Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/41/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4420202606
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4420202606.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov JUDr.

AdrianyKálmánovej,PhD.aJUDr.LenkyKonštiakovej,vsporežalobkyne:A.B.A.C.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D. E. XXXX/XX, E. F., právne zastúpená: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o.,
Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401, proti žalovanému: G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. I.
XX, E. F., právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, Šaľa, IČO:
47 241 543, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nové
Zámky č. k. 18C/36/2020-922 zo dňa 3. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, o výške ktorého
nároku rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou doručenou súdu 11.06.2020 domáhala určenia svojho podielového
spoluvlastníctva v spoluvlastníckom podiele 1/2 k celku nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v kat. území
E. F., obec E. F. okres E. F., a to rozostavanej stavby na parcele registra „C“, parc. č. 4404/1, záhrada
o výmere 450 m2, zameranej geometrickým plánom č. 71/2018 vyhotovený geodetom A. G. J. dňa

08.08.2018, úradne overeným OU Nové Zámky, A. K. G. dňa 22.08.2018 pod č. 22.8.2018 (ďalej
aj spornej, citovanej alebo označenej nehnuteľnosti). Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným žili v
období od roku 2004 do roku 2016 v druhovskom pomere. V roku 2007 sa so žalovaným dohodli, že
si postavia spolu rodinný dom. Za týmto účelom ona kúpila na základe kúpnej zmluvy zo dňa 7.3.2007
pozemok v kat. území E. F. a vedený na liste vlastníctva (ďalej aj LV) č. 5265 ako parc. č. 4404/1 o
výmere 450 m2 (ďalej aj pozemok). Následne so žalovaným požiadali o vydanie stavebného povolenia
na realizáciu stavby, ktoré im bolo rozhodnutím mesta E. F. č. 9060/2007-4-Br zo dňa 22.10.2007,

právoplatným dňa 28.11.2007, aj vydané. Napriek tomu, že ona bola v tom čase výlučnou vlastníčkou
pozemku pod stavbou, o stavebné povolenie žiadali spoločne so žalovaným a spoločne ako stavebníci
sú uvedení aj v stavebnom povolení. V roku 2007 začali so stavbou rodinného domu, ktorá mala byť
financovaná z úspor žalovaného, z vlastných zdrojov oboch strán sporu a z úveru, ktorý čerpali zo
Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe zmluvy o splátkovom úvere č. 0285378145 zo dňa 16.07.2008
vo výške 1 250 000 Sk. Prostriedky z úveru boli v časti (vo výške 1.050 000 Sk) vyplatené stavebnej
firme SAFEKO, spol. s r.o., ktorá však stavbu nezačala realizovať pre insolventnosť a následne ukončila

podnikateľskú činnosť. Strany sporu takto fakticky prišli o celú sumu zaplatenú stavebnej firme a museli
stavbu realizovať od počiatku z vlastných zdrojov, čo bolo aj dôvodom toho, že dom sa staval pomerne
dlho. V lete v roku 2012 sa doň so žalovaným presťahovali. Jej vkladom do spoločného bývania mať byť
predovšetkým pozemok, parc.č. 4404/1 o výmere 450 m2, LV č. XXXX, ktorý kúpila zo svojich vlastnýchprostriedkov. Zároveň sa (strany sporu) dohodli, že žalovaný vzhľadom na tento vklad bude z väčšej
miery financovať stavbu rodinného domu s tým, že v konečnom dôsledku sa obaja stanú podielovými
spoluvlastníkmi stavby a pozemku v podiele 1 k celku. Existenciu takejto dohody viackrát potvrdil aj

samotný žalovaný, okrem iného aj v rámci svojho vyjadrenia zo dňa 18.09.2019 v konaní Okresného
súdu Nové Zámky 15C/15/2019. Ďalej v žalobe poznamenala, že v roku 2011 darovala celý pozemok
pod stavbou žalovanému. Urobila tak z dôvodu, že sa finančne podieľal na stavbe domu vo väčšej miere
a chcela, aby bol vklad oboch do spoločného bývania približne rovnaký, majúc za to, že si so žalovaným
budujú spoločné bývanie, preto jej nevadilo, že nebude vlastníčkou pozemku. Okrem tohto vkladu sa

však ona podieľala na stavbe domu aj priebežne, keďže dom bol stavaný z veľkej miery svojpomocne a
pokiaľ bolo potrebné niečo nakúpiť, či už materiál alebo zariadenie, podľa svojich možností tieto nákupy
priebežne realizovala aj ona, čo považovala za prirodzené, keďže sa malo jednať aj o jej rodinný dom.
Taktiež po celú túto dobu viedla a starala sa o spoločnú domácnosť. Ďalším jej vkladom do spoločného
bývania bola značná faktická pomoc od jej strýka, ktorý im na stavbe pomáhal a realizoval takmer všetky
obkladové práce. Toto tiež robil s vedomím, že pomáha na dome svojej netere, pričom takúto výpomoc

realizoval ešte aj v roku 2015. V čase výstavby rodinného domu boli jej príjmy a žalovaného približne
rovnaké a keď sa minuli úspory žalovaného, ktoré na začiatku v nejakom rozsahu mal a z ktorých
financoval základy stavby, zvyšné náklady na stavbu domu sa už uhrádzali priebežne, pričom strany
sporu, keďže viedli spoločnú domácnosť, už presne nerozdeľovali čo kto kúpil. Do domu sa sťahovali
v roku 2012, teda 5 rokov po vydaní stavebného povolenia. Po celú túto dobu s výnimkou 3 mesiacov,

keď boli odlúčení, žili ako druh a družka a viedli spoločnú domácnosť. Ona (a v tom čase aj žalovaný)
mala za to, že po dokončení domu sa stane jeho podielovou spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku, ako
boli so žalovaným dohodnutí. Takto sa do domu so žalovaným spolu v roku 2012 presťahovali (v tom
čase bol už dom obývateľný, avšak nebol ešte celkom dokončený, preto nebola doriešená kolaudácia
stavby). Ona a žalovaný spolu žili ako partneri ešte ďalšie 4 roky až do roku 2016, kedy sa rozišli a ona

bola nútená opustiť spoločnú domácnosť a z domu sa vysťahovať. Ešte v roku 2014 so žalovaným spolu
žiadali o predĺženie lehoty výstavby tak, ako to vyplýva zo žiadosti zo dňa 03.02.2014. Po rozchode
strán sporu v roku 2016 ona chcela, aby sa majetkovo vysporiadali ohľadom práv k rodinnému domu,
ako aj iných nárokov, keďže žalovaný ostal v dome bývať a ona z domu odvtedy nepožíva žiadne úžitky.
Žalovaný však zmenil postoj, začal deklarovať, že stavbu domu realizoval sám a od tej doby popiera

akékoľvek jej vlastnícke práva k stavbe. Uvedená situácia mu zjavne vyhovuje, keďže celý dom užíva
pre seba. Stavba je neskolaudovaná, stavebné povolenie je vydané spoločne na ňu a žalovaného a
žalovaný v dome býva, pravdepodobne už so svojou novou partnerkou. Stavba nie je zapísaná na
liste vlastníctva. Ona žiadala žalovaného, aby poskytol súčinnosť a doriešili kolaudáciu stavby, čo však
odmietol s vedomím, že by musela byť na liste vlastníctva zapísaná aj ona. Ona nemá z domu žiadne

úžitky, keďže ho nemôže užívať. Pozemok pod stavbou žalovaný previedol na svoju sestru L. L., a
to kúpnou zmluvou, vklad vlastníckeho práva v konaní V 5083/2019 bol povolený dňa 30.08.2019. V
tomto čase totiž ona podala voči žalovanému žalobu o vrátenie daru. V tomto konaní nebola úspešná,
žaloba bola zamietnutá . Má za to, že má so žalovaným uzavretú dohodu o založení podielového
spoluvlastníctva, ktorú dohodu potvrdil aj žalovaný, ktorá bola z jej strany naplnená tým, že svoj vklad do

spoločného bývania dala, keď darovala žalovanému pozemok, a to dokonca v celosti, tiež sa podieľala
nastavberodinnéhodomupriebežnýminákupmi,aleajprácoutak,akojetouvádzanévyššie.Poukázala
ďalej na to, že k zrušeniu ani zmene tejto dohody medzi stranami sporu nikdy platne nedošlo, a teda je
zrejmé, že dohoda je platná a ona nadobudla vlastnícke právo zatiaľ k rozostavanej stavbe v podiele 1 k
celku podľa dohody o založení podielového spoluvlastníctva tým, že ju postavili spoločne so žalovaným.

Medzi stranami sporu prebehla pred začatím konania rozsiahla mimosúdna komunikácia, v rámci ktorej
žalovaný opakovane popieral jej vlastnícke práva. Pritom argumentuje tým, že stavba, ktorá reálne stojí
na pozemku parc.č. 4404/1, by mala byť inou stavbou ako je tá, o ktorej sa mali spoločne dohodnúť
z dôvodu nerealizovania stavby spoločnosťou SAFEKO, spol. s r.o., čím strany sporu začali stavať
svojpomocne neskôr „inú“ stavbu. Medzičasom sa mali rozísť a majetkovo vysporiadať. Toto tvrdenie

sa však nezakladá na pravde. Už v čase zaplatenia zálohy pre spoločnosť SAFEKO, spol. s r.o. bola
postavená základová doska. Je pravdou, že spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. sa zaplatila záloha vo
výške cca 34.000,- eur a táto spoločnosť nezrealizovala nič, spôsobila časový sklz pri výstavbe, nakoľko
sa už nestaval montovaný dom, ale riadny tehlový. Jednalo sa však len o technické zmeny, ktoré nemali
vplyv na dohodu strán sporu a ktoré žalovaný v súčasnosti účelovo využíva vo svoj prospech. Rovnako

účelové tvrdenie je tvrdenie žalovaného, že sa v roku 2011 rozišli a finančne vysporiadali a preto ona
previedla na žalovaného celý svoj pozemok. Faktom je, že strany boli pár mesiacov rozídení, ale bolo
to v roku 2010 a jednalo sa o časové obdobie cca 3 mesiace. Následne koncom roka 2010 spolužitie
obnovili a do domu sa spolu v roku 2012 spoločne nasťahovali. Tvrdenie žalovaného o finančnomvysporiadaní nemá v skutočnosti ani logický základ, keď ona by nemala žiaden dôvod prevádzať na
žalovaného celý svoj pozemok, keby ako protihodnotu nemala dostať nič. Pokiaľ žalovaný tvrdí alebo
bude tvrdiť v tomto konaní, že vysporiadanie súviselo s tým, že v tom čase prevzal celý úver na seba, ani

toto tvrdenie neobstojí, pretože práve prostriedky z úveru mali byť vkladom žalovaného do spoločného
bývania a v skutočnosti tento úver už od počiatku aj sám splácal, preto prevzatie úveru v roku 2011
bolo len formálnou záležitosťou a súviselo s podnikateľskou činnosťou žalovaného, nie so vzájomným
vysporiadaním. Žalovaný síce v rámci mimosúdnej komunikácie deklaroval, že je ochotný sa s ňou
vysporiadať, avšak jeho návrh, v zmysle ktorého by jej vyplatil sumu 3.000 eur titulom ich úplného

vyrovnania je pre ňu neakceptovateľný a vzhľadom na množstvo finančných prostriedkov a energie,
ktoré do nehnuteľnosti investovala, celkom neprimeraný. Za účelom preukázania, že stavba je už v
takom štádiu rozostavanosti, že môže byť zapísaná ako rozostavaná stavba, ona predkladá geometrický
plán č. 71/2018 vyhotovený geodetom A. G. J. dňa 08.08.2018, úradne overený OU Nové Zámky, A.
K. G. dňa 22.08.2018 pod č. 22.08.2018. Stavba nie je zapísaná na liste vlastníctva ako rozostavaná
stavba z dôvodu, že k takémuto zápisu je potrebná súčinnosť oboch stavebníkov, pričom žalovaný

takútosúčinnosťposkytnúťodmieta.Zrovnakéhodôvoduneboladosiaľdoriešenáanikolaudáciastavby.
Napokon preukazovala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení tým, že jej
postavenie je bez takéhoto určenia neisté a žalovaný jej vlastnícke právo preukázateľne popiera, pričom
v danom prípade nemá ona k dispozícii žiaden iný prostriedok nápravy ako práve podanie určovacej
žaloby. Navyše žalovaný nespolupracuje ani v otázke zápisu stavby na list vlastníctva. V prípade, že

súd žalobe vyhovie, bude rozsudok podkladom pre zápis vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe v
katastri nehnuteľností.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť z nasledovných dôvodov. So žalobkyňou boli
spolu 16 rokov v presnejšie neurčenom období; s rokmi ňou uvádzanými zhruba súhlasil a potvrdil aj

to, že bývali na M. N., E. F. v podnájme v 1-izbovom byte. Je pravdou, že sa spolu rozprávali o stavbe
rodinného domu. Mal našetrené nejaké finančné prostriedky z predchádzajúcich zamestnaní, okolo 300
000 SK. Pracoval okolo roku 2005 pre českú firmu SPIDO CZ, kde mal čistý príjem cca 2.000 eur
mesačne a v tej dobe už spolu žili so žalobkyňou. Rozhodli sa kúpiť pozemok s tým, že sa následne
bude realizovať stavba montovaného dreveného domu. Základová doska vyšla 120 000 až 150

