Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, September 11, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9CoEk/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112207796
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Vallová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4112207796.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Vallovej a členiek senátu
JUDr. Kataríny Marčekovej a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti povinnej: A. B., nar.
XX. XX. XXXX, bytom C., D. XXX/XXX, vykonávajúca živnostenské podnikanie pod obchodným menom
„Ľudmila Doktorová – EKOSERVIS“, so sídlom Nitra, Topoľčianska 45, IČO: 34 869 026, zastúpená:

JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Nitra, Farská 40, IČO: 51 721 554, o vymoženie uloženej
povinnosti v sume 7 718,50 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Nitra zo dňa 25. marca 2025 č. k. 9Er/270/2012-203 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zastavil exekúciu (výrok I.) a uložil oprávnenému
povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Jakubcovi (nástupcovi Rudolfa Krutého,
PhD.), so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, Zámocká 30, trovy exekúcie vo výške 63,23
eura, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia (výrok II.). Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 9 ods. 1, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), ods. 4, § 58 ods. 1, § 58 ods. 5, § 199, §
200 ods. 1., ods. 5, § 203 ods. 1, § 243f ods. 1, §243h ods. 1 Exekučného poriadku, § 52 ods. 1, ods.

2, ods. 3, ods. 4, § 470 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, ods. 2, § 2 ods. 1 písm. a),
§ 2 ods. 2, § 4 ods. 2 zákona č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ZoUNEK).

1.1. Predmetné exekučné konanie posúdil podľa ustanovení ZoUNEK, ktorý nadobudol účinnosť dňa
01.01.2020. Zistil, že v exekučnom konaní v danej veci nedošlo k uplynutiu rozhodnej doby podľa § 2

ods. 1 písm. a) ZoUNEK z dôvodu, že v priebehu exekučného konania v posledných 18-tich mesiacoch
pre dňom, kedy malo dôjsť k zastaveniu starej exekúcie ex lege (ku dňu 01.01.2020), bol v prospech
vymáhanej pohľadávky oprávneného dosiahnutý výťažok najmenej 15 eur, ako to vyplýva z oznámenia
súdneho exekútora zo dňa 16.10.2023, ktoré je súčasťou súdneho spisu pod č.l. 91. Na základe vyššie
uvedeného pokračoval v exekučnom konaní podľa ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.03.2017 a uznesením rozhodol o návrhu povinného na zastavenie exekúcie a o trovách exekúcie.

Súd preskúmaním súdneho spisu, a to predovšetkým zmluvy o úvere zo dňa 20.10.2010 a exekučného
titulu (rozhodcovského rozsudku sp. zn. SR 06327/11 zo dňa 21.07.2011) zistil, že povinná ako dlžník
pri uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere bola označená ako podnikateľ - živnostník podnikajúci pod
obchodným menom: "Ľudmila Doktorová - EKOSERVIS", s miestom podnikania: Topoľčianska 45,
Nitra, IČO: 34 869 026. Z tohto označenia však jednoznačne nevyplýva, či si povinná brala úver za
účelom financovania svojej podnikateľskej činnosti, alebo za účelom uspokojovania svojich základných

životných potrieb, ako neskôr tvrdila. Poukázal na to, že zmenka vlastná č. 404200695 zo dňa
20.10.2010, ktorá bola vystavená povinnou za účelom zabezpečenia vyššie uvedeného úveru, obsahujeoznačenia povinnej ako podnikateľského subjektu: "Ľudmila Doktorová - EKOSERVIS, Topoľčianska
45, 949 01 Nitra, IČO: 34 689 026". Na základe vyššie uvedeného však nemožno jednoznačne
ustáliť, či označenie povinnej ako fyzickej osoby - podnikateľa indikuje obchodnoprávny charakter tohto

záväzkovéhovzťahu,alebočisipovinnáuvedenímvyššieuvedenýchúdajovsplnilalensvojuinformačnú
povinnosť voči oprávnenému ako veriteľovi.

