Uznesenie Judgement was issued on Thursday, April 16, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 25P/172/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6424203472
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Antal
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6424203472.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci starostlivosti o maloletého: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom u
matky, dieťa rodičov – matka: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F. G. H.,
právnezastúpená:LEXARGs.r.o.,advokátskakancelária,sosídlom96801Brehy333,IČO:56840462,
otec: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. B. J. XXX/X, XXX XX F., právne zastúpený: JUDr. Lucia
Sklenárova, advokátka, so sídlom SNP 94, 965 01 Žiar nad Hronom, v konaní o návrhoch matky na

nariadenie neodkladného opatrenia a zákazu styku, takto

r o z h o d o l :

Návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka prostredníctvom právneho zástupcu podala dňa 06.12.2024 na Okresnom súde Žiar nad
Hronom (ďalej len „súd“) návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd uložil
otcovi povinnosť, aby nevstupoval:

- do budovy - rodinný dom - súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN XXX,
- na pozemok CKN XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2,
- na pozemok CKN XXX záhrada o výmere 654 m2,
- na pozemok CKN XXX/X záhrada o výmere 419 m2,
t. j. nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.;
aby nevstupoval:

- do budovy - bytový dom - súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN XXX/XX,
- na pozemok CKN XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2,
- do bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu,
t. j. nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G. H.;
aby sa nepribližoval:
k matke a maloletému na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov;

sa pri kontakte s matkou:
I. zdržal akejkoľvek inej než písomnej komunikácie,
II. zdržal akýchkoľvek urážlivých výrokov na jej adresu, na adresu maloletého, a na adresu rodinných
príslušníkov a priateľov matky a akýchkoľvek výčitiek adresovaných matke,
III. zdržal akejkoľvek inej než vecnej komunikácie ohľadne maloletého alebo ohľadne
majetkovoprávneho vysporiadania sa medzi matkou a otcom;

abynekontaktovalmaloletéhopriamoalebonepriamopísomne,telefonicky,elektronickoukomunikáciou,
ani inými prostriedkami.
O trovách konania žiadala matka rozhodnúť tak, že matka spolu s maloletým majú nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.
Matka zároveň podala súdu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd
zakázal styk otca so synom do času právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka sa návrhom

vo veci samej domáhala zákazu styku otca s maloletým synom.2. V návrh na nariadenie neodkladného opatrenia matka zhrnula dôvody, pre ktoré žiada jeho nariadenie,
a to tak, že otec má vážne problémy s alkoholom, ktoré navyše odbrzďujú jeho násilné prejavy. Otec
matke vulgárne nadával a osočoval ju pod vplyvom alkoholu, ale aj za triezva. Zaútočil na matku fyzicky.

Otec sa násilne správal k matke aj v prítomnosti maloletého syna. Zároveň sa násilne správal aj k
maloletému synovi (opľuval ho, zbil ho dňa 03.03.2024, psychicky ho ponižoval). Otec sa pod vplyvom
alkoholu vracal častejšie aj v nočných hodinách, kde svojim krikom budil matku aj syna zo spania,
vyvolával v nich strach a stres. Správanie otca vyvolalo následky na psychickom zdraví syna a matky.
Matka aj syn sa otca boja. Stretnutia s ním sú pre nich stresujúce, a už len samotná predstava, a

očakávanie stretnutia s otcom im spôsobuje stres a obavy. Matka v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia tiež uviedla, že s maloletým bývajú u rodičov matky. Toto obydlie tvoria tieto nehnuteľnosti:
1. Stavba - rodinný dom - súp. č. XXX, postavený na pozemku CKN XXX; 2. Pozemok CKN XXX
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2; 3. Pozemok CKN XXX - záhrada o výmere 654
m2; 4. Pozemok CKN XXX/X - záhrada o výmere 419 m2; nachádzajúce sa v katastrálnom území F.,
zapísané na LV XXXX. Matka sa s maloletým zároveň sťahuje v týchto dňoch do bytu na adrese E.

XXX/XX, XXX XX F. G. H., kde sa jej podarilo kúpiť byt do jej výlučného vlastníctva. Toto obydlie tvoria
tieto nehnuteľnosti: 1. Stavba - bytový dom - súp. č. XXX, postavený na pozemku CKN XXX/XX; 2.
Pozemok CKN XXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2; 3. Byt č. XX, na X. poschodí vo
vchode č. XX bytového domu; nachádzajúce sa v katastrálnom území F. G. H., zapísané na LV XXXX.
Týmto návrhom matka žiadala poskytnutie ochrany v podobe zákazu vstupu do obydlia tak vo vzťahu k

súčasnému obydliu, ako aj vo vzťahu k budúcemu obydliu, a to z dôvodu, že matka so synom plánujú
často navštevovať matkiných rodičov, pričom plánujú u rodičov neraz aj prespať.

3. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 23P/14/2021-155 zo dňa 22.09.2021
rozhodol tak, že

„I. Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov v nasledovnom znení:

Maloletý A. A., nar. XX.XX.XXXX sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky B. C. D., nar.
XX.XX.XXXX. Obidvaja rodičia sú o p r á v n e n í maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok v

bežných veciach.

Otec maloletého A. A., nar. XX.XX.XXXX sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého A. A., nar.
XX.XX.XXXX výživným vo výške 140,-Eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky
maloletého B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, počnúc právoplatnosťou tohto rozhodnutia.

Otec maloletého je o p r á v n e n ý stretávať sa s maloletým:
- každý párny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod., a v nedeľu
od 09.00 hod. do 11.00 hod. a od 15.00 hod. do 17.00 hod., každý párny týždeň v stredu od 14.30 hod.
do 17.00 hod., každý nepárny týždeň v utorok od 14.30 hod. do 17.00 hod. a v piatok od 14.30 hod. do

17.00 hod., za prítomnosti matky maloletého,
- počas vianočných sviatkov každý kalendárny rok dňa 25.12. od 09.00 hod. do 17.00 hod. a každý
Veľkonočný pondelok v kalendárnom roku od 09.00 hod. do 17.00 hod., bez prítomnosti matky
maloletého.

Otec maloletého si maloletého v stanovenom čase prevezme a odovzdá v mieste bydliska matky. Matka
je p o v i n n á maloletého na styk s otcom riadne pripraviť a styk s maloletým otcovi umožniť.

