2024 –
124 zo dňa 26.09.2024 rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd nepovažoval prijaté skutkové závery súdu prvej
inštancie za dostatočné pre riadne subsumovanie skutkového stavu pod príslušnú právnu normu. Nie
je zrejmé, ako sa súd vysporiadal s tvrdením žalovaného, že v máji roku 2021 kontaktoval žalobcu

ohľadom stavu úhrady záväzkov zo strany dlžníka. Malo mu byť oznámené, že splátky sú uhradené
a pristupuje sa k odkúpeniu motorového vozidla. Uskutočnenie ani obsah uvedeného telefonátu nebol
v konaní popretý protistranou, preto sa odvolaciemu súdu natíska otázka, aký následok je spojený s
oznámením veriteľa podľa § 305 Obchodného zákonníka. Odvolací súd nerozporoval povinnosť dlžníka
vrátiť predmet nájmu po skončení doby nájmu, považuje však za potrebné v širšom rozsahu skúmať
okolnosť užívania vozidla nad rámec zmluvy o leasingovom úvere. Relevantné je pritom ustanovenie

bodu 5.2.2 všeobecných zmluvných podmienok, ktoré vrátenie vozidla podmieňuje nielen riadnym
ukončením zmluvy, ale predovšetkým oznámením žalobcu o mieste a čase vrátenia predmetu nájmu.
S ohľadom na uvedené je zrejmé, že pre vrátenie predmetu nájmu sa vyžadovala súčinnosť veriteľa
(žalobcu), ktorá nebola dlžníkovi poskytnutá. Ak však žalobcom nebol ustanovený čas a miesto vrátenia
predmetu nájmu v súlade so zmluvou, nie je potom zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal

s omeškaním leasingového dlžníka s odovzdaním vozidla. Odvolaciemu súdu sa javí ako dôležité
posúdiť vzájomnú súvislosť medzi oznámením žalobcu podľa bodu 5.2.2 všeobecných zmluvných
podmienok a povinnosťou leasingového dlžníka platiť poplatok za užívanie vozidla podľa bodu 5.10.5
všeobecných zmluvných podmienok. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že žalobca účtoval poplatok
počnúc dňom nasledujúcim po skončením doby nájmu. Teoretická otázka však vyvstáva, akú povinnosť

platiť tento sporný poplatok by mal leasingový dlžník v prípade, ak by žalobca určil miesto a čas
odovzdania vozidla dva mesiace po skončení doby nájmu. Podľa bodu 5.10.1 všeobecných zmluvných
podmienok by leasingový dlžník bol povinný rešpektovať oznámenie žalobcu. Bol by však v takom
prípade leasingový dlžník povinný platiť sporný poplatok za uplynulé dva mesiace užívania vozidla
od skončenia nájmu? Ak je odpoveď na položenú otázku záporná, potom by mal súd prvej inštancie

vysvetliť, v koho procesný neprospech je porušenie povinnosti žalobcu podľa bodu 5.10.1 všeobecných
zmluvných podmienok a ako vlastne v preskúmavanom prípade určil súd prvej inštancie miesto a čas
povinnosti dlžníka vrátiť predmet nájmu, ak absentovalo oznámenie žalobcu. Ak súd prvej inštancie po
vrátení veci bude považovať poplatok za užívanie vozidla po skončení doby nájmu za dôvodný, mal by
v ďalšom rozsahu preskúmať jeho výšku. Je zrejmé, že v zmysle bodu 5.10.5 všeobecných zmluvných

podmienok má žalobca právo na zaplatenie poplatku, účtovaného v pomernej časti mesačného
nájomného. Podľa rozpisu splátok nájomného, žalobca počas trvania zmluvného vzťahu nerozlišoval
jednotlivé mesiace kalendárneho roka podľa počtu dní. Výška nájomného bola v sume 817,97, resp.
817,96 eur. V prípade poplatku žalobca takéto rozlíšenie podľa počtu dní učinil, pričom za niektoré z
mesiacov je žalovaný povinný zaplatiť sumu 845,24 eur. Ohľadom argumentáciou žalovaného o potrebe

odpočítať od nároku žalobcu za podlimitné kilometre za danej dôkaznej situácie zaťažovalo dôkazné
bremeno žalobcu, aby preukázal, že predložený dodatok zodpovedá vôli zmluvných strán. Žalovaný
namietal, že ako ručiteľ nebol zo strany žalobcu informovaný, že splátky nájomného neboli riadne a včas
uhradené a nedošlo ani k odovzdaniu predmetu nájmu, s čím sú spojené sankcie. Žalobca k tomuto
uviedol, že vo vzťahu k ručiteľovi nemal žiadnu informačnú ani poučovaciu povinnosť, s čím odvolací

súd súhlasil. Žalobca však opakovane poukazuje na poctivý obchodný styk, pritom by sa podľa názoru
odvolacieho súdu žiadalo preskúmať jeho vlastné konanie vo svetle prezentovanej zásady obchodného
práva. Podľa ručiteľskej listiny bol žalobca oprávnený najskôr po uplynutí 10 kalendárnych dní po
splatnosti splátky nájmu alebo iného záväzku vyzvať ručiteľa na splnenie záväzku za dlžníka. S ohľadom
na uvedené možno konštatovať, že ručiteľská listina predpokladala pomerne včasnú komunikáciu

veriteľa s ručiteľom. V tomto kontexte žalobca neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, je však otázne,
či postupoval s odbornou starostlivosťou a usiloval vôbec o včasné odstránenie protiprávneho stavu.
Osobitne v prípade, keď v konaní nebolo sporné, že žalobca vedel o odovzdaní predmetu nájmu
tretej osobe. Zdá sa, že ručiteľ a zároveň konateľ leasingového dlžníka by mohol vymôcť splnenie
povinnosti odovzdať predmet nájmu žalobcovi, samozrejme, ak by o porušení povinnosti vedel. Uvedený

informačný nedostatok na strane ručiteľa podľa názoru odvolacieho súdu zvýrazňuje potrebu preveriť
obsah telefonátu ručiteľa so žalobcom, na základe ktorého mu malo byť oznámené, že splátky nájmu
sú uhradené a pristupuje sa k odkúpeniu motorového vozidla.12. Súd dňa 02.01.2025 vyzval sporové strany na zaujatie stanoviska k záverom rozhodnutia
odvolacieho súdu a na predloženie prípadných procesných návrhov.

13. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu reagoval podaním zo dňa 08.01.2025, v ktorom uviedol, že
krajský súd zhodne so závermi súdu prvej inštancie a tvrdeniami Žalobcu uviedol, že v danom prípade
sa jedná o obchodnoprávny nárok. V zmysle Európskeho práva vyplýva, že ochranu ako spotrebiteľ
nepožíva nevyhnutne každá fyzická osoba. Skutočnosť, že v iných prípadoch by Povinný mohol mať
postavenie spotrebiteľa nie je dôvodom, aby bol za spotrebiteľa považovaný v každom právnom vzťahu,

ktorého je účastníkom. Spotrebiteľom sa môže stať len vo vzťahu ku konkrétnej zmluve, k predmetu jej
plnenia, a k tomu aký majú v jej rámci pomer k dodávateľovi. Uvedené normy Európskeho práva boli
prijaté i do rozhodovacej praxe slovenských súdov, keď je zrejmé, že normy na ochranu spotrebiteľa nie
súpoužiteľnéplošnenakaždúfyzickúosobu,ktoráuzatvorilazmluvusdodávateľomprávnickouosobou.
Žalovaný preto preukázateľne nemá v danom spore postavenie spotrebiteľa. Žalobca opakovane
poukazuje na to, že voči Žalovanému ako ručiteľovi nemá žiadnu poučovaciu povinnosť. Žalovaný

nikdy nerozporoval porušenie povinností zo zmluvy o operatívnom leasingu t. j. že splátky neboli
riadne a včas hradené. Žalobca má za to, že akékoľvek vzťahy medzi Žalovaným (resp. leasingovým
nájomcom) a tretími osobami nemajú vplyv na vlastnú povinnosť leasingového nájomcu platiť, pričom
táto skrz uzatvorené ručenie dopadá akcesoricky tiež na Žalovaného. Žalobca navyše priamo v podanej
žalobe špecifikoval obsah jednotlivých faktúr, z ktorých si uplatňuje svoj nárok. Žalobca zotrváva na

tom, že rozhodnou skutočnosťou je tá, že predmet nájmu bol užívaný aj po dobe jeho skončenia a
tento bol vrátený neskôr ako bolo dojednané v zmluve. Z uvedeného dôvodu vznikol Žalobcovi nárok
na odplatu za mesiace, po ktoré leasingový nájomca užíval predmet nájmu. Vo vzťahu k určeniu
výšky nárokov za jednotlivé mesiace Žalobca uvádza, že počas riadneho trvania operatívneho lízingu
Žalobca ako prenajímateľ aplikoval jednotný prístup k účtovaniu lízingových splátok. Tým sa zaručila

predvídateľnosť nákladov pre nájomcu a eliminovali sa možné nezrovnalosti spojené s rôznou dĺžkou
jednotlivých kalendárnych mesiacov. Tento prístup Žalobcu bol v súlade s obchodnými zvyklosťami a
nezakladá akúkoľvek pochybnosť o správnosti postupov aplikovaných v tejto fáze trvania zmluvy. V
zmluve medzi Žalobcom a pôvodným žalovaným v I. rade bolo jednoznačne dojednané, že v prípade
pokračovania užívania predmetu lízingu po uplynutí pôvodnej doby trvania operatívneho lízingu sa

poplatok určí ako pomerná časť za skutočný počet dní (určenie pomernej časti inak ako skutočným
počtom dní nie je ani možné). Tento postup bol výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán a
je plne v sídle s ustanoveniami obchodného zákonníka, ktorý poskytuje stranám dostatočnú mieru
voľnosti pri formulovaní svojich zmluvných vzťahov. Tento zmluvný mechanizmus predstavuje jasný a
spravodlivý postup pre situácie, keď vozidlo nebolo včas vrátené, čo eliminuje akékoľvek nejasnosti o

útrate nájomcu po skončení pôvodnej doby trvania operatívneho lízingu. Po uplynutí pôvodnej doby
operatívneho lízingu Žalobca postupoval v súlade so zmluvou a účtoval poplatok za užívanie predmetu
na základe skutočného počtu dní v kalendárnom mesiaci. Tento prístup je logický a odôvodnený,
nakoľko zohľadňuje skutočný čas užívania predmetu lízingu zo strany leasingového nájomcu. Výška
poplatku teda reflektuje reálnu dobu, počas ktorej nájomca naďalej pokračoval v užívaní predmetu

lízingu a mal z tohto užívania ekonomický prospech. Ak by bolo možné, aby nájomca užíval predmet
lízingu po skončení pôvodného obdobia bez primeranej odplaty, vznikla by situácia bezdôvodného
obohatenianastranenájomcu.Takýtostavbybolvrozporesozásadamiobchodnéhopráva,ktorésúdne
chránia princípy ekvivalencie a spravodlivosti vo vzťahoch medzi obchodnými subjektmi. Uvedené by
navyše neodôvodnene poškodzovalo Žalobcu a narušilo by rovnováhu medzi zmluvnými stranami, a to

jednak faktickým bezplatným užívaním, a tiež vyšším opotrebením (účtovným aj skutočným) predmetu
operatívneho lízingu. Obe zmluvné strany si vopred dohodli postup pre situáciu, keď nájomca nevráti
vozidlo k riadnemu dátumu skončenia operatívneho lízingu. Tento postup bol zakotvený v zmluve a
poskytuje jasný rámec pre riešenie vzniknutých situácií. Význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že
zabraňuje nejasnostiam a sporom medzi stranami, pretože pravidlá boli vopred dohodnuté a prijaté

oboma stranami. Zmluvná voľnosť, ktorá je zakotvená v obchodnom zákonníku, umožňuje subjektom
dohodnúťsipodmienkysvojhovzťahutak,abyboliprispôsobenéichšpecifickýmpotrebám.Tentoprincíp
bol v danej zmluve plne uplatnený. Na základe uvedených argumentov je nárok Žalobcu oprávnený v
celom rozsahu. Žalobca postupoval v súlade so zmluvou, ktorá bola riadne uzavretá a plne reflektuje
voľnosť obchodných vzťahov. Navyše, jeho postup je logický a ekonomicky odôvodnený, keďže

zohľadňuje reálne užívanie predmetu lízingu a zabraňuje vzniku jednak bezdôvodného obohatenia
na strane leasingového nájomcu a jednak vzniku škody titulom vyššieho opotrebenia predmetu na
straneŽalobcuakoleasingovéhoprenajímateľa.Žalobcaopakovanezdôrazňuje,žeObchodnýzákonník
predpokladá zdatnosť podnikateľa a jeho dobrú profesionálnu úroveň. Predpokladá sa, že bude vovzťahoch s inými podnikateľmi presadzovať svoj záujem, využívať možností, ktoré mu právna úprava
poskytuje, usilovať o dosiahnutie čo najväčšieho zisku a zlepšovať svoju pozíciu na trhu. Poctivý
obchodný styk je v porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším.2 Právna teória upozorňuje tiež

na tú skutočnosť, že strana, ktorá namieta určité zmluvné ustanovenie, ho pôvodne akceptovala a až
dodatočne odmieta dohodu dodržať. Viera oprávnenej strany v platne dojednané zmluvné ustanovenie
nemôže byť bez ďalšieho narušená. Leasingový vzťah je osobitným záväzkovo-právnym vzťahom, ktorý
nemá konkrétnu hmotnoprávnu úpravu ako celok. Tento právny vzťah pozostáva z prvkov viacerých
zmlúv a to zmluvy o obstaraní veci, nájomnej zmluvy, zmluvy o poskytnutí úveru a kúpnej zmluvy na

splátky. Zdôrazňujeme, že tieto prvky uvedených zmlúv nezakladajú bez ďalšieho možnosť aplikácie
akéhokoľvek ustanovenia ktoréhokoľvek z vyššie uvedených zmluvných typov. S ohľadom na vyššie
uvedené má Žalobca svoj nárok za preukázaný čo do právneho titulu ako aj výšky a žiada preto, aby
súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

14. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval.

