Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 25, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/132/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200849
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200849.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej v právnej veci žalobcu: DSN s.r.o., Voderady 401,
919 42 Voderady, IČO: 45 002 657, právne zastúpený: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ
s.r.o., Hlavná 979/23, 924 01 Galanta, IČO: 47 551 372, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych
vecí a rodiny, Špitálska 8, 812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 2019/94481, UPS/US1/OK/BEZ/2019/13035 zo 17. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Pezinok č. PK1/RK/BEZ/2019/560, č.z.:
2019/6817, s.k. 15/2018 zo dňa 14.01.2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi
uložená pokuta vo výške 100 000 eur podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z.z. o službách
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
zákon č. 5/2004 Z. z.) za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č.

82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 82/2005 Z. z.), ku ktorému došlo tak, že pri kontrole
vykonanej na základe poverenia č. 59/2017 zo dňa 16.11.2017 orgán kontroly Úradu práce, sociálnych
vecíarodinyPezinok(ďalejlenúradpráce)zistil,ževprípade40kontrolovanýchzamestnancovštátnych
príslušníkov tretích krajín (ďalej len ŠPTK), ktorých žalobca dňa 16.11.2017 v priestoroch prevádzkarne
Display Service Network SK, s.r.o., Diaľničná cesta 5, 903 01 Senec, zamestnával, nesplnil povinnosť
zamestnávateľa na ich zamestnávanie podľa osobitného predpisu § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.

Nesplnenie citovanej zákonnej povinnosti je podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne
zamestnávanie, zamestnávateľ je vinný z porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania.

2. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
rozhodnutím č. 2019/94481, UPS/US1/OK/BEZ/2019/13035 zo dňa 17.5.2019 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že kontrolný orgán zaznamenal skutkový stav predmetu
kontroly pri výkone kontroly dňa 16.11.2017 priamo na mieste. Na kontrolovanom pracovisku vypracoval
za účasti kontrolovaných ŠPTK a určeného zodpovedného zamestnanca za kontrolovaný subjekt
(A. B. C.) priebežný protokol č. PK1/RK/KON/2017/144, č.k. 59/2017 zo dňa 16.11.2017 (ďalej lenpriebežný protokol), v ktorom zaznamenal identifikačné údaje kontrolovaných ŠPTK a druh sledovanej
vykonávanej práce samostatne za každého kontrolovaného ŠPTK. Všetci kontrolovaní ŠPTK preukázali
svoju totožnosť dokladom totožnosti - pasom a odôvodnili svoju prítomnosť na pracovisku. Výkon práce

realizovali na viacerých pracoviskách spoločne s kmeňovými zamestnancami žalobcu, podľa pokynov
žalobcu vo vzťahu podriadenosti a nadriadenosti, prácu vykonávali osobne, rovnakým spôsobom ako
kmeňoví zamestnanci žalobcu na rovnakých pracovných pozíciách. Údaje potvrdili ŠPTK podpisom
vlastnou rukou. Počas výkonu kontroly zabezpečoval tlmočnícku činnosť zástupca kontrolovaného
subjektu, ktorý bol prítomný počas celej kontroly. ŠPTK uviedli, že v kontrolovanom subjekte vykonávajú

prácu na základe bližšie nešpecifikovanej zmluvy so spoločnosťou Picasso, s.r.o. – Personálna agentúra
MAX (ďalej len spoločnosť Picasso). O aký typ zmluvy ide, nevedeli uviesť. Všetky kontrolované osoby
vykonávali prácu baličov, operátorov (kontrola skiel LCD panelov, príprava na opravu, príprava na
kontrolu), manipulantov s tovarom (tzn. picker), rozbaľovanie tovaru, vybaľovanie škatúľ, opravár LCD
panelov.

4. ŠPTK podľa vyjadrenia žalobcu vykonávali pracovnú činnosť na základe Rámcovej zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa 09.01.2017 uzatvorenej so spoločnosťou Picasso (ďalej len rámcová
zmluva), ktorej kópiu žalobca predložil. Súčasťou rámcovej zmluvy mal byť aj menný zoznam
zamestnancov,ktorímalidohodnutéslužbyprežalobcuvykonávať.Napriekopakovanémuvyžiadaniuod
žalobcu ani partnerskej inštitúcie so sídlom v Českej republike, odkiaľ mali byť ŠPTK vyslaní, sa spojitosť

kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou nepreukázala. V čase výkonu kontroly dňa 16.11.2017
využívalzamestnávateľzávislúprácu40kontrolovanýchŠPTKbeztoho,abyvedelpreukázaťzákonnosť
výkonu práce pre vlastný prospech a bez toho aby boli splnené podmienky v ust. § 21 ods. 1 zákona č.
5/2004 Z. z. Žalobca na výzvu úradu práce, v ktorej bol upozornený na možnosť vyjadriť sa k podkladom
pred vydaním rozhodnutia a navrhnúť doplnenie dokazovania, žiadne nové dôkazy nepredložil.

5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný ako hlavný rozpor medzi prvostupňovým orgánom a žalobcom
označil klasifikáciu vykonávanej činnosti 40 kontrolovaných ŠPTK. Orgán kontroly ju vyhodnotil ako
závislú prácu s vylúčením možnosti ju vykonávať v obchodnoprávnom alebo občianskoprávnom
vzťahu. Žalobca nepreukázal žiadnym dôkazom (objednávka, termín, predmet, špecifikácia služby)

spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou. ŠPTK mali vykonávať zmluvou dohodnuté služby
v mene a na účet spoločnosti Picasso. Okrem rámcovej zmluvy bez menného zoznamu toto tvrdenie
nepreukázal žiadnym listinným dôkazom.

6. Žalovaný doplnil dokazovanie o overenie možnosti, že kontrolovaní ŠPTK boli k spoločnosti

Picasso (obchodnému partnerovi žalobcu) vyslaní na výkon práce z členskej krajiny EÚ. Overoval,
kto mal byť zamestnávateľom ŠPTK, a to nasledovnými dôkazmi: spisom č. PK1/RK/KON/2018/43
úradu práce vo veci kontroly spoločnosti Picasso, Výzvou na predloženie dokladov ku kontrole č.
59/2017 zo dňa 19.04.2018 č. z.: 2018/50868, v ktorej orgán kontroly žiadal predložiť všetky dokumenty
preukazujúce resp. odôvodňujúce výkon závislej práce kontrolovaných osôb zo dňa 16.11.2017,

odpoveďou účastníka konania na výzvu č.z.: 2018/56793, výpisom z obchodného registra účastníka
konania, kópiou rámcovej zmluvy z 9.1.2017, predbežným protokolom, protokolom o výsledku kontroly č.
PK1/RK/KON/2018/42 z.z. 2018/88498 z 10.07.2018 (ďalej len protokol o výsledku kontroly), vyjadrením
k protokolu o výsledku kontroly zo dňa 01.08.2018 č. z.: 2018/95347, odôvodnením neopodstatnenosti
námietok zo dňa 07.09.2018.

7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že kontrolovaní ŠPTK boli v pracovnoprávnom vzťahu
s obchodnou spoločnosťou arbanat s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice, 614 0 Brno, Česká
republika, IČO: 061 95 733, vzhľadom na to, že toto tvrdenie nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze.
Žalobca sa odvoláva na to, že dôkazy nemôže predložiť, pretože došlo k ich zaisteniu u spoločnosti

Picasso v rámci vyšetrovacieho úkonu Úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia policajného zboru
Národnej jednotky boja proti nelegálnej migrácií Stred, Oddelením operatívnej činnosti a vyšetrovania
(ďalej len „ÚHaCP PPZ“).

8. Žalovaný zastáva názor, že žalobca nepreukázal spojitosť medzi ŠPTK a rámcovo zmluvou. Uvedený

záver vyvodil zo znenia samotnej rámcovej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že rozsah a druh poskytnutej
služby mal byť poskytnutý na základe samostatnej objednávky, žalobca bol vyzvaný, aby všetky
relevantné doklady doložil, čo neurobil. Odvolávanie sa na zaistenie dokumentácie spoločnosti Picasso
žalovaný neuznal z dôvodu, že žalobca mal predložiť dokumenty žalobcu. Úrad práce nepožadovaldokumenty spoločnosti Picasso. V zmysle ust. § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. žalobca mal mať
údaje o fyzických osobách, prostredníctvom ktorých spoločnosť Picasso poskytovala služby žalobcovi.

9. Ďalej žalovaný kontrolou v informačných systémoch zistil, že v období od 01.08.2017 do 31.08.2017
(podľa dátumov prekročenia hranice EÚ kontrolovanými ŠPTK), žiaden z nich nebol držiteľom modrej
karty Európskej únie, nemal udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o
možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený
prechodný pobyt na účel zamestnania, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný

pobyt na účel zlúčenia rodiny, nemal udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt
štátnehopríslušníkatretejkrajiny,ktorýmápriznanépostavenieosobysdlhodobýmpobytomvčlenskom
štáte Európskej únie, ani nespĺňal podmienky podľa § 23a zákona č. 5/2004 Z.z.

10. Žalovaný overil aj skutočnosť, či kontrolovaní ŠPTK boli zamestnancami českej spoločnosti arbanat
s.r.o.Povinnosťouhosťujúcehozamestnávateľapodľa§4ods.1zákonač.351/2015Z.z.ocezhraničnej

spolupráci pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 351/2015 Z. z.) v znení účinnom ku dňu 16.11.2017 je poskytnúť
zákonom stanovené informácie Národnému inšpektorátu práce (ďalej len NIP), ktorý ich eviduje
v informačnom systéme, pričom v tejto databáze do dňa 31.12.2018 neexistovalo žiadne oznámenie
o cezhraničnej spolupráci spoločnosti arbanat s.r.o. ani inej osoby. Uvedené vylučuje, že ŠPTK splnili

výnimku na legálne zamestnávanie cudzinca podľa § 23a ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.

11.Výškupokutyžalovanýpovažovalzaprimeranúskutkuaokolnostiamspoukazomnato,ženelegálne
zamestnávanie sa týkalo 40 ŠPTK a žalobca porušil povinnosti zamestnávateľa opakovane, keďže mu
bolo rozhodnutím č. UPS/US1/OK/KON/201819, č.z.: 2018/54112 zo dňa 10.01.2018 uložená pokuta

vo výške 891 eur za porušenie § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z.

II. Správna žaloba

12. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 20.06.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zrušil

napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a vec vrátil žalovanému
na ďalšie konanie. Podľa názoru žalobcu bol napadnutým rozhodnutím ukrátený na svojich právach.
Na základe vykonanej kontroly dospel správny orgán k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnuté
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalobca ho považuje za nezákonné,
nesprávne a neodôvodnené.

13. Žalobca prísne dbá na dodržiavanie základných zásad zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejlenzákonníkpráce)amásnahuvždyriadneasvedomitoplniťvšetky
povinnosti vyplývajúce mu zo všeobecne záväzných právnych predpisov.

14. Podľa názoru žalobcu v predmetnej veci nie je zrejmé, na základe akých skutočností prišiel
žalovaný k zisteniu, že vykonanou kontrolou bolo preukázané, že žalobca využíval závislú prácu 40
kontrolovaných ŠPTK, bez toho, aby boli splnené podmienky na ich zamestnávanie podľa § 21 ods.
1 zákona č. 5/2004 Z. z. V niektorých prípadoch dochádzalo pri výkone žalobcovej podnikateľskej
činnosti k odoberaniu služieb, a to aj v spolupráci so spoločnosťou Picasso, pričom v predmetnom

prípade bola objednávka rozsahu a druhu poskytovanej služby záležitosťou žalobcu a prevedenie
služby v rámci objednávky bola záležitosťou spoločnosti Picasso. S touto spoločnosťou mal teda
žalobca obchodnoprávny vzťah, pričom v niektorých prípadoch dochádzalo k poskytovaniu služieb aj
subdodávateľsky a to aj v spolupráci so spoločnosťou arbanat s.r.o. so sídlom v Českej republike.

15. Žalobcovi nie je zrejmé, z akého dôvodu žalovaný dospel k záveru, že žalobca nepreukázal
spojitosť 40 ŠPTK s rámcovou zmluvou. Počas kontroly a správneho konania bolo preukázané, že
žalobca má vedomosť o tom, že predmetný zamestnanci (menný zoznam v protokole o výsledku
kontroly ako aj v napadnutom rozhodnutí), prostredníctvom ktorých dochádzalo k poskytovaniu služieb,
boli v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou arbanat s.r.o., ktorá s týmito ŠPTK mala založený

pracovnoprávny vzťah na základe „Dohody o provedení práce“. Táto skutočnosť vyplýva aj z podania
spoločnosti Picasso, ktorá uviedla, že nie je možné predložiť požadované dokumenty, vzhľadom na
to, že dokumentácia obsahujúca žiadané doklady a informácie bola zaistená ÚHaCP PPZ. Na túto
skutočnosťžalobcapoukazovalpočassprávnehokonania.Žalovanýaniúradprácetiežnevzalidoúvahyvyjadrenia ŠPTK, že prácu u žalobcu vykonávali na základe zmluvy so spoločnosťou Picasso. Žalobca
teda nevyužíval závislú prácu týchto ŠPTK, ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s inou spoločnosťou.
Žalobca neukladal ŠPTK pracovné úlohy, neorganizoval, neriadil ani nekontroloval ich prácu a nedával

im na tento účel žiadne pokyny, pričom existencia týchto prvkov je nevyhnutná na konštatáciu závislej
práce.

16. Žalobcovi ďalej nie je zrejmé, na základe čoho sú úrad práce a žalovaný oprávnení posudzovať
a rozhodovať o platnosti či neplatnosti obchodnoprávneho vzťahu medzi žalobcom a inou spoločnosťou,

akojehododávateľomslužby,aprísťkzáveru,žezmluvanemáoporuvprávnychpredpisoch,čivykladať
vôľu zmluvných strán.

17. Žalobca nie je objektívne zodpovedný za vzniknutý právny stav. Žalobca vstúpil do
obchodnoprávneho vzťahu so spoločnosťou Picasso. Nebol v žiadnom vzťahu s kontrolovanými ŠPTK,
ktorí boli v pracovnoprávnom vzťahu s českou spoločnosťou arbanat s.r.o. Nedošlo teda k porušeniu

zákazu nelegálneho zamestnávania, keďže žalobcovi žiadne povinnosti podľa § 21 ods. 1 zákona č.
5/2004 Z. z. nevznikli. Úrad práce aj žalovaný dospeli k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

18. Úrad práce nevykonal celkové posúdenie skutkových okolností, ktoré sú potrebné pri vyslaní
zamestnancov na výkon prác do iného členského štátu podľa ust. § 3 zákona č. 351/2015 Z.z.

Žalobca sa iba z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia dozvedel, ako žalovaný postupoval pri definícií
vyslaného zamestnanca a jeho pridelenia, že vykonal dokazovanie na overenie možnosti, či ŠPTK boli
k obchodnému partnerovi vyslaní z členskej krajiny EÚ. V tejto súvislosti žalobca poukazuje na ust. §
33 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. zákona o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len správny poriadok), podľa ktorého je správny orgán povinný dať účastníkom možnosť

sa vyjadriť pred rozhodnutím k podkladom. Správne orgány tak nepostupovali, keď nedali žalobcovi
možnosť sa vyjadriť ku všetkým podkladom a navrhnúť doplnenie.

19. Úplne nepochopiteľný je podľa žalobcu záver žalovaného, ktorý po doplnení dokazovania prišiel
kzáveru,ževdatabázeNIPneexistuježiadneoznámeniepodľa§4ods.1zákonač.351/2015Z.z.Tento

záver preukazuje akurát to, že si hosťujúci zamestnávateľ – arbanat s.r.o. nesplnil svoju administratívnu
povinnosť.

20. Z rozhodnutia tiež nie je zrejmé, ako sa úrad práce vysporiadal s tým, že kontrolovaní ŠPTK
neovládajú slovenský jazyk, a ako bolo zachované ich právo konať v jazyku, ktorému rozumejú. Žalobca

poukazuje na to, že zamestnanec A. B. C. neovláda ich materinskú reč.

21. Žalobca ďalej poukazuje na to, že žalovaný vykonal dňa 08.03.2017 v čase od 11:00-13:40 hod.
kontrolu dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní štátnych príslušníkov tretích krajín
s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 a § 23 zákona č. 5/2004 Z. z., v rámci

ktorej zistil, že ani v jednom prípade 25-tich zamestnancov ŠPTK žalobca nezaslal informačné karty,
čím porušil § 23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. V danom prípade žalobca preukázal, že 25 ŠPTK bolo
v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice 614
00 Brno, Česká republika, pričom žalobca bol v obchodnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Picasso,
ktorá dodávala služby žalobcovi aj subdodávateľsky, a to aj v spolupráci so spoločnosťou Tavoleto s.r.o.

V tejto veci žalovaný akceptoval tvrdenia žalobcu a uložil mu pokutu vo výške 891 eur za porušenie
povinností podľa § 23b ods. 6 zákona o službách zamestnanosti, ktorého sa dopustil tým, že písomne
neinformoval žalovaného o nástupe do zamestnania občana členského štátu EU ani v jednom z 25
kontrolovaných zamestnancov a nezaslal informačné karty do 7 dní od nástupu do zamestnania. Podľa
žalobcu ide o absolútne totožnú situáciu, ktorá je predmetom aj tejto žaloby. Žalovaný teda posudzuje

tú istú skutkovú situáciu žalobcu opakovane rozdielne.

22. Žalobca trvá na tom, že v predmetnej veci správny orgán v rozhodnutí presne nevymedzil porušenie
povinnosti zo strany žalobcu, náležite sa nevysporiadal s argumentáciou účastníka konania, neprihliadol
navšetkynámietkyúčastníkakonania,ktoréuplatňovalvpriebehuceléhosprávnehokonaniaanepridelil

správnemu deliktu primeranú výšku sankcie, pričom výšku sankcie dostatočne a spoľahlivo neodôvodnil
s poukazom na ust §68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Úrad práce sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
so závažnosťou zistených nedostatkov a závažnosťou ich následkov. Výšku pokuty odôvodnil absolútne
nezákonným matematickým spôsobom, keď počet ŠPTK 40 vynásobil sumou 2 500 eur, a tedapoužil postup, ktorý zákon nepozná a neumožňuje. Žalobca má a to, že takto koncipované úvahy
nezodpovedajú základnú otázku, aký dopad mali jednotlivé okolnosti prípadu na určenie výšky pokuty.

23. Žalobca odmieta záver žalovaného, že výška pokuty bola primeraná aj v dôsledku opakovaného
porušenia povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní cudzincov, keď poukázal na vyššie opísanú
uloženú pokutu vo výške 891 eur. Podľa ust. § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. má správny orgán
prihliadať na opakované zistenie toho istého nedostatku. Žalovaný však aj napriek totožnej situácií
v danom prípade sankcionoval porušenie povinnosti podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z z. a nie §

3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ako je to v danom prípade.

III. Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť v celom rozsahu. Vo vyjadrení
zopakoval priebeh kontroly a zistenia zachytené v protokole o výsledku kontroly.

25. Žalovaný odmieta, že by sa žalobca nemohol pred vydaním rozhodnutia vyjadriť ku všetkým
podkladom, prípadne navrhnúť doplnenie dokazovania. Dňa 30.11.2018 bolo žalobcovi ako účastníkovi
správneho konania zaslané elektronicky Oznámenie o začatí správneho konania č. 15/2018 a výzva na
vyjadreniezodňa11.12.2018.Dňa14.01.2019vydalúradpráceprvostupňovérozhodnutie,vočiktorému

podal žalobca odvolanie dňa 05.02.2019, v ktorom opakovane uviedol, že kontrolovaní ŠPTK neboli
jeho zamestnanci, ale dochádzalo k odoberaniu služieb v spolupráci so spoločnosťou Picasso. Žalobca
nepredložil okrem rámcovej zmluvy žiadne doklady, ktoré by tieto tvrdenia podporovali. Súčasťou
rámcovej zmluvy nebol žiadny menný zoznam osôb, ktoré by mali vykonávať služby, žalobca neposkytol
ani žiadne objednávky v zmysle rámcovej zmluvy.

26. V priestoroch prevádzkarne sa nenachádzal žiaden koordinátor spoločnosti Picasso, ani spoločnosti
arbanat s.r.o., ktorý by koordinoval výkon práce ŠPTK, zadával im pracovné úlohy, bol prítomný pri
výkone kontroly a potvrdil by uvedené tvrdenia žalobcu. Z tvrdenia žalobcu, že on nedával pokyny
ŠPTK nie je jasné, kto vlastne ŠPTK prácu zadával, pričom túto skutočnosť žalobca neuviedol ani

v námietkach voči kontrolným zisteniam v protokole o výsledku kontroly a ani v odvolaní. Okrem
toho ŠPTK do prílohy priebežného protokolu uviedli a potvrdili podpismi, že pracovné úlohy im sú
zadávané kmeňovými zamestnancami žalobcu, podľa príslušnosti k jednotlivým strediskám. Rovnako
túto skutočnosť potvrdil aj zamestnanec žalobcu pán A. B. C., ktorý bol prítomný pri výkone kontroly
a osobne zabezpečoval komunikáciu medzi kontrolným orgánom a ŠPTK. Celý výkon kontroly prebehol

bez akýchkoľvek komunikačných problémov. Pracovná činnosť, ktorú ŠPTK vykonávali nemala odlišný
charakter od činnosti ostatných kmeňových zamestnancov, takže výkon údajne poskytovaných služieb
sa nijako nelíšil od bežnej pracovnej činnosti, ktorú vykonávali aj kmeňoví zamestnanci žalobcu.

27. Agentúra Picasso v liste zaslanom úradu práce neuviedla žiadnu skutočnosť, ktorou by potvrdila

poskytovanie služby účastníkovi konania prostredníctvom skontrolovaných ŠPTK. Kontrolnému orgánu
spoločnosť Picasso listom zo dňa 05.12.2017, č.z. 2017/149127 oznámila, že z jej strany nemôžu byť
predložené žiadne doklady, nakoľko boli zadržané ÚHaCP PPZ. Ďalšie výzvy ktoré boli spoločnosti
Picasso následne zaslané dňa 26.01.2018, č.z. 2018/12308 a dňa 26.02.2018, č.z. 2018/25824 sa vrátili
kontrolnému orgánu ako nedoručené z dôvodu, že adresát je neznámy. Následne bolo na www.orsr.sk

zistené, že spoločnosť Picasso zmenila sídlo z adresy v Trnave na adresu Dr. I. Markoviča 2083/1, Nové
mesto nad Váhom. Opakovane bola zaslaná výzva na novú adresu, ktorá sa vrátila ako nedoručená
z dôvodu, že adresát je neznámy. V rámci vykonanej kontroly požiadal úrad práce o poskytnutie
súčinnosti Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ, národná jednotka proti nelegálnej migrácii, odd.
operatívnej činnosti a vyšetrovania, Banská Bystrica dňa 01.02.2018, č.z. 2018/14836. Súčinnosť však

poskytnutá nebola.

28. Pri výkone kontroly boli prítomní príslušníci cudzineckej polície a kmeňový zamestnanec žalobcu
A. B. C., ktorého na poskytnutie súčinnosti pri výkone kontroly poveril osobne riaditeľ a konateľ
kontrolovaného subjektu p. D. E., a ktorý v prípade potreby zabezpečoval tlmočnícku činnosť,

komunikoval s kontrolovanými ŠPTK, buď v slovenskom, alebo v anglickom jazyku podľa potreby.
Všetky skontrolované osoby porozumeli predmetu kontroly ako i otázkam, ktoré boli kladené kontrolnou
skupinou prostredníctvom A. C.. Vyššie uvedená skutočnosť je uvedená aj v protokole o výsledku
kontrolynastrane6,uvedenúskutočnosťpotvrdilsvojimpodpisomzástupcakontrolovanéhosubjektupriprerokovaní protokolu o výsledku kontroly. Okrem toho priebežný protokol bol podpísaný aj konateľom
kontrolovaného subjektu, a to na základe informácie ktorú konateľovi kontrolovaného subjektu poskytol
jeho zamestnanec, ktorý bol poverený a bol účastný celému priebehu kontroly. Ako A. B. C., tak i konateľ

D. E. priebežný protokol podpísali a súhlasili s jeho obsahom. V čase výkonu kontroly ani konateľ
kontrolovaného subjektu ani ním poverený zamestnanec nemali žiadne námietky ani k samotnému
priebehu výkonu kontroly, ani k zapísaným údajom do priebežného protokolu a pri výkone kontroly
poskytli kontrolnému orgánu súčinnosť.

29. Opis rozhodujúcich skutočností v predmetnej žalobe žalovaný vyhodnotil ako zopakovanie obsahu
odvolania a trvá v plnom rozsahu na odôvodnení napadnutého rozhodnutia so zdôraznením opory
v listinných dôkazoch. Žalovaný identifikoval tri zásadné okruhy žalobných dôvodov, ku ktorým sa
vyjadruje nasledovne:

a) Žalobca napadol postup orgánu kontroly a spôsob vyhodnotenia zistení pri výkone kontroly

na kontrolovanom pracovisku dňa 16.11.2017; odmietol pozíciu zamestnávateľa a s ňou spojenú
zodpovednosť za dodržanie podmienok zamestnávania ŠPTK stanovených podľa § 21 ods. 1 zákona č.
5/2004 Z. z.; žalovaný porušil zásadu aktívnej súčinnosti účastníkov konania – neinformoval účastníka
konania o získanom stanovisku, ktoré na vyžiadanie poskytol Národný inšpektorát práce.

b) Žalobca žalované rozhodnutie považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že žalovaný správny orgán
rovnakú situáciu zmluvného vzťahu žalobcu s jeho obchodným partnerom pri využívaní práce ŠPTK mal
vyhodnotiť rozdielne, čím porušilo princíp legitímneho očakávania.

c) Výška uloženej pokuty je podľa žalobcu nedostatočne odôvodnená, je nezákonná a v rozpore s §

68 ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z., nie je primeraná povahe skutku a okolnostiam. Žalobca odmietol
argumentáciu o preukázaní opakovaného porušenia povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní
cudzincov.

30. Žalobca opakovane odmieta vo všetkých svojich vyjadreniach (námietky ku kontrolným zisteniam,

vyjadrenie sa k začiatku správneho konania, v odvolaní proti napadnutému rozhodnutiu) pozíciu
zamestnávateľa, pre ktorého vykonávali závislú prácu kontrolovaní ŠPTK. Prítomnosť kontrolovaných
ŠPTK a ich výkon práce na kontrolovanom pracovisku dňa 16.11.2017 mala byť dôsledkom
uzatvoreného obchodno-právneho vzťahu žalobcu so spoločnosťou Picasso. Žalobca používa
vyjadrenia „máme vedomosť“ a „...je zrejmé, že je preukázané...“, že kontrolovaní ŠPTK „...boli v

pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou so sídlom v Českej republike a to so spoločnosťou
arbanat s.r.o., .... pričom túto skutočnosť potvrdila vo svojom podaní aj spoločnosť Picasso...“ Uvedené
však nemá oporu v žiadnom listinnom dôkaze, resp. žalobca nepredložil, napriek opakovanému
vyžiadaniu zo strany orgánu kontroly, žiadny dôkaz potvrdzujúci tvrdenie, že kontrolovaní 40-ti ŠPTK v
predmetnom prípade sú zamestnancami zamestnávateľa so sídlom v Českej republike.

31. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nespochybnil právo žalobcu vstupovať do
obchodnoprávnychvzťahovsinýmipodnikateľskýmisubjektmianiexistenciurámcovejzmluvy.Žalovaný
odmietol ako nepreukázané tvrdenie, že kontrolovaní 40-ti ŠPTK sú v režime zmluvného vzťahu s iným
zamestnávateľom, konkrétne so zamestnávateľom v Českej republike. Ak by zodpovedalo skutočnosti

tvrdenie, že žalobca nie je zamestnávateľom kontrolovaných 40-tich ŠPTK, ale využíval ich iba na
zabezpečenie/plnenie dohodnutej služby, mal povinnosť orgánu kontroly túto skutočnosť preukázať.

32. Žalovaný trvá na tom, že žalobca v žiadnom zo svojich vyjadrení nepreukázal spojitosť
kontrolovanýchŠPTKsrámcovouzmluvou,pričomvychádzaznasledovnýchpredloženýchposúdených

dôkazov:
1) Rámcová zmluva účinná od 01/2017 v čl. 1. uvádza, že rozsah a druh poskytovanej služby mal byť v
zmysle zmluvy poskytnutý „... na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb...“
2) podľa dôkazu č. 2 bol kontrolovaný subjekt, žalobca, vyzvaný orgánom kontroly, aby predložil: iné
vyjadrenia, doklady, zmluvy, objednávky a pod. preukazujúce, resp. odôvodňujúce výkon závislej práce

kontrolovaných osôb pre kontrolovaného zamestnávateľa dňa 16.11.2017,
3) podľa dôkazu č. 3, v odpovedi na vyžiadanie dokladov ich podľa textu odpovede kontrolovaný
subjekt nemohol predložiť – odvoláva sa na zaistenie dokumentácie spoločnosti Picasso (24.10.2017)orgánmi činnými v trestnom konaní – orgán kontroly nepožadoval dokumentáciu spoločnosti Picasso,
ale dokumentáciu kontrolovaného subjektu, ktorú mal povinnosť predložiť, čo neurobil,
4) kontrolovaný subjekt mal v zmysle § 7b ods. 6 zákona o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní

povinnosť mať doklady a osobné údaje o fyzických osobách, prostredníctvom ktorých mu spoločnosť
Picaso poskytovala službu a na vyzvanie ich predložiť orgánu kontroly.

33. Doplnené dokazovanie zo strany žalovaného, kde odvolací orgán overoval, kto bol, resp. mal
byť, zamestnávateľom kontrolovaných ŠPTK - bolo dokazovaním nad rámec predmetného konania.

Žalovaný mal už v čase vydania napadnutého rozhodnutia k dispozícii dôkaz, predložený samotným
žalobcom, podľa ktorého ku dňu 24.11.2017 žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Picasso.
Predložená písomná správa žalobcu potvrdzuje závery orgánu kontroly a následne správnych orgánov,
že v predmetnom prípade nebola preukázaná spojitosť kontrolovaných ŠPTK s rámcovou zmluvou.
V čase výkonu predmetnej kontroly dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania (16.11.2017 –
10.07.2018) boli zmluvné vzťahy so spoločnosťou, na ktorú sa žalobca odvoláva a ktorú označuje za

„dodávateľa služby“ ukončené.

34. Žalobca žalované rozhodnutie považuje za nezákonné najmä z dôvodu, že žalovaný rovnakú
situáciu zmluvného vzťahu žalobcu s jeho obchodným partnerom pri využívaní práce ŠPTK mal
vyhodnotiť rozdielne, čím porušilo princíp legitímneho očakávania. Uvedené nezodpovedá skutočnosti a

žalovaný ho odmieta v plnom rozsahu. Predmetom kontroly u žalobcu v kontrolovanom období odo dňa
01.01.2017 do dňa 08.03.2017 bola kontrola dodržiavania povinností zamestnávateľa pri zamestnávaní
ŠPTK s miestom výkonu práce na území Slovenskej republiky podľa § 21 až 23 zákona č. 5/2004 Z. z.
Zistením bolo porušenie povinností zamestnávateľa podľa § 23b ods. 6 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca
na vyžiadanie orgánu kontroly predložil pracovné zmluvy, ktoré mali kontrolovaní zamestnanci - cudzinci

uzatvorené so zamestnávateľom, Tavoleto s.r.o., so sídlom Elgartova 497/12, Husovice, 614 00 Brno,
IČO: 01874837, Česká republika. Žalobca bol v tomto prípade preukázateľne v pozícii informujúcej
osoby v zmysle § 23b ods. 5 zákona č. 5/2004 Z. z.

35. V prejednávanom prípade bolo predmetom kontroly v kontrolovanom období odo dňa 16.11.2017 do

dňa 10.07.2018 dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005
Z. z. Žalobca napriek opakovaným vyzvaniam nepredložil orgánu kontroly ani správnym orgánom
žiadny dôkaz na podporu svojho tvrdenia, že nie je zamestnávateľom 40-tich kontrolovaných ŠPTK,
a títo boli k nemu „dodaní“ na plnenie objednanej služby cez zmluvného partnera. Žalobca nesplnil
žiadnu z podmienok stanovených podľa § 21 zákona č. 5/2004 Z. z., ktorý určuje zákonné podmienky

zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s miestom výkonu práce na území Slovenskej
republiky, pričom využíval ich prácu vo svoj prospech, podľa svojich potrieb, mal ich zaradených v čase
výkonu kontroly medzi svojimi zamestnancami, ktorí vykonávali rovnakú prácu.

36. Porušenie povinností zamestnávateľa, ktoré mu pri zamestnávaní cudzincov stanovuje § 23b zákona

č. 5/2004 Z. z. (nesplnenie informačnej povinnosti voči úradu) a je sankcionované podľa § 68a ods. 1
písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z., nie je identické s porušením zákazu nelegálneho zamestnávania podľa
§ 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., ktoré je sankcionované podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004
Z. z. Podnikajúca právnická osoba je za zistený správny delikt objektívne zodpovedná, pričom súčasná
právna úprava takmer vôbec neumožňuje zbaviť sa čo i len čiastočne zodpovednosti zaň, pretože

prevažne neupravuje všeobecné liberačné dôvody. Konateľ právnickej osoby zodpovedá výlučne za
spôsobený protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie.

37. Dôsledná ochrana trhu práce pred nelegálnym zamestnávaním, najmä pred nelegálnym
zamestnávaním cudzincov smeruje aj k ich ochrane pred zneužívaním a vykorisťovaním.

NekontrolovanýpohybŠPTKnaslovenskomtrhupráce,bezinformáciíoichpočtoch,dĺžkevýkonupráce
a charaktere pracovných miest, ktoré obsadzujú, môže viesť k narušeniu prirodzeného podnikateľského
prostredia a vytvára priestor pre šedú ekonomiku. Orgány kontroly majú povinnosť eliminovať
zneužívanie pobytu ŠPTK na výkon práce do 90 dní od vstupu na územie Slovenskej republiky na výkon
práce bez zákonných povolení na prechodný pobyt na účel zamestnania a sekundárne aj kontrolovať

dodržiavanie zásad obsadzovania voľných pracovných miest v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z.

38.Vzhľadomnaspoločenskénebezpečenstvo,akévovšeobecnostipredstavujeporušeniepovinnostív
súvislosti so zamestnávaním cudzincov, je správny delikt porušenia zákazu nelegálneho zamestnávaniapovažovanýzazávažnéporušeniezákona.Žalovanýupozorňujenaskutočnosť,ževpozíciiodvolacieho
orgánunemámožnosťvoľnejúvahyprirozhodovaníoporušenízákonomstanovenýchpredpokladovpre
naplnenie skutkovej podstaty porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, ktoré taxatívne vymedzuje

zákon č. 82/2005 Z. z. Úrad práce a žalovaný je v zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. povinný vyvodiť
dôsledky voči účastníkovi konania za porušenie § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z., a teda uložiť
pokutu podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z., nakoľko inú alternatívu zákon nepripúšťa.
Žalovaný zdôrazňuje, že keďže má uložená pokuta plniť úlohu výchovnú, preventívnu ako aj represívnu
a postihovať účastníka konania za jeho protiprávne konanie, je žiaduce, aby výška pokuty bola výrazne

citeľná v majetkovej sfére páchateľa deliktu. Jej výška musí byť stanovená tak, aby sa účastník
konania, ako aj ostatní nositelia totožných zákonných povinností do budúcna vyvarovali porušení zákazu
nelegálnehozamestnávaniarovnakoakoporušovaniapovinnostívyplývajúcichz§23bzákonač.5/2004
Z. z.

IV. Replika žalobcu

39. Žalobca v podaní zo dňa 24.10.2019 zopakoval svoje argumenty uvedené v žalobe. Vyjadrenie
žalovaného, že doplnenie dokazovania v rámci odvolacieho konania bolo „nad rámec predmetného
konania“ potvrdzuje žalobcom tvrdenú skutočnosť, že sa nemal možnosť vyjadriť ku všetkým podkladom
rozhodnutia a k spôsobom zisťovania a doplniť dokazovanie. Žalobcovi nie je zrejmý ani súvis dôkazu,

podľa ktorého žalobca ukončil spoluprácu so spoločnosťou Picasso ku dňu 24.11.2017, pričom žalobca
poznamenáva, že k výkonu kontroly došlo 16.11.2017. Akékoľvek následné úkony nemajú vplyv na
skutočnosť, že dňa 16.11.2017 došlo k odoberaniu služieb.

40. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že v súvislosti s uložením pokuty 891 eur, išlo o výkon

kontroly s iným predmetom. Predmet u oboch kontrol bol úplne totožný, ako aj skutkový stav.

41. Záverom žalobca dodal, že s poukazom na svoju nepriaznivú finančnú situáciu (údaje zo stránky
www.finstat.sk) by bolo uhradenie uloženej pokuty neúnosné a v konečnom dôsledku by malo likvidačný
vplyv na chod žalobcu.

42. Žalobca v priebehu konania zmenil právneho zástupcu. Nový právny zástupca podaním zo dňa
08.03.2022 doplnil vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, v ktorom namietal, že správny orgán už
v oznámení začatia správneho konania o uložení pokuty stanovil výšku pokuty, ktorá sa bude ukladať,
a to ešte predtým, ako mal žalobca možnosť využiť všetky svoje procesné práva a predložiť či navrhnúť

dôkazy, čo žalobca považuje za porušenie práva účastníka konania na spravodlivé konanie.

43. Žalobca trvá na tom, že skutkový stav bol zistený nesprávne, opäť poukazuje na to, že spoločnosť
Picasso oznámila, že požadované doklady nebolo možné poskytnúť vzhľadom na zaisťovací úkon
ÚHaCP PPZ, a to vrátane dokumentácie, ktorá obsahuje vyžiadané doklady a informácie. Skutočnosť,

že ÚHaCP PPZ neposkytol súčinnosť žalovanému nemôže byť na ujmu žalobcovi. Žalobca má za to, že
pokiaľ by ÚHaCP PPZ týmito dokladmi nedisponoval, žalovanému by uviedol, že tieto doklady nezaistil.
Žalovaný mal opätovne žiadať o poskytnutie súčinnosti. Takto však došlo k nedostatočne zistenému
skutkovému stavu.

44. Žalobca ďalej zopakoval, že výšku pokuty nemožno určiť výpočtom, jej výška je neprimeraná
vzhľadomnanedostatočnezistenýskutkovýstavajejuloženiemôžebyťlikvidačné.Eventuálnepožiadal
súd o zmenu výšky uloženej pokutu na sumu 10 000 eur.

V. Duplika žalovaného

45. Žalovaný poukázal na zmenu zákona č. 82/2005 Z. z. a prechod kompetencií zo žalovaného na NIP
na základe prechodného ustanovenia § 7cb účinného od 01.01.2023.

46. Ďalej poukázal na to, že žalobca sa cielene nevyjadruje k argumentom a dôkazom, ktoré žalovaný

vo svojom vyjadrení uviedol. Nevyvrátil, že nebola preukázaná spojitosť medzi 40 ŠPTK a rámcovou
zmluvou. Trvá na tom, že v čase výkonu kontroly 16.11.2017 – 10.07.2018 bol obchodnoprávny
vzťah so spoločnosťou Picasso ukončený. V priebehu celého konania mohol žalobca uplatňovať svojeprocesnépráva.Odvolanieanižalobanepriniesližiadnenovédôkazy,ktorébyvyvrátilikontrolnézistenia
o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania.

VI. Relevantná právna úprava

47. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) zákona č. 82/2005 Z. z. nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie
právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom,1) ak využíva závislú prácu štátneho
príslušníka tretej krajiny a nie sú splnené podmienky na jeho zamestnávanie podľa osobitného predpisu.

4)

Poznámka pod čiarou č. 4 odkazuje na § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z.z.

48. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom,
nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a 3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať

podľa § 2 ods. 3.

49. Podľa § 7b ods. 5 zákona č. 82/2005 Z. z. právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá je
podnikateľom, nesmie prijať prácu alebo službu, ktorú jej na základe zmluvy dodáva alebo poskytuje
právnická osoba alebo fyzická osoba (ďalej len "poskytovateľ služby") prostredníctvom fyzickej osoby,

ktorú nelegálne zamestnáva, ak ide
a) o cezhraničné poskytovanie služby po dobu presahujúcu päť dní v období 12 mesiacov od prvého
poskytnutia služby alebo
b) o vnútroštátnu dodávku práce alebo cezhraničnú dodávku práce.

50. Podľa § 7b ods. 6 zákona č. 82/2005 Z. z. poskytovateľ služby je povinný na požiadanie právnickej
osobe alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom, ktorým dodáva prácu alebo poskytuje službu podľa
odseku 5, bezodkladne poskytnúť v nevyhnutnom rozsahu doklady a osobné údaje fyzických osôb,
prostredníctvom ktorých im dodáva prácu alebo poskytuje službu, ktoré sú potrebné na to, aby právnická
osoba alebo fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, mohli skontrolovať, či poskytovateľ služby neporušuje

zákaz nelegálneho zamestnávania.

51.Podľa§12písm.ab)zákonač.5/2004Z.z.dopôsobnostiústrediapatrírozhodovaťouloženípokuty.

52. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať len štátneho príslušníka

tretej krajiny, ktorý
a) je držiteľom modrej karty Európskej únie 22a) (ďalej len "modrá karta"),
b) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia
voľného pracovného miesta, 22b)
c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, 22c) ak

osobitný predpis neustanovuje inak, 22ca)
d) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, 22d)
e) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny,
ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie, ak osobitný
predpis neustanovuje inak, 22da) alebo

f) spĺňa podmienky podľa § 23a.

53. Podľa § 23a ods. 1 písm. w) zákona č. 5/2004 Z. z. zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho
príslušníka tretej krajiny, ktorého vyslal zamestnávateľ so sídlom v členskom štáte Európskej únie v
rámci poskytovania služieb zabezpečovaných týmto zamestnávateľom.

54. Podľa § 68a ods. 1 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. ústredie a úrad uložia pokutu právnickej osobe
alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa osobitného predpisu 18a)
od výšky 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb
súčasne, najmenej 5 000 eur.

Poznámka pod čiarou 18a) odkazuje na zákon č. 82/2005 Z.z.55. Podľa § 68a ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. ústredie a úrad pri ukladaní pokuty podľa odseku
1 prihliadajú na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich následkov, opakované zistenie
toho istého nedostatku, a ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 1 písm. b), aj na počet nelegálne

zamestnaných fyzických osôb.

56. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. na konanie podľa § 12 písm. l), t), ae), af) a aj) a § 13
ods. 1 písm. e) a ods. 2 písm. b) sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní,63) ak tento zákon
neustanovuje inak.

Poznámka pod čiarou č. 63 odkazuje na zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok).

57. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2000 Z. z. zákonníka práce závislá práca je práca vykonávaná
vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom

pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom
zamestnávateľom.

58. Podľa § 1 ods. 3 zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere,
v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v

inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom
vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.

VII. Pojednávanie

59. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022
Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022
Z. z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z. z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov
na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1S/132/2019 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/132/2019.

60. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.

b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 25.6.2025 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného. Žalovaný
bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil
s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.

VIII. Právne hodnotenie správneho súdu

61. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z vyjadrení účastníkov konania správny súd považoval
za sporné naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu žalobcom ako aj zákonnosť výšky uloženej
pokuty.

62. Správny delikt, ktorý je kladený za vinu žalobcovi spočíva vo využívaní závislej práce štátneho
príslušníka tretej krajiny, pričom takýto štátny príslušník nie je držiteľom modrej karty a ani nemá udelené
povolenie na niektorý z druhov pobytu uvedených v § 21 ods. zákona č. 5/2004 Z. z, a nespĺňa ani
výnimky ustanovené v § 23a zákona č. 5/2004 Z. z.

63. Pre posúdenie skutočnosti, či žalobca spáchal správny delikt, je podstatné, či zo všetkých zistených
okolností preukázateľne vyplýva, že žalobca využíval závislú prácu uvedených 40 ŠPTK. Z protokolu
o výsledku kontroly je zrejmé, že v čase výkonu kontroly vykonávalo v priestoroch žalobcu pracovnú
činnosť 40 fyzických osôb ŠPTK (menný zoznam spolu s popisom funkcie a číslom dokladu totožnosti je

obsahom protokolu), pričom táto činnosť vykazovala znaky závislej práce. Tieto fyzické osoby vykonávali
prácu v priestoroch žalobcu rozdelení podľa jednotlivých pracovísk, v pracovných odevoch, prácu
vykonávali osobne, výrobnými prostriedkami žalobcu rovnakým spôsobom ako kmeňoví zamestnancižalobcu a na rovnakých pozíciách. Z priebežného protokolu vyplýva, že kontrolovaní ŠPTK uviedli
konkrétne mená zamestnancov žalobcu, podľa pokynov ktorých prácu vykonávali.

64. Definícia pojmu „závislá práca“ má kogentnú povahu a obsahuje niekoľko definičných znakov.
V prvom rade ide o vzťah podriadenosti a nadriadenosti, ktorý je vyjadrený formuláciou „podľa
pokynov zamestnávateľa“, čím sa zvýrazňuje nielen podriadenosť zamestnanca zamestnávateľovi,
ale aj skutočnosť, že zamestnanec sám ako jednotlivec nie je oprávnený rozhodovať o priebehu
pracovného procesu, ale je povinný sa riadiť pokynmi svojho zamestnávateľa. Ide o indikátor

nesamostatnej práce na rozdiel od práce samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá ju vykonáva
na vlastný účet a na vlastnú zodpovednosť. Vykonávanie práce podľa pokynov zamestnávateľa je
základnou charakteristikou závislej práce, ktorá je vždy osobnou závislosťou zamestnanca voči svojmu
zamestnávateľovi.

65. Žalobca namietal, že k výkonu závislej práce nedochádzalo, pretože nezadával a ani nekontroloval

prácu ŠPTK. Uvedené je však v priamom rozpore so závermi obsiahnutými v protokole o výsledku
kontroly, ktorý bol riadne prerokovaný so štatutárnym orgánom žalobcu, pričom konateľ žalobcu
ho aj vlastnoručne podpísal. Ako už bolo spomenuté vyššie, kto zadával ŠPTK prácu potvrdili aj
samotní ŠPTK, keď do priebežného protokolu uviedli konkrétne mená zamestnancov. Okrem toho sa
v priestoroch žalobcu v čase kontroly nenachádzal nikto zo spoločnosti Picasso ani arbanat s.r.o., kto

by kontroloval a zadával prácu kontrolovaným ŠPTK. Uvedené skutočnosti preto vyvracajú tvrdenie
žalobcu, že ŠPTK nezadával prácu.

66. Vykonávanie práce vo vzťahu podriadenosti (teda podľa pokynov) je len jedným zo
znakov závislej práce, nie však znakom jediným (a teda dostatočným). Ustanovenie § 1 ods. 2

zákonníka práce určuje aj iné dôležité definičné znaky závislej práce, najmä, že ide o prácu „pre
zamestnávateľa“ a „v mene zamestnávateľa“. Tieto znaky vyjadrujú, že prijímateľom pracovného
výkonu je zamestnávateľ, teda k nemu smeruje hodnota tohto pracovného výkonu, a naopak, že
on sám vystupuje ako poskytovateľ týchto pracovných výkonov vo vzťahu k tretím osobám, prijíma
protihodnotu za tieto pracovné výkony a nesie za ne voči nim zodpovednosť. To sa prejavuje napríklad

tým, ako to správne uviedol aj správny súd, že zamestnávateľ poskytuje zamestnancom pracovné
prostriedky, kontroluje vykonanú prácu, určuje im konkrétny pracovný čas, poskytuje im odmenu
za vykonanú prácu a pod. (Rozsudok Najvyššieho správneho súdu zo dňa 28. 05. 2024, sp. zn.
7Ssk/114/2023).

67. Vzhľadom na vyššie opísané zistenia úradu práce zachytené v priebežnom protokole je zrejmé, že
príjemcom pracovných výkonov bol žalobca, a k nemu smerovala hodnota tohto pracovného výkonu,
pričom je to žalobca, kto vystupuje ako poskytovateľ výsledkov týchto pracovných činností vo vzťahu
k tretím osobám, prijíma protihodnotu a nesie za ne voči tretím osobám zodpovednosť. Ostatné definičné
znaky závislej práce sú preto podľa názoru súdu v rôznej miere zastúpené tiež. ŠPTK vykonávali prácu

prežalobcuosobneazatotožnýchpodmienokakojehozamestnanci.Správnysúdrovnakoakožalovaný
vyhodnotil, že činnosti, ktoré kontrolovaní ŠPTK vykonávali v priestoroch žalobcu preukázateľne niesli
znaky závislej práce.

68. Žalobca prítomnosť ŠPTK a vykonávanie práce zdôvodňuje uzavretím rámcovej zmluvy so

spoločnosťou Picasso, ktorú v rámci kontroly predložil úradu práce a ktorá je tiež súčasťou
administratívneho spisu. Bolo preto povinnosťou správneho súdu preskúmať, či záver žalovaného, že
žalobca nijako nespojil uvedených 40 ŠPTK s rámcovou zmluvou, vychádza zo zistených skutočností.

69. Z rámcovej zmluvy predloženej žalobcom vyplýva, že predmetom zmluvy je záväzok poskytovateľa

(spoločnosti Picasso) poskytovať služby objednávateľovi (žalobcovi) v rámci predmetu podnikania
zapísaného v obchodnom registri na základe samostatnej objednávky na poskytovanie služieb, a to
najmä baliace činnosti, manipulácia s tovarom, skladovacie a doplnkové služby. Rámcová zmluva
bola uzatvorená na neurčito. Odsúhlasenie vykonaných služieb malo byť vykonané každomesačne
zaslaním výkazu o poskytnutých službách a jeho odsúhlasením oboma zmluvnými stranami. Podkladom

pre vystavenie faktúry za poskytnuté služby mal byť rozsah potvrdených objednaných a vykonaných
služieb vystavený objednávateľom (žalobcom) pravidelne do 5. dňa nasledujúceho mesiaca. Spoločnosť
Picasso bola na základe tejto zmluvy oprávnená poskytovať plnenie aj prostredníctvom ním vybratých
tretích osôb. Rámcová zmluva vyslovene ustanovuje, že nie sú splnené podmienky pre aplikáciu fikciedočasného pridelenia pracovníkov spoločnosti Picasso podľa príslušných právnych predpisov a ani
nedochádza k dočasnému prideleniu pracovníkov poskytovateľa (resp. pracovníkov subdodávateľov)
k žalobcovi ako užívateľskému zamestnávateľovi.

70. Žalobca tvrdí, že zmluvný vzťah medzi kontrolovanými ŠPTK a spoločnosťou Picasso nebolo možné
preukázať pre zaistenie zmluvnej dokumentácie ÚHaCP PPZ. V tejto súvislosti však nie je možné
prehliadnuť logické nedostatky v žalobcom poskytnutom vysvetlení. Žalobca bol počas kontroly vyzvaný,
aby doložil všetky (akékoľvek) dokumenty súvisiace s predmetom kontroly vrátane objednávok a iných

súvisiacich dokladov. Ak by sa pracovná činnosť ŠPTK vykonávala podľa uvedenej rámcovej zmluvy,
žalobca by nepochybne disponoval dokladmi, ktoré by aspoň nepriamo podporovali záver o tom, že
v danom prípade dochádza k dodávke služieb podľa rámcovej zmluvy, a to predovšetkým vzhľadom
na to, že samotná rámcová zmluva predpokladá pravidelné vyhotovovanie viacerých dokumentov, ktoré
mali byť vyhotovované na mesačnej báze. Žalobca v takomto prípade mohol predložiť v prvom rade
objednávky služieb s rozsahom a špecifikáciou, výkazy o poskytnutých službách, kópie faktúr a ich

úhrad za poskytnuté služby a pod. Žalobca však v rámci administratívneho konania nedoložil žiadne
dokumenty, ktoré by potvrdzovali, že výkon prác sa uskutočňuje na základe uzatvorenej rámcovej
zmluvy. Skutočnosť, že došlo k odňatiu dokladov zmluvného partnera žalobcu ÚHaCP PPZ neznamená,
že žalobca nemohol preukázať poskytovanie služieb na základe uvedenej rámcovej zmluvy. Skutočnosť,
že došlo k zaisteniu zmluvnej dokumentácie spoločnosti Picasso nezbavila žalobcu možnosti preukázať,

že kontrolovaní ŠPTK vykonávali činnosť na základe rámcovej zmluvy. Žalobca však v tejto súvislosti
nepredložil žiaden z požadovaných dokladov, ktorý by hoci aj nepriamo podporoval záver o poskytovaní
služieb zmluvným partnerom.

71. Neobstojí ani námietka žalobcu, že správne orgány nie sú oprávnené urobiť záver o neplatnosti

súkromnoprávnej zmluvy. Správny súd poukazuje na to, že žalovaný neriešil platnosť či neplatnosť
rámcovej zmluvy ako právneho úkonu, ale iba skutočnosť, či pracovná činnosť kontrolovaných ŠPTK sa
uskutočňuje na jej základe, pričom vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov, ktoré by preukázateľne
spájali výkon práce kontrolovaných ŠPTK s plnením rámcovej zmluvy, je potom záver úradu práce
a žalovaného logický. Na tejto skutočnosti nemení nič ani to, že samotní ŠPTK uviedli, že sú v nejakom

zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Picasso. Takéto tvrdenie nie je možné považovať za preukázanie
činnosti na základe rámcovej zmluvy, vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dokumentov, ktoré by
nasvedčovali plneniu rámcovej zmluvy a činnosť ŠPTK s takýmto plnením rámcovej zmluvy spájali.
Zároveň je potrebné poukázať na skutočnosť, že žiaden z ŠPK nespomenul zmluvný vzťah s českou
spoločnosťou arbanat s.r.o., na ktorý sa žalobca odvolával v podanom odvolaní.

72. Na naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu bolo ďalej potrebné posúdiť, či ŠPTK spĺňali
podmienky podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Podľa protokolu o výsledku kontroly správny orgán
overoval v databáze informačného systému služieb zamestnanosti žalovaného skutočnosti vzťahujúce
sa k plneniu podmienok ŠPTK pre zamestnávanie, pričom nezistil splnenie podmienok podľa ust. § 21

ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z. Žalobca tento záver úradu práce ani nijako nerozporoval. Zároveň žalovaný
v rámci druhostupňového konania zopakoval overovanie (ne)legálnosti pobytu kontrolovaných ŠPTK,
a teda splnenie podmienok podľa § 21 ods. 1 zákona č. 5/2004 Z. z.

73. Nemožno ani konštatovať, že boli splnené podmienky výnimky ustanovené v § 23a ods. 1 písm. w)

zákona č. 5/2004 Z. z., vzhľadom na to, že sa nepreukázal výkon činnosti ŠPTK v rámci poskytovania
služieb zabezpečovaných vysielajúcim zamestnávateľom.

74. Čo sa týka žalobcom uvedených námietok, ktoré smerujú k porušeniu práv v administratívnom
konaní, vzhľadom na žalovaným doplnené dokazovanie v rámci odvolacieho konania, správny súd

uvádza, že prvostupňové a druhostupňové administratívne konanie tvoria jeden celok a žalovaný
je oprávnený doplniť dokazovanie aj v rámci odvolacieho konania. Žalobca namietal doplnenie
dokazovania overovaním databázy NIP, v ktorej žalovaný zisťoval, či spoločnosť arbanat s.r.o.,
ktorú ako zamestnávateľa ŠPTK uviedol žalobca (až v odvolaní), splnila administratívne podmienky
pre vyslanie zamestnancov na územie Slovenskej republiky. Žalobca porušenie práv vidí v tom,

že sa k tomuto dôkazu nemal možnosť vyjadriť a tvrdí, že táto skutočnosť nedokazuje, že ŠPTK
neboli k nemu vyslaní zamestnávateľom z Českej republiky, ale iba skutočnosť, že si český
zamestnávateľ nesplnil svoje administratívne povinnosti. Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že
táto skutočnosť jednoznačne nepreukazuje, či žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania alebodošlo k nesplneniu administratívnych povinností. Je iba jednou z okolností, ktorá nasvedčuje tomu, že
k výkonu pracovnej činnosti ŠPTK na základe rámcovej zmluvy, ktorá bola plnená subdodávateľsky
vyslaním zamestnancov, ako to tvrdí žalobca, nedochádzalo. Rovnako je potrebné dať za pravdu

žalobcovi, že účastník administratívneho konania je oprávnený vyjadriť sa ku všetkým vykonaným
dôkazom, pričom porušenie tohto jeho práva môže viesť k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu.
V tomto prípade však správny súd nevyhodnotil absenciu výzvy na vyjadrenie sa k overovaniu v
databáze NIP ako takú vadu konania, ktorá by mala za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a to
práve s poukazom na to, že žalovaným uvedený záver o porušení zákazu nelegálneho zamestnávania

odvodzuje úrad práce z nepreukázania toho, že výkon práce ŠPTK sa uskutočňoval na základe
rámcovej zmluvy so spoločnosťou Picaso. Tento záver žalovaného je dostatočne ustálený z dôkazov
získaných vykonanou kontrolou, predovšetkým predbežným protokolom obsahujúcim výpovede ŠPTK,
protokolom o výsledku kontroly, predloženou rámcovou zmluvou a ďalších dokumentov, ktoré žalovaný v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia vymenúva. Zároveň správny súd považuje za potrebné poukázať
na to, že žalobca ani následne po oboznámení sa s výsledkom tohto overovania neuviedol žiaden dôkaz,

ktorým by záver o vyslaní zamestnancov zamestnávateľom z Českej republiky podporil. Rozhodnutie
správneho orgánu sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžh 1/2010 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky č. 6/2011 pod č. 103).

75. K oznámeniu o ukončení spolupráce so spoločnosťou Picasso ku dňu 24.11.2017, na ktoré sa
odvoláva žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, správny súd uvádza, že takýto dôkaz jednoznačne
nepotvrdzuje ani nevyvracia súvislosť kontrolovaných ŠPTK s uzatvorenou rámcovou zmluvou,
vzhľadom na to, že kontrola bola vykonaná dňa 16.11.2017, kedy ešte spolupráca v zmysle tohto

oznámenia žalobcu ukončená nebola. Napriek tomu nejde ani o dôkaz, na základe ktorého by bolo
možné preukázať, že 40 ŠPTK vykonávalo prácu na základe rámcovej zmluvy, a preto nie je v rozpore
so záverom o spáchaní správneho deliktu, ktorý prijal žalovaný.

76. K námietke žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, ako sa úrad práce vysporiadal

s tým, že kontrolovaní ŠPTK neovládajú slovenský jazyk a ako bolo zachované ich právo konať v jazyku,
ktorému rozumejú, správny súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, kde konkrétne
na str. 3 žalovaný popisuje, ako prebiehala komunikácia s kontrolovanými ŠPTK. Počas výkonu kontroly
zabezpečoval tlmočnícku činnosť zamestnanec žalobcu A. B. C.. Zároveň je táto skutočnosť zachytená
aj v protokole o výsledku kontroly, ktorý bol prerokovaný s konateľom žalobcu a ktorý ho vlastnoručne

podpísal.

77. Žalobca tiež namietal, že žalovaný posudzuje totožné skutkové prípady rozdielne, vzhľadom na
to, že dňa 08.03.2017 v čase od 11:00-13:40 hod. bola u žalobcu vykonaná iná kontrola dodržiavania
povinnostízamestnávateľaprizamestnávaníštátnychpríslušníkovtretíchkrajínsmiestomvýkonupráce

na území Slovenskej republiky podľa § 21 a § 23 zákona č. 5/2004 Z. z., v rámci ktorej bolo zistené,
že ani v jednom prípade 25-tich zamestnancov ŠPTK žalobca nezaslal informačné karty, čím porušil §
23b ods. 2 zákona č. 5/2004 Z. z. Správny súd sa prikláňa k názoru žalovaného, že v tomto prípade
išlo o inú situáciu a to práve vzhľadom na to, že žalobca listinnými dôkazmi preukázal, že 25 ŠPTK bolo
v pracovnoprávnom vzťahu so spoločnosťou Tavoleto s.r.o. so sídlom Elgartova 497/12, Husovice 614

00 Brno, Česká republika, keď do konania predložil Dohody o provedení práce a bol potvrdený inštitút
vyslania.

78.Vprípadenelegálnehozamestnávaniaideodelikt,zaspáchaniektoréhojezamestnávateľobjektívne
zodpovedný, teda zodpovedá za vzniknutý protiprávny stav bez ohľadu na zavinenie. Správny súd v

ďalšom zdôrazňuje, že žalobca nespochybnil žiadnym hodnoverným spôsobom skutočnosti a skutkový
stav, ktorý bol zistený orgánmi verejnej správy, a preto za takýchto okolností napadnuté rozhodnutie
žalovaného považoval za vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci.

79. V súvislosti s námietkou žalobcu o určení výšky pokuty správny súd uvádza, že výšku pokuty

je správny orgán povinný určiť s prihliadnutím na závažnosť zistených nedostatkov a závažnosť ich
následkov, opakované zistenie toho istého nedostatku, a v tomto prípade aj na počet nelegálne
zamestnaných fyzických osôb. Z matematického výpočtu je zrejmá úvaha správneho orgánu v tom
zmysle, že úrad práce a žalovaný zohľadnili predovšetkým skutočnosť, že zistený správny delikt satýkal súčasne 40 nelegálne zamestnávaných osôb. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
poukázal aj na to, že žalobca povinnosti zamestnávateľa porušil opakovane, vzhľadom na už spomenuté
porušenie povinnosti zaslať informačné karty v prípade 25 ŠPTK. Napriek tomu, že nejde o porušenie

totožnej zákonnej povinnosti, ide o porušenie povinností v súvislosti s výkonom práce ŠPTK, preto
pokiaľ takáto skutočnosť mala vplyv na úvahu správneho orgánu o určení výšky pokuty, správny súd ju
nevyhodnotil ako vybočujúcu z medzí zákona. Výška uloženej sankcie je vecou voľnej úvahy správneho
orgánu. Súd by mohol rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku uloženej sankcie, zrušiť len v prípade,
keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške sankcie, nezodpovedala obsahu spisu

alebo by sa priečila zásadám logického myslenia (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn.: Sž-o-Ns 19/2003). Výška pokuty bola stanovená v polovici rozpätia, ktoré zákon za spáchanie
uvedeného deliktu pripúšťa. Vzhľadom na rozsah (40 ŠPTK) aj správny súd považoval výšku pokuty za
primeranú, neprekračujúcu zákonný rámec. Z uvedených dôvodov preto ani nevyhovel návrhu žalobcu
o sankčnú moderáciu na sumu 10 000 eur.

80. Žalobca v rámci súdneho konania vyčítal úradu práce, že prejudikoval výšku uloženej sankcie už
vopred, a to rovno v oznámení o začatí správneho konania, keď uviedol, že ide o konanie o uložení
pokuty vo výške 100 000 eur. Správny súd aj v tomto prípade súhlasí so žalobcom, že správny orgán
je výšku sankcie povinný určiť v prípade zistenia správneho deliktu na základe výsledkov vykonaného
dokazovania. Konštatovanie, že ide o uloženie pokuty vo výške 100 000 eur v oznámení však nie je pre

správny orgán záväzné v tom zmysle, že by úradu práce alebo žalovanému bránilo na základe výsledkov
vykonaného dokazovania následne uložiť pokutu v nižšej výške. Preto túto skutočnosť správny súd
nevyhodnotil ako vadu, pre ktorú by bolo potrebné rozhodnutie zrušiť. Opäť s poukazom na ustálený
názor, že rozhodnutie sa nezrušuje, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu
privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.

81. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím úradu práce spĺňa kritériá zákonnosti.
Žalovaný uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri
hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval, a ako sa vyrovnal s námietkami žalobcu, s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia aj
to prečo ním tvrdené skutočnosti nemal za preukázané. Rozhodnutia orgánov verejnej správy v oboch
inštanciách teda považuje správny súd za vydané v súlade so zákonom, a preto žalobu podľa ust. §
190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

82. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť
žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP.

83. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP
a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2
SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.