Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, June 11, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/81/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201294
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Korčeková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201294.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Korčekovou, v právnej veci

žalobcu: A. B. C. D., narodený XX.XX.XXXX, bytom E. A. XXXX/XX, F., zastúpeného advokátom Mgr.
Lukášom Grežďom, so sídlom sv. Cyrila a Metoda 4647/1, Topoľčany, proti žalovanému: Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky, Krajské riaditeľstvo Policajného zboru, Krajský dopravný inšpektorát,
so sídlom Špitálska 14, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-
KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo PZ v Bratislave II, Okresný dopravný inšpektorát – Oddelenie bezpečnosti
cestnej premávky (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím zo dňa 13.05.2020, č. p. ORPZ-BAII-
ODI-75/2020-DR (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že vodičský preukaz č. F. vydaný na
skupiny: „BI, B, AM“ DI v Topoľčanoch dňa 29.10.2004, ktorého držiteľom je žalobca bol zadržaný

dňa 06.05.2020 podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke, pretože za nižšie opísaný
skutok možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla. Okresný dopravný inšpektorát Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave II ako orgán, ktorý koná
vo veci súvisiacej so zadržaním vodičského preukazu podľa § 70 ods. 7 zákona o premávke preskúmal
odôvodnenosť zadržania vodičského preukazu z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky
a na základe zistených skutočností rozhodol, že dôvody zadržania naďalej trvajú, a preto vodičský
preukaznemôžebyťjehodržiteľovivrátený.Vodôvodnenírozhodnutiabolouvedené,žedňa06.05.2020

bol žalobcovi podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o premávke zadržaný vodičský preukaz, pretože
dňa 06.05.2020 v čase o 15:20 h. v Bratislave na ulici Strojnícka na čerpacej stanici OMV ako vodič
motorového vozidla továrenskej značky BMW, ev. č. F., zastavil s uvedeným motorovým vozidlom pri
stojane č. 4 čerpacej stanice OMV, kde otvoril ľavé predné dvere, pričom sa dostatočne nepresvedčil,
či tak môže urobiť, bez toho, aby ohrozil iných účastníkov cestnej premávky, následkom čoho došlo k
nárazu uvedených dvier motorového vozidla tov. zn. BMW, ev. č.: F. a spätného zrkadla v tom čase
prechádzajúceho vozidla továrenskej značky AUDI, ev. č.: G., ktoré viedol vodič H. I. A.. Následkom

toho došlo k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu motorových vozidiel. Požitie alkoholických
nápojov zistené nebolo. Týmto konaním je žalobca dôvodne podozrivý z porušenia § 24 ods. 1 zákona
o cestnej premávke. Pri rozhodovaní správny orgán vychádzal z doposiaľ získaných dôkazov, ktorými
sú: potvrdenie o zadržaní vodičského preukazu, záznam dopravnej nehody, evidenčná karta vodiča.Vzhľadom na to, že možno dôvodne predpokladať, že za skutok, zo spáchania ktorého je žalobca
podozrivý, mu môže byť uložený trest alebo sankcia zákazu činnosti spočívajúca v zákaze vedenia
motorového vozidla, dôvody zadržania vodičského preukazu trvajú. Prvostupňový orgán vychádzal z

doposiaľ zisteného a preukázaného stavu veci.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
Napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020 žalovaný odvolanie
žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení žalovaný zhrnul prvostupňové

rozhodnutie a obsah odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Ďalej uviedol, že preskúmal
podklady a výsledky obsiahnuté v spisovom materiáli vzťahujúcom sa ku konaniu o zadržaní vodičského
preukazu. Prvostupňové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu je rozhodnutím, ktorým sa
neriešia meritórne otázky. Podstatnou otázkou súčasného odvolacieho konania je, či boli a stále trvajú
dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný. Skutočnosťami, ktoré uvádza žalobca týkajúcimi sa
zavinenia dopravnej nehody, sa bude zaoberať správny orgán, ktorý bude rozhodovať v merite veci.

Pre vydanie rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu postačuje dôvodné podozrenie, že nastali
okolnosti,prektoréjemožnévodičskýpreukazzadržať.Okolnosťou,prektorújemožnézadržaťvodičovi
motorového vozidla vodičský preukaz je dôvodné podozrenie, že sa dopustil priestupku, za ktorý je
možnéuložiťtrestalebosankciuzákazučinnostiviesťmotorovévozidlá.Postupsprávnehoorgánu,ktorý
vydal rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bol v súlade s § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej

premávke. V štádiu zadržania vodičského preukazu je povinnosťou správnych orgánov skúmať, či sú,
boli alebo stále trvajú dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný. Odvolací orgán v predmetnej
veci zistil, že v danom prípade dôvody, pre ktoré bol vodičský preukaz zadržaný, stále trvajú a je
možné ich považovať za zákonné, t. j. v danom prípade došlo porušením zákonných podmienok k
dopravnej nehode. Žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by záver o zákonnosti

napadnutého rozhodnutia a postupu správneho orgánu I. stupňa vyvrátili, jeho odvolacie námietky neboli
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené
dňa 13.07.2020.

II.
Žaloba

3. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.09.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
č. KRPZ-BA-KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Mal za to, že

prvostupňové rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu bolo vydané nedôvodne a neoprávnene,
pretože správny orgán nezistil náležite skutočný stav vo veci a na základe takéhoto skutkového omylu
vydal nesprávne rozhodnutie. Policajt pri rozhodovaní na mieste nehody nemal v zmysle zákona
obligatórnu povinnosť udeliť takéto opatrenie (zákaz ďalšej jazdy motorovým vozidlom), šlo len o
fakultatívnu možnosť. Pri uplatnení fakultatívnej možnosti a pri rozhodovaní o zadržaní vodičského

preukazu však musia existovať vážne relevantné dôvody, o ktoré je nutné takéto rozhodnutie zdôvodniť,
aby siahol po tak prísnom opatrení, ktorým vodiča vyradí úplne z cestnej premávky, aby nespôsobil
napríklad ďalšiu nehodu. Pri nehode šlo o nízku škodu na majetku, nedošlo k žiadnej ujme na zdraví,
nedošlo pred ňou u žiadnej strany k požitiu omamných, toxických látok alebo alkoholu. Došlo k otvoreniu
dverí na aute stojacom na čerpacej stanici pred natankovaním (po pozretí jeho vodiča do stredného

spätného zrkadla pre uistenie sa o bezpečnosti otvorenia dverí), čo vodič druhého auta vraj nedokázal
„predvídať“ a doslova sa prehnal medzi dvomi čerpacími stojanmi so svojím autom (a to aj napriek
tomu, že 3 sekundy predtým zhasli svetlá na žalobcovom aute – čo musel takisto postrehnúť), aby tieto
dvere zachytil a poškodil. Policajt žalobcovi na mieste svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že k tomuto
úkonu pristupuje z dôvodu, „že si neuznal vinu“. Toto však nie je zákonný dôvod a konanie policajta tak

bolo protiprávne. Policajt ho postavil pred situáciu, kedy mu povedal, že buď prijme uznanie svojej viny
(teda bez nároku na náhradu spôsobenej škody), alebo mu zadrží vodičský preukaz. Ako pokutu mu v
tomto prípade policajt najskôr „navrhoval“ 50,- eur a potom dokonca iba 20,- eur. Policajt mu dokonca
zakázal akúkoľvek jazdu – teda aj bez možnosti prepravy auta domov, či do servisu, čo mu spôsobilo
obrovské komplikácie pri zabezpečení najbližšej dávky liekov (ktoré mal v Košiciach) a dopravy domov.

Na rozhodnutie o zákaze ďalšej jazdy nebol zo strany policajta naplnený žiadny zákonný dôvod a nebolo
to nutné ani z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Políciu privolal žalobca sám a ešte
predtýmakoprišla,vodičdruhéhovozidlajednoznačnevyhlásilauznalsvojuvinudosprávyonehodovej
udalosti. Ažpopríchodepolicajta,ktorýrovnoprejudikovalsvojerozhodnutieasiza30sekúndposvojompríchodenamiestonehodyaoznámilmusvojverdikt,žeonjevinný.Ažvtedynažiadosťdruhéhovodiča,
ktorý už po vypočutí policajta vinu odmietal, túto časť zo správy prečiarkol s tým, že správny orgán určí
vinníka nehody. Policajt ho pri spisovaní záznamu o nehode ani slovom nepoučil o jeho právach. So

záznamom nesúhlasil. Na jeho žiadosť doplniť tento záznam, mu policajt túto možnosť odoprel.

4. Ďalej žalobca v žalobe popísal priebeh dopravnej nehody s tým, že je presvedčený, že vodič
druhého auta neprispôsobil svoju jazdu tomu, že prechádza cez priestor určený na čerpanie pohonných
hmôt. Naviac druhý vodič po zrážke pred príchodom policajtov so svojím autom hýbal, čím bolo

porušené ustanovenie § 66 ods. 2 písm. e) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Po strete
vodič druhého auta sám dobrovoľne podpísal správu o nehode, v ktorej uznal plný podiel viny na
strete. Tento svoj názor však zmenil až po príchode policajta a po jeho rýchlom verdikte. Ďalej žalobca
zhrnul dôvody, prečo považuje správanie policajta za nevhodné a neprijateľné. Mal za to, že nebol
naplnený žiaden zákonný dôvod na zadržanie vodičského preukazu policajtom uvedený v § 70 a 71
zák. o cestnej premávke. Pri určení sankcie policajt porušil § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktorý

hovorí o primeranosti sankcie. Pri vykonávaní zápisu záznamu o nehode mu policajt nedal možnosť
doplniť do nej informáciu o tom, že s druhým autom bolo hýbané, že jeho vodič šiel neprimerane rýchlo
a negovať informáciu, že sa nepozrel do spätného zrkadla. Šikanóznym spôsobom mu odobral vodičský
preukaz a zároveň zakázal akúkoľvek ďalšiu jazdu. Ďalej žalobca poukázal na zdravotné dôvody,
ktoré ho nevyhnutne viažu v doprave k využívaniu osobného automobilu pre cestovanie do práce, na

účely podnikania, ale i osobné veci, a to osobitne v čase epidémie, kedy patrí do rizikovej skupiny
obyvateľstva. Napokon žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je vecne nesprávne
a nezákonné z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ

napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu a došlo
k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.

III.
Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 11.05.2021 uviedol, že napadnuté
rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu

bolo dôvodné a vydané v súlade so zákonom č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Žalovaný poukázal
na to, že policajt je v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej premávke oprávnený
zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze
vedenia motorového vozidla. Zadržanie vodičského preukazu je teda opatrením, ktoré nemožno chápať
ako sankciu, aj keď sa tak môže na prvý pohľad javiť - podobá sa sankcii zákazu činnosti. Zadržanie

vodičského preukazu nie je trestaním; teda sa nejedná o rozhodovanie o skutku samom a uložení
sankcie, príp. trestu s presne vymedzenou výškou. Zadržanie vodičského preukazu je opatrením, ktoré
neplní represívnu funkciu, ale najmä funkciu ochrannú, ktorá zahŕňa právomoc poskytnúť ochranu
zákonom chránenému záujmu obmedzením alebo odňatím práva v zákonom stanovených prípadoch
na zabránenie ďalšiemu páchaniu správnych deliktov. Je potrebné dôsledne rozlišovať rozhodovanie

o zadržaní vodičského preukazu, kde postačuje dôvodné podozrenie zo spáchania skutku, za ktorý je
možné uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti, a rozhodovanie o skutku samom, kde sa vyžaduje
preukázanie spáchania skutku konkrétnym páchateľom vrátane preukázania jeho zavinenia. Posúdenie
miery zavinenia účastníkov dopravnej nehody je predmetom samostatného meritórneho konania, v
danom prípade predmetom konania o priestupku na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky.

Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.02.2019, sp. zn.
4Asan/9/2018, v ktorom kasačný súd jasne vymedzil rozsah zisťovania skutkového stavu pri zadržaní
vodičského preukazu, a ktorého závery možno aplikovať aj na daný prípad. Pokiaľ prvostupňový a
následne ani odvolací orgán nevyhodnocovali námietky žalobcu týkajúce sa skutkových okolností
dopravnej nehody, postupovali správne. Žalovaný mal za to, že pre posúdenie zákonnosti zadržania

vodičského preukazu je nutné skúmať splnenie podmienok pre aplikovanie tohto opatrenia, ktorými
sú možnosť uloženia trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového
vozidla, ak skutkové okolnosti skutku (doposiaľ zistené s absolútnym vylúčením možnosti preukázania
opaku) umožňujú jeho kvalifikáciu v danom prípade ako priestupok. Na záver žalovaný uviedol,že napadnuté rozhodnutie je zákonné a zrozumiteľné, počas celého konania správny orgán plne
rešpektoval predpisy hmotného aj procesného práva, pričom sa dostatočne vysporiadal so zisteným
skutkovým stavom. Preto navrhol žalobu zamietnuť.

6. file_0.jpg

file_1.wmf

file_2.jpg

file_3.wmf

file_4.jpg

file_5.wmf

file_6.jpg

file_7.wmf

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 21.03.2022, v ktorom uviedol, že správny
orgán nezistil náležite skutočný skutkový stav vo veci a na základe takéhoto skutkového omylu vydal
nesprávne rozhodnutie. Žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzal len z akýchsi predpokladov, že sa

stal priestupok a nebolo spoľahlivo zistené, kto bol vinníkom priestupku, nebol do konania zabezpečený
žiadny dôkaz, ako napríklad kamerový záznam, správa o nehode zo dňa 06.05.2019, výsluch svedkov,
výsluch privolaných príslušníkov PZ atď. Žalovaný pri vydávaní svojho rozhodnutia nepostupoval v
zmysle zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), čím porušil základné
pravidlá konania uvedené v § 3. Odôvodnenie oboch rozhodnutí považoval žalobca za nedostatočné.

Ďalej žalobca uviedol, že zabezpečenie troch dokumentov považoval správny orgán za „dostatočné“ na
zadržanie vodičského preukazu na dobu neurčitú. Tieto zabezpečené dôkazy sú nielen nedostatočné,
ale absentujú všetky ostatné navrhované dôkazy, ako je meranie brzdnej dráhy, skúmanie pomeru
zavinenia oboch vodičov, výsluch účastníkov konania, výsluch všetkých prítomných svedkov, výsluch
privolaných príslušníkov PZ, znalecký posudok na zistenie miery zavinenia vodičov motorových vozidiel,

náčrtok miesta dopravnej nehody a podobne. Spôsob prešetrenia priestupku zo strany policajta nebol
žiadnym spôsobom zaznamenaný, nie je zrejmé, z akých dôkazov pri svojom rozhodovaní vychádzal,
jeho rozhodnutie nevychádzalo z vypočutia svedkov, ani z preskúmania kamerového záznamu, ktorý bol
zo strany čerpacej stanice poskytnutý. Jednalo sa o svojvôľu policajta, ktorého následné rozhodnutie
malo pre žalobcu ihneď sankčný dôsledok, lebo mu zabránil odobratím vodičského preukazu pokračovať

v jazde a dopravenie sa do miesta bydliska do Košíc. Žalobca tiež poukázal na to, že nemá vodičský
preukaz už 22 mesiacov, a to aj napriek tomu, že opakovane žiadal v priebehu konania o jeho vydanie.

7. Ďalej žalobca vo vyjadrení zopakoval, že políciu na miesto činu privolal sám. Druhý vodič

prechádzal bez zastavania medzi čerpacími stojanmi neprimerane rýchlo, čoho následkom bolo aj jeho
dobrovoľnéuznaniesivinydosprávyonehodepredpríchodompolície.Žalovanýneuviedol,prečonemal
podozrenie voči druhému účastníkovi nehody, a to aj napriek navrhovaným dôkazom, a tým ako sa s
nimi vysporiadal. A práve toto zdôvodnenie podozrenia žalovaného a vymedzenie sa voči dôvodnémupodozreniu, že vinníkom nehody bol druhý účastník nehody úplne absentovalo v rozhodnutí žalovaného,
a to aj napriek tomu, že boli z jeho strany predkladané viaceré dôkazy a argumenty, ktoré boli hodné
zreteľa na posúdenie dôvodnosti podozrenia. Tieto dôkazy však boli žalovaným odignorované a nijako

sa k nim v rozhodnutí ani len nevyjadril. Z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného arbitrárne. Žalobca
poukázal na to, že podľa Správneho poriadku „Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo
zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ Mal za to, že treba zobrať
na zreteľ viacero mediálne známych prípadov, kedy pri usmrtení osoby motorovým vozidlom nebol zo
strany polície zadržaný vodičský preukaz.

8. Podaním doručeným súdu dňa 24.08.2022 žalobca oznámil, že konanie o priestupku bolo
zastavené z dôvodu, že jeho zodpovednosť za priestupok zanikla.

9. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

IV.
Konanie na súde

10. Pôvodne bola žaloba podaná na Krajský súd v Bratislave. Na základe zák. č. 151/2022 Z. z.
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel výkon súdnictva z

Krajského súdu v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci
podľa ust. § 10, § 13 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal
žalobou napadnuté rozhodnutie súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby a dospel k záveru, že
žaloba nie je dôvodná. Súd žalobu prejednal na pojednávaní dňa 21.05.2025 za prítomnosti žalobcu,

jeho právneho zástupcu a zástupcu žalovaného. Následne súd určil termín vyhlásenia rozsudku na
11.06.2025.

11. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že v tomto prípade konajúci policajt bez náležitého
objasnenia predmetnej veci, skutkových okolností a videozáznamu, výsluchu svedkov svojvoľne

represívne rozhodol o zadržaní vodičského preukazu žalobcu. Poukázal na to, že došlo k vyjednávaniu
o vine a nevine, ako aj výške pokuty účastníkov dopravnej nehody. Skutočnosti okolo dopravnej nehody
neboli náležite objasnené a konanie žalovaného malo v konečnom dôsledku represívne účinky voči
žalobcovi, ktorý po dobu 24 mesiacov mal zadržaný vodičský preukaz nakoľko žalovaný v uvedenej
zákonnej lehote nebol schopný právoplatne rozhodnúť o danej veci.

12. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v čase zadržania, ako aj v čase rozhodovania existovali
zákonné podmienky na zadržanie vodičského preukazu žalobcu. Na splnenie zákonných podmienok
podľa § 70 ods. 1 písm. a) zák. o cestnej premávke je postačujúca možnosť uloženia zákazu činnosti
vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého spáchania je žalobca podozrivý. V danom prípade sa

jednalo o priestupok podľa § 22 ods. 1 písm. g) zák. o priestupkoch, kde podľa § 22 ods. 2 písm. c) zák.
o priestupkoch je možné uložiť zákaz činnosti.

13. Žalobca, prítomný na pojednávaní, vypočutý nebol, keďže jeho výsluch nebol navrhnutý ako dôkaz,
jeho právny zástupca na pojednávaní nenavrhol, aby sa žalobca prednesom vyjadril k veci (§ 112 ods.

1 SSP) a ani súd to nepovažoval za potrebné.

V.
Právne posúdenie

14. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne
konanie.
15. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach
správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.17. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, otvárať dvere alebo bočné steny
vozidla, ako aj nastupovať do vozidla alebo vystupovať z neho sa smie len vtedy, ak tým nie je ohrozená
bezpečnosť nastupujúcich osôb alebo vystupujúcich osôb ani iných účastníkov cestnej premávky.

18. Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, policajt je oprávnený zadržať
vodičský preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť
trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla.
19. Podľa § 70 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke za podmienok uvedených v odseku 1
písm. a) je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do právoplatného skončenia veci.

20. Podľa § 70 ods. 4 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, policajt bezodkladne vydá o zadržaní
vodičského preukazu potvrdenie a najneskôr v nasledujúci pracovný deň po zadržaní vodičského
preukazu zašle vodičský preukaz orgánu Policajného zboru príslušnému podľa miesta, kde sa skutok
stal. V potvrdení môže policajt povoliť ďalšiu jazdu s vozidlom najviac na 15 dní, ak takou jazdou nebude
ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky; povolenie platí len na území Slovenskej
republiky.

21. Podľa § 70 ods. 7 zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, orgán Policajného zboru bez ďalšieho
konania vydá do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu rozhodnutie o zadržaní vodičského
preukazu. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. a) sa
nevydáva, ak v lehote do 15 dní od zadržania vodičského preukazu už bolo právoplatne rozhodnuté
o uložení trestu zákazu činnosti spočívajúceho v zákaze vedenia motorového vozidla alebo sankcie

zákazu činnosti spočívajúcej v zákaze vedenia motorového vozidla a príslušný orgán sa o tom dozvedel.
Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu zadržaného podľa odseku 1 písm. b) až e) sa nevydáva.
22. Podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, priestupku proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na

zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.
23. Podľa § 22 ods. 2 písm. c) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, za priestupok podľa odseku 1
písm. e), g) a i) možno uložiť pokutu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti do troch rokov.

24. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-BA-

KDI21-38/2020-P zo dňa 25.06.2020, ako aj prvostupňového rozhodnutia. Jednalo sa o rozhodnutie
o zadržaní vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z
ustanovenia§70ods.1zákonaocestnejpremávkevyplývajúdôvody,kedyjepolicajtoprávnenýzadržať
vodičský preukaz. Podľa písmena a) uvedeného ustanovenia je policajt oprávnený zadržať vodičský
preukaz vydaný orgánom Slovenskej republiky alebo orgánom iného štátu, ak možno uložiť trest alebo

sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla. Väčšina námietok žalobcu
sa týkala skutkových okolností dopravnej nehody, miery zavinenia vodičov a nedostatočného zistenia
skutkového stavu. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 05.02.2019, sp. zn. 4Asan/9/2018, v ktorom súd jasne vymedzil rozsah zisťovania skutkového stavu
pri zadržaní vodičského preukazu, a ktorého závery je možné aplikovať aj v prejednávanom prípade: „V

konaní o zadržanie vodičského preukazu orgán, ktorý o zadržaní vodičského preukazu rozhoduje, nie
je oprávnený zisťovať skutkové okolnosti dopravnej nehody a mieru zavinenia vodiča, ktorému vodičský
preukaz zadržiava. Tieto otázky sa skúmajú a riešia v trestnom, eventuálne priestupkovom konaní.
Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) zákona o cestnej
premávke bolo v danom prípade postačujúce posúdenie možnosti uloženia trestu alebo sankcie zákazu

činnosti spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne
podozrivý,pričomzadržanievodičskéhopreukazupodľa§70ods.1písm.a)zákonaocestnej premávke
môže trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (§ 70 ods. 3).“

25. Je teda potrebné dôsledne rozlišovať rozhodovanie o zadržaní vodičského preukazu, kde postačuje

dôvodné podozrenie zo spáchania priestupku, za ktoré je možné uložiť trest alebo sankciu zákazu
činnosti, a rozhodovanie o samotnom priestupku, kde sa vyžaduje už preukázanie spáchania priestupku
konkrétnym páchateľom vrátane preukázania jeho zavinenia. Posúdenie miery zavinenia účastníkov
dopravnej nehody je predmetom samostatného meritórneho konania o priestupku na úseku bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky. Pre posúdenie zákonnosti zadržania vodičského preukazu je nutné

skúmať splnenie podmienok pre aplikovanie tohto opatrenia, ktorými sú možnosť uloženia trestu alebo
sankcie zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze vedenia motorového vozidla, ak skutkové okolnosti
skutku umožňujú jeho kvalifikáciu ako priestupok. Ako bolo uvedené v prvostupňovom aj napadnutom
rozhodnutí, žalobca bol podozrivý z porušenia § 24 ods. 1 zákona o cestnej premávke, teda zospáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona
o priestupkoch, za ktorý je možné podľa § 22 ods. 2 písm. c) cit. zák. uložiť aj zákaz činnosti do troch
rokov. Na základe uvedeného bolo vydané rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu žalobcovi a

iné dôvody nebolo potrebné skúmať. Na aplikáciu ustanovenia § 70 ods. 1 písm. a) cestného zákona
bolo postačujúce posúdenie možnosti použitia trestu, resp. sankcie zákazu činnosti spočívajúcej v
zákaze vedenia motorového vozidla za skutok, z ktorého je žalobca dôvodne podozrivý. Iné okolnosti
totiž nevyplývajú z uvedeného zákonného ustanovenia. Podstatná je existencia zákonnosti dôvodov
preskúmavaného rozhodnutia, ktoré tu boli v čase jeho vydania. Správny súd tiež poukazuje na to,

že pri rozhodnutí alebo opatrení, ktoré správny orgán vydal na základe zákonom povolenej správnej
úvahy (ako je aj preskúmavané rozhodnutie), správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie alebo
opatrenie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Správny súd neposudzuje účelnosť,
hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy (§ 27 ods. 2 a 3 SSP).

26. Pri vydaní potvrdenia a taktiež rozhodnutia o zadržaní vodičského preukazu je potrebné ešte

skúmať, či bol zachovaný postup v súlade so zákonom (§ 70 ods. 4 a 7 zák. č. 8/2009 Z. z.), a teda či bolo
policajtom bezodkladne o zadržaní vodičského preukazu vydané potvrdenie a či správny orgán vydal
rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu do 15 dní od zadržania (ak nebolo doposiaľ rozhodnuté
o uložení trestu alebo sankcie zákazu činnosti spočívajúce v zákaze vedenia motorového vozidla).
Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bolo vydané bezodkladne potvrdenie o zadržaní

vodičského preukazu, čo nesporoval ani žalobca. Rozhodnutie o zadržaní vodičského preukazu (zo
dňa 13.05.2020) bolo vydané do 15 dní odo dňa zadržania vodičského preukazu (ku ktorému došlo
06.05.2020).

27. V súvislosti s námietkou žalobcu, že nebol naplnený žiaden zákonný dôvod na zadržanie vodičského

preukazu policajtom uvedený v § 70 a 71 zák. o cestnej premávke, súd poukazuje na samotné
ustanovenie § 70 ods. 1 zákona o cestnej premávke, z ktorého vyplývajú dôvody, kedy je policajt
oprávnený zadržať vodičský preukaz. Pre vydanie rozhodnutia podľa § 70 ods. 1 písm. a) postačuje,
ak konajúci policajný orgán vyhodnotí situáciu vzniknutú stretom motorových vozidiel tak, že dospeje
k záveru, že voči jednému účastníkovi (príp. viacerým) je dôvodné podozrenie, že nastali okolnosti,

pre ktoré je mu možné vodičský preukaz zadržať, čo predpokladá dôvodné podozrenie zo spáchania
priestupku, za ktorý je možné v zmysle zákona o priestupkoch uložiť sankciu - zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá. Správne tiež policajný orgán vyhodnotil vzniknutú situáciu ako dopravnú nehodu (nie
škodovú udalosť), keďže medzi jej účastníkmi (napokon) nedošlo k dohode o jej zavinení (§ 64 ods.
2 písm. c/ zákona č. 8/2009 Z. z.). Nie je pre zadržanie vodičského preukazu rozhodujúce, či bude

následne vodič uznaný vinným zo spáchania priestupku v konaní o priestupku, a teda sa preukáže jeho
zavinenie dopravnej nehody.

28. Ako už bolo uvedené vyššie, policajt je v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. oprávnený
zadržať vodičský preukaz, ak možno uložiť trest alebo sankciu zákazu činnosti spočívajúcu v zákaze

vedenia motorového vozidla. Zadržanie vodičského preukazu je teda opatrením, ktoré nemožno chápať
ako sankciu, aj keď sa tak môže na prvý pohľad javiť (podobá sa sankcii zákazu činnosti). Zadržanie
vodičského preukazu teda nie je trestaním, nejde o rozhodovanie o priestupku a uložení sankcie (s
presne vymedzenou výškou). Toto opatrenie neplní represívnu funkciu, ale najmä funkciu ochrannú.
Keďže v danom prípade sa nejedná o sankciu za priestupok, nevzťahuje sa na prejednávanú vec ani

ust. § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ktoré upravuje kritériá pre určenie druhu a výmery sankcie.
Nemožno teda konštatovať, že by policajt porušil § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch, ako to žalobca
namietal v žalobe.

29. Pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobca mal v konečnom dôsledku zadržaný vodičský preukaz viac

ako 24 mesiacov, k tomu súd uvádza, že táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, keďže pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP
úč. do 30.06.2023 v spojení s § 493e SSP). Pritom súd poukazuje na ust. § 70 ods. 3 zákona č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je policajt oprávnený zadržať vodičský preukaz až do
právoplatného skončenia veci. Žalobca ešte akcentoval, že mu policajt zakázal akúkoľvek ďalšiu jazdu,

čovšaknezodpovedáskutočnosti.Zpotvrdeniaozadržanívodičskéhopreukazuvyplýva,žeďalšiajazda
s vozidlom sa vodičovi nepovoľuje. Zákon dáva policajnému orgánu v prípade zadržania vodičského
preukazu možnosť (nie povinnosť) povoliť ďalšiu jazdu vozidlom najviac na 15 dní. V tomto prípadepolicajný orgán túto možnosť nevyužil. V každom prípade však rozhodnutie o nepovolení ďalšej jazdy
nie je predmetom napadnutého rozhodnutia.

30. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdené nevhodné správanie policajta, ak by aj bolo také, ako popísal žalobca,
toto by malo zanedbateľný vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže zákonné dôvody na
zadržanie vodičského preukazu podľa § 70 ods. 1 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. naplnené boli, ako už
bolo viackrát konštatované vyššie a tiež bol dodržaný postup podľa § 70 ods. 4 a 7 zák. č. 8/2009 Z. z.

31. Na záver ešte súd dodáva, že nevykonal na pojednávaní dôkaz prehratím DVD záznamu dopravnej
nehody, ktorý založil do spisu žalobca, nakoľko to nebolo potrebné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia, keďže ani pre vydanie napadnutého rozhodnutia nie sú podstatné skutkové
okolnosti dopravnej nehody a miera zavinenia vodiča, ktorému sa vodičský preukaz zadržiava.

32. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že žalovaný dostatočne zistil skutkový stav, vec správne

právne posúdil a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil, preto súd nezistil žiaden dôvod nezákonnosti
napadnutéhorozhodnutia. Správnysúdtedadospelkzáveru,žežalobaniejedôvodná,pretojuzamietol
podľa § 190 SSP (v spojení s § 194 ods. 2 SSP).

33. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a žalovanému, ktorý bol v konaní

úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanému voči žalobcovi
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od neho spravodlivo požadovať.
Ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných princípov
Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej
náhrada trov konania nepriznáva. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára

2018 sp. zn. 7 Cdo14/2018). Na konanie pred správnym súdom sa okrem zásady hospodárnosti podľa §
5 ods. 7 SSP primerane použijú aj princípy, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok (§ 5 ods. 1 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní
od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP

v spojení s § 493e SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom
súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Lehota na podanie kasačnej
sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná na
kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu
súdu je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.

1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal

spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).