Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 18, 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/48/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3219201041
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:3219201041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu Mgr. Miriam Kamenskej a JUDr. Martiny Holecovej v právnej veci žalobcu Národná
diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zast.
GARAJ & Partners s.r.o., so sídlom Na Hrebienku 8079/2A, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré
Mesto, IČO: 35 951 125 proti žalovanému Mesto Bánovce nad Bebravou, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1/1,
957 01 Bánovce nad Bebravou, IČO: 00 310 182, zast. JUDr. Róbert Bockanič, advokát, so sídlom
Seberíniho 1, 821 03 Bratislava, IČO: 31 805 922 o splnenie povinnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. BN-5Cb/22/2019-843 zo dňa 11. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Prievidza č. k. BN-5Cb/22/2019-843 zo dňa 11. decembra 2024 p o t v r
d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v I. výroku napadnutého rozsudku uložil žalovanému do 3 dní od jeho
právoplatnosti povinnosť prevziať nasledovné stavebné objekty a pozemky:

- stavebný objekt č. SO 132-00 Preložka poľnej cesty v km 3,363 R2 a stavebný objekt č. 204-00 Most

nad R2 na preložke poľnej cesty v km 3,363 R2 a pozemky, na ktorých sú stavebné objekty postavené,
a to pozemky parc. reg. „C“, parc. č. 333/9, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 106
m2, parc. č. 333/8, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 61 m2, parc. č. 333/14, druh
pozemku:Zastavanáplochaanádvorie,výmera:1m2,parc.č.333/15,druhpozemku:Zastavanáplocha
a nádvorie, výmera: 1 m2, parc. č. 333/13, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 1.267
m2 zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pre
okres: Bánovce nad Bebravou, obec: A. B. A., katastrálne územie: C. D.,

- stavebný objekt č. SO 133-00 Preložka poľnej cesty v km 3,980 R2 a pozemky, na ktorých je stavebný
objekt postavený, a to pozemky parc. reg. „C“, parc. č. 257/214, druh pozemku: Zastavaná plocha a
nádvorie, výmera: 359 m2, parc. č. 257/225, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 143
m2, parc. č. 257/227, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 2.811 m2, parc. č. 257/260,
druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 245 m2 a parc. č. 257/261, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 147 m2 zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom

Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pre okres: Bánovce nad Bebravou, obec: A. B. A., katastrálne
územie: E. F.,- stavebný objekt SO č. 134-00 Preložka súbežnej poľnej cesty v km 3,800 - 4,445 R2 vľavo a pozemky,
na ktorých je stavebný objekt postavený, a to pozemky parc. reg. „C“, parc. č. 229/31, druh pozemku:
Ostatná plocha, výmera: 45 m2, parc. č. 229/32, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 65 m2, parc.

č. 238/6, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 154 m2, parc. č. 256/6, druh pozemku: Ostatná
plocha, výmera: 217 m2, parc. č. 257/217, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 1.328 m2, parc.
č. 257/218, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 79 m2, parc. č. 257/219, druh pozemku: Ostatná
plocha, výmera: 1.220 m2, parc. č. 257/220, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 29 m2, parc. č.
257/221, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 39 m2, parc. č. 257/222, druh pozemku: Ostatná

plocha, výmera: 1.188 m2, parc. č. 257/223, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 1.771 m2, parc. č.
257/224, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 92 m2, parc. č. 260/6, druh pozemku: Ostatná plocha,
výmera: 23 m2, parc. č. 263/5, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 237 m2, parc. č. 264/11, druh
pozemku: Ostatná plocha, výmera: 256 m2, parc. č. 264/12, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera:
485 m2, parc. č. 289/5, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera 143 m2, parc. č. 290/5, druh pozemku:
Ostatná plocha, výmera: 23 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad

Bebravou, katastrálny odbor pre okres: Bánovce nad Bebravou, obec: A. B. A., katastrálne územie: E. F.,

- stavebný objekt č. SO 135-00 Preložka súbežnej poľnej cesty v km 4,900 - 5,345 R2 vpravo a pozemky,
na ktorých je stavebný objekt postavený, a to pozemky parc. reg. „C“, par. č. 229/29, druh pozemku:
Zastavanáplochaanádvorie,výmera:199m2,parc.č.275/3,druhpozemku:Vodnáplocha,výmera:207

m2, parc. č. 229/30, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 288 m2, parc. č. 229/28, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 3.487 m2, parc. č. 205/36, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie, výmera: 514 m2, parc. č. 158/16, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,
výmera: 1.136 m2, zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou,
katastrálny odbor pre okres: Bánovce nad Bebravou, obec: A. B. A., katastrálne územie: E. F.,

- stavebný objekt SO č. 136-00 Prístupová komunikácia k MVL-Agro, s.r.o. v km 5,400 R2 vpravo a
pozemky, na ktorých je stavebný objekt postavený, a to pozemky parc. reg. „C“, parc. č. 158/7, druh
pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 266 m2, parc. č. 158/12, druh pozemku: Zastavaná
plocha a nádvorie, výmera: 2.439 m2, parc. č. 158/13, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie,

výmera: 590 m2, parc. č. 205/41, druh pozemku: Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 162 m2,
zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pre
okres: Bánovce nad Bebravou, obec: A. B. A., katastrálne územie: E. F.,

- stavebný objekt č. SO 139-00 Úprava poľnej cesty v km 0,138 51 cesty II/516 (obj. 121-00) a pozemky,

na ktorých je stavebný objekt postavený, a to pozemky parc. reg. „C“, parc. č. 431/5, druh pozemku:
Zastavaná plocha a nádvorie, výmera: 5.363 m2, parc. č. 431/6, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera:
12 m2, parc. č. 473/8, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 4 m2, parc. č. 431/3, druh pozemku:
Ostatná plocha, výmera: 77 m2, parc. č. 431/4, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 60 m2, parc. č.
434/4, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 216 m2, parc. č. 435/7, druh pozemku: Ostatná plocha,

výmera: 289 m2, parc. č. 473/4, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 228 m2, parc. č. 507/2, druh
pozemku: Ostatná plocha, výmera: 184 m2, parc. č. 507/3, druh pozemku: Ostatná plocha, výmera: 44
m2 zapísané na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Bánovce nad Bebravou, katastrálny odbor pre
okres: Bánovce nad Bebravou, obec: A. B. A., katastrálne územie: C. D. (ďalej aj „stavebný objekt č.
SO 132-00, stavebný objekt č. 204-00, stavebný objekt č. SO 133-00, stavebný objekt č. SO 134-00,

stavebný objekt č. SO 135-00, stavebný objekt č. 136-00, stavebný objekt č. 139-00“ alebo „Stavebné
objekty“).

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že v dôsledku výstavby stavby „Rýchlostná cesta R2 Ruskovce –
Pravotice“ bol žalobca povinný podľa zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej aj

„Cestný zákon“) uskutočniť výstavbu označených Stavebných objektov ako vyvolaných investícií podľa
§ 18 ods. 9 Cestného zákona. Medzi stranami sporu bola uzavretá dňa 14.09.2012 Zmluva o uzatvorení
budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a prevádzky (ďalej aj
„Zmluva“) podľa § 289 a nasl. Obchodného zákonníka (ďalej aj „ObZ“) a podľa § 18 ods. 9 Cestného
zákona, ktorá bola zverejnená v centrálnom registri zmlúv dňa 03.10.2012 a nadobudla účinnosť dňa

04.10.2012. Podľa Zmluvy bol žalovaný povinný prevziať Stavebné objekty bez zbytočného odkladu po
dokončení predmetnej stavby a podpísaní preberacieho protokolu a odovzdaní a prevzatí verejnej práce
podľa zákona č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach (ďalej aj „zákon o verejných prácach“) a vyhlášky
č. 83/2008 Z. z. na uvedenie preložených objektov do prevádzky spolu s projektovou a technickoudokumentáciou podľa zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj
„stavebný zákon“). Podľa Zmluvy malo dôjsť k formálno-právnemu odovzdaniu a prevzatiu stavebných
objektov na základe osobitnej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy a

prevádzky, ktorá mala byť uzavretá medzi stranami sporu po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia
aleborozhodnutiaopredčasnomužívanístavby.KolaudačnérozhodnutievydanéMinisterstvomdopravy
a výstavby SR č. 26305/2017/SCDPK/79908 zo dňa 16.11.2017, ktorým bolo povolené užívanie
stavebných objektov SO 133-00, SO 134-00, SO 135-00, SO 136-00 a SO 139-00, nadobudlo
právoplatnosť dňa 08.12.2017 (ďalej aj „Kolaudačné rozhodnutie 1“). Ďalšie kolaudačné rozhodnutie

vydané Ministerstvom dopravy a výstavby SR č. 23013/2018/SCDPK/65805 zo dňa 28.08.2018, ktorým
bolo povolené užívanie stavebných objektov SO 132-00 a SO 204-00, nadobudlo právoplatnosť dňa
17.09.2018 (ďalej aj „Kolaudačné rozhodnutie 2“). Vzhľadom na uvedené žalovanému vznikla povinnosť
prevziať Stavebné objekty, vrátane pozemkov, na ktorých sú stavebné objekty umiestnené, tak ako
sú tieto pozemky identifikované vo výroku I. napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Podľa
žalobcu pozemky pod stavebnými objektmi boli žalobcom vysporiadané s predchádzajúcimi vlastníkmi

a v súčasnosti ich vlastníkom je žalobca na účely ich odovzdania žalovanému spolu so Stavebnými
objektami. Žalovaný napriek viacerým výzvam si svoju povinnosť prevzatia stavebných objektov spolu
s pozemkami nesplnil. Ich prevzatie podmieňoval dokončením spätných úprav povrchov komunikácií v
zmysle dohôd, ktoré boli uskutočnené medzi stavebníkom a mestom, opravou povrchových komunikácií
v k. ú. C. D. - plocha pri bývalej železničnej stanici, poskytnutím garancie dobudovania vjazdu R2 v

smere Topoľčany (križovatka Bánovce - východ). Napriek tomu, že žalobca nemal povinnosť uskutočniť
uvedené činnosti a práce, z dôvodu snahy o vyriešenie veci žalobca pristúpil k splneniu niektorých
špecifikovaných požiadaviek zo strany žalovaného, ako to vyplýva zo stretnutia zo dňa 28.06.2017.
Napriek tomu žalovaný aj následne odmietol splniť svoju povinnosť prevziať Stavebné objekty.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú.
Tvrdil,žepredmetnécestyniesúmestské,anineslúžiažalovanému,majúvýznamprepoľnohospodárov,
žalovaný nemá žiadnu majetkovú účasť v spoločnostiach miestnych a regionálnych poľnohospodárov,
predmetné cesty končia v poli, nikam nevedú, v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy o odovzdaní a
prevzatí objektov zo dňa 14.09.2012 bol žalovaný uvedený do omylu, keď článok III. Zmluvy hovorí

o budúcom preberajúcom ako o vlastníkovi a prevádzkovateľovi komunikácie. V priebehu konania
žalovaný namietal, že nie je a ani nebol vlastníkom pozemných komunikácií, ktorých odovzdanie je
predmetom žaloby, vlastnícke právo k pozemným komunikáciám, ktorých odovzdanie je predmetom
žaloby nevzniklo a nevzniká uzavretím Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2012,
ustanovenia tejto Zmluvy zo dňa 14.09.2012 v článku III. sú neplatné, keďže Zmluva bola uzavretá

v tiesni bývalým starostom, ktorý bol uvedený do omylu autorom textu a prehlásenie o vlastníctve a
užívaní v článku III. sa nezakladá na pravde.

4. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca v priebehu konania namietal
nepreukázanie tvrdenia žalovaného o tom, že pozemné komunikácie, preložku ktorých bol žalobca

povinný vykonať ako vyvolanú investíciu, nie sú vo vlastníctve, resp. v správe žalovaného a že ich
vlastníkmi sú miestni poľnohospodári alebo tretí subjekt. Žalobca sám v Zmluve zo dňa 14.09.2012
vyhlásil, že je vlastníkom, resp. správcom ciest, ktorých preložku žalobca realizoval ako vyvolanú
investíciu. Skutočnosť, že pozemné komunikácie, ktorých preložku žalobca vykonal, pôvodne končili
a aj po ich prekládke končia v poli, nemení nič na povinnosti žalovaného tieto vyvolané investície

prevziať podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona. Tvrdenie žalovaného, že bol uvedený do omylu
znením článku III. Zmluvy, v ktorom je žalovaný ako budúci preberajúci uvedený ako vlastník, resp.
prevádzkovateľ, je účelovým tvrdením vzhľadom na správanie sa žalovaného pri uzatváraní Zmluvy.
Žalovaný v čase pripomienkovania a uzatvárania Zmluvy nerozporoval a nespochybňoval žiadne
jej ustanovenie. Žalovaný podpísal Zmluvu dňa 17.08.2012 a žalobca dňa 14.09.2012, teda prvý

zmluvu podpísal žalovaný a mal možnosť oboznámiť sa s jej obsahom, jej znenie akceptoval a ním
podpísanú Zmluvu predložil žalobcovi na podpis. Žalovaný pri podpisovaní Zmluvy nerozporoval jej
obsah a svojim podpisom potvrdil pravdivosť vyhlásenia uvedeného v článku III. Zmluvy: „Budúci
preberajúci je vlastníkom a prevádzkovateľom objektu uvedených v článku II. ods. 1 tejto zmluvy,
pričom ich úpravou nedôjde k zmene vlastníckych práv.“ Vzhľadom na uvedené nemohlo dôjsť

k uvedeniu žalovaného do omylu. Vyhlásenie v článku III. ods. 1 Zmluvy je treba považovať za
platné a pravdivé, pretože pri uzatváraní Zmluvy žalovaný toto znenie nerozporoval a nepreukázal v
súdnom konaní ani opak, t.j. nevyvrátil toto vyhlásenie. Z postupu žalovaného je zrejmé, že stavebné
objekty predstavujúce vyvolané investície plánoval žalovaný prevziať, avšak situáciu chcel využiť apožadoval od žalobcu splnenie podmienok, ktoré neboli zmluvne dohodnuté a na ktoré nemal zákonný
nárok. Pokiaľ žalovaný v priebehu konania predložil výpisy z listov vlastníctva, tieto nepreukazujú
vlastníctvo pozemných komunikácii, ani v koho správe boli pozemné komunikácie, ktorých preložku

žalobca realizoval ako vyvolané investície. Tieto preukazujú iba vlastníctvo pozemkov, na ktorých sú
vybudované pozemné komunikácie. Pozemné komunikácie sa nezapisujú do katastra nehnuteľností
ako ostatné stavby a preto z údajov podľa katastra nehnuteľností nie je možné preukázať vlastnícke
právokpozemnýmkomunikáciám.Žalovanýmpredloženévýpisynepreukazujúskutočnostinímtvrdené.
Žalovaný nepreukázal, že pozemné komunikácie, ktorých preložku realizoval žalobca, nie sú vo

vlastníctve, resp. v správe žalovaného alebo že ich vlastníkom sú miestni poľnohospodári alebo tretie
subjekty. Naopak, žalobca preukázal, že vlastníkom, resp. správcom ciest je žalovaný, keď žalovaný
sám v Zmluve vyhlásil, že je ich vlastníkom, resp. správcom. Žalobca namietal, že v zmysle Zmluvy
uzavretej medzi stranami sporu podľa Obchodného zákonníka nie je možné uplatňovať ustanovenia o
tiesni podľa úpravy Občianskeho zákonníka. Navyše žalovaný v článku VI. ods. 8 Zmluvy deklaroval,
že Zmluva uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok nebola, pričom tieseň nespôsobuje

neplatnosť Zmluvy, ale možnosť odstúpenia od nej.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v priebehu konania žalobca poukazoval na
to, že právna úprava neprikazuje investorovi skúmať pri budovaní vyvolaných investícií účel a v koho
prospech dôjde k vybudovaniu náhradnej cesty a kto bude náhradné cesty využívať. Už len skutočnosť,

že v dôsledku výstavby investičnej stavby má dôjsť k zrušeniu cesty, spôsobuje vznik povinnosti na
strane investora, t.j. žalobcu, vybudovať bez ohľadu na ďalšie skutočnosti náhradnú cestu. Následne po
vybudovaní vyvolaných investícií vzniká na strane tretieho subjektu, t.j. žalovaného, zákonná povinnosť
ich prevziať do svojho vlastníctva a správy, čo v konaní preukázané bolo. Na podporu svojich tvrdení
žalobca poukázal na materiál vypracovaný Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky

(ďalej len „MD SR“) nazvaný „Vyvolané investície pri realizácii dopravných projektov - skúsenosti
zo susedných krajín“ (ďalej aj „Stanovisko“), ktoré sa zaoberá problematikou vyvolaných investícií.
Zo Stanoviska s odkazom na vyhlášku č. 83/2008 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 254/1998
Z. z. o verejných prácach okrem iného vyplývajú príklady vyvolaných investícií pre jednotlivé typy
dopravnej infraštruktúry, ako napríklad prekládky a rekonštrukcie súvisiacich komunikácií, vodných

tokov, inžinierskych sietí, závlah, demolácií, protihlukových stien, preložky a úpravy vodných tokov,
vodovodov, plynovodov, slaboprúdových a silnoprúdových rozvodov a podobne. Z tohto stanoviska
vyplýva, že štátna expertíza podľa zákona č. 254/1998 Z. z. už vo fáze prípravy projektu umožňuje
overiť vhodnosť zvoleného technického riešenia stavby a preskúmať, či nie sú v projekte zahrnuté
požiadavky nesúvisiace priamo so zámerom a účelom stavby. Podľa Stanoviska o vyvolanú investíciu

ide vždy, ak pri výstavbe alebo zmene dopravnej infraštruktúry investor na svoje náklady vybuduje
vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia alebo iného diela. V prejednávanej veci výstavbou
investičnej stavby - rýchlostnej cesty R2 boli priamo dotknuté existujúce poľné cesty, ktorých preložku
žalobca realizoval podľa Cestného zákona. Preložky poľných ciest sú preto vyvolanými investíciami,
ktorých povinnosť prevziať má žalovaný podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona, pričom v zmysle zákona

č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach vyplýva, že už v prípravnej fáze budovania rýchlostných ciest
sa vykonáva štátna expertíza, ktorá skúma, či stavebný zámer je optimálny a či nezahŕňa súvisiace
a nepotrebné práce. Tak tomu bolo aj v prípade projektu výstavby rýchlostnej cesty R2 Ruskovce –
Pravotice. Poukázal na znenie § 11 ods. 1 Zákona o verejných prácach, v zmysle ktorého protokol
je záväzným podkladom na ďalšie etapy prípravy a uskutočňovania verejných prác. Vykonanie štátnej

expertízy v prípade realizácie rýchlostnej cesty R2 potvrdzuje Protokol o vykonaní štátnej expertízy
č. 18/2008 na stavebný zámer verejnej práce „R2 Ruskovce – Pravotice“ zo dňa 06.08.2008 (ďalej
aj „Protokol“). Na základe záverov tohto protokolu podľa žalobcu je preukázané, že všetky stavebné
objekty predpokladané v stavebnom zámere vrátane vyvolaných investícií, a to preložiek poľných ciest,
sú optimálne a ich vybudovanie je potrebné. V závere Protokol potvrdzuje, že Ministerstvo dopravy SR

udelilo súhlas so stavebným zámerom verejnej práce „R2 Ruskovce – Pravotice“, ktorý predpokladal
aj vybudovanie preložiek poľných ciest, t.j. stavebných objektov ako vyvolaných investícií. Ministerstvo
dopravy nemalo žiadne námietky a výhrady k vybudovaniu preložiek poľných ciest a mosta, ktoré sú
predmetom odovzdania v tomto konaní. Z Protokolu vyplýva, že z hľadiska optimálneho technického,
konštrukčného a ekonomického riešenia bola predložená dokumentácia verejnej práce posudzovaná

externým odborníkom doc. Ing. Danielou Ďurčanskou CSc., pričom z jej expertízneho posudku (ďalej
aj „Expertízny posudok“) ako prílohy Protokolu vyplýva: „Navrhovaná trasa komunikácia sa nachádza v
mierne zvlnenom území, jej poloha je však komplikovaná mnohými kríženiami s inžinierskymi sieťami,
cestami II. a III. triedy a poľnými cestami a riekami Svinica a Bebrava a hlavne zásahom do ochrannéhopásma železničnej trate Trenčín – Chynorany. Kríženia inžinierskych sietí vyvolávajú množstvo ich
prekládok, úprav vodných tokov a preložiek poľných ciest. Jej negatívnym prvkom je jej vedenie
poľnohospodársky využívanou pôdou. Vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o obchvat mesta, ktorý

má slúžiť pre tranzitnú dopravu a presmerovanie ťažkej dopravy smerujúcej z a do priemyselného
parku mesta, možno považovať túto trasu za vhodnú.“ Tiež z expertízneho posúdenia opodstatnenosti
a primeranosti stavebných a celkových investičných nákladov stavebného zámeru verejnej práce „R2
Ruskovce – Pravotice“, ktorý je prílohou Protokolu vyplýva: „... Predmetný úsek rýchlostnej cesty R2
predstavuje stavbu s veľkým počtom stavebných objektov cestných komunikácií, nosných objektov,

oporných múrov, prekládok a úprav inžinierskych sietí. Predmetná stavba je členená na stavebné
objekty, ktorých je celkom 104. Z celkového počtu je 34 SO súčasťou stavebnej časti stavby a 70 SO
predstavuje vyvolané investície. ... Najväčší podiel na vyvolaných investíciách má 24 cestných objektov,
atoúpravyapreložkyexistujúcichciestsI.,II.aIII.triedy,preložkypoľnýchciest,prístupovékomunikácie
vrátane prípravy územia a rekultivácie plôch s celkovým nákladom 255 244,- tis. SK, čo je 55,8 %
z nákladov na vyvolané investície. Päť mostov s nákladom 76 710,- tis. SK predstavuje 16,8 % z

nákladov na vyvolané investície.“ Podľa žalobcu z uvedených dokladov vyplýva, že preložka poľných
ciest bola štátnymi orgánmi, ako aj odborníkmi kvalifikovaná ako vyvolané investície, ktoré majú byť
odovzdané podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona založenému. Poukázal aj na znenie § 16 ods. 1, 5 a 6
Cestného zákona, z ktorých vyplýva, že vybudovanie Stavebných objektov bolo nevyhnutné pre vydanie
stavebného povolenia na vybudovanie rýchlostnej cesty R2, nakoľko bolo potrebné zachovať migračné

koridory a zabezpečiť prístup k nehnuteľnostiam rozdelených rýchlostnou cestu R2. Pokiaľ by nedošlo
k splneniu povinností podľa § 18 ods. 9 a 13 Cestného zákona, stavebný úrad by nevydal stavebné
povolenie, t.j. nemohlo by dôjsť k vybudovaniu rýchlostnej cesty R2 a žalobca bol povinný zabezpečiť
aj výstavbu vyvolaných investícií, t.j. stavebných objektov. Stavebné objekty, ktorých odovzdanie je
predmetom tohto konania, sú vyvolanými investíciami, pretože boli navrhnuté pri projektovaní investičnej

výstavby rýchlostnej cesty R2 Ruskovce Pravotice z dôvodu, že pri jej výstavbe bolo okrem iného zistené
kríženie rýchlostnej cesty R2 s viacerými poľnými cestami, t.j. v dôsledku výstavby R2 malo dôjsť k
zrušeniu pôvodných poľných ciest. Bolo preto nevyhnutné zabezpečiť výstavbu náhradných poľných
ciest v zmysle § 13 ods. 9 Cestného zákona. Kolízia pôvodných poľných ciest s rýchlostnou cestou R2
bola preto vyriešená návrhom vybudovať preložku týchto poľných ciest, ktorá pozostávala z vybudovania

predmetných stavebných objektov. So žalovaným bol tento návrh prerokovaný na viacerých stretnutiach,
napríklad na stretnutí konanom dňa 08.06.2011, pričom žalobca poukázal aj na vyjadrenie žalovaného
na záverečnom prerokovaní konanom dňa 06.09.2011. Žalovaný bol uzrozumený so svojou povinnosťou
prevzatia stavebných objektov a nemal k tejto skutočnosti žiadne výhrady. Táto skutočnosť vyplýva aj
zo Sprievodnej správy k budovaniu rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice č. 10BA11007 (ďalej aj

„Sprievodná správa“), ktorá bola súčasťou dokumentácie pre stavebné povolenie a bola predložená
po jej prerokovaní stavebnému úradu v rámci stavebného konania. Sprievodná správa konštatuje, že
vybudovanie vyvolaných investícií, t.j. aj Stavebných objektov, bolo v rámci vypracovávania podkladov
a dokumentácie prerokované s dotknutými osobami, t.j. aj so žalovaným, ktorí vyjadrili súhlas s ich
realizáciou. V Sprievodnej správe je žalovaný uvedený ako správca a užívateľ predmetných stavebných

objektov.