1.2. Za účelom ustálenia skutkového stavu od súdneho exekútora vyžiadal exekútorský spis sp.
zn. EX 846/2012. Preskúmaním pripojeného exekútorského spisu sa súdu nepodarilo jednoznačne

preukázať charakter pôvodného zmluvného vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako
dlžníkom, pretože ani z obsahu exekútorského spisu sp. zn. EX 846/12 jednoznačne nevyplýva, či si
povinná predmetný úver vzala na účely svojho podnikania, alebo jednoducho v čase vykonávania svojej
podnikateľskej činnosti potrebovala vyššie uvedeným úverom financovať svoje základné životné potreby
(ako spotrebiteľ). V súlade so zaužívanou súdnou praxou a ustálenou judikatúrou mal za to, že pri
rozhodovaní podľa § 243f Exekučného poriadku je potrebné na povinnú nazerať ako na spotrebiteľa,

kým sa nepreukáže nespotrebiteľská povaha úverového vzťahu medzi oprávneným a povinnou.
Poukázal tiež na to, že v tomto prípade je dôvodné cit. zákonné ustanovenia aplikovať v pochybnosti
v prospech spotrebiteľa, ako to vyplýva z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka: "Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné".

1.3. Preskúmaním spisového materiálu zistil, že oprávnený dňa 21.01.2016 nedostatočne doplnil
návrh na vykonanie exekúcie v tejto zmenkovej veci z dôvodu, že síce doplnenie v zákonnej

lehote doručil súdnemu exekútorovi, ale nedostatočne opísal rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu oprávneného s povinnou, ktoré sú rozhodujúce na preukázanie spotrebiteľského
alebo obchodnoprávneho charakteru tohto záväzkového vzťahu. Oprávnený ďalej tieto rozhodujúce
skutočnosti súdu nedostatočne ozrejmil a vysvetlil, v dôsledku čoho nebolo možné dostatočne ustáliť
skutkový stav, a k doplneniu návrhu na vykonanie exekúcie nepripojil žiadne dôkazy, ako to vyžaduje ust.

§39ods.4,vetydruhej,Exekučnéhoporiadku.Nazákladevyššieuvedenéhodospelkzáveru,ževtomto
prípade je dôvodné exekúciu zastaviť podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, pretože oprávnený
nedoplnilnávrhnavykonanieexekúcie"legeartis"(riadneavčas),tedatak,akotovyžadujúust.§39ods.
4 Exekučného poriadku. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam preskúmaním spisového materiálu
zistil, že oprávneného ako veriteľa je v tomto prípade potrebné posúdiť podľa § 52 ods. 3 Občianskeho

zákonníka ako dodávateľa, pretože ide o tzv. nebankový subjekt, teda poskytovateľa nebankových
úverov a pôžičiek, ktorý pri uzatvorení a plnení predmetnej úverovej zmluvy konal v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti. Zároveň sa nepodarilo preukázať, že by povinná ako dlžník pri uzatváraní
a plnení predmetnej úverovej zmluvy konala v rámci predmetu svoje podnikateľskej činnosti, preto je
ju potrebné v pochybnostiach posúdiť ako spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Na

základe konštatovaných skutočností a cit. zákonných ustanovení dospel k záveru, že je daný aj dôvod
zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a
vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v tomto prípade
nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na neprípustnosť

použitia zmenky v spotrebiteľských vzťahoch, a na rozpor vyššie uvedenej úverovej zmluvy s dobrými
mravmi (z dôvodu úžery).

1.4. Na základe konštatovaných skutočností a citovaných zákonných ustanovení súdnemu exekútorovi
JUDr. Ladislavovi Jakubcovi, nástupcovi odvolaného súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD.,

priznal trovy exekúcie spolu vo výške 63,23 eura vrátane DPH. Napriek tomu, že k zastaveniu exekúcie
došlo podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, dospel k
záveru, že zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, ktorý síce v zákonnej lehote podľa § 39
ods. 4 Exekučného poriadku formálne doplnil návrh na vykonanie exekúcie, ale súdu nedostatočne
ozrejmil a preukázal povahu pôvodného záväzkového vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a

povinnouakodlžníkom,pričomnáslednetentozmluvnývzťahsúdposúdilakospotrebiteľský.Oprávnený
ďalej procesne zavinil zastavenie exekúcie tým, že podal návrh na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, ktorý tvorí rozhodnutie, ktoré bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo
zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a neboloprihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky,
a na 3. rozpor s dobrými mravmi a so zákonom. Pretože oprávnený podal na súd návrh na vykonanie
exekúcie na podklade takéhoto nespôsobilého exekučného titulu, ho vzhľadom na procesné zavinenie

zastavenia exekúcie v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazal na úhradu nevyhnutných trov
exekúcie.

