Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV

Judgement was issued by Mgr. Jakub Obert

Legislation area – Občianske právo

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-18C/27/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218203959
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jakub Obert

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1218203959.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom Mgr. Jakubom Obertom v právnej veci žalobcu: F. M., T..

XX.XX.XXXX, U. H. G. XX, H., zastúpeného: V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16,
Bratislava, IČO: 50 192 205, proti žalovanému: I. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. W. XX, H., zastúpenému:
JUDr. Miroslav Kučera, advokát, so sídlom Krajinská 30, Bratislava, IČO: 31 763 944, o zaplatenie
45.386,20 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný spoločne a nerozdielne s U. M., T.. XX.XX.XXXX, U. H. C.X. XX, H., ktorý bol
na splnenie povinnosti zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23.11.2021 č. k.
18C/27/2018-192, zaplatiť žalobcovi sumu 45.386,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00

% ročne zo sumy 45.386,20 eur od 21.03.2018 do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava II dňa 03.05.2018 sa žalobca domáhal vydania
rozsudku,ktorýmbysúduložilžalovanému1/(U.M.)ažalovanému2/(I.M.)povinnosťzaplatiťžalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 45.386,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 45.386,20 eur od 21.03.2018 do zaplatenia, a to titulom náhrady škody za sťaženie spoločenského

uplatnenia.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 19.05.2015 vydal Okresný súd Bratislava I trestný rozkaz sp. zn.
4T/20/2015, právoplatný a vykonateľný dňa 09.09.2015, ktorým boli obvinení I. M. Z. U. M. uznaní
za vinných zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods.
1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase
približne okolo XX.XX R.. v Bratislave na Y. T.I. pred stánkom s občerstvením M. po predchádzajúcom

verbálnom konflikte medzi obvinenými a poškodenými F. M. (žalobca) a W. C., sa medzi nimi strhla
fyzická potýčka, ktorá prerástla do bitky, pričom konaním obvinených utrpel poškodený W. C. ťažkú
ujmu na zdraví s dobou liečenia v rozsahu 2 až 3 mesiace a poškodený F. M. (žalobca) ťažkú ujmu
na zdraví s dobou liečenia 8 až 10 mesiacov s pracovnou neschopnosťou v rozsahu jedného roka.
Obvineným bol za uvedené konanie uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, pričom sa im
každému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň boli obvinení
zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému W. C. škodu v celkovej sume 1.046,50 eur

a poškodenému F. M. (žalobcovi) škodu v celkovej sume 11.695,30 eur. Žalobca utrpel následkom
protiprávneho konania oboch obvinených tržnú ranu so zlomeninou ľavej spánkovej kosti s vpáčením
úlomkov kosti do lebečnej dutiny do hĺbky cca 2 mm, v dôsledku čoho došlo k zakrvácaniu pod tvrdý
obal mozgu a pomliaždeninu ľavého spánkového laloka so zakrvácaním pod mäkkú mozgovú plenua opuch mozgu, s nutným neurochirurgickým riešením. V dôsledku zranení došlo u žalobcu k vzniku
epileptických záchvatov, poruche reči, sústredivosti, k obmedzeniu pohyblivosti a hybnosti pravej hornej
a dolnej končatiny a ochrnutiu tvárového nervu, pričom tieto zranenia si vyžiadali objektívne potrebnú

dobu liečenia v rozsahu 8 až 10 mesiacov a pracovnú neschopnosť v rozsahu 1 roka. Uvedené zranenia
spôsobili žalobcovi trvalé následky v podobe zmeny jeho osobnosti, zníženia jeho verbálnej pamäti,
zníženia schopnosti porozumieť a pochopiť, ako i reprodukovať verbálne podané informácie a zníženia
tempa v riešení úloh. U žalobcu pretrváva chronická bolesť hlavy, epileptické záchvaty, pričom ho tieto
zranenia závažne ovplyvňujú v obvyklom spôsobe života, na základe čoho bol žalobcovi aj priznaný

invalidný dôchodok s uznaním 45 % postihnutia. Súdny znalec I.. Š. T. určil za ťažkú ujmu na zdraví
žalobcovi na bolestnom 580 bodov.
Žalobca absolvoval dňa 14.11.2017 vyšetrenie, na základe ktorého bol vypracovaný lekársky posudok
o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.11.2017, vypracovaný lekárom I.. M. X., chirurgom.
Uvedeným lekárskym posudkom bolo hodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v
celkovom rozsahu 2570 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu bodu pre rok 2016 (17,66 eur / 1

bod) predstavuje sumu v celkovej výške 45.386,20 eur. V predmetnom lekárskom posudku boli
žalobcovi stanovené nasledovné diagnózy: kostný defekt lebky v spánkovej oblasti vľavo po trieštivej
fraktúre a operácii; poúrazová epilepsia v liečbe; poúrazová organická porucha osobnosti s postihnutím
emotívnych a kognitívnych funkcií, ktorá má za následok diskvalifikáciu na trhu práce (žalobca nesmie
pracovať v noci, vo výškach, nesmie viesť motorové vozidlo), porucha pamäte a osobnosti, porucha

kognitívnych funkcií a jazva na lebke po operácií mozgu. Zdravotný stav žalobcu nie je doposiaľ
(do podania žaloby, pozn. súdu) stále ustálený a jeho liečba pretrváva, čo podľa žalobcu preukazuje
lekárska správa pre súdne účely a účely SSÚ (sťaženie spoločenského uplatnenia, pozn. súdu) zo dňa
10.04.2018,vypracovanáI..M.X.,chirurgom.Nazákladeuvedenéholekárskehoposudkužalobcazaslal
žalovaným U. M. Z. I. M. výzvu na zaplatenie škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia zo dňa

20.02.2018. Žalovaní však na predmetnú výzvu nijakým spôsobom nereagovali.

3. Žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: výzva zo dňa 20.02.2018 adresovaná I. M.,
výzva zo dňa 20.02.2018 adresovaná U. M., lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo
dňa 14.11.2017, lekárska správa S.. M. X. zo dňa 10.04.2018.

4. V podaní doručenom súdu dňa 29.05.2020 žalobca uviedol, že po útoku žalovaných U. M. Z. I.
M. dňa XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný v Univerzitnej nemocnici Bratislava, Neurochirurgická klinika
LFUK a UNB, kde zotrval až do dňa 27.11.2013. Počas hospitalizácie mu bol vykonaný operačný
zákrok dňa 13.11.2013, keď mu bola diagnostikovaná impresívna (vtlačená) zlomenina a hemorhagická

kontuzia (krvácavé pomliaždenie). Uviedol, že v dôsledku protiprávneho konania žalovaných utrpel
krvácanie do mozgu s následnými neurochirurgickými intervenciami, keď mu ako dôsledok vznikla
poúrazová epilepsia, ktorá je podľa vyjadrenia neurológa doživotná. Bezprostredne po napadnutí dňa
XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný v UNB, neurochirurgická klinika a umiestnený na JIS v dôsledku
sledovania. Dňa 12.11.2013 bol žalobca ako pacient presunutý z JIS na IMJ, pričom nasledujúci deň (t.

j. 13.11.2013) mu bol spozorovaný pokles vedomia a fatické poruchy, pričom CT potvrdilo zvýraznenie
expanzívnych prejavov v intrakrániu, dôsledkom čoho mu bol dňa 13.11.2013 vykonaný operačný
zákrok s operačnou diagnózou - impresívna zlomenina T sin, hemorhagická kontúzia T sin - a boli
vykonané operačné úkony - evakuácia intracerebrálneho hematómu poúrazového bez hemocefalu
supratentotiálne. V dôsledku predmetných zranení spôsobených žalovanými došlo u žalobcu k vzniku

epileptických záchvatov, poruche reči, sústredivosti, obmedzeniu pohyblivosti a hybnosti pravej hornej
a dolnej končatiny, ochrnutiu tvárového nervu. Tieto zranenia si vyžiadali objektívne potrebnú liečbu v
rozsahu8až10mesiacovapracovnúneschopnosťvrozsahu1roka.Spôsobiližalobcovitrvalénásledky
v podobe zmeny osobnosti, zníženie verbálnej pamäti, zníženie schopnosti porozumieť a pochopiť ako
reprodukovať verbálne informácie, zníženie tempa v riešení úloh a chronickú bolestivosť hlavy. Na

základe týchto skutočností bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok s uznaním postihnutia 45 %, ktoré
pretrváva do súčasnosti. Žalobca doposiaľ pravidelne navštevuje neurologickú ambulanciu. Predmetné
lekárske správy podľa žalobcu preukazujú dôvodnosť podanej žaloby a bezprostrednú súvislosť útoku
žalovaných s rozsahom trvalých následkov na zdraví žalobcu, ktoré sú predmetom žaloby.
Žalobca vo svojom podaní ďalej uviedol, že má ukončenú združenú strednú školu dopravnú s

maturitou. Po ukončení štúdia pracoval v strážnej bezpečnostnej spoločnosti. Pre zdravotné problémy
spôsobené útokom žalobcov bol dočasne pracovne neschopný od XX.XX.XXXX do 15.02.2015, pričom
rozhodnutím Sociálnej poisťovne mu bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok s určením miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % od 09.11.2014. Po približne dvoch rokov odútoku sa žalobca snažil zamestnať v spoločnosti, ktorá vykonáva strážnu službu, no keďže po čase
zamestnávateľ vyžadoval výkon nočnej práce a z dôvodu pretrvávajúceho nepriaznivého zdravotného
stavu bol nútený zamestnanie opustiť. Od tejto doby do súčasnosti nie je žalobca zamestnaný, ale

je poberateľom invalidného dôchodku. Žalobca ďalej uviedol, že nikdy aktívne nehral rugby ani sa
nevenoval bojovým športom. V dávnej minulosti sa párkrát zúčastnil tréningov, pričom sa bojovým
športom nikdy aktívne nevenoval. V mladosti hrával iba futbal. Športovým aktivitám sa venoval iba na
rekreačnej úrovni. V súčasnosti sa nevenuje žiadnym športom ani namáhavejším aktivitám, nemôže
sa plnohodnotne venovať ani svojim deťom, a to z dôvodu jeho nepriaznivého zdravotného stavu. Je

držiteľom vodičského oprávnenia typu B, môže jazdiť automobilom, no nie v rozsahu ako pred úrazom,
keďže má diagnostikovanú epilepsiu.

