Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-16C/42/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1221203115
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Baláž

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:1221203115.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Mariánom Balážom v sporovej veci žalobcov: 1. Q.. B. G., nar.

XX.XX.XXXX, 2. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalé bydlisko K. XXXX/X, XXX XX O., obaja zastúpení:
Mgr. Marianou Paulíkovou, advokátkou, so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 42
129 125 proti žalovaným: 1. Q.. Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko E. XX, XXX XX O., 2. Q.. H.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko E. XX, XXX XX O., 3. X. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko
Y. XXXX/X, XXX XX O., 4. Q.. H. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko E. XX, XXX XX O., 5. H.. J.
B., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko J. XXXXX/XX, XXX XX O., 6. Bc. U. J., nar. XX.XX.XXXX, trvalé
bydlisko E. XX, XXX XX O., 7. Q. X., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko Q. XXX, XXX XX O., zastúpená:

JUDr. Miroslavom Ištokom, advokátom, so sídlom Francisciho 2388/11, 811 08 Bratislava, 8. K. U., nar.
XX.XX.XXXX,trvalébydliskoE.XX,XXXXXO.,ozrušenieavyporiadaniepodielovéhospoluvlastníctva,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaným 1. až 6. a žalovanej 8. súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Žalovaná 7. má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Bratislava II dňa 10.06.2021 domáhali,
aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcov a žalovaných k pozemku, parc. č. XXXX/XX -
záhrada, vo výmere 186 m2, parcela registra „C“, nachádzajúceho sa v okrese O. II, obec O. - mestská
časť B., k.ú. B., zapísaného na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom O., katastrálny odbor (ďalej len
„pozemok“), a aby do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov (podiel X/X z celku) prikázal pozemok,
parc. č. XXXX/XXX - záhrada, vo výmere 31 m2, parcela registra „C“, ktorý vznikol oddelením od
pozemku, a to v zmysle geometrického plánu na oddelenie parcely č. XXXX/XXX vyhotoviteľa elvé -

H.. V. O., autorizačne overeného dňa 04.03.2020 H.. V. O. a úradne overeného dňa 12.03.2020 pod
číslom F (ďalej len „geometrický plán“). Žalobcovia sa napokon podanou žalobou domáhali, aby súd do
podielového spoluvlastníctva žalovaných prikázal zvyšnú časť pozemku parc. č. XXXX/XX - záhrada,
vo výmere 155 m2, parcela registra „C“ v zmysle geometrického plánu tak, že žalovaným 1. a 2. podiel
vo výške 1/5 z celku, žalovanému 3. podiel vo výške 1/50 z celku, žalovaným 4. a 5. podiel vo výške 1/5
z celku, žalovanej 6. podiel vo výške 1/5 z celku, žalovanej 7. podiel vo výške 1/5 z celku a žalovanej 8.
podiel vo výške 9/50 z celku, a aby im súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že spolu so žalovanými sú podielovými spoluvlastníkmi pozemku
tak, že žalobcovia majú podiel 1/6 z celku, žalovaní 1. a 2. podiel 1/6 z celku, žalovaný 3. podiel 1/60
z celku, žalovaní 4. a 5. podiel 1/6 z celku, žalovaná 6. podiel 1/6 z celku, žalovaná 7. podiel 1/6 zcelku a žalovaná 8. podiel 9/60 z celku. Pozemok sa nachádza medzi rodinnými domami na E. ulici v
O., ktorých vlastníkmi sú sporové strany. Pozemok mal pôvodne slúžiť ako detské ihrisko a záhrada,
ale dlhodobo nie je spoluvlastníkmi využívaný na pôvodný účel, je zanedbaný a príslušenstvo na ňom

chátra. Žalobcovia nechali vo vzťahu k reálnemu rozdeleniu pozemku vypracovať geometrický plán.
V zmysle geometrického plánu oddelením od pozemku vznikne nový pozemok, parc. č. XXXX/XXX -
záhrada, vo výmere 31 m2, parcela registra „C“ (ďalej aj len ako „novovytvorený pozemok“). Výmera
novovytvoreného pozemku predstavuje presne podiel vo veľkosti 1/6 (jedna šestina) z výmery pozemku,
a teda zodpovedá spoluvlastníckemu podielu žalobcov na pozemku. Rozdelenie pozemku je tak podľa

žalobcov veľmi dobre možné a účelné. Žalobcovia v roku 2020 písomne a aj osobne oslovili všetkých
spoluvlastníkov pozemku s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku jeho
rozdelením. Novovytvorený pozemok vo výmere 31 m2 je veľmi dobre oddeliteľný od zvyšnej časti
pozemku a predstavoval by postranný vstup s vlastnou bránkou na pozemok a k rodinnému domu vo
výlučnom vlastníctve žalobcov. Z oslovených spoluvlastníkov poskytli žalobcom súčinnosť len žalovaní
1. a 2. a 4. a 5., ktorí predbežne vyslovili svoj súhlas a požiadali žalobcov o oznámenie, akým spôsobom

byžalobcoviarealizovalioplotenieoddelenejčastipozemku.Keďžezvyšníspoluvlastnícisvyporiadaním
podielového spoluvlastníctva k pozemku nesúhlasili, žalobcovia podali žalobu, ktorou navrhli zrušiť a
vyporiadať podielové spoluvlastníctvo k pozemku súdom v zmysle § 142 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“).

1. Žalobcovia k žalobe priložili nasledovné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 7),
fotodokumentáciu pozemku a jeho príslušenstva (č.l. 9 - 12), geometrický plán (č.l. 13 - 15).

2. Žalovaná 8. sa k podanej žalobe vyjadrila dňa 06.01.2022 (č.l. 52), pričom uviedla, že nehnuteľnosť si
kúpila spolu s priateľom z dôvodu, že k nej prislúcha detské ihrisko. Pri kúpe nehnuteľnosti bolo detské

ihrisko v úplne inom stave, ako na predložených fotografiách. Žalovaná 8. ďalej uviedla, že predmetné
ihrisko plánuje využívať na účely, pre ktoré bolo zriadené a taktiež ho plánuje revitalizovať. Zdôraznila,
že podľa dátumu vyhotovenia geometrického plánu sa spor začal skôr, než sa stala vlastníčkou
nehnuteľnosti,atedajejneboloumožnenésaksporuvyjadriťaponadobudnutívlastníckychprávnebola
žalobcami oslovená, napriek tomu, že títo v roku 2020 oslovili iných vlastníkov s návrhom na reálne

rozdelenie pozemku. Žalovaná 8. ďalej uviedla, že na svojom spoluvlastníckom podiele k pozemku má
zriadený hypotekárny úver a so zmenou vlastníckych pomerov by musela súhlasiť banka. Ak by došlo
k vysporiadaniu podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti a prikázaním novovytvoreného
pozemku do bezpodielového vlastníctva žalobcov, cena nehnuteľnosti by sa ostatným vlastníkom
výrazne znížila. Podľa žalovanej 8. žalobcovia majú záujem o vyňatie 1/6 pozemku, ktorý sa nachádza

pri ich dome, keďže sa tak rozšíri ich pozemok, ich nehnuteľnosť sa stane atraktívnejšou, avšak na úkor
ostatných vlastníkov. Ďalej vyslovila obavu, že ak by prišlo k reálnemu rozdeleniu pozemku, ďalší sused
bude požadovať taktiež vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a pričlenil by si k svojmu domu tiež
1/6 pozemku, ale ostatným spoluvlastníkom by ostal kus parcely, ktorá by sa už nedala využiť ani na
revitalizáciu detského ihriska. Žalovaná 8. preto s podaným návrhom žalobcov vyjadrila nesúhlas.

3. Žalovaní 1. a 2. sa k žalobe vyjadrili dňa 05.01.2022 (č.l. 57) a potvrdili, že predbežne súhlasili s
návrhom žalobcov a poskytli im súčinnosť, preto odmietajú nahradiť im trovy konania. Ďalej uviedli, že
trvajú na tom, aby žalobcovia po prípadnom stavebnom oddelení svojej časti pozemku zachovali vstup
na zvyšnú časť pozemku, alebo aby vytvorili nový vstup v rovnakej kvalite a rozmeroch.