4. Súd uznesením č. k. 25P/172/2024-68 zo dňa 06.12.2024 ustanovil mal. A. kolízneho opatrovníka
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žiar nad Hronom (ďalej aj „kolízneho

opatrovníka“) v zmysle § 31 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov.

5. Súd uznesením č. k. 25P/172/2024-69 zo dňa 06.12.2024 rozhodol o neodkladnom opatrení
nasledovne:

„I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v nasledovnom znení:Súd dočasne z a k a z u j e styk otca s maloletým A. A., nar. XX.XX.XXXX, a to až do právoplatného
skončenia konania vo veci samej.

II.Súdnávrhmatkyvčastiuloženiapovinnostiotcovi,abynevstupovaldoobydliamatky,resp.jejrodičov,
nepribližoval sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a kontaktoval matku obmedzene z a m
i e t a „.

6. Súd si dňa 10.12.2024 vyžiadal správu z Okresného riaditeľstva Policajné zboru Žarnovica, aby súdu

obratom oznámili, v akom štádiu je konanie o podanom trestnom oznámení B. C. D., nar. XX.XX.XXXX
vo veci podozrenia zo zločinu Týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208. ods. 1 písm. a) Trestného
zákona, z ktorého skutku je podozrivý A. A., nar. XX.XX.XXXX. Zároveň si súd vyžiadal správu zo
sociálneho šetrenia pomerov v domácnosti matky a otca.

7. Z podanej správy z Okresného riaditeľstva Policajné zboru Žarnovica doručená súdu dňa 12.12.2024

vyplýva, že trestné oznámenie bolo doručené na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, odbor
kriminálnej polície v Žiari nad Hronom. Vec je v predprípravnom konaní. K veci bol vypočutý podľa
§ 196 ods. 2 Trestného poriadku A. A., nar. XX.XX.XXXX. Ďalej boli zaslané žiadosti, priebežne sú
zabezpečované správy a posudky k osobám a k veci, tiež je vykonávané operatívne šetrenie.

8. Voči predmetnému uzneseniu o nariadení neodkladného opatrenia č. k. 25P/172/2024-69 zo dňa
06.12.2024 podal otec prostredníctvom právneho zástupcu dňa 20.12.2024 odvolanie. Zároveň dňa
23.12.2024 bolo súdu doručené aj odvolanie matky prostredníctvom jej právneho zástupcu. Krajský súd
v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) vo veci odvolania rozhodol uznesením č. k. 13CoP/43/2025-179 zo
dňa 20.03.2025 tak, že uznesenie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zo súdneho

spisu a z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súd vyplýva nasledovné:
Matka vo svojom odvolaní „žiadala napadnuté uznesenie vo výroku II. zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie dôvodiac tým, že vo veci v tejto časti rozhodoval nezákonný
sudca. Citovaným výrokom súd rozhodoval o petite 1 návrhu matky, ktorý predstavoval nárok podľa
Občianskeho zákonníka (ochrana osobnosti v podobe zákazu priblíženia sa, vstupu do obydlia atď.)

a mal byť preto prejednaný a rozhodnutý civilným senátom v civilnom konaní a nie v poručenskom
konaní. Išlo tu teda o súbeh dvoch vecí, kde je spojenie vecí vylúčené, a preto súd prvej inštancie
mal v tejto časti vylúčiť vec na samostatné konanie a zapísať do súdneho registra C. V tejto súvislosti
poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Ndc/65/2023 zo dňa 25.01.2024. Postup, aký
zvolil prvoinštančný súd, preto považovala za nesprávny, zakladajúci dôvod odvolania. V prípade, ak

by odvolací súd bol iného názoru, žiadala v napadnutej časti rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť
a uložiť žalovanému, aby nevstupoval do obydlia matky a rodičov, tak ako ich označila v návrhu a
nepribližoval sa k žalobkyni v rade 1/ a žalobcovi v rade 2/ na vzdialenosť menšiu ako 50 m. V zmysle
§ 325 ods. 2 písm. g) CSP zároveň žiadala, aby sa žalovaný pri kontakte so žalobkyňou jednak
zdržal akejkoľvek inej než písomnej komunikácie, akýchkoľvek urážlivých výrokov, akejkoľvek inej než

vecnej komunikácie ohľadne syna alebo ohľadne majetkovoprávneho vysporiadania medzi manželmi.
Ani dlhodobosť prežívania príkoria nemá smerovať k záveru o neexistencii neodkladnosti potreby úpravy
pomerov, ale naopak. Ak príkorie trvá dlho, tým skôr je potrebné ohrozenú osobu pred ním chrániť,
najmä, keď sa po dlhom čase o ochranu odhodlá požiadať. Práve z tohto dôvodu žalobcovia citovali v
bode 143. a 144. návrhu neodkladného opatrenia Nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 422/2021 z

13.01.2022, ktorý sa venoval práve tejto otázke a z ktorého vyplýva, že potreba upraviť pomery môže
byť bezodkladná a pretrvávať aj dlhší čas a nemožno ju považovať za nesplnenú len preto, že strana
sa nedomáhala ochrany neodkladným opatrením ihneď, čo je v rozpore s odôvodnením súdu prvej
inštancie v tejto časti, v ktorej, naopak, konštatoval, že práve dlhodobosť je dôvodom na zamietnutie
návrhu matky. Zákaz priblíženia otca k matke, otca nijako zvlášť neobmedzí, keďže mu bol uložený aj

zákaz styku so synom, ale matke, naopak, významne pomôže pri vysporiadavaní sa s prežitou traumou
a ochráni jej duševnú integritu.
Otec vo svojom odvolaní žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť, návrh
matky v celom rozsahu zamietnuť dôvodiac tým, že v prejednávanej veci neboli osvedčené také
skutočnosti, z ktorých by vyplynula potreba zakázať styk otca s maloletým synom, ktorý je naviac

upravený právoplatným rozsudkom súdu. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia prakticky
neuviedol žiadne dôvody, z ktorých by vyplynula potreba upraviť vzťahy medzi účastníkmi. Skutkové
tvrdenia matky, podľa ktorých ju, ako aj maloleté dieťa mal psychicky týrať, resp. že je alkoholik, v
celom rozsahu poprel a poukazoval na to, že sa jedná iba o účelové tvrdenia, ktorými sa snaží matkavykresliť otca v negatívnom svetle, aby dosiahla jeho úplnú izoláciu od syna. Nie je si vedomý toho, že
by po narodení syna zmenil svoje správanie voči matke, naopak, bola to matka, ktorá mala problém
so štítnou žľazou, na ktorú sa doposiaľ lieči a z toho mávala a stále má výkyvy duševného stavu. Pri