2. Oprávnený podal odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote.
Namietal, že súd prvej inštancie súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP).

2.1. Považoval napadnuté uznesenie za nepreskúmateľné. V súlade s § 220 ods. 2 CSP mal súd v
odôvodnení uznesenia stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané
a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal. Odôvodnenie predmetného uznesenia však tieto zákonom
stanovené podmienky nespĺňalo. Nestotožnil sa s názorom konajúceho súdu vyjadrenom v odôvodení
rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že predmetné exekučné konanie je vedené voči povinnej, pričom

hlavný kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským, pretože povinná pri uzavretí úverovej zmluvy a
vystavení zmenky vyhlásila že peňažné prostriedky jej boli poskytnuté na účel podnikania. Predmetná
skutočnosť musí byť súdnemu exekútorovi známa ako aj súdu, ktorému podal súdny exekútor žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože oprávnený rozhodujúce skutočnosti uviedol už
v návrhu na vykonanie exekúcie a zároveň uvedené vyplýva aj zo samotného exekučného titulu. Mal

za to, že nebol naplnený dôvod na zastavenie exekúcie ani podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku
a taktiež § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, pretože tento dôvod na zastavenie exekúcie sa
vzťahuje iba na prípady nedoplnenia návrhu na vykonanie exekúcie a ak medzi oprávneným a povinnou
existoval spotrebiteľský záväzkovo právny vzťah. Poukázal, že záväzkovo-právny medzi oprávneným
a povinnou, ktorý vznikol na základe zmluvy nemá spotrebiteľský charakter. Vzhľadom k uvedenému,

mal za to, že sa predmetné ustanovenia na dané exekučné konanie nemôžu aplikovať, keďže hlavný
kauzálny vzťah nie je vzťahom spotrebiteľským.

2.2. Pokiaľ by sa súd druhej inštancie neuspokojil s vyššie uvedenou argumentáciou oprávneného,
dovoľuje si poukázať na skutočnosť, že už k samotnému návrhu na vykonanie exekúcie priložil nielen

exekučný titul a zmenku, na základe ktorej bol v exekučnom titule oprávnenému priznaný nárok, ale aj
zmluvu o úvere, splatenie ktorého zmenka zabezpečovala. Vzhľadom na to, že rozhodujúce skutočnosti
týkajúcesavlastnéhovzťahuspovinnouvrátanedôkazov,ktoréichosvedčujúbolisúčasťouexekučného
spisu tak, ako na to upozornil exekučný súd v doplnení návrhu na vykonanie exekúcie. Mal za to, že si
svoju povinnosť, ktorá vyplýva z ustanovenia § 243f ods. 1 v spojení s § 39 ods. 4 Exekučného poriadku,

splnil. Zároveň uviedol, že medzičasom nedošlo k zmene skutkového stavu a zmene obsahu dôkazov.

2.3. Posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa výslovne odmieta. Poukázal na skutočnosť, že dňa
20.10.2010uzavrelspovinnouzmluvuoúvereč.404200695,nazákladektorejjejbolposkytnutýúverna
účel podnikania. Povinná v zmluve o úvere uviedla a aj osobitne podpísala vyhlásenie, že poskytované

peňažné prostriedky budú využité na tento účel. Skutočnosť, na čo konkrétne bol povinnou následne
poskytnutý úver aj využitý, neskúmal, pretože je to pre neho už nepodstatná informácia. Povinná
ako dlžník navyše nemá zo žiadneho zákona informačnú povinnosť voči veriteľovi, aby preukazoval
skutočné použitie finančných prostriedkov. Preto z titulu platnej legislatívnej úpravy nie je toho názoru,
že musí vedieť, či povinná (dlžník) v praxi naozaj použil finančné prostriedky na rovnaký účel ako