4. Žalovaná 6. sa k žalobe vyjadrila dňa 07.01.2022 (č.l. 59) a uviedla, že s návrhom žalobcov nesúhlasí.
Spoluvlastníctvo pozemku je prepojené na vlastníctvo šiestich rodinných domov na E. ulici v O.. V. na
pôvodný architektonický projekt, kde je táto plocha označená ako ihrisko a každý zo spoluvlastníkov si
bol vedomý využívania tohto pozemku na účely detského ihriska. Uviedla, že detské ihrisko je podľa

nej vzácnosť nevyčísliteľnej hodnoty, záleží jej na tom, aby naďalej plnilo svoj účel detského ihriska.
Sama uvedený pozemok od nadobudnutia využíva aktívne spolu s jej dvomi maloletými deťmi. Pozemok
je riadne oplotený, bránka je zabezpečená číselným zámkom, ku ktorému má každý z jeho vlastníkov
číselný kód. Živý plot je pravidelne strihaný a upravovaný, na ihrisku sa využíva aj gril, pozemok je teda
využívaný na spoločné rodinné akcie a nejde o opustenú nevyužívanú a neudržiavanú plochu. Dodala,

že spolu s inými vlastníkmi bol pozemok využívaný aj na narodeninové oslavy detí, Vianočné posedenia,
či iné aktivity. Akékoľvek rozdelenie pozemku by obmedzilo plnohodnotné využitie na pôvodný účel,
ktorým je detské ihrisko. Oddelením 1/6 pozemku by sa zmenšila plocha ihriska a obmedzili by sa tým
aktivity pre deti. Podľa nej by to v neposlednom rade znížilo aj hodnotu jej domu. Žalovaná 6. uviedla,že dôvodom menšieho využitia ihriska bola v čase podania žaloby pretrvávajúca pandémia Covid - 19.
Ďalej poukázala na to, že viacerí vlastníci majú hypotekárne úvery a ich vlastnícky podiel na tomto
ihrisku je založený v prospech banky. Podľa nej žalobcovia už teraz majú zvýhodnenú pozíciu oproti

ostatným spoluvlastníkom, pretože majú umožnený prechod cez ihrisko až na ich záhradu cez zadnú
bránku. Podľa nej po odňatí navrhovaného podielu žalobcami títo budú chcieť novovytvorený pozemok
využívať ako stojisko pre svoje autá, keďže už teraz viaceré ich autá stoja na ploche pred ihriskom, ktoré
vlastní Mestská časť B., pričom aj toto by obmedzovalo používanie ihriska. Dodala, že žalobcovia majú
na ihrisku dlhodobo uložený stavebný materiál a ich návrh vníma ako obmedzovanie práv vlastníka a

jeho schválením sa znehodnotí a obmedzí možnosť využívania pozemku na pôvodný účel detského
ihriska. Nesúhlasí ani s úhradou trov konania žalobcov; ak by bolo žalobcom vyhovené, hrozil by úplný
zánik detského ihriska, pretože aj žalovaní 1. a 2. by mohli v budúcnosti žiadať odčlenenie podielu na
pozemku pri ich dome, čo by ešte viac zmenšilo plochu ihriska a úplne znemožnilo využívať pozemok
na tento účel. Žalovaná 6. k svojmu vyjadreniu priložila pôdorys pôvodného architektonického projektu
(č.l. 61 - 66), fotografiu vstupu na ihrisko zo dňa 07.01.2022 (č.l. 67), fotografiu ihriska z roku 2016 (č.l.

68), fotografiu parkovania žalobcov pred ihriskom zo dňa 06.01.2022 (č.l. 69).

5. Žalovaný 3. sa k žalobe vyjadril dňa 11.01.2022 (č.l. 75) a uviedol, že ihrisko sa počas kúpy z jeho
strany a aj v čase predloženia tohto vyjadrenia nachádzalo v udržiavanom stave, časom by si podľa
neho zaslúžilo menšiu revitalizáciu niektorých jeho častí. Aktuálne je podľa jeho názoru plne využiteľné.

Dôvodom menšej miery využívania ihriska bola podľa neho pandemická situácia. Oddelenie konkrétnej
časti alebo akékoľvek prípadné delenie pozemku je nevýhodné pre ktoréhokoľvek spoluvlastníka.
Pozemok svojou pomerne malou rozlohou akurát postačuje na svoj účel a jeho zmenšenie by
narúšalo jeho využiteľnosť. Rovnako ako žalovaná 8. dodal, že na pozemok má zriadený hypotekárny
úver a so zmenou vlastníckych pomerov by musela banka súhlasiť. Ak by došlo k vyporiadaniu

podielového spoluvlastníctva rozdelením nehnuteľnosti a prikázaním novovytvoreného pozemku do
bezpodielového vlastníctva žalobcov, cena nehnuteľnosti by sa ostatným vlastníkom výrazne znížila.
Žalovaná predpokladá, že žalobcovia majú záujem o vyňatie 1/6 pozemku, ktorý sa nachádza pri ich
dome, nakoľko ich pozemok sa rozšíri a ich nehnuteľnosť sa tak stane atraktívnejšou na úkor ostatných
vlastníkov. Vyjadril obavu, že ak by došlo k reálnemu rozdeleniu pozemku, ďalší sused bude požadovať

taktiež vysporiadanie podielového spoluvlastníctva a pričlenil by si k svojmu domu tiež 1/6 pozemku a
ostatným vlastníkom by ostal kus pozemku, ktorý by sa už nedal využiť nielen na pôvodný účel, ale vo
svojej podstate už vôbec. Rovnako dodal, že po nadobudnutí vlastníctva k pozemku nebol zo strany
žalobcovakokoľvekoslovený,narozdielodinýchvlastníkov.Uviedol,žerozumiežalobcom,ktorínemajú
záujem pozemok využívať ako ihrisko, preto navrhol, aby pre zachovanie pôvodného účelu bol ich podiel

odkúpený. Žalovaný 3. s ohľadom na tieto okolnosti zhrnul, že s podanou žalobou nesúhlasí.

6. Žalovaná 7. sa k žalobe vyjadrila dňa 12.01.2022 (č.l. 80) tak, že špecifikácia podielového
spoluvlastníctvapodľalistuvlastníctvač.XXXXprek.ú.B.jejedinénespornétvrdeniežalobcov,ktorétíto
uviedli v žalobe, hoci opomenuli uviesť aj pozemok parc. č. XXXX/XXX - zastavané plochy a nádvoria,

vo výmere 92 m2, teda pozemok, ktorý je z hľadiska spôsobu jeho využitia chodníkom, a ktorý po
celej svojej dĺžke vedie pred všetkými pozemkami, kde majú nielen žalobcovia, ale aj žalovaní 1. až
6. svoje rodinné domy s predzáhradkami. Pozemok parc. č. XXXX/XXX slúži práve ako prístup na
pozemok, ktorý slúži ako ihrisko, pričom je v podielovom spoluvlastníctve. Neuvedenie tejto rozhodujúcej
skutočnosti potom podľa nej robí dôvody žaloby nie úplne pravdivými. Žalovaná 7. vyjadrila nesúhlas s

návrhom žalobcov, pretože rodinný dom kupovala aj prihliadnutím na okolnosť, že k nemu patrí ihrisko
určené aj na komunitné využitie; rovnako rešpektovala, že viacerí spoluvlastníci majú na spoluvlastnícke
podiely zriadené záložné právo v prospech bánk, ktoré im poskytli úver na kúpu nehnuteľností. Uviedla,
že žalobcovia podľa nej výslovne zavádzajú, ak tvrdia, že pozemok neslúži svojmu účelu. Doloženie
fotodokumentácie, keď je pozemok s vegetáciou „účelovo“ nafotený v čase pred jej ošetrením (rezom)

ešte neznamená, že pozemok neslúži svojmu účelu; takéto ich skutkové tvrdenie nemožno považovať
za pravdivé a úplné. Spoločný pozemok je riadne oplotený, vstup je možný iba cez bránku na číselný
kód, teda nie je prístupný nepovolaným osobám. Živý plot je pravidelne ošetrovaný, rovnako aj porasty
na ňom, ihrisko obsahuje drobnú vybavenosť pre spoločné využitie (pieskovisko, lavičky, zámková
dlažba, ako aj miesto pre trampolínu. Žalobcovia vlastným dôkazom - fotografiou grilu potvrdili, že je

tam aj gril, umožňujúci grilovanie vonku spoluvlastníkmi pozemku a ich rodinami. Naviac žalobcom
podľa žalovanej 7. uniklo, že ostatné dva roky pred podaním žaloby bola epidémia Covid-19 s prísnymi
epidemickými opatreniami, ktoré po väčšinu doby neumožňovali komunitné využívanie pozemku na
stretávanie sa, alebo jeho využívanie ako detské ihrisko. Nie je chybou žalovaných, ak predávajúcižalobcov neupozornil pri kúpe ich rodinného domu (V-XXXXX/XX z XX.XX.XXXX - LV č. XXXX) a
pozemku,žerodinnédomyžalobcovažalovanýchvytvárajújedenúzemnýcelokataktoajbolizhľadiska
územného plánu povolené a kolaudované s tým, že na pozemku je ihrisko. Kolaudačné rozhodnutie č.k.

KR/1515/2007/88/Hap-261 zo dňa 29.05.2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2007 (ďalej
len „kolaudačné rozhodnutie“), jednoznačne povolilo užívanie pozemku na dobu neurčitú ako stavebný
objekt ihriska. Žalobcovia si podľa nej bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (žalovaných) zväčšili vstup
zo svojho pozemku (parc. č. XXXX/XXX) priamo na pozemok, hoci riadny vstup bol iba z pozemku
parc.č. XXXX/XXX (LV č. XXXX), teda zo spoločného chodníka a doteraz tam ponechali stavebný odpad.

