Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 19, 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 9P/218/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724203974
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724203974.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, obidve trvale bytom D. E.
F. XXXX/XXX, XXX XX G., zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, deti rodičov – matky: H. B., nar. XX.XX.XXXX a otca: I. B., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja trvale
bytom D. E. F. XXXX/XXX, XXX XX G., právne zastúpení: JUDr. Peter Petrík, advokát so sídlom
Petelenova 15456/1, 974 01 Banská Bystrica, o návrhu starej matky: D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom J. XXX/X, XXX XX K., zastúpenej: A. K. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/X, XXX XX
K., na úpravu styku s maloletými deťmi, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka – stará matka maloletých detí návrhom doručeným súdu dňa 07.10.2024 žiadala, aby
súd rozhodol, že je oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi v poradí každý 3. týždeň v mesiaci
každého kalendárneho roka v sobotu od 12.00 hod. do 16.00 hod., a to za prítomnosti rodiča maloletých
detí, počas vianočných sviatkov prvý sviatok vianočný od 12.00 hod. do 16.00 hod. každý kalendárny
rok, a to za prítomnosti rodiča maloletých detí. Zároveň žiadala, aby súd rozhodol, že je oprávnená

stretávať sa s maloletými deťmi v stanovených dňoch a časoch v mieste bydliska starej matky. Rodičia
a stará matka sú povinní v prípade, ak sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť uskutočniť,
oznámiť si navzájom túto skutočnosť najneskôr 48 h pred začatím styku, inak bezprostredne po vzniku
takejto skutočnosti. Rodičia sú povinní informovať starú matku o dôležitých informáciách týkajúcich
sa maloletých detí najmenej jedenkrát za týždeň. Svoj návrh odôvodnila tým, že rodičia mal. detí jej
v súčasnej dobe odopierajú možnosť stretávania sa s jej vnukmi. Rovnako jej odopierajú čo i len
ukázať maloleté deti na fotografiách alebo videozázname. Tiež jej je bránené s vnukmi komunikovať

dokonca aj cez video hovor. Napriek tomu, že sa snaží o zachovanie väzieb medzi ňou a jej vnukmi,
rodičia jej v súčasnej dobe neumožňujú získať žiadne informácie o maloletých deťoch. Ich správanie
jej nedáva žiaden zmysel, nakoľko v období pred jej stratou možnosti zamestnania tak nikdy nebolo.
Navrhovateľka ďalej v návrhu uviedla, že jej vzťah s dcérou – matkou maloletých detí bol v minulosti
výborný aj napriek tomu, že ju vychovávala bez druhého rodiča, ako matka samo živiteľka. Po celý
čas výchovy dbala na to, aby mala matka maloletých detí zabezpečené všetky odôvodnené potreby
a oveľa viac. Podľa nej bol vzťah medzi ňou a matkou maloletých detí narušený okamihom, keď jej

bola diagnostikovaná systémová skleróza, známa tiež ako sklerodermia. Práve týmto momentom došlo
zo strany matky maloletých detí k oslabeniu citových väzieb. Domnieva sa, že príčinu možno nájsť
najmä v skutočnosti, že zhoršenie jej zdravotného stavu malo súčasne zásadný vplyv na jej zárobkové
možnosti, keďže do jej ochorenia pracovala ako opatrovateľka v Nemeckej spolkovej republike, kde jejmesačná mzda predstavovala sumu 2 300,- EUR spolu s diétami. Navrhovateľka zároveň vo svojom
návrhu uviedla, že jej vzťah s vnukom A. vždy bol a je na vynikajúcej úrovni. Maloletý A. vyhľadáva
jej prítomnosť a vždy, keď sa spolu stretnú, preferuje byť v jej blízkosti. Jej vzťah s maloletým vnukom

C. doposiaľ nie je rozvinutý, pretože s ňou doposiaľ nemal žiaden kontakt, nakoľko rodičia maloletého
v ich stretnutí bránia. Práve uvedená skutočnosť a mnohé ďalšie ju nútia k potrebe autoritatívneho
rozhodnutia zo strany súdu. Tiež uviedla, že jej schopnosť finančne prispievať na domácnosť rodičov
maloletých detí, resp. schopnosť obdarovávať jej vnukov hodnotnejšími darmi je výrazne obmedzená
v dôsledku jej obmedzenej možnosti vo vzťahu k získaniu pracovnej pozície. Zároveň poukázala na to,

že sleduje najlepší záujem maloletých detí, pričom navrhovanou úpravou styku by mali jej vnuci okrem
iného zabezpečenú potrebu resp. pocit príslušnosti a poznanie rodinných koreňov, čo je nevyhnutné pre
ich zdravý rozvoj rodinných vzťahov, a to aj do budúcnosti, čo je spájané s budovaním identity maloletých
detí a ich sebavedomia, čo je základom pre ich zdravý a psychický vývoj. Navrhovanou úpravou styku
by maloleté deti mali tiež zabezpečenú hlbšiu väzbu a emocionálnu podporu, zabezpečenú podporu
v prípade ťažkých životných situácií, tiež by mali zabezpečené vzdelávanie a učenie, pretože ich môže

učiť novým zručnostiam, remeslám, podporovať ich vo vzdelávaní, učiť ich poznať tradície a naše
kultúrne hodnoty, tiež budú mať zabezpečené získavanie životných skúseností, ktoré im vie odovzdať,
tiež rozvoj kritického myslenia, pretože diskusia a aktivity s ňou môžu u nich podporiť rozvoj kritického
myslenia a riešenia ich problémov, tiež podporu pre rodičov v prípade, že budú potrebovať čas na
oddych a relaxáciu a budú mať zabezpečené nové zážitky. Podľa navrhovateľky bude takáto navrhovaná