15. Uznesením č.k. 8Csp/72/2022 – 139 zo dňa 13.03.2025 vyzval súd žalobcu, aby

· uviedol, aké skutočnosti boli predmetom telefonátu žalovaného žalobcovi v mesiaci máj 2021, na ktorý
sa žalovaný odvoláva v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.11.2022,

· uviedol, či a akým spôsobom oboznámil žalobca leasingového nájomcu GdoRas, s.r.o., so sídlom
Partizánska 45, Bardejov, IČO: 46 380 566 s podmienkami ukončenia Zmluvy o operatívnom leasingu
č. LZO/18/02250 zo dňa 11.04.2018 v zmysle bodu 5.2.2 Zmluvy,
· uviedol, akým konkrétnym spôsobom bola žalobcom vypočítaná výška poplatku za užívanie vozidla po
skončení doby nájmu, a to jednotlivo za každý mesiac, za ktorý žalobca požaduje úhradu tohto poplatku,

· uviedol, za akých okolností a na základe akého úkonu došlo k vráteniu predmetu nájmu žalobcovi dňa
31.10.2021.

16. Uznesením č.k. 8Csp/72/2022 – 142 zo dňa 13.03.2025 vyzval súd žalovaného, aby

· uviedol, aké skutočnosti boli predmetom telefonátu žalovaného žalobcovi v mesiaci máj 2021, na ktorý
sa žalovaný odvoláva v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 28.11.2022,
· uviedol, či a akým spôsobom oboznámil žalobca leasingového nájomcu GdoRas, s.r.o., so sídlom
Partizánska 45, Bardejov, IČO: 46 380 566 s podmienkami ukončenia Zmluvy o operatívnom leasingu
č. LZO/18/02250 zo dňa 11.04.2018 v zmysle bodu 5.2.2 Zmluvy,

· uviedol, za akých okolností a na základe akého úkonu došlo k vráteniu predmetu nájmu žalobcovi dňa
31.10.2021.

17. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu v podaní zo dňa 27.03.2025 uviedol, že predkladá
mailovú komunikáciu so Žalovaným, z ktorej jednoznačne vyplýva, že Žalobca si svoje povinnosti v

súvislosti s blížiacim sa koncom zmluvy o operatívnom leasingu splnil. Žalobca ďalej poukazuje na
fakt, že tvrdenie Žalovaného o údajnom poskytnutí informácie v tom zmysle, že všetky splátky sú
úplne vyrovnané, nemá žiadnu oporu v skutočnostiach, ktoré by boli objektívne overiteľné. Žalobca sa
domnieva, že Žalovaný účelovo argumentuje týmto spôsobom, aby sa vyhol zodpovednosti za riadne
nesplnenie svojich povinností, prípadne aby znížil rozsah svojej zodpovednosti za prípadný vzniknutý

dlh. Vzhľadom na to, že existujú písomné dokumenty vo forme faktúr, výziev na zaplatenie a ďalšej
relevantnej korešpondencie, vyznieva tvrdenie Žalovaného o telefonickej informácii ako nelogické, ba
až rozporuplné. Ak by totiž Žalobca skutočne tvrdil, že nie je nič dlžné, poprel by tým vlastné písomné
akty (prejavy vôle), na základe ktorých sa opakovane domáhal úhrady príslušných splátok. Je teda v
rozpore s logikou, aby zamestnanec Žalobcu ústne poskytol takéto vyhlásenie, ktoré by popieralo všetky

písomné podklady. Žalobca predkladá majetkové preverenie leasingového nájomcu, z ktorého je zrejmé,
že táto spoločnosť mala viacero veriteľov a žiadne alebo len minimálne finančné prostriedky. Verejne
dostupné údaje ďalej dokazujú, že od roku 2019 nevykonávala podstatnú podnikateľskú činnosť, keď
v registri účtovných závierok vykazovala nulové tržby. Sám Žalovaný v podanom odpore pripustil, že
vozidlo nebolo v jeho dispozícii. Žalovaný resp. leasingový nájomca zjavne využíval existujúcu situáciu,

kedy majiteľom vozidla bol Žalobca (a vozidlo nemohlo byť postihnuté exekúciou). Žalobca zotrváva
na tom, že rozhodnou skutočnosťou je tá, že predmet nájmu bol užívaný aj po dobe jeho skončenia
a tento bol vrátený neskôr ako bolo dojednané v zmluve. Z uvedeného dôvodu vznikol Žalobcovi
nárok na odplatu za mesiace, po ktoré leasingový nájomca užíval predmet nájmu. Vo vzťahu k určeniuvýšky nárokov za jednotlivé mesiace Žalobca uvádza, že počas riadneho trvania operatívneho lízingu
Žalobca ako prenajímateľ aplikoval jednotný prístup k účtovaniu lízingových splátok. Tým sa zaručila
predvídateľnosť nákladov pre nájomcu a eliminovali sa možné nezrovnalosti spojené s rôznou dĺžkou

jednotlivých kalendárnych mesiacov. Tento prístup Žalobcu bol v súlade s obchodnými zvyklosťami a
nezakladá akúkoľvek pochybnosť o správnosti postupov aplikovaných v tejto fáze trvania zmluvy. Po
uplynutí pôvodnej doby operatívneho lízingu Žalobca postupoval v súlade so zmluvou a účtoval poplatok
za užívanie predmetu na základe skutočného počtu dní v kalendárnom mesiaci. Tento prístup je logický
a odôvodnený, nakoľko zohľadňuje skutočný čas užívania predmetu lízingu zo strany leasingového

