Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2CoCsp/26/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123209977
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Mičietová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7123209977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň

JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobcu A. B., nar. X.X.XXXX, C., D. X, zast.
JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom, Svidník, Duklianska 8 proti žalovanej KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 923,47 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn. 53Csp/4/2023 zo
7. mája 2024

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalovanej proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (v ďalšom „súd prvej inštancie“ prípadne „súd“) napadnutým rozsudkom žalobu
zamietol (I.) a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu (II.).

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu, ktorý sa domáhal proti žalovanej zaplatenia 923,47 eura spolu
s príslušenstvom, a to titulom poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia motorového vozidla
škodcu - Seat Ibiza, C. XXX E., ktorým F. B. mal naraziť do motorového vozidla Mazda CX-5, AB 1511
CI, ktorého vlastníkom bol žalobca, zaparkovaného na parkovisku pri obytnom dome na ulici D. X, C.,

a to dňa 25.1.2023, keďže žalovaná poistené plnenie poskytnúť odmietla.
Súd na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými sporovými stranami ako
i výsluchom svedka F. B. ustálil zistený skutkový stav, ktorý následne právne posúdil aplikujúc
naň ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení,
konkrétne citujúc § 420 ods. 1, § 427 ods. 1, 2 a § 428 Občianskeho zákonníka a § 15, § 4 ods. 2,
§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona o povinnom zmluvnom poistení. Mal v konaní za preukázané, že došlo
k dopravnej nehode, t.z. škodovej udalosti dňa 25.1.2023 na ulici D. G. C., kedy motorové vozidlo Seat

Ibiza, C. XXX E., ktoré viedol syn jeho vlastníčky – F. B. ako vodič, narazilo do vozidla Mazda CX 5,
AB 1511 CI z Ukrajiny, patriaceho žalobcovi; medzi týmito nebolo sporné, čo vyplynulo aj z doloženej
správy o nehode, že dopravnú nehodu spôsobil F. B., sporné nebolo ani to, že H. H., matka vodiča
- škodcu ako vlastníčka motorového vozidla mala uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla so žalovanou. Právne uzavrel, že § 15 ods. 1
zákona č. 381/2001 Z.z. zakladá poškodenému bezvýnimočný priamy nárok na náhradu škody voči
zodpovednostnému poisťovateľovi, čím mal za danú pasívnu vecnú legitimáciu žalovanej, poisťovne.

Konštatoval, že pre úspech v spore bol žalobca povinný uniesť dôkazné bremeno ohľadne jednotlivých
predpokladov zodpovednosti za škodu, v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z., t.z. preukázať protiprávne
konanie, resp. protiprávny úkon, škodu a jej výšku a príčinnú súvislosť medzi protiprávnym konaním
a škodou a jej výškou, čo sa nestalo. Žalobca nepreukázal, že by škoda, ktorú dal do príčinnéhosúvisu so stretom s predmetným motorovým vozidlom poisteným žalovanou, a ktorá bola dôvodom
uplatnenia nároku voči žalovanej, pochádzala z predmetného stretu vozidiel. Zo záverov obhliadky
vozidla škodcu technikom spoločnosti Slovexperta z 9.2.2023 vyplynulo, že poistná udalosť nemohla

byť spôsobená vozidlom škodcu. V zhode s týmto konštatovaním bolo aj odborné Posúdenie možnosti
vzniku poškodenia v ŠU 9571454111, ktoré vypracoval špecialista pre posudzovanie stretov vozidiel I.
J. B., zamestnanec Slovexperty dňa 22.3.2023 po tom, ako boli po obhliadke zistené nezrovnalosti vo
vzájomnej korešpondencii poškodení motorových vozidiel. Súd sa s názorom žalobcu, podľa ktorého,
žalovaná prostredníctvom technika Slovexperty priebeh škodovej udalosti nespochybnila, nestotožnil.

Poukázal na zhodné závery technikov - likvidátorov z obhliadky vykonanej dňa 9.2.2023 a následného
posúdenia možnosti vzniku škody z 22.3.2023 s tým, že nešlo o situáciu, že v konaní boli predložené
dve odlišné stanoviská odborne spôsobilých technikov tej istej spoločnosti, ktorá vykonáva obhliadky
áut pri likvidácii poistných udalostí pre žalovanú. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že sám škodca mal
potvrdiť poškodenie, uviedol súd, že tá skutočnosť, že po náraze svedok F. B. ako vodič motorového
vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť spolu so žalobcom poškodenie motorového vozidla zaznamenali do

správy o nehode, ešte neznamená, že toto poškodenie spôsobil F. B. pri danom náraze, keďže túto
možnosť odborné posúdenie stretu, možnosti vzniku škody a príčinnej súvislosti jednoznačne vylúčilo
s tým, že stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť a to v jeho celom
zdokumentovanom rozsahu, upriamiac pozornosť na to, že na pravej strane spodnej časti zadného
nárazníka bolo zdokumentované jeho zlomenie a zrejme aj odtrhnutie odrazového svetla, pričom stopy

po kontakte sú vo výškovom rozsahu cca 40 až 48 cm. Poškodenie malo byť podľa popisu a nákresu
spôsobené ľavou zadnou časťou vozidla škodcu, ktoré sa malo pohybovať smerom vzad. Na tejto časti
v uvedenej výške sa nenachádzajú žiadne viditeľné stopy po kontakte s iným telesom. Vzhľadom na
to, že došlo k deštrukcii nárazníka by sa očakávalo podobné poškodene, či aspoň výrazná stopa. Súd
príčinnú súvislosť nemal preukázanú ani svedeckou výpoveďou F. B., nakoľko svedok nevedel ani

presne uviesť, ktorou časťou svojho motorového vozidla kontaktoval motorové vozidlo, a tiež ktorú časť
motorového vozidla žalobcu. Zároveň uviedol, že bezprostredne po škodovej udalosti, keď vystúpil z
motorového vozidla, nevidel na motorovom vozidle žalobcu rozsah poškodenia. Na svojom aute nevidel
a nemal žiadne poškodenie. Súd poukázal na povinnosť strán sporu označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti

a podľa pokynov súdu. Citoval § 191 ods. 1, 2 CSP, v zmysle ktorého hodnotí súd dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, starostlivo pritom prihliadajúc
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, s tým že vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže
byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak. Poukázal na to, že dôkazné bremeno ohľadom určitých
skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé

dôsledky; ide o tú stranu, ktorá tiež existenciu takýchto skutočností tvrdí.
Súd uviedol, že žalobca v zastúpení advokátom na pojednávaní zastal názor, že vzhľadom na vykonané
dokazovanie bolo v prebiehajúcom sporovom konaní nepochybne preukázané nadovšetku pochybnosť,
že škodová udalosť sa stala tak ako bola žalobcom popísaná, boli preukázané základné predpoklady
pre vznik škodovej udalosti a pre vznik zodpovednosti za škodu, a to že došlo ku škode, že ju spôsobil

