Rozsudok – Ostatné ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Judgement was issued on Thursday, November 8, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-14Cb/61/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420202606
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1420202606.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci žalobcu:

SG Shopping s.r.o., Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 43 896 375, zastúpený: Bartošík Šváby
s.r.o., advokátska kancelária, Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049, proti žalovanému:
ASIR, spol. s r.o., Planckova 1, 851 01 Bratislava, IČO: 35 693 657, zastúpený: Advokátska kancelária
Antónia Džupinová, s.r.o., Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 54 376 319, o odstránení stavby a jej
príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti žaloby o odstránenie rozostavanej stavby bez súpisného čísla zapísanej na LV č.
XXXX, realizovanej na pozemku registra C parc.č. XXXX/XX, o výmere 1.234 m2, katastrálne územie

Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV, z a s t a v u j e .

II. Žalovaný je p o v i n n ý na vlastné náklady vypratať z pozemku registra C parc. č. XXXX/XX, o
výmere 4 755 m2 katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV,
zapísaného na LV č. XXXX:

- oplotenie v dĺžke 23,05 m, okrem betónového oporného múrika pozemku, v ktorom je osadené

zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022, tvoriacom súčasť tohto
rozsudku medzi bodmi 202 a 206,
- oplotenie v dĺžke 5,95 m, a v dĺžke 0,30 m, okrem betónového oporného múrika pozemku, v ktorom je
osadené zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022, tvoriacom súčasť
tohto rozsudku medzi bodmi 206 a 209 a 210 a 211,
- oplotenie v dĺžke 31,37 m, zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022,
medzi bodmi 4 172 - 24, 1 až 6, 213 a 214,
- oplotenie v dĺžke 3,54 m, zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022,

medzi bodmi 8 004 a 202, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

III. Žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.07.2020 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
na vlastné náklady odstrániť rozostavanú stavbu bez súpisného čísla zapísanú na liste vlastníctva č.
XXXX, realizovanú podľa zápisu v katastri nehnuteľností na pozemku registra C parc. č. XXXX/XX, o
výmere 1.234 m2, katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV a

zároveň mu uložil povinnosť na vlastné náklady odstrániť oplotenie, ktoré postavil na pozemku registra
C parc. č. XXXX/XX, o výmere 4.755 m2, katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova
Ves, okres Bratislava IV zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX a ktoré patrí k rozostavanej stavbe
zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova Ves,okres Bratislava IV. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že on je vlastníkom pozemku registra C parc. č.
XXXX/XX o výmere 4.755 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova
Ves, okres Bratislava IV, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a žalovaný je vlastníkom pozemku registra C

parc. č. XXXX/XX o výmere 1.234 m2, zastavaná plocha a nádvorie, k.ú. Karlova Ves, obec Bratislava -
Karlova Ves, okres Bratislava IV, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX; rozostavanej stavby bez súpisného
čísla, stavanej podľa zápisu v katastri nehnuteľností na pozemku pare. č. XXXX/XX, popis stavby „Hotel
Ali baba - Staré Grunty“ zapísanej na LV č. XXXX (ďalej len ,,rozostavaná stavba“) a oplotenia slúžiaceho
k zamedzeniu prístupu k rozostavanej stavbe z pozemku žalobcu a technicky realizovaného čiastočne

ako pletivo osadené na betónovom múriku spojenom so zemou pevným základom, čiastočne ako
pletivo osadené na železných tyčiach vsadených do zeme, čiastočne ako plech osadený na kovových
stĺpikoch vsadených do zeme, všetko nachádzajúce sa v jednej línii tesne vedľa rozostavanej stavby
a čiastočne ako pletivo osadené na kovových stĺpikoch vsadených do betónom zaliatych pneumatík,
ktoré sa nachádza za rozostavanou stavbou a zakrýva jamu vykopanú žalovaným za rozostavanou
stavbou. Žalobca uviedol, že žalovaný začal stavať rozostavanú stavbu začiatkom roka 2009 na

