Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, June 30, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-3S/47/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8022200401
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu

JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX,
bytom D. XXX/XX, E., právne zastúpený: Vojčík & Partners, s.r.o., IČO: 36 866 563, so sídlom
Rázusova 13, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Námestie mieru 3, Prešov, za účasti ďalšieho účastníka: A. F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX,
E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP6-2022/004840-01-LIM zo dňa
30.05.2022 takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t a správnu žalobu.

II. Žalobcovi a žalovanému n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

III. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli
v súvislosti s plnením povinností, ktoré mu súd uložil.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-

OOP6-2022/004840-01-LIM zo dňa 30.05.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný
zamietol odvolanie žalobcu a ďalšieho účastníka konania a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu
Prešov, pozemkového a lesného odboru č. OU-PO-PLO1-2021/001676-025 zo dňa 21.07.2021 (ďalej
aj „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“ a „správny orgán prvého stupňa“), ktorým rozhodol
správny orgán prvého stupňa nasledovne (doslovne citované):

„podľa § 5 ods. 2 reštitučného zákona [pozn. správneho súdu týmto sa odkazuje na zákon č. 503/2003

Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v
znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „reštitučný zákon“)] sa žiadateľovi
označenému ako F. G., C. XX, E. + členom spoločenstva označením Urbársky gazdovia Orkucany,
Mudroňova 14, Sabinov nenavracia vlastníctvo ani nepriznáva právo na náhradu za pozemky bližšie
špecifikované pod bodmi 1) až 5) reštitučnej žiadosti z 30.12.2024 v katastrálnom území H. z dôvodu
nesplnenia podmienky oprávnenej osoby stanovenej v § 2 reštitučného zákona spôsobom upraveným

v § 37 ods. 2 zákona [pozn. správneho súdu týmto sa odkazuje na zákon č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 330/1991
Zb. “)], teda z dôvodu neuplatnenia reštitučného nároku členmi spoločenstva označením Urbárskygazdovia Orkucany, C. XX, E. prostredníctvom určeného spoločného zástupcu (spoločných zástupcov)
na uplatnenie reštitučného nároku.“

2. Ďalší účastník žiadosťou zo dňa 30.12.2024 označenou ako: „Žiadosť o poskytnutie reštitučných
nárokov podľa zákona 503/2003 Z.z.“ požiadal o navrátenie vlastníctva k pozemkom vymedzeným
v bodoch 1) až 5) tejto žiadosti (ďalej aj „reštitučná žiadosť“, administratívny spis, č.l. 1).

3.ObvodnýpozemkovýúradvPrešoveč.OPÚ-2005/02380-2výzvouzodňa11.08.2005vyzvalďalšieho

účastníka na odstránenie nedostatkov reštitučnej žiadosti [vrátane preukázania splnomocnenia na
podanie žiadosti, pokiaľ žiadosť nebola podaná oprávnenou osobou] a zároveň svojim rozhodnutím
č. OPU-2005/02380-2 zo dňa 11.08.2005 prerušil konanie do odstránenia nedostatkov podania
(administratívny spis, č.l. 2).

4. Dňa 01.07.2011 bolo s ďalším účastníkom vykonané ústne pojednávanie vo veci objasnenie

reštitučnej žiadosti. Na tomto ústnom pojednávaní účastník konania sa vyjadril (doslovne citované zo
zápisnice) „že do dvoch týždňov sa ozve a rozhodne vo veci či bude v konaní ďalej konať alebo zoberie
podanie späť“ (zápisnica z ústneho pojednávania zo dňa 01.07.2011, s. 1, administratívny spis, č.l. 9)

5. Písomným podaním zo dňa 22.09.2012 (administratívny spis, č.l. 11) ďalší účastník predložil do

administratívneho konania nasledovné dokumenty:

- krátka informácia zo dňa 30.07.2004,
- zápisnica z ustanovujúcej schôdze Urbárski Gazdovia Orkucany zo dňa 17.09.2004 [týkajúca sa
schôdze, ktorá sa mala uskutočniť 17.09.2004 o 18:00 hod v kultúrnom dome Orkucany] (ďalej aj

„zápisnica z ustanovujúcej schôdze zo dňa 17.09.2004“, administratívny spis, č.l. 13),
- správa mandátovej komisie zo zakladajúcej schôdze spoločnosti Urbariát Orkucany konanej dňa
17. septembra 2004 z o dňa 17.09.2004 (ďalej aj „správa mandátovej komisie zo dňa 17.09.2004“,
administratívny spis, č.l. 14),
- správa volebnej komisie zo zakladajúcej schôdze spoločnosti Urbariát Orkucany konanej dňa

17. septembra 2004 z o dňa 17.09.2004 (ďalej ak „správa volebnej komisie zo dňa 17.09.2004“,
administratívny spis, č.l. 15),
- uznesenie zo zakladajúcej schôdze Urbárskej spoločnosti Orkucany konanej dňa 17 septembra 2004
v Orkucanoch (ďalej aj „uznesenie zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004“, administratívny spis,
č.l. 16),

- uznesenie z prvej výborovej schôdze spoločnosti Urbárski gazdovia obce Orkucany konanej dňa 12.
novembra2004(ďalejaj„uznesenievýborovejschôdzezodňa12.11.2004“,administratívnyspis,č.l.17),
- uznesenie z druhej výborovej schôdze spoločnosti Urbárski gazdovia obce Orkucany konanej dňa 21.
decembra 2004 (ďalej aj „uznesenie výborovej schôdze zo dňa 21.12.2004“, administratívny spis, č.l.
18),

6. Obvodný pozemkový úrad Prešov rozhodnutím č. OPÚ-2012/956-4/SM zo dňa 15.10.2012
(administratívny spis, č.l. 20) opätovne administratívne konanie prerušil a vyzval ďalšieho účastníka na
odstránenie vád reštitučnej žiadosti.

