Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/39/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124204117
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Konštiaková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4124204117.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Konštiakovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v spore žalobcu: X-TRADE
SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 54 196 906, zastúpený: JUDr.
Beáta Hrušková, PhD., LL.M, MBA, advokátka so sídlom Štefánikova 30, 949 01 Nitra, IČO: 55 849
032, proti žalovanej: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, XXX XX C., zastúpená: Jakub Polák
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA s. r. o., so sídlom Mostná 2937/56, 949 01 Nitra, IČO: 55 860 753, o
ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k.
53C/31/2024-236 zo dňa 4. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. p o t v r d z u j e.

Žalobcovi p r i z n á v a proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%,
o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal v odseku I. žalobného petitu uloženia povinností
žalovanej do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku verejne písomne a slovne po dobu piatich
po sebe nasledujúcich dní sa žalobcovi ospravedlniť prostredníctvom svojho instagramového účtu B.,
ktorý používa ako firemný účet, poprípade na inom svojom instagramovom účte, ktorý používa ako

firemný účet a na súkromnom účte pod menom xxiv.viii, ktoré budú prístupné verejnosti, s tým, že v
jednotlivých príspevkoch označí podnik D. C. E. účet A._, za rozširovanie nepravdivých difamačných
a pravdu skresľujúcich informácií o podniku D., E. to s nasledovným znením textu : „Ja A. B. sa
verejne ospravedlňujem za svoje vyjadrenia na adresu podniku D. C., ktorému som svojimi klamlivými
vyjadreniami poškodila dobré meno podniku. F. G. D. C. A. nebola zo strany zamestnancov, ani zo
strany žiadnej tretej osoby, vhodená do nápoja návyková látka. Všetky svoje nepravdivé tvrdenia beriem
späť." V odseku II. žalobca žiadal uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by

zasiahla do dobrej povesti podniku D. C.. V odseku III. uložiť povinnosť žalovanej zaplatiť žalobcovi ako
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu vo výške 3.000,- eur. Súčasne žiadal priznať náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

1.1. Žalobu podal z dôvodu, že dňa 28. októbra 2022 bol otvorený podnik D. C., H. A. I. XXX/XX, XXXXX
C.. Prevádzka funguje cez deň ako bar, kaviareň a vo večerných hodinách ako diskotéka.

1.2. Dňa 10.09.2023 (sobota) v ranných hodinách začala žalovaná prostredníctvom svojho verejne
prístupného instagramového účtu pod menom br.thebeautyroom.nr, ktorý používala v tom čase ako
firemný účet, kde mala v tom čase vyše 1000 sledovateľov, a na verejne prístupnom súkromnom účte
pod menom J. uverejňovať príspevky, v ktorých uvádzala, že v podniku D. C. jej boli zo dňa 09.09.2023do 10.09.2023 počas prebiehajúcej diskotéky, na ktorej sa zúčastnila, do nápoja vhodené návykové a
psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a psychické problémy.

1.3. Žalobca, vzhľadom na to, že instagramový účet podniku D. B. označený v príspevku žalovanej a
rovnako aj po kontaktovaní žalobcu viacerými ľuďmi, ktorí tento príspevok žalovanej videli, telefonicky
kontaktoval žalovanú s tým, že sa dopytoval vysvetlenia situácie a následne túto chcel riešiť a žiadal
žalovanú, aby podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, aby žalobca následne poskytol
kamerové záznamy z daného večera polícii, aby sa objasnila situácia, zamedzilo sa možnému šíreniu

návykových látok a bol neznámy páchateľ potrestaný. Žalovaná odmietla ísť na políciu, situáciu "riešila"
iba prostredníctvom instagramových videí. V deň, kedy na instagramových videách tvrdila, že je pod
vplyvom návykových látok, nevyhľadela odbornú lekársku pomoc, no napriek tomu uviedla presné
zloženie drog, ktoré jej mali byť podľa jej slov vhodené do nápoja v D..

1.4. Na instagramovom účte uviedla: „V dnešnej dobe, keď sa na A. sexuje na schodoch, behá v

psychoze nahý a potom sa na tom buduje „kariéra" odkazujem tomu ďalšiemu debilčekovi čo si o
sebe myslí, že je ďalší B. a spikol mi v piatok drink, že s takým matrošom môžeš akurát tak nepekne
ublížiť. Ľudia sa nevedia normálne baviť ľuďom jebe a o čokoľvek išlo, tak to moc nevyšlo.“ V ďalšom
príspevku uverejnila fotku pravdepodobne voľnopredajného testu dostupného v lekárni, ku ktorému
uviedla: „Barbituráty - rýchlo pôsobiace do 15 minút, spôsobujú uvoľnenie, pri vyšších dávkach celkový

útlm telesný aj duševný. Benzodiazepíny - navodzujú spánok, tlmia EMOTÍVNE VZRUCHY. Opiáty
(morfín) - vyvolávajú silnú psychickú závislosť, telesný útlm, uvoľnenie, zníženie či odstránenie bolesti,
pri predávkovaní HROZÍ SMRŤ. Tricyklické antidepresíva - pri predávkovaní hlboké depresie, príčina
úmrtia na lieky. TOTO JE KOMBINÁCIA, KTORÁ MI BOLA HODENÁ DO PITIA."

1.5. V ďalších príspevkoch vo videu uviedla: „Nemyslím si, že tu musím riešiť nejaký filter, takže ani mi
nepomôže a nezlepší to situáciu, neurobí to absolútne nič a neviem koľko je to hodín, o jednej to bolo
asi 53 hodín a je to celkom aj jedno, lebo je to úplne, že „fuck“, je to celé zle, ale podstata je tá, že,
keď sa proste o tom hovoriť nebude, že takéto veci sa dejú, tak sa s tým ani nič nestane, takže k pointe
hej? Pointa je taká, že mi bolo úplne jasné, že sa toho chytí určite majiteľ, majiteľ podniku, v ktorom

sa to stalo a absolútne som ja nechcela nikomu uškodiť, alebo hm... nechcela som nič zlé, nechcela
som sa ani len priblížiť k tomu čo sa stalo momentálne mne ale tak proste...tak to proste je hej, tak veci
chodia, ale kontaktoval ma majiteľ podniku s tým, že mu to robí zlé meno a nechce kvôli tomu predávať
podnik alebo zavrieť ho za to čo sa stalo a všetky kamerové záznamy sú prezreté s tým, že ja som
tá blondínečka s A. na stole a presne vie, kedy som platila, kedy kto bral fľašu, kedy kto bral ďalšiu

fľašu, kto s kým sa rozprával, absolútne všetko, stála som pod kamerou a zdieľam tu konverzáciu, lebo,
zdieľam tú konverzáciu:

1.5.1. (Žalobca): Zdravím, môžem sa spýtať o čom presne je toto?:

1.5.2. (screenshot príspevku žalovanej) Baby spojme prosím sily, potrebovala by som zistiť kontakt na
dievča, ktoré v piatok 8.9. na A. I. F. D. skončilo „omámené" na toaletách. Jedná sa o veľmi vážnu vec
a dosť mi to pomôže v podniknutí ďalších opatrení. Ďakujem

1.5.3. (Žalobca): Rád by som vedel čo sa stalo a aby sa to nejako vyriešilo nakoľko nepotrebujeme túto

negatívnu reklamu. Ďakujem

1.5.4. (Žalovaná): Dobrý deň, o žiadnu negatívnu reklamu sa nejedná. Cieľom bolo nájsť dievča, ktoré
u vás bolo odpadnuté na záchodoch a my sme boli pri tom. Vtedy sme si neuvedomovali, že sa niečo
podobnémôžestaťajďalej.Myslímsi,žebytomalobyťnašimspoločnýmzáujmomzistiťktopodhadzuje

drogy do pohárov nakoľko vám poviem, že nič príjemné to nebolo a stále nie je. Do vášho podniku sme
zavítali dvakrát a našim účelom bolo sa zabaviť. Myslím, že patríme k tým, ktorí nemajú problém nechať
u vás nemalé peniaze. Nerada by som prikladala výpis z účtu za piatok. V žiadnom prípade som si
nepredstavovala, že od Vás odídem zdrogovaná tak ako sa bohužiaľ stalo. Tak vás prosím o jediné a
to je zistiť kto niečo takéto u vás robí. To, že som z toho vyviazla tak ako som vyviazla, neznamená,

že najbližšie sa nemôže stať tragédia. Kombinácia použitých drog utlmuje dýchacie centrum a v tom
prípade nastáva zadusenie.1.5.6. (Žalobca): Vážená pani B., po vzhliadnutí vašich príspevkov na instagrame si vám dovoľujeme
oznámiť, že sa dopúšťate svojím konaním neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby.
Ako som vám už v našej prvej komunikácii uviedol, objasnenie danej situácie a nájdenie páchateľa

je v našom eminentnom záujme, a preto vás žiadam o podanie trestného oznámenia na neznámeho
páchateľa. V prípade, ak danú vec začne vyšetrovať polícia, bude im sprístupnený kamerový záznam,
na základe ktorého bude môcť polícia objasniť situáciu. Máme záujem na vyriešení veci najmä z dôvodu,
aby sa nielen v našom podniku, ale aj v iných prevádzkach daná situácia už nikdy nezopakovala a
osoby neboli vystavené ohrozeniu života a zdravia. Na základe uvedeného vás žiadam o kontaktovanie

kompetentných, aby sa situácia aj vyriešila a zamedzilo sa ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti v meste.
Pri kontakte s políciou vám poskytneme plnú súčinnosť.
... Podávame trestné oznámenie aj za vašu osobu ohľadom toho, že ste mala byť zdrogovaná v EB (aby
sa to už nikomu nemohlo stať) a potom aj na vašu osobu ohľadom ďalších vecí, o ktorých vás bude
informovať OČTK. Pardón, na vás žalobu.

1.5.7. Žalovaná: prosím, nezaťahujte do toho moju kamarátku. Pekne vás prosím. Ani tie posty nemuseli
byť.. ale rešpektujem... len prosím, toto sa nerobí.. nerozumiem týmto vyhrážkam.. neviem čo týmto
chceme momentálne docieliť..

1.5.8. Majiteľ podniku: slečna, poskytol som vám súčinnosť a žiadal som vás, aby ste to riešili na

polícii, pretože nechceme, aby sa takéto veci v našom podniku stávali. Pokračovali ste vo vašich
vyjadreniach preto sme zvolili rovnaký štýl komunikácie ako vy. My sa vám nevyhrážame. Podanie
trestného oznámenia je povinnosťou pri objasňovaní trestnej činnosti, kde máte byť poškodenou. Hájime
tým vaše záujmy, aby ste mohli chodiť do baru bez obáv. Žaloba na vašu osobu tiež nie je vyhrážanie
sa, pretože sú to legálne kroky, ktorými my musíme ochrániť dobré meno podniku, ktoré sa vy snažíte

pošpiniť. My sme sa snažili nájsť páchateľa, vy ste sa snažili poškodiť naše meno. Čo ste chceli
vy, musíte vedieť vy. My chceme zamedziť intoxikácii zákazníkov a očistiť meno podniku, ktoré vy
vehementne pošpiňujete“.

1.6. Žalobca mal po celý čas záujem danú situáciu riešiť, komunikoval so žalovanou, ktorá však nemala

najmenší záujem ísť k lekárovi, čím by sa potvrdilo alebo vyvrátilo jej tvrdenie s možnou intoxikáciou.
Nezáujemriešiťsituáciuslekármiapolíciouvyvolávavžalobcoviprinajmenšompochybnostíotvrdenom
dobrom zámere konania žalovanej, že nechcela nikomu svojimi vyjadreniami ublížiť, či poškodiť dobré
meno podniku.

1.7. Žalobca hneď prezrel kamerové záznamy, na ktorých je jasne vidno, že žalovanej nebolo do drinku
nič primiešané, nedošlo k manipulácii s jej pohárom ani pohárom nikoho iného. Na kamerovom zázname
je vidieť, že žalovaná odchádza na toaletu bez známok intoxikácie či opitosti a po cca 10 min. sa vracia
z toalety už zjavne v inom rozpoložení. Žalovaná vo videu poukazuje na to, že bez pomoci jej kamarátky
by sa ani nevedela dostať domov, musela sa o ňu starať a pod. K týmto vyjadreniam žalobca uviedol, že

na kamerových záznamoch je vidno, že žalovaná sa počas večera bližšie zabávala s viacerými chlapmi
a jej kamarátka odišla skôr z podniku ako žalovaná, ktorá odišla z podniku neskôr a v spoločnosti iného
chlapa, s ktorým sa pri bare zabávala.

1.8. Žalovaná zdieľala vo videu hlasovú správu: „Spomínala aj mojej mame, lebo mojej mame sa toto

stalo minulý rok cez leto, že bola s priateľom v D. E. on proste vypil nejaký drink, ktorý bol na bare, lebo
sedeli na bare a chlap sa nevedel dostať proste k mojej mame domov. A to sa bavíme o chlapovi, ktorý
má dva metre, stodvadsať kilov, proste svalnatý chlap - policajt. A nevedel sa postaviť na vlastné nohy,
bol agresívny a proste nevedel sa....nevedel sa proste kontrolovať. A tiež vtedy mamina hovorila, že v
živote nevidela, že by jej priateľ hentaký bol, že...no ako keby mu proste hodili niečo do pitia. Ja neverím,

že toto sa proste deje. To je strašné, to je normálne, že hrozné.“ K danej hlasovej správe je potrebné
uviesť že podnik D. B. otvorený dňa 28. októbra 2022, teda nie je možné, aby v čase "v lete minulý
rok" mohlo dôjsť k udalostiam opísaných v hlasovej správe, čo opätovne preukazuje, že zverejňované
tvrdenia nie sú založené na pravde a majú difamačný charakter.

1.9. Z dôvodu, že došlo k verejnému uverejňovaniu príspevkov smerovaných proti podniku D., majiteľ
na svojom instagramovom účte uverejnil verejne príspevky, ktorými sa snažil objasniť situáciu a verejne
sa tiež vyjadriť. Dňa 13.09.2023 bolo zo strany majiteľa podniku podané trestné oznámenie, na
základe zverejnených príspevkov a tvrdení žalovanej, z podozrenia zo spáchania trestného činu šíreniatoxikománie podľa §174 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ
dňa 09.09.2023 v časovom rozmedzí od 00:00 hod do 05:00 hod v podniku D. C. adrese A. XXX/XX,
XXXXX C., a to takým spôsobom, že neznámy páchateľ mal intoxikovať osobu menom A. B., pričom jej

do pohára s pitím mal údajne bez jej vedomia hodiť kombináciu návykových omamných látok, čím tak
týmto konaním mal spôsobiť zdravotné ťažkosti a nepriaznivý psychický stav uvedenej osobe. Polícii
boli poskytnuté kamerové záznamy.