000 SK s prípojkami na siete. Úprava základovej dosky trvala asi pol roka, kedy zistili, že firma ich
zavádzala a následne skrachovala. Strany boli pôvodne dohodnuté, že si spolu postavia dom s tým, že
žalobca čerpal úver vo výške cca 1 250 000 SK, žalobkyňa vystupovala ako ručiteľka a popritom musel
založiť byt jeho rodičov, ktorý je dodnes založený. Je pravdou, že prišlo k refinancovaniu úveru, úver v
O. sa vyplatil úverom z inej banky. Prvý krát sa strany rozišli na prelome rokov 2010 až 2011, tam došlo

k prvotnému vysporiadaniu. Dohodli sa, že on žalobkyni zafinancuje kompletnú prerábku bytu na P. N. a
dospláca aj úver, ktorý aj tak splácal iba on a na oplátku toho ona prevedenie na neho darom pozemok,
čo sa v tom období aj stalo. Po trojmesačnom až štvormesačnom odlúčení obnovili svoj vzťah, no nie
je pravdou, že by sa dohodli opätovne na stavbe rodinného domu. Naopak, mal oznámiť žalobkyni, že
chce postaviť dom sám, a aj začal riešiť celú projektovú dokumentáciu nového domu, so žalobkyňou

o stavbe nového domu už nekomunikoval. Žalobkyňa tak pri vykonávaní prác na stavbe 2x niekomu
navarila a to bolo celé. Na druhej strane je pravdou, že na dome pracoval krstný otec žalobkyne,
ktorý urobil kompletné obklady a dlažby, čo žalovaný platil. Jediné, čo urobil krstný otec ako dar pre
žalobkyňu, bol vonkajší tehličkový obklad. Krstnému otcovi zaplatil cez 1.000 eur, bola to platba na ruku.
So žalobkyňou sa do domu nasťahovali v roku 2012 až 2013. Žalobkyňa bola uzrozumená o tom, že

sa po dokončení stavby nasťahuje do domu. Stavbu financoval z vlastných finančných prostriedkov. Čo
sa týka réžií domu, všetky platby vykonal sám. Strany sa rozišli v roku 2016. Rozbiehal firmu, dosť veľa
jazdil, v auguste mali spoločnú dovolenku v Chorvátku, bola to jeho najkrajšia dovolenka so žalobkyňou.
O dva týždne mali ísť na chalupu. V deň odchodu na chalupu, teda v piatok, sa dohodli nech žalobkyňa
nachystá veci. Žiadne veci neboli nachystané, žalobkyňa mu povedala, že pre neho nebude robiť slúžku

a potom to postupne skončilo. Je pravdou, že sa chcel so žalobkyňou finančne vyrovnať, nemá potrebu
chodiť po súdoch a preto je bol ochotný dať 3.000 eur, nie preto, že by mala na ne nárok. V čase,
keď sme zoznámili, pracoval v E. F. vo firme D. C., tam zarábal 1.500 eur v čistom. Potom nastúpil
do spoločnosti SPIDO CZ, tam boli jeho príjmy cca 2.000 eur netto. Pracoval tam asi do roku 2009,
2010. Popri tejto firme rozbiehal firmu FerMi s.r.o., kde mal ďalší príjem. Ďalej nastúpil do firmy FerMi

s.r.o., kde mal cca 1.500 eur netto a vyplácali si štvrťročné odmeny cca 3.000 až 4.000 eur. Následne
nastal rozkol vo firme, to bolo niekedy v roku 2015. Je pravdou, že bol vyplatený, bolo to 75.000 eur. Na
rozbehnutie podnikania 30.000 eur. Po troch mesiacoch začala firma prosperovať tak, že si dal výplatu.
Na začiatku to bola minimálna mzda. To obdobie, kým rozbiehal firmu, financoval všetky splátky za doma prispieval na chod domácnosti. So žalobkyňou sa dohodli, že preberá na seba splátky celého úveru
a ona mu darovala pozemok; boli pritom aj jeho rodičia, ktorí sa zaujímali sa, ako je to so vzťahom
strán, nakoľko rodičovský byt bol založený. Pokiaľ ide o náklady súvisiace s domom všetko bolo v jeho

réžií. Peniazmi, ktoré mala žalobkyňa z nájmu za byt, sa na výstavbe nepodieľala. Žalobca žalobkyňu
požiadal o ruku, bolo to 24.12. na Vianoce, nebolo to v roku 2010, ale skôr, svadbu však neplánovali.
Spoločnú domácnosť počas spolužitia viedli. E. M. N., E. F. hospodárili spoločne, keď bývali v nájme.
Mal platiť skoro všetko zo svojich financií, nevedel, čo platila žalobkyňa, nepoznal jej príjem. Keď žili
na P. N., E. F., teda v byte žalobkyne, žalobkyňa platila nájom, žalovaný platil káblovku s internetom.

V dome platil celú réžiu sám a 3 nákupov. Žalobkyňa sa podieľala na chode domácnosti minimálnymi
nákupmi.Stavbumalfinancovaťzvlastnýchzdrojovazúveru, nedokázalupresniť,nakoľkohovýstavba
vyšla. Pozemok previedol na sestru, lebo mu požičala peniaze.

3. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) v poradí druhým rozsudkom v spore
(prvý vyhovujúci rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č. k. 18C/36/2020-714 zo dňa 20. júna 2023 bol

zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/29/2024-835 zo dňa 9. októbra 2024) Okresný
súdNovéZámkyakosúdprvejinštanciepodanúžalobužalobkyne(vcelomrozsahu)zamietolasúčasne
o trovách strán sporu voči sebe navzájom rozhodol tak, že žalovanému priznáva voči žalobkyni nárok
na náhradu trov konania vo výške (v rozsahu) 100%.

4. S poukazom na (v bode 3. odôvodnenia označené) vykonané dokazovanie ku skutkovému stavu
sporu uviedol nasledovné:

4.1. Medzi stranami nie je sporné, že v minulosti udržiavali druhovský pomer, a to v období rokov
2004 až 2016, s výnimkou krátkej prestávky trvajúcej po dobu 3 až 4 mesiacov na prelome rokov

2010/2011. Z tohto pomeru maloleté dieťa nepochádza. Strany sporu najskôr žili v podnájme v E. F.,
M. N., teda v období do roku 2010, potom ešte stále v roku 2010 sa presťahovali do jednoizbového
bytu, nachádzajúceho sa v E. F. E. P. N., ktorý si v roku 2010 zakúpila do svojho výlučného vlastníctva
žalobkyňa, na ktorý použila svoj úver a napokon v roku 2012 sa strany presťahovali do domu na H. N.
Q. E. F., ktorý v tej dobe ešte nebol dokončený. Počas tohto obdobia žalobkyňa so žalovaným počas

spolužitia viedli spoločnú domácnosť, a to do bližšie neupresneného obdobia roku 2016, kedy došlo k
ukončeniu ich vzájomnému vzťahu a k odsťahovaniu sa žalobkyne od žalobcu a z rodinného domu. Nie
sú sporné ani ďalšie skutočnosti a to, že v roku 2007 sa strany spoločne ústne dohodli, že si postavia
do svojho podielového spoluvlastníctva rodinný dom-montovaný drevodom. Každá zo strán disponovala
určitým množstvom finančných prostriedkov, ktoré na strane žalovaného boli vo väčšom rozsahu, no

výstavba si vyžadovala ďalšie finančné prostriedky, a preto obe strany v roku 2008 uzatvorili zmluvu
o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá im poskytla úver vo výške 1 250 000,- Sk.
Obe strany požiadali príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia a po vzájomnej dohode
výstavbu domu - montovaného drevodomu mala zabezpečiť obchodná spoločnosť SAFEKO spol. s r.o.,
ktorej boli vyplatené zálohy v celkovej výške 1 050 000,- Sk, no napriek tomu uvedená spoločnosť ani

s výstavbou nezačala a dostala sa do bankrotu. Tomu predchádzala kúpa pozemku v E. F. žalobkyňou
v roku 2007 a následné vyhotovenie základnej dosky na pozemku zafinancovanej žalovaným. Suma 1
050 000,- Sk stranám vrátená nebola. V roku 2011 sa svojpomocne pristúpilo k výstavbe domu, no nie
montovaného drevodomu, ale domu z tehál, a to na základe pôvodného stavebného povolenia, ktoré
bolo vydané Stavebným úradom Nové Zámky ešte v roku 2008. Postoje strán ohľadom udalostí od roku

2011 sa začali odlišovať. Podľa žalobkyne sa strany mali ústne dohodnúť, že si spolu a svojpomocne
postavia tehlový rodinný dom do podielového spoluvlastníctva, podľa žalovaného tomu tak nemalo byť.
Naopak, mal za to, že sa strany dohodli na vyporiadaní spoločných záväzkov súvisiacich s nevydarenou
výstavbou prvého rodinného domu spoločnosťou SAFEKO spol. s r.o.. Malo sa opäť jednať o ústnu
dohodu, a na jej základe sa žalovaný mal zaviazať, že zafinancuje prestavbu jednoizbového bytu

žalobkyne na Šafárikovej ulici v Nových Zámkoch, prevezme aj za žalobkyňu záväzok z titulu úveru voči
Slovenskej sporiteľni a.s. a napokon sám si pre seba postaví rodinný dom. S týmto názorom žalobkyňa
nesúhlasila,nonadruhejstranepotvrdila,žežalovanýprevzaljejzáväzokvočiSlovenskejsporiteľnia.s..

4.2. Svedok B. B. k veci uviedol, že žalobkyňa je jeho neter po najmladšej sestre, žalovaný je jej bývalý

priateľ. Spor sa vedie podľa jeho vedomostí o majetku, teda o dome, na ktorom vykonával obkladačské
práce. Robil vnútorné obklady, hore chodbu a pracovňu, boli tam vonkajší balkón a vonkajšia terasa.
Neskôr pracoval na vstupe s klingerkou, čo je malá tehlička pri časovo náročnej práci. Pracoval sám a
aj za pomoci kolegov, ktorí mu boli dačo dlžní za výmenu. Oslovila ho žalobkyňa, či by vedel pomôcť ,pričom žalobkyňa a žalovaný v tom čase bývali v spoločnej domácnosti. Peniaze dostal za dopravu, lebo
má chalupu v Rastislaviciach a potom dostal stravné; peniaze mu dávala väčšinou neter. Nepamätal sa,
či mu žalovaný niečo zaplatil. Bolo mu to tlmočené tak, že to je dom žalovaného, povedala mu to mama

a aj otec žalovaného, že žalobkyňa tam nemá nič. Otec žalovaného chodil na stavbu, ale nepracoval,
lebo bol ťažko chorý. Nevylúčil, že mu niečo platil aj žalovaný, nepamätal si to.

4.3. Svedok R. S. podotkol, že strany pozná z ich bývalého spoločného vzťahu, ktorí žili v spoločnej
domácnosti a so žalovaným spolu vyrastali. Mal za to, že spor medzi stranami je už doriešený. Žalovaný

ho v minulosti oslovil, aby vykonával práce - stierkovanie, škrabanie, maľovanie na 1-izbovom byte,
ktorý vlastnila žalobkyňa. A potom ho oslovil na ďalšie práce na rodinnom dome, kde vykonával sadro-
kartonárske, maliarske a finálne práce, pozostávajúce z nánosu omietky fasády. Na byte s ním pracoval
kolega C. D. a financoval to G. H., teda žalovaný. Na dome pracoval s C. H. a tiež to financoval žalovaný,
žalobkyňa na byte riešila obklady s C. D. a na rodinnom dome sa riešilo všetko so žalovaným. Žalobkyňa
svedkovi neplatila nič, na byte bola asi 2x za týždeň, na dome vôbec, nepamätal sa, že by sa tam

v tej dobe zdržiavala. Pokyny na rekonštrukciu mu asi nedávala, skôr dávala pokyny D., ktorý riešil
obklady a žalobkyňa to s ním konzultovala. S ňou ohľadne rodinného domu asi nekomunikoval. Na
stavbe rodinného domu videl otca žalovaného. Vie o tom, že 1-izbový byt, čo prerábal platil žalovaný
a ešte vedel o tom, že doplatil úver, bavili sa o tom, presnejšie povedané, dopočul sa o tom. C. D. so
žalobkyňou boli dosť dobrí kamaráti a bol zvedavý, prečo sa to robí tak, že žalovaný platí prestavbu bytu,

pričom žalobkyňa dodala, že sa tak vyporiadavajú, pričom svedok bol prítomný, keď sa to pán D. pýtal
žalobkyne. Ešte ju počul odpovedať, bolo to asi v prvom alebo druhom mesiaci v roku 2011. Za práce
dostal zaplatené okolo 1 000 až 1 200 eur, pracuje ako živnostník, príjmy vie preukázať. K vyporiadaniu
medzi stranami malo dôjsť v marci 2011, a to prerábkou bytu a vyporiadaním úveru, ktorý sa bral na prvý
dom. Medzi pánom D. a stranami sporu je kamarátsky vzťah.

4.4. Svedok T. H. sporové strany pozná, žalobkyňa je jeho známa, jeho manželka pracovala s jej
mamou 10 rokov, žalovaného pozná z videnia. Pracoval u žalobkyne a žalovaného v dome a montoval
nejaké posuvné poličky, mal to sprostredkované od manželky. Nevie, či je to ich spoločný dom, keď
to zameriaval, boli pri tom obidvaja. Nepamätá sa v ktorom roku to bolo, no platbu mu uhrádzala

matka žalobkyne, zaplatila mu za materiál a za prácu nebral žiadne peniaze. Boli to bloky za materiál,
drevotrieska, presne si už nepamätal a rovnako si nedokázal spomenúť, či mu aj žalovaný dal nejaké
peniaze.

4.5. Svedok U. C. pozná žalobkyňu a aj žalovaného. Robil im nejaké nábytky, bol aj na H., K. E. P.,

to je všetko. Na H. Q. zameranie v rozrobenom dome, oslovili ho kvôli kuchynskej linke. Vypracoval
cenovú kalkuláciu, bol tam ešte 2x kvôli tomu, ako to má vyzerať, no nevedel presne zodpovedať, či
práce vykonal, bolo to pred 10 rokmi. Na P. N. E. F. R. kuchynskú linku, nejaké nábytky do predizby a
roldor. P. N. si pamätá preto, že tam robil viacerým zákazníkom, časový rozdiel mohol byť 2 až 3 roky.
Rok, kedy to bolo, si už nepamätal. Za prácu na P. ho vyplácala žalobkyňa, určite jej dal potvrdenie.

Nevie, kto ho vyplácal na H., bol tam aj žalovaný, ale nevie povedať, či to vôbec fyzicky robil.

4.6. Čestným vyhlásením C. D. zo dňa 25.07.2022 mal súd preukázané, že menovaný vykonával práce
na rodinnom dome na H. N. Q. E. F. (s výstavbou sa začalo vo štvrtom kvartáli v roku 2011) a na
rekonštrukčných prácach na byte na P. N. X Q. E. F., ktorý patril žalobkyni. Žalobkyňa mala povedať C.

D., že v rámci vyporiadania strán rekonštrukciu bytu financuje žalovaný, žalobkyňa daruje žalovanému
pozemok so základovou doskou na H. N. Q. E. F. a žalovaný splatí celý úver; financovanie stavebných
prác na rodinnom dome a byte spolu s nákupom stavebného materiálu zabezpečoval výlučne žalovaný.

