Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 29, 2024

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/49/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1422201868
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2024:1422201868.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: žalobcov: 1. A. B.

C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX F., 2. B. G. B., H. I., nar. XX.X.XXXX, bytom J.
XX, XXX XX F., zastúpená splnomocneným zástupcom Ing. Mgr. Petrom Marčákom, trvale bytom D. E.
X, XXX XX F. (žalobcom v 1. rade), proti žalovaným: 1. B. D. K., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom L. XXX,
XXX XX M. N., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Dlugolinský, advokát AK, Levočská 1, Stará Ľubovňa,
2. D. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. X, XXX XX E. N., 3. B. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O.
X, XXX XX E. N., žalovaní v 2. a 3. rade zastúpení splnomocnenou zástupkyňou P. L., trvale bytom D.
XXXX/XX, XXX XX C., v konaní o určenie vzniku vecného bremena k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným v 1., 2. a 3. rade priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť
žalobcovia v 1. a 2. rade, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nadobudli oprávnenie z vecného bremena in
rem spočívajúceho: 1. v práve vstupu, prechodu, vjazdu a prejazdu, osôb, motorových vozidiel, strojov
a mechanizmov cez pozemky, vrátane práva odstaviť na pozemkov motorové vozidlá pre krátkodobé

parkovanie a za účelom vykládky a nakládky tovarov, 2. v práve stavby, vedenia, uloženia a prevádzky
inžinierskych sietí (rozvody, kanalizácie, elektriny, plynu, telekomunikačných a dátových sietí), vrátane
práva napojenia na jestvujúce inžinierske siete v stanovených bodoch napojenia a spočívajúce v práve
vstupu, prechodu, vjazdu a prejazdu osôb, motorových vozidiel, strojov a mechanizmov cez pozemky
z dôvodu realizácie stavby, opráv, úprav, údržby a rekonštrukcie inžinierskych sietí, ktorého výkon je
povinná strpieť žalovaná v 1. rade a každý ďalší vlastník nehnuteľnosti, a to pozemkov parcela KN C
č. 976/2, KN C č. 976/4, zapísané na LV č. XXXX kat. územia E. N., a to na tých častiach parciel KN C

č. 976/2 a č. 976/4, ktoré boli pôvodne parcelou č. 1924/3 a ktoré sú jednoznačne určené a definované
geometrickým plánom, na základe ktorého parcela č. 1924/3 vznikla odčlenením od pôvodnej parcely
č. 1924 a ktorého výkon sú povinní strpieť i žalovaní v 2. a 3. rade na parcele KN C č. 986/1 vedenej
na LV č. XXXX kat. územia E. N., a to na tej časti parcely č. 986/1, ktorá bola pôvodne parcelou č.
5475/3 a ktorá je jednoznačne určená a definovaná geometrickým plánom, na základe ktorého parcela
č. 5475/3 vznikla odčlenením od pôvodnej parcely č. 5475.

2.1 Žalobu dôvodili tým, že sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN C 966/2, každý v 1-ine. Túto
parcelu – záhradu užíval neb. otec žalobcu v 1. rade do roku 1999, pričom prístup k tejto parcele bol
jedine, po dnes už zaniknutej ulici Červenej armády. Časť tejto prístupovej ulice Červenej armády -
parcela č. 1924/3 bola podľa žalobcov neoprávnene, nezákonne vydržaná z pôvodnej parcely 1924,pričom na vydržaní sa spolupodieľalo i Mesto Stará Ľubovňa, keď udelilo súhlas na vydržanie pre Q. F.,
ktorá však nemohla nikdy nerušene a sama užívať parcelu č. 1924/3.
2.2 Žalovaná v 1. rade kúpila parcelu č. 1924/3 v roku 2014, pričom dovtedy bola v katastrálnej mape

parcela č. 1924/3 vyznačená ako mestská ulica – miestna komunikácia. Postupne žalovaná v 1. rade
včlenila parcelu č. 1924/3 do parcely č. 976/2, čím parcela č. 1924/3 zanikla a z novovytvorenej parcely
č. 976/2 odčlenila žalovaná v 1. rade novú parcelu 976/4.
2.3 Žalobcovia uviedli, že nemajú bližšie vedomosti o tom, akým spôsobom sa stala súčasťou parcely
č. 968/1 druhá časť mestskej komunikácie – ul. Červenej armády, ktorá bola pôvodne označovaná ako