konkrétny škodca a že bola daná príčinná súvislosť a že táto škoda vznikla v príčinnej súvislosti konania
škodcu, a teda že príčinná súvislosť bola medzi konaním škodcu a medzi následkom, ktorý vznikol.
Týmto následkom bola škoda na majetku, a teda ujma na majetku žalobcu, ktorú si uplatnil u žalovanej
poisťovne v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., kde žalovaná odmietla plnenie z dôvodu spornej
príčinnej súvislosti. Tiež mal nepochybne preukázané svedeckou výpoveďou škodcu – svedka B., že

tento škodu spôsobil, a to tak, ako ju žalobca popísal.
Právny zástupca žalobcu, poskytujúci žalobcovi odborné kvalifikované právne zastúpenie v konaní,
odvolajúc sa na vyššieuvedené, nepovažoval vykonanie ďalších dôkazov za potrebné, pričom je vecou
strany, aby navrhovala dôkazy, ak to považuje za potrebné, nie keď to považuje za potrebné súd. Súd
zastal názor, že v danom prípade bolo vykonanie dôkazu zo strany súdu aj bez návrhu vylúčené podľa §

185 CSP, keďže ide o nárok založený na zodpovednostnom vzťahu, na základe čoho rozhodol o žalobe
vkontextes§215ods.1a2CSP,tedanazákladeprocesnýmpostupomzistenéhoskutkovéhostavutak,
že nárok žalobcu posúdil ako nedôvodný v celom rozsahu. Konštatoval, že sa nejedná o spotrebiteľský
vzťah.
Aj napriek záveru, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah, dal do pozornosti a citoval z uznesenia

Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoCsp/40/2020 z 21.10.2020 v zmysle ktorej citácie
spotrebiteľ rovnako ako každá iná sporová strana je oprávnený rozhodovať o výbere prostriedkov
procesnej obrany sám. Súd má byť nestranným rozhodcom v spore medzi dodávateľom a spotrebiteľom,nemôže byť advokátom spotrebiteľa. Takýto postoj súdu narušuje princíp rovnosti zbraní, ktorý je
upravený aj v prípade spotrebiteľských sporov.
Súd uzavrel, že procesný útok žalobcu prednesený skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobnom

návrhu nebol podporený vykonaným dokazovaním, nemožno ho hodnotiť izolovane, a sám o sebe
nestačí na to, aby súd v konečnom dôsledku nárok žalobcu považoval za odôvodnený, pretože
nemohol neprihliadnuť na následnú argumentáciu žalovanej podporenú listinnými dôkazmi, z ktorých
jednoznačne vyplýva, že uvedená škoda nemohla byť v príčinnej súvislosti s uvedenou/označenou
dopravnou nehodou, s jej priebehom tak, ako bola zdokumentovaná a oznámená jej účastníkmi.

Keďže uvedené poškodenia nemohli vzniknúť takým mechanizmom a teda nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním vodiča a vozidlom žalobcu, konštatoval súd, že žalovaná svojou
argumentáciou spochybnila žalobcom tvrdené skutočnosti takým spôsobom a v takom rozsahu, že sa
s nimi stotožnil.
Opakovane dajúc do pozornosti, že dôkazné bremeno leží na tej sporovej strane, ktorá z existencie
ňou tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, dodal, že bolo povinnosťou

žalobcu preukázať tvrdenia ohľadne dôvodnosti nároku, pretože to bol žalobca, ktorý z existencie ním
tvrdených skutočností vyvodzoval pre seba priaznivejšie dôsledky. Súd sa s poukazom na odborné
vyjadrenie Slovexperty, s.r.o., ktoré doložila do súdneho spisu a ktoré nebolo ničím vyvrátené, v celom
rozsahu s jej obranou a tvrdeniami stotožnil. Keďže žalobca zákonné podmienky na náhradu škody,
teda škodu a jej výšku a príčinnú súvislosť s protiprávnym konaním – dopravnou nehodou nepreukázal

a dokazovanie bolo ukončené, žalobu zamietol.
Rozhodujúc o trovách konania uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania v plnom
rozsahu s tým, že žalobca ani v konaní nenavrhol, aby súd prípadne aplikoval § 257 CSP pri rozhodovaní
o trovách konania a ani sám súd priestor pre jeho aplikáciu nevidel.

3. Proti rozsudku včas podal odvolanie žalobca, a to v celom jeho rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP.
Namietal, že súd vec nesprávne právne posúdil, ak mal za to, že sa nejedná o spotrebiteľský vzťah.
Argumentoval, že nepochybne ide o spotrebiteľský spor, na ktorý sa vzťahujú ustanovenia prvého
oddielu druhej hlavy CSP. Citoval § 290 CSP a argumentoval, že podľa ustálenej judikatúry najvyšších

súdnych autorít sú spory o náhradu škody podľa § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. spotrebiteľskými spormi
ako spory medzi dodávateľom a spotrebiteľom súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou. Spotrebiteľskou
zmluvou je zmluva o poistení zodpovednosti medzi poistníkom a poisťovateľom, z ktorého zmluvného
vzťahu sa následne vyvodzuje povinnosť poisťovateľa plniť v prípade uplatnenia priameho nároku na
náhradu škody poškodeným voči poisťovateľovi podľa § 15 zákona. Namietal, že ak súd právne vec

posúdil tak, že nejde o spotrebiteľský vzťah, potom je jeho poukázanie na uznesenie Krajského súdu
v Banskej Bystrici a citovanie z neho, zmätočné. Predmetné uznesenie ani nie je v súlade s účelom
právnej úpravy systematicky zaradenej v prvom oddiele druhej hlavy CSP ako spotrebiteľské spory,
resp. spory s ochranou slabšej strany, na základe ktorých sa uplatňuje tzv. oslabený prejednací princíp
z dôvodu ochrany slabšej strany. Tvrdil, že súd prvej inštancie na odôvodnenie takéhoto právneho

posúdenia absolútne rezignoval, keďže uviedol iba stroho, že ide o zodpovednostný vzťah.
Namietal, že absencia riadneho odôvodnenia rozhodnutia je vážnym pochybením súdu, ktoré vedie
k jeho nepreskúmateľnosti majúcej za následok znemožnenie účastníkom konania uskutočňovať im
patriace procesné práva v takej miere, že dochádza k porušeniu ich práva na spravodlivý proces.
Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v § 220 ods. 2 CSP je nepreskúmateľné.

