Rozsudok – Poistenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 17, 2024

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 6C/57/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124253884
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Bauer

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2024:6124253884.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudcom Mgr. Martinom Bauerom v spore žalobcu: Náhradné vozidlo, s.r.o., IČO:

50 496 166, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 24/3911, právne zastúpený: ADVOKÁTI Müller § Dikoš,
s.r.o., IČO: 36 864 455, so sídlom v Žiline, Závodská cesta 3911/24, proti žalovanému: KOOPERATIVA
poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, o
zaplatenie 168 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 168 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 168 € od 15.03.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške
ktorej rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽaloboupostúpenouOkresnýmsúdomBanskáBystricavsúladesust.§14ods.3Zákonač.307/2016
Z.z. o upomínacom konaní, doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2024, sa žalobca voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 168 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 168 €
od 15.03.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že dňa 31.01.2024 došlo v Martine k
dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX/XX, C. (ďalej len „poškodený“). K vzniku

škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného. Poškodený nechal poškodené
motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne
nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 171/2024 zo dňa 07.02.2024, na
základektorejprenajalžalobcapoškodenémunáhradnémotorovévozidlo.Nájomtrvalod07.02.2024do
13.02.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla v autoservise až do ukončenia opravy a doručenia
krycieho listu, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a

nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. 1732024, splatnú dňa 28.02.2024 na sumu
974 € s DPH za 7 dní. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla,
na ktorých náhradu nesie zodpovednosť poistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju
budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov
na nájom náhradného vozidla na žalobcu. Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty

za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z faktúry vznikla
voči žalovanému pohľadávka vo výške 974 € s DPH, ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému.
Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla,
ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným. Žalovaný dňa 29.02.2024 poskytol žalobcovi poistnéplnenie vo výške 806 €. Žalovaný nedôvodne krátil poistné plnenie. Aktívnu vecnú legitimácia žalobcu v
obdobných súdnych sporoch ustálila i súdna prax, v zmysle ktorej skutočnosť, že došlo k prevodu práva
medzi žalobcom a poškodeným a súčasne k úhrade predmetnej faktúry započítaním. K postupovanej

pohľadávke žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné
motorové vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom
žalovaného, a teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného
spočívala v tom, že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého
bol poškodený donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada

nákladov za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol
z titulu poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo
očakávať, že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný
štýl v tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej
dopravy a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Dojednané nájomné
vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú

skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej bolo platne postúpené na žalobcu. Boli poškodeným nutne
a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky nemohol užívať
vlastné motorové vozidlo počas doby, keď sa po nevyhnutnú dobu nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku. S poukazom na vyššie uvedené sa žalovaný dostal

do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi. Žalovaný skončil šetrenie
poistnej udalosti dňa 28.02.2024. Poukázal na závery nálezu ÚS SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS
309/2020.

2. Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov Okresný súd Banská Bystrica platobným

rozkazom zo dňa 05.04.2024, sp. zn. 39Up/537/2024, vyhovel žalobe v celom rozsahu.

3. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas podaný odpor. Uviedol že nárok žalobcu
neuznáva v celom rozsahu. Má za to, že denná sadzba za prenájom náhradného vozidla bola dojednaná
vneprimeranejvýške.Dennúsadzbunemožnopovažovaťzaobvyklúcenuzaprenájomvozidlarovnakej

triedy danom mieste a čase ako je poškodené vozidlo. Zo zmluvy o nájme vyplýva, že denná sadzba
bola dojednaná vo výške 132 eur s DPH, pričom doba nájmu trvala 7 dní. Preto žalovaný priznal
sadzbu za denný nájom vo výške 108 eur s DPH na deň. Pri posudzovaní primeranosti ceny za denný
prenájom vychádzal z ceny, ktorá je obvyklá v danom mieste a čase za prenájom motorového vozidla
rovnakej triedy ako je poškodené motorové vozidlo. Použil vzorky cenníkov rôznych požičovní, ktoré

