Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 12, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: 84Cb/62/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124249632
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ildikó Kohoutová

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2025:6124249632.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudkyňou JUDr. Ildikó Kohoutovou v spore žalobcu: GAPAcar, s.r.o., so sídlom

Československej armády 10686/3, 036 01 Martin, IČO: 46 587 527, právne zastúpený: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, právne zastúpenému: FELIX NEUPAUER & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Šoltésovej
7325/14, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 56 711 832, o zaplatenie 343,20 EUR s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 343,20 EUR spolu s úrokom z omeškania vo

výške 13,50 % ročne zo sumy 343,20 EUR od 29.12.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40,- EUR, to všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní, postúpeným tunajšiemu
súdu na ďalšie konanie dňa 10.09.2024 v súlade s ust. § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z. o
upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 342,20 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 18.8.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle Nissan Navara, EČV: Q. (ďalej len „motorové vozidlo“ alebo „MV“), ktoré
v čase poistnej udalosti patrilo spoločnosti Vodakan s.r.o., sídlo: 500, Košťany nad Turcom 038 41,
IČO: 36 374 521 (ďalej ako „poistený“). Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého
má poistený uzatvorené havarijne poistenie pod číslom poistnej zmluvy XXXXXXXXXX/ XXXXXXXXXX.
Žalovaný predmetnú poistnú udalosť rozdelil do dvoch poistných udalostí. Oznámenie o poistnom

plnení zo dňa 13.12.2023 zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX a druhé oznámenie o poistnom plnení
zo dňa 13.12.2023 zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Náklady na opravu tohto
poškodeného motorového vozidla boli v zmysle priloženej faktúry vo výške 2.064,90 EUR bez DPH.
Táto pohľadávka bola následne uplatnená poisteným u žalovaného. Dňa 13.12.2023 zaslal žalovaný
poistenému oznámenie o poistnom plnení, kde uviedol, že dňa 13.12.2023 došlo k ukončeniu šetrenia
poistnej udalosti. Oznámenie obsahovalo výpočet výšky plnenia a vyjadrenie likvidátora. Na základe
toho bolo žalovaným priznané poistné plnenie len vo výške 394,40 EUR. Následne poslal žalovaný

poistenému ďalšie oznámenie o poistnom plnení dňa 13.12.2023, kde uviedol, že dňa 13.12.2023 došlo
k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti. Oznámenie obsahovalo výpočet výšky plnenia a vyjadrenie
likvidátora. Na základe toho bolo žalovaným priznané poistné plnenie len vo výške 929,30 EUR.
Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poistenému uplatnenú sumu poistnéhoplnenia, ktorá je predmetom žaloby vo výške 343,2 Eur (po odpočítaní spoluúčasti vo výške 398 Eur,
po rozpočítaní 2x 199 Eur). Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla
v žalovanej sume bola postúpená poisteným Vodakan s.r.o. na žalobcu GAPAcar, s.r.o., Zmluvou o

postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2023. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom
poistnej udalosti a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie
poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poistený, resp. žalobca ako jeho
právny nástupca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového
vozidla. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo

výške 21,00 EUR/NH bez DPH. Zároveň žalobca uviedol, že rozlišovanie servisov na autorizované
a neautorizované nemá oporu v zákone. Žalovaný uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne servisy,
zvýhodňuje autorizované a naopak výrazne znevýhodňuje neautorizované servisy. Takéto rozdielne
uplatňovanie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla považuje žalobca za neplatné, v
rozpore so zákonom, zákon obchádzajúce. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového
vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako

prevádzky schopné, ako pred poistnou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k
odstráneniu následkov poistnej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo
spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá, ako pred poistnou udalosťou. Náklady na
prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane
DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla.

V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu
hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Žalobca si účtoval pri
motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej práce sumu vo výške 45,00 EUR bez DPH, čo
je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto žalobca
považuje za nedôvodné, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá

osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo
výške 45,00 EUR bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho
tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položku, ktorými sú ceny práce bez akéhokoľvek
odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup
žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na

základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má
poistený, resp. žalobca nárok. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej
skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť
výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného, ako právneho predchodcu žalobcu,
došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov

poistnej udalosti, v súlade s § 799 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej aj len „Občiansky zákonník“ alebo „OZ“). Limitácia ceny normohodín uvedená vo VPP
žalovaného je v rozpore s kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú poistenia,
konkrétne § 799, § 806 a § 809 OZ. Tieto ustanovenia vymedzujú práva a povinnosti poisteného, ako
aj možnosť krátenia poistného plnenia iba v spojení s pričinením samotného poisteného. Toto kogentné