7. Písomným podaním označeným ako Odstránenie nedostatkov podania zo dňa 21.11.2012
(administratívny spis, č.l. 23) oznámil ďalší účastník konania, že:

- označení vlastníci a ich právni nástupcovia podpísali plnomocenstvo udelené v prospech žalobcu,
aby ich žalobca zastupoval v administratívnom konaní [prílohou podania bolo viacero písomných

plnomocenstiev udelených na zastupovanie „pred Obvodným pozemkovým úradom v Prešove“, na
ktorýchbolipodpisysplnomocniteľovdatovanévmesiacinovember2012(ďalejaj„plnomocenstvázroku
2012“)],
- zoznam podielových spoluvlastníkov a ich právnych nástupcov, za ktorých mala byť uplatnená
reštitučná žiadosť [vrátane žalobcu pod poradovým číslom 36.] a čestné vyhlásenia, v ktorých uviedli,

že sú právnymi nástupcami po oprávnených osobách,
-čestnévyhláseniežalobcuzodňa22.11.2012otom,ževoveciuplatnenéhoreštitučnéhonárokunebola
vyplatená žiadna finančná náhrada podielovým spoluvlastníkom8. Súčasťou administratívneho spisu je taktiež kópia plnomocenstva udeleného ďalším účastníkom pre
žalobcu vo veci reštitučnej žiadosti zo dňa 26.09.2007 (administratívny spis, č.l. 309).

9. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor rozhodnutím č. OU-PO-PLO 2013/530-1/SM zo
dňa 12.11.2013 zastavil konanie z dôvodu podľa § 30 ods. 1 písm. e) zákona č. 71/1967 Zb. o
správnomkonaní(správnyporiadok)vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejaj„správnyporiadok“)[Správny
orgán konanie zastaví, ak zistí, že nie je príslušným na konanie a vec nemožno postúpiť príslušnému
orgánu]. Dôvodom tohto záveru malo byť to, že vo veci nebol preukázaný reštitučný titul podľa§ 3

reštitučného zákona (administratívny spis, č.l. 298). Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov
svojim rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2014/02977-LIM zo dňa 05.03.2014 zamietol odvolanie žalobcu
voči tomuto rozhodnutiu a rozhodnutie potvrdil (administratívny spis, č.l. 461). Tieto rozhodnutia
boli zrušené rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. 5S/44/2014-131 zo dňa 27.02.2019 a vec
bola vrátená Okresnému úradu Prešov, Pozemkový a lesný odbor na ďalšie konanie (ďalej aj
„rozsudok č.k. 5S/44/2014-131 zo dňa 27.02.2019“, administratívny spis, č.l. 477). V tomto rozsudku

sa okrem iného uvádza (doslovne citované): „V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného
a prvostupňového orgánu absentuje ako sa správne orgány vyrovnali a ako právne uzavreli uplatnenie
nároku oprávnených osôb, .t.j či žiadosť podali oprávnené osoby, prípadne ich splnomocnený zástupca,
ktorého splnomocnenie spĺňa zákonné podmienky.“ (rozsudok č.k. 5S/44/2014-131 zo dňa 27.02.2019,
ods. 64).

10. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor vykonal so žalobcom ústne pojednávanie dňa
27.02.2020, na ktorom okrem iného uviedol žalobca (doslovne citované): „(...) pri reštitučnej žiadosti
z 30.12.2004 chýba menný zoznam reštituentov, ktorý bol v prílohe pripojený a na žiadosti je
„zabielený“ (v pravom hornom rohu žiadosti)“ (zápisnica Okresného úradu Prešov, pozemkový a lesný

odbor č. OU-PO-PLO1-2020/010629-003/HM zo dňa 27.02.2020, administratívny spis, č.l. 489).

11. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor svojim rozhodnutím č. OU-PO-
PLO1-2020/010629-016 zo dňa 17.06.2020 prerušil administratívne konanie a vyzval na odstránenie
nedostatkov reštitučnej žiadosti predložením listiny, ktorou právny nástupcovia pôvodných gazdov

označených ako „Urbársky gazdovia obce Orkucany“ určili ďalšieho účastníka konania ako spoločného
zástupcu na uplatňovanie reštitučného nároku (administratívny spis, č.l. 523).

12.Žalobcaaďalšíúčastníkkonaniapredložilidoadministratívnehokonaniapísomnépodanieoznačené
ako „Odstránenie nedostatkov reštitučnej žiadosti“ zo dňa 20.07.2020 (ďalej aj „písomné podanie zo

dňa 20.07.2020“). V tomto podaní uviedli, že požadované údaje boli súčasťou reštitučnej žiadosti,
pričom prílohu reštitučnej žiadosti mal tvoriť: menný zoznam gazdovských usadlostí z roku 1958, vrátane
domnelých vlastníkov ku každej gazdovskej usadlosti; splnomocnenie vrátane súhlasu na zastupovanie
domnelých vlastníkov, ktorý bol podpísaný domnelými vlastníkmi. Ďalej v tomto podaní uviedli (doslovne
citované): „Je pre nás nepochopiteľné, že tento k žiadosti priložený dokument sa zo spisu „stratil“

a na originály reštitučnej žiadosti uvedený text o prílohe „menný zoznam“ je vybielený opravným
lakom“ (administratívny spis, č.l. 529). Prílohu písomného podania zo dňa 20.07.2020 tvorili čestné
vyhlásenia domnelých vlastníkov pôvodných gazdovských usadlostí a ich právnych nástupcov. Jedná
sa o čestné vyhlásenia s totožným textom, v ktorých je uvedené: „týmto vyhlasujem, že koncom roku
2004 som podpísal zoznam reštituentov, ktorého súčasťou bolo splnomocnenie vtedajšieho predsedu

prípravného výboru A. F. G. (...) na podanie žiadosti o reštitúciu.“ [podpisy na čestných vyhláseniach sú
datované do obdobia júl 2020 (ďalej aj „čestné vyhlásenia“), administratívny spis, č.l. 553 a nasl.].