6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že vzhľadom na rozdelenie pozemku parcely
reg. „C“ parc. č. 257/2014 na viaceré pozemky, na návrh žalobcu okresný súd uznesením č. k.
BN-5Cb/22/2019-421 zo dňa 06.04.2021 pripustil zmenu žaloby.

7. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal aj na vyhlásenie spoločnosti Valbek
s.r.o. IČO: 36 612 642 zo dňa 19.06.2023, ktorá bola zhotoviteľom dokumentácie pre stavebné povolenie
k výstavbe investičnej stavby - rýchlostnej cesty R2 Ruskovce – Pravotice. Z tohto vyhlásenia vyplýva,
že v prípade zistenia križovania ciest s investičnou stavbou, ktoré sú výstavbou investičnej stavby

dotknuté,jepotrebnénaprojektovaťajpreložkytýchtodotknutýchciestzaúčelomzabezpečeniaprístupu
na pozemky rozdelené investičnou stavbou. Tak sa postupovalo aj v prípade projektovania rýchlostnej
cesty R2 Ruskovce – Pravotice a vyvolaných investícií. V rámci projektu sa skúmajú všetky komunikácie
a aj poľné cesty dotknuté výstavbou investičnej stavby a na rokovaniach so správcami a užívateľmi
pozemkov a ciest (najmä poľnohospodárske družstvá a obce), sa zisťuje potreba preložiek jednotlivých

ciest, aby bolo možné zachovať prístup na pozemky rozdelené stavbou a migračné koridory. Tak
sa postupovalo aj v prípade dokumentácie pre stavebné povolenie k výstavbe rýchlostnej cesty R2
Ruskovce – Pravotice. Z vyhlásenia vyplýva, že pri poľných cestách sa pri poľnohospodároch zisťuje
potreba vybudovania danej preložky poľnej cesty a v prípade, ak poľná cesta sprístupňuje viacerépozemky rôznych vlastníkov, rokuje sa v priebehu spracovania dokumentácie s dotknutou obcou alebo
mestom v katastrálnom území, v ktorom sa preložka nachádza, o technickom riešení a prevzatí týchto
preložiekdobudúcejsprávy.VrámciprípravydokumentácieprestavebnépovolenierýchlostnejcestyR2

Ruskovce – Pravotice žalovaný deklaroval, že ako správca/vlastník pôvodne zrušených ciest prevezme
do svojej správy predmetné Stavebné objekty.

8. Okresný súd poukázal na to, že zo záznamu zo záverečného rokovania zo dňa 08.06.2011, zvolané
z dôvodu informovania dotknutých subjektov o dokumentácii pre stavebné povolenie, vyplýva vyjadrenie

žalovaného k rokovaniu, že v prípade zmeny technického riešenia oproti právoplatnému a platnému
územnémurozhodnutiujepotrebnépredložiťprojektnaposúdeniepodľa§40až41Stavebnéhozákona.
Tiež zo záznamu zo záverečného rokovania zo dňa 06.09.20211, zvolané z dôvodu informovania
dotknutých subjektov o záverečnom návrhu dokumentácie na stavebné povolenie, vyplýva vyjadrenie
žalovaného k rokovaniu, že v prípade prezentovaného riešenia križovatky Bánovce – východ, ktoré
sa líši od vydaného územného rozhodnutia, trvá na situovaní tejto križovatky do priestoru určeného

v územnom rozhodnutí. K ďalším prezentovaným skutočnostiam zásadné pripomienky nemal, navrhol
však vypracovať nový smerový dopravno-inžiniersky prieskum, kde by sa zohľadnila aj spojnica cesty
II/592 od smeru Topoľčany s priemyselnou zónou v Bánovciach nad Bebravou ako aj väzba Trenčín.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že po vykonaní dokazovania považoval okresný

súd nárok žalobcu za dôvodný a žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaným navrhnuté dokazovanie
k účelnosti, účelu, hospodárnosti a významu vybudovania ciest nevykonal, pretože ho považoval za
nadbytočné vzhľadom k tomu, že tento účel vyplýva z Cestného zákona a za týmto účelom bola
vypracovaná rozsiahla štátna expertíza.

10. Po vykonanom dokazovaní a zistení skutkového stavu sa okresný súd vyjadril k účelu, významu
a dôvodom výstavby rýchlostnej cesty R2 Ruskovce – Pravotice. Poukázal na to, že pred výstavbou
rýchlostnej cesty sa celý dopravný objem cestnej premávky realizoval po cestách I/50, 11/516 a 11/592.
Tieto komunikácie mali v prevažnej miere technické, bezpečnostné a kapacitné parametre nevyhovujúce
intenzite dopravy v danom mieste a čase a celá medzinárodná doprava bola vedená po ceste I. triedy

I/50, ktorá parametrami v niektorých úsekoch nevyhovovala dopravnému zaťaženiu, naviac prechádzala
intravilánommiestaobcí, vktorýchhlukomaexhalátmiznehodnocovalaživotnéprostredieaohrozovala
bezpečnosť obyvateľov. Jediným trvalým a koncepčným riešením cestnej dopravy v predmetnom
území z hľadiska kapacitného, bezpečnostného, ako aj vplyvu na životné prostredie, bolo vybudovanie
kapacitnej komunikácie rýchlostnej cesty.

11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že v súvislosti so zámerom
výstavby bola vykonaná štátna expertíza, výsledkom ktorej bol Protokol o vykonaní štátnej expertízy č.
18/2008 a bol daný súhlas Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR s predmetným zámerom.
Súčasťou štátnej expertízy bol aj Expertízny posudok na stavebný zámer verejnej stavby vypracovaný

doc. Ing. Danielou Ďurčanskou CSc., v ktorom bolo konštatované, že navrhovaná trasa komunikácie sa
nachádzavmiernezvlnenomúzemí,jejpolohajevšakkomplikovanámnohýmikríženiamisinžinierskymi
sieťami, cestami II. a III. triedy a poľnými cestami a riekami Svinica a Bebrava a hlavne zásahom do
ochranného pásma železničných dráh trate Trenčín – Chynorany. Kríženia inžinierskych sietí vyvolávajú
množstvo ich prekládok, úprav vodných tokov a preložiek poľných ciest. Jej negatívnym prvkom je aj

vedenie poľnohospodársky využívanou pôdou. Expertízny posudok zvolenú trasu však vyhodnotil ako
vhodnú vzhľadom na skutočnosť, že sa jedná o obchvat mesta, ktorý má slúžiť pre tranzitnú dopravu a
presmerovanie ťažkej dopravy smerujúcej z a do priemyselného parku mimo mesta.

12. Podľa okresného súdu v konaní nebolo sporné, že spoločnosť Valbek, s.r.o. v súvislosti s výstavbou

rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice vypracovala rozsiahlu dokumentáciu na stavebné povolenie.
Sporné nebolo ani to, že na konci roku 2012 bolo príslušným špeciálnym stavebným úradom pre
diaľnice a rýchlostné cesty vydané stavebné povolenie k uvedenej stavbe stavebníkovi, ktorým bol
žalobca, ktorý stavbu realizoval podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a dňa 16.11.2017
bolo príslušným špeciálnym stavebným úradom pre diaľnice a rýchlostné cesty vydané kolaudačné

rozhodnutie č. 26305/2017/SCDPK/79908, ktorým bolo povolené užívanie stavby „Rýchlostná cesta
R2 Ruskovce – Pravotice“ a konkrétnych stavebných objektov. Okresný súd poukázal na to, že už v
procese prípravy projektovej dokumentácie bolo zrejmé, že zvolená trasa rýchlostnej cesty je spojená s
viacerými kríženiami danej cesty aj s poľnými cestami, ako aj ich premostením. V prípadoch, keď došlo kprerušeniu trasy poľnej cesty rýchlostnou cestou, boli navrhnuté úpravy a preložky poľných ciest, ako to
vyplýva z predloženej dokumentácie pre stavebné povolenie. Vzhľadom na uvedené boli žalobcom ako
stavebníkom vybudované aj predmetné Stavebné objekty, ktoré sú predmetom tohto konania č. 132-00,

č. 133-00, č. 134-00, č. 135-00, č. 136-00, č. 139-00 a č. 204-00.

13. Okresný súd sa zaoberal otázkou, či uvedené stavebné objekty je možné považovať za vyvolané
investície, resp. vyvolané úpravy, ktoré posúdenie je zásadné pre rozhodnutie vo veci. Pri výklade pojmu
„vyvolané investície“ a „vyvolané úpravy“ vychádzal z aktuálnej legislatívy. Uviedol, že vo všeobecnosti

je možné za vyvolanú investíciu považovať investíciu, ktorá vznikne investorovi, ak realizovanie hlavnej
investície zasahuje do práv tretích osôb, najmä pri styku s inými komunikáciami, vedeniami každého
druhu, vodohospodárskymi a inými dielami a s územím, v ktorom sa dobývajú nerasty. Vyvolanou
investícioumôžebyťpodľaokresnéhosúduakákoľvekinžinierskastavbapodľa§43aods.3Stavebného
zákona, ktorá je náhradou za existujúci stav a je nevyhnutná pre splnenie hlavnej investície, pričom
netvorí súčasť hlavnej investície. Vyvolanú investíciu je investor povinný zrealizovať na vlastné náklady

a odovzdať ju bezodplatne do vlastníctva alebo do správy dotknutej tretej osoby, do práv ktorej sa
vyvolanou investíciou zasahuje. Podľa opatrenia Ministerstva financií SR vyvolanou investíciou sa
rozumejú náklady na obstaranie majetku alebo služby, ktoré nebude účtovná jednotka používať a ktoré
jej vznikli podľa osobitného predpisu alebo zo zmluvy v súvislosti s obstaraním dlhodobého majetku.

14. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 18 ods. 9 Cestného zákona, ktorý ukladá investorovi
výstavby povinnosť v prípade, ak sa má pozemná komunikácia zrušiť v dôsledku inej investičnej
výstavby, zabezpečiť na svoje náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie
výstavbu náhradnej alebo úpravu jestvujúcej pozemnej komunikácie v rozsahu zodpovedajúcom
dopravným potrebám. Zákonom č. 149/2021 Z. z. s účinnosťou od 01.06.2021 došlo k novelizácii

uvedeného ustanovenia a namiesto pojmov „diaľnica, cesta alebo miestna komunikácia“ bol použitý
pojem „pozemná komunikácia“. Podľa okresného súdu preto pojem vyvolané investície a vyvolané
úpravy nemožno zužujúco vykladať tak, že tieto môžu vzniknúť iba v súvislosti s náhradou diaľnice,
cesty alebo miestnej komunikácie, teda nie aj poľných ciest. Zákonom č. 149/2021 Z. z. bolo podľa
okresného súdu spresnené aj ustanovenie § 18 ods. 13 Cestného zákona, ktoré stanovuje povinnosť

investorovi stavby vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia, vlastníka
alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku
vedenia, pozemnej komunikácie alebo iného diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola
úpravavyvolaná.Investorjezároveňpovinnýnavlastnénákladymajetkovoprávnevysporiadaťpozemky
dotknuté vyvolanými úpravami v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia, vlastníka alebo

správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného
bremena alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo úprava užívania dotknutých
pozemkov.

15. Na základe uvedeného okresný súd dospel k záveru, že výstavba predmetných stavebných objektov

spĺňala všetky pojmové znaky vyvolaných investícií. Pokiaľ pri výstavbe rýchlostnej cesty R2 boli
potrebnéprekládkyexistujúcichpozemnýchkomunikácií,ktorýmisúajúčelovécesty,nastraneinvestora
nepochybne vznikli vyvolané investície týmito úpravami - prekládkami (preložkami), pretože ich križovala
novovzniknutá rýchlostná cesta. Žalobca bol preto ako investor stavby v súlade aj s vtedy platným
znením Cestného zákona povinný vybudovať na vlastné náklady vyvolané úpravy priamo dotknutého

úseku vedenia alebo iného diela na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná.
Zároveň bol povinný na vlastné náklady aj majetkovoprávne vysporiadať pozemky dotknuté vyvolanými
úpravami. V konkrétnom prípade bol povinný vybudovať preložky existujúcich poľných ciest v dôsledku
ich kríženia s telesom rýchlostnej cesty, ktorú zákonnú povinnosť si aj splnil.

16. Okresný súd poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia na to, že k dôvodom vybudovania,
rozsahu, účelu a konkrétnemu technickému riešeniu aj predmetných preložiek bola vykonaná rozsiahla
projektová dokumentácia. Účelom ich vybudovania bolo podľa žalobcu a aj podľa dokumentácie
zachovanie prístupu na obhospodarované pozemky, na pozemky rozdelené rýchlostnou cestou R2 a
zabezpečenie potreby zachovania migračných koridorov. Podľa okresného súdu boli preukázateľne

uskutočnené aj viaceré rokovania v predrealizačnej fáze so všetkými dotknutými subjektami, vrátane
zástupcov žalovaného. Žalovaný v celom stavebnom konaní nevzniesol žiadnu námietku smerujúcu
k neúčelnosti vybudovania predmetných stavebných objektov a všetky stavebné objekty vytvárajúsúvislú pozemnú komunikáciu, ktorej význam môže narásť ďalším rozvojom región a dopravnej
infraštruktúry.

17.Okresnýsúdsavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaďalejzaoberalnámietkoužalovaného,podľa
ktorej žalovaný nikdy nebol vlastníkom ani správcom poľných ciest, ktoré boli v dôsledku kríženia s
rýchlostnou cestou predmetom preloženia a namiesto ktorých boli vybudované predmetné stavebné
objekty. Pretože žalobca tvrdil opak, táto skutočnosť bola sporná a bolo potrebné podľa okresného súdu
vychádzať z vykonaného dokazovania.

18. Okresný súd poukázal na to, že poľné cesty ako účelové komunikácie sú vo vlastníctve štátu alebo
iných právnických alebo fyzických osôb. Vlastníctvo poľných ciest sa neregistruje v žiadnom registri a
je potrebné rozlišovať vlastníctvo samotných poľných ciest od vlastníctva pozemkov pod týmito poľnými
cestami. Vlastnícke právo určitej pozemnej komunikácie, ktorú tvorí cestné teleso a jeho súčasti, nemusí
svedčiť tomu istému subjektu, ktorý je vlastníkom pozemku pod touto pozemnou komunikáciou. Okresný

súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalovaný sa zúčastňoval viacerých rokovaní o výstavbe, o
technických riešeniach, mal možnosť vyjadriť sa a podávať vlastné návrhy a námietky. Zo žiadneho
z vykonaných dôkazov nevyplýva, že by žalovaný do dokončenia diela, vrátane sporných Stavebných
objektov, akokoľvek namietal skutočnosť, že bol vlastníkom preložených poľných ciest a že nepreberie
dokončené predmetné stavebné objekty. Podľa okresného súdu z viacerých dôkazov vyplýva opak. V

tejto súvislosti poukázal okresný súd na záznam zo záverečného rokovania zo dňa 08.06.2011 a zo dňa
06.09.2011, na vyhlásenie spoločnosti Valbek s.r.o. zo dňa 19.06.2023, ako aj na Zmluvu o uzavretí
budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektu, ktorá nadobudla účinnosť jej zverejnením.

19. Podľa okresného súdu, pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie je vlastníkom pôvodnej poľnej cesty, bol povinný

odstrániť rozpor medzi svojimi tvrdeniami, ktoré boli uvedené v listinných dôkazoch predložených
žalobcom a tvrdeniami počas súdneho konania, že nikdy nebol vlastníkom ani správcom ani užívateľom
ani prevádzkovateľom pôvodných poľných ciest. Podľa okresného súdu však žalovaný žiaden konkrétny
dôkaz na preukázanie sporných skutočností nenavrhol vykonať. Žalovaný ani neodstránil rozpor medzi
tým, čo tvrdil počas procesu budovania rýchlostnej cesty a tvrdeniami v súdnom spore o tom, že nie je

vlastníkom poľných ciest. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov podľa okresného súdu preto nevyplynulo,
že by vlastníkom dotknutých poľných ciest pred ich prekládkou bol iný subjekt ako žalovaný.

20. Podľa okresného súdu preto žalobca uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno preukázania,
že mesto ako právnická osoba bola vlastníkom sporných poľných ciest, ktoré boli preložené z dôvodu

výstavby rýchlostnej cesty. Tým boli dotknuté práva žalovaného, a preto bol zúčastnený aj na
zvolávaných rokovaniach k vypracovanej stavebnej dokumentácii a vzťahujú sa na neho povinnosti
vyplývajúce z cestného zákona. Procesnú obranu žalovaného posúdil okresný súd za nedôvodnú
a nepreukázanú.

21. Pokiaľ žalovaný namietal, že mestské zastupiteľstvo nevyjadrilo súhlas s prevzatím stavebných
objektov, okresný súd uviedol, že sa jedná o splnenie zákonnej povinnosti, pričom jej splnenie nemožno
vylúčiť uznesením obecného zastupiteľstva. Ustanovenie § 18 ods. 13 Cestného zákona je kogentnou
právnou normou, ktorá je verejnoprávnej povahy a účastníci v právnom vzťahu sa od nej odchýliť
nemôžu.

22. Okresný súd mal preto preukázané splnenie všetkých predpokladov uvedených v zákone a žalovaný
ako vlastník preložených poľných ciest podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona bol povinný bezodkladne po
nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek pozemnej komunikácie
vrátane pozemku pri zachovaní rovnakého právneho postavenia vo vzťahu k vyvolaným úpravám.

Okresný súd preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanému povinnosť prevziať Stavebné
objekty a pozemky určené vo výroku I. napadnutého rozhodnutia.

23. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi
ako strane úspešnej priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

24. Proti uvedenému rozhodnutiu podal včas v celom rozsahu odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
§ 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Podľa žalovaného v konaní bolo dostatočne preukázané, že
žalovaný nie je a ani nebol vlastníkom pozemných komunikácii, ktorých odovzdanie je predmetomžaloby, vlastníkom poľných ciest je majiteľ poľnohospodárskych pozemkov a poľné cesty sa do katastra
nehnuteľností nezapisujú a preto ich vlastníctvo sa odvodzuje od pozemkov, na ktorých stoja. Ďalej
namietal, že vlastnícke právo k pozemným komunikáciám, ktorých odovzdanie je predmetom žaloby,

nevzniklo a nevzniká uzatvorením Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2012. V odvolaní
ďalej namietal, že ustanovenia Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2012, čl. III. sú
neplatné, keďže táto bola uzavretá v tiesni bývalým starostom, ktorý bol uvedený do omylu autorom
textu a taktiež prehlásenie o vlastníctve a užívaní v čl. III. sa nezakladá na pravde. Namietal, že
Zmluvaouzavretíbudúcejzmluvyzodňa14.09.2012nebolanikdyschválenámestskýmzastupiteľstvom

a tvrdenia okresného súdu v bode 67. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia o splnení zákonnej
povinnosti sú nesprávne. Tieto skutočnosti okresný súd nezobral do úvahy.

25. V odvolaní žalovaný poukázal na nesprávny záver okresného súdu v bode 46. rozsudku, ktorý na
základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, pretože súd odmietol žalovaným
navrhované dokazovanie. Žalovaný ďalej poukázal na nesprávny, nelogický a nepreskúmateľný záver

v bode 47. napadnutého rozsudku o účele, význame a dôvodoch výstavby rýchlostnej cesty, keď okresný
súd sa vyhol odpovedi na účel, význam a dôvody výstavby stavebných diel, ktoré sú predmetom
žaloby a majú byť prevzaté žalovaným. Poukázal aj na nesprávne posúdenie veci, keď okresný súd
argumentuje Cestným zákonom, pričom povinnosť prevzatia stavebných objektov a pozemkov má z
dôvodu existencie pozemnej komunikácie, tvorenej cestným telesom a jej súčasťami. Podľa žalobcu

výstavba mostného telesa bola zbytočná, pretože spojila dva poľnohospodárske pozemky tretích strán,
ktoré ho nepoužívajú a ani používať nemienia.

26. Žalovaný vytýkal aj to, že okresný súd nevykonal ním navrhované znalecké dokazovanie k účelnosti,
účelu, hospodárnosti a významu vybudovaných ciest. Odkázal v tejto súvislosti na uznesenie Krajského

súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/51/2020 zo dňa 31.01.2022 v spore medzi žalobcom a Obcou Dolné
Naštice. V bode 17. a nasledujúce tohto rozhodnutia odvolací súd upriamil pozornosť na nutnosť
vysporiadať sa s otázkou účelnosti a dôvodnosti vytvorenia diela (most a prekládky), ako aj s otázkou
účelnosti a dôvodnosti prevzatia diela a preukázania právneho dôvodu prevzatia diela. Žalovaný
poukázal aj na nepreskúmateľnú a zmätočnú argumentáciu v bode 53. odôvodnenia napadnutého

rozsudku o stotožnení sa s odvolacím súdom v zrušujúcom rozhodnutí, keďže nie je zrejmé, o aké
stotožnenie sa jedná, s čím sa súd stotožňuje, o aký odvolací súd sa jedná a v akom konaní.

27. Okresný súd preto podľa žalovaného dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie

má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Navrhol preto, aby odvolací
súd žalobu zamietol a priznal mu náhradu trov konania.

28. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 21.02.2025, v ktorom navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Odvolacie dôvody žalovaného považoval

za všeobecné, nedostatočne odôvodnené, nemajúce základ vo vykonanom dokazovaní. Namietal,
že z podaného odvolania nie je zrejmé, na základe ktorého vykonaného dôkazu mal súd dospieť k
nesprávnym skutkovým zisteniam. Neuviedol, aké mali byť nesprávne skutkové zistenia, neuviedol, v
čom vidí nesprávne právne posúdenie veci a ani akú inú vadu by malo mať konanie vedenom pred
okresným súdom.

29. Vo vzťahu k zákonnej povinnosti žalovaného na prevzatie Stavebných objektov poukázal na to,
že zákonné predpoklady k splneniu tejto povinnosti zo strany žalovaného boli splnené. Okresný súd
správne identifikoval a odôvodnil, že sa jedná o odovzdanie vyvolaných investícií, pričom žalovaný je
subjektom povinným na ich prevzatie podľa § 18 ods. 13 v spojení s § 18 ods. 9 Cestného zákona,

pričom sa jedná o kogentné ustanovenia. Žalovaný nikdy nerozporoval, že sa jedná o vyvolané investície
a nemal výhrady k vybudovaniu vyvolaných investícií a s ich plánovaným odovzdaním žalovanému.
Z konania žalovaného v rámci územného, stavebného a kolaudačného konania je nepochybné, že
žalovaný bol so svojou povinnosťou prevzatia vyvolaných úprav uzrozumený a nemal voči nej námietky
a výhrady. Aj podpisom Zmluvy žalovaný deklaroval, že je vlastníkom a prevádzkovateľom pozemných

komunikácií a túto skutočnosť nerozporoval ani pri jej uzatváraní a pripomienkovaní zmluvy a ani po jej
uzavretí. Tvrdenie žalovaného o nesprávnom posúdení veci, keď súd argumentuje Cestným zákonom,
pričom povinnosť prevziať Stavebné objekty a pozemky má mať žalovaný z dôvodu existencie pozemnej
komunikácie tvorenej cestným telesom a jej súčasťami, považoval žalobca za nepochopiteľné.30. K vlastníckemu právu poľných ciest, keď žalovaný namietal, že nie je a ani nebol vlastníkom
pozemných komunikácií, ktorých odovzdanie je predmetom žaloby, opätovne žalobca poukazoval na

to, že preukázal, že žalovaný ich vlastníkom, resp. prevádzkovateľom, je. Pokiaľ žalovaný v odvolaní
tvrdil, že vlastnícke právo k pozemným komunikáciám nevzniká uzavretím Zmluvy, čo okresný súd
nezobral do úvahy, nie je zrejmé, čo tým mienil žalovaný rozporovať. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno v konaní, keď produkoval tvrdenia, ktoré neboli preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že nebol vlastníkom predmetných komunikácií a pôvodných poľných ciest, mal

relevantným spôsobom preukázať, kto vlastníkom týchto poľných ciest bol. V priebehu realizácie ako
aj počas výstavby preložiek poľných ciest žalovaný ich vlastníctvo nerozporoval a v Zmluve vyhlásil, že
bol ich vlastníkom. Je potrebné zohľadniť samotné vyhlásenie žalovaného o vlastníctve predmetných
objektov uvedených v Zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Pokiaľ žalovaný poukazoval na uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 16Cob/51/2020 - 461 zo dňa 31.01.2022, poukázal žalobca tú
časť odôvodnenia tohto rozhodnutia, v ktorej bolo zdôraznené, že žalovaný z predložených listinných

dôkazov svoje vlastníctvo k predmetným poľným cestám nerozporoval a deklaroval ho v Zmluve o
uzavretí budúcej zmluvy. Tiež bolo poukázané aj na záznamy z rokovania zo dňa 08.06.2011 a zo
dňa 06.09.2011. Už v tomto rozhodnutí odvolací súd poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že nie
je vlastníkom pôvodnej poľnej cesty, bol povinný odstrániť rozpor medzi svojimi tvrdeniami, ktoré boli
predložené žalobcom v písomnej podobe a tvrdeniami počas súdneho konania. Žalobca zdôraznil, že

žalovanýnikdytentorozporvosvojichtvrdeniachneodstránilanepreukázal,ževlastníkomprekladaných
poľných ciest bol subjekt odlišný od žalovaného. V tejto súvislosti poukázal na povinnosť unesenia
dôkazného bremena odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo/52/2010 zo dňa
24.06.2024, ako aj na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020 a sp.
zn. IV. ÚS 252/04.

31. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že vlastníkom poľných ciest je majiteľ
poľnohospodárskych pozemkov a poľné cesty sa do katastra nehnuteľností nezapisujú a preto ich
vlastníctvo sa odvodzuje od pozemkov, na ktorých stoja, jedná sa podľa žalobcu o tvrdenie nemajúce
právnyaniskutkovýzáklad.Vlastníctvopozemnýchkomunikáciíniejemožnéstotožňovaťsvlastníctvom

pozemkov, na ktorých je pozemná komunikácia postavená. Pozemok a pozemná komunikácia situovaná
na pozemku sú dva samostatné predmety právnych vzťahov a vlastníctvo ku každému z nich je potrebné
rozlišovať. Vlastník pozemku sa môže a bežne sa aj odlišuje od vlastníka pozemnej komunikácie.

32. Pokiaľ žalovaný v odvolaní opätovne namietal neplatnosť Zmluvy uzavretej medzi stranami sporu,

ktorá mala byť uzavretá v tiesni a v omyle zo strany bývalého štatutárneho zástupcu žalovaného, podľa
žalobcu z takéhoto odôvodnenia odvolania nevyplýva, v čom mala údajná tieseň spočívať a v čom alebo
kedy mal byť bývalý starosta uvedený do omylu. Poukázal aj na § 289 a nasl. ObZ ako aj na § 18
ods. 13 Cestného zákona. Zmluva sa spravuje ustanoveniami Obchodného zákonníka, čo vyplýva z §
261 ods. 2 ObZ v spojení s § 261 ods. 3 písm. b) ObZ, pričom samotný žalovaný vyhlásil článku VI.

ods. 8 Zmluvy, že Zmluva bola uzavretá vážne, zrozumiteľne a slobodne. Na zmluvy uzavreté podľa
Obchodného zákonníka sa nepoužijú ustanovenia Občianskeho zákonníka o tiesni v zmysle § 267 ods.
2 ObZ. Navyše uzavretie zmluvy v tiesni nespôsobuje jej neplatnosť, ale možnosť odstúpenia od nej.
Taktiež žalovaný nepreukázal svoje tvrdenie o uzatvorení Zmluvy v omyle a toto tvrdenie nemá oporu
vo vykonanom dokazovaní. Zopakoval, že Zmluvu podpísal žalovaný prvý dňa 17.08.2012, až následne

ju zaslal na podpis žalobcovi. Žalovaný preto nemá právo domáhať sa omylu, nakoľko z jeho správania
vyplýva opak a to, že nebol uvedený do žiadneho omylu. Pokiaľ žalovaný namietal, že vyhlásenie o
vlastníctve a užívaní pozemkov v článku III. Zmluvy nie je pravdivé, žalovaný nepravdivosť tohto tvrdenia
nepreukázal.

33. Vo vzťahu k potrebe schválenia Zmluvy mestským zastupiteľstvom žalobca uviedol, že žalovaný
spája vymyslené neschválenie Zmluvy mestským zastupiteľstvom so zákonnou povinnosťou, žalovaný
nevie identifikovať právny základ, na základe ktorého by sa mal vyžadovať súhlas mestského
zastupiteľstva so Zmluvou a žalovaný neodôvodnil, v čom vidí nesprávnosť argumentácie súdu o splnení
zákonnej povinnosti. Za žiadnych okolností nie je možné splnenie zákonnej povinnosti podmieňovať

súhlasom mestského zastupiteľstva a ani jej splnenie vylúčiť. § 18 ods. 13 Cestného zákona je
kogentným ustanovením a preto nie je ho možné žiadnym spôsobom modifikovať ani sa od neho
odchýliť. Žalovaný si nemôže vyberať, či svoju zákonnú povinnosť splní alebo nie a nemá ani právomoc
meniť kogentné ustanovenia zákona. Ak by aj súhlas mestského zastupiteľstva žalovaného k Zmluve bolvyžadovaný, nič by to nemenilo na skutočnosti, že Zmluva je dôkazom, z ktorého vyplývajú skutočnosti,
ktoré žalovaný nespochybnil inými dôkazmi. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by Zmluva
mala byť schvaľovaná mestským zastupiteľstvom alebo že do pôsobnosti mestského zastupiteľstva

spadá udeľovanie súhlasu s uzavretím Zmluvy.

34. Pokiaľ žalovaný namietal nevykonanie ním navrhovaného dokazovania, jedná sa podľa žalobcu o
námietku bez bližšieho odôvodnenia. Žalobca zdôraznil, že návrh žalovaného na vykonanie znaleckého
dokazovania je neurčitý, nepresný a nepotrebný. Žalovaný nešpecifikoval, aké podstatné skutočnosti

nevyhnutné pre meritórne rozhodnutie v tejto veci sa majú znaleckým dokazovaním preukazovať.
Vydanie rozhodnutia vo veci nezáviselo od posúdenia odborných otázok a nebolo potrebné nariaďovať
znalecké dokazovanie. Vybudovaním Stavebných objektov (vyvolaných investícií) podľa § 18 ods. 9 a
13 Cestného zákona si žalobca splnil svoju zákonnú povinnosť. V prípade zistenia kríženia poľných
ciest vo vlastníctve žalovaného s rýchlostnou cestou R2 Ruskovce - Pravotice bol povinný automaticky
zabezpečiť vybudovanie vyvolaných úprav, pretože bez ich vybudovania nemohlo dôjsť k vydaniu

kolaudačného rozhodnutia na pozemnú komunikáciu. Pri výstavbe náhradných ciest, t.j. vyvolaných
investícií, postupoval žalobca podľa Cestného zákona a samotná potreba účelu, účelnosti a významu
vyplýva z ustanovení zákona. Návrh na vykonanie znaleckého dokazovania je preto irelevantný a
nepotrebný, pretože odpovede poskytuje Cestný zákon, ktorý definuje účel, účelnosť, ako aj význam
vybudovania vyvolaných investícií.

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že výstavba mostného telesa (SO 204-00) bola zbytočná, pretože
spojila dva poľnohospodárske pozemky tretích strán, ktoré ho nepoužívajú ani ho používať nemienia,
jedná sa o nepodložené tvrdenie, ktoré nevyplýva z vykonaného dokazovania. Žalobca pri plnení
zákonnej povinnosti nemôže vychádzať z pocitov a potrieb a domnienok žalovaného alebo tretieho

subjektu, ale z dikcie zákona. Nezanedbateľným je aj celkový predchádzajúci proces, ktorý viedol k
realizácii rýchlostnej cesty a súvisiacich vyvolaných úprav. Žalovaný od počiatku vedel, že dôjde k
vybudovaniu rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice a s ňou vyvolaných investícií, t.j. preložiek
poľných ciest, pričom v priebehu realizácie rýchlostnej cesty a vyvolaných úprav nevzniesol námietku
ich domnelej neúčelnosti alebo hospodárnosti. Nie je ani zrejmé, z akého dôvodu malo byť potrebné

skúmať hospodárnosť vybudovania predmetných vyvolaných investícií, keď žalovaný za ich realizáciu
nevynaložil žiadne finančné prostriedky. Vo vzťahu k účelu, účelnosti a potrebe alebo hospodárnosti
odkázal žalobca na Protokol o vykonaní štátnej expertízy č. 18/2008 na stavebný zámer verejnej práce
R2 Ruskovce - Pravotice, na Expertízny posudok, ktorý je prílohou protokolu, Sprievodnú správu k
stavbe rýchlostná cesta R2 Ruskovce – Pravotice z októbra 2011, ako aj na prednášku G. H. E., I..

36. Z Protokolu a Expertízneho posudku ako jeho prílohy vyplýva, že preložky poľných ciest boli štátnymi
orgánmi ako aj externými odborníkmi kvalifikované ako vyvolané investície, ktorých vybudovanie bolo
nevyhnutné, potrebné a účelné. Z týchto dokladov vyplýva, že stavebné objekty predpokladané v
stavebnom zámere vrátane vyvolaných investícií sú optimálne, je potrebné ich vybudovať a nezahŕňajú

nepotrebné alebo nesúvisiace práce. Stavebné objekty boli vyhodnotené zároveň ako optimálne z
hľadiska technického, konštrukčného a ekonomického riešenia. Zo Sprievodnej správy vyplýva aj účel
využitia, ako aj opodstatnenie žalobcom vykonaných preložiek poľných ciest, ktoré boli vybudované
primárne za účelom zabezpečenia prístupu na pozemky rozdelené stavbou R2 a za účelom zachovania
potrebných migračných koridorov. Nadbytočnosť žalobcom navrhovaného znaleckého dokazovania

vyhodnotil aj súd, ktorý konštatoval, že účelnosť, účel a hospodárnosť a význam vybudovania ciest
vyplývajú z Cestného zákona, ako aj z rozsiahlej štátnej expertízy a projektovej dokumentácie. Žalovaný
ani netrval na tomto návrhu na vykonanie dokazovania a teraz jeho nevykonanie používa ako odvolací
dôvod. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal, že súd sa alibisticky vyhol odpovedi na účel, význam a
dôvody výstavby stavebných diel, ktoré majú byť žalovaným prevzaté, jedná sa o dôvod nezakladajúci

sa na pravde a jedná sa o protirečivú argumentácii žalovaného. Ak žalovaný tvrdí, že nebol vlastníkom
preložených komunikácií a nemá povinnosť ich prevziať, potom je irelevantné, aký je ich účel, účelnosť,
hospodárnosť a význam a potom neexistovala potreba vykonať znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalovaný
poukazoval na bod 17. uznesenia Krajského súdu v Trenčíne, jednalo sa o odôvodnenie v skutkovo
odlišnej veci a tieto závery sú nepoužiteľné. Žalobca preto navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako

vecne správne, alternatívne odvolanie žalovaného odmietnuť.

37. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 09.03.2025, v ktorom uviedol, že trvá na
podanom odvolaní a všetkých tvrdeniach v ňom uvedených.38. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 04.04.2025, v ktorom zopakoval
svoje tvrdenia z vyjadrenia k odvolaniu žalobcu.

39. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 CSP v senáte
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok
bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle

§ 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

40. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vydania rozsudku, ktorým mal súd
uložiť žalovanému povinnosť prevziať žalobcom vymedzené Stavebné objekty s pozemkami. Svoj nárok
odôvodnil tým, že sa jedná o splnenie zákonnej povinnosti podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona,
nakoľko pri budovaní rýchlostnej cesty R2 Ruskovce - Pravotice vznikla povinnosť žalobcu vybudovať

a zrealizovať vyvolané investície, a to preložky cestných komunikácií (poľných ciest ako aj mosta)
vzhľadom k tomu, že trasa rýchlostnej cesty R2 krížila uvedené poľné cesty. Poukazoval na to, že
na splnenie tejto povinnosti s identifikáciou konkrétnych Stavebných objektov sa zaviazal žalovaný v
Zmluve o uzatvorení budúcej zmluvy o odovzdaní a prevzatí objektov vyvolaných investícií do správy
a prevádzky uzavretej medzi stranami sporu dňa 14.09.2012. Podľa žalobcu sa jedná o splnenie

zákonnej povinnosti žalovaným, ktorý v priebehu prípravy a realizácie daného úseku rýchlostnej cesty
R2 nenamietal a v Zmluve svojim podpisom potvrdil, že je vlastníkom a prevádzkovateľom pôvodných
poľných ciest dotknutých vybudovaním Stavebných objektov, na prevzatie ktorých ako vyvolaných
investícií sa v Zmluve aj zaviazal. Vzhľadom k tomu, že boli splnené zákonné podmienky, t.j. jedná sa o
vyvolané investície, žalobca vyvolané investície vybudoval, došlo k vydaniu kolaudačných rozhodnutí,

potom vznikla žalovanému povinnosť prevzatia uvedených Stavebných objektov ako vyvolaných
investícií.

41. Žalovaný sa bránil tvrdením, že nebol vlastníkom predmetných poľných ciest, tieto neslúžia ani
mu neslúžili pre jeho potreby, pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve konal v tiesni a bol uvedený do

omylu a vyhlásenie v čl. III. Zmluvy o tom, že žalovaný je vlastníkom a prevádzkovateľom pozemných
komunikácií, ktorých odovzdanie je predmetom žaloby, je nepravdivé.

42. Okresný súd žalobe v celom rozsahu vyhovel, pretože na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru o preukázaní splnenia zákonných podmienok podľa § 18 ods. 13 s použitím § 18 ods. 9 Cestného

zákona, pričom žalovaný svoje tvrdenia žiadnymi dôkaznými prostriedkami nepreukázal.

43. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej aj „Cestný zákon“)
pozemné komunikácie sa rozdeľujú podľa dopravného významu, určenia a technického vybavenia na
a) diaľnice,

b) cesty,
c) miestne cesty,
d) účelové cesty.

44. Podľa § 1 ods. 3 Cestného zákona pozemnú komunikáciu tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné

teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a
obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych cestách pol metra za zvýšenými obrubami
chodníkov alebo zelených pásov.

45. Podľa § 3d ods. 4 Cestného zákona účelové cesty sú vo vlastníctve štátu alebo iných právnických

osôb alebo fyzických osôb.

46. Podľa § 18 ods. 9 Cestného zákona v znení účinnom do 31.05.2021, ak sa má diaľnica, cesta
alebo miestna komunikácia zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný
na svoje náklady a v mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie (vyvolané investície)

zabezpečiť výstavbu náhradnej diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie zodpovedajúcej dopravným
potrebám.47. Podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona v znení účinnom do 31.05.2021 pri výstavbe pozemnej
komunikácie alebo pri jej zmene je investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka
alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku

vedenia alebo iného diela, a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná.
Investor stavby je zároveň povinný na vlastné náklady majetkovoprávne vyporiadať pozemky dotknuté
vyvolanými úpravami, ktoré sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou
v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela na základe kúpnej zmluvy,
zmluvy o zriadení vecného bremena, alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom je prevod alebo

úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia alebo iného diela je
povinný bezodkladne po nadobudnutí právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia prevziať upravený úsek
vedenia alebo iné dielo vrátane pozemku, okrem prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena,
nájomnej zmluvy alebo inej zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo
prevádzkovateľa vedenia alebo iného diela neprevádza. Ostatné úpravy, ktorými sa zvýši výkonnosť
alebo zmodernizuje vedenie, je investor stavby oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej

písomnej dohody investora stavby s vlastníkom alebo prevádzkovateľom vedenia vždy na náklady
vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia.

48. Podľa § 18 ods. 9 Cestného zákona v znení účinnom od 01.06.2021, ak sa má pozemná komunikácia
zrušiť v dôsledku inej investičnej výstavby, je investor tejto výstavby povinný na svoje náklady a v

mene budúceho vlastníka alebo správcu tejto komunikácie zabezpečiť výstavbu náhradnej alebo úpravu
jestvujúcej pozemnej komunikácie v rozsahu zodpovedajúcom dopravným potrebám.

49. Podľa § 18 ods. 13 Cestného zákona v znení účinnom od 01.06.2021 pri výstavbe pozemnej
komunikácie alebo pri jej zmene je investor stavby povinný vybudovať na vlastné náklady pre vlastníka

alebo prevádzkovateľa vedenia, vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela
len vyvolané úpravy priamo dotknutého úseku vedenia, pozemnej komunikácie alebo iného diela,
a to na úrovni technického riešenia v čase, keď bola úprava vyvolaná. Investor stavby je zároveň
povinný na vlastné náklady majetkovoprávne usporiadať pozemky dotknuté vyvolanými úpravami, ktoré
sú priamo dotknuté výstavbou pozemnej komunikácie alebo jej zmenou v prospech vlastníka alebo

prevádzkovateľa vedenia, vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela na základe
kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena alebo iného právneho úkonu, ktorého predmetom
je prevod alebo úprava užívania dotknutých pozemkov; vlastník alebo prevádzkovateľ vedenia, vlastník
alebosprávcapozemnejkomunikáciealeboinéhodielajepovinnýbezodkladnepovydaníkolaudačného
osvedčenia prevziať upravený úsek vedenia, pozemnej komunikácie alebo iné dielo vrátane pozemku,

inak je povinný stavebníkovi uhradiť náklady na údržbu, prevádzku a zabezpečenie stavby až do jej
prevzatia, okrem prípadu uzavretia zmluvy o zriadení vecného bremena, nájomnej zmluvy alebo inej
zmluvy, na základe ktorej sa vlastnícke právo v prospech vlastníka alebo prevádzkovateľa vedenia,
vlastníka alebo správcu pozemnej komunikácie alebo iného diela neprevádza. Ostatné úpravy, ktorými
sa zvýši výkonnosť alebo zmodernizuje vedenie alebo pozemná komunikácia, je investor stavby

oprávnený vykonať len na základe predchádzajúcej písomnej dohody investora stavby s vlastníkom
alebo prevádzkovateľom vedenia alebo s vlastníkom alebo správcom pozemnej komunikácie vždy na
náklady vlastníka alebo prevádzkovateľa tohto vedenia alebo vlastníka alebo správcu tejto pozemnej
komunikácie.

50. Podľa § 24k ods. 1 Cestného zákona, ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem
"miestna komunikácia" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým "miestna cesta" v príslušnom
gramatickom tvare.

51. Podľa § 24k ods. 2 Cestného zákona, ak sa v doterajších právnych predpisoch používa pojem

"účelová komunikácia" vo všetkých gramatických tvaroch, rozumie sa tým "účelová cesta" v príslušnom
gramatickom tvare.

52. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie výhradne z dôvodov uvedených žalovaným
v podanom odvolaní.

53. Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu dospel odvolací súd k záveru, že súd
prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, ktorý správne vyhodnotil, keď vydal napadnutý rozsudok,
ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoréby mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Podľa odvolacieho súdu okresný súd sa dostatočne
vysporiadal s tvrdeniami strán sporu podstatnými pre rozhodnutie vo veci o uplatnenom nároku žalobcu
a odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa zákonné podmienky na odôvodnenie rozsudku súdu ako

rozhodnutia vo veci samej. Podľa odvolacieho súdu okresný súd neodňal žalovanému možnosť konať
pred súdom a neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k žalovanému. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, na ktoré v zmysle § 387 ods. 2 CSP
odkazuje.

54. Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a pri rozhodovaní o odvolaní žalovaného vychádzal zo správne a v dostatočnom rozsahu
zisteného skutkového stavu okresným súdom.

55. Odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne a dostatočne zistený skutkový stav okresného
súdu. Odvolací súd preto neopakuje v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu okresným súdom dostatočne

zistený skutkový stav veci uvedený v napadnutom rozhodnutí. Odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol
podstatný obsah tvrdení žalobcu a žalovaného a dôvody, na základe ktorých okresný súd žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Odvolací súd zdôrazňuje, že odôvodnenie rozhodnutia prvostupňového ako
aj odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z
hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS

350/09 z 08.10.2009, sp. zn . II. ÚS 78/05, sp. zn. III. ÚS 264/08, sp. zn. IV. ÚS 372/08, rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/200/2022 zo dňa 26.10.2023).

56. Vzhľadom na dôvody odvolania odvolací súd nad rámec odôvodnenia súdu prvej inštancie dodáva
nasledovné.

57. Odvolací súd sa stotožnil so záverom okresného súdu o preukázaní splnenia zákonných podmienok
podľa § 18 ods. 13 s použitím § 18 ods. 9 Cestného zákona na uloženie povinnosti žalovanému prevziať
v žalobe označené Stavebné objekty s pozemkami. Okresný súd sa správne vo svojom rozhodnutí
zaoberal základnou otázkou, či žalobcom identifikované Stavebné objekty je možné považovať za

vyvolané investície, vo vzťahu ku ktorým ukladá kogentné ustanovenie § 18 ods. 13 Cestného
zákona povinnosť dotknutému subjektu bezprostredne po vydaní kolaudačného rozhodnutia prevzatie
vyvolaných investícií (úprav). Správne poukázal na skutočnosť, že už v procese prípravy projektovej
dokumentácie na základe viacerých listinných dokladov (Protokol o vykonaní štátnej expertízy č.
18/2008, Expertízny posudok na zámer verejnej stavby vypracovaný Ing. Danielou Ďurčanskou CSc.

ako príloha k Protokolu, písomné vyjadrenie spoločnosti Valbek s.r.o.) bolo zrejmé, že pri budovaní
cesty R2 na trase Ruskovce - Pravotice dôjde ku jej kríženiu s poľnými cestami, t.j. k prerušeniu
poľnej trasy, čo vyvolalo potrebu podľa § 18 ods. 9 Cestného zákona zabezpečiť výstavbu náhradnej
pozemnej komunikácie, resp. jej preloženia ako aj jej premostenia. Okresný súd správne poukázal aj
na skutočnosť, že žalovaný bol informovaný o takomto spôsobe riešenia kríženia poľných ciest a ich

premostenia už v procese prípravy a schvaľovania projektovej dokumentácie (záznam zo záverečného
rokovania zo dňa 08.06.2011 a zo dňa 06.09.2011) a bol oboznámený s touto situáciou, čo potvrdil aj
svojím podpisom Zmluvy zo dňa 14.09.2022. Okresný súd správne dospel k záveru, že vybudovanie
Stavebných objektov, ktoré sú predmetom tohto konania, bolo vyvolané výstavbou rýchlostnej cesty R2
na úseku Ruskovce - Pravotice, jedná sa o vyvolanú investíciu (úpravu) pričom žalovaný bol o tejto

skutočnosti informovaný.