1.10. V Uznesení vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 22.11.2023,

ČVS: ORP-1034/1-VYS-NR-2023 je uvedené, že „dňa 09.11.2023 boli v rámci šetrenia políciou
analyzované kamerové záznamy z podniku D. C. A. I. F. C., z ktorých, ako je uvedené v záveroch, bolo
zistené, že na kamerových záznamoch nie je zachytené žiadne také konanie, ktoré by nasvedčovalo
tomu, že by akákoľvek podozrivá osoba manipulovala s pohárom alebo okolo pohára poškodenej,
prípadne, že by do jej pohára úmyselne bez jej vedomia hodil omamné látky s cieľom zdrogovať ju,
takisto na kamerových záznamoch nie je zachytené žiadne protiprávne konanie, ktoré by nasvedčovalo

tomu, že malo dôjsť k takému konaniu, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.“

2. Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že žalovaná príspevky s uvedeným obsahom verejne zverejňovala na
svojichverejneprístupnýchinstagramovýchúčtochpodobu5tichdní,následnesvojeúčtynesprístupnila
pre verejnosť a jej príspevky boli prístupné iba pre jej sledovateľov, preto žalobca ďalej nevie uviesť po

akú dlhú dobu, v akej intenzite a s akým obsahom v súvislosti s údajným incidentom F. D. K. pokračovala.
Žalobca žalovanú kontaktoval telefonicky, súkromnými správami na instagrame, rovnako sa snažil vec
vysvetliť cez verejné príspevky. S poukazom na vyššie uvedené vyjadrenia žalovanej a skutočnosť, že
žalovaná odmietla ísť na políciu riešiť situáciu a rovnako hneď po incidente nevyhľadala, aj napriek
tvrdeniam o závažne zlom zdravotnom stave, odbornú lekársku pomoc, mal za to, že konanie žalovanej

bolo úmyselné, účelové, v úmysle poškodiť dobré meno podniku D.. Uvedené verejné zverejňovanie
nepravdivých informácií vyvolalo obavy verejnosti a zákazníkov natoľko, že od tohto incidentu sa značne
znížila návštevnosť, dokonca zákazníci si svoje poháre stále držia zvrchu, čím sa zjavne snažia zabrániť
možnému vhodeniu návykových látok do ich nápoja. Bolo potrebné dodať, že pred touto udalosťou ani
po nej nikdy inokedy nedošlo v podniku D. L. intoxikácii, nikdy nebola zo strany zákazníkov sťažnosť

na výskyt, predaj, či ponúkanie drog, ich vhodenie do nápoja, či akýkoľvek iný podnet na výskyt drog
v tomto podniku.

2.1. Ani po predchádzajúcich telefonátoch a správach žalobcu žalovaná neupustila od svojho konania,
naopak došlo k zintenzívneniu jej konania, výsmechu z poskytnutej súčinnosti a snahy nájsť údajného

páchateľa, a preto bolo dôvodné na strane žalobcu domáhať sa v zmysle §19b ods. 2 v spojení
s §19b ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj len „OZ“) na konajúcom
súde, aby žalovaná upustila od neoprávnených zásahov do práv žalobcu na ochranu dobrej povesti
právnickej osoby a zároveň, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané
zadosťučinenie, vzhľadom na pokles návštevnosti vyvolanej nepravdivými zavádzajúcimi tvrdeniami

účelne smerovanými k poškodeniu dobrej povesti podniku D.. Žalobca sa pokúšal túto situáciu riešiť aj
mimosúdnou cestou. Dňa 05.12.2023 žalovaná prevzala predžalobnú výzvu na mimosúdne urovnanie
sporu, v ktorej sa žalobca pokúšal zmierlivo dohodnúť a žiadal ospravedlnenie. Na túto výzvu žalovaná
nijakým spôsobom nereagovala.

3. K právnemu rámcu, poukazujúc na ustanovenie § 3 ods. 1 OZ a § 19b ods. 2, 3 OZ žalobca uviedol,
že si uvedomuje, že žalovaná má ústavné právo na slobodu prejavu a môže na svojom instagramovom
účte prezentovať svoje názory. Avšak rovnako zastal názor, že pri strete dvoch základných práv, a
to práva na ochranu dobrej povesti a práva na slobodu prejavu, treba zohľadniť všetky rozhodujúce
konkrétne okolnosti daného prípadu. Žalobca nerozporoval skutočnosť, že žalovaná sa mohla sama,

svojím konaním a pričinením, požitím drog alebo iných návykových látok, dostať do stavu intoxikácie.
Preto bolo potrebné uviesť, že žalobca nevyvracia tvrdenie žalovanej, že bola pod vplyvom návykových
látok, ak sa do tohto stavu dostala svojím konaním, ale tvrdenie, že k intoxikácii došlo v podniku D. M.
strany tretej osoby alebo zamestnancov podniku tak, ako to žalovaná verejne vo svojich vyjadreniach
prezentovala.Vdanomprípadevšakverejnýmvyjadrovanímsvojichdifamačnýchhodnotiacichúsudkov,

ktoré sa ani len z časti nezakladali na pravde v tom, že k intoxikácii došlo treťou osobou v podniku D.,
došlo k zásahu do dobrej povesti podniku, čím bolo zasiahnuté neúnosnou mierou do práva na ochranu
dobrej povesti podniku.3.1. Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej osoby podľa §
19b, ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť podobne ako do osobnostných práv fyzických
osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj neprimeranými

hodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiaceúsudky,ktorým
chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce difamačný
charakter. To znamená, že v danej veci bol naplnený daný predpoklad, pretože tvrdenie objektívne
zasiahlo do dobrej povesti právnickej osoby.

3.2. K náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca uviedol, že v opísanej situácii preukázateľne
došlo k neoprávnenému zásahu do práva na ochranu osobnosti (ochranu dobrej povesti podniku),
preto v zmysle § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka žiada odstránenie následkov a rovnako aj náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch. Čo sa týkalo výšky žiadanej nemajetkovej ujmy, uviedol, že žalobca
nevychádza z výšky škody, ktorá mu bola spôsobená verejnými vyjadreniami žalovanej tým, že sa znížila
návštevnosť obľúbeného a veľmi navštevovaného podniku v C., a teda došlo ku značnému poklesu

mesačných tržieb. V zmysle aktuálnej judikatúry nebolo potrebné následky zásahu do osobnostných
práv „preukazovať“, ale súd by sa mal zamerať na zisťovanie, či vzhľadom na konkrétne okolnosti
prípadu by sa aj každá iná osoba na mieste a v postavení žalobcu (ne)mohla cítiť dotknutá v zložkách
vo svojom súhrne tvoriacich jeho nemajetkovú sféru (obdobne aj rozsudok najvyššieho súdu sp. zn.
4Cdo/180/2022).

3.3. Na základe uvedených skutkových okolností mal za to, že vzhľadom na zlý úmysel žalovanej,
ktorej cieľom bolo poškodiť dobrú povesť podniku verejným zverejňovaním nepravdivých a pravdu
skresľujúcich tvrdení mal za to, že samotné ospravedlnenie sa nie je ako forma satisfakcie postačujúca,
a preto žiadal primerané zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške

3.000,- eur, čo bolo v tak závažnej veci ako je táto, podľa jeho názoru, symbolická suma napĺňajúca
minimum preventívno-satisfakčnej funkcie takej náhrady.

4. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu ohľadom
hodnoteniapríspevkovavyjadrenížalovanej(naktorépoukazuje),akonapríspevkyavyjadreniamajúce

tzv. difamačný charakter, čiže spôsobilé negatívne zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Domnienka,
že žalovaná bola v inkriminovaný večer intoxikovaná v podniku D. neznámou osobou, vyplýva zo
samotnej skutočnosti, že podnik D. navštívila v triezvom stave, avšak pri odchode z neho bola v
intoxikovanom stave, ktorý jej privodila neznáma osoba. Zdôraznila, že žalovaná v období medzi jej
príchodom a odchodom neopustila podnik D., a teda po celý čas bola výhradne v ňom. Intoxikáciu

žalovanej preukazuje lekárskymi správami, z ktorých vyplýva obsah látok, ktoré jej boli neznámou
osobou neznámym spôsobom podané. Žalobca sa snažil preukázať svoje tvrdenia obsiahnuté v žalobe
odkazom na kamerové záznamy, avšak tieto ako dôkaz do konania nepriložil spolu so žalobou, a
preto považovala tieto jeho tvrdenia za nepreukázané. Tieto jeho tvrdenie sporovala, avšak relevantné
stanovisko k ním bude vedieť zaujať až po oboznámení sa s kamerovými záznamami. K právnemu

titulu žalobcom uplatneného nároku a nositeľ uplatneného práva žalovaná uviedla, že žalobca si voči
žalovanej uplatňuje žalobou nároky z titulu § 19b ods. 2 a 3 zák. č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník. Z
predmetných ustanovení vyplýva, že nároky za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby
patria dotknutej právnickej osobe. Žalovaná vo svojich zverejňovaných príspevkoch a vyjadreniach
žiadnym spôsobom nespomína žiadnu právnickú osobu, a zároveň ani žiadne okolnosti a skutočnosti

týkajúce sa nejakej právnickej osoby. Príspevky a vyjadrenia žalovanej, na ktoré poukazuje žalobca,
nemajú súvis so žiadnou právnickou osobou. Inými slovami povedané, podnik „D. C.“ ako ho označuje
žalobca, nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť nositeľom žiadnych práv a povinností, čiže
vyjadreniami žalovanej nemohlo byť zasiahnuté do jeho dobrej povesti, nakoľko do dobrej povesti
možno v zmysle § 19b ods. 2 a 3 OZ zasiahnuť iba právnickej osobe. Zároveň platí, že príspevky

a vyjadrenia žalovanej nemajú žiadny súvis so žalobcom a jeho dobrou povesťou. K objektívnej
spôsobilosti príspevkov a vyjadrenie žalovanej zasiahnuť dobrú povesť právnickej osoby a pravdivosť
týchto príspevkov a vyjadrení žalovaná poukázala na Nález ÚSSR zo 18.09.2008, zn. II. ÚS 211/08,
z ktorého vyplýva: „Do práva na ochranu pred neoprávneným zásahom do dobrej povesti právnickej
osoby podľa § 19b ods. 3 Občianskeho zákonníka možno zasiahnuť (podobne ako do osobnostných

práv fyzických osôb podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka) jednak skutkovými tvrdeniami, ale tiež aj
neprimeranýmihodnotiacimiúsudkami.Idespravidlaonepravdivéskutkovétvrdeniaaotakéhodnotiace
úsudky, ktorým chýba akýkoľvek skutkový základ, pričom v oboch prípadoch musí ísť o tvrdenia majúce
difamačnýcharakter.Toznamená,žetvrdeniemusíbyťobjektívnespôsobilézasiahnuťdodobrejpovesti-právnickej osoby." S ohľadom na vyššie citované poukázala na fakt, že samotná povaha príspevkov a
vyjadrení žalovanej, na ktoré poukazuje žalobca, nie je objektívne spôsobilá zasiahnuť do dobrej povesti
žiadnej právnickej osoby. Zo všeobecne záväzných právnych predpisov nevyplýva žiadnemu podniku

(napr. baru, reštaurácii, diskotéke atď., ďalej spoločne ako „podniky“) zodpovednosť za vnesenie drog
a/alebo omamných a psychotropných látok tretími osobami do ich priestorov prístupných verejnosti.
Takýto druh podnikov sa považuje za miesto verejnosti prístupné, pričom podniky prostredníctvom
jeho zamestnancov (napr. vyhadzovačov) nie sú oprávnené vykonávať „náhodné" osobné prehliadky
vstupujúcim zákazníkom do predmetného podniku za účelom tzv. preventívnej kontroly, ani nie sú

oprávnené nijako regulovať vstup „nejakých" zákazníkov a selektívne ku nim pristupovať (dopustili by sa
diskriminačného konania), čiže akýkoľvek podnik, ako miesto verejnosti prístupné, nemá žiadny účinný
legálnyprostriedoknato,abyzamedzilvneseniudroga/aleboomamnýchapsychotropnýchlátokdojeho
verejnosti prístupných priestorov nejakou osobou, či už zákazníkom alebo teoreticky aj zamestnancom.
Navyše, v prípade takýchto druhov podniku, akým je D., N. nočný bar/diskotéka, ktorý môžu navštíviť
rôzni návštevníci, je celkom bežné, resp. sa predpokladá, že niektorí návštevníci sa môžu dostať

užívaním alkoholu do stavu opitosti, ale niekedy aj pod vplyv drog a/alebo omamných a psychotropných
látok. Inými slovami povedané, na diskotékach nie je nezvyčajné stretnúť opitých ľudí a/alebo ľudí pod
vplyvom drog a/alebo omamných a psychotropných látok. Ako sme už vyššie uviedli, podniky nemajú
legálnu možnosť ako tejto situácii predísť, no ak sa až počas návštevy podniku niektorí návštevníci
dostanú do neželaného stavu užitím alkoholu a/alebo drog a/alebo omamných a psychotropných látok,

tak až v takom prípade sú zamestnanci podniku (vyhadzovači) oprávnení zasiahnuť tak, že požiadajú
danúosobuabyopustilapodnik,prípadneprivolajúpolíciu.Inýmislovamipovedané,podnikjeoprávnený
zasiahnuť voči návštevníkom až v momente, kedy sú pod zjavným vplyvom alkoholu a/alebo drog a/
alebo omamných a psychotropných látok, avšak nenesú žiadnu zodpovednosť za to, že sa do tohto
stavu priviedli. Ak teda nejaká osoba skonštatuje, že v takomto druhu podniku videla niekoho opitého

a/alebo pod vplyvom drog, tak to žiadneho nestranného pozorovateľa nemôže prekvapiť s ohľadom na
povahu podniku. Žalovaná poukázala na obsah jej príspevkov a vyjadrení, v ktorých „iba“ uviedla to, že
v D. na toaletách videla omámenú ženu. Žalovaná v týchto príspevkoch a vyjadreniach netvrdila to, že
by táto omámená žena mala byť či už pod vplyvom alkoholu alebo drog. Žalovaná len skonštatovala
fakt, že na toaletách videla ženu ktorá, zjavne nebola pri zmysloch, pričom k dôvodom tohto jej stavu

sa nijako nevyjadrovala, a preto, tieto tvrdenia nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti
právnickej osoby. Rovnako tak aj príspevky a vyjadrenia žalovanej, v ktorých hodnotí a domnieva sa,
že bola intoxikovaná v D. neznámou osobou, nie sú objektívne spôsobilé zasiahnuť jeho dobrú povesť,
pretože podniky takýmto situáciám jednoducho nedokážu zabrániť, nie je v ich moci a možnostiach
predchádzať týmto situáciám, pričom za tieto vzniknuté situácie taktiež nenesú žiadnu zodpovednosť, o

čomvieajširokáverejnosť,čižetýmitotvrdeniamiapríspevkamižalovanejnemohlodôjsťknegatívnemu
zníženiu dobrej povesti D. v očiach verejnosti. Príspevky a vyjadrenia žalovanej o tom, že k jej intoxikácii
došlo v D. neznámou osobou, nie sú objektívne spôsobilé negatívne znížiť dobrú povesť žalobcu aj
vzhľadom na povahu podniku D. a jeho situovanie, pretože D. je diskotéka nachádzajúca sa A. I. F. C.,
o ktorej sa vie, že je miestom, kde sa v piatok/sobotu vo večerných a nočných hodinách schádzajú na

ulici, ale aj v rôznych iných podnikoch aj opití ľudia a ľudia pod vplyvom drog. O tejto skutočnosti vie
každá miestne znalá osoba z prostredia C. E. širokého okolia. Taktiež bolo medializovaných niekoľko
prípadov o rôznej trestnej činnosti z prostredia A. I. F. C.. Tieto tvrdenia nie sú vonkoncom namierené
voči žalobcovi, ale zároveň je faktom, že D. sa nachádza na ulici, ktorá je v piatok/sobotu večer doslova
nebezpečnou ulicou. Rovnako tak tvrdí, že žalobca nie je zodpovedný ani za správanie sa ľudí na A. I.