13. Okresný úrad Prešov, pozemkový a lesný odbor písomným úkonom označeným ako
„Upovedomenie“ č. OU-PO-PLO1-2021/001676-021 zo dňa 21.04.2021 (ďalej aj „upovedomenie zo dňa

21.04.2021 ) oznámil žalobcovi a ďalšiemu účastníkovi, že pod (doslovne citované): „(...)vybieleným
textom sa nachádza pravdepodobne text „urbársky gazdovia(celkom dobre čitateľný) a nie text „menný
zoznam“.“ Zároveň ich vyzval ,aby sa vyjadrili k tomu, že v administratívnom spise sa nenachádzajú
splnomocnenia pre ďalšieho účastníka konania, ich predloženie nie je uvedené ani na podacej pečiatke
reštitučnej žiadosti a ani neboli neskôr do konania predložené, pričom správny orgán neeviduje ich

stratu. Zároveň z reštitučnej žiadosti vyplýva, že túto podal ďalší účastník konania na základe uznesenia
zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004. Toto uznesenie neuvádza okruh osôb, ktoré sa považujú
za Urbárskych gazdov obce Orkucany, pričom takýto zoznam splnomocňujúcich osôb netvoril prílohu
žiadneho podania vo veci (administratívny spis, č.l. 603).14. Pri nazretí do administratívneho spisu dňa 11.05.2021 predložil ďalší účastník do administratívneho
konanianímpodpísanúlistinu,vktorejuviedol,žepousmernenípracovníkomObvodnéhopozemkového

úradu v Prešove mal opraviť a dopísať na reštitučnú žiadosť text: „Jaroslav Hanely Mudroňova 14
Sabinov + priložený zoznam“ a zároveň na zoznam mal dopísať: „Zoznam ľudí žiadajúcich reštitúciu
podľa zákona 503/2003 zastupujúcich A. G.“ (administratívny spis, č.l. 608).

15. Žalobca predložil do konania vyjadrenie k upovedomeniu zo dňa 13.05.2021,v ktorom okrem iného

uviedol (doslovne citované): „Podľa nášho názoru je irelevantné či na reštitučnej žiadosti je vybielený
text „menný zoznam“ alebo text „urbársky gazdovia“ v oboch prípadoch ide o identifikáciu rovnakých
osôb, ktoré žiadajú o reštitúciu. Z procesného hľadiska je dôležitá skutočnosť, že táto príloha sa na
správnom orgáne zo spisu stratila“ (administratívny spis, č.l. 609). Zároveň žalobca predložil do konania
taktiež doplnenie k tomuto vyjadreniu zo dňa 08.06.2021, v ktorom uviedol, že počas celého reštitučného
konania vždy doplnil požadované doklady do administratívneho konania (administratívny spis, č.l. 610).

16. Následne o reštitučnej žiadosti rozhodol správny orgán prvého stupňa svojim rozhodnutím, tak ako
je uvedené vyššie. Podľa správneho orgánu prvého stupňa vo veci nebolo preukázané, že ďalší účastník
konania podal žiadosť ako spoločný zástupca oprávnených osôb. Vo veci nebolo preukázané, že došlo
k strate zoznamu oprávnených osôb obsahujúceho plnomocenstvo pre ďalšieho účastníka konania,

pričom žalobca a ani ďalší účastník konania takúto listinu ani dodatočne počas administratívneho
konania nepredložili. Takýto nedostatok reštitučnej žiadosti spočívajúci v nepreukázaní oprávnenia
ďalšieho účastníka konať ako spoločný zástupca oprávnených osôb nebol ani na výzvu odstránený.
Na základe uvedeného správny orgán prvého stupňa žiadateľom nenavrátil vlastníctvo ani nepriznal
právo na náhradu za pozemky bližšie špecifikované pod bodmi 1) až 5) reštitučnej žiadosti z 30.12.2024

v katastrálnom území H..

17. O odvolaní žalobcu voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. V napadnutom rozhodnutí sa žalovaný stotožnil
so závermi rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa.

18. Žalobca v správnej žalobe namietal: (i) na začiatku administratívneho konania [počas prvých 8 rokov
od podania reštitučnej žiadosti] nespochybnil oprávnenie žalobcu alebo ďalšieho účastníka konať v ich
mene, (ii) ďalší účastník konania bol splnomocnený na zastupovanie oprávnených osôb písomnými
plnomocenstvami priloženými k reštitučnej žiadosti, ktoré sa z administratívneho spisu [spoločne

s ďalšími listinami] stratili, (iii) predloženie menného zoznamu oprávnených osôb vyplýva z vybieleného
textu reštitučnej žiadosti, (iv) podacia pečiatka na žiadosti je neúplná, (v) udelenie plnomocenstva
pre ďalšieho účastníka bolo vo veci preukázané na základe čestných vyhlásení predložených do
administratívneho konania, (vi) do administratívneho konania boli predložené taktiež plnomocenstvá
z roku 2012 a čestné vyhlásenia, ktoré preukazujú vôľu podpísaných osôb dodatočne schváliť podanie

reštitučnej žiadosti, (vii) udelenie príslušných plnomocenstiev je možné taktiež považovať za dodatočné
schválenie podania reštitučnej žiadosti oprávnenými osobami s účinkami ex tunc (od počiatku) ku
dňu podania reštitučnej žiadosti, (viii) vzhľadom na dĺžku trvania reštitučného konania [ktoré začalo
v roku 2024] nemožno v súčasnosti požadovať od žalobcu predloženie pôvodných plnomocenstiev,
(ix) rozhodnutie žalovaného je v rozpore s požiadavkou, aby sa pri aplikácii reštitučných zákonov

postupovalo citlivo vzhľadom k tomu, že majú slúžiť na zmiernenie majetkových a iných krívd, (x)
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, keďže neuvádza ako sa žalovaný vysporiadal
s námietkami žalobcu týkajúcimi sa uplatnenia reštitučnej žiadosti oprávnenými osobami, (xi) žalobca
poukázal na to, že nedošlo k riadnemu zisteniu skutkového stavu, keďže žalovaný vychádzal iba
z vlastnej premisy o nepravdepodobnosti doloženia zoznamu osôb (správna žaloba, ods. 35 - 37), (xii)

odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa si odporuje vzhľadom na závery uvedené
v poslednom odseku na strane 13 [príslušný odsek je citovaný žalobcom v ods. 40 správnej žaloby],
(xiii) rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo vydané na základe nesprávneho zákonného
ustanovenia, keďže vo svojom výroku odkazuje na § 5 ods. 2 reštitučného zákona, ktorý upravuje iba
rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku, čím bola odňatá žalobcovi možnosť zúčastniť sa na

konaní.