nájomcu. Výška poplatku teda reflektuje reálnu dobu, počas ktorej nájomca naďalej pokračoval v užívaní
predmetu lízingu a mal z tohto užívania ekonomický prospech. Výška odplaty za každý jeden deň
užívania predmetu operatívneho lízingu bola 22,722 eur bez DPH. Jednotlivé faktúry obsahujú údaj o
počte dní, za ktoré si Žalobca nárok uplatnil (štandardne 681,66 eur alebo 704,38 eur). K uvedenej sume
je ešte prirátaná suma DPH v zmysle príslušných právnych predpisov. Obe zmluvné strany si vopred
dohodli postup pre situáciu, keď nájomca nevráti vozidlo k riadnemu dátumu skončenia operatívneho

lízingu. Tento postup bol zakotvený v zmluve a poskytuje jasný rámec pre riešenie vzniknutých situácií.
Význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že zabraňuje nejasnostiam a sporom medzi stranami, pretože
pravidlá boli vopred dohodnuté a prijaté oboma stranami. S ohľadom na vyššie uvedené má Žalobca
svoj nárok za preukázaný čo do právneho titulu ako aj výšky a žiada preto, aby súd žalobe v celom
rozsahu vyhovel. K vyjadreniu žalobca priložil listinné dôkazy, na ktoré odkazuje vo svojom vyjadrení.

18. Žalovaný na výzvu súdu nereagoval a v konaní ostal pasívny.

19. Po zrušení prvotného rozhodnutia súdu prvej inštancie súd na prejednanie a rozhodnutie sporu
nariadil pojednávanie na deň 18.08.2025, na ktoré riadne a včas predvolal právneho zástupcu žalobcu

a žalovaného. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným súdu dňa 17.07.2025 ospravedlnil svoju
neúčasťaneúčasťžalobcunapojednávaníazároveňsúhlasilskonanímbezichúčasti.Napojednávanie
sa bez ospravedlnenia nedostavil žalovaný, ktorý nežiadal o odročenie pojednávania. Keďže boli
splnené procesné podmienky podľa § 180 CSP na prejednanie veci v neprítomnosti sporových strán,
súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti sporových strán a právneho zástupcu žalobcu.

20. Súd vykonal dokazovanie písomnými podaniami strán sporu, ústnym stanoviskom právneho
zástupcu žalobcu, Zmluvou o operatívnom leasingu zo dňa 11.04.2018, č: LZO/18/2250, Všeobecnými
zmluvnými podmienkami operatívneho leasingu ČSOB Leasing, a.s. – osobné a úžitkové vozidlá
OLFS/OUA/01/15, Ručiteľskou listinou z 11.04.2018, Protokolom o prevzatí predmetu nájmu k Zmluve

o operatívnom leasingu, Dohodou o platbách nájomného k zmluve č. LZO/18/02250 z 08.04.2020,
Protokolom o vrátení predmetu nájmu k Zmluve o operatívnom leasingu z 31.10.2021, Finančným
vyúčtovaním riadne ukončenej zmluvy č.: LZO/18/02250 spolu s doručenkou, Výzvou na plnenie zo dňa
14.02.2022 spolu s doručenkou, platobným dokladom: 1802250536, platobným dokladom: 1802250537,
platobným dokladom: 1802250538, platobným dokladom: 1802250539, faktúrou: 1802250806,

faktúrou: 1802250812, faktúrou: 1802250871, faktúrou: 1802250872, faktúrou: 1802250874, faktúrou:
1802250875, faktúrou: 1802250876, faktúrou: 1802250877, Dodatkom k Zmluve o operatívnom
leasingu č. LZO/18/02250 z 11.04.2018 zo dňa 06.04.2020, e-mailovou komunikáciou medzi žalobcom
a žalovaným z 06.-08.04.2020 ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový
stav:

21. Zo Zmluvy o operatívnom leasingu č: LZO/18/02250 z 11.04.2018 súd zistil, že žalobca túto
zmluvu uzavrel s obchodnou spoločnosťou GdoRas s.r.o. Predmetom zmluvy bol prenájom osobného
motorovéhovozidla.Dobanájmuboladojednanána36mesiacovododňaprevzatiavozidlaleasingovým
nájomcom.

22. Z Ručiteľskej listiny zo dňa 11.04.2018 súd zistil, že žalovaný žalobcovi prehlásil, že jeho pohľadávku
uspokojí, ak dlžník GdoRas s.r.o. nesplní svoj záväzok zaplatiť niektorú z pohľadávok vznikutých na
základe Zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa 11.04.2018.

23. Podľa Protokolu o prevzatí predmetu nájmu k Zmluve o operatívnom leasingu, predmet nájmu bol
GdoRas s.r.o. odovzdaný dňa 20.04.2018. Vozidlo prevzal žalovaný ako osoba oprávnená konať za
GdoRas s.r.o.24. Podľa Protokolu o vrátení predmetu nájmu k Zmluve o operatívnom leasingu, predmet nájmu bol
dňa 31.10.2021 vrátený žalobcovi so stavom tachometra 139 119 km.

25. Podľa Dodatku k Zmluve o operatívnom leasingu z 06.04.2020, žalobca a GdoRas s.r.o. sa strany
dohodli na zmene splatnosti splátok nájomného na 90 dní s tým, že zmluva sa mení od splátky č.
26, s dátumom účinnosti rekalkulácie od 01.05.2020. Predmetom dodatku bola aj zmena parametrov
zmluvytýkajúcasasadzbyzapodlimitnékilometrezpôvodných0,0470na0,0000.Súdubolapredložená
emailová komunikácia týkajúca sa tohto dodatku.

26. Podľa Dohody o platbách nájomného, plnenie nájomného bolo rozvrhnuté na 37 splátok. Splátka
č. 36 mala byť zaplatená do 29.05.2021 v sume 817,96 Eur a splátka č. 37 mala byť zaplatená do
29.06.2021 v sume 512,39 Eur.

27. Podľa čl. 17 základných princípov CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

28. Podľa § 187 ods. 1 a 2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä

výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

29. Podľa § 191 ods. 1 a 2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania

najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

30. Podľa § 215 ods. 1 a 2 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav
sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

31. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“)
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak
mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická

osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 546 OZ dohodou účastníkov možno zabezpečiť pohľadávku ručením. Ručenie vzniká
písomným vyhlásením, ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi povinnosť, že pohľadávku uspokojí,

ak ju neuspokojí dlžník.

33. Podľa § 548 ods. 1 a 2 OZ ručiteľ je povinný dlh splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ
písomne vyzval. Ručiteľ môže proti veriteľovi uplatniť všetky námietky, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník.

34. Podľa § 1 odsek 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“)
tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy
súvisiace s podnikaním.

35. Podľa § 1 odsek 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú

ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa
predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa
obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.36. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona (obchodné záväzkové vzťahy)
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

37. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

38. Podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na
všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu
priložené.