Arbitrárne rozhodnutie odníma strane sporu možnosť uskutočňovať procesné práva, porušuje jej právo
na spravodlivý súdny proces, keďže jej upiera možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať
proti rozhodnutiu súdu v rámci opravných prostriedkov a súčasne porušenie tohto procesného
postupu a procesného ustanovenia zakladá inú vadu konania (odkaz na rozhodnutia 2Cdo/129/2019,
4Obo/16/2018).

Citujúc článok 2 ods. 2 a článok 1 ods. 1 Ústavy SR označil žalobca postup súdu v rozpore s Civilným
sporovým poriadkom, a teda v rozpore s ústavným princípom legality štátnej moci zakotveným v čl. 2
ods. 2 Ústavy SR a tým v rozpore s princípom právneho štátu.
Namietal, že súd nevykonanie ďalších dôkazov odôvodnil stroho a to iba charakterom sporu bez
ďalšieho odôvodnenia, pričom od tejto otázky nesporne závisí aj rozhodnutie o ďalších otázkach. Došlo

tým k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a zároveň konanie má inú vadu, ktorá má za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.Nesúhlasil so záverom súdu, že v danom prípade bolo vykonanie dôkazov zo strany súdu aj bez návrhu
vylúčené podľa § 185 CSP. Vzhľadom na charakter sporu ako spotrebiteľského, ako dôvodil, uplatňuje
sa oslabený prejednací princíp, kde postup podľa § 295 CSP nie je vylúčený.

V súvislosti so záverom súdu, že nejde o spotrebiteľský spor a teda rozhodol na základe zisteného
skutkového stavu, žalobca namietal, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie prípustné
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a zistený skutkový stav tak nebol zistený správne,
pričom došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a porušeniu práva na spravodlivý proces.
Pokiaľ súd prvej inštancie mal vykonanie dôkazu bez návrhu za vylúčené v zmysle § 185 CSP,

argumentoval, že spornou otázkou v posudzovanej veci bola jedine príčinná súvislosť. Mal za to,
že ak je mechanizmus škody zložitý alebo neprehľadný, musí príčinnú súvislosť zisťovať súd tak, aby
bol riadne zistený skutkový stav, o ktorom niet pochybností. Žaloba mal za to, že súd skutkový stav
riadne nezistil, pretože ak mal pretrvávajúce pochybnosti o príčinnej súvislosti, mal nariadiť vykonanie
znaleckého posudku a výsluch žalobcu, a to postupom podľa § 295 CSP. Nevykonaním znaleckého
dokazovania a výsluchu žalobcu z dôvodu, že spor nebol posudzovaný ako spotrebiteľský, došlo

k vadám zakladajúcim odvolacie dôvody. Súčasne navrhol, aby súd nariadil znalecké dokazovanie
znalcom z odboru Cestná doprava, odvetvia Nehody v cestnej doprave, resp. Technický stav cestných
vozidiel a výsluch žalobcu.
V súvislosti s poukázaním súdu na právne zastúpenie žalobcu, uviedol, že tá skutočnosť, že bol
zastúpený právnym zástupcom nemení nič na charaktere sporu ako spotrebiteľskom, a teda súd pre

riadne zistenie skutkového stavu mohol a mal vykonať aj dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol, pretože je to
nevyhnutnéprerozhodnutievoveci.Tiežnamietal,žeakmalsúdvykonaniedôkazubeznávrhuzostrany
súdu za vylúčené, nie je tento postup správny, pretože pri spotrebiteľských sporoch, ak je spotrebiteľ
zastúpený advokátom, je vylúčené použitie jedine § 296 CSP, § 295 CSP týmto nie je dotknutý, a teda
súd ho môže v záujme ochrany spotrebiteľa a uplatňovania práva aj má aplikovať.

Napadol aj na základe vykonaného dokazovania zistený skutkový stav a jeho následné právne
posúdenie.
Pokiaľ súd na základe dokazovania listinným dôkazom „Vyrozumenie k riešeniu škodovej udalosti č.
957145111“ z 24.4.2023 zistil, že na vozidle škodcu sa nenachádzajú žiadne viditeľné stopy po kontakte
s iným telesom, namietal žalobca, že „uvedené rovnako vyplýva zo správy o nehode, ako aj z výpovede

svedka F. B.“. Uvedená skutočnosť je súčasťou reťaze všeobecnej príčinnosti, ktorá vytvára celkový
obraz a nemôže byť pričítaná na ťarchu žalobcu ako poškodeného. V celom konaní táto skutočnosť,
že na vozidle škodcu sa nenachádzajú žiadne viditeľné stopy po kontakte s iným telesom, nebola
spochybnená, avšak v rámci skúmania príčinnej súvislosti táto skutočnosť nemôže byť vnímaná tak, že
ak na vozidle škodcu nie sú viditeľné žiadne stopy po kontakte s iným telesom, tak škoda nevznikla,

resp. nemožno automaticky vylúčiť vozidlo škodcu z príčinnej súvislosti ako to vozidlo, ktoré škodu
spôsobilo. Takéto zistenie v rámci zisťovania príčinnej súvislosti nemôže byť odizolované od ďalších
dôkazov a skutkových tvrdení. Predovšetkým ide o výpoveď svedka F. B. - škodcu. Dodal, že vozidlo
škodcu je často bez viditeľných stôp.
Pokiaľ sa týka listinného dôkazu - Posúdenie možnosti vzniku poškodenia ŠU 957145111 (ods. 16.

odôvodnenia), z ktorého vyplynulo, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom
škodcu, nakoľko stopy po kontakte a rozsah poškodenia nie je možné vzájomne priradiť v celom jeho
zdokumentovanom rozsahu, označil žalobca vierohodnosť tohto dôkazu za pochybnú až minimálnu.
Mal za to, že z neho vyplýva jedine to, že na pravej strane zadného nárazníka motorového vozidla
poškodeného bolo zdokumentované jeho zlomenie a zrejmé aj odtrhnutie odrazového svetla. Všetky

ostatné tvrdenia mal len za dohady a domnienky autora tohto posúdenia (František Bučko).
Namietal, že tento dôkaz bol vyvrátený iným dôkazom - výsluchom svedka F. B. priamo na pojednávaní,
ktorý tvrdenie z predmetného Posúdenia..., že „škodca pri obhliadke uviedol, že ani nevie, že by sa
vozidla dotkol“, vyvrátil, keďže tento svedok uviedol: „že nie že by nevedel, že ťukol, ale nevie odhadnúť,
aký silný náraz to mohol byť, pretože on to tak nevnímal“. Žalobca mal za to, že ani on, ani svedok B.