Samotnýnávrhžalobcov,žeodpozemkusaodčlenípodľageometrickéhoplánunovovytvorenýpozemok
parc. č. XXXX/XXX vo výmere 31 m2, považuje za maximálne sebecký a znevýhodňujúci ostatných
spoluvlastníkov, keďže iba žalobcovia a žalovaní 1. a 2. majú spoločnú hranicu s pozemkom, pričom
odčleňujúci novovytváraný pozemok by zabral zatrávnenú časť pozemku. Žalobcovia podľa nej úplne
odignorovali, že na spoluvlastnícke podiely žalovaných s výnimkou žalovanej 7. a samotných žalobcov
sú zriadené záložné práva; v prípade žalovaných 1., 3., 6. a 8. v prospech I. banka, a.s. (V- XXXX/XX

z 27.03.2014, V-XXX/XXXX z 5.2.2019 a V-6091/2021 z 31.03.2021) a v prípade žalovaných 4. a 5. v
prospech B. banka a.s. (V-5437/2018 z 26.02.2018). Odčlenenie „novovytvorenej parcely registra „C“ č.
XXXX/XXX“ajejprikázaniedobezpodielovéhospoluvlastníctvažalobcov„rieši“ibasamotnýchžalobcov
a fakticky popiera zmysel a účel využitia pozemku, ktorý zostane v zníženej výmere o odčlenenú plochu
31 m2 naďalej v podielovom spoluvlastníctve žalovaných, avšak s novou veľkosťou spoluvlastníckych

podielov. Samotné tvrdenie žalobcov, že nemajú záujem zotrvať v podielom spoluvlastníctve ešte samo
osebe nemusí byť porušením zásady dobrovoľnosti, to znamená, že nikto nemôže byť spravodlivo
nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a nie je bez ďalšieho zákonným dôvodom pre postup
súdu podľa § 142 ods. 1 OZ. Z reálnej deľby, keď sa odčlení v prospech žalobcov novovytvorený
pozemokparc.č.XXXX/XXX,budevýlučneibavprospechžalobcovažalovanýmsaznížinielenhodnota

pozemku, ale aj sa obmedzí spôsob jeho využitia a hodnota ich rodinných domov, keďže ihrisko je
pridaná hodnota k rodinnému domu v radovej zástavbe, kde nie je iná možnosť pre vyžitie obyvateľov.
Žalovaná 7. rovnako nesúhlasí s úhradou trov konania žalovanými a má za to, že vzhľadom na špecifiká
celej sporovej veci, pokiaľ by súd nakoniec rozhodoval v merite veci, je tu dôvod na vyslovenie, že žiadna
zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Za účelom preukázania spôsobu využitia pozemku

z hľadiska územného plánu žalovaná 7. navrhla, aby súd dožiadaním na príslušnom stavebnom úrade
zistil spôsob jeho využitia. Žalovaná 7. navrhla, aby súd žalobu zamietol a žiadnej zo strán sporu
nepriznal nárok na náhradu trov konania. Žalovaná 7. k svojmu vyjadreniu pripojila fotografie ihriska
(č.l. 86 - 88) a kópiu kolaudačného rozhodnutia č.k. KR/1515/2007/88/Hap-261 zo dňa 29.05.2007 (č.l.
89 - 95).

7. Žalovaní 4. a 5. sa k žalobe nevyjadrili.

8. Žalobcovia v replike zo dňa 17.08.2022 (č.l. 107) uviedli, že spoločným menovateľom vyjadrení
žalovaných je údajné ihrisko, ktoré sa nachádza na pozemku a jeho využívaniu deťmi na hry a na

spoločné posedenia zabránila pandémia Covid - 19. Tieto tvrdenia sú podľa žalobcov nepravdivé.
Poukázali na fotodokumentáciu, z ktorej je podľa nich zrejmé, že ihrisko už neexistuje; vzhľadom na
nevyhovujúci stav bolo demontované. Ihrisko pod vplyvom poveternostných podmienok a z dôvodu
absencie akejkoľvek starostlivosti o jeho zariadenie a vybavenie prestalo spĺňať svoju funkciu a súčasne
hra na ňom bola nebezpečná. Už sa na ňom nenachádza ani trampolína, ani žiadna časť pôvodného

vybavenia, na pieskovisku rastie burina. Pokiaľ ide o spoločné posedenia a grilovačky, nie je žalobcom
zrejmé, kedy sa tieto uskutočňujú a nemajú o nich vedomosť; stav grilu zodpovedá jeho nepoužívaniu.
Pritom, keďže cez pozemok prechádzajú, mali by vedomosť o akomkoľvek pohybe na ňom. Podľa
žalobcov nie je pravdivé a ani logické tvrdenie, že počas pandémie Covid - 19 nebolo možné ihrisko
využívať, keď práve počas tohto obdobia, v rámci zákazu vychádzania, boli využívané všetky dostupné

zelené plochy pri bytových domoch, predzáhradky a blízke vonkajšie plochy, keď nebolo prakticky
možné cestovať do iného okresu, čo je všeobecne známou skutočnosťou. Lavičky na pozemku sú
neudržiavané a keďže sú drevené, je vysoko pravdepodobné, že v blízkej dobe budú zlikvidované,
pretože vplyvom počasia vyhnijú. Na pozemku sa podľa nich aktuálne nenachádza žiadne vybavenie
a zariadenie, ktoré by naznačovalo existenciu ihriska, pieskovisko je zarastené trávou a rastlinstvom.

Pokiaľ žalovaní 3. a 8. uviedli, že sa nemohli k možnému oddeleniu pozemku vyjadriť, o tejto skutočnosti
mali a mohli byť informovaní predošlými vlastníkmi, ktorí na žiadosť žalobcov o vyporiadanie zareagovali
tak, že ich deti ihrisko využívajú. Zároveň sa žalobcovia domnievajú, že pôvodní vlastníci, G. a O.
Q., boli povinní svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku ponúknuť na predaj ostatným spoluvlastníkoma právny úkon, ktorým došlo k prevodu spoluvlastníckeho podielu na žalovaných 3. a 8. je podľa
názoru žalobcov postihnutý relatívnou neplatnosťou. Ďalším spoločným argumentom žalovaných je
zaťaženie nehnuteľností hypotekárnymi úvermi, pričom reálne rozdelenie pozemku by mohlo znížiť

hodnotu ich nehnuteľností. Podľa žalobcov práva tretích osôb, ktoré sa žalobcov nijako netýkajú,
neiniciovali ich, a ani z nich nemajú žiaden prospech, nemôžu žalobcov obmedzovať s nakladaním s ich
spoluvlastníckym podielom, pri neustále stúpajúcich cenách nehnuteľností ťažko možno predpokladať
pokles hodnoty nehnuteľností žalovaných. Tvrdenie o poklese hodnoty nehnuteľností nie je zo strany
žalovaných preukázané a podložené a súčasne podľa žalobcov sú skutočnou hodnotou jednotlivo

určených nehnuteľností žalovaných vlastné rodinné domy žalovaných a pozemky k nim prináležiace
vo výlučnom vlastníctve žalovaných. Práva tretích osôb (hypotekárnych bánk) nemôžu brániť alebo
obmedzovať výkon práv žalobcov a žalobcovia môžu namietať také zaťaženie nehnuteľností, ktoré má
vplyv na ich spoluvlastnícky podiel a nakladanie s ním. Pokiaľ žalovaná 6. uviedla, že na ihrisku sa hrajú
jej deti, žalobcovia tieto na ihrisku za obdobie posledného roka nevideli, ide o deti v tínedžerskom veku,
ktoré už majú pravdepodobne iné záujmy. Žalobcovia sa zároveň ohradili voči námietkam žalovanej

6., že na pozemku mali stavebný odpad; išlo o záhradnícky materiál, riadne uložený pri vchode k
nehnuteľnostiam žalobcov. Taktiež odmietli tvrdenia, že by chceli na odčlenenom pozemku parkovať,
pretože majú vlastnú garáž a jedno vyhradené parkovacie státie pred rodinným domom. Skutočnosť, že
prechádzajú cez pozemok k vlastnému vchodu k ich nehnuteľnostiam, nie je nijako relevantná, keďže
žalobcovia sú riadne oprávnení pozemok ako spoluvlastníci využívať. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaných

o nevyčísliteľnej hodnote pozemku, podľa žalobcov by v takom prípade bolo vhodné a žiaduce sa o
pozemok pravidelne starať, vysádzať na ňom aspoň trávu a pokiaľ niektorí spoluvlastníci nemajú záujem
starať sa o pozemok, mohli by umožniť jeho užívanie aspoň tým spoluvlastníkom, ktorí sa o pozemok
fakticky starajú, a to na základe dohody spoluvlastníkov. Žalobcovia za účelom preukázania stavu
a využitia pozemku navrhli, aby súd sám po doručení repliky, bez predchádzajúceho upovedomenia

žalovaných, vykonal obhliadku na mieste samom a posúdil aktuálny stav pozemku a jeho využívanie;
priložili ako dôkaz fotodokumentáciu stavu detského ihriska (č.l. 111 - 115).