39. Podľa § 273 ods. 2 Obchodného zákonníka odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred

znením obchodných podmienok uvedených v odseku 1.

40. Podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku.

41. Podľa bodu 2.5.10 Všeobecných zmluvných podmienok operatívneho leasingu ČSOB Leasing,
a.s. – osobné a užitkové vozidlá OLFS/OUA/01/15 (ďalej len „VZP“), leasingový nájomca je povinný
užívať predmet nájmu v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vzťahujúcimi sa na
užívanie a prevádzku predmetu nájmu a za týmto účelom dodržiavať všetky príslušné povinnosti
ustanovené slovenským právnym poriadkom, najmä nie nie výlučne povinnosti týkajúce sa pravidiel

cestnej premávky a pod. V prípade, ak bude ČSOBL orgánom verejnej moci zaviazaný na úhradu pokuty
a/alebo sankcie za porušenie povinností ustanovených všeobecne záväznými právnymi predpismi, za
ktoré v zmysle týchto všeobecne záväzných právnych predpisov zodpovedá ČSOBL ako držiteľ a/alebo
vlastník predmetu nájmu, má ČSOBL voči leasingovému nájomcovi nárok na náhradu ním uhradenej
pokuty a/alebo sankcie alebo jej časti, ktorú zaplatil na základe rozhodnutia príslušného orgánu verejnej

moci a leasingový nájomca sa zaväzuje nahradiť ČSOBL ním zaplatenú výšku sankcie a/alebo pokuty
alebo jej časti, spoločne s príslušenstvom a trovami konania. Porušenie tejto povinnosti zo strany
leasingového nájmocu sa považuje za hrubé porušenie zmluvy o operatívnom leasingu a týchto VZP.

42. Podľa bodu 3.2.1. VZP výška mesačnej splátky nájomného v mene EUR, počet splátok, ako aj

ich splatnosť je uvedená v zmluve o operatívnom leasingu (ZOL). Nájomca je povinný platiť ČSOBL
predpísané splátky bezhotovostne, prevodom na bankový účet ČSOBL, uvedený na faktúre. Pri platbe je
povinný uvádzať variabilný symbol (referencia platiteľa), uvedený na faktúre alebo v dohode o splátkach
nájomného.

43. Podľa bodu 5.2.1 VZP ZOL zaniká uplynutím doby, na ktorú bola dohodnutá.

44. Podľa bodu 5.2.2 VZP vrátenie PN ČSOBL pri riadnom ukončení ZOL bude prebiehať na základe
pokynov ČSOBL. ČSOBL minimálne 60 dní pred uplynutím zmluvne dohodnutej doby nájmu písomne
oboznámi LN s podmienkami ukončenia ZOL.

45. Podľa bodu 5.10.1 VZP LN je povinný v prípade ukončenia ZOL vrátiť PN ČSOBL a riadiť sa
pritom pokynmi ČSOBL, uvedenými v manuáli o vrátení vozidla, ktorý je súčasťou Driver setu. ČSOBL
písomne LN vyrozumie o podmienkach ukončenia operatívneho leasingu. Podmienkami ukončenia ZOL
sa rozumie najmä dátum a miesto, kde dôjde k vráteniu PN. LN sa zaväzuje pokyny ČSOBL rešpektovať

a dodržiavať.

46. Podľa bodu 5.10.6 VZP ČSOBL je oprávnený účtovať leasingovému nájomcovi poplatok za užívanie
predmetu nájmu nad rámec zmluvy o operatívnom leasingu do dátumu vrátenia vozidla, uvedeného
v protokole o vrátení vozidla. Poplatok bude účtovaný v pomernej časti mesačného nájomného.

47. Podľa bodu 5.11.1 VZP konečné finančné vyrovnanie (ďalej len „KFV“), ktoré predstavuje zúčtovanie
všetkých pohľadávok a záväzkov zmluvných strán, vyplývajúcich z konkrétnej ZOL, zašle ČSOBL
leasingovému nájomcovi po ukončení ZOL. KFV závisí od spôsobu ukončenia ZOL.48. Podľa bodu X.XX.X.X VZP pri riadnom ukončení ZOL je súčasťou KFV: a) vyúčtovanie sadzieb za
nadlimitné a podlimitné kilometre, b) vyúčtovanie predplatného za doplnkové náhradné vozidlo.

49.PodľaboduX.XX.X.XVZPKFVobsahujeajvyúčtovaniesadziebzanadlimitnéapodlimitnékilometre
(motohodiny). Ak pri vrátení PN je zistený celkový počet najazdených kilometrov vyšší alebo nižší
ako je stanovené v ZOL a presahujúci dohodnutú toleranciu, uvedenú v ZOL, budú kilometre tvoriace
odchýlku od predpokladaného stavu vyúčtované LN bez ohľadu na výšku tolerancie, uvedenú v ZOL.

Nenajazdené (podlimitné) kilometre (motohodiny) budú vyúčtované dokladom o oprave základu dane
v sadzbe určenej ZOL, a to len do maximálnej hranice 10.000 km (0 motohodín). Naviac najazdené
(nadlimitné) kilometre (motohodiny) budú vyúčtované opravnou faktúrou.

50. Podľa bodu 6.1 písm. a) VZP ak v zmluve o operatívnom leasingu nie je určené inak, je ČSOBL
oprávnený požadovať od leasingového nájomcu aj zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % z dlžnej sumy za

každý deň omeškania s úhradou splátok nájomného, poplatku za poskytované služby a ďalších platieb,
vyplývajúcich zo zmluvy o operatívnom leasingu.

51. Podľa bodu 6.1 písm. b) VZP ak v zmluve o operatívnom leasingu nie je určené inak, je ČSOBL
oprávnený požadovať od leasingového nájomcu aj zmluvnú pokutu vo výške 300 eur, ak .

52. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 11.04.2018 uzavrel s GdoRas, s.r.o. Zmluvu
o operatívnom leasingu. Na základe tejto zmluvy sa žalobca zaviazal poskytnúť GdoRas, s.r.o. motorové
vozidlo Ford Tourneo Custom minibus 2.0 TDCi EcoBlue L2H1 310 Titanium, VIN: H.. Dohodnutý bol
počet km za rok: 50 000 km, počet km za celú dobu nájmu: 150 000 km, sadzba za podlimitné km: -0,047

eur/km. Doba nájmu predstavovala 36 mesiacov od dátumu prevzatia predmetu nájmu leasingovým
nájomcom. Zmluvu uzavrel v mene leasingového nájomcu žalovaný.

53. Dňa 11.04.2018 prehlásil žalovaný žalobcovi ako ručiteľ, že jeho pohľadávku uspokojí, ak dlžník
GdoRas, s.r.o. nesplní svoj záväzok zaplatiť veriteľovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe

Zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/18/02250 zo dňa 11.04.2018.

54. Žalovaný dňa 20.04.2018 prevzal predmet nájmu v mene leasingového nájomcu. Predmet nájmu
mal počiatočný stav tachometra 6 km.

55. Medzi stranami nebolo sporné, že leasingový nájomca neuhradil 36. a 37. splátku nájomného
vo výške 1 330,35 eur. Rovnako nebolo medzi stranami sporné, že žalobca uhradil za leasingového
nájomcu sankcie, ktoré mu následne refakturoval v sume celkom 108,34 eur. Sporným nebolo medzi
stranami ani to, že leasingový nájomca sa dostal s plnením do omeškania, za čo mu žalobca fakturoval
sankcie v sume 266,90 eur.

56. Dňa 31.10.2021 žalovaný v mene leasingového nájomcu vrátil žalobcovi predmet nájmu so stavom
tachometra 139 119 km.

57. Nakoľko leasingový nájomca nesplnil svoje povinnosti, ku ktorým sa zmluvne zaviazal, vyzval

žalobca listom zo dňa 14.02.2022 na plnenie žalovaného ako ručiteľa.

58. Súd konštatuje, že žalobca preukázal ním tvrdené skutočnosti, a že nárok uplatnený žalobou je čo do
základu dôvodný. Žalobca uzavrel zmluvu o operatívnom leasingu s obchodnou spoločnosťou GdoRas
s.r.o., kde obidve zmluvné strany konali ako podnikatelia, preto predmetný právny vzťah je obchodný

záväzkový a vzťahujú sa naň ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný ako fyzická osoba (v čase
uzavretia zmluvy konateľ GdoRas s.r.o.) Rastislav Gdovin prevzal ručenie za záväzky GdoRas s.r.o.,
teda v prípade, že obchodná spoločnosť nesplní svoje záväzky zo zmluvy, uspokojí pohľadávky žalobcu
žalovaný.

59. Žalovaný vystupoval pri uzatváraní ručiteľskej dohody ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd má za to, že žalovaný v predmetnom
záväzku má postanovenie spotrebiteľa. Na druhej strane, ručením bol zabezpečený obchodný záväzok,
postavenie žalovaného pri uzatváraní ručiteľskej dohody nemení obsah záväzku a žalovaný akospotrebiteľ môže uplatniť len tie námietky voči veriteľovi, ktoré by mal proti veriteľovi dlžník, teda GdoRas
s.r.o. – podnikateľ.

60. Žalovaný sa voči žalobe bránil tým, že motorové vozidlo so súhlasom žalobcu odovzdal do užívania
na základe dohody tretej osobe, ktoré mala hradiť splátky od mesiaca jún 2019 do vyrovnania. Toto
tvrdenie žalovaný nepodporil žiadnym dôkazom. Na druhej strane, i preukázanie tvrdenia, že motorové
vozidlo užívala tretia osoba nič nemení na povinnosti leasingového nájomcu a poťažmo žalovaného ako
ručiteľariadnesiplniťsvojezáväzkyzozmluvyooperatívnomleasingu.Tretiaosobaneprevzaladlhaani

nepristúpila k záväzku. Obrane žalovaného v tomto smere preto nemožno priznať žiadnu relevanciu.

61. Ďalej žalovaný namietal, že žalobca ho neupozornil, že posledné dve splátky nie sú uhradené,
a že z tohto dôvodu dôjde k sankciám a dlžná suma narastie takmer 4-násobne. Tiež uviedol, že je
nekorektné, aby kvôli dvom splátkam naďalej ponechal predmet nájmu v nájme ďalších 6 mesiacov
a nijako ho ako ručiteľa neupozornil. K tomuto súd uvádza, že žalobcovi skutočne zo zákona ani zo

zmluvy nevyplýva povinnosť, informovať dlžníka alebo jeho ručiteľa o tom, že nemá splnené záväzky zo
zmluvy. Dlžník sa zmluvou zaviazal, že bude splátky nájomného platiť riadne a včas podľa splátkového
kalendára,ažepredmetnájmuposkončenídobynájmuodovzdážalobcovi.Ručiteľsazasplnenietýchto
povinností dlžníka zaručil. To, že dlžník a ručiteľ (zrejme) z dôvodu odovzdania motorového vozidla
do užívania tretej osobe, stratili prehľad o tom, ako sa nájomné spláca a takisto i vedomosť o tom, že

predmet nájmu nebol odovzdaný po skončení zmluvy žalobcovi, ale bol užívaný ďalších 6 mesiacov,
nemôže ťažiť žalobcu. Prenechaním motorového vozidla do užívania tretej osobe bez náležitého
preverenia si plnenia záväzkov za dlžníka, ťaží vo výsledku a s následkami jedine dlžníka a jeho
ručiteľa. Súd nepovažoval postup zvolený žalobcom za rozporný so zásadami poctivého obchodného
styku. Žalovaný uzatváral Zmluvu o operatívnom leasingu v mene leasingového nájomcu, v jeho mene

predmet nájmu prevzal a vlastnoručne podpísal ručiteľské vyhlásenie. Žalovaný mal vedomosť o obsahu
zmluvy, a to aj ohľadom jej trvania. Nemožno pripísať na vrub žalobcu ako veriteľa to, že žalovaný ako
ručiteľ si po termíne skončenia leasingovej zmluvy nezisťoval výšku prípadnej pohľadávky žalobcu voči
leasingovému nájomcovi, za ktorú sa žalovaný zaručil. Opak žalovaný nepreukázal, a to ani napriek
výslovnej výzve súdu. Tvrdenia žalovaného o tom, že mu žalobca telefonicky oznámil, že splátky sú

uhradené súd tak vyhodnotil ako nepreukázané účelové tvrdenia, ktorými sa žalovaný snaží vyhnúť
plneniu svojich záväzkov. Existenciu takéhoto oznámenia žalovanému bola žalobcom podľa názoru
súdu popretá predloženými listinnými dôkazmi, ktoré preukazujú opak skutočností tvrdených žalovaným
(faktúry, vyúčtovanie po vrátení predmetu nájmu).

62. Ďalej sa žalovaný v konaní bránil tým, že bola porušená jeho zmluvná voľnosť, nakoľko nemohol
ovplyvniť vopred pripravené podmienky zmluvy o operatívnom leasingu. Tiež namietal, že žalobca si
nesplnil svoju povinnosť podľa bodu 5.2.2 VZP, keď dlžníka nevyzval v lehote minimálne 60 dní pred
uplynutím zmluvne dohodnutej doby nájmu na vrátenie motorového vozidla. Tiež namietal, že žalobca
nemá právo na poplatok za užívanie do dátumu vrátenia, a že nebola odpočítaná sadzba za podlimitné

kilometre. Tiež, že žalobca nepredložil protokol o prevzatí predmetu nájmu po ukončení nájmu zo
dňa 31.10.2021.