svojich záchvatoch to bola práve matka, ktorá na neho útočila fyzicky, bila ho po chrbte a pritom mu
nadávala,žeprišielneskorodomov,žejeožratý,čonebolapravda.Fotografie,ktoréknávrhupriložila,sú
absolútne vytrhnuté z kontextu a navyše z nich vôbec nevyplýva, že by bol pod vplyvom alkoholu. Poprel
akékoľvek fyzické útoky voči matke, práve naopak, bola to ona, ktorá na neho fyzicky útočila. Poukázal
aj na čestné prehlásenie spoločnej kamarátky, ktorej sa matka zdôverovala a ktorá mu potvrdila, že sa

voči maloletému synovi správal vždy dobre. Popieral, že by maloletému niekedy pricvikol prsty medzi
dvere. Syn sám kýval dverami, čoho následkom bolo i to, že si pricvikol prsty medzi dvere. Práve túto
udalosť mu matka dávala za vinu. Sú to, podľa jeho názoru, všetko výmysly alebo skreslené a účelné
informácievytrhnutézkontextu.Pokiaľbyodvolacísúddospelkzáveru,žejedôvodobmedziťstykotcas
dieťaťom z dôvodu právnej istoty (s čím nesúhlasí), navrhol, aby styk bol realizovaný za účasti kolízneho
opatrovníka alebo inej oprávnenej osoby, a to aspoň v rozsahu jednej hodiny týždenne. Zároveň podal

návrh na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.
Kolízny opatrovník vo svojej Správe zo dňa 06.12.2024 uviedol, že z rozhovoru s rodičmi vyplynulo,
že sa pokúšali fungovať na úprave styku z roku 2020, v čase tejto úpravy mal maloletý približne rok.
Takáto úprava v súčasnosti nefunguje, aj keď otec verbalizoval, že je prístupný dohode s matkou, chce
sa so synom stretávať a matka sa vyjadrila, že je ochotná vyjsť otcovi v ústrety, ale trvá na styku otca s

maloletýmzajejprítomnosti,nakoľkomaloletýmáurčitédiagnózy,ktoréotec,podľamatky,nerešpektuje.
Podľa matky, A. otca odmieta, nechce s ním ísť a kope ho. Kolízny opatrovník mal za to, že úprava z
roku 2020 bola primeraná veku a potrebám maloletého, no v súčasnosti vníma potrebu úpravy práv a
povinností rodičov k dieťaťu v čo najkratšom čase súdnym rozhodnutím kvôli eliminácii rodičovských
konfliktov. Javí sa, že rodičia sú v tejto dobe pomerne zahltení rodičovským konfliktom a nie vždy

prihliadajú na potreby a túžby maloletého dieťaťa. Poradenský proces bol s rodičmi ukončený, nakoľko
matka nebola ďalej ochotná spolupracovať s RPPS. Klienti boli informovaní o možnosti kontaktovať
Referát poradensko-psychologických služieb.
Vo svojich ďalších vyjadreniach rodičia zotrvali na svojich prednesoch. Navzájom sa obviňovali z
nepravdivých tvrdení. Matka vyjadrila nesúhlas so závermi psychologičky ÚPSVaR z 18.12.2024. Podľa

jej názoru, nemôže ísť o rodičovský konflikt v situáciách, ktoré opisovala v návrhu na nariadenie
neodkladnéhoopatreniamajúctýmnazretelihlavneagresívneprejavyotca,nadužívaniealkoholu,ťažké
dopady tohto správania na psychické zdravie matky a maloletého. Otec, podľa jej názoru, neprijíma
maloletého takého aký je, očakáva od syna nadľudský výkon, aby si k nemu nachádzal cestu. Otec
rozporoval tvrdenia matky, že by osvedčila násilné správanie voči jej osobe. Všetky potvrdenia o

vyhláseniach, ktoré predložila, sú len subjektívnymi vyjadreniami a nijakým objektívnym spôsobom
nebolo preukázané, že by otec u matky vyvolal jej tvrdené ujmy. Aj z tohto dôvodu preto vo svojom
odvolaní navrhol, aby psychický stav matky bol objektívne vyšetrený znalcom z odboru psychiatrie. Z
návštevy psychológov a komunikáciou s nimi vyplýva, že matka maloletého bola celý čas v kontakte s
tretími osobami, navyše, jednak mala a má svoj vlastný byt ako i vzťah s rodičmi ku ktorým by mohla

odísť zo spoločnej domácnosti, keby bola bývala chcela a keby bola situácia taká zlá, ako ju opisuje.
Nepoprel, že vzťah s matkou bol turbulentný a často konfliktný, ale žili ako normálna rodina aj dobrými
aj horšími chvíľami“.

9. Z bodu 13. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva okrem iného, že „za dôvodnú

považoval odvolací súd i námietku matky, týkajúcu sa nesprávneho obsadenia súdu pri rozhodovaní
o návrhu v časti, ktorou sa domáhala nariadenia neodkladného opatrenia – uloženia povinnosti otcovi
nevstupovať do obydlia matky, jej rodičov, nepribližovať sa k matke na vzdialenosť menšiu ako 50
metrov a kontaktovať matku obmedzene. Matka, tak ako to vyplýva i zo samotného jej vyjadrenia, sa
týmto návrhom domáhala ochrany pred neoprávneným zásahom do jej osobnostných práv v zmysle

§ 325 ods. 2 písm. f) CSP. Samotné neodkladné opatrenie upravené v CSP nie je konaním podľa
Zákona o rodine, nejde ani o neodkladné opatrenie v rodinnoprávnych veciach podľa tretej časti CMP,
a preto ak vo veci rozhodoval súd vybavujúci rodinnoprávnu agendu, tento postup nebol správny.
Uvedeným postupom došlo k porušeniu zásady zákonného sudcu, možno konštatovať, že súd prvej
inštancie bol nesprávne obsadený a jeho rozhodnutie je postihnuté vadou zmätočnosti, z ktorého

dôvodu ho musel odvolací súd zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie“. Pričom následne odvolací súd
konštatuje, že „v ďalšom konaní bude povinnosťou prvoinštančného súdu vylúčiť vec v časti o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia voči jej osobe na samostatné konanie a postúpiť ju súdu
vybavujúcemu občianskoprávnu agendu“. Odvolací súd taktiež konštatoval, že „neodkladné opatrenie,ktorým súd zakazuje rodičovi (ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti) styk s maloletým
dieťaťom, výrazným spôsobom obmedzuje výkon rodičovských práv a povinností, prichádza do úvahy
len v celkom výnimočných prípadoch, pričom z rozhodnutia súdu musí byť zrejmé, ktoré konkrétne

skutočnosti súd považoval za osvedčené, z ktorých zároveň vyvodil potrebu okamžitého zásahu zo
strany súdu formou zákazu styku toho ktorého rodiča s maloletým dieťaťom. V ďalšom konaní bude
preto povinnosťou súdu prvej inštancie opätovne v tejto časti rozhodnúť o návrhu matky na nariadenie
neodkladného opatrenia s tým, že svoje rozhodnutie bude musieť zákonným spôsobom odôvodniť (§
220 ods. 2 v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP) tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné v prípade

podania opravného prostriedku“.

10. Súd vo veci návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v čase rozhodovania nepristúpil
k vylúčeniu veci na samostatné konanie v zmysle vyššie citovaných záverov odvolacieho súdu, a to
z dôvodu ohrozenia zmeškania lehoty a záujmu maloletého dieťaťa. Súd v tejto súvislosti dáva do
pozornosti, že neodkladné opatrenie matky bolo súdu doručené dňa 06.12.2024 v piatok poobedných

hodinách, pričom v rovnaký deň súd o neodkladnom opatrení aj rozhodol.

11. Súd uznesením č. k. 25P/172/2024-182 zo dňa 26.03.2025 vo veci návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia vo veci uloženia povinnosti otcovi aby:
a) v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP nevstupoval

- do budovy - rodinný dom - súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN XXX,
- na pozemok CKN XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 341 m2,
- na pozemok CKN XXX záhrada o výmere 654 m2,
- na pozemok CKN XXX/X záhrada o výmere 419 m2,
t. j. nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F.;

b) v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. f) CSP nevstupoval
- do budovy - bytový dom - súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN XXX/XX,
- na pozemok CKN XXX/XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 462 m2,
- do bytu č. XX, na X. poschodí vo vchode č. XX bytového domu,
t. j. nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území F. G. H.;

c) sa v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP úmyselne nepribližoval k matke na vzdialenosť
menšiu ako 50 metrov;
d) v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP sa pri kontakte s matkou
I. zdržal akejkoľvek inej než písomnej komunikácie s matkou;
II. zdržal akýchkoľvek urážlivých výrokov na adresu matky, na adresu maloletého a na adresu rodinných

príslušníkov a priateľov matky a akýchkoľvek výčitiek adresovaných matke;
III. zdržal akejkoľvek inej než vecnej komunikácie ohľadne maloletého alebo ohľadne
majetkovoprávneho vysporiadania sa medzi matkou a otcom;
e) v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. g) CSP nekontaktoval matku priamo alebo nepriamo
písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou, ani inými prostriedkami;

- vrátene nároku matky na náhradu trov konania v plnom rozsahu;

rozhodol tak, že vyššie uvedený návrh vylúčil na samostatné konanie.

12. Dňa 28.03.2025 bolo súdu zo strany matky doručené doplnenie dôkazných prostriedkov, a to

vyjadrenie materskej školy k aktuálnemu stavu dieťaťa zo dňa 28.03.2025, z ktorého vyplýva, že stav
mal. A. A. sa postupne zlepšuje. Materská škola toto zlepšenie dáva do súvisu o.i. s tým, že maloleté
dieťa nie je vystavované kontaktu s otcom. Matka zároveň predložila súdu čestné vyhlásenie rodičov
matky (starých rodičov syna) zo dňa 28.03.2025, z ktorého vyplýva, že synovi je postupne lepšie, avšak
situácia, keď uvidel svojho otca pri Kauflande v Žiari nad Hronom ho rozladila, vyvolala v ňom strach,

syn plakal a prosil, aby išli preč. Zároveň dňa 03.04.2025 matka predložila ďalšie vyjadrenie, v ktorom
poukázala na audio nahrávku maloletého dieťaťa zo dňa 12.02.2025, ktorým spomína na situáciu, čo
opisuje matka v bode 69. návrhu zo dňa 06.12.2024 spolu s prepisom. Matka tiež predložila správu
psychiatra B. K. L. k osobe maloletého syna zo dňa 20.01.2025, v ktorej je stav maloletého syna okrem
iného hodnotený diagnosticky ako Z 61.2 traumatizujúce zážitky.

13. Dňa 07.04.2025 bolo súdu predložené vyjadrenie otca prostredníctvom právneho zástupcu
k vyjadreniu materskej školy a lekárskej správy. Podľa názoru otca špeciálne pedagogičky nemôžu
objektívne posúdiť rozdiel či došlo k zastabilizovaniu domáceho prostredia, nakoľko matka s maloletýmsa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa ešte v lete 2024 teda v čase, keď maloletý
ešte materskú škôlku nenavštevoval, t. j. učiteľky nemali žiadne relevantné informácie a podklady k
záverom, ktoré uskutočnili a už vôbec nie sú kompetentné vyjadrovať sa k tomu, či sa fyzický kontakt

s otcom má alebo nemá umožniť. Navyše bez toho, aby kedykoľvek sa s otcom mal. dieťaťa rozprávali
a boli s ním v kontakte, pretože všetky informácie mali sprostredkované len zo strany matky. Zo správ,
ktoré matka predložila je evidentné, že svoj negatívny vzťah k otcovi maloletého prenáša aj na dieťa aj
z jeho strachmi. Opakovane negatívne hovorí o druhom rodičovi, vyvoláva v dieťati vinu, hanbu alebo
strach z kontaktu s druhým rodičom, a v dôsledku jej takéhoto systematického konania môže nastať tzv.

narušenie vzťahovej väzby alebo dokonca rodičovské odcudzenie. Pokiaľ sa týka lekárskej správy B. C.
M., takisto správa vychádza len z tohto, čo matka mal. lekárovi uviedla bez toho, aby do dnešného dňa
bol ktorýmkoľvek „odborníkom“ otec dieťaťa vypočutý. Bez účasti druhého partnera môže hodnotenie
obsahovať istú subjektivitu, pretože pohľad na problém bude jednostranný. Navyše zo správ nevyplýva,
pre aké diagnózy sa matka lieči v psychiatrickej ambulancii. Podľa názoru otca problémy so štítnou
žľazou môžu mať výrazný vplyv na psychiku.

14. Dňa 09.04.2025 boli súdu doručené video nahrávky z rozhovorov s mal. A. zachytené matkou dňa
06.04.2025.

15. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na

konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

17. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

18. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 CSP uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

20. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

22. Podľa článku 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákona o rodine“), záujem maloletého

dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní
a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b)
bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečia a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana
dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so
zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa

zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity
osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj
schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému
pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami
asinýmiblízkymiosobami,i)využitiemožnýchprostriedkovnazachovanierodinnéhoprostrediadieťaťa,

ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.23.Podľačlánku3ods.1Dohovoruoprávachdieťaťa,záujemdieťaťamusíbyťprvoradýmhľadiskompri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

24.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery

v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

25.Podľa§25ods.1,2Zákonaorodine,rodičiasamôžudohodnúťoúpravestykusmaloletýmdieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým

dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov z maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí,
ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

26. Účelom neodkladného opatrenia je ochrana ohrozeného záujmu maloletého dieťaťa. V konaniach
vo veci starostlivosti súdu o maloletých sa kladie prísny dôraz na ochranu záujmov dieťaťa. Záujem

maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú
a najvyšším princípom výkonu rodičovských práv a povinností. Záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Všetky súdne a
správne rozhodnutia týkajúce sa detí majú demonštrovať, že najlepší záujem dieťaťa je ich prvoradým

hľadiskom. Článok 3 odsek 1 Dohovoru o právach dieťaťa zaručuje dieťaťu právo na posúdenie jeho
najlepších záujmov a ich prvoradé zohľadnenie pri akýchkoľvek krokoch alebo rozhodnutiach, ktoré sa
ho týkajú.

27. V mimosporových konaniach možno neodkladné opatrenie nariadiť aj vtedy, ak to vyžaduje verejný

záujem, za ktorý vo veciach osobnej starostlivosti o maloleté dieťa možno považovať záujem maloletého
dieťaťa.

28.Prinariaďovaníneodkladnéhoopatrenia,resp.prirozhodovaníonávrhunanariadenieneodkladného
opatrenia, sa dokazovanie nevykonáva. Dokazovanie má v tomto prípade charakter tzv. osvedčovania,

keď skutočnosti uvedené v návrhu alebo, ktoré sú súdu zrejmé, keď nariaďuje neodkladné opatrenie,
spĺňajú atribúty vysokej miery pravdepodobnosti. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť aj bez
výsluchu účastníkov, bez ich vyjadrení, ako aj bez nariadenia pojednávania. Ustanovenie § 325 ods.
1 CSP vymedzuje, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na prípad úpravy práv a povinností k maloletému

dieťaťu je potrebné aplikovať predpoklad nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúci v potrebe
bezodkladne upraviť pomery. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať
vždy povahu právnych vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Právne
pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy v čase vydania rozhodnutia. Potreba ich úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti však bez

ďalšiehoneznamená,žeideoakútnyajednorazovýstav.Potrebaupraviťpomerymôžebyťbezodkladná
a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť
pomery je otázkou voľnej úvahy súdu. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené, ak dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu práv a oprávnených záujmov účastníka konania.

29. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa
rozhodnutím súdu zverené do jeho osobnej starostlivosti. V tomto smere je potrebné poukázať na článok
8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, z ktorého vyplýva pozitívny
záväzok štátu chrániť záujmy rodiny a prispievať aktívne k udržiavaniu a obnovovaniu rodinnoprávnych
väzieb. Vyhliadky na vytvorenie takýchto väzieb sa postupne znížia a napokon zaniknú, ak biologickému

rodičovi a dieťaťu nikdy nie je dovolené stýkať sa alebo len zriedka, to znamená, že žiadne prirodzené
puto nemá nádej medzi nimi ani vzniknúť. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú
do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval, že je v záujme dieťaťa,
aby udržovalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich koreňov (Gorguluversus Nemecko), resp. že dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému
z rodičov a prejaviť svoje city skutočne, slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého
rodiča (Hansenová versus Turecko).

30. V prípadoch, ak sú vzťahy medzi rodičmi natoľko narušené, že sa o starostlivosti a styku s maloletými
deťmi nevedia dohodnúť resp. do života detí a rodičov vstúpia nepredvídané okolnosti, ktoré zapríčinia
rozpad väzieb medzi rodičmi a deťmi, musí autoritatívne rozhodnúť súd o vhodnosti obnoviť tieto väzby
za rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa. Súd pri svojom rozhodovaní prednostne neprihliada na to,

ako si úpravu rodičovských práv a povinností predstavujú rodičia, ale prvoradým je vždy záujem dieťaťa.
Je logické, že vždy aspoň jeden z rodičov nebude s rozhodnutím súdu súhlasiť a bude sa cítiť „ukrivdený“
na svojich rodičovských právach. Dôležité je zdôrazniť, že pri rozhodovaní vo veciach starostlivosti súdu
o maloletých nie je prvoradým cieľom uspokojiť požiadavky rodičov, ale rozhodnúť tak, aby to bolo v čo
najlepšom záujme maloletého dieťaťa, ktoré je vo vývine, a všetko, čo na neho dolieha v detstve, ho
môže neskôr ovplyvniť, a to už v negatívnom alebo pozitívnom smere.

31. Ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, matka sa návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenia domáhala viacerých obmedzujúcich opatrení vo vzťahu k svojej osobe a k maloletému A..
Súd časť návrhu, ktorým sa matka domáhala uloženia povinnosti otcovi, aby nevstupoval do obydlia
maloletého, nepribližoval sa k maloletému na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov a nekontaktoval

maloletého priamo a nepriamo súd vyhodnotil z obsahu ako zákaz styku otca s maloletým dieťaťom
s poukazom na § 25 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“). Preto
súd zároveň vylúčil časť návrhu matky na samostatné konanie uznesením č. k. 25P/172/2024-182
zo dňa 26.03.2025 tak, ako bolo uvedené v bode 10. tohto odôvodnenia. Po oboznámení sa
s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zákazu styku otca s maloletým dieťaťom

súd uvádza, že takémuto návrhu nie je možne vyhovieť, nakoľko nemal osvedčené všetky podstatné
skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu nariadenia neodkladného opatrenia vo veci ochrany maloletého
dieťaťa. K uvedenému záveru, odlišnému od pôvodného rozhodnutia vyjadreného v uznesení č. k.
25P/172/2024-69 zo dňa 06.12.2024, ktoré bolo zrušené odvolacím súdom, dospel súd predovšetkým
z dôvodu predloženia ďalších vyjadrení a dôkazov zo strany všetkých účastníkov konania, čim došlo

k objasneniu ďalších skutočností v predmetnej veci. Aj keď súd by mal pri nariaďovaní neodkladného
opatrenia vychádzať v zásade len z podaného návrhu a osvedčovať skutočnosti v ňom uvedené,
nemožno opomenúť ani vyjadrenia otca pre objasnenie skutkového stavu, nakoľko podľa názoru súdu
už samotné pokročilé štádium predmetného konania, ktorého súčasťou bolo aj odvolacie konanie, takéto
objasnenie pripúšťa.

32. Zo súdneho spisu a zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.12.2024 je zrejmé, že medzi
rodičmi pretrváva dlhotrvajúci rodičovský konflikt, ktorý začal v roku 2019. Otec v podstate popiera
všetky vyjadrenia a naďalej má záujem stretávať sa so synom. Z konania matky je zrejmé, že
matka odmieta odovzdávať maloletého na styk s otcom od novembra 2024 z dôvodov uvedených v

návrhu a taktiež odmieta poradenský proces na referáte poradensko-psychologických služieb z dôvodu
negatívneho postoja k osobe otca. Súd v úvode konštatuje, že odmietavý postoj matky spočívajúci
v jej osobe nemožno akceptovať, nakoľko úlohou súdu je posúdiť predovšetkým najlepší záujem
maloletého dieťaťa a tento nemôže byť nadriadený subjektívnemu strachu matky vo vzťahu k otcovi
nad záujmami maloletého dieťaťa, čo je vyjadrené aj v citovanom Dohovore o právach dieťaťa. Rodič,

ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti nemá odmietať výchovné pôsobenie druhého rodiča, nemá
byť proti nemu a priori negatívne zameraný, pretože to sa môže prenášať aj na dieťa. Opačný (t. j.
negatívny) postoj rodiča k druhému rodičovi by sa mohol - nech už priamo či vo svojich dôsledkoch
- z veľkej pravdepodobnosti negatívne dotýkať dieťaťa, ak by bola znižovaná či eliminovaná účinnosť
výchovného pôsobenia druhého rodiča; to by mohlo negatívne pôsobiť na emocionálnu väzbu dieťaťa

k druhému rodičovi. (Nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 266/10 ze dne 18.08.2010). Nemožno
sa stotožniť s názorom matky vyplývajúci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ďalších
vyjadrení, podľa ktorých je potrebné zakázať styk otca s maloletým dieťaťom. Je potrebné uviesť,
že konflikty medzi rodičmi pretrvávajú od roku 2019, na podklade ktorých matka žiada zákaz styku.
Medzičasom však v roku 2021 rodičia uzatvorili rodičovskú dohodu rozsudkom č. k. 23P/14/2021-155 zo

dňa22.09.2021,vktorejsúdupravilajstykotcasmaloletýmdieťaťomtak,akojeuvedenévbode3.tohto
odôvodnenia. Súd konštatuje, že schválená rodičovská dohoda v konaní č. k. 23P/14/2021 znamená,
že obaja rodičia dobrovoľne vyslovili súhlas s takto určenou dohodou o úprave rodičovských práv a
povinností. Pokiaľ k násilnému a agresívnemu správaniu otca došlo už v roku 2019 nemožno v tejtosúvislosti predpokladať ani zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu, pretože konflikty otca
s matkou pretrvával už v tom čase, pričom komplikovaný vzťah rodičov a neschopnosť ich rodičovskej
spolupráce a komunikácie nepredstavuje zmenu pomerov vo veci, práve naopak, predstavuje základ

všetkých problémov, ktoré vyvstali v živote maloletého A.. Súd je tiež toho názoru, že nemožno dôvody
neodkladnej úpravy pomerov odôvodniť s poukazom na takto zistený skutkový a právny stav, kde konflikt
medzi účastníkmi trvá v rozsahu niekoľko rokov, pričom samotná matka s takýmto stavom prejavili
súhlas uzatvorením rodičovskej dohody. Zo súdneho spisu taktiež nevyplýva, že by došlo ku náhlemu
konfliktu takej intenzity, aby si tento vyžadoval neodkladný zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.

V tejto súvislosti súd uvádza, že pre nariadenie neodkladného opatrenia je rozhodujúci stav v čase jeho
vydania. Potreba nariadenia zákazu styku otca s maloletým dieťaťom však nevyplýva ani zo správy
z Referátu poradensko-psychologických služieb, pracovisko Žarnovica, zo dňa 06.12.2025, ktorého
sa matka odmietla naďalej zúčastňovať, a ani zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 18.12.2025.
Z úradného záznamu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica, zo
dňa 04.10.2024 vyplýva, že obaja rodičia prejavili záujem podrobiť sa sociálnemu poradenstvu, pričom

miera ohrozenia bola vyhodnotená ako nízka.