a ani v jeho priestoroch prístupných verejnosti. Z dôvodu povahy D. (diskotéka) a jeho situovania (A. I.
F. C.) je presvedčená o tom, že aj na základe týchto skutočností stoja pred vstupom do EskoBaru tzv.
vyhadzovači, čiže samotný D. si je vedomý potreby takýchto osôb pred jeho vstupom vzhľadom na jeho
povahu a situovanie. Široká verejnosť a návštevníci rozumne predpokladajú, že v piatok/ sobotu večer
sa im môže v akýchkoľvek diskotékových podnikoch na A. I. F. C. stať čokoľvek nebezpečné. Ak teda

široká verejnosť a návštevníci diskotékových podnikov aj napriek tejto vedomosti naďalej navštevujú
tieto podniky (diskotéky), akým je aj D., tak príspevky a vyjadrenia žalovanej o jej intoxikácii treťou
osobou v D. neboli objektívne spôsobilé negatívne znížiť dobrú povesť žalobcu v očiach verejnosti, čiže
nemohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Mala tiež za to, že z dôkazov predložených žalobcom
vyplýva len to, že žalovaná uverejnila nejaké príspevky a vyjadrenia, avšak tieto nijako nepreukazujú,

že by tieto príspevky a vyjadrenia mali zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu (akým spôsobom a s akými
dôsledkami). Ak teda žalobca uviedol, že sa mu znížila návštevnosť a zákazníci si zakrývajú rukou
poháre, tak tieto ním tvrdené skutočnosti nijako nepreukázal. Ak by aj pripustili, čo však nepripúšťajú,
že došlo k zníženej návštevnosti D., tak žalobca zároveň nijako nepreukázal, že k údajnej zníženejnávštevnosti a zakrývaniu si pohárov došlo v priamej príčinnej súvislosti so zverejnenými príspevkami
a vyjadreniami žalovanej. Na tomto mieste popiera/sporuje tvrdenia žalobcu o zníženej návštevnosti
D. a zakrývaniu si pohárov zákazníkmi. Tieto tvrdenia žalobcu, aj napriek ich nepreukázaniu z jeho

strany, vyvracajú (preukazujú opak) predloženými videami zdieľanými profilom D. na sociálnej sieti
Instagram pred, ale aj po zverejnení príspevkov a vyjadrení žalovanej, z ktorých vyplýva, že príspevky
a vyjadrenia žalovanej neznížili dobrú povesť žalobcu, pretože nemali žiadny, a už vôbec nie negatívny,
dopad na návštevnosť D.. Instagramový profil D., aj po zverejnení príspevkov a vyjadrení žalovanej,
naďalej na svojom profile zverejňuje príspevky, ktorými prezentuje vysokú návštevnosť podniku D..

Ak teda široká verejnosť a návštevníci diskotékových podnikov, aj napriek zverejneným príspevkom
a vyjadreniam žalovanej, naďalej vo veľkom počte navštevujú podnik D., tak príspevky a vyjadrenia
žalovanej neboli objektívne spôsobilé negatívne znížiť dobrú povesť žalobcu v očiach verejnosti, čiže
nemohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. K pravdivosti tvrdení žalovanej a časovej súvislosti
žalovaná uviedla, že chce dať do pozornosti časové hľadisko všetkých udalostí, ako aj skutočnosť, že
príspevky a tvrdenia žalovanej o jej intoxikácii neznámou osobou v D., majú pravdivý základ, pričom

sám žalobca v období zverejňovania príspevkov a vyjadrení žalovanej, nevnímal tieto jej príspevky a
vyjadrenia ako nepravdivé.

5. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že vo výroku I. uložil žalovanej
povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku verejne písomne a slovne po dobu piatich

po sebe nasledujúcich dní sa žalobcovi ospravedlniť prostredníctvom svojho instagramového účtu
br.thebeautyroom.nr, ktorý používa ako firemný účet, poprípade na inom svojom instagramovom účte,
ktorý používa ako firemný účet a na súkromnom účte pod menom xxiv.viii, ktoré budú prístupné
verejnosti, s tým, že v jednotlivých príspevkoch označí podnik D. C. E. O. A._ , za rozširovanie
nepravdivých difamačných a pravdu skresľujúcich informácií o podniku D., a to s nasledovným znením

textu: „Ja A. B. sa verejne ospravedlňujem za svoje vyjadrenia na adresu podniku D. C., ktorému som
svojimi klamlivými vyjadreniami poškodila dobré meno podniku. V podniku D. C. mi nebola zo strany
zamestnancov, ani zo strany žiadnej tretej osoby vhodená do nápoja návyková látka. Všetky svoje
nepravdivé tvrdenia beriem späť." Vo výroku II. žalobu, čo uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 3.000,- eur, zamietol. Vo výroku III. konanie, v časti uloženia

povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zasiahla do dobrej povesti D. C., zastavil
a posledným výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

6. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka, ako aj

článkom 19 ods. 1, § 26 ods. 1, 2 veta prvá a ods. 4 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústavy SR
a článkom 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

7. Po vykonanom dokazovaní a to výsluchom konateľa žalobcu, žalovanej, oboznámením sa s obsahom
konverzácie na instagrame, screen videí D. N. X, X, X, uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného

zboruvNitre,odborkriminálnejpolíciezodňa22.11.2023,ČVS:ORP-1034/1-VYS-NR-2023,príspevkov,
predžalobnej výzvy na urovnanie sporu, výpisu z obchodného registra žalobcu, lekárskej správy,
laboratórnych nálezov, 1x videa + foto, finančných prehľadov, fotografií z kamerového záznamu,
screenshotov instagramového profilu D. C., fotografie z interiéru podniku D., článkov, vyšetrenia
žalovanej zo dňa 18.09.2024, recenzií, oznámenia, potvrdenia o prevádzkovom čase, instagramových

príspevkov, výpisu zo živnostenského registra žalobcu, zmluvy o nájme nebytových priestorov,
návrhu poistnej zmluvy, uznesenia ORPZ Nitra, potvrdenia správcu nehnuteľností o vývoze smetí,
zápisnice zo Štátneho zdravotného dozoru, registrácie zákazníka maloobchodný predajca, potvrdenie
o prevádzkovom čase – A. C., potvrdení o podnikateľskej činnosti, výpisu z verejného registra, dohody
so spoločnosťou A. H., H., komunikácií ako reakcia na príspevok uverejnený na profile D., ostatných

listinných dôkazov, zistil tento skutkový stav:

7.1. Žalovaná dňa 10.09.2023 v ranných hodinách prostredníctvom svojho verejne prístupného
instagramového účtu pod menom br.thebeautyroom.nr, ktorý používala v tom čase ako firemný účet a
na verejne prístupnom súkromnom účte pod menom xxiv.viii uverejňovala príspevky, v ktorých uvádzala,

že v podniku D. C. jej boli zo dňa 09.09.2023 do 10.09.2023 počas prebiehajúcej diskotéky, na ktorej sa
zúčastnila, do nápoja vhodené návykové a psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a psychické
problémy.7.2. Na svojom instagramovom účte, označeným xxiv.viii, žalovaná zverejnila text: „V dnešnej dobe,
keď sa na Mostnej sexuje na schodoch, behá v psychoze nahý a potom sa na tom buduje „kariéra"
odkazujem tomu ďalšiemu debilčekovi čo si o sebe myslí, že je ďalší B. a spikol mi v piatok drink, že

s takým matrošom môžeš akurát tak nepekne ublížiť. Ľudia sa nevedia normálne baviť ľuďom jebe a o
čokoľvek išlo, tak to moc nevyšlo.“

7.3. Vďalšompríspevkuuverejnilafotkustextom:„Barbituráty-rýchlopôsobiacedo15minút,spôsobujú
uvoľnenie, pri vyšších dávkach celkový útlm telesný aj duševný. Benzodiazepíny - navodzujú spánok,

tlmia EMOTÍVNE VZRUCHY. Opiáty (morfín) - vyvolávajú silnú psychickú závislosť, telesný útlm,
uvoľnenie, zníženie či odstránenie bolesti, pri predávkovaní HROZÍ SMRŤ. Tricyklické antidepresíva -
pri predávkovaní hlboké depresie, príčina úmrtia na lieky. TOTO JE KOMBINÁCIA, KTORÁ MI BOLA
HODENÁ DO PITIA."

7.4. Z príspevku žalovanej na videu vyplýva text: „Nemyslím si, že tu musím riešiť nejaký filter, takže

ani mi nepomôže a nezlepší to situáciu, neurobí to absolútne nič a neviem koľko je to hodín, o jednej
to bolo asi 53 hodín a je to celkom aj jedno, lebo je to úplne, že „fuck“, je to celé zle, ale podstata je
tá, že, keď sa proste o tom hovoriť nebude, že takéto veci sa dejú, tak sa s tým ani nič nestane, takže
k pointe hej? Pointa je taká, že mi bolo úplne jasné, že sa toho chytí určite majiteľ, majiteľ podniku,
v ktorom sa to stalo a absolútne som ja nechcela nikomu uškodiť, alebo hm... nechcela som nič zlé,

nechcela som sa ani len priblížiť k tomu čo sa stalo momentálne mne ale tak proste...tak to proste je
hej, tak veci chodia, ale kontaktoval ma majiteľ podniku s tým, že mu to robí zlé meno a nechce kvôli
tomu predávať podnik alebo zavrieť ho za to čo sa stalo a všetky kamerové záznamy sú prezreté s tým,
že ja som tá blondínečka s A. na stole a presne vie, kedy som platila, kedy kto bral fľašu, kedy kto bral
ďalšiu fľašu, kto s kým sa rozprával, absolútne všetko, stála som pod kamerou a zdieľam tu konverzáciu,

lebo, zdieľam tú konverzáciu:

7.4.1. Z reakcie konateľa žalobcu, na screenshot príspevku žalovanej „Baby spojme prosím sily,
potrebovala by som zistiť kontakt na dievča, ktoré v piatok 8.9. na A. I. F. D. skončilo „omámené" na
toaletách. Jedná sa o veľmi vážnu vec a dosť mi to pomôže v podniknutí ďalších opatrení. Ďakujem.“,

vyplýva text: „Zdravím, môžem sa spýtať o čom presne je toto?“

7.4.2. Ďalej nasleduje text konateľa žalobcu: „Rád by som vedel čo sa stalo a aby sa to nejako vyriešilo
nakoľko nepotrebujeme takúto negatívnu reklamu. Ďakujem“

7.4.3. Za uvedeným textom nasleduje text od žalovanej: „Dobrý deň, o žiadnu negatívnu reklamu sa
nejedná. Cieľom bolo nájsť dievča, ktoré u vás bolo odpadnuté na záchodoch a my sme boli pri tom.
Vtedy sme si neuvedomovali, že sa niečo podobné môže stať aj ďalej. Myslím si, že by to malo byť našim
spoločným záujmom zistiť kto podhadzuje drogy do pohárov nakoľko vám poviem, že nič príjemné to
nebolo a stále nie je. Do vašeho podniku sme zavítali dvakrát a našim účelom bolo sa zabaviť. Myslím si,

že patríme k tým, ktorí nemajú problém nechať u vás nemalé peniaze. Nerada by som prikladala výpis
z účtu za piatok. V žiadnom prípade som si nepredstavovala, že od Vás odídem zdrogovaná tak ako
sa bohužiaľ stalo. Tak vás prosím o jediné a to je zistiť kto niečo takéto u vás robí. To, že som z toho
vyviazla tak ako som vyviazla, neznamená, že najbližšie sa nemôže stať tragédia. Kombinácia použitých
drog utlmuje dýchacie centrum a v tom prípade nastáva zadusenie.“

7.4.4. Ďalej nasleduje text s dátumom 12.09. konateľa žalobcu: „Vážená pani B., po vzhliadnutí vašich
príspevkov na instagrame si vám dovoľujeme oznámiť, že sa dopúšťate svojím konaním neoprávneného
zásahu do dobrej povesti právnickej osoby. Ako som vám už v našej prvej komunikácii uviedol,
objasnenie danej situácie a nájdenie páchateľa je v našom eminentnom záujme, a preto vás žiadam

o podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa. V prípade, ak danú vec začne vyšetrovať
polícia,budeimsprístupnenýkamerovýzáznam,nazákladektoréhobudemôcťpolíciaobjasniťsituáciu.
Máme záujem na vyriešení veci najmä z dôvodu, aby sa nielen v našom podniku, ale aj v iných
prevádzkach daná situácia už nikdy nezopakovala a osoby neboli vystavené ohrozeniu života a zdravia.
Na základe uvedeného vás žiadam o kontaktovanie kompetentných, aby sa situácia aj vyriešila a

zamedzilo sa ďalšiemu páchaniu trestnej činnosti v meste. Pri kontakte s políciou vám poskytneme plnú
súčinnosť. Podávame trestné oznámenie aj za vašu osobu ohľadom toho, že ste mala byť zdrogovaná
v EB (aby sa to už nikomu nemohlo stať) a potom aj na vašu osobu ohľadom ďalších vecí, o ktorých vás
bude informovať OČTK. Pardón (pravdepodobne majú na mysli podám), na vás žalobu.“7.4.5. Za vyššie uvedeným textom nasleduje text od žalovanej: „Prosím, nezaťahujte do toho moju
kamarátku. Pekne vás prosím. Ani tie posty nemuseli byť.. ale rešpektujem... len prosím, toto sa nerobí..

Nerozumiem týmto vyhrážkam.. Neviem čo týmto chceme momentálne docieliť..“

7.4.6. Konateľ žalobcu uviedol: „ slečna, poskytol som vám súčinnosť a žiadal som vás, aby ste to
riešili na polícii, pretože nechceme, aby sa takéto veci v našom podniku stávali. Pokračovali ste vo
vašichvyjadreniachpretosmezvolilirovnakýštýlkomunikácieakovy.Mysavámnevyhrážame.Podanie

trestného oznámenia je povinnosťou pri objasňovaní trestnej činnosti, kde máte byť poškodenou. Hájime
tým vaše záujmy, aby ste mohli chodiť do baru bez obáv. Žaloba na vašu osobu tiež nie je vyhrážanie
sa, pretože sú to legálne kroky, ktorými my musíme ochrániť dobré meno podniku, ktoré sa vy snažíte
pošpiniť. My sme sa snažili nájsť páchateľa, vy ste sa snažili poškodiť naše meno. Čo ste chceli
vy, musíte vedieť vy. My chceme zamedziť intoxikácii zákazníkov a očistiť meno podniku, ktoré vy
vehementne pošpiňujete.“

7.4.7. Za uvedeným textom nasleduje text žalovanej: „Ďakujem za vysvetlenie. Všetko dám na pravú
mieru. Absolútne nechcem poškodiť vaše meno. Mám papiere z nemocnice. Volali sme spolu a myslím
si že z toho telefonátu ste mohli pochopiť, že v žiadnom prípade mi nejde absolútne o nič zlé.“

7.4.8. Na to nasleduje text konateľa žalobcu: „Náš telefonát ste spochybnili, tvrdili ste, že sa smejem
a odbil som Vás tým, že máte podať trestné oznámenie. Nie je môj problém, že Vy neviete, že trestné
konanie sa začína na podnet. Od začiatku som chcel objasniť situáciu. Vy ste od začiatku prekrúcali.
Komunikácia je písomná, máme screenshoty, Vaše videá. Zajtra podávam trestné oznámenie, čakajte
predvolanie z polície, keďže ste poškodená. Žaloba pôjde následne, skoré uzdravenie.