5. Žalobca v priebehu konania predložil nasledovné listinné dôkazy: trestný rozkaz Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 19.05.2015 sp. zn. 4T/20/2015, prepúšťacia správa Univerzitná nemocnica
Bratislava, Neurochirurgická klinika LFUK a UNB, zo dňa 27.11.2013, lekárska správa z vyšetrenia

v neurologickej ambulancii MIRAM s.r.o. - I.. I. I., neurológ, zo dňa 05.12.2013, lekárska správa z
vyšetrenia v neurologickej ambulancii MIRAM s.r.o. - I.. I. I., neurológ, zo dňa 11.12.2013, lekárska
správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii MIRAM s.r.o. - I.. I. I., neurológ, zo dňa 19.12.2013,
lekárska správa z vyšetrenia v očnej ambulancii I.. G. Q., oftalmológ zo dňa 10.03.2014, lekárska
správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. F. U., neurológ zo dňa 17.03.2014, lekárska správa

z vyšetrenia v EUROREHAB s.r.o., ortopedicko-osteologická ambulancia I.. H. I., lekár FBLR zo dňa
31.03.2014, lekárska správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii Onkologický ústav sv. Alžbety,
neurológia a algeziológia - Neurologická ambulancia I.. F. U., neurológ zo dňa 07.04.2014, lekárska
správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. F. U., neurológ zo dňa 17.04.2014, lekárska správa
z vyšetrenia v ortopedicko-osteologickej ambulancii I.. I. G.Á., lekár FBLR zo dňa 12.05.2014, lekárska

správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. G. B.Ň., neurológ zo dňa 15.07.2014, lekárska
správa z vyšetrenia v EUROREHAB s.r.o., ortopedicko-osteologická ambulancia I.. I. G., lekár FBLR
zo dňa 16.12.2014, lekárska správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. I. R., neurológ zo dňa
18.12.2014, psychologické vyšetrenie I.. H. U. Q., klinický psychológ zo dňa 08.01.2015, lekárska
správa z vyšetrenia CT mozgu Pro RTG s.r.o. I.. M. C., C.. (S.. B.) zo dňa 27.01.2015, lekárska správa

z kardiologického vyšetrenia UNB, ambulancia kardiologické I.. N. Z., kardiológ zo dňa 02.02.2015,
lekárska správa z vyšetrenia v ambulancii ORL I.. V. I., otorinolaryngológ zo dňa 02.02.2015, lekársky
nález EUROREHAB s.r.o., odborná ambulancia pre FBLR I.. I. C., lekár FBLR zo dňa 05.02.2015,
lekárska správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii UNB, neurologická klinika I.. F. K., C.., neurológ
zo dňa 24.02.2015, lekárska správa z vyšetrenia v UNB, interná klinika - ústavná pohotovostná služba

I.. I. Y., C.., internista zo dňa 24.02.2015, lekárska správa - vyjadrenie k zdravotnému stavu za
účelom odvolania proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, neurologická ambulancia I.. I. R., neurológ
zo dňa 26.02.2015, lekárska správa z kardiologického vyšetrenia UNB, kardiologická ambulancia
I.. N. Z., kardiológ zo dňa 16.03.2015, lekárska správa z echokardiografického vyšetrenia UNB,
oddelenie funkčnej diagnostiky, ambulancia OFD I.. W. Š., primár oddelenia funkčnej diagnostiky zo

dňa 23.03.2015, lekárska správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. G. B., neurológ zo dňa
03.02.2016, lekárska správa z magnetickej rezonancie hlavy Onkologický ústav sv. Alžbety I.. I. C.,
rádiológ zo dňa 04.04.2016 (na základe požiadavky I.. G. B., neurológ zo dňa 16.03.2016), lekárska
správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii SINALGIS, s.r.o. - I.. G. B., neurológ z 05/2016, lekárska
správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. G. B., neurológ zo dňa 22.11.2016, lekárska správa z

vyšetrenia v neurologickej ambulancii SINALGIS, s.r.o. - I.. G.Z. B., neurológ z 1/2017, lekárska správa z
vyšetrenia v neurologickej ambulancii SINALGIS, s.r.o. - I.. G. B., neurológ zo dňa 14.12.2017, lekárska
správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii SINALGIS, s.r.o. - I.. G. B., neurológ zo dňa 25.01.2018,
lekárska správa pre súdne účely a hodnotenie SSÚ PRO SANO s.r.o. - I.. M. X. zo dňa 10.04.2018,
lekárska správa z vyšetrenia v neurologickej ambulancii SINALGIS, s.r.o. - I.. G. B., neurológ zo dňa

21.08.2019, zápisnica o ústnom pojednávaní pred Sociálnou poisťovňou zo dňa 09.07.2015, vyjadrenie
Sociálnej poisťovne zo dňa 23.07.2015, vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.05.2020, rozhodnutie
Sociálnej poisťovne o priznaní nemocenského zo dňa 25.11.2013.

6. Súd vo veci vydal dňa 12.06.2018 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný I. M. včas vecne

odôvodnený odpor. Súd preto uznesením zo dňa 13.08.2018 zrušil platobný rozkaz v celom rozsahu.

7. Pôvodný žalovaný 1/ U. M. v rámci procesnej obrany uviedol, že sa cíti nevinný a že nesúhlasí
s podanou žalobou a ani s trestným rozkazom. Tvrdil, že on žalobcu boxerom (resp. predmetompripomínajúcim boxer) do hlavy v oblasti ľavého spánku neudrel. V trestnom konaní sa nepodarilo zistiť,
kto presne žalobcu udrel. Ide len o tvrdenie proti tvrdeniu. Uviedol, že zápisnicu o vine vtedy podpísal,
lebo mu to poradil jeho obhajca. Bol vtedy mladý. K samotnému skutku uviedol, že bol so žalovaným

I. M. pri M., pretože žalovaný I. M. si chcel niečo kúpiť. Boli tam dve dievčatá, ktoré sa im posmievali.
Pristúpil k nemu najprv žalobca a následne C. (druhý poškodený, pozn. súdu), ktorý ho fyzicky napadol.
On sa bránil, strhla sa bitka. Bili sa žalobca so žalovaným I. M.. On si všimol, že žalobca drží niečo
v ruke, asi boxer. Spanikáril, preto sa rozbehol a kopol žalobcu do hrude. Žalobca však ani nespadol.
Žalovaní následne išli k Tescu a privolali políciu. On na polícii spísal zápisnicu ako svedok, až neskôr

ho obvinili. Na mieste činu bol nájdený nôž, ktorý patril žalovanému I. M.. On sa žalobcu dotkol len raz,
a to vtedy, keď ho kopol.

8. Žalovaný I. M. v rámci procesnej obrany žiadal, aby súd žalobu voči nemu zamietol z dôvodu,
že žalobcovi nespôsobil žiadnu škodu. Uviedol, že nesúhlasí s lekárskym posudkom vypracovaným
lekárom I.. M. X., ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu na 2570 bodov. Tvrdil, že

žalobcovi nemohli vzniknúť titulom ublíženia na zdraví také trvalé následky, keďže žalobca aj naďalej
jazdí autom. Namietal tiež, že v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/20/2015 zo
dňa 19.05.2015 je jasne uvedené, že poškodeného udrel U. M.. Poukázal na to, že žalovaní nemohli
spôsobiť zranenie žalobcovi spoločne, keďže toto zranenie bolo spôsobené jediným silným úderom.
Uvedené podľa žalovaného vyplýva aj z lekárskych správ, resp. zo znaleckých posudkov vypracovaných

v trestnom konaní. Podľa jeho názoru preto nebol dôvod na to, aby bol žalovaný v tomto súdnom konaní,
keďže žalobcovi nespôsobil žiadne zranenie, a teda ani sťaženie spoločenského uplatnenia. Uviedol
tiež, že trestný rozkaz považuje na nezákonné rozhodnutie, ktoré sa podarilo "správoplatniť". Ďalej
argumentoval, že sa dopustil trestného činu voči poškodenému C., a nie voči žalobcovi, čo je uvedené
aj priamo v skutkovej vete trestného rozkazu. Žiadal preto, aby súd uložil povinnosť nahradiť škodu

žalobcovi len pôvodnému žalovanému 1/ U. M. a aby žalobu voči nemu zamietol.

9. Súd vo veci pôvodne rozhodol rozsudkom zo dňa 23.11.2021 č. k. 18C/27/2018-192, ktorým (i) uložil
žalovanému 1/ U. M. a žalovanému 2/ I. M. povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
45.386,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 45.386,20 eur od 21.03.2018

do zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, (ii) vo zvyšku žalobu zamietol a
(iii) priznal žalobcovi voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Proti
vyhovujúcemu výroku I. rozsudku a proti závislému výroku III. rozsudku o náhrade trov konania podal
odvolanie tak pôvodný žalovaný 1/ U. M., ako aj žalovaný I.M. M.. O odvolaniach žalovaných rozhodol
Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 28.06.2023 č. k. 7Co/100/2022-276 tak, že (i) odvolanie

pôvodného žalovaného 1/ U. M. odmietol ako oneskorene podané a (ii) rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti výroku I., ktorou uložil žalovanému 2/ I. M. povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 45.386,20
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 45.386,20 eur od 21.03.2018 do
zaplatenia, a to v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku, a v závislom výroku III. o trovách konania
žalobcu voči žalovanému 2/ I. M. zrušil a v rozsahu zrušenia mu vec vrátil na ďalšie konanie.

V zrušujúcej časti rozhodnutia odvolací súd prikázal súdu prvej inštancie opätovne posúdiť žalovaným
I. M. navrhované dôkazné prostriedky a rozhodnúť, ktoré z nich a v akom rozsahu vykoná, najmä mal
súd prvej inštancie rozhodnúť, či vykoná znalecké dokazovanie ohľadne výšky bodového ohodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia žalobcu, a posúdiť dôvodnosť vznesenej námietky premlčania
žalovaným I.M. M..

10. Keďže odvolanie pôvodného žalovaného 1/ U. M. voči rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa
23.11.2021 č. k. 18C/27/2018-192 bolo odmietnuté, tento rozsudok nadobudol voči pôvodnému
žalovanému 1/ U. M. právoplatnosť v celom rozsahu. Konanie voči tomuto žalovanému tak bolo
právoplatneskončenévcelomrozsahuasúdďalejkonallensožalovanýmI.M..Vovzťahukžalovanému

I. M. bol rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 23.11.2021 č. k. 18C/27/2018-192 zrušený v časti
vyhovujúceho výroku I. a v časti závislého výroku III. o náhrade trov konania. V zamietajúcej časti (výrok
II. tohto rozsudku) rozsudok nebol napadnutý odvolaním, a teda nadobudol právoplatnosť aj vo vzťahu k
žalovanému I. M.. Súd tak ďalej konal a rozhodoval o žalobe žalobcu proti žalovanému I. M. o zaplatenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45.386,20 eur spolu s úrokom z omeškania vo

výške 5,00 % ročne zo sumy 45.386,20 eur od 21.03.2018 do zaplatenia.

11. S účinnosťou od 01.06.2023 prešiel výkon súdnictva v civilných veciach (teda aj v tejto právnej veci)
z Okresného súdu Bratislava II na Mestský súd Bratislava IV (v rámci tzv. reformy súdnej mapy).12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených
v súdnom spise, výsluchom žalobcu a výsluchom svedkyne W. G., pričom na základe vykonaného

dokazovania a z nesporných (zhodných) skutkových tvrdení sporových strán zistil nasledovný skutkový
stav:

13. Trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/20/2015 zo dňa 19.05.2015,
právoplatným a vykonateľným dňa 09.09.2015, boli obžalovaní U. M. a I. M. uznaní za vinných zo

spáchania prečinu ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c)
Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že dňa XX.XX.XXXX v čase približne okolo XX.XX
R.. v Bratislave na Y. T. pred stánkom s občerstvením M. po predchádzajúcom verbálnom konflikte medzi
obvinenými a poškodenými F. M. (žalobca) a W. C., sa medzi nimi strhla fyzická potýčka, ktorá prerástla
do bitky, a to takým spôsobom, že po tom, ako poškodení prišli k stánku spoločne s tromi osobami
ženského pohlavia, prišli k stánku aj obvinení M. Z. M., ktorí reagovali na poznámky a posmešky osôb

ženského pohlavia, v tom čase poškodený C. vykonával v kríkoch osobnú potrebu, zatiaľ čo poškodený
M. vyzýval obvinených, aby sa ukľudnili a nenadávali jeho kamarátkam, do vzniknutej verbálnej roztržky
sa následne zapojil poškodený C., ktorý okrem iného obvineným povedal, že sú drzí na dievčatá a
takých ako sú oni dával fackou dole, súčasne sa snažil rozdeliť poškodeného M. od obvinených, pričom
strčil do obvineného M., následne obvinený M. silným úderom zozadu poškodeného C. udrel otvoreným

nožom do oblasti pravého záhlavia, v dôsledku čoho poškodený C. spadol na zem a tam ho opakovane
udieral do hlavy a kopol do hrudníka aj obvinený M. a poškodeného M. zatiaľ fyzicky napádal obvinený
M., vzájomne sa bili, pridal sa k nim obvinený M., ktorý poškodeného M. z výskoku kopol do hrude,
na to obvinení začali utekať z miesta činu a poškodený M. sa rozbehol za nimi, pričom vzápätí ho
obvinený M. silno udrel predmetom pripomínajúcim boxer do hlavy v oblasti ľavého spánku. Týmto

svojím konaním obvinení spôsobili poškodenému W. C. ťažkú ujmu na zdraví s dobou liečenia v rozsahu
2 až 3 mesiace a práceneschopnosťou v dĺžke 51 dní a poškodenému F. M. ťažkú ujmu na zdraví s
dobouliečenia8až10mesiacovapracovnouneschopnosťouvrozsahujednéhoroka.Obomžalovaným
bol za uvedené konanie uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, pričom sa im každému
výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky. Zároveň boli žalovaní zaviazaní

spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenému W. C. škodu v celkovej sume 1.046,50 eur (bolestné)
a poškodenému F. M. škodu v celkovej sume 11.695,30 eur (bolestné vo výške 9.338,- eur, strata
na zárobku vo výške 2.026,59 eur a hotové výdavky v súvislosti s liečením vo výške 330,71 eur).
Poškodený F. M. utrpel následkom protiprávneho konania oboch žalovaných tržnú ranu so zlomeninou
ľavej spánkovej kosti s vpáčením úlomkov kosti do lebečnej dutiny do hĺbky cca 2 mm, v dôsledku čoho

došlo k zakrvácaniu pod tvrdý obal mozgu a pomliaždeninu ľavého spánkového laloka so zakrvácaním
pod mäkkú mozgovú plenu a opuch mozgu, s nutným neurochirurgickým riešením, v dôsledku zranení
došlo u žalobcu k vzniku epileptických záchvatov, poruche reči, sústredivosti, k obmedzeniu pohyblivosti
a hybnosti pravej hornej a dolnej končatiny a ochrnutiu tvárového nervu, pričom tieto zranenia si vyžiadali
objektívne potrebnú dobu liečenia v rozsahu 8 až 10 mesiacov a pracovnú neschopnosť v rozsahu 1

roka. Uvedené zranenia spôsobili žalobcovi trvalé následky v podobe zmeny jeho osobnosti, zníženia
jeho verbálnej pamäti, zníženia schopnosti porozumieť a pochopiť, ako i reprodukovať verbálne podané
informácie a zníženia tempa v riešení úloh. U žalobcu pretrváva chronická bolesť hlavy, epileptické
záchvaty, pričom ho tieto zranenia závažne ovplyvňovali a ovplyvňujú v obvyklom spôsobe života, na
základe čoho bol žalobcovi aj priznaný invalidný dôchodok s uznaním 45 % postihnutia a súdny znalec

I.. Š. T. mu určil za ťažkú ujmu na zdraví na bolestnom 580 bodov.

14. V lekárskom posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.11.2017, vypracovanom I.. M.
X., chirurgom, boli žalobcovi stanovené nasledovné diagnózy: kostný defekt lebky v spánkovej oblasti
vľavo po trieštivej fraktúre a operácii (200 bodov); poúrazová epilepsia v liečbe, poúrazová organická

porucha osobnosti s postihnutím emotívnych a kognitívnych funkcií, ktorá má za následok diskvalifikáciu
na trhu práce, poúrazová epilepsia (žalobca nesmie pracovať v noci, vo výškach, nesmie viesť motorové
vozidlo), poúrazová porucha pamäte a koncentrácie, poúrazová porucha kognitívnych funkcií (2340
bodov); jazva na lebke po operácií mozgu (30 bodov). Sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu bolo
celkovo ohodnotené na 2570 bodov.

15. Z lekárskej správy I.. M. X. pre súdne účely a účely SSÚ zo dňa 10.04.2018 vyplýva, že u žalobcu
je v rámci trvalých následkov po traume prítomná poúrazová epilepsia a poúrazová organická porucha
osobnosti s postihnutím emotívnych a kognitívnych funkcií v stálej liečbe.16. Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava, Neurochirurgická klinika LFUK a UNB,
zo dňa 27.11.2013 vyplýva, že žalobca bol po napadnutí žalovanými hospitalizovaný v Univerzitnej

nemocnici Bratislava, Neurochirurgická klinika LFUK a UNB, kde zotrval až do dňa 27.11.2013.
Počas hospitalizácie mu bol vykonaný operačný zákrok dňa 13.11.2013, keď mu bola diagnostikovaná
impresívna (vtlačená) zlomenina a hemorhagická kontuzia (krvácavé pomliaždenie).

17. Zo žalobcom predložených lekárskych správ vyplýva, že žalobca v dôsledku napadnutia žalovanými

utrpel krvácanie do mozgu s následnými neurochirurgickými intervenciami, kde mu ako dôsledok
vznikla poúrazová epilepsia, ktorá je podľa vyjadrenia neurológa doživotná. Bezprostredne po napadnutí
dňa XX.XX.XXXX bol hospitalizovaný v UNB, neurochirurgická klinika a umiestnený na JIS (jednotka
intenzívnej starostlivosti) v dôsledku sledovania. Dňa 12.11.2013 bol žalobca ako pacient presunutý
z JIS na IMJ (intermediárna jednotka), pričom nasledujúci deň (t. j. 13.11.2013) mu bol spozorovaný
pokles vedomia a fatické poruchy, pričom CT potvrdilo zvýraznenie expanzívnych prejavov v intrakrániu,

dôsledkom čoho mu bol dňa 13.11.2013 vykonaný operačný zákrok s operačnou diagnózou -
impresívna zlomenina T sin, hemorhagická kontúzia T sin a boli vykonané operačné úkony - evakuácia
intracerebrálneho hematómu poúrazového bez hemocefalu supratentotiálne. V dôsledku predmetných
zranení došlo u žalobcu k vzniku epileptických záchvatov, poruche reči, sústredivosti, obmedzeniu
pohyblivosti a hybnosti pravej hornej a dolnej končatiny, ochrnutiu tvárového nervu. Tieto zranenia

spôsobili žalobcovi trvalé následky v podobe zmeny osobnosti, znížení verbálnej pamäti, znížení
schopnosti porozumieť a pochopiť, ako aj reprodukovať verbálne informácie, znížení tempa v riešení
úloh a chronickú bolestivosť hlavy.

18. Z psychologického vyšetrenia I.. H. U. Q., klinickej psychologičky zo dňa 08.01.2015 vyplýva, že

žalobca má vedomie lucídne, je orientovaný miestom, časom aj osobou správne. Psychomotorické
tempoadynamogéniaznížená.Vpriebehuvyšetreniamalnáladuplochú,emotivituinhibovanú.Myslenie
mal koherentné, bez patologických obsahov, bradypsychické, slovnú zásobu mal slabšiu, hľadal výrazy.
Vnímanie mal bez porúch, mal poruchy spánku. Aktuálna úroveň IQ je v pásme populačného priemeru.
Osobnosť je aktuálne organicky zmenená, organická porucha osobnosti prejavujúca sa v emotivite

a kognitívnych funkciách. Emotivita je labilná, zvýšená impulzivita a znížená sebakontrola. V rámci
kognitívnych funkcií sú podpriemerné amnestické funkcie, ľahko porušené vo výbavnosti. Výrazne
znížená je najmä úroveň porozumenia hovoreného slova a taktiež zhoršená verbálna pamäť (znížená
schopnosť pochopiť, porozumieť aj reprodukovať verbálne podané informácie). Znížené tempo v riešení
úloh.

19. Zo zápisnice o ústnom pojednávaní pred Sociálnou poisťovňou zo dňa 09.07.2015 a z vyjadrení
Sociálnej poisťovne zo dňa 23.07.2015 a zo dňa 19.05.2020 vyplýva, že žalobca bol uznaný za
invalidného s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 % a bol mu priznaný invalidný
dôchodok vo výške 135,90 eur mesačne (od 09.11.2014).

20. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 25.11.2013 vyplýva, že žalobcovi vznikla dňa 10.11.2013
dočasná pracovná neschopnosť a bol mu bol priznaný nárok na nemocenské od 20.11.2013 do zániku
nároku na nemocenské.

21. Výzvami zo dňa 20.02.2018 žalobca vyzval U. M. Z. I. M., aby mu spoločne a nerozdielne nahradili
škodu spočívajúcu v sťažení spoločenského uplatnenia vo výške 46.876,80 eur, a to do desiatich dní od
doručenia výzvy. Výzva bola doručená U. M. dňa 10.03.2018 a žalovanému I. M. dňa 23.02.2018.

22. Žalobca v rámci svojej výpovede uviedol, že skutok sa stal dňa XX.XX.XXXX ráno, bol tam aj

s kamarátom W. C.. Boli s nimi aj minimálne tri kamarátky. Najprv došlo k slovnej výmene názorov.
Žalovaní kričali na ich kamarátky. Potom sa stalo to, že žalovaný I. M. bodol do krku kamaráta C..
Potom bola bitka a žalobca si ďalej nepamätá. Žalobca sa nevedel vyjadriť, ako dlho bol v nemocnici. Na
základe utrpeného zranenia je na invalidnom dôchodku. Jeho život sa po návrate z nemocnice zmenil.
Je invalidný dôchodca, nemôže cvičiť, chodiť do posilňovne, zaťažovať hlavu nejakými tlakmi, berie ráno

aj večer lieky. Má krátkodobú pamäť. Musí dlhšie rozmýšľať pred tým, ako chce niečo povedať, alebo
sa mu stáva pri stretnutí určitých osôb, že musí rozmýšľať o koho ide a ako sa volá. Pritom je to jeho
kamarát spred úrazu. Žalobca má dve deti s W. G., pričom deti sa narodili po jeho úraze. Následkom
úrazu nebude môcť s deťmi chodiť na kolotoče, do bazénu plávať, resp. všeobecne plávať, potápať sa.Na otázky právneho zástupcu žalovaného I. M. žalobca uviedol, že si nevie spomenúť, ktorý zo
žalovaných ho udrel do hlavy boxerom a spôsobil mu zranenie. V tejto súvislosti uviedol, že po tom, ako
C. napadli nožom, na neho zaútočili obaja žalovaní, teda je mu ťažko na túto otázku odpovedať, kto ho

udrel do hlavy boxerom a spôsobil mu zranenia.

23. Svedkyňa W. G. (partnerka žalobcu) v rámci svojej výpovede uviedla, že je snúbenica žalobcu, má
s ním dve deti. U. M. Z. I. M. osobne nepozná. Žalobcu pozná od roku 2012, v tom čase ho poznala
ako kamarátka. Vie, čo sa mu stalo, ale nebola pritom prítomná. So žalobcom sa dali dokopy až neskôr.

Žalobca má epilepsiu, má narušenú krátkodobú pamäť. Pri každodennom chode domácnosti mu musí
viackrát pripomínať veci, aby nezabudol. Boli sa aj opýtať lekárov, nedá sa to však vyliečiť. Má krvnú
zrazeninu, s ktorou sa nedá nič robiť. Každý deň berie lieky, takže epileptické záchvaty má len zriedkavo,
lebo je v kľude. Je pre neho ťažké si nájsť zamestnanie, pretože nemôže robiť nočnú prácu, čo mu
sťažuje nájdenie si práce. Má vyštudovanú dopravnú školu, autolakýrnik. Nároky na prácu v kancelárii
sú pre neho vysoké. V súčasnosti je zamestnaný, ale je práceneschopný. Má každodenné bolesti hlavy,

berie na to lieky, takisto má problémy so spánkom. Musí sa vyhýbať činnostiam, pri ktorých by bol
zvýšený tlak na jeho hlavu. Nemôže ísť napr. s dcérou na kolotoč. Určite nemá bežný život taký, aký mal.
Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedkyňa uviedla, že žalobca má výrazné zmeny osobnosti.
Krvná zrazenina mu tlačí na nerv, bol preto agresívnejší a mal horší rečový prejav. Musel sa nanovo
učiť rozprávať. Odporučili mu psychiatra, ale z mužskej pýchy k nemu nechce chodiť. Ona musí za neho

riešiť všetky veci. On si napr. nepamätá ani PIN ani prístupové heslá, musí ho sprevádzať k lekárom. K
neurologičke chodí každé tri mesiace. Keď sa nevie vyjadriť, nájsť slová, je z toho nervózny a hnevá sa a
radšej odíde preč. Ona ho poznala aj pred tým incidentom, určite došlo k zmene jeho osobnosti. Žalobca
šoféruje bežne, neurologička mu však neodporúča dlhodobé šoférovanie. Pri epilepsii sa odoberá
vodičský preukaz až od určitého percenta. Žalobca toto percento nedosiahol. Na svoju nespavosť

žalobca berie každý deň lieky (Rivotril), ale nepomáhajú mu. Čo sa týka napĺňania jeho spoločenských
potrieb, žalobca už nechodí tak často do spoločnosti, má dve deti, keď je mu dobre, radšej sa venuje im.
Predtým viedol aktívny spoločenský život, športoval. Teraz už to nemôže v takom rozsahu robiť, nemôže
vôbec športovať, hneď sa mu zatočí hlava, nemôže ani piť alkohol. Musí si doplácať za lieky, ktoré mu
zdravotná poisťovňa neprepláca, nemôže si nájsť riadne zamestnanie, nemôže športovať.

Na otázky právneho zástupcu žalovaného I. M. svedkyňa uviedla, že so žalobcom žije od roku 2015.
Epileptický záchvat žalobcu sa prejavuje tak, že vtedy ju nevníma a nepočuje. Píska mu v ušiach, musí
ísť do tmy. Keď má silný záchvat, napr. z únavy, má triašku a tečú mu sliny. Odkedy spolu žijú, boli na
jednej dovolenke v Bulharsku. Išli autom, pri šoférovaní sa striedali, ale väčšinu času šoférovala ona.
Kvôlijehozdravotnémustavumuselirobiťprestávky.Žalobcaspočítačomrobiťnevie,e-mailyneposiela,

používa svoj telefón. Nevedela uviesť, kto vyvolal daný incident, pretože nebola prítomná. Pokiaľ vedela,
vyvolali to nejaké dve dievčatá. Podľa jej vedomostí ako prvý napadol U. M. žalobcu.
Na otázku pôvodného žalovaného 1/ U. M. svedkyňa uviedla, že nemá žiadnu vedomosť o tom, že by
žalobca bral drogy alebo steroidy.