úprava styku na kvalitatívne vyššej úrovni ako doposiaľ. Zároveň poukázala na to, že pri rozhodovaní
súdu je potrebné prihliadať jednak na okolnosti na strane maloletých detí, ako je vek, zdravotný stav,
vzťah v tomto prípade k starému rodičovi, denný režim so zreteľom na školské povinnosti a pod. Tiež sú
rozhodujúce okolnosti na strane v danom prípade starého rodiča, a to ich vzájomný vzťah, ich časové
a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom maloletého dieťaťa a starého

rodiča. Navrhovateľka v závere uviedla, že preferuje mimosúdne riešenia a žiada rodičov maloletých
detí o zváženie spoločných návštev u psychológa, resp. mediátora, keďže podľa jej názoru aj takýmto
spôsobom možno dosiahnuť ozdravenie ich rodinných vzťahov.

2. Rodičia maloletých detí vo svojom vyjadrení k návrhu starej matky, doručenom súdu dňa 11.11.2024
s návrhom na úpravu styku starej matky nesúhlasili a žiadali ho v celom rozsahu zamietnuť. Matka
maloletých detí poukázala na to, že navrhovateľka, ktorá je jej matkou, je konfliktná osoba, ktorá
nevychádza s nikým vo svojom okolí, či v rámci rodiny. Zároveň poukázala na to, že od tretieho roku jej
života navrhovateľka vycestovala do zahraničia, kde dlhodobo pracovala a o ňu sa v zásadnom rozsahu

starala jej stará matka (matka navrhovateľky) a na začiatku istú dobu aj opatrovateľka. Stará matka
sa o ňu starala až do skončenia strednej školy, a hoci bola navrhovateľka prítomná na území SR, aj
napriek tomu sa o ňu nezaujímala tak, ako by sa rodič mal o vlastné dieťa zaujímať, nenavštevovala
rodičovské združenia, ani nebola na vystúpeniach, na ktorých ona vystupovala a ani ju neprišla podporiť
na súťaže, na ktorých sa zúčastňovala. Dokonca mala snahu zmariť jej ďalšie odborné vzdelanie, kedy

jej schovala pozvánku na prijímacie skúšky. Za prvotný problém a príčinu ich zlého vzťahu považovala
skutočnosť, že navrhovateľka nadmerne užívala alkoholické nápoje, keď už na strednej škole bola
pravidelne svedkom požívania alkoholu v domácnosti a stavu opitosti navrhovateľky, čo veľmi ťažko
znášala. Navrhovateľka tiež intenzívne fajčila, a to priamo v byte, čo matka maloletých detí nemala rada.
Tiež uviedla, že jej chýba materinský cit, starostlivosť a láska. Navrhovateľka bola a je konfliktná osoba,

sústavne bola a je „pohádaná“ so svojou matkou, sestrami, otcom matky maloletých detí, celou rodinou
a aj jej kamarátkami, či známymi. Vzhľadom na toto výchovné prostredie sa už po ukončení strednej
školy odsťahovala a doteraz žije so svojim manželom – otcom maloletých detí v harmonickom vzťahu.
Hoci navrhovateľka nechcela, aby sa z jej domácnosti odsťahovala, ona musela odísť, nakoľko pre ňu
dlhšie zotrvanie v domácnosti s navrhovateľkou bolo neúnosné. Až jej manžel a jeho rodičia jej ukázali,

ako má vyzerať skutočný rodinný život, aká je skutočná úloha a postavenie matky i otca v rodine, ako sa
má matka správať, ako sa má vytvoriť zdravé rodinné prostredie. Keďže navrhovateľku jej odsťahovanie
popudilo, ich vzťahy sa práve v danom momente zhoršili. Navrhovateľka začala v tomto období písať
vyslovene škaredé správy jej manželovi, jeho rodičom a toto vzťahy medzi nimi pokazilo. Navrhovateľka
mala i lepšie chvíle, keď napr. pri sťahovaní do domu, v ktorom bývajú, im zakúpila do daru spotrebiče,

ktoré po mesiaci pýtala vyslovene neslušným spôsobom späť, pričom do dnešného dňa im vykrikuje,
koľko im toho dala. Matka maloletých detí vo vzťahu k maloletému A. uviedla, že navrhovateľka ho
bola párkrát pozrieť a bola pozvaná i na oslavu jeho narodenín. Na návšteve však vniesla nie dobrú
atmosféru, všetko negatívne komentovala, nič sa jej nepáčilo. Počas tejto návštevy navrhovateľkafajčila a maloletému ukázala nezdravý príklad, čo sa im ako rodičom nepáčilo. Navrhovateľka ich
výhrady, či žiadosti neakceptovala, nerešpektovala, že oni ako rodičia majú vlastné predstavy o výchove
a starostlivosti o ich deti. Matka maloletých detí tiež poukázala na to, že keď prišli na návštevu

k navrhovateľke s A., tak jej byt bol celý zafajčený, čo nepovažuje za vhodné prostredie pre pobyt ich
maloletých detí. Navrhovateľka fajčila i v prítomnosti maloletého syna a vyhlásila, že cigariet sa nevzdá.
Počas návštevy u navrhovateľky, keď oznámili, že chcú odísť, navrhovateľka za prítomnosti maloletého
A. vyvolala konflikt, čo bolo nepríjemné a ani správne takto sa správať v prítomnosti ich syna a zaťahovať
ho do takýchto konfrontácií. Navrhovateľka sa nevie jednoducho ovládať, jej záujmy a potreby prevyšujú