7.5. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre, odbor kriminálnej polície, zo
dňa 22.11.2023, ČVS: ORP-1034/1-VYS-NR-2023 vyplýva, že ORPZ v Nitre odmieta vec trestného
oznámenia oznamovateľa P. H. z podozrenia zo spáchania prečinu šírenie toxikománie podľa § 174 ods.
1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ dňa 09.09.2023 v časovom

rozmedzí od 0:00 hod. do 05:00 hod. v podniku D. na adrese A. XXX/XX, XXX XX C. a to takým
spôsobom, že neznámy páchateľ mal intoxikovať osobu menom A. B., pričom jej do pohára s pitím mal
údajne bez jej vedomia vhodiť kombináciu návykových omamných látok, čím tak týmto konaním mal
spôsobiť zdravotné ťažkosti a nepriaznivý psychický stav osobe A. B., nakoľko nie je dôvod na začatie
trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Z odôvodnenia uznesenia

vyplýva okrem iného text: „Dňa 09.11.2023 boli analyzované kamerové záznamy z podniku D. C. A.
I. F. C., bolo zistené, že na kamerových záznamoch nie je zachytené žiadne také konanie, ktoré by
nasvedčovalo tomu, že by akákoľvek podozrivá osoba manipulovala s pohárom alebo okolo pohára
poškodenej, prípadne, že by do jej pohára úmyselne bez jej vedomia hodil omamné látky s cieľom
zdrogovať ju, takisto na kamerových záznamoch nie je zachytené žiadne protiprávne konanie, ktoré by

nasvedčovalotomu,žemalodôjsťktakémukonaniu,akojeuvedenévovýrokovejčastitohtouznesenia.“
Zo záveru uznesenia vyplýva, že v predmetnej veci neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali
tomu, že by boli naplnené všetky zákonné znaky trestného činu šírenie toxikománie podľa § 174 ods.
1 Tr. zákona, resp. niektorej skutkovej podstaty trestného činu uvedenej v osobitnej časti Trestného
poriadku na začatie trestného stíhania, resp. na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku.

7.6. Z listu právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 04.12.2023, označeného ako predžalobná výzva na
urovnanie sporu vo veci neoprávneného zásahu do dobrej povesti právnickej osoby, adresovaného
žalovanej vyplýva text: „ Dňa 13.09.2023 bolo zo strany majiteľa podniku, pána H., podané trestné
oznámenie z podozrenia zo spáchania trestného činu šírenia toxikománie podľa § 174 ods. 1 Trestného

zákona, ktorého sa mal dopustiť doposiaľ neznámy páchateľ dňa 09.09.2023 v časovom rozmedzí od
00:00 hod do 05:00 hod v podniku D. na adrese A. XXX/XX, XXX XX C., a to takým spôsobom, že
neznámy páchateľ mal intoxikovať osobu menom A. B., pričom jej do pohára s pitím mal údajne bez jej
vedomia hodiť kombináciu návykových omamných látok, čím tak týmto konaním mal spôsobiť zdravotné
ťažkosti a nepriaznivý psychický stav uvedenej osobe. Trestné oznámenie bolo podané na základe

vašich príspevkov na sociálnej sieti Instagram na vašom účte pod menom br.thebeautyroom.nr a na
vašom účte pod menom xxiv.viii, kde ste uvádzali, že v D. E. údajne zo strany zamestnancov D. vám
boli do nápoja vhodené návykové a psychotropné látky, ktoré vám spôsobili zdravotné a psychické
problémy. /Všetky príspevky, ktoré boli uverejnené na sociálnej sieť Instagram na hore uvedenýchúčtoch budú v prípade, ak nedôjde k mimosúdnemu vyrovnaniu, tvoriť prílohu občianskoprávnej žaloby
na preukázanie pravdivosti našich tvrdení./“ Ďalej vo výzve poukazuje na uznesenie vyšetrovateľa
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre zo dňa 22.11.2023, ČVS: ORP-1034/1-VYS-NR-2023

a text ako je to uvedené vyššie v predchádzajúcom odseku. Vo výzve žalobca ďalej uvádza, že : „Na
základe vašich vyjadrení došlo k vzhľadom na obavy z intoxikácie k zníženiu návštevnosti, a teda
bol spôsobený ušlý zisk. Vašimi vyjadreniami došlo najmä k poškodeniu dobrej povesti právnickej
osoby v zmysle ustanovenia § 19b Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené skutočnosti
a závery vychádzajúce z uznesenia OR PZ Nitra mám za to, že vaše tvrdenia boli nepravdivé,

oplývajúce neprimeranými hodnotiacimi úsudkami, mali difamačný charakter a objektívne zasiahli do
dobrej povesti právnickej osoby, a rovnako z dôvodu, že v čase spáchania údajného skutku ste odmietli
súčinnosť konateľa spoločnosti a tiež ste odmietli byť súčinná pri riešení tejto situácie či osobne
alebo pri podaní trestného oznámenia vás žiadame, aby ste po dobu minimálne 5 dní na sociálnej
sieti Instagram na vašom účte pod menom br.thebeautyroom.nr a na vašom účte pod menom J.
uverejňovali - ospravedlnenie za vaše vyjadrenia, a to v rovnakej intenzite ako boli uverejňované

príspevky smerované proti podniku D., - aby ste jasne uviedli, že v podniku D. nedošlo k vašej intoxikácii
zo strany zamestnancov, ani inou osobou nachádzajúcou sa v podniku D.. Rovnako žiadame nahradenie
nemajetkovej ujmy, a to vo výške 3.000 eur.“

7.7. Z lekárskej správy - nálezu FN Nitra, Špitálska 6, 950 01 Nitra, chirurgické oddelenie, Q. A. P. L., G.,

týkajúce sa vyšetrenia žalovanej dňa 12.09.2023 o 19:27 hod. vyplýva text: „ Subj.: Pacientka prichádza
pre bolesti brucha a žalúdka a strašné kŕče. Dnes ráno a v sobotu zvracala krv. Pije dosť tekutín, ale
chodí menej močiť. Včera mala hnačku, dnes stolicu nemala. Z piatka na sobotu ju zdrogovali, bolo jej
to podané okolo 3-4 ráno v sobotu. Zobudila sa okolo 5-6 večer v sobotu u seba doma. Kamarátka ju
doniesla domov. Nedošlo k žiadnemu zneužitiu. Pila alkohol. V nedeľu jej bolo veľmi zle, mala triašku

zimnicu,horúčku,jecitlivánasvetloabolestihlavy.“Vďalšomtextesauvádzajúvýsledkyzlaboratórnych
šetrení. DG záver: R104 bolesti brucha.

7.8. Z finančného prehľadu 01.04.2023 – 30.06.2023 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý predaj celkom
108.074,34 eura. Z finančného prehľadu 01.06.2023 – 01.09.2023 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý

predaj celkom 106.090,26 eura. Z finančného prehľadu 01.09.2023 – 03.09.2023 D., R.: XX XXX XXX,
vyplýva hrubý predaj celkom 6.381,15 eura. Z finančného prehľadu 01.09.2023 – 10.09.2023 D., R.: XX
XXXXXX,vyplývahrubýpredajcelkom13.676,83eura.Zfinančnéhoprehľadu08.09.2023–09.09.2023
D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý predaj celkom 5.108,52 eura. Z finančného prehľadu 15.09.2023 –
15.12.2023 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý predaj celkom 78.781,44 eura. Z finančného prehľadu

22.09.2023 – 24.09.2023 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý predaj celkom 4.108,13 eura. Z finančného
prehľadu 01.10.2023 – 10.10.2023 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý predaj celkom 7.011,26 eura.
Z finančného prehľadu 01.11.2023 – 10.11.2023 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý predaj celkom
7.404,90 eura. Z finančného prehľadu 01.04.2024 – 30.06.2024 D., R.: XX XXX XXX, vyplýva hrubý
predaj celkom 69.459,37 eura.

7.9. Z výpisu obchodného registra vyplýva obchodné meno X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom
Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 54 196 906.

7.10. Z vyšetrenia žalovanej dňa 18.09.2023 o 08:34 hod. A. S. T. vyplýva text: Anamnéza: 09.09.2023

– bola v bare a má podozrenie, že ju otrávili barbiturátmi, 2 dni spala doma. 12.09.2023 pre bolesti
brucha a nevoľnosť vyšetrená na chirurgickej ambulancii. Zistené pozit barbiturátov a benzodiazepínov.
Hlásené polícií ako ublíženie – úmyselné podanie návykových látok v bare. Subjektívne ťažkosti: bolesti
kĺbov. Objektívny nález: Afebrilná, KP komp.

7.11. Z príspevku br.thebeautyroom.nr zo dňa 14.09.2023 vyplýva text: „Ďakujem všetkým
„zúčastneným“, tým, ktorí začali sledovať tento účet za účelom vzrúša a drámy. Žiadna sa nekoná.
Pointa, jedna jediná pointa je, že v žiadnom prípade nie je v poriadku vziať kontrolu nad cudzím životom
a bez jeho vedomia ho zdrogovať. Nikto nevie, akú anamnézu dotyčný človek má a akej miere ho
ohrozuje.... Moja nevedomosť toho ako veci vonku fungujú a aký je trend to dotyčnej osobe dosť uľahčila.

Tožebysomjanikdynikomuneublížila,neznamená,žebyniktonikdyneublížilmne.Tenpočetprípadov,
ktoré sa udiali (len sa o nich nehovorí, riešili sa, ale nevyriešili) tie ktoré sa dejú a ďalej sa diať budú...
je už teraz momentálne pre mňa dosť osobná vec a poviem vám, nezažiješ – nevieš. Máme obrovskútendenciu súdiť druhých, ale nezabúdajme na to, že ani nevieme ako v danej situácií sa vieme sami
ocitnúť. To ak niekto niečo hovorí a má svoj názor na základe niečoho, za to ja nemôžem.“

7.12. Z toho istého dňa nasleduje text: „úprimne som sa vyjadrila k tomu, čo sa mi stalo, pre vás ženy
moje a nepredpokladám, že byť niekoľko dni zdrogovaná a byť v nie dobrom zdravotnom stave je niečo,
čo si KTOKOĽVEK len tak z voľnej chvíle želá.“

7.13. Z oznámenia v zmysle § 52 ods. 8 zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji

verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyplýva oznámenie Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva so sídlom v Trebišove s uvedením právnickej osoby X-TRADE SOLUTIONS,
s.r.o., Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 54 196 906, miesto prevádzky A. XXX/XX, C., C. G. D..

7.14. Z potvrdenia o prevádzkovom čase Mesta Nitra, Mestský úrad v Nitre zo dňa 18.10.2022 č.
15254/2022 vyplýva potvrdenie o prevádzkovom čase prevádzkovej jednotky: D., R.: XX XXX XXX,

adresa prevádzky A. XXX/XX, C., ktorej majiteľom je J. H., H., s tým, že ďalej je uvedený prevádzkový
čas od pondelka do nedele, s účinnosťou od 18.09.2022.

7.15. Z výpisu zo živnostenského registra zo dňa 23.05.2024, Okresného úradu Nitra, odbor
živnostenského podnikania, živnostenský register č. 430 – 61669 vyplývajú údaje o podnikateľovi X-

TRADE SOLUTIONS, s.r.o., Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 54 196 906. Údaje o štatutárnych
orgánoch meno a priezvisko: P. H., bydlisko: G. XXX/XX, C., s uvedeným predmetom podnikania tak
ako je uvedený v tomto výpise zo živnostenského registra.

7.16. Zo zmluvy o nájme nebytových priestorov vyplýva, že bola uzavretá dňa 26.09.2022 medzi

prenajímateľmi, tak ako sú uvedení v zmluve, a to spoluvlastníci nehnuteľnosti pod bodmi 1. až 6. a ako
nájomca je uvedený X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o., Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 54 196 906,
zastúpený P. H. – konateľ spoločnosti. Z článku I. bodu 1. vyplýva predmet a účel nájmu. Prenajímateľ
je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v C., A. XX, zapísanej na LV č. XXXX
v kat. úz. C.. Z bodu 3. článku I. vyplýva, že predmetné priestory budú ku dňu začatia nájmu stavebne

určené k dohodnutému účelu poskytovanie služieb večerného a hudobného baru. Z článku II. bodu 1.
vyplýva, že zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú, a to od 01.10.2022.

7.17. Z návrhu poistnej zmluvy pre poistenie majetku a zodpovednosti, uzavretej medzi poisťovňou
Kooperativa Bratislava a poistníkom X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o., Novozámocká 67, 949 05 Nitra,

vyplýva predmet poistenia ulica súp. č. A. XXX/XX, XXX XX C. s uvedením dátumu 20.10.2022.

7.18. Z uznesenia Obvodného oddelenia PZ Nitra – Západ zo dňa 14.02.2024, ČVS: ORP-39/ZA-NR
vyplýva, že podľa § 228 ods. 1 Trestného poriadku, trestné stíhanie vo veci prečinu krádeže, ktorého
skutku sa dopustil doposiaľ neznámy páchateľ tým, že v presne nezistenom čase dňa 07.01. v čase

približne o 6:00 hod. na ulici A. XXX/XX, C., neznámym predmetom a spôsobom poškodil na podniku
D. sklenenú výplň okennej časti, čím tak svojim konaním spôsobil poškodenej spoločnosti X-TRADE
SOLUTIONS, s.r.o., so sídlom Novozámocká 67, Nitra, IČO: 54 196 906, škodu vyčíslenú odborným
vyjadrením vo výške 272,16 eura, prerušuje, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce
vykonať trestné stíhanie voči určitej osobe.

7.19. Z potvrdenia spoločnosti Touring, s.r.o. Nábrežie mládeže Nitra, zo dňa 07.10.2022 vyplýva, že
ako správca nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na adrese A. XX F. C., zapísanej na LV č. XXXX v kat. úz.
C., dom súp. číslo XXX, ktoré má spoločnosť X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o., v prenájme priestor týmto
potvrdzuje, že vývoz smetí je pravidelne zabezpečovaný nitrianskymi komunálnymi službami NKS.

7.20. Zo zápisnice zo Štátneho zdravotného dozoru (ŠZD) Regionálneho úradu verejného zdravotníctva
so sídlom v Nitre, s dátumom výkonu ŠZD 24.11.2022 vyplýva názov prevádzkarne D., adresa
prevádzkarne A. XXX/XX F. C., s uvedením prevádzkovateľa obchodné meno: X-TRADE SOLUTIONS,
s.r.o., so sídlom Novozámocká 67, Nitra, IČO: 54 196 906.

7.21. Z registrácie zákazníka Metro Cash&Carry SR, s.r.o. vyplýva obchodné meno X-TRADE
SOLUTIONS, IČO: 54 196 906, zákaznícka registrácia Metro, adresa prevádzky Mostná 207/15, 949
01 Nitra.7.22. Z potvrdení Mestského úradu Nitra zo dňa 05.05.2023 a 06.04.2023 vyplýva určenie pravidiel
času predaja žiadateľovi X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o. v zariadení D., A. XXX/XX, C..

7.23. Z dohody uzavretej medzi Markeeta Slovensko, s.r.o. a X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o.,
Novozámocká 67, 949 05 Nitra, IČO: 54 196 906, zo dňa 19.10.2022 vyplýva predmet dohody, a to
dohoda o predaji tovaru e-Kasa, pokladňa typu uvedeného v tejto dohode.

8. V prejednávanej veci, v ktorej sa žalobca domáha voči žalovanej ochrany dobrej povesti, sa súd
prvej inštancie najskôr zaoberal námietkou žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu
na podanie žaloby, nakoľko žalovaná vo veci uviedla, že vo svojich zverejňovaných príspevkoch a
vyjadreniach žiadnym spôsobom nespomína žiadnu právnickú osobu a zároveň ani žiadne okolnosti a
skutočnosti týkajúce sa nejakej právnickej osoby. Príspevky a vyjadrenia žalovanej, na ktoré poukazuje
žalobca, nemajú súvis so žiadnou právnickou osobou. Inými slovami povedané podnik D., ako ho

označuje žalobca, nemá právnu subjektivitu, a preto nemôže byť nositeľom žiadnych práv a povinností,
čiže nemohlo byť zasiahnuté do jeho dobrej povesti, nakoľko do dobrej povesti možno v zmysle § 19b
ods. 2, 3 OZ zasiahnuť iba právnickej osobe.