ustanovenie umožňuje znížiť poistné plnenie poisťovňou len za kumulatívneho splnenia podmienok, a
to 1/ porušenie povinnosti poisteným 2/ takéto porušenie malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti
alebo na rozsah jej následkov. V tomto prípade však nie je splnená ani jedna z uvedených podmienok,
a teda neexistuje dôvod na krátenie poistného plnenia. Žalovaný neporušil žiadnu povinnosť (oprava
vozidla v neautorizovanom servise nie je povinnosťou, ale možnosťou poisteného), a teda nemohla

byť splnená ani druhá podmienka vyplývajúca z kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka. Poistné podmienky formulované tak, aby limitovali výšku poistného plnenia vzhľadom na
druh servisu, v ktorom si dá poistený poškodené motorové vozidlo opraviť je v hrubom rozpore s vyššie
uvedenými ustanoveniami. Žalovaný obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia (obmedzovanie
výšky normohodiny, len pre určitý druh servisu), v dôsledku čoho svojvoľne znižuje svoje vlastné

poistné riziko, ktorého výšku si s poisteným v poistnej zmluve dohodol. Právna konštrukcia žalovaného
obsiahnutá vo VPP, ktorá stanovuje maximálnu výšku normohodiny pre neautorizovaný autoservis,
ktorú bude žalovaný akceptovať je v rozpore so zákonnou úpravou a preto je ex lege neplatná.
Poistné podmienky nesmú zákon obchádzať, ani ho porušovať. V tomto konkrétnom prípade podľa
žalobcu ide jasne o obmedzenie možnosti poisteného, porušenie kogentných ustanovení Občianskeho

zákonníka, čo je neprípustné. S ohľadom na uvedené má preto za to, že krátenie poistného plnenia s
odkazom na VPP, ktoré rozlišujú na zmluvné či nezmluvné servisy nemožno prijať. Takéto konanie je
vo vážnom rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže, samotnou podstatou poistenia a aj kogentnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka, a preto nemôže požívať právnu ochranu. Žalovaný listomoznámil ukončenie šetrenia poistnej udalosti dňa 13.12.2023. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas
dostal sa do omeškania a žalobca si uplatňuje aj zákonný úrok z omeškania a to 13,50 % úrok z
omeškania ročne zo sumy 343,20 EUR od 29.12.2023 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil v zmysle §

369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj len „Obchodný zákonník“ alebo „OBZ“)
aj paušálnu náhradu nákladov.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal platobný rozkaz v žalobcom navrhovanom rozsahu, proti ktorému
podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil nasledovne. Žalovaným poverená spoločnosť SLOVEXPERTA,

s.r.o. vykonala obhliadku poškodeného motorového vozidla dňa 23.08.2023, o ktorej bol spísaný zápis.
V uvedenom dokumente pod označením „Zápis o poškodení motorového vozidla“, v časti pod názvom
„dôležité informácie pre klienta“ je zároveň potvrdené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) pri prehliadke
prevzal zoznam zmluvných (partnerských) servisov. Poškodený si nechal motorové vozidlo opraviť u
žalobcu, ktorý poškodenému v súvislosti s predmetnou opravou vystavil faktúru č. 20231536 na sumu
2.477,88 EUR. Po doručení dokladov vzťahujúcich sa k predmetnej poistnej udalosti pristúpil žalovaný

k šetreniu poistnej udalosti s následným poskytnutím poistného plnenia v sume 394,40 EUR a 929,30
EUR. O výške poistného plnenia žalovaný písomne informoval poisteného Oznámeniami o poistnom
plnení zo dňa 13.12.2023, v ktorých o. i. uviedol „Poškodenie vozidla podľa jeho charakteru rozdelené
na dve poistné udalosti. PU1: XXXXXXXXXX - zadná časť vozidla, PU2: XXXXXXXXXX - pravá strana
vozidla.Privýpočtepoistnéhoplneniabolipriznanécenyprácepreneautorizovanýservisvovýške21,00

EUR/Nh bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov
v danom regióne a čase." Podľa VPP KAS 5 čl. 12 odsek 5: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa
povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) pri oprave
poisteného MV v autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa primerané náklady na
náhradné diely, materiál a prácu posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkuláciou nákladov na opravu

vyhotovenou poisťovňou pri použití cien originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu
udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje
hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a
technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v
opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových

originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla,
b) pri oprave poisteného MV v zmluvných opravovniach poisťovne sa za primerané náklady považujú
náklady, ktoré zodpovedajú výške normohodiny dojednanej medzi poisťovňou a zmluvným servisom,
pri použití predpísanej technológie opravy MV výrobcom a pri použití náhradných dielov, ktorých kvalita
je na úrovni originálnych náhradných dielov alebo alternatívnych náhradných dielov (aftermarketov) v