potreby ostatných, vrátane vnuka. Navrhovateľka celý svoj život hľadala všade len chyby a dôvody
na hádky, nemá dobré vzťahy s nikým. Nepekne sa správa k nej, k jej manželovi a k svokrovcom.
Navrhovateľka je necitlivá, do seba zahľadená osoba, ktorá nie je podľa ich názoru vhodným vzorom
pre ich deti. Matka maloletých detí ďalej poukázala na to, že sa momentálne stará o dve maloleté
deti, čo je pre ňu náročné obdobie, keďže manžel pracuje celý týždeň a tiež má toho veľa, aby zarobil
prostriedky na uspokojenie ich základných životných potrieb. Sú odkázaní na príjem manžela a nemajú

nazvyš peňažné prostriedky na cestovanie. Manžel si tiež potrebuje oddýchnuť, pretože pracuje ako
šofér a denne absolvuje minimálne 300 km, a preto nie je vhodné, aby i cez víkend šoféroval viac ako
140 km, resp. 3 hod., aby ich doviezol k navrhovateľke a následne späť do ich bydliska. Poukázala na
to, že sama nie je dobrý vodič a zvláda viesť vozidlo len na krátke vzdialenosti, preto je pre ňu nemožné,
aby išla s dvoma deťmi v útlom veku v zimnom aj jesennom období na návštevu k navrhovateľke.

Z uvedeného dôvodu by musel chodiť k navrhovateľke i manžel, a teda celá rodina. Tiež poukázala
na to, že cestovanie k navrhovateľke by znamenalo zvýšené náklady na PHM a opotrebenie vozidla.
Tieto náklady sú markantné ešte i v súvislosti s návrhom navrhovateľky na výživné, o ktorom prebieha
konanie pred Okresným súdom Rimavská Sobota. Postoj navrhovateľky je ako vždy orientovaný výlučne
na jej potreby, bez ohľadu na záujmy ostatných dotknutých osôb, je nekritická ku svojej osobe, jej

správaniu, k dôsledkom, ktoré zanecháva pri kontakte s okolím. Matka maloletých detí tiež vyjadrila
obavy z navrhovateľky a jej správania, keď po pojednávaní konanom dňa 05.11.2024 pred Okresným
súdomRimavskáSobota,vktorombolnávrhnavrhovateľkyzamietnutý,prenasledovalajuajejprávneho
zástupcu napriek upozorneniu až k vzdialenému vozidlu právneho zástupcu, správala sa nevhodne na
verejnosti a nerešpektovala opakované výzvy na upustenie od takého správania. Nemožno preto vylúčiť

opakovanie takéhoto správania sa i pri realizácii styku s deťmi. Preto matka maloletých detí ponecháva
na zvážení súdu vykonať znalecké skúmanie zdravotného (psychického) stavu navrhovateľky, keďže
mala s navrhovateľky strach a bolo zrejmé, že sa neovláda a nerozpoznáva závažnosť a nevhodnosť
svojho konania. Matka maloletých detí zároveň poprela tvrdenie navrhovateľky, že k narušeniu ich
vzťahu došlo okamihom diagnostikovania ochorenia navrhovateľky a už vôbec nie z dôvodu, že stratila

svojpríjem.Rodičiamaloletýchdetínakoniecvosvojomvyjadrenínamietali,ženavrhovanáúpravastyku
s maloletými deťmi vôbec nezohľadňuje potreby maloletých detí a ich denný režim. Pokiaľ navrhovateľka
tvrdí, aký dobrý vzťah má k maloletému A., tak musí vedieť, že čas stretnutia od 12.00 hod. do 16.00
hod. je nevhodný, nakoľko maloletý A. spáva od 11.30 hod. do 14.30 hod. a maloletý C. spáva cca
od 11.30 hod. do 14.30 hod. Navyše maloletého C. kojí každé 2 hodiny a cestovanie v sobotu v tomto

smere zásadne skomplikuje jednak denný režim maloletým deťom a jednak bude narušený celkový
zaužívaný a fungujúci život detí a rodiny. Tiež vyjadrila obavy, ako to bude so stravovaním vzhľadom na
ochorenie navrhovateľky v mieste jej bydliska, nakoľko s prihliadnutím na navrhovaný čas styku budú
musieť opustiť miesto ich bydliska pred 10.30 hod. a po stretnutí sa vrátia až po 17.30 hod. Matka
maloletýchdetívovzťahuknávrhunaúpravustykusmaloletýmideťmipočasprvéhosviatkuvianočného

od 12.00 hod. do 16.00 hod. poukázala na to, že navrhovateľka ju ako malé dieťa nechala samú počas
vianočných sviatkov. V neposlednom rade má navrhovateľka vedomosť o tragickej udalosti v rodine otca
maloletých detí, ktorému práve na vianočné sviatky po dlhej chorobe umrel brat a pre jeho rodinu je
prítomnosť všetkých jej členov počas vianočných sviatkov mimoriadne dôležitá a významná. Rodičia
maloletých detí navrhli vykonať dôkaz výsluchom rodičov otca maloletých detí, príp. i starej matky matky

maloletých detí a ostatných jej príbuzných, za účelom preukázania charakterových a osobnostných
vlastností navrhovateľky.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, rodičov maloletých detí, výsluchom svedkov,

oboznámením sa so zadováženými správami, lustráciami a inými listinnými dôkazmi.4. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 28.10.2024 zo sociálneho
šetrenia pomerov v domácnosti navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka býva v 1-izbovom byte, ktorý
je v jej osobnom vlastníctve, pričom interiér obydlia je členený na 1 izbu, kuchyňu, predizbu, kúpeľňu