24. Konajúci súd, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, chcel na návrh žalovaného I.
M. vykonať znalecké dokazovanie ohľadom výšky bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia žalobcu. Za týmto účelom oslovil znalcov (resp. znaleckú organizáciu) zapísaných v zozname
znalcov pre príslušné odvetvie (neurológia). Po ustálení otázok na znalca a predpokladanej výšky
nákladov znaleckého dokazovania súd uznesením zo dňa 26.07.2024 č. k. B2-18C/27/2018-298 uložil

žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu vo výške 1.500,- eur na účet súdu v lehote troch
dní od právoplatnosti uznesenia. Toto uznesenie (spolu s príkazom na úhradu) bolo doručené právnemu
zástupcovi žalovaného dňa 29.07.2024, pričom právoplatnosť nadobudlo dňa 14.08.2024. Súd zároveň
v odôvodnení tohto uznesenia poučil žalovaného v zmysle § 253 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
že ak v stanovenej lehote preddavok nezloží, tak súd navrhnutý dôkaz nevykoná. V zmysle § 253 ods. 2

Civilného sporového poriadku je pritom uloženie povinnosti zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných
nákladov znaleckého dokazovania obligatórne (ak strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho
poplatku, čo v prejednávanom prípade dané nebolo). Keďže žalovaný v stanovenej lehote preddavok
na trovy znaleckého dokazovania nezložil a na doručené uznesenie súdu ani nijako nereagoval, súd
žalovaným navrhnuté znalecké dokazovanie nevykonal.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 24.09.2024 uviedol, že mu uznesenie súdu zo dňa
26.07.2024 č. k. B2-18C/27/2018-298 o uložení povinnosti žalovanému zložiť preddavok na trovy
znaleckého dokazovania doručené nebolo. Svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom nepreukázal a v
tomto smere ani nevykonal žiadnu procesnú aktivitu. Konajúci súd k tomu poznamenáva, že doručeniepredmetného uznesenia právnemu zástupcovi žalovaného preukazuje elektronická doručenka zo dňa
29.07.2024 (č. l. 297). V zmysle § 30 ods. 5 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe
výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci (ďalej len "zákon o e-Governmente") pritom platí, že údaje

uvedené v elektronickej doručenke sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. Právny
zástupca žalovaného nepožiadal o odpustenie zmeškania lehoty na zaplatenie preddavku na trovy
znaleckého dokazovania v zmysle § 122 Civilného sporového poriadku ani o rozhodnutie o neúčinnosti
elektronického doručenia v zmysle § 33 ods. 1 zákona o e-Governmente (a v tejto súvislosti nepožiadal
ani o odročenie pojednávania). Keďže právny zástupca žalovaného zostal na pojednávaní procesne

pasívny, súdu neostávalo nič iné, než vec opätovne prejednať a rozhodnúť.

25. V rámci právneho posúdenia veci vychádzal súd z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

26. Podľa § 100 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len "Občiansky
zákonník") právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na

premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie
je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

27. Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na
náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď
došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

28. Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám

na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

29. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

30. Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu
spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a

účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

32. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

33. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej a ods. 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

34. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

35. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

36. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie

spoločenského (ďalej len "zákon č. 437/2004 Z. z.") sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v
súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony
poškodeného, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho
spoločenských úloh (ďalej len "následok").37. Podľa § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 437/2004 Z. z. náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v

rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Náhrada
za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7 a 8). Sadzby
bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č. 1 v II. a IV. časti.

38. Podľa § 5 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 437/2004 Z. z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo
sťaženiespoločenskéhouplatneniaohodnotilovlekárskomposudku(§7a8).Výškanáhradyzabolesťa
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za
kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a
výslednásumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahor.MinisterstvozdravotníctvaSlovenskej

republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením
oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka.

39. Podľa § 10 ods. 1, 4 a 5 zákona č. 437/2004 Z. z. posudzujúci lekár hodnotí sťaženie spoločenského

uplatnenia podľa sadzieb ustanovených v prílohe č. 1 v II. a IV. časti. Pri určovaní bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia sa hodnotí závažnosť poškodenia na zdraví a predpokladaný
vývoj následkov. Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci lekár
primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného
uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví. V

prípadoch ustanovených v odseku 3 posudzujúci lekár prihliada aj na stanovisko poškodeného k
odporúčanému zákroku. Ak je sadzba bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia
ustanovená rozpätím bodov, pri hodnotení sa prihliada aj na to, do akej miery jednotlivé následky spolu
súvisia alebo sú už v sebe obsiahnuté. Ak možno očakávať priaznivý vývoj vzhľadom na intenzitu alebo
trvanie následkov, použije sa počet bodov pri dolnej hranici rozpätia.

40. Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 36/2016 výška náhrady za bolesť a výška
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66 eur.

41. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav dospel súd k záveru,

že žalobou uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému I. M. (ako aj voči pôvodnému žalovanému 1/ U.
M.) na náhradu škody na zdraví vo výške 45.386,20 eur je dôvodný. Žalobca si podanou žalobou uplatnil
nárok na zaplatenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 45.386,20 eur podľa §
444 Občianskeho zákonníka v spojení s § 4 zákona č. 437/2004 Z. z. Vychádzal pritom z lekárskeho
posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 14.11.2017, ktorý bol vypracovaný chirurgom I..

M. X.. Uvedeným lekárskym posudkom bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v
celkovom rozsahu 2570 bodov, čo s prihliadnutím na hodnotu bodu pre rok 2016 (17,66 eur za 1 bod)
predstavuje sumu v celkovej výške 45.386,20 eur.

42. V prejednávanom prípade boli podľa názoru konajúceho súdu splnené všetky predpoklady vzniku

(solidárnej) zodpovednosti žalovaného I.M. M. a pôvodného žalovaného 1/ U. M. za škodu na zdraví
žalobcu: obaja sa dopustili protiprávneho konania (porušili svoju právnu povinnosť), pričom v priamej
príčinnej súvislosti s týmto ich protiprávnym konaním žalobcovi vznikla škoda na zdraví spočívajúca v
sťažení jeho spoločenského uplatnenia. Žalovaný I. M. Z. U. M. sa pritom dopustili zavineného porušenia
povinnosti, keďže žalobcovi úmyselne ublížili na zdraví a týmto svojím spoločným konaním mu spôsobili

ťažkú ujmu na zdraví, za čo aj boli odsúdení trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
4T/20/2015 zo dňa 19.05.2015, právoplatným a vykonateľným dňa 09.09.2015.

43. Zodpovednosť žalovaného I. M. a pôvodného žalovaného 1/ U. M. za škodu na zdraví žalobcu
súd posúdil podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalovaný I. M. Z. U. M. spoločným konaním

porušili svoju právnu povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví (porovnaj §
11 a § 415 Občianskeho zákonníka). Porušenie právnej povinnosti z ich strany bolo zavinené, keďže
obaja žalobcovi úmyselne ublížili na zdraví, čím sa dopustili trestného činu (prečinu) ublíženia na zdraví
spolupáchateľstvom podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 20 Trestnéhozákona. Uvedené vyplýva z trestného rozkazu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 4T/20/2015 zo dňa
19.05.2015, právoplatného a vykonateľného dňa 09.09.2015, ktorý je pre súd v zmysle § 193 Civilného
sporového poriadku záväzný. V zmysle uvedeného ustanovenia je súd viazaný rozhodnutím príslušných

orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. Súd je viazaný iba výrokom
rozhodnutia, nie jeho odôvodnením. Z výroku o vine potom treba vychádzať ako z celku a brať do
úvahy jeho právnu i skutkovú časť s tým, že rieši naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu
konkrétnym konaním páchateľa. Rozsah viazanosti rozhodnutím o tom, že bol spáchaný trestný čin a
kto ho spáchal, je teda daný tým, do akej miery sú znaky skutkovej podstaty trestného činu zároveň

okolnosťami významnými pre rozhodnutie o náhrade škody. Rozhodnutie o tom, že bol spáchaný
dokonaný trestný čin, vždy neznamená len konštatovanie zavineného protiprávneho konania určitého
páchateľa, ale aj záver o narušení chránených spoločenských vzťahov a o vzniku určitej ujmy, ktorú v
prípade niektorých trestných činov predstavuje škoda na majetku, prípadne nemajetková ujma, ktorej
odškodnenie právne predpisy pripúšťajú (napr. pri ublížení na zdraví), ako aj záver o existencii príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym konaním a uvedenou ujmou. Rozhodnutie o spáchaní trestného činu

nemožno teda vždy stotožňovať len so záverom o protiprávnom konaní (porovnaj judikát R 22/1979).
V civilnom sporovom konaní je súd viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní o tom, že bol
spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia
predpokladanou Trestným zákonom (porovnaj judikát R 35/1993).

