Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, July 29, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/76/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122493468
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Štrkolcová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122493468.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Štrkolcovej a členov

senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Adriána Pažúra, v spore žalobcu : ČSOB Leasing, a.s., so sídlom
Žižkova 11, 815 10 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO : 35 704 713, zastúpeného soukeník
– štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
862 711, proti žalovanému v 1. rade : PUMPERHAUS, s. r. o., so sídlom Štefánikovo nám. 4, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO : 46 511 318, žalovanému v 2. rade : A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX
XX C., obaja zastúpení JUDr. Miroslavou Slovinskou, advokátkou so sídlom Štefánikovo námestie 13,
052 01 Spišská Nová Ves, IČO : 42 319 617, o zaplatenie 14.676,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobcu proti výrokom III. a V. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233
zo dňa 16. októbra 2023 a o odvolaní žalovaných proti výrokom I., II. a IV. rozsudku Okresného súdu
Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í výrok I. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa
16. októbra 2023 tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 7.682,01 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.8.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku

s tým, že splnením povinnosti žalovaným v 1. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej
v 2. rade a splnením povinnosti žalovanej v 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovaného
v 1. rade.

II. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16.
októbra 2023 vo výrokoch II. a IV.

III. M e n í výrok III. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16.

októbra 2023 tak, že žalovaná v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi 6.994,80 eur s úrokmi z omeškania
vo výške 9 % ročne od 24.8.2022 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia
s tým, že splnením povinnosti žalovanou v 2. rade a uloženej týmto rozsudkom zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť žalovaného v 1. rade uložená výrokom II. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.
k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16. októbra 2023 a splnením povinnosti žalovaného v 1. rade uloženej
výrokom II. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16. októbra
2023 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej v 2. rade.

IV. M e n í výrok V. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16.
októbra 2023 tak, že žalobca má proti žalovanej v 2. rade nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie v plnom rozsahu.

V. Žalobca má proti žalovaným v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu. o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým rozsudkom uložil žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobcovi 7.682,01 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy 7.682,01 eur od 24.8.2022

do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur (výrok
I.), žalovanému v 1. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.994,80 eur s úrokmi z omeškania 9 %
ročne zo sumy 6.994,80 eur od 24.8.2022 do zaplatenia (výrok II.), v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
(výrok III.), žalobcovi proti žalovanému v 1. rade priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu
(výrok IV.) a žalobcovi proti žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 4,68
% (výrok V.).

2. Súd prvej inštancie za nesporné považoval, že medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade boli uzavreté
dve zmluvy o operatívnom lízingu, a to Zmluva o operatívnom leasingu LZO/16/00865 zo dňa 21.3.2016,
ktorásatýkalavozidlaBMWrad7740LdxDrive,a ZmluvaooperatívnomleasinguLZO/18/03647zodňa
26.7.2018, ktorá sa týkala vozidla Mercedes E triedy 220d 4Matic. Za účelom zabezpečenia záväzkov

boli spísané dve ručiteľské listiny, a to ručiteľská listina ZIN/16/05552 zo dňa 21.3.2016, ktorá sa týkala
zabezpečenia záväzkov zo zmluvy LZO/16/00865 a ručiteľská listina ZIN/18/07045 zo dňa 26.7.2018,
ktorá sa týkala zabezpečenia záväzkov zo zmluvy LZO/18/03647. Týmito ručiteľskými vyhláseniami
sa žalovaná v 2. rade zaviazala uspokojiť žalobcovi prípadné pohľadávky neuhradené žalovaným v
1. rade vzniknuté z oboch uvedených zmlúv. Žalobca ukončil obe zmluvy výpoveďami, o čom bola

vyrozumená aj žalovaná v 2. rade. Žalovaný v 1. rade predmety operatívneho lízingu (vozidlá BMW
740Ld a Mercedes E220D) dobrovoľne v rámci stanovenej lehoty neodovzdal. Žalobca prostredníctvom
tretej osoby (GORDIC COLLECT s.r.o.) preto zabezpečil odobratie vozidiel a vozidlá boli následne
žalobcom odpredané.

3. Žalovaní uplatnený nárok považovali za nepreskúmateľný, nekorektný a uplatnený v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 261 ods. 1; § 269 ods. 1 až 3; § 273 ods. 1 až 3;
§ 303; § 306 ods. 1; § 311 ods. 1, 2; § 323 ods. 1, 3; § 324 ods. 1; § 365; § 369 ods. 1; 2; § 369c

ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) a nevzhliadol
existenciu absolútnej neplatnosti zmlúv. Uviedol, že s prihliadnutím na podnikateľskú povahu subjektov
a na nich kladenú zvýšenú mieru obozretnosti, ako aj tzv. znášania podnikateľského rizika, či povinnosti
konať s patričnou opatrnosťou, bol žalovaný v 1. rade povinný oboznámiť sa so znením právnych úkonov
a zvážiť potenciálne riziká, ktoré môžu byť vzhľadom na jednotlivé dojednania s prípadným výkonom

práv spojené. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade v rámci tzv. fázy oferty návrhy zmlúv akceptoval,
nemožno v konaní sanovať pohľadom cez prizmu rozporu so zásadami obchodného styku.