parcela mpč. 5475/3. Žalovaní v 2. a 3. rade však v roku 2002, v čase nadobudnutia nehnuteľnosti
parcely č. 986/1, podľa názoru žalobcov, veľmi dobre vedeli, že do uvedeného pozemku bola včlenená aj
časť pôvodnej ulice Červenej armády, ktorá zabezpečovala prístup k záhrade žalobcov parcele č. 966/2.
2.4 Skutočnosť, že prístup k záhrade žalobcovia už nemajú, zistil žalobca v 1. rade až v roku 2018.
Následne sa žalobca snažil zistiť, ako sa mestský majetok mohol dostať do súkromného vlastníctva,
osobne i písomne kontaktoval vlastníkov – žalovaných s cieľom dohodnúť sa s nimi.

2.5 Žalobcovia uviedli, že sa domáhajú zriadenia vecného bremena na základe rozhodnutia súdu podľa
ust. § 135c ods. 3 a § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka. Zároveň uviedli, že odmietajú nároky
obmedzovaných vlastníkov na finančnú kompenzáciu za zriadenie vecného bremena, pretože časť
pozemkov, na ktorých žiadajú zriadiť vecné bremeno sa dostala do súkromného vlastníctva podvodným
konaním.

2.6 Určenie vecného bremena na ťarchu žalovanej v 1. rade - na parcelách č. 976/2 a 976/4 žiadajú
žalobcovia na tých častiach parcely, ktoré boli pôvodne zaniknutou parcelou č. 1924/3 a ktoré sú
definované geometrickým plánom, na základe ktorého parcela č. 1924/3 vznikla. Vo vzťahu k žalovaným
v 2. a 3. rade žiadajú určiť vecné bremeno žalobcovia na parcele č. 986/1 v tej časti, ktorá bola pôvodne
zaniknutou parcelou č. 5475/3, a ktorá vznikla geometrickým plánom, na základe ktorého parcela č.

1924/3 vznikla. V tomto smere žalobcovia žiadali, aby si súd zabezpečil uvedené geometrické plány.
2.7 V podaní zo dňa 15.1.2024 žalobcovia rozšírili žalobu o výrok, ktorým žiadali, aby súd uložil
povinnosť žalovanej v 1. rade na vlastné náklady zbúrať a odstrániť stavby (garáž a plot) realizované
na pôvodnej parcele KN C č. XXXX/X.

3. Žalovaná v 1. rade v písomných vyjadreniach uviedla, že na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad
bol povolený 25.9.2014, sa stala vlastníčkou parciel KN č. 975, 976/1, 976/2, 976/3 zapísaných na
LV č. XXX a parciel KN C č. 979/1, č. 1924/3 zapísaných na LV č. XXXX a stavby číslo súpisné
339. V čase kúpy ani na jednom z listov vlastníctva predávajúcich nebolo vyznačené vecné bremeno
práva cesty, alebo iné právo, ktoré by zakladalo povinnosť predávajúcim trpieť vecné bremeno, ktorého

sa dovolávajú žalobcovia. Pozemok v roku 2014 bol oplotený a bolo zjavné, že pozemky nikto iný
okrem predávajúcich neužíva a nie je uplatňované právo prechodu k susediacim nehnuteľnostiam. Po
odkúpení nehnuteľností žalovaná v 1. rade realizovala zmenu dokončenej stavby a vystavila na parcele
č. 976/4 garáž, pričom všetky stavby boli riadne kolaudované stavebným úradom. Poukázala na to, že
žalobca nadobudol vlastníctvo k parcele 966/2 na základe rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa

sp. zn. 5C/209/2005. V tom čase parcelu č. 1924/3 vlastnila Q. F. a žalobca v 1. rade po rozhodnutí
súdu sa žiadnym spôsobom nedomáhal práva prechodu alebo prejazdu po tomto pozemku. Uviedla, že
v roku 2019 žalobca v 1. rade prostredníctvom jej manžela ponúkol parcelu 966/2 na predaj za sumu
100,- eur/m2, ktorú neakceptovala, pretože tento pozemok nevyhnutne nepotrebuje a cena je podľa jej
názoru neprimeraná. K samotnému návrhu zriadenia vecného bremena žalovaná v 1. rade uviedla, že