8.1. Aktívnu vecnú legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom

subjektívneho práva. Teda v konaniach ochrany dobrej povesti právnickej osoby má aktívnu vecnú
legitimáciu ten, kto je nositeľom hmotného práva. Z výpisu obchodného registra žalobcu vyplýva deň
zápisu 12.11.2021 s uvedeným IČO: 54 196 906, teda je samostatnou právnickou osobou. Z listinných
dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca je prevádzkovateľom podniku s názvom D.,
ako to vyplýva z listín uvedených v odsekoch 36. až 39. a tiež 41. až 45. rozsudku súdu prvej inštancie.

Z dokazovania vyplývalo, že žalovaná dňa 10.09.2023 začala zverejňovať predmetné príspevky, pričom
žalobca spolu s písomným vyjadrením k vyjadreniu žalovanej v žalobe, v liste jeho právneho zástupcu
zo dňa 02.07.2024 predložil finančné prehľady za obdobia od 01.04.2023, uvedených v odseku 32.,
body 32.1. až 32.9. rozsudku súdu prvej inštancie, týkajúcich sa podniku D. H. tým, že v každom
takomto finančnom prehľade je uvedené IČO: 54 196 906, z čoho bolo preukazujúce, že podnik D. je

prevádzkovaný spoločnosťou, ktorou je žalobca, keďže mu patrí uvedené IČO, ako to vyplýva z výpisu
z obchodného registra.

8.2. V súvislosti s vyššie uvedeným súd prvej inštancie poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 4Cdo/59/2023, podľa ktorého „vo vzťahu k aktívnej vecnej

legitimáciížalobkyne,vkonaníoochranudobrejpovestiprávnickejosoby,niejepotrebné,abydifamačný
výrok obsahoval celé a presné označenie obchodného mena dotknutej právnickej osoby, ale postačuje,
ak výrok obsahuje také identifikačné znaky právnickej osoby, prostredníctvom ktorých možno túto osobu
spoľahlivo a dostatočným spôsobom identifikovať aj bez uvedenia celého obchodného mena. Dotknutá
osoba nemusí byť v prejave presne označená, ale postačuje uvedenie takých údajov, ktoré navodzujú

spojitosť s určitou právnickou osobou. Pre vytvorenie záveru koho sa určitý výrok týka je postačujúce,
ak je z výroku a jeho kontextu dostatočne zrejmé, o akú osobu sa jedná“. Možnosť domáhať sa ochrany
dobrej povesti právnickej osoby nie je viazaná len na tú právnickú osobu, ktorá bola špecifikovaná a
ktorej názov je zapísaný v obchodnom registri. Pre konštatovanie o neoprávnenom zásahu do dobrej
povesti právnickej osoby preto nemusí byť osoba, ktorej sa tento zásah týka, identifikovaná celým

obchodným menom, ale stačí, ak je z inkriminovaného výroku zasahujúceho do dobrej povesti zrejmé,
že sa týka konkrétnej osoby.

8.3. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca ako prevádzkovateľ podniku D. je aktívne legitimovaný na
podanie žaloby na ochranu dobrej povesti.

9. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaná po návšteve
podniku D. F. C., I. A. XXX/XX, dňa 10.09.2023 na verejne prístupnom instagramovom účte pod
menom br.thebeautyroom.nr, ktorý v tom čase používala ako firemný účet so sledovanosťou vyše 1000
sledovateľov a na verejne prístupnom súkromnom účte pod menom J., uverejňovala príspevky, v ktorých

uvádzala,ževG.D.C.jejbolizodňa09.09.2023do10.09.2023,počasprebiehajúcejdiskotéky,ktorejsa
zúčastnila, do nápoja vhodené návykové a psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a psychické
problémy. Po zverejnení príspevku, ako uviedol žalobca, bol viacerými ľuďmi kontaktovaný, a preto
konateľ žalobcu kontaktoval žalovanú najskôr telefonicky a následne formou elektronickej komunikácie.Podľa žalobcu uvedené verejné zverejňovanie nepravdivých informácií vyvolalo obavy verejnosti a
zákazníkov natoľko, že od toho incidentu sa značne znížila návštevnosť a zákazníci si svoje poháre
stále držia zvrchu. Podľa žalovanej domnienka, že bola v inkriminovanej veci intoxikovaná v podniku

D. neznámou osobou vyplýva zo skutočnosti, že D. navštívila v triezvom stave, avšak po odchode z
neho bola v intoxikovanom stave, ktorý jej privodila neznáma osoba. Žalovaná ďalej uviedla, že podľa
nej samotná povaha príspevkov nie je objektívne spôsobilá zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Z
petitu žaloby vyplývalo, že žalobca sa domáha ospravedlnenia žalovanej za „svoje vyjadrenia na adresu
podniku D. C., ktorému som svojimi klamlivými vyjadreniami poškodila dobré meno podniku. V podniku

D. C. mi nebola zo strany zamestnancov, ani zo strany žiadnej tretej osoby, vhodená do nápoja návyková
látka. Všetky svoje nepravdivé tvrdenia beriem späť“. Vzhľadom na uvedené súd posudzoval tvrdenie
žalovanej, že dňa 09.09.2023 do 10.09.2023 počas prebiehajúcej diskotéky, na ktorej sa zúčastnila,
jej boli do nápoja vhodené návykové a psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a psychické
problémy ako skutkové tvrdenie, v takom prípade dôkazné bremeno, že tvrdenie, ktoré zverejnila na
instagramovom účte žalovaná, zaťažuje žalovanú. Žalovaná svoje tvrdenie o intoxikovanom stave

preukazovala v konaní lekárskou správou o zdravotnom stave a laboratórnymi nálezmi a tiež svojou
výpoveďou. Súd nespochybňuje uvedenú lekársku správu a zistené nálezy o obsahu látok v tele
žalovanej, avšak podľa súdu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že k tomu došlo v uvedenom čase
v podniku D. pričinením tretej osoby. Z uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Nitre,
odbor kriminálnej polície, zo dňa 22.11.2023, ČVS: ORP-1034/1-VYS-NR-2023 mal súd za preukázané,

že boli analyzované kamerové záznamy z podniku D. C. A. I. F. C.. Bolo zistené, že na kamerových
záznamoch nie je zachytené žiadne také konanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že akákoľvek osoba
manipulovala s pohárom, alebo okolo pohára poškodenej, prípadne, že by do jej pohára úmyselne
bez jej vedomia vhodil omamné látky s cieľom zdrogovať ju, takisto na kamerových záznamoch nie je
zachytené žiadne protiprávne konanie, ktoré by nasvedčovalo tomu, že malo dôjsť k takému konaniu,

pre ktoré je uvádzaný dôvod na začatie trestného stíhania. Pričom šlo o vec trestného oznámenia, že
neznámy páchateľ dňa 09.09.2023, v časovom rozmedzí od 00:00 hod. do 05:00 hod. v podniku D.
na adrese A. XXX/XX, C., šlo o podozrenie zo spáchania prečinu šírenia toxikománie spôsobom, že
neznámy páchateľ mal intoxikovať žalovanú, pričom jej do pohára s pitím mal údajne bez jej vedomia
vhodiť kombináciu návykových omamných látok, čím tak týmto konaním mal spôsobiť zdravotné ťažkosti

a nepriaznivý psychický stav žalovanej. Podľa súdu žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že jej boli
počas návštevy podniku D. C., zo dňa 09.09.2023 do 10.09.2023, počas priebehu diskotéky do jej nápoja
vhodené návykové a psychotropné látky zo strany tretej osoby alebo zamestnancov, a tak nepreukázala
pravdivosť svojich tvrdení.

10. V ďalšom súd posudzoval, či predmetné tvrdenia žalovanej zasiahli do dobrej povesti žalobcu a či
takýto zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na dobrej povesti žalobcu. Pre vznik zodpovednosti
za zásah do dobrej povesti postačuje, že je daná objektívna zodpovednosť privodiť (nemajetkovú) ujmu
na dobrej povesti právnickej osoby. Musí ísť pritom o difamačný charakter negatívne pôsobiaci na dobrú
povesť právnickej osoby. Objektívna spôsobilosť privodiť ujmu na dobrej povesti (potenciálna ujma)

je založená na premise, že vznik skutočnej ujmy, by bolo vo väčšine prípadov objektívne nemožné
preukázať, vzhľadom na imateriálny a abstraktný charakter práva na ochranu dobrej povesti právnickej
osoby. Na úspešné uplatnenie práva na ochranu dobrej povesti sa teda nevyžaduje reálne vyvolanie
negatívnych následkov, t.j. vznik ujmy, ale stačí, že zásah bol objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť
dobrú povesť právnickej osoby, nie je pritom rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme. Rovnako je

irelevantné zavinenie, keďže ochrana dobrej povesti je založená na objektívnom princípe. V zásade je
nepochybné, že k neoprávneným zásahom dochádza vtedy, keď sú nepravdivé skutkové tvrdenia, alebo
neprimerané hodnotenia, prednesené verejne. Ak sa prednesené výroky dostanú na verejnosť, alebo
ak sa na verejnosť môžu dostať, je daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky týkajúce sa dobrej
povesti právnickej osoby. V danej veci, vzhľadom na predmet sporu, výroky žalovanej prezentované dňa

10.09.2023 na instagramových účtoch, je potrebné posúdiť, či boli schopné zasiahnuť do dobrej povesti
žalobcu, čím došlo ku kolízií práva na ochranu dobrej povesti žalobcu a slobody prejavu žalovanej,
ako dvoch vzájomne konkurujúcich si práv. V zmysle judikatúry najvyššieho súdu v prípade stretu
subjektívneho práva žalobcu a práva slobody prejavu žalovanej je predpokladom správneho rozhodnutia
test pomernosti, ktorý zohľadní okolnosti na oboch procesných stranách. V takýchto prípadoch je nutné

vyhodnocovať a v zásade skúmať kto, o kom, čo, kde, kedy a ako hovorí, pričom na základe odpovedí
na dané otázky možno pomocou testu proporcionality určiť, ktorá sloboda má byť uprednostnená.
Po vykonaní testu proporcionality tak bude jednému z dvoch oproti sebe stojacich základných práv a
slobôd priznaná väčšia dôležitosť, v dôsledku čoho však to druhé, s menšou dôležitosťou, nestrácasvoju platnosť (5Cdo/42/2009, 2Cdo/177/2021, 4Cdo/206/2022). Pri posudzovaní otázky KTO mal
neprípustným spôsobom zasiahnuť do žalobcovho práva na ochranu dobrej povesti, žalovaná je fyzická
osoba, ktorá po návšteve podniku D. F. C. zverejnila predmetné príspevky. Vo svojej výpovedi uviedla,

že účelom zverejnenia príspevkov bolo oboznámiť verejnosť s tým, čo sa jej stalo a že sa to deje. Pri
posudzovaní otázky O KOM, objektom uverejnených príspevkov na instagramovom účte žalovanej v
danom prípade je žalobca, ktorý je právnickou osobou, a okrem iného prevádzkuje podnik D.. Podnik
D. bol otvorený dňa 28.10.2022 na ulici A. XXX/XX, C.. Prevádzka podniku funguje cez deň ako bar,
kaviareňavovečernýchhodináchakodiskotéka.Okremzamestnancov,vykonávajúcichprácusúvisiacu

sčinnosťoupodniku,zamestnávažalobca,akouviedolvosvojejvýpovedijehokonateľpracovníkov,ktorí
majú na starosť bezpečnosť zákazníkov, pôvodne boli traja, ktorých počet od uverejnenia príspevkov
žalovanou navýšil na päť. K otázke ČO bolo predmetom inkriminovaných príspevkov, boli to príspevky
žalovanej, že v podniku D. C. jej boli zo dňa 09.09.2023 do 10.09.2023 počas prebiehajúcej diskotéky
do nápoja vhodené návykové a psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a psychické problémy.
Takto uvedené príspevky, ako je uvedené vyššie, súd zaradil medzi skutkové tvrdenia s dôkazným

bremenom na strane žalovanej. K otázke KDE boli informácie zverejnené tieto zverejnila žalovaná
na instagramovom účte pod názvom br.thebeautyroom.nr, ktorý používala ako firemný účet a rovnako
na svojom instagramovom účte pod menom J.. Uvedené účty boli verejnosti prístupné. Danosťou
prístupnosti verejnosti je potom daná vyššia ochrana ochrany dobrej povesti žalobcu. K otázke KEDY
súd uviedol, že žalovaná začala zverejňovať dňa 10.09.2023, potom ako podľa jej vyjadrenia mala

byť intoxikovaná v podniku D. neznámou osobou a nastali u nej zdravotné problémy. V súvislosti s
posudzovanímkritériaAKObolipredmetnépríspevkyžalovanejzverejnenésúdpoukázalnaskutočnosť,
že v súlade s rozhodovacou činnosťou najvyššieho súdu a ústavného súdu, vychádzajúc z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej rozhodovacej činnosti pri posudzovaní limitov
slobody prejavu treba rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno

preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov, dôkazy, naopak nepripúšťa. Ako bolo
vyššie uvedené predmetné formulované výroky zo strany žalovanej súd považoval za skutkové tvrdenia,
s čím je spojené dôkazné bremeno na strane žalovanej. Súd k tomu dodal, že k porušeniu práva
na ochranu dobrej povesti môže dôjsť písomne, obrazom, akýmkoľvek iným konaním difamačnej
povahy. Testom proporcionality sa posudzuje, ktoré právo má v okolnostiach danej veci väčšiu váhu

a teda prednosť. Vzhľadom na princíp spravodlivej rovnováhy sa prednosť bez ďalšieho nepriznáva
ani jednému z týchto práv. To však neplatí v prípade zjavne difamačných nepravdivých skutkových
tvrdení, pri ktorých je na prvý pohľad evidentné, že predstavujú neoprávnený zásah do práv na ochranu
dobrej povesti právnickej osoby. V prípade, ak dôjde k posudzovaniu vzájomného stretu práva na
slobodu prejavu a práva na ochranu osobnosti, súd môže rozhodnúť až na skutkovom základe, ktorý je

spoľahlivo zistený ohľadne oboch konkurujúcich si základných práv a slobôd. V danom prípade žalovaná
pravdivosť svojich skutkových tvrdení, že v podniku D. jej boli zo dňa 09.09.2023 do 10.09.2023,
počas prebiehajúcej diskotéky vhodené návykové a psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a
psychické problémy, nepreukázala. Na základe dokazovania dospel súd k záveru, že uvedené skutkové
tvrdenia žalovanej boli spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu. Za podstatné súd považoval, že

uvedené tvrdenia boli spôsobilé vyvolať negatívny zásah do dobrej povesti žalobcu ako prevádzkovateľa
podniku s názvom D., keď ako uviedol konateľ žalobcu vo svojej výpovedi o príspevkoch žalovanej sa
dozvedel od známych telefonicky, ústne a tiež dostal screenshot, ktorý aj následne preposlal žalovanej
a keď nereagovala následne ju kontaktoval telefonicky za účelom objasnenia situácie. Z výpovede
konateľa žalobcu tiež vyplývalo, že ešte rok potom a ešte stále sa stretávajú s tým, že zákazníci si

pýtajú od obsluhy posmešným spôsobom „matroš, prášok, nejakú chuťovku do drinku“, tiež od daného
spomínaného momentu neoddeliteľnou súčasťou väčšiny pohovoru nových uchádzačov sa stala otázka,
ako to bolo s tými drogami. Z uvedeného bolo zrejmé, že nepravdivé informácie zo strany žalovanej a
skutkové tvrdenia boli uverejnené na navštevovaných sociálnych sieťach. Skutkové tvrdenia žalovanej
sa tak dostali na verejnosť a tým je daná objektívna spôsobilosť vyvolať následky, týkajúce sa dobrej

povestižalobcu,čosúvisíisnávštevnosťoupodnikuD..Zkontaktovaniakonateľažalobcuinýmiosobami
bolo zrejmé, že difamačný výrok žalovanej síce neobsahoval celé presné označenie žalobcu, ale
obsahovaltakéidentifikačnéznaky,prektorébolozrejmé,ževprípadeoznačeniapodnikuD.ideozásah
do chránených práv žalobcu, ktorý tak má možnosť domáhať sa ochrany právnickej osoby. Ako už bolo
uvedené vyššie dôkazné bremeno, že zverejnené tvrdenia žalovanej sú pravdivé, zaťažovalo žalovanú.