nadväznostinadobuprevádzkyvozidla.Podoloženídokladovpreukazujúcichoriginalitu,kvalituanákup
náhradných dielov (ČI. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť
doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných
dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely, c)
pri oprave poisteného MV v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na

opravupoškodenéhovozidlapovažujúnákladystanovenénazákladekalkulácievyhotovenejpoisťovňou
po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV
poisťovňou. Na účely kalkulácie primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje
ako primeranú cenu práce max. do výšky 20,- EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu
alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa

nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného
dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods.
6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely
podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku
preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov

naopravubudepoistenýinformovanýpísomnouformou.Vkalkuláciinákladovnaopravuvnezmluvných,
neautorizovaných opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %, d) pri
výpočte plnenia nákladov na opravu rozpočtom bez predloženia účtovných dokladov, sa za primerané
náklady na opravu poškodeného vozidla považujú náklady stanovené na základe kalkulácie nákladov
na opravu MV vyhotovenej poisťovňou po obhliadke poškodeného/poisteného MV. Pri výpočte nákladov

na opravu rozpočtom je výška sadzby za normohodinu práce stanovená vo výške 10 EUR/hod. (bez
DPH). V rámci kalkulácie nákladov na náhradné diely sú do výpočtu zarátavané ceny alternatívnych
náhradných dielov (aftermarketov), pokiaľ sú dostupné na trhu v SR. V prípade, že alternatívny diel sa
nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradnéhodielu. Po doložení do-kladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods.
6 týchto VPP KAS-5) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely
podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku

preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradné diely. V kalkulácii nákladov na opravu
rozpočtom bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %." Podľa VPP KAS 5 čI.
12 odsek 6: „Primeranými nákladmi na opravu nie sú zmluvné ceny dohodnuté medzi opravovňou
a poisteným okrem prípadov, ak zmluvná cena za opravu MV v opravovni neprekročí kalkuláciu
primeraných nákladov na opravu poisteného MV podľa podmienok stanovených v predchádzajúcich

ustanoveniach týchto VPP KAS-5." Podľa VPP KAS 5 čl. 11 odsek 7: „Poisťovňa si vyhradzuje právo
určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu poškodeného/poisteného MV. Ak oprava
nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny
platné v určenej opravovni." Žalovaný v súvislosti s nárokom žalobcu na doplatok poistného plnenia
poukazuje na nasledujúce skutočnosti: Po doručení dokladov týkajúcich sa predmetnej poistnej udalosti
žalovaný bez zbytočného odkladu pristúpil k jej prešetreniu. Pri výpočte výšky náhrady škody žalovaný

zohľadnil skutočnosť, že oprava motorového vozidla nebola vykonaná v žalovanom určenej opravovni,
v ktorej má žalovaný dojednané zmluvné ceny a v ktorých by bola oprava motorového vozidla vykonaná
za značne nižšiu cenu. Ak bolo žalobcovi určené vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v
zmluvnom servise žalovaného, avšak ten dal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v inom
servise, žalovaný priznal žalobcovi ceny platné v určenej opravovni, t.j. v zmluvnom servise. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti a cit. právnu úpravu a zmluvné dojednania vzťahujúce sa na danú vec,
nárok žalobcu nie je preukázaný, preto žalovaný má za to, že pri likvidácii poistnej udalosti postupoval
správne,vsúladespoistnouzmluvou,VPPaplatnouprávnouúpravou.Spoukazomnauvedenénavrhol
podanú žalobu zamietnuť.

4. Žalobca vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že žalovaný sa vo vyjadrení odvoláva na dokument
Zápis o poškodení motorového vozidla a tvrdí, že „v uvedenom dokumente pod označením „Zápis
o poškodení motorového vozidla“, v časti pod názvom „dôležité informácie pre klienta“ je zároveň
potvrdené, že majiteľ vozidla (poverená osoba) pri prehliadke prevzal zoznam zmluvných (partnerských)
servisov.“ V tomto prípade je aj potrebné poukázať na to, že na dokumente Zápis o poškodení MV o

dňa 23.8.2023 v jeho dolnej časti je uvedené: Pri obhliadke prítomný: Servis; Miesto obhliadky: Martin;
Dátum obhliadky: 23.8.2023, 10:28; Technik SLOVEXPERTA: Michal Štefánik/ +421 918 687 881. V
celom dokumente nie je uvedené meno poisteného, v dolnej časti dokumentu je síce uvedený podpis, ale
nie je tam uvedené, komu podpis prináleží. Žalovaný teda nemôže tvrdiť, že podpis patrí poistenému ak
tam nie je uvedené jeho meno. Žalobca je názoru, že podpis uvedený na dokumente prináleží technikovi