44. Žalovaný I. M. aj pôvodný žalovaný 1/ U. M. sa vo veci bránili tvrdením, že oni žalobcovi škodu na
zdraví spočívajúcu v sťažení spoločenského uplatnenia nespôsobili. Poukazovali na to, že táto škoda
na zdraví bola spôsobená jediným silným úderom predmetom pripomínajúcim boxer do hlavy v oblasti
ľavého spánku. Obaja pritom popierali, že by žalobcu udreli boxerom do hlavy. Žalovaný I. M. v tejto
súvislosti argumentoval, že pokiaľ škoda na zdraví vznikla jedným silným úderom, nemohli škodu na

zdraví žalobcu spôsobiť obaja, ale len jeden z nich. Ďalej poukazoval na to, že v skutkovej vete výroku
o vine trestného rozkazu je uvedené, že to bol U. M., kto žalobcu silno udrel predmetom pripomínajúcim
boxer do hlavy v oblasti ľavého spánku. K tomu konajúci súd uvádza, že v zmysle § 193 Civilného
sporového poriadku je viazaný právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I sp. zn.
4T/20/2015zodňa19.05.2015,ktorýmboliobajaobvinení(I.M.V.U.M.)uznanízavinnýchzospáchania

trestného činu ublíženia na zdraví (žalobcu) formou spolupáchateľstva. Súd je viazaný celým výrokom o
vine obvinených, teda jeho skutkovou vetou i právnou vetou. Súd je takisto viazaný právnou kvalifikáciou
skutku, a tým aj formou zavinenia. V predmetnom trestnom rozkaze je pritom v skutkovej vete výroku o
vine jednoznačne uvedené, že obaja obvinení svojím konaním žalobcovi spôsobili v trestnom rozkaze
uvedené ťažké zranenia (poškodenia zdravia), v dôsledku ktorých došlo k sťaženiu spoločenského

uplatnenia žalobcu. Takisto v právnej vete výroku o vine trestného rozkazu je jednoznačne uvedené, že
obvinení spoločným konaním inému (žalobcovi) úmyselne ublížili na zdraví a týmto svojím konaním mu
spôsobili ťažkú ujmu na zdraví, čím spáchali prečin ublíženia na zdraví formou spolupáchateľstva. Zo
skutkovej aj právnej vety výroku trestného rozkazu o vine teda vyplýva, že obvinení spoločným konaním
spôsobili žalobcovi ťažkú ujmu na zdraví. Civilný súd je týmto výrokom trestného rozkazu o vine viazaný.

Pokiaľ obvinení (resp. jeden z nich) s trestným rozkazom nesúhlasili, mohli proti nemu v stanovenej
lehotepodaťodpor,vdôsledkučohobydošlokzrušeniutohtotrestnéhorozkazuaknariadeniuhlavného
pojednávania. To však obvinení I. M. Z. U. M. neurobili, preto sa už v civilnom sporovom konaní nemôžu
s úspechom domáhať iného ustálenia skutkového stavu zo strany súdu. Z uvedených dôvodov dospel
súd k (skutkovému) záveru, že obaja - žalovaný I. M. i pôvodný žalovaný 1/ U. M. - spoločným konaním

ublížili žalobcovi na zdraví, čím mu spôsobili okrem bolesti (ujmy spôsobenej poškodením na zdraví,
jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov) aj sťaženie spoločenského uplatnenia.

45. Nad rámec toho konajúci súd uvádza, že pre účely civilného sporového konania, resp. pre účely
rozhodnutia súdu o spoločnej (solidárnej) zodpovednosti žalovaného I. M. a pôvodného žalovaného 1/

U. M. ani nebolo smerodajné, ktorý z nich udrel žalobcu boxerom do hlavy. Pri výklade ustanovenia
§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka vo všeobecnosti platí, že spoločná zodpovednosť vzniká
ako výsledok spoluzavinenia či súbežnej (na sebe nezávislej) činnosti, prípadne nečinnosti alebo
opomenutia, vedúcich ku vzniku jediného škodlivého následku. Pre spoluzavinenie je typické, že
škodca má vzťah nielen k vlastnému konaniu (protiprávnemu konaniu a škode), ale aj ku konaniu

ostatných osôb zúčastnených na vzniku škody. Tak tomu býva najmä v prípadoch vopred vzájomne
dohodnutej súčinnosti smerujúcej ku dohodnutému výsledku (škode), kedy pri rozdelení úloh medzi
jednotlivých škodcov je charakteristické, že niektorí z nich svojím konaním priamo škodný následok
nevyvolali. Ak výsledkom spoločne vopred dohodnutého protiprávneho konania viacero škodcov ješkoda, ktorá bezprostredne vznikla pôsobením len niektorého z nich, je potrebné vyvodiť, že škoda
vznikla v príčinnej súvislosti aj s protiprávnym konaním tých, ktorí svojím konaním bezprostredne
škodný následok nevyvolali, ak napriek tomu prispeli podstatným spôsobom ku vzniku škody. Spoločná

zodpovednosť pritom nie je vylúčená tým, že nie je možné jednoznačne určiť podiel jednotlivých
škodcov na dosiahnutí celkového výsledku (na vzniku škody). V prípade škody na zdraví je možné
vyvodiť spoločnú zodpovednosť aj vtedy, ak niektorý z viac útočiacich škodcov síce poškodenému
ujmu nespôsobil, avšak sa zúčastnil spoločnej, jednotiacim zámerom vedenej násilnej akcie smerujúcej
proti poškodenému a svojou prítomnosťou prispel ku konečnému škodnému následku. Podstatné teda

je, či útočníci, ktorí konali spoločne, boli vedení - aspoň rámcovo - spoločným úmyslom zaútočiť na
poškodeného. Aplikácii § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka nebráni ani "okolnosť jediného smrteľného
bodnutia". Záver o spoločnej zodpovednosti všetkých škodcov je nutné vztiahnuť aj na prípad, kedy
dôjde pri spoločnom útoku dvoch osôb k usmrteniu jediným bodnutím a nie je zrejmé, ktorý z útočníkov
nakoniec smrtiaci útok viedol, pričom ho mohol viesť ktorýkoľvek z nich - to je významné v trestnom
konaní.Aktedaprispoločnomútokuškodcov,ktorýmvyvrcholiloichpredchádzajúceagresívnechovanie

voči viacero osobám za použitia nožov, bol poškodený usmrtený, potom obaja škodcovia zodpovedajú
za vzniknutú škodu spoločne a nerozdielne podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to aj vtedy, ak
nebolo preukázané, ktorý zo škodcov viedol smrtiaci úder. Rozlíšenie miery účasti každého zo škodcov
má význam len z hľadiska vymedzenia pomeru, v akom sa škodcovia zúčastnili na vzniku škody, teda
pre ich vzájomné vyporiadanie podľa § 439 Občianskeho zákonníka; v konaní o nároku poškodeného na

náhradu škody proti solidárne zodpovedným škodcom sa však pomer, v akom každý z nich zodpovedá
za škodu, nerieši (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 28.05.2014 sp. zn. 25 Cdo 269/2014
a rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 22.08.2002 sp. zn. 25 Cdo 2126/2000).

46. Z vykonaného dokazovania (trestný rozkaz, výsluch žalobcu) pritom vyplýva, že žalovaný I.M. M.

a pôvodný žalovaný 1/ U. M. zaútočili na žalobcu spoločne, teda ich viedol spoločný jednotiaci zámer
ublížiť žalobcovi na zdraví. V takom prípade nie je podstatné, ktorý z nich spôsobil žalobcovi konkrétnu
ujmu na zdraví. Obaja zaútočili spoločne, boli vedení spoločným úmyslom zaútočiť na žalobcu. Z
toho dôvodu zodpovedajú obaja spoločne (solidárne), a to napriek tomu, že jeden z nich žalobcovi
konkrétnu ujmu na zdraví nespôsobil. Rozlíšenie miery účasti každého z nich má význam len z hľadiska

vymedzenia pomeru, v akom sa obaja zúčastnili na vzniku škody, teda pre ich vzájomné vyporiadanie
podľa § 439 Občianskeho zákonníka. V konaní o nároku poškodeného (žalobcu) na náhradu škody proti
solidárne zodpovedným škodcom (žalovanému I. M. a pôvodnému žalovanému 1/ U. M.) sa však pomer,
v akom každý z nich zodpovedá za škodu, nerieši.

47. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané takisto (úmyselné) zavinenie žalovaného I. M. a
pôvodného žalovaného 1/ U. M.. Z právoplatného trestného rozkazu, ktorým je konajúci súd viazaný,
totiž vyplýva, že obaja obvinení sa dopustili úmyselného ublíženia na zdraví.

48. Súd mal takisto preukázanú príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním žalovaného I. M. a

pôvodného žalovaného 1/ U. M. a vznikom škody na strane žalobcu. Z trestného rozkazu, ako aj
z predložených lekárskych správ a lekárskeho posudku chirurga I.. M. X. zo dňa 14.11.2017 totiž
jednoznačne vyplýva, že sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu (jeho poškodenie zdravia) bolo
bezprostredne spôsobené (zapríčinené) ublížením na zdraví, ktorého sa obaja dopustili. Súd v tejto
súvislosti poukazuje napr. na lekársku správu I.. M. X. zo dňa 10.04.2018, z ktorej vyplýva, že v

rámci trvalých následkov po traume (po napadnutí druhou osobou) je u žalobcu prítomná poúrazová
epilepsia a poúrazová organická porucha osobnosti s postihnutím emotívnych a kognitívnych funkcií.
Tieto následky sú pritom trvalého charakteru (pozri napr. lekársku správu neurologičky I.. G. B. zo
dňa 21.08.2019). Z prepúšťacej správy Univerzitnej nemocnice Bratislava zo dňa 27.11.2013 vyplýva,
že počas hospitalizácie bol na žalobcovi dňa 13.11.2013 vykonaný operačný zákrok, keď mu bola

diagnostikovaná impresívna (vtlačená) zlomenina a hemorhagická kontuzia (krvácavé pomliaždenie).
To korešponduje so zraneniami žalobcu uvedenými v trestnom rozkaze (tržná rana so zlomeninou ľavej
spánkovej kosti s vpáčením úlomkov kosti do lebečnej dutiny, vznik epileptických záchvatov, trvalé
následky v podobe zmeny osobnosti), ako aj s diagnózami uvedenými v lekárskom posudku I.. M. X.
zo dňa 14.11.2017.

49. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu škody na zdraví v zmysle § 444 Občianskeho
zákonníka spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia. Pri stanovení výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa postupuje podľa ustanovení zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesťa o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie náhrady
vo výške 45.386,20 eur. Vychádzal pritom z lekárskeho posudku o sťažení spoločenského uplatnenia
zo dňa 14.11.2017, ktorý bol vypracovaný chirurgom I.. M. X.. Uvedeným lekárskym posudkom

bolo ohodnotené sťaženie spoločenského uplatnenia žalobcu v celkovom rozsahu 2570 bodov, čo
s prihliadnutím na hodnotu bodu pre rok 2016 (17,66 eur za 1 bod) predstavuje sumu v celkovej
výške 45.386,20 eur. Žalovaný I. M. síce vo všeobecnosti namietal, že žalobcovi nevznikli také trvalé
následky na zdraví, ako tvrdí v žalobe, svoje tvrdenia však žiadnym spôsobom nekonkretizoval a na
preukázanie svojich tvrdení ani nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu (resp. nezložil preddavok na

trovy znaleckého dokazovania, a teda súd znalecké dokazovanie nevykonal; k tomu pozri bližšie ods.
24 odôvodnenia tohto rozsudku). Navyše, trvalé následky na zdraví uvedené v lekárskom posudku
podľa názoru súdu plne korešpondujú so zdravotnými následkami, tak ako boli vymedzené v trestnom
rozkaze (ktorý vychádzal zo znaleckých posudkov vypracovaných v rámci vyšetrovania) a ako boli
zachytené v žalobcom predložených lekárskych správach. Existenciu trvalých následkov na zdraví
žalobcu potvrdzuje aj výpoveď žalobcu a výpoveď svedkyne W. G., partnerky (snúbenice) žalobcu. Súd

preto považoval za preukázané, že žalobcovi vznikli v dôsledku fyzického napadnutia žalovaným I.M.
M. a pôvodným žalovaným 1/ U. M. nasledovné diagnózy špecifikované v tomto lekárskom posudku:
položka č. 251c - kostný defekt lebky v spánkovej oblasti vľavo po trieštivej fraktúre a operácii (200
bodov); položka č. 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy: poúrazová
epilepsia v liečbe, poúrazová organická porucha osobnosti s postihnutím emotívnych a kognitívnych

funkcií (1560 bodov + zvýšenie podľa § 10 ods. 4 zákona o 780 bodov); položka č. 432a - jazva na lebke
po operácií mozgu (30 bodov).

50. Súd preskúmal žalobcom predložený lekársky posudok na základe hľadísk stanovených v § 4, §
5 a § 10 zákona č. 437/2004 Z. z., pričom sa s týmto lekárskym posudkom v celom rozsahu stotožnil,

resp. v ňom nevzhliadol žiadne pochybenie či odklon od zákonnej úpravy. Tento lekársky posudok
zároveň spĺňal všetky obsahové a formálne náležitosti lekárskeho posudku stanovené v § 8 zákona č.
437/2004 Z. z. Bodové ohodnotenie bolo stanovené v rámci sadzieb uvedených v prílohe č. 1 zákona č.
437/2004 Z. z. Bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v celkovej výške 2570 bodov
bolo primerané povahe nepriaznivých následkov pre životné úkony žalobcu, na uspokojovanie jeho

životných a spoločenských potrieb, na plnenie jeho spoločenských úloh a na jeho možnosti uplatniť sa v
životeavspoločnosti.Vdôsledkupoškodenianazdravídošloužalobcukvznikuepileptickýchzáchvatov
(doživotná poúrazová epilepsia), poruche reči, sústredivosti, obmedzeniu pohyblivosti a hybnosti pravej
hornej a dolnej končatiny, ochrnutiu tvárového nervu. Žalobcovi vznikli trvalé následky v podobe zmeny
osobnosti, znížení verbálnej pamäti, znížení schopnosti porozumieť a pochopiť, ako aj reprodukovať

verbálne informácie, znížení tempa v riešení úloh a chronickej bolestivosti hlavy. Na základe týchto
skutočností bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok s určením miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 45 % od 09.11.2014.

51. Pri diagnóze položka č. 253 - vážne mozgové alebo duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy

(poúrazová epilepsia v liečbe, poúrazová organická porucha osobnosti s postihnutím emotívnych
a kognitívnych funkcií) posudzujúci lekár zvýšil bodové ohodnotenie za sťaženie spoločenského
uplatnenia podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o 50 %, t. j. o 780 bodov. Zvýšenie bodového
ohodnotenia odôvodnil stratou zamestnania a praktickou diskvalifikáciou na trhu práce v dôsledku
poúrazovejepilepsie(žalobcanesmiepracovaťvnoci,vovýškach,nesmieviesťmotorovévozidlo),ďalej

poúrazovou poruchou pamäte a koncentrácie a poúrazovou poruchou kognitívnych funkcií. Zvýšenie
bodového ohodnotenia o 50 % je podľa názoru súdu primerané, pretože zodpovedá obmedzeniu
možnosti žalobcu uplatniť sa v živote a spoločnosti (žalobcova invalidita a s tým súvisiace obmedzenia
na trhu práce). Navyše, žalobca utrpel trvalé následky v pomerne mladom veku (28 rokov), keď mal ešte
celý produktívny život pred sebou.

52. Pri určení výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzal z celkového
počtu bodov, ktorým sa sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku, pričom
výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určil sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky

za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden
bod (t. j. v zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR). Za okamih vzniku nároku na náhradu
súd považoval okamih, keď došlo k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu. Až po ustálení zdravotného
stavu poškodeného možno totiž vykonať bodové ohodnotenie bolesti a sťaženia spoločenskéhouplatnenia. Pre vznik nároku na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia nie je rozhodujúca
len škodová udalosť (deň úrazu), ale tiež okamih, kedy sa poškodený dozvedel o škode (jej výške).
Táto býva poškodenému zrejmá až po ustálení zdravotného stavu, ktorý umožňuje posúdiť mieru

preukázateľných nepriaznivých dôsledkov, čo je východiskovou bázou pre stanovenie výšky náhrady
lekárskym posudkom vychádzajúc zo základného počtu bodov, ktorými bolo bolestné a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotené (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.03.2019
sp. zn. 3 Cdo 66/2018, 3 Cdo 67/2018). Pri poškodeniach zdravia, ktoré sa stále vyvíjajú a pri
ktorých ustálenie zdravotného stavu vlastne ani nemôže nastať, treba zamerať pozornosť na to,

kedy sa zdravotný stav poškodeného ustálil natoľko, aby bolo možné po prvýkrát konkrétne hodnotiť
sťaženiespoločenskéhouplatneniavyjadrenéjednotlivýmipoložkamiprílohyzákona(porovnajrozsudok
Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.07.2011 sp. zn. 21 Cdo 752/2010). Žalobca v žalobe uviedol, že
jeho zdravotný stav nie je doposiaľ (do podania žaloby) ustálený a jeho liečba pretrváva. Uvedené
preukazoval lekárskou správou I.. M. X. zo dňa 10.04.2018. Žalobca pritom pri výpočte výšky náhrady
vychádzal z hodnoty bodu pre rok 2016. Žalovaný skutkové tvrdenie žalobcu o (ne)ustálení jeho

zdravotného stavu nespochybnil, išlo teda o nesporné skutkové tvrdenie. Aj z lekárskych správ z
vyšetrenia v neurologickej ambulancii I.. G. B. vyplýva, že zatiaľ čo v roku 2015 zdravotný stav
žalobcu ešte nebol stabilizovaný (lekárska správa zo dňa 26.02.2015), v roku 2016 už dochádzalo
k jeho postupnému ustáleniu (najmä lekárske správy neurologičky I.. G. B. z mája 2016 a zo dňa
22.11.2016). V lekárskych správach neurologičky I.. G. B. z mája 2016 a zo dňa 12.11.2016 je uvedený

záver, že z magnetickej rezonancie je vidieť obraz miernej parciálnej regresie posttraumatických
zmien, so známkami postupujúcej degradácie produktov hemoglobínu, a teda že tento obraz svedčí
o "postupnej stabilizácii vývoja posttraumatických zmien T vľavo". Súd preto pre účely stanovenia
výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia vychádzal z toho, že k dostatočnému
ustáleniu zdravotného stavu došlo v priebehu roka 2016.

