Rozsudok – Spoluvlastníctvo ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 26, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/108/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419201883
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Degmová Pospíšilová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1419201883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej

a sudcov JUDr. Valérie Kleinovej, st. a JUDr. Anny Kašajovej v právnej veci žalobcu: A. L., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Na K. XX, K., zastúpená JUDr. Peter Kocian, advokát, Miletičova 7, Bratislava,
proti žalovaným: 1. N. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K., 2. M. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K.
XX, K., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných proti rozsudku
Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 28. marca 2024 č. k. 9C/34/2019-274 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach výrokov III., IV. o povinnosti
žalovaných 1/, 2/ zaplatiť žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke každý peňažnú náhradu za jej

spoluvlastnícky podiel v sume 8.500,- eur tak, že sumu 4.000,- eur je každý z nich povinný zaplatiť
žalobkyni do 60 dní od jeho právoplatnosti a sumu 4.500,- eur každý v splátkach po 100,- eur mesačne
splatnýchvždydo15.dňavmesiacipodstratouvýhodysplátok,avzávislomvýrokuonárokunanáhradu
trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovaným 1/, 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne A. L., rod.

Ž., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom Na K. XX, K. a žalovaných v 1.
rade N. Ž., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, občan SR, bytom K.G. XX, K. a v
2. rade M. Ž., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom K. XX, K., k
nehnuteľnosti - bytu č. XX, na X. posch. v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici K. XX Z.
K., postavený na parc. č. XXXX, XXXX a XXXX na zapísané na LV č. XXX s vlastníctvom ktorého je
nerozlučne spojené vlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva bytového domu
v podiele 4795/408415 a k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parc. č. XXXX - zastavané plochy

a nádvoria o výmere 244 m2, parc. č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2, parc.
č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 238 v 4795/408415-inách vedenom na Okresnom
úrade K., katastrálny odbor pre obec K. - M. Č. K. - V.. Prikázal ich do podielového spoluvlastníctva
žalovanej v 1. rade N. Ž., rod. P., nar. XX.XX.XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXX, občan SR, bytom K. XX,
K. o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 7/12 a žalovaného v 2. rade M. Ž., rod. Ž., nar. XX.XX.XXXX,
rodné číslo XXXXXX/XXXX, občan SR, bytom K. XX, K., o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 5/12.
Žalovanej 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke peňažnú náhradu za

jej spoluvlastnícky podiel v sume 8.500 tak, že sumu 4.000 € je povinná zaplatiť žalobkyni do 60 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 4.500 € povolil žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobkyni v splátkach
po 100 € mesačne, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.5.2024 do zaplatenia s tým, že
nezaplatením čo i len jednej splátky sa stáva splatným celý dlh. Žalovanému 2/ uložil povinnosť zaplatiťžalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel v sume 8.500
€ tak, že sumu 4.000 € je povinný zaplatiť žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu
4.500 € povolil žalovanému v 2. rade zaplatiť žalobkyni v splátkach po 100 € mesačne, splatných vždy k

15. dňu v mesiaci, počnúc dňom 15.5.2024 do zaplatenia s tým, že nezaplatením čo i len jednej splátky
sa stáva splatným celý dlh. Žalobkyni priznal proti žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

2. Vychádzal zo žaloby, podľa ktorej žalobkyňa a žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom

sú podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX so súpisným číslom XXXX, v bytovom dome na ulici
K. XX Z. K. V., nachádzajúci sa na X poschodí, ktorý je postavený na pozemkoch registra KN-
C, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere 244 m2, pozemku
registra KN-C, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo výmere 199
m2 a pozemku registra KN-C, parcelné číslo XXXX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria, vo
výmere 238 m2. Predmetné nehnuteľnosti sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne

územie V. a to v spoluvlastníckom podiele žalobkyne 1/6, v spoluvlastníckom podiele žalovanej v 1.
rade 1/2 a v spoluvlastníckom podiele žalovaného v 2. rade 2/6 k celku. Menovaní sú podielovými
spoluvlastníkmi aj podielu na spoločnom priestore spoločných častí a spoločných zariadeniach domu, na
príslušenstve a spoluvlastníckom podiele na dotknutých pozemkoch v podiele 4795/408415. Uvedený
byt pozostáva z 2 obytných miestností a z príslušenstva. Žalobkyňa uvedený spoluvlastnícky podiel

nadobudla po svojom nebohom otcovi v rámci dedičského konania. Žalobkyňa ani v minulosti a ani
v súčasnej dobe predmetnú nehnuteľnosť neužíva a ani v nej nebýva. Má vlastný byt, v ktorom býva
so svojou rodinou. Na základe toho medzi žalobkyňou a oboma žalovanými dochádza k nezhodám
a sporom vo vzťahu k užívaniu nehnuteľností v ich podielovom spoluvlastníctve, pričom rovnaký stav
pokračuje aj potom, ako obaja boli viackrát ústne, ale aj písomne vyzvaní k vzájomnému vyporiadaniu

si ich spoluvlastníckych podielov k dotknutým nehnuteľnostiam. Žalobkyňa a obaja žalovaní sa stali
podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností len na základe predmetného dedičského
konania. Na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaných k uvedenému
bytu, pozemkom a spoločným častiam a spoločným zariadeniam a to odstúpením nadobudnutého
spoluvlastníckehopodielužalobkynenažalovanýchrovnakýmdielomzasúčasnéhovyplateniafinančnej

náhrady za nadobudnutie predmetného spoluvlastníckeho podielu k predmetným nehnuteľnostiam má
žalobkyňa záujem z toho dôvodu, že uvedená nehnuteľnosť sa nedá reálne rozdeliť, pričom v súčasnej
dobe predmetné nehnuteľnosti využívajú a obývajú výlučne obaja žalovaní. Z uvedeného dôvodu sa
nedajú dotknuté nehnuteľnosti zo strany žalobkyne tieto nehnuteľnosti reálne a nerušene užívať a
využívať. So žalovanou v prvom rade sa žalobkyňa chcela na zrušení a vyporiadaní ich spoluvlastníctva

k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam dohodnúť, bez potreby obrátiť sa na súd. Z tohto dôvodu bola
žalovaná v prvom rade niekoľkokrát kontaktovaná písomne a aj ústne, ale bez akéhokoľvek výsledku.
Žalovaná v prvom rade a žalovaný v druhom rade užívajú a obývajú predmetnú nehnuteľnosť ako
rodina /matka so synom/ a nemajú inú možnosť bývania. K dohode medzi účastníkmi nemôže dôjsť
pre správanie sa žalovanej v prvom rade a žalovaného v druhom rade. Vzhľadom na účelné využitie

veci po zrušení podielového spoluvlastníctva neprichádza do úvahy iný spôsob vyporiadania ako
prikázanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne do vlastníctva každému zo spoluvlastníkov v rovnakom
spoluvlastníckom podiele. Keďže uvedené nehnuteľnosti majú záujem vlastniť žalovaná v prvom rade
a aj žalovaný v druhom rade, ktorí tieto nehnuteľností aj reálne užívajú a bývajú v nich, z uvedeného
dôvodu má žalobkyňa záujem na prikázaní za finančnú náhradu vyplatenú žalobkyni, do ich podielového

spoluvlastníctva. Podľa zistení žalobkyne a po preverení cena obdobnej nehnuteľností v danej lokalite
je podľa realitných portálov vo výške minimálne 102.000 € z čoho 1/6, ktorú by žalovaná v prvom rade
a žalovaný v druhom rade vyplatili ako náhradu žalobkyni mala činiť spolu vo výške 17.000 €.

3. Žalovaní vo vyjadrení ka žalobe súhlasili, že žalobkyňa svoj spoluvlastnícky podiel k predmetnému

bytu nadobudla dedením po svojom otcovi. Žalovaná v 1. rade ale poukazovala aj na skutočnosť, že
predmetný byt mala so svojom mužom v bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedla tiež, že žalobkyňa
nepredložila žiadny dôkaz o tom, že ju či už písomne alebo ústne kontaktovala. Naopak, bola to
žalovaná, ktorá žalobkyňu kontaktovala v snahe a záujme sa dohodnúť, na čo žalobkyňa nereagovala.
Žalovaní ďalej uviedli, že nesúhlasia so žalobkyňou navrhovanou peňažnou náhradou v sume 17.000

€. Nehnuteľnosť bola v minulosti v rámci dedičského konania ohodnotená na sumu 102.000 €, ktorá
je primeraná pre vyrovnávací podiel žalobkyne. Odvtedy, ako žalobkyňa nadobudla svoj podiel na
nehnuteľnostiach bol bytový dom zateplený, vymenené stupačky, chodbové okná, výťah, poštové
schránky, vonkajšia elektroinštalácia, zvončeky s vchodovými dverami a vonkajším protišmykovýmschodiskom,bolzrealizovanýuzamykateľnýpriestornakomunálnyodpad.Bolopretopotrebnéuhrádzať
vyššie mesačné poplatky, na ktoré žalobkyňa neprispievala. Žalovaní uviedli, že súhlasia s návrhom
žalobkyne zrušiť podielové spoluvlastníctvo k predmetných nehnuteľnostiam a spoluvlastnícky podiel

žalobkyne - 1/6 prikázať do podielového spoluvlastníctva žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade
v rovnakom podiele s povinnosťou žalovanej v 1. rade zaplatiť žalobkyni za jej spoluvlastnícke podiel
sumu 4.000 € v splátkach po 50 € mesačne a s povinnosťou žalovaného v 2. rade zaplatiť žalobkyni
za jej spoluvlastnícke podiel sumu 4.000 € v splátkach po 50 € mesačne. O trovách konania navrhli
rozhodnúť tak, že sú povinní zaplatiť žalobkyni trovy konania spoločne a nerozdielne.

4. Žalobkyňa v replike s vyjadrením žalovaných nesúhlasila a považuje ho za právne a aj vecne
neodôvodnené a neudržateľné. Na základe podaného žalobného návrhu zo strany žalobkyne a z
doručeného písomného vyjadrenia žalovaných v 1. a 2. rade je podľa nejzrejmé, že žalovaní v 1. a 2 rade
podaný návrh v žiadnom prípade vôbec právne nerozporujú. Jedinou ich otázkou a súčasne návrhom
je to, že žalovaná v 1. rade namieta výšku uplatnenej primeranej finančnej náhrady za spoluvlastnícky

podiel žalobkyne k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 1/6, za ktorý ona sama navrhuje, aby bola
žalobkyni priznaná a následne uhradená primeraná finančná náhrada len vo výške 4.000 € a to v
mesačných splátkach vo výške 50 € a súčasne žalovaná v 1. rade navrhuje uvedený uvoľnený podiel
žalobkyne prepísať pre žalovanú v 1. rade vo výške jej celkového podielu 7/12 a pre žalovaného v 2.
rade vo výške jeho celkového podielu 5/12 k predmetným nehnuteľnostiam. K vzájomnej dohode medzi

žalobkyňou a žalovanými v 1. a 2. rade nemôže nikdy dôjsť. Z uvedeného dôvodu mali za jednoznačné,
že o uvedenom vysporiadaní predmetného podielového spoluvlastníctva k dotknutým nehnuteľnostiam
musí dôjsť len na základe rozhodnutia príslušného súdu. Uviedli, že výška primeranej náhrady je
hodnotný ekvivalent vyjadrený v peniazoch. Pri určovaní ceny veci boli v právnej praxi vytvorené viaceré
názory, ako je určenie ceny podľa cenového predpisu, znaleckým posudkom, trhovou cenou. Cena,

od ktorej si uplatnila primeranosť náhrady za uvedený spoluvlastnícky podiel je nanajvýš objektívna a
primeraná. Žalovanou v 1. rade navrhovaná primeranosť predmetnej náhrady vo výške 4.000 € by v
tomto prípade znamenala to, že celková hodnota predmetnej konkrétnej nehnuteľnosti by mala mať
finančnú hodnotu vo výške 24.000 €. Z uvedeným návrhom žalovanej v 1. rade nesúhlasila a ani ho
nepovažovala za normálny, objektívny a akceptovateľný ani s prihliadnutím na dôvody, ktoré vo svojom

písomnom vyjadrení uviedla. V prípade, ak by súd mal pochybnosti o hodnote predmetnej nehnuteľnosti
ktorú si v podanej žalobe uplatnila, navrhuje do konania pribrať znalca z odboru stavebníctva, z odvetvia
oceňovania nehnuteľnosti. Poukazovala na skutočnosť, že zákon a ani rozhodnutie súdu nemôže nútiť
spoluvlastníkov, aby zostali v spoluvlastníckom vzťahu. Jedinou výnimkou, kedy súd nemusí zrušiť
podielové spoluvlastníctvo sú dôvody hodné osobitého zreteľa. Avšak v danom konkrétnom prípade

takýchto dôvodov bezpochyby niet. Súčasne poukázala aj na iný právny rozmer dotknutého podielového
spoluvlastníctva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetnom tohto súdneho konania. Vo vzťahu
k tretím osobám majú podieloví spoluvlastníci postavenie solidárnych veriteľov a dlžníkov, sú oprávnení
spoločne a nerozdielne. Každý zo spoluvlastníkov má právo požadovať od tretích osôb celé plnenie,
ktoré sa týka spoločnej veci, pričom dlžník sa týmto splnením zbaví svojho záväzku voči všetkým

ostatným spoluvlastníkom. Solidárna zodpovednosť spoluvlastníkov naopak znamená, že poškodený
môže požadovať celú náhradu plnenia od jedného spoluvlastníka. Spoluvlastníci sa potom následne
medzi sebou vyporiadajú podľa podielu. Z dôvodov, že jedinými užívateľmi predmetného bytu sú
žalovaní v 1. rade a v 2. rade a títo neuhrádzajú svoje záväzky riadne a včas do bytového fondu narastajú
žalobkyni zbytočné komplikácie s tým, že je neustále zaťahovaná do súdnych sporov o uhradenie

vzniknutých nedoplatkov, ktoré im vznikli a ktoré riadne a včas neuhrádzajú. Pre názornosť predkladá
písomné vyjadrenie spoločnosti ÚDRŽBA DOMOV spol. s r.o., Homolova 19, 841 02 Bratislava zo
dňa 23.06.2016 o potvrdení nedoplatkov pre dotknutý byt. Súčasne predkladá uznesenie Okresného
súdu Bratislava IV vydaného pod č. konania 22C 33/2014-96 zo dňa 31.05.2016, ako aj uznesenie
Okresného súdu Bratislava IV vydaného pod č. konania 8C/73/2018-97 zo dňa 10.09.2019, kde

poukazuje na to, že prístupom žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorí predmetný byt riadne
a bez obmedzenia užívajú neuhrádzajú svoje záväzky, ktoré im z uvedeného titulu vznikajú. A týmto aj
osobužalobkynenezodpovednevystavujúpravidelnýmsúdnymkonaniam.Zvyššieuvedenýchdôvodov
považuje podaný žalobný návrh za plne dôvodný, opodstatnený a aj primeraný z ohľadom na priznanie
uplatnenej primeranej náhrady za odstúpenie predmetného spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v

prospech žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade.

5. Žalovaní v následnom vyjadrení uviedli, že žalobkyňa vyporiadanie predmetného spoluvlastníctva
riešila už v roku 2012, keď žalovaná v 1. rade ešte mohla získať pôžičku. Vtedy jej návrh akceptovalaa vyjadrila sa naň listom zo 16.02.2012, na jej návrh však nedostala žiadnu odpoveď. Žalovaní ďalej
uviedli, že nepopierajú, že poplatky do bytového fondu niekedy uhradili oneskorene a riešili sa aj súdnou
cestou. Napokon ich však vždy uhradila. Ako peňažnú náhradu žalobkyni ponúkajú sumu 9.000 €, teda

každý 4.500 € v splátkach po 50 € mesačne. V prípade zlepšenia finančnej situácie, budú platiť vyššie
splátky, keď je v ich záujme, aby sumu 9.000 € splatili čo najskôr. Ak žalobkyňa s ich návrhom nesúhlasí,
navrhli nariadiť znalecké dokazovanie znalcom z odvetvia oceňovania nehnuteľností.

6. Zo súhlasných výpovedí strán sporu súd prvej inštancie zistil, že sú podielovými spoluvlastníkmi

nehnuteľností uvedených vo výroku rozsudku, žalobkyňa v podiele 1/6, žalovaná 1 v podiele a žalovaný
2 v podiele 2/6. Ďalej zistil, že predmetný byt bol v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovanej v 1. rade
a jej manžela Marián Žilinek, ktorý 31.10.2006 zomrel. Dedičské konanie po poručiteľovi bolo vedené
na Notárskom úrade JUDr. Agáty Wiegerovej pod sp, zn. 38D 1961/2006, Dnot 3/2007. Bolo ukončené
vydaním Osvedčenia o dedičstve, v ktorom sa konštatuje, že dedičia uzavreli o vyporiadaní dedičstva
dohodu, na základe ktorej predmetný byt a priestor na spoločných častiach a spoločných zariadeniach

domu v 4795/408415- inách preberajú M. Ž. nar. XX.XX.XXXX v 2/3-inách z dedičstva a A. L., nar.
XX.XX.XXXX v 1/3 z dedičstva. Ďalej súd prvej inštancie zistil, že žalobkyňa nemá záujem zotrvať v
spoluvlastníckom vzťahu so žalovanými. Má záujem na peňažnej náhrade za jej spoluvlastnícky podiel.
Predmetný byt reálne deliteľný nie je. V byte bývajú žalovaná v 1. rade a žalovaný v 2. rade, ktorí sú
matka so synom. Majú záujem v byte bývať naďalej, inú možnosť bývania nemajú. Žalobkyňa nemá o

predmetný byt záujem, svoju bytovú situáciu má vyriešenú. Žalovaní poukazovali na skutočnosť, že od
nadobudnutia dedičského podielu žalobkyne v roku 2007 uplynul dlhý čas. Jej dedičský podiel mal v
tom čase hodnotu cca 5.600 €. Medzičasom sa predmetný byt zveľadil. Ceny bytov vzrástli. Ich cenová
hladina je v súčasnosti najvyššia. Žalobkyňa ako spoluvlastník bytu nikdy neprispievala do fondu údržby
a opráv. Majú vôľu zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel maximálne vo výške

15.000 €.

7. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní poukazoval na znalecký posudok znalca Ing. Maroša
Murčinka, ktorý určil všeobecnú hodnotu predmetných nehnuteľností sumou 142.000 €. Podiel 1/6 tak
má hodnotu 23.000 €. Žalobkyňa navrhla zaviazať žalovaných v 1. a 2. rade zaplatiť jej peňažnú náhradu

za jej spoluvlastnícky podiel v sume 17.000 €, teda na sumu 8.500 € žalovanú v 1. rade a na sumu
8.500 € žalovaného v 2. rade.

8. Žalovaná v 1. rade na pojednávaní súdu prvej inštancie uviedla, že v roku 2007, keď bol vyhotovený
znalecký posudok pre účely dedičského konania po jej zomretom mužovi, predmetný byt bol ocenený

sumou 1 mil. Sk. Sumu 17.000 €, ktorú žalobkyňa požaduje, považovala za neprimeranú. Bytový dom
sa medzičasom zveľadil.

9. Žalovaný v 2. rade na pojednávaní uviedol, že so žalovanou v 1. rade - jeho mamou sa veľmi snažili
žalobkyňu, ktorá je jeho nevlastnou sestrou, uspokojivo vyplatiť. Žiaľ, k dohode nedošlo. Považuje zo

strany žalobkyne za nekorektné a umelé navyšovanie času, keď si predmetný nárok voči nim uplatňuje
teraz, keď sú ceny nehnuteľností najvyššie.

10. Zo znaleckého posudku č. 43/2023 znalca Ing. Maroša Murčinka znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 07.02.2023 súd prvej inštancie zistil, že všeobecná

hodnota predmetných nehnuteľností je 142.000 €. Žalovaná v 1. rade vo vyjadrení k znaleckému
posudku uviedla, že ohodnotenie predmetných nehnuteľností považuje za neobjektívne. V znaleckom
posudku môžu byť pochybenia stavebného aj technického charakteru, ktoré znalec nezachytil. Peňažnú
náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne je schopná žalobkyni zaplatiť len v splátkach najviac po
100 € mesačne. Žalovaný v 2. rade k znaleckému posudku uviedol, že sám znalec v posudku uviedol,

že technickú dokumentáciu vlastník nemal k dispozícii. Znalecký posudok teda môže obsahovať vecné
pochybenia technického a stavebného charakteru, keď znalec nevychádzal zo všetkých dostupných
podkladov a informácií. Peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalobkyne je schopný žalobkyni
zaplatiť len v splátkach najviac po 100 € mesačne.

11. Zo znaleckého posudku č. 05/2007 znalca Ing. Karola Bitterera znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvia odhad hodnoty nehnuteľností zo dňa 07.06.2007 súd prvej inštancie zistil, že všeobecná
hodnota predmetných nehnuteľností bola 1.000.000,-Sk.12. Po právnej stránke súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
(ďalej len „OZ“), § 137 ods. 1, 2 OZ, § 141 ods. 1 OZ a § 142 ods. 1 OZ.

13. Konštatoval, že predmetom sporu je zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k
predmetnému bytu za primeranú finančnú náhradu za odstupujúci spoluvlastnícky podiel žalobkyne, keď
ustanovenie § 142 OZ upravuje špeciálny spôsob likvidácie podielového spoluvlastníctva na základe
súdneho rozhodnutia, čím je garantovaná likvidácia spoluvlastníctva tam, kde jeho ďalšie fungovanie
nie je objektívne možné. Pri úprave zániku podielového spoluvlastníctva vychádzal zo zásady, že nikoho

nemožnonútiť,abyzotrvalvspoluvlastníckomvzťahu.Uviedol,žejednýmzospôsobovzánikujedohoda
spoluvlastníkov o jeho zrušení a vyporiadaní (§ 141 OZ), a ak k dohode spoluvlastníkov nedôjde, súd
na návrh niektorého z nich zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie svojim rozhodnutím. Spôsoby
tohto vyporiadania, ich poradie a zásady, ktorými sa súd pri vyporiadaní musí riadiť, sú uvedené v §
142 ods. 1 OZ. Pri vyporiadaní prihliada na veľkosť spoluvlastníckych podielov. Prednostným spôsobom
vyporiadania je reálne rozdelenie veci.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobe je dôvodné
vyhovieť. Z vyššie uvedených ustanovení OZ vyvodil, že spoluvlastníkov nemožno zásadne nútiť, aby
proti svojej vôli zotrvali v spoluvlastníckom vzťahu a že žalobca nemusí tvrdiť ani preukazovať dôvody,
pre ktoré nie je ďalšie zachovanie spoluvlastníckeho vzťahu opodstatnené. Ak netvrdí a nepreukazuje

žalovaný existenciu dôvodov osobitného zreteľa pre zamietnutie žaloby, je podľa súdu prvej inštancie
namieste spoluvlastníctvo zrušiť a vyporiadať, pričom prednostným spôsobom vyporiadania je reálne
rozdelenie veci. V prejednávanej veci považoval za jednoznačné, že rozdelenie bytu nie je možné.

15. Ďalším v zákone stanoveným spôsobom vyporiadania je prikázanie veci jednému zo spoluvlastníkov

za primeranú náhradu. Súd prvej inštancie predmetný byt prikázal do spoluvlastníctva žalovaných
v súlade s návrhom žalobkyne, ktorí v byte žijú a ktorí s takýmto postupom súhlasili. Uviedol, že
prikázanie veci je nevyhnutne spojené s povinnosťou poskytnutia primeranej náhrady. Primeranou
náhradou je hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok
obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený

ostatným spoluvlastníkom, s tým, že pre určenie primeranej náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľností
v dobe ich vyporiadania.

16. Pri určení výšky primeranej náhrady súd prvej inštancie vychádzal zo záverov znaleckého posudku
č. 43/2023 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností Ing. Maroša Murčinka zo

dňa 07.02.2023, ktorý všeobecnú hodnotu bytu č. XX na X. poschodí, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX
v kat. území K. - V., stanovil na sumu 142.000 €. Výška peňažnej náhrady za 1/6 spoluvlastnícky podiel
žalobkyne tak vypočítal na sumu 23.000 €.

17. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v žalobe, ako aj počas konania, aj napriek záverom znaleckého

posudku požadovala peňažnú náhradu v sume 17.000 €, súd prvej inštancie súc viazaný žalobným
návrhom žalobkyne ako aj jej návrhom v priebehu konania vychádzal z ceny bytu uvedenej v žalobe
a to zo sumy 102.000 €, na podporu ktorého svojho tvrdenia žalobkyňa predložila internetové stránky
realitných portálov. Z ceny nehnuteľnosti 102.000 €, 1/6 predstavuje sumu 17.000 €.

18. Súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v 1. rade zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel v sume 8.500 € tak, že sumu 4.000 € je povinná zaplatiť žalobkyni do 60 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku a sumu 4.500 € jej vzhľadom na jej osobné, zárobkové a majetkové
pomery povolil zaplatiť v splátkach po 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom
15.05.2024. Žalovaného v 2. rade zaviazal zaplatiť žalobkyni peňažnú náhradu za jej spoluvlastnícky

podiel v sume 8.500 € tak, že sumu 4.000 € je povinný zaplatiť žalobkyni do 60 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku a sumu 4.500 € vzhľadom na jeho osobné, zárobkové a majetkové pomery mu povolil
zaplatiť žalobkyni v splátkach po 100 € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc dňom 15.05.2024.

19. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že považuje za nepochybné, že žalovaná v 1. rade si minimálne

od roku 2012 musela byť vedomá a bola si vedomá toho, že žalobkyňa sa peňažnej náhrady za
svoj spoluvlastnícky podiel voči nej skôr, či neskôr domáhať bude. Od roku 2012 mal za nepochybne
dostatočný časový priestor na to, aby sa na túto situáciu bola pripravila, event. riešila ju iným spôsobom,
poťažne aj v priebehu tohto konania. Predstava žalovaných, že súd bude pri rozhodovaní o predmetesporu v roku 2024 vychádzať zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom v roku 2007 v ktorom
stanovil hodnotu predmetného byt na sumu 1.000.000,- Sk bola nereálna. Pokiaľ žalovaní namietali,
že znalec v znaleckom posudku nezohľadnil podľa nich relevantné skutočnosti, vyhodnotil, že na

preukázanie tohto svojho tvrdenia nepredložili žiadny dôkaz a ani nenavrhli žiadny iný procesný postup.
Na to, aby súd prvej inštancie na obranu žalovaných mohol riadne prihliadať, konštatoval, že museli by
si tento nárok riadne uplatniť ako vzájomný návrh, riadne špecifikovaný a vyčíslený, spoplatnený, a o
ktorom by rozhodoval samostatným výrokom.

20. S poukazom na vyššie uvedené podielové spoluvlastníctvo strán sporu k predmetnému bytu zrušil,
spoluvlastnícky podiel žalobkyne prikázal do vlastníctva žalovanej v 1. rade a žalovaného v 2. rade,
každému v 1/12 , ktorých zaviazal zaplatiť žalobkyni ako odstupujúcemu spoluvlastníkovi peňažnú
náhradu za jej spoluvlastnícky podiel, každého z nich vo výške 8.500 €.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspešnosti v konaní podľa § 262

ods. 1 C.s.p. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva mal za určujúci úspech v konaní rovnako, ako v iných žalobách. Ak súd návrhu
vyhovel a zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, niet zásadne
prekážok pre prisúdenie náhrady trov konania. Uviedol, že v tomto prípade by teda náhrada trov
konania patrila žalobkyni, pretože návrh podala a žiaden zo spoluvlastníkov nemôže byť nútený zotrvať v

spoluvlastníctve a preto ani nemôže byť sankcionovaný za žalobu o zrušenie spoluvlastníctva a náhrady
trov konania. Žalobkyňa takto bola v konaní proti žalovaným úspešná, preto jej priznal nárok na náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

22. Proti tomuto rozsudku podali riadne a včas odvolanie obaja žalovaní a namietali v ňom, že súd prvej

inštancienevykonalnavrhnutédôkazypotrebnénazistenierozhodujúcichskutočnostínevyžiadalžiadne
písomné dôkazy o jej tvrdení o tom, že žalovaná v 1. rade bola v danej veci niekoľko krát kontaktovaná
písomne aj ústne bez potreby obrátiť sa na súd. Toto jej tvrdenie je zaznamenané v danom rozsudku
- strana 3 a dodala, že naopak, bola to žalovaná v l. rade, ktorá navrhla riešenie aj súdnou cestou.
Bolo to v čase, keď žalobkyňa splnomocnila JUDr. Igazovú v liste zo dňa 26.01.2012, na ktorý žalovaná

1/ patrične odpovedala. Na list však nedostala žiadnu odpoveď a poznamenala, že žalobkyňa svojimi
vyjadreniami o jej osobe súd prvej inštancie zavádzala. Daný list zaslala v prílohe odvolania. Čo sa
týka znaleckého posudku č. 43/2023 znalca z odboru stavebníctva, odvetvia oceňovania nehnuteľností
Ing. Maroša Murčinku zo dňa 07.02.2023, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal, je v ňom uvedené,
že žalovaní nepredložili žiadny dôkaz a nenavrhli žiadny iný procesný postup ako ani vzájomný návrh

riadne špecifikovaný a vyčíslený, spoplatnený a o ktorom by súd rozhodoval samostatným výrokom,
k čomu mali za to, znalec neurčuje cenu, ale znaleckým posudkom stanovuje všeobecnú hodnotu
nehnuteľnosti a pritom postupuje podľa vyhlášky ministerstva spravodlivosti. Vyhláška 492 § 2 písmeno
g) stanovuje všeobecnou hodnotou majetku ako výslednú objektivizovanú hodnotu majetku, ktorá je
znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom

mieste a čase, ktorú by tento mal dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji,
keď kupujúci aj predávajúci budú konať s patričnou informovanosťou i opatrnosťou a s predpokladom, že
cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou, obvykle vrátane dane z pridanej hodnoty. Ohodnotenie
je teda znaleckým odhadom, respektíve názorom znalca a hodnota nehnuteľnosti v tom istom čase
môže byť z pohľadu dvoch znalcov odlišná. Preto mali za veľmi dôležité, aby znalec venoval pozornosť

zdôvodneniu, ako sa k danej hodnote dopracoval a aké metódy a podklady použil. Pri dodržiavaní
všetkých pravidiel, ktoré vyhláška ministerstva spravodlivosti vyžaduje pri identických vstupoch , ktoré
by obidvaja znalci dostali a pri rovnakom uvažovaní nastavenia koeficientov, ktoré určujú trhovú situáciu,
polohu nehnuteľnosti, je podľa žalovaných možné, že obidva posudky sa budú líšiť a pritom obidva budú
správne. K uvedenému dodali, že znalec Ing. Maroš Murčinko nevenoval pozornosť zdôvodneniu aké

podklady použil a ako sa k danej hodnote dopracoval, keďže v znaleckom posudku na strane 6, uvádza,
žemunebolaposkytnutátechnickádokumentácia.Ďalejnamietali,ževdanomrozsudkujetiežuvedené,
že žalovaná v l. rade si minimálne od roku 2012 musela byť vedomá toho, že sa skôr či neskôr peňažnej
náhrady bude žalobkyňa domáhať a že mala dostatočný priestor na to, aby som sa na túto situáciu
pripravila, k čomu poznamenala, že výška jej starobného dôchodku spolu s vdovským dôchodkom v

roku 2015 činila mesačnú sumu vo výške 472,90 Eur, čo znamená, že predošlé roky bola ešte nižšia. V
priebehu daných rokov až do roku 2020 síce mala aj nejaké vedľajšie príjmy, ktoré vzhľadom na uvedené
boli nutné na to, aby žalovaní vyžili a toho času od roku 2023 výška jej dôchodku činí 700,20 Eur, ktorá
je nižšia ako minimálna mesačná mzda. Okrem toho po úmrtí manžela zdedili aj pasíva, ktoré sa riešiliaj súdnou cestou, nakoľko boli vymáhané neoprávnenou spoločnosťou. V danej veci však súd rozhodol
rozdielne a to práve v neprospech syna M. Ž. ako žalovaného v 2. rade, ktorý mal z jedného dňa na
druhý zablokovaný účet z dôvodu exekúcie, ktorú po mnohých „vypisovačkách“ oprávnený, ktorou bola

banka, zastavil. Uviedli, že v prípade potreby dôkazy majú.... Nepochybne však táto udalosť žalovaného
2/ dostala do nepriazne, ktorú dodnes pociťuje, zmeniť sa to už nedá a toho času podáva osobný
bankrot formou splátkového kalendára. Keďže veľkosť spoluvlastníckeho podielu neurčuje iba mieru
vlastníckych práv k veci, ale aj mieru spolupodieľania sa na povinnostiach vyplývajúcich z podielového
spoluvlastníctva, dodali, že žalobkyňa A. L. od nadobudnutia dedičstva v roku 2007 v 1/6 - tine z celku

neprispievala do fondu údržby a opráv napriek tomu, že ako spoluvlastník bytu v súlade s § 10 zákona č.
182/1993 Z.z. túto povinnosť mala bez ohľadu na to, či využije svoje právo byt užívať. Ak teraz požaduje
sumu vo výške 17 000 Eur, pričom nesúhlasí s mesačnými splátkami, tento jej prístup ako aj rozhodnutie
súdu prvej inštancie smerom k nim považujú za likvidačný a dodali, že ak súdna prax pod režim § 139
odsek 1 OZ radí aj prípady nárokov majúcich základ v bezdôvodnom obohatení, malo by sa vychádzať
z toho, že medzi spoluvlastníkmi bude tento nárok zohľadnený. Mali za to, že primeranou náhradou pri

zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti v zmysle § 142 ods. 1 OZ je príslušný
podiel všeobecnej ceny veci, a obrátili sa na odvolací súd s prosbou, aby vyhovel ich návrhu vo výške 13
000 maximálne 15 000 Eur v mesačných splátkach vo výške 200 Eur a súdne trovy žalobkyni nepriznal.
Dodali, že súd môže povoliť vyplácanie prisúdenej časti aj v splátkach, pričom zriadi záložné právo alebo
vecné bremeno a podľa § 26 pri vyrovnaní dedičských podielov prihliadne na náklady, ktoré povinná

osoba vynaložila na ich zhodnotenie.

23. V odvolacej replike mala žalobkyňa za to, že súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí riadne
vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré uviedli žalovaní v doručenom odvolaní. Pri určení výšky
náhrady ustupujúcemu spoluvlastníkovi, ktorú majú žalovaní 1/ a 2/ vyplatiť žalobkyni, konajúci súd

podľa nej vychádzal jednak z dôkazov predložených žalobkyňou - ponuky realitných kancelárii, ako i z
dôkazu, ktorý si zabezpečil konajúci súd, a to zo znaleckému posudku vypracovaného znalcom v oblasti
oceňovania nehnuteľností. Znalecký posudok spracoval znalec Ing. Maroš Murčinko pod č. 43/2023.
Z predloženého znaleckého posudku nepochybne vyvodila záver, že žalobkyňa vo svojom návrhu
požadovala za svoj ustupujúci podiel nižšie plnenie, ako bola hodnota protiplnenia určená znaleckým

posudkom, prípadne ponukami realitných kancelárii. Namietala, že žalovaní 1/a 2/ v súdnom konaní
nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by akýmkoľvek spôsobom mohol spochybniť rozhodnutie súdu prvej
inštancie v časti odplaty ustupujúcemu spoluvlastníkovi. Boli toho názoru, že súd prvej inštancie až
nadštandardne zohľadnil údajné majetkové pomery žalovaných 1/ a 2/, keď im umožnil väčšiu časť
záväzku splatiť formou mesačných splátok po 100,- Eur mesačne každému. Zo sumy 8.500,- Eur, až

sumu 4.500,- Eur im umožnil splatiť formou mesačných splátok. Vo svojom rozhodnutí poukázal na
skutočnosť, že samotné konanie na súde prvej inštancie začalo v roku 2019, teda pred piatimi rokmi,
avšak prvé snahy žalobkyne o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti
boli už v roku 2012, teda žalovaní 1/ a 2/ mali dostatok času túto záležitosť riešiť, resp. sa na ňu pripraviť.
Súd prvej inštancie podľa ich názoru prihliadol i na skutočnosť, že žalovaní 1/ a 2/ dlhodobo užívali

predmetnú nehnuteľnosť nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov a teda bezodplatne užívali
spoluvlastnícky podiel žalobkyne. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby: Odvolací súd
napadnutý rozsudok vydaný Mestským súdom Bratislava IV pod č. k. 9C/34/2019 zo dňa 28.3.2024 ako
vecne správny v súlade s ust. § 387 CSP potvrdil a zároveň priznal žalobkyni právo na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

24. Žalovaná 1/ v odvolacej replike namietala, že súdny znalec Ing. Maroš Murčinko nevenoval
pozornosť zdôvodneniu, aké podklady použil a ako sa k danej hodnote dopracoval, keďže v znaleckom
posudku na strane 6, uviedol, že mu nebola poskytnutá technická dokumentácia... Dodala, že k danému
znaleckému posudku sa podrobnejšie vyjadrila v odvolacom konaní. K vyjadreniu právneho zástupcu

žalobkyne o tom, že súd prvej inštancie až nadštandardne zohľadnil majetkové pomery žalovaných,
poznamenala, že súd prvej inštancie ich majetkové pomery podrobnejšie nezisťoval ani z minulosti ani
zo súčasnosti. Bolo jej to umožnené až v odvolacom vyjadrení, v ktorom v prílohách zaslala dôkazné
spisy. Čo sa týka vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne o tom, že sa žalobkyňa A. L. v roku 2012
snažila so žalovanými vysporiadať bez odozvy, dodala, že na daný návrh reagovala, ale neobdržala

žiadnu odpoveď. Aj v tejto veci v odvolacom konaní poslala dôkaz. Uviedla, že ak medzi majetkové
práva patria aj finančné nároky, v tomto prípade vynaloženie do spoločnej nehnuteľnosti, pôvodné
priestory sa zhodnotili o niekoľko tisíc eur a teda dodala, že žalobkyňa od nadobudnutia dedičstva mala
povinnosť spolupodieľať sa na udržiavaní veci, nakoľko veľkosť spoluvlastníckeho podielu neurčuje ibamieru vlastníckych práv, ale aj mieru spolupodieľania sa na právach a povinnostiach vyplývajúcich z
podielového spoluvlastníctva.
Navyše ak súdna prax pod režim § 139 Ods. 1 OZ radí aj prípady nárokov majúcich základ v

bezdôvodnom obohatení, malo by sa podľa nej vychádzať z toho, že medzi spoluvlastníkmi bude tento
nárok zohľadnený. Žalobkyňa ako spoluvlastník bytu je v súlade s § 10 zákona č. 182/1993 Z.z. povinná
mesačne vopred uhrádzať preddavky do fondu, údržby a opráv a to bez ohľadu na to, či využije svoje
právo byt užívať a predpokladom na plnenie tejto zákonnej povinnosti vlastníka bytu podľa nej nie
je osobné podpísanie zmluvy o výkone správy vlastníkom. Mala za to, že podľa § 451 OZ možno

teda hovoriť o úmyselnom bezdôvodnom obohatení, nakoľko žalobkyňa od nadobudnutia dedičstva do
fondu opráv neprispievala. Dodala, že v čase, keď sa žalobkyňa, tak ako tvrdí „snažila“, so žalovanými
vysporiadať, navrhovala jej okrem iného riešenie aj súdnou cestou, ale bez odozvy a keďže v roku
2007 na základe dedičského osvedčenia nadobudla sumu vo výške 166 790 Sk, čo je približne 5 600
Eur a od tej doby neprispievala do fondu opráv, z tohto dôvodu je ich návrh vo výške 15 000 Eur, v
mesačných splátkach ako žalovaná v prvom rade mesačne vo výške 100 Eur a ako žalovaný v druhom

rade mesačne vo výške 100 Eur, spolu 200 Eur. Keďže v zákone nie je určená maximálna lehota, v
ktorej by sa mal podiel vyplatiť, vyjadrila názor, že súd môže povoliť vyplácanie prisúdenej časti aj v
splátkach a to vzhľadom na výšku sumy a majetkové pomery, pričom zriadi záložné právo alebo vecné
bremeno a pri vyrovnaní dedičských podielov prihliadne na náklady, ktoré povinná osoba vynaložila na
ich zhodnotenie.

25. Žalovaný 2/ v odvolacej replike uviedol absolútne identické argumenty ako žalovaná 1/ vo svojom
vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu žalovaných uvedené v predchádzajúcom odseku tohto
rozsudku.

26. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike namietala, že nakoľko žalovaní vo svojich podaniach neuviedli
žiadne nové skutočnosti, poukázala na jej dovtedajšie podania urobené vo veci. Bola toho názoru,
že konajúci súd správne vyhodnotil predložené dôkazy, ako i obranu žalovaných prednesenú v spore.
Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobkyni právo na náhradu trov konania.

27. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v rámci odvolacieho konania nepodal.

28. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania podľa§ 379 a § 380 ods. 1 CSP bez pojednávania s poukazom na ust. § 385 ods. 1
CSP a postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 ods. 1 CSP. Dospel k záveru, že odvolanie

žalovaných nie je dôvodné. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie
správnymsmeromavrozsahupotrebnompreposúdenieopodstatnenostižalobyavýsledkyvykonaného
dokazovania správne zhodnotil. Svoje skutkové a právne závery v napadnutom rozhodnutí aj náležite
a dostatočne odôvodnil (§ 220 ods. 2 CSP). Odvolací súd sa s jeho právnym záverom o dôvodnosti
žalobou uplatneného nároku žalobkyne na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva so

žalovanými ako aj o dôvodnosti žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke priznanej sume náhrady
za ustupujúci spoluvlastnícky podiel voči žalovaným 1/, 2/ a správnosti spôsobu jej výplaty žalobkyni
stotožňuje a konštatuje správnosť jeho dôvodov (§ 387 ods. 2 CSP). V odvolaní uvádzané argumenty nie
sú spôsobilé privodiť iné než napadnutým rozsudkom vyslovené právne závery a nepredstavujú také,
s ktorými by sa súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého rozsudku nevysporiadal alebo

by im nevenoval náležitú pozornosť. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce
a nie je preto potrebné ani jeho dôvody dopĺňať, nakoľko by išlo len o opakovanie právnych
záverov súdu prvej inštancie. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby
v odôvodnení rozhodnutia odvolacieho súdu boli zopakované tie závery a zhodnotenia, ktoré už
odzneli v odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia. Je postačujúce, pokiaľ sa len k vecnej správnosti

napadnutého rozhodnutia, vo väzbe k odvolacím dôvodom, zvýraznia právne významné, prípadne
skutkovo rozhodné okolnosti. Tento postoj odvolacieho súdu je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu
SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 z 08.10.2009, v zmysle ktorého ....“ odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie
z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II.ÚUS 78/05, III.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08). Tento

právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných
súdovvydanýchvpriebehupríslušnéhosúdnehokonania“.IvzmyslerozsudkuNajvyššiehosúduSRsp.
zn. 2Cdo170/2005 „pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak
odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu“. Možno konštatovať,že v danej veci súd prvej inštancie dal zrozumiteľnú a presvedčivú odpoveď na podstatné argumenty
strán sporu v snahe garantovať im právo na spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že neboli naplnené
očakávaniažalovanýchažesúdprvejinštancienerozhodolvsúladesichprávnyminázormi,neznamená

porušenie jeho práva na spravodlivé súdne konanie. Ochranu poskytol stranám v požadovanej kvalite.
V záujme zachovania práva strán sporu na spravodlivý súdny proces sa odvolací súd teda vyjadruje
stručne k odvolacím námietkam žalovaných.

29. Vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu rozsahom podaného odvolania (§ 379 CSP) a jeho

dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) predmetom odvolacieho prieskumu je len výška peňažnej náhrady za
ustupujúci spoluvlastnícky podiel, ktorú sú žalovaní 1/, 2/ žalobkyni ako ustupujúcej spoluvlastníčke
povinní zaplatiť, ako aj spôsob jej výplaty žalobkyni, keď žalovaní nesúhlasia s priznanou výškou spolu
17.000 eur (každý vo výške 8.500 eur), ako ani s tým, že sú napadnutým rozsudkom povinní zaplatiť
žalobkyni každý sumu po 4.000 eur do 60 dní od jeho právoplatnosti a až zvyšok v pravidelných
mesačných splátkach spolu vo výške 200 eur a odvolaním žiadajú umožniť zaplatiť žalobkyni za jej

ustupujúci spoluvlastnícky podiel sumu maximálne 15.000 eur celú v splátkach spolu po 200 eur
mesačne. Najskôr v odvolaní polemizujú so správnosťou záverov súdu prvej inštancie o tom, ktorá zo
sporových strán iniciovala pokusy o mimosúdne vyriešenie veci a mimosúdne zrušenie ich podielového
spoluvlastníctva, ktorú odvolaciu námietku žalovaných odvolací súd vyhodnotil ak neopodstatnenú a
najmä irelevantnú pre účely rozhodnutia veci, nakoľko od vzniku podielového spoluvlastníctva strán

sporu k bytu a spoločným častiam a zariadeniam a pozemkom k bytu prislúchajúcim dedením po
poručiteľovi M. Ž. v roku 2007 (Osvedčenie o dedičstve zo dňa 19.09.2007 sp. zn. 38D 1961/2006, Dnot
3/2007) nebránilo nič ani strane žalovaných k iniciovaniu súdneho konania o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou a právne definitívne a spravodlivé vyriešenie veci. Táto
odvolacia námietka je potom irelevantná práve z uvedeného dôvodu aj k výške k priznanej sumy

za ustupujúci podiel žalobkyne, keď súd prvej inštancie pre účely rozhodnutia o jej výške správne
vychádzal z procesného ustanovenia § 217 CSP, podľa ktorého pre rozsudok je rozhodujúci stav v
čase jeho vyhlásenia a správne teda v odôvodnení rozsudku uviedol, že pre určenie primeranej výšky
náhrady je rozhodujúca cena nehnuteľnosti v dobe jej vyporiadania. Túto žalobkyňa nesúca v spore
povinnosť unesenia dôkazného bremena o svojom tvrdení o výške náhrady požadovanej žalobou

uniesla, keď znalecký posudok č. 4/2023 zo dňa 07.02.2023 znalca Ing. Maroša Murčinka vypracovaný
na základe súdom prvej inštancie nariadeného znaleckého dokazovania žalobou požadovanú sumu za
ustupujúci spoluvlastnícky podiel preukázal. Pokiaľ žalovaní 1/, 2/ namietali správnosť jeho záverov,
odvolací súd konštatuje neopodstatnenosť tejto odvolacej námietky, nakoľko svoje tvrdené námietky
vo vzťahu k nemu iným dôkazným prostriedkom žalovaní nepreukázali a správnosť jeho znaleckých

záverov tak nevyvrátili, nenavrhli kontrolné znalecké dokazovanie alebo iný dôkazný prostriedok, z
ktorého by súd prvej inštancie a následne odvolací súd mohol pre účely rozhodnutia o výške ceny
nehnuteľnosti v čase jej vysporiadania vychádzať. Predmetné konanie je civilným sporovým konaním
ovládaným prejednacou zásadou znamenajúcou povinnosť unesenia dôkazného bremena o tvrdených
skutočnostiach stranou sporu vo svoj prospech, ktoré bremeno žalovaní neuniesli. Ak v spore namietali,

že žalobkyňa neprispievala do fondu údržby a opráv domu, pričom stav obytného domu sa od doby
dedenianehnuteľnostivroku2007zpríspevkovdotohtofonduzveľadil,čoovplyvniloajcenusamotného
bytu, odvolací súd túto odvolaciu námietku taktiež vyhodnotil za neopodstatnenú. Súd prvej inštancie
totiž správne uviedol, že žalovaní tieto skutočnosti neuviedli procesnou formou, ktorá by mohla byť
procesne posúdená ako vzájomná žaloba alebo započítací prejav. Navyše odvolací súd uvádza, že

súdom prvej inštancie správne aplikované ust. § 137 ods. 1 OZ uvádza, že podiel vyjadruje mieru, akou
sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej
veci, pričom spoluvlastníkom veci nie je uložená len povinnosť podieľať sa na nákladoch súvisiacich so
spoluvlastníctvom, ale patrí im všetkým aj právo spoločnú vec adekvátne podľa svojich podielov užívať,
v ktorom práve bola žalobkyňa žalovanými obmedzená adekvátne vo vzťahu k jej povinnosti znášať

náklady spojené s jej spoluvlastníctvom. Zhodnotenie bytového domu a tým aj ceny samotného bytu je
na prospech aj samotným žalovaným ako nadobúdajúcim vlastníkom, ktorí z tohto dôvodu nadobúdajú
do svojho vlastníctva nehnuteľnosti i podľa nich samotných vyššej hodnoty. Ich príspevky do fondu
údržby a opráv boli použité na vec, ktorá sa stane ich vlastníctvom a rozhodnutie súdu prvej inštancie
teda nie je nespravodlivé. Odvolací súd dospel preto k záveru, že výška priznanej náhrady za ustupujúci

podiel žalobkyni 17.000 eur je legitímna a vyplýva z vykonaného dokazovania.

30. Pokiaľ ide o súdom prvej inštancie vo výroku napadnutého rozsudku určený spôsob výplaty
náhrady za ustupujúci spoluvlastnícky podiel, odvolací súd dospel k záveru, že tento je legitímnya spravodlivý. Žalovaní sú si vedomí podielového spoluvlastníctva so žalobkyňou od roku 2007, je
preto za dobu 18 rokov trvania podielového spoluvlastníctva, užívania nehnuteľnosti nad rámec svojich
spoluvlastníckych podielov a nutnosti očakávania súdneho sporu minimálne s obdobným výsledkom

spravodlivéaoprávnenéodnichočakávaťaspoňčiastočnúpripravenosťnasplneniepovinnostiuloženej
im súdom prvej inštancie, t. j. pripravenosť zaplatiť žalobkyni každý po 4.000 eur v predĺženej patričnej
lehote 60 dní a zvyšok v minimálnych splátkach v súlade s ich požiadavkou.

31. Pokiaľ ide o návrh žalovaných na rozšírenie dokazovania iniciovaný v rámci odvolacieho konania,

odvolací súd tento posúdil ako neprípustný podľa § 366 CSP, keďže novoty počas odvolacieho konania
sú v zásade neprípustné a nejedná sa o žiadnu zo zákonných výnimiek z tejto neprípustnosti noviniek v
odvolacom konaní. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany,
ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Na základe uvedeného vyhodnotil odvolací súd odvolacie námietky žalovaných za nedôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu viažucom sa k výške náhrady za ustupujúci podiel
žalobkyne a k spôsobu jej výplaty a v síce odvolaním výslovne nenapadnutom, ale v podľa § 379 písm.
a) CSP závislom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle zásady úspešnosti

v konaní podľa ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust § 378 ods. 1 CSP vzhľadom na plný úspech
žalobkyne v odvolacom konaní.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie od doručenia opravného
uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).