4.7. Rodičia žalovaného v prehlásení zo dňa 06.09.2022 uviedli, že žalovaný si mal postaviť dom za

vlastné zarobené peniaze po tom, ako sa so žalobkyňou rozišli na prelome rokov 2010 - 2011. Na
poskytnutie úveru rodičia žalovaného založili vlastný byt, ktorý má byť stále založený. Žalobkyňa a
žalovaný sa mali začiatkom roku 2011 dohodnúť tak, že žalovaný prevezme na seba úver a zaplatí
rekonštrukciu bytu žalobkyne, žalobkyňa na oplátku prevedenie na žalovaného pozemok.

4.8. Čestným vyhlásením zo dňa 25.09.2022 T. H. potvrdil, že pre žalobkyňu zhotovil v rodinnom dome
na H. N. bezodplatne policový systém v šatníku a šatníkové dvere.4.9. Kúpnou zmluvou zo dňa 07.03.2007 uzavretou medzi B. A. H. a jeho manželkou ako predávajúcimi
a žalobkyňou ako kupujúcou žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť - záhradu nachádzajúcu sa v obci E. F. parc.
č. 4404/1 o výmere 450 m2 za cenu 560 000 Sk. Vklad povolený dňa 11.04.2007.

4.10. Z rozhodnutia mesta E. F. zo dňa 22.10.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.11.2007,
mal súd preukázané, že B. E. F. K. príslušný stavený úrad povolilo stavebníkom, teda žalobkyni a
žalovanému stavbu rodinného domu, keď stavba mala byť umiestnená na H. N. Q. E. F. na parcele
č. 4401/1. Stavebné povolenie sa týkalo stavby rodinného domu označeného ako EVO I. Žiadosťou o

predĺženie lehoty výstavby zo dňa 03.02.2014 sporové strany požiadali o predĺženie termínu dokončenia
stavby rodinného domu V. A. E. H. N. Q. E. F.. Ďalšou žiadosťou o predĺženie lehoty výstavby zo dňa
24.03.2015 žalobkyňa a žalovaný požiadali B. E. F. ako stavebný úrad o predĺženie lehoty na ukončenie
výstavby rodinného domu (stavebné povolenie zo dňa 22.10.2007) do decembra 2016. Napokon
žiadosťou o predĺženie lehoty stavby a jej doplnením zo dňa 01.02.2017 resp. 14.02.2017 sporové
strany požiadali mesto E. F. o predĺženie lehoty na výstavbu rodinného domu na H. N.. Rozhodnutím

mesta E. F. zo dňa 20.02.2017 stavebný úrad predĺžil sporovým stranám lehotu na dokončenie stavby
(rodinného domu EVO I uvedenú v rozhodnutí vydanom dňa 22.10.2007) do 31.12.2017.

4.11. Zo zálohovej faktúry spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č. 16070005 splatnej dňa 16.03.2007 a
vystavenej na odoberateľa G. H. - žalovaný, mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO BPO a.s.

prijala od žalovaného zálohu vo výške 200 000 Sk. Ďalšia zálohová faktúra spoločnosti SAFEKO BPO
a.s. č. 16080117, splatná dňa 28.07.2008 bola vystavená na odoberateľa G. H. - žalovaný a preukazuje,
že spoločnosť SAFEKO BPO a.s. prijala od žalovaného zálohu vo výške 850 000 Sk. Z potvrdenia
spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o. zo dňa 08.04.2009 mal súd preukázané, že spoločnosť SAFEKO,
spol. s r.o. evidovala zálohu na realizáciu rodinného domu EVO I v E. F. vo výške 1 050 000 Sk. Výzva na

úhradu zo dňa 05.06.2017 vypracovaná G. U. D., súdnym exekútorom preukazuje, že exekúcia vedená
voči spoločnosti SAFEKO, spol. s r.o., bola ukončená z dôvodu, že táto spoločnosť bola dňa 11.04.2017
zrušená.

4.12. Zmluva o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008 bola uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným

na jednej strane a Slovenskou sporiteľňou a.s. ako veriteľom, resp. bankou na druhej strane. Jej
predmetom bolo poskytnutie splátkového úveru vo výške 1 250 000 Sk na nadobudnutie, úpravu a
údržbu nehnuteľnosti.

4.13. Zmluvou o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011 mal súd

preukázané, že povinnosti žalobkyne ako postupujúceho dlžníka zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa
16.07.2008 prebral na seba žalovaný ako dlžník v plnom rozsahu.

4.14. Zo zmluvy o poskytnutí úveru zo dňa 02.11.2011 vyplýva, že žalovaný ako dlžník a ČSOB a.s. ako
banka uzavreli zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 43.200 eur poskytnutého na splatenie iného skôr

poskytnutého úveru.

4.15. Na základe kúpnej zmluvy zo dňa 21.12.2010 žalovaná ako kupujúca kúpila od B. U. H. ako
predávajúceho jednoizbový byt s príslušenstvom za sumu 28.000 eur. Jednalo sa o byt na P. N. Q. E.
F.. Z potvrdenia ČSOB banky zo dňa 04.10.2022 mal súd preukázané, že žalobkyni bol dňa 20.12.2010

poskytnutý úver za účelom kúpy bytu v sume 26.300 eur. Dňa 16.12.2015 bola uzatvorená zmluva o
úvere medzižalobkyňouakodlžníkomaUniCreditBank,a.s.akoveriteľom,resp.bankou.Najejzáklade
banka poskytla žalobkyni úver vo výške 28.840 eur na refinancovanie pôvodného úveru žalobkyne.
Rozdiel medzi pôvodným úverom a novým úverom mal byť podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobkyne
použitý na financovanie spoločnej domácnosti so žalovaným.

4.16. Z rozpisu prác na kuchynskú linku a príjmového pokladničného dokladu zo dňa 09.10.2012 bolo
zistené, že montáž kuchynskej linky a jej platbu v hodnote 1.500 eur realizovala žalobkyňa.

4.17. Príjmový pokladničný doklad zo dňa 25.02.2011 osvedčuje, že U. C. prevzal od žalobkyne sumu

1.300 eur ako platbu za kuchynskú linku, tvrdenie žalovaného o falšovaní tohto dokladu súd preukázané
nemal.4.18. Žalobkyňa zakúpila do rodinného domu garniže a záclony (príjmové pokladničné doklady
spoločnosti Garniland zo dňa 11.07.2013, resp. 17.07.2013).

4.19. Nahliadnutím do pripojeného spisu Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019 bolo zistené
nasledovné. Konanie bolo začaté dňa 13.06.2019 na základe žaloby žalobkyne B. A. A. C., predtým O.
proti žalovanému G. H., keď predmetom konania bolo vrátenie daru, a to nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa v katastrálnom území E. F., zapísane na LV č. XXXX, parcela registra CKN č. 4404/1 záhrada o
výmere 450 m2. Strany konania sú tie isté a v tom istom procesnom postavení ako v súdenej veci

tunajšieho súdu 18C/36/2020. K žalobe na vrátenie daru bola pripojená darovacia zmluva zo dňa
25.02.2011 v znení dodatku, ktorou žalobkyňa darovala žalovanému označenú nehnuteľnosť. Dôvod na
vrátenie daru videla v skutočnostiach, podľa ktorých po opustení spoločnej domácnosti, ktorú mali mať
v stavbe na pozemku parcela č. 4401/1 mal žalovaný zostať pasívny pri skolaudovaní stavby, čím jej
bráni k stavbe nadobudnúť podielové spoluvlastníctvo a má zneužívať svoje postavenie osoby, ktorá
stavbu reálne užíva. Právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019-89 zo dňa

03. februára 2020 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre 7Co/67/2020-126 zo dňa
26. novembra 2020 bola žaloba zamietnutá. Súčasťou pripojeného spisu je aj vyjadrenie žalovaného zo
dňa 18.09.2019 k žalobe, kde sa vyjadril chronologicky k jednotlivým udalostiam, vrátane spolužitia strán
a jeho následného ukončenia, k úmyslu strán postaviť si spoločný rodinný dom, k problémom v súvislosti
so spoločnosťou SAFEKO spol. s r.o., k prerušeniu spolužitia strán na prelome rokov 2010/2011 po dobu

troch až štyroch mesiacov, následnému obnoveniu spolužitia a k výstavbe rodinného domu tak, ako v
súdenej veci tohto súdu 18C/36/2020.

4.20. Z potvrdenia o mzde žalobkyne za roky 2010 až 2016 vydaným Ministerstvom vnútra Slovenskej
republiky dňa 08.09.2022 bolo zistené, že žalobkyňa mala za mesiac za rok 2010 priemernú hrubú mzdu

vo výške 1.159,15 eura, za rok 2011 vo výške 1.366,70 eura, za rok 2012 vo výške 1.432,82 eura, za
rok 2013 vo výške 1.437,97 eura, za rok 2014 vo výške 1.501,55 eura, za rok 2015 vo výške 1.529,04
eura a za rok 2016 vo výške 1.635,93 eura. Žalobkyňa prenajímala od 01.09.2014 svoj byt na P. N. Q.
E. F. za nájomné 250 eur mesačne (dodatok č. 1 k dohode o užívaní bytu zo dňa 31.08.2015).

4.21. Za obdobie 07/2005 až 03/2009 z výplatných listín a z výpovede žalovaného mal súd preukázaný
priemerný čistý mesačný príjem žalovaného 37 878 Kč. Z výplatných lístkov žalovaného za obdobie
04/2009 až 12/2011 a z jeho postoja bolo osvedčené, že v uvedenom období priemerný hrubý mesačný
príjem žalovaného bol 1.333 eur. Tvrdenie žalovaného, že v uvedenom období mal od augusta 2011
príjem zo spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 1.000 eur mesačne súd preukázané nemal. Za obdobie

01/2013 až 02/2014 mal žalovaný v uvedenom období spoločnosti FerMi s.r.o. priemernú hrubú mzdu vo
výške 1.377 eur (výplatné pásky). V roku 2014 boli žalovanému vyplatené podiely na zisku spoločnosti
FerMi s.r.o., za rok 2008 vo výške 2.237,89 eur a za rok 2009 vo výške 2.762,11 eura (výdavkové
doklady spoločnosti FerMi s.r.o.). Za obdobie august 2014 až december 2015 žalovaný dosahoval
minimálnu mzdu (výplatné pásky spoločnosti Parts Park and Transport s.r.o.). Za obdobie január 2006

až február 2008 žalovaný platil nájomné za spoločné bývanie sporových strán na M. N. Q. E. F. (príjmové
doklady). Z výpisu z účtu žalovaného v ČSOB a.s. za obdobie január 2016 až december 2017 bolo
súdom zistené, že žalovanému bol dňa 22.05.2013 zaplatený podiel na zisku spoločnosti FerMi s.r.o. vo
výške 6.800 eur a dňa 27.02.2014 podiel z rozdelenia spoločnosti FerMi s.r.o. vo výške 65.000 eur. Dňa
08.06.2012 bol žalovanému vyplatený podiel na zisku spoločnosti vo výške 4.000 eur, dňa 01.10.2012

podiel na zisku vo výške 1.000 eur, dňa 13.11.2012 podiel na zisku vo výške 1.500 eur, dňa 02.01.2013
podiel na zisku vo výške 1.000 eur, dňa 17.06.2013 podiel na zisku vo výške 2.400 eur, dňa 12.07.2013
podiel na zisku vo výške 4.900 eur. V období 10.11.2012 až 07.01.2013 bol nezamestnaný a v období od
10.01.2012aždo09.07.2012mubolavyplatenádávkavovýške4.047,90eura,čojezrejmézpotvrdenia
sociálnej poisťovne zo dňa 21.11.2022.

4.22. Geometrickým plánom č. 71/2018, vyhotovený dňa 08.08.2018 A. G. J., úradne overený dňa
28.08.2018 pod číslom overenia 1083/2018, bola novovytvorená parc. č. 4404/1 záhrada o výmere 450
m2, na ktorej sa nachádza rozostavaná budova (rodinný dom).

4.23. Z určenia trhovej ceny nehnuteľnosti, ktorú vypracovala realitná kancelária LIBRA TRADE s.r.o dňa
02.07.2020 vyplýva, že na parc. č. 4404/1 na ulici H. Q. E. F. je postavený rodinný dom bez súpisného
čísla. Hodnota rodinného domu bola odhadnutá na sumu 90.000 eur.4.24. Záverečnou správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o. vypracovanej vo februári 2020 bolo
konštatované, že porovnaním obidvoch objektov (prvého domu a druhého domu) je možné konštatovať,
že zrealizované dielo je úplne odlišné od pôvodného projektu, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie

a že „zmena stavby pred dokončením“ podľa názoru spracovateľa tohto stanoviska nepostačuje. Zmeny
oproti pôvodnému projektu sú natoľko rozsiahle, že by podľa názoru spracovateľa malo byť začaté nové
stavebné konanie.

5. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na uvedený skutkový stav sporu, citované

ustanovenia Občianskeho zákonníka (OZ – zákon č. 40/1964 Zb. - § 132 ods. 1, § 136 ods. 1, § 137
ods. 1 a 2), citované ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP – zákon č. 160/2015 Z. z. - §
137 písm. c/ a d/, § 185 ods. 1), citované ustanovenie § 46 ods. 3 vety prvej zákona č. 162/1975 Z. z.
(katastrálny zákon) a na všeobecné úvahy k určovacej žalobe a k novej právnej úprave dokazovania,
odôvodnil nasledovne:

6. Pokiaľ ide o vytvorenie veci, najčastejšie sa v praxi opakujú prípady zhotovenia stavby. Súdna
prax opakovane potvrdzuje, že samotná stavebná činnosť vykonávaná viacerými osobami súčasne bez
ďalšieho nestačí na to, aby tým bolo založené aj podielové spoluvlastníctvo medzi týmito osobami.
Platí teda rovnaký princíp, ako pri nadobúdaní spoločnej veci na základe zmluvy - rozhodujúcim je
predovšetkým právne relevantne vopred prejavená vôľa všetkých budúcich spoluvlastníkov o tom, že po

výstavbe má byť nehnuteľnosť v ich podielovom spoluvlastníctve. Takáto dohoda nemusí mať dokonca
ani písomnú formu, pretože na ňu nedopadá príkaz z ust. § 46 OZ, ktorý normuje o obligatórnej písomnej
forme len pre prípad prevodu nehnuteľnosti. Dohoda o založení spoluvlastníctva k novovytvorenej
veci však musí byť uzavretá (i) medzi všetkými budúcimi spoluvlastníkmi (ii) pred začatím stavebnej
činnosti, pričom z nej musí byť zrejmá (iii) nepochybná vôľa zhotoviť stavbu práve v režime podielového

spoluvlastníctva. Pokiaľ čo i len jeden z týchto esenciálnych prvkov chýba, stavba nebude predmetom
podielového spoluvlastníctva. Samozrejmosťou je, že vymedzenie výšky spoluvlastníckych podielov
nie je podstatnou náležitosťou takejto dohody, a to s poukazom na ustanovenie § 137 ods. 2 OZ. S
vykonávaním stavebnej činnosti je rovnako spojený presah terminológie stavebného (verejného) práva.
Ideálnym stavom by bolo, pokiaľ by stavebník ako účastník stavebného konania vždy zodpovedal

osobe stavebníka v civilistickom ponímaní. Stavebník podľa stavebného zákona je účastník stavebného
konania, no za stavebníka z civilistického hľadiska sa považuje osoba, ktorá stavbu uskutočnila s právne
relevantne prejaveným úmyslom (vôľou) mať ju pre seba, t. j. byť jej vlastníkom. Pre nadobudnutie
nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva potom nie je rozhodujúce to, kto bol stavebníkom
podľa verejného práva, ale postavenie stavebníka v občianskoprávnom zmysle. Okruh stavebníkov v

stavebnom konaní je však aj jednou z indícií pre ustálenie okruhu stavebníkov v civilistickom ponímaní.
Na druhej strane vzniku podielového spoluvlastníctva nebráni okolnosť, že sa ako stavebník zúčastňoval
stavebného konania iba jeden z neskorších podielových spoluvlastníkov. V praxi však pôjde zakaždým
o skutkovo zložité prípady, keďže pri posudzovaní, či v dôsledku stavebnej činnosti viacerých osôb bez
akejkoľvek písomnej dohody došlo k založeniu podielového spoluvlastníctva alebo nie, bude záležať na

konkrétnychokolnostiachveci(Števček,M.,Dulak,A.,Bajánková,J.,Fečík,M.,Sedlačko,F.,Tomašovič,
M. a kol. Občiansky zákonník I. § 1 - 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, strana
966).Preposúdenievznikupodielovéhospoluvlastníctvakdomualeboinejstavbepostavenejspoločnou
činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov uzavretá medzi
nimi. Táto dohoda nemusí byť písomná. Nie je ani potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o

veľkosti spoluvlastníckych podielov pred dokončením stavby. Z obsahu dohody však musí byť zrejmé,
že účastníci chceli založiť podielové spoluvlastníctvo k stavbe, napríklad tým, že veľkosť podielov
bude závisieť od miery pričinenia sa jednotlivých účastníkov dohody na postavení stavby. Ak podiely
spoluvlastníkov neboli dohodnutí inak, sú rovnaké ((§ 137 ods. 2 OZ) rozsudok Najvyššieho súdu SSR,
sp. zn. 2 Cz 13/82, R 16/1983).V prípade konkurencie viacerých osôb, ktoré tvrdia, že sa podieľali na

spracovaní veci s úmyslom vlastniť novú vec (ako celok) pre seba, je potrebné vyriešiť otázku, aký
právny pomer existoval medzi týmito osobami, či a v akom smere sa prípadne dohodli o založení
vlastníckych či spoluvlastníckych vzťahov k stavbe (mutatis mutandis - R 16/1983 a R 47/1964). Bez
dohody účastníkov o tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby,
nemôže vzniknúť podielové spoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo

93/99, ZSP 14/2000). Vlastníctvo novo vyhotovenej stavby nadobúda originárnym spôsobom ten, kto
stavbu uskutočnil s úmyslom mať ju pre seba. Nie je pritom rozhodujúce, kto bol uvedený ako stavebník
v stavebnom alebo kolaudačnom rozhodnutí. Pre posúdenie vzniku podielového spoluvlastníctva k
stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých osôb je rozhodujúca dohoda uzavretá medzi nimio založení spoluvlastníckych vzťahov (R 16/1983). Táto dohoda musí byť uzavretá pred dokončením
stavby; nemusí byť písomná a nie je potrebné, aby sa v nej účastníci vopred dohodli o veľkosti
spoluvlastníckych podielov. Na uzatváranie takejto dohody (o vzniku podielového spoluvlastníctva k

stavbe) sa vzťahujú všeobecné ustanovenia § 34 a nasledujúce Občianskeho zákonníka o právnych
úkonoch. Zákon na jej uzavretie nepredpisuje žiadnu konkrétnu formu, preto môže byť dohoda urobená
buď výslovne (za použitia slov) tak, že sa slová prednesú ústne (ústa forma), alebo zaznamenajú
písomne (písomná forma), ale tiež iným než výslovným spôsobom (konkludentne), ktorý nevzbudzuje
pochybnosti o tom, čo chceli účastníci prejaviť. Či už je takýto právny úkon urobený v tej alebo onej

forme, na jeho platnosť sa vyžaduje splnenie požiadaviek určitosti a zrozumiteľnosti ustanovených
zákonom. Z obsahového hľadiska musí byť z dohody zrejmé, že účastníci tohto právneho úkonu sa aj
s prihliadnutím na ďalšie okolnosti vopred dohodli (teda skôr, než sa začalo so stavbou), na založení
podielového spoluvlastníctva k stavbe. Bez zmluvného konsenzu účastníkov o tom nemôže dôjsť k
uzavretiu dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe. Ak sa však účastníci dohodli na
uvedenej podstate tohto úkonu, teda na tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k budúcej stavbe,

nemá prípadná absencia ostatných dohovorov, ktoré sa spravidla vyskytujú v dohodách o vzniku
podielového spoluvlastníctva k stavbe napr. o výške spoluvlastníckych podielov, o organizačnom či
finančnom zabezpečení stavby a o krytí stavebných nákladov, či budúcom spôsobe užívania spoločnej
stavby) za následok neplatnosť predmetnej dohody (pozri aj sp. zn. 4Cdo/93/1999 a 4Cdo/131/2018).
Konkludentný prejav vôle (tiež prejav vôle realizovaný mlčky) je akýkoľvek nevýslovný prejav, ktorý s

prihliadnutím ku všetkým okolnostiam prípadu vylučuje pochybnosti o tom, že tu vôľa je, ako aj to, aká je
táto vôľa. Prejav vôle možno v spoločenskom a právnom styku realizovať konkludentne prostredníctvom
takých vyjadrovacích prostriedkov, ktoré obvykle slúžia k vyjadreniu určitej vôle. Pri otázke právneho
významu nečinnosti, resp. mlčania, sa vychádza zo zásady, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe
nie je možné nikdy považovať za prejav vôle: neplatí zásada, že kto mlčí, ten prisvedčuje (resp. súhlasí).

Nečinnosť alebo mlčanie je prejavom vôle iba vtedy, ak dochádza k vedomému opomenutiu aktívneho
chovania, ku ktorému je príslušný subjekt povinný na základe právnej normy. V takom prípade možno
opomenutiu aktívneho chovania pripisovať opačný obsah než je vôľa, ktorá by sa vyjadrila činnosťou
(sp. zn. 3Cdo/233/2008).

7. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3MCdo/4/2013 pripustil, že pokiaľ stavbu uskutočňovalo viacero
osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili žiadnu dohodu, pričom z okolností prípadu nie je
zrejmé, že malo ísť o stavbu, ktorá bude iba vo vlastníctve niektorých z nich (t. j. že ostatné osoby
zúčastňujúce sa na stavbe nemajú úmysel stavať pre seba a nadobudnúť výstavbou vlastníctvo stavby),
nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že spoluvlastníkmi stavby sa stali všetky osoby zúčastňujúce sa na

spoločnej výstavbe. Sama skutočnosť, že sa stavebníci dohodli iba na „spoločnom užívaní“ alebo
„spoločnom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne týkala aj vlastníctva alebo spoluvlastníctva,
ešte nevylučuje vznik spoluvlastníctva. Hodno poznamenať, že obdobné závery konštantne judikuje i
česká rozhodovacia prax, ktorá dodáva, že pri posudzovaní takýchto hraničných prípadov je potrebné
vždy prihliadať ku všetkým okolnostiam veci - viď rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.

zn. 22Cdo/1174/2001, 22Cdo/349/2004, 22Cdo/2053/2009, 22Cdo/2507/2012 (rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky 4Cdo/58/2021 zo dňa 25.01.2023).

8. V danom prípade sa súd prioritne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu žalobkyne na
požadovanomurčenísozáverom,ževtomtosporejedaný.Predmetomkonaniajeurčenievlastníckeho,

resp. spoluvlastníckeho práva žalobkyne k spornej nehnuteľnosti, bližšie špecifikovanej v žalobnom
návrhu. K jeho formulácii, vrátane petitu žaloby súd dáva do pozornosti rozhodovaciu prax, na ktorú
poukázal v bodoch 6. a 7. odôvodnenia tohto rozsudku a v rámci toho sa v stručnosti poukazuje
na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo 96/2008 zo dňa 28.10.2009, ktorého právna veta znie, že
súdne rozhodnutie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zápisu

v katastri nehnuteľností, že žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom
na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Pri tejto príležitosti bolo
potrebné zisťovať naliehavosť právneho záujmu na podanej žalobe aj s ohľadom na to, či vytvára pevný
právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu, s ohľadom na čo má súd za to, že pri v katastri
nezapísanom vlastníckom vzťahu k predmetnej stavbe by malo byť správne v žalobe navrhované, aby

súd určil, že predmetná domová nehnuteľnosť patrí do podielového spoluvlastníctva oboch strán sporu v
rovnakých spoluvlastníckych podieloch, keďže až takýmto výrokom by sa vyriešil záväzne vzťah k celej
nehnuteľnosti, s predídením možnosti vzniku ďalších sporov o druhý spoluvlastnícky podiel. Vzhľadom
na viazanosť súdu obsahom podanej žaloby a nie teda len formuláciou žalobného petitu, bolo by vprípade dôvodnosti žaloby prípustné takto zo strany súdu rozhodnúť aj bez potreby zmeny podanej
žaloby zo strany žalobkyne.

9. Súd ďalej skúmal, či citovaná nehnuteľnosť, teda rozostavaná stavba, je vecou podľa § 118 ods. 1,
2 k § 119 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané, že v čase
začatia konania bola stavba, ktorá je predmetom konania, riadne identifikovaná geometrickým plánom
č. 71/2018, určením trhovej ceny nehnuteľností, ktorý vypracovala realitná kancelária Libra Trade s.r.o v
roku 2020 a záverečnou správou spoločnosti SGS Czech Republic s.r.o., ktorá bola vypracovaná v roku

2020. Posúdenie skutočnosti, či stavba, ktorá je predmetom tohto konania, bola alebo nebola postavená
v rozpore s vydaným stavebným povolením, presahuje rámec tohto sporu a rozhodnúť o nej môže
iba príslušný orgán štátnej správy (stavebný úrad). Z občianskoprávneho hľadiska nie je rozdiel medzi
stavbami, ktoré boli postavené na základe stavebného povolenia a stavbami postavenými bez tohoto
povolenia. Ku vzniku stavby dochádza vtedy, keď je stavba vybudovaná minimálne do takého štádia,
od ktorého počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu takto druhovo a individuálne

určenej veci. Týmto minimálnym okamihom je u nadzemných stavieb stav, kedy je už jednoznačne a
nezameniteľným spôsobom zjavné aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. V tomto
okamihu vznikne i vlastnícke právo k stavbe (pozri napríklad rozsudok NS ČR zo dňa 20.06.2005, sp.
zn.: 22Cdo 1135/2005, alebo rozsudok NS ČR zo dňa 05.02.2002 sp. zn. 22 Cdo 2534/2000).
Podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Katastrálneho zákona je rozostavaná stavba stavbou, ktorá je schopná

vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Rozostavaná stavba, ktorá je predmetom tohto
konania je teda vecou v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a ako taká je spôsobilá
byť predmetom sporového konania na súde.

10. Medzi stranami nie je sporné, že v minulosti udržiavali druhovský pomer, a to v období rokov 2004

až 2016, s výnimkou krátkej prestávky trvajúcej po dobu 3 až 4 mesiacov na prelome rokov 2010/2011.
Z tohto pomeru maloleté dieťa nepochádza. Strany sporu postupne žili v podnájme v E. F., M. N.,
teda v období do roku 2010, potom ešte stále v roku 2010 sa presťahovali do jednoizbového bytu,
nachádzajúceho sa v E. F. E. P. N., ktorý si v roku 2010 zakúpila do svojho výlučného vlastníctva
žalobkyňa, na zakúpenie ktorého použila svoj úver a napokon v roku 2012 sa strany presťahovali do

domu na H. N. Q. E. F., ktorý v tej dobe ešte nebol dokončený. Počas spolužitia žalobkyňa so žalovaným
viedli spoločnú domácnosť, a to do bližšie neupresneného obdobia roku 2016, kedy došlo k ukončeniu
ich vzájomnému vzťahu a k odsťahovaniu sa žalobkyne od žalobcu a z rodinného domu. Nie sú sporné
ani ďalšie skutočnosti a to, že v roku 2007 sa strany spoločne ústne dohodli, že si postavia do svojho
podielového spoluvlastníctva rodinný dom-montovaný drevodom EVO I. (ďalej aj montovaný drevodom)

Každá zo strán disponovala určitým množstvom finančných prostriedkov, ktoré na strane žalovaného
boli vo väčšom rozsahu, no výstavba si vyžadovala ďalšie finančné prostriedky, a preto obe strany
v roku 2008 uzatvorili zmluvu o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľňou a.s., ktorá im poskytla
úver vo výške 1 250 000,- Sk. Obe strany požiadali príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného
povoleniaapovzájomnejdohodevýstavbudomu-montovanéhodrevodomumalazabezpečiťobchodná

spoločnosť SAFEKO spol. s r.o., ktorej boli vyplatené zálohy v celkovej výške 1 050 000,- Sk, no napriek
tomu uvedená spoločnosť ani s výstavbou nezačala a dostala sa do bankrotu. Tomu predchádzala
kúpa pozemku v E. F. žalobkyňou v roku 2007 a následné vyhotovenie základnej dosky na pozemku
zafinancovanej žalovaným. Suma 1 050 000,- Sk stranám vrátená nebola. Okrem výsluchu strán boli
tieto skutočnosti zistené aj z listinných dôkazov, a to z kúpnej zmluvy zo dňa 07.03.2007 uzavretej medzi

B. A. H. s manželkou ako predávajúcimi a žalobkyňou ako kupujúcou, ktorej predmetom bol pozemok
za kúpnu cenu 560 000,- Sk, z rozhodnutia mesta E. F. zo dňa 22.10.2007 ako príslušného stavebného
úradu, ktorý vydal stavebné povolenie stranám, zo zálohových faktúr spoločnosti SAFEKO BPO a.s. č.
16070005 splatnej dňa 16.03.2007 na sumu 200 000,- Sk a č. 16080117 splatnej dňa 28.07.2008 na
sumu 850 000,- Sk, z potvrdenia tejto spoločnosti o evidovaní zálohy na realizáciu rodinného domu -

drevodomu vo výške 1 050 000,- Sk, zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008 uzatvorenej
medzi stranami a Slovenskou sporiteľňou a.s. predmetom ktorej bolo poskytnutie splátkového úveru
vo výške 1 250 000,- Sk na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti, z kúpnej zmluvy zo dňa
21.12.2010, na základe ktorej žalobkyňa si zakúpila jednoizbový byt s príslušenstvom na P. N. Q. E.
F., a v súvislosti s tým čerpala úver za účelom kúpy bytu v sume 26.300 eur podľa potvrdenia W. D.