53. V zmysle opatrenia Ministerstva zdravotníctva SR č. 36/2016 výška náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia na rok 2016 za jeden bod je 17,66 eur. Výšku náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia potom súd stanovil ako súčin celkového počtu bodov uvedených v lekárskom
posudku (2570 bodov) a výšky náhrady za jeden bod (17,66 eur). Spolu tak súd priznal žalobcovi nárok

nanáhraduzasťaženiespoločenskéhouplatneniavovýške45.386,20eur(2570x17,66eur=45.386,20
eur). Výslednú sumu náhrady súd nezaokrúhlil na najbližšie celé euro smerom nahor (v zmysle § 5 ods.
2 zákona č. 437/2004 Z. z.), pretože by tým prekročil žalobný návrh.

54. Nezaplatením náhrady škody v lehote stanovenej vo výzve žalobcu v zmysle § 563 Občianskeho

zákonníka (t. j. v lehote 10 dní od doručenia výzvy) sa žalovaný dostal do omeškania s plnením
peňažného dlhu. Výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená 23.02.2018. Žalovaný sa teda dostal
do omeškania dňa 06.03.2018. Súd preto v súlade s § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. zaviazal žalovaného aj k zaplateniu úroku z
omeškania vo výške 5,00 % ročne (t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako bola základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania) zo sumy 45.386,20 eur
tak, ako to žalobca žiadal v žalobe, teda od 21.03.2018 do zaplatenia.

55. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu škody na zdraví spolu s príslušným
zákonným úrokom z omeškania spoločne a nerozdielne s U. M., ktorý bol na splnenie povinnosti

uplatnenej na rovnakom skutkovom základe zaviazaný rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa
23.11.2021 č. k. 18C/27/2018-192. Aj keď pasívna solidarita žalovaného I. M. a pôvodného žalovaného
1/ U. M. ako škodcov vyplýva priamo zo zákona (§ 438 ods. 1 v spojení s § 511 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), súd považoval za vhodné vyjadriť túto solidaritu aj vo výroku tohto rozsudku, ktorým súd
uložil povinnosť plniť len žalovanému I. M.. Ak dlh splní jeden zo škodcov, povinnosť druhého škodcu

tým zanikne (v rozsahu, v akom došlo k splneniu dlhu).

56. Právny zástupca žalovaného I. M. na pojednávaní dňa 27.09.2019 navrhol, aby súd preskúmal
duševný stav žalobcu, t. j. či je žalobca spôsobilý vystupovať v konaní samostatne alebo mu má byť
ustanovenýopatrovník.Súdvšakduševnýstavžalobcuneskúmal,pretožežalobcovinebolaobmedzená

spôsobilosť na právne úkony. Z psychologického vyšetrenia I.. H. U. Q., klinickej psychologičky zo
dňa 08.01.2015 pritom vyplýva, že žalobca má vedomie lucídne, je orientovaný miestom, časom aj
osobou správne. Myslenie má koherentné, bez patologických obsahov, bradypsychické. Vnímanie má
bez porúch. Aktuálna úroveň IQ je v pásme populačného priemeru. Žalobca trpí organickou poruchouosobnosti (v dôsledku útoku žalovaných), čo však bez ďalšieho nie je dôvodom na obmedzenie jeho
spôsobilosti na právne úkony. Psychologička vo svojej lekárskej správe neodporučila obmedzenie
spôsobilosti žalobcu na právne úkony. Žalobca síce má zhoršenú verbálnu pamäť a zníženú schopnosť

porozumieť a pochopiť, ako aj reprodukovať verbálne podané informácie (čo sa prejavilo aj v rámci jeho
výsluchu),tovšaksaméosebetakistoniejedôvodomnaobmedzeniejehospôsobilostinaprávneúkony.

57. Odvolací súd vo svojom rozhodnutí uložil súdu prvej inštancie takisto povinnosť "posúdiť dôvodnosť
vznesenej námietky premlčania žalovaným". Konajúci súd v tejto súvislosti uvádza, že žalovaný I. M. ani

jeho právny zástupca (advokát N.. I. Y.) v konaní pred súdom prvej inštancie nikdy nevzniesli námietku
premlčania, a to ani v písomných podaniach adresovaných súdu a ani v rámci ústnych prednesov na
pojednávaniach. Konajúci súd si za týmto účelom vypočul zvukové záznamy zo všetkých pojednávaní
vo veci, pričom žiadna takáto námietka premlčania na nich zo strany žalovaného I. M. či jeho právneho
zástupcu uplatnená nebola. Údajne vznesená námietka premlčania nie je zachytená ani v písomných
zápisniciach o pojednávaní.

Za riadne vznesenie námietky premlčania pritom nie je možné považovať ani žalovaným podané
odvolanie, keďže v tomto odvolaní je uvedené iba nasledovné: "V priebehu konania tiež bola zo strany
žalovaného 2 vznesená námietka premlčania nároku žalobcu voči žalovanému /náhrada škody/, toto
nebolo tiež sudcom protokolované. Preto z opatrnosti žalovaný 2/ i v tomto odvolaní vznáša námietku
premlčania do odvolacieho konania." Takto vznesená námietka premlčania však nespĺňa ani minimálne

požiadavky na určitosť tohto jednostranného právneho úkonu (hmotnoprávnej námietky). Na podanie,
ktorým strana sporu vznáša hmotnoprávnu námietku, sa vzťahujú obdobné obsahové požiadavky ako
na žalobu. Rovnako ako žalovaný nárok, aj hmotnoprávna námietka musí byť vymedzená opisom
rozhodujúcich skutočností (skutkovými tvrdeniami) tak, aby súd mohol tieto rozhodujúce skutočnosti
právne posúdiť, t. j. aplikovať na zistené skutočnosti príslušné právne normy (porovnaj Števček, M. a

kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 576). Ako však súd uviedol už
vyššie, žalovaný úplne opomenul uviesť v súvislosti s uplatnenou námietkou premlčania rozhodujúce
skutočnosti, a preto súd na túto hmotnoprávnu námietku nemohol prihliadať. Nebolo na mieste ani
vyzývať žalovaného na doplnenie skutkových tvrdení, keďže žalovaný bol zastúpený advokátom, u
ktorého sa predpokladá náležitá znalosť veci spojená s jeho profesijnou odbornosťou (porovnaj čl. 11

ods. 2 C. s. p.). Súd by tým navyše narušil rovnosť strán v konaní ako jeden zo základných princípov
civilného sporového konania (porovnaj čl. 6 ods. 1 C. s. p.).
Žalovaným v odvolaní vznesená námietka premlčania je pritom ako hmotnoprávna námietka
prostriedkom procesnej obrany (§ 149 a § 152 C. s. p.), na ktorý sa vzťahuje nielen sudcovská
koncentrácia konania v zmysle § 153 C. s. p., ale rovnako aj zákonná koncentrácia konania v zmysle §

154 C. s. p. Žalovanému nič nebránilo v tom, aby námietku premlčania vzniesol už v priebehu konania
pred súdom prvej inštancie. Žalovaný však túto svoju námietku vzniesol až v podanom odvolaní, teda
až po vyhlásení uznesenia, ktorým bolo skončené dokazovanie. Z jeho strany tak išlo o neprípustnú
novotu v odvolacom konaní, na ktorú nie je možné prihliadať (§ 366 C. s. p. a contrario). Na tomto závere
nemohlo nič zmeniť ani to, že neskôr došlo k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolacím súdom

a k vráteniu veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. K zrušeniu rozsudku súdu
prvej inštancie totiž došlo z iných dôvodov (z dôvodu nevykonania žalovaným navrhnutého znaleckého
dokazovania). Účinky sudcovskej a zákonnej koncentrácie konania tak zostali vo vzťahu k žalovaným
vznesenej námietke premlčania zachované.
Konajúci súd ďalej uvádza, že žalovaný nielenže neuviedol rozhodujúce skutočnosti na posúdenie

dôvodnosti ním vznesenej námietky premlčania, ale v tomto smere ani neuniesol svoje dôkazné
bremeno. V zmysle konštantnej judikatúry totiž platí (pozri ods. 52 odôvodnenia tohto rozsudku), že
nárok na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia vzniká až v
okamihu, keď došlo k ustáleniu zdravotného stavu poškodeného. Až od tohto okamihu môže začať
plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba v zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ustálenie

zdravotného stavu poškodeného je pritom odbornou otázkou, ktorú si súd nemôže posúdiť sám, ale
za týmto účelom musí byť vykonané znalecké dokazovanie (ak ide o spornú skutkovú otázku). Aj
okamih ustálenia zdravotného stavu žalobcu by tak bol predmetom znaleckého dokazovania. Keďže
však žalovaný nezložil preddavok na trovy znaleckého dokazovania, súd znalecké dokazovanie o tejto
skutkovej otázke nevykonal.

Je pritom pravdou, že súd pre účely stanovenia výšky bodového hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia vychádzal z toho, že zdravotný stav žalobcu bol dostatočne ustálený niekedy v roku 2016, išlo
však len o čiastkový skutkový záver vo vzťahu k tejto právnej otázke. Pre účely posúdenia dôvodnosti
vznesenejnámietkypremlčaniabybolopotrebnévtomtosmerevykonaťznaleckédokazovanieohľadom(dostatočného) ustálenia zdravotného stavu žalobcu, k čomu však nedošlo (z dôvodov na strane
žalovaného).
Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd na žalovaným vznesenú námietku premlčania neprihliadol.

58. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
v spojení s § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi
(resp. neúspešnému len v nepatrnej časti príslušenstva pohľadávky) priznal voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262

ods. 2 C. s. p. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Bratislava IV.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.