58. Keďže okresný súd správne posúdil povahu vybudovania týchto Stavebných objektov ako
vyvolaných investícií pri budovaní rýchlostnej cesty R2 na úseku Ruskovce - Pravotice a pretože
bolo preukázané nadobudnutie právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia týkajúceho sa Stavebných

objektov, správne dospel k záveru o povinnosti žalovaného prevziať predmetné Stavebné objekty.

59. Okresný súd správne posúdil aj dôkaznú situáciu v konaní a správne sa vysporiadal aj s námietkou
žalovaného, ktorý tvrdil, že nie je a ani nebol vlastníkom a prevádzkovateľom dotknutých poľných ciest.

60. Okresný súd poukázal na vyjadrenia žalovaného vyplývajúce zo záverečného rokovania zo dňa
08.06.2011 a zo dňa 06.09.2011 vo vzťahu k dokumentácii pre stavebné povolenie, z ktorých bolo
preukázané oboznámenie sa žalovaného s technickým riešením výstavby rýchlostnej cesty, vrátane
vyvolaných investícií, pričom žiadne výhrady k spôsobu a rozsahu vyvolaných investícií žalovanýneuviedol. Okresný súd poukázal aj na výslovný prejav vôle žalovaného, ktorý v článku III. Zmluvy
vyhlásil, že je vlastníkom a prevádzkovateľom Stavebných objektov, na prevzatie ktorých sa v Zmluve
zaviazal.

61. Okresný súd správne vyhodnotil dôkaznú situáciu, keď dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal
svoju procesnú obranu založenú na tvrdení, že nebol a nie je vlastníkom pôvodnej poľnej cesty a
nenavrhol ani žiaden konkrétny dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Správne zdôraznil, že žalovaný
neodstránil rozpor medzi vlastným tvrdením počas budovania rýchlostnej cesty a následným tvrdením

v konaní, že nie je vlastníkom pôvodných poľných ciest. Okresný súd sa správne vysporiadal aj s
výhradou žalovaného o absencii uznesenia mestského zastupiteľstva s prevzatím Stavebných objektov
so zdôraznením, že sa jedná o splnenie zákonnej povinnosti, ktorej splnenie nemožno vylúčiť ani
uznesením mestského zastupiteľstva.

62. Podľa odvolacieho súdu žalovaný v odvolaní neuviedol odvolacie dôvody spochybňujúce správnosť

skutkových a právnych záverov napadnutého rozhodnutia. K jednotlivým odvolacím dôvodom udáva
odvolací súd nasledovné.

63. Na prvom mieste žalovaný vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že nikdy nebol a nie je vlastníkom
pozemných komunikácií, ktorých odovzdanie je predmetom žaloby, pretože vlastníkom poľných ciest

je majiteľ poľnohospodárskych pozemkov a poľné cesty samotné sa do katastra nezapisujú a ich
vlastníctvo je odvodené od pozemkov, na ktorých stoja.

64. Podľa odvolacieho súdu sa opätovne zo strany žalovaného jedná o tvrdenie, ktoré nie je podložené
žiadnym dôkazom alebo návrhom na vykonanie dokazovania. S výhradou žalovaného, že nie je a

ani nebol vlastníkom pozemných komunikácií, sa správne vysporiadal okresný súd v napadnutom
rozhodnutí, keď na túto námietku neprihliadol.

65. Pokiaľ žalovaný v priebehu prípravy a realizácie výstavby stavebných objektov svoje vlastnícke
právo nenamietal a v Zmluve vyhlásil, že je vlastníkom pozemných komunikácií dotknutých vyvolanými

investíciami a následne v súdnom konaní tvrdil opak, bol povinný tento rozpor odstrániť a svoje tvrdenie
v súdnom konaní preukázať. Ako správne uviedol súd prvej inštancie žalovaný žiaden dôkaz na
preukázanie svojho tvrdenia v konaní neoznačil a nepredložil. Okresný súd správne uviedol, že zo
žiadneho vykonaného dôkazu nebol preukázaný akýkoľvek tretí subjekt odlišný od žalovaného, ktorý
má byť vlastníkom predmetných poľných ciest, na ktorých boli realizované vyvolané investície. Žiaden

takýto dôkaz žalovaný v priebehu konania a ani v odvolaní neoznačil a ani nepredložil.

66. Všeobecné tvrdenie o tom, že vlastníkom poľných ciest je majiteľ poľnohospodárskych pozemkov,
pričom vlastníctvo cesty sa odvodzuje od pozemkov, pretože poľné cesty sa do katastra nezapisujú,
nezodpovedá zistenému skutkovému a právnemu stavu veci. Žalovaný toto všeobecné tvrdenie,

že vlastníctvo poľných ciest sa odvodzuje od pozemkov, na ktorých stoja, neodôvodnil žiadnymi
konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých by bolo možné dospieť k záveru, že toto tvrdenie sa
vzťahuje na poľné cesty, na ktorých boli realizované Stavebné objekty ako vyvolané investície. Ako
uviedol aj žalobca, je bežnou praxou, že vlastníctvo pozemku je odlišné od vlastníctva pozemnej
komunikácie, ktorá môže byť samostatným predmetom právneho vzťahu. Žalovaný nepreukázal, že

predmetné poľné cesty patrili konkrétnym vlastníkom poľnohospodárskych pozemkov, t.j. že patria
vlastníkom pozemkov na ktorých stoja. Na tieto všeobecné výhrady žalovaného preto odvolací súd
neprihliadol.

67. Odvolací súd zohľadňujúc individuálne skutkové okolnosti prejednávanej veci zdôrazňuje procesnú

rovinu splnenia dôkaznej povinnosti žalovaného pri jeho tvrdení, že nie je vlastníkom pozemných
komunikácií, ktoré sú predmetom žaloby. Ako okresný súd konštatoval, zo všetkých listinných dokladov
a dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie (Expertízny posudok, Protokol, vyjadrenie spoločnosti
Valbek s.r.o., písomne uzavretá Zmluva o budúcej zmluve, vyjadrenia žalovaného vyplývajúce zo
záverečného rokovania zo dňa 08.06.2011 a zo dňa 06.09.2011) vyplýva, že žalovaný nielen nenamietal,

ale priamo v Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 14.09.2012 svojim podpisom výslovne prejavil vôľu a
vyhlásil, že je vlastníkom alebo prevádzkovateľom Stavebných objektov, pričom ich úpravou nedôjde
k zmene vlastníckych práv. V priebehu súdneho konania tvrdil opak. Okresný súd vychádzajúc z
obsahu listinných dokladov, vrátane Zmluvy o budúcej zmluve, preto správne poukazoval na tentoprejav vôle žalovaného, ktorým deklaroval, že je vlastníkom a prevádzkovateľom poľnej cesty, ktorá
bola predmetom prekládky a premostenia. Pokiaľ žalovaný v priebehu súdneho konania tvrdil opak
oproti dovtedy ním prejavenej vôle, bolo povinnosťou žalovaného odstrániť tento rozpor vo vlastných

tvrdeniach a tvrdenie uplatnené v súdnom konaní aj preukázať. Žalovaný však nepredložil a ani
neoznačil žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia.

68.Pokiaľžalovanýajvodvolanínamietal,žejenepravdivévyhlásenievčl.III.Zmluvyobudúcejzmluve,
v ktorom žalovaný deklaroval, že je vlastníkom a prevádzkovateľom Stavebných objektov určených

v článku II. (ktoré sú predmetom tohto konania), svoje tvrdenie o nepravdivosti deklarovania jeho
vlastníckehoprávakpôvodnýmpoľnýmcestámnepreukázal.Sporovékonaniejezaloženénapovinnosti
tvrdenia, na ktoré nadväzuje povinnosť preukázania tohto tvrdenia, t.j. unesenia dôkazného bremena.
Žalovaný okrem svojho tvrdenia, že nebol vlastníkom pôvodných poľných ciest, hoci v Zmluve deklaroval
svojim podpisom opak, žiaden dôkaz preukazujúci toto tvrdenie nepredložil, neoznačil a nepreukázal,
že akákoľvek tretia osoba odlišná od žalovaného je vlastníkom alebo prevádzkovateľom pôvodných

poľných ciest, ktoré boli predmetom prekládky ako vyvolanej investície pri vybudovaní rýchlostnej cesty
R2 v danom úseku. Žalovaný opakovane tvrdil nepravdivosť čl. III. Zmluvy, avšak žiadnym dôkazným
prostriedkom toto tvrdenie nepreukázal.

69. Pokiaľ v odvolaní žalovaný poukazoval na uzavretie Zmluvy v tiesni a v omyle, opätovne sa jedná o

skutkové tvrdenie, ktoré nebolo preukázané žiadnym dôkazným prostriedkom.

70. Odvolací súd poukazuje na to, že zmluvné strany uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve v zmysle § 289
a nasl. Obchodného zákonníka, t.j. zvolili si aplikáciu Obchodného zákonníka. Nie len na základe voľby
Obchodného zákonníka podľa § 262, avšak aj z dôvodu povahy žalovaného ako subjektu verejného

práva pri zabezpečovaní verejných potrieb (výstavba rýchlostnej cesty a ňou vyvolaná investícia) je
potrebnétútoZmluvuposudzovaťpodľaúpravyObchodnéhozákonníkavzmysle§261ods.2spoužitím
§ 263 ods. 1 písm. b) ObZ. V takom prípade v zmysle § 267 ods. 2 ObZ je použitie inštitútu tiesne na
úpravu obchodno-záväzkového vzťahu vylúčené. Odvolací súd preto na výhradu o uzavretí Zmluvy v
tiesni neprihliadol jednak z dôvodu nepreukázania tohto tvrdenia, ako aj z dôvodu nemožnosti aplikácie

tohto inštitútu na obchodno-záväzkový vzťah uzavretý medzi stranami sporu.

71. Žalovaný v odvolaní poukazoval na to, že Zmluvu v časti vyhlásenia v čl. III. uzavrel v omyle.
Opätovne sa jedná o tvrdenie žalovaného nepodložené žiadnym dôkazom. Nad rámec uvedeného
je podľa odvolacieho súdu vysoko nepravdepodobné aby počas dlhodobého procesu prípravy

a schvaľovania projektovej dokumentácie, ku ktorej sa žalovaný aj vyjadroval (rokovania zo dňa
08.06.2011 a zo dňa 06.09.2011), bol žalovaný dlhodobo v omyle o vlastníckom práve k poľným
cestám, ktoré boli predmetom vyvolaných investícií. Správne žalobca poukázal aj na proces uzatvárania
Zmluvy, keď jej návrh bol odoslaný žalovanému, ktorý mal možnosť sa s ním oboznámiť, pričom
bol to žalovaný, ktorý Zmluvu podpísal prvý a žiadne výhrady k nej nevzniesol. V článku II. bod 1

Zmluvy sú jednoznačne vymedzené Stavebné objekty, v článku II. bod 2 je uvedené odkaz na príslušné
rozhodnutie o umiestnení líniovej stavby a po zohľadnení aj predchádzajúceho vyjadrenia žalovaného
zo dňa 08.06.2011 a 06.09.2011 k dokumentácii na stavebné povolenie, kedy mal žalovaný k dispozícii
dokumentáciu týkajúcu sa predmetnej stavby, nebolo preukázané tvrdenie žalovaného o omyle vo
vzťahu k jeho vyhláseniu o vlastníckom práve k pôvodným poľným cestám.

72. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal, že Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 14.09.2012 nikdy
nebola schválená mestským zastupiteľstvom a odôvodnenie okresného súdu v bode 67. o splnení
zákonnej povinnosti je nesprávne. Odvolací súd sa s touto výhradou nestotožnil.

73. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd zaviazal žalovaného na splnenie
povinnosti prevzatia konkrétne určených Stavebných objektov s pozemkami z dôvodu splnenia zákonnej
povinnostipodľa§18ods.13spoužitím§18ods.9Cestnéhozákona.Okresnýsúdneuložilžalovanému
povinnosť z titulu Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy. Z tohto dôvodu je preto irelevantná výhrada
žalovaného v odvolaní, že Zmluva o budúcej zmluvy nebola nikdy schválená mestským zastupiteľstvom.

Okresný súd vyššie Zmluvu uzavretú medzi stranami sporu použil ako podporný dôkazný prostriedok
pre záver, že vlastníkom preložených poľných ciest bol žalovaný (bod 63. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia).74. Nad rámec uvedeného sa však odvolací súd stotožnil so záverom okresného súdu, ktorý vo vzťahu
k splneniu povinnosti prevzatia Stavebných objektov správne v bode 67. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia uviedol, že povinnosť prevzatia Stavebných objektov z titulu vyvolanej investície, je

zákonnou povinnosťou určenou povinnej osobe kogentnou právnou úpravou a splnenie tejto povinnosti
nie je možné vylúčiť uznesením obecného zastupiteľstva.

75. Odvolací súd v tejto súvislosti nad rámec uvedeného dopĺňa, že mu je známa zaužívaná judikatúra
o deľbe kompetencií pri vykonávaní právnych úkonov v mene obce ako samostatnej právnickej osoby

sui generis, v zmysle ktorej je schvaľovanie právneho úkonu a jeho vykonanie navonok v zákonom
stanovených prípadoch kompetenčne rozdelené medzi obecné/mestské zastupiteľstvo ako orgánu
oprávneného na jeho schválenie, t.j. na vytvorenie vôle a starostu/primátora, ktorý takto vzniknutú vôľu
prejavuje svojim konaním navonok (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/284/2006 zo
dňa 29.01.2008, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 389/08-22 zo dňa 01.04.2009). Z týchto
rozhodnutí vyplýva, že ak je sporná otázka platnosti zmluvy uzavretej medzi obcou a treťou stranou,

predmetom ktorej je niektorý z majetkovoprávnych úkonov, ktorý by vyžadoval rozhodnutie obecného
zastupiteľstva, musí súd skúmať platnosť prejavu vôle ako z hľadiska formálneho (prijatie uznesenia
obecného zastupiteľstva spôsobom stanoveným v zákone), tak aj z hľadiska meritórnych náležitostí,
ktorého jadrom je prejav vôle. Z rozhodnutia NS SR sp. zn. 2Cdo/284/2006 vyplýva, že bez prejavu vôle
a jeho vyjadrenia v objektívne zistiteľnej forme nie je možné hovoriť o právnom úkone a táto zásada platí

aj pre prejavy vôle obce v oblasti občianskeho práva.

76. Odvolací súd poukazuje na to, že do deľby kompetencií v zákonom určených prípadoch medzi
zastupiteľstvom obce a starostom však spadá len taký právny úkon, ktorý podlieha súhlasu orgánu obce.
Ak sa jedná o splnenie povinnosti určenej zákonnou kogentnou normou, v takom prípade splnenie takto

zákonom uloženej povinnosti nie je podmienené jeho schválením mestským zastupiteľstvom. V prípade
existujúcej kogentnej normy ukladajúcej konkrétnu povinnosť preto nepripadá do úvahy posudzovanie
existencie rozhodnutia obecného zastupiteľstva ako predpokladu platnosti právneho úkonu. V takom
prípade je obec povinná splniť zákonom uloženú povinnosť.

77. Výhrada žalovaného o absencii rozhodnutia mestského zastupiteľstva o schválení Zmluvy zo dňa
14.09.2012 je preto irelevantná jednak z dôvodu, že existencia tejto Zmluvy nebola dôvodom uloženia
povinnosti žalovanému v I. výroku napadnutého rozhodnutia, keďže dôvodom uloženia povinnosti bolo
splnenie zákonnej povinnosti podľa kogentného ust. § 18 ods. 13 Cestného zákona ako aj z dôvodu,
ako to správne uviedol okresný súd, že v danom prípade sa nejedná o právny úkon, ktorý by podliehal

schvaľovaniu mestského zastupiteľstva, keďže sa jedná o splnenie zákonom uloženej povinnosti. Ani
na túto námietku preto odvolací súd neprihliadol.

78. Odvolací súd neprihliadol ani na námietku žalovaného o nesprávnosti rozhodnutia súdu prvej
inštancie z dôvodu nevykonania znaleckého dokazovania k účelnosti, účelu a hospodárnosti a významu

vybudovaných ciest.

79. Ako uviedol aj okresný súd, už v štádiu prípravy vybudovania cesty R2 v rámci schvaľovania
projektovej a súvisiacej dokumentácie sa týmito otázkami zaoberal Protokol o vykonaní štátnej expertízy
č. 18/2008, ďalej Expertízny posudok a Sprievodná správa k budovaniu rýchlostnej cesty R2 Ruskovce

- Pravotice č. 10BA11007. Zo žalobcom predloženej dokumentácie (vrátane vyhlásenie spoločnosti
Valbek, s.r.o) vyplýva, že uvedené preložky poľných ciest a ich premostenie boli nevyhnutné z dôvodu
ich križovania výstavbou rýchlostnej cesty R2 a za účelom zachovania prístupu na dotknuté pozemky
rozdelené rýchlostnou cestou R2 a zabezpečenia potreby zachovania migračných koridorov. Expertízny
posudok posúdil navrhovanú trasu za vhodnú, pričom posúdeniu bola podrobená aj opodstatnenosť a

primeranosť stavebných a celkových investičných nákladov, vrátane konkrétneho finančného vyčíslenia
vyvolaných investícií. Uvedenými dôkazmi bola preukázaná ako nevyhnutnosť vyvolaných úprav tak
aj ich účel, vhodnosť, účelnosť a hospodárnosť. Výhrada žalovaného o nevykonaní tohto dôkazu je
preto podľa odvolacieho súdu irelevantná, pretože odpovede na žalobcom uvedené otázky vyplývajú
z rozsiahlej dokumentácie predloženej žalobcom v tomto konaní, ako na to správne poukázal okresný

súd. Vykonanie žalobcom navrhovaného dokazovania je preto nadbytočné, pretože odpovede na dané
otázky vyplývajú zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania.80. Žalovaný v odvolaní vytýkal nesprávny, nelogický, nepreskúmateľný záver o účele, význame a
dôvodoch výstavby rýchlostnej cesty, ktorý okresný súd konštatoval bode 47. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Odvolací súd považoval túto námietku za irelevantnú, keďže sa netýkala priamo predmetu

tohto sporu a okresný súd v bode 47. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia poukazoval na neúnosnú
dopravnúsituáciuanevyhnutnosťjejvyriešeniavdotknutomúsekuprávevybudovanímrýchlostnejcesty
R2.

81.Žalovanývodvolanívytýkalokresnémusúduabsenciuodpovedenaúčel,významadôvodyvýstavby

stavebných diel tvrdiac, okrem iného, že výstavba mostného telesa je zbytočná.

82. Odvolací súd zdôrazňuje, že účel, význam a dôvody výstavby Stavebných objektov, ako bolo
uvedené vyššie, boli preukázané uvedenými listinnými dokladmi vypracovanými v štádiu prípravy a
realizácie cesty R2, ktoré posúdili Stavebné objekty ako vyvolané investície z dôvodu, že trasa R2
križovala poľnohospodárske pozemky a poľné cesty, ktoré ich spájali a účelom vybudovania Stavebných

objektov bolo ich opätovné spojenie. Ani na túto všeobecnú výhradu preto odvolací súd neprihliadol.

83. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že výstavba mostného telesa bola zbytočná, pretože spojila dva
poľnohospodárske pozemky tretích strán, ktoré ho nepoužívajú a ani používať nemienia, podľa
odvolacieho súdu sa jedná o tvrdenie majúce charakter nepreukázaného skutkového dohadu. Na jednej

strane samotný žalovaný potvrdil, že uvedené premostenie spojilo dva poľnohospodárske pozemky, t.j.
tie, ku ktorým bol prístup prerušený výstavbou rýchlostnej cesty a súvisiacich objektov. Práve spojenie
a premostenie rozdelených pozemkov a poľných ciest bolo účelom vyvolaných investícií v súlade s
§ 18 ods. 13 Cestného zákona. Tvrdenie žalovaného, že tretie strany premostenie dvoch pozemkov
nepoužívajú a ani ho nemienia používať, je tvrdením bez dôkazu. Pokiaľ tým žalovaný mienil namietnuť

v tejto časti výstavbu cestného mosta ako neúčelné a nehospodárne, toto svoje tvrdenie nepreukázal a
vychádzal z nepreukázaného tvrdenia o tom, že tretie strany tento most nepoužívajú a ani ho nemienia
používať. Žiadny dôkaz preukazujúci toto tvrdenie predložený nebol. Ako bolo uvedené dôvod, účel
a účelnosť výstavby mostného telesa (SO 204-00), majúceho povahu vyvolanej investície, ktorú bolo
nevyhnutné vykonať, vyplýva z uvedených predložených listinných dokladov. Vyvolané investície boli

v rámci predložených listinných dokladov posúdené ako optimálne a potrebné na ich vybudovanie.
Okresný súd správne poukázal na dokumentáciu pre stavebné povolenie, ktorá popisuje aj účel
jednotlivých preložiek (vrátane SO 204-00), ktorým je zabezpečenie prístupu na pozemky rozdelené
stavbou R2, čo nakoniec potvrdil aj žalovaný v odvolaní, keď pri konštrukcii mostného telesa poukázal na
prepojenie dvoch poľnohospodárskych pozemkov touto konštrukciou. Ani na túto výhradu preto odvolací

súd neprihliadol.

84. Odvolaciemu súdu nebola zrozumiteľná výhrada žalovaného o tom, že okresný súd nesprávne
posúdil vec, keď argumentoval Cestným zákonom, pričom povinnosť prevziať stavebné objekty a
pozemky má z dôvodu existencie pozemnej komunikácie, tvorenej cestným telesom a jej súčasťami.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne posúdil povahu vyvolaných investícií, ako aj
splnenie zákonných podmienok žalovaného na prevzatie Stavebných objektov určených vo výroku I.
napadnutého rozhodnutia, a to na základe správne zisteného skutkového stavu a správneho právneho
posúdenie veci.

85. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nepreskúmateľnosť a zmätočnosť argumentácie v bode
53. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa okresný súd stotožnil s odvolacím súdom
v zrušujúcom rozhodnutí, táto nesprávnosť, resp. neúplnosť vymedzenia konkrétneho rozhodnutia
odvolacieho súdu (zrejme sa malo jednať o rozhodnutie v inej veci pod spisovou značkou Krajského
súdu v Trenčíne 16Cob/51/2020 zo dňa 31.01.2022) nemá vplyv na vecnú správnosť napadnutého

rozhodnutia.

86. Na základe vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že žalovaný v odvolaní neuviedol
skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej
inštancie, na základe ktorých posúdil žalobu za dôvodnú a na základe ktorých zaviazal žalovaného

na splnenie povinností uvedených vo výroku I. napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd preto uloženie
povinnosti žalovanému vo výroku I. napadnutého rozhodnutia považoval za správne.87. Z obsahu podaného odvolania vyplýva, že žalovaný podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu
v celom rozsahu, vrátane výroku o náhrade trov konania. Pretože okresný súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel a žalobca bol v konaní úspešný, okresný súd rozhodol správne v II. výroku napadnutého

rozhodnutia, v ktorom priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100
%.

88. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne
v celom rozsahu.

89. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania sa odvolací súd riadil ustanovením § 255 ods. 1
s použitím § 396 ods. 1 CSP. Pretože v odvolacom konaní bol žalobca úspešný, odvolací súd mu priznal
voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

90. Rozhodnutie odvolacieho senátu bolo prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).