19. Žalovaný vo veci uviedol, že predloženie požadovaných dokladov nebolo preukázané, pričom túto
skutočnosť začal tvrdiť žalobca až v roku 2013. Zároveň žalovaný poukázal na závery napadnutéhorozhodnutia a uviedol, že toto rozhodnutie je zákonné a správne. Žalovaný preto navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú (vyjadrenie žalovaný zo dňa 02.03.2023). Žalobca uviedol, že žalovaný
neuviedol žiadnu relevantnú argumentáciu, ktorou by vyvrátil podstatný obsah žaloby. Žalobca zotrval

na tom, že sa žalovaný riadne nevysporiadal so svojim pochybením, a to stratou zoznamu reštituentov
z administratívneho spisu (vyjadrenie žalobcu zo dňa 07.09.2023).

20. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 30.06.2025, na ktoré sa dostavili žalobca, PZ
žalobcu, žalovaný a ďalší účastník konania. Títo vo svojich prednesoch zotrvali na svojich písomných

podaniach vo veci. Žalobca a ďalší účastník konania uviedli, že pri podaní reštitučnej žiadosti konal
ďalší účastník konania ako splnomocnený zástupca oprávnených osôb. Na tomto pojednávaní vyhlásil
správny súd tento rozsudok, ktorým rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku vyššie.

II.

Vybrané ustanovenia právnych predpisov

21. Podľa § 2 reštitučného zákona Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže
uplatniť oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a
ktorej pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára

1990 (ďalej len „rozhodujúce obdobie“) spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

22. Podľa § 5 ods. 1 reštitučného zákona Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť
oprávnená osoba do 31. decembra 2004 na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila
pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

23. Podľa § 37 ods.1 zákona č. 330/1991 Zb. Spoluvlastníckymi podielmi, ktoré sa majú vydať
podľa osobitného predpisu alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, sa rozumejú aj užívacie podiely
alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych
pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov.

Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť, považujú sa ich podiely za rovnaké. Nie je prekážkou
vydania pozemku, ak je zastavaný stavbou vo vlastníctve oprávnenej osoby; v týchto prípadoch na
poskytnutie náhrady platia všeobecné predpisy.

24. Podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. Na uplatňovanie nároku na vydanie nehnuteľnosti

a nárokov vyplývajúcich zo spoluvlastníctva v pozemkových úpravách určia oprávnené osoby
(spoluvlastníci) spoločného zástupcu (spoločných zástupcov) a spôsob jeho konania; na to je potrebný
súhlas majiteľov väčšiny podielov.

25. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) Správny orgán môže namiesto dôkazu pripustiť
čestné vyhlásenie účastníka konania, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 39 ods. 2 správneho poriadku Čestné vyhlásenie správny orgán nepripustí, ak tomu
bráni všeobecný záujem alebo ak by tým bola porušená rovnosť medzi účastníkmi konania. Čestným

vyhlásením nemožno nahradiť znalecký posudok.

27. Podľa § 33 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej aj „Občiansky zákonník“) Ak splnomocnenec pri konaní prekročil svoje oprávnenie konať za
splnomocniteľa alebo ak niekto koná za iného bez plnomocenstva, je z tohto konania zaviazaný sám,

ibaže ten, za koho sa konalo, právny úkon dodatočne bez zbytočného odkladu schváli. Ak splnomocniteľ
neschváli prekročenie plnomocenstva alebo konanie bez plnomocenstva, môže osoba, s ktorou sa
konalo, od splnomocnenca požadovať buď splnenie záväzku, alebo náhradu škody spôsobenej jeho
konaním.

III.
Posúdenie správnym súdom28. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa, konaním ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym
spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.

29. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že ďalší účastník bol vyzvaný na odstránenie
nedostatkov reštitučnej žiadosti [vrátane nedostatkov týkajúcich sa listín preukazujúcich postavenie
ďalšieho účastníka ako spoločného zástupcu] už pri prerušení administratívneho konania rozhodnutím
č. OPU-2005/02380-2 zo dňa 11.08.2005 a taktiež opakovane pri prerušení administratívneho konania

rozhodnutím č. OPÚ-2012/956-4/SM zo dňa 15.10.2012 [v bode 1. príslušného rozhodnutia, bol ďalší
účastník vyzvaný preukázať splnomocnenie udelené osobami, za ktoré mal byť uplatnený reštitučný
nárok]. Na zhodnú skutočnosť poukázal taktiež žalovaný a správny orgán prvého stupňa vo svojich
rozhodnutiach(rozhodnutiesprávnehoorgánuprvéhostupňas.12,napadnutérozhodnutie,s.10).Tento
žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.

30. K žalobnému bodu (ii) až (iv) správny súd uvádza, že žalobca nepreukázal stratu splnomocnení
udelených osobami, ktoré neskôr označil v zozname predloženom do administratívneho konania ako
oprávnené osoby [podľa listiny označenej ako: „Zoznam osôb k žiadosti o reštitučné konanie podané
dňa 30.12.2004, vrátane pôvodných vlastníkov v r. 1958“, administratívny spis, č.l. 24]. Podacia pečiatka
žiaden údaj o prílohách reštitučnej žiadosti neobsahuje. Zároveň je však pravdou, že príslušné políčko

podacej pečiatky nie je vyplnené. Z uvedeného dôvodu sa žalobca domnieva, že je podacia pečiatka
neúplná. Podľa názoru správneho súdu je nutné uvedenú skutočnosť vykladať v kontexte ďalších
dôkazov tejto veci. Tak ako to bolo uvedené vyššie ďalší účastník konania bol opakovane vyzvaný
na predloženie príslušných dokladov [zoznamu oprávnených osôb vrátane príloh preukazujúcich
jeho oprávnenie konať za tieto osoby]. Ďalší účastník na tieto výzvy vôbec nenamietal, že tento

zoznam už mal byť k reštitučnej žiadosti priložený [a to ani v rámci ústneho pojednávania, ktoré bolo
vykonané s ďalším účastníkom dňa 01.07.2011]. V tomto svetle teda obstojí záver o tom, že verzia
o predložení uvedených listinných podkladov bola formulovaná žalobcom až dodatočne v neskoršom
štádiu administratívneho konania (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa s. 12, napadnuté
rozhodnutie, s. 10).