33. Matka v rámci podaného návrhu a ďalších vyjadrení predkladala súdu správy z predškolského
zariadenia zo dňa 22.11.2024, 28.03.2025 a lekárske správy. Z predmetný správ vyplýva a v konaní
ani nebolo sporné, že maloletému bolo diagnostikované najmä ADHD, porucha pozornosti, separačná

úzkostná porucha a emočné poruchy. Zo súdneho spisu a aj z priložených správ je zrejmé, že maloleté
dieťa je viazané na matku, čo je v zásade logický, nakoľko aj zo psychologického hľadiská práve
starostlivosť zo strany matky o mal. dieťa zohráva významnejšiu úlohu v zdravom psychickom vývoji
maloletého dieťaťa v jeho najnižšom veku. Z lekárskych správ predložených matkou za obdobie od
roku 2021 až 2025 však nevyplýva objektívny záver o tom, že by bolo potrebné úplne zakázať styk

otca s maloletým dieťaťom. Súd v tejto súvislosti poukazuje na tú skutočnosť, že v rámci jednotlivých
vyšetrení sa týchto zúčastňovala výlučne len maloleté dieťa s matkou a pri vypracovaní lekárskych správ
sa vychádzalo len z vyjadrení sprostredkovaných matkou, pričom nebol vypočutý otec v predmetnej
veci. Takto predložené správy potom predovšetkým vychádzali zo subjektívnych názorov matky, ktorá
posudzovala osobu otca a jeho správanie. Súd v tejto súvislosti poukazuje zároveň aj na predloženú

aktuálnu správu z predškolského zariadenia zo dňa 28.03.2025, kde záverom špeciálne pedagogičky
konštatujú, že k zachovaniu aktuálneho psychického stavu je potrebné obmedziť kontakt s otcom.
Súd sa v tejto súvislosti prikláňa k vyjadreniu otca, v zmysle ktorého špeciálne pedagogičky nemôžu
objektívne posúdiť rozdiel či došlo k zastabilizovaniu domáceho prostredia, nakoľko matka s maloletým
sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa ešte v lete 2024, teda v čase, keď maloletý

ešte materskú škôlku nenavštevoval. Úlohou súdu však nie je hodnotiť závery jednotlivých špecialistov
v predložených správach zo strany matky, a to nie len vo vzťahu neodkladnej úprave pomerov, ktorá
v časovej náročnosti nariadenie neodkladného opatrenia nedovoľuje vykonanie všetkých dôkazov, ale
úlohou súdu je predovšetkým skúmanie najlepšieho záujmu maloletého dieťa vo vzťahu k individuálnym
okolnostiam konkrétneho prípadu. Súd je predovšetkým toho názoru, že práve v rannom veku dieťaťa

a následných rokoch sa formujú vzťahy medzi dieťaťom a rodičom, kedy je potrebné tieto vzťahy
podporovať čo v najväčšej možnej miere, nakoľko nie len výchova zo strany matky, ale aj vychová
zo strany otca je nevyhnutná pre ďalšie budovanie psychického vývinu maloletého dieťaťa. Byť spolu
znamená pre rodiča a jeho dieťa jeden zo základných prvkov rodinného života, a to aj napriek
nezhodám vo vzťahoch medzi rodičmi. Pre budúci rozvoj maloletého ide o nezastupiteľný vzťah medzi

otcom a synom, ktorý podľa úvah súdu nemožno jednostranne prerušiť bez ďalšej snahy tento vzťah
podporovať a ďalej rozvíjať, pričom ide o neodkladnú úpravu pomerov formou opatrenia, pri ktorom
je značne obmedzené vykonávanie jednotlivých dôkazov. Súd v ďalšej súvislosti poukazuje aj na
zmenu pomerov od posledného rozhodnutia súdu o neodkladnom opatrení nariadenom v decembri
2024, ktorou došlo k odlúčeniu otca s maloletým dieťaťom na 5 mesiacov z dôvodu rešpektovania

súdneho rozhodnutia zo strany otca, ktorým súd styk otca s maloletým dieťaťom zakázal. So správy
kolízneho opatrovníka zo dňa 18.12.2024 vyplýva, že maloletý sa s otcom nestretol od 13.11.2024,
kedy matka podala na otca trestné oznámenie za týranie. Uvedené odlúčenie potvrdil aj otec vo svojom
vyjadrení zo dňa 07.04.2025. Ako vyplýva aj z Dohovoru o právach dieťaťa, dieťa má právo udržovať
pravidelné osobné kontakty s oboma rodičmi a obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu

a vývoj dieťaťa (čl. 9 ods. 3 a čl. 18 ods. 1). Z ustálenej judikatúry Ústavného súdu tiež vyplýva, že v
záujme dieťaťa spravidla je, aby bolo v starostlivosti oboch rodičov, kde každý z nich poskytuje dieťaťu
láskyplnú starostlivosť a každý svojim dielom prispieva k osobnostnému vývoju dieťaťa. Preto akékoľvek
obmedzenie tohto aspektu rodinného života (styku medzi rodičom a dieťaťom), musí byť riadne astarostlivo odôvodnené, teda musí sledovať legitímny cieľ najlepšieho záujmu dieťaťa a byť tomuto
cieľu primerané. Kritéria pre rozhodovanie o zverení dieťaťa do starostlivosti sa analogicky uplatnia aj
v prípade rozhodovania o styku.

34. Zo súdneho spisu je zrejmé, že otec prejavuje o mal. A. záujem, má záujem na jeho výchove
a pravidelnej realizácií styku. Súd preto v tejto súvislosti vníma aj rezignujúci postoj matky, ktorá
neprejavila ďalší záujem o realizáciu poradenského procesu na referáte poradensko-psychologických
služieb, čím by mohlo dôjsť k zmierneniu rodičovského konfliktu. V rámci konania matka súdu predložila

aj množstvo audio/video nahrávok a prepisov z nahrávok, v ktorom maloletý, okrem iného, verbalizuje
aj odmietavý postoj vo vzťahu k osobe otca. Názor maloletého súd posudzuje v súlade s § 43 ods.
Zákona o rodine, § 38 CMP a čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Cieľom tejto právnej úpravy je právo
maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a to jednak v
rodine, jednak v súdnom konaní. Právo dieťaťa vyjadriť samostatne svoj názor patrí maloletému dieťaťu
v rozsahu jeho schopností a rozumovej vyspelosti s ohľadom na jeho vek. Je logické, že nie je nemenné,

ale vyvíja sa. Čím je dieťa staršie, tým väčšia váha a pozornosť má byť venovaná jeho názoru. Dieťa sa
nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Toto stanovisko je
zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti. S týmto právom dieťaťa
korešponduje povinnosť rodičov venovať názoru dieťaťa náležitú pozornosť, zodpovedajúcu jeho veku
a rozumovej vyspelosti. Takáto pozornosť však musí nájsť aj svoje vyjadrenie v praxi, to znamená, že

rodič nie je povinný len si vypočuť názor dieťaťa, ale ho aj rešpektovať do takej miery, do akej je dieťa
schopné posúdiť, či je mu vlastné rozhodnutie na prospech, alebo nie. Súdy sú povinné prihliadnuť
vzhľadom na vek a emočnú, mentálnu a fyzickú vyspelosť dieťaťa aj na jeho prejavený názor, avšak
maloleté deti v čase dospievania značne citlivo a emotívne reagujú na verbálne či neverbálne, priame či
nepriame usmernenia, výchovu a príkazy dospelých vo svojom okolí. Prejavený názor dieťaťa nie vždy

plne korešponduje s jeho najlepším záujmom a názor dieťaťa nemôže byť nadradený kritériu najlepšieho
záujmu maloletého dieťaťa. V tomto smere súd poukazuje na predložené audio/video nahrávky matky,
ktorými matka zaznamenala rozhovor s maloletým dieťaťom. Súd však nemohol prihliadnuť na žiadnu
z predložených nahrávok z objektívnych dôvodov. Pri vykonaní jednotlivých rozhovorov bol maloletý
nepochybne pod silným vplyvom svojej matky, ktorá bolo neustále prítomná, pričom je potom veľmi

ťažké vyhodnotiť skutočnú objektivitu jeho slovných prejavov a vyslovených názorov, a to predovšetkým
z dôvodu nízkeho veku. Preto v prípade vyjadrenia maloletého A. nie je možné vyvodiť jednoznačný
záver o odmietavom postoji vo vzťahu k otcovi. Pri posudzovaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa
je preto dôležité citlivo zvážiť všetky okolnosti, pretože pre súd je vyslovený názor maloletého dieťaťa len
istýmusmernením,avšaksúdniejenázoromdieťaťaviazaný,môžeznehovychádzaťavyhodnocujeho,

no rozhoduje najmä s dôrazom na sledovanie prioritného kritéria nadradeného aj vyjadrenému názoru
maloletého dieťaťa - a to sledovanie záujmu maloletého dieťaťa v čo najširšom kontexte.

35. Pre celkové posúdenie správania otca vo vzťahu k matke a maloletému dieťaťu a k charakteristike
jeho osobnosti matka predložila súdu aj čestné vyhlásenia rodičov matky N. D. a K. D.; kamarátky matky

M. B.; B. E.; O. G. a G. G.. Z predložených čestných vyhlásení vyplýva nezáujem otca o rodinu, otec mal
vo väčšom množstve požívať alkoholické nápoje, správať sa agresívne v prítomnosti matky, maloletého
dieťaťaaajrodičovmatky.Mal.A.malbyťvprítomnostiotcaplačlivý,úzkostnýaemočnerozladený.Otec
mal maloletého A. fyzicky napadnúť a spôsobiť mu modriny v oblasti chrbta. Nezhody rodičov vyústili
k ich vzájomnému odlúčeniu a naďalej viedli k prehlbovaniu vzájomných rodičovský nezhôd. Zároveň

otec v rámci svojich vyjadrení a na preukázanie nepravdivých tvrdení matky predložil čestné prehlásenia
matky otca; B. D., kolegu z práce; P. Q., sestru otca; pracovný posudok zamestnávateľa otca NEUMAN
Aluminium Components s.r.o.; posudok dobrovoľného Hasičského zboru Horné Hámre. Z uvedených
vyhlásení a posudkov vyplýva, že otec je nekonfliktný, rozumný, bez vzťahu k alkoholizmu a násiliu. Otec
je vnímaný ako šikovný a pracovitý človek. Zo strany zamestnávateľa NEUMAN Aluminium Components

s.r.o. je otec obľúbený v kolektíve a nekonfliktný. Na základe vyššie uvedených skutočností nie je možné
objektívne vyvodiť jednoznačný záver, ktorý by súdu osvedčil takú intenzitu agresívne správanie otca vo
vzťahu k mal. dieťaťu, prip. problémom s požívaním alkoholu, ktorá by odôvodňovala potrebu zákazu
styku otca s mal. dieťaťom. Súd priestor na dokazovanie v požadovanom rozsahu v predmetnej veci
vidí v konaní vo veci samej, kde pristúpi k výsluchu všetkých účastníkov konania, príp. zváži aj výsluch

tretích osôb.

36. Súd na základe vyššie uvedených skutočnosti nateraz nevzhliadol tak závažné porušenie
rodičovských práv a povinnosti otca vo vzťahu k mal. A., ktoré by osvedčovali dôvodnosť nariadenianeodkladného opatrenia vo veci zákazu styku. Súd zároveň zdôrazňuje podstatu neodkladného
opatrenia, a dodáva, že nie je akceptovateľné a prípustné, aby sa úprava styku s maloletými deťmi
riešila v prevažnej miere návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, čo popiera jeho účel (uzn.

KS BB č. k. 15CoP/50/2021-52 zo dňa 29.09.2021). Navyše aj odvolací súd vo svojom odôvodnení
konštatoval, že „neodkladné opatrenie, ktorým súd zakazuje rodičovi (ktorému dieťa nebolo zverené do
osobnej starostlivosti) styk s maloletým dieťaťom, výrazným spôsobom obmedzuje výkon rodičovských
práv a povinností, prichádza do úvahy len v celkom výnimočných prípadoch“. Súd je toho názoru, že
v procese socializácie maloletého dieťaťa je v zásade nevyhnutná účasť oboch rodičov. Po rozpade

rodiny s maloletými deťmi nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti
svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná
obom rodičom; preto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu
rodičovskej zodpovednosti, je súd toho názoru, že nie je dôvod na to, aby rodič, v ktorého priamej
starostlivosti maloleté dieťa nie je, aby sa tento rodič s maloletým dieťaťom nestretával vôbec. Nakoľko
súd nevzhliadol také dôvody, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovských práv otca, súd návrh

matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

37. Záverom súd dáva do pozornosti prebiehajúce konanie vo veci samej, v ktorom sa bude realizovať
patričné objektívne dokazovanie, stranám bude umožnené vyjadriť sa na pojednávaní a až na základe
výsledkov dokazovania, ktoré prekračuje rámec neodkladného opatrenia, súd rozhodne vo veci samej.

Rozhodnutie o neodkladnom opatrení nie je konečným rozhodnutím, ktoré by nemohlo byť zmenené,
resp. potvrdené rozhodnutím vo veci samej. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností,
ktoré existujú v čase rozhodovania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na odvolací súd, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.Podľa§63CMPvodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.

Podľa § 64 CMP zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.