Pravdivosť týchto tvrdení žalovaná vo veci nepreukázala a neuniesla dôkazné bremeno. Rovnako zo
strany žalovanej nebolo preukázané, že žalobca, ako právnická osoba, nemá dobrú povesť. Uvedené
tvrdenia boli objektívne spôsobilé vyvolať negatívny zásah do dobrej povesti žalobcu. Za podstatnú
skutočnosť súd považoval, že vyjadrovali nepravdivé tvrdenie, pričom sloboda prejavu, ktorá je založenána nepravdivom tvrdení nemôže požívať právnu ochranu. Vzhľadom na závažnosť obsahu príspevku,
že v podniku D. C. jej boli počas prebiehajúcej diskotéky do nápoja vhodené návykové a psychotropné
látky, presiahol prípustnú mieru a intenzitu takým spôsobom, ktorý nemôže byť tolerovaný. Nakoľko

podnikD.P.navštevovanýmpodnikomvoväčšompočtenávštevníkov,uvedenienázvupodnikuvtvrdení
žalovanej bolo spôsobilé neoprávneného zásahu, nakoľko ochrana dobrej povesti právnickej osoby je
ochranou osobnosti právnickej osoby. Chráni pred neoprávnenými zásahmi do povedomia verejnosti o
právnickej osobe. Ochrana dobrej povesti právnickej osoby sa týka každého neoprávneného zásahu
bez ohľadu na to, či došlo len k ohrozeniu, alebo aj priamemu porušeniu dobrej povesti právnickej

osoby. Zodpovednosť žalovanej je objektívna bez ohľadu na zavinenie. Splnenie podmienok ochrany
žalobcu je, že požíval dobrú povesť, nakoľko sa predpokladá existencia dobrej povesti právnickej osoby,
kým nie je vykonaný úspešne dôkaz o opaku. Dobrú povesť má právnická osoba od svojho vzniku po
celú dobu trvania jej existencie. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pričom dôkazné bremeno spočívajúce
v povinnosti preukázať, že žalobca nemal dobrú povesť zaťažoval žalovanú, ktorá v tomto smere
dôkaznébremenoneunieslaanepreukázalahodnovernýmspôsobom.Pretoplatínazákladeuvedeného

prezumpcia dobrého mena právnickej osoby do tej doby, kým nebol úspešne vykonaný dôkaz opaku. Vo
veci nepostačovalo poukázať na charakter činnosti samotného podniku D.. Nebolo pritom zistené, že by
žalobca v obchodných vzťahoch nepožíval dobrú povesť, že by si neplnil svoje záväzky riadne a včas v
čase zverejňovania uvedených príspevkov. Na základe uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru,
že nepravdivými (nepreukázanými) tvrdeniami došlo k zásahu do dobrej povesti žalobcu, tieto skutkové

tvrdenia súd považoval za difamačné objektívne spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu, a preto
žalobe vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené v odseku I. výrokovej časti tohto rozsudku.

11. Ďalej posudzujúc príspevky a vyjadrenia žalovanej, týkajúcej sa vzájomnej komunikácie s konateľom
žalobcu sa súd stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalovanej, že sám konateľ žalobcu zapríčinil

šírenie uvedených príspevkov a vyjadrení žalovanej. Tieto príspevky sprístupňoval, pričom z týchto
príspevkov nebolo zrejmé, že žalovaná v nich uvádzala konkrétne označenie žalobcu, resp. podniku
D.. Tieto príspevky a vyjadrenia žalovanej podľa súdu neboli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti
právnickej osoby žalobcu, ako prevádzkovateľa podniku D.. V tejto súvislosti sa súd stotožnil s tvrdením
právneho zástupcu žalovanej, že žalobca na svojom verejne prístupnom instagramovom profile „D."

s počtom sledovateľov 5067 zdieľal príspevky a vyjadrenia žalovanej, čím on sám zapríčinil šírenie
príspevkov a vyjadrení žalovanej pre neobmedzený počet ľudí. Bez tohto konania žalobcu by príspevky
a vyjadrenia žalovanej neboli bývali nikdy videné najmä sledovateľmi a priaznivcami podniku D.. Teda
sám žalobca sprístupnil príspevky a vyjadrenia žalovanej medzi svojich priaznivcov a sledovateľov,
ale aj medzi širokú verejnosť, a preto najmä šírenie príspevkov a vyjadrení samotným žalobcom

prostredníctvom instagramového profilu „D." mohlo zapríčiniť videnie týchto príspevkov neobmedzeným
počtom ľudí, a to bez akéhokoľvek pričinenia žalovanej.

12. Žalobca sa podanou žalobou ďalej domáhal uloženia povinnosti žalovanej titulom náhrady
nemajetkovej ujmy zaplatiť mu sumu vo výške 3.000,- eur, a to z dôvodu, že mal za to, že vzhľadom

na zlý úmysel žalovanej, ktorej cieľom bolo poškodiť dobrú povesť podniku verejným zverejňovaním
nepravdivých a pravdu skresľujúcich tvrdení, samotné ospravedlnenie nie je ako forma satisfakcie
postačujúca, a preto žiadal o primerané zadosťučinenie vo forme náhrady nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Ustanovenie § 19b ods. 2 OZ upravuje možnosť domáhania sa primeraného zadosťučinenia,
ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch, pričom podľa odseku 3 odsek 2 platí primerane aj pre

neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby. V danej veci súd prihliadal pri rozhodovaní
o tomto nároku na náhradu nemajetkovej ujmy na okolnosti, za ktorých žalovaná zverejnila uvedené
príspevky, ako reakciu na jej zdravotné problémy, ale tiež zohľadnil skutočnosť, že podľa súdu je
postačujúca forma ospravedlnenia, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Preto súd
v tejto časti žalobu zamietol ako nedôvodnú.

13. K uvedenému dodal, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami
sporu,uvádzajúczhodnesostanoviskamiNajvyššiehosúdu,akoiÚstavnéhosúduSlovenskejrepubliky.

14. S poukazom na § 145 ods. 1 CSP na začiatku pojednávania vo veci samej dňa 23.10.2024 právna

zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca netrvá na uplatnenom žalobnom petite pod II. žaloby, ktorou sa
domáhal uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zasiahla do dobrej
povesti podniku D. C.. Podľa súdu došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, čo do výroku II. uplatnenéhožalobného petitu. Preto súd v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia konanie v tejto časti
zastavil.

15. Podľa § 255 ods. 1, 2, § 256 ods. 1 CSP o trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo, vzhľadom na ich čiastočný úspech v konaní, keď žalobca bol úspešný v
časti výroku I., domáhajúc sa ochrany dobrej povesti právnickej osoby formou ospravedlnenia. Na strane
druhej bol neúspešný a úspešná bola žalovaná čo do uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy.Pokiaľideozastaveniekonaniavčastižaloby,ktorousažalobcadomáhalzdržaniasaakéhokoľvek

konania, ktorým by žalovaná zasiahla do dobrej povesti podniku D., podľa názoru súdu procesne toto
čiastočné zastavenie konania zavinil žalobca. Vzhľadom na to možno hovoriť o čiastočnom úspechu
strán sporu.

16. Proti tomuto rozsudku, vo výroku I., podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, dôvodiac § 365
ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Namietala rozpor výroku s hmotným právom, nakoľko ospravedlnenie

má byť adresované podniku „D.“, avšak ten nie je právnickou osobou, a teda nemá spôsobilosť mať
právo na ochranu dobrej povesti právnickej osoby, v dôsledku čoho nebolo právne možné zasiahnuť
do dobrej povesti „podniku D. C..“ S touto námietkou sa súd prvej inštancie nijako nezaoberal,
čím založil nepreskúmateľnosť rozsudku. Ohľadom konštatovania v bode 28.1. mala za to, že toto
konštatovanie nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože žiadny takýto príspevok žalovaná

neuverejnila. Vyjadrila domnienku, že prvostupňový súd si neuvedomil a nevyhodnotil jednotlivé
príspevky a vyjadrenia žalovanej v časovej súvislosti. Každý jeden príspevok a vyjadrenie žalovanej
treba vnímať v čase, kedy bolo zverejnené. Najskôr uverejnila príspevok pod bodom 28.2., následne
pod bodom 28.3. a nerozumie, kde v týchto príspevkoch a vyjadreniach sa uvádza čokoľvek difamačné
na adresu žalobcu alebo „podniku D. C.“. V predmetných príspevkoch žalovaná konštatovala, čo sa

jej stalo, avšak v žiadnom prípade nespomína miesto, kde sa jej to malo stať, a preto tieto príspevky
nemajú absolútne žiadny súvis so žalobcom alebo „podnikom D. C.“, a už vôbec žiadny súvis so
zamestnancami akéhokoľvek podniku. Do tohto momentu nemohla mať verejnosť ani len náznakom
tušenie, že by vyššie citované príspevky žalovanej mali akúkoľvek spojitosť s „podnikom D. C.“. Až po
týchto príspevkoch sa ozval konateľ žalobcu a žalovaná uviedla, že sa len snažila nájsť dievča, ktoré

bolo „omámené“ F. D. na toaletách. Zdôraznila, že žalovaná nikdy nikde neuviedla, že omámené dievča
na toaletách v D. by malo mať akýkoľvek súvis so zdravotným stavom žalovanej. Žalovaná neuvádzala
a nespomínala podnik D. vo vzťahu k jej zdravotným problémom, tak žalobca sa v tejto situácii sám
našiel a začal kontaktovať žalovanú s tým, že nemá záujem o negatívnu reklamu. Ohľadom prezdieľania
internej komunikácie s konateľom žalobcu poukázala na bod 59. rozsudku súdu prvej inštancie, s čím

súhlasila. Nesúhlasila však so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré sa mali týkať príspevkov
žalovanej do momentu zverejnenia internej komunikácie s konateľom žalobcu, pretože prvostupňový
súd konštatoval také tvrdenia, ktoré vôbec neboli obsahom príspevkov žalovanej. Prvostupňový súd pri
vyhodnocovaní skutkového stavu vychádzal z premisy, že žalovaná mala uverejniť príspevok o tom,
že v D. jej mali byť vhodené do nápoja návykové a psychotropné látky, avšak žalovaná toto neuviedla

v žiadnom zo svojich príspevkov. Prvostupňový súd teda ani nemohol označiť takýto príspevok, ktorým
bypotvrdilsprávnosťtohtoskutkovéhotvrdenia.Spoukazomnabod54,bod.54.4.uviedla,ževžiadnom
zo zverejnených príspevkov žalovaná nikdy neuviedla takýto detailný popis udalostí, že by jej boli v D.
do nápoja vhodené návykové a psychotropné látky. S poukazom na bod 56.1. mala za to, že z obsahu jej
príspevkovzverejnenýchdomomentuzverejneniainternejkomunikáciemedziňouakonateľomžalobcu,

nemôže byť z obsahového hľadiska nikomu zrejmé to, že žalovaná zverejnila príspevky po návšteve
D. F. C.. Ak by však aj boli zverejnené po návšteve D. C., tak z obsahu jej príspevkov nevyplývalo to,
že jej zdravotný stav (intoxikácia) súvisí bezprostredne s návštevou D. C., ale len to, že hľadá ženu
ktorá bola omámená na toaletách v D. C.. Na to sa konateľ žalobcu „chytil“ a kontaktoval žalovanú.
Objektom uverejnených príspevkov bod 56.2. nebola právnická osoba, a už vôbec nie žalobca, pretože

v obsahu príspevkov sa nikde nespomínala obchodná spoločnosť X-TRADE SOLUTIONS, s.r.o. Keďže
objektom príspevkov nebola žiadna zmienka o žalobcovi, tak z nich ani odvodene nemôže vyplývať
to, že žalobca je prevádzkovateľom D. C.. Navyše, v tomto čase žalobca nemal zapísanú prevádzku
EskoBar v živnostenskom registri. Ďalej namietala, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia o tom, že
o príspevkoch žalovanej sa mal dozvedieť telefonicky, ústne a doručením screenshotu, rovnako tak

nepreukázalskutočnosť,žezákaznícisipýtajúposmešnýmspôsobom„matroš,prášok,nejakúchuťovku
do drinku“. Tieto tvrdenia žalobcu považovala za účelové a zároveň nepreukázané. Prvostupňový súd
si teda osvojil tieto tvrdenia žalobcu bez akéhokoľvek dôkazu preukazujúceho pravdivosť jeho tvrdení.
Navyše, ak by aj pripustila, že žalobca sa stretáva s takýmito posmešnými poznámkami zákazníkov, takzákazníci evidentne celú situáciu vnímajú vtipne, žartovne, sú absolútne nad vecou a nepovažujú tieto
udalosti vôbec za pravdivé, ak aj napriek tomu naďalej navštevujú D. C. a objednávajú si drinky. Vytýkala
tiež,žeprvostupňovýsúdnajednejstranekonštatuje,žežalovanáneuniesladôkaznébremenootom,že

žalobca ako právnická osoba nemá dobrú povesť, no na druhej strane absolútne opomenul preukázané
negatívne recenzie na webstránke google. O D. C. sú nepretržite zverejnené negatívne recenzie o SBS
pracovníkoch a ich nevhodnom prístupe k zákazníkom (fackovanie), o neochote čašníčok a obsluhe,
o vysokých cenách, o nespokojnosti zákazníka s jeho usadením v blízkosti WC, o zákaze vstupu pre
zahraničného turistu hrubým a neúctivým spôsobom, o nespokojnosti s napáchnutím ako „popolník“,

o atmosfére o X rokov dozadu, ale aj o tom, že na ženských toaletách bol muž, ktorý močil do umývadla,
a zároveň mal aj obťažovať ženy. V dôsledku takýchto recenzií bolo nepochybné, že žalobca ako
prevádzkovateľ podniku D. C. nemá dobrú povesť, čo žalovaná nepochybne v konaní preukázala.
Okrem toho namietala, že súd pri vyhodnocovaní jej príspevkov posudzoval všetky jej príspevky ako
celok, akoby boli zverejnené naraz v jednom momente, avšak je ich potrebné vnímať na pomyselnej
časovej osi a jediný príspevok, kde spomínala názov D. bol ten, kde sa snažila dopytovať na ženu,

ktorú videla omámenú na toaletách v D., avšak tento príspevok nemal žiadny bezprostredný súvis
s intoxikáciou žalovanej. Odhliadnuc od nesprávnych skutkových zistení prvostupňového súdu, mala
aj za to, že samotná povaha príspevkov a vyjadrení žalovanej nebola objektívne spôsobilá zasiahnuť
do dobrej povesti žalobcu, nakoľko žalobca ako údajný prevádzkovateľ podniku D. nepožíval dobrú
povesť. Dodala, že ak široká verejnosť a návštevníci diskotékových podnikov aj napriek tejto vedomosti

naďalej navštevujú tieto podniky (diskotéky), akým je D., tak príspevky a vyjadrenia žalovanej o jej
intoxikácii treťou osobou v D. neboli objektívne spôsobilé negatívne znížiť dobrú povesť žalobcu v očiach
verejnosti, čiže nemohli zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu. Dokonca ani sám žalobca v rámci internej
komunikácie so žalovanou nespochybnil, že by na toaletách D. nebola omámená žena, a teda, v konaní
nebolo vôbec sporné to, či sa táto udalosť stala. Vytýkala, že sa súd prvej inštancie nezaoberal

negatívnymi recenziami, ktoré majú niekoľkonásobne väčší vplyv/ dosah na tretie osoby. Nesúhlasila
s tým, že na posúdenie objektívnej spôsobilosti postačuje iba to, že príspevky boli zverejnené. Dodala,
že uniesla dôkazné bremeno o tom, že žalobca nemá dobrú povesť, v dôsledku čoho nemohla svojimi
príspevkami zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Navyše, v príspevkoch neuviedla identifikačné znaky,
pre ktoré bolo zrejmé, že v prípade označenia podniku D. ide o zásah do chránených práv žalobcu.