poskytujú prenájom vozidiel rovnakej kategórie. Taktiež má za to, že žalobca nemá nárok na úroky z
omeškania pretože nárok považuje za nedôvodný a neuznáva v celom rozsahu. Predložil súdu cenníky
autopožičovní. Cena za prenájom vozidla značky BMW 530d XDrive je v autopožičovni Caroffice za 1-2
dni vo výške 100 €/deň, pričom depozit za vozidlo je uvedený vo výške 1.000 €. Autopožičovňa Rai má
uvedený prenájom vozidla značky BMW 530d na obdobie 2-3 dní vo výške 100 €/deň, pričom cenovú

reláciu môže ovplyvniť poplatok za pristavenie/vrátenie vozidla. Internetová stránka prenájom24.sk
uvádza cenu za prenájom vozidla značky BMW 530d za cenu 90 €/deň od prenajímateľa RENOZ
autopožičovňa so sídlom Kopčianska 16, Bratislava.

4. Žalobca v rámci vyjadrenia k podanému odporu uviedol, že odpor považuje za nedôvodný a

neopodstatnený. Ak sa žalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel
v danom mieste a čase, tento účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného,
ktorá by svedčila jeho tvrdeniam. Prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom
rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko
z cenníkov autopožičovní nie je zrejmé, čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná cena

finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve sumu 108 €
s DPH, takýto postup považuje za svojvoľný a neopodstatnený. Výška denného nájmu sa odvíja okrem
iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla, s prihliadnutím na typ a kategóriu
poškodeného motorového vozidla. Žalovaný predložil tri cenníky autopožičovní, pričom autopožičovňa
Caroffice sídli v Tvrdošíne a RENOZ autopožičovňa sídli v Bratislave, teda nepreukazujú cenu za nájom

v danom mieste a sú absolútne irelevantné. Predložil súdu prehľad cien denného nájmu porovnateľných
vozidiel v regióne Žilina – motorové vozidlo BMW 520d vo výške 156 € s DPH (požičovňa Havana Cars).
Z cenníka spoločnosti MKcar vyplýva sadzba denného nájomného za zn. BMW 5 vo výške 172,80 €
s DPH. Žalobcom účtovaná výška denného nájomného v sume 132 € s DPH je cenou primeranou,obvyklou a teda uplatnený nárok žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných
vozidiel v danom mieste a čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo.

5. Žalovaný v duplike zotrval na podanom odpore. rozšíril svoju procesnú obranu o námietku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal že zo strany poškodeného došlo
ku skutočnému reálnemu vynaloženiu peňažných prostriedkov za prenájom náhradného vozidla, a
teda k vzniku nároku poškodeného na náhradu nákladov za prenájom vozidla. Žalovanému nie je
zrejmé ako je možné postúpiť nárok poškodeného na náhradu účelne vynaložených nákladov, ktoré

v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky ani skutočne reálne vôbec vynaložené neboli.
Nebola preukázaná úhrada faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného. Aby
poškodenému vznikol zákonný nárok na náhradu nákladov za prenájom vozidla je nevyhnutné, aby
zo strany poškodeného došlo k reálnemu vynaloženiu nákladov v súvislosti s prenájmom náhradného
vozidla, t.j. je nevyhnutné preukázať ujmu v majetkovej sfére poškodeného. Ak dlžník nezaplatil dlžnú
čiastku svojmu veriteľovi, nemôže úspešne uplatniť nárok na ich náhradu z titulu zodpovednej tretej

osoby za škodu, pretože mu škoda zatiaľ nevznikla, samotná existencia pohľadávky veriteľa voči
dlžníkovi ani súdne rozhodnutie o povinnosti dlžníka zaplatiť dlh nie je totiž skutočnou škodou ani
ušlým ziskom. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 07.02.2007, spisová
značka 25 Cdo 2744/2006, kde súd uvádza že len samotná suma, ktorú poškodený dlhuje svojmu
veriteľovi z titulu nájmu náhradného vozidla nie je ujmou, ktorá by už nastalo v jeho majetkovej sfére.