žalobcovianiesúvlastníkmižiadnejstavbyumiestnenejnapozemkuparceleč.966/2atedasúdnemôže
zriadiť vecné bremeno k stavbe. Taktiež je toho názoru, že žalobcovia nemohli právo zodpovedajúce
vecnému bremenu nadobudnúť ani výkonom práva – vydržaním.

4. Žalovaní v 2. a 3. rade v písomných vyjadreniach uviedli, že nehnuteľnosť – parcelu č. 968/1 a stavbu

na parcele č. 968/2 vedené na LV č. XXXX kat. územia E. N. nadobudli na základe kúpnej zmluvy
z 11.6.2002 od výlučného vlastníka SR – Nemocnice s poliklinikou Stará Ľubovňa. V čase kúpy nemali
žiadnuvedomosťotom,abycezparceluč.968/1prechádzalaparcela č.5475/3,ktorábymalabyťdruhá
časť miestnej komunikácie – ul. Červenej armády. V roku 2004 došlo k oprave chyby v katastrálnom
operáte, pričom pôvodná výmera parcely 986 sa znížila o 57 m2 a táto výmera bola pričlenená k parcele

979/1. Preto domnienka žalobcov, že žalovaní v 2 a 3 rade si pripojili parcelu 5475/3 k pôvodnej parcele
986, nie je pravdivá. Poukázali na postoj žalobcu v 1. rade, ktorý najprv sa pokúsil žalovaným predať
svoj pozemok, parcelu č. 966/2. Nakoľko však žalovaní v 2. a 3. rade neprejavili záujem o kúpu, podal
žalobca žalobu na súd žalobu o určenie vzniku vecného bremena. Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, žeod roku 2002, t. j. za 21 rokov nepostrehli, aby počas tejto doby žalobca sa o parcelu č. 966/2 staral –
udržiaval, kosil ju. Žiadali, aby súd žalobu zamietol.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa strany sporu zúčastnili. Žalobcovia i žalovaní zotrvali
na svojich písomných vyjadreniach a skutočnostiach v nich uvedených. Na pojednávaní súd nepripustil
rozšírenie žaloby o výrok, ktorým žalobcovia žiadali, aby žalovanej v 1. rade bola uložená povinnosť
zbúrať stavby na parcele č. 1924/3.

Zákonné ustanovenia aplikované vo veci a právna teória:
6. Podľa čl. 20 ods. 1 Ú stavy Slovenskej republiky každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

7. Podľa § 3 Civilného sporového poriadku súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné

súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány.

8. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

9. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

10. Podľa § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na
nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace,

pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Ak tým
vznikne škoda na pozemku alebo na stavbe, je ten, kto škodu spôsobil, povinný ju nahradiť; tejto
zodpovednosti sa nemôže zbaviť.

11. Podľa § 135c ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku,

hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na
náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné,
prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť
za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

12. Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.

13. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka ak nie je vlastník stavby zároveň
vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na
návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty
cez priľahlý pozemok.

Súd dospel k záveru:
14. Z vykonaného dokazovania je nesporné, že žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely KN
C č. 966/2, záhrada o výmere 142 m2, vedenej na LV č. XXXX kat. územia E. N., ktorú nadobudli na
základe rozhodnutia Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 5C/209/2022 z 15.1.2008, a to vydržaním

po ich právnych predchodcoch.

15. Taktiež je preukázané, že žalovaná v 1. rade je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností vedených na
LV č. XXXX, okrem iných i parciel KN C č. 976/2 a č. 976/4 kat. územia E. N., ktorými prechádzala
pôvodná parcela KN C č. 1924/3. Žalovaná v 1. rade nadobudla vyššie uvedené nehnuteľnosti na

základe kúpnej zmluvy v roku 2014 od rodiny F.. Nespornou skutočnosťou je i to, že žalovaní v 2. a 3.
rade sú výlučnými vlastníkmi parcely KN C č. 986/1 vedenej na LV č. XXXX kat. územia E. N., ktorú
nadobudli na základe kúpnej zmluvy v roku 2002 od SR - Nemocnica s poliklinikou Stará Ľubovňa. Súd
má preukázané, že pôvodná parcela č. EN 5475/3 bola neknihovanou parcelou, z ktorej geometrickýmplánom č. 10768394-133-97 bol odčlenený diel 9 a pričlenený k novovytvorenej parcele KN C č. 1924/3.
Následne geometrickým plánom č. 68/2016 bola parcela KN C č. XXXX/X zlúčená s parcelou KN C č.
976/2 (č.l.99).

16. Predmet konania žalobcovia vymedzili tak, že sa domáhajú vecného bremena v zmysle § 151o ods.
3 Občianskeho zákonníka, spočívajúceho v prechode, prejazde cez pôvodnú parcelu 1924/3 a pôvodnú
parcelu 5475/3 a zároveň žiadali zriadenie vecného bremena v práve stavby, uloženia, vedenia
a prevádzky inžinierskych sietí (voda, plyn, elektrina, telekomunikačné a dátové siete). Žalobcovia

v žalobe uviedli, že sa domáhajú zriadenia vecného bremena (č.l. 29) a v navrhovanom výroku žaloby
uviedli, že sa domáhajú určenia, že nadobudli právo vecného bremena in rem (č.l. 30 rub).

17. Žalobcovia v písomných vyjadreniach detailne popísali ich domnienky, na základe ktorých malo
podľa ich názoru dôjsť k podvodnému – nezákonnému vydržaniu parcely č. 1924/3 (v súčasnosti vo
vlastníctve žalovanej v 1. rade), ktorá mala v minulosti slúžiť ako prístupová cesta – ul. Červenej

armády, okrem iného i k pozemku žalobcov, parcele č. 966/2, ako i nezákonnému zániku pôvodnej
parcely EN 5475 kat. územia E. N.. Predmetom konania však nie je určenie neplatnosti vydržania
parcely KN C č. XXXX/X ani pôvodnej parcely EN č. 5475, a naviac žalobcovia by ani neboli aktívne
legitimovaní domáhať sa takéhoto určenia, nakoľko domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je,
je možné, ak je na tom naliehavý právny záujem (§ 137 písm. c/ CSP) a žalobca preukáže aktívnu

vecnú legitimáciu. Vecnú legitimáciu vymedzuje výlučne právo hmotné. Nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že niekto, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného práva alebo o ktorom žalobca tvrdí,
že je nositeľom hmotnej povinnosti, nie je nositeľom hmotného práva alebo hmotnej povinnosti, o ktoré
v konaní ide. Žalobcovia nie sú oprávnení sa domáhať určenia, že došlo k nezákonnému vydržaniu
parcely, ktorej nie sú vlastníkmi, takéto oprávnenie má len ten, kto preukáže, že je vlastníkom spornej

nehnuteľnosti, ktorá bola vydržaná v rozpore s právnymi predpismi.

18. Predpokladom pre zriadenie vecného bremena súdom v zmysle § 151o ods. 3 Občianskeho
zákonníka, tzv. práva nevyhnutnej cesty, sú tri podmienky: 1. vlastník stavby nie je súčasne vlastníkom
priľahlého pozemku; 2. prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak; 3. neexistujú okolnosti,

ktoré zriadenie práva cesty vylučujú. Právo nevyhnutnej cesty je možné zriadiť len na základe žaloby
vlastníka stavby, ktorý nie je vlastníkom priľahlého pozemku. Súd v zmysle ustanovenia § 151o ods. 3
OZ nemá zákonnú možnosť zriadiť vecné bremeno cesty k pozemku, ktorá nie je zastavaná stavbou.
V prejednávanom prípade žalobcovia nie sú vlastníkmi stavby, ku ktorej by sa domáhali zriadenia
vecného bremena, tzv. práva nevyhnutnej cesty.