63. K tejto časti námietok súd uvádza, že ak mal žalovaný na mysli porušením zmluvnej voľnosti to,
že zmluva o operatívnom leasingu obsahuje neprijateľné podmienky podľa § 53 ods. 2 Občianskeho

zákonníka, bola žalobcom vopred pripravená a žalovaný nemohol ovplyvniť ich obsah, čoho následkom
je ich neplatnosť, opäť aj na tomto mieste súd poukazuje na to, že ručiteľ môže voči veriteľovi uplatniť
len tie námietky, ktoré by mohol sám dlžník. Dlžník (GdoRas s.r.o.) nemá postavenie spotrebiteľa, preto
toto zákonné ustanovenie nemožno aplikovať na vlastný záväzkový vzťah medzi žalobcom a dlžníkom.
Ručiteľ, ktorý v prejednávanej veci nemá postavenie spotrebiteľa, nemôže účinne uplatniť námietky ako

spotrebiteľ vo vzťahu k záväzku, ktorý spotrebiteľským nie je.

64.Vovzťahuknesplneniusipovinnostižalobcompodľabodu5.2.2VZPsúduvádza,žeanipreukázanie
nesplnenia si povinnosti – písomné oboznámenie pokynov na vrátenie predmetu nájmu minimálne 60
dní pred uplynutím doby nájmu – nezbavuje povinnosti dlžníka, vrátiť predmet nájmu podľa VZP. Podľa

bodu 5.10.1 VZP, ČSOBL písomne vyrozumie o podmienkach ukončenia zmluvy, ktorými sa rozumie
najmä dátum a miesto, kde dôjde k vráteniu predmetu nájmu. Leasingový nájomca podľa tohto bodu
je povinný v prípade ukončenia zmluvy vrátiť predmet nájmu a riadiť sa pritom pokynmi uvedenými
v manuáli o vrátení vozidla, ktorý je súčasťou Driver setu. ČSOBL len určí presný dátum a miesto, kde satak stane. O tom, že žalobcovi bol predmet nájmu odovzdaný dňa 31.10.2021 dlžníkom svedčí protokol
o vrátení predmetu nájmu, ktorý protokol žalobca pripojil už k žalobe, a tento bol spolu so žalobou
aj doručený žalovanému. Leasingový nájomca ako aj žalovaný ako ručiteľ mali vedomosť o trvaní

zmluvy o operatívnom leasingu, ktorej podstatou je odovzdanie predmetu nájmu za odplatu, a to na
konkrétne stanovenú dobu (36 mesiacov od prevzatia predmetu nájmu). Už z takto stanovenej podstaty
záväzkového vzťahu žalobcu s leasingovým nájomcom jednoznačne vyplýva povinnosť leasingového
nájomcu po uplynutí nezameniteľne a jednoznačne dohodnutej doby vrátiť žalobcovi predmet nájmu.
Žalovaný v konaní netvrdil, že by sa leasingový nájomca po uplynutí doby domáhal toho, aby si

žalobca predmet nájmu prevzal z dôvodu ukončenia zmluvného vzťahu. Súd má za to, že absencia
oznámenia miesta a času odovzdania predmetu nájmu zo strany žalobcu automaticky neznamená to, že
leasingový nájomca je oprávnený užívať predmet nájmu aj po skončení zmluvného vzťahu, a už vôbec
nie bezodplatne. Leasingový nájomca bol povinný vydať žalobcovi predmet nájmu v súlade s manuálom
o vrátení vozidla, ktorý tvoril súčasť Driver setu, ktorým leasingový nájomca disponoval od prevzatia
predmetu nájmu. Bolo aj v záujme leasingového nájomcu, aby vrátil predmet nájmu po skončení trvania

operatívneho leasingu, aby sa tým vyvaroval negatívnych následkov omeškania s plnením. Skutočnosť,
že žalobca miesto a čas plnenia leasingovému nájomcovi včas neoznámil, neznamená predĺženie
doby operatívneho leasingu a leasingový nájomca mohol predmet nájmu vrátiť žalobcovi v súlade
s všeobecnou úpravou týkajúcou sa plnenia záväzkov, a to ku dňu ukončenia zmluvy o operatívnom
leasingu.

65. Čo sa týka námietky žalovaného o tom, že žalobca nemá právo na poplatok za užívanie do dátumu
vrátenia predmetu nájmu súd uvádza, že toto právo žalobcovi vyplýva priamo z bodu 5.10.6 VZP, a tento
tvorí pomernú časť mesačného nájomného. Vo výsledku to znamená, že leasingový nájomca zaplatí po
ukončení zmluvy výšku pôvodne dohodnutej mesačnej splátky, ak motorové vozidlo ďalej užíva pomerne

podľa počtu dní tohto užívania. Zaplatí teda toľko, koľko by zaplatil, ak by zmluva, resp. doba užívania
bola dohodou predĺžená. Je tak plne na rozhodnutí a prístupe dlžníka, akú dobu po ukončení zmluvy
bude motorové vozidlo užívať. Zároveň mu nič nebráni vozidlo vrátiť v súlade so zmluvou riadne a včas
a vyhnúť sa tomuto poplatku. Na tomto ustanovení zmluvy nie je nič v rozpore so zásadou poctivého
obchodného styku.

66. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ničím nepodložený výpočet žalobcu, ktorý v podaní zo dňa
27.03.2025 uviedol, že výška odplaty za každý deň užívania predmetu nájmu bola 22,722 eur bez DPH.
Z predloženej dohody o platbách nájomného k zmluve o operatívnom leasingu vyplýva, že leasingovému
nájomcovi boli štandardne predpisované splátky nájomného vo výške 681,64 eur mesačne bez DPH

(817,97 eur s DPH). Denné nájomné za užívanie predmetu nájmu tak pri mesiaci v trvaní 30 dní (§ 1
ods. 2 Obchodného zákonníka s poukazom na § 122 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého sa
polovicou mesiaca rozumie pätnásť dní) predstavovalo sumu 22,72 eur a z tejto sumy súd vychádzal
pri posudzovaní uplatneného nároku žalobcu titulom poplatku za užívanie predmetu nájmu do termínu
vrátenia predmetu nájmu.

67. Poplatok za užívanie predmetu nájmu za mesiac apríl 2021 (11 dní) tak predstavuje 249,92 eur bez
DPH (299,90 eur vrátane 20 % DPH).