Povinnosť poškodeného ako dlžníka zaplatiť dlh svojmu veriteľovi vznikla z jeho záväzku zo zmluvy
o nájme náhradného vozidla a pokiaľ nebola splnená majetkový stav poškodeného sa o túto hodnotu
neznižuje. Na to, aby poškodenému vznikol nárok na náhradu škody v súvislosti s nájmom náhradného
vozidla je potrebné, aby poškodený žalovanému ako poisťovateľovi preukázal vznik reálnej ujmy v jeho
majetkovej sfére v súvislosti s nákladmi na prenájom. Až po tom čo by poškodený už žalovaného uplatnil

a preukázal nárok na náhradu škody v súvislosti s nájmom by poškodenému vznikol nárok domáhať
sa náhrady škody v súvislosti s prenájmom vozidla. Tento by bolo možné platne postúpiť zmluvou
o postúpení pohľadávky. V prípade samotnej škody na motorovom vozidle je situácia iná, nakoľko
skutočná škoda v zásade poškodenému vzniká už v okamihu poškodenia vozidla. Predmetom zmluvy o
postúpenípohľadávkytakbolopostúpenieneexistujúcejpohľadávkypoškodeného,t.j.nemožnéplnenie.

Spôsob zániku záväzku započítaním nemožno v žiadnom prípade stotožňovať so spôsobom zániku
záväzku splnením a samotnú dohodu o započítaní nemožno považovať za dohodu o spôsobe úhrady
faktúry poškodením či za dohodu o spôsobe úhrady odplaty za postúpenie pohľadávky, ale možno
ju považovať len za dohodu o zániku záväzku na zaplatenie faktúry za nájom a zániku záväzku na
úhradu za postúpenie pohľadávky iným spôsobom ako splnením. Obdobný názor zaujal v skutkovo

odlišnej veci aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí zo dňa 23.08.2023 spisovej značky 4
Obdo 30/2022. Žalovaný má za to, že uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nedošlo žiadnom
prípade k úhrade faktúry za prenájom náhradného vozidla zo strany poškodeného a k vzniku škody na
strane poškodeného. Nesplnený záväzok poškodeného voči žalobcovi zanikol na základe vzájomného
započítania pohľadávok prípade, ak by dohoda o vzájomnom započítaní pohľadávok bola dodatočne

vyhlásená za neplatnú tak táto skutočnosť by nemala za následok, že zmluvné strany sú povinné
vrátiť si nejaké skutočne reálne poskytnuté plnenie ale neplatnosť dohody o vzájomnom započítaní
by mala za následok len to, že sa obnovuje existencia pohľadávok a im zodpovedajúcim záväzkom.
Právny inštitút započítania ta predstavuje právnu fikciu, pri ktorej nedochádza k žiadnemu skutočnému
plneniu, ale dochádza tu len k zániku vzájomne započítaných pohľadávok. Nakoľko poškodený faktúru

za prenájom vozidla žalobcovi reálne nikdy neuhradil a jeho nesplnený záväzok mal zaniknúť na
základe vzájomného započítania pohľadávok tak zmluvou o postúpení pohľadávky bola postupovaná
neexistujúca pohľadávka poškodeného. Hoci v prípade rozsudku Najvyššieho súdu spisovej značky 4
Obdo 30/2022 išlo o skutkovo odlišnú vec, žalovaný má za to, že tam uvedené závery sú aplikovateľné
aj v tomto prípade. skutočnosť, že žalovaný dobrovoľne z titulu existencie jeho záväzku voči škodcovi

čiastočne plnil na základe žiadosti poškodeného na účet žalobcu je z hľadiska aktívnej vecnej legitimácie
je úplne bezvýznamná a irelevantná. Žalobca sa odvoláva na zápas sa do náhrady skutočnej škody,
avšak listinných dôkazov nevyplýva žiadna skutočná reálna škoda, ktorá mala poškodenému vzniknúť
v súvislosti s prenájmom náhradného vozidla. Účelom zákona o PZP nie je preplácanie neuhradených
faktúr za prenájom náhradných vozidiel.

6. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý nepožiadal o odročenie
pojednávania. Súhlasil, aby súd vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti.7. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise zistiac nasledovný skutkový stav:

8. Zo zmluvy o nájme č. 171/2024 zo dňa 07.02.2024 uzatvorenej medzi žalobcom ako prenajímateľom

a poškodeným ako nájomcom vyplýva, že došlo k prenájmu motorového vozidla zn. BMW X1, EČV: D.
XXXXX. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 07.02.2024 do 13.02.2024 s dohodnutým zmluvným
nájomnýmvovýške132€sDPH/deň.Zároveňboldojednanýpoplatokzapristavenieaodobratievozidla
vo výške 50 € s DPH.

9. Z čestného prehlásenia poškodeného zo dňa 13.02.2024 vyplýva, že mal od žalobcu prenajaté vozidlo
zn. BMW X1, EČV: D. XXXXX, v období od 07.02.2024 do 13.02.2024, až do doručenia krycieho listu
poisťovňou. Po dobu opravy vozidla nemal k dispozícii iné vozidlo.

10. Z potvrdenia obch. spol. MD - Bavaria Žilina, s.r.o. vyplýva, že poškodené motorové vozidlo bolo
prevzaté do autoservisu za účelom opravy dňa 07.02.2024 a po ukončení opravy a doručení krycieho

listu dňa 12.02.2024 bolo odovzdané držiteľovi dňa 13.02.2024.

11. Faktúrou č. 1732024 zo dňa 13.02.2024 žalobca vyfakturoval poškodenému cenu za prenájom
náhradného vozidla podľa zmluvy o nájme č. 171/2024, a to vozidla zn. BMW X1, EČV: D. XXXXX, od
07.02.2024 do 13.02.2024, t. j. za 7 dní, v celkovej výške 974 € s DPH, pričom pozostáva z cena nájmu

vo výške 924 € s DPH a poplatku za pristavenie a prevzatie vozidla vo výške 50 € s DPH.

12. Zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou dňa 13.02.2024 medzi žalobcom ako postupníkom
a poškodeným ako postupcom došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému z titulu nároku
na náhradu účelne vynaložených nákladov za užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so

škodovou udalosťou zo dňa 31.01.2024 na vozidle zn. BMW 5, EČV: B. XXXXX. Postúpenie pohľadávky
je odplatné, pričom odplata za postúpenie pohľadávky je vo výške 974 € s DPH. Zmluvné strany sa
dohodli, že došlo k započítaniu ich vzájomných nárokov, a to nároku na úhradu odplaty za postúpenie
pohľadávky a nároku na úhradu nájomného za náhradné vozidlo, podpisom zmluvy. Žalobca si bude
pohľadávku vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet.

13. Oznámením zo dňa 13.02.2024 poškodený oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu.

14. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.02.2024 žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 28.02.2024
ukončil šetrenie poistnej udalosti. Poistné plnenie je v celkovej výške 806 €. Bola priznaná denná sadzba

nájmu vo výške 108 € s DPH/deň a poistné plnenie bolo krátené o sumu 168 €.

15. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe v celom rozsahu. Vo svojom
poslednom vyjadrení žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. V dôsledku rozhodovacej
praxe súdov má za to, že je daná aktívna legitimácia žalobcu.

16. Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo
poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je
to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Zákon o PZP“) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa 4 ods. 2 písm. b) Zákona Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za
neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením,

zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 11 ods. 6 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokomna náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

Podľa § 11 ods. 7 Zákona o PZP Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po
skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 11 ods. 8 Zákona o PZP Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť

poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.15a)
Podľa § 15 ods. 1 Zákona o PZP Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi20) a je povinný tento nárok
preukázať.21)
Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 526 ods. 1, 2 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.

Podľa § 580 OZ Ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 663 OZ Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky2) platná k prvému dňu omeškania s

plnením peňažného dlhu.

17. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
žalobe vyhovel v celom rozsahu, nakoľko mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa voči žalovanému
domáhal zaplatenia sumy 168 € titulom neuhradených nákladov za prenájom náhradného motorového

vozidla. Žalobca pohľadávku nadobudol od poškodeného na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorú skutočnosť poškodený ako postupca oznámil žalovanému ako dlžníkovi. Poškodený postúpil
na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej udalosti, ktorá je spôsobilá na
postúpenie. V konaní bol preukázaný vznik škody a aj jej výška. Skutočnú škodu, ktorá spočíva
v nákladoch na vypožičanie alebo prenájom motorového vozidla, ktoré prevyšuje náklady na prevádzku

vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť len v rozsahu, v akom boli tieto náklady
nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci zodpovedajúcej poškodenej veci.
Škodu spočívajúcu v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu
v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol použiť
v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť

v rozsahu nevyhnutne a účelne vynaložených nákladov. Škoda predstavuje požičovné zaplatené za
vypožičanie vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím
vlastného vozidla. Zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len v rozsahu, v akom boli náklady
nevyhnutne a účelne vynaložené na vypožičanie náhradnej veci. Zo zmluvy o prenájme motorového
vozidla vyplýva, že právny predchodca žalobcu mal prenajaté náhradné motorové vozidlo zn. BMW X1

na obdobie od 07.02.2024 do 13.02.2024 s dohodnutým zmluvným nájomným vo výške 132 € s DPH/
deň. Zároveň bol dojednaný poplatok za pristavenie a odobratie vozidla vo výške 50 € s DPH. Žalovaný
namietalvýškudennéhoprenájmu.Zaprimeranúdennúsadzbuprenájmupovažovalsumu108€sDPH/
deň. O sumu 168 € (24 € x 7 dní) tak krátil poistné plnenie. V priebehu sporu namietal aj aktívnu vecnú
legitimáciu žalobcu z dôvodu, že postúpenie pohľadávky považoval za neplatné, keďže došlo k zániku

vzájomných pohľadávok.

18. Je pravdou, tak ako uvádzal žalovaný, že zodpovedný subjekt je povinný nahradiť túto škodu len
vrozsahu,vakombolinákladynevyhnutneaúčelnevynaloženénavypožičanienáhradnejveci.Kráteniepoistného plnenia zo strany žalovaného však súd považuje za nedôvodné. Súd považuje žalobcom
uplatnenú výšku denného prenájmu za primeranú. Zo stranami predložených cenníkov autopožičovní je
zrejmé, že cena nájmu obdobných vozidiel môže byť nižšia ako aj vyššia. Žalovaný neuniesol dôkazné

bremeno ohľadne obvyklej výšky ceny nájmu. Ním predložené cenníky nekorešpondujú s daným
miestom. Predložil cenníky autopožičovní, kde je požadovaný depozit 1.000 €, ktorého výška prekračuje
aj samotnú výšku prenájmu. Nie je možné od poškodeného spravodlivo požadovať, aby vynakladal
depozit v takejto výške, hľadal požičovňu na území SR za účelom čo najnižšieho nájmu, aby vyhovel
požiadavkám poisťovne a znášal náklady za pristavenie/vrátenie vozidla alebo iné vopred neuvedené

náklady. Nie je zrejmé, aká by bola výška prenájmu, ak by malo byť vozidlo pristavené poškodenému
v čase reálneho začatia nájmu a na príslušné miesto. Navyše poškodený v čase uzatvárania zmluvy
o nájme nemá vopred vedomosť, aká bude skutočná dĺžka opravy poškodeného vozidla, čo taktiež
ovplyvňuje výšku denného nájmu. Vznikom poistnej udalosti sa poškodený náhle ocitol v stave ním
nezavineného diskomfortu. Bolo by neprimerané poškodeného zaťažovať, keďže už stav poškodenia je
záťažovým a výrazne obmedzujúcim stavom, a požadovať od neho, aby vyhľadával požičovňu podľa

požiadaviek žalovaného. Výška priznanej škody predstavuje výdavky, ktoré by poškodenému nevznikli,
ak by mohol používať vlastné motorové vozidlo. Pri určovaní výšky škody sa vždy vychádza z konkrétnej,
skutočnejškody.Niezhypotetickýchvýpočtovžalovaného.Akmážalovanýzato,žebyvedelzabezpečiť
nižšiu sadzbu nájomného, nič mu nebráni, aby si zmluvne zabezpečil autopožičovne pre obdobné účely.