neuvádzajú odlišné tvrdenie než, že na zadnej časti vozidla škodcu nie sú viditeľné stopy po kontakte
s iným telesom. Názor vyhotoviteľa Posúdenia možnosti vzniku poškodenia, „že vzhľadom na to, že
došlo k deštrukcii nárazníka by sa očakávalo podobné poškodenie či aspoň výrazná stopa“ označil len
za jeho domnienku, ničím nepreukázanú. Uviedol, že žalovaná v obdobných prípadoch dáva vypracovať
znalecký posudok, avšak v tomto prípade sa nesnaží viesť k zmierlivému riešeniu veci. Žalobca mal

za to, že v komparácii s výpoveďou svedka B., ktorý dosvedčil, že bol škodcom a ako ku škode
došlo, vrátane potvrdenia príčinnej súvislosti je predmetný dôkaz žalovanej vyvrátený protidôkazom -
výpoveďou svedka B. a žalovaná ďalší iný dôkaz vyvracajúci svedeckú výpoveď škodcu - Barobina
nepredložila. Namietal, že svedok B. uviedol, že škodová udalosť nastala na parkovisku na sídlisku, kdeje rovinatý aj kopcovitý terén, pričom pri meraní p. B., ktoré sa uskutočnilo za nevedno akých podmienok
a na akom teréne, mohlo dôjsť k tendenčným nepresnostiam v prospech žalovanej.
Malzato,žesvedokF.B.spontánnevosvojejsvedeckejvýpovediuviedol,akodošlokškodovejudalosti,

podrobne popísal celý priebeh škodovej udalosti, okolnosti za akých k nej došlo, priznal zavinenie
a v podstate i porušenie právnej povinnosti (všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho
zákonníka), taktiež presne popísal svoje kroky a úkony. Žalobca namietal, že svedok B. rovnako uviedol,
že necítil „ťukes“, nie, že nemá vedomosť o tom, že by sa vôbec poškodeného vozidla dotkol, čím vyvrátil
tvrdenia p. B., predložené žalovanou iba vo forme listiny. Mal za to, že likvidátor p. B. uviedol do svojho

vyjadrenia niečo úplne iné, než mu nadiktoval škodca - Barobin, ktorý ako svedok dokonca uviedol, že
p. B. tvrdil niečo iné, než p. B. zaznamenal - iba domnienky. Namietal, pokiaľ sa týka tvrdení p. B. p. B.,
že tieto nie sú p. B. verifikované, preto vierohodnosť dôkazu „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia“,
je vzhľadom na uvedené spochybnená.
Za nesprávne označil i konštatovanie súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že svedok B. nevedel presne
uviesť, ktorou časťou kontaktoval vozidlo poškodeného žalobcu. Dal do pozornosti, že svedok B. po

poučení o jeho povinnosti vypovedať pravdu, nič nezamlčovať a o následkoch krivej výpovede, priznal
svoje zavinenie a opísal - reprodukoval dej tak, ako ho vnímal, kde uviedol, že bolo ráno, tma, hmlisto
a chladno, škodová udalosť sa stala v januári pred takmer rokom a pol na sídlisku, kde je rovinatý aj
kopcovitý terén, pričom skutočnosť, že na Ovručskej ulici v Košiciach, kde sa škodová udalosť stala,
je mimoriadne kopcovitý terén, je skutočnosťou, ktorá sa nedokazuje, a že nemal „ťukes“ na svojom

aute. Skutočnosti, ktoré svedok B. vnímal a následne reprodukoval boli nasledovné: šoféroval, snažil
sa cez kolísku (= zaradil 1, pohol sa vpred, zaradil spiatočku, kúsok vycúval a tak dookola) dostať
z parkoviska, ťukol, keďže šoféroval, sedel vpredu v aute na mieste vodiča, keď ťukol (cítil náraz,
čo sám uviedol), vystúpil z auta a išiel sa pozrieť, keďže sám nemal poškodenie na svojom aute,
pričom nie je odborník, nemohol posúdiť ani presný mechanizmus poškodenia – s ktorou časťou svojho

auta s presnosťou na centimetre, ťukol, nesporne však išlo o zadnú časť, čo súhlasí s ostatnými
vykonanými dôkazmi. Skutočnosť, či o zadnú pravú alebo zadnú ľavú nemôže byť jedinou rozhodujúcou
skutočnosťou, ako to uviedol súd prvej inštancie, keď uviedol, že svedok vlastne ani nevedel, ktorou
časťou vozidla kontaktoval vozidlo poškodeného. Teda, ak svedok viedol motorové vozidlo a na svojom
motorovom vozidle po spôsobení škody nevidel poškodenia, nemôže ako svedok neodborník popísať

úplne presnú časť motorového vozidla, ktorou ťukol. Svedok B. reprodukoval, čo vnímal, a teda, že ťukol
zadnoučasťoudomotorovéhovozidlapoškodeného,ktoréhosanáslednesnažilajnájsťazidentifikovať,
čo svedčí o tom, že vie, do ktorého auta ťukol. Svedok B. doslova uviedol, že zo svojho laického pohľadu
nevedel odhadnúť rozsah poškodenia a nevidel rozsah poškodenia. Žalobca mal za to, že svedok po
poučení priznal zavinenie, spontánne opísal dej, okolnosti a všetky rozhodujúce skutočnosti, poškodenia

a vyjadril rozpory so správou Slovexperty. Ak mal súd alebo žalovaná pochybnosti, mal súd nariadiť
znalecké dokazovanie podľa § 295 CSP. Uvedeným súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Žalobca poukázal na to, že súd v odôvodnení, napríklad odsekoch 21. alebo 27. uvádza, že je
nepochybný priebeh škodovej udalosti a že je nesporné, že dopravnú nehodu spôsobil F. B., ktorý to sám
dosvedčil, aj napriek tomu v konečnom dôsledku v celom rozsahu sa stotožnil s obranou a tvrdeniami

žalovanej s poukazom iba na odborné vyjadrenie Slovexperty, s.r.o., ktoré nemal za ničím vyvrátené.
Žalobca mal za to, že súd prvej inštancie v tomto smere porušil princíp voľného hodnotenia dôkazov
a neuplatnil právomoc súdu v rámci oslabeného prejednacieho princípu.
Výpoveď svedka je dôkazom, pri hodnotení ktorej je potrebné aj posúdiť vierohodnosť a pravdivosť
dôkazu.Opakovanepoukázalnato,žesvedokB.akoškodcanielenuviedolpomernepodrobneokolnosti

škodovej udalosti, priznal zavinenie a tým aj porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti a potvrdil
príčinnú súvislosť, ale aj vyvrátil vierohodnosť a pravdivosť dôkazu listinou - bol protidôkazom k posudku
Slovexperty, s.r.o.
Vyjadril nespokojnosť s hodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie, keď mal za to, že súd
v konečnom zhodnotení všetkých dôkazov a všetkého, čo v konaní vyšlo najavo iba uviedol, že

sa nestotožňuje s názorom žalobcu, pričom dôkaz listinou (vyhotovenou ekonomicky spriazneným
subjektom) bol pre súd absolútne postačujúcim dôkazom.
Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, eventuálne, aby ho zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie.

4. Žalovaná vo vyjadrení na odvolanie žalobcu mala za to, že spor nie je možné podradiť pod § 290 CSP,
nakoľko nejde o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom zo spotrebiteľskej zmluvy a ani súvisiaci s ňou,
ale ide o spor zo zodpovednosti za škodu medzi stranami sporu, ktorý zodpovednostný vzťah nie je
zmluvný. Žalovaná ako poisťovateľ škodcu vystupuje v spore v postavení škodcu, t.z. namiesto škodcuz dôvodu zmluvného vzťahu medzi ňou a škodcom. Spor so spotrebiteľskou zmluvou ani nesúvisí,
nakoľko nie je sporný zmluvný vzťah medzi škodcom a žalovanou, ale spor sa týka zodpovednostného
vzťahu medzi škodcom a poškodeným, a to v príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a konaním

škodcu. Súd prvej inštancie preto prejednávaný vzťah správne právne posúdil.
Mala za to, že sa žalobca snaží zodpovednosť za svoju nečinnosť v konaní prenášať na súd. Súd nebol
povinný a ani oprávnený vykonávať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli, pričom mali na to dostatočný
priestor. Žalobca mal navrhnúť ďalšie dôkazy na preukázanie jeho tvrdení, pričom v konaní tak neurobil.
Na jeho návrh na vykonanie znaleckého dokazovania v tomto konaní už prihliadnuť nie je možné,

nakoľko dokazovanie bolo ukončené vyhlásením uznesenia.
V súvislosti so spochybňovaním listinného dôkazu „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia“
vyhotoveného špecialistom I. B. uviedla žalovaná, že I. B. nie je jej likvidátorom, ale ide o odborne
spôsobilú osobu s technickým vzdelaním znalca z odboru cestná doprava. Teda I. B. v odborných
posúdeniach neprezentuje svoje domnienky a dohady, ako to uvádza žalobca, ale odborné vyjadrenie
spracúva na základe odborných znalostí a dlhoročných skúseností s posudzovaním škodových udalostí

a komparácií pri nich vzniknutých poškodení. T.z., že ak I. B. v „Posúdení...“ uviedol, že poškodeniu na
motorovom vozidle žalobcu nekorešponduje to, že na motorovom vozidle údajného škodcu nie je žiadne
viditeľné poškodenie, ide o jeho odborný záver vyplývajúci z odborného posúdenia mechanizmu vzniku
poškodení, a nie jeho domnienku.
Nesúhlasila ani s tvrdením žalobcu, že I. B. do predmetného Posúdenia svojvoľne uviedol, že pán B. pri

obhliadke sa vyjadril, že ani nevie, že by sa vozidla dotkol a že vo svojej výpovedi na súde toto tvrdenie
poprel. Nie je vylúčené, že dotyčný p. B. takéto tvrdenie pri obhliadke svojho vozidla obhliadajúcemu
technikovi vzhľadom na časový odstup, neuviedol.
Nesúhlasila ani s názorom žalobcu, že výsluch svedka B. vyvrátil závery predmetného Posúdenia...To,
že svedok na pojednávaní uviedol, ako k škodovej udalosti došlo, neznamená, že to vyvracia odborné

posúdenie, ba dokonca ani to, že sa škodová udalosť stala tak, ako ju svedok popísal, nakoľko jednotlivé
stopy tomuto priebehu škodovej udalosti nenasvedčujú. Taktiež poukázala na to, že vzhľadom na odstup
času svedok ani nevedel jednoznačne popísať priebeh škodovej udalosti, a to ani uviesť základnú
informáciu o tom, ktorou časťou svojho vozidla kontaktoval ktorú časť vozidla žalobcu. Uzavrela, že
podľa nej, ani výsluchom svedka nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou na motorovom

vozidle žalobcu a konaním údajného škodcu poisteného u nej.
Označila odvolanie žalobcu za nedôvodné.

5. Žalobca v odvolacej replike nesúhlasil s názorom žalovanej, že nejde o spor zo spotrebiteľskej
zmluvy a ani súvisiaci s ňou. Mal za to, že hoci ide o zodpovednostný vzťah, pasívna vecná legitimácia

žalovanej vyplýva nielen z § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., ale na to, aby poisťovateľ bol pasívne
vecne legitimovaný je existencia poistnej zmluvy (poistného vzťahu) medzi konkrétnym škodcom
a poisťovateľom, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, potrebná. Ide teda o spor súvisiaci so spotrebiteľskou
zmluvou.Akbynebolospotrebiteľskejzmluvy,nebolobymožnéuplatniťpriamynárokvočipoisťovateľovi
a ten by tak nemohol byť pasívne vecne legitimovaný.

Pokiaľ sa týka otázky príčinnej súvislosti, ide o otázku, na zodpovedanie ktorej sú potrebné odborné
znalosti, avšak posúdenie takejto otázky je vecou právneho posúdenia súdu a nie vecou žalobnej
intervencie.Súdprvejinštanciesaposúdenímtejtootázkynezaoberal.Súdnaopakzapostačujúcidôkaz
(a to v nepomere k svedeckej výpovedi škodcu) považoval Posúdenie možnosti vzniku poškodenia. Trval
na tom, že tento dôkaz bol vyvrátený protidôkazom, ktorým bola svedecká výpoveď škodcu F. B..

Namietol, že I. B. v žiadnom prípade nie je znalcom, pretože nie je ako znalec zapísaný v zozname
znalcov MS SR. Tvrdenia žalovanej v tomto smere sú zavádzajúce. Spoločnosť Slovexperta s.r.o. je
dcérskou spoločnosťou poisťovateľa – žalovanej, kde práve žalovaná je jedným z dvoch spoločníkov,
a preto existuje dôvodná pochybnosť o objektívnosti a nezainteresovanosti pri vyvodení záverov jej
pracovníkov, čo nemôže súd pri rozhodovaní nebrať do úvahy. Aj napriek tomu však súd prvej inštancie

sa uspokojil s takýmto dôkazom v neprospech slabšej strany sporu.
Trval na tom, že svedok B. vyvrátil tvrdenia Ing. Bučka. Žalovaná ďalej tieto vyvrátené tvrdenia
(protidôkaz) nevyvrátila ďalším protidôkazom. Súd prvej inštancie preto vyvodil nesprávne skutkové
zistenia z vykonaného dokazovania, ak sa uspokojil iba so správou Slovexperty. V ďalšom spochybnil
obsah samotnej listiny „Posúdenie...“.

Vzniknutý rozpor bolo potrebné odstrániť znaleckým dokazovaním, ktoré mal nariadiť súd, pretože
žalobcu nemožno nútiť a zaťažovať produkovaním nadmerného počtu dôkazov, ak je zrejmé, kto škodu
spôsobil, akým spôsobom. Žalobca v tomto smere nemal pochybnosti o tom, kto je škodca a preto honavrhol vypočuť, avšak súd nesprávnymi závermi a porušením zásady voľného hodnotenia dôkazov
vyvodil iný záver.
Napokon žalobca uviedol ďalšie nové skutočnosti.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) na základe odvolania podaného včas žalobcom
ako osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 362 a § 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 – 358 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1
CSP a contrario) a viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi vymedzenými

odvolateľom (§ 380 a § 365 CSP), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť, rozsudok je vecne správny a ako taký
ho preto potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

7. Rozsudok bol verejne vyhlásený 19. júna 2025 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu
v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň

zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu 13.6.2025.

8. Žalobca odôvodnil odvolanie odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP, t.z.
tvrdil,žekonaniemáinúvadu,ktorámalazanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,súdprvejinštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podstatou odvolacích námietok žalobcu/odvolateľa bola námietka, ktorou namietal nesprávne právne
posúdenie sporu súdom prvej inštancie, ktorý spor nepovažoval za spor spotrebiteľský, v dôsledku
čoho, namietal odvolateľ, že súd nevykonal ďalšie potrebné dokazovanie – nenariadil ex offo na zistenie

skutkového stavu veci znalecké dokazovanie, nesprávne tým v dôsledku nesprávneho hodnotenia
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku nesprávnych skutkových
zistení a nevykonania ex offo ďalšieho dokazovania, vec nesprávne právne posúdil.

9. Odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené/tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené a predmetný

posudzovaný spor nie je sporom spotrebiteľským.

10. Súd prvej inštancie v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania založenej
na procesnej zodpovednosti strán za výsledok konania a za ich vlastnú procesnú aktivitu, vykonal
dokazovanie v rozsahu potrebnom pre náležité zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil

plne v súlade s § 191 CSP, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti
pričom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, z vykonaných dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil a neboli zistené žiadne porušenia
procesných práv ani iná vada konania, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku,
s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie dáva odpoveď na všetky relevantné otázky súvisiace

s predmetom konania a to tak pokiaľ ide o záver súdu, že nejde o spotrebiteľský spor, s ktorým určením
charakteru posudzovaného právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ako „nespotrebiteľského“
súviselabolzávislýiďalšíprocesnýpostup súduprvejinštancie,sktorýmsanestotožnilaktorýnamietal
v odvolaní žalobca tvrdiaci, že ide o spor spotrebiteľský.

12. Podľa § 52 odsek 1, 2, 3 ,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára obchodník so spotrebiteľom (odsek 1). Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (odsek
2). Obchodníkom je osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom
alebo pri obchodnej praktike koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, a to ajprostredníctvom inej osoby, ktorá koná v jej mene alebo na jej účet (odsek 3). Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, z nej vyplývajúcim záväzkom alebo pri obchodnej
praktike nekoná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania (odsek 4).

13. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi obchodníkom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Definícia spotrebiteľského sporu vychádza z predpisov hmotného práva. Z definície
spotrebiteľského sporu podľa § 290 CSP vyplývajú dva rozhodujúce predpoklady na to, aby v konaní

mohli byť uplatnené ustanovenia § 290 až 300 CSP; a to/sú nimi: i/ ide o spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom a ii/ spor vyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisí so spotrebiteľskou zmluvou.
Pokiaľ sa týka sporov súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou, to či uplatnený nárok so spotrebiteľskou
zmluvou súvisí je potrebné posúdiť podľa ustanovení hmotného práva. Aj tu však musí byť súčasne
naplnené kritérium, že ide o vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Za spory súvisiace so
spotrebiteľskou zmluvou môžu byť považované aj nároky z bezdôvodného obohatenia, nároky

z mimozmluvnej zodpovednosti, nároky zo zodpovednosti za škodu, ale len vo vzťahu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom ako účastníkmi spotrebiteľskej zmluvy medzi nimi uzavretej.

15. V posudzovanej veci je poistná zmluva, ktorú uzavrela žalovaná KOOPERATIVA poisťovňa ako
obchodník -poisťovateľ svlastníčkoumotorovéhovozidlaSeatIbiza,C.XXXE.H.H.akospotrebiteľkou

- poistníkom, ktorým motorovým vozidlom bola spôsobená škoda na motorovom vozidle žalobcu Mazda
CX-5, AB 1511 CI, bez akýchkoľvek pochýb zmluvou spotrebiteľskou. V zmysle charakteristiky
spotrebiteľského sporu, aby súdený spor bolo možné považovať za spotrebiteľský spor, malo by ísť
o spor medzi dodávateľom/obchodníkom a spotrebiteľom, t.z. medzi KOOPERATIVOU poisťovňou
a poistníkom H. H., resp. poisteným (vodičom motorového vozidla) a súčasne mal by vyplývať zo

spotrebiteľskej (v danom prípade poistnej ) zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisieť.

16. V prípade súdeného sporu žalobcu/poškodeného proti žalovanej o náhradu škody spôsobenej
žalobcovi škodovou udalosťou z 25.1.2023 spôsobenou činnosťou, resp. konaním škodcu – vodiča
poisteného motorového vozidla, o spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom evidentne nejde, žalobca

nemá postavenie spotrebiteľa, nie je účastníkom spotrebiteľskej zmluvy, súčasne nejde ani o spor
vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy ani spor súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou, keďže žalobca
nebol a nie je účastníkom poistnej spotrebiteľskej zmluvy; nebol preto daný dôvod na to, aby súd prvej
inštancie uplatňoval ustanovenia § 290 až 300 CSP o spotrebiteľských sporoch, ako sa dožadoval
odvolateľ/žalobca. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanej na náhradu škody titulom

zodpovednosti za škodu.

17. Ako uviedla žalovaná, ide o spor zo zodpovednosti za škodu medzi stranami sporu, ktorý
zodpovednostný vzťah nie je zmluvný. Žalovaná ako poisťovateľ škodcu vystupuje v spore v postavení
škodcu, t.z. namiesto škodcu z dôvodu zmluvného vzťahu medzi ňou a škodcom. Spor so

spotrebiteľskou zmluvou ani nesúvisí, nakoľko nie je sporný zmluvný vzťah medzi škodcom a žalovanou,
ale spor sa týka zodpovednostného vzťahu medzi škodcom a poškodeným, a to v príčinnej súvislosti
medzi vzniknutou škodou a konaním škodcu.

18. Spotrebiteľské právo je právom založeným na výnimkách zo všeobecného práva. Ak na výklad

výnimky z právnej normy nestačí jazykový výklad, pri výklade takejto výnimky treba postupovať
reštriktívne. (rozsudok NS ČR z 31.102012 sp. zn. 23Cdo/1750/2010)

19. Len na okraj, aj ak by z akýchkoľvek dôvodov žalobca mal postavenie spotrebiteľa, ktoré v danom
spore (viď vyššie) nemal, keďže ani nebol so žalovanou v žiadnom zmluvnom vzťahu, v zmysle § 295

CSP súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie
vo veci. Nemožno preto súhlasiť so žalobcom, zastúpeným v konaní právnym zástupcom – advokátom,
podľa ktorého názoru, ak mal súd pretrvávajúce pochybnosti o príčinnej súvislosti, mal aj bez návrhu
(zrejme bez návrhu žalobcu ako pomyselného spotrebiteľa) nariadiť vykonanie ďalšieho dokazovania
a to, tvrdí žalobca v podanom odvolaní, nariadením znaleckého dokazovania a výsluchom žalobcu, a to

aj napriek tomu, že podľa oboznámenia súdu o predbežnom právnom posúdení veci na pojednávaní
9.4.2024, dôkazná situácia svedčila v prospech žalovanej. Ustanovenie § 295 CSP súdu neukladá
povinnosť, ale len umožňuje vykonať aj dôkazy nenavrhnuté spotrebiteľom, ak je to pre rozhodnutie
vo veci nevyhnutné. V danej veci, zohľadniac žalovanou uplatnenú procesnú obranu a ňou predloženélistinnédôkazydošlokvytvoreniudôkaznejsituácie,ktorápresunula dôkazné bremenospäťnažalobcu.
Žalobca ani po poučení súdom podľa § 182 CSP vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol. Súd
preto návrh žalobcu, ktorý dôkazné bremeno neuniesol, zamietol.

20. Podľa § 154 CSP, ktorý upravuje zákonnú koncentráciu konania, prostriedky procesného útoku a
prostriedkyprocesnejobranymožnouplatniťnajneskôrdovyhláseniauznesenia,ktorýmsadokazovanie
končí.Zákonnákoncentráciakonaniapredstavujeobjektívnučasovúhranicupreuplatnenieprostriedkov
procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany, ktorá môže byť ešte sprísnená uplatnením

sudcovskej koncentrácie.
Podľa § 296 CSP, spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenia o sudcovskej
koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa nepoužijú.
Podľa § 291 ods. 3 CSP, ak je spotrebiteľ zastúpený advokátom, ustanovenie § 296 sa nepoužije.
Znamená, to, že ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania sa

použijú.
Opäť teda, ak aj by žalobca bol spotrebiteľom, žalobca/„spotrebiteľ“ bol v konaní zastúpený advokátom
a teda v zmysle § 291 ods. 3 CSP je vylúčené použitie § 296 CSP a teda potrebné rešpektovať
a uplatniť ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania a zákonnej koncentrácii konania. Okrem
toho, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní

pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len v prípadoch upravených v § 366 CSP. Návrhy
žalobcu/odvolateľa v podanom odvolaní na ďalšie dokazovanie (nariadenie znaleckého dokazovania
a výsluch žalobcu) sú neprípustné.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca/odvolateľ neopodstatnene namietal nesprávnosť

skutkových zistení súdu prvej inštancie a následne s tým súvisiace nesprávne právne posúdenie veci.

22. Súd prvej inštancie správne konštatoval nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi škodovou
udalosťou a vznikom škody a to na základe procesnej obrany žalovanej, zohľadniac ňou predložené
listinné dôkazy: - list žalovanej z 15.3.2023 „Škodová udalosť č. 9571454111 30.1.2023 „Vyrozumenie

k riešeniu škodovej udalosti z poistnej zmluvy č. 6614425510/3619427106. C.“, ktorým žalovaná
oznámila poškodenému žalobcovi, že „na základe obhliadky vykonanej zodpovednými pracovníkmi
Slovexperty a vzájomnej komparácie zúčastnených vozidiel máme za to na vozidla sa nachádzajú
poškodenia kde nie je jednoznačne daná príčinná súvislosť s nehodou alebo vznikli v iných
súvislostiach,resp.zainýchtechnickýchpodmienokakopriopisovanomkontaktevozidiel.Ztechnického

hľadiska je pri deklarovanom priebehu dopravnej nehody rozsah zdokumentovaného poškodenia
neprijateľný...“ a - „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9571454111“ z 22.3.2023
vyhotovené I. K. B., špecialistom pre posudzovanie stretov vozidiel, Sloveexperta, podľa ktorého
„ŠU nemohla byť spôsobená MV škodcu, nakoľko stopy po kontakte nie je možné vzájomne priradiť
v celom zdokumentovanom rozsahu.“, s ďalším podrobným uvedením nekorešpondujúcich poškodení

jednotlivých motorových vozidiel účastných na škodovej udalosti, na základe ktorej si žalobca ako
poškodený uplatnil nárok proti žalovanej.

23. Odvolateľ nedôvodne namietal, že súd arbitrárnym spôsobom vyvodil vo vzťahu k nemu nepriaznivé
právne účinky pokiaľ išlo o otázku danosti príčinnej súvislosti medzi spôsobenou škodou a jej výškou

a protiprávnym úkonom škodcu, a to napriek tomu, že podľa jeho názoru, tvrdenia žalovanej boli
vyvrátené ním navrhnutým dôkazom - výsluchom svedka B., ktorý potvrdil, že došlo k stretu jeho, resp.
ním riadeného motorového vozidla a vozidla žalobcu a teda mal za to, že týmto dôkazom vyvrátil
tvrdenie žalovanej, že škodová udalosť nemohla byť spôsobená motorovým vozidlom škodcu,
nakoľko stopy po kontakte nie je možné vzájomne priradiť v celom zdokumentovanom rozsahu.“, ktoré

žalovaná preukazovala listinným dôkazom „Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9571454111“
z 22.3.2023.