5. Žalobca si v rámci konania podľa súdu prvej inštancie uplatnil len nároky z titulu jednotlivých
mesačných vyfakturovaných platieb za ten – ktorý mesiac možnosti užívania toho – ktorého motorového

vozidla z titulu odplaty za zverenie vozidla s tým, že za obdobie posledného mesiaca si žalobca uplatnil
len alikvotnú časť. Zároveň si uplatnil náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s vymožením,
resp. núteným odobratím motorového vozidla BMW radu 7 vo výške 360 eur, ktoré boli uhradené
spoločnosti GORDIC COLLECT s.r.o. Argumentáciu žalovaných, že žalobca si neoprávnene uplatňuje
odplatuzamožnosťužívaniavozidielzamesiace,počasktorýchichnemalužvdržbe,súdprvejinštancie

nepovažoval za relevantnú, nakoľko dátumy dodania služieb sú pred dátumom odovzdania vozidla.
Žalobca sa tak domáhal len úhrady nezaplatených splátok za obdobie do odovzdania vozidla, resp. do
núteného odobratia vozidla.

6. Ďalej súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca mal splnené podmienky na to, aby ukončil obe zmluvy z

dôvodu neplnenia si povinnosti zo strany žalovaného v 1. rade, t. j. neplatenia jednotlivých mesačných
splátok včas. Žalovaný v 1. rade je tak subjektom, ktorý zadal dôvod na realizáciu oprávnenia žalobcu
- vypovedanie zmlúv v zmysle čl. 5.5.1. Všeobecných zmluvných podmienok, spĺňajúc podmienku
omeškania so splátkou nájmu viac ako 31 dní.7. K správaniu sa žalovaného v 1. rade počas obdobia pandémie COVID súd prvej inštancie uviedol, že
týmto došlo k navýšeniu dlhu, keďže už v čase realizácie uzatvárania jednotlivých dodatkov žalovaný v
1. rade nedisponoval finančnými prostriedkami na úhradu svojich záväzkov a bol obmedzený v príjme,

keďženeprevádzkovalvýkonsvojejpodnikateľskejčinnosti.Súdprvejinštancievyhodnotilakozbytočné,
že si žalovaný v 1. rade predĺžil možnosť užívania vozidla, ktoré v skutočnosti reálne neužíval. Len
žalovaný v 1. rade za takéto svoje rozhodnutie teda musí niesť následok.

8. Pokiaľ ide o skutočnosť, že vozidlo BMW bolo „kazivé,“ súd prvej inštancie uviedol, že za voľbu

vozidla nesie zodpovednosť len žalovaný v 1. rade, ktorý ju učinil. Tieto okolnosti však nemohli privodiť
zmenu vo výsledku konania, keďže zo strany žalovaného v 1. rade nebol uplatnený žiadny protinávrh
či kompenzačná námietka, pri existencii ktorých by bol súd povinný zaoberať sa možnosťou poníženia
odplaty za čas nemožnosti užívať predmet a pod.

9. Súd prvej inštancie považoval za daný aj nárok žalobcu na zaplatenie sumy 143,80 eur titulom

omeškania splatnosti pri faktúre 1699051358 o 88 dní, ako aj nárok na zaplatenie sumy 360 eur
(GORDIC COLLECT s.r.o.) v súlade s podmienkami v bode 6.1. písm. d), nakoľko tieto súd prvej
inštancie vyhodnotil ako preukázané náklady spojené s vymáhaním povinnosti.

10. Z dôvodu existencie ručiteľských vyhlásení žalovanej v 2. rade uskutočnených vo vzťahu k obom

zmluvám (č. ZIN/16/02252, č. ZIN/18/07045) a s poukazom na skutočnosť, že žalovaný v 1. rade bol
vyzvaný na splnenie si svojich povinností, ktoré si v stanovenej lehote nesplnil, nastúpila povinnosť
ručiteľky (žalovanej v 2. rade) uspokojiť žalobcu namiesto dlžníka. Žalovanej v 2. rade tak vznikla
povinnosť titulom nesplnenia povinnosti žalovaného v 1. rade ohľadom vozidla Mercedes triedy E. Vo
vzťahu k uplatneným pohľadávkam z druhej zmluvy (vozidlo BMW) súd prvej inštancie uzavrel, že

žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že by oboznámil žalovanú v 2. rade o uzatvorení
ďalšíchdodatkovvovzťahukpredmetnejzmluve.Ručiteľskévyhláseniežalovanejv2.radeboloučinené
k pohľadávkam z titulu neplatenia odplaty za užívanie vozidla (60 splátok). Neuspokojené pohľadávky
z tejto zmluvy však už nie sú podľa súdu prvej inštancie zabezpečené ručiteľským vyhlásením, keďže
vznikli za obdobie mimo pôvodnej doby trvania zmluvy, vo vzťahu ku ktorej bolo učinené ručiteľské

vyhlásenie. V tejto časti preto súd žalobu proti žalovanej v 2. rade zamietol.

11. Keďže žalovaný v 1. rade v celom rozsahu a žalovaná v 2. rade čiastočne neuhradili svoj dlh a
dostali sa tak do omeškania, vznikol žalobcovi aj nárok na úroky z omeškania. Súd prvej inštancie preto
priznal žalobcovi úroky z omeškania 9 % ročne od 24.8.2022 do zaplatenia, keďže si ich žalobca uplatnil

v súlade so zákonom (§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013
Z. z.).

12. Vzhľadom na úspešnosť podanej žaloby súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur (§ 369c ods. 1 Obchodného

zákonníka, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z.).

13. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s §
262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) tak, že procesne
úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu a proti žalovanej v 2. rade v rozsahu 4,68 % vychádzajúc z priznaných súm istín, na
ktorých zaplatenie súd prvej inštancie zaviazal žalovanú v 2. rade, t. j. 7.682,01 eur, čo predstavuje 52,34
% oproti zamietajúcej časti žaloby vo vzťahu k žalovanej v 2. rade 6.994,80 eur, čo predstavuje 47,66
% (matematický rozdiel 52,34 % - 46,66 % sa rovná 4,68 %).

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obe sporové strany.

15. Žalobca podal odvolanie proti výrokom III. a V. rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že výrok III. bude znieť, že žalovaná
v 2. rade je povinná zaplatiť žalobcovi istinu 6.994,80 eur s úrokmi z omeškania 9 % ročne zo sumy

6.994,80 eur od 24.8.2022 do zaplatenia; výrok V. bude znieť, že žalobca má proti žalovanej v 2. rade
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V prípade nemožnosti zmeny rozsudku súdu prvej
inštancie navrhol žalobca jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, abyuskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

16. Žalobca v odvolaní uviedol, že z napadnutého rozsudku nie je zrejmé, z akého dôvodu posúdil súd
prvej inštancie ručiteľské vyhlásenie k jednej zo zmlúv v inom režime než posúdil ručiteľské vyhlásenie
k druhej zmluve. Podľa žalobcu šlo o neprípustnú svojvôľu, keď súdne rozhodnutie nedáva odpoveď,

prečo súd prvej inštancie rozhodol inak pri totožných ručiteľských vyhláseniach.

17. Ďalej žalobca uviedol, že uzavretím dodatkov medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade pri jednotlivých
zmluvách neprišlo k zmene výšky zmluvne dohodnutého záväzku v neprospech žalovaného v 1. rade,
ale iba k zmene lehoty splatnosti, pričom výška celého záväzku žalovaného v 1. rade zostala pôvodná,
resp. prišlo k jej zníženiu. Zmena počtu splátok pri znížení výšky splátky rovnako mala pozitívny vplyv

na výšku žalovaným v 1. rade dohodnutej sumy, ktorú žalobcovi zaplatí v menšom rozsahu než sa
pôvodne zaviazal. Táto zmena nemá žiaden vplyv na ručiteľské vyhlásenia (ich obsah), keďže ručiteľské
vyhlásenie nebolo uzavreté na obmedzený čas. Iba v prípade, ak by medzi žalobcom a ručiteľom
– žalovanou v 2. rade bolo uzavreté ručiteľské vyhlásenie s doložkou o maximálnej dobe trvania
ručiteľskéhovyhlásenia,bynastalstav,kedybypouplynutídobyzáväzkuručiteľužnebolzaviazanýplniť

namiesto dlžníka – žalovaného v 1. rade. V ručiteľskom vyhlásení však takéto zmluvné ustanovenie o
obmedzení doby trvania ručenia nebolo dohodnuté. Aplikácia správneho zákonného ustanovenia súdom
prvej inštancie zo strany súdu prvej inštancie je zároveň rozporná s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít. Ak dlžník nevrátil veriteľovi poskytnuté peňažné prostriedky zo zmluvy o
úvere v dohodnutej lehote a následne došlo medzi nimi k zmene zmluvy v lehote splatnosti dlhu,

takáto zmena nemá vplyv na obsah ručiteľského záväzku, pretože nedošlo k zániku záväzku dlžníka,
ktorý ručenie zabezpečuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/307/98 zo dňa 8.6.1999
zverejnené v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 50/2000, totožne Najvyššieho súdu SR z 15.05.1997,
sp. zn. 3Obo/44/97). Z predložených dôkazov v konaní podľa žalobcu jednoznačne vyplýva, že zo strany
žalovaného v 1. rade ako dlžníka uzavretím dodatkov k leasingovej zmluve nedošlo k zmene záväzku z

leasingovejzmluvytakýmspôsobom,ktorýbymalvplyvnaobsahručiteľskéhozáväzkutak,akotomána
mysli ust. § 303 Obchodného zákonníka. Žalobca má právo požadovať plnenie od žalovaného v 1. rade
ako od dlžníka a od žalovanej v 2. rade na základe ručiteľského vzťahu s tým, že plnením jedného zo
žalovaných dlh v rozsahu plnenia zaniká. Súd prvej inštancie tak podľa žalobcu vec nesprávne posúdil,
ak nezaviazal žalovanú v 2. rade z ručiteľského vyhlásenia z jednej zo zmlúv.

18. Žalovaní podali odvolanie proti výrokom I., II. a IV. rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhli, aby
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a v zrušenom rozsahu vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnili tým, že súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v

takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), že súd
prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods.
1 písm. f) CSP) a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

19. Žalovaní v odvolaní uviedli, že v zmluve a ani vo Všeobecných zmluvných podmienkach nie
sú definované konkrétne postupy či spôsoby, akými sa má spravovať výpočet nárokov. Finančné
vyúčtovania neobsahujú konkrétne ustanovenia leasingových zmlúv, ale len sa všeobecne odvolávajú
na ustanovenia VZP. Ani vo faktúrach nie je presne určené, z akých konkrétnych položiek vyfakturovaná
suma pozostáva, a teda, či je vyfakturovaná oprávnene. Uvedené spôsobuje nepreskúmateľnosť

nárokov žalobcu.

20. Žalovaní naďalej považovali za rozpornú so zásadami poctivého obchodného styku i tú skutočnosť,
že žalovaný v 1. rade nemal žiadnu možnosť zmluvu jednostranne ukončiť. Zmluvu bolo možné ukončiť
len formou dohody, k čomu bola nevyhnutne potrebná súčinnosť žalobcu, ktorá nebola poskytnutá.

Žalobca ťažkú situáciu žalovaného v 1. rade spôsobenú pandémiu COVID-19 a s tým spojené absolútne
obmedzenie jeho podnikateľskej činnosti, neriešil konštruktívne, ale „naťahoval“ trvanie lízingových
zmlúv a tým navyšoval dlh žalovaného v 1. rade. Žalovaný v 1. rade ani pri vynaložení odbornej
starostlivosti nemohol v čase vstupu do zmluvného vzťahu so žalobcom predpokladať vznik pandémie,aké opatrenia budú v tejto súvislosti prijaté vládou a ako zásadne bude týmito opatreniami obmedzený
na výkone vlastnej podnikateľskej činnosti.

21. Žalovaní ďalej uviedli, že súd prvej inštancie sa nesprávne vysporiadal aj s ich argumentáciou
týkajúcou sa mimoriadnej kazivosti vozidla BMW. Toto vozidlo muselo byť neustále opravované, pričom
náklady na opravy znášal výlučne žalovaný v 1. rade. Žalovaný v 1. rade uvedené považuje za rozporné
s princípom, na ktorom je operatívny lízing založený. Žalobca nezabezpečil žalovanému v 1. rade
náhradné vozidlo v čase, keď predmet lízingu bol dlhodobo neužívateľný a neznášal náklady na opravu

tohto vozidla napriek tomu, že z čl. 4.5 Všeobecných zmluvných podmienok nevyplýva takáto povinnosť
lízingovému nájomcovi. Jednoznačne preto bolo povinnosťou žalobcu znášať náklady na tieto opravy,
ktorá skutočnosť sa však nezohľadnila pri výške jednotlivých splátok. V tejto (ne)činnosti žalobcu
žalovaní vnímajú rozpor so zásadami poctivého obchodného styku.

22. Žalovaní tiež trvali na tom, že žalobcom uplatnený nárok vychádza z právnych úkonov - leasingových

zmlúv, ktoré obsahujú ustanovenia v príkrom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo ich
robí absolútne neplatnými právnymi úkonmi. Napriek tomu však súd prvej inštancie § 265 Obchodného
zákonníka a ani § 39 Občianskeho zákonníka na danú vec neaplikoval.

23. Ďalej žalovaní tvrdili, že žalobou uplatnené faktúry žalobca neeviduje v účtovníctve. Žalovaným nie

je známe, s akým záverom bola táto skutočnosť zo strany súdu prvej inštancie preskúmaná. V tejto časti
je rozsudok nepreskúmateľným, čo žalovaní vnímajú ako zásah do ich práva na spravodlivý proces.

24. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných argumentoval, že nie sú žiadne dôvody pre to, aby
mali byť leasingové zmluvy neplatné. Žiadne takéto dôvody nevymedzili ani žalovaní. Považoval za

absurdné, že žalovaní sa domáhajú absolútnej neplatnosti zmlúv, z ktorých (do istého času) riadne
plnili (uhrádzali leasingové splátky). Pokiaľ ide o tvrdenú kazivosť vozidla, žalobca uviedol, že nemôže
niesť zodpovednosť za výber vozidla žalovaným v 1. rade. Poukázal aj na skutočnosť, že dodávateľ
reklamáciu vád vozidla neuznal. Žalobca uviedol, že základnou povinnosťou žalovaného v 1. rade bolo
platiť splátky nájomného. Žalovaný v 1. rade túto povinnosť porušil, keď splatné nájomné nehradil

riadne a včas. Z tohto dôvodu žalobca vypovedal zmluvy s ohľadom na čl. 5.5.1 písm. a) Všeobecných
zmluvných podmienok pre neplatenie splátok nájomného viac ako 31 dní. Podľa čl. 5.9.1 Všeobecných
zmluvných podmienok bol žalobca aj v prípade ukončenia zmluvy z tohto dôvodu oprávnený požadovať
od žalovaného v 1. rade o. i. všetky do tej doby splatné a neuhradené peňažné nároky vrátane
ich príslušenstva. Zároveň bol oprávnený požadovať aj náhradu škody vo výške nákladov spojených

s vymáhaním splnenia povinností žalovaného v 1. rade a nákladov spojených s odobratím, prepravou,
ocenením a opravou vozidiel. Žalobca napokon spochybnil tvrdenú skutočnosť, že by vystavené faktúry
neevidoval vo svojom účtovníctve a v ďalšej časti vyjadrenia zopakoval svoje tvrdenia zo svojho
odvolania.

25. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedli, že sa musia čiastočne prikloniť k správnosti
záverov súdu prvej inštancie a zdôrazniť, že žalobca skutočne vo vzťahu k nároku voči žalovanej v 2.
rade neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by bol žalobca oboznámil žalovanú v 2. rade
s uzatváraním ďalších dodatkov k zmluve ohľadne vozidla BMW. Odvolacie dôvody uvádzané žalobcom
tak nie sú podľa žalovaných dané.

26. V odvolacej replike a odvolacej duplike sporové strany zotrvali na svojej predošlej argumentácii.

27. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal obe podané odvolania, ktoré boli podané v
zákonnej lehote, oprávnenými osobami, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez

nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolania proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorých je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolania prejednal podľa § 379 -
§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je z časti dôvodné, pretože sú naplnené odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP a odvolanie žalovaných je rovnako z časti dôvodné, pretože
je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

28. Žalovaní v priebehu celého konania (a aj v podanom odvolaní) namietali nepreskúmateľnosť
žalobcom uplatnených nárokov, keď sa nikde v zmluvných dokumentoch nestanovuje, akým výpočtom
sa má spravovať vyčíslenie uplatnených nárokov. S touto námietkou žalovaných sa súd prvej inštancienestotožnil a nestotožňuje sa s ňou ani odvolací súd. Zo žaloby (ako aj zo všetkých ďalších podaní,
prednesov a predložených príloh) je jednoznačné, aké nároky si žalobca uplatnil, keď ide o nároky na
splatné a nezaplatené mesačné splátky nájomného za dobu trvania oboch zmlúv. Tento nárok žalobcovi

vyplýva zo zmluvnej úpravy medzi stranami a osobitne je táto povinnosť vymedzená aj v čl. 5.9.1
písm. a) Všeobecných zmluvných podmienok. Súčasne aj ďalšie nároky uplatnené žalobcom majú svoj
zmluvne stanovený podklad (čl. 5.9.1 písm. b) Všeobecných zmluvných podmienok). Skutočnosť, že
vo vystavovaných faktúrach nie je výslovné uvedenie konkrétneho označenia zmluvného ustanovenia
nespôsobuje ich neurčitosť. V týchto totiž bolo uvedené, že je účtované nájomne za konkrétny mesiac,

ktorá povinnosť vyplýva zo zmluvy o operatívnom leasingu, pričom vozidlo bolo označené evidenčným
číslom. Faktúry tak boli vystavené vo vzťahu k jednoznačnej zmluvnej povinnosti. Aj vo vzťahu k faktúre,
ktorou boli vyúčtované úroky z omeškania bolo uvedené číslo splátky, splatnosť, dátum zaplatenia,
úročená čiastka, denná sadzba, počet dní omeškania a celková čiastka úroku z omeškania. Takto
uvedené údaje jednoznačne špecifikovali uplatňovaný nárok. Všetky predložené dokumenty (zmluvy,
dodatky, Všeobecné zmluvné podmienky, faktúry a vyúčtovania) spolu so skutkovými tvrdeniami

uvedenými v žalobe a iných podaniach, spoločne vytvárali jednoznačné a identifikovateľné odôvodnenie
žalobného návrhu. Nie je teda daná nepreskúmateľnosť uplatnených nárokov v odvolaním napadnutom
rozsudku a odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP preto nie je naplnený.

29. Pokiaľ ide o námietky ohľadne rozporu zmlúv a konania žalobcu so zásadami poctivého obchodného

styku odvolací súd uvádza, že podľa § 265 Obchodného zákonníka sa postihuje tzv. šikanózny výkon
práva v obchodných vzťahoch, keď účelom výkonu práva nie je realizácia vlastných oprávnených
hospodárskych záujmov a hospodárskeho cieľa determinovaného obchodným záväzkom, ale ide o
snahu výkonom práva znevýhodniť druhú stranu a spôsobiť jej ujmu (Ovečková, O. Obchodný zákonník.
Veľký komentár. I. a II. zväzok. Bratislava: Wolters Kluwer s.r.o. 2017). Žiadne takéto konanie žalobcu,

ktoré by bolo motivované snahou znevýhodniť žalovaného v 1. rade, poškodiť mu, či zneužiť svoje
hmotnoprávne postavenie, nebolo žalovanými vymedzené ani preukázané. Odvolací súd hodnotí
dojednané zmluvy ako aj celkové konanie žalobcu ako štandardné, obvyklé a ničím nevybočujúce
z rámca obchodnoprávnych zmluvných vzťahov. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že žalobca
vychádzal žalovanému počas trvania zmluvných vzťahov v ústrety, keď sa dodatkami upravovali zmluvy

jednoznačne v prospech žalovaného v 1. rade (odklad splatnosti splátky, predlženie celkovej splatnosti,
zníženie výšky splátok). Takéto správanie žalobcu neindikuje správanie rozporné so zásadami poctivého
obchodného styku, čo uvádzali žalovaní (tvrdenie o nevýhodnom predlžovaní trvania zmlúv). Práve
naopak, je dôkazom korektného správania sa žalobcu ako zmluvnej strany, ktorá má záujem na
dokončení zmluvného kontraktu (v zmysle zásady pacta sunt servanda), a to aj v prípade vzniku

nepriaznivých pomerov týkajúcich sa druhej zmluvnej strany.

30. Na dôvažok odvolací súd uvádza, že výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku, nezakladá neplatnosť zmluvy či zmluvného ustanovenia, ale takýto výkon nepožíva
právnu ochranu. Keďže však žiaden takýto konkrétny výkon práva žalobcu nebol žalovanými tvrdený

a ani odvolací súd ho nevzhliada, nie je na mieste aplikácia § 265 Obchodného zákonníka.

31. Skutočnosť, že nebola v zmluve dojednaná možnosť vypovedania zmlúv zo strany žalovaného
v 1. rade, ale len zo strany žalobcu, neznamená neplatnosť zmluvy. Obchodné právo je založené na
zmluvnej slobode, voľnosti, ktorá sa prejavuje širokou možnosťou strán dojednať si obsah záväzku

podľa vlastných predstáv. Prejavom takejto zmluvnej slobody je aj to, ak zmluva nie je vo všetkých
svojich častiach v úplnosti vyváženou v právach a povinnostiach zmluvných strán. Odvolací súd nezistil
žiadne zmluvné dojednanie, ktoré by bolo rozporné s kogentnou právnou úpravou, dobrými mravmi
alebo ktorého výkon by zakladal rozpor s poctivým obchodným stykom. Ani táto odvolacia námietka
žalovaných tak nebola dôvodná.