s toaletou. V izbe sa nachádza manželská posteľ, nočný stolík a komoda, na ktorej je umiestnený
TV a šatníková skriňa. Hygiena v domácnosti bola v čase šetrenia na požadovanej úrovni. Bolo
konštatované, že domácnosť starej matky je vyhovujúca, čistá a bezpečná. A nezistili sa žiadne závažné
okolnosti, pre ktoré by maloleté deti nemohli navštevovať starú matku za prítomnosti rodiča. Z uvedenej
správy zároveň vyplýva, že navrhovateľka pracovala do r. 2022 ako opatrovateľka v Nemecku, kedy

zo zdravotných dôvodov musela svoju prácu ukončiť. Po návrate na Slovensko sa pokúšala zaradiť
do rôznych pracovných činností, ale všetky musela kvôli stále viac zhoršujúcemu zdravotnému stavu
ukončiť. V súčasnosti je poberateľkou už plného invalidného dôchodku od 01.08.2023 vo výške 188,10
EUR a súčasne poberá invalidný dôchodok z Nemeckej spolkovej republiky vo výške 141,46 EUR, ktorý
jej priznali od 01.12.2023. Okrem dôchodku jej bol priznaný príspevok na osobnú asistenciu na základe
Zmluvy o poskytovaní z asistenčnej služby vo výške 308,99 EUR, ktorý musí vyplácať svojmu asistentovi

na základe odpracovaných hodín a zároveň poberá 20,- EUR ako pomoc v hmotnej núdzi.

5. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen zo šetrenia rodinných pomerov maloletých
detí zo dňa 19.11.2024 súd zistil, že rodina žije v rodinnom dome na adrese D. E. F. XXX, G., ktorý je

v osobnom vlastníctve starého otca maloletých detí p. M. B.. Dom je štandardne zariadený a udržiavaný
v čistote a poriadku. Maloleté deti majú v dome vytvorené vhodné podmienky na všestranný vývin. Matka
maloletých detí je toho času na materskej dovolenke s maloletým C.. Maloletý A. navštevuje Materskú
školu v G.. Maloleté deti sú zdravé a nenavštevujú žiadnych odborných lekárov. Otec maloletých detí je
zamestnaný ako vodič – vykonáva rozvoz liekov pre Lekáreň Dr. Max. Jeho mesačný príjem predstavuje

cca 1 000,- EUR.

6. Z predložených lekárskych správ o zdravotnom stave navrhovateľky súd zistil, že sa lieči vo viacerých
odborných ambulanciách a okrem iných ochorení trpí aj sklerodermiou. Z komplexného posudku Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 04.03.2024 súd zistil, že sa považuje sa
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy vo výške 60%, z čoho
jej vyplývajú sociálne dôsledky v oblasti mobility a orientácie, pričom nie je odkázaná na individuálnu
prepravu osobným motorovým vozidlom, je odkázaná na sprievodcu. Podľa potvrdenia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota zo dňa 18.10.2024 je navrhovateľka poberateľkou pomoci

v hmotnej núdzi aktuálne vo výške 20,- EUR mesačne a zároveň je poberateľkou invalidného dôchodku
vo výške 188,10 EUR. Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Rimavská Sobota, odbor
sociálnych vecí a rodiny zo dňa 13.03.2024 súd zistil, že navrhovateľke bol s účinnosťou od 01.01.2024
priznaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu.

7. Navrhovateľka na pojednávaní prostredníctvom svojho zástupcu zotrvala na podanom návrhu,
pričom zdôraznila, že je v záujme maloletých detí, aby bol rozvíjaný príbuzenský vzťah s ich starou
matkou. Úmyslom navrhovateľky nie je autoritatívne určenie styku zo strany súdu, naopak jediným
a hlavným úmyslom navrhovateľky je opätovne zjednotiť rodinné vzťahy, najmä medzi ňou a jej dcérou

a jej vnúčencami, nakoľko práve takéto vzťahy majú potenciál vytvárať dlhodobé a zdravé prostredie
pre maloleté deti. Zároveň uviedol, že navrhovateľka je ochotná a rovnako tak navrhuje aj matke
maloletých detí stretávanie sa u mediátora, resp. u psychologičky, pretože je presvedčená, že takéto
mimosúdne stretnutia môžu pomôcť k náprave, resp. zlepšeniu rodinných vzťahov. Potrebu úpravy styku
navrhovateľky s maloletými deťmi vidí z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu a v prípade, že

styk nebude autoritatívne upravený súdom, maloleté deti nikdy lepšie starú matku nespoznajú.

8. Rodičia maloletých detí na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu zotrvali na svojom
vyjadrení a žiadali návrh navrhovateľky zamietnuť. Poukázali na správanie a povahu navrhovateľky

a narušené vzťahy medzi navrhovateľkou a matkou maloletých detí, ako aj inými príbuznými. Tiež
poukázali na to, že navrhovateľka holdovala alkoholu a je silná fajčiarka a nerešpektovala vôľu rodičov
maloletých detí, aby nefajčila v prítomnosti maloletých detí. Tiež poukázali na neprimerané správanie
a psychický stav navrhovateľky, ktorý podľa nich nie je vhodný pre styk s maloletými deťmi. Zdôraznili,že je v najlepšom záujme maloletých detí, aby vyrastali v zdravom rodinnom prostredí, ktoré podľa ich
názoru nevie navrhovateľka splniť.

9. Navrhovateľka v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že nechápe, prečo sa jej najbližší k nej takto
správajú. Kým mala peniaze, tak bolo všetko v poriadku, keď ochorela a ostala bez peňazí, tak sa prestali
o ňu zaujímať a tiež jej prestali umožňovať stretávanie sa s vnukom. Zároveň uviedla, že maloletého C.
ešteaninevidela.Prechorobusadostaladofinančnýchproblémov.Poukázalanato,žekýmimkupovala

darčeky, tak bolo všetko v poriadku a keď ich prestala kupovať, tak sa od nej odvrátili. Ona je odkázaná
na sanitku a sama sa nedokáže k nim dostať. Zastáva presvedčenie, že problémom je jej dcéra, ktorá
chodila k nej aj s vnukmi. Teraz jej však zapiera všetko a nepošle jej ani žiadne fotky, ani videá maloletých
detí. Zdôraznila, že žiaden problém nebol dovtedy, kým mala peniaze a kým ich finančne podporovala.
Zároveň uviedla, že sama sa k maloletým deťom nevie dostať, pretože je odkázaná na sanitku. Zároveň
uviedla, že jej dcéra, matka maloletých detí odišla zo spoločnej domácnosti v r. 2015, kedy si našla prácu

vo Zvolene a potom išla bývať do domácnosti otca maloletých detí a jeho rodičov. Vzťahy medzi nimi
boli stále kolísavé. Keď dcéra niečo potrebovala, tak bola ako líška a inokedy neprejavovala záujem
o ňu. Pozvali ju na ich svadbu 13.04.2024, kde sa cítila odstrčená, pretože niektorí ľudia ani nevedeli,
že je svadobná matka. Vyjadrila sa, že maloletý A. ju pozná, vie že je jeho stará matka a volá ju „baba
jaja“. Prvýkrát ho videla v pôrodnici, potom po šestonedelí. Niekedy mohla za ním prísť aj 3 krát za deň,

inokedy jej nedovolili aj 3 týždne. Maloletého A. videla naposledy na ich svadbe, pričom v jej prítomnosti
bol úžasný. Keď mal meniny, tak ho napriek zlému zdravotnému stavu zobrala taxíkom do Rimavskej
Soboty do detskej herne. Maloletého C. videla len raz cez kameru, osobne ho nevidela. Zároveň uviedla,
že rodičom maloletých detí finančne pomáhala. V r. 2019 im kúpila všetky potrebné spotrebiče, keď
začali stavať dom. Tiež kupovala darčeky či pri príležitosti narodenín, menín alebo Vianoc. Podľa nej

k zhoršeniu vzťahov došlo po tom, čo v r. 2021 ochorela a prestala ich finančne podporovať.

10. Matka maloletých detí v rámci výsluchu na pojednávaní uviedla, že vzťah s navrhovateľkou nebol
nikdy v poriadku a bol zlý od začiatku. Keď mala 2 – 3 roky, najprv ju vychovávala opatrovateľka,

potom starká až po maturitu. Poukázala na to, že aj keď bola matka doma zo zahraničia, tak nemala
z jej strany podporu ako matky, nechodila na rodičovské združenia, ani vystúpenia, ani súťaže, ani
netrávila s ňou prázdniny. Za hlavný dôvod ich zlého vzťahu považuje skutočnosť, že matka celý život
pila a nechcela si to priznať. Navrhovateľka nemala dobrý vzťah ani so svojou matkou, ani so svojimi
sestrami, ani s jej svokrovcami. Poprela tvrdenie navrhovateľky, že pokiaľ im dávala peniaze bolo všetko

dobré, pretože ona nepotrebovala jej peniaze, keďže začala pracovať od maturity. Je pravdou, že od
nej dostali spotrebiče do rodinného domu, ale po krátkom čase si ich pýtala naspäť a vyhrážala sa, že
príde s policajtami a tiež vypisovala jej svokrovi. K vzťahu medzi navrhovateľkou a maloletým A. uviedla,
že ho navrhovateľka videla v pôrodnici a neskôr po šestonedelí a tiež párkrát bola u nich doma. Oni
boli viackrát u navrhovateľky, pričom zo 2 – 3 krát zostali aj na 2 dni. Keď vznikol medzi nimi konflikt,

hádali sa, maloletý A. začal kričať a preto odtiaľ odišla, keďže nechcela, aby bol prítomný pri konflikte. Je
pravdou, že maloletého C. navrhovateľka ešte nevidela, keďže ona s ňou nekomunikuje, len jej manžel
jej poslal jednu fotku maloletého a nejaké video. Maloletý A. nechcel komunikovať s navrhovateľkou
ani cez video hovor. Matka maloletých detí zároveň uviedla, že navrhovateľka môže prísť maloleté deti
pozrieť, avšak ona nikdy do Hnúšte k matke nepôjde, a to po poslednom konflikte, ku ktorému došlo

vtedy, keď prišli dať matke svadobné oznámenie a ona im znova nadávala, prečo u nej neostanú. Tiež
uviedla, že umožnila navrhovateľke, aby bola u nich zo 2 – 3 krát, pričom 1 krát u nich aj prespala.

11. Otec maloletých detí na pojednávaní v rámci výsluchu uviedol, že prvotné spory medzi nimi

a navrhovateľkou vznikali preto, že jej berie dcéru. Zároveň potvrdil, že vzájomný vzťah medzi
navrhovateľkou a matkou maloletých detí nie je dobrý. Je zamestnaný vo farmaceutickej firme a denne
rozváža lieky po celom strednom Slovenku, pričom denne najazdí 400 až 500 kilometrov. Keď mal
cestu smerom na Hnúšťu, zobral matku a maloletého A. k navrhovateľke, kde títo zostali 1 až 2 dni
a cestou späť ich zase vzal domov. Z vyjadrenia matky maloletých detí mal vedomosť o tom, že počas

jej pobytu u navrhovateľky dochádzalo medzi nimi ku konfliktom. Navrhovateľka trvala na tom, aby ju
často navštevovali. Sama však nebola ochotná pricestovať k nim, a to ani vtedy, keď ju pozvali na
Vianoce. Otec maloletých tiež poukázal na nevhodné správanie navrhovateľky na ich svadbe v apríli
2024, na ktorej urazila viacero pozvaných hostí, čo viedlo k ďalšiemu zhoršeniu ich vzájomného vzťahu.Následne sa navrhovateľka domáhala voči matke maloletých detí určenia výživného súdnou cestou
a jemu povedala, že sa bude súdiť aj o deti. Od tej doby prestal s navrhovateľkou komunikovať. Tiež
poukázal na nevhodné správanie navrhovateľky voči jeho rodičom. K otázke vzťahu maloletého A. s

navrhovateľkou uviedol, že maloletý starú matku pozná, no videl ju naposledy, keď mal necelé 3 roky.
Maloletého C., ktorý sa narodil mesiac a pol po ich svadbe, navrhovateľka ešte nevidela. K dennému
režimumaloletýchdetípočasvíkenduuviedol,žemaloletýA.vstávao6.00až7.00hod.Odkedychodído
materskej školy, poobede pravidelne spáva od 12.00 do 14.30 hod. Maloletý C. zatiaľ nemá pravidelný
režim. Spí aj päťkrát za deň po jednej hodine. Počas dňa sa spolu hrajú. Otec poukázal na to, že

v priebehu pracovného týždňa je pracovne vyťažený, keďže denne najazdí zhruba 400 až 500 km,
približne od 6.00 do 17.00. hod.

12. Svedkyňa A. B., stará matka maloletých detí z otcovej strany vo svojej výpovedi uviedla, že
z rozprávania matky maloletých detí má vedomosť o tom, že ju vychovala jej stará matka, keďže

navrhovateľka pracovala v zahraničí. S navrhovateľkou sa poznajú asi 10 rokov, keď matka maloletých
detí začala bývať s nimi v spoločnej domácnosti, z čoho navrhovateľka nebola nadšená. Poukázala na
neprimerané správanie navrhovateľky, a to jednak vo vzťahu k matke maloletých detí, ako aj k iným
ľuďom. K zhoršeniu vzťahov s navrhovateľkou došlo po tom, čo navrhovateľka pre zlý zdravotný stav
zostala doma a nemala dostatok finančných prostriedkov na cestovanie, pričom sa dožadovala, aby

rodičia maloletých detí chodili za ňou do Hnúšte. K výraznému zhoršeniu vzťahov došlo po svadbe
rodičov maloletých detí, a potom, čo navrhovateľka začala voči svojej dcére (matke maloletých detí)
súdnou cestou požadovať výživné. Od matky maloletých detí mala vedomosť o tom, že návštevy
a stretnutia s navrhovateľkou na matku maloletých detí pôsobili stresujúco.

13. Svedok M. B., starý otec maloletých detí z otcovej strany vo svojej výpovedi uviedol, že od matky
maloletých detí sa dozvedel, že táto nemala s navrhovateľkou dobrý vzťah. Sám mal osobne negatívnu
skúsenosť s navrhovateľkou, keď mu volala, aby jej rodičia maloletých detí vrátili spotrebiče, ktoré im
darovala. Tiež sa mu vyhrážala, že ho udá na obecnom úrade, pretože jej dcéra býva u nich načierno.

Vo výpovedi uviedol, že k zhoršeniu vzťahov došlo najmä po svadbe rodičov maloletých detí, na ktorej
navrhovateľka urazila viacerých hostí. Zároveň uviedol, že rodičia maloletých detí sa s navrhovateľkou
od svadby nestretli. K vzťahu medzi navrhovateľkou a maloletým A. uviedol, že intenzitu tohto vzťahu
nevie posúdiť, nakoľko ich spolu videl len dvakrát.

14. Kolízny opatrovník v rámci svojho vyjadrenia na pojednávaní uviedol, že vzhľadom na doteraz
vykonané dokazovanie nevie jednoznačne posúdiť, čo je nateraz v najlepšom záujme maloletých detí
a navrhol vykonať dokazovanie znalcom z odboru psychológia za účelom posúdenia zdravotného stavu
a spôsobilosti navrhovateľky na realizáciu styku s maloletými deťmi, ako aj za účelom vyšetrenia rodičov

maloletých detí.

15. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z nasledujúcich zákonných ustanovení:

Podľačl.5písm.h)Zákonaorodine,záujemmaloletéhodieťaťajeprvoradýmhľadiskomprirozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa
sa zohľadňujú najmä, podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami,

Podľa § 24 ods. 5 zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na

výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.Podľa § 116 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade,
súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe
navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

16. Súd na základe vykonaného dokazovania a poukazujúc na citované zákonné ustanovenia a po
dôkladnom zvážení nevyhovel návrhu starej matky a v celom rozsahu ho zamietol. Podľa § 25 ods. 5
Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd
môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami, pričom v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka, za
blízku osobu možno považovať príbuzného v priamom rade, súrodenca a manžela; iné osoby v pomere

rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z
nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V citovanom ustanovení zákonodarca v súlade s čl.
3 Dohovoru o právach dieťaťa zakotvil možnosť úpravy styku dieťaťa aj s blízkymi osobami, ktorými
jednoznačne sú aj starí rodičia maloletého dieťaťa. Dieťa má právo nielen na zachovanie pozitívnych
vzťahov so svojimi rodičmi, ale i právo na vytváranie a rozvoj v rámci rodinných a citových väzieb

aj s ostatnými členmi rodiny, teda právo na zachovanie totožnosti a rodinných záväzkov v súlade so
zákonom. Súčasná moderná právna úprava teda plne rešpektuje záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko,
akceptuje potrebu dieťaťa rozvíjať pozitívne rodinné vzťahy aj so širšou rodinou. Záujem dieťaťa však nie
je pri úprave styku s blízkymi osobami jediným kritériom. Druhým podstatným kritériom je to, že úpravu
styku vyžadujú pomery v rodine. Úprava styku teda prichádza do úvahy vtedy, ak absentuje kontakt

medzi rodičmi a blízkymi osobami dieťaťa. Pri rozhodovaní o rozsahu styku je pritom dôležité zvážiť
okolnosti tak na strane maloletého dieťaťa, a to jeho vek, zdravotný stav, doterajší spôsob a rozsah
styku, denný režim, ako aj okolnosti v danom prípade na strane starého rodiča, jeho vek a zdravotný stav,
jeho časové a ekonomické možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a starého
rodiča, ako aj ich vzájomný vzťah a citové väzby.

17. Z vykonaného dokazovania súdu vyplynulo, že styk navrhovateľky s jej vnukmi, a to maloletým A.
a C. sa v súčasnosti nerealizuje. S maloletým C. sa navrhovateľka zatiaľ ani nikdy osobne nestretla,
a to v dôsledku konfliktného vzťahu medzi navrhovateľkou a rodičmi maloletých detí. Navrhovateľka
poukazovala na to, že styk s maloletými deťmi jej nie je umožňovaný zo strany rodičov maloletých detí

z dôvodu narušenia ich vzájomných vzťahov, najmä s matkou maloletých detí, k čomu podľa nej došlo po
zhoršení jej zdravotného stavu a strate zamestnania, následkom čoho prestala rodičov maloletých detí
finančne podporovať. Matka maloletých detí poukazovala na to, že s navrhovateľkou nemá dlhodobo
dobrý vzťah, a to v dôsledku toho, že sa navrhovateľka o ňu v detstve riadne nestarala, keďže dlhodobo
pracovalavzahraničí.Poukazovalanajejneprimeranésprávanieanadmernéužívaniealkoholu,vyčítala

jej nedostatočný záujem v detstve, nedostatok materinského citu a lásky. Súd mal v konaní preukázané,
že vzťah navrhovateľky a matky maloletých detí, ako aj otca maloletých detí a jeho rodičov nie je dobrý.
Vzájomný konflikt sa prehĺbil najmä po svadbe rodičov maloletých detí. Rodičia maloletých detí, ako aj
starí rodičia zo strany otca maloletých detí vnímajú navrhovateľku ako dominantnú a konfliktnú osobu,
presadzujúcu si len svoje záujmy a ich vzájomný vzťah hodnotia ako napätý. Súd vníma, že najmä

vzťah matky maloletých detí a navrhovateľky je zvlášť negatívny a nie je taký, aký by pri rešpektovaní
zaužívaných noriem správania a morálnych zásad mal byť medzi matkou a dcérou. Súdu z vykonaného
dokazovania, predovšetkým z výsluchu rodičov maloletých detí a vypočutých svedkov vyplynulo, že
narušené vzťahy sú dôsledkom správania sa samotnej navrhovateľky.

18. Súd dospel k záveru, že za daných pomerov v rodine, nie je úprava styku v zmysle návrhu
navrhovateľky v najlepšom záujme maloletých detí, ktorý súd pri svojom rozhodovaní prioritne sledoval.
Hoci je vo všeobecnosti nepochybné, že starí rodičia majú dôležitú úlohu v živote maloletých detí,
nakoľko nesporne môžu obohatiť ich život, čo môže mať priaznivý vplyv na ich zdravý psychický a fyzický

vývoj, súd má však za to, že existujúci konflikt medzi rodičmi maloletých detí a navrhovateľkou môže
negatívnevplývaťnielennasamotnúrealizáciustykuaichrozvíjajúcisavzťah,aleajnazdravýpsychický
a fyzický vývoj maloletých detí.19. Súd nemal v konaní preukázanú existenciu takej pevnej a intenzívnej citovej väzby medzi
navrhovateľkou, ako starou matkou a maloletými deťmi, ktorých pretrhnutie v podobe neupravenia styku

by bolo v príkrom rozpore s najlepším záujmom maloletých detí. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že maloletý A. navrhovateľku síce pozná, no často sa nestretávali a v období posledných mesiacov
neboli v žiadnom kontakte. Maloletý C. sa s navrhovateľkou zatiaľ nikdy nestretol.

20. Pri svojom rozhodovaní súd tiež zohľadňoval aj kritérium vhodnosti prostredia a spôsobu
navrhovanejrealizáciestyku.Súdmalvkonanípreukázané,ženavrhovateľkatrpízávažnýmochorením,
v dôsledku ktorého má mierne zníženú pohybovú schopnosť. Tento jej hendikep jej neumožňuje
s prihliadnutím na vzdialenosť jej bydliska a bydliska maloletých detí bez ťažkostí a finančných
nákladov bežne navštevovať maloleté deti v mieste ich bydliska, a preto je objektívne odkázaná na
to, aby maloleté deti za účelom realizácie styku doviezli do miesta jej bydliska rodičia maloletých

detí. V tejto súvislosti má súd za to, že nemožno od rodičov maloletých detí za existencie výrazného
rodinného konfliktu spravodlivo žiadať, aby tak robili dobrovoľne, príp. na základe rozhodnutia súdu. Je
nepochybné, že cestovanie rodičov maloletých detí do miesta bydliska navrhovateľky, hoci len jednu
sobotu v mesiaci, je vzhľadom na nemalú vzdialenosť (cca spolu 150 km cesta tam a späť) spojené
s finančnými nákladmi na pohonné hmoty a tiež je časovo náročné. Nie je bez významu ani skutočnosť,

že odvoz maloletých detí na styk nevie zabezpečiť výlučne samotná matka maloletých detí a musí byť
zabezpečovaný otcom maloletých detí, ktorý je už aj tak dosť zaťažovaný šoférovaním počas celého
pracovného týždňa príp. aj v sobotu v rámci výkonu svojho povolania. Možno potom dať za pravdu
rodičom maloletých detí, že takýto spôsob a rozsah realizácie styku by mohol narušiť bežný režim ich
rodiny počas víkendu a ochudobniť ich o čas oddychu a spoločne strávených chvíľ. Avšak súd považuje

zapotrebnévtejtosúvislostizdôrazniť,žerodičiamaloletýchdetí,akonajbližšiarodinanavrhovateľky,by
mali navrhovateľku navštevovať na základe vlastnej vôle, bez toho, aby im túto povinnosť autoritatívne
uložil súd.

21. Súd pri rozhodovaní zároveň prihliadal na vek a denný režim maloletých detí. Maloleté deti sú ešte
v útlom veku a najmä maloletý C. je naviazaný na prítomnosť matky. Súd má za to, že pri úprave
styku je nevyhnutné rešpektovať denný režim maloletých detí. Čas navrhovaný starou matkou na úpravu
styku od 12.00 do 16.00 hod. sa vzhľadom na vek maloletých detí javí súdu ako nevhodný, nakoľko
možno predpokladať, že v tomto čase budú mať maloleté deti poobedný spánok. Otázne zostáva aj

to, či by bytové podmienky navrhovateľky (1 – izbový byt) boli na realizáciu styku naozaj vhodné, keď
navrhovateľka žiada pri styku s maloletými deťmi aj prítomnosť jedného z rodičov, čo súd považuje za
daných okolností nateraz aj nevyhnutné.

22. Za najpodstatnejšiu však súd považoval tú skutočnosť, že prítomnosť niektorého z rodičov pri
realizácii styku by za danej situácie podľa názoru súdu mohla byť negatívnym faktorom pre rozvíjajúci
sa vzťah navrhovateľky a maloletých detí. Možno dôvodne predpokladať, že maloleté deti by boli počas
realizácie styku svedkami konfliktov medzi navrhovateľkou a rodičmi maloletých detí, najmä matkou,
čo môže mať negatívny vplyv na ich zdravý psychický a fyzický vývoj. V dôsledku toho by si maloleté

deti mohli následne osvojiť negatívne vzorce správania a fungovania vzťahov v rodine, čo by v žiadnom
prípade nebolo v najlepšom záujme maloletých detí.

23. Nakoniec má súd za to, že autoritatívna úprava styku navrhovateľky s maloletými deťmi, nezlepší

narušené vzťahy v rodine, ale naopak, podľa názoru súdu ich ešte viac zhorší. Je v prvom rade
potrebné pracovať na zlepšení narušených vzťahov navrhovateľky a rodičov maloletých detí, zmierniť
ich dlhodobo pretrvávajúci konflikt príp. aj za pomoci psychológa alebo mediátora, tak ako uvádzala
v konaní samotná navrhovateľka.

24. Súd nevykonal dôkaz nariadením znaleckého dokazovania znalcom z odboru psychológia, ktorý
za účelom posúdenia spôsobilosti navrhovateľky po psychickej stránke realizovať styk s maloletými
deťmi navrhovali rodičia maloletých detí, kolízny opatrovník a samotná navrhovateľka, nakoľko mal zato, že výsledky vykonaného dokazovania boli dostačujúcim podkladom pre rozhodnutie súdu o podanom
návrhu, a nebolo nevyhnutné, ani účelné ho vykonať, keďže súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z
vyššie uvedených podstatných skutočností. Súd taktiež nevykonal dôkaz zisťovaním názoru samotných

maloletých deti k otázke realizácie styku, na ktorý je v konaní povinný prihliadať, vzhľadom na ich útly
vek.

25. Súd zároveň zamietol návrh navrhovateľky aj v časti uloženia povinnosti rodičom maloletých detí

informovať navrhovateľku o dôležitých informáciách týkajúcich sa maloletých detí najmenej jeden krát
za týždeň, nakoľko túto povinnosť môže súd v zmysle § 24 ods. 6 Zákona i rodine uložiť len rodičom
maloletých detí navzájom, ak je to potrebné v záujme riadneho výkonu rodičovských práv a povinností.

26. Súd dospel k záveru, že v danom prípade nemožno nadradiť záujem navrhovateľky nad najlepší

záujem maloletých detí, a preto po dôkladnom zvážení, zohľadňujúc všetky relevantné skutočnosti a pri
najlepšej vôli rešpektovať právo starej matky na styk s maloletými vnúčatami, návrh navrhovateľky
v celom rozsahu zamietol, pretože mal za to, že nie je nateraz v najlepšom záujme maloletých detí.

27. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok

(ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania v zmysle § 55 CMP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Zvolen.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a)
neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g)

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno
uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania
je v odvolacom konaní prípustná.