19. Vecné bremeno možno nadobudnúť i jeho výkonom - vydržaním. Vydržaním vzniká vecné bremeno
v prípadoch, kedy oprávnený držiteľ, t.j. ten, kto vykonáva právo pre seba v dobrej viere o tom, že mu
právo patrí, využíva tohto práva nepretržite po dobu desiatich rokov. V konaní žalobcovia výslovne
neuvádzali, že došlo k vydržaniu práva cesty a súd je toho názoru, že v danom prípade ani nie sú

splnené zákonné podmienky pre určenie, že došlo k vydržaniu práva cesty. Z vyjadrení žalovaných je
preukázané, že žalobcovia nevykonávali/nevyužívali „právo cesty“ k svojmu pozemku parcele č. 966/2.
Žalovaní v 2. a 3. rade uviedli, že od kúpy nehnuteľnosti, t.j. po dobu viac ako 21 rokov, nevideli žalobcov
na pozemku, resp. aby ho udržiavali, kosili a z vyjadrenia žalovanej v 1. rade vyplynulo, že pozemok
v roku 2014 kúpila oplotený, teda bez akejkoľvek cesty pre tretie osoby. Taktiež má súd preukázané,

že vlastníctvo žalovaných nebolo obmedzené, resp. zaťažené vecným bremenom. Tieto tvrdenia zo
strany žalobcov ani neboli rozporované, resp. nebol preukázaný opak a žalobcovia v tomto smere ani
nenavrhovali vykonať dôkazy.

20. Žalobcovia sa podanou žalobou ďalej domáhali zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve

stavby, vedenia, uloženia a prevádzky inžinierskych sietí (rozvody vody, kanalizácie, elektriny, plynu,
telekomunikačných a dátových sietí). Podľa ust. § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka je možné zriadiť
vecnébremenocesty,nievšakvecnébremenosinýmobsahom,atoanizapoužitiaanalogickejaplikácie
iných právnych predpisov, nakoľko takéto rozhodnutie by bolo nad rámec právomoci súdu (rozhodnutie
Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo/4211/2011, sp. zn. 22Cdo/2950/2019). V iných prípadoch, než ktoré

sú upravené v zákone, nemôže súd svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno, a to ani vtedy, keby
vzhľadom na okolnosti prípadu by sa javilo zriadenie vecného bremena nutným východiskom k jeho
riešeniu (rozsudok Najvyššie súdu ČR sp. zn. 22Cdo/1438/2004).21. V konaní ďalej bolo zo strany žalobcov poukázané na ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka
(podaniezodňa20.10.2022,č.l.29).Predmetnéustanoveniesavšaktýkasituácie,akjestavbazriadená
na cudzom pozemku a v prejednávanom prípade takáto situácia nevznikla.

22. Pre úplnosť súd uvádza, že ak by aj boli splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena
spočívajúceho v práve cesty, výrok, resp. rozsah určenia, v akom sa má vecné bremeno vykonávať tak,
ako to uviedli v žalobnom návrhu žalobcovia, neobstojí, nakoľko nie je vykonateľný, pre jeho neurčitosť
rozsahu, akým sa má právo vykonávať (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/29/2009, (R

28/1986), pričom žalobcovia o tejto skutočnosti boli zo strany súdu upovedomení v uznesení zo dňa
10.8.2022 (č.l.21).

23. Súd zamietol ďalšie návrhy na vykonanie dôkazov navrhované žalobcami i žalovanou v 1. rade,
nakoľko ich vykonanie by bolo nehospodárne a nesúvisiace s predmetom konania. Vzhľadom na
uvedené a popísané skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

24. Súd nepovažoval za potrebné vyjadrovať sa i k ostatným namietaným skutočnostiam, nakoľko svoje
rozhodnutie založil na vyššie uvedenom závere. V tomto smere poukazuje na rozhodnutia Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, III. ÚS 260/06, v zmysle ktorých všeobecný súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný

význam, bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

O trovách konania súd rozhodol takto:
25. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade boli v konaní plne úspešní, preto im súd priznal náhradu trov konania voči
žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne samostatným uznesením vyšší
súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.