32. Vo vzťahu ku kazivosti vozidla BMW a výlučnému znášaniu nákladov opráv žalovaným v 1. rade,
čo malo byť v rozpore s čl. 4.5 Všeobecných zmluvných podmienok a princípmi zmluvy o operatívnom
leasingu, odvolací súd uvádza, že zmluva o operatívnom leasingu neexistuje ako samostatný zmluvný
typ v Občianskom zákonníku či v Obchodnom zákonníku. Ide o inominátnu zmluvu podľa § 269 ods. 2

Obchodného zákonníka. Uvedené znamená, že neexistuje univerzálna úprava zmluvy o operatívnom
leasingu a právne záväzné princípy takéhoto zmluvného typu. Každá leasingová zmluva je osobitná,
dáva stranám iný diapazón práv a povinností, pričom sa môžu prelínať dojednania, ktoré sú typickejšie
pre finančný leasing s ustanoveniami, ktoré sú typické pre operatívny leasing. V danom prípade v zmyslečl. 4 Všeobecných zmluvných podmienok sa žalobcom poskytované služby delili na povinné služby
(vymedzené v čl. 4.1.1 Všeobecných zmluvných podmienok) a voliteľné služby (vymedzené v čl.
4.1.3 Všeobecných zmluvných podmienok). Ak žalovaní poukázali na povinnosti žalobcu v zmysle čl.

4.5 Všeobecných zmluvných podmienok, ktorými sú služby údržby a servisu vozidiel, tieto služby sú
voliteľnými službami, pričom z oboch zmlúv vyplýva, že si ich žalovaný v 1. rade nezvolil. Bolo teda
zmluvnou povinnosťou žalovaného v 1. rade zabezpečovať údržbu a servis vozidiel. To, akým spôsobom
to zabezpečoval, a či v dôsledku týchto činností bolo niektoré vozidlo po dlhší čas neprevádzkyschopné,
je výlučne vecou žalovaného v 1. rade.

33. Napokon pokiaľ ide o tvrdenú neevidenciu faktúr v účtovníctve žalobcu, táto otázka je v úplnosti
mimo rámca civilného sporového konania. Nebolo teda akéhokoľvek dôvodu, aby žalobca toto skutkové
tvrdenie žalovaných vyvracal a predkladal k nemu dôkazy opaku.

34. Odvolací súd uzatvára, že napriek tomu, že žiadna žalovanými tvrdená odvolacia námietka nebola

dôvodná, súd prvej inštancie vo výroku I. odvolaním napadnutého rozsudku nevyjadril vzťah ručiteľa
(žalovanej v 2. rade) a dlžníka (žalovaného v 1. rade), ktorý je založený na tom, že v prípade ak ručiteľ
splní časť záväzku, ktorý zabezpečil, zaniká táto časť záväzku dlžníka voči veriteľovi, pričom ostávajúca
časť záväzku, ktorú ručiteľ nesplnil, zostáva v platnosti a dlžník je naďalej zodpovedný za jej splnenie,
čím súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1

písm. h) CSP (žalovanými uplatnený v odvolaní). Odvolací súd preto podľa § 388 CSP zmenil výrok I.
rozsudku súdu prvej inštancie tak, že žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 7.682,01
eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.8.2022 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku s tým, že splnením povinnosti žalovaným v 1. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť

žalovanej v 2. rade a splnením povinnosti žalovanej v 2. rade zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
žalovaného v 1. rade. Vo výrokoch II. a IV. rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

35. Ohľadne odvolania žalobcu, ktorý považuje zamietavý výrok za neprípustne svojvoľný, keď

nedáva odpoveď, prečo súd prvej inštancie rozhodol inak pri totožných ručiteľských vyhláseniach,
odvolací súd uvádza, že arbitrárnosť (svojvoľnosť) či zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí všeobecných
súdov je najčastejšie daná rozporom právnych argumentov či skutkových okolností prerokúvaných
prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany (I. ÚS 191/2019, III. ÚS

623/2017, III. ÚS 60/2018, I. ÚS 264/2019). O svojvoľné rozhodnutie ide teda predovšetkým vtedy, ak
súd prvej inštancie nedal odpoveď na relevantnú otázku konania, či táto je zodpovedaná v rozpore
s pravidlami formálnej logiky (jednoducho povedané je zjavne nelogická). V danom prípade však súd
prvej inštancie vysvetlil, prečo rozhodol inak pri jednotlivých ručeniach žalovanej v 2. rade, keď uviedol,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tomu, že by oboznámil žalovanú v 2. rade o

uzatvorení ďalších dodatkov vo vzťahu k predmetnej zmluve. Ručiteľské vyhlásenie žalovanej v 2. rade
bolo učinené k pohľadávkam z titulu neplatenia odplaty za užívanie vozidla (60 splátok) a neuspokojené
pohľadávky z tejto zmluvy už nie sú zabezpečené týmto ručiteľským vyhlásením. Je jasné, že aj pre
žalobcu je tento záver súdu prvej inštancie zrejmý, nakoľko mu v ďalšej časti podaného odvolania
oponuje. Odvolateľ teda vedel, prečo súd prvej inštancie časť ním uplatneného nároku považoval za

nedôvodnú. Preto nie je dané porušenie práv žalobcu v rozsahu, že by bolo porušené jeho právo na
spravodlivý súdny proces a nemožno prisvedčiť žalobcovi, že bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b) CSP.

36. Napriek tomu, že odvolací súd považuje záver súdu prvej inštancie ohľadne (prekročenia) rozsahu

ručenia za nearbitrárny, neznamená to, že ho považuje za správny.

37. V súlade s kogentným ustanovením § 303 Obchodného zákonníka, vyhlásenie ručiteľa musí
obsahovať jeho záväzok, že ak dlžník nesplní svoj záväzok, potom ho veriteľovi splní ručiteľ. Ručiteľské
vyhlásenie musí spĺňať formálne náležitosti (písomná forma) a obsahové náležitosti ako (i) špecifikáciu

zabezpečovaného záväzku čo do rozsahu (výšky pohľadávky), obsahu (stanovenie konkrétnych práv
a povinností zmluvných strán), právneho titulu, (ii) presnú identifikáciu jednotlivých subjektov (veriteľa,
dlžníka a ručiteľa) a (iii) a vyslovenie záväzku uspokojiť veriteľa v prípade nesplnenia určitého záväzku
dlžníkom.38. V danom prípade bola v ručiteľskom vyhlásení žalovanej v 2. rade dodržaná písomná forma ako
formálna náležitosť, boli presne určené subjekty ručiteľského vzťahu, bol výslovne uvedený záväzok

ručiteľky (žalovanej v 2. rade) uspokojiť veriteľa (žalobcu) v prípade nesplnenia určitého záväzku
dlžníkom (žalovaným v 1. rade) a bol špecifikovaný aj ručením zabezpečovaný záväzok (pohľadávky
veriteľa zo zmluvy č. LZO/16/00865) čo do výšky, keď bola uvedená predbežná hodnota zabezpečenej
pohľadávky (136.455,59 eur) a najvyššia hodnota istiny zabezpečenej pohľadávky (163.746,71 eur).
Ďalej bolo uvedené, že sa zabezpečujú všetky záväzky dlžníka (žalovaného v 1. rade), pričom

demonštratívne boli uvedené známe povinnosti dlžníka zo zmluvy. Týmto bol teda jednoznačne
stanovený rozsah ručenia žalovanej v 2. rade. Napriek tomu, že k predmetnej zmluve boli uzatvorené
dodatky, ktorými bola zmenená doba nájmu, dohodnutý počet kilometrov za dobu nájmu či výška
mesačnej splátky, nič to nemení na rozsahu ručiteľského záväzku žalovanej v 2. rade, ktorý zostal
totožný a vždy a stále pokrýva všetky záväzky dlžníka (žalovaného v 1. rade) z predmetnej zmluvy,
pokiaľ sú do najvyššej hodnoty istiny zabezpečenej pohľadávky (163.746,71 eur). Akýkoľvek iný záver je

zjavne rozporný s obsahom ručiteľského vyhlásenia. Ak súd prvej inštancie stanovil povinnosť ručiteľky
len na zaplatenie pôvodne dojednaných 60-tich splátok a uviedol, že za zaplatenie ďalších splátok už
neručí, tento záver je nesprávny a rozporný s obsahom ňou učineného ručiteľského vyhlásenia, čím sú
naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Žalovaná v 2. rade teda ručí za všetky
záväzky žalovaného v 1. rade zo zmluvy, a to aj za záväzky uplatnené touto žalobou.

39. Odvolací súd preto, na podklade odvolania žalobcu, zmenil podľa § 388 CSP výrok III. rozsudku
súdu prvej inštancie tak, že uložil žalovanej v 2. rade povinnosť zaplatiť žalobcovi 6.994,80 eur s úrokmi
z omeškania vo výške 9 % ročne od 24.8.2022 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti
rozhodnutia s tým, že splnením povinnosti žalovanou v 2. rade a uloženej týmto rozsudkom zaniká v

rozsahu plnenia povinnosť žalovaného v 1. rade uložená výrokom II. rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo dňa 16. októbra 2023 a splnením povinnosti žalovaného v 1.
rade uloženej výrokom II. rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/29/2023 – 233 zo
dňa 16. októbra 2023 zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť žalovanej v 2. rade.

40. Vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanej v 2. rade odvolací súd
zmenil podľa § 388 CSP aj výrok V. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania žalobcu proti
žalovanej v 2. rade tak, že žalobcovi proti žalovanej v 2. rade priznal nárok na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP).

41. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti žalovaným v 1. a v 2.
rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v § 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvorilnerozlučnéspoločenstvopodľa§77(§425CSP).Akbolo vydanéopravnéuznesenie,lehotaplynie

znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd

dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).