68. Poplatok za užívanie predmetu nájmu za mesiac máj 2021 (31 dní) tak predstavuje 704,32 eur bez

DPH (845,18 eur vrátane 20 % DPH).

69. Poplatok za užívanie predmetu nájmu za mesiac júl 2021 (31 dní) tak predstavuje 704,32 eur bez
DPH (845,18 eur vrátane 20 % DPH).

70. Poplatok za užívanie predmetu nájmu za mesiac august 2021 (31 dní) tak predstavuje 704,32 eur
bez DPH (845,18 eur vrátane 20 % DPH).

71. Poplatok za užívanie predmetu nájmu za mesiac september 2021 (30 dní) tak predstavuje 681,60
eur bez DPH (817,92 eur vrátane 20 % DPH).

72. Poplatok za užívanie predmetu nájmu za mesiac október 2021 (31 dní) tak predstavuje 704,32 eur
bez DPH (845,18 eur vrátane 20 % DPH).73. Spolu tak žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie poplatku za užívanie predmetu nájmu do jeho
vrátenia v sume 4 498,54 eur.

74. Žalobcovi tiež vznikol nárok na zaplatenie refakturovaných sankcií v sume celkom 108,34 eur, čo
žalovaný nerozporoval.

75. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzatvára, že žalobca má voči žalovanému ako ručiteľovi nárok na
zaplatenia sumy splátky 36. a 37. nájomného vo výške 1 330,35 eur, zmluvnú pokutu 0,1 % denne titulom

sankciezaomeškanieúhradysplátokvsúladesbodom6.1a)VZPvovýške266,90eur,úhradunákladov
spojených s dopravným priestupkom v súlade s bodom 2.5.10 VZP vo výške 108,34 eur a poplatok za
užívanie motorového vozidla do jeho vrátenia v súlade s bodom 5.10.6 VZP vo výške 4 498,54 eur tak,
ako boli dlžníkovi fakturované žalobcom. Spolu tak nárok žalobcu v súvislosti so zmluvou o operatívnom
leasingu predstavuje 6 204,13 eur. Nakoľko dlžník svoje záväzky zo zmluvy na výzvu žalobcu nesplnil, je
povinný tieto uspokojiť ručiteľ. Výzva na splnenie bola žalovanému ručiteľovi doručená dňa 26.02.2022.

76. Podľa § 365 odsek 1 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

77. Podľa § 369 odsek 1 a 2 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

78. Čo do námietky sadzby za podlimitné kilometre súd uvádza, že žalobca predložil Dodatok k zmluve
o operatívnom leasingu, ktorý e-mailovým potvrdením odsúhlasil dlžník, a ktorého obsahom je zmena
splatnosti splátok od splátky č. 26 a úprava sadzby za podlimitné kilometre na 0. Podľa dodatku dlžník
nemá nárok na zohľadnenie sadzby za podlimitné kilometre a odpočet tomu prináležiacej sumy. Súd

po preskúmaní obsahu predmetného dodatku, ktorým došlo k zníženiu sadzby za podlimitné kilometre
konštatuje, že dodatok nie je podpísaný zmluvnými stranami. Súd tak pristúpil k skúmaniu obsahu
elektronickej komunikácie zmluvných strán, ktorá mala uzavretiu dodatku predchádzať. Z obsahu
predloženej komunikácie vyplýva, že strany súhlasili s posunutím splatnosti splátok nájomného.
Komunikácia neobsahuje ani zmienku o vôli zmluvných strán znížiť pôvodne dohodnutú sadzbu za

podlimitné kilometre. Súd má tak za to, že medzi stranami nebolo platne dohodnuté zníženie sadzby za
podlimitné kilometre na 0 eur a v platnosti tak ostala zmluvne dojednaná sadzba 0,047 eur/km, a to za
každý kilometer tvoriaci rozdiel medzi dohodnutým limitom 150 000 km a počet kilometrov najazdených
na predmete nájmu v čase jeho odovzdania, a to do maximálnej hranice 10 000 km (bod 5.11.4 VZP).

79. Leasingovému nájomcovi bol predmet nájmu odovzdaný dňa 20.04.2018 so stavom tachometra
6 km. Žalobcovi bol predmet nájmu vrátený dňa 31.10.2021 so stavom tachometra 139 119 km.
Leasingový nájomca tak predmet nájmu vrátil žalobcovi po odjazdení 139 113 km, čo pri limite 150 000
km predstavuje 10 887 km. Pri obmedzení podlimitných kilometrov na 10 000 km to znamená, že
leasingovýnájomcamalnároknakompenzáciuvrozsahu470eur(10000x0,047)aotútosumujenutné

s poukazom na bod 5.11.4 VZP a nasl. potrebné znížiť jeho dôvodne uplatnený nárok. Žalobcovi tak súd
výrokom I. priznal nárok na zaplatenie sumy 5 734,13 eur (6 204,13 eur – 470 eur) a v prevyšujúcom
rozsahu výrokom II. podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

80. Podľa § 1 odsek 2 nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z. z., namiesto úrokov z omeškania podľa

sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná
základnejúrokovejsadzbeEurópskejcentrálnejbankyplatnejkprvémudňuomeškaniazvýšenejodeväť
percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

81. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov

podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.82. Podľa § 2 nariadenia vlády SR číslo 21/2013 Z.z., výška paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku
omeškania.

83. Žalovaný na výzvu žalobcu jeho pohľadávku za dlžníka neuspokojil a márnym uplynutím lehoty na
splneniesadňom01.03.2022dostaldoomeškania.Jetakpovinnýzaplatiťžalobcoviajúrokzomeškania
vo výške 9 % ročne. Žalobca má právo aj na zaplatenie sumy 40 eur titulom náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky, keď dlžník svoj dlh na výzvu žalobcu nesplnil a žalobca sa musel zaplatenia

dlžnej sumy domáhať voči ručiteľovi.

84. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

85. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

86. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

87. Súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by žalobcovi
náhradu trov konania v rozsahu procesného úspechu nemal priznať a ani ich nikto netvrdil. O nároku na
náhradu trov konania tak súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP.Žalobcasavpredmetnomkonanídomáhalzaplateniasumy6204,21eur,pričomúspechmalvčasti

o zaplatenie 5 734,13 eur, t.j. v rozsahu 92,42 % a neúspech v rozsahu 7,58 % (470,08 eur). V zmysle
§ 255 ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP súd priznal úspešnejšiemu žalobcovi voči žalovanému nárok
na pomernú náhradu trov konania v rozsahu 84,84 % (92,42 % - 7,58 %). O samotnej výške týchto trov
konaniabudevsúlades§262ods.2CSProzhodnutépoprávoplatnostitohtorozhodnutia,samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníoddňajehodoručenianaOkresnýsúdBardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.