zo SLOVEXPERTA, ktorý vykonával na poškodenom vozidle obhliadku, pretože práve jeho meno je
uvedené v dolnej časti dokumentu, rovnako ako aj podpis. Žalovaný ustanoveniami vo svojich VPP,
ktorými obmedzuje poskytovanie výšky poistného plnenia (obmedzovanie výšky normohodiny, len pre
určitý druh servisu), čím svojvoľne znižuje svoje vlastné poistné riziko, ktorého výšku si s poisteným
v poistnej zmluve dohodol, touto právnou konštrukciou obchádza kogentné ustanovenia Občianskeho

zákonníka. Žalovaný ale sám nepostupuje podľa vlastných zmluvných dojednaní, pretože v nich má
určený rozsah poistného plnenia na sumu maximálne 16,67 Eur bez DPH. Vo VPP nie je určený žiaden
mechanizmus, podľa čoho žalovaný postupuje pri poistnom plnení. Podľa VPP žalovaného je teda v
poriadku, ak by poistenému, ktorý si každý mesiac platí poistenie vozidla v prípade nehody na poistenom
vozidle preplatil za škodu, ktorá mu vznikla 0,00 Eur, bez toho, aby poistený vôbec vedel z akého

dôvodu mu poisťovňa odmietla uhradiť poistné plnenie, keďže vo svojich VPP žiaden mechanizmus
výpočtu neuvádza. Uvedená neurčitosť predmetného ustanovenia sa odzrkadlila aj v danom prípade,
kedy podľa zmluvných dojednaní je stanovený rozsah poistného plnenia za normohodinu do 16,67 EUR
bez DPH, ale žalovaný priznal sumu 21,- EUR bez DPH za normohodinu. Takáto limitácia je v rozpore s
kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ktoré sa týkajú poistenia, konkrétne § 799, § 806 a

§ 809. Tieto ustanovenia vymedzujú práva a povinnosti poisteného, ako aj možnosť krátenia poistného
plnenia iba v spojení s pričinením samotného poisteného. Nejasnosť a neurčitosť zmluvných dojednaní
vidí žalobca zároveň v tom, že pri oprave vozidla v neautorizovanom a nezmluvnom servise preplatí
poisťovňa sumu maximálne 16,67 Eur bez DPH, pričom v zmluvných dojednaniach žalovaný absolútne
nezohľadňuje typ a značku motorového vozidla, čo je pri opravách veľmi dôležité, keďže je rozdiel, či sa

opravuje vozidlo vyššej strednej triedy ako Audi A6 alebo vozidlo nižšej strednej triedy ako Citroen C4.
Rovnako tak ceny za opravu sa rozlišujú v rámci regiónov, pretože cena opravy vozidla vo veľkom meste
ako je Bratislava sa jednoznačne odlišuje od ceny opravy v menšom meste na východe Slovenska,
ako je napríklad Strážske. Všetky uvedené podnety vplývajú na výšku ceny a žalovaný nemôže určiťcenu za opravu vozidla 16,67 Eur bez DPH predtým, ako zohľadní všetky vyššie uvedené skutočnosti.
Žalovaný ďalej tvrdí, že „oprava motorového vozidla nebola vykonaná v žalovanom určenej opravovni,
v ktorej má žalovaný dojednané zmluvné ceny a v ktorých by bola oprava motorového vozidla vykonaná

za značne nižšiu cenu.“ Žalovaný však neurčil opravovňu, ktorá má vykonať opravu a ani žalobcovi
neposkytol zoznam zmluvných servisov poisťovne. Preto bolo právom žalobcu vybrať si servis, ktorý
vykoná opravu. Poistený chcel mať svoje poškodené motorové vozidlo čo najskôr opravené a prevádzky
schopné, preto ak mu poisťovňa neurčila opravovňu, vybral si ju sám poistený. Tvrdenie žalovaného je
len jeho subjektívny názor, ktorý ničím nepreukázal.

5. Žalovaný sa k podanej replike žalobcu nevyjadril.

6. Na pojednávaní konanom dňa 20.05.2025 súd konal v ospravedlnenej neprítomnosti žalovaného a
jeho právneho zástupcu, ktorý súhlasil s konaním bez jeho prítomnosti. Právny zástupca žalobcu zotrval
na svojich podaniach a mal za to, že uplatnený nárok je dôvodný.

7. Súd sa v zmysle § 204 CSP na pojednávaní oboznámil s obsahom spisu a skonštatoval, že listiny boli
stranám doručené, ich obsah nebol stranami spochybnený a ustálil nasledovný skutkový stav.

