Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Žiar nad Hronom

Judgement was issued by JUDr. Štefan Juhás

Legislation area – Trestné právoSloboda a ľudská dôstojnosť

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 5T/24/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424010653
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Juhás

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424010653.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom, v konaní pred samosudcom JUDr. Štefanom Juhásom, na hlavnom

pojednávaní konanom v Žiari nad Hronom dňa 01.04.2025, takto

r o z h o d o l :

r o z h o d o l :
Obžalovaní :

1. ml. A. B., narodený XX.XX.XXXX vo Zvolene, trvale bytom C. D., Vršky 1017/11,

2. ml. E. F., narodený XX.XX.XXXX v Žiari nad Hronom, trvale bytom G. C. H.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h, ž e

dňa 02. 02. 2024 v čase približne o 19:00 hod. na ulici Školskej v Novej Bani, na miestnom workoutovom
ihrisku, spoločne pristúpili k mal. I. D., nar. XXXX, kde ho obž. ml. A. B. uchopil okolo ramien so slovami
„ideme sa rozprávať' a tlačil ho dopredu smerom za „Dolný kostol“, ulica Školská č. 65/3, nachádzajúci

sa vedľa ihriska, kde mal. I. D. zastal chrbtom ku kostolu, pričom mu na mieste obaja obžalovaní začali
vulgárne nadávať a vytýkať skutočnosti súvisiace s dievčaťom Laurou, že sa má od nej držať ďalej,
lebo ho zbijú, pričom obž. ml. E. F. udrel mal. I. D. dlaňou po tvári približne 4-5 krát oboma rukami,
následne mu obž. ml. A. B. strhol batoh, ktorý mal na ľavom pleci, položil batoh na zem a začal ho
prehľadávať, popri čom dal obž. ml. E. F. mal. I. D. opäť facku, pričom obž. ml. A. B. vybral mal. I. D.
z ruksaku reproduktor značky JBL, červenej farby, na čo mu mal. I. D. uviedol, aby reproduktor nechal
tak a natiahol sa preň, avšak obž. ml. E. F. ho vtedy strčil rukami; následne sa obž. ml. A. B. pokúsil
zobrať mal. I. D. z ruky jeho mobilný telefón, pričom sa o telefón doťahovali, kde si tento telefón mal. I. D.

vložil po pár sekundách do pravého vrecka bundy, ktoré zazipsoval, kedy mal. I. D. chytil obž. ml. E. F.
spredu za obidve ruky v oblasti lakťov, popri čom obž. ml. A. B. začal mal. I. D. prehľadávať ľavé vrecko
na bunde a predné vrecko na mikine, v mikine našiel peňaženku, ktorú podal obž. ml. E. F., ktorý v tom
momente mal. I. D. pustil a peňaženku prezrel, vybral z nej finančnú hotovosť - mince vo výške približne
2-3 € a peňaženku hodil pred mal. I. D., na čo obidvaja obžalovaní od mal. I. D. odišli aj s reproduktorom
značky JBL a finančnými prostriedkami, ktoré mu zobrali; obžalovaní následne reproduktor schovali do
ruksaku svojho kamaráta J. H., od ktorého si ho následne vzali späť, pričom svojím konaním spôsobili

mal. I. D. škodu odcudzením finančnej hotovosti najmenej vo výške 2 € a odcudzením reproduktora vo
výške 120 €,

teda

spoločným konaním proti inému použili násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spáchali taký čin na
chránenej osobe – dieťati,

č í m s p á c h a l izločin lúpeže podľa § 188 odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno a) Trestného zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

za to im ukladá:

Obžalovanému ml. A. B. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, § 38

odsek 2 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 51 odsek 1 Trestného zákona, § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, výkon uloženého
trestu podmienečne odkladá a zároveň obžalovanému ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v
skúšobnej dobe.

Podľa § 119 odsek 1 Trestného zákona, určuje skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b) Trestného zákona, ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Obžalovanému ml. E. F. podľa § 188 odsek 2 Trestného zákona, § 117 ods. 1 Trestného zákona, §
38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 37 písmeno m) Trestného zákona, § 118 ods. 1 Trestného
zákona, trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia

slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) bola 23. 12. 2024 doručená
obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry Žiar nad Hronom sp. zn. 1 Pv 80/24/6613-20, na
obžalovaného ml. A. B., nar. XX. XX. XXXX (ďalej len „obž. ml. B.“) a obžalovaného ml. E. F., nar. XX.

XX. XXXX (ďalej len ako „obž. ml. F.“), pre skutok právne kvalifikovaný ako zločin lúpeže podľa § 188
odsek 1, odsek 2 písmeno d) Trestného zákona, s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno a) Trestného
zákona, spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, listinnými

dôkazmi a na základe toho zistil skutkový stav tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. V
súlade s § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré
boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní. Podľa
§ 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich

obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Obž. ml. B. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. Skutok, z ktorého je obžalovaný, nespáchal
a uviedol nasledovné. Doobeda sa stretol s kamarátmi, s obž. ml. F., J. K. a J. H., a išli do mesta.
Následne v meste pri Hoťape sa stretli s druhou partiou E. E. D., L. G., M. D. a ostatných si nepamätal.

Asi 20 min. potom tam prišiel poškodený mal. D. so sestrou ml. M. D.. Obž. ml. B. zavolal poškodeného
mal. D. rozprávať sa ohľadom jeho bývalej priateľky N., pričom ho následne chytil za rameno a viedol ho
za kostol. Podľa jeho vyjadrenia ho nestrčil, ani nepoužil žiadny nátlak. O cca. 10 min prišiel za nimi aj
obž. ml. F.. Obž. ml. B. sa od kamarátok svojej bývalej priateľky N. (O. D., F. K.) dopočul, že poškodený
mal. D. ju otravuje, opíjajú sa a chcel mu dohovoriť, aby s tým prestal. Aj do mesta prišiel opitý a ledva

chodil. Pri tom rozhovore poškodeného mal. D. mykalo, tak ho obž. ml. B. dvakrát zachytil, aby nepadol.
Keď sa to stalo druhýkrát, poškodený mal. D. doňho začal trochu skákať, že prečo ho chytá a či má
nejaký problém, na čo ho obž. ml. B. zdrapil, aby ho ukľudnil a všetci traja sa spolu vrátili za partiou.
Presunuli sa na zastávku, kam išiel aj poškodený mal. D. a obž. ml. B. si s druhými kamarátmi vypil asi
dve pivá a cca. o hodinu odišiel domov. Pri rozhovore za kostolom mal poškodený mal. D. na sebe ruksak

a často sa pozeral na čas do mobilného telefónu, ktorý mal v pravom vrecku. Obž. ml. B. reproduktor,ani peňaženku poškodeného mal. D. nevidel, ani nevedel, že vôbec reproduktor má. Obž. ml. F. sa do
rozhovoru zapájal iba trochu, zväčša fajčil a na záver uviedol, že k žiadnemu fyzickému kontaktu medzi
ním a poškodeným mal. D. nedošlo.

