Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106360
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106360.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: G.P.R. spol.s.r.o., so sídlom Rybničná 40/E, 831 07 Bratislava, IČO: 17 319 463,
právne zastúpený: Weis & Partners s.r.o., so sídlom Priemyselná 1/A, 821 09 Bratislava, IČO: 47 234
776,protižalovanému:FinančnériaditeľstvoSlovenskejrepubliky,sosídlomLazovná63,97401Banská
Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102383249/2023 zo dňa 20.09.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Žilina, pobočka Martin (ďalej aj len „správca dane“) vykonaná
daňová kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september 2018.
Daňová kontrola začala dňa 07.02.2019 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100020872/2019
zo dňa 03.01.2019. O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 100130600/2020 zo dňa

13.01.2020, ktorý bol žalobcovi spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole
z daňovej kontroly doručený dňa 16.01.2020. Žalobca sa vyjadril k protokolu z daňovej kontroly v
podaní zo dňa 28.01.2020. Pripomienky k protokolu z daňovej kontroly boli prerokované na ústnom
pojednávaní dňa 24.07.2020, o priebehu ktorého bola vyhotovená Zápisnica o ústnom pojednávaní č.
101216550/2020.

2. V následnom vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101273761/2020 zo dňa 06.08.2020

podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi
rozdiel dane na DPH za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 7 320,-eur. Proti uvedenému
rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
101839739/2020 zo dňa 26.11.2020, ktorým žalovaný zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Následne správca dane opätovne rozhodol a rozhodnutím č. 101246455/2021 zo dňa
16.07.2021 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPH za zdaňovacie

obdobie september 2018 v sume 7 320,-eur. Proti uvedenému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie,
o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 102297615/2021 zo dňa 18.11.2021, ktorým opätovne
zrušil rozhodnutie správcu dane a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Správca dane následne opätovne
rozhodol a rozhodnutím č. 102402413/2022 zo dňa 31.08.2022 vyrubil žalobcovi rozdiel dane na DPHza zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 7 320,-eur. Žalobca opätovne podal proti uvedenému
rozhodnutiu správcu dane odvolanie, o ktorom žalovaný rozhodol rozhodnutím č. 100460035/2023 zo
dňa 01.02.2023, ktorým znovu rozhodnutie správcu dane zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

3. V rámci ďalšieho konania správca dane rozhodnutím č. 101041041/2023 zo dňa 14.04.2023 vyrubil
žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku rozdiel dane v sume 7 320,-eur na DPH za zdaňovacie
obdobie september 2018. Žalobca si v zdaňovacom období september 2018 uplatnil odpočítanie dane
z faktúr vystavených dodávateľom Pizza Pazza BA s.r.o., Kopčianska 8 - 10, 851 01 Bratislava, IČO:

50 226 711, a to na základe faktúr:
- č. O942 (interné č. 331800734) zo dňa 30.09.2018 v celkovej sume 15 120,-eur z toho 20 % DPH
vo výške 2 520,-eur - vystavená na základe Zmluvy za reklamu na obalovom materiáli - pizza krabice
rozmer 33 cm - 15 000 kusov a rozmer 50 cm - 30 000 kusov (odmena za pizza krabice v 18 000 kusoch
vo výške á 0,70 eur za kus);
- č. O943 (interné č. 331800735) zo dňa 30.09.2018 v celkovej sume 11 520,-eur z toho 20 % DPH vo

výške 1 920,-eur - vystavená na základe Zmluvy za propagáciu a reklamu na RollUpoch v prevádzkach
Pizza Pazza v OC Hron Vrakuňa a Pizza Pazza vo Vienna Gate Petržalka;
- č. O944 (interné č. 331800743) zo dňa 30.09.2008 v celkovej sume 8 640,-eur z toho 20 % DPH
vo výške 1 440,-eur - vystavená na základe Zmluvy za propagáciu a reklamu na rozvozový letákoch
prevádzky Pizza Pazza Vienna Gate Petržalka;

- č. O945 (interné č. 331800744) zo dňa 30.09.2018 v celkovej sume 8 640,-eur z toho 20 % DPH vo
výške 1 440,-eur - vystavená na základe Zmluvy za propagáciu a reklamu na letákoch prevádzky - pre
prevádzku Pizza Pazza OC Hron Vrakuňa.

4. Správca dane uzavrel, že daň uvedená na sporných faktúrach od dodávateľa Pizza Pazza BA

s.r.o. je splatná iba z titulu jej uvedenia na faktúrach podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z.
o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Zákon o DPH“), nie však z
titulu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, nakoľko ani žalobca a ani jeho dodávatelia nepreukázali,
že bolo uskutočnené zdaniteľné plnenie, pri ktorom vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 1
Zákona o DPH. Správca dane poukázal na to, že žalobca predložil fotodokumentáciu preverovaných

plnení bez uvedenia časového záznamu a bez uvedenia časového obdobia platnosti napr. letákov,
jedálneho lístka, aktuálnosť bannerov a pod. Ďalej poukázal na to, že bola predložená Zmluva o
poskytovaníslužiebzodňa18.12.2017bezďalšíchuzatvorenýchdodatkov.Napreverovanýchfaktúrach
je odvolávka na zmluvu zo dňa 18.12.2018, na čo žalobca reagoval, že ide o chybný údaj, ktorý mal
byť správne 18.12.2017. Podľa zmluvy malo ísť o reklamu a propagáciu žalobcu, o zabezpečenie

reklamy jeho vlastných služieb. Reklama a propagácia bola ale na základe predloženej dokumentácie
vykonaná len vo forme uvedenia loga spoločnosti v tvare „GPR“ na letákoch, RollUpoch a krabiciach. Na
základe uvedenej zmluvy malo ísť o zabezpečenie reklamy a propagácie činnosti spoločnosti žalobcu
a nie o uvedenie loga spoločnosti na letákoch, krabiciach a pod. Pizza letáky, prospekty, bannery, na
ktorých sa nachádzali informácie, sú určené predovšetkým zákazníkom pizzerie - konzumentom jedál

ponúkaných pizzeriou, teda ponúkané a sprostredkované informácie neboli smerované pre zákazníkov
- potenciálnych nových obchodných partnerov, ktorí by na základe získaných informácií mohli prejaviť
záujemospoluprácusospoločnosťoužalobcu.Naprospektochnikdeniejeuvedenáčinnosťspoločnosti
žalobcu, teda čím sa zaoberá, v akom sektore vykonáva činnosť a čo môže ponúknuť. Propagáciu
a reklamu tovarov a služieb uvádzaných na trh žalobcom možno zaradiť medzi všeobecné náklady

spoločnosti, len ak tieto výdavky boli priamo spojené s hospodárskou činnosťou podniku. Podľa
správcu dane v tomto prípade bolo propagované len logo spoločnosti a nie výrobky alebo služby,
a teda prijatá reklamná služba nebola nijako spojená s hospodárskou činnosťou žalobcu, nakoľko
nepropagovala jeho hospodársku činnosť, teda aké tovary/služby dodáva/poskytuje. Podľa správcu
danelogospoločnostižalobcuuvedenénareklamnýchmateriálochabannerochspolusnázvamiďalších

spoločností nemali potenciál efektívne prezentovať žalobcu a jeho činnosť či osloviť potenciálnych
budúcich odberateľov. Uvedením len loga spoločnosti vo forme „GPR“, bez bližšej špecifikácie čím
sa zaoberá, resp. uvedením oblasti, v ktorej podniká, sa nevyvoláva potreba nadviazania konkrétnej
spolupráce.Potenciálniobchodnípartneri-konzumentijedálpizzerie,sazreklamnejkampane,ktorúmal
na základe uzatvorenej zmluvy zabezpečiť preverovaný dodávateľ, nedozvedeli o trhovom segmente, v

ktorom žalobca pôsobí, nedozvedeli sa o výrobkoch a službách, ktoré ponúka, či akú konkrétnu výhodnú
akciovú ponuku v čase realizácie kampane ponúka. Žalobca bol ochotný v preverovanom zdaňovacom
období vynaložiť mesačne približne sumu vo výške 36 600,-eur bez DPH na reklamu spočívajúcu len
v uvedení loga na reklamných prospektoch a banneroch, a to opakovane podľa uzatvorenej zmluvymesačne. Podľa správcu dane prezentáciu loga obchodnej spoločnosti ako formu reklamy nie je možné
vždy vylúčiť, nakoľko v praxi existujú prípady, kedy účel reklamy naplní už samotné zobrazenie loga,
resp. obchodného názvu spoločnosti. Ide predovšetkým o všeobecne známe obchodné spoločnosti,

s ktorými je spájaná dlhodobá tradícia a garancia minimálnej kvality, kedy adresovaný subjekt (či už
spotrebiteľ alebo podnikateľský subjekt) si automaticky vytvára asociáciu názvu resp. loga obchodnej
spoločnosti s kvalitou výrobku alebo služby, ktoré táto spoločnosť poskytuje. Podľa správcu dane ale
žalobca medzi takéto spoločnosti nepatrí. V tomto prípade bolo propagované len logo (obchodné meno
spoločnosti bez dôvetku označujúceho právnu formu) a prijatá reklamná služba nebola nijako spojená

s hospodárskou činnosťou spoločnosti. Podľa správcu dane žalobca v rozpore s § 49 ods. 2 Zákona
o DPH nepreukázal, že od dane, ktorú je povinný platiť, si odpočítal daň z tovarov a služieb, ktoré
použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Žalobca nepreukázal, že deklarovaný výdavok použil
na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ. Fakturované služby nespĺňali ciele reklamy v zmysle výdavkov
na obstaranie dodávok svojich tovarov a služieb ako to predpokladá ustanovenie § 49 ods. 2 písm. a)
Zákona o DPH a nebolo preukázané, či reklama pôsobila na existujúcich, prípadne nových obchodných

partnerov.

5. Proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102383249/2023 zo dňa 20.09.2023, ktorým podľa
§ 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane. Žalovaný neuznal

odvolacie námietky žalobcu za dôvodné. Podľa žalovaného bol správny záver správcu dane, ktorý
nepriznal žalobcovi právo na odpočet DPH z dôvodu porušenia § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pretože
dodaná služba reklamy loga žalobcu, ktorú zabezpečil dodávateľ Pizza Pazza BA s.r.o., nemá priame a
bezprostredné spojenie s výstupnými plneniami, ktoré sú dôvodom pre uplatnenie nároku na odpočet.
Podľa žalovaného správca dane neprenášal zodpovednosť za konanie iných subjektov na žalobcu,

ale postupoval v súlade so závermi vyplývajúcimi z predošlého rozhodnutia žalovaného, ktorým
predchádzajúce rozhodnutie správcu dane zrušil. Žalovaný ďalej poukázal na to, že základ odpočtu DPH
je stanovený v Smernici Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty. Podľa tejto smernice musí zdaniteľná osoba spĺňať formálne a materiálne podmienky, aby si
mohla uplatniť právo na odpočet DPH splatnej alebo zaplatenej za tovar, ktorý jej bol alebo bude dodaný,

a za služby, ktoré jej boli alebo budú poskytnuté inou zdaniteľnou osobou, pričom musí disponovať
faktúrou vyhotovenou v súlade s čl. 220 až 236 a čl. 238, 239 a 240 uvedenej smernice. Existencia
priameho a bezprostredného spojenia medzi konkrétnym plnením na vstupe a konkrétnym plnením na
výstupe alebo plneniami, ktoré sú dôvodom pre vznik nároku na odpočet, je nevyhnutná ešte predtým
ako je zdaniteľná osoba oprávnená na odpočet DPH na vstupe, ako aj z dôvodu stanovenia rozsahu

tohto oprávnenia. V zmysle smernice poskytovateľom plnenia musí byť iná osoba registrovaná pre DPH,
plnenie musí fakticky existovať a plnenie, z ktorého bola daň odpočítaná, musí byť priamo príjemcom
použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca
vykonáva činnosť v oblasti predaja, nákupu strojov a náhradných dielov pre potravinársky priemysel a
príbuzné odvetvia a uplatnil si odpočítanie dane od dodávateľa za reklamu na obalovom materiáli - pizza

krabice, letáky, bannery, ktoré pre svoju činnosť prevádzkovania pizzerií dodávateľ využíval. Na reklamu
a propagáciu spoločnosti žalobcu na reklamných letákoch a na krabiciach mal žalobca s dodávateľom
uzatvorené zmluvy o poskytovaní služieb. Podľa žalovaného z predloženej fotodokumentácie pizza
krabíc, letákov a jedálnych lístkov je zrejmé, že tieto preukazujú reklamu dodávateľa Pizza Pazza BA
s.r.o. ako reštaurácie – t. j. menu, ponuku jedál a nápojov, prezentáciu činností a služieb Pizza Pazza BA

reštaurácie, kontakty na túto reštauráciu. Okrem reklamy Pizza Pazza reštaurácie je na týchto dôkazoch
uvedené logo žalobcu bez bližšej špecifikácie a aj loga iných spoločností. Správca dane nespochybnil,
že letáky, pizza krabice, jedálne lístky a bannery existovali a že logo žalobcu bolo na nich uvedené.
Poskytnutá fotodokumentácia ale neposkytuje dôkazy o propagácii činnosti žalobcu ale o činnosti iného
subjektu, a to dodávateľa Pizza Pazza BA s.r.o. Z označení loga žalobcu sa široká verejnosť a zákazníci

dodávateľanemohlidozvedieťinformácieopredmetečinnostižalobcu.Okremtohovobchodnomregistri
sa nachádza viacero spoločností, ktoré obsahujú slovo GPR (napríklad GPR Group, s.r.o., GPR servis,
s.r.o., GPR systems s.r.o., GPR Tischlerei s.r.o.), a preto len samotná prezentácia loga bez ďalších
informácií nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH.

6. Žalovaný ďalej poukázal na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-334/20 Amper Metal
Kft. zo dňa 25.11.2021, z ktorého vyplýva, že zdaniteľná osoba si môže odpočítať DPH zaplatenú na
vstupe za reklamné služby, ak je takéto poskytnutie služieb transakciou, ktorá podlieha DPH a priamo
a bezprostredne súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na vstupe alebo s celkovouhospodárskou činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasť jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné
zohľadniť skutočnosť, že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu zdaniteľnej osoby. Súdny dvor
uviedol, že daňovým orgánom prináleží prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným

transakciám a zohľadniť iba tie, ktoré objektívne súvisia so zdaniteľnú činnosťou zdaniteľnej osoby.
Existencia bezprostredného spojenia sa musí posudzovať s ohľadom na objektívny obsah predmetnej
transakcie.Podľažalovanéhopodstatnouskutočnosťou,prektorýbolprijatýzáveroporušenípodmienky
pre odpočítanie dane vyplývajúcej z § 49 ods. 2 Zákona o DPH je to, že predmetná služba vo forme v
akej bola poskytnutá (uvedením slova „GPR“), jednak nepreukazuje, s ktorou konkrétnou spoločnosťou

súvisí a nemá ani potenciál efektívne prezentovať žalobcu a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti
s ním dodávanými tovarmi a službami. Bolo na žalobcovi, aby preukázal ako investície vložené do
prijatej služby, ktorá spočívala len v propagácii označenia „GPR“ bez uvedenia tovarov a služieb, ktorý
žalobcadodáva,malisúvisieťprávesjehopodnikateľskoučinnosťou.Zdôkazovpredloženýchžalobcom
nebolo preukázané, že investície vložené do ním zvolenej formy propagácie majú ekonomickú súvislosť
s dodávkami tovarov a služieb. Zo samotného slova „GPR“ nevyplýva predmet podnikateľskej činnosti

žalobcu, t. j. činnosť v oblasti predaja, nákupu strojov a náhradných dielov pre potravinársky priemysel
a príbuzné odvetvia. Nebolo teda preukázané, že prijatá služba priamo a bezprostredne súvisí so
zdaniteľnými obchodmi žalobcu a že investícia do nej vložená sa môže premietnuť do všeobecných
ekonomických nákladov žalobcu.

7. Žalovaný uzavrel, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 Zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy
a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet DPH, pričom nesplnenie čo len jednej z
podmienok nie je možné odpustiť. Podľa žalovaného napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie,
ktoré mu predchádzalo, sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie
správcu dane je v súlade s § 63 ods. 5 Daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré

boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce
hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane
zákonným spôsobom zistil všetky skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach
anazákladetohoprijalsprávnyzáver.Záversprávcudanevychádzazospoľahlivozistenéhoskutkového
stavu, na základe ktorého bolo možné presvedčivo konštatovať, že žalobca nepoužil sporné plnenie v

zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH.

Správne žaloba - žalobné body

8. Správnou žalobou, doručenou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného, zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane
a zastavenia vyrubovacieho konania. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

9. Žalobca argumentoval, že spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. potrebovala na výkon svojej
podnikateľskej činnosti pizza krabice za účelom zabezpečenia roznášky pizze zákazníkom a tiež

potrebovala pre svoje prevádzkarne jedálne lístky slúžiace zákazníkom na výber jedla dodávaného
v jej prevádzkach. Okrem uvedeného potrebovala zabezpečiť reklamu vlastných služieb za účelom
dosahovania zisku. Za účelom zabezpečenia vyššie uvedeného si spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o.
objednala od spoločnosti BAFA s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 6.3.2019) pizza krabice v počte 18 000 ks, ďalej
jedálnelístky,letákyaRollUpy.ČispoločnosťBAFAs.r.o.(JTJSVKs.r.o.do6.3.2019)dodalaspoločnosti

Pizza Pazza BA s.r.o. objednaný tovar sama alebo prostredníctvom subdodávateľa, spoločnosti LEWEL,
s.r.o., je pre posudzovaný prípad irelevantné. Výpoveď konateľa spoločnosti BAFA s.r.o. (JTJ SVK
s.r.o. do 6.3.2019) A. B. zo dňa 28.6.2022 potvrdila, že všetko, čo spoločnosť LEWEL, s.r.o. v zmysle
preverovaných faktúr dodala spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o., vyúčtovala predmetnými faktúrami
spoločnosti BAFA s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 6.3.2019), ktorá následne predmetné plnenie vyúčtovala

spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. vlastnými faktúrami. Skutočnosť, či spoločnosť LEWEL, s.r.o. vôbec
reálne mohla dodať spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. prostredníctvom spoločnosti BAFA s.r.o. (JTJ
SVK s.r.o. do 6.3.2019) plnenie vyúčtované preverovanými faktúrami, teda napr. či spoločnosť LEWEL,
s.r.o. mala v danom čase dostatočné výrobné kapacity na dodanie tovaru vyúčtovaného preverovanými
faktúrami, alebo či spoločnosť LEWEL, s.r.o. zabezpečila tovar od inej osoby, by mal správca dane

preveriťnapr.výsluchomvtedajšiehokonateľaspoločnosťLEWEL,s.r.o.,C.D.,ktorýužbolvpredmetnej
veci vypočutý, avšak iba v právnom postavení splnomocneného zástupcu spoločnosti BAFA s.r.o. (JTJ
SVK s.r.o. do 6.3.2019) a nie v právnom postavení konateľa spoločnosti LEWEL, s.r.o. Správca dane
napriek uvedenému doposiaľ nevypočul konateľa spoločnosti LEWEL, s.r.o. C. D. v právnom postaveníkonateľa spoločnosti LEWEL, s.r.o., čo však nemôže ísť na vrub žalobcu, ktorý jeho výsluch navrhoval
po celý čas trvania vyrubovacieho konania. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle § 191 ods.
1 písm. e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj len „SSP“), keďže skutkový stav

veci nebol zo strany správcu dane zistený dostatočne na riadne posúdenie veci. Predmetné skutočnosti
už žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nerozporoval.

10. Žalobca prijal ponuku spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. a dňa 18.12.2017 s ňou uzatvoril Zmluvu
o poskytovaní služieb. Na základe predmetnej zmluvy spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. vykonala pre

žalobcu reklamné služby prostredníctvom propagácie žalobcu označením pizza krabíc v počte 18 000 ks
logom žalobcu, odkazom na web žalobcu v tvare www.gpr.sk a krátkym textom popisujúcim v odrážkach
jednotlivé druhy produktov žalobcu, a to „gastro technika“, „mäsiarske stroje“, „obchodné zariadenia“
a „vákuové baliace stroje“. Na hlavnom panely webového sídla žalobcu sa doposiaľ nachádzajú
odkazy na tieto štyri hlavné kategórie produktov dodávaných žalobcom. Na základe predmetnej zmluvy
spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. vykonala pre žalobcu reklamné služby aj prostredníctvom propagácie

žalobcuumiestnenímRollUpov,jedálnychlístkovaletákovobsahujúcichreklamužalobcuvprevádzkach
spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. (na niektorých RollUpoch je zobrazený aj stroj na výrobu špagiet
predávanýzostranyžalobcu).NazákladepredmetnejzmluvyspoločnosťPizzaPazzaBAs.r.o.vykonala
pre žalobcu reklamné služby aj prostredníctvom propagácie žalobcu distribúciou týchto pizza krabíc a
letákov zákazníkom spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. Všetky uvedené skutočnosti žalobca preukázal

správcovi dane predložením fotodokumentácie predmetných pizza krabíc, RollUpov, jedálnych lístkov
a letákov spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. označených reklamou žalobcu, ktorá tvorí súčasť spisu
vyrubovacieho konania.

11. Správca dane v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nesprávne usúdil, že reťazec obchodov, na

ktorýpoukazuje,jeprepojenýprostredníctvomrovnakéhopredmetuplnenia.Prvétrizoštyrochsubjektov
tvoriacich predmetnú schému tvoria schému dodávateľov a odberateľov tovaru, konkrétne pizza krabíc,
jedálnych lístkov, letákov a RollUpov. V predmetnej schéme spoločnosť LEWEL, s.r.o. dodala predmetný
tovar spoločnosti BAFA s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 6.3.2019), a tá ho následne dodala spoločnosti Pizza
Pazza BA s.r.o., pričom vo vzťahu k predmetnému tovaru je spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. v

právnom postavení objednávateľa, spoločnosť BAFA s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 6.3.2019) je v právnom
postavení dodávateľa a spoločnosť LEWEL, s.r.o. je v právnom postavení subdodávateľa. Z uvedeného
skutkového deja je zrejmé, že žalobca nie je súčasťou schémy dodávateľov a odberateľov predmetného
tovaru.ÚčasťžalobcuvschémejeohraničenánavzťahmedzižalobcomaspoločnosťouPizzaPazzaBA
s.r.o., keďže ich vzťah sa netýka dodávky predmetného tovaru, ale týka sa výlučne propagácie žalobcu,

pričom vznikla na odlišnom právnom základe ako účasť ostatných subjektov, ktorých predmetom je
dodanie tovaru. Predmetom vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. je dodanie
služieb, konkrétne reklamných služieb v podobe propagácie žalobcu vyššie uvedeným spôsobom.
Žalobca sa nezúčastnil obchodu s tovarom, ktorý je predmetom údajných daňových nezrovnalostí.
Žalobca využil možnosť zabezpečiť pre seba reklamu vlastných služieb za účelom dosahovania zisku

prostredníctvom propagácie. Schémy dodávky tovaru sa zúčastnili všetky uvedené spoločnosti s
výnimkou žalobcu, preto nie je možné usudzovať, že žalobca si uplatnil odpočítanie DPH neoprávnene,
a to iba na základe skutočnosti, že predmet plnenia medzi žalobcom a spoločnosťou Pizza Pazza BA
s.r.o. okrajovo súvisí s predmetom plnenia zo schémy uvádzanej v napadnutom rozhodnutí správcom
dane tým spôsobom, že tovar zo schémy obsahoval reklamu žalobcu. Uvedeným bol naplnený žalobný

dôvod v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže rozhodnutie správcu dane vychádzalo
z nesprávneho právneho posúdenia podstaty účasti žalobcu na schéme obchodu uvádzanej zo strany
správcu dane, keďže predmet plnenia medzi žalobcom a spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. súvisí iba
okrajovo s predmetom plnenia zo schémy uvádzanej v napadnutom rozhodnutí zo strany správcu dane.
Predmetné skutočnosti už žalovaný v napadnutom rozhodnutí podľa žalobcu nerozporoval.

12. Žalobca vo vyrubovacom konaní preukázal uskutočnenie dodania reklamných služieb zo strany
spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o., a to nie len prostredníctvom doloženia príslušných faktúr či ich
uvedenia v záznamoch k DPH za zdaňovacie obdobie september 2018, ale aj prostredníctvom
predloženiainýchdokladov,napríkladprostredníctvomZmluvyoposkytovaníslužiebzodňa18.12.2017,

na základe ktorej sa plnilo, ako aj prostredníctvom predloženia iných než listinných dôkazov, a to
fotodokumentáciou ostávajúceho tovaru, ktorá osvedčuje existenciu pizza krabíc, RollUpov, jedálnych
lístkov a letákov spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. označených reklamou žalobcu, čím žalobca zároveň
osvedčil skutočné poskytnutie služieb v zmysle Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017.Ako uvádza aj správca dane v napadnutom rozhodnutí, Protokol z daňovej kontroly vykonávanej v
dňoch 7.2.2019 až 16.1.2020 bol správcom dane vypracovaný dňa 13.1.2020 a dňa 16.1.2020 bol
doručený žalobcovi, pričom žalobca zaslal správcovi dane fotodokumentáciu preverovaných plnení dňa

15.1.2020. Ako vyplýva z metadát predmetnej fotodokumentácie, táto bola prevedená do formátu PDF
dňa 26.11.2019. Z uvedeného vyplýva, že predmetná fotodokumentácia bola poskytnutá správcovi
dane ešte počas vykonávanej daňovej kontroly u žalobcu. Neobstojí preto tvrdenie správcu dane v
napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého žalobca predložil správcovi dane predmetnú fotodokumentáciu
až v rámci vyrubovacieho konania, keďže z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalobca predložil predmetnú

fotodokumentáciu správcovi dane ako dôkaz preverovaného plnenia už počas vykonávanej daňovej
kontroly u žalobcu. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP,
keďže skutkový stav, ktorý vzal správca dane za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s
administratívnym spisom, ani v ňom nemá oporu. Predmetné skutočnosti už žalovaný podľa žalobcu v
napadnutom rozhodnutí nerozporoval.

13. Aj keby Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017 nebola uzavretá písomne, pričom zákon
jej písomnú formu ani neprikazuje, alebo ak by aj nebola predmetná zmluva predložená správcovi dane,
správca dane má tak či onak dostatok dôkazov o obsahu predmetnej zmluvy, a to z ostatných listinných
dôkazov predložených do konania zo strany žalobcu, vrátane fotodokumentácie osvedčujúcej existenciu
pizza krabíc, RollUpov, jedálnych lístkov a letákov spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. označených

reklamou žalobcu, ako aj z výpovedí doposiaľ vypočutých svedkov. Konateľ spoločnosti Pizza Pazza
BA s.r.o. E. F. G. potvrdil obsah reklamnej spolupráce medzi spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o.
a žalobcom, ktorým bolo označenie pizza krabíc, RollUpov, jedálnych lístkov a letákov spoločnosti
Pizza Pazza BA s.r.o. reklamou žalobcu. Všetci ostatní vypočutí svedkovia potvrdili predmet vzájomnej
spolupráce medzi spoločnosťou LEWEL, s.r.o., spoločnosťou BAFA s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 6.3.2019)

a spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o., ktorým bolo dodanie pizza krabíc, RollUpov, jedálnych lístkov
a letákov pre spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. označených reklamou žalobcu. Svedkovia svojimi
výpoveďami teda potvrdili nie len obsah plnenia zo strany spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. v prospech
žalobcu, ale aj reálnosť predmetného plnenia, teda že k predmetnému plneniu došlo, čo preukazuje aj
predložená fotodokumentácia.

14. Správca dane v napadnutom rozhodnutí uviedol, že fotodokumentácia predložená žalobcom
preukazuje výlučne propagovanie loga žalobcu, nie však propagáciu jeho hospodárskej činnosti. Z loga
žalobcu podľa správcu dane nie je zrejmé, čím sa žalobca zaoberá a čo môže svojim potencionálnym
partnerom a záujemcom ponúknuť. Podľa správcu dane je vzhľadom na uvedené zrejmé, že takáto

reklama a propagácia je neprimerane nákladná, neúčelná a je predpoklad, že nemá ani dopad na
prospech a obrat žalobcu, a to aj vzhľadom na povahu zákazníkov, ktorí boli oslovení tovarom, na ktorom
sa nachádzalo logo žalobcu, t. j. domácnosti, zákazníci v reštauráciách, konzumenti pizze z donášky a
pod. Uzatvorenej zmluve a preverovaným faktúram podľa správcu dane chýba ekonomická racionalita,
čo sa týka vykonávania hospodárskej činnosti žalobcu. Podľa správcu dane žalobca nepreukázal

užitočnosť takejto dlhodobo opakovanej reklamy a propagácie. Ekonomickú racionalitu, či výsledky
takejto reklamy, si pritom správca dane môže jednoducho overiť z daňových priznaní predkladaných
žalobcom za nasledujúce zdaňovacie obdobia, z ktorých bude zrejmé, či takýto spôsob reklamy
priniesol žalobcovi zvýšenie zisku alebo nie. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle § 191
ods. 1 písm. e) SSP, keďže skutkový stav veci nebol zo strany správcu dane zistený dostatočne na

riadne posúdenie veci. Predmetné skutočnosti žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerozporoval. Podľa
žalobcu bez ohľadu na uvedené ani jeho prípadné zlé podnikateľské rozhodnutie ešte nie je dôkazom
odôvodňujúcim konštatáciu neoprávnenosti odpočtu DPH za služby poskytnuté žalobcovi zo strany
dodávateľa. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže správca
dane nesprávne právne posúdil, že ekonomický výsledok je determinujúcim prvkom pri posudzovaní

oprávnenosti odpočtu DPH zo strany žalobcu za služby poskytnuté žalobcovi zo strany dodávateľa.
Predmetné skutočnosti už žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nerozporoval a zároveň bol
naplnený aj žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže napadnuté rozhodnutie správcu
dane je nepreskúmateľné pre jeho nedostatočné odôvodnenie vzhľadom k tomu, že správca dane sa
vo vyrubovacom konaní vôbec nezaoberal otázkou, či žalobca využíval aj iný spôsob reklamy, pričom

skúmanie predmetnej otázky by bolo vhodné minimálne vo vzťahu k skúmaniu vplyvu reklamy žalobcu
na hospodárske výsledky žalobcu. Čo sa týka povahy oslovovaných zákazníkov, žalobca má za to, že do
reštaurácií chodia aj podnikatelia zaoberajúci sa činnosťou, pri ktorej sa používajú potravinárske stroje
predávané žalobcom. Gastropriemysel je preto úplne logickým cieľom reklamy žalobcu, keďže žalobcapredáva stroje najmä z oblasti potravinárskeho priemyslu a príbuzných odvetví. Uvedeným bol naplnený
žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže správca dane nesprávne právne posúdil, že
reklama žalobcu podľa správcu dane cielila na nesprávny okruh subjektov. Predmetné skutočnosti už

žalovaný podľa žalobcu v napadnutom rozhodnutí nerozporoval.

15. Taktiež je podľa žalobcu úplne logické, že na pizza krabiciach, RollUpoch, jedálnych lístkoch
ani letákoch spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. nebudú znázornené stroje predávané žalobcom, ani
tam nebude obsiahnutý popis činnosti žalobcu, keďže na takéto detaily nie je na týchto predmetoch

dostatok miesta. Už len samotné logo žalobcu pritom obsahuje názov žalobcu, na základe ktorého si
každý dokáže vyhľadať žalobcu na internete, kde sa dozvie všetko o jeho činnosti. Ako už žalobca
uviedol, na pizza krabiciach bol pritom okrem loga žalobcu uvedený aj odkaz na web žalobcu v tvare
www.gpr.sk a krátky text popisujúci v odrážkach jednotlivé druhy produktov dodávaných žalobcom, a
to „gastro technika“, „mäsiarske stroje“, „obchodné zariadenia“ a „vákuové baliace stroje“. Na hlavnom
panely webového sídla žalobcu sa doposiaľ nachádzajú odkazy na tieto štyri hlavné kategórie produktov

dodávaných žalobcom. Okrem toho, logo žalobcu nebolo umiestnené na týchto predmetoch ako jediné.
Bolo by nelogické požadovať, aby každá spoločnosť, ktorej logo sa na týchto predmetoch nachádza,
mala na týchto predmetoch aj stručný popis jej činnosti. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle
§ 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže správca dane a žalovaný nesprávne právne posúdili, že pre oprávnenie
žalobcu odpočítať DPH za služby poskytnuté žalobcovi zo strany dodávateľa by musela reklama žalobcu

obsahovať detailnejší popis činnosti žalobcu, čo vzhľadom na rozmery predmetov obsahujúcich reklamu
žalobcu nie je ani fakticky možné.

16. Podľa žalobcu vyvstáva tiež otázka, či správca dane otvoril daňovú kontrolu aj u ostatných subjektov,
ktorí mali umiestnené logo na týchto predmetoch, keďže aj tieto subjekty museli mať uzatvorenú

zmluvu so spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. a schéma dodania predmetného tovaru pre spoločnosť
Pizza Pazza BA s.r.o. ostáva taktiež zachovaná. Ak teda správca dane nezačal daňovú kontrolu aj u
všetkých ostatných subjektov, ktorých logo bolo umiestnené na týchto predmetoch, zo strany správcu
dane sa jedná o nedôvodne rozdielne zaobchádzanie s týmito subjektmi, ktoré možno označiť za
diskriminačné. Vzhľadom na úplne totožnú situáciu, v ktorej sa tieto subjekty nachádzajú, by bolo

nelogické a neefektívne, ak by správca dane začal daňovú kontrolu iba u niektorého z predmetných
subjektov, a takéto konanie správcu dane by bolo protiprávne, v dôsledku čoho by sa stali protiprávnymi
aj jeho rozhodnutia v tomto konaní. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle 191 ods. 1 písm. d)
SSP, keďže správca dane ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neuviedli, či postupovali rovnako
aj voči ostatným subjektom, ktorých reklama bola umiestnená na predmetoch spoločnosti Pizza Pazza

BA s.r.o., a to napriek tomu, že žalobca sa vo vyrubovacom konaní na predmetnú skutočnosť dopytoval,
pričom ak správca dane a žalovaný postupovali takýmto spôsobom iba voči žalobcovi, ich postup je
diskriminačný, v dôsledku čoho sa napadnuté rozhodnutia stali protiprávnymi.

17. Podľa správcu dane prezentáciu loga obchodnej spoločnosti ako formu reklamy nie je možné vždy

vylúčiť, keďže v praxi existujú prípady, kedy účel reklamy naplní už samotné zobrazenie loga, resp.
obchodného názvu spoločnosti. Ide predovšetkým o všeobecne známe obchodné spoločnosti, s ktorými
je spájaná dlhodobá tradícia a garancia minimálnej kvality, kedy adresovaný subjekt si automaticky
vytvára asociáciu názvu, resp. loga obchodnej spoločnosti s kvalitou výrobku alebo služby, ktorý táto
spoločnosť poskytuje. Kontrolovaný daňový subjekt ale podľa správcu dane nepatrí medzi takéto

spoločnosti. Žalobca vo vzťahu k týmto záverom namietal, že pôsobí na slovenskom trhu už vyše
30 rokov (obchodné meno žalobcu, ktoré je súčasťou loga žalobcu ako kontrolovaného subjektu bolo
zapísané do OR SR dňa 27.6.1991) a žalobca síce nie je známy každej osobe, rozhodne je však známy
každému podnikateľovi pôsobiacemu v oblasti potravinárskeho priemyslu. Ako už bolo uvedené vyššie,
do reštaurácií chodia aj podnikatelia pôsobiaci v oblasti potravinárskeho priemyslu. Gastropriemysel

je preto úplne logickým cieľom reklamy žalobcu, ktorý predáva stroje najmä z oblasti potravinárskeho
priemyslu a príbuzných odvetví. Logo žalobcu je pritom odo dňa 7.5.1999 registrované ako ochranná
známka. V predmetnej registrácii je uvedená aj činnosť žalobcu. Pre žalobcu je z hľadiska postavenia
na trhu veľmi dôležité propagovať jeho logo, keďže za roky pôsobenia žalobcu na slovenskom trhu sa
toto logo na Slovensku stalo pojmom v oblasti potravinárskych strojov. Aj keby teda bolo na reklamných

predmetoch zobrazené iba logo žalobcu (čomu tak nebolo, keďže na pizza krabiciach bol zobrazený aj
odkaz na web žalobcu a popis činnosti žalobcu), už zobrazenie samotného loga žalobcu je vzhľadom
na uvedené dostatočne spôsobilé identifikovať žalobcu ako spoločnosť roky etablovanú na slovenskom
trhu. Logo žalobcu obsahuje písmená GPR, pričom po zadaní týchto písmen do vyhľadávača nainternete je užívateľovi okamžite ponúknutý odkaz na web žalobcu na prvom mieste vyhľadávania, čo
bol taktiež jeden z cieľov dotknutej reklamy žalobcu (aby užívatelia vyhľadávali žalobcu prostredníctvom
kľúčových písmen GPR). V prípade žalobcu by teda účel reklamy naplnilo aj už iba samotné zobrazenie

logažalobcu,keďžežalobcajevoblastigastropriemysluvšeobecneznámouobchodnouspoločnosťou,s
ktorou sa spája dlhodobá tradícia a garancia minimálnej kvality, kedy si adresát (prevažne podnikateľský
subjekt) automaticky vytvára asociáciu názvu, resp. loga žalobcu s kvalitou výrobkov predávaných
žalobcom. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže napadnuté
rozhodnutie správcu dane vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď podľa správcu dane

žalobca napriek uvedenému nepatrí medzi všeobecne známe spoločnosti v oblasti gastropriemyslu.
Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže žalovaný sa v
napadnutom rozhodnutí predmetnými skutočnosťami ani len nezaoberal, a to napriek tomu, že žalobca
predmetné skutočnosti uviedol už v priebehu vyrubovacieho konania.

18. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného bol podľa žalobcu zároveň naplnený aj

žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže žalovaný v napadnutom rozhodnutí úplne
opomenul skutočnosť, že na pizza krabiciach bol okrem loga žalobcu zobrazený aj odkaz na web
žalobcu a popis činnosti žalobcu. Rozhodnutie žalovaného pracuje výlučne s logom žalobcu, ako keby
na reklamných predmetoch nebolo okrem loga žalobcu uvedené nič ďalšie, čo by súviselo s činnosťou
žalobcu, čo je však v rozpore so skutočnosťou, teda skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ

napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom ani oporu. Správnou
žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaného bol zároveň naplnený aj žalobný dôvod v zmysle § 191
ods. 1 písm. d) SSP, keďže žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí predmetnými skutočnosťami ani len
nezaoberal, a to napriek tomu, že žalobca už v priebehu vyrubovacieho konania uviedol, že na pizza
krabiciach bol okrem loga žalobcu zobrazený aj odkaz na web žalobcu a popis činnosti žalobcu.

19. Žalovaný v rozhodnutí tiež uvádza, že v obchodnom registri sa nachádza viacero spoločností, ktoré
obsahujú slovo GPR, a preto len samotná prezentácia loga GPR bez ďalších informácií nepreukazuje
súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH. Žalobca jednak neprezentuje iba svoje
logo, avšak vzhľadom na dlhoročnú tradíciu žalobcu na slovenskom trhu, ako aj vzhľadom na kvalitu

výrobkov predávaných žalobcom, taktiež aj vzhľadom k tomu, že logo žalobcu je registrované ako
ochranná známka, či vzhľadom na prvenstvo žalobcu pri vyhľadávaní GPR na internete, je aj samotné
logo žalobcu spôsobilé odlíšiť žalobcu od ostatných subjektov užívajúcich písmená GPR vo svojom
názve. Označenie GPR s.r.o. používala v minulosti ešte jedna spoločnosť zo Žiliny. Súdnou cestou
žalobca v roku 2010 dosiahol určenie povinnosti predmetnej spoločnosti zmeniť jej názov za účelom

jej lepšieho odlíšenia od žalobcu. Aj uvedené poukazuje na skutočnosť ako je pre žalobcu dôležité
logo a jeho propagácia. Názvy ostatných spoločností menovaných zo strany žalovaného nie sú podľa
žalobcu zameniteľné s názvom žalobcu, pričom logo žalobcu je rokmi jeho používania na slovenskom
trhu v povedomí podnikateľských subjektov pohybujúcich sa v oblasti gastropriemyslu pevne spojené
so žalobcom. Ak podľa žalovaného existujú subjekty, ktoré majú zameniteľný názov s názvom žalobcu,

potom ide o pochybenie na strane registrových súdov a iných registračných autorít, ktoré nemali takéto
subjekty zapísať s takýmito ich názvami. Zlyhanie registračných autorít pri plnení ich povinností však
nemôže byť na ťarchu žalobcu. Rovnako je nelogické, aby žalobca bezodplatne vynakladal finančné
prostriedky na propagáciu iného subjektu, ktorý používa obdobný názov akým je názov žalobcu. Ak by
šlo o odplatnú propagáciu, správca dane ani žalovaný existenciu takejto odplaty neskúmali. Žalobca

pritom trvá na tom, že v danom prípade išlo o propagáciu žalobcu prostredníctvom jeho ochrannej
známky, odkazu na web žalobcu a popisu predmetu jeho činnosti, z čoho je zrejmé, že išlo o propagáciu
žalobcu a nie iného subjektu ako sa nesprávne domnieva správca dane či žalovaný. Vzhľadom na
uvedené bol napadnutými rozhodnutiami správcu dane a žalovaného naplnený aj žalobný dôvod v
zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, keďže ich rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

20. Podľa daňových orgánov žalobca dlhodobo neodôvodnene znášal náklady svojho dodávateľa
na letáky s jeho ponukou, pizza krabice s jeho tovarom, RollUpy s jeho ponukou a jedálne lístky
s jeho ponukou. Podľa daňových orgánov je možné, že v danom prípade nejde o reklamu ale o

sponzoring. Ako ale potvrdili aj výpovede konateľa spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. E. F. G., úžitok
z umiestnenia reklamy žalobcu na tovare spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. bol obojstranný. Úžitok
z takejto reklamy mal teda aj žalobca, pričom tvrdenie, že by sa spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o.
nepodieľala na nákladoch na tovar nekorešponduje s trhovou hodnotou týchto predmetov. Z ich vtedajšejtrhovej hodnoty je zrejmé, že žalobca uhrádzal výlučne odplatu za umiestnenie svojej reklamy na
predmetoch spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. a nie úplné náklady za vyhotovenie týchto predmetov či
za ich distribúciu. Vzhľadom na uvedené bol napadnutými rozhodnutiami daňových orgánov naplnený

aj žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. f) SSP, keďže skutkový stav, ktorý daňové orgány zobrali
za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnym spisom a nemá v ňom žiadnu oporu.
Predmetné tvrdenia daňových orgánov sú podľa žalobcu v rozpore so skutočnosťou a daňové orgány
svoje tvrdenia ani len nepodložili akýmkoľvek dôkazom, nevykonali žiaden prieskumom trhu v reálnom
čase, ktorého výsledky by preukazovali ich tvrdenia. Nebola preverovaná vtedajšia trhová hodnota pizza

krabíc, RollUpov, letákov, ani jedálnych lístkov a ani vtedajšia trhová hodnota reklamy, ktorú poskytovala
spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. žalobcovi. Vzhľadom na uvedené bol napadnutými rozhodnutiami
naplnený aj žalobný dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP, keďže rozhodnutia daňových orgánov
sú nepreskúmateľné pre ich nedostatočné odôvodnenie.

21. Aj keď daňové orgány nespochybňujú existenciu predmetov obsahujúcich reklamu žalobcu, napriek

uvedenému bez vykonaného prieskumu trhu tvrdia, že odplata za takúto reklamu nekorešponduje
s jej trhovou hodnotou a žalobcu obviňujú z neoprávneného odpočtu DPH. Úlohou žalobcu pritom
nemôže byť obrana voči akémukoľvek nepodloženému tvrdeniu správcu dane či žalovaného, ale ich
podozrenia musia vychádzať z objektívnych zistených skutočností a z dôkazov, voči ktorým by sa mal
žalobca vo vyrubovacom konaní brániť, čo v danom prípade úplne absentuje. Je tiež logické, že v čase

daňovej kontroly vykonávanej až po dodaní tovaru spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. spoločnosťou
BAFA s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 6.3.2019) prostredníctvom spoločnosti LEWEL, s.r.o., a teda až po
poskytnutí reklamných služieb spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. žalobcovi, môže byť tovar alebo
jeho časť spotrebovaná, keďže spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. v čase dodania tovaru, a teda aj v
čase uzatvorenia Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017, skutočne vykonávala podnikateľskú

činnosť, pri ktorej predmetný tovar spotrebovala. Z uvedeného dôvodu už v čase daňovej kontroly nie
je možné zachytiť na fotografickej snímke naraz všetok tovar obsahujúci reklamu žalobcu. Od žalobcu
zároveň nie je možné spravodlivo požadovať, aby si fotograficky zdokumentoval každý tovar v čase
jeho dodania, či službu v čase jej poskytnutia, a už vôbec nie, aby mal na jednej fotografii zachytenú
celú dodávku tovaru či úplné poskytnutie služby, keďže nie každé plnenie záväzku musí byť dodané v

celom rozsahu v jednom okamihu. Z ustanovenia § 329 Obchodného zákonníka vyplýva, že žalobca je
povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku, pokiaľ čiastočné plnenie neodporuje povahe záväzku alebo
hospodárskemu účelu sledovanému veriteľom pri uzavretí zmluvy, ak tento účel je v zmluve vyjadrený
alebo v čase uzavretia zmluvy dlžníkovi známy. Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017
nevyplýva, že by žalobca nemal záujem aj na čiastočnom plnení a predmetnú skutočnosť nemožno

usudzovať ani z povahy záväzku alebo hospodárskeho účelu sledovaného žalobcom pri uzavretí Zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017, ktorým bolo zabezpečenie reklamy vlastných služieb žalobcu
za účelom dosahovania zisku. Žalobca preto bol povinný prijať aj čiastočné plnenie. Pri skúmaní
fotodokumentácie prijatého čiastočného plnenia pritom nie je dobre možné posúdiť, či fotodokumentácia
zachytáva ďalšie prijaté čiastočné plnenie, alebo je na fotodokumentácii opätovne (neskôr) zachytené

už skôr prijaté čiastočné plnenie. Ak by teda aj žalobca predložil do konania fotodokumentáciu viacerých
prijatých čiastočných plnení, nebolo by dobre možné vyhodnotiť, či predložená fotodokumentácia
zachytáva všetko preverované plnenie. Na preukázanie reálnosti plnenia preto musí nevyhnutne
postačovať aj fotodokumentácia doposiaľ predložená do konania, ktorá v spojení s výpoveďami z
vykonaných výsluchov nevyhnutne vedie k záveru, že preverované plnenie bolo reálne.

22. Ak si účastníci reťazca obchodov nesplnili svoju povinnosť a správcovi dane dostatočným spôsobom
nepreukázali reálne uskutočnenie predmetných obchodov vykonaných medzi nimi, uvedené ešte
nepreukazuje fiktívnosť predmetných obchodov ani fiktívnosť obchodu medzi spoločnosťou Pizza Pazza
BA s.r.o. a žalobcom, a z nesplnenia povinnosti účastníkmi reťazca dodania tovaru spolupracovať

so správcom dane a preukázať reálnosť uskutočnenia súvisiacich transakcií nemožno ani usudzovať
nesplnenie predmetnej povinnosti zo strany žalobcu vo vzťahu k preukazovaniu reálneho uskutočnenia
obchodu so spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. Žalobca nedokáže ovplyvniť konanie iných subjektov,
pričom v rámci vlastných možností uskutočnil všetky kroky, ktoré je od neho možné spravodlivo
požadovať v rámci preukazovania reálnosti uskutočnenia jeho obchodu a má za to, že reálnosť tohto

obchodu správcovi dane v konaní riadne a dostatočne preukázal. Žalobca nemá o eventuálnom
protiprávnom konaní tretích osôb žiadnu vedomosť a na takomto konaní sa nikdy nezúčastnil, ani
pre seba nikdy nevytvoril či neprijal akúkoľvek výhodu, na ktorú by nebol oprávnený. Žalobca netvorí
s ostatnými preverovanými subjektmi skupinu vzájomne prepojených platiteľov, keďže obchodnátransakcia medzi spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. a žalobcom má iný predmet plnenia, než mali
obchody medzi ostatnými preverovanými subjektmi. Žalobca nemôže zodpovedať za konanie tretích
subjektov a nemá ani žiaden dosah na skutočnosť, že spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. bola neskôr

(30.9.2019) zrušená registrácia pre DPH.

23. Daňové orgány na žalobcu protiprávne prenášajú dôkazné bremeno napriek tomu, že žalobca si
už svoju dôkaznú povinnosť splnil a v aktuálnom štádiu vyrubovacieho konania bolo na daňových
orgánoch, aby preukázali, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH. Za situácie, kedy žalobca

uniesol vlastné dôkazné bremeno, sa dôkazné bremeno preukázania opaku v dôsledku skutočností,
ktoré nastali u dodávateľov alebo subdodávateľov žalobcu, prenáša na daňové orgány, ktoré v takom
prípade znášajú nie len dôkazné bremeno, ale aj dôkaznú núdzu (Rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 3 Sžf 1/2011 zo dňa 15.03.2011). Ak správca dane a žalovaný nepriznajú žalobcovi nárok na
odpočet DPH, nepostačuje iba zistenie, že správcom dane dopytovaný dodávateľ či subdodávateľ je
nekontaktný, ale daňové orgány musia aktívne preukázať (pretože bolo na nich prenesené dôkazné

bremeno), že k dodaniu tovaru od dodávateľa či subdodávateľa skutočne nedošlo, resp. že prijaté
plnenia žalobca nevyužil na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2
Zákona o DPH (prenos dôkazného bremena potvrdilo aj Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky vo
svojom predchádzajúcom rozhodnutí). Správca dane napriek uvedenému v napadnutom rozhodnutí
uviedol, že žalobca neprijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej

zodpovednosti na dosahovanie účelu jej hospodárskej činnosti, preto z uvedených dôvodov údajne nie
je možné priznať žalobcovi právo na odpočítanie dane. Správca dane pritom počas celého konania
neuviedol ani jedno opatrenie, ktoré podľa neho žalobca opomenul pri preverovaní spoločnosti Pizza
PazzaBAs.r.o.akoobchodnéhopartnera,anineuviedol,čopodľanázorusprávcudaneeštemalžalobca
uskutočniť, aby dostatočne preukázal oprávnenosť odpočítania dane, pričom žalovaný sa napriek

uvedenému s napadnutým rozhodnutím správcu dane stotožnil. Uvedeným bol naplnený žalobný dôvod
v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP, keďže správca dane protiprávne prenáša dôkazné bremeno na
žalobcu napriek tomu, že žalobca si už svoju dôkaznú povinnosť splnil a bolo teda na správcovi dane a
žalovanom, aby v tomto štádiu vyrubovacieho konania preukázali, že žalobca si neoprávnene odpočítal
DPH, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred správcom dane a žalovaným, čo

malo za následok vydanie nezákonných rozhodnutí vo veci samej.

24. Podľa žalobcu vo vyrubovacom konaní dostatočne preukázal, že k dodaniu reklamných služieb
spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. na základe Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017
skutočne došlo a že žalobca využil prijaté plnenia na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ

v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, čím vo vyrubovacom konaní zároveň dostatočne preukázal
dôvodnosť vyúčtovania poskytnutých služieb a oprávnenosť uplatnenia odpočítania DPH. Spoločnosť
Pizza Pazza BA s.r.o. informovala žalobcu, že DPH viažuca sa k predmetným faktúram bola
spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. do štátneho rozpočtu odvedená. Z uvedeného vyplýva, že žalobca
napriek splneniu si všetkých zákonných povinností je zo strany správcu dane neprávom ukrátený

o nárok na odpočet DPH z dotknutých faktúr, a to po zásadnej argumentačnej zmene zo strany
správcu dane, ktorý po treťom vrátení veci zo strany žalovaného bez opory v doposiaľ vykonanom
dokazovaní začal spochybňovať, či žalobca využil prijaté plnenia na vlastné dodávky tovarov a služieb
ako platiteľ v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, pričom v doterajšom priebehu konania správca
dane predmetnú skutočnosť vôbec nespochybňoval. Predmetná argumentačná zmena nevyplýva ani

z nových skutočností či dôkazov, ale výlučne iba zo zlyhania doterajšej argumentácie správcu dane.
Napriek uvedenému žalovaný napadnuté rozhodnutie správcu dane potvrdil.

25. Podľa žalobcu bude podstatné zo strany súdu vyhodnotiť, prečo žalovaný v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia úplne opomenul skutočnosť, že predmetom reklamy žalobcu nebolo iba logo

žalobcu, ale aj odkaz na jeho webové sídlo a popis činnosti žalobcu, a či opomenutie vysporiadania
sa s predmetnou skutočnosťou uvádzanou žalobcom vo vyrubovacom konaní a vyplývajúcou z
fotodokumentácie obsiahnutej vo vyrubovacom konaní je možné považovať za naplnenie žalobného
dôvodu v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Ďalej bude zo strany súdu podľa žalobcu potrebné
vyhodnotiť, či je žalobca natoľko etablovaný na slovenskom trhu, aby už uvedenie loga žalobcu, ktoré je

chránené ochrannou známkou zapísanou v prospech žalobcu, sa nezameniteľne spájalo so žalobcom
u podnikateľských subjektov činných v oblasti gastropriemyslu a či žalovaný predmetnú otázku skúmal
dostatočným spôsobom a či ju vyhodnotil správne.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

26. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že považuje žalobné námietky za nedôvodné. Z

napadnutého rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že v zmysle Zákona o DPH je možné považovať za
dodanie služby aj umiestnenie loga (obchodného mena) žalobcu, ak služba bola poskytnutá žalobcovi
za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby (rozsudok
NSS SR sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27.06.2022, bod 20.). Pre posúdenie nároku na odpočítanie dane
je rozhodujúce kladné zodpovedanie otázok, či ide o službu, ktorú žalobcovi poskytol platiteľ dane a či

službu žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia. Uvedené podmienky musia byť splnené kumulatívne.

27. Vo veci otázky súvisu reklamných služieb s transakciami na výstupe, ako podmienky práva na
odpočítanie DPH v prospech zdaniteľnej osoby, žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho
dvora EÚ, a to konkrétne na rozhodnutie C-334/20 zo dňa 25.11.2021 Amper Metal Kft. citované aj
v rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Sžfk/31/2019 zo dňa 31.01.2022, v ktorom Súdny

dvor EÚ vyslovil záver, že: „Článok 168 písm. a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o
spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že zdaniteľná osoba si môže
odpočítaťdaňzpridanejhodnoty(DPH)zaplatenúnavstupezareklamnéslužby,akjetakétoposkytnutie
služiebtransakciou,ktorápodliehaDPHvzmyslečlánku2smernice2006/112,apriamoabezprostredne
súvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými transakciami na výstupe alebo s celkovou hospodárskou

činnosťou zdaniteľnej osoby ako súčasťou jej všeobecných nákladov, pričom nie je potrebné zohľadniť
skutočnosť, že fakturovaná cena za tieto služby je neprimeraná v porovnaní s referenčnou hodnotou
určenou vnútroštátnym daňovým orgánom alebo že tieto služby neprispeli k zvýšeniu obratu tejto
zdaniteľnej osoby“. V bode 7 cit. rozsudku Súdny dvor EÚ uviedol, že podľa článku 176 prvého odseku
smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty

(ďalej len „smernica o DPH“) Rada Európskej únie na návrh Európskej komisie jednomyseľne určuje,
pri ktorých výdavkoch nevzniká právo na odpočítanie DPH. Právo odpočítať daň sa v žiadnom prípade
nebude vzťahovať na výdavky, ktoré nepatria jednoznačne do podnikateľských výdavkov ako napríklad
výdavky na luxusné predmety a služby, zábavu alebo reprezentáciu. V bode 38 cit. rozsudku uviedol,
že vzhľadom na okolnosti vo veci samej musí vnútroštátny súd s prihliadnutím na objektívny obsah

reklamných služieb v prejednávanej veci posúdiť, či tieto služby priamo a bezprostredne súvisia s
transakciou na výstupe, ktorá zakladá právo na odpočítanie, alebo ak nejde o takýto prípad s celkovou
hospodárskou činnosťou spoločnosti Amper Metal ako súčasťou jej všeobecných nákladov na takúto
činnosť, alebo či sú predmetné služby výdavkami na reprezentáciu, ktoré nemajú výlučne podnikateľskú
povahu v zmysle článku 176 prvého odseku smernice o DPH.

28. Žalovaný prihliadal na všetky okolnosti, za ktorých došlo k predmetným transakciám, pričom na
účely Zákona o DPH v prvom rade posudzoval splnenie hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie
dane. Žalobca preukázateľne nesplnil podmienku podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. Služba v podobe
prezentácie loga „GPR“ priamo a bezprostredne nesúvisí s jednou alebo viacerými zdaniteľnými

transakciami žalobcu na výstupe, prípadne s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu ako súčasťou
všeobecných nákladov, pretože neboli prezentované žiadne informácie o konkrétnych zdaniteľných
plneniach (tovaroch a službách) uskutočňovaných žalobcom v rámci jeho ekonomickej činnosti,
pričom v OR SR sa nachádza viacero obchodných spoločností, ktoré v názve obsahujú slovo
„GPR“, tzn. že prezentácia tohto slova bez ďalších informácií nepreukazuje súvis prijatej služby s

ekonomickou činnosťou žalobcu a nepreukazuje ani jednoznačný súvis s hospodárskou činnosťou
konkrétnejobchodnejspoločnosti(žalobcu).Dôkazypredloženéžalobcom(banery,jedálnelístky,letáky)
preukazujú prezentáciu loga žalobcu „GPR“ (okrem pizza krabice), ale neuvádzajú ako uvádza žalobca
ponuku produktov a odkaz na web žalobcu. Žalovaný mal preto za to, že predmetná služba vo forme, v
akej bola poskytnutá (uvedenie slova „GPR“), jednak nepreukazuje, s ktorou konkrétnou spoločnosťou

súvisí a nemá ani potenciál efektívne prezentovať žalobcu a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti
s ním dodávanými tovarmi a službami (uvedenie samotného loga nemá schopnosť osloviť prípadných
odberateľov, alebo informovať spotrebiteľov o existencii a kvalite výrobku alebo služby s cieľom zvýšiť
predaj).

29. Dôvodom, pre ktorý nebolo žalobcovi priznané právo na odpočítanie dane, neboli zistené
nezrovnalostí v dodávateľskom reťazci (u dodávateľa Pizza Pazza BA s.r.o., spoločnosti JTJ SVK s.r.o. ,
ani u spoločnosti LEWEL, s.r.o.) ako uvádza žalobca, ale dôvodom nepriznania odpočítania dane bolo
nesplnenie základnej hmotnoprávnej podmienky ustanovenej v § 49 ods. 2 Zákona o DPH, ktorou jepoužitie prijatého zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu je preto neopodstatnená námietka žalobcu
vo veci nevypočutia konateľa spoločnosti LEWEL, s.r.o. C. D., ani poukázanie na nález Ústavného súdu
SR č. k. I. ÚS 259/2022-37 zo dňa 12.10.2022, pretože správca dane nevyvodil zodpovednosť žalobcu a

nepriznanie odpočítania dane na základe nezrovnalostí zistených v reťazci dodávateľov. Správca dane
počas výkonu daňovej kontroly a predchádzajúcich vyrubovacích konaní vykonával dokazovanie vo
vzťahu k prijatej faktúre od dodávateľa Pizza Pazza BA s.r.o., pričom poukázal na všetky skutočnosti,
ktorévyšlivykonanýmšetrenímnajavo.Toznamená,vykonanýmdokazovanímsprávcadanepreveroval
splnenie aj ostatných hmotnoprávnych podmienok, ktorými sú existencia plnenia a status dodávateľa

(§ 49 ods. 1) ako zdaniteľnej osoby a platiteľa dane. Podmienka použitia prijatej zdaniteľnej služby na
uskutočňovanie zdaniteľných plnení žalobcu na výstupe je samostatnou podmienkou pre odpočítanie
dane (§ 49 ods. 2), no musí byť splnená kumulatívne s ďalšou podmienkou, ktorou je deklarovaný
dodávateľ, resp. status dodávateľa (§ 49 ods. 1) ako zdaniteľnej osoby a platiteľa dane.

30. Žalovaný mal za to, že žalobné námietky žalobcu sú neopodstatnené, pretože správca dane aj

žalovaný rozhodli v súlade s platnými právnymi predpismi, na základe preukázaného skutkového stavu
a v zmysle judikatúry Najvyššieho správneho súdu SR a Súdneho dvora EÚ.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného (replika)

31. V podanej replike žalobca uviedol, že správca dane v daňovom konaní rozporoval oprávnenie
žalobcu na odpočet DPH z rôznych skutočností (reklama, prenájom), pričom momentálne je predmetom
správneho súdneho konania už iba oprávnenie žalobcu na odpočet DPH z reklamy. Toto oprávnenie
žalobcu namietal správca dane v daňovom konaní od počiatku z dôvodu údajnej fiktívnosti transakcií,
a to až do momentu, keď mu žalovaný tretíkrát vrátil jeho rozhodnutie na prepracovanie. V štvrtom

kole správca dane začal rozporovať oprávnenie žalobcu na odpočet DPH z reklamy z dôvodu, že podľa
neho umiestnenie písmen GPR na predmety poskytovateľa reklamy nepredstavujú daňovo uznateľné
náklady. Žalobca podal odvolanie aj proti štvrtému rozhodnutiu správcu dane, ktoré však už žalovaný
potvrdil. Žalobca preto podal správnu žalobu proti štvrtému rozhodnutiu správcu dane a proti na neho
nadväzujúcemu rozhodnutiu žalovaného.

32. Základom pre rozhodnutie o žalobe, teda pre posúdenie, či ide o daňovo uznateľné náklady,
je posúdenie, či písmená GPR predstavujúce logo a či umiestnenie tohto loga na predmetoch
poskytovateľa reklamy, bolo žalobcovi poskytnuté platiteľom dane a či službu žalobca použil na svoje
zdaniteľné plnenia. Skutočnosť, že službu poskytol žalobcovi platiteľ dane v konaní nie je sporná.

Spornými je vnímanie písmen GPR ako loga a či použitie tohto loga slúžilo na zdaniteľné plnenia
žalobcu. Zodpovedanie otázky, či písmená GPR predstavujú logo, je pomerne jednoduché. Biele
písmená GPR sú umiestnené v červenom poli v tvare hranatého oválu lemovanom úzkym bielym pásom
lemovaným ešte o čosi užším čiernym pásom. Takéto označenie sa vyskytuje na všetkých predmetoch
poskytovateľa reklamy, ktoré sú predmetom tohto konania, resp. predmetom tohto konania sú daňovo

uznateľné náklady žalobcu na umiestnenie tohto loga na predmety poskytovateľa reklamy. Nejde teda
iba o samotné písmená GPR, ale o celkový vizuál značky žalobcu pretavený do loga žalobcu, ktoré
je umiestnené na predmetoch poskytovateľa reklamy. Logo žalobcu je vizuálny symbol predstavujúci
značku žalobcu. Predmety poskytovateľa reklamy teda nepropagujú iba obchodné meno žalobcu
uvedením písmen GPR, ale propagujú kompletnú značku žalobcu prostredníctvom zobrazenia loga

žalobcu, ktoré má svoj prísny dizajn (vizuál). Svoje logo si žalobca chráni ochrannou známkou č. 184139
zapísanou odo dňa 10.2.1999 vo verejne dostupnom Registri ochranných známok vedenom Úradom
priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky. Žalobca si svoje logo zaregistroval v bezfarebnej verzii,
aby sa ochrana loga žalobcu vzťahovala na akékoľvek farebné kombinácie vizuálu loga žalobcu (dôkazy
v prílohe).

33. Dobré meno je pre žalobcu natoľko dôležité, že keď sa vo verejne dostupnom Obchodnom registri
dňa 11.7.1994 objavila obchodná spoločnosť so sídlom v Žiline, ktorá si zaregistrovala obchodné
meno GPR, s.r.o., teda obdobné obchodné meno, aké od počiatku používa žalobca, na súde sa
žalobca úspešne domáhal žalobou zmeny obchodného mena predmetnej spoločnosti vyvolávajúceho

nebezpečenstvo zámeny medzi žalobcom a predmetnou spoločnosťou, v dôsledku čoho sa predmetná
spoločnosť odo dňa 4.10.2011 premenovala (dôkazy v prílohe). Po takmer 33 rokoch pôsobenia žalobcu
na slovenskom trhu má žalobca vybudované v oblasti gastropriemyslu všeobecné povedomie o svojej
značke a jeho logo je pre podnikateľský segment potravinárskeho priemyslu nezameniteľné. Po zadanípísmen GPR do akéhokoľvek internetového vyhľadávača sa ako prvý zobrazí odkaz na web žalobcu
(https://gpr.sk/sk), a to aj vďaka skratke GPR predstavujúcej obchodné meno žalobcu. Logo žalobcu (nie
len písmená GPR, ale aj jeho vizuál) sa podnikateľom pôsobiacim v oblasti slovenského gastropriemyslu

nezameniteľne spája s činnosťou žalobcu. Z doposiaľ uvedeného je viac než zrejmé, že označenie
zobrazené na dotknutých predmetoch poskytovateľa reklamy predstavuje logo žalobcu.

34. Samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že „v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. je
možné považovať za dodanie služby aj umiestnenie loga (obchodného mena) žalobcu, ak služba

bola poskytnutá žalobcovi za protihodnotu v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby (rozsudok NSS SR sp. zn. 6Sžfk/48/2021 zo dňa 27 .06.2022, bod 20). Pre posúdenie
nároku na odpočítanie dane je rozhodujúce kladné zodpovedanie otázok, či ide o službu, ktorú žalobcovi
poskytol platiteľ dane a či službu žalobca použil na svoje zdaniteľné plnenia. Uvedené podmienky musia
byť splnené kumulatívne.“ Pre rozhodnutie vo veci teda ostáva vyriešiť už iba poslednú otázku, a to,
či umiestnenie loga žalobcu na dotknuté predmety poskytovateľa reklamy súviselo s podnikateľskou

činnosťou žalobcu (či to slúžilo na zdaniteľné plnenia žalobcu). Samotný žalovaný vo vyjadrení k žalobe
poukázal na rozhodovaciu činnosť Súdneho dvora EÚ, a to konkrétne na rozhodnutie C-3 34/20 zo dňa
25.11.2021 Amper Metal Kft., ktorého argumentáciu žalobca považoval za podstatnú.

35. Žalobca zariaďoval prevádzky poskytovateľa reklamy (reštaurácie Pizza Pazza) potravinárskymi

strojmi, ktoré dodáva (predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je výroba a dodávka potravinárskych
strojov). Predmetné stroje sú zobrazené na niektorých predmetoch poskytovateľa reklamy. Na
iných predmetoch poskytovateľa reklamy sú zobrazené jedlá pripravené poskytovateľom reklamy
na potravinárskych strojoch žalobcu. Pizza krabice poskytovateľa reklamy obsahujú okrem loga
žalobcu aj odkaz na web žalobcu v tvare www.gpr.sk a krátky text popisujúci v odrážkach jednotlivé

druhy produktov dodávaných žalobcom. Na hlavnom panely webového sídla žalobcu sa doposiaľ
nachádzajú odkazy na tieto štyri hlavné kategórie produktov dodávaných žalobcom. Na každom
z predmetov poskytovateľa reklamy je zobrazené nezameniteľné logo žalobcu, ktoré požíva dobré
meno v povedomí celej slovenskej podnikateľskej obce pôsobiacej v oblasti gastropriemyslu. Logo
žalobcu nebolo umiestnené na týchto predmetoch ako jediné. Bolo by nelogické požadovať, aby

každá spoločnosť, ktorej logo sa na týchto predmetoch nachádza, mala na týchto predmetoch aj
stručný popis svojej činnosti. Žalobca teda umiestnil svoje logo na všetkých dotknutých predmetoch
poskytovateľareklamy,ktorémužalobcazariaďovalreštauráciepotravinárskymistrojmižalobcu.Zvykom
podnikateľov (nie len v oblasti gastropriemyslu) je pozorovať svoju konkurenciu, v danom prípade
návštevou reštaurácií poskytovateľa reklamy, ktorému žalobca zariaďoval reštaurácie potravinárskymi

strojmi žalobcu. Vďaka umiestneniu loga žalobcu na predmetoch poskytovateľa reklamy, ktoré boli
rozmiestnené v jednotlivých prevádzkach poskytovateľa reklamy, sa tak dostávali do styku s logom
žalobcu aj všetci podnikatelia z oblasti gastropriemyslu, ktorí si prišli pozrieť reštaurácie svojho
konkurenta, ktorému žalobca zariaďoval reštaurácie potravinárskymi strojmi žalobcu. Umiestnením
loga žalobcu na predmety poskytovateľa reklamy sa tak žalobca pripomínal ostatným podnikateľom

pôsobiacim na Slovensku v oblasti gastropriemyslu, ktorí bolo aj vďaka tomu motivovaní objednať si
od žalobcu potravinárske stroje, ktoré žalobca dodáva. Z doposiaľ uvedeného je viac než zrejmé, že
aj umiestnenie loga žalobcu na dotknuté predmety poskytovateľa reklamy súviselo s podnikateľskou
činnosťou žalobcu (slúžilo na zdaniteľné plnenia žalobcu).

36. Podľa žalobcu je konanie správcu dane a žalovaného motivované inými skutočnosťami,
než vymáhaním neoprávneného odpočtu DPH zo strany žalobcu. Uvedenému svedčí najmä
nehospodárnosť celého konania pre Slovenskú republiku, keďže náklady štátu na vymáhanie sumy 7
320,-EURbolidoterajšímdaňovýmkonanímmnohonásobneprekročené.Inejmotiváciiorgánovverejnej
moci svedčí aj skutočnosť, že v daňovom konaním sa vo vzťahu k oprávneniu žalobcu na odpočet DPH

z reklamy riešila od počiatku údajná fiktívnosť transakcií v trvaní vyše štyri a štvrť roka, t. j. odo dňa
3.1.2019, kedy sa u žalobcu začala daňová kontrola, až do dňa 14.4.2023, kedy správca dane vydal
svoještvrtérozhodnutie,vktorompoprvýkrátotvoriltémulogažalobcu.Toznamená,ženákladyžalobcu
vynaložené na svoju obranu za obdobie vyše štyri a štvrť roka vo vzťahu k oprávneniu žalobcu na
odpočet DPH z reklamy boli vynaložené zbytočne, rovnako ako náklady štátu vo vzťahu k uvedenému

za predmetné obdobie. Uvedené žalobca vníma nie len ako šikanózny výkon právomoci orgánu verejnej
moci s cieľom finančne poškodiť žalobcu skrz jeho vysokých nákladov na svoju zdĺhavú obranu, ale aj
ako nehospodárne nakladanie s verejnými financiami zo strany dotknutých orgánov verejnej moci. V
predmetnom smere teda podľa žalobcu nejde o výkon právomoci, ale o protiprávne konanie.37. Ďalším dôkazom inej motivácie orgánov verejnej moci je aj skutočnosť, že na dotknutých predmetoch
poskytovateľa reklamy boli umiestnené aj logá iných spoločností. Správca dane pritom voči týmto

ostatným spoločnostiam s najväčšou pravdepodobnosťou nezačal daňové konanie napriek tomu, že na
rozdiel od žalobcu, činnosť väčšiny týchto ostatných spoločností nemá vôbec nič spoločné s činnosťou
poskytovateľa reklamy. Zatiaľ čo žalobca sa pohybuje v oblasti gastropriemyslu, a preto umiestnenie
loga žalobcu do prevádzok reštaurácií má ekonomický význam pre žalobcu, umiestnenie loga väčšiny
ostatných spoločností do prevádzok reštaurácií nemá pre tieto spoločnosti žiaden ekonomický význam,

keďže predmetné spoločnosti nemajú s gastropriemyslom nič spoločné.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu (duplika)

38. V podanej duplike žalovaný zotrval na argumentácii, ktorú uviedol v rozhodnutí a vo vyjadrení k
správnej žalobe. Podľa názoru žalovaného rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo

jeho vydaniu, je v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení a v súlade s judikatúrou
Súdneho dvora EÚ. Správca dane bol pri preverovaní zdaniteľného obchodu povinný skúmať, či boli
pri uplatnení práva na odpočítanie dane naplnené všetky podmienky stanovené zákonom, vrátane
zákonnej podmienky obstarania služieb za účelom použitia na dodávky tovarov a služieb. Logo žalobcu
umiestnené na letákoch, pizza krabiciach, jedálnych lístkoch a baneroch dodávateľa Pizza Pazza BA

s.r.o. neinformuje o produktoch, ktoré žalobca uvedený na logu poskytuje. Z označenia loga GPR sa
široká verejnosť a zákazníci dodávateľa Pizza Pazza Ba s.r.o. nemohli dozvedieť informácie o predmete
činnosti, vyrábaných produktoch, či poskytovaných službách žalobcu.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

39. Účastníci konania nežiadali na prejednanie veci nariadiť pojednávanie (§ 107 ods. 1 písm. a) SSP)
a ani správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo potrebné na prejednanie veci nariadiť pojednávanie
(§ 107 ods. 1 písm. b) až e) SSP), preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods.
2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2025.

40. Správy súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správcu dane, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov správnej žaloby
(§ 134 SSP), vychádzajúc zo skutkového stavu, ktorý bol v čase rozhodovania daňových orgánov (§
135 SSP). Správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju podľa

§ 190 SSP zamietol. Správna žaloba žalobcu je všeobecnou správnou žalobou, kedy je správny súd
viazaný žalobnými námietkami vymedzenými v správnej žalobe a nie je oprávnením a ani povinnosťou
správnehosúduvyhľadávaťnezákonnostivpostupeavrozhodnutiachorgánovverejnejsprávy.Zároveň
jevzmysle§62SSPžalobcaoprávnenýmeniťrozsahadôvodypodanejsprávnejžalobylendouplynutia
lehoty určenej na jej podanie, preto správny súd nemohol prihliadnuť na námietky prednesené v podanej

replike.

41.Úvodomkzodpovedaniužalobnýchnámietokprednesenýchvsprávnejžalobesprávnysúdpovažuje
za potrebné poukázať na všeobecné teoretické východiská uplatňovania nároku na odpočet DPH. Právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.novembra

2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH
a v zásade nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť,
daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali,
predstavuje základnú zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 Tóth). Cieľom

režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej
v rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky,
za predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie

uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).42. V rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi požiadavkou na preukázanie (i)
hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH (alternatívne oslobodenia od dane),

(ii) formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie,
(iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a
(iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.

43. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je naďalej základným predpokladom pre odpočet

DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti preukazuje osoba, ktorá si právo
na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane
splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane, a to v prípade daňového podvodu
alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie dane a zamedzenie „zmiešavania“
dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená v judikatúre Najvyššieho súdu
SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.

3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba rozlišovania uvedených dôvodov nachádza svoj materiálny
odraz aj v teórii dôkazného bremena, pretože ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je
pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného bremena daňového subjektu a správcu dane.

44. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú :

(1) poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status
osoby deklarovaného dodávateľa),
(2) predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna existencia plnenia),
(3) prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

45. Platí pritom, že zatiaľ čo nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre priznanie
práva na odpočet dane (oslobodenie od dane) je dôvodom pre odopretie tohto práva, v prípade
formálnych podmienok tomu tak bez ďalšie nie je. Nedostatky v naplnení formálnych podmienok nemôžu
viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych
podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci SC Paper

Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 41; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11.
novembra 2021, bod 33; vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 38; vo veci
Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 29 ).

46. Platiteľ dane si v zmysle Zákona o DPH môže odpočítať daň:

• dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 ods. 1 zákona o DPH),
• daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo služby (§ 19 ods.
2 zákona o DPH),
• daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje, musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z
tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH), a

• zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

47. Pri daňovom podvode je na rozdiel od preukazovania splnenia hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane dôkazné bremeno primárne na správcovi dane. Predpoklady pre posúdenie veci ako

daňového podvodu boli zadefinované v judikatúre Súdneho dvora EÚ, na základe ktorej bol vytvorený
tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling).
Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho dôkazného bremena:
(1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek
predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca),

(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbalosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu)
(3) musí posúdiť, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia ktoré po ňom je možné rozumne
vyžadovať aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence

vedomostný test konkrétneho subjektu).

48. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o DPH; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode aleboprechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri

dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

49. Podľa § 49 ods. 1 Zákon o DPH; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
(2) Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na

dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň,
ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,
b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 48c ods. 5 a § 69 ods.
2 až 4, 7 a 9 až 12,

c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

50. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil odpočítanie dane z faktúr vystavených spoločnosťou Pizza
PazzaBAs.r.o.,atozasprostredkovaniereklamynakrabiciachnapizzu,letákoch,RollUpoch,jedálnych

lístkoch a pod., ktoré dodávateľ Pizza Pazza BA s.r.o. mal používať pri prevádzke svojich reštauračných
zariadení - pizzerií. Je nesporné, že v rámci vyrubovacieho konania boli vydané správcom dane štyri
rozhodnutia, pričom v poslednom rozhodnutí správca dane po zrušení troch jeho predchádzajúcich
rozhodnutí žalovaným zmenil dôvod neuznania žalobcom uplatňovaného nároku na odpočítanie DPH.
V prvých dvoch rozhodnutiach bolo dôvodom nepriznania nesplnenie prvej hmotnoprávnej podmienky,

v poradí treťom rozhodnutí boli závery správcu dane postavené aj na podvodnom konaní vo vzťahu
k DPH a v poradí štvrtom rozhodnutí správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného (preskúmavané
v tomto súdnom konaní) nebolo žalobcovi priznané uplatňované právo na odpočet DPH z dôvodu,
že žalobca nepreukázal, že služby, ktoré od dodávateľa prijal, použil v rámci svojej ekonomickej činnosti
na dodanie tovarov a služieb ako platiteľ. Správca dane bol viazaný právnym názorom žalovaného

ako odvolacieho orgánu, ktorý v rozhodnutí č. 100460035/2023 zo dňa 01.02.2023 uviedol, že ani
jeden z dôvodov, pre ktorý správca dane obmedzil právo žalobcu na odpočítanie dane, nemá oporu
v administratívnom spise. Zároveň uviedol, že správca dane poukázal v rozhodnutí na kľúčovú otázku,
a to posúdenie využitia prijatých plnení žalobcom na vlastné dodávky tovarov a služieb ako platiteľ
v zmysle § 49 ods. 2 Zákona o DPH, avšak napriek tomu, že túto skutočnosť správca dane uviedol

ako kľúčovú, nijako ju nevyhodnotil. V ďalšom konaní bol správca dane zaviazaný vyhodnotiť splnenie
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane, najmä vyhodnotiť, či žalobca použil fakturované
plnenia na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ dane (tretia hmotnoprávna podmienka).

51. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že v poslednom rozhodnutí správcu dane, ktoré

bolo potvrdené žalovaným, možno identifikovať viacero konštatačných záverov vo vzťahu k dôvodom
nepriznania práva na odpočet DPH (aj v rámci reprodukcie záverov predchádzajúcich rozhodnutí),
ale nosným dôvodom bol v závere rozhodnutia uvedený dôvod a to, že žalobca v rozpore s ust.
§ 49 ods. 2 Zákona o DPH nepreukázal, že od dane, ktorú je povinný platiť, si odpočítal daň
z tovarov a služieb, ktoré použil na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ, teda že nepreukázal

splnenie tretej hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH. Tento záver rozhodnutia odobril aj žalovaný
v preskúmavanom rozhodnutí. Rozhodnutie správcu dane a rozhodnutie žalovaného ako rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa a rozhodnutie orgánu verejnej správy druhého stupňa tvoria jeden
celok, preto správny súd nepovažoval dôvody pre neuznania práva na odpočítanie DPH za zmätočne
vymedzené, keďže z rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správcu dane jednoznačne

vyplýva, že dôvodom neuznania práva žalobcu na odpočet DPH je nesplnenie tretej hmotnoprávnej
podmienky, a to že žalobca nepreukázal, že služby, ktoré mal na základe faktúr od dodávateľa prijať,
použil pre účely dodávok tovarov a služieb ako platiteľ v rámci svojej ekonomickej činnosti.

52. Žalobca v správnej žalobe opísal skutkový stav a uviedol, že skutočnosť, či spoločnosť LEWEL

s.r.o. vôbec reálne mohla dodať spoločnosti Pizza Pazza BA s.r.o. prostredníctvom spoločnosti BAFA
s.r.o. (JTJ SVK s.r.o. do 06.03.2019) plnenia vyúčtované preverovanými faktúrami, by mal správca dane
preveriťnapríkladvýsluchomvtedajšiehokonateľaspoločnostiLEWELs.r.o.C.D.,ktorýužbolvypočutý,
ale len ako splnomocnený zástupca spoločnosti BAFA s.r.o. a nie ako konateľ spoločnosti LEWEL s.r.o.,preto podľa žalobcu došlo k nedostatočne zistenému skutkovému stavu veci. Túto žalobnú námietku
správny súd nepovažuje za dôvodnú, pretože dôvodom pre neuznanie práva na odpočet DPH bolo
nesplnenie tretej hmotnoprávnej podmienky, a to že žalobca služby reklamy, ktoré prijal od dodávateľa

Pizza Pazza BA s.r.o., nepoužil v rámci svojej ekonomickej činnosti. Predpokladom pre tento záver je,
že správca dane a žalovaný nespochybňovali existenciu plnenia - dodanie reklamných služieb v podobe
propagácie loga žalobcu, preto vykonanie výsluchu konateľa subdodávateľa dodávateľa BAFA s.r.o.,
ktorý mal dodať krabice, letáky a iné predmety, na ktorých mala byť zverejnená a zabezpečená reklama,
nebolo potrebné a v tomto smere nedošlo k nedostatočnému zisteniu skutkového stavu. Výsluch tohto

svedkabybolpodstatnýlenvovzťahukpreukázaniuskutočnosti,čikrabice,letáky,banneryapod.,ktoré
mala spoločnosť Pizza Pazza BA s.r.o. používať pri prevádzke pizzerií a na ktorých malo byť uvedené
logo žalobcu, skutočne existovali a či boli dodané tým subjektom, ktorý vystavil faktúru. V posledných
rozhodnutiach daňové orgány tieto skutočnosti už ale vo vzťahu k žalobcovi a k preukázaniu dodania
služieb reklamy nespochybňovali.

53. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že dodávateľ Pizza Pazza BA s.r.o. dodal pre žalobcu reklamné
služby prostredníctvom propagácie žalobcu, a to označením pizza krabíc spoločnosti H. H. G. I. v počte
18000kusovlogomžalobcu,odkazomnawebovústránku žalobcuvtvarewww.gpr.skakrátkymtextom,
ktorý v odrážkach popisuje druhy produktov žalobcu: „gastro technika“, „mäsiarske stroje“ „obchodné
zariadenia“ a „vákuové baliace stroje“, k tejto argumentácii je potrebné uviesť, že nie je spôsobilá

prelomiť závery uvedené v rozhodnutí žalovaného a správcu dane. Predovšetkým je potrebné uviesť,
že žalobca predložil fotografie pizza krabíc, z ktorých jednoznačne nevyplýva žalobcom uvádzaný
popis, pretože z fotografií sa skutočnosti uvedené žalobcom nedajú prečítať. Javí sa, že pod logom
je zrejme odkaz na webovú stránku spoločnosti žalobcu a ďalej je v štyroch odrážkach uvedený
text. Na fotografiách, na ktorých sú odfotené letáky, RollUp reklama, jedálny lístok a pod. je uvedené

ale len logo žalobcu, bez bližšieho popisu alebo akéhokoľvek znázornenia jeho činnosti, preto sú
správne závery správcu dane a žalovaného, že logo žalobcu, uvedené na jedálnych lístkoch, na rôznych
letákoch, RollUpoch a iných predmetoch, samo o sebe nemožno vyhodnotiť ako účinnú reklamu
produktov a služieb žalobcu, ktorá by bola uznateľná v rámci všeobecných nákladov žalobcu pre jej súvis
s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu. Aj keď na pizza krabiciach bol zrejme odkaz na webovú

stránku a bol uvedený aj určitý sortiment ponúkaný žalobcom, je potrebné zdôrazniť, že „užívateľmi“
letákov, pizza krabíc, jedálnych lístkov a iných predmetov, na ktorých bola zobrazená reklama, ako
aj adresátmi reklamy samotnej pizzerie, ktorá bola umiestnená v prevádzkach dodávateľa (RollUp), sú
predovšetkým bežní spotrebitelia - konzumenti pizze. U širokého a rôznorodého okruhu spotrebiteľov
(návštevníkov pizzerie alebo osôb využívajúcich tzv. „donášku“) nemožno predpokladať povedomie

o tom, že žaloba je subjektom podnikajúcim v odvetví gastronómie. Na letákoch, banneroch, RollUpoch,
jedálnychlístkochniejeuvedenýžiadnypopisčinnostiresp.prvok,ktorýbyvypovedaločinnostižalobcu.
Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že na niektorých RollUpoch je zobrazený aj stroj žalobcu na výrobu
špagiet, tak táto skutočnosť z reklám zachytených na fotografiách nevyplýva. Je nepochybné, že na
reklame zachytenej na fotografii je prístroj na výrobu špagiet a v dolnej časti reklamy sa nachádza

logo žalobcu, ale z reklamného plagátu, ktorý mal upútať na prevádzku pizzerie dodávateľa, nijakým
spôsobom nevyplýva, že práve žalobca je dodávateľom tohto stroja pre pizzeriu.

54. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe poukazoval na to, že nie je súčasťou schémy dodávateľov
a odberateľov tovaru - pizza krabíc, letákov, bannerov a pod., pretože sa nezúčastnil obchodu s

tovarom, ktorý je predmetom údajných nezrovnalostí a že medzi ním a jeho dodávateľom bolo dodanie
služby - reklamy, ani tieto námietky nie sú relevantné. Žalobca sám uznáva, že predmet plnenia
medzi ním a spoločnosťou Pizza Pazza BA s.r.o. súvisí s predmetom plnenia zo schémy uvádzanej v
rozhodnutí správcu dane. Keďže predmetom dodania medzi žalobcom a dodávateľom Pizza Pazza BA
s.r.o. malo byť dodanie reklamy formou propagácie loga žalobcu, ktoré mali byť obsiahnuté na pizza

krabiciach, na letákoch, RollUpoch a pod., tak pre preukázanie existencie služieb reklamy musela
byť preukázaná existencia hmotného tovaru, na ktorom mala byť reklama zachytená – existencia
„nosiča“ reklamy. Preto pokiaľ správca dane preveroval aj vzťahy týkajúce sa dodania tovaru (krabíc,
letákov a pod.) práve pre naviazanie reklamy na hmotný podklad nemožno tomuto preverovaniu vyčítať
nadbytočnosť.

55. Žalobca poukazoval na to, že na preukázanie reálnosti dodania reklamy predložil faktúry,
Zmluvu o poskytovaní služieb zo dňa 18.12.2017, ako aj fotodokumentáciu tovaru, ktorá osvedčovala
existenciu pizza krabíc, RollUpov, letákov a pod., ktoré boli označené reklamou žalobcu. Tietoskutočnosti - predloženie uvedených dokladov – zo strany správcu dane ani žalovaného neboli
spochybňované a tieto dôkazy, konkrétne aj to ako bola reklama žalobcu umiestnená na krabiciach,
letákoch, RollUpoch, jedálnych lístkoch a iných predmetoch zachytených na fotografiách, boli práve

aj predmetom vyhodnotenia. Nie je pritom relevantné, či žalobca fotodokumentáciu predložil v daňovej
kontrole alebo vo vyrubovacom konaní, resp. nie je podstatné, či správca dane nesprávne poukázal
na to, že žalobca predložil fotodokumentáciu až vo vyrubovacom konaní a žalobca ju predložil v daňovej
kontrole. Podstatné je, že fotodokumentácia ako dôkaz predložený žalobcom na preukázanie splnenia
hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane bola zo strany daňových orgánov vyhodnotená.

56. Žalobca zdôrazňoval, že bola podpísaná písomná zmluva, a ak by aj nebola predložená zmluva
v písomnej forme, tak podľa žalobcu z fotodokumentácie a z výpovedí svedkov jednoznačne vyplýva,
že bola preukázaná reálnosť plnenia od dodávateľa pre žalobcu. K týmto námietkam správny súd
uvádza, že daňové orgány nespochybnili, že plnenie - realizácia reklamy formou zverejnenia loga
žalobcu na doplnkových predmetoch, ktoré pri prevádzke reštauračných zariadení používal dodávateľ

žalobcu, bola poskytnutá. Podstata rozhodnutí daňových orgánov spočíva v tom, že nebola preukázaná
tretia hmotnoprávna podmienka na odpočet DPH, a to že žalobca použil dodané služby v rámci svojej
ekonomickej činnosti, pretože zverejnenie loga žalobcu nemalo potenciál efektívne prezentovať žalobcu
a jeho činnosť ako platiteľa DPH v súvislosti s ním dodávanými tovarmi a službami, teda reklama
nemala potenciál informovať spotrebiteľov o predmete činnosti žalobcu a o výrobkoch a službách,

ktoré ponúka. Nebolo preukázané, že dodanie služby súvisí s plneniami žalobcu na výstupe alebo
s celkovou hospodárskou činnosťou žalobcu a náklady na ňu by mohli byť súčasťou všeobecných
nákladov súvisiacich s touto hospodárskou činnosťou.

57. Z preskúmavaných rozhodnutí správny súd nemá preukázané, že by daňové orgány vyžadovali

preukázať ekonomický výsledok v podobe navýšenia zisku, preto žalobca nedôvodne namietal,
že vec bola nesprávne právne posúdená, keď daňové orgány zohľadnili, že ekonomický výsledok
je determinujúcim prvkom pri posudzovaní oprávnenosti odpočtu DPH zo strany žalobcu za služby
poskytnuté žalobcovi zo strany dodávateľa. Aj v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ (C-334/20 Amper
Metal Kft.) a na ňu nadväzujúcej judikatúry vnútroštátnych súdov je ustáleným záverom, že pri službách

reklamy nemožno brať pri preverovaní splnenia podmienok na odpočet DPH za podstatné to, či sa
zvýšili tržby objednávateľa/odberateľa reklamy. Žalobca ale zároveň argumentuje, že správca dane
ekonomickú racionalitu a výsledky reklamy mohol overiť z podaných daňových priznaní za nasledujúce
zdaňovacie obdobia, z čoho by bol zrejmý výsledok, teda či takýto spôsob reklamy priniesol žalobcovi
zvýšenie zisku alebo nie. Keďže zvýšenie zisku nie je aspektom, ktorý by mohol byť pri preukazovaní

splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH preverovaný, nebolo potrebné v tomto smere
zo strany správcu dane ani vykonať dokazovanie.

58. Žalobca vo vzťahu k preukázaniu potenciálu reklamy argumentoval, že do reštaurácií chodia
aj podnikatelia zaoberajúci sa činnosťou, pri ktorej sa používajú potravinárske stroje predávané

žalobcom, a preto „gastropriemysel“ je úplne logickým cieľom reklamy žalobcu, keďže žalobca
predáva stroje najmä z oblasti potravinárskeho priemyslu a príbuzných odvetví. Ani tento argument
podľa správneho súdu nie je spôsobilý prelomiť závery daňových orgánov o tom, že reklama
„necielila na správny okruh subjektov“ a ani nemala potenciál cieliť na správny okruh subjektov.
Ako už správny súd uviedol v predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia, dodávateľ

žalobcu bol prevádzkovateľom pizzerií, a teda jeho zákazníkmi je široký a rôznorodý okruh
spotrebiteľov - konzumentov pizze, ktorí zároveň prichádzali pri využívaní služieb dodávateľa žalobcu
do kontaktu aj s predmetmi, na ktorých mala byť obsiahnutá reklama žalobcu. Podľa správneho súdu
nebolo preukázané, že by medzi zákazníkmi pizzerie bol taký významný podiel osôb, ktoré sa zaoberajú
činnosťou spojenou s gastronómiou v takom smere, že by pre nich zverejnenie samotného loga žalobcu

malo výpovednú hodnotu, resp. by im nejakým spôsobom „pripomenulo“ žalobcu (keďže o jeho činnosti
neboli na väčšine predmetov obsiahnuté informácie). Nedostatočný potenciál reklamy je spôsobený
práve tým, že na väčšine doplnkových predmetov dodávateľa žalobcu bolo uvedené len logo žalobcu
bez toho, aby bola konkrétnym spôsobom prezentovaná jeho činnosť. Navyše medzi väčšinovým
okruhom zákazníkov dodávateľa žalobcu nemožno predpokladať záujem o kúpu strojov a zariadení

vhodných pre profesionálne reštauračné zariadenia. Pokiaľ aj žalobca dlhodobo pôsobí v oblasti
gastronomického priemyslu, tak táto skutočnosť pre väčšinu adresátov reklamy podľa správneho súdu
nebolaznáma(nebolotopreukázané)a väčšinaadresátovreklamyaniniejecieľovouskupinou,ktorábymohla mať potenciálny záujem o kúpu tovarov žalobcu a o jeho služby. Žalobca konkrétne skutočnosti
v tomto smere nijakým spôsobom nepreukázal a ani argumentačne nepodložil.

59. Nedôvodné sú aj žalobné námietky o diskriminačnom postupe daňových orgánov, keď podľa žalobcu
je otázne, či boli vykonané daňové kontroly aj u iných subjektov, ktoré mali tiež umiestnenú reklamu
na doplnkových predmetoch dodávateľa žalobcu. Tieto skutočnosti sú vo vzťahu k preukázania splnenia
podmienok na odpočet DPH zo strany žalobcu nepodstatné. Navyše každú reklamnú službu je potrebné
vyhodnocovať s ohľadom na objektívny obsah reklamy a spôsob jej prezentácie, a to v konfrontácii

s hospodárskou činnosťou konkrétneho objednávateľa/odberateľa reklamy, preto nie sú podstatné ani
skutočnosti týkajúce sa obsahu reklamy iných subjektov a to, či ekonomická činnosť týchto subjektov
súvisí s oblasťou gastronómie (keď navyše užívateľmi predmetov, na ktorých bola reklama zverejnená,
nie sú v podstatnom rozsahu profesionáli pracujúci v oblasti gastronómie).

60. Za logické správny súd považuje aj odôvodnenie rozhodnutia správcu dane, keď uviedol,

že prezentáciu loga obchodnej spoločnosti formou reklamy nie je možné vždy vylúčiť, pretože existujú
prípady, kedy účel reklamy naplní už samotné zobrazenie loga, predovšetkým pri všeobecne známych
obchodných spoločnostiach, s ktorými je spojená dlhodobá tradícia a garancia kvality, kedy si adresát
automatickyvytváraasociáciunázvualebologaobchodnejspoločnostiskvalitouvýrobkovaleboslužieb.
Pokiaľ žalobca poukazuje v tejto súvislosti na to, že je na slovenskom trhu už vyše 30 rokov, logo má

zaregistrované ako ochrannú známku a že aj keď nie je známy každej osobe, je známy každému
podnikateľovi, ktorý pôsobí v oblasti potravinárskeho priemyslu, tak ani táto argumentácia nie je
spôsobilá prelomiť závery daňových orgánov. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal „všeobecnú
známosť“jehologaaleboochrannejznámky.Žalobcanepreukázal,žebymedzizákazníkmipizzeriebolo
možné predpokladať taký podstatný okruh/počet subjektov (ide len o fyzické osoby, ktoré sú spôsobilé

vnímať reklamu na krabiciach, letákoch, a pod.), ktoré by poznali žalobcu a ktoré by navyše mohli
mať záujem o nákup zariadení a strojov, ktorých predajcom je žalobca a ktorých použitie nie je určené
pre bežné domácnosti ale pre profesionálne zariadenia určené na podnikanie v oblasti gastronómie.
Pokiaľ aj žalobca poukazuje na to, že subjekty, ktoré pôsobia v odvetví gastronómie by ho mali určite
poznať, tak ani tieto skutočnosti nepreukázal. Reklama neobsahovala ani výraznú upútavku na predmet

činnosti žalobcu, napríklad zobrazenie určitých strojov a zariadení, resp. poukázanie na nejaký nový
sortiment, benefity a služby, ktoré by žalobca ponúkal, teda žalobca nepreukázal ani reklamnú stratégiu
a skutočnosť aký vplyv by mohla mať reklama na jeho podnikanie a ako sa reklamná kampaň mala
premietnuť do výsledných cien tovarov a služieb, ktoré poskytuje svojim odberateľom. V tejto súvislosti
je potom z rovnakých dôvodov nepodstatná aj argumentácia, že žalobca má logo od 07.05.1999

registrované ako ochrannú známku a aj to v akej forme je táto ochranná známka registrovaná, pretože
tieto skutočnosti samé o sebe nedosvedčujú známosť loga žalobcu u širokého okruhu zákazníkov
dodávateľa.

61. Pokiaľ žalobca zdôrazňuje, že na pizza krabiciach bol okrem loga obsiahnutý aj odkaz na jeho

webovú stránku a zároveň tam bol zverejnený aj popis činnosti žalobcu, tak aj vo vzťahu k tejto
argumentácii správny súd uvádza, že pokiaľ ide o bežných zákazníkov pizzerie, tak ich nemožno
považovať za adresátov, na ktorých by mala cieliť reklama propagujúca gastrotechniku, mäsiarske
stroje, obchodné zariadenia a vákuové baliace stroje (cieľovou skupinou by mohli byť profesionáli
z oblasti gastronómie). Teda vo vzťahu k bežným zákazníkom pizzerie nemá zverejnenie loga žalobcu

aj s prípadným popisom predmetu činnosti žalobcu a s odkazom na jeho webovú stránku potenciál
vzbudiť ako v adresátoch reklamy záujem o produkty žalobcu (žalobca ani netvrdí, že by predával
taký tovar a zariadenia, ktorý by bol použiteľný v bežných domácnostiach), teda žalobca nepreukázal,
že by reklamné služby súviseli priamo a bezprostredne s transakciami na výstupe alebo s celkovou
hospodárskou činnosťou žalobcu.

62. Za správnu argumentáciu možno označiť aj tú argumentáciu žalovaného, v ktorej poukazoval
na to, že viacero spoločností má v obchodnom názve výraz „GPR“, a preto len samotná prezentácia
loga bez ďalších informácií nepreukazuje súvis prijatej služby s podnikaním žalobcu ako platiteľa DPH
(GPR group s.r.o., GPR servis s.r.o., GPR systems s.r.o., GTR Tischlerei, s.r.o.). Ide o logický argument,

pretože ak bolo zverejnené samotné logo žalobcu a výraz „GPR“ je súčasťou obchodného mena
aj iných subjektov, tak aj táto skutočnosť podporuje záver o nedostatočnom súvise reklamy s celkovou
hospodárskou činnosťou žalobcu.63. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že súdnou cestou v roku 2010 dosiahol určenie povinnosti
jednej z obchodných spoločností, ktorá taktiež používala označenie „GPR“, zmeniť obchodné meno,
ani tento argument nie je spôsobilý privodiť záver o neudržateľnosti záverov daňových orgánov

aopreukázanípotenciálureklamy–cieliťnaprípadnýchzákazníkovajejsúvisscelkovouhospodárskou
činnosťou žalobcu. Zároveň je nepodstatná argumentácia, ktorou žalobca poukazoval na podľa neho
možné pochybenie na strane registrových súdov a iných registračných autorít, ktoré nemali subjekty
používajúce označenie „GPR“ zapísať. Táto argumentácia žalobcu je irelevantná už z vyššie uvedených
dôvodov, v ktorých sa správny súd zaoberal potenciálom reklamy v podobe zverejnenia loga žalobcu,

prípadne zverejnenia loga s odkazom na webstránku žalobcu a s popisom predmetu činnosti žalobcu.

64. Je pravdou, že v rozhodnutí správcu dane sa nachádzajú aj také argumentačné závery, že nešlo
o reklamu ale o sponzoring, ako aj argumentácia o tom, že žalobca v podstate zaplatil dodávateľovi
za obstaranie doplnkových predmetov - krabíc a letákov, ktoré používal pri svojej činnosti. Táto
argumentácia v rozhodnutí správcu dane ale nie je nosnou argumentáciou, ktorá je uvedená v závere

rozhodnutia a ktorá ako dôvod nepriznania uplatňovaného práva na odpočet DPH označila nesplnenie
tretej hmotnoprávnej podmienky, pričom tento dôvod neuznania práva na odpočet DPH je uvedený
aj v rozhodnutí žalovaného. Daňové orgány uznali, že išlo o službu reklamy, že jej dodanie bolo
preukázané, ale neuznali právo na odpočet DPH z dôvodu nepreukázania, že prijatú službu žalobca
použil v rámci svojej ekonomickej činnosti, a to pre nedostatočný potenciál reklamy cieliť na nových

zákazníkov a teda jej súvis s plneniami žalobcu na výstupe resp. s jeho hospodárskou činnosťou.
Preto nebolo potrebné ani vykonávať dokazovanie prieskumom trhu v reálnom čase, ktorého výsledky
by podľa žalobcu mali preukázať tvrdenia daňových orgánov, podľa ktorých dlhodobo nedôvodne znášal
náklady svojho dodávateľa na výrobu či distribúciu predmetov, ktoré používal pri prevádzke pizzerií.

65. Nedôvodné sú aj žalobné námietky, ktorými žalobca poukazoval na to, že nemožno požadovať,
aby si fotograficky zdokumentoval každý tovar v čase jeho dodania či poskytnutie služby a už
vôbec nie, aby mal na jednej fotografii zachytenú celú dodávku tovaru či úplné poskytnutie služby,
keďže nie každé plnenie záväzku musí byť dodané v celom rozsahu v jednom okamihu. Žalobca
v tejto súvislosti poukazoval aj na ustanovenia Obchodného zákonníka a na obsah zmluvy uzavretej

s dodávateľom, v zmysle ktorých je povinný prijať aj čiastočné plnenie záväzku. Z predloženej
dokumentácie podľa žalobcu nie je dobre možné posúdiť, či fotodokumentácia zachytáva ďalšie prijaté
čiastočnéplneniealebojenanejzachytenéužskôrprijatéčiastočnéplnenie.Tátoargumentáciažalobcu
je bez významu, nakoľko daňové orgány nespochybnili, že plnenie, teda reklamné služby zverejnením
loga, prípadne zverejnením loga a popisu predmetu činnosti žalobcu a odkazu na webovú stránku

žalobcu na doplnkových predmetoch, ktoré jeho dodávateľ používal pri prevádzke pizzerií, bolo reálne
dodané.

66. Nepriliehavá k dôvodom preskúmavaných rozhodnutí je aj argumentácia žalobcu, v ktorej
poukazoval na to, že pokiaľ aj účastníci reťazca obchodov nesplnili svoje povinnosti a nepreukázali

reálne uskutočnenie predmetných obchodov, tak to nepreukazuje fiktívnosť obchodov a ani fiktívnosť
obchodov medzi ním a jeho dodávateľom, ďalej pokiaľ žalobca poukazoval na to, že nedokáže ovplyvniť
konanie iných subjektov, nemal vedomosť o eventuálnom protiprávnom konaní tretích subjektov
a na takomto konaní sa nezúčastnil, nikdy pre seba nevytvoril a neprijal akúkoľvek výhodu. Daňové
orgány žalobcovi nepričítali žiadne skutočnosti, ktoré sa týkali reťazca subjektov, ktoré obchodovali

s doplnkovým tovarom dodávateľa žalobcu - pizza krabice, letáky, RollUp, a pod. Je pravdou,
že v predchádzajúcich rozhodnutiach správcu dane sa objavovala aj argumentácia o tom, že tento tovar
nebol reálne dodaný, resp. že služby žalobcovi neboli dodané deklarovaným dodávateľom a bola v nich
obsiahnutáajargumentácianaznačujúcapodvodnékonanievovzťahukDPH.Tietorozhodnutiasprávcu
dane ale boli zrušené a v poslednom rozhodnutí správcu dane je uvedená ako nosná argumentácia

pre záver o nesplnení podmienok pre odpočet DPH argumentácia o nesplnení tretej hmotnoprávnej
podmienky, vo vzťahu ku ktorej vzťah medzi článkami reťazca obchodujúceho s tovarom, na ktorom
mala byť zobrazená reklama, nemá význam.

67. V zmysle ustálenej judikatúry súdov dôkazné bremeno na preukázanie splnenia podmienok

na odpočet DPH zaťažuje predovšetkým daňový subjekt a správca dane len verifikuje splnenie
podmienok pre odpočet DPH, pričom nie je povinnosťou správcu dane zistiť ako sa deklarované
obchodné transakcie stali. Žalobca predložil faktúry, zmluvu a fotografiu predmetov, na ktorých bola
zobrazená reklama. Daňové orgány následne vyhodnotili reklamu v zmysle tretej hmotnoprávnejpodmienky na odpočet DPH. Daňové orgány nepričítali žalobcovi na zodpovednosť resp. v jeho
neprospech nekontaktnosť iných subjektov a ani tie skutočnosti, ktoré sa týkali vzťahov dodávateľa
a jeho subdodávateľov, ktorí obchodovali s tovarom, na ktorom mala byť reklama zobrazená.

68. Pokiaľ ide o vyžadovanie primeraných opatrení a starostlivosti vyplývajúcej z rizika podnikateľskej
zodpovednosti na dosahovaní účelu hospodárskej činnosti daňového subjektu, tieto aspekty majú
význam pri neuznaní práva na odpočet DPH z dôvodu účasti daňového subjektu na podvode vo vzťahu
k DPH alebo vedomosti daňového subjektu o podvode vo vzťahu k DPH. Pri neuznaní práva na odpočet

DPH z dôvodu vedomosti daňového subjektu o podvode vo vzťahu k DPH alebo o účasti daňového
subjektu na podvodnom konaní vo vzťahu k DPH má význam aj to, aké opatrenia daňový subjekt
prijal, aby sa presvedčil, že sa nepodieľa na obchodovaní poznačenom podvodom vo vzťahu k DPH.
Keďže v tomto prípade nebolo uznané právo na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia hmotnoprávnych
podmienok, nebolo povinnosťou daňových orgánov ani vyhodnocovať aké opatrenia žalobca prijal
pri realizácii obchodného vzťahu s dodávateľom a či tieto boli dostatočné, teda či si dostatočne preveril

svojho obchodného partnera. Je ale potrebné uznať argumentáciu daňových orgánov, že vykonávanie
podnikateľskej činnosti je plne v dispozícii daňového subjektu a preto je na ňom, ako realizuje svoju
podnikateľskú činnosť a aké dôkazy o jej realizácii si zabezpečí. V prejednávanej veci žalobcovi
ale nebolo vyčítané, že by si nezabezpečil dostatočné dôkazy o obchodnom vzťahu s dodávateľom,
boli akceptované faktúry, uzavretá zmluva a aj predložená fotodokumentácia, z ktorej vyplývalo,

že dodávateľ žalobcu disponoval pri svojej činnosti takým tovarom, na ktorom bola zverejnená reklama
žalobcu. Daňové orgány ale vyhodnotili reklamnú službu ako reklamu, ktorá nemala potenciál nájsť svoj
odraz v ďalšej ekonomickej činnosti žalobcu, preto dospeli k záveru o nesplnení tretej hmotnoprávnej
podmienky na odpočet DPH.

69. Pokiaľ aj predchádzajúce rozhodnutia správcu dane vychádzali z iných záverov pri nesplnení
hmotnoprávnych podmienok na odpočet DPH, predmetom prieskumu v konaní pred správnym
súdom bolo posledné rozhodnutie správcu dane v spojení s rozhodnutím žalovaného a závery tohto
rozhodnutia správny súd považuje za správne, majúce oporu v administratívnom spise. Daňové orgány
nespochybnili, že dodanie reklamnej služby bolo zo strany dodávateľa, ktorý vystavil faktúru, aj reálne

dodané, ale neuznali právo na odpočet DPH z dôvodu nesplnenia tretej hmotnoprávnej podmienky, a to,
že žalobca prijatú službu nepoužil ďalej v rámci svojej ekonomickej činnosti. Na preukázanie splnenia
podmienok na odpočet DPH žalobca, ako už bolo uvedené, predložil faktúry, zmluvu a fotografie.
Pri vyhodnocovaní tretej hmotnoprávnej podmienky na odpočet DPH išlo o vyhodnotenie samotnej
reklamy v podobe ako bola zverejnená na letákoch, RollUpoch, pizza krabiciach a iných predmetoch

na fotografiách, ktoré predložil žalobca. Vyhodnotenie daňovými orgánmi podľa správneho súdu
nevykazuje nedostatky a zodpovedá záverom judikatúry Súdneho dvora EÚ ako aj vnútroštátnej
judikatúre vyšších súdnych autorít. Aj keď daňové orgány v rozhodnutiach výslovne neuviedli, že na
pizza krabiciach bol okrem loga uvedený aj ďalší popis, nemá to za následok nepreskúmateľnosť ich
rozhodnutí, pretože nimi prijaté závery obstoja aj vo vzťahu k reklame na pizza krabiciach, čo vyplýva

z vyššie uvedenej argumentácie.

70. Zjednodušene možno uviesť, že pri reklamných službách je podstatný obsah poskytovanej reklamy
a spôsob jej zverejnenia. Tieto aspekty je potrebné vyhodnotiť v súvislosti s hospodárskou činnosťou
daňového subjektu, ktorého sa reklamná služba týka, a aj v zmysle rozhodnutia Súdneho dvora EÚ

vo veci C-334/20 Amper Metal Kft. prináleží vnútroštátnemu súdu s ohľadom na konkrétne okolnosti
prípadu, najmä s ohľadom na objektívny obsah reklamných služieb posúdiť, či tieto služby súvisia
priamo a bezprostredne s transakciou na výstupe alebo s celou hospodárskou činnosťou daňového
subjektu ako súčasť jeho všeobecných nákladov. Správny súd po preverení splnenia týchto podmienok
dospel k záveru, že daňové orgány tieto skutočnosti relevantne spochybnili a žalobca tieto skutočnosti

nepreukázal.

71.SprávnysúdpoukazujenazáveryrozhodnutiaNajvyššiehosprávnehosúduSR sp.zn.8Sfk/31/2024
zo dňa 19.06.2025, v ktorom najvyšší správny súd uznal potrebu vyhodnocovania potenciálu reklamy –
uvedenie loga obchodnej spoločnosti v rámci reklamnej kampane galakoncertu. Aj v tejto veci najvyšší

správny súd považoval za podstatné preukázať, že reklama mala potenciál získať nových obchodných
partnerov, aký bol vplyv na doterajších odberateľov, rovnako považoval za podstatné preukázať ucelenú
reklamnú stratégiu aj to, ako sa reklamná kampaň mala premietnuť do výsledných cien tovarov a služieb,
ktoré daňový subjekt uplatňujúci si nárok na odpočet DPH poskytuje svojim odberateľom. Žalobca v tuprejednávanej veci práve v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol. Zverejnenie samotného loga
žalobcu nemalo podľa správneho súdu potenciál vypovedať o predmete činnosti žalobcu a žalobca
nepreukázal všeobecnú známosť jeho loga (že je na základe neho identifikovateľný ako subjekt

podnikajúci v odvetví gastronómie). Žalobca nepreukázal ani svoje tvrdenia, že by príjemcami služieb
pizzerií boli v podstatnom rozsahu také subjekty, ktoré pôsobia v gastronomickom odvetví a vo vzťahu
ku ktorým by zverejnenie loga žalobcu malo vypovedaciu hodnotu (príp. aj s popisom na krabiciach,
ktorý ale neinformoval napr. o nových produktoch a službách).

72. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods.1 SSP a contrario.

73. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku
alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §

439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.