9. Žalovaná 7. v duplike zo dňa 05.09.2022 (č.l. 130) uviedla, že žalobcovia účelovo obišli jej tvrdenie,
že nie je chybou žalovaných, ak predávajúci žalobcov pri kúpe ich rodinného domu (V-19062/16 z

24.06.2016 - LV č. XXXX) ako aj parcely č. XXXX/XX (LV č. XXXX) neupozornil, že rodinné domy
tak žalobcov, ako aj žalovaných vytvárajú jeden územný celok a takto aj boli z hľadiska územného
plánu povolené a kolaudované, to znamená, že na pozemku je ihrisko, čo vyplýva aj z kolaudačného
rozhodnutia, ktorým sa povolilo podľa § 82 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v platnom znení (ďalej len „Stavebný zákon“) užívanie pozemku na dobu neurčitú

ako stavebný objekt ihriska. Podľa nej spôsob užívania a možnosť zrušenia spoluvlastníckeho vzťahu
k pozemku treba posudzovať nielen z hľadiska § 142 ods. 1 OZ, ale aj z hľadiska, ako bolo ihrisko
kolaudované a aký je spôsob využitia pozemku z hľadiska územného plánu. Žalobcovia podľa žalovanej
7. účelovo obišli jej tvrdenie, že si bez súhlasu ostatných spoluvlastníkov (žalovaných) zväčšili vstup
zo svojho pozemku (parc. č. XXXX/XXX) priamo na pozemok, hoci riadny vstup mali pôvodne iba z

pozemku parc.č. XXXX/XXX (LV č. XXXX). Ďalej uviedla, že žalovaní 3. a 8. nadobúdali rodinný dom
s pozemkami zapísanými na LV č. XXXX pre k.ú. B., ktorý spolu s ostatnými domami a pozemkom,
na ktorom je ihrisko, vytvára jeden územný celok, preto sa predkupné právo ostatných spoluvlastníkov
podľa nej neuplatňuje. Žalovaní podľa nej nepotrebovali žiaden súhlas od žalobcov, tak ako záložcovia v
prospech záložných veriteľov, ktorí im poskytli hypotekárne úvery, založili svoje spoluvlastnícke podiely

na pozemku. To, že žalobcovia nevideli na ihrisku jej deti ešte neznamená, že tam nechodia, ale iba to
svedčí o tom, že v čase, keď boli žalobcovia práve doma, tak jej deti nevideli. Žalovaná 7. sa v duplike
pripojila k návrhu žalobcov na vykonanie obhliadky na mieste samom.

10. Žalovaní 1. a 2. v duplike zo dňa 06.09.2022 (č.l. 138) uviedli, že boli prví, ktorých žalobcovia s

požiadavkou na oplotenie si svojej šestiny z pozemku oslovili a žalovaní 1. a 2. im udelili predbežný
súhlas a prisľúbili súčinnosť. Keďže však žalobcovia súhlas od všetkých spoluvlastníkov nezískali,
žalovaní 1. a 2. očakávali, že tým ich snaha o oplotenie časti pozemku končí. To, že sa žalobcovia
rozhodli svoj záujem dosiahnuť žalobou, označili za nepriateľský spôsob konania voči ostatným
spoluvlastníkom pozemku. Potvrdili, že ak sa žalobcovia so všetkými žalovanými dohodnú, žalobcovia

si svoj podiel na pozemku môžu oplotiť, ak ale sú ostatní spoluvlastníci proti, žalovaní 1. a 2.
považujú snahu žalobcov za neobhájiteľnú. Dodali, že o pozemok sa počas celej doby, ako sú jeho
spoluvlastníkmi, riadne starajú, kosia ho, strihajú živý plot po jeho obvode a pozemok intenzívne aj s
deťmivyužívajú.Fotografie,ktoréžalobcoviaposkytliakodôkaz,súpodľanichzveľmikrátkehoobdobia,kedy žalovaní 1. a 2. na pozemok z rôznych dôvodov krátku dobu nechodili a nezodpovedajú tomu, v
akom stave obvykle pozemok je.

11. Žalovaná 6. vo svojom ďalšom vyjadrení zo dňa 13.09.2022 (č.l. 145) uviedla, že jednotlivé herné
prvky ihriska možno obmieňať a využitie ihriska prispôsobovať na rôzne aktivity. Podľa nej, ak žalobcom
nevyhovovalo, že kupujú dom s priľahlým ihriskom v spoluvlastníctve šiestich spoluvlastníkov, nemali si
ho spolu s podielom na ihrisku kupovať. Žalobcovia si podľa nej už pri kúpe zisťovali od predchádzajúcej
vlastníčky, či sa nedá časť z ihriska pri ich dome oplotiť. Žalobcovia sa pritom o spoločný pozemok

nestarajú, nekosia, odkladali si tam stavebný odpad, záhradné veci, čím ho vedome znehodnocujú,
hrotia susedské vzťahy listami od právnikov ako aj týmto súdnym sporom, všetko za účelom následných
krokov pre vyporiadanie spoluvlastníctva pozemku výlučne v ich prospech. Pokiaľ žalobcovia poukázali
na povinnosť predchádzajúcich spoluvlastníkov pozemku (Zoran a O. Q.) ponúknuť svoj spoluvlastnícky
podiel ostatným spoluvlastníkom, žalovaná 6. uviedla, že ani predchádzajúca vlastníčka neponúkla
na predaj svoj spoluvlastnícky podiel na pozemku a ihrisku ostatným spoluvlastníkom a predala ho

spolu s domom žalobcom, takže pokiaľ je neplatný predaj podielu manželov Q., rovnako je aj kúpa
spoluvlastníckeho podielu na pozemku žalobcami neplatným právnym úkonom. Žalovaná 6. má 1/6
podiel na každom cm2 pozemku, nemôže jej byť teda upreté jej 1/6 vlastnícke právo ku ktorémukoľvek
m2 pozemku a bez súhlasu vlastníkov nie je možné ktorúkoľvek časť parcely odčleniť na individuálne
diely;spoločnýpodielniejemožnérozdeliťnam2.Podľanejakékoľvekrozhodnutieorozdelenípozemku

znemožní jeho využívanie na účely ihriska uvedené v liste vlastníctva č. XXXX a prípadné rozhodnutie
súdu v prospech žalobcov považuje žalovaná 6. za zasahovanie do ústavne zaručeného vlastníckeho
práva. Uviedla, že dlhodobý nezáujem žalobcov o údržbu ihriska nemôže slúžit v ich prospech ako
argument, že ihrisko je v zlom stave. K svojmu vyjadreniu pripojila list vlastníctva č. XXXX.

12. Žalovaná 7. predložila bez výzvy súdu dňa 03.11.2023 (č.l. 197) ďalšie listiny, a to územnoplánovaciu
informáciu č. ÚPI/326/892/2023/2/HAN Mestskej časti Bratislava - B., týkajúcu sa spôsobu využitia
pozemku (č. l. 199), čestné vyhlásenie pôvodnej vlastníčky domu a podielovej spoluvlastníčky pozemku,
ktoré nadobudli žalobcovia (H.. H. O. S., V.., č.l. 200) a fotodokumentáciu ihriska (č.l. 202, 203).

13. Žalobcovia bez výzvy súdu doručili súdu vyjadrenie zo dňa 21.05.2024 (č.l. 209 a 223), v ktorom
uviedli, že predložená územnoplánovacia informácia (ďalej len „ÚPI“), nie je v rozpore s podanou
žalobou, keď spôsob využitia novovytvoreného pozemku, ktorý žalobou navrhujú prikázať, ostane
nezmenená (zeleň). Zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva k pozemku nedôjde ani k
funkčnej zmene využitia tohto pozemku, dôjde len k odčleneniu jeho časti. Poukázali na časť ÚPI -

podmienky funkčného využitia plôch, kde je uvedené okrem iného zeleň, teda nielen ihriská; súčasne
poukázali na to, že časť spodrobnenej časti ÚPI, na ktorú poukazuje žalovaná 7. (parkovo upravené
plochy zelene), predstavuje doplňujúci (vhodný) spôsob využitia, teda nie regulatívny spôsob využitia.
ÚPI považuje za neprípustný spôsob využitia: výrobu, skladovanie a zariadenia a dopravy ako hlavné
stavby, všetky druhy činností, ktoré svojimi negatívnymi vplyvmi (napr. zápachom, hlukom, zvýšeným

výskytom hlodavcov a pod.) priamo alebo nepriamo obmedzujú využitie susedných pozemkov na účely
bývania. Na novovytvorenom pozemku bude naďalej plocha zelene, teda nedôjde k zmene spôsobu
jeho využitia , tento bude v súlade s predloženou ÚPI a súčasne nedôjde ani k takému jeho využitiu,
ktoré by predložená ÚPI považovala za neprípustný spôsob využitia. To isté sa vzťahuje aj na zvyšnú
časť pozemku po zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Spochybnili pre neurčitosť čestné

vyhlásenie predošlej vlastníčky nimi kúpených nehnuteľností, predložené žalovanou 7. Žalobcovia
nadobudli svoje nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy V-19062/16 zo dňa 24.06.2016, teda približne
7 rokov predtým, ako bolo predchádzajúcou vlastníčkou spracované čestné vyhlásenie; pritom sa v ňom
neuvádza žiadny dôvod nemožnosti odčlenenia časti pozemku. K vyjadreniu žalovanej 7., že rodinné
domy vytvárajú jeden územný celok a takto aj boli z hľadiska územného plánu kolaudované, žalobcovia

uviedli, že zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva pozemku nedôjde k funkčnej zmene
využitia tohto pozemku, dôjde len k odčleneniu časti pozemku (parc.č. XXXX/XXX), ktorého funkčné
využitie zostane nezmenené. Pokaľ ide o obavu žalovaných zo znehodnotenia ich spoluvlastníckych
podielov na pozemku, ktoré sú zaťažené v prospech bánk, uviedli, že odčlenením novovytvoreného
pozemku z pozemku a jeho pričlenením žalobcom sa nijako nezníži hodnota nehnuteľnosti žalovaných.

Podľaaktuálneevidovanéhostavumápozemokvýmeru186m2,tedanakaždéhozožalovanýchpripadá
1/6 (u žalovaného 3. a žalovanej 8. v súčte) čo predstavuje 31 m2. Po odčlenení novovytvoreného
pozemku bude mať pozemok parc. č. XXXX/XX výmeru 155 m2, teda na každého zo žalovaných
pripadne 1/5 (u žalovaných 3. a 8. v ich súčte), čo predstavuje opäť 31 m2. Dochádza teda k zmenšeniuvýmerypozemku,alesúčasneajkzníženiupočtupodielovýchspoluvlastníkov.Podľažalobcovzrušením
podielového spoluvlastníctva k pozemku dochádza k usporiadaniu vlastníckych práv ich prechodom, nie
prevodom, súhlas banky sa preto nevyžaduje.

14. Žalovaná 7. vo svojom vyjadrení zo dňa 01.10.2024 (č.l. 238) uviedla, že jedným z kritérií pri
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom je zásada účelnosti. Odčlenený pozemok, úzky pás, by
zrejme už neslúžil ako ihrisko, čím by došlo k zmene jeho využitia podľa ÚPI a tým, ako bol skolaudovaný
účel využitia pozemku. Podľa nej prikázanie novovytvoreného pozemku o výmere 31 m2, s rozmermi

2,18 m x 14,02 m žalobcom by bolo zjavným znevýhodnením žalovaných, keď žalobcovia by si následne
tento pozemok mohli spojiť (pričleniť) s ich pozemkom parc. č. XXXX/XXX. Žalovaní však takú možnosť
nemajú, čím by boli voči žalobcom znevýhodnení. Tiež doplnila, že v časti novovytvoreného pozemku
sa v oplotení nachádza vstupná brána na ihrisko a v časti je pieskovisko. Odčlenením by sa tak úplne
stratil význam komunitného využitia ihriska vlastníkmi jednotlivých rodinných domov, ktorí ich kupovali
aj z dôvodu bezpečnej oázy pre deti. Podľa nej všetky tieto skutočnosti dokazujú, že ide o výnimku zo

zásady, že nikoho nemožno nútiť zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu, a teda o dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré súd podielové spoluvlastníctvo nezruší.

15. Žalobcovia doručili súdu vyjadrenie zo dňa 28.04.2025 (č.l. 273) a uviedli, že zásada účelnosti je v
prejednávnej veci zachovaná. Podľa nich odčlenením novovytvoreného pozemku nevzniknú nefunkčné

veci, rozdelené veci svojou veľkosťou nebudú vo výraznom nepomere k veľkosti pôvodných podielov;
rozdelenie alebo odčlenenie veci je možné, pričom vzniknú samostatné veci, ktoré z povahy a funkčného
využitia môžu slúžiť jednotlivým vlastníkom. Posúdením hľadísk územného plánovania, prístupu ku
komunikáciám a účelného technického spôsobu navrhovaného riešenia je zrejmé, že rozdelenie, resp.
odčlenenie je možné a aj účelné. K pozemku a aj k novovytvorenému pozemku je zabezpečený

prístup z komunikácie, na rozdeľovanom pozemku sa nenachádza stavba, teda ani vlastníkom nebude
znemožnený prístup k stavbe, čím by bolo zabránené v jej riadnom užívaní. Popreli tvrdenie žalovanej
7., že by prikázanie novovytvoreného pozemku vo výmere 31 m2, s rozmermi 2,18 m x 14,02 m
žalobcom následne slúžilo na 2 parkovacie státia. Na vytvorenie parkovacieho miesta pre najmenšie
auto typu B. E. je potrebná minimálna šírka 2,30 m, pritom šírka novovytvoreného pozemku je 2,18m.

Tiež popreli tvrdenie, že sa v časti novovytvoreného pozemku nachádza v oplotení pozemku vstupná
brána na ihrisko a čiastočne aj pieskovisko. Bránka sa aj po odčlenení novovytvoreného pozemku bude
nachádzať na pozemku, teda nedôjde k zamedzeniu funkčného využitia bránky a súčasne nedôjde ani k
zamedzeniu vstupu na pozemok, ani nebude zasiahnuté do pieskoviska. Medzi odčleneným pozemkom
(po jeho oplotení) a pieskoviskom bude stále súvislý pás, na ktorom je umiestnená zámková dlažba

v šírke 90 cm. Preto, podľa žalobcov, nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
spoluvlastníctvo nezruší, keďže aj po odčlenení novovytvoreného pozemku zostane žalovaným veľký,
rovnomerný pozemok obdĺžnikového tvaru vo výmere 155m2 a jeho spoluvlastníci budú mať naďalej
zabezpečený riadny prístup na predmetný pozemok, ktorý bude možné účelne využívať na určený účel.
Žalobcovia priložili fotodokumentáciu pozemku (č.l. 276 - 280).

16. Žalovaná 7. doručila súdu dňa 08.05.2025 vyjadrenie (č.l. 291), v ktorom uviedla, že pozemok je stále
z hľadiska funkčného využitia stavebným objektom - ihriskom so stavebnými prvkami, a nie iba záhradou
a vec je potrebné právne vyhodnotiť aj z hľadiska stavebno-technického a nielen z hľadiska § 142 ods.
1 OZ, ako to zjednodušenie robia žalobcovia, keď dokonca pri dokončenej stavbe (ihrisku) tvrdia, že je

splnené hľadisko územného plánovania, spočívajúce v prístupe ku komunikácii, tvar pozemku a plocha.
Ďalej uviedla, že obdobnú možnosť zlúčenia novovytvoreného pozemku s pozemkom vo výlučnom
vlastníctve majú okrem žalobcov iba žalovaní 1. a 2., ktorí vlastnia pozemok parc. č. XXXX/XXX; ostatní
žalovaní takúto možnosť pričlenenia časti pozemku nemajú. Zotrvala na existencii dôvodov hodných
osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo sporových

strán k pozemku.

17. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 21.05.2025, ktorého sa zúčastnili žalobkyňa 2. a všetci
žalovaní. Na uvedenom pojednávaní súd vykonal všetky dôkazy navrhnuté stranami, a to výsluch
sporových strán, oboznámenie sa s obsahom listín založených v spise, pričom strany upustili od návrhu

na vykonanie obhliadky pozemku, a zistil nasledovný skutkový stav.
19.1. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 149) súd zistil, že sporové strany sú podielovými
spoluvlastníkmi pozemku, t.j. pozemku parc. č. XXXX/XX vo výmere 186 m2, druh pozemku záhrada, a
taktiež aj pozemku parc. č. XXXX/XXX vo výmere 92 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, naktorom je postavená inžinierska stavba, pričom spoluvlastnícky podiel žalobcov na obidvoch pozemkoch
je 1/6 a majú ich v bezpodielovom spoluvlastníctve, spoluvlastnícky podiel žalovaných 1. a 2. je 1/6 a a
majúichvbezpodielovomspoluvlastníctve,spoluvlastníckypodielžalovaného3.je1/60,spoluvlastnícky

podiel žalovaného 4. a žalovanej 5. je 1/6 a majú ich v bezpodielovom spoluvlastníctve, spoluvlastnícky
podiel žalovanej 6. je 1/6, spoluvlastnícky podiel žalovanej 7. je 1/6 a spoluvlastnícky podiel žalovanej
8. je 9/60.
19.2. Z kolaudačného rozhodnutia č. KR/1515/2007/88/Hap-261 zo dňa 29.05.2007, (č.l. 89) súd zistil,
že nadobudlo právoplatnosť dňa 30.05.2007 a Mestská časť Bratislava - B. ako príslušný stavebný úrad

ním podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona a § 82 ods. 1, § 81 ods. 4 a § 68 Stavebného zákona
povolil užívať časť stavby Kondomíniá K. B., O. - I. etapa, s miestom stavby o.i. v komunite „I“ na E.
ulici (str. 4 kolaudačného rozhodnutia, č.l. 92) , a to šesť rodinných domov: SO 38a na parcele č. XXXX/
XXX, SO 38b na parcele č. XXXX/XXX, SO 38c na parcele č. XXXX/XXX, SO 038d na parcele č. XXXX/
XXX, SO 39a na parcele č. XXXX/XXX a SO 39b na parcele č. XXXX/XXX, pričom posledný dom je
vo vlastníctve žalobcov, ako to vyplýva z LV č. XXXX (č.l. 314). Kolaudačným rozhodnutím bolo taktiež

zo strany príslušného stavebného úradu dané povolenie užívať objekty SO 28 Ihriská 4 ks na parc.
č. XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX a XXXX/XX (strana 5 kolaudačného rozhodnutia, č.l. 93), pričom
posledný uvedený pozemok predstavuje pozemok posudzovaný v tomto sporovom konaní.
19.3. Z kópie katastrálnej mapy (č.l. 316) súd zistil, že šesť rodinných domov, ktorých užívanie bolo
povolené kolaudačným rozhodnutím v komunite „I“ na E. ulici, je postavených v rade bezprostredne

veľa seba, pričom dva rodinné domy sú postavené vľavo od pozemku a štyri rodinné domy sú postavené
napravo od pozemku. Súčasne súd z tohto dokumentu zistil umiestnenie pozemku parc.č. XXXX/
XXX, ktorý je v rovnakom spoluvlastníckom režime sporových strán ako pozemok, pričom predstavuje
pás, začínajúci na okraji predmetnej skupiny šiestich rodinných domov vo vlastníctve sporových strán
a končiaci na druhej strane tejto skupiny. Napokon z predmetnej kópie katastrálnej mapy súd zistil

usporiadanie pozemkov žalobcov, keď pozemok parc. č. XXXX/XXX, na ktorom je postavený rodinný
dom žalobcov, hraničí s pozemkom. Žalobcovia sú taktiež vlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/XXX., ku
ktorému majú v súčasnosti zabezpečený prístup cez pozemok parc. č. XXXX/XXX, pričom odčlenením
novovytvoreného pozemku by sa žalobcom prístup na pozemok parc. č. XXXX/XXX rozšíril práve o šírku
novovytvoreného pozemku.

19.4. Z geometrického plánu (č.l. 13) súd zistil, že bol vyhotovený na oddelenie parcely č. XXXX/
XXX, keď podľa popisnej časti geometrického plánu tento novovytvorený pozemok bude mať výmeru
31m2, jeho druh zostane nezmenený a jeho vlastníkmi by sa stali žalobcovia. Vlastníkmi zvyšného
pozemku s pôvodným parc. č. XXXX/XX, avšak s novou výmerou 155 m2, by zostali žalovaní. Z
grafickej časti geometrického plánu (č.l. 15) súd zistil, že novovytvorený pozemok vo výmere 31m2 je

v zásade rovnomerného tvaru obdĺžnika, keď je zalomený len na jednej kratšej strane, ktorá hraničí s
pozemkom parc. č. XXXX/XXX. Vonkajšia dlhšia hranica novovytvoreného pozemku a taktiež kratšia
hranica pozemku nachádzajúca sa v zadnej nezalomenej časti, susedia s pozemkami vo výlučnom
vlastníctve žalobcov parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, čo vyplýva taktiež z
výpisu z listu vlastníctva č. XXXX (č.l. 314), čo napokon potvrdila na pojednávaní aj žalobkyňa 2. (str.

4 zápisnice).
19.5. Súd považuje za nesporné, že pozemok sa nachádza medzi pozemkami vo vlastníctve žalobcov
a vo vlastníctve žalovaných 1. a 2. a prístup na pozemok je zabezpečený cez pozemok parc. č. XXXX/
XXX vo výmere 92 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, na ktorom je po celej dĺžke chodník,
ktorý vedie pred pozemkami, na ktorých majú sporové strany postavené svoje rodinné domy. Taktiež

je nesporné, že šírka novovytvoreného pozemku vo výmere 31 m2, ktorý žalobcovia navrhujú prikázať
do svojho vlastníctva, je 2,18 m a dĺžka 14,02 m, keď toto skutkové tvrdenie uviedli žalobcovia vo
svojom vyjadrení zo dňa 28.04.2025 (č.l. 274) a potvrdila ho žalovaná 7. vo svojom vyjadrení zo dňa
08.05.2025 (č.l. 292); ostatní žalovaní toto tvrdenie žalobcov nepopreli. Súd v tejto súvislosti dopĺňa, že
rozmerynovovytvorenéhopozemkusúuvedenéajvgrafickejčastigeometrickéhoplánu. Novovytvorený

pozemok z jednej strany hraničí s pozemkami parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, ako to
vyplýva z grafickej časti geometrického plánu (č.l. 15) a z protiľahlej strany so zvyšnou časťou sporného
pozemku.
19.6. Z výsluchu žalobkyne 2. (č.l. 331rub) súd zistil, že rodinný dom si so žalobcom 1. kúpili v lete 2016,
nasťahovali sa do neho koncom leta. Snažili sa so žalovanými skontaktovať a včleniť sa do komunity,

ale neprijali ich medzi seba. Po kúpe sa pýtali ostatných spoluvlastníkov na možnosť vystúpenia zo
spoločenstva, ale bolo to zamietnuté, preto na tom ďalej netrvali. Po viac ako 3 rokoch, keď bolo ihrisko
schátrané, oslovila znovu ostatných spoluvlastníkov, či sa nemôžu odčleniť, mali by tak zabezpečený aj
bočný vchod na svoj pozemok vzadu; väčšina spoluvlastníkov to zamietla. Bránička na ihrisko bola častootvorená, ostatných spoluvlastníkov na túto okolnosť často upozorňovala a aj to bol jeden z dôvodov,
pre ktorý sa domáha odčlenenia novovytvoreného pozemku. V susednom kondomíniu bývala sestra
žalobkyne, ktorá jej potvrdila, že majú správcu, ktorý sa stará o spoločné pozemky. Uviedla tiež, že

o pozemok sa stará žalovaný 1. a žalobkyňa 2., v minulosti bol zanedbaný. Uviedla, že oplotenie,
ktoré by vybudovali po odčlenení novovytvoreného pozemku na vlastné náklady, by bolo vedené na
hrane chodníka vedúceho od prístupovej bráničky na ihrisko (č.l. 328rub). Žalovaný 1. uviedol (č.l.
328rub), že keďže pozemok sa má využívať ako detské ihrisko, akákoľvek zmena sa má uskutočniť
konsenzuálne všetkými podielovými spoluvlastníkmi. Ak by súd rozhodol tak, ako navrhujú žalobcovia,

mohol by sa žalovaný 1. z opačnej strany domáhať toho istého a zvyšným spoluvlastníkom by ostal
len úzky nefunkčný pás, čo je podľa neho nepredstaviteľné. Napokon v závere uviedol, že založil
ako komunikačnú platformu spoločnú skupinu „susedia E.“, ktorú tvoria všetci podieloví spoluvlastníci
pozemku a v rámci nej riešili všetky záležitosti týkajúce sa pozemku. Žalovaná 2. uviedla (č.l. 329), že
keďsisožalovaným1.preddesiatimirokmihľadalibývanie,oslovilichpráveprojektkondomíniaavybrali
si ho práve pre komunitný charakter celej zóny. Tento komunitný charakter má kondomínium od počiatku

a každý, kto si v ňom kúpi nehnuteľnosť, by podľa žalovanej 2. mal túto okolnosť akceptovať. Ihrisko
má komunitný charakter, ale keď sa všetci spoluvlastníci zhodnú na tom, že sa tam bude nachádzať
kvetinový záhon, zeleninová záhrada, znížený živý plot, ktorý bude brániť prenikaniu lopty, toto všetko je
podľa nej možné spraviť. Žalovaný 3. spolu so žalovanou 8. (č.l. 329) uviedli, že majú syna a existencia
ihriska ovplyvnila ich rozhodnutie kúpiť si dom v tejto oblasti, veľmi radi by na takéto ihrisko so svojím

dieťaťom chodili. Aktuálne s ním chodia do susedného kondomínia, kde majú na podobnom pozemku
bazén, je tam gril a jeho spoluvlastníci sa o tento priestor spoločne starajú. Žalovaný 4. uviedol (č.l. 329),
že rozdelenie pozemku je ekonomicky výhodné len pre žalobcov a žalovaných 1. a 2., pre ostatných
spoluvlastníkov nemá žiadny ekonomický zmysel; podľa neho má pozemok ekonomickú hodnotu len
ako spoločný majetok všetkých spoluvlastníkov. Akceptuje, že ide o komunitné bývanie, žalovaný 4. so

žalovanou 5. pozemok nevyužívajú a vedia si predstaviť jeho iné využívanie. Doplnil, že o pozemok
je potrebné sa starať, investovať do neho. Žalovaná 6. uviedla (č.l. 329rub), že v danej oblasti býva
15 rokov, v tom čase mala 2 malé deti a ihrisko bolo pre ňu dôležité. Na ihrisku sa viacerí stretávali,
aj s deťmi a navzájom si pomáhali pri strážení detí, varení, trávili tam spoločne veľa času. Teší sa,
keď bude ako stará mama chodiť na ihrisko s deťmi svojich detí. Odčlenením pozemku sa podľa nej

vytvorí precedens, že každý bude chcieť postupovať rovnako a dôjde ku zrušeniu kondomínia, pritom
kondomíniá sú podľa nej vzácne. Na ihrisku sa v zatrávnenej časti nachádza závlaha a odčlenenie
novovytvoreného pozemku by ju podľa žalovanej 6. poškodilo. V minulosti sa spoluvlastníci vždy zhodli
na kúpe jednotlivých prvkov ihriska, pieskoviska, hojdačky, preliezky a všetko sa riešilo podľa aktuálnej
potreby spoluvlastníkov. Napokon žalovaná 7. uviedla (č.l. 308) že podľa nej existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa pre to, aby súd podielové spoluvlastníctvo nezrušil. Ide najmä o existenciu územného
plánu, ktorý pre súbor kondomínií, kde sa nachádzajú rodinné domy sporových strán, určuje funkčné
využitie na bývanie v rodinných domoch a občiansku vybavenosť tak, že na pozemku určuje spôsob
funkčného využívania - ihrisko, rovnaký spôsob funkčného užívania pozemku vyplýva z kolaudačného
rozhodnutia. Odčlenením novovytvoreného pozemku by sa stratil význam komunitného využitia ihriska

vlastníkmi jednotlivých rodinných domov. Taktiež, v prípade odčlenenia novovytvoreného pozemku budú
žalobcovia zvýhodnení oproti ostatným žalovaným, s výnimkou žalovaných 1. a 2., ktorí môžu obdobne
nadobudnúť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov podobný pozemok na opačnej strane ihriska.
Žalovaná 7. tiež uviedla (č.l. 330), že podiel na ihrisku kúpili ako súčasť domu, má dvojročného vnuka,
s ktorým bude na ihrisko chodiť, ihrisko môže používať podľa svojich aktuálnych potrieb.

20. Podľa § 136 ods. 1 OZ, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 139 ods. 2 OZ, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou
počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne,
rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

23. Podľa § 139 ods. 3 OZ, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci
žiadať, aby o zmene rozhodol súd.24. Podľa 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

25. Podľa § 142 ods. 2 OZ, z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada

spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

26. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva
k pozemku takým spôsobom, že im súd prikáže do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
novovytvorený pozemok, ktorý bezprostredne susedí s pozemkami žalobcov; nevedia si predstaviť iný
spôsob rozdelenia pozemku. Napriek okolnosti, že žalobcovia v podanej žalobe navrhovali konkrétny

spôsob (čiastočného) zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k pozemku, súd návrhom
žalobcov nie je viazaný a pri posudzovaní dôvodnosti žaloby postupoval spôsobom upraveným v §
142 ods. 1 OZ a podľa poradia, ktoré z cit. ust. vyplýva. Preto sa najskôr zaoberal otázkou, či možno
uskutočniť reálnu deľbu pozemku. Pri jeho rozdelení bolo potrebné vziať do úvahy predovšetkým dve
kritériá, a to funkčnosť novovytvorených pozemkov, ktoré budú prikázané do výlučného vlastníctva

každej zo sporových strán a zabezpečenie rovnakého prístupu z verejnej komunikácie ku každému
z novovytvorených pozemkov. V tejto súvislosti, za účelom zrušenia podielového spoluvlastníctva k
pozemku sa súd neuspokojil len s návrhom žalobcov v podanej žalobe, ale posudzoval možnosť
rozdelenia pozemku na pozemky tak, aby tieto boli prikázané do výlučného vlastníctva každého z
jednotlivých terajších spoluvlastníkov, resp. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov tam, kde to

je relevantné. S ohľadom na umiestnenie pozemku do úvahy prichádza len jeho rozdelenie na pozdĺžne
pásy, vedené rovnobežne s novovytvoreným pozemkom (parc. č. XXXX/XXX), pričom posledný takto
vytvorený pás by hraničil s pozemkami parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a parc. č. XXXX/XXX, ktoré
sú v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných 1. a 2. Iný možný spôsob rozdelenia pozemku by
spočíval v jeho rozdelení na pásy vedené rovnobežne s chodníkom, zabezpečujúcim prístup k pozemku,

postaveným na pozemku parc. č. XXXX/XXX, ktorý je taktiež v podielovom spoluvlastníctve sporových
strán. Druhým opísaným spôsobom rozdelenia pozemku by však boli vytvorené pozemky, ku ktorým
by nebol zabezpečený rovnaký prístup z verejnej komunikácie; takýto (neobmedzený) prístup by bol
zabezpečený len vo vzťahu k pozemku hraničiacemu s pozemkom parc. č. XXXX/XXX. Preto súd dospel
k záveru, že v posudzovanom prípade do úvahy prichádza iba reálna deľba pozemku opísaná ako prvá v

poradí. Pri reálnom rozdelení pozemku by vznikli pásy, každý vo výmere 31m2, a teda s rovnakými alebo
porovnateľnými rozmermi, ako sú rozmery novovytvoreného pozemku, teda v šírke 2,18 m a s dĺžkou
14,02 m. Takto vytvorené pásy by však mali funkčné využitie len vo vzťahu k vlastníkom nehnuteľností,
ktoré hraničia v súčasnosti s pozemkom, teda k žalobcom a žalovaným 1. a 2., keďže práve medzi
pozemkami v ich výlučnom vlastníctve sa nachádza pozemok. Žalobcovia a aj žalovaní 1. a 2 by si

totiž mohli v prípade reálnej deľby oplotiť vonkajšiu hranicu novovytvorených pozemkov susediacich
s pozemkami v ich výlučnom vlastníctve a na vnútornej hranici odstrániť existujúce oplotenie, ktoré
aktuálne oddeľuje pozemok od pozemkov v ich výlučnom vlastníctve. Bez ohľadu na to, či by zabezpečili
pričlenenie týchto novovzniknutých pozemkov k svojim terajším pozemkom vo výlučnom vlastníctve
alebo nie, z charakteru ich umiestnenia vyplýva úplne iný, podstatne výhodnejší rozsah užívania týchto

novovytvorených pozemkov nimi oproti ostatným žalovaným, ktorí by museli využívať len príslušný
im patriaci pozemok v šírke 2,18 m a s dĺžkou 14,02 m. Súd ďalej nemohol opomenúť skutočnosť,
že príslušný stavebný úrad kolaudačným rozhodnutím vydal súhlas s využívaním pozemku na účel
ihriska. V posudzovanom prípade sa ihrisko nachádza na celom pozemku a v prípade reálnej deľby
pozemku celkom zjavne už ďalej na jednotlivých novovytvorených pozemkoch, ktoré by boli prikázané

do výlučného vlastníctva (bezopodielového spoluvlastníctva) každého z podielových spoluvlastníkov,
nebude existovať. V tejto súvislosti súd dopĺňa, že aj žalobcovia v priebehu konania argumentovali,
že po odčlenení novovytvoreného pozemku nimi navrhovaným spôsobom zostane ešte pozemok vo
výmere 155 m2, ktorý stále bude možné využívať ako ihrisko. V tejto súvislosti ale nemožno opomenúť
skutočnosť, že cieľom súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoulvastníctva má byť

zrušenie podielového spoluvlastníctva ku konkrétnej veci, t.j. v posudzovanom prípade k pozemku, a
to vo vzťahu k všetkým spoluvlastníkom, nielen k niektorému z nich. Je nepochybné, že argumentácia
žalobcov o účelnosti rozdelenia pozemku platí len v rozsahu, v akom sa domáhajú zrušenia podielového
spoluvlastníctva k pozemku oni sami. Pokiaľ by ale mal byť naplnený účel tohto konania, ktorým jezrušenie podielového spoluvlastníctva k pozemku, reálnou deľbou by vznikli pozemky vo výmere 31m2,
v šírke približne 2,18 m a s dĺžkou 14,02 m, na ktorých by ihrisko s parametrami, s akými existuje, resp.
v zmysle kolaudačného rozhodnutia má existovať na pozemku, viac neexistovalo. Súd preto dospel k

záveru, že v posudzovanom prípade pozemok nemožno reálne rozdeliť; o reálnom rozdelení pritom
nemožno uvažovať vtedy, ak by rozdelenie malo za následok, že rozdelená vec už nemôže slúžiť účelu,
na ktorý je určená. Aj v zmysle ustálenej judikatúry: „Za prípady, keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti
nie je dobre možné, považujú súdy jednak všetky prípady, kedy ani po adaptácii nemohli vzniknúť
samostatné veci, jednak prípady, kde by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým

spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie
od ich polohy, celkovej plochy, ako aj tvaru, pri budovách vyplýva nerozdeliteľnosť už napríklad z toho,
že ide o rodinný dom s jedným bytom, jediným vchodom, jediným komínom a pod.“ (porovnaj R 54/1973
v Zbierke stanovísk, správ, rozhodovania súdov a súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR
a SSR). V posudzovanom prípade by pri reálnej deľbe pozemku vznikli také pozemky, ktoré by pre ich
vlastníkov nemohli slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe, s výnimkou žalobcov a žalovaných

1. a 2. S ohľadom na tieto zistenia, berúc do úvahy umiestnenie pozemku, jeho dostupnosť z verejnej
komunikácie a rozmery prípadných novovytvorených pozemkov, súd dospel k záveru, že reálna deľba
pozemku nie je možná.

27. Z dôvodu nemožnosti reálnej deľby súd preto ďalej v zmysle § 142 ods. 1 OZ tretia a štvrtá

veta skúmal, či podielové spoluvlastníctvo k pozemku možno zrušiť a vyporiadať jeho prikázaním do
výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov, alebo jeho predajom. Žalovaní v tomto konaní
od počiatku tvrdili, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré nie je možné podielové
spoluvlastníctvo k pozemku zrušiť a vyporiadať, súd sa preto zaoberal najskôr dôvodnosťou tejto ich
argumentácie. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že sporové strany sú vlastníkmi šiestich rodinných

domov,ktorésanachádzajúvedľasebanaE.ulicivO..Pozemok,ktorýpodľakolaudačnéhorozhodnutia
možno využívať na účel ihriska, sa nachádza medzi nehnuteľnosťami žalobcov a žalovaných 1. a 2.
Areál, kde sa nachádzajú rodinné domy sporových strán, predstavuje ucelenú urbanistickú štruktúru
s názvom Kondomíniá K. B., O. I. - etapa, nachádzajúcu sa na uliciach R. a E., ako to vyplýva z
kolaudačného rozhodnutia, ktoré nadobudlo právoplatnosť v roku 2007, t.j. pred 18 rokmi (č.l. 89, 90). V

rámci tejto štruktúry bolo kolaudačným rozhodnutím na R. ulici povolené o.i. užívanie desiatich rodinných
domov v komunite „A“ (SO 01, SO 02, SO 03, SO 04, SO 05a, SO 05b, SO 05c, SO 05d, SO 05e a SO
05f, viď č.l. 90), dvanástich rodinných domov v komunite „C“ (SO 08a, SO 08b, SO 08c, SO 08d, SO 08e,
SO 08f, SO 09a, SO 09b, SO 09c, SO 09d, SO 09e, SO 09f, viď č.l. 90, 91) a na E. ulici desať rodinných
domov v komunite „G“ (SO 12a, SO 12b, SO 12c, SO 12d, SO 12e, SO 13a, SO 13b, SO 13c, SO 13d a

SO 13e, viď č.l. 91, 92), osem rodinných domov v komunite „H“ (SO 14a, SO 14b, SO 14c, SO 14d, SO
14e, SO 15, SO 16 a SO 17, viď č.l. 92) a napokon šesť rodinných domov v komunite „I“ (SO 38a, SO
38b, SO 38c, SO 38d, So 39a a SO 39b, viď č.l. 92, 93). Súd stotožnil podľa parcelných čísel uvedených
v kolaudačnom rozhodnutí s údajmi na LV č. XXXX, na ktorom sú evidované nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalobcov (č.l. 314) a taktiež podľa údajov na kópii katastrálnej mapy (č.l. 316), že práve šesť rodinných

domov v komunite „I“ predstavuje rodinné domy vo vlastníctve sporových strán. Súčasne bolo v rámci
stavby Kondomíniá K. B., Bratislava I. - etapa kolaudačným rozhodnutím povolené užívanie štyroch
ihrísk a troch bazénov, pričom jedno z ihrísk bolo povolené na pozemku. Pozemok je oplotený, nachádza
sa na ňom bránička zabezpečená číselným zámkom, prístup na pozemok majú len sporové strany
ako jeho podieloví spoluvlastníci. Celá zóna, kde sa nachádzajú rodinné domy sporových strán, má

komunitný charakter a ihriská a bazény, ktorých užívanie bolo povolené kolaudačným rozhodnutím, sú
v užívaní obmedzeného počtu vlastníkov rodinných domov, ktoré sa nachádzajú v ich blízkosti. Takýmto
spôsobom sporové strany ako podieloví spoluvlastníci pozemku, majú právo ho využívať, pričom jeho
užívanie bolo podľa kolaudačného rozhodnutia povolené pre účely ihriska. V minulosti sa na pozemku
nachádzali viaceré prvky ihriska, ktoré v dôsledku poveternostných vplyvov zdegradovali, preto boli

odstránené, v súčasnosti sa tam nachádza gril a nová lavička a piesok, čo potvrdila žalobkyňa 2.,
využívaniepozemkumátedakomunitnýcharakter.Každýzvlastníkovrodinnýchdomovvdanejoblastije
uzrozumený s tým, že je súčasne podielovým spoluvlastníkom pozemku, na ktorom sa nachádza stavba
- buď ihrisko alebo bazén, ktorú môže práve z dôvodu existencie právneho vzťahu (spoluvlastníckeho
podielu) k príslušnému pozemku, využívať. Takýmto spôsobom môžu všetci podieloví spoluvlastníci

využívať pozemok, pričom účel jeho využívania vyplýva z kolaudačného rozhodnutia. S ohľadom na tieto
zistenia súdu je nepochybné, že stavba Kondomíniá K. B., O. I. - etapa, bola naprojektovaná ako obytná
zóna, ktorej súčasťou boli nielen pozemky využité na výstavbu rodinných domov, ale taktiež aj pozemky
zámerne ponechané na výstavbu inej občianskej vybavenosti, ktorej účelom bolo zvýšenie kvalitybývania osôb v tejto oblasti. Rovnako tak zámerne bolo pri výstavbe tejto obytnej zóny zabezpečené,
aby takéto pozemky, využívané za účelom ihriska alebo bazénu, boli v podielovom spoluvlastníctve
osôb vlastniacich rodinné domy v ich bezprostrednej blízkosti, keď práve tieto osoby môžu uvedené

pozemky na určený účel využívať. Pritom, namiesto pozemku, ktorého využívanie bolo in concreto
povolené na účely ihriska, mohol byť postavený ďalší (siedmy) rodinný dom na E. ulici, obdobne, ako je
už postavených šesť rodinných domov sporových strán. Avšak pri realizácii stavby Kondomíniá K. B., O.
I. - etapa k takémuto využitiu posudzovaného pozemku zámerne nedošlo, naopak, každá zo sporových
strán získala spoluvlastnícky podiel na ňom, aby mohla využívať jeho doplnkovú funkciu, celkom zjavne

za účelom zvýšenia kvality bývania v oblasti. Skutočnosť, že v súčasnosti sa na pozemku nenachádzajú
pôvodné prvky ihriska, resp. že podieloví spoluvlastníci ťažšie nachádzajú zhodu pri jeho využívaní na
tomto zámere a účele pozemku nič nemení. Ako je uvedené vyššie, každý vlastník rodinného domu
v komunite „I“ na E. ulici získava aj spoluvlastnícky podiel na pozemku, preto ako jeho podielový
spoluvlastník je povinný sa podieľať na jeho údržbe a ďalších investíciách. Súd teda v posudzovanom
prípade dospel k záveru, že pozemok bol zámerne ponechaný ako nezastavaný rodinným domom, v

obytnej zóne komunita „I“ na E. ulici plní doplnkovú funkciu a práve za účelom jeho nerušeného užívania
vopred určenými osobami ho tieto - sporové strany - nadobudli do ich podielového spoluvlastníctva.
Existencia podielového spoluvlastníctva vopred určených pozemkov v projekte Kondomíniá K. B., O. I. -
etapa zdôrazňuje jeho komunitný charakter, ktorý bráni tomu, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
k pozemku jeho prikázaním do výlučného vlastníctva jedného z doterajších spoluvlastníkov, alebo

viacerých z nich, alebo jeho predajom. V posudzovanom prípade tak súd zistil existenciu objektívnych
dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré vznikli už pri projektovaní obytnej zóny Kondomíniá K. B.,
O. I. - etapa. Týmito objektívnymi dôvodmi je komunitný charakter celej obytnej zóny, a tiež zámerné
ponechanie určitých pozemkov v tejto obytnej zóne, aby plnili doplnkový účel pre vopred určený okruh
osôb - podielových spoluvlastníkov príslušného pozemku.

28. Ďalej je potrebné uviesť, že žalobcovia sa podaním žaloby v tejto veci domáhali len čiastočného
zrušenia podielového spoluvlastníctva k pozemku a konkrétneho spôsobu vyporiadania, ako to
vylýva z predloženého geometrického plánu. Novovytvorený pozemok by mohli využívať bez
obmedzení ostatných podielových spoluvlastníkov výlučne sami, súčasne by došlo k zmenšeniu výmery

zostávajúceho pozemku na 155 m2. Takýto žalobcami navrhovaný spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k pozemku súd vyhodnotil na ich ťarchu. Podanou žalobou sa totiž
domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva len vo vzťahu k tej časti pozemku, ktorú by nadobudli do
svojho výlučného vlastníctva (bezpodielového spoluivlastníctva manželov), pričom režim podielového
spoluvlastníctva žalovaných ku zvyšnej časti pozemku ich nezaujímal. Súd preto s ohľadom na

žalobcami formulovaný návrh vyporiadania dospel k záveru, že im ide predovšetkým o vyriešenie
sporných užívacích vzťahov, čo aj v zmysle ustálenej judikatúry predstavuje dôvod hodný osobitného
zreteľa, ktorý vyznieva v ich neprospech (pozri R 100/1999 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky). Z vyššie uvedených dôvodov, keď v posudzovanom prípade
z vykonaného dokazovania vyplynula existencia objektívnych dôvodov hodných osobitného zreteľa, a

taktiež aj existencia subjektívnych dôvodov osobitného zreteľa na ťarchu žalobcov, ktoré bránia zrušeniu
a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním pozemku do výlučného vlastníctva niektorého
zo spoluvlastníkov alebo jeho predajom, súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 C.s.p. Žalovaní

bolivtomtokonaníúspešní,súdbyimpretomalvzmysle§256ods.1C.s.p.protižalobcompriznaťnárok
na náhradu trov konania. Pretože žalovaným 1. až 6. a žalovanej 8. žiadne trovy nevznikli, súd im nárok
na ich náhradu z dôvodu procesnej ekonómie (pozri R 72/2018 Zbierky stanovísk Najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov SR) nepriznal. Žalovanej 7. vznikli trovy konania, pretože bola zastúpená advokátom;
súd jej preto vo výroku III. tohto rozsudku priznal proti žalobcom 1. a 2., ako v konaní neúspešnej strane

konania, náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV písomne v troch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti v znení neskorších predpisov.