8. Strany neurobili spornými skutkové okolnosti vedúce ku vzniku škody na strane poškodeného t.j.

vlastníka motorového vozidla poškodeného v dôsledku škodovej udalosti. Nesporným je rozdelenie
poistnej udalosti na dve samostatné poistné udalosti a odpočet spoluúčasti 2x, ako aj žalobcom
vystavená faktúra č.20231536 na sumu 2.477,88 EUR Sporným je dôvodnosť postupu žalovaného, ktorý
nepriznal poistné plnenie vo výške požadovanej žalobcom, pri uplatnení si svojho nároku u žalovaného,
na základe zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla. Sporným sú primerané náklady na cenu

práce pre neautorizovaný servis vo výške 21,- EUR/NH bez DPH.

9. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

10. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.

11. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá

s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

12. Podľa § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné
podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím
zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.

13. Podľa § 790 písm. a) OZ poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty,
odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku).

14. Podľa § 795 ods. 1 OZ povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po

uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy
alebo neskôr.

15. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého

zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

16. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

17. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.18. Podľa § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré
sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

19. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi
písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej
následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť
aj ďalšie povinnosti.

20. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný
vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ
oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho
povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť
z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

21. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

22. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj len „OBZ“) tento zákon

upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním.

23. Podľa 1 ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak
niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich
vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

25. Podľa § 261 ods. 9 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.

26. Podľa 369 ods. 1 OBZ, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti,
vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej
sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.

27. Podľa 369 ods. 2 ObZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť

úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

28. Podľa § 369c OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj
právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda

Slovenskej republiky nariadením.

29. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie“), sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka

omeškania zvýšenej o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije
počas celého tohto kalendárneho polroka omeškania.

30. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.31.Podľa§150ods.1,2zákonač.160/2015Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)stranymajú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na
zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

32. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Podľa § 178 ods. 1,2 CSP za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu
veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä
výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie
je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.

34. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť

o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.

35. Podľa § 191 ods. 1,2 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje

inak.

36. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli
strany sporu. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z

hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je
obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov (viď napr. uznesenie NS SR zo
14. septembra 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009).

37. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé
ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia
aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8
CSP v spojení s § 185 CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a

podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j.
povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia.

38. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy
potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia

súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké
následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale
hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť
skutkových tvrdení strany sporu.

39. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré
navrhli strany sporu a proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne
na princípe prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má
obmedzenú dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Okruh rozhodujúcich skutočností,

ktorých sa týka povinnosť strany sporu tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení, je vždy daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne
určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a aj nositeľa
dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania
samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a

samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ strana sporu nerešpektuje bremeno tvrdenia
alebo dôkazné bremeno, ktoré ju zaťažujú, z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech.
Procesná nečinnosť strany v tomto smere má (pre ňu) negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov
vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní (pre konkrétnu stranu)nepriaznivého rozhodnutia. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť
žalobca, zatiaľ čo tvrdenie okolností toto právo vylučujúce je povinnosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia
a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže

meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu.

40. Medzi stranami nie je sporné a súd zároveň zo zmluvy o postúpení pohľadávky považuje za
preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu. Pasívna legitimácia žalovaného medzi stranami taktiež nie je
sporná a vyplýva z uzatvorenej poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX/XXXXXXXXXX z 25.10.2018.

41. Vo vzťahu k predmetu sporu v prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že pri nároku
vyplývajúcom zo zmluvy o havarijnom poistení a určení výšky poistného plnenia je určujúce, ako bolo
právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach, a pri posúdení nároku na poistné plnenie
je potrebné vychádzať v súlade s ustanovením § 806 OZ z poistných podmienok. Vo vzťahu k nároku
na vyplatenie poistného plnenia súd uvádza, že v prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej

poistnej udalosti je povinnosťou poistiteľa vyplatiť poistenému poistné plnenie v dojednanom rozsahu.
Predmetnú povinnosť poistiteľa nie je však možné vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť
poistenému automaticky poistné plnenie v plnej výške, v akej si poistený nárok na vyplatenie poistného
plnenia uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v prípade poistnej udalosti
predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté plnenie vo výške určenej

podľa poistnej zmluvy.

42. Súd v tomto smere poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj len
„najvyšší súd“ alebo NS SR“) sp.zn. 9Cdo/73/2021 z 27.10.2021, kde sa uvádza : Podľa judikátu R
40/1996, ak v poistnej zmluve bolo dohodnuté, že východiskovou cenou pre určenie výšky plnenia z

poistnej udalosti bude časová cena veci, nemožno pri jej určení zohľadniť koeficient predajnosti veci.
Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej poukázal na to, že všeobecná právna úprava
poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť
v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a poistenec
platiť poistné (§ 788 a nasl. Obč. zákonníka) i osobitná úprava poistenia majetku (§ 806 a nasl. Obč.

zákonníka) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné
podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých
poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie
upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho

platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Podľa judikátu R 115/1990 bezdôvodným obohatením nie je
plnenie (rovnajúce sa výške škody), ktoré poistený prijal od poistiteľa na základe zmluvy o poistení
majetku podľa dohodnutých poistných podmienok. Najvyšší súd v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej
poukázal na to, že pri poistení majetku poistiteľ neplní náhradu škody, ktorú poistený utrpel poistnou
udalosťou, za zodpovedný subjekt, ale na základe poistnej zmluvy uzavretej s poškodeným (poisteným).

Z toho vyplýva, že poistený, pokiaľ mu z poistnej zmluvy vznikol voči poistiteľovi nárok na plnenie
rovnajúce sa plnej náhrade škody, nemusí uplatňovať nárok na náhradu škody voči škodcovi, ale môže
sa domáhať voči poistiteľovi plnenia z poistnej zmluvy. Podľa rozsudku sp.zn. M Cdo 282/2002 z
01. mája 2013 (publikovaný v ZSP č. 31/2003) z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo
poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na

ktorú sa poistenie vzťahuje (§ 806 Občianskeho zákonníka). Najvyšší súd poukázal na tú skutočnosť, že
poistná zmluva je právnou skutočnosťou, na základe ktorej vzniká, trvá a zaniká zmluvné poistenie. Toto
poistenie predstavuje zo všeobecného hľadiska určitý spôsob zabezpečenia proti následkom vyvolaným
skutočnosťou predpokladanou poistným nebezpečenstvom alebo poistným rizikom. Rozsah poistenia
je vždy potrebné vymedziť v poistnej zmluve resp. vo všeobecných poistných podmienkach, ktoré sú

jej súčasťou a ktoré podrobnejšie upravujú práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkovo-právneho
vzťahu. Najvyšší súd ďalej zdôraznil, že treba rozlišovať medzi poistnou hodnotou a poistnou sumou.
Poistná hodnota predstavuje hodnotu poisteného záujmu, ktorú je možné vyjadriť rozsahom možnej
najvyššej majetkovej ujmy, ktorú by mohla poistná udalosť spôsobiť. Na rozdiel od nej poistná suma
predstavuje najvyššie dohodnuté plnenie z poistnej udalosti s tým, že táto nemôže byť vyššia ako poistná

hodnota. Podľa rozsudku sp.zn. 5Obo/12/2020 účelom poistného plnenia je zabezpečenie fyzických
alebo právnických osôb pre prípad náhodných udalostí tým, že je im poskytované právo na výplatu
peňažných prostriedkov na úhradu potrieb, ktoré v dôsledku takýchto udalostí vznikajú. Základnou
povinnosťou poistiteľa je plniť zo zmluvy (ak dôjde ku skutočnosti predvídanej v poistnej zmluve), sktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť a právo poisteného na plnenie. Vychádzajúc z vyššie
citovaných záverov rozhodovacej praxe najvyššieho súdu ako aj odbornej literatúry možno uzavrieť,
že všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou

sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§
806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné
podmienky pri poistení majetku majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých

poistných udalostí vznikne právo na plnenie, aké sú prípady výluky z poistenia, majú tiež detailnejšie
upraviť rozsah a splatnosť poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného, spôsob jeho
platenia a čas platnosti poistnej zmluvy. Poistné podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená
výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledku poistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu,
prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody a preto
pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia zmluvných podmienok. Súd dopĺňa, že predmetné

závery najvyššieho súdu možno vo všeobecnosti aplikovať na zmluvné vzťahy, ktorých predmetom je
úprava havarijného poistenia, pričom relevantný záver najvyššieho súdu bol, že pri posúdení nároku na
poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle § 806 OZ z poistných podmienok.

43. S poukazom na uvedené súd uvádza, že žalovaný v danom prípade svojím postupom určil rozsah

poistného plnenia v zmysle jednotlivých ustanovení všeobecných poistných podmienok pre havarijné
poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5) a nejedná sa o krátenie poistného plnenia v zmysle § 799
ods. 3 OZ. Pre rozhodnutie v spore je nevyhnutné vychádzať z oznámenia o poistnom plnení, na základe
ktoréhobudesúdposudzovať,čižalovanýurčilpoistnéplnenievsúladesozákonomapoistnouzmluvou,
vrátane príslušných VPP. Súd preto považuje za relevantné námietky týkajúce sa namietanej priznanej

normohodiny prác vo výške 21,- EUR bez DPH.

44. Vo vzťahu k určeniu normohodiny prác súd poukazuje na relevatné ustanovenia VPP. Podľa
VPP KAS - 6 čl. 12 odsek 5 : „ Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané
náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: ...c/ „Pri oprave poisteného MV v

nezmluvných neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla
považujú náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu
poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou. Na účely kalkulácie
primeraných nákladov na opravu poisteného MV poisťovňa akceptuje ako primeranú cenu práce max.
do výšky 20,- EUR/hod. s DPH (16,67 EUR/hod. bez DPH) a cenu alternatívnych náhradných dielov,

pokiaľ sú dostupné na trhu v SR, v prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri
výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov
preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (ČI. 26 ods. 6 týchto VPP KAS-5) a po
ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradné diely podľa výsledku preverenia
originality a kvality použitých náhradných dielov a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné

plnenie v časti položky za náhradné diely. O kalkulácii primeraných nákladov na opravu bude poistený
informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných
opravovniach bude výška lakovacej konštanty PK51 použitá na úrovni 100 %.“ Podľa VPP KAS - 6 čl.
12 odsek 7, „Poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, v ktorej je poistený povinný vykonať opravu
poškodeného/poisteného MV. Ak oprava nebude vykonaná v opravovni určenej poisťovňou, poisťovňa

pri výpočte poistného plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni.“

45. Žalovaný v podanom odpore uviedol, že pri výpočte náhrady škody žalovaný zohľadnil skutočnosť,
že oprava poškodeného MV nebola vykonaná v žalovanom určenej opravovni. Ak bolo žalobcovi
určené vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v zmluvnom servise žalovaného, avšak ten

dal vykonať opravu poškodeného motorového vozidla v inom servise, žalovaný priznal žalobcovi ceny
v určenej opravovni, t.j. v zmluvnom servise. Na žalobcom vyjadrenú námietku ohľadne neurčenia
konkrétnej opravovne žalovaným, žalovaný už nereagoval.

46. Súd má za to, že ustanovenia VPP čl. 12 ods. 5 a 7, vo vzťahu k určeniu ceny prác, nemôžu

popri sebe obstáť. Pokiaľ žalovaný totiž určí v zmysle čl. 12 ods. 7 VPP opravovňu a poistený si
napriek tomu dá opraviť poškodené MV v inej (nezmluvnej) opravovni, žalovaný pri výpočte poistného
plnenia uplatní ceny platné v určenej opravovni. V takomto prípade je jedine relevantná skutočnosť to,
akú cenu normohodiny práce má určená opravovňa a žiadne ďalšie limity v rámci určenia poistnéhoplnenia v zmysle čl. 12 ods. 5 písm. c/ neprichádzajú do úvahy. Samotný žalovaný vo svojom vyjadrení
uviedol skutkové okolnosti, z ktorých má za splnené podmienky pre aplikáciu ustanovenia čl. 12 ods.
7 VPP žalovaným, preto z uvedeného súd vychádzal. Súd zároveň dáva do pozornosti tú skutočnosť,

že samotný žalovaný sa nariadeného pojednávania nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal
pojednávať v jeho neprítomnosti. Z uvedeného vyplýva, že akékoľvek nejasnosti prípadne vyplývajúce z
argumentácie žalovaného z jeho podaného odporu je potrebné posudzovať na ťarchu žalovaného, ktorý
ich v rámci súdom umožneného priestoru na predloženie dupliky, ako aj na nariadenom pojednávaní,
neodstránil z dôvodu, že dupliku nepodal a pojednávania sa nezúčastnil.

47. Žalobca nárok na výplatu poistného plnenia odvodzuje z faktúry č. 20231536 na sumu 2.477,88
EUR, ktorej obsah medzi stranami nebol sporný a z ktorej aj samotný žalovaný vychádzal pri likvidácii
poistnejudalosti.Žalovanýpriurčenírozsahupoistnéhoplnenianeuznalniektorépoložky,ktorésiprávny
predchodca žalobcu uplatnil ako položky zrealizované svojím zmluvným partnerom na základe zmluvy
o dielo, ktorej predmetom bola realizácia opravy poškodeného MV, ktorým je predmetný autoservis

(aktuálne v pozícii žalobcu). V takomto prípade je bremeno tvrdenia toho, čo nebolo priznané a z akého
dôvodu, na žalovanom.

48. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že pri určení poistného plnenia žalovaným v zmysle čl. 12
ods. 7 VPP je zo strany žalovaného potrebné jednak preukázať splnenie povinnosti určiť opravovňu vo

vzťahu k svojmu poistenému, špecifikovať túto opravovňu a zároveň preukázať konkrétne ceny, ktoré
by mali byť platné v danom čase v ním určenej opravovni.

49. Pokiaľ žalovaný v konaní tvrdí, že určil zmluvnú opravovňu a likvidoval poistnú udalosť uplatnením
cien platných v určenej opravovni, potom je dôkazné bremeno preukázania týchto skutkových tvrdení na

žalovanom. Žalovaný však v priebehu sporu neuviedol také skutkové tvrdenia, z ktorých by vyplývalo,
ktorú konkrétnu opravovňu mal svojmu poistenému určiť a ani neprodukoval také skutkové tvrdenia, z
ktorých by vyplývalo, aké konkrétny ceny by mali byť platné v danom čase v ním určenej opravovni a
uvedené ani nepreukazoval žiadnym spôsobom. Zároveň ani relevantným spôsobom nepreukázal, že
si splnil svoju povinnosť určiť opravovňu vo vzťahu k svojmu poistenému, keďže jeho tvrdenie o splnení

tejto podmienky bolo v kontexte žalovaným predloženého listinného dôkazu relevantne rozporované
protistranou.

50. Nad rámec uvedeného súd dodáva, že ani v prípade, ak by v prejednávanej veci prichádzala do
úvahy aplikácia ustanovenia čl. 12 ods. 5 písm. c/ VPP, súdu nie je zrejmé, akým spôsobom žalovaný

určilvýškupoistnéhoplnenia,keďzaprimeranénáklady,ktorépovažujepoisťovňazaoprávnenésamajú
považovať náklady stanovené na základe kalkulácie vyhotovenej poisťovňou po zdokladovaní rozsahu
poškodenia vozidla v súlade so zápisom o obhliadke poškodeného MV poisťovňou, pričom z predloženej
kalkulácie žalovaným vyplýva odlišná suma, ako bola napokon žalobcovi priznaná a to aj pri zohľadnení
dojednanej spoluúčasti. Rovnako tak nie je zrejmé, z akého dôvodu pri dojednanej výške normohodiny

prác 16,67 EUR bez DPH žalovaný priznal práve sumu 21,- EUR bez DPH za normohodinu prác. K
uvedeným nezrovnalostiam žalovaný rovnako tak neposkytol súdu žiadne skutkové tvrdenia, pričom
tieto skutočnosti vyplývajú z listinných dôkazov predložených samotným žalovaným.

51. Vzhľadom k uvedenému žalovaný neuniesol svoje bremeno tvrdenia relevantných skutkových

okolností a na to nadväzujúce dôkazné bremeno a preto súd túto jeho procesnú obranu vyhodnotil ako
neúčinnú a z toho dôvodu konštatuje dôvodnosť nároku žalobcu.

52. Vzhľadom k tomu, že v rámci žalovaným prednesenej obrany považuje aplikáciu ustanovenia čl. 12
ods. 5 písm. c/ VPP za irelevantnú vo vzťahu k posúdeniu opodstatnenosti žalovaného nároku, zvyšná

časť argumentácie žalobcu nebola pre posúdenie veci súdom relevantná a súd sa ňou nezaoberal.

53. Vo vzťahu k príslušenstvu žalobného nároku súd uvádza, že žalobcovi patrí aj úrok z omeškania z
priznanej sumy. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný poistenému listom oznámil, že dňa
13.12.2023 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným

plnením a preto sa dostal s jeho plnením do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej
zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 29.12.2023. Čo sa týka výšky úroku
z omeškania, v danom prípade vznikol žalobcovi nárok na úrok z omeškania v súlade s nariadením vládyč. 21/2013 a príslušnou sadzbou ECB vo výške 13,50 %. S poukazom na uvedené súd priznal žalobcovi
úrok z omeškania tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku.

54. Súd zároveň žalobcovi priznal aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
sume40,-EUR,ktorábolauplatnenávsúladesustanovením§369cods.1OBZvspojenísustanovením
§ 2 nariadenia a to po zohľadnení skutočnosti, že ide o vzťah medzi podnikateľskými subjektami, t.j.
vzťah spadajúci pod režim Obchodného zákonníka a žalovaný sa dostal s úhradou žalovanej sumy do
omeškania (výrok I).

55. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods.1 CSP tak,
že žalobca mal vo veci plný úspech, ktorému zodpovedá náhrada trov konania v rozsahu 100% (výrok
II.) O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
V prípade, ak nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov).