Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 18, 2025

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 28C/87/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123368523

Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Beňo

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2025:6123368523.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

28C/87/2023
– 9 –

OkresnýsúdŽiarnadHronomvkonanípredsudcomJUDr.RadovanomBeňomvprávnejvecižalobcuA.
B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomC.XXXX/X,XXXXXD.,zastúpenýMgr.Ing.JurajomTrokanom,advokátom
so sídlom Vajanského 10, 917 01 Trnava, proti žalovanému E. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. G. XXX/X,
XXX XX H. I. G., zastúpený Advokátska kancelária Líška & Partners s.r.o., IČO: 47 235 926, so sídlom
A. Hlinku 736/3, 965 01 Žiar nad Hronom, o zaplatenie 26.633,80 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

28C/87/2023
– 9 –

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

28C/87/2023
– 7 –

1.1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania dňa
01.08.2023 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 26.633,80 Eur s
príslušenstvom.
1.2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XX/XXXX
zo dňa 03.10.2022 uznaný za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, za čo mu bol uložený
podmienečný trest odňatia slobody. Konaním žalovaného boli žalobcovi spôsobené zranenia na ľavej
nohe: zlomenina hornej časti ihlice v oblasti hlavičky s roztrhnutou blanou medzi ihlicou a píšťalou
a s čiastočným vykĺbením členkovej kosti, ťažké pomliaždenie vonkajšej chrbtovej a vnútornej časti
nohy a stredného predkolenia s odreninou (ďalej len „úraz“), ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie ahospitalizáciu. Znaleckým posudkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotoveným znalcom F. A. J.
K., K. v uvedenom trestnom konaní bolo bolestné žalobcu vymedzené za zlomeninu ihlice s vykĺbením
operovanej členkovej kosti (115 b) a pomliaždenie predkolenia ťažkého stupňa (15 b), v súhrne 130

bodov. Hodnota bodu v čase úrazu bola 20,26 Eur. Žalobcovi vznikol nárok na nahradenie škody za
bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia v sume 2.633,80 Eur.
1.3. Súčasne žalobca nemohol za obdobie jeho práceneschopnosti (1,5 roka) vykonávať pracovnú
činnosť, pričom jeho priemerný ročný zárobok bol 16.000,- Eur. Vznikol mu teda nárok na ušlý zisk
vo výške 24.000,- Eur (16.000 Eur x 1,5 roka). Žalobca uviedol, že v mesiacoch 05/2018 až 05/2019

vystavil faktúry na celkovú sumu 18.507,78 Eur, teda dosiahol tržby a príjmy v tejto výške, čo predstavuje
priemerne 1.423,75 Eur mesačne. Žalobca si v konaní uplatňuje ušlý zisk vo výške 16.000,- Eur ročne,
teda v priemere 1333,33 Eur na mesiac, čo predstavuje nižšiu sumu, než tú, ktorú by pravdepodobne
dosiahol pokračovaním vo svojej činnosti. Žalobca pred nástupom na PN dosahoval príjmy jednak z
podnikateľskej činnosti a jednak zo závislej činnosti (v období február až máj 2019).
1.4. Voči žalovanému si teda uplatnil zaplatenie celkovej sumy 26.633,80 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 16Up/1266/2023 zo dňa
04.10.2023. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v dôsledku čoho došlo
k zrušeniu platobného rozkazu s poukazom na zákon č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Vec bola
následne dňa 28.11.2023 postúpená Okresnému súdu Žiar nad Hronom.

3.1. Žalovaný v odpore a ďalších písomných vyjadreniach uviedol, že v čase skutku, teda XX.XX.XXXX
žalovaný vykonával prácu vo firme K. L. L. s tým, že bol SZČO a bol agentúrnym pracovníkom firmy
FKM servis s.r.o., IČO: 50 843 656, pričom pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom došlo k úrazu, ktorý
je popísaný v rozsudku OS Trnava sp. zn. XX/XX/XXXX. Aj na hlavnom pojednávaní v trestnom

konaní žalovaný uviedol, že sa cíti nevinný. V čase skutku sa nachádzal v hale D., ktorá ešte nebola
označená čiarami a chodníkom pre chodcov a nebola skolaudovaná. Zamestnávateľ mu zadal prácu
(pričom mu poskytol pracovné prostriedky ako vysokozdvižný vozík, oblečenie a pod.), ktorú žalovaný
začal vykonávať. Mal preniesť bedňu s materiálom a doniesť ju zamestnancom, aby mohli vykonávať
prácu. Keď tú bedňu zložil, začal cúvať na vysokozdvižnom vozíku. Predtým sa obzrel dozadu, kde v

jeho jazdnej dráhe nebol nikto, len nastavané bedne s materiálom. Žalobca vošiel náhle pod koleso
vysokozdvižného vozíka z uhla, z ktorého ho žalovaný nemohol vidieť, nakoľko vyšiel spoza bední.
Žalovaný bol po celý čas cúvania otočený dozadu. Žalobca vošiel do jazdnej dráhy, pričom mal slúchadlá
v ušiach, ktoré boli vedľa neho spadnuté na zemi po nehode a mal mobil v ruke. Ako urobil krok nohou,
vozík mu ju zachytil. Keď žalovaný zistil, čo sa stalo, vybehol z vozíka a poškodený mal nohu pod

kolesom vozíka. Prvá reakcia žalovaného bola, že mu musí zísť kolesom z nohy, aby sa uvoľnila.
Ako zišiel vozíkom z jeho nohy, pribehol k poškodenému, prišlo tam viac ľudí, prišla aj záchranka,
následne žalovaného zobrali na testy na alkohol a drogy, ktoré boli negatívne. Žalobca aj žalovaný boli
vodičmi vysokozdvižného vozíka. V hale nebol ťažký priemysel a teda nebol tam taký hluk, kedy by
žalobca nepočul výstražný tón pri cúvaní. Vysokozdvižný vozík bol v 100 % technickom stave, takže

vydával výstražný zvuk, ktorý sa spúšťal automaticky a zároveň blikal aj výstražný maják. Žalovanému
je ľúto, čo sa žalobcovi stalo, ale bol vodičom vozíka a teda vedel, aké sú bezpečnostné opatrenia. Aj
keď neboli ešte vyznačené čiary pre chodcov, žalobca vedel, kde sa môže pohybovať a tam kde sa
pohyboval, nemal čo hľadať. K nehode by neprišlo, keby žalobca nevyšiel z mŕtveho uhla bez toho, aby
sa presvedčil, či môže prejsť, keby nemal na ušiach slúchadlá a v ruke mobil. Je teda potrebné skúmať,

koho zavinením došlo ku vzniku škody a v akom rozsahu.
3.2. Čo sa týka uplatnenej škody, žalobca by si mal uplatňovať náhradu straty na zárobku počas jeho
pracovnej neschopnosti, ktorá sa uhrádza peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným
zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval pred vznikom škody a náhradou, ktorá bola poškodenému
vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu podľa osobitných predpisov. To však žalobca neurobil a

uplatňuje si zaplatenie 24.000,- Eur ako násobok jeho priemerného ročného zárobku vo výške 16.000,-
Eur počas obdobia práceneschopnosti 1,5 roka. S takýmto postupom žalovaný nesúhlasí, pretože z
predložených dokladov - faktúr nevyplýva, aký je rozdiel medzi žalobcovým priemerným zárobkom
pred úrazom a náhradou, ktorá mu bola vyplácaná v dôsledku úrazu. Žalobca bol podľa predložených
dokladov živnostník, pričom si musel platiť mesačné odvody na sociálne poistenie a teda mal nárok na

nemocenské dávky počas obdobia PN. Takisto žalobca bol zamestnaný, čo vyplýva z jeho potvrdenia
o zdaniteľných príjmoch FO zo závislej činnosti za rok 2019 a teda takisto mal nárok na vyplácanie
nemocenských dávok počas obdobia PN. Nie je zrejmé aké dávky a v akom rozsahu mu boli počas PN
vyplácané. Žalobca uvádza, že bol PN 18 mesiacov, pričom v trestnom konaní žalobca uvádzal, že zozranení sa liečil 14 mesiacov a v znaleckom posudku č. XX/XXXX je uvedená celková doba liečenia a
PN v prípade žalobcu 4-6 mesiacov. Žalovaný teda spochybňuje, že žalobca bol na PN 18 mesiacov.
3.3. Žalovaný tiež uviedol, že pracoval v areáli K. L., L. ako vodič vysokozdvižného vozíku, a to pre

právnickú osobu K. L., L. a agentúru FKM servis s.r.o. Predložil zmluvu o poskytovaní služieb medzi
objednávateľom FKM servis s.r.o. IČO: 50 843 656, a žalovaným zo dňa XX.XX.XXXX (ku skutku došlo
XX.XX.XXXX), pričom na základe tejto zmluvy sa žalovaný ako poskytovateľ zaviazal poskytovať pre
objednávateľa prepravné služby a služby výrobného charakteru spojené s činnosťou objednávateľa
podľa jeho pokynov a požiadaviek pre konečného príjemcu služieb spoločnosť Adler Pelzer Automotive

Slovakia s.r.o. Žalovaný teda vykonával činnosti pre objednávateľa, a to priamo v montážnej hale v areáli
bývalého K. L. L. (M. K. M. L. L.). Podľa jeho názoru išlo o pracovný úraz, ktorého následkom bola
škoda a táto bola spôsobená zamestnávateľom, pre ktorého vykonával prácu. Z toho dôvodu je v žalobe
nesprávne označený žalovaný s poukazom na ust. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

4.1. Žalobca v ďalšom písomnom vyjadrení uviedol, že z vykonaného dokazovania v rámci trestného

konania vo vzťahu k vine žalovaného vyplynulo z výpovedí svedkov, že predmetná paleta siahala cca
1 m, maximálne 1,2 m, preto postavu kráčajúcu za ňou musel žalovaný vidieť. Žalovaný však využil
nesprávnu techniku cúvania, t.j. v rozpore s § 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti
a ochrane zdravia pri práci s poukazom na povinnosť vyplývajúcu z technickej normy STN N. XXXX
+M., o ktorých bol upovedomený a o ktorých mal na vlastné náklady povinnosť nechať sa preškoliť v

pravidelných intervaloch.
4.2. Nemožno sa stotožniť s argumentáciou žalovaného odkazujúcou na pracovný úraz vzhľadom na
skutočnosť, že to bol práve žalovaný, ktorý bol právoplatne odsúdený za prečin ublíženia na zdraví, ktorý
v sebe subsumuje zavinenie. Ak by zavinenie v predmetnom prípade absentovalo, nebolo by možné
rozhodnúť o odsúdení žalovaného. Škoda žalobcovi vznikla v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného,

ktorý porušil zákon č. 124/2006 Z.z. a na to nadväzujúce právne predpisy. Znalec v trestnom konaní
uviedol, že ak by vodič VZV dodržal všetky ustanovenia, a teda keby sa pred jazdou a počas jazdy, teda
pri cúvaní presvedčil o tom, že sa v dráhe pohybu VZV nachádza prekážka, teda osoba, k predmetnému
skutku by nedošlo.

5. Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 18.02.2025, na ktorom vykonal dokazovanie listinnými
dôkazmi a výsluchom strán.

6. Žalobca na pojednávaní uviedol, že je pravdou a nespochybňuje, že v čase keď došlo k úrazu
bol žalovaný v práci, kde s vysokozdvižným vozíkom manipuloval na pokyn svojho nadriadeného. Bol

začiatok zmeny, žalovaný sedel na vozíku, hral sa s telefónom a keď žalobca išiel okolo na kávu, vtedy
žalovaný začal cúvať s vozíkom, avšak necúval rovno, ale do šikma a nacúval do žalobcu.

7. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že je mu ľúto, čo sa stalo, nemalo sa to stať, avšak žalobca bol tiež
vodič vysokozdvižného vozíka, boli kolegovia. Keby žalobca nemal na ušiach slúchadlá, v ruke mobil,

nemuselo sa to stať, pretože vysokozdvižný vozík má svetelné a zvukové signály. Žalobca tiež vedel
kade má chodiť a nešiel tadiaľ. Žalovaný má za to, že nepochybil.

8.1. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. XX/XX/XXXX zo dňa 03.10.2022, právoplatným dňa
24.02.2023, bol obžalovaný E. C. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.

1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe,
že dňa XX.XX.XXXX J. O. P. XX:XX hod. v areáli K. L. L., v montážnej hale s označením "D." I. Q. M.
O. X, D. pri cúvaní vysokozdvižným vozíkom značky G. X.X, sa dostatočne nepresvedčil, či sa v dráhe
pohybu vysokozdvižného vozíka nenachádza prekážka a nevšimol si tam za vozíkom nachádzajúceho
sa A. B., ktorému prešiel kolesom vozíka po dolnej časti ľavej nohy, následne sa pohol dopredu, čím

mu po nohe prešiel druhýkrát, čím poškodenému A. B. spôsobil zlomeninu hornej časti ihlice v oblasti
hlavičky s roztrhnutou blanou medzi ihlicou a píšťalou a s čiastočným vykĺbením členkovej kosti, ťažké
pomliaždenie vonkajšej chrbtovej a vnútornej časti nohy a stredného predkolenia s odreninou, ktoré si
vyžiadali lekárske ošetrenie a hospitalizáciu a ktorými bol minimálne 49 dní závažne obmedzený na
obvyklom spôsobe života, čím E. C. svojím konaním porušil povinnosti vyplývajúce mu z § 12 ods. 2

písm. a) zákona č. 124/2006 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci s poukazom na povinnosť
vyplývajúcu z technickej normy L. N. XXXX+M..8.2. Obžalovanému bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť všetky
druhy motorových vozidiel v trvaní 12 mesiacov. Poškodení F. R. K., M. a A. B., nar. XX.XX.XXXX, boli
odkázaní s ich nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

9.Zoznaleckéhoposudkuč.XX/XXXXzodňaXX.XX.XXXXznalcaF.A.J.K.,K.zodboruZdravotníctvo,
odvetvia Chirurgia, traumatológia vyplýva, že bolestné žalobcu ako poškodeného bolo ohodnotené
nasledovne: por. O. XXX/X zlomenina ihlice s vykĺbením členkovej kosti operovaná – 115 b; por. č. XXX/
X pomliaždenie predkolenia ťažkého stupňa – 15 b; spolu 130 bodov. Hodnota bodu v čase úrazu bola

20,26 Eur.

10.Zožalobcompredloženýchfaktúrvyplýva,žeakododávateľjevnichuvedenýA.B.,IČO:48157881,
ako odberateľ DFC Industrial Services s.r.o., IČO: 47 894 512. Jedná sa o faktúry č. XX/XXXX zo dňa
01.06.2018 na sumu 1348,76 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.07.2018 na sumu 1.224,69 Eur, č. XX/XXXX
zo dňa 01.08.2018 na sumu 1.026,16 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.09.2018 na sumu 295,17 Eur, č. XX/

XXXX zo dňa 01.10.2018 na sumu 1.219,08 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.11.2018 na sumu 1.380,68 Eur,
č. XX/XXXX zo dňa 06.12.2018 na sumu 1.896,88 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 31.12.2018 na sumu 808,83
Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.02.2019 na sumu 1.257,70 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.07.2019 na sumu
1.616,19 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.08.2019 na sumu 1.679,81 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.09.2019
na sumu 1.056,44 Eur, č. XX/XXXX zo dňa 01.10.2019 na sumu 1.962,25 Eur a č. XX/XXXX R. dňa

01.11.2019 na sumu 1.736,14 Eur.

11. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti vyplýva, že v zdaňovacom
období roku 2019 dosiahol žalobca u zamestnávateľa Gefco Slovakia s.r.o. zdaniteľné príjmy zo závislej
činnosti vo výške 4.747,59 Eur.

12. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 23.01.2025 vyplýva, že v informačnom systéme Sociálnej
poisťovne u A. B., nar. XX.XX.XXXX, neevidujú dočasnú pracovnú neschopnosť v súvislosti s úrazom
zo dňa XX.XX.XXXX. Poslednú dočasnú PN menovaného evidujú v roku 2014.

13. Zo Zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bola uzavretá medzi spoločnosťou
FKM servis s.r.o., IČO: 50 843 656, ako objednávateľom a žalovaným vystupujúcim pod obchodným
menom E. C., IČO: 43 244 335, ako poskytovateľom. Zmluva bola uzavretá v zmysle § 269 ods. 2
Obchodného zákonníka. Podľa čl. I ods. 1, poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať pre objednávateľa
prepravné služby a služby výrobného charakteru spojené s činnosťou objednávateľa podľa jeho pokynov

a požiadaviek pre konečného príjemcu služieb spoločnosť M. K. M. L., L., IČO: 31 631 177, (ďalej
len „klient“). Podľa čl. I ods. 4, prepravnými službami poskytovateľa sú najmä: logistické činnosti
v prevádzke objednávateľa alebo klientov objednávateľa, vodič vysokozdvižného vozíka. Podľa čl.
I ods. 5, službami výrobného charakteru sú najmä: výpomoc pri výrobnom procese, obsluha strojov,
výkon činností a výrobné práce v prevádzke objednávateľa alebo klientov objednávateľa podľa pokynov

objednávateľa alebo určeného pracovníka objednávateľa alebo klienta objednávateľa. Podľa čl. II ods.
5, poskytovateľovi bude poskytnuté pracovné oblečenie podľa pracovného zaradenia, ktorého hodnota
sa započíta s prvou vystavenou faktúrou. Hodnota pracovného oblečenia bude v aktuálnej obstarávacej
cene. Štandardné pracovné oblečenie: pracovná bezpečnostná obuv, montérky, tričká s reflexným
prvkom, mikina, a i. Podľa čl. III ods. 2, objednávateľ zabezpečí poskytovateľovi voľný prístup na

miesto, kde budú služby podľa tejto zmluvy poskytované. Objednávateľ k výkonu činností podľa tejto
zmluvy poskytne bezplatne poskytovateľovi manipulačnú techniku – vysokozdvižný vozík, pracovný
odev, pracovné pomôcky a nástroje potrebné k plneniu činností podľa tejto Zmluvy. Podľa čl. IV ods.
2, poskytovateľ je povinný vykonávať služby podľa tejto zmluvy s odbornou spôsobilosťou, v kvalite
podľa platných noriem, v súlade so všetkými všeobecne záväznými predpismi platnými v mieste výkonu

služieb, ktoré sa týkajú dohodnutých služieb. Poskytovateľ sa zaväzuje dodržiavať predpísané postupy
pri práci, ako aj všetky predpisy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a protipožiarne predpisy,
a to aj tie, ktoré sú povinní dodržiavať zamestnanci podľa pracovnoprávnych predpisov v mieste
výkonu služieb klienta objednávateľa. Zároveň je poskytovateľ povinný dodržiavať vnútorné predpisy
a pokyny objednávateľa a klienta objednávateľa, a to aj tie, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov klienta

objednávateľa, prípadne na zamestnancov pracujúcich v mieste výkonu služieb poskytovateľa. Najmä z
dôvodu bezpečnosti prác a nerušeného chodu prevádzky je poskytovateľ povinný dodržiavať pracovnú
disciplínu, aká sa požaduje od zamestnancov objednávateľa a klienta objednávateľa. Poskytovateľ je
taktiež povinný zamedziť vzniku škody, ohrozeniu bezpečnosti a zdravia. Podľa čl. IX ods. 1, zmluvanadobúda platnosť dňom podpisu oprávnenými zástupcami oboch zmluvných strán. Zmluvné strany sa
dohodli na uzavretí tejto zmluvy na dobu neurčitú. Podľa čl. X ods. 1, poskytovateľ bude činnosti uvedené
v tejto zmluve vykonávať samostatne, osobne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť na základe

svojho živnostenského oprávnenia.

14. Podľa § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá
za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 420 ods. 2 OZ, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola

spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.
Podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 444 OZ, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho
spoločenského uplatnenia.

Podľa § 446 OZ, náhrada straty na zárobku počas pracovnej neschopnosti poškodeného sa uhrádza
peňažným dôchodkom vo výške rozdielu medzi priemerným zárobkom poškodeného, ktorý dosahoval
pred vznikom škody, a náhradou, ktorá bola poškodenému vyplatená v dôsledku choroby alebo úrazu
podľa osobitných predpisov.

15. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k záveru,
že žaloba nie je dôvodná.

16. Pokiaľ sa jedná o relevantné skutkové okolnosti veci, tieto boli zisťované a preukázané v právoplatne
skončenom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. XX/XX/XXXX. Žalovaný

bol uznaný za vinného z nedbanlivostného trestného činu – prečinu ublíženia na zdraví, keď
dňa XX.XX.XXXX z nedbanlivosti spôsobil poškodenie zdravia žalobcu. K tomu došlo pri cúvaní
vysokozdvižným vozíkom, keď sa žalovaný dostatočne nepresvedčil, či sa v dráhe pohybu vozíka
nenachádza prekážka a nevšimol si za vozíkom nachádzajúceho sa žalobcu, ktorému prešiel kolesom
vozíka po ľavej nohe a spôsobil mu zranenia špecifikované v trestnom rozsudku a znaleckom posudku

vypracovanom v trestnom konaní. Súd v trestnom konaní konštatoval, že žalovaný svojím konaním
porušilpovinnostivyplývajúcemuz§12ods.2písm.a)zákonač.124/2006Z.z.obezpečnostiaochrane
zdravia pri práci s poukazom na povinnosť vyplývajúcu z technickej normy STN N. XXXX+M..

17. Medzi stranami nebolo sporné, že v čase keď došlo k predmetnému úrazu bol žalovaný v práci,

kde s vysokozdvižným vozíkom manipuloval na pokyn svojho nadriadeného. Z predloženej zmluvy
o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX bolo preukázané, že v čase úrazu dňa 20.11.2019 žalovaný
ako živnostník vykonával služby v prospech objednávateľa FKM servis s.r.o., ktorý si u žalovaného
objednal okrem iného služby spočívajúce v logistických činnostiach a obsluhe vysokozdvižného vozíka,
a to pre klienta - konečného príjemcu služieb spoločnosť M. K. M. L., L.. Žalovaný bol teda v pozícii

subdodávateľa a fakticky osobne vykonával jednotlivé manipulačné práce spočívajúce v obsluhe
vysokozdvižného vozíka. Zo zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že žalovaný
sa zaviazal poskytovať služby podľa pokynov objednávateľa alebo určeného pracovníka objednávateľa
alebo klienta objednávateľa. Zároveň sa zaviazal dodržiavať okrem predpisov o bezpečnosti a ochrane
zdravia pri práci a protipožiarnych predpisov aj vnútorné predpisy a pokyny objednávateľa a klienta

objednávateľa, a to aj tie, ktoré sa vzťahujú na zamestnancov klienta objednávateľa a bol povinný
dodržiavať pracovnú disciplínu, aká sa požaduje od zamestnancov objednávateľa. Nebolo sporné, že
v čase vzniku úrazu žalovaný vykonával činnosti pre objednávateľa v montážnej hale objednávateľovho
klienta – spoločnosti M. K. M. L. L..

18. Žalovaný v konaní namietal, že za škodu spôsobenú žalobcovi sám nezodpovedá s poukazom na §
420 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na prípady, keď konkrétnu
činnosť, pri ktorej vznikla škoda, vykonáva právnická osoba či fyzická osoba (podnikateľ) nie sama,
ale prostredníctvom iných osôb, ktoré zamestnáva alebo ich prácu ku svojej činnosti využíva. Táto
zodpovednosť právnickej alebo fyzickej osoby sa uplatní nielen v prípadoch, keď škoda bola spôsobená

ich zamestnancom, ale aj vtedy, ak bola spôsobená inými osobami, ktoré podnikateľský subjekt použil ku
svojej činnosti. Zákon v spomínanom ustanovení vychádza totiž zo zásady, že právnická, resp. fyzická
osoba zodpovedá za výber osôb, ktoré použije pri svojej činnosti a za škodu nimi spôsobenú práve pri
tejto činnosti. Vo väčšine prípadov ide o situácie, v ktorých bola použitá osoba v postavení zamestnanca.Judikatúra je konštantná v názore, podľa ktorého ak zamestnanec bol použitý zamestnávateľom na
realizáciu jeho činnosti, považuje sa takýto zásah za zásah spôsobený priamo zamestnávateľom. Pre
posúdenie, či išlo o takúto činnosť, je určujúca existencia miestneho, časového a vecného vzťahu k

plneniu danej činnosti. Platná právna úprava v ustanovení § 420 ods. 2 OZ vyjadruje pravidlo, že pokiaľ
niekto spôsobí škodu pri vykonávaní činnosti, ktorú vykonával pre inú osobu, nezodpovedá za túto škodu
sám, ale zodpovedá ten, pre koho túto činnosť vykonával. Splnenie podmienok v § 420 ods. 2 OZ má
za následok, že namiesto protiprávne konajúceho pomocníka, ktorý spôsobil škodu, zodpovedá voči
tretej osobe jeho poverovateľ. Pomocníkom môže byť akákoľvek osoba vykonávajúca pre poverovateľa

určitú činnosť odplatne alebo bezodplatne, opakovane alebo jednorazovo, a to aj keby nebola jeho
zamestnancom. Pomocníkom tak môžu byť nielen zamestnanci vykonávajúci prácu podľa pracovných
zmlúv a dohôd, ale tiež dobrovoľníci a iné osoby vykonávajúce činnosť podľa pokynov poverovateľa.
Právna teória rozlišuje samostatných a nesamostatných pomocníkov, pričom pomocníkom v zmysle §
420ods.2OZsúlennesamostatnípomocníci.Samostatnýpomocníkrealizuječinnosťprepoverovateľa,
pričom tak robí bez jeho výraznejšej ingerencie, samostatne, na vlastné riziko a vlastnú zodpovednosť.

Poverovateľ nad výkonom činnosti samostatného pomocníka nevykonáva kontrolu a ani neudeľuje
pokynyvtakejmiere,abybolospravodlivépripísaťmuzodpovednosťzaprotiprávnekonaniepomocníka.
Na druhej strane nesamostatným pomocníkom je taký pomocník využitý pri činnosti poverovateľa, ktorý
koná pod kontrolou poverovateľa a podľa jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb nevystupuje
samostatne a na vlastné riziko. Právny vzťah, na základe ktorého túto svoju činnosť pre poverovateľa

vykonáva, nie je dôležitý. Tento pomocník má teda nielen vykonávať činnosť pre poverovateľa, ale aj
z pohľadu tretích osôb má ísť o vykonávanie činnosti poverovateľa, pri ktorej bola spôsobená škoda.
Podstatné je teda to, či konanie toho kto škodu spôsobil, nepostrádalo miestny, časový a vecný vzťah
k plneniu úloh poverovateľa v rámci jeho činnosti, teda či nešlo o konanie, ktorým by škodca sledoval
svoj vlastný záujem. Podstatné je, či pri činnosti, ktorou bola škoda spôsobená, sledoval škodca z

objektívneho i subjektívneho hľadiska plnenie úloh poverovateľa. Aplikovateľnosť § 420 ods. 2 OZ je
možná aj v prípade reťazenia viacerých potenciálne zodpovedných subjektov. Za osobu použitú na
činnosť poverovateľa sa považuje nesamostatný pomocník pribratý iným pomocníkom, za predpokladu,
ak s jeho začlenením či prizvaním k činnosti je poverovateľ na konci tohto reťazenia uzrozumený, pričom
stačíajjehokonkludentnýsúhlas.Prevznikzodpovednostipodľa§420ods.2OZrozhodujúcimkritériom

je vecná, časová a miestna súvislosť medzi činnosťou, ktorou bola spôsobená škoda a predmetom
finálneho diela (porov. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/162/2019 zo dňa 30.11.2021,
zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. R 26/2023).

19. S prihliadnutím na uvedené teoretické východiská súd konštatuje, že v prejednávanej veci nebolo

sporné, že v čase vzniku úrazu na strane žalobcu žalovaný vykonával činnosť v podobe obsluhy
vysokozdvižného vozíka, čím plnil úlohy jeho poverovateľa (FKM servis s.r.o., resp. konečného príjemcu
služieb - spoločnosti M. K. M. L., L.). K úrazu došlo v montážnej hale, kde obsluhou vysokozdvižného
vozíka žalovaný nesledoval svoje vlastné záujmy alebo potreby, prípadne záujmy iných osôb, ale plnil
uložené (pracovné) úlohy podľa pokynov nadriadeného. Žalovaný bol teda v pozícii nesamostatného

pomocníka, ktorý bol využitý pri činnosti poverovateľa, konal pod kontrolou poverovateľa a podľa
jeho pokynov a ktorý ani z pohľadu tretích osôb (z objektívneho hľadiska) nevystupoval samostatne
a na vlastné riziko, ale vykonával činnosť samotného poverovateľa v záujme plnenia úloh, resp.
podnikateľskej činnosti poverovateľa. Možno teda uzavrieť, že konanie žalovaného v čase vzniku škody
(úrazu žalobcu) spĺňalo miestny, časový a vecný vzťah k plneniu úloh poverovateľa. V zmysle § 420 ods.

2 Občianskeho zákonníka preto samotný žalovaný nezodpovedá poškodenému žalobcovi za škodu,
ktorú spôsobil, ale za túto zodpovedá žalovaného poverovateľ, teda ten subjekt, ktorý žalovaného použil
na vykonávanie svojej vlastnej činnosti, pri ktorej ku vzniku škody došlo.

20. Ako už bolo uvedené, právny vzťah, na základe ktorého nesamostatný pomocník svoju činnosť pre

poverovateľa vykonáva, nie je relevantný. Je bez právneho významu, či medzi použitou osobou a inou
právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá je v pozícii poverovateľa, je pracovnoprávny alebo iný vzťah.
Rozhodujúce je len to, že ide o osobu, ktorú poverovateľ pre svoju činnosť použil. Zo znenia § 420
ods. 2 OZ nevyplýva, že pod osobami použitými pri činnosti určitého poverovateľa možno rozumieť
len osoby v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom podľa ustanovení Zákonníka práce (porov.

okrem vyššie citovaného judikátu R 26/2023 napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 11Co/45/2023
zo dňa 18.10.2023, resp. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/2/2021 zo dňa 12.10.2021).
Aplikáciu ust. § 420 ods. 2 OZ v prejednávanej veci teda nemožno vylúčiť len na základe skutočnosti,
že žalovaný pri vykonávaní činnosti, pri ktorej spôsobil žalobcovi škodu, nevystupoval v pozíciizamestnanca, ktorý by vykonával pracovnú činnosť pre konkrétneho zamestnávateľa. Hoci žalovaný
manipuloval s vysokozdvižným vozíkom v montážnej hale na základe uzavretého obchodnoprávneho
zmluvného vzťahu ako živnostník, zo skutkových okolností prejednávanej veci je zrejmé, že napriek

tomu bol v postavení nesamostatného pomocníka, vykonávajúceho činnosť poverovateľa na základe
jeho pokynov a konanie žalovaného v čase vzniku škody (úrazu žalobcu) spĺňalo miestny, časový a
vecný vzťah k plneniu úloh poverovateľa.

21. Rovnako priamy nárok žalobcu na náhradu škody voči žalovanému v okolnostiach prejednávanej

veci nezakladá samotný fakt, že žalovaný bol v súvislosti so svojím konaním, pri ktorom došlo
k poškodeniu zdravia žalobcu, uznaný za vinného z trestného činu. Naplnenie znakov skutkovej
podstaty trestného činu v zmysle Trestného zákona samo osebe automaticky neznamená, že došlo
aj k splneniu všetkých predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle občianskoprávnych
predpisov. Žalovaný s poukazom na § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka sám nezodpovedá za škodu
spôsobenúžalobcovi,čoneznamená,žesvojímkonanímnenaplnilznakytrestnéhočinu,čoviedlokjeho

odsúdeniu v trestnom konaní. Súd dáva do pozornosti, že hoci si žalobca uplatnil voči žalovanému ako
obvinenému náhradu škody už v trestnom konaní, rozsudkom OS Trnava bol so svojím nárokom na
náhradu škody odkázaný na civilný proces, čo však tiež automaticky neznamená, že obvinený, hoci aj
bol uznaný za vinného, je práve tým subjektom, ktorý zodpovedá za škodu spôsobenú trestným činom.

22. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie jednotlivých strán sporu z hľadiska ich hmotnoprávneho
vzťahu. Vecnú legitimáciu má ten, kto je nositeľom subjektívneho práva alebo nositeľom subjektívnej
povinnosti vyplývajúcich z hmotného práva. Skúmanie vecnej legitimácie je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania, a to aj vtedy, pokiaľ žiadna zo strán sporu nenamieta nedostatok vecnej
legitimácie, pričom v prípade zistenia jej nedostatku to má vždy za následok zamietnutie žaloby.

23. Keďže súd dospel k záveru, že žalovaný s poukazom na § 420 ods. 2 OZ nie je osobou,
ktorá zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi, nie je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v
prejednávanej veci. Z tohto dôvodu súd žalobu zamietol.

24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

25. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalovaný

bol v konaní úspešný v celom rozsahu, keďže žaloba bola zamietnutá. Preto mu súd priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

28C/87/2023

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 362
ods. 1 veta prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sanepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.