31. Žalobca ďalej poukazoval na to, že predloženie tohto zoznamu oprávnených osôb [obsahujúcich
príslušné plnomocenstvá] vyplýva zo zabieleného textu na reštitučnej žiadosti v znení „menný zoznam“.
Po tom, čo bol správnym orgánom prvého stupňa žalobca upozornený na to, že pod vybielenou časťou
reštitučnej žiadosti sa pravdepodobne nachádza čitateľný text „urbársky gazdovia“, tak žalobca zmenil

toto tvrdenie, a uviedol, že na označení nezáleží, keďže sa má jednať o identifikáciu rovnakých osôb.
Podľa názoru správneho súdu nie je takéto rozlíšenie irelevantné, tak ako to tvrdil žalobca. Reštitučná
žiadosť v hornej časti [indikujúcej hlavičku tejto žiadosti a nie časť prílohy] uvádza meno ďalšieho
účastníka, za ktorým nasleduje znamienko + vybielený text [o ktorom správny orgán prvého stupňa
uzavrel, že sa jedná o text „urbársky gazdovia“] a v ďalšom riadku je napísaný text (doslova citované):

„Urbársky gazdovia Orkucany, C. XX, E.“. Podľa správneho súdu sa teda zabielený text mal vzťahovať
na označenie osôb pod názvom „Urbársky gazdovia Orkucany“ [tak ako bol tento dopísaný do riadku
pod vybieleným textom]. Správny súd preto súhlasil so záverom správneho orgánu prvého stupňa, že
označenie „urbársky gazdovia“ v tomto kontexte označuje okruh osôb, za ktoré mala byť reštitučná
žiadosť podaná a nie je ho možné bez ďalšieho považovať za označenie prílohy reštitučnej žiadosti.

(zhodne rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 12). Taktiež správny súd súhlasí s tým, že
zmena v tvrdení žalobcu o tom, aký text sa nachádza pod zabielenou časťou reštitučnej žiadosti oslabuje
hodnovernosť tohto tvrdenia (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 12).

32. V neposlednom rade je nutné poukázať na to, že ďalší účastník v texte reštitučnej žiadosti uviedol,

že (doslovne citované) „Na základ uznesenia ustanovujúcej schôdze urbariátu zo dňa 17.09.2004
Vás žiadame o poskytnutie reštitučných náhrad podľa zákona 503/2003 Z.z.“ Ďalší účastník teda
výslovne uviedol, že konal na základe uznesenia zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004, a nie
na základe plnomocenstiev udelených oprávnenými osobami. Táto časť reštitučnej žiadosti teda taktiež
vedie k záveru, že svoje oprávnenie konať za dotknutých spoluvlastníkov odvodzoval ďalší účastník

od uznesenia zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004 [k uvedeným listinám sa bližšie správny súd
vyjadrí pri žalobnom bode (ix)].33. Za povšimnutie taktiež stojí to, že síce ďalší účastník predložil so svojim podaním zo dňa
21.11.2012 listinu označenú ako „Zoznam osôb k žiadosti o reštitučné konanie podané dňa 30.12.2004,
vrátane pôvodných vlastníkov v r. 1958“ (administratívny spis, č.l. 24), avšak takáto listina udelenie

plnomocenstva pre ďalšieho účastníka týmito osobami neobsahuje [obsahuje iba čestné vyhlásenia
o tom, že tieto osoby sa považujú za právnych nástupcov po zomrelých pôvodných vlastníkoch]. Žalobca
ani neskôr do administratívneho konania takéto plnomocenstvá nepredložil.

34. Podľa názoru správneho súdu záver žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa o nepredložení

príslušných plnomocenstiev k reštitučnej žiadosti vyplýva z pádnych a presvedčivých dôvodov.
Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia v tejto časti rešpektuje požiadavku podľa § 34 ods. 5 správneho
poriadku [podľa ktorého Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.]. Správny súd preto považoval tieto žalobné body za
nedôvodné.

35. V žalobnom bode (v) žalobca poukazoval na to, že udelenie príslušných plnomocenstiev žalobca
preukazoval taktiež na základe súboru čestných vyhlásení, ktoré predložil do administratívneho konania
spoločne so svojim podaním zo dňa 20.07.2020. Napriek tomu, že sa jednalo o reštitučnú vec, tieto
čestné vyhlásenia sa nevzťahovali k objasneniu určitej historickej krivdy, ale vzťahovali sa k procesným
otázkam administratívneho konania. Z uvedeného vyplýva, že na posúdenie týchto čestných vyhlásení

možno v plnom rozsahu vzťahovať režim upravený v § 39 ods. 1 správneho poriadku. Spadalo do
diskrečnej právomoci správneho orgánu prvého stupňa, aby rozhodol, či tieto čestné vyhlásenia pripustí
[uvedené vyplýva z použitého slovného spojenia „môže“ v § 39 ods. 1 správneho poriadku]. Správny
orgán prvého stupňa uviedol, že dôvodom nepripustenia čestných vyhlásení bol systematický vzťah §
39 správneho poriadku k reštitučnému zákonu. Z reštitučného zákona podľa správneho orgánu prvého

stupňa vyplýva výslovná požiadavka na uplatnenie reštitučnej žiadosti oprávnenou osobou [alebo riadne
ustanoveným zástupcom dotknutých spoluvlastníkov], ktorá je zostrená preklúziou práva na uplatnenie
reštitučného nároku [§ 5 ods. 1 reštitučného zákona] (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa,
s. 11). Preto za týchto okolností nebolo možné nahradiť čestnými vyhláseniami listiny preukazujúce
oprávnenie ďalšieho účastníka konať ako spoločný zástupca. Ďalej správny orgán poukázal na vzťah

§ 39 k § 17 správneho poriadku, ktorý pri zastúpení umožňuje upustiť od preukazu plnomocenstvom
iba v nepochybných prípadoch (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 12). V danej veci sa
však podľa správneho orgánu prvého stupňa nejednalo o nepochybný prípad aj s poukazom na úmrtie
niektorých z dotknutých vlastníkov [ktoré mali pôvodne udeliť plnomocenstvo ďalšiemu účastníkovi].
Podľanázorusprávnehosúduvyššieuvedenédôvodysúrelevantnéamožnoichpodradiťpodvylučujúci

dôvod podľa § 39 ods. 2 správneho poriadku [teda, že pripusteniu týchto čestných vyhlásení bránil
verejný záujem chrániaci riadne uplatnenie reštitučných nárokov do uplynutia lehoty podľa § 5 ods. 1
reštitučného zákona]. Podľa názoru správneho súdu správny orgán prvého stupňa nevybočil z medzí
a hľadísk ustanovených v § 39 správneho poriadku tým, keď nepripustil príslušné čestné vyhlásenia.
Správny súd preto vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný.