K.. Strany nespochybňovali, že v roku 2011 sa svojpomocne pristúpilo k výstavbe domu na H. N., no
nie montovaného drevodomu, ale domu z tehál, a to na základe pôvodného stavebného povolenia,
ktoré bolo vydané Stavebným úradom Nové Zámky ešte v roku 2008. Následne strany požiadali o
predĺženie termínu dokončenia stavby rodinného domu V. A. E. H. N. Q. E. F., pričom označený dommal stále charakter drevodomu. Jednalo sa o žiadosti o predĺženie lehoty výstavby zo dňa 03.02.2014,
24.03.2015, 01.02.2017 a 14.02.2017. Rozhodnutím mesta Nové Zámky zo dňa 20.02.2017 stavebný
úrad predĺžil sporovým stranám lehotu na dokončenie stavby - rodinného domu EVO I, teda drevodomu

do 31.12.2017. V roku 2011 žalovaný prevzal záväzok žalobkyne voči Slovenskej sporiteľni a.s. z
titulu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 16.07.2008; túto skutočnosť žalobkyňa nespochybňovala a
potvrdzuje ju aj zmluva o postúpení práv a povinností zo zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 24.02.2011.
Napokon dňa 02.11.2011 žalovaný ako dlžník uzatvoril s ČSOB bankou a.s. zmluvu o poskytnutí úveru
vo výške 43.200 eur poskytnutého na splatenie iného, skôr poskytnutého úveru. Na druhej strane dňa

16.02.2015 žalobkyňa ako dlžníčka uzatvorila s veriteľom UniCredit Bank a.s. zmluvu o úvere, na
základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver 28.840 eur na refinancovanie pôvodného úveru.

11. Postoje strán ohľadom niektorých udalostí od roku 2011 sa začali odlišovať, a to predovšetkým
v tom, či medzi stranami existovala alebo neexistovala dohoda o stavbe rodinného domu, či medzi
nimi bola alebo nebola uzatvorená dohoda o vzájomnom vyporiadaní v súvislosti s nezrealizovanou

výstavbou rodinného domu EVO I, teda montovaného drevodomu na základe vzájomnej dohody z roku
2007. Podľa žalobkyne sa strany mali ústne dohodnúť, že si spolu a svojpomocne postavia tehlový
rodinný dom do podielového spoluvlastníctva, podľa žalovaného tomu tak nemalo byť. Naopak, mal
za to, že sa strany dohodli na vyporiadaní spoločných záväzkov súvisiacich s nevydarenou výstavbou
prvého rodinného domu spoločnosťou SAFEKO spol. s r.o.. Malo sa opäť jednať o ústnu dohodu, a na

jej základe sa žalovaný mal zaviazať, že zafinancuje prestavbu jednoizbového bytu žalobkyne na P. N.
Q. E. F., prevezme aj za žalobkyňu záväzok z titulu úveru voči Slovenskej sporiteľni a.s. a napokon sám
si pre seba postaví rodinný dom; existenciu takejto dohody žalobkyňa poprela.

12. K prípadnej existencii dohody strán o vzájomnom vyporiadaní v súvislosti s nezrealizovanou stavbou

- montovaného drevodomu na základe ich dohody z roku 2007 súd dodáva, že dôkazné bremeno v
tomto smere zaťažovalo žalovaného, ktorý opakovane zdôrazňoval jej existenciu, a to nielen v tomto
konaní, ale aj v konaní Okresného súdu Nové Zámky 15C/15/2019. Vykonaným dokazovaním má súd
za to, že existenciu tejto dohody sa podarilo preukázať. Podľa žalovaného dohoda spočívala v tom, že
na vlastné náklady zabezpečí prestavbu bytu žalobkyne na Šafárikovej ulici v Nových Zámkoch, že za

ňu prevezme povinnosť platiť splátkový úver zo dňa 16.07.2008 Slovenskej sporiteľni a.s. a žalobkyňa
sa mala zaviazať previesť výlučné vlastnícke právo žalovaného k pozemku rešpektujúc, že žalovaný
vynaložil väčšie finančné prostriedky. Existencia tejto dohody je daná nielen výpoveďou žalovaného, ale
aj výpoveďami svedka R. S. a čestným vyhlásením C. D.. Jedná sa o fyzické osoby, ktoré vykonávali
práce tak pri prestavbe jednoizbového bytu žalobkyne, ako aj pri výstavbe rodinného domu. Menovaní

počuli priamo od žalobkyne, že prestavbu, resp. rekonštrukciu jej bytu zabezpečuje žalovaný, pretože
sa takto vyporiadali a súčasťou vyporiadania bol ďalej jej záväzok darovať žalovanému pozemok so
základovou doskou na H. N., ktorý sa ďalej zaviazal splatiť celý úver poskytnutý Slovenskou sporiteľňou
a.s., financovať stavebné práce na rodinnom dome a byte, ako aj nákup stavebného materiálu. Neobstojí
tvrdenie žalobkyne o nefinancovaní rekonštrukcie jej bytu aj žalovaným, a to s prihliadnutím na v spore

vykonané dokazovanie, vrátane svedeckej výpovede svedka R. S.. Pokiaľ úver na kúpu bytu mala aj
žalobkyňa, potom logicky bez ďalšieho neobstojí záver o tom, že žalovaný výstavbu rodinného domu
nemohol financovať z vlastných peňazí len z dôvodu, že mal úver.

13. Žalobkyňa v konaní opakovane tvrdila, že v roku 2011 strany uzatvorili ústnu dohodu o výstavbe

rodinného domu - tehlového do ich podielového spoluvlastníctva, na základe stavebného povolenia
mesta E. F. z roku 2008, keď existenciu tejto dohody žalovaný popieral. V tejto súvislosti súd uvádza
nasledovné. Nebolo možné neprihliadať k tomu, že dohoda strán sporu z roku 2007 sa vzťahovala
ku konkrétnemu rodinnému domu v konkrétnej podobe jeho projektu a že pri realizácii domu iného -
podľa inej projektovej dokumentácie a v zásade odlišného s domom podľa projektovej dokumentácie po

výstavbe realizovanej v rokoch 2011 až 2012, resp. s dokončovaním až do roku 2015, teda po uvedenej
dohode o majetkovom vyrovnaní - kompenzácii strát vzniknutých nedobytným vložením prostriedkov do
spoločnosti SAFEKO s.r.o.. Prípadné samotné spolufinancovanie stavby žalobkyňou, bez preukázania
jehorozsahua preukázaniadohodystránsporuotom,žeichúmyslombolovytvoriťstavbuvpodielovom
spoluvlastníctve/ s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi/ na vznik spoluvlastníctva k stavbe, nestačí.

Dohoda o výstavbe rodinného domu sa vždy vzťahuje ku konkrétnemu rodinnému domu v konkrétnej
projektovej a realizačnej špecifikácii, konkrétnym nákladom na výstavbu a investíciám jednotlivých
sporových strán. Od roku 2011 sa skutočne začala výstavba v poradí druhého domu, ktorý nezodpovedal
dohode strán z roku 2007. Pre rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné ustálenie toho, kedy vôbecpredmetná domová nehnuteľnosť na H. N. E. F. K. samostatná stavba/vec/ na bývanie vznikla, čo je
potrebné pre vyhodnotenie toho, aké boli v čase jej vzniku skutočnosti jej vytvorenia a financovania
dané. Zo zhodných tvrdení strán má pritom súd za to, že stavba ako samostatná vec vznikla v roku

2012, kedy sa do nej strany presťahovali; v tom čase bola v obývania schopnom stave, hoci nebola ešte
celkom dokončená. Podstatné je aj rozlíšiť to, kto obstaral a financoval vznik stavby (ako samostatnej
veci) a kto obstaral a financoval /len/ jej dostavbu, keď pre vznik (spolu) vlastníctva je podstatné to prvé,
opäť s dôkaznou povinnosťou žalobkyne, pri nepreukázaní dohody. Z príjmových možností nevyplývajú
aj rovnaké schopnosti strán, lebo sú dané aj ich výdavkami na záväzky a mierou ich dispozibilných

majetkových aktív (finančných úspor), ktoré svedčia žalovanému (úver, vlastné úspory). Pri neunesení
dôkazného bremena žalobkyne o existencii dohody strán o výstavbe z roku 2011 v poradí druhého
rodinného domu a pri zohľadnení prevyšujúcich majetkových aktív, teda finančných úspor svedčiacich
žalovanému a v neposlednom rade aj pri zohľadnení dohody strán o vzájomnom vyporiadaní v súvislosti
so škodami pri nezrealizovanej výstavbe prvého rodinného domu - montovaného drevodomu na základe
dohody z roku 2007, má súd za to, že v skutočnosti bol rodinný dom na Komjatickej ulici Nové Zámky

postavený výlučne žalovaným a do jeho výlučného vlastníctva. Súd nespochybňuje, že v období po
nasťahovaní sa strán do rodinného domu sa žalobkyňa do určitej miery finančne spolupodieľala na
zabezpečení určitých vecí, a v tejto súvislosti sa poukazuje na príjmový pokladničný doklad zo dňa
25.02.2011 na kuchynskú linku, príjmové pokladničné doklady spoločnosti Garniland zo dňa 11.07.2013
a 17.07.2013 o zakúpení garníž a záclon a čestné prehlásenie T. H. o bezodplatnom zhotovení

policového systému v šatníku a šatníkových dvier. Súd nespochybňuje, že strýko žalobkyne a svedok
B. B. vykonával vnútorné obklady, ďalej vonkajší balkón aj terasu, pričom peniaze za dopravu dostal
od žalobkyne, na druhej strane nevylúčil, že mu niečo platil aj žalovaný, no nebol si tým istý. Aktivita
žalobkyne sa prejavovala na rodinnom dome predovšetkým v období potom, čo sa do neho spoločne
so žalovaným nasťahovali a kedy už prakticky začala prebiehať len dostavba rodinného domu. Treba

dôsledne rozlišovať medzi plnením zo zmluvného záväzku (z dohody o výstavbe rodinného domu v
podielovom spoluvlastníctve oboch strán dohody) a plnenie len faktické - vecné, bez existencie dohody
strán sporu o vplyve tohto plnenia na (spolu) vlastnícky stav k nehnuteľnosti, keď len prípadné plnenie
žalobkyne z dohody, t. j. plnenie zmluvné môže byť pre rozhodnutie v tomto spore podstatné, nakoľko
plnenia len faktické zo strany žalobkyne by boli právne významné len pre iný prípadný spor strán

sporu, v ktorom by žalobkyňa si voči žalovanému uplatňovala nárok na náhradu svojich investícií v
peňažnej podobe a nie teda spoluvlastnícky nárok k predmetnej nehnuteľnosti. Treba tiež dodať, že v
oboch prípadoch je nutné poukázať na to, že dôkazné bremeno v spore zaťažuje žalobkyňu - tá musí
preukázať svoje právne významné skutkové tvrdenia, vrátane preukázania, ako sa žalobkyňa finančne či
inak (vecne...) na výstavbe predmetného domu skutočne podieľala, či bola vôbec riadnou financujúcou

a realizáciu stavby obstarávajúcou stavebníčkou alebo len osobou príležitostne stavebníkovi stavby
(žalovanému) napomáhajúcou z titulu ich vzťahu družky a druha. Určenie veľkosti spoluvlastníckeho
podielu musí teda vychádzať zo stavu pred začatím stavby a zo vzájomnej dohody strán pri vzniku ich
úmyslu postaviť konkrétnu nehnuteľnosť v konkrétnom spoluvlastníckom režime, ktorá nevyhnutnosť
dohody a jej naplnenia je primárna pre posúdenie vôbec toho, či vytvorená stavba má byť a je v

zmysle dohody a jej naplnenia v spoluvlastníckom režime. Súd sa ďalej vyjadruje aj k okolnosti prevodu
pozemku z vlastníctva žalobkyne do vlastníctva žalovaného takto. Prevod označeného pozemku z
vlastníctva žalobkyne do vlastníctva žalovaného nemohol plniť súčasne dve funkcie - vyporiadania
škody a ich spoločného úveru a (naďalej) aj funkciu podielu žalobkyne na výstavbe rodinného domu,
resp. prínose na ňu. Pretože prevod pozemku bol zjavne použitý na zhora uvedený prvý účel, potom

jednak bol na tento účel plne spotrebovaný (v plnom rozsahu kompenzoval vzájomné pohľadávky strán
sporu) a zároveň už nemohol naďalej plniť zhora uvedený druhý účel, ako protiplnenie žalobkyne na
základe vzájomnej dohody strán z roku 2007 o výstavbe rodinného domu v podielovom spoluvlastníctve,
resp. toto protiplnenie predstavovať už nemohol a logicky preto žalobkyňa dohodu z roku 2007 týmto
spôsobom naplniť nemohla, pričom existenciu druhej dohody o výstavbe rodinného domu, resp. o

modifikácii prvej dohody nepreukázala a ani netvrdila, keď zároveň existencia jednej dohody k výstavbe
domu z roku 2007 automaticky bez ďalšieho nepreukazuje existenciu následnej inej - druhej dohody o
výstavbe rodinného domu, tobôž ak uvedený rodinný dom bol projektovo (rozsahovo) a stavebne už iný
a iné boli aj skutkové okolnosti (pomery strán) v čase realizácie jeho výstavby.