Prokurátor upozornil na obsahový rozpor medzi výsluchom obž. ml. B. na pojednávaní a výpoveďou
v prípravnom konaní v procesnom postavení zadržaného podozrivého, kedy neuviedol, že by musel
poškodeného mal. D. zachytávať pred pádom a že by poškodený mal. D. mal do obž. ml. B. vyskakovať.
Obž. ml. B. to zdôvodnil tak, že vo výpovedi v prípravnom konaní reagoval na tvrdenie poškodeného

mal. D., že ho zbili, ale obž. ml. B. uviedol, že ho iba zdrapil za mikinu alebo bundu. Zároveň vo výpovedi
v prípravnom konaní obž. ml. B. uviedol, že počas cesty za kostol sa poškodeného mal. D. ani nedotkol
a počas výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že dal cez neho ruku. Obž. ml. B. reagoval, že vo
výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že „dal ruku cez nich“ a vyšetrovateľ to inak napísal, hoci pri
výpovedi boli prítomní obaja obhajcovia, či sociálny kurátor, k čomu sa už obž. ml. B. nevyjadril.

K uvedenému rozporu ohľadom toho, či došlo k fyzickému kontaktu pri tom, ako sa presúvali za kostol,
obž. ml. F. uviedol: „Ja to nemôžem povedať, že by ho chytil, tak normálne kamarátsky, neviem no“.

Obž. ml. F. na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný. V deň skutku sa stretol s obž. ml. B., s L. G.,
boli tam aj ďalší dvaja, ktorých si nepamätal a spolu išli do parku. Cestou stretli poškodeného mal. D. a

obž. ml. B. ho zavolal za kostol, ale nevšimol si, že by mu dal obž. ml. B. ruku cez rameno resp. že by pri
tom došlo k fyzickému kontaktu. Obž. ml. F. išiel s nimi, na chvíľu sa asi na meter vzdialil, aby vykonal
potrebu a obž. ml. B. s poškodeným mal. D. sa zatiaľ rozprávali o bývalej priateľke obž. ml. B., N.. Obž.
ml. F. uviedol, že obž. ml. B. dohováral poškodenému mal. D. v zmysle, aby nechodil s N. von, ale pokiaľ
tam boli, nedošlo k žiadnemu napadnutiu poškodeného mal. D.. Obž. ml. F. si všimol, že poškodený

mal. D. mal ruksak, ale mobilný telefón, peňaženku ani reproduktor nevidel. Prišiel tam za nimi ešte E.
E. D., ktorý chcel od obž. ml. F. cigaretu. Odtiaľ sa presunuli v parku za ďalšími kamarátmi a následne
na zastávku. Obž. ml. F. sa až neskôr dozvedel o tom, že jeho brat A. F. zaniesol reproduktor na políciu.
Obž. ml. F. na záver uviedol, že poškodený mal. D. nebol v čase, keď malo dôjsť ku skutku veľmi opitý,
resp. v stave, že by nevedel chodiť, skôr bol „taký oťapený“, „v nálade“.

V súlade s § 135 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná zápisnica o výsluchu
svedka poškodeného mal. D. z prípravného konania (č. l. 86 – 93), keďže na takýto postup boli splnené
všetky zákonné podmienky a výsluch v prípravnom konaní bol vykonaný zákonne za prítomnosti oboch
obhajcov obžalovaných, ktorí mali možnosť klásť svedkovi otázky. Svedok poškodený mal. D. uviedol,

že keď bol so sestrou v parku prišli tam aj obaja obžalovaní a ďalší, z ktorých poznal a spomenul si
na L. G., E. E. D., M. D.. Bolo to niekedy vo februári. Obžalovaní si ho vzali za kostol Obž. ml. B. ho
ťahal tak, že mal ruku poza jeho krk. Za kostolom mu dal facky a strčil obž. ml. F., nepovedal mu však,
prečo ho udrel. Obaja obžalovaní mu nadávali. Obž. ml. B. mu strhol batoh a začal ho prehľadávať, čo
v ňom má, zatiaľ čo obž. ml. F. ho držal za ruky. V batohu mal červený reproduktor zn. JBL, ktorý mu obž

ml. B. zobral. Aj mu vravel, aby mu ho vrátil, ale obž. ml. B. sa len zasmial. Chceli mu vziať aj telefón,
ktorý mal pri sebe, ale nedovolil, aby mu ho vytrhol obž. ml. B. z ruky. Z peňaženky, ktorú mal taktiež pri
sebe, mu obž. ml. F. vybral peniaze, 2 – 3 €, ktoré si vzal. Keď obžalovaní odišli, prišiel za ním E. E. D.
a pýtal sa ho, čo robili. Počas celého skutku nebol okrem obžalovaných a poškodeného nikto prítomný.
Bol nahliadnuť iba L. G., ale obžalovaní ho hneď poslali preč. Z mobilného telefónu poškodeného mal.

D. obž. ml. B. čítal správy, ktoré si písal poškodený s jeho bývalou partnerkou. Priznal, že v ten deň
požil nejaké alkoholické nápoje, nevedel si však spomenúť, čo a koľko toho bolo. Asi tri týždne pred
výsluchom sa mal poškodenému mal. D. vyhrážať obž. ml. B. aj s nejakým bratancom obž. ml. F., že
ak to pre obžalovaných dopadne zle, tak mu hlavu odtrhne. Aj z dôvodu strachu pred obžalovanými
o incidente nepovedal svojej matke hneď, ale až odstupom času keď zistila, že mu chýba reproduktor.

Po skutku sa poškodený mal. D. vrátil hľadať reproduktor spolu s E. E. D., kedy mu mal obž. ml. F.
povedať, že mu ten reproduktor vráti.