19. Vo vzťahu k žalovaným namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu má súd za to, že žalobca
je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Zmluva o postúpení pohľadávky neodporuje právnym
predpisom. Poškodený postúpil na žalobcu pohľadávku z titulu neuhradenej pohľadávky z poistnej
udalosti, ktorá je spôsobilá na postúpenie. Zmluvné strany sa dohodli na odplatnom postúpení
pohľadávky a výška odplaty bola dohodnutá vo výške sumy neuhradenej faktúry za nájom. Zároveň

dojednali započítanie vzájomných nárokov, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzkov, t.j. nároku
na zaplatenie faktúry za prenájom a nároku na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, a to
okamihom podpisu zmluvy. Samotný nárok na zaplatenie náhrady škody spočívajúcej v neuhradenom
poistnom plnení však nezanikol. Zanikla pohľadávka žalobcu voči poškodenému za prenájom vozidla
a pohľadávka poškodeného spočívajúca v odplate za postúpenú pohľadávku. Nemohlo dôjsť k zániku

nároku na úhradu postúpenej pohľadávky spočívajúcej v neuhradenom poistnom plnení, nakoľko
základom započítania ako to má na mysli žalovaný sú dva záväzky medzi rovnakými subjektmi, pričom
veriteľ jednej pohľadávky je vo vzťahu k tomu istému dlžníkovi súčasne dlžníkom druhej pohľadávky,
ktorej veriteľom je dlžník prvej pohľadávky. Pri pohľadávke poškodeného voči žalovanému z titulu
poistného plnenia ako dlžník nevystupuje žalobca, ale žalovaný. Síce zmluvou o postúpení pohľadávok

došlo k započítaniu pohľadávok medzi žalobcom a poškodeným a tým aj k zániku týchto pohľadávok,
avšak toto započítanie sa nedotýkalo pohľadávky poškodeného voči žalovanému, pretože absentuje
prvok vzájomnosti. Vzájomným započítaním medzi dvoma subjektmi predsa nemôže dôjsť k zániku
pohľadávky vo vzťahu k tretiemu subjektu. Započítanie pohľadávok sa považuje za legálny spôsob
zániku pohľadávky, ktorý nahrádza plnenie. Komplikovaný spôsob prevodu hotovosti z poškodeného

na žalobcu a následne zo žalobcu na poškodeného je možné v zmysle platnej právnej úpravy nahradiť
úkonom započítania. K úhrade nájomného poškodeným voči žalobcovi došlo formou započítania, čo
predstavuje jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. jeden zo spôsobov úhrady peňažnej pohľadávky.
Poukaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/30/2022 nie je náležitý, nakoľko
ako aj sám žalovaný uznal, že vychádza z odlišného skutkového stavu. Okrem iného súd v predmetnom

konaní posudzoval dohodu o započítaní vzájomných pohľadávok, ktorá bola súčasťou kúpnej zmluvy,
teda iného právneho úkonu. V predmetnom konaní však žalobca s poškodeným uzavreli samostatnú
zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorá bola samostatným právnym úkonom a nie právnym úkonom,
ktorý by bol súčasťou iného právneho úkonu. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu mal za preukázanú aj
samotný žalobca, ktorý čiastočne plnil priamo na účet žalobcu. Zákonný nárok na náhradu nákladov

účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla voči žalovanej tak zostáva zachovaný, zmenila
sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia predmetnej pohľadávky. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.3.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.1.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.7.2019, sp. zn.
14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.9.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a rozsudok

Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.5.2019, sp. zn. 9Co/300/2018).

20. Zároveň súd priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania zo súdom priznanej sumy,
a to vo výške 9,5 % ročne, ktorých výška je v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Vychádzalaj z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 309/2020 zo dňa 14.10.2021. Ust. § 11 ods. 8 Zákona
o PZP, ktoré je vo vzťahu k Obč. zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa povinnosti platiť úroky
z omeškania za oneskorenie plnenia, a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v §

11 ods. 6 Zákona o PZP. Z oznámenia žalovaného o poskytnutí poistného plnenia vyplýva, že šetrenie
poistnej udalosti bolo ukončené dňa 28.02.2024. Preto bol od žalobcom uplatneného dňa 15.03.2024
v omeškaní s plnením poistného plnenia.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

22. O trovách konania súd rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Martin.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov.