Uznesenie – Ostatné Judgement was issued on Thursday, September 3, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 29Sa/2/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100421
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominik Čipka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100421.1

Uznesenie

SprávnysúdvBanskejBystrici,predsudcomJUDr.DominikomČipkom,vprávnejvecižalobcu:Okresná
prokuratúra Bánovce nad Bebravou, so sídlom K Zornici 892, 957 01 Bánovce nad Bebravou proti
žalovanému: Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 7/7, 957 01 Bánovce nad
Bebravou, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

I. Okresný úrad Bánovce nad Bebravou, vo veci uplatnenia nárok na navrátenia vlastníctva k pozemkom

vedenej pod č. OU-BN-PLO-2024/000491, je p o v i n n ý vo veci konať a vydať rozhodnutie
v lehote 60 dní od doručenia tohto uznesenia.

II. Žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby správny súd v Banskej Bystrici uložil žalovanému

povinnosť konať a rozhodnúť o reštitučnom nároku v konaní vedenom pod č. OU-BN-PLO-2024/000491.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že oprávnené osoby, A. B. C., D. E. a F. E. dňa 21.10.2004 doručili
návrh žalovanému na navrátenie vlastníctva k pozemkom podľa zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení
vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov

(ďalej len „Reštitučný zákon“). Na Okresnom súde Prievidza (pôvodne Bánovce nad Bebravou) sa
pod sp. zn. 3C/251/2001 vedie konanie, v ktorom sa Slovenská republike v zastúpení Ministerstva
pôdohospodárstva Slovenskej republiky domáha určenia vlastníckeho práva k pozemkom, ktoré sú
predmetom reštitučného konania oprávnených osôb. Na základe prebiehajúceho súdneho konania,
Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne rozhodnutím zo dňa 20.01.2005 prerušil reštitučné konanie, ktoré
odôvodnil tým, že prebieha konanie o predbežnej otázke - žaloba na súde o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území G., do doby vydania rozsudku. Žalovaný naposledy
žiadal Okresný súd o informáciu o stave súdneho konania dňa 21.04.2023, pričom konanie doposiaľ
nie je právoplatne skončené a vo veci prebiehajú procesné úkony. Dňa 12.08.2022 podal právny
zástupca Ing. Zuzany Dolejšiovej žalovanému žiadosť o pokračovanie v reštitučnom konaní, nakoľko
súhlasila s ponukou náhradného pozemku. Žalovaný dňa 11.10.2022 právnemu zástupcovi oprávnenej
osoby oznámil, že v reštitučnom konaní bude pokračovať až po rozhodnutí súdu, nakoľko nie je

jeho povinnosťou urobiť si úsudok o predbežnej otázke. Žalobca podal žalovanému dňa 13.02.2024
upozornenie prokurátora na nečinnosť, v ktorom poukázal na porušenie ustanovenia § 3 ods. 1, ods.
4, § 29 ods. 4, § 32 ods. 1 zákona č. o správnom konaní (správny poriadok) v spojení s § 5 ods. 3
reštitučného zákona. V podanom upozornení prokurátora žalobca uviedol, že z ustanovenia § 40 ods. 1
správneho poriadku je zrejmé, že správny orgán nemá povinnosť v prípade konania o predbežnej otázke
automaticky prerušiť konanie, nakoľko si o takejto otázke môže urobiť úsudok. Žalovaný podanému

upozorneniu prokurátora nevyhovel a listom zo dňa 07.03.2024 upovedomil prokurátora, že jeho
upozornenie považuje za nedôvodné a odstúpil ho nadriadenému orgánu - Okresnému úradu Trenčín,odbor opravných prostriedkov. Okresný úrad Trenčín v liste zo dňa 10.04.2024 uviedol, že sa stotožňuje
s názorom prvostupňového správneho orgánu a upozornenie prokurátora považuje za nedôvodné. Ďalej
uviedol, že predbežnou otázkou v danom prípade je otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam, od ktorej

závisí rozhodnutie vo veci reštitučného nároku. Podľa názoru Okresného úradu Trenčín, prvostupňový
správny orgán nemôže rozhodnúť vo veci navrátenia vlastníctva, pokiaľ je vedené súdne konanie
o určení vlastníctva dotknutých pozemkov. Žalobca je názoru, že rozhodnutie o predbežnej otázke
týkajúcej sa vlastníctva k nehnuteľnostiam, nie je nevyhnutné pre rozhodnutie správneho orgánu vo
veci reštitučného nároku. Výsledkom konania o určenie vlastníckeho práva v spore pred Okresným

súdom bude zodpovedaná otázka, kto má byť vedený na predmetnom liste vlastníctva ako vlastník
daných pozemkov, čo sa podľa žalobcu nedotkne otázky určenia osoby oprávnenej, či povinnej podľa
Reštitučného zákona. Túto otázku si žalovaný v danom štádiu môže vyriešiť v konaní sám. Žalobca
ďalej uviedol, že správny orgán je povinný v prerušenom konaní pokračovať len čo pominuli prekážky.
Zároveň má správny orgán povinnosť v priebehu konania sám iniciatívne vyhodnocovať skutkový stav
veci a na tento účel si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom je oprávnený urobiť si o

predbežnej otázke úsudok sám. Žalobca uviedol, že v správnom konaní platí zásada, že správny orgán,
ktorý vydáva rozhodnutie vo veci, je oprávnený pre svoju potrebu riešiť otázky, ktoré patria do pôsobnosti
iných orgánov, ak to zákon nezakazuje - vyžaduje si to totiž požiadavka pružnosti správneho konania,
pričom poukázal na rozhodnutie 2Sžo 129/2007.

3. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zhrnul priebeh administratívneho konania, vrátane podania
upozornenia prokurátora. Žalovaný uviedol, že podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku, ak sa vyskytne
v konaní predbežná otázka, ex lege vzniká obligatórny dôvod prerušenia konania. Ide teda o povinnosť
správneho orgánu v prípade riešenia predbežnej otázky konanie prerušiť, a to spravidla do vyriešenia
predmetnej otázky. Bez ohľadu na dĺžku súdneho konania, ktorého výsledkom má byť vyriešenie

predbežnej otázky, tak pokračovanie správnom konaní nastane až po právoplatnosti rozhodnutia v
súdnom konaní. Z materiálneho hľadiska je podľa žalovaného irelevantné, či súdne konanie trvá 3
roky alebo 20 rokov. Žalovaný ďalej uviedol, že v rámci hierarchie orgánov verejnej moci neexistuje
orgán, ktorý by kompetenčne príslušnému správnemu orgánu mohol nariadiť urobiť si vlastný úsudok
o predbežnej otázke, keď priamo zo zákona vyplýva výlučne možnosť a nie povinnosť uvedeným

spôsobom konať. Uvedený mechanizmus je logický, keď za zákonnosť rozhodnutia nesie zodpovednosť
správny orgán, ktorý ho vydal. Podľa žalovaného je zásadnou skutočnosťou aj to, že ani prokuratúra
nerozporuje vznik, existenciu predbežnej otázky, a najmä skutočnosť, že o nej rozhoduje príslušný
okresný súd. Žalovaný ďalej uviedol, že k svojmu rozhodnutiu o priznaní nároku na náhradu za
pozemkynepotrebujesúhlasoprávnenýchosôb,pričomrozhodnutiemôževydaťzasplneniapodmienok

uvedených v paragrafe 6 ods. 1 písm. a) Reštitučného zákona, pričom predmetom administratívnom
konaní táto podmienka nie je jednoznačne splnená, keďže súd stále nerozhodol o vlastníctve
predmetných pozemkov. Podľa žalovaného na konanie nemá vplyv ani skutočnosť, že oprávnená
osoba transformovala svoju pôvodnú žiadosť o prinavrátenie vlastníctva na spôsob vybavenia jej
reštitučného nároku na bezplatný prevod pozemkov do vlastníctva štátu. Žalovaný sa nestotožňuje

so žalobcovou interpretáciou § 6 ods. 2 reštitučného zákona, podľa ktorej možno na základe voľby
oprávnenej osoby uspokojiť ich reštitučný nárok poskytnutím náhradných pozemkov. Reštitučný zákon
neumožňuje správnemu orgánu výber spôsobu uspokojenie reštitučného nároku ale striktne prikazuje
správnemu orgánu prinavrátiť vlastníctvo k pôvodným pozemkom a až pri existencii niektorej z prekážok
na prinavrátenie vlastníctva rozhodnúť tak, že oprávnenej osobe sa vlastníctvo neprinavráti, ale súčasne

sa jej prizná právo na náhradu. Žalovaný uviedol, že nie je spôsobilý si urobiť úsudok o tom, ako
rozhodnepríslušnýsúd.Takétorozhodnutieoreštitučnomnároku,ktorébyvychádzalolenzpredpokladu
správneho orgánu o výsledku rozsudku súdu, by bolo v rozpore s § 3 ods. 5 správneho poriadku,
podľa ktorého musí rozhodnutie správneho orgánu vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci. Žalovaný ďalej uviedol že si nie vedomý toho, že by niekto ponúkol oprávnenej osobe

náhradný pozemok, a teda vyhlásenie oprávnenej osoby, že s ponukou náhradného pozemku súhlasí, je
zavádzajúce a nemá vplyv na vyriešenie predbežnej otázky. Žalovaný vo svojej argumentácii poukázal
na viacero rozhodnutí Ústavného súdu (IV. ÚS 23/2013, II. ÚS 3/03, I. ÚS 214/06), ale najmä poukázal
na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. I. ÚS 153/2001 z 13.07.2021, podľa, ktorého: „ak by
Ústavný súd pripustil výklad, ktorým by prerušenie konania zakladalo nečinnosť orgánu verejnej moci, a

tým aj porušenie základných práv a slobôd osôb, ktorých sa porušenie týka inštitút prerušenia by prestal
byť aplikovateľný, pretože jeho aplikácia lege artis vždy znamenala prezumpciu porušovanie základných
práv a slobôd orgánom verejnej moci, čo nie je žiadnou smere prípustné. Obdobie prerušenia trestnéstíhanie samo osebe preto nie je možné hodnotiť ako nečinnosť Okresného súdu a ani pri tejto obdobie
na jeho ťarchu.“

4. Žalobca v podanej replike uviedol, že opätovne poukazuje na rozhodnutie o predbežnej otázke v
konaní vedenom pred Okresným súdom Prievidza, ktorého výsledok nie je nevyhnutný pre rozhodnutie
správneho orgánu vo veci uplatneného reštitučného nároku. Uvedené rozhodnutie sa nedotkne otázky
určenie osoby oprávnenej, či povinnej podľa Reštitučného zákona, pričom túto otázku si žalovaný v
danom štádiu môže vyriešiť sám podľa príslušných ustanovení reštitučného zákona. Žalobca poukázal

na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II. ÚS 249/2011-30 zo dňa 29.09.2011, pričom
poukázal na tú časť nálezu, podľa ktorej vlastnícke právo zostalo zachované tomu subjektu, ktorý bol
posledným vlastníkom pred dňom zápisu vlastníckeho práva, hoci zápis v evidencii tomu nezodpovedá.
Aj na základe uvedeného sa žalobca nazdáva, že nebol dôvod na to, aby právny predchodca žalovaného
prerušil reštitučné konanie z dôvodu, že prebieha konanie o predbežnej otázke v konaní pred Okresným
súdom. Žalobca taktiež poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 7/2014 zo

dňa 11.06.2015, podľa ktorého je prirodzenou požiadavkou kladenou na všeobecné súdy a iné orgány
verejnej moci, ktoré rozhodujú o reštitučných nárokov oprávnených osôb, aby riadiac sa zásadami
materiálneho právneho štátu, pristupovali k interpretácií reštitučných zákonov s určitou veľkorysosťou
a naopak, brali do úvahy pre minulý režim príznačné nedostatky vtedajšej legislatívy, najmä však často
sa vyskytujúcu svojvôľu vtedajších štátnych a iných orgánov pri uplatňovaní moci a zásahy štátnych

orgánov s obdobie neslobody namierené proti ľudským právam a slobodám.

5. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že ani repliky žalobcu nevyplýva, žeby žalovaný porušil nejaké
ustanovenie správneho poriadku či reštitučného zákona, preto zotrval na tom, aby správny súd žalobu
zamietol.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP : každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 3 ods. 1 písm. d) SSP: na účely tohto zákona sa rozumie
nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom
administratívnom konaní, alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti
nezačal administratívne konanie; nečinnosťou orgánu verejnej správy nie je stav, keď z rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy vyplýva, prečo orgán verejnej správy v
administratívnomkonanínekonáapovydanírozhodnutiaorgánuverejnejsprávyaleboopatreniaorgánu
verejnej správy nedošlo k podstatnej zmene okolností.

8. Podľa § 242 ods. 1 SSP: žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej

správy v začatom administratívnom konaní. Žalobca podľa § 244 ods. 1, ktorý nie je orgánom verejnej
správy, sa žalobou môže domáhať aj primeraného finančného zadosťučinenia vzniknutého v dôsledku
nečinnosti orgánu verejnej správy.

9. Podľa § 244 ods. 2 SSP: prokurátor môže podať žalobu podľa § 242, ak orgán verejnej správy zostal

nečinný aj po upozornení prokurátora.

10. Podľa § 250 ods. 1 SSP: ak správny súd po preskúmaní zistí dôvodnosť žaloby, uznesením uloží
žalovanému, aby v určenej lehote konal a rozhodol, vydal opatrenie alebo vykonal úkon, prípadne začal
z úradnej povinnosti administratívne konanie. Vydaním tohto uznesenia sa súdne konanie nekončí a

žalovaný je povinný správnemu súdu v určenej lehote doručiť vydané rozhodnutie, opatrenie alebo
oznámenie o vykonanom úkone, prípadne o začatí administratívneho konania.

11. Podľa § 1 prvej vety Reštitučného zákona : tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom,
ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 2 ods. 1 Reštitučného zákona : právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto
zákona môže uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom najej území a ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948
do 1. januára 1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

13. Podľa § 6 ods. 1 písm. a) Reštitučného zákona : vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam
nemožno navrátiť, ak pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby a právnickej osoby okrem povinnej osoby
(§ 4 ods. 1).

14. Podľa § 6 ods. 2 Reštitučného zákona: V prípade uvedenom v odseku 1 sa oprávnenej osobe

prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu (ďalej len „náhradný pozemok“) v
primeranej výmere a bonite, v akej boli jej pôvodné pozemky, a to
a) v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v
inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok,
b) v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej
katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, alebo

c) v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo oprávnenej osobe sa poskytne finančná náhrada. Ak
oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch.
Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu
za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru

nad 400 m2 a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na
priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch.

15. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku: správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a
inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb

a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

16. Podľa § 3 ods. 4 Správneho poriadku: správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa
zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a
použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa,

má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie
prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

17. Podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán konanie preruší, ak sa začalo konanie o
predbežnej otázke alebo ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote odstránil nedostatky

podania, alebo ak účastník konania nemá zákonného zástupcu alebo ustanoveného opatrovníka, hoci
ho má mať, alebo ak tak ustanovuje osobitný zákon.

18. Podľa § 29 ods. 4 Správneho poriadku: správny orgán v konaní pokračuje z vlastného podnetu alebo
na podnet účastníka konania, len čo pominuli prekážky, pre ktoré sa konanie prerušilo, prípadne len čo

uplynula lehota uvedená v odseku 2.

19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku: správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

20. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku: ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne
rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o
takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania.

21. Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku: správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť
úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave
fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu.

22. Správny súd po preštudovaní administratívneho spisu konštatuje, že B. C. a F. E. ako oprávnené

osoby podaním označeným ako „Uplatnenie nároku na vrátenie vlastníctva v zmysle zák. č. 503/2003
Z.z., par. 5 ods. 1“ (ďalej len ako „podanie“) zo dňa 08.10.2004, doručené Obvodnému pozemkovému
úradu v Trenčíne dňa 21.10.2024, žiadali o navrátenie vlastníckeho práva k pozemkom podľa
Reštitučného zákona. Rozhodnutím č. D/2004/00482-003 zo dňa 18.11.2004 Obvodný pozemkovýúrad v Trenčíne prerušil reštitučné konanie z dôvodu, že v konaní neboli predložené všetky potrebné
dokumenty a zároveň vyzval oprávnené osoby na doloženie potrebných dokumentov. Podaním zo
dňa 22.12.2004, doručeným Obvodnému pozemkovému úradu v Trenčíne dňa 27.12.2004, oprávnené

osoby doplnili časť požadovaných dokumentov, pričom ostatné dokumenty sa zaviazali doplniť v mesiaci
január2004.ObvodnýpozemkovýúradvTrenčínerozhodnutímč.D/2005/00131-005zodňa20.01.2005
prerušil konanie vo veci uplatnenia reštitučného nároku podľa § 29 ods. 1 Správneho poriadku z dôvodu,
že zistil, že na súde prebieha konanie pod sp. zn. 3C/251/2001 o určenie vlastníckeho práva na
nehnuteľnosti v k.ú. G., ktoré boli predmetom uplatneného reštitučného nároku. Žiadosťou zo dňa

04.03.2009 Obvodný pozemkový úrad v Trenčíne požiadal Okresný súd Bánovce nad Bebravou, aby mu
poskytol informáciu o stave konania, pričom z odpovede okresného súdu zo dňa 16.03.2009 vyplynulo,
že vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté. Výzvu s totožným obsahom zaslal Obvodný
pozemkový úrad v Trenčíne a následne aj žalovaný okresnému súdu dňa 17.06.2011, 16.11.2012,
18.02.2015, 11.10.2017, 01.04.2020, 15.07.2021, 09.05.2022, pričom odpoveď okresného súdu bola
rovnaká. Podaním zo dňa 12.08.2022 právny zástupca oprávnenej osoby B. C. požiadal žalovaného,

aby pokračoval v prerušenom konaní z dôvodu, že žalovaný môže vo veci uplatneného reštitučného
nárokurozhodnúťajbezrozhodnutiaokresnéhosúduazároveňajzdôvodu,žerozhodovanieokresného
súdu je zdĺhavé a nemožno ani len predpokladať, kedy bude skončené. K žiadosti právneho zástupcu
oprávnenej osoby žalovaný podaním zo dňa 11.10.2022 uviedol, že v predmetnom konaní si môže
ako správny orgán urobiť úsudok o predbežnej otázke, nie je to ale jeho povinnosťou, preto žiadosti

nevyhovel a v reštitučnom konaní bude pokračovať až po rozhodnutí súdu.

23. Žalobca podaním zo dňa 13.02.2024, doručeným žalovanému dňa 15.02.2024 podal upozornenie
prokurátora, ktoré odôvodnil tým, že predmetom súdneho konania, kvôli ktorému bolo prerušené
reštitučné konanie, je určenie vlastníckeho práva a teda zodpovedanie otázky, kto má byť vedený

na liste vlastníctva ako vlastník nehnuteľností. Uvedené sa podľa žalobcu nedotkne otázky určenia
osoby oprávnenej, či povinnej podľa Reštitučného zákona. Ak by si žalovaný ustálil, či navrhovatelia
sú osobami oprávnenými, následne by ustálil spôsob odstránenia majetkových krívd. Ďalej uviedol, že
správne konanie je prerušené od roku 2005, pričom správny orgán bol povinný v konaní pokračovať,
len čo pominuli prekážky prerušenia konania, pričom správny orgán má sám iniciatívne vyhodnocovať

skutkový stav veci. Žalobca v podanom upozornení ďalej uviedol, že oprávnená osoba podala dňa
12.08.2022 žiadosť o pokračovanie v konaní, ktorej žalovaný nevyhovel. Žalobca pokračoval, že
správny orgán je povinný postupovať bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Zároveň uviedol, že oprávnená osoba netrvá na navrátení
vlastníctva k pozemkom, vo vzťahu ku ktorým sa vedie súdne konanie, v dôsledku ktorého bolo

konanie o reštitučnom nároku prerušené, preto môže správny orgán rozhodnúť o alternatívnych formách
náhrady. Žalobca ďalej konštatoval, že žalovaný prerušil konanie na základe poznámky zapísanej na
liste vlastníctva, pričom takýto postup nebol správny, nakoľko z uvedenej poznámky nevyplýva okruh
strán sporu, keďže na liste vlastníctva nie je zapísaná povinná osoba. Žalobca zároveň navrhol, aby
žalovaný po prerokovaní upozornenia prokurátora pokračoval v prerušenom konaní a súčasne aby sa

zaoberal žiadosťou oprávnených osôb o priznanie nároku náhradného pozemku.

24. Žalovaný nesúhlasil s podaným upozornením prokurátora, preto upozornenie odstúpil na vybavenie
nadriadenému orgánu – Okresný úrad Trenčín – odbor opravných prostriedkov, ktorý rovnako vyhodnotil
upozornenie prokurátora ako nedôvodné. Na odôvodnenie uviedol, že pôvodnej vlastníčke a následne

aj oprávneným osobám možno priznať status oprávnených osôb podľa Reštitučného zákona, ktoré majú
právo uplatniť si svoj reštitučný nárok. Vlastníctvo však nemožno oprávneným osobám navrátiť, ak je
pozemok,naktorýboluplatnenýreštitučnýnárokvo vlastníctvefyzickejosobyaprávnickejosoby,okrem
osoby povinnej. Predbežnou otázkou je v danom prípade otázka vlastníctva k nehnuteľnostiam, od ktorej
závisí rozhodnutie vo veci reštitučného nároku. Správny orgán tak vo veci navrátenia vlastníctva nemôže

rozhodnúť,pokiaľjevedenésúdnekonanieourčenívlastníctvapredmetnýchparciel.Určenievlastníctva
má kľúčovú úlohu vzhľadom na vydanie nehnuteľností. Reštitučný zákon rieši podmienky navrátenia
pôvodnéhovlastníctvaoprávnenýmosobám,pričomniejemožné,abysioprávnenáosobasamavybrala
spôsob uspokojenia reštitučného nároku. Druhostupňový orgán sa tak stotožnil s postupom žalovaného.

25. Z administratívneho spisu vyplynulo, že posledná žiadosť o informáciu o stave súdneho konania bola
zo dňa 13.05.2024, pričom okresný súd odpovedal, že konanie doposiaľ nebolo právoplatne skončené.26. Správny súd predtým, ako sa meritórne zaoberal žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
skúmal, či bola splnená podmienka podľa § 244 ods. 2 SSP. Správny súd konštatuje, že žalobca
ako prokurátor podal žalovanému upozornenie prokurátora, pričom žalovaný ostal v zmysle podaného

upozornenia naďalej nečinný. Správny súd tak konštatuje splnenie zákonnej podmienky.

27. Na základe obsahu podanej správnej žaloby a následných vyjadrení účastníkov konania správny
súd považuje medzi účastníkmi za spornú skutočnosť, či žalovaný, ako orgán verejnej správy, je nečinný
v začatom administratívnom konaní. Podstatným vo vzťahu k nečinnosti žalovaného je posúdenie,

či žalovaný správne prerušil administratívne konanie a nepokračuje v ňom v dôsledku neuplatnenia
postupu podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, keď predbežná otázka, o ktorej si môže orgán verejnej
správy urobiť úsudok, je predmetom súdneho konania.

28. Reštitúcia, alebo inak povedané obnovenie pôvodného stavu, je inštitút v rámci slovenského
právneho poriadku, prostredníctvom ktorého je možné dosiahnuť zmiernenie majetkových krívd, ktoré

boli spôsobené bývalým štátnym režimom v rokoch 1948 až 1989. Za týmto účelom Federálne
zhromaždenie Českej a Slovenskej Federatívnej republiky, ako aj Národná rada Slovenskej Republiky,
prijali množstvo zákonov (napr. Reštitučný zákon, skorší Reštitučný zákon, zák. č. 403/1990 Zb. o
zmiernení následkov niektorých majetkových krívd v znení neskorších predpisov týkajúci sa oblasti
domového majetku, zák. č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zák. č 119/1991 Zb. o súdnych

rehabilitáciách a ďalšie), ktoré upravovali ako hmotnoprávne predpoklady, tak aj procesnoprávne
postupy smerujúce k uplatneniu jednotlivých reštitučných nárokov.

29. Nečinnosťou orgánu verejnej správy možno rozumieť stav, kedy orgán verejnej správy, ktorý je
povinný v administratívnom konaní konať, protiprávne nekoná, resp. z úradnej povinnosti nezačal

administratívne konanie. Ide teda o protiprávnu negáciu povinnosti orgánu verejnej správy uskutočňovať
administratívne konanie. Za nečinnosť orgánu verejnej správy však nemožno považovať stav, ak orgán
verejnej správy nekoná na základe predchádzajúceho rozhodnutia či opatrenia, z ktorého vyplývajú
objektívne dôvody nečinnosti orgánu verejnej správy. V rámci súdneho prieskumu tak správny súd
skúma, či je orgán verejnej správy činný, resp. nečinný, v administratívnom konaní a v prípade nečinnosti

posúdiť, či je daný právny základ na jeho nečinnosť, alebo naopak, ide o porušenie povinnosti orgánu
verejnej správy vo veci konať.

30. Administratívne konanie začalo dňa 21.10.2004, kedy bolo podanie doručené žalovanému. Žalovaný
dňa 20.01.2005 prerušil konanie z dôvodu prebiehajúceho súdneho konania, ktorého predmetom je

predbežná otázka podstatná pre rozhodnutie vo veci uplatneného reštitučného nároku oprávnených
osôb.

31. Posúdením skutkovej situácie správny súd dospel k záveru, že žalovaný je v danom konaní nečinný.
Je pravdou, ako uviedol žalovaný, že podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, je žalovanému daná

možnosť posúdiť si predbežnú otázku v rámci vlastnej kompetencie, pričom nejde o jeho zákonnú
povinnosť. Avšak, na uvedenú normu sa treba pozerať v širšom v zmysle a nemožno ju vykladať
reštriktívne. Z nálezu Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 7/2014 zo dňa 11.06.2015 jednoznačne vyplýva,
že v reštitučnom konaní sa má voči oprávneným osobám postupovať s istou mierou „zákonnej
benevolencie“ tak, aby boli v čo najväčšom možnom rozsahu zhojené krivdy spôsobené predošlou

legislatívou, či ďalšími negatívnymi okolnosťami. Rovnako, ustanovenie § 40 ods. 1, ohľadom možnosti
posúdenia predbežnej otázky, treba potom vykladať aj vo vzťahu k ostatným základným pravidlám
správneho konania, resp. povinnostiam žalovaného ako orgánu verejnej správy, a teda postupovať
v konaní včas, bez zbytočných prieťahov, použiť najvhodnejšie prostriedky a zistiť presne a úplne
skutočný stav veci.

32. Na základe uvedeného, keďže súdne konanie, predmetom ktorého je posúdenie predbežnej otázky,
prebieha od roku 2001, pričom vo veci doposiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a vzhľadom na súčasný
stav, kedy príslušný okresný súd naďalej určuje okruh strán sporu a ani len hypoteticky nemožno
predpokladať, kedy by mohlo byť vo veci rozhodnuté, je žiaduce, aby si správny orgán urobil úsudok

o predbežnej otázke sám. Práve pre takéto účely, keď si to vyžaduje plynulosť a rýchlosť konania,
je koncipovaná možnosť orgánu verejnej správy, aby si sám urobil úsudok o predbežnej otázke. Je
pritom potrebné dodať, že rozhodnutie žalovaného sa týka výlučne len tohto konkrétneho prípadu,
pričom samotné rozhodnutie žalovaného nemá žiaden dopad na rozhodovanie príslušného okresnéhosúdu. Neobstojí argument žalovaného, že v prípade odlišného posúdenie predbežnej otázky príslušným
súdom by sa skomplikovala situácia. Ak žalovaný zistí dostatočne skutočný stav veci, bude mať
kvalifikovaný podklad na posúdenie predbežnej otázky a následne aj na rozhodnutie o reštitučnom

nároku.

33. K inštitútu nečinnosti orgánu verejnej správy správny súd uvádza, že pod pojem nečinnosť je nutné
zahrnúť aj nedôsledné plnenie povinností vyplývajúcich zo zákona. Len samotné konanie nepostačuje
k tomu, aby bolo možné vylúčiť nečinnosť orgánu verejnej správy. Aj v prípade predmetného konania

žalovaného je možné konštatovať prieťahy v konaní, a to v prípade, ak toto konanie nie je efektívne,
nesleduje cieľ, ku ktorému sa má príslušný orgán dopracovať. Žalovaný síce vyvíjal snahu keď sa
dopytoval na príslušnom okresnom súde o stav súdneho konania, avšak správny súd má za to,
že žalovaný nepostupoval v plnej miere v súlade s účelom a s ustanoveniami Správneho poriadku
a Reštitučného zákona v spojení so závermi nálezu Ústavného súdu II. ÚS 7/2014 zo dňa 11.06.2015.
Na základe predloženého spisového materiálu možno zhodnotiť, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti

dôsledne. Konanie žalovaného nesmerovalo k naplneniu citovaných ustanovení Správneho poriadku a
teda správny súd považoval za nevyhnutné usmerniť žalovaného tým spôsobom, že mu uloží povinnosť
konať efektívne a dôsledne, aby vo veci žalobcu bolo rozhodnuté.

34. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd konštatuje, že konanie žalovaného je možné vyhodnotiť

ako nečinnosť orgánu verejnej správy, na základe čoho správny súd uložil žalovanému povinnosť
konať vo veci reštitučného nároku č. OU-BN-PLO-2024/000491. Vzhľadom na charakter rozhodovania,
ktorého súčasťou bude aj posúdenie predbežnej otázky, stanovil správny súd na lehotu vydanie
rozhodnutia 60 dní.

35. Správny súd zároveň poučuje žalovaného, že vydaním tohto rozhodnutia sa súdne konanie nekončí.
Žalovaný je povinný v stanovenej lehote doručiť správnemu súdu vydané rozhodnutie. Zároveň správny
súd poučuje žalovaného, že podľa § 80 ods. 1 písm. b) SSP mu môže v prípade nedodržania povinnosti
na doručenie rozhodnutia uloženej správnym súdom uložiť pokutu. Podľa § 80 ods. 2 SSP pokutu možno
uložiť až do výšky 2.000,- Eur, a to aj opakovane.

36. O trovách konania rozhodol správny súd tak, že právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu
z účastníkov konania. Keďže konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, žiaden z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania (§ 170 písm. c) SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e : Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 1 SSP).

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contrario).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.

2 SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.