Záverom opätovne vyjadrila nespokojnosť s vysporiadaním sa s námietkou o nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie a namietala porušenie koncentrácie konania, pretože žalobca mal možnosť (ako
aj povinnosť) aktívnu vecnú legitimáciu preukazovať od samého začiatku konania a nie až po prvom
pojednávaní. Za nesprávny záver súdu považovala aj to, že z finančných prehľadov by mala vyplývať
aktívna vecná legitimácia žalobcu. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu,

aby rozsudok zmenil tak, že žalobu zamieta, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

17. K odvolaniu žalovanej zaslal písomné vyjadrenie žalobca, v ktorom uviedol, že žalovaná neuviedla
žiadne nové skutočnosti a k uvádzaným argumentom sa už vyjadril. Napriek tomu uviedol, že text

ospravedlnenia je postavený tak, aby korešpondoval s výrokmi žalovanej a ich obsahom. Žalobca
formuláciou tohto výroku chce dosiahnuť maximálnu mieru ospravedlnenia, a to tak, že difamačné
a klamlivé výroky, ktoré zasiahli do dobrej povesti právnickej osoby, budú vyvrátené a bude uvedené,
že tieto sa nezakladali na pravde. K aktívnej vecnej legitimácii poukázal na odôvodnenie v bodoch
53., 53.1., 53.2., 53.3. a mal tiež za to, že nepriznaním zásahu do dobrej povesti právnickej osoby

iba z dôvodu, že akýkoľvek podnik nie je samostatnou právnickou osobou by znamenalo odopretie
základných práv žalobcu a zamedzenie prístupu k spravodlivosti. Ohľadom toho, že žalovaná nikde
nespomenula podnik D. uviedol, že žalovaná hneď v prvom príspevku označila podnik D., kedy údajne
hľadala omámené dievča na toaletách podniku D., následne poukázal na ďalší príspevok a v následnom
príspevku sa pýtala osoby, s ktorou konverzáciu prezdieľala, či v rovnakom podniku sa stal popisovaný

incident, v ďalšom príspevku sa tiež uvádza menovite podnik D., v ďalších príspevkoch – videách
opísala situáciu s majiteľom podniku, ďalej zverejnila hlasovú správu, v ktorej osoba opakovane spomína
podnik D., a ďalšie príspevky, v ktorých sa spomína podnik D.. Z uvedeného bolo zjavné a jasné,
o ktorý podnik sa jedná, že ide o podnik D., že sa nachádza na A. I. F. C., že sa bavila v podniku
D., že k jej údajnej intoxikácii došlo v podniku D. a žiadnym spôsobom nebolo možné zameniť si /

zmýliť sa/ nevedieť, o aký podnik sa jedná, nakoľko bol dostatočne identifikovaný tak v príspevkoch
písomných, ako aj vo zverejnených videách. Ohľadom zodpovednosti za zverejnenie celej situácie
uviedol, že išlo o tak závažné vyjadrenia ohľadom drog a intoxikácie v jeho podniku, že považoval
v tom čase za potrebné, aby sa aj on na svojom instagramovom profile bránil a dal vec na pravúmieru a práve obranou a svojím vyjadrením ochránil svoje dobré meno a ubezpečil sledovateľov/
návštevníkov, že v prípade, ak sa niečo v podniku stane, má záujem hneď to riešiť. Ohľadom toho,
že zákazníci tvrdenia o drogách vnímajú vtipne a sú nad vecou uviedol, že má od dané incidentu

problém nájsť si personál, zákazníci si držia poháre, značne sa znížila návštevnosť podniku, čo je
podstatným aspektom a následkom tvrdení žalovanej. Celkový rozdiel tržby za tri mesiace pred a po
incidente predstavuje sumu 27.308,82 eura, za víkend 2.273,02 eura, ako aj predložil opätovne ostatné
finančné prehľady za rôzne obdobia. Ohľadom negatívnych recenzií uviedol, že v čase okolo incidentu
sa na internete nachádzalo celkovo 60 recenzií, z ktorých väčšina bola pozitívna. Žalovaná predložila

25 recenzií, z ktorých 17 bolo pozitívnych a 8 negatívnych. Negatívne recenzie boli aj pred incidentom,
ako aj po incidente s rovnakým dôvodom nespokojnosti a aj napriek tomu nedošlo k poklesu tržieb ani
návštevnosti. Poukázal tiež na to, že v čase uverejnenia príspevkov boli profily žalovanej verejné. Okrem
tohosamažalovanápriznala,žepodnikmaldobrúpovesťajeobľúbenýmpodnikomvNitre.Zdôraznil,že
neoprávneným zásahom je zásadne každé nepravdivé tvrdenie zasahujúce do práva právnickej osoby
chránené v zmysle § 19b ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. Ide spravidla o nepravdivé skutkové tvrdenia

aotakéhodnotiaceúsudku,ktorýmchýbaakýkoľvekskutkovýzáklad,pričomvobochprípadochmusíísť
o tvrdenia majúce difamačný charakter. Poukázal na nález ÚS SR zo dňa 18.9.2008 sp. zn. II. ÚS 211/08
a tiež rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27. novembra 2018 sp. zn. 40Cdo/244/2018. Ohľadom
omámeného dievčaťa uviedol, že žalovaná sa oň nezaujímala, čo preukazujú kamerové záznamy, ako
ani žiadne kroky ohľadom nej nepodnikla. Ku koncentrácii konania uviedol, že zákonná sa týka iba časti

konania do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania do vyhlásenia rozsudku. Žiaden so žalobcom
predloženýchdôkazovnespôsobilprieťahvkonaní,všetkybolipredloženépredskončenímdokazovania
a súd predložené dôkazy neodmietol, preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie ako vecne správny potvrdil.

18.Žalovanávodvolacejreplikenáslednezdôraznila,žezpríspevkovavyjadrenížalovanejniejemožné
žiadnym spôsobom vyvodiť, že by jej intoxikácia mala súvisieť s podnikom D.. Žalobca nepreukázal
v celom konaní svoje tvrdenie, že by mali konateľa žalobcu kontaktovať tretie osoby ako reakcia na
príspevky a vyjadrenia žalovanej. Žalobca sa s najväčšou pravdepodobnosťou dozvedel o príspevkoch
a vyjadrení žalovanej len preto, že žalovaná hľadala omámené dievča z toaliet v D., pričom práve

táto okolnosť v spojení so záujmom žalovanej podniknúť ďalšie kroky, bola skutočným dôvodom, pre
ktorý žalobca začal kontaktovať žalovanú a spustil kolotoč udalostí v snahe obrátiť pozornosť práve
na ňu. Žalobca nemohol vedieť, čo by mohla priniesť aktivita žalovanej vo vzťahu k omámenému
dievčaťu, a preto sa rozhodol svojou následnou aktivitou zastaviť žalovanú, čo vyústilo do účelového
tvrdenia o difamačných príspevkoch žalovanej. Žiadny nestranný pozorovateľ však nezistí v príspevkoch

a vyjadreniach žalovanej spojitosť medzi jej intoxikáciou a podnikom D.. Zotrvala na tom, že treba
rozlišovať dve fázy príspevkov, v prvej fáze nebolo žiadnej zmienky o podniku D., pričom až v druhej fáze
zverejnila vysvetľujúce príspevky a vyjadrenia, aby dala veci na pravú mieru. Zotrvala na tom, že žalobca
v žiadnom prípade nepreukázal príčinnú súvislosť medzi poklesom tržieb a problémom nájsť personál
s príspevkami a vyjadreniami žalovanej. Žalobcovi sa darí, otvoril nový podnik, preto bolo zrejmé, že

príspevky a vyjadrenia žalovanej nezasiahli a ani neboli spôsobilé zasiahnuť do dobrej povesti žalobcu,
pretože aj napriek ich zverejneniu sa žalobcovi ekonomicky darí. Zotrvala tiež na to, že žalobca nemá
dobrú povesť.

19. V odvolacej duplike žalobca zotrval na všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Zdôraznil,

že žalobca sa v žiadnom prípade nebál žiadnych dôsledkov tejto situácie (t.j. omámeného dievčaťa),
pretože sám žalobca o tomto dievčati na toaletách vedel a jeho zamestnanci tomuto dievčaťu pomohli.
Toto omámené dievča samo následne vyšlo z toalety a ďalej sa bavilo. Žalovaná sa počas predmetného
večera o toto dievča ďalej nezaujímala, o čom svedčí aj kamerový záznam, na ktorom je vidno,
ako sa žalovaná baví pri bare v čase, keď toto dievča prechádzalo neďaleko. Uviedol, že žalovaná

nemala záujem ani kontaktovať políciu a neurobila žiadne iné kroky. V žiadnom podaní nepopieral,
že by vo verejnom podniku nemohlo dôjsť k intoxikácii treťou osobu, a práve preto sám podal trestné
oznámenie. Opakovane uviedol, že ak by žalovaná nespomínala podnik D., žalobca by sa nemal ako
o jej príspevkoch dozvedieť a ani nikto iný by nespájal jej príspevky s podnikom D.. Taktiež mal za to,
že dostatočne preukázal pokles tržieb, pričom dodal, že otvorenie druhého podniku nijakým spôsobom

nepreukazuje prosperitu podniku D.. K recenziám sa už nespočetne vyjadril a pri nich nezaznamenal
pokles tržieb. Žalobca musel zamestnať nového zamestnanca, ktorý sa venuje iba marketingu a vytvára
také videá a obsah, ktorý navodzuje dojem, že podnik D. stále prosperuje a stúpa jeho návštevnosť.
Okrem toho dodal, že príbehy na instagrame majú obmedzený časový rámec. Je možné do jednéhopríbehu nahrať video v rozsahu jednej minúty. V prípade, ak nahrávané video presiahne daný limit,
instagram ho automaticky rozdelí do po sebe nasledujúcich viacerých príbehov. Preto nebolo možné
tvrdiť, že uverejnené po sebe nasledujúce žalovanou uverejnené príspevky netvoria jedno súvislé video

a súvislý sled informácií, ktoré žalovaná zdieľala. Skutočnosť, že k intoxikácii žalovanej nedošlo zo
strany tretej osoby v podniku D. vyplývalo aj z uznesenia OR PZ NR, preto navrhol odvolanie žalovanej
zamietnuť a rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť.

20. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti podľa §

363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi (§ 379 a § 380 CSP), rovnako tak
viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal odvolanie
žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), pretože nepovažoval za
potrebnézopakovaťalebodoplniťdokazovanieanevyžadovalsitodôležitýverejnýzáujem,snásledným
verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP), keď dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie
je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť

ako vecne správny.

21. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami

strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení
rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými
tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

22. Odvolací súd po prejednaní veci, v rozsahu (t.j. výrok I.) a z dôvodov uvedených v odvolaní, dospel

k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, navrhnuté stranami sporu,
správnezistilskutkovýstav,vecsprávneposúdilpoprávnejstránke,pretonapadnutýrozsudokvovýroku
I. ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu
prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, týkajúcimi sa výroku I., na tieto poukazuje ako na
správne a preto ich nebude duplicitne opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie

považuje za správne, skutkovo a právne zdôvodnené, ako aj súd prvej inštancie sa dostatočne zaoberal
všetkými podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, preto sa s nimi
odvolací súd opakovane nebude zaoberať. V ďalšej časti odôvodnenia sa odvolací súd vysporiada len
spodstatnýmitvrdeniamiuvedenýmivodvolaní(§387ods.3CSP),prípadnedoplnídôvodypodporujúce
vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Vychádzal pritom z toho, že predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca od žalovanej
domáhal ochrany dobrej povesti právnickej osoby a žiadal od nej ospravedlnenie, zdržanie sa ďalšieho
konania a tiež nemajetkovú ujmu v peniazoch v sume 3.000 eur. Zásah do dobrej povesti právnickej
osoby odôvodnil tým, že žalovaná dňa 10.09.2023 v ranných hodinách začala prostredníctvom svojho

verejne prístupného instagramového účtu pod menom br.thebeautyroom.nr, ktorý používala v tom čase
ako firemný účet, kde mala v tom čase vyše 1000 sledovateľov, a na verejne prístupnom súkromnom
účte pod menom J. uverejňovať príspevky, v ktorých uvádzala, že v podniku D. C. jej boli zo dňa
09.09.2023 do 10.09.2023 počas prebiehajúcej diskotéky, na ktorej sa zúčastnila, do nápoja vhodené
návykové a psychotropné látky, ktoré jej spôsobili zdravotné a psychické problémy. Súd prvej inštancie

po vykonanom dokazovaní rozhodol vo veci samej napadnutým rozsudkom tak, že vo výroku I. uložil
žalovanej povinnosť do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku verejne písomne a slovne po dobu
piatich po sebe nasledujúcich dní sa žalobcovi ospravedlniť prostredníctvom svojho instagramového
účtu br.thebeautyroom.nr, ktorý používa ako firemný účet, poprípade na inom svojom instagramovom
účte, ktorý používa ako firemný účet a na súkromnom účte pod menom J., L. budú prístupné verejnosti,

s tým, že v jednotlivých príspevkoch označí podnik D. C. a účet mostnaa_ , za rozširovanie nepravdivých
difamačných a pravdu skresľujúcich informácií o podniku D., a to s nasledovným znením textu: „Ja A. B.
sa verejne ospravedlňujem za svoje vyjadrenia na adresu podniku D. C., ktorému som svojimi klamlivými
vyjadreniami poškodila dobré meno podniku. V podniku D. C. mi nebola zo strany zamestnancov, anizo strany žiadnej tretej osoby vhodená do nápoja návyková látka. Všetky svoje nepravdivé tvrdenia
beriem späť." Vo výroku II. žalobu, čo uloženia povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu nemajetkovej ujmy
v peniazoch vo výške 3.000,- eur, zamietol. Vo výroku III. konanie, v časti uloženia povinnosti žalovanej

zdržať sa akéhokoľvek konania, ktorým by zasiahla do dobrej povesti D. C., zastavil a posledným
výrokom IV. rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Proti výroku I. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, namietajúc, že podnik D. nie je právnickou
osobou, v dôsledku čoho nebolo právne možné zasiahnuť do jeho dobrej povesti. Okrem toho opätovne
zdôvodňovala jednotlivé príspevky a žiadala ich posudzovať v časovom slede a nie ako jeden celok,

majúc pritom za to, že z každého príspevku osobitne nevyplýva žiaden súvis so žalobcom. Zároveň
poukázala aj na už predtým zlú povesť podniku D., a vytýkala porušenie koncentrácie konania.

24. K žalovanou uvádzanému porušeniu koncentrácie konania, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd
SR už napr. v uznesení č. k. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021 v súvislosti s údajnou nezákonnou
koncentráciou konania zdôraznil, že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§

153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania,
zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak
by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Toto pravidlo je lex generalis. Neaplikuje sa, ak osobitná
právna úprava poskytuje strane sporu lehotu na vykonanie určitého procesného úkonu. Ak neexistujú

osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné, pretože by to mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania
a požiadavku na nariadenie ďalšieho pojednávania. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného
útoku a prostriedkov procesnej obrany vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je
ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní alebo či prijme

procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné
účinky.Sudcovskákoncentráciakonaniapodľa§153CSP(narozdielodzákonnejkoncentráciekonania)
je teda v diskrečnej právomoci súdu. O tom, či súd omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení
alebo nie, nevydáva procesné uznesenie. V odôvodnení rozsudku vo veci samej však vysvetlí, že na
procesný úkon strany neprihliadol a z akých dôvodov (bližšie pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová,

J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha :
C. H. Beck. 2022.).

25. Z uvedeného teda vyplýva, že včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov
procesnej obrany v zmysle § 153 CSP vyhodnotí v okolnostiach konkrétneho prípadu súd. Zrekapitulujúc

teda obsah spisu, odvolací súd mal za to, že žalobca podal žalobu, ku ktorej zaslala písomné vyjadrenie
žalovaná. Následne zo strany žalobcu bolo doručené vyjadrenie, aj s prílohami a taktiež bolo podané
vyjadrenie žalovanej, v ktorom namietala, že žalobcove tvrdenia o tom, že je prevádzkovateľom podniku
D. nie sú preukázané žiadnym dôkazom zo strany žalobcu. Následne podaním zo dňa 16.10.2024
žalobca zaslal ďalšie listinné dôkazy a aj dôkazy preukazujúce, že je prevádzkovateľom podniku D..

K podaniu zo dňa 16.10.2024 zaslala žalovaná doplňujúce dôkazy a k termínu pojednávania zabezpečila
výpis zo živnostenského registra, z ktorého podľa nej nevyplývalo, že by mal žalobca zriadenú
akúkoľvek prevádzku. Nariadené pojednávanie bolo odročené za účelom zabezpečenia vyšetrovacieho
spisu a žalobca tiež podaním zo dňa 27.11.2024 doručil doplnenie dôkazov, ktoré boli žalovanej
doručené dňa 03.12.2024. Pojednávanie sa uskutočnilo dňa 13.12.2024 a na pojednávaní žalovaná

ešte doručila ďalšie listinné dôkazy, ku ktorým sa žalobca vyjadril písomne v zmysle pokynu súdu prvej
inštancie v rámci odročenia nariadeného pojednávania. Na pojednávaní, konanom dňa 24.01.2025,
bolo vyhlásené uznesenie, ktorým súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Vychádzajúc z uvedeného
procesného postupu, odvolací súd nevzhliadol porušenie koncentrácie konania, nakoľko strany sporu
predkladali dôkazy k sporným skutočnostiam tak, aby uniesli svoje dôkazné bremeno, reagujúc na

argumenty protistrany. Práve žalovaná predkladala dôkazy až na nariadenom pojednávaní, čo v jednom
prípade spôsobilo odročenie pojednávania za účelom potreby žalobcu vyjadriť sa k nim. Napriek tomu
súd prvej inštancie aj podľa názoru odvolacieho súdu správne vyhodnotil všetky predložené dôkazy za
včas predložené a zaoberal sa nimi v rámci zisťovania skutkového stavu, preto predmetná odvolacia
argumentácia žalovanej je nedôvodná.

26. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno
spočíva na strane sporu bez ohľadu na jej procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti
prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazovnavrhnutých stranou sporu v opačnom procesnom postavení, než je strana sporu, ktorá nesplnila alebo
nedostatočne splnila svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky
unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom v spojitosti s dôkaznou povinnosťou sa rozumie

zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných
dôkazov. V praxi môžu navrhnuté dôkazy vyznieť ako nepoužiteľné zdroje informácii vo vzťahu k
uplatnenej súdnej ochrane bez zreteľa na procesné postavenie strany sporu. Zmysel uplatňovania
dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu
aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy a súd napriek tomu nemá jednoznačný

skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze,
ktorej dopad pričíta tej strane, na ktorej predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné
bremeno, t. j. zodpovednosť za preukázanie skutočnosti významných z hľadiska hmotného práva.

27. Z uvedeného teda vyplýva, že súd nezisťuje skutočný stav veci, ale rozhoduje na základe
zisteného skutkového stavu. Vyplýva to z toho, že civilný proces sporový sa riadi princípmi dispozičným

a prejednávacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom
formálnej pravdy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje
dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení o relevantných hmotnoprávnych
skutočnostiach. Zároveň tiež platí, že súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.
Svoj postoj k týmto návrhom musí odôvodniť v rozhodnutí vo veci samej, čo bol aj daný prípad a súd

prvej inštancie všetky navrhnuté dôkazy vykonal, ako aj vyhodnotil a to jednotlivo, ako aj vo vzájomnej
súvislosti.

28. Neobstojí pritom ani argumentácia žalovanej o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia,
pretože podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie v súlade s

ustanovením § 220 ods. 2 CSP, dostatočným spôsobom a zároveň rozsiahlo, uviedol zásadné dôvody
podstatné pre svoje rozhodnutie, ako aj myšlienkovú líniu, ktorou sa riadil pri právnom posúdení veci.
V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že stotožňujúc sa s bodom 61 rozsudku súdu prvej inštancie, dáva
do pozornosti, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami
a predstavami strany, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia

(§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Právo (strany) a povinnosť (súdu) na náležité odôvodnenie
súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého jurisdikčného aktu (rozhodnutia). Rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé
a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, pričom rozsah tejto povinnosti sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho

súdupreľudsképrávatedanevyžaduje,abynakaždýargumentstranyboladanáodpoveďvodôvodnení
rozhodnutia. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS
209/04 vyslovil, že „Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne

dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany,
t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia“. Rovnako tak odvolací
súd v prípade potvrdenia rozsudku súdu prvej inštancie sa v princípe môže obmedziť na prevzatie

odôvodnenia podaného súdom prvej inštancie (porovnaj rozsudok Helle proti Fínsku z 19. decembra
1997, sťažnosť č. 20772/92, Zbierka rozsudkova rozhodnutí 1997-VIII).

29. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd stotožňujúc sa s právnym posúdením, vykonaným
súdom prvej inštancie, k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní, dodáva, že aktívnu vecnú

legitimáciu má ten, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva.
V konaniach o ochranu dobrej povesti právnickej osoby má aktívnu vecnú legitimáciu ten, kto je
nositeľom takého práva. Aktívne legitimovanými sú nositelia práva na ochranu dobrej povesti, teda
právnické osoby, proti ktorým bolo zasiahnuté do dobrej povesti. Právnická osoba je na podanie žaloby
na ochranu osobnosti legitimovaná po dobu jej trvania, pretože, v prípade zániku právnickej osoby sa

nemožno dožadovať ochrany jej dobrej povesti. Môže pritom nastať aj situácia, keď pôvodca zásahu
nespôsobí ujmu na dobrej povesti iba jednej právnickej osobe, ale oprávnených subjektov bude viac.
V takom prípade majú možnosť brániť svoju dobrú povesť súdnou cestou všetky poškodené subjekty,
či už súčasne alebo každý z nich zvlášť, nezávisle na sebe. Zároveň je potrebné dodať, že súd prvejinštancie správne poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/59/2023, z ktorého
vyplýva, že nie je potrebné, aby difamačný výrok obsahoval celé a presné označenie obchodného
mena dotknutej právnickej osoby, ale postačuje, ak výrok obsahuje také identifikačné znaky právnickej

osoby, prostredníctvom ktorých možno túto osobu spoľahlivo a dostatočným spôsobom identifikovať
aj bez uvedenia celého obchodného mena. Dotknutá osoba nemusí byť v prejave presne označená,
ale postačuje uvedenie takých údajov, ktoré navodzujú spojitosť s určitou právnickou osobu. Uvedené
v danom prípade naplnené bolo, nakoľko už v prvom príspevku žalovaná uviedla D. C. A. I. v spojitosti
s „omámeným“ dievčaťom na toaletách a podniknutí ďalších krokov. Následne uviedla, že „spikol

mi v piatok drink“ v ďalšom príspevku a na reakciu žalobcu dodala, že „cielom bolo najst dievca
ktore u vas bolo odpadnute na zachodoch a my sme boli pri tom. Vtedy sme si neuvedomovali ze
sa nieco podobne moze stat aj dalej. A. si ze by malo byt nasim spolocnym zaujmom zistit kto
podhadzuje drogy do poharov na kolko vam poviem ze nic prijemne to nebolo a stale nie je. Do vaseho
podniku sme zavitali dva krat a nasim ucelom bolo sa zabavit...“. V ďalšej správe uviedla: „v ziadnom
pripade som si nepredstavovala ze od vas odidem zdrogovana tak ako sa bohuzial stalo...“. Následne

žalobca jednoznačne v konaní preukázal, že je prevádzkovateľom podniku D., C., F. dôsledku čoho
súd prvej inštancie správne ustálil, že má nielen aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ale
aj preukázal zásah do dobrej povesti difamačnými výrokmi zo strany žalovanej. Bolo na žalovanej,
aby preukázala, že ňou uvádzané skutočnosti neboli difamačné, ale pravdivé. K tomuto však dôkazné
bremeno neuniesla. Namiesto toho žalovaná poukazovala na iné recenzie, možné ohroziť povesť

žalobcu, čo však nebolo predmetom daného sporu, a preto súd prvej inštancie správne ustálil, že
žalovaná neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala pravdivosť ňou tvrdených skutočností, ako ani
žalobcovu zlú povesť. Nikto nespochybňuje, že žalovaná mohla byť intoxikovaná, avšak nepreukázalo
sa, že by sa to stalo „podhodením drogy do pohárov“ v podniku D., C.. Nemožno tiež súhlasiť s
výkladom žalovanej, týkajúcim sa toho, že keď nespomenula právnickú osobu, ale len podnik, ktorý

nemá právnu subjektivitu, nemohla zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby. Takýto výklad by
znamenal, že subjekty bez právnej subjektivity prevádzkované právnickou osobou by nemali nárok na
ochranu dobrej povesti a bolo by možné o nich šíriť akékoľvek difamačné výroky. Okrem toho odvolací
súd má tiež za to, že ospravedlnenie je správne adresované žalobcovi ako právnickej osobe, avšak
text ospravedlnenia sa týka podniku žalobcu, nakoľko ten bol spomenutý v difamačných výrokoch, preto

ani táto odvolacia argumentácia žalovanej neobstála. Naviac, treba dodať, že podnik je v zmysle §
118 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilým predmetom právnych vzťahov, teda je aj spôsobilým
predmetom ospravedlnenia. V zmysle Občianskeho zákonníka je tiež podnik zaradený do kategórie
hromadných vecí, pričom právo k podniku ako majetku sui generis je v zmysle článku 20 ods. 1 Ústavy
SR chránené ako právo vlastnícke. Podnik pritom tvoria hmotné, osobné a nehmotné zložky podnikania,

ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo vzhľadom na svoju povahu majú slúžiť prevádzkovaniu podniku.
Podnik je teda hospodárska jednotka, bez právnej subjektivity, patriaca podnikateľovi, prostredníctvom
ktorej vytvára zisk. Narušenie povesti podniku, teda aj podľa názoru odvolacieho súdu, je spôsobilé
zasiahnuť do dobrej povesti právnickej osoby, a to bez ohľadu na to, či táto právnická osoba bola
aj konkrétne uvedená. Na zásah do dobrej povesti právnickej osoby je pritom postačujúce uvedenie

podniku, ktoré následne má byť aj predmetom (nie subjektom) ospravedlnenia tak, ako je to správne
uvedené aj v predmetom konaní. Právnická osoba je teda subjekt oprávnený konať za podnik (musí mať
právnu spôsobilosť) a podnik je predmetom konania právnickej osoby (nemusí mať právnu spôsobilosť).
Rovnako tak odvolací súd mal za to, že jednotlivé príspevky bolo potrebné hodnotiť nielen jednotlivo, ale
aj vo vzájomnej súvislosti, pričom súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a tento podriadil aj pod

správnu právnu normu. Bolo pritom prihliadnuté aj na časový súvis a ten jednoznačne aj podľa názoru
odvolacieho súdu odôvodňoval nielen spojitosť príspevkov so žalobcom, ale aj ich difamačný charakter.
Pravdivosť svojich príspevkov žalovaná nepreukázala, teda neuniesla dôkazné bremeno. Dobrá povesť
je pritom právnou kategóriou, abstraktným pojmom. Dobrou povesťou disponuje každá právnická osoba
bez ohľadu na to, či ide o globálnu korporáciu využívajúcu detskú prácu alebo o neziskovú organizáciu

sledujúcu ušľachtilé zámery. Konkrétne konanie právnickej osoby, ktoré v očiach jej zmluvných partnerov
aleboverejnostispochybňujejejdôveryhodnosť(neplneniezmluvnýchčizákonnýchpovinností),savšak
prejaví pri postihovaní vyjadrení, ktoré môžu predstavovať zásah do jej dobrej povesti. Zásah do dobrej
povesti môže predstavovať v zásade každé neoprávnené alebo nesprávne tvrdenie o právnickej osobe,
napríklad očierňujúce vyhlásenie. Nie je vylúčené, že za zásah do dobrej povesti sa bude považovať

aj pravdivé vyhlásenie o právnickej osobe. Vždy však musí ísť o zásah takej intenzity, ktorú už nie je
možné v demokratickej spoločnosti tolerovať. V sporoch o ochranu dobrej povesti (podobne ako osobnej
cti) sa vyvažuje záujem na ochrane dobrej povesti na jednej strane a sloboda prejavu na strane druhej.Rozsah a nároky vyplývajúce z porušenia dobrej povesti sa posudzujú ako nároky z neoprávneného
použitia názvu právnickej osoby.

30. Odvolací súd mal preto za to, že súd prvej inštancie správne posudzoval, či tvrdenia žalovanej
zasiahli do dobrej povesti žalobcu a či takýto zásah bol objektívne spôsobilý vyvolať ujmu na
dobrej povesti žalobcu bez potreby toho, že následok skutočne aj nastal. Uvedené správne podrobil
testu proporcionality, nakoľko došlo k stretu subjektívneho práva žalobcu a práva slobody prejavu
žalovanej a ustálil, že tvrdenia žalovanej boli objektívne spôsobilé vyvolať negatívny zásah do dobrej

povesti žalobcu. Následne správne súd prvej inštancie považoval za primerané zadosťučinenie –
ospravedlnenie tak, ako ho vymedzil vo výroku I., preto odvolací súd vyhodnotil rozsudok súdu prvej
inštancie vo výroku I. ako vo výroku vecne správny a postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ho potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP
v súvislosti s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešnej žalovanej. O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia o odvolaní v zmysle § 262 ods.
2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

32. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).