deklaroval v zmluve o úvere. Taktiež zákon o spotrebiteľských úveroch neustanovuje, že žiadateľ o úver
v čase poskytnutia úveru na podnikanie, zamestnanie alebo povolanie, musí byť podnikateľom alebo
zamestnaný. Vzhľadom na vyššie uvedené, mal za to, že okresný súd nehodnotil predložené dôkazy
(najmä Zmluvu a súvisiacu zmluvnú dokumentáciu) v súlade s čl. 15 CSP. Mal za to, že exekučný titul
bol vydaný v dôsledku riadne vedeného sporového konania a bol vydaný okrem iného s prihliadnutím

na dobré mravy, v dôsledku čoho sa nestotožňuje s odôvodnením uznesenia.

2.4. Účelom § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku je zabrániť tomu, aby spotrebiteľ súhlasil s
podmienkou,ktorájevpomerekukonkrétnemuprávnemuvzťahuneprimeranou.Povinnámalamožnosťpred uzavretím zmluvy oboznámiť sa so zmluvou a jednotlivými zmluvnými podmienkami, ktoré sú v
zmluve uvedené jasne, zrozumiteľne a určito. Ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku
ustanovujúce okrem iného aj mravnú kategóriu (dobrú vieru), treba vykladať aj s prihliadnutím na dobrú

vieru veriteľa, ktorý uzavieral zmluvu s dlžníkom v dobrej viere, že bude plniť svoje záväzky vyplývajúce
zo Zmluvy a úver použije na účely povolania, tak ako to dlžník uviedol v zmluve. Skutočnosť, že dlžník
(povinná) nekonal v dobrej viere, t. j. pri uzavretí zmluvy mal úmysel použiť úver na iný účel a dodatočne
prišiel k záveru, že je pre neho zmluva subjektívne nevýhodná nemôže samo o sebe viesť k záveru,
že zmluva je v rozpore s dobrými mravmi. V zmysle uvedeného zastal názor, že súd prvej inštancie

postupovalnesprávne,keďaplikovalustanovenie§57ods.1písm.m)Exekučnéhoporiadkuaexekučné
konanie zastavil.

2.5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhol, aby súd druhej inštancie podľa ustanovenia
§ 389 CSP v platnom znení napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Zároveň oprávnený žiada úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov odvolacieho

konania.

3. Povinná k odvolaniu oprávneného uviedla, že nespokojnosť oprávneného s rozhodnutím súdu,
právnou úpravou ustálenou rozhodovacou praxou nemôže predstavovať dôvod na zrušenie rozhodnutia
súdu, ak na to absentujú zákonné dôvody. Okrem dôvodov, ktoré viedli súd prvej inštancie k zastaveniu

exekúcie, poukázala na to, že v predmetnej veci boli dané aj ďalšie dôvody na zastavenie exekúcie,
ktoré už ale súd prvej inštancie nevyhodnocoval, pretože vzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie vo
vzťahu k iným podstatným okolnostiam a nebolo potrebné sa tak zaoberať ďalšími dôvodmi, ktoré by
viedli k rovnakému záveru. Pre účely odvolacieho konania si však dala do pozornosti odvolacieho súdu,
že exekučný titul vydaný v predmetnej veci vzišiel z rozhodcovského konania. Exekučný titul na to, aby

mohlo dôjsť na jeho podklade k vykonaniu exekúcie a aby sa stal exekučným titulom de iure, musí spĺňať
viaceré požiadavky, okrem iného aj atribút právoplatnosti a najmä vykonateľnosti. Nemá vedomosť o
tom,žebyjejbolpredmetnýrozhodcovskýrozsudokdoručený.Tvrdila,ženapodkladenevykonateľného
rozhodnutia však exekúciu viesť nemožno a je potrebné exekúcie zastaviť podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie. Rozhodcovským rozsudkom

bol priznaný nárok, ktorý je v rozpore s objektívnym právom. Úverová zmluva bola uzatvorená za tých
podmienok, že mala byť poskytnutá suma 3 500 eur za odplatu takmer dosahujúcu výšku istiny –
3 364 eur, pričom mala celú sumu vo výške 6 864 eur vrátiť do 1 roka. Ide o takmer 100% výšku
(presne 96,11%) akejsi odmeny (lexikou zmluvy o úvere poplatku) veriteľa za to, že úver poskytne (do
úvahy prichádza aj subsumovanie tohto poplatku pod pojem úrok). Bez akýchkoľvek pochybností ide