Matka poškodeného mal. D. – M. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o incidente sa dozvedela od
syna a dcéry – svedkyne ml. M. D. cca. 3 týždne po tom, ako sa to stalo, keď si po čase všimla, že jej

syn reproduktor nepoužíva a dlhšie ho nevidela. Povedali jej, že v deň skutku boli v meste pod Sekvojou
a ako odprevadili kamarátku na autobus, išli do parku. Obžalovaní prišli za jej synom a jeden z nich ho
chytil okolo pliec, a odviedol za kostol so slovami: „Poď, ideme sa porozprávať.“ Následne ho opreli
o múr, obž. ml. F. ho držal, dal mu aj miernu facku a obž. ml. B. mu zobral ruksak a odcudzil mu z nehoreproduktor, ktorý niekto po troch dňoch našiel pri Hoťape a zaniesol na Mestskú políciu, odkiaľ jej potom
volali. Taktiež mu chcel zobrať aj telefón, ale ten si dal do vrecka, zazipsoval a z druhého vrecka mu
vybral peňaženku. Dvaja z partie sa tam počas toho prišli opýtať, či je všetko v poriadku, ale nevedela

uviesť, o koho išlo. Predtým, ako došlo ku skutku, mal poškodený mal. D. podľa vyjadrenia matky už asi
trikrát skúsenosť s alkoholom a pravidelne raz, dvakrát za polrok ho testuje na drogy. Ďalej uviedla, že
je nerád stredobodom pozornosti a na prvom stupni základnej školy už mal skúsenosť aj so šikanou.
Na záver uviedla, že deň po skutku cestovali so synom do Srbska na súťaž v karate a síce sa o skutku
dozvedela neskôr, nie si je vedomá toho, že by bol syn opitý.

Matka obž. ml. F. – P. F. na hlavnom pojednávaní uviedla, že pred piatimi rokmi sa presťahovali do C.
D. a problémy začali, keď sa jej syn začal kamarátiť s obž. ml. B.. Jej syn je ľahko ovplyvniteľný a obž.
ml. B. naňho vplýva negatívne. Aktuálne je v podmienke, ale poučil sa. Je zamestnaný a má ukončené
základné vzdelanie.

Matka obž. B. – A. Q. na hlavnom pojednávaní uviedla, že o celej situácii sa dozvedela od polície. So
synom komunikujú normálne a veci si dá vysvetliť. Vzdelanie má základné, v súčasnosti je zamestnaný
na pracovnú zmluvu. Mal problémy ohľadom školského altánku, ale viac k tomu uviesť nevedela. Synovu
bývalú priateľku N. poznala a keď sa s ním rozišla, zobralo ho to.

Sestra poškodeného – svedkyňa ml. M. D. na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa poznala s oboma
obžalovanými už predtým, ako došlo ku skutku, ale nemali kamarátsky vzťah, poznali sa z partie. Keď
prišli do parku, obž. ml. B. zobral jej brata okolo ramien a išli spolu s obž. ml. F. za kostol. Ďalej uviedla,
že keď sa dlhšie nevracali a brat jej nedvíhal telefón, požiadala E. E. D. a L. G., aby sa tam išli pozrieť,
na čo jej povedali, že sa tam niečo deje, ale nechceli ich tam pustiť. Keď sa jej brat cca. po 20 min.

vrátil, bol vyklepaný a išli z parku spolu preč. Bol stále nekľudný a obzeral sa. Rozdelili sa a keď sa opäť
stretli, všimla si, že mal červené oči, bol vyplakaný a stále ho klepalo. Nechcel jej povedať, čo sa deje a
ani obžalovaní sa k tomu nevyjadrili. Povedala jej to až neskôr kamarátka, že ho za kostolom fackovali,
nadávali mu a zobrali si reprák s peniazmi. Predtým, ako k tomu incidentu došlo videla reprák v bratovej
taške, a teda mala vedomosť o tom, že ho mal pri sebe, ako aj cca 2,- € v peňaženke. Brat sa jej zdôveril

až o nejaké 2 dni neskôr. Následne uviedla, že reprák sa potom našiel na Hoťape a niekto ho zaniesol
na mestskú políciu. S odstupom času, ako došlo ku skutku, bola s bratom v parku a obž. ml. B. sa mu
vyhrážal, aby stiahol obvinenie.

Svedok L. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanými je v kamarátskom vzťahu. V deň,

kedy došlo ku skutku prišiel do parku s obžalovanými, kde už v tom čase boli poškodený mal. D., ml.
M. D., E. E. D., J. K., I. R. a J. H.. Vo všeobecnosti uviedol, že obž. ml. B. vyzval poškodeného mal.
D., aby sa išli porozprávať a spolu s obž. ml. F. odišli za kostol. Pre odstup času si nespomenul, či pri
tom, ako odchádzali, došlo k fyzickému kontaktu. Medzitým ako boli za kostolom ich išiel pozrieť, vypiť
si tam „energeťák“ a zapáliť cigaretu, pričom všetci pozerali do mobilu poškodeného mal. D.. Potom sa

vrátil naspäť do partie a obžalovaní spolu s poškodeným mal. D. prišli späť za cca 10 – 15 min. Odtiaľ
sa všetci presunuli do zastávky, kde si svedok L. G. všimol, že poškodený mal. D. plače, ale nechcel mu
povedať prečo. O tom, že ho zbili sa zdôveril iba sestre ml. M. D.. Svedok L. G. ďalej uviedol, že jeho
bývalá priateľka ho tam obvinila, že ukradol nejaký reprák, ale až na druhý deň zistil, že malo ísť o reprák
značky JBL poškodeného mal. D., ktorý však predtým nikdy nevidel. Neskôr sa dozvedel, že reprák vrátil

na políciu A. F.. Na záver uviedol, že on spolu s obžalovanými neboli opití, ale poškodený mal. D. bol
výrazne pod vplyvom alkoholu, čo mu bolo počuť aj na reči. Rozpor vo svojej výpovedi z prípravného
konania, v ktorej uviedol, že sa išiel pozrieť za obžalovanými a poškodeným mal. D., keď po cca. 10 –
15 min ako tam boli, poukázala ml. M. D., že tam obžalovaní bijú jej brata a na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že tam išiel len zo zvedavosti, nevedel vysvetliť.

Svedok E. E. D. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanými je v kamarátskom vzťahu. S partiou
kamarátov bol v parku, bol tam jeho synovec, obžalovaní a neskôr prišli aj poškodený mal. D. so sestrou
ml. M. D.. Obžalovaní prišli za poškodeným mal. D., aby sa s nimi išiel rozprávať za kostol, ale nevidel,
že by došlo pri tom k nejakému fyzickému kontaktu, prípadne že by to sprevádzalo nejaké násilie. Boli

tam cca polhodinu a keď to už trvalo dlho, išiel ich pozrieť, ale obžalovaní ho poslali preč. Keď sa vrátili,
zbadal, že poškodený mal. D. bol uplakaný, ale nevšimol si, že by bol zbitý. Potom sa všetci presunuli
na zastávku a tam mu poškodený mal. D. povedal, že mu zobrali reprák, ale nepovedal konkrétne kto.
Obžalovaným aj vravel, aby mu vrátili reprák, ale nemali ho pri sebe. Svedok E. E. D. uviedol, že sinevšimol na poškodenom mal. D., že by bol „nejak extra opitý“. Rozpor vo výpovedi svedka E. E. D. bol
v tom, že v prípravnom konaní vypovedal, že keď sa poškodený mal. D. vrátil od kostola do parku, bol
červený a uplakaný a na hlavnom pojednávaní uviedol, že červeň na tvári poškodenému mal. D. nevidel,

vysvetlil tak, že si už nespomína, ale pamätal si určite, že bol uplakaný.

Svedok I. R. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovanými je v kamarátskom vzťahu. V čase,
keď došlo ku skutku, bol v parku s M. D., E. E. D. a J. K.. Neskôr prišli poškodený mal. D. so sestrou
ml. M. D.. Obžalovaní zavolali poškodeného mal. D. za kostol, ktorý s nimi išiel dobrovoľne. Po cca. 5

– 10 min sa išiel za nimi pozrieť, ale poslali ho preč. Keď sa všetci traja vrátili, poškodený mal. D. mal
slzy v očiach, bol vystrašený a hovoril, že mu niekto zobral reprák. Svedok I. R. ďalej uviedol, že videl
reprák pred tým, ako ku skutku došlo, pretože bol položený na pingpongovom stole v parku a tam hral.
Z parku sa presunuli do zastávky pri Coop Jednote. Ďalej uviedol, že nevidel, že by bol poškodený mal.
D. opitý alebo že by padal.

Svedok M. D. uviedol, že s obžalovanými je v kamarátskom vzťahu. Ku skutku uviedol, že do parku
prišiel s E. E. D. a I. R. a obžalovaní tam už v tom čase boli s druhou partiou. Všimol si, že poškodený
mal. D. prišiel do parku neskôr. Od I. R. sa dozvedel, že obž. ml. B. s obž. ml. F. a poškodeným mal.
D. boli za kostolom, kam sa za nimi išiel I. R. pozrieť, ale poslali ho odtiaľ preč. Svedok M. D. nevidel,
kedy sa následne vrátili od kostola. Z parku sa presunuli neskôr na zastávku, pričom poškodený mal. D.

plakal a tam mu v neprítomnosti obžalovaných povedal, že obž. ml. B. s obž. ml. F. mu zobrali reprák.
Svedok M. D. uviedol, že sa na reprák obžalovaných opýtal, ale povedali, že ho nemajú. Čo sa týka
repráku, svedok M. D. mal podľa jeho vyjadrenia vedomosť, že poškodený mal. D. reprák má, ale v ten
večer ho nevidel. V parku hral nejaký reprák, ktorý popísal ako valcovitý, červenej farby. Ďalej uviedol,
že poškodený mal. D. bol pod vplyvom alkoholu, čo sa prejavilo na gestikulácií, plietol sa mu jazyk.

Pozná ho skôr ako introvertnejšieho, pričom agresívny ani bitkár nie je. Prokurátor poukázal na rozpor
vo výpovedi z prípravného konania, kedy svedok M. D. uviedol, že poškodený mal. D. „mal vypité, plietol
sa mu jazyk, ale nie veľmi a nebol tak, že by ho tackalo, že by nevedel chodiť poriadne“. Svedok M.
D. potvrdil, že to bolo vidno na gestikulácii a plietol sa mu jazyk. To, či boli obžalovaní pod vplyvom
alkoholu, si nie je istý.

Svedok J. K. uviedol, že s obžalovanými je v kamarátkom vzťahu, ale už dávno s nimi nebol a ani
sa nerozprávali o výpovedi. V deň skutku bol u obž. ml. F. a prítomní tam bol aj obž. ml. B. a L. G..
Telefonicky sa spojili s I. R. a išli za tou partiou do parku. Obž. ml. B. s obž. ml. F. išli s poškodeným
mal. D. za kostol, ale viac k tomu uviesť nevedel. O tom, že poškodený mal. D. mal reproduktor, vedel.

Popísal ho ako JBL červenej farby. Videl ho v ten deň, keď ho dával obž. ml. B. do ruksaku J. H., ale
nevedel, odkiaľ ho mali. Keďže svedok J. K. si nepamätal bližšie okolnosti týkajúce sa skutku, prokurátor
čítal jeho výpoveď z prípravného konania, kde uviedol, že keď sa po cca 5 minútach vrátili od kostola,
poškodený mal. D., mal trochu slzy v očiach, bolo mu do plaču, ale nevidel na ňom žiadne zranenie.
So sestrou ml. M. D. odišli následne preč a na mieste zostal on s obž. ml. F., obž. ml. F. a s ostatnými

kamarátmi. Obžalovaní sa v prítomnosti J. H. a J. K. rozprávali o tom, že dajú do tašky J. H. JBL červený
reprák, čo videl, že aj urobili. Niektorý z obžalovaných povedal, že reprák zobrali poškodenému mal.
D., ale nepovedali akým spôsobom a prečo. Jeden z obžalovaných povedal, že by im potom ten reprák
J. H. dal, a keď išli neskôr domov, tak si ho sami z tašky aj zobrali. Svedok potvrdil, že to, čo uviedol
v prípravnom konaní, je pravda.

Svedok J. H. uviedol, že s obžalovanými je v kamarátkom vzťahu, naposledy boli spolu pred týždňom,
ale nerozprávali sa o výsluchu, resp. o tom, ako by mal vypovedať. V deň skutku bol u obž. ml. F. s obž. B.
a J. K.. Potom išli za ostatnými do parku, kde bol poškodený mal. D., M. D. a iní, na ktorých si nepamätal.
Podľa jeho vyjadrenia obž. ml. F. si zavolal poškodeného mal. D. za kostol s tým, že sa s ním chce

porozprávať. S nimi išiel aj obž. ml. B., ale žiadny fyzický stret si nevšimol, lebo sa rozprával s J. K..
Boli tam cca. 5 min a medzitým sa išiel za nimi pozrieť aj I. R., ktorý sa vyjadril, že sa rozprávajú. Keď
sa obžalovaní s poškodeným mal. D. vrátili, poškodený plakal. Všetci sa potom presunuli na zastávku
a poškodený mal. D. sa tam zdržal iba chvíľu, opýtal sa ich, či nevideli jeho reprák a odišiel preč. Svedok
J. H. ďalej uviedol, že mal pri sebe ruksak, do ktorého mu dal obž. ml. B. reprák značky JBL zelenej farby,

s tým, aby ho postrážil, kým nepôjde na autobus. U obžalovaných predtým reprák nevidel. V ruksaku ho
mal cca. 15 min a keď išiel na autobus, tak ho obž. ml. B. vrátil. U poškodeného mal. D. predtým reprák
videl. S poškodeným sa o tom, čo sa stalo za kostolom nerozprával. Prokurátor poukázal na rozpor vo
výpovedi z prípravného konania, kedy svedok J. H. uviedol, že reprák bol značky JBL červenej farby,na čo svedok J. H. uviedol, že z dôvodu odstupu času si farbu dobre nepamätal. Ďalej nastal rozpor vo
výpovedi z prípravného konania, keď svedok J. H. uviedol, že kým boli na zastávke a obžalovaní boli
v Lidli, poškodený mal. D. najskôr povedal, že mu zmizol reprák a potom povedal, že mu ho zobrali obž.

ml. B. a obž. ml. F.. Túto skutočnosť počas výsluchu na hlavnom pojednávaní svedok J. H. potvrdil.

Svedok A. F. uviedol, že obž. ml. B. je jeho kamarát a obž. ml. F. je jeho brat, s ktorým v čase skutku býval
v jednej domácnosti. S poškodeným mal. D. sa nepozná. Ku skutku nevedel uviesť žiadne skutočnosti.
V deň, keď našiel reprak, bolo už cca. 19 – 20 hod. Pri jednote nechal odparkované auto a s kamarátom

si išli sadnúť do parku na lavičku, vedľa ktorej našiel reprak značky JBL červenej farby. Následne nasadli
s kamarátom do auta a išiel osobne reprak odovzdať na Mestskej polícií, a to anonymným spôsobom.
Na otázku, prečo odovzdal reproduktor anonymne vysvetlil, že nechce mať toho problémy, nemá čas
chodiť po súdoch. Nevedel však bližšie vysvetliť, prečo chcel reprak ako nálezca odovzdať anonymne,
keďže mu za to nehrozila žiadna sankcia, ani postih.

V zápisnici o trestnom oznámení (č. l. 2-4) poškodený mal. D. uvádzal skutočnosti, ktoré v podstate
v zhode s tým zopakoval aj pri svojom výsluchu.

V súlade s § 268 ods. 2 a 5 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní oboznámený obsah
odborného vyjadrenia vypracované záložňou DM s. r. o. za účelom určenia hodnotu reproduktora zn.

JBL Chrge 5 Red, ktorá bola určená na sumu 120 €.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že skutok, ako je uvedený v obžalobe, sa
stal a tento skutok spáchali obž. ml B. a F.. Obžalovaní síce zhodne popierali spáchanie predmetného
skutku, resp. v prípravnom konaní odmietli vypovedať, avšak z jeho spáchania ich usvedčujú ostatní

svedkovia, ktorí priebeh skutku, až na niektoré menej podstatné okolnosti, zhodne opísali. Žiadnym
spôsobom sa pritom nevyjadrili k výpovediam ostatných svedkov, ani ich nerozporovali. Ich výpovediam
v časti, v ktorej tvrdili, že sa za kostolom s poškodeným mal. D. len rozprávali, tak súd neuveril, pretože
tieto skutočnosti neboli preukázané žiadnym hodnoverným dôkazom.

Predovšetkým je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného mal. D., ktorí vypovedal konzistentne
a v podstate v zhode s tým, čo uviedol v podanom trestnom oznámení. Podrobne uviedol, čo sa dialo za
kostolom a to v zhode s tým, čo uviedol aj v trestnom oznámení. Svedkyňa mal. M. D. a svedkovia L. G.
a E. E. D. potvrdili svojou výpoveďou, že obžalovaní vzali poškodeného mal. D. za kostol. Svedkyňa mal.
M. D., rovnako ako matka poškodeného M. D. potvrdili, že sa im poškodený mal. D. zdôveril o tom, že

pri incidente za kostolom mu obžalovaní vzali reprák. Keď sa jej brat cca. po 20 min. vrátil, bol vyklepaný
a išli z parku spolu preč. Všimla si, že mal červené oči, bol vyplakaný a stále ho klepalo. Aj kamarátka jej
povedala, že ho za kostolom obžalovaní fackovali, nadávali mu a zobrali si reprák s peniazmi. Predtým,
ako k tomu incidentu došlo, videla reprák v bratovej taške, a teda mala vedomosť o tom, že ho mal pri
sebe, ako aj cca. 2 € v peňaženke. Navyše, s odstupom času, ako došlo ku skutku, bola s poškodeným

mal. D. v parku a obž. ml. B. sa mu vyhrážal, aby stiahol obvinenie.

Aj obžalovaní zhodne s ostatnými svedkami vypovedali, že poškodeného mal. D. vzali za kostol a táto
skutočnosť tak ani nebola sporná. Ich výpovede sa rozchádzali len v priebehu skutku, ktorý sa mal
odohrať za kostolom, keď tvrdili, že s poškodeným mal. D. sa len rozprávali. Ich výpovede na hlavnom

pojednávaní však boli vyvrátené ďalšími vykonanými dôkazmi. Svedok L. G. uviedol, že obžalovaných
bol pozrieť za kostolom, pričom s poškodeným mal. D. všetci pozerali do mobilu poškodeného, čo je v
zhode s tým, ako vypovedal poškodený mal. D.. Svedok L. G. si všimol, že poškodený mal. D. potom, ako
sa vrátil spoza kostola, plakal, ale nechcel mu povedať prečo. O tom, že ho zbili obžalovaní sa zdôveril
iba sestre ml. M. D.. Svedok L. G. ďalej uviedol, že jeho bývalá priateľka ho tam obvinila, že ukradol

nejaký reprák, ale až na druhý deň zistil, že malo ísť o reproduktor značky JBL poškodeného mal. D..

Svedok E. E. D. sa bol rovnako pozrieť za kostol, čo sa tam deje, ale obžalovaní ho poslali preč. Všimol
si na poškodenom mal. D., že bol uplakaný a že mal červeň na tvári. Na hlavnom pojednávaní si iba
nevedel s odstupom času spomenúť na červeň na tvári poškodeného mal. D.. Poškodený mal. D. sa

o skutku zdôveril aj svedkovi M. D., a to ešte v ten deň. Svedok si len protirečil oproti jeho výpovedi
z prípravného konania, v akej miere bol poškodený mal. D. v čase incidentu pod vplyvom alkoholu.
Z vykonaných dôkazov však nevyplýva, že by bol poškodený mal. D. natoľko ovplyvnený alkoholickými
nápojmi, že by si nevedel zapamätať priebeh skutku, čím bola vyvrátená aj výpoveď obž. ml. B..Svedok J. K. svojou výpoveďou potvrdil, že poškodený mal. D. mal reproduktor JBL červenej farby. Videl
ho v ten deň, keď ho dával obž. ml. B. do ruksaku svedkovi J. H., ale nevedel, odkiaľ ho mali. Obžalovaní

sa v prítomnosti J. H. a J. K. rozprávali o tom, že dajú do tašky J. H. JBL červený reprák, čo videl, že aj
urobili. Niektorý z obžalovaných povedal, že reprák zobrali poškodenému mal. D., ale nepovedali akým
spôsobom a prečo. Jeden z obžalovaných povedal, že by im potom ten reprák J. H. dal, a keď išli neskôr
domov, tak si ho sami z tašky aj zobrali. Uvedené skutočnosti potvrdil aj svedok J. H. a títo svedkovia
tak jednoznačne usvedčujú obžalovaných zo spáchania predmetného skutku. I keď išlo o skutok, ktorý

sa odohral len medzi obžalovanými a poškodeným mal. D., po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo
a v ich súhrne bolo práve na základe poškodeného mal. D. a nepriamych svedkov preukázané, že skutok
sa stal tak, ako je uvedený vo obžalobe.

V priebehu konania nebol produkovaný jediný dôkaz, ktorý by vyvrátil skutkový dej tak, ako je uvedený
v obžalobe, resp. ktorý by ponúkal iný, dôveryhodný priebeh skutkového deja. Obžalovaní síce

vypovedali, že peňaženku, ani reproduktor u poškodeného mal. D. nevideli, čo je ale v rozpore s tým,
čo uvádzali ostatní svedkovia, ktorí predmetný reproduktor nielenže videli, ale videli obžalovaných, ako
s ním disponovali potom, ako ho mali poškodenému mal. D. vziať. Rovnako viacerí svedkovia potvrdili,
že po tomto incidente bol poškodený mal. D. uplakaný a viacerým svedkom sa bezprostredne zdôveril,
čo sa za kostolom stalo, pričom jeho opis je v zhode s tým, čo uvádzal či už v trestnom oznámení alebo

pri svojom výsluchu. Jeho výpoveď je tak od začiatku konzistentná a súd pri jej hodnotení nevzhliadol, že
by si poškodený mal. D. jednotlivé udalosti vymyslel. V tejto súvislosti okresný súd zdôrazňuje, že všetci
svedkovia vypovedali pod prísahou a boli povinní vypovedať pravdu narozdiel od obžalovaných, ktorí
v rámci svojej obhajoby môžu uvádzať aj nepravdivé skutočnosti. Rovnako v neprospech obžalovaných
svedčí aj skutočnosť, že poškodený mal. D., ako aj jeho sestra M. D. potvrdili, že sa obžalovaní mali

vyhrážať po skutku o poškodenému mal. D., že ak niečo povie o skutku, tak ho zbijú. Ak by teda uvedený
skutok obžalovaní nespáchali, nemali by žiaden dôvod zastrašovať poškodeného, aby v danej veci
nepodával trestné oznámenie. Napokon, verzia obžalovaných, keď sa chceli s poškodeným mal. D. len
rozprávať a dohovoriť mu, je nedôveryhodná aj z toho dôvodu, že ak ich úmyslom bolo naozaj iba sa
rozprávať, nebolo potrebné zájsť za kostol, na miesto, kde nebol prítomný žiaden svedok a kde ich nikto

nemohol vidieť. Na takýto rozhovor by úplne postačovalo, ak by sa obžalovaní s poškodeným na chvíľu
vzdialili od skupiny rovesníkov tak, aby ich rozhovor nebolo počuť. Obžalovaní si však zámerne zvolili
miesto, odkiaľ ich nebolo vidieť a prípadných svedkov, ktorí prišli situáciu skontrolovať, okamžite poslali
preč, čím vytvorili podmienky pre nerušený priebeh ich protiprávneho konania.

Zákonné zástupkyne mladistvých obžalovaných sa k samotnému skutku nevedeli vyjadriť. Matka obž.
ml. F. len poukazovala na negatívny vplyv obž. ml. B. na správanie sa obž. ml. F..

Za nedôveryhodnú považoval súd výpoveď svedka A. F., ktorý mal anonymne, ako údajný nálezca,
odovzdať reproduktor poškodeného na mestskú políciu v Novej Bani. Jeho vysvetlenie, že tak učinil

z obavy, že by mu za ponechanie si reproduktora mohli hroziť nejaké následky, považoval súd za
nevierohodné a absurdné.

Ak by totiž svedok A. F. v tom čase nemal vedomosť o tom, že uvedený reproduktor bol poškodenému,
mal. D., odňatý proti jeho vôli, nemal dôvod na akúkoľvek obavu z možného postihu za to, že ako

nálezca odovzdal vec na políciu. Konal by totiž presne tak, ako zákon od nálezcu vyžaduje. Naopak, ak
by mal vedomosť, že reproduktor bol získaný nezákonným spôsobom, je opodstatnený záver, že jeho
obava z postihu bola reálna, čo by zároveň vysvetľovalo, prečo sa snažil odovzdať nález anonymne,
bez identifikácie svojej osoby. Zároveň je ťažko uveriteľné, že by si na frekventovanom mieste, akým je
park v centre mesta Nová Baňa, počas troch dní po skutku nikto nevšimol výrazný červený reproduktor

valcovitého tvaru. Je ešte menej pravdepodobné, že by ho za takých okolností náhodne našiel práve
brat obž. ml. F..

Z výpovede poškodeného mal. D. zároveň vyplýva, že bezprostredne po skutku, spolu s E. E. D.,
reproduktor aktívne hľadali, no bezvýsledne. To len potvrdzuje záver, že reproduktor sa na mieste činu

nenachádzal a nemohol byť náhodne nájdený o tri dni neskôr. Vzhľadom na blízky príbuzenský vzťah
medzi obžalovaným ml. F. a svedkom A. F. považuje súd za nepravdepodobné, že by sa o skutku medzi
sebou nerozprávali. Súd preto dospel k záveru, že svedok A. F. chcel svojím konaním pomôcť obž. ml. F.,
keď anonymne odovzdal uvedený reproduktor ako údajný nález, a zároveň sa týmto spôsobom pokúsilvyhnúť podozreniu zo zapojenia do protiprávneho konania. Aj táto skutočnosť nepriamo potvrdzuje
správnosť záveru súdu, že skutok sa stal tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe vyššie uvedených úvah súd dospel k záveru, že skutok, tak ako je uvedený v obžalobe,
sa stal, vinu obž. ml. B. a F. mal na základe vykonaného dokazovania za jednoznačne preukázanú,
pričom o ich vine nevznikli žiadne pochybnosti. Ich vina bola preukázaná jednak priamymi dôkazmi,
jednak logicky ucelenou reťazou nepriamych dôkazov, ktoré spolu vytvárajú presvedčivý obraz
o samotnom priebehu skutku.

Z hľadiska právnej kvalifikácie skutku, obžalovaní spoločným konaním uvedeným v skutkovej vete
rozsudku naplnili zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d)
Trestného zákona, s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, keď použili násilie (facky,
sotenie, držanie rúk) v úmysle zmocniť sa cudzích vecí patriacich poškodenému mal. D., a ich konanie
smerovalo voči chránenej osobe – dieťaťu. V danom prípade išlo o priamy úmysel obžalovaných.

Súd ďalej vykonal dokazovanie aj v súvislosti s výrokom o treste, a to prečítaním listinných dôkazov.

Okresný súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliadol na všetky zákonné kritériá podľa § 34 a
nasl. Trestného zákona, najmä na spôsob a okolnosti spáchania trestného činu, jeho následok, formu

zavinenia, pohnútku, existenciu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ako aj na osobu obžalovaného,
jeho doterajší spôsob života, osobné pomery a možnosti jeho nápravy. Zároveň, keďže obaja obžalovaní
boli v čase spáchania skutku mladiství, vychádzal pri ukladaní trestu aj z ust. § 97 ods. 1 Trestného
zákona, podľa ktorého účelom trestu u mladistvého je predovšetkým vychovať ho na riadneho občana,
pričom trest má zároveň pôsobiť na predchádzanie protiprávnych činov a primerane chrániť aj

spoločnosť; uložený trest má súčasne viesť k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu
mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia.

Z ustanovení Trestného zákona vyplýva, že trest má plniť represívnu, výchovnú a preventívnu funkciu,
a to v rovine individuálnej aj generálnej prevencie. Trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred

páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, má pôsobiť výchovne a zároveň má
odradiť iné osoby od páchania trestných činov. Súčasne trest predstavuje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou. Pri ukladaní trestu je nevyhnutné rešpektovať zásadu proporcionality – teda zásadu,
podľa ktorej má byť trest primeraný závažnosti spáchaného skutku. Primeranosť trestu je kľúčovým
predpokladom jeho výchovného účinku. Úmernosť výmery trestu súvisí aj s pohnútkou páchateľa a

predpokladom jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy si súd vytvára najmä na základe povahy a
závažnosti trestného činu (či ide o prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin), a tiež na základe
hodnotenia osobnosti páchateľa.

Posúdenie možnosti nápravy páchateľa zahŕňa zohľadnenie jeho osobnostných vlastností, správania

pred spáchaním skutku, životného štýlu, ako aj postoja k samotnému trestnému činu. Dôležitú úlohu
pritom zohráva aj vplyv jeho sociálneho prostredia. V zmysle judikatúry (napr. Rt 23/1967) je nevyhnutné
hodnotiť aj postoj páchateľa k spáchanému činu. Záver o možnosti nápravy musí byť vždy v rovnováhe
s požiadavkou ochrany spoločnosti, jej členov a štátu, a to prostredníctvom uloženého trestu, ktorý
zároveň musí spĺňať aj preventívny a výchovný účel vo vzťahu k spoločnosti ako celku. Súd preto pri

ukladaní trestu vychádzal zo zásady zákonnosti a zásady individualizácie trestu, ktoré musia byť vo
vzájomnej rovnováhe, aby mohol byť uložený spravodlivý a účinný trest.

Z ich obsahu listinných dôkazov vyplynulo, že obž. ml. B. doposiaľ nebol súdne trestaný, v registri
priestupkov má evidované 3 záznamy (bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky, proti majetku), pričom

tieto priestupky boli vyriešené v blokovom konaní uložením pokuty, resp. pokarhaním. Zo správy
Mestského úradu Nová Baňa vyplýva, že obž. ml. B. býva v meste často videný pod vplyvom alkoholu
a zdržiava sa v problémových partiách mladých ľudí.

Zo správy Základnej školy P. S. v Novej Bani vyplýva, že opakoval 7. ročník, mal vysoký počet

vymeškaných hodín a jednu neospravedlnenú hodinu. Opakovane mal zníženú známku zo správania
na stupeň 3 za vulgárne vyjadrovanie sa, klamstvo, nerešpektovanie vyučujúcich a znevažovanie
vyučujúcej. Podľa správy Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Novej Bani má obž. ml. B. značné
množstvo neospravedlnene vymeškaných vyučovacích hodín (228 v prvom ročníku a 537 v druhomročníku), mal znížené známky zo správania na stupeň 3 a 4, ak príde do školy, tak neskoro, je drzý,
vulgárne sa vyjadruje, neposlúcha pedagógov, nechce sa mu robiť, na teoretickom vyučovaní je drzý
a vulgárny, pracovné oblečenie ma špinavé. S matkou bolo komunikované, ale podľa názoru pedagógov

si s obž. ml. B. veľmi neporadí.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, je obž. ml. B. v evidencii
sociálnej kurately od roku 2023 za spáchanie protiprávnej činnosti. Od 18. 11. 2024 mal odísť za prácou
do Topoľčian. Podľa matky si vyberá partiu kamarátov, ktorí nemajú na neho dobrý vplyv, je ľahko

ovplyvniteľný.