základe stavebného povolenia č. SU XXXX/XXXXX-XXXX/Ma zo dňa 23.12.2008. Žalovaný súčasne
so stavbou realizoval okolo nej oplotenie. Rozostavaná stavba je v štádiu, v ktorom je aj v súčasnosti
od konca roka 2010, pričom od toho času žalovaný nepokračuje v jej dokončovaní. Žalobca mal za to,
že rozostavaná stavba pôsobí veľmi neesteticky, hromadí sa okolo nej odpad, jej oplotenie ohrozuje
život a zdravie chodcov, nakoľko plechové kusy plota sa pri vetre otvárajú do chodníka, prípadne sa

prepadávajú za okraj chodníka. Žalobca požiadal autorizovaného geodeta, aby zameral skutočný stav
rozostavanej stavby, pričom zo zamerania zo dňa 14.02.2020 vyplynulo, že dve nosné steny stavby
sa nachádzajú presne na hranici pozemku žalobcu a z časti vybočujú na pozemok žalobcu, plochou
cca 1.0125 m2. Žalovaný pritom nemal žiadne právo stavať na pozemku žalobcu, a preto sa jedná o
neoprávnené uskutočňovanie časti stavby na cudzom pozemku. Taktiež aj oplotenie sa nachádza na

pozemku žalobcu, pričom oplotenie rozostavanej stavby sa od hranice pozemku žalovaného nachádza
vo vzdialenosti 0,97 m a meria celkovo 12,3 m. Kvôli tomuto oplateniu tak žalobca nemôže užívať
11,931 m2 svojho pozemku. Rozostavaná stavba a oplotenie zaberajú bez akéhokoľvek oprávnenia
niekoľko metrov štvorcových pozemku žalobcu, pričom tvoria prekážku v užívaní a údržbe pozemku a
predstavujú tiež extrémne neestetický prvok prostredia. Žalovaný podľa žalobcu navyše popri zadnej

nosnej stene rozostavanej stavby uskutočnil výkop zeminy, kvôli ktorému dochádza k prepadávaniu
chodníka realizovaného žalobcom, čím sa chodník stáva nebezpečný pre chodcov. Jama, ktorú zakrýva
časť oplotenia realizovaná za rozostavanou stavbou znemožňuje užívanie pozemku žalobcu v rozsahu
približne 65 m2.

2. Podaním doručeným súdu dňa 02.12.2020 sa žalovaný vyjadril k žalobe a uviedol, že je vlastníkom
rozostavanej stavby, pričom stavbu realizuje na základe riadnych správnych rozhodnutí, v súlade s
územným rozhodnutím a stavebným povolením. Žalovaný mal za to, že ak by súd dospel k záveru,
že žalobcom navrhnuté vysporiadanie nie je prijateľné, musel by upraviť vzťah medzi stranami sporu
spôsobom vyplývajúcim z § 135c Občianskeho zákonníka. Žalovaný uviedol, že jeho celkové doterajšie

náklady na rozostavanú stavbu boli 4,5 milióna eur, a teda v prípade odstránenia stavby by utŕžil značnú
hospodársku škodu. Žalovaný poukázal aj na to, že v danom čase disponoval právoplatným stavebný
povolením, podľa ktorého bol povinný dokončiť stavbu do 31.12.2021, a teda nebol v omeškaní s
dokončenímstavby.Žalovanýďalejuviedol,žemúrikzakreslenývkatastrálnejmapevovzdialenosti0,97
m od hranice pozemku, je vlastníctvom žalobcu a realizoval ho v čase výstavby OC Cubicon, nejedná sa

teda o stavbu vo vlastníctve žalovaného. Žalovaný si zároveň nebol vedomý, žeby rozostavanú stavbu
realizoval na cudzom pozemku, pričom zameranie stavby bolo realizované pred zápisom stavby do
katastra nehnuteľností v roku 2013.

3. V replike zo dňa 18.12.2020 žalobca uviedol, že žalovaný realizuje rozostavanú stavbu v rozpore s

územným rozhodnutím, keď nedodržal stanovené odstupové vzdialenosti a čiastočne prekročil hranicu
pozemku žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žalovaný predložil súdu zameranie z roku 2013, pričom
aktuálne geodetické zameranie z 14.02.2020, ktoré predložil žalobca jednoznačne preukazuje, že
rozostavaná stavba presahuje až za hranicu pozemku žalobcu. Žalobca tiež uviedol, že rozostavaná
stavbamáviaceronedostatkov,ktorébrániavjejdostavaniuakolaudácii,keďžalovanýstratiloprávnenie

na pripojenie k inžinierskym sieťam žalobcu, stratil oprávnenie na dopravné napojenie cez parkovisko
žalobcu, nemá dostatok parkovacích miest k hotelu a tiež nemá zabezpečené miesto pre kontajnery a
právo na užívanie pozemku žalobcu na odvoz odpadu. Žalobca ďalej uviedol, že nerozporuje tvrdenie
žalovaného, že betónový múrik je vo vlastníctve žalobcu, avšak oplotenie na tomto múriku osadilžalovaný pre účel ochrany rozostavanej stavby pred vstupom na stavenisko. Žalobca tak napádal
existenciu tohto oplatenia realizovaného na pozemku žalobcu, ktoré bráni v údržbe pozemku žalobcu.

4. V duplike zo dňa 15.03.2022 žalovaný opätovne uviedol, že rozostavanú stavbu realizuje v súlade
so stavebným a územným rozhodnutím. Fotokópia zamerania skutočného stavu č. 25/2020 vyhotovená
Ing. K., autorizovaným geodetom a kartografom dňa 14.02.2020, podľa žalovaného nepreukazuje
porušenia územného rozhodnutia. Tento elaborát navyše nie je možné použiť na záväzné vyjadrenie
o presahu stavby umiestnenej na pozemku parc.č. XXXX/XX do pozemku parc.č. XXXXXX z dôvodu,

že neobsahuje informácie v zmysle platných právnych predpisov, preto nemôže slúžiť ako technický
podkladslúžiacikjednoznačnémuzáveruopresahurozostavanejstavbynapozemokžalobcu.Žalovaný
tak mal za to, že žalobca nepreukázal, že rozostavaná stavba zasahuje na pozemok žalobcu, ani to,
že žalovaný staval stavbu s presahom na pozemok žalobcu. Žalovaný ďalej uviedol, že stavebný úrad
rozhodnutím zo dňa 04.01.2022 zmenil lehotu na dokončenie stavby do 31.12.2024. K námietkam
žalobcu o nezabezpečení prístupu k sieťam a verejným komunikáciám žalovaný poukázal na Zmluvu

o vzájomnej spolupráci pri realizovaní investičných zámerov zo dňa 26.02.2008, v zmysle ktorej si mali
zmluvné strany SG Residential II s.r.o. a pôvodní investori projektu rozostavanej stavby, manželia W.,
poskytovať súčinnosť pri realizácii ich projektov.

5. Žalobca vyjadrením doručeným súdu dňa 13.05.2022 zobral žalobu späť v časti týkajúcej sa

odstránenia rozostavanej stavby, a to z dôvodu, že na základe poverenia žalobcu sa dňa 12.04.2022
uskutočnilo nové geodetické zameranie rozostavanej stavby a oplotenia spoločnosťou GEOLIK s.r.o.,
pričom toto zameranie potvrdzuje presah rohu rozostavanej stavby na pozemok žalobcu, avšak toto
zameranie nepreukázalo, žeby celkový obsah presahu rozostavanej stavby po zaokrúhlení dosahoval
aspoň 1 m2. Žalobca pritom poukázal na ust. § 67 ods. 1 a 2 a § 3 ods. 7 zákona č. 162/1995 o katastri

nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), v zmysle
ktorých veľkosť presahu neumožňuje zaznamenať presah rozostavanej stavby do pozemku žalobcu
geometrickýmplánompreúčelyriešeniaprávnychvzťahovaichzápisudokatastranehnuteľností,keďže
presah rozostavanej stavby sa nedá zaokrúhliť ani na 1 celý m2.

Žalobca naďalej zotrval na žalobe v časti odstránenia oplotenia rozostavanej stavby, žalovaného, ktoré
sa nachádza na pozemku žalobcu. Podľa žalobcu žalovaný nemal a nemá na umiestnení oplotenia
na pozemku žalobcu žiadny platný právny titul. Súdu síce predložil zmluvu o vzájomnej spolupráci,
tá však bola uzavretá medzi manželmi W. ako fyzickými osobami, nie žalovaným. Táto zmluva však
neobsahuje žiadne dojednanie o oprávnení žalovaného umiestniť na pozemku žalobcu bezodplatne po

neobmedzenú dobu oplotenie, či právo na neobmedzené a bezodplatné užívanie pozemku. Žalobca
poukázal na to, že oplatenie má rôzne stavebné prevedenia, časť oplotenia bola žalovaným osadená
do oporného múrika žalobcu a vo zvyšnej časti je oplotenie osadené na pozemku žalobcu bez
pevného spevnenia s povrchom zeme. Táto časť oplotenia, ktorá je umiestnená na kovových tyčiach
nespojených so zemou pevným základom má charakter hnuteľnej veci a dá sa kedykoľvek odstrániť a

premiestniť, preto je možné domáhať sa jeho vypratania podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Vo vzťahu k oploteniu vsadenom v oporných múrikoch žalobca uviedol, že múriky sú súčasť pozemku
žalobcu, a teda sú súčasťou vlastníckeho práva žalobcu, ktoré sa vzťahuje k jeho pozemkom. V
zmysle judikatúry Najvyššieho súdu ČR, na ktorú poukázal žalobca, aj oplotenie na oporných múrikoch
je možné považovať za vec, ktorá napriek určitému spojeniu s pozemkom žalobcu, si zachovala

svoju právnu samostatnosť ako hnuteľná vec. Odstránenie plota by žiadnym spôsobom nezasiahlo do
plnohodnotného užívania oporných múrikov a pozemkov žalobcu. Preto aj v prípade tohto oplotenia je
možné sa v zmysle § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka domáhať jeho vypratania, a to napr. odpílením
kovových tyčí a odstránením pletiva.

6. Súčasťou tohto vyjadrenia žalobcu bol aj návrh na zmenu žaloby, a to v zmysle geometrického
zamerania zo dňa 12.04.2022, podľa ktorého sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť
na vlastné náklady vypratať z pozemku registra C parc. č. XXXX/XX, o výmere 4 755 m2 katastrálne
územie Karlova Ves, obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV, zapísaného na LV č. XXXX:
- oplotenie v dĺžke 23,05 m, okrem betónového oporného múrika pozemku, v ktorom je osadené

zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022, tvoriacom súčasť tohto
rozsudku medzi bodmi 202 a 206,- oplotenie v dĺžke 5,95 m, a v dĺžke 0,30 m, okrem betónového oporného múrika pozemku, v ktorom je
osadené zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022, tvoriacom súčasť
tohto rozsudku medzi bodmi 206 a 209 a 210 a 211,

- oplotenie v dĺžke 31,37 m, zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022,
medzi bodmi 4 172 - 24, 1 až 6, 213 a 214,
oplotenie v dĺžke 3,54 m, zakreslené v geometrickom zameraní skutočného stavu zo dňa 12.04.2022,
medzi bodmi 8 004 a 202, a to všetko do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

7. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 07.09.2022 pripustil žalobcom navrhovanú zmenu
žaloby.

8. Na pojednávaní dňa 05.10.2023 žalobca uviedol, že zotrváva na žalobe v časti odstránenia oplotenia,
pričom toto bolo presne identifikované v geometrickom zameraní zo dňa 12.04.2022. Ide o hnuteľnú vec
vo vlastníctve žalovaného, ktorá sa nachádza na pozemku žalobcu a ktorú je možné vypratať. Žalobca

poukázal aj na fakt, že súd je viazaný hlavne zákonom, ktorý chráni vlastnícke právo vlastníka a v tomto
prípade je vlastníkom pozemkov žalobca a žalovaný ich užíva bez právneho titulu.

9. Žalovaný na pojednávaní dňa 05.10.2023 opätovne uviedol, že pôvodní investori, manželia W., mali
s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o vzájomnej spolupráci, v zmysle ktorej si dohodli súčinnosť

pri výstavbe obchodných projektov. Podľa žalovaného nie je možné jednostranne odvolávať súhlasy,
ktoré sa strany sporu dali. V prípade odstránenia oplotenia by navyše mohlo dôjsť k porušeniu vyhlášky
č. 147/2013 Z.z., ktorá je vykonávacím právnym predpisom k zákonu č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a
ochrane zdravia pri práci, podľa ktorej v zmysle prílohy č. 1 stavenisko v obci musí byť oplotené najmenej
do výšky 1,8 m, čiže odstránením oplotenia by mohol nastať protiprávny stav.

10. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to:
zmluva o nájme pozemku č. XXXXXXXXXXXXX (č.l. 15 spisu), dodatok č. XXXXXXXXXXXX (č.l. 21),
výkaz výmer a geometrický plán zo dňa 03.08.2018 (č.l. 24), rozhodnutie MČ BA Karlova Ves č.j. KV/SÚ/
XXX/XXXX/XX 10/ZK zo dňa 21.05.2020 (č.l. 31), zmluva o zriadení vecného bremena na pozemok zo

dňa 23.08.2010 (č.l. 35), fotodokumentácia (č.l. 40), elaborát - geodetické zameranie zo dňa 14.02.2020
(č.l. 46), fotodokumentácia (č.l. 47), rozhodnutie MČ BA Karlova Ves č. SÚ XXXX/XXXXX-XXXX/Ma zo
dňa 23.12.2008 (č.l. 51), výpis z LV č. XXXX (č.l. 61), výpis z LV č. XXXX (č.l. 64), rozhodnutie MČ BA
Karlova Ves č. SÚ XXXX/XXXXX-XXXX/Ma (č.l. 109), fotodokumentácia (č.l. 133), žiadosť o riešenie
hroziacej havarijnej situácie zo dňa 08.09.2020 (č.l. 135), výzva na odstránenie oplotenia z pozemku

a zjednanie nápravy zo dňa 05.04.2019 (č.l. 136), vyjadrenie k elaborátu vyhotovenom geodetickou
kanceláriou Ing. Z. K. zo dňa 01.02.2021 (č.l. 171), oznámenie MČ BA Karlova Ves zo dňa 04.01.2022 o
zmenelehotynadokončeniestavby(č.l.173),zmluvaovzájomnejspolupráciprirealizovaníinvestičných
zámerov zo dňa 26.02.2008 (č.l. 175), vyjadrenie OLO k PD pre územné konanie a stavebné povolenie
zo dňa 07.11.2008 (č.l. 177), žiadosť o pripojenie na inžinierske siete a príjazdovú komunikáciu - súhlas

(č.l. 180), žiadosť o pripojenie na inžinierske siete zo dňa 03.11.2008 (č.l. 181), technická správa -
zameranie skutočného stavu rozostavanej stavby na pozemku p.č. XXXX/XX a oplotenia na pozemku,
p.č. XXXX/XX zo dňa 11.05.2022 (č.l. 219), fotodokumentácia (č.l. 221).

Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným - výsluchom svedka spoločnosti Metrostav ako ani znalecké

dokazovanie, nakoľko žalovaný na pojednávaní dňa 05.10.2023 uviedol, že na ich vykonaní netrvá.

11. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemku registra C parc.č. XXXX/XX o výmere 4.755 m2.

Žalovaný je vlastníkom pozemku registra C parc. č. XXXX/XX o výmere 1.234 m2, , ktorý je zapísaný
na LV č. XXXX; rozostavanej stavby bez súpisného čísla, stavanej podľa zápisu v katastri nehnuteľností
na pozemku pare. č. XXXX/XX - „Hotel Ali baba - Staré Grunty“ zapísanej na LV č. XXXX a oplotenia
slúžiaceho k zamedzeniu prístupu k rozostavanej stavbe z pozemku žalobcu a technicky realizovaného
čiastočne ako pletivo osadené na betónovom múriku spojenom so zemou pevným základom, čiastočne

ako pletivo osadené na železných tyčiach vsadených do zeme, čiastočne ako plech osadený na
kovových stĺpikoch vsadených do zeme. Keďže predmetné oplotenie vo vlastníctve žalovaného sa
nachádza na pozemku žalobcu, bez právneho titulu, tento ho výzvou zo dňa 05.04.2019 vyzval na jehoodstránenie. Keďže žalovaný oplotenie neodstránil, žalobca sa súdne domáha vypratania predmetného
oplotenia.

12. Súd posudzoval takto zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:

Podľa článku 20 ods. 1 prvá a druhá veta Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Podľa § 1 ods. 1 a 2 prvá a druhá veta Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie
podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 C.s.p., ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom

späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 C.s.p., súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Nakoľko žalobca podaním zo dňa 13.05.2022 vzal žalobu späť v časti odstránenia rozostavanej
stavby a žalovaný vyjadril na termíne pojednávania dňa 07.09.2022 súhlas s čiastočným späťvzatím,
súd v zmysle citovaného ustanovenia zákona konanie v tejto časti zastavil.

14. Súd mal následne na základe vykonaného dokazovania preukázanú dôvodnosť druhej časti žaloby
o odstránenie oplotenia. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný má oplotenie postavené
na časti pozemku registra C parc. č. XXXX/XX, o výmere 4 755 m2 katastrálne územie Karlova Ves,
obec Bratislava - Karlova Ves, okres Bratislava IV, zapísaného na LV č. XXXX, ktorý je vo vlastníctve
žalobcu. Sporné bolo, či prípadným odstránením oplotenia dôjde k porušeniu dohôd medzi stranami

sporu ohľadom spolupráce pri ich investičných zámeroch, ako aj to, či je vhodné, účelné a v súlade s
právnym poriadkom odstrániť predmetné oplotenie.

15. Súd mal z vykonaného dokazovanie za preukázané, že žalovaný má oplotenie, ktoré má ohrádzať
rozostavanú stavbu postavené na pozemku žalobcu, pričom presná identifikácia polohy oplotenia

vyplýva z technickej správy spoločnosti GEOLIK s.r.o. zo dňa 11.05.2022. Z vyjadrení strán sporu, ako
aj listinných dôkazov (hlavne fotografií) je zrejmé, že sa jedná o oplotenie, ktoré je mobilné samostojace
a oplotenie zabudované v múriku vo vlastníctve žalobcu, ktoré je však možné, bez stavebného zásahu
do tohto múrika odstrániť, preto ho súd považuje za hnuteľnú vec. Z vykonaného dokazovania bolo
preukázané, že žalobca je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí oplotenie, a preto má právo domáhať sa

ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha. Nakoľko žalovaného oplotenie je umiestnené na pozemku
vovlastníctvebezprávnehodôvodu,porušujetýmústavnéprávožalobcuakovlastníka,atotakvzmysle
čl. 20 Ústavy SR ako aj § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vlastnícke právo žalobcu k pozemku je
právom absolútnym, ktoré pôsobí proti všetkým, takže každý iný subjekt, teda aj žalovaný, je povinný
nerušiť vlastníka vo výkone jeho práv k veci. Ak k takémuto porušeniu dôjde, zabezpečuje Občiansky

zákonník vlastníkovi obranu vo forme vlastníckych žalôb s odkazom práve na ust. § 126 Občianskeho
zákonníka. Žalobca má preto právo na ochranu proti žalovanému, ktorý na jeho pozemku neoprávnene
umiestnil oplotenie a užíva tak časť jeho pozemku.16. Súd neprihliadol na procesnú obranu žalovaného, v ktorej odkazoval na zmluvu o vzájomnej
spolupráci pri realizovaní investičných zámerov zo dňa 26.02.2008, v zmysle ktorej mala byť dohoda
medzi právnym predchodcom žalobcu a manželmi Assadovými o súčinnosti pri výstavbe obchodných

projektov,ktorejsúčasťoumalabyťajmožnosťoplotiťrozostavanústavbu.Tátozmluvaniejeuzatvorená
medzi stranami sporu, aj keď žalobca je právnym nástupcom spoločnosti SG Residential II, s.r.o.,
ktorá zmluvu uzatvorila, avšak na druhej strane nie je zmluvná strana žalovaný, ale fyzické osoby,
manželia Assadovci, takže vo vzťahu strán sporu, je táto zmluva irelevantná. Uvedená zmluva navyše
neobsahuje ustanovenie, ktoré by upravovalo možnosť žalovaného postaviť plot k rozostavanej stavbe

na pozemku vo vlastníctve žalobcu, či jeho právneho predchodcu. Zmluva navyše v čl. I ods. 4 upravuje,
že zmluvné strany majú záujem realizovať investičné zámery každý na svojich pozemkoch, pričom ide
o nezávislé investičné zámery, vedené záujmom o dobré susedské vzťahy s minimalizáciou možných
negatívnych dopadov zo stavebnej činnosti na druhú stranu. Súd rovnako tak nemohol prihliadať na
obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že odstránením oplotenia dôjde k porušeniu Výhlášky č.
147/2013 Z.z., podľa ktorej musí byť stavenisko oplotené najmenej do výšky 1,8 m, nakoľko v danom

prípade súd chráni primárne vlastnícke právo žalobcu k jeho pozemku, ktorého ochranu upravuje tak
Ústava SR ako aj Občiansky zákonník a zároveň má súd za to, že táto povinnosť je povinnosťou
žalovaného,ktorúmusízabezpečiťnasvojompozemku,bezobmedzovaniavlastníckehoprávažalobcu.
Z fotodokumentácie je zrejmé, že napr. vstup do budovy je oplotený plotom ukotveným priamo na
rozostavanej stavbe, čo preukazuje možnosť žalovaného oplotiť rozostavanú stavbu aj bez zásahu do

vlastníckeho práva žalobcu tak, aby boli dodržané povinnosti v zmysle predmetnej vyhlášky.

17. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že žaloba v znení po jej čiastočnom späťvzatí bola žalobcom
podaná dôvodne, a preto jej v časti povinnosti žalovaného na vlastné náklady odstrániť oplotenie
identifikované Technickou správou - geometrickým zameraním zo dňa 12.04.2022, ktorá tvorí súčasť

tohto rozsudku, vyhovel.

18. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 C.s.p. a žiadnej zo strán sporu
vzhľadom na ich pomerný úspech v konaní nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovanému by
nárok na náhradu trov konania vo výške 50 % vznikol v dôsledku späťvzatia žaloby žalobcom, nakoľko

toto nebolo spôsobené v dôsledku konania žalovaného, ale z dôvodu procesného postupu žalobcu,
ktorý v tejto časti zavinil zastavenie konania, keď žalobu zobral v časti odstránenia rozostavanej stavby
v dôsledku geodetického zamerania, ktoré však nemôže ísť na ťarchu žalovaného, keďže žalobca
ako ,,pán sporu“ mal takýmto oficiálnym dokumentom disponovať už v čase podania žaloby, ak mal
za to, že v danej časti má byť v konaní úspešný. Žalobcovi by zároveň vznikol nárok na náhradu trov

konania vo výške 50 % v dôsledku úspechu v konaní v druhej časti žaloby, a to povinnosti odstrániť
oplotenie. Nakoľko každá zo strán by tak bola úspešná v konaní v rovnakom pomere, súd žiadnej z nich
nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha)

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť
vykonanie exekúcie.