36. Pre úplnosť správny súd dodáva, že osobitým predpisom v zmysle § 37 ods. 1 zákona č. 330/1991
Zb., je aj reštitučný zákon. Z uvedeného dôvodu je § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb. v pomere
špeciality k § 17 ods. 3 správneho poriadku [ktorý sa vzťahoval na administratívne konanie podľa
§ 5 ods. 3 reštitučného zákona]. Keďže pri konaní o reštitučnom nároku sa obligatórne skúma jeho

včasné uplatnenie oprávnenou osobou, potom podľa názoru správneho súdu nemožno v žiadnom
[eventuálne ani nepochybnom] prípade upustiť od preukázania oprávnenia spoločného zástupcu konať
za dotknutých spoluvlastníkov.

37. K žalobným bodom (vi) a (vii) správny súd uvádza, že plnomocenstvá z roku 2012 boli udelené

pre žalobcu a nie pre ďalšieho účastníka konania, ktorý podal reštitučnú žiadosť. Zároveň tieto
plnomocenstvá boli udelené až po podaní reštitučnej žiadosti. Tieto plnomocenstvá teda nepreukazujú
oprávnenie ďalšieho účastníka konania konať za spoluvlastníkov vo veci podania reštitučnej žiadosti.

38. Žalobca prezentoval právny názor, že udelenie plnomocenstiev z roku 2012 a čestných vyhlásení by

malo byť považované za dodatočné schválenie podania reštitučnej žiadosti tam podpísanými osobami.

39. Správny orgán prvého stupňa vo vzťahu k predloženým plnomocenstvám z roku 2012 poukázal na
nejasný postup ohľadom predložených plnomocenstiev [vzhľadom na plnomocenstvo udelené ďalšímúčastníkom pre žalobcu vo veci reštitučnej žiadosti zo dňa 26.09.2007 ako aj na to, že žiadne
z plnomocenstiev neobsahuje odkaz na § 33a ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorý by umožňoval
oprávnenie splnomocnenca udeliť plnomocenstvo inej osobe] (rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa, s. 14).

40. K uvedenému je potrebné taktiež dodať, že udelenie plnomocenstiev z roku 2012 nemožno
považovať za dodatočné schválenie podania reštitučnej žiadosti ďalším účastníkom už len z dôvodu, že
plnomocenstvá boli udelené pre žalobcu a nie pre ďalšieho účastníka, ktorý podal reštitučnú žiadosť.

Tieto plnomocenstvá z roku 2012 splnomocňujúce žalobcu teda nemajú adresný charakter vo vzťahu
ku konaniu ďalšieho účastníka konania. Preto nemôžu byť považované za prejav vôle, ktorým dotknutí
vlastníci takéto podanie reštitučnej žiadosti dodatočne schválili.

41. Zároveň plnomocenstvá z roku 2012 [ako aj čestné vyhlásenia] nevyjadrujú jednoznačný prejav
vôle schvaľujúci podanie reštitučnej žiadosti ďalším účastníkom konania v roku 2004 [plnomocenstvá

z roku 2012 splnomocňujú žalobcu na tam vymedzené konanie a čestné vyhlásenia iba deklarujú
predchádzajúce udelenie plnomocenstva, čo je v rozpore s prejavom vôle schvaľujúcim úkon urobený
osobou bez splnomocnenia]. Taktiež vo veci nebolo preukázané, že dodatočné schválenie konania
ďalšieho účastníka bez prípadného plnomocenstva [či už na základe plnomocenstiev z roku 2012
alebo čestných vyhlásení] by bolo dotknutými vlastníkmi urobené bez zbytočného odkladu [§ 33 ods.

2 Občianskeho zákonníka].

42. Zároveň podľa názoru správneho súdu je § 5 ods. 1 reštitučného zákona k § 33 ods. 2 Občianskeho
zákonníka vo vzťahu špeciality. Pokiaľ došlo k zániku práva na uplatnenie reštitučného nároku podľa
§ 5 ods. 1 reštitučného zákona, takýto zánik práva konzumuje oprávnenie na dodatočné schválenie

podania reštitučnej žiadosti osobou bez plnomocenstva podľa § 33 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Opačný výklad by úplne poprel význam § 5 ods. 1 reštitučného zákona. Súdom akceptovaný výklad sa
opiera taktiež o ratio legis príslušného ustanovenia, keďže predpokladom dodatočného schválenia podľa
§ 33 ods. 2 Občianskeho zákona je to, aby schválený úkon najprv urobila osoba konajúca nad rámec
oprávnenia konať za splnomocniteľa alebo bez plnomocenstva. Znenie § 5 ods. 1 reštitučného zákona

je však jednoznačné v tom, že do 31.12.2014 si musela reštitučný nárok uplatniť oprávnená osoba,
inak neuplatnením práva v lehote právo zaniklo. Preto pokiaľ reštitučnú žiadosť do 31.12.2014 nepodala
oprávnená osoba alebo spoločný zástupca oprávnených osôb, tak reštitučné právo zaniklo. Uvedené
teda bráni dodatočnému schváleniu takéhoto konania keďže zanikol predmet vo forme príslušného
reštitučného právo, na ktoré by sa malo toto dodatočné schválenie vzťahovať.

43. I keď právne posúdenie správnym orgánom prvého stupňa malo iba čiastočný dotyk vo vzťahu
k relevantným právnym otázkam tohto žalobného bodu, tak ho vyhodnotil správny súd z vecného
hľadiska za správne a z hľadiska určitosti v minimálnej miere za dostatočné. Správny súd preto tento
žalobný bod nepovažoval za dôvodný.