24. Neopodstatnené sú aj námietky odvolateľa namietajúceho nesprávne vyhodnotenie dôkazov súdom
prvej inštancie. Vykonané dôkazy, tak listiny predložené žalobcom na preukázanie jeho žalobných

tvrdení ako i výsluch ním navrhnutého svedka B., ale aj žalovanou na preukázanie uplatnenej procesnej
obrany predložené dôkazy súd prvej inštancie vyhodnotil v súlade so zásadou voľného hodnotenia
dôkazov, každý dôkaz jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliadol na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo ako i na charakter, resp. vierohodnosť jednotlivých dôkazov.25. Podľa uznesenia NS ČR z 25.6.2003 sp. zn. 28Cdo/1709/2002, zákon nepredpisuje a ani
predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať ako hodnotenie jednotlivých dôkazov tak

hodnotenie ich vzájomných súvislostí. Podstatou zistenia skutkového stavu veci je úsudok sudcu o tom,
ktoré z rozhodných a sporných skutočností sú pravdivé t.j., ktoré z nich bude sudca považovať za
preukázané závermi vyplývajúcimi z vykonania jednotlivých dôkazov.

V procese voľného hodnotenia dôkazov (§ 191 CSP) sú určujúcimi jednak čiastočné a jednak komplexné

závery súdu o vierohodnosti záverov, ktoré súd získa vykonaním dôkazov, ktoré sú podkladom pre
záver o zistenom skutkovom stave veci. Základom hodnotiaceho postupu sú popri všeobecných
a odborných skúsenostiach sudcu tiež pravidlá logického myslenia (formulované do logických zásad),
ako aj zásada tzv. dostatočného dôvodu, ktorý vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne
zdôvodnené. K nesprávnemu hodnoteniu dôkazov dôjde resp. nastane v situáciách, ak súd vychádzal
pri rozhodnutiach zo skutočností, pre ktoré nemal na základe vykonaných dôkazov podklad, alebo keď

učinil určitú skutočnosť, základom svojho rozhodnutia, úplne inak, než ako vyplynula z vykonaného
dokazovania,príp.aknezistilurčitúpodstatnúskutočnosť,ktorázvykonanéhodokazovanianevyplynula.
(Rozsudok NS ČR 29Odo/1438/2000 z 20.6.2001).

26. Podľa R7/1992 príčinná súvislosť je daná vtedy, ak škodová udalosť skutočne spôsobila škodu,

o ktorej náhradu ide. Príčinnú súvislosť nie je možné zamieňať so súvislosťou časovou.

27. Predpokladom vzniku každej občianskoprávnej zodpovednosti je: - protiprávny úkon, - spôsobenie
škody a - príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak
predmetná udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu v konaní ide, teda ak je tu daný vzťah

príčiny a následku.

28. Podľa rozsudku NS ČR z 21.2.2002 sp. zn. 21Cdo/300/2001 vzťah príčinnej súvislosti je daný vtedy,
ak škoda vznikla v dôsledku resp. ako následok škodovej udalosti, alebo opačne, bez škodovej udalosti
by škoda nevznikla tak ako vznikla. Z hľadiska naplnenia príčinnej súvislosti ako jedného z predpokladov

zodpovednosti za škodu nepostačuje len púhe pripustenie možnosti vzniku škody v dôsledku tvrdenej
škodovej udalosti, ale musí byť táto príčinná súvislosť medzi škodovou udalosťou a škodou postavená
na istote.

29. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti v danej veci, t.j. zisťovaní vzťahu príčinnej súvislosti medzi

tvrdenouškodovouudalosťou–konanímškodcu/svedkaBarobina avznikomškodynejdevokolnostiach
súdenej veci o otázku právnu, ale skutkovú, ktorú nie je možné riešiť všeobecne, ale len v súvislostiach
konkrétnych okolností.
Postup pri zisťovaní príčinnej súvislosti spočíva v tom, že škodu je potrebné vyňať z jej všeobecnej
súvislosti a skúmať ju izolovane, len z hľadiska jej príčin. Pretože príčinná súvislosť je zákonitosťou

prírodnou a spoločenskou, ide o hľadanie javu, ktorý škodu vyvolal. Z celého reťazca všeobecnej
príčinnej súvislosti (každý jav má svoju príčinu, zároveň však je príčinou iného javu) je potrebné
sledovať len tie príčiny a následky, ktoré sú dôležité pre zodpovednosť za škodu. V danom prípade
tvrdenia žalobcu ohľadne danosti príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou – konaním škodcu B.
a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu, na preukázanie ktorej predložil Správu o nehode

z 25.12023 podpísanú tak ním - žalobcom ako poškodeným ako aj škodcom, boli vyvrátené uplatnenou
procesnou obranou žalovanej namietajúcej chýbajúcu príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodovou
udalosťou spočívajúcou v konaní škodcu B. a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu a to
v dôsledku vzájomnej nekompatibility poškodení zúčastnených motorových vozidiel, na preukázanie
ktorého tvrdenia, resp. procesnej obrany predložila dôkaz posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU

č. 9571454111, z ktorého vyplýva záver, že príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla
žalobcu a tvrdenou škodovou udalosťou je vylúčená technicky, pretože poškodenia motorových vozidiel
zúčastnenýchnaškodovejudalostisúnekompatibilné,nekorešpondujúnavzájomtakzhľadiskaintenzity
poškodení ako aj ich umiestnenia z pohľadu možnosti výškového stretu týchto vozidiel.
Uvedeným žalovaná výslovne poprela danosť príčinnej súvislosti ako jedného zo zákonných

predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu a teda právne významným spôsobom spochybnila
dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody.30. Žalobca ani podľa názoru odvolacieho súdu uplatnený nárok na náhradu škody riadne nepreukázal,
keďže svedecká výpoveď svedka B. nebola spôsobilá vyvrátiť procesnú obranu žalovanej o vzájomnej
nekompatibilite poškodení motorových vozidiel a to poškodení motorového vozidla žalobcu a poškodení

motorového vozidla škodcu. Svedok nevypovedal, že v dôsledku škodovej udalosti – pri cúvaní spôsobil
práve on a len tie poškodenia na motorovom vozidle žalobcu, ktorých náhradu si žalobca uplatnil
v konaní.
Žalovaná namietala a úspešne preukázala, že ak aj k stretu tak ako tvrdil žalobca v žalobe (medzi
jeho vozidlom a vozidlom svedka – škodcu) došlo, takýmto stretom nemohli byť spôsobené také,

resp. tie poškodenia na motorovom vozidle žalobcu, náhradu škody za ktoré si nárokoval v konaní.
Žalovaná dôvodila, resp. preukázala svoje tvrdenia posúdením Slovexperty z 22.3.2025, podpísaným
špecialistom pre posudzovanie stretov vozidiel I. K. B., konštatujúcim vzájomnú nekompatibilitu
poškodení motorových vozidiel žalobcu a škodcu, z čoho súd správne a dôvodne vyvodil, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal príčinnú súvislosť medzi spôsobenou škodou a jej výškou
a škodovou udalosťou, t.z. nepreukázal, že poškodenia jeho motorového vozidla boli spôsobené