Súd u obž. ml. B. nezistil žiadnu poľahčujúcu ani priťažujúcu okolnosť. V súlade s § 188 ods. 2
Trestného zákona, pri súčasnej aplikácii § 117 Trestného zákona, podľa ktorého dolná hranica zníženej
trestnej sadzby nesmie presahovať dva roky, uložil súd obž. ml. B. trest odňatia slobody vo výmere
2 roky, teda na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na skutočnosť, že ide obžalovaného

mladistvého, pri ktorom zákon predovšetkým vyzdvihuje v rámci účelu trestu jeho výchovný účinok,
ale zároveň aj vytvorenie podmienok pre zabránenie ďalšiemu páchaniu trestných činov a primerane
chrániť spoločnosť, nepovažoval súd za nutné, aby obžalovaný mladistvý tento trest vykonal, ale na
dosiahnutie účelu uloženého trestu postačuje jeho podmienečné odloženie s probačným dohľadom, čím
bude zabezpečené, aby uložený trest viedol k obnoveniu narušených sociálnych vzťahov a k začleneniu

mladistvého do rodinného a sociálneho prostredia. Zároveň súd určil v súlade s § 119 ods. 1 Trestného
zákona skúšobnú dobu v trvaní 3 roky. Obž. ml. B. súčasne uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Na dosiahnutie účelu trestu vzhľadom na
okolnostiprípaduaosobuobž.B.,postačovalalenjehohrozbaprijehopodmienečnomodklade.Zabrániť
páchateľovi v ďalšom páchaní trestnej činnosti môže trest nielen priamo, teda tým, že mu fyzicky

znemožní dopustiť sa určitého konania (napr. nepodmienečný trest odňatia slobody), ale aj nepriamo, už
samotnou existenciou trestu v zákone za určité konanie a obavou z jeho uloženia a výkonu, pričom ide
o tzv. psychické zábrany a pôsobenie a takýmto trestom je odňatie slobody s podmienečným odkladom
jeho výkonu na skúšobnú dobu. Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na naplnenie účelu trestu
za primeraný a zároveň dostatočne napĺňa svoju funkciu, ktorou je individuálna a generálna prevencia.

V prípade obž. ml. F. okresný súd zistil, že doposiaľ bol súdne trestaný, a to rozsudkom okresného súdu
z 04. 04. 2023, sp. zn. 5T/16/2023, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 01. 08.
2023, sp. zn. 5To/73/2023, kedy mu bol za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 odsek 1, odsek
2 písmeno a), odsek 3 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na ust. § 138 písmeno e) Trestného

zákona, formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona a zločin poškodzovania cudzej veci
podľa § 246 odsek 1, odsek 3 písmeno a) Trestného zákona, uložený podmienečný úhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 mesiacov so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky.
Obž. ml. F. sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku. Zo správy Mestského úradu Nová Baňa vyplýva,
že voči obž. ml. F. bolo vedené priestupkové konanie, vec však bolo postúpená príslušnému orgánu,

pretože vzniklo podozrenie zo spáchania trestného činu. Na území mesta Žiar nad Hronom (predošlé
bydlisko obž. ml. Struhára) sa nedopustil žiadneho protiprávneho konania.

Zo správy Základnej školy P. S. v Novej Bani vyplýva, že do školy bol prijatý v 6. ročníku.
Absentovali u neho vedomosti z predchádzajúcej školy. Mal vysoký počet vymeškaných hodín a 19

neospravedlnených hodín, za čo mal aj zníženú známku zo správania na stupeň 4. Mal opakovať 6.
ročník, keďže získal štyri nedostatočné z rôznych vyučovacích predmetov, avšak na podnet matky
prestúpil na strednú školu . Podľa správy Strednej odbornej školy obchodu a služieb v Novej Bani mal
obž. ml. F. ukončiť vzdelávanie k 31. 08. 2023. V škole bol vulgárny, drzý, nepočúval, klamal, nechcelo
sa mu robiť, bol stále na mobile, prišiel do školy pod vplyvom alkoholu, vyučujúcich ignoroval, nedával

pozor, rozptyľoval ostatných žiakov. Študijné výsledky mal slabé, neučil sa. Mal značné množstvo
neospravedlnene vymeškaných vyučovacích hodín (82). Známky za druhý polrok nemal uzavreté,
nedostavil sa na opravné skúšky Opakovanie ročníka mu nebolo umožnené. Matka sa ho zastávala,
pretože ospravedlnenky mal väčšinou od nej.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, je obž. ml. F. v evidencii sociálnej
kurately od roku 2019 z dôvodu výchovných problémov v školskom prostredí. Obž. ml. F. sa v minulosti
dopustil aj protiprávneho konania, vo väčšine priestupkových konaní vystupoval ako svedok. Svoje
konanie vždy oľutuje, ale potom sa opätovne ocitne v problémových skupinách.V prípade obž. ml. F. súd ukladal trest taktiež podľa § 188 ods. 2 Trestného zákona a rovnako znížil
trestnú sadzbu v súlade s ust. § 117 ods. 1 Trestného zákona vzhľadom na skutočnosť, že v čase

spáchania trestného činu neprekročil osemnásty rok svojho veku. U obž. ml. F. okresný súd vzhliadol
jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že už bol za trestný čin
odsúdený. Rovnako súd musel zohľadniť tú skutočnosť, že obž. ml. F. sa opätovne dopustil zločinu
vdôsledkučohovsúlades§38ods.3Trestnéhozákonasazvyšujedolnáhranicazákonomustanovenej
trestnej sadzby o jednu tretinu. V danom prípade, keďže ide o mladistvého, vychádzal súd z dikcie ust. §

117 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého dolná hranica zníženej trestnej sadzby nesmie presahovať
dva roky. Po modifikácii trestnej sadzby podľa uvedených citovaných ustanovení súd uložil obž. ml. F.
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, teda pri dolnej hranici takto upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom
nato,žeobž.ml.F.saopätovnedopustilzávažnéhoprotiprávnehokonania(zločin),atopočasskúšobnej
doby podmienečného odsúdenia, v súlade s § 49 ods. 3 Trestného zákona nebolo možné v danom
prípade uvažovať o podmienečnom odklade uloženého trestu odňatia slobody.

V predmetnej veci súd zvažoval aj možnosť uloženia niektorého z alternatívnych trestov, a to najmä
s prihliadnutím na vek obžalovaného ml. F., ktorý bol v čase spáchania skutku mladistvým. Napriek
tomu dospel k záveru, že s ohľadom na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu (zločin), ako aj
skutočnosť, že už v minulosti mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý neviedol k jeho

náprave ani ho neodradil od pokračovania v trestnej činnosti, by uloženie alternatívneho trestu nebolo
účelné. Súd preto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže len takýto druh a výmera trestu
podľa jeho názoru môžu zabezpečiť splnenie zákonného účelu trestu, vrátane morálneho odsúdenia
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, súd zaradil obž. ml. F. na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia s poukazom na skutočnosť, že v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu nebol vo výkone trestu odňatia slobody a súčasne,
keďže toho času už prekročil osemnásty rok svojho veku, nebolo možné postupovať podľa § 117 ods.
4 Trestného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom k sp. zn. 5T/24/2024. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až
doručenie. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2 Trestného poriadku).

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech
i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať
odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b Trestného poriadku) a to len

vo svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného
poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť

výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať
odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c
Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnickáosoba,odvolaniemôžepodaťlenosobaoprávnenákonaťzaprávnickúosobu (§68Trestného
poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1

Trestného poriadku).Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.