44. K žalobnému bodu (viii) správny súd uvádza, že samotná dĺžka reštitučného konania neoslabuje
zákonné podmienky týkajúce sa preukázania predpokladov uplatneného reštitučného nároku [vrátane
predpokladov týkajúcich sa oprávnenia spoločného zástupcu konať vo veci]. Zároveň nemožno sa
odvolávať na dĺžku konania ako na prekážku splnenia povinnosti, ktorú bol povinný splniť žalobca už od

počiatku tohto konania riadnym podaním reštitučnej žiadosti. Tento žalobný bod nepovažoval správny
súd za dôvodný.

45. K žalobnému bodu (ix) správny súd uvádza, že možno súhlasiť s tým, že pri náprave historických
krívd je potrebné postupovať so zvýšenou citlivosťou a nie formalistickým spôsobom. Avšak zároveň

platí, že takúto nápravu krívd je možné uskutočniť iba postupmi stanovenými zákonným rámcom
pozitívneho práva. Takýto citlivý postup v reštitučnej veci teda neznamená, že možno ignorovať niektorú
z explicitne vymedzených zákonných podmienok pre uplatnenie reštitučného nároku. Jednalo by sa
o falošnú spravodlivosť pokiaľ by takáto „spravodlivosť“ nebola výsledkom zákonného administratívneho
konania. Taktiež v reštitučných konaniach platí zásada vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým).

Z uvedeného dôvodu mohli a mali dotknuté osoby postupovať takým spôsobom, aby zabezpečili včasné
podanie reštitučnej žiadosti riadne zvoleným spoločným zástupcom. V uvedenom postupe im nebránila
žiadna okolnosť, ktorá by mala charakter historickej krivdy.46. Správny orgán prvého stupňa vo svojom rozhodnutí popísal dôvody, pre ktoré listiny predložené
ďalším účastníkom do administratívneho konania [uznesenie zo zakladajúcej schôdze zo dňa
17.09.2004] nepostačujú na preukázanie jeho oprávnenia konať ako spoločný zástupca označených

vlastníkov (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 13). Správny súd v tejto súvislosti
poukazuje na to, že ďalší účastník nepredložil do administratívneho konania prezenčnú listinu
z ustanovujúcej schôdze Urbárski Gazdovia Orkucany zo dňa 17.09.2004 [napriek tomu, že
táto prezenčná listina mala tvoriť prílohu zápisnice z tejto schôdze, ktorú žalobca predložil do
administratívneho konania, tak ako je to uvedené v tejto zápisnici: „(...) prezenčnú listinu prikladáme

k zápisnici“] (zápisnica z ustanovujúcej schôdze zo dňa 17.09.2004, administratívny spis, č.l. 13).
Z uvedeného dôvodu predložené listiny neumožňovali overiť, či uznesenie zo zakladajúcej schôdze zo
dňa 17.09.2004 prijalo kvórum, ktoré je vyžadované podľa § 37 ods. 2 zákona č. 330/1991 Zb.

47. Uvedený nedostatok neodstránila ani správa mandátovej komisie zo dňa 17.09.2004, keďže
jeho pravdivosť nebolo možné overiť z dôvodu chýbajúcej prezenčnej listiny [a na tomto uznesení

boli podpísaní iba 3 členovia mandátovej komisie z údajných 35 zúčastnených členov]. Dosiahnutie
zákonnéhokvóranemožnokonštatovaťanispoukazomnaúdajvspráve,žez64pozvanýchčlenovmalo
byť prítomných 35 členov, čo malo predstavovať 51 percentnú účasť. Avšak väčšina sa podľa § 37 ods.
2 zákona č. 330/1991 Zb. určuje v závislosti od veľkosti podielov a nie od počtu spoluvlastníkov. Zároveň
uznesenie zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004 malo byť prijaté zo súhlasom iba 32 členov [3 sa

mali zdržať]. Ani z tohto dôvodu nebolo možné konštatovať prijatie tohto uznesenia potrebným počtom
hlasov dotknutých spoluvlastníkov.

48. Ďalej správny súd poukazuje na to, že uznesenia zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004
obsahovalo viacero bodov medzi inými to bolo schválenie komisií a výboru urbariátu vrátane určenia

jeho členov [bod II uznesenia zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004] a ukladalo výboru zaevidovať
urbariát na katastrálnom úrade Prešov [bod III. písm. a) uznesenia zo zakladajúcej schôdze zo dňa
17.09.2004]. Avšak uznesenie zo zakladajúcej schôdze zo dňa 17.09.2004 neprijalo poverenie pre
ďalšieho účastníka konania vo veci reštitučnej žiadosti konať ako spoločný zástupca osôb, ktoré sa mali
zúčastniťnaschôdzidňa17.09.2004.Takýtopostupmalbyťďalšiemuúčastníkoviuloženýažuznesením

výborovej schôdze zo dňa 21.12.2004 [písm. a) uznesenia výborovej schôdze zo dňa 21.12.2004].
Oprávnenie výborovej schôdze poveriť v mene ostatných dotknutých spoluvlastníkov ďalšieho účastníka
konať ako spoločný zástupca z predložených dokladov nevyplýva. [vo veci teda nebola preukázaná
kompetencia tejto výborovej komisie konať v mene a na účet osôb, ktoré mali tvoriť zhromaždenie
spoluvlastníkov konané dňa 17.09.2004]. Za týchto okolností ani toto uznesenie výborovej schôdze zo

dňa 21.12.2004 netvorí dostatočný podklad pre záver, že ďalší účastník pri podaní reštitučnej žiadosti
vystupoval ako spoločný zástupca dotknutých vlastníkov. Z týchto dôvodov možno príslušný záver
správneho orgánu prvého stupňa považovať za vecne správny. Správny súd preto tento žalobný bod
vyhodnotil ako nedôvodný.