14. Výsledkom vyššie uvedených úvah súdu je záver, že v konaní nebola preukázaná existencia
dohody strán o výstavbe rodinného domu na H. N. Q. E. F. - tehlového domu stavaného svojpomocne
od roku 2011, teda v poradí druhého domu. Poukazuje sa na rozsiahlu judikatúru obsiahnutú v
bode 10.1 odôvodnenia tohto rozsudku (bod 6.zhora), ktorej podstata spočíva v tom, že dohoda ovýstavbe nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva musí byť uzavretá medzi všetkými budúcimi
spoluvlastníkmi pred začatím stavebnej činnosti, pričom z nej musí byť zrejmá nepochybná vôľa zhotoviť
stavbu práve v režime podielového spoluvlastníctva. Pokiaľ čo i len jeden z týchto esenciálnych prvkov

chýba, stavba nebude predmetom podielového spoluvlastníctva. Inak povedané, pre posúdenie vzniku
podielového spoluvlastníctva k domu alebo inej stavbe postavenej spoločnou činnosťou viacerých
osôb je rozhodujúca dohoda o založení spoluvlastníckych vzťahov uzavretej medzi nimi, ktorá nemusí
byť písomná (rozsudok Najvyššieho súdu SSR 2Cz 13/82, R 16/1983). Bez dohody účastníkov o
tom, že založia podielové spoluvlastníctvo k stavbe uzavretej pred začatím stavby, nemôže vzniknúť

podielové spoluvlastníctvo k stavbe (rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Cdo93/99, ZSP 14/2000). Pri
rešpektovaní týchto právnych viet je potrebné vyvodiť záver, že medzi stranami nemohlo vzniknúť
podielové spoluvlastníctvo k stavbe - rodinnému domu na H. N. Q. E. F. pre absenciu dohody o
založení podielového spoluvlastníctva k stavbe, ktorá by mala byť uzavretá pred začatím stavby.
Tým, že túto stavbu realizoval a financoval žalovaný, žalobkyňa nemohla k nej nadobudnúť podielové
spoluvlastníctvo, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby v celom rozsahu.

15. Súd pri svojom rozhodnutí bral do úvahy aj iný právny názor, než je uvedený v bode 15.1
odôvodnenia tohto rozsudku. Ide o právny názor vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 4Cdo
58/2021 zo dňa 25.01.2023, ktorým skonštatoval, že Najvyšší súd SR v rozhodnutí 3MCdo/4/2013
pripustil, že pokiaľ stavbu uskutočňovalo viacero osôb, ktoré o vlastníctve k novej stavbe neuzatvorili

žiadnu dohodu, pričom z okolností prípadu nie je zrejmé, že malo ísť o stavbu, ktorá bude iba vo
vlastníctve niektorých z nich (t. j. že ostatné osoby zúčastňujúce sa na stavbe nemajú úmysel stavať pre
seba a nadobudnúť výstavbou vlastníctvo stavby), nemožno bez ďalšieho vylúčiť, že spoluvlastníkmi
stavby sa stali všetky osoby zúčastňujúce sa na spoločnej výstavbe. Sama skutočnosť, že sa stavebníci
dohodli iba na „spoločnom užívaní“ alebo „spoločnom bývaní“ bez toho, aby sa ich dohoda výslovne

týkala aj vlastníctva alebo spoluvlastníctva, ešte nevylučuje vznik spoluvlastníctva. Hodno poznamenať,
že obdobné závery konštantne judikuje i česká rozhodovacia prax, ktorá dodáva, že pri posudzovaní
takýchto hraničných prípadov je potrebné vždy prihliadať ku všetkým okolnostiam veci - viď rozhodnutia
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo/1174/2001, 22Cdo/349/2004, 22Cdo/2053/2009,
22Cdo/2507/2012. Súd si uvedomuje, že právne názory vyslovené jednou z najvyšších súdnych

autorít ohľadom vzniku podielového spoluvlastníctva k stavbe, a ktoré sú uvedené jednak v bode 10.1
odôvodnenia tohto rozsudku a jednak v bode 10.2 odôvodnenia tohto rozsudku sú odlišné. V tejto
súdenej veci súd rešpektuje obe skupiny právnych názorov, pričom bližšie sa zatiaľ vyjadril k skupine
uvedenej v bode 10.1 odôvodnenia tohto rozsudku, teda k nevyhnutnosti existencie predchádzajúcej
dohody o založení podielového spoluvlastníctva k stavbe. K druhej skupine názorov sa poznamenáva,

že tak, ako je tam konštatované, bez existencie predchádzajúcej dohody o stavbe do podielového
spoluvlastníctva, sa jedná o hraničné prípady a vždy je potrebné prihliadať všetkým okolnostiam veci.
Súd by si tak vedel predstaviť vznik podielového spoluvlastníctva strán k stavbe, teda k rodinnému
domu na H. N. E. F. aj bez preukázania existencie dohody o vzniku podielového spoluvlastníctva, keď
pri takomto hraničnom prípade by musela byť preukázaná existencia osobitných okolností. Súd má

za to, že v takomto prípade by muselo byť preukázané, že obe strany sa podľa svojich schopností a
možností všetkými dostupnými formami za aktívnej pomoci svojich rodinných príslušníkov podieľali na
zhotovení stavby, či už fyzickou prácou na stavbe, finančnými príspevkami, prípadne inou činnosťou
ako odbornými radami, zabezpečením stravy robotníkom, upratovaním. Tieto kritériá v súdenej veci
naplnené neboli. Pri výstavbe, teda nie pri následnej dostavbe od roku 2012 po nasťahovaní, sa

žalobkyňa podieľala príležitostným navarením jedla pre robotníkov, trhaním buriny a vykonaním
obkladačských prác prostredníctvom svojho strýka B. B., ktorý však neuviedol vo svojej svedeckej
výpovedi jednoznačne, či od žalovaného prevzal alebo neprevzal finančné prostriedky, prípadne či tieto
finančné prostriedky sa týkali len nákladov cestovného alebo aj iných nákladov. Vystáva tak otázka,
či tieto práce vykonával len preto, že chcel pomôcť žalobkyni ako svojej neteri, prípadne či činnosť

vykonával za odplatu, alebo či len čiastočne bral do úvahy svoj príbuzenský vzťah k žalobkyni. Po
zvážení tohto skutkového stavu má súd za to, že neboli preukázané osobitné okolnosti prípadu, ktoré by
odôvodňovali záver súdu o vzniku podielového spoluvlastníctva strán k stavbe v zmysle predpokladov
vymedzených v rozsudku Najvyššieho súdu SR 4Cdo 58/2021 zo dňa 25.01.2023.

16. Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení tak súd dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. Úplným záverom sa ešte dodáva, že súd nepripustil dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov založených na č.l. 355 až 359, 363 až 367, 385 až 393 - predložené
pokladničné bloky nepreukazovali, že by materiál na nich uvedený zaplatila žalobkyňa. Súd zamietolnávrh na doplnenie dokazovania vyjadrením spoločnosti FerMi s.r.o. o vyplácaných podieloch na zisku
žalovanému preto, že výplatu podielu na zisku mal dostatočne preukázanú z výpisu z účtu žalovaného
v W. K.. Z uvedeného dôvodu súd zamietol aj návrh na doplnenie dokazovania potvrdením spoločnosti

Parts Park and Transport s.r.o. o vklade finančných prostriedkov vybratých z účtu žalovaného v hotovosti
dňa 05.03.2014 v sume 5.200,- eur - žalovaný nepoprel, že tieto finančné prostriedky do základného
imania tejto spoločnosti vložil. Doklady - dodacie listy a faktúry založené na č.l. 551 až 575 vystavené
na príjemcu C. D. na odoberateľa C. D. súd rovnako neakceptoval preto, že z nich nemal preukázané,
že by materiál na nich uvedený bol kupovaný na stavbu rodinného domu na H. N.. V tejto súvislosti

súd zamietol návrh na výsluch C. D., ktorý sa mal k uvedeným dokladom vyjadriť z toho dôvodu, že
doklady boli vystavované v roku 2011 resp. 2012 a svedok by sa k týmto dokladom podľa názoru súdu
nevedel vyjadriť. Súd napokon neakceptoval ani doklady založené na č.l. 589 až 654 preto, že sa jedná
o listinné dôkazy vystavené na mená rôznych osôb bez akéhokoľvek súvisu so žalovaným. Tvrdenia
žalovaného, že materiál na týchto dokladoch mali platiť zhotovitelia a on ich mal vyplácať na ruku súd
nemal žiadnym spôsobom preukázané. Súd neakceptoval listinné dôkazy - fragmenty výpisu z účtu

žalobkyne v spoločnosti ČSOB a.s. za roky 2012 až 2013, ktorými žalobkyňa chcela preukázať, že sa
podieľalanachodespoločnejdomácnostipreto,žeztýchtolistinnýchdôkazovniejezrejméčokonkrétne
mala žalobkyňa do spoločnej domácnosti kúpiť.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP k § 255 ods. 1 CSP a

žalovanému úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

18. Uvedený rozsudok včas podaným odvolaním z odvolacích dôvodov vyplývajúcich z ustanovenia §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP napadla len žalobkyňa domáhajúca sa toho, aby odvolací súd o podanom
odvolaní rozhodol nasledovne:

19. Odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie tak, že určuje, že žalobkyňa je podielovou
spoluvlastníčkou v podiele 1 k celku k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. E. F., X. E. F., X. E. F.,
a to rozostavanej stavby na parcele registra „C“, parc.č. 4404/1, záhrada o výmere 450 m2, zameranej
geometrickým plánom č. 71/2018 vyhotoveným geodetom A. G. J. dňa 8.8.2018, úradne overeným OU

Nové Zámky A. K. G. dňa 22.8.2018; alebo alternatívne odvolací súd mení rozsudok súdu prvej inštancie
tak, že určuje, že podielovými spoluvlastníkmi k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat.úz. E. F., X. E.
F., X. E. F., a to rozostavanej stavby na parcele registra „C“, parc.č. 4404/1, záhrada o výmere 450
m2, zameranej geometrickým plánom č. 71/2018 vyhotoveným geodetom A. G. J. dňa 8.8.2018, úradne
overeným OU Nové Zámky A. K. G. dňa 22.8.2018 je žalobkyňa v podiele 1 k celku a žalovaný v podiele

1 k celku.
Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. Ako odvolacie dôvody v texte odvolania uviedla nasledovné:

21.Pokiaľsajednáonámietku,žesúdnazákladevykonanýchdôkazovdospelknesprávnymskutkovým
zisteniam, tu má žalobkyňa na mysli predovšetkým posúdenie vykonaných dôkazov týkajúcich sa toho,
akým spôsobom sa strany podieľali na financovaní spoločného bývania, a to od počiatku.

22. V bode 13 napadnutého rozsudku súd prvej inštancie konštatuje, že: „Každá zo strán disponovala

určitým množstvom finančných prostriedkov, ktoré na strane žalovaného boli vo väčšom rozsahu, no
výstavba si vyžadovala ďalšie finančné prostriedky a preto obe strany v roku 2008 uzatvorili zmluvu
o splátkovom úvere so Slovenskou sporiteľnou a.s, ktorá im poskytla úver vo výške 1 250 000 Sk.“
Už tento, v podstate úvodný skutkový záver súdu prvej inštancie je nesprávny. Nie je totiž pravdou, že
by žalovaný disponoval väčším rozsahom finančných prostriedkov ako žalobkyňa, toto z vykonaného

dokazovania nevyplýva a nie je ani zrejmé, ako k tomuto záveru dospel súd. V úplných počiatkoch
riešenia spoločného bývania žalobkyňa investovala svojich 560 000 Sk na kúpu pozemku (bod 4.4
Rozsudku) a žalovaný mal k dispozícii cca 200 000 – 300 000 Sk, ktoré boli investované do základovej
dosky (uvedené vyplýva z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 6.9.2022, ale aj z výpovede
žalovaného v ten istý deň – strana 6, resp. strana 10 zápisnice z pojednávania).

23. Čo sa týka dohody ohľadom spoločného bývania, dohoda bola v tom čase taká, že žalobkyňa
zafinancuje kúpu pozemku a žalovaný výstavbu domu s tým, že v konečnom dôsledku bude vlastniť
každý polovicu spoločného bývania. Preto aj úver, ktorý strany čerpali bol úverom, ktorý mal zaväzovaťpredovšetkým žalovaného, lebo na jeho ťarchu mali ísť podľa pôvodnej dohody náklady na stavbu
domu. Žalobkyňa poukazuje na výpoveď samotného žalovaného na pojednávaní dňa 06.09.2022, kde
žalovaný aj uvádza, že: „...boli sme so žalobkyňou dohodnutí, že si spolu postavíme dom s tým, že JA

som čerpal úver vo výške 1 250 000 Sk s tým, že mi bola (žalobkyňa) ako ručiteľka...“ Táto skutočnosť
je podstatná, pretože od tejto skutočnosti sa odvíjali aj ďalšie následky, ktoré súd vyhodnotil ako
vysporiadanie spoločných záväzkov, hoci žalobkyňa podľa pôvodnej dohody nemala byť predmetným
úverom zaťažená a mala postavenie len ručiteľky. Preto nebol dôvod, aby darovala žalovanému svoj
pozemok na vysporiadanie úveru, keď takáto dohoda medzi stranami od počiatku nebola.

24. Žalobkyňa odmieta aj tvrdenia žalovaného o financovaní prerábky bytu, pretože na byte síce
pracovali kamaráti žalobcu (D., S.) a preto s nimi aj žalobca komunikoval, prerábku bytu však neplatil,
minimálne nie v celom rozsahu, ako to uvádza žalovaný. Za práce platila aj žalobkyňa a k tomuto aj
predkladala v konaní listinné dôkazy. Tu žalobkyňa poukazuje na to, že žalovaný o úhrade akýchkoľvek
platieb za žalobkyňu nepredložil relevantné dôkazy, iba výpovede svedkov, ktorí sú však jeho kamaráti

od detstva.

25. Zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu však vyplynulo, že skutkové tvrdenia o údajnom
vysporiadaní strán prevzatím úveru žalovaným považoval súd za preukázané. V takom prípade potom
bolo potrebné úver, ktorý bol čerpaný zo Slovenskej sporiteľne posúdiť ako úver spoločný a z tohto

predpokladu vychádzať aj pri ďalších právnych záveroch. Totiž ak bol úver spoločný a darovanie
pozemku mal byť určitý spôsob vysporiadania strát z úveru, nie je zrejmé, prečo súd potom vôbec nebral
do úvahy skutočnosť, že časť úveru bola použitá na výstavbu nehnuteľnosti – druhej v poradí v roku
2011.

26. V kontexte vyššie uvedeného za zásadné pochybenie súdu prvej inštancie žalobkyňa považuje
vyhodnotenie aj ďalších dôkazov vo vzťahu k financovaniu nehnuteľnosti, ktorú nazýva ako „druhou
nehnuteľnosťou v poradí“. Súd prvej inštancie v bode 13 napadnutého rozsudku uvádza, že „strany
nespochybňovali, že v roku 2011 sa svojpomocne pristúpilo k výstavbe domu na H. N..“ Súd prvej
inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nezaoberá tým, z akých prostriedkov sa k tejto svojpomocnej

výstavbe pristúpilo. Žalovaný v konaní nepreukázal žiadne úspory, z ktorých by rodinný dom financoval,
preto je pre žalobkyňu od začiatku nepochopiteľné, ako mohol súd dospieť k záveru, že nehnuteľnosť
by mala patriť do výlučného vlastníctva iba žalovanému. Žalovaný bol v rozhodnom období, konkrétne
od 10.01.2012 do 07.01.2013 dokonca nezamestnaný, čo vyplýva z Potvrdenia Úrade práce, sociálnych
vecíarodinyzodňa21.11.2022,ktorébolodokonaniapredložené.Tútookolnosťsúdvôbecnezohľadnil,

hoci nezamestnanosť žalovaného v bode 4.12 odôvodnenia rozsudku spomína, hoci s nesprávnymi
dátumami. Je však zrejmé, že začiatkom roka 2012, kedy sa podstatná časť stavby rodinného domu
realizovala mal žalovaný príjem len z dávok v nezamestnanosti, v priemere 674,65 eura mesačne
(4.047,90 eura / 6), zatiaľ čo žalobkyňa mala príjem v prieme 1.366,70 eura v roku 2011 a 1.432,82
eura v roku 2012. Žiaden iný príjem na strane ani jedného zo strán sporu preukázaný nebol, preto

žalobkyňa skutkové zistenia súdu, že stavbu financoval žalovaný výlučne sám považuje za nesprávne,
nespravodlivé a predovšetkým ani nevyplývajúce z vykonaného dokazovania. Súd prvej inštancie ani
v jedinom bode napadnutého rozsudku neuviedol, z akých prostriedkov mal podľa jeho názoru stavbu
financovať žalovaný, pritom pokiaľ žalovaný túto skutočnosť tvrdil, tiež ho zaťažovalo dôkazné bremeno
na jej preukázanie.

27. Súd v bode 14.3 napadnutého rozsudku ďalej uvádza: „Prípadné samotné spolufinancovanie stavby
žalobkyňou, bez preukázania jeho rozsahu a preukázania dohody strán sporu o tom, že ich úmyslom
bolo vytvoriť stavbu v podielovom spoluvlastníctve/s rovnakými spoluvlastníckymi podielmi/ na vznik
spoluvlastníctva k stavbe, nestačí.“ V danom prípade však nešlo o spolufinancovanie žalobkyňou ale

o spoločné financovanie spoločnej stavby s úmyslom vybudovať spoločné bývanie. Ani z jedného z
predložených dôkazov nevyplýva, že by bola stavba financovaná len žalovaným. Pokiaľ vychádzame
z vyššie citovanej vety napadnutého rozsudku, kľudne by sme mohli dospieť aj k záveru, že stavba by
mala patriť do výlučného vlastníctva žalobkyne, pretože ani žalovaný existenciu dohody o podielovom
spoluvlastníctve nepreukázal a rovnako nepreukázal ani finančné prostriedky, z ktorých by bol schopný

celú stavbu sám zafinancovať. Odpoveď na otázku, na základe ktorého konkrétneho dôkazu súd dospel
k záveru, že stavbu financoval iba žalovaný, sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza a
takýto dôkaz sa nenachádza ani v súdnom spise. Je tomu tak preto, pretože strany dom postavili
svojpomocne a spoločne, navyše s úmyslom, že v ňom budú spoločne aj žiť.28. Súd prvej inštancie, v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu uviedol, že bolo potrebné
sa zaoberať tým, kedy stavba ako samostatná vec vznikla a aké boli skutočnosti jej vytvorenia

a financovania dané. K tomuto súd uvádza, že zo zhodných tvrdení strán mal za to, že stavba
ako samostatná vec vznikla v roku 2012, kedy sa do nej strany presťahovali. Na tomto mieste si
žalobkyňa dovoľuje opätovne poukázať na to, že žalovaný bol v roku 2012 (od 10.1.2012 do 7.1.2013)
nezamestnaný. Napriek tomu súd konštatuje v bode 14.1 rozsudku (str. 21), že „pri zohľadnení
prevyšujúcich majetkových aktív, teda finančných úspor svedčiacich žalovanému a v neposlednom rade

aj pri zohľadnení dohody strán o vzájomnom vysporiadaní... má súd za to, že v skutočnosti bol rodinný
dom na H. N. Q. E. F. postavený výlučne žalovaným a do jeho výlučného vlastníctva.“ Je potrebné si
potom ale položiť otázku aké prevyšujúce majetkové aktíva a aké úspory mal súd prvej inštancie na
mysli? Žiadne úspory žalovaný v konaní nepreukázal, ale dokonca ani netvrdil. Žalovaný mal určité
podstatnejšie príjmy, ktoré boli v konaní preukázané, ale tieto boli až neskorších obdobiach, v roku 2013
a nasledujúcich. Avšak v roku 2011 ani v roku 2012 žalovaný žiadne úspory nemal, nepreukázal. Súd

prvej inštancie však na viacerých miestach napadnutého rozsudku uvádza, že v roku 2013 sa realizovala
už iba dostavba nehnuteľnosti.

29. Žalobkyňa sa v konaní vyjadrovala k tomu, ako bola sporná nehnuteľnosť financovaná práve v jej
začiatkoch, v rokoch 2011 a 2012. Konkrétne sa jedná o skutočnosť, že na začiatok výstavby „druhého“

rodinného domu bol použitý zvyšok pôvodného úveru zo Slovenskej sporiteľne a.s. (ako je konštatované
aj v časti II. tohto odvolania). Ak teda súd tento záväzok z úveru vyhodnotil ako záväzok spoločný, na
splatení ktorého sa mala podieľať aj žalobkyňa, prečo nevyhodnotil ako spoločnú aj majetkovú hodnotu,
ktorá bola z tohto úveru nadobudnutá. Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že
Slovenská sporiteľňa poskytla úver 1 250 000 Sk, avšak z tohto úveru len suma 850 000 Sk bola dňa

28.07.2008 poukázaná spoločnosti SAFEKO (zálohu vo výške 200 000 Sk zaplatil žalovaný zo svojich
prostriedkov dňa 16.03.2007, teda ešte pred čerpaním úveru, keď úverová zmluva bola podpísaná až
dňa 16.07.2008). Zvyšok úveru vo výške 400 000 Sk stranám zostal a bol použitý na stavbu domu v roku
2011. Na uvedenú skutočnosť žalobkyňa poukazovala už v rámci svojej záverečnej reči počas prvého
konania pred súdom prvej inštancie a zároveň uvedené uviedla žalobkyňa aj v rámci svojej účastníckej

výpovede na pojednávaní dňa 04.03.2025, hoci uviedla len sumu 200 000 Sk. Tieto skutkové tvrdenia
však žalovaný nikdy nepoprel, ani v jednom prípade neuviedol, že by nebolo pravdou, že peniaze z
úveru zo O. O. K. boli spotrebované až v roku 2011. Tvrdenia žalobkyne v tomto smere sú preukázané
aj listinnými dôkazmi, ktoré boli v rámci konania vykonané.

30. Súd v napadnutom rozsudku ďalej uvádza, že žalobkyňa sa mala finančne spolupodieľať na stavbe
rodinného domu až keď sa tam strany nasťahovali, teda mala sa podieľať len na dostavbe rodinného.
Poukazuje však pritom na pokladničný doklad zo dňa 25.2.2011 (kuchynská linka), ktorá sa však zjavne
realizovala ešte pred vznikom stavby ako samostatnej veci (súd na inom mieste uvádza, že stavba
ako samostatná vec vznikla až v roku 2012). Aj tu si teda súd prvej inštancie vo svojich záveroch

zjavne odporuje. Ďalšie práce, ktoré zabezpečovala žalobkyňa prostredníctvom svojho strýka p. B., a to
vnútorné obklady boli tiež realizované pred tým, ako sa strany do domu nasťahovali. Hoci z výpovede
svedka p. B. nevyplýva presne, kedy práce realizoval, z charakteru prác (vnútorný obklad), ale aj z jeho
výpovede, keď sa vyjadroval o tom, kto chodí na stavbu (neuvádzal na dom, ani neuvádzal že by tam už
strany bývali, ale vyjadroval sa o stavbe) je možné vyvodiť, že v čase realizácie prác ešte dom obývaný

nebol.

31. Zhrnúc vyššie uvedené, pokiaľ vychádzame zo záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie, a
síce že dom ako právne samostatná vec vznikol v roku 2012, je nevyhnutné konštatovať, že na jeho
výstavbe sa podieľala žalobkyňa minimálne: finančnými prostriedkami, ktoré zostali z pôvodného úveru

poskytnutého Slovenskou sporiteľňou a.s. vo výške 400 000 Sk, prácou zabezpečenou svojou rodinou,
a to konkrétne strýkom p. B., financovaním kuchynskej linky ako vyplýva z pokladničného dokladu zo
dňa 25.2.2011,finančnými prostriedkami zo svojej výplaty, z ktorých boli kupované ďalšie materiály ako
vyplýva z ďalších dokladov, ktoré boli do konania predložené, hoci ich súd ako dôkazy neuznal.

32. Nie je teda pravdou, že by sa žalobkyňa na výstavbe podieľala len príležitostným varením jedla, či
trhaním buriny, ako to konštatuje súd v rozsudku.33. Na druhej strane žalovaný nepreukázal ani jeden doklad, z ktorého by vyplývalo, že reálne nejaké
práce financoval. Kamaráti žalovaného, ktorí na dome pracovali, a to svedok R. S. a C. D., ktorý predložil
len čestné vyhlásenie uviedli, že práce financoval žalovaný. Z ich vyjadrení však nie je zrejmé aké

konkrétne práce, ani v akom rozsahu mal financovať žalovaný. Žiadne potvrdenia o úhradách žalovaný
v tomto smere nepredložil.

34. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej inštancie konštatoval, že žalobkyňa svoje
dôkazné bremeno neuniesla, naopak zo strany žalovaného mal súd za preukázané, že výlučne

on financoval stavbu rodinného domu. Tento záver súdu je podľa názoru žalobkyne nesprávny a
predovšetkým nie je v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania.

35. Pokiaľ sa jedná o existenciu, resp. neexistenciu dohody o založení podielového spoluvlastníctva,
je pravdou že žalobkyňa nepreukazovala existenciu inej ako pôvodnej dohody o založení podielového
spoluvlastníctva, teda nepreukazovala, že v roku 2011 strany uzavreli novú dohodu, lebo mala od

počiatku za to, že pôvodná dohoda uzavretá medzi stranami stále platí.

36. Žalobkyňa sa domnieva, že rovnakého názoru bol aj žalovaný, a to až dokiaľ sa strany nerozišli.
Pravdou je, že v počiatkoch mimosúdnych rokovaní v danej veci aj sám žalovaný navrhoval spôsoby
vyporiadania „podielového spoluvlastníctva“, napr. vyjadrenie z 23.2.2019, z ktorého vyplýva “pán

H. trvá na svojom návrhu, v zmysle ktorého prevezme nadstavbu rodinného domu do výlučného
vlastníctva...“, ďalej posledný odsek vyjadrenia: „pán H. nemá záujem o riešenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti v zmysle ktorého by jeho podiel pripadol do vlastníctva B.
A. O..“ (vyjadrenia sú súčasťou súdneho spisu). Rétoriku zmenil až počas tohto konania, keď podielové
spoluvlastníctvo uznať odmietol.

37. Pokiaľ teda súd dospel k názoru, že dohoda o založení podielové spoluvlastníctva medzi stranami
uzavretá nebola, mal na vec aplikovať právne predpisy a právne posúdenie, ktoré zodpovedá tomuto
skutkovému stavu.

38. V danom prípade nie je možné konštatovať, že by stavbu realizoval sám žalovaný. Toto nevyplýva
z vykonaného dokazovania. Resp. ak bol súd opačného názoru, mal uviesť, z akých dôkazov mu
takáto skutočnosť vyplynula. Žalobkyňa má za to, že s poukazom na konkrétne dôkazy je nevyhnutné
konštatovať, že na financovaní stavby sa podieľala aj žalobkyňa, a to v podstatnej miere. Práve obdobné
situácie už súdna prax riešila, a to v rozhodnutiach, na ktoré poukazovala žalobkyňa okrem iného aj vo

vyjadrení zo dňa 08.01.2025 a ktoré v konečnom dôsledku uvádza aj súd prvej inštancie v bode 15.2
odôvodnenia napadnutého rozsudku.

39. Súd prvej inštancie konštatoval, že neboli preukázané osobitné okolnosti, ktorých preukázanie je
potrebné na to, aby bolo možné dospieť k záveru o vzniku podielového spoluvlastníctva. Z bodu 15.2

napadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdzatakétoosobitnéokolnostipovažujepreukázanie,žeobestrany
sa za pomoci svojich rodinných príslušníkov a podľa svojich možností a schopností podieľali na stavbe
spoločného domu. Žalobkyňa má za to, že práve tieto skutočnosti v konaní preukázané boli. Na druhej
strane žalovaný v konaní vôbec nepreukázal, že by sa na stavbe podieľal väčšou mierou ako žalobkyňa.
Pritom dôkazné bremeno zaťažovali v konaní nie len žalobkyňu, ale aj žalovaného.

40. Odhliadnuc od vyššie uvedeného sa však žalobkyňa domnieva, že tou osobitnou okolnosťou,
ktorá mala byť v konaní vyhodnotená ako významná a ktorá má význam z hľadiska posúdenia vzniku
podielového spoluvlastníctva nie je len to, kto sa ako podieľal fyzicky a finančne na stavbe rodinného
domu, ale aj úmysel strán stavať pre seba a v danom prípade predovšetkým skutočnosť, že strany

viedli spoločnú domácnosť a boli zasnúbení, plánovali spoločnú budúcnosť a aj spoločné bývanie. To,
že strany viedli spoločnú domácnosť pritom potvrdili nielen strany sporu, ale aj vypočutí svedkovia. Táto
okolnosť je podstatná a bola podstatná aj v rozsudkoch, na ktoré v tomto smere poukazuje žalobkyňa:

41. Rozsudok Najvyššieho súdu SR, č.k.: 4Cdo/58/2021: „S ohľadom na všetky skutkové zistenia

vyplývajúcezvykonanéhodokazovanianemožnomaťpochybnostioexistenciiaobsahuvôledotknutých
účastníkov založeného sporného vzťahu. Súd prvej inštancie mal jednoznačne za preukázané, že na
výstavbe rodinného domu sa podieľali obe strany sporu - žalobkyňa i žalovaný. A aj keď sa na výstavbe
domu podieľali viaceré osoby - príbuzní žalobkyne i žalovaného, mal za preukázané, že uvedené osobyprácenarodinnomdomenevykonávalisúmyslommaťtútostavbupreseba.Ohľadomexistenciedohody
o založení spoluvlastníckych vzťahov považoval za rozhodujúce skutkové zistenia, že žalobkyňa a
žalovaný spolu žili v spoločnej domácnosti rodičov žalovaného, mali spoločné dieťa a plánovali spoločnú

budúcnosť a spoločné bývanie.

42. Najvyšší súd ČR, sp. zn. 22 Cdo 1174/2001: Pokiaľ však stavbu vykonáva viac osôb, ktoré o
vlastníctve k novej stavbe neuzavreli žiadnu dohodu, pričom z okolnosti veci nie je zrejmé, že malo ísť o
stavbu vo vlastníctve len niektorých z týchto osôb (ako v prípade iba výpomoci so stavebnými prácami),

nemožno vylúčiť záver, že stavebníkmi v občianskoprávnom zmysle sú všetky tieto osoby, ktoré sa
stávajú podielovými spoluvlastníkmi stavby. Tak to bude najmä pokiaľ viac osôb bez dohody o vlastníctve
k stavbe uskutoční stavbu na účely jej spoločného užívania a podieľa sa na jej vzniku vlastnou prácou,
ako aj dodaním materiálu, ak z okolností, pokiaľ ide o vlastnícke vzťahy k stavbe, nevyplýva niečo iné.

43. Vychádzajúc z uvedeného mal súd v prvom rade zistiť, či boli preukázané okolnosti, z ktorých by

vyplývalo, že stavba by mala byť vo vlastníctve len jednej zo strán sporu, a pokiaľ takéto okolnosti
preukázané neboli, bolo podľa názoru žalobkyne nevyhnutné dospieť k záveru, že sa jednalo o spoločnú
výstavbu, a to okrem iného aj s poukazom na osobitnú okolnosť, a síce že strany spolu žili a viedli
spoločnú domácnosť, a to od roku 2004, t.j. v čase stavby spornej nehnuteľnosti už 7 rokov.

44. Rozsudky súdov by mali spĺňať ak kritérium spravodlivého usporiadania vzťahov, a to s prihliadnutím
na všetky okolnosti. V danom prípade okolnosť, že strany viedli v rozhodnom čase už 7 rokov spoločnú
domácnosť je okolnosť významná a je potrebné na ňu prihliadať aj pri usporiadaní finančných vzťahov.
V opačnom prípade, teda v prípade, keď súd žalobu zamietol je potom výsledok taký, že žalobkyňa
zo spoločného života so žalovaným nemá ani len ten pozemok, ktorý preukázateľne financovala,

nemá žiadnu majetkovú hodnotu z úveru zo O. O., na vyplatení ktorého sa podieľala a žalovaný je
vlastníkom celého rodinného domu aj s pozemkom. Takéto usporiadanie vzťahov vzhľadom na výsledky
vykonaného dokazovania nemôže byť spravodlivé.

45. Žalovaný vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť

a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keď poukázal na to, že v bode 13.
uvedený záver sa týka len situácie pred začatím výstavby a bol súdom uvedený len v rámci komplexu
opisu situácie, že žalobkyňa sa v ďalšej časti odvolania venuje opakovaniu jej pohľadu na vec a tvrdeniu
o pretrvávaní ich dohody spred začatia výstavby, k čomu sa však už odvolací súd vyjadril, že predmetná
stavba je stavebne zásadne odlišnou od stavby, vo vzťahu ku ktorej v roku 2007 uzatvorili dohodu

o založení spoluvlastníctva a žalobkyňa svoje dôkazné bremeno o existencii dohody o spoluvlastníctve
k nej neuniesla, keď nepreukázala ani rozsah jej podieľania sa na výstavbe - ňou zabezpečené alebo
vyplácané práce, že on v spore predložil rozsiahly listinný materiál a preukázal osobné vykonanie,
zabezpečenie a financovanie výstavbu domu, že obstaranie kuchynskej linky za uskutočnenie stavby
považovať nemožno, že v mimosúdnej ani v súdnej komunikácii podielové spoluvlastníctvo na dome

neuznal a že žalobkyňa nepreukázala ani osobitné okolnosti preukázaním skutočností, z ktorých by
vyplývalo, že sa na uskutočnení stavby podieľala s právne relevantným prejavený úmyslom mať ju pre
seba.

46. Následne sa žalobkyňa vyjadrovala k uvedenému vyjadreniu žalovaného, v ktorom vyjadrení

v podstate zotrvala na svojich tvrdeniach z podaného odvolania.

47. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku a viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania
žalobkyne dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v zmysle ust.§ 387

ods.1 CSP potvrdiť ako rozhodnutie (vo výroku) vecne správne, pričom súčasne v zmysle ust. § 396
ods.1 a § 255 ods.1 CSP nárok na náhradu trov odvolacieho konania priznal proti žalobkyni v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému, keď dôvody aplikácie § 257 CSP odvolateľka jednak netvrdila a tieto
( rovnako ako prvoinštančný súd ) odvolací súd v danom spore nevzhliadol.

48. Konanie o nároku uplatnenom v tomto konaní (spore) je civilným sporovým konaním ovládaným
zásadou prejednacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov k nim
je zásadne vecou strán sporu, na nich leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov ich predkladaním
alebo označením, nakoľko každá strana sporu má povinnosť tvrdenia a povinnosť unesenia dôkaznéhobremena k uplatňovaným nárokom o svojom tvrdení, pričom rozsah a konkrétnu podobu dôkazného
bremena určuje hmotnoprávna norma, na základe ktorej si sporové strany nimi uplatňované nároky
v spore uplatňujú. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho konania; rozsudok súdu musí obsahovať úplné a výstižné odôvodnenie, výklad
opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozsudku tak, aby umožnil kontrolu
správnosti rozhodnutia súdu v konaní o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku. Skutkovým
hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska
ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, toto vykonáva len súd, ktorý ich vykonal a výsledok

hodnotenia je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Zo zásady
voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že nesprávnosť tohto hodnotenia možno vyčítať len ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia; nemožno potom polemizovať so
skutkovými závermi súdu a namietať, čomu uveril a čomu nie, že niektorý dôkaz nemal pre skutkový
stav dôležitý alebo naopak. Žiadna strana sporu nemá ani právo na to, aby si súd osvojil práve
jej názor(tvrdenie). Právnym posúdením veci je potom činnosť súdu, ktorou zistený skutkový stav

subsumuje pod skutkové podstaty určitých právnych noriem hmotnoprávneho charakteru, na základe
čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd
skutkový stav subsumuje pod nesprávnu normu, alebo ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne
interpretuje. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu
oblasť, keď odvolací súd je viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi podaného odvolania a teda

odvolateľ v podanom odvolaní fakticky svojim dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj
podmienkyprieskumnej činnostiodvolaciehosúdu;navadytýkajúcesaprocesnýchpodmienokodvolací
súd prihliadne aj vtedy, keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. Koncepcia odvolacieho konania
v civilnom spore teda vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená aj
to, že je obmedzené právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní ďalšie prostriedky procesného útoku

alebo obrany, ktoré v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil. Odvolacia argumentácia v podobe
nových skutočností a dôkazov (novoty) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok, keď na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením
z nedbanlivosti.
49. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení svojho rozhodnutia (tvoriaceho s rozhodnutím
prvoinštančného súdu jeden celok) obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia (podstatné sú v texte zvýraznené), keď na zdôraznenie správnosti s ohľadom na odvolacie
dôvody uvádza (nadväzujúc na závery svojho predchádzajúceho rozhodnutia) nasledovné:

50. V danej veci sú odvolacie dôvody žalobkyne v podstate založené na opakovaní jej (skutkovej
a právnej) argumentácie v spore, popieraní argumentácia žalovaného v spore a vyjadrení nesúhlasu
so závermi prijatými prvoinštančným súdom. V odvolaní, rovnako ako v predchádzajúcom neúspešnom
sporeovráteniedaru(celejparcelyč.4404/1podpredmetnýmdomom,ikeďtvrdilažeobenehnuteľnosti
mali mať v podielovom spoluvlastníctve), žalobkyňa tvrdila, že podľa pôvodnej dohody jej prínos do

stavby domu mal spočívať v zabezpečení pozemku (zhora uvedenej parcely), keď úver (na ktorom
mala postavenie len ručiteľky) mal zaväzovať predovšetkým žalovaného a osobné peniaze žalovaného
(cca 200 000 – 300 000 Sk) boli investované už do základovej dosky pre stavbu domu, avšak reálne
úver v O. O. K. (1 250 000 Sk) bol spoločným úverom oboch strán(obaja mali postavenie dlžníka)
a darovacia zmluva k pozemku bola uzatvorená hneď po jeho prevzatí žalovaným(postúpením práv

žalobkyne z neho na žalovaného), keď jeho nepoužitý (nevyčerpaný) zostatok (zvyšok) predstavoval
400 000 Sk (o 850 000 Sk dovtedy obaja prišli), bol použitý na výstavbu a patril už len žalovanému, nešlo
teda už o spoločné peniaze strán sporu. Odvolací súd zotrváva (a odkazuje) na svojich záveroch zo
svojho predchádzajúceho rozhodnutia(uznesenia označeného v bode 3.) k dohode strán o vzájomnom
vysporiadaní, keď žalobkyňa potvrdila neexistenciu(netvrdila existenciu) ďalšej (inej) dohody strán

sporu ohľadom následnej výstavby predmetného a (oproti pôvodne plánovanému) odlišného domu.
Po realizácii/vzniku predmetnej stavby/veci až po predchádzajúcom vysporiadaní strán sporu bolo
úlohou žalobkyne v tomto spore preukázanie jednak jej reálneho finančného prínosu na výstavbe/vzniku
stavby/veci(režim spoločného financovania spoločnej stavby) a tiež dohody strán o dôsledkoch tohto
jej prínosu na jej spolu/vlastnícke práva k stavbe/veci (na spoluvlastnícky podiel), resp. preukázanie

existencie iných osobitných okolností veci odôvodňujúcich jej uplatňované vlastnícke nároky k stavbe.
Nestačilo teda žalobkyni len argumentovať nedostatočnosťou finančných prostriedkov žalovaného
k realizácii stavby a nepreukázaním jeho finančných platieb v procese výstavby, keď žalovanému
svedčili minimálne úverové peniaze. V tomto smere žalobkyňa svoje dôkazné bremeno v sporeneuniesla(z dôvodov uvedených v napadnutom rozhodnutí), teda nepreukázala úmysel sporových strán
stavať predmetnú stavbu domu (po vysporiadaní sa po nerealizácii zamýšľaného domu) ako stavbu/
vec spoločnú so vznikom ich spolu/vlastníckych práv, keď takéto práva k stavbe nemožno vyvodiť

ani(už len) zo samotného stavu spolužitia a vedenia spoločnej spoločnej domácnosti strán sporu po
tom, čo - po odlúčení a vysporiadaní si dovtedajších vzájomných vzťahov - následne svoj vzťah druhov
obnovili. Žalobkyňa odvolacie dôvody proti nepripusteniu/nevykonaniu/neakceptovaniu dokazovania
(bod. 16.odôvodnenia) neuviedla, neuviedla skutočnosti k stanoveniu veľkosti ňou požadovaného
spoluvlastníckeho podielu vyplývajúce z jej fyzického a finančného podielu (občasné finančné príspevky

ešte spolufinancovanie nepredstavujú) na stavbe domu a neargumentovala ani právnom významnosťou
rozhodnutí stavebného úradu pri rozhodovaní súdu. Obstaranie kuchynskej linky ako súčasti vybavenia
domu nepredstavuje podiel na stavbe/vzniku domu/veci a samotná práca člena rodiny nie je prínosom
žalobkyne, nakoľko ide len o tzv. spoločenskú(rodinnú) úsluhu nezakladajúcu právny vzťah(rozhodnutie
NS SR 9Cdo/205/2020 z 24.2.2021).Vychádzajúc zo zásady priamosti a bezprostrednosti odvolaciemu
súdu neprislúcha ani prehodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania prvoinštančného súdu – bez

zopakovania dokazovania, keď súdom prvej inštancie prijaté skutkové i právne závery vykonanému
dokazovaniu podľa odvolacieho súdu zodpovedajú a sú i náležite(zákonne) logicky a konzistentne
odôvodnené.

51. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).