v tomto prípade o úžeru. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní
v znení účinnom ku dňu vydania rozhodcovského rozsudku je potrebné zastaviť exekúciu v prípade,
ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Práve o takéto plnenie ide v predmetnej
veci, pretože zmenka, ako podklad pre vydanie rozhodcovského rozsudku, bola vyplnená v nadväznosti

na úverovú zmluvu, ktorá predstavovala úžeru, ako právny úkon je v rozpore s dobrými mravmi. O
zastavení na uvedenom podklade rozhodne súd aj bez návrhu. Okrem nezákonnej časti nároku, na ktorú
poukazovala,uviedla,žeúrokvyplnenýdozmenkyjevovýške0,25%denne,atopočnúcod12.04.2011,
je taktiež nárokom, ktorý je neplatný pre rozpor s dobrými mravmi. Uvedené dôvody rovnako predstavujú
dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku v aktuálne

účinnom znení, rovnako ako tie dôvody, pre ktoré súd zastavil exekúciu podľa uznesenia. Na uvedenom
základe navrhla odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne aj právne správne
potvrdil.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom

konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a
rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
(§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal. Dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b)

CSP a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné právav takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

6. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie začalo dňa 20.01.2012 na návrh oprávneného
spísaný do zápisnice súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na podklade exekučného titulu,
ktorým bol rozhodcovský rozsudok stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a. s. zo dňa 21.07.2011 sp. zn. SR 06327/11, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
08.08.2011 a vykonateľnosť 11.08.2011. Súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia dňa

02.03.2012 spolu s potrebnými prílohami. Súd prvej inštancie rozhodol uznesením zo dňa 22.10.2012
č. k. 9Er/270/2012 – 12 tak, že žiadosť o udelenie poverenia zamietol. Oprávnený podal odvolanie
a Krajský súd v Nitre rozhodol uznesením zo dňa 30.08.2013 sp. zn. 9CoE/89/2013 – 35 tak, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože
súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď na daný skutkový stav aplikoval § 4 ods. 6
zákona č. 258/2001 Z. z., pričom zmluva o úvere bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zároveň sa nezaoberal posúdením platnosti rozhodcovskej zmluvy,
na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, pričom nedostatok právomoci má za následok
materiálnu nevykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Súd prvej inštancie následne vydal poverenie
zo dňa 04.08.2014. V priebehu konania doručil súdny exekútor dňa 29.03.2016 oznámenie k výzve na
doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej

inštancie následne rozhodol napadnutým uznesením.

7. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

9. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku v návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia,
ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj
rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je
povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje nepretržitým radom indosamentov. K návrhu
na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto skutočnosti osvedčujú.

10. Podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou
tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie
exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie exekúcie podľa
§ 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

11. Podľa § 243f ods. 5 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v
lehote podľa odseku 1, súd exekúciu zastaví.

12. Podľa § 243f ods. 6 Exekučného poriadku ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote

podľa odseku 1, súd preskúma či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a
ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní exekúcie.

13. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví ak rozhodnutie, ktoré je
podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a

vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté
na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3.
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

14. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15. Podľa právnej úpravy zavedenej (novelizačným) zákonom č. 438/2015 Z. z., platnej a účinnej od
23.12.2015, obsiahnutej v prechodnom ustanovení § 243f Exekučného poriadku sú exekučné súdy, akdospejú k záveru, že povinný má v kauzálnom vzťahu postavenie dlžníka – spotrebiteľa, čo zisťujú
v súlade s novelizovaným ustanovením § 17 ods. 1 a 2 zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a
šekového, povinné ex offo prihliadať v exekučných konaniach o vymáhaní nároku zo zmenky na to, či

bola povinnému v konaní pred všeobecnými, ale aj rozhodcovskými súdmi, poskytnutá taká primeraná
ochrana, aká mu ako spotrebiteľovi podľa predpisov o spotrebiteľskom práve patrí.

16. Z uvedených dôvodov je oprávnený už v návrhu na vykonanie exekúcie povinný opísať rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a preukázať ho dôkazmi, ktoré ním tvrdené

skutočnosti osvedčujú (§ 39 ods. 4 Exekučného poriadku). Odo dňa 23.12.2015 je tak povinný urobiť aj v
už prebiehajúcich exekučných konaniach ktoré začali do 22.12.2015 (a to bez ohľadu na to, či v nich už
bolo udelené poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie), pretože aj v týchto exekučných
konaniach exekučný súd postupuje podľa právnej úpravy účinnej od 23.12.2015, ak sa na podklade
exekučného titulu priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou (§ 243f ods. 1
Exekučného poriadku).

17. V tejto súvislosti dodáva, že spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku v súčasnosti
definovaná od 01.01.2008 v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie zmlúv
ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom jej

charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

18. Za spotrebiteľa sa v zmysle ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a rovnako aj v zmysle §
2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, obe v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere,
považuje fyzická osoba, ktorej pri uzatváraní (teda pri ponúknutí úveru) a plnení (teda pri samotnom
poskytnutí úveru) zmluvy bol úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

19. V prípade akýchkoľvek pochybností o tom, či ide o spotrebiteľskú zmluvu a aj zmluvu
o spotrebiteľskom úvere, ak je pre tento záver rozhodujúce, či je dlžník spotrebiteľom, je ale
dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru zmluvy – plynúceho z preukázaného
postavenia dlžníka ako nespotrebiteľa – na dodávateľovi (veriteľovi) (v tomto exekučnom konaní v

procesnom postavení oprávneného). Nespotrebiteľský charakter zmluvy o úvere, príp. vylúčenie záveru
o tom, že zmluva o úvere je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, plynúca z preukázaného postavenia dlžníka ako nespotrebiteľa (keď pre posúdenie zmluvy
ako spotrebiteľskej zmluvy podľa Občianskeho zákonníka a aj ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona o spotrebiteľských úveroch je primárne významné to, či dlžník má v danom zmluvnom

vzťahuprávepostaveniespotrebiteľa)musíbyťtotižpreukázanýbezpečne–spôsobomnevzbudzujúcim
odôvodnené pochybnosti. Bezpečným preukázaním nemôže byť – resp. nie je len všeobecný údaj
o uzavretí zmluvy (poskytnutí úveru) na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, ktorý
neposkytuje odpoveď na otázku, aké je zamestnanie, povolanie alebo predmet podnikania odberateľa
a aký konkrétny súvis s takýmto zamestnaním, povolaním či predmetom podnikateľskej činnosti

odberateľa vôbec uzavretie príslušnej zmluvy má. S poukazom na interpretačné ustanovenie § 54 ods.
2 Občianskeho zákonníka je súd povinný pri pochybnostiach o obsahu zmluvy použiť výklad priaznivejší
pre spotrebiteľa, t. j., že jednak je dôkazné bremeno na preukázanie toho, že úver bol poskytnutý
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, na oprávnenom (ako veriteľovi – dodávateľovi) a
jednak, že v prípade dôvodných pochybností o tom, či zmluva má alebo nemá spotrebiteľský charakter

a či je alebo nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, je nutné použiť výklad, že zmluva spotrebiteľský
charaktermáajezmluvouospotrebiteľskomúvere,plynúcizozáveru,žedlžník,vočiktorémuoprávnený
nepreukázal účel, na ktorý mu mali byť finančné prostriedky poskytnuté, má postavenie spotrebiteľa.

20. Ako odvolací súd uviedol už vyššie, zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od 23.09.2015 boli

novelizované viaceré zákony, vrátane zákona č. 191/1950 Zb. zmenkového a šekového, Občianskeho
zákonníka, Občianskeho súdneho poriadku a Exekučného poriadku (do ktorého bol uvedeným zákonom
včlenený nový § 243f, ako aj nové ustanovenie § 57 ods. 1 písm. m)). Účelom uvedeného zákona
bolo zvýšiť ochranu spotrebiteľa v súdnych konaniach (vrátane exekučných) pred všeobecnými súdmi(vrátane exekučných súdov). Týmto zákonom bola zavedená povinnosť súdu skúmať, či v rámci
uplatneného nároku zo zmenky, táto nevznikla zo vzťahu so spotrebiteľom, a ak áno, tak či bolo
prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky či

rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Táto povinnosť, s účinnosťou od 23.12.2015, bola súdu
stanovená tak v rámci základného konania, ako aj vo vykonávacom (exekučnom) konaní.

21. Pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 438/2015 Z. z. dňa 23.12.2015 sa v základnom konaní (napr.
o vydanie zmenkového platobného rozkazu upraveného v tom čase v Občianskom súdnom poriadku,

ale príp. aj v iných základných konaniach, a to vrátane mimosúdneho rozhodcovského konania), v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky, neprihliadalo ex offo na to, či zaviazanosť zo zmenky vznikla v
súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a následne ani na kauzálne námietky vystaviteľa zmenky, ktorý bol
spotrebiteľom. Uvedený novelizačný zákon zaviedol okrem iného aj v rámci exekúcie (do ktorého štádia
prechádza exekučné konanie vydaním poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie) začatej
ešte pred nadobudnutím účinnosti predmetného novelizačného zákona, ak je jej predmetom vymoženie

nároku zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, v § 243f ods. 6 v spojení s § 57 písm.
m) Exekučného poriadku exekučnému súdu povinnosť skúmať ex offo, či nie sú splnené podmienky na
zastavenie exekúcie podľa § 57 písm. m) Exekučného poriadku, a tak poskytnúť spotrebiteľovi náležitú
ochranu, ktorá mu vyplýva z noriem, ktoré možno zaradiť do osobitného formujúceho sa pododvetvia
občianskeho práva, a to práva spotrebiteľského.

22. Ak si oprávnený, tak ako v prejednávanej veci, uplatnil v rozhodcovskom konaní nárok zo
zmenky v rozpore s príslušnými právnymi predpismi spotrebiteľského práva (ktorým je aj § 17 ods.
3 zákona o spotrebiteľských úveroch zakazujúci použitie zmenky alebo šeku na splnenie dlhu alebo
jeho zabezpečenia, ak dlh vznikol v súvislosti s poskytovaním spotrebiteľského úveru), nemôže mať

legitímne očakávania na pokračovanie v exekúcii, len v dôsledku toho, že povinný ako spotrebiteľ v
rozhodcovskom konaní neuplatnil príslušnú námietku, a to aj v zmysle zásady, podľa ktorej z nepráva
nemôže vzniknúť právo (ex iniuria ius non oritur). Očakávania predávajúceho na pokračovanie v
nútenom výkone rozhodnutia by boli dôvodné, ak by ním uplatnený nárok vznikol zákonným spôsobom
– teda okrem iného pri dodržaní zákazu vyplývajúceho z § 17 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch.

23. Odvolací súd dodáva, že pri posudzovaní doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s
§ 243f ods. 1 Exekučného zákona je potrebné prihliadať na splnenie tejto zákonnej povinnosti včas.
V tejto súvislosti poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 752/2016 z 8. novembra
2016, v ktorom Ústavný súd zaujal stanovisko, že hoci znenie § 243f ods. 1 Exekučného poriadku

výslovne neurčuje, komu bolo potrebné v ustanovenej lehote doručiť doplnenie návrhu na vykonanie
exekúcie (či exekučnému súdu, alebo súdnemu exekútorovi), je možné vyvodiť ten právny záver,
že návrh bolo potrebné doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä vzhľadom na skutočnosť, že
predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie slúžilo vo vymedzených
prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej bol oprávnený rozhodnúť

výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor (II. ÚS 615/2016, III. ÚS 564/2016). Aj preto bolo vecou
náležitej odbornej starostlivosti a predvídavosti samotného oprávneného, k predmetu činnosti ktorej
patrí aj vymáhanie pohľadávok (vo väčšom rozsahu), aby doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v
konkrétnej veci uskutočnil a doručil v zákonnej lehote aj príslušnému exekučnému súdu. V nadväznosti
na uvedené ústavný súd tiež poukázal na to, že právne dôsledky, ktoré vyplývajú z rozhodnutia súdu

o zastavení exekúcie bez preskúmania doplnenia návrhu, ktorý vyhodnotí ako podaný oneskorene,
zároveň prispievajú k naplneniu princípu právnej istoty účastníkov exekučného konania, keďže sa ním
vylučujú možné pochybnosti o skutočnom čase vykonania zákonom požadovaného procesného úkonu,
a teda o dodržaní či nedodržaní zákonom ustanovenej lehoty na jeho vykonanie.

24. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní oprávneného, dospel k záveru, že napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Z obsahu odôvodnenia uznesenia nie je zrejmé, že by sa
súd prvej inštancie jasným a zrozumiteľným spôsobom vysporiadal so všetkými okolnosťami, ktoré
majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia,
preto jeho rozhodnutie nemožno mať za náležite a presvedčivo odôvodnené. Z ustanovenia § 236

Civilného sporového poriadku síce vyplýva, že súd má povinnosť odôvodniť uznesenie stručne, avšak
napriek tomu je potrebné v ňom uviesť, z akých konkrétnych skutkových okolností pri svojom rozhodnutí
vychádzal.25. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení uviedol, že sa mu preskúmaním zmluvného
vzťahu nepodarilo jednoznačne preukázať charakter pôvodného zmluvného vzťahu medzi povinnou
aoprávnenýmakoveriteľom.Zároveňuviedol,žedôvodomzastaveniaexekúcieboloustanovenie§245f

ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré hovorí o tom, že veriteľ nedoplnil návrh na vykonanie exekúcie včas.
Avšak následne súd prvej inštancie dáva toto ustanovenie do súvisu s § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku, ktoré taktiež zakladá dôvod zastavenia exekúcie, avšak na podklade iných skutočností, a to
skúmania doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného zákona, ktoré
po preskúmaní obsahovalo neprijateľné zmluvné podmienky. Súd prvej inštancie následne opätovne

poukázal na to, že zastavenie exekúcie bolo z dôvodu ustanovení § 245f ods. 5 a § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Súd prvej inštancie opakovane v rámci svojho odôvodnenia udáva, že oprávnený
nedoplnil návrh riadne a včas a napriek tomu skúmal zmluvný vzťah z pozície doplneného návrhu
a prihliadal na neprijateľné zmluvné podmienky. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ktoré
sa istým spôsobom vzájomne vylučujú, odvolaciemu súdu nie je zrejmé, akým spôsobom súd prvej
inštancie vyhodnotil daný právny vzťah, resp. ako postupoval po doplnení návrhu oprávneného na

vykonanie exekúcie v súlade s § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že súd prvej
inštancie si v rámci svojho odôvodnenia rozhodnutia vzájomne odporoval, napadnuté uznesenie je
nepreskúmateľné, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva oprávneného na spravodlivý súdny proces
a k odňatiu možnosti konať pred súdom.

26. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 389
ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť zmluvný
vzťah medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníčkou. V prípade, že opätovne vyhodnotí
daný zmluvný vzťah ako spotrebiteľský bude prihliadať na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie

v súlade s ustanovením § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, a to hlavne s prihliadnutím na to, či dané
doplnenie bolo súdu (nie súdnemu exekútorovi) doručené včas. Ak príde k záveru, že v danej veci bol
daný dôvod na zastavenie exekúcie v zmysle § 243f ods. 5 Exekučného poriadku, nebude potrebné
preskúmanie danej veci, pretože si oprávnený nesplnil svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z §
243f ods. 1 Exekučného poriadku. Až v prípade riadneho splnenia si zákonnej povinnosti bude súd prvej

inštanciepostupovaťpodľa§243fods.6Exekučnéhoporiadkuajehosúvislostisprípadnýmzastavením
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku. Odvolací súd dodáva, že v prípade
akéhokoľvek rozhodnutia súdu prvej inštancie bude potrebné toto rozhodnutie náležite a predovšetkým
zrozumiteľne odôvodniť, aby z neho bol zrejmý postup súdu a jeho úvahy a to bez ďalších pochybností,
aby splňovalo podmienky náležitého odôvodnenia podľa § 236 CSP. V ďalšom konaní je súd prvej

inštancie právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 396 ods. 3 CSP v novom
rozhodnutí vo veci samej.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,

ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpenýosobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).