49. K žalobnému bodu (x) správny súd poukazuje na to, že napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa tvoria jeden celok. Pokiaľ žalobca dostal dostatočnú odpoveď na svoje
námietky v odôvodnení rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa postačovalo, pokiaľ napadnuté
rozhodnutie na tieto závery správneho orgánu prvého stupňa poukázalo [keďže žalovaný právne
a skutkové závery správneho orgánu prvého stupňa nemodifikoval]. Z vyššie uvedených záverov

správneho súdu vyplýva, že zistenia správneho orgánu prvého stupňa vecne správnym spôsobom
reflektujú na sporné otázky administratívneho konania. Žalovaný poukázal na podstatné závery
rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa o chýbajúcom zozname oprávnených osôb pri reštitučnej
žiadosti (napadnuté rozhodnutie, s. 10) ako aj o nedostatku preukázania oprávnenia vystupovať ako
spoločný zástupca na strane ďalšieho účastníka konania (napadnuté rozhodnutie, s. 12-13). Preto

mal správny súd za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého
stupňa netrpí vadami preskúmateľnosti. Žalobca od žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa
získal takú odpoveď na všetky svoje relevantné námietky, ktorá dostatočne odôvodňovala výrokovú časť
príslušných rozhodnutí. Správny súd preto nepovažoval tento žalobný bod za dôvodný.

50. K žalobnému bodu (xi) správny súd uvádza, že citovanú časť rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňanemožnovnímaťizolovane.Vdanejčastisprávnyorgánprvéhostupňazdôvodňujeprečonemalo
dôjsť k predloženiu zoznamu osôb [obsahujúceho plnomocenstvo] k reštitučnej žiadosti. Tento odsek
nadväzuje na predchádzajúci odsek na príslušnej strane, a preto je nutné ho vnímať vo vzájomnomkontexte (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 13). Z uvedeného vyplýva, že v citovanom
odseku správny orgán prvého stupňa hodnotí listiny predložené ďalším účastníkom konania [uvedené
listiny podrobil hodnoteniu správny súd v žalobnom bode (x) vyššie]. Preto nemožno dospieť k záveru,

že v príslušnej časti odôvodnenia formuluje správny orgán prvého stupňa záver o procesne účinnom
poverení ďalšieho účastníka konať za „členov Urbariátu Orkucany“. Táto časť odôvodnenia nie je
v priamom rozpore s inými časťami odôvodnenia a tam akcentovanými závermi správneho orgánu
prvého stupňa. Tento žalobný bod preto nepovažoval správny súd za dôvodný.

51. K žalobnému bodu (xii) správny súd uvádza, že je pravdou, že skutkový záver správneho
orgánu prvého stupňa nemôže byť formulovaný na základe pravdepodobnostných úvah. Vytýkaná časť
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa vzťahuje k spochybneniu hodnovernosti tvrdení žalobcu
ohľadom predloženia plnomocenstiev spoločne s reštitučnou žiadosťou. Túto časť odôvodnenia posúdil
súd ako argumentatívne zovšeobecnenie, ktoré má slúžiť k zdôrazneniu prijatých záverov (napadnuté
rozhodnutie, s. 10). Na druhej strane uvedená časť odôvodnenia netvorí nosné dôvody výrokovej

časti napadnutého rozhodnutia. Tieto dôvody boli založené na dôkaznom bremene žalobcu preukázať
včasné podanie reštitučnej žiadosti ďalším účastníkom ako spoločným zástupcom. Uvedenú skutočnosť
podľa žalovaného žalobca nepreukázal. Predmetný záver žalovaného však nebol založený na
pravdepodobnosti, ale na nedostatku materiálnych dôkazov, ktoré mal povinnosť do administratívneho
konania predložiť žalobca. Správny súd preto ani tento žalobný bod nepovažoval za dôvodný.

52. K žalobnému bodu (xiii) správny súd uvádza, že žalobcovi nebola odňatá možnosť zúčastniť
sa na administratívnom konaní, keďže s ním správny orgán prvého stupňa a žalovaný riadne konal
[správny orgán doručoval žalobcovi svoje procesné rozhodnutia – napríklad rozhodnutím č. OU-
PO-PLO1-2020/010629-016 zo dňa 17.06.2020, ďalšie procesné úkony a zároveň žalobcovi doručil

taktiež preskúmavané meritórne rozhodnutia]. Správny súd poukazuje na to, že právna úprava
v reštitučnom zákone má komplexný charakter, pričom § 5 ods. 2 reštitučného zákona je kompetenčnou
normou upravujúcou príslušnosť okresného pozemkového úradu na rozhodnutie o navrátení vlastníctva
k pozemku [alebo na rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 až 4 reštitučného
zákona]. Príslušné ustanovenie § 5 ods. 2 reštitučného zákona je potrebné vykladať v systematickej

nadväznosti na § 5 ods. 3 reštitučného zákona, ktorý stanovuje na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú
všeobecné predpisy o správnom konaní. Keďže § 5 ods. 3 reštitučného zákona v súvislosti s § 5 ods.
2 reštitučného zákona používa pojem „konanie“ je zrejmé, že výsledkom určitého administratívneho
konania môže byť aj negatívny záver o nenavrátení vlastníctva a nepriznaní práva na náhradu za
príslušné pozemky. Pojem „rozhodnutie“ v § 5 ods. 2 reštitučného zákona je teda zakotvený vo

význame „rozhodovanie“ a teda upravoval kompetenciu správneho orgánu prvého stupňa aj na vydanie
eventuálne negatívneho rozhodnutia o uplatnenom reštitučnom nároku [tak ako tomu bolo v tomto
prípade]. Preto i keď nedostal žalobca výslovnú odpoveď na túto odvolaciu námietku takáto vada
nezakladánezákonnosťnapadnutéhorozhodnutia.Zuvedenéhodôvodunepovažovalsprávnysúdtento
žalobný bod za dôvodný.

53. Na základe vyššie uvedeného správny súd zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú [§ 190 SSP].

54. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí,
že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre

rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12,
§ 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997,
Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03,

III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj
povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s
výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) [nález
Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39].

55. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobca konkrétne
popísal a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinul. Ďalšie dôvody uvádzané
v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie
vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval.56. Správny súd v konaní neúspešným žalobcom právo na náhradu trov nepriznal [a contrario § 167
SSP]. Žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal,

keďže vo veci neboli prítomné také okolnosti, aby bolo možné náhradu trov konania od žalobcov
spravodlivopožadovať[§168SSP].Ďalšiemuúčastníkovikonaniapriznalsprávnysúdprávonanáhradu
trov konania voči neúspešnému žalobcovi v rozsahu podľa § 169 SSP.

57. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 [§ 139 ods. 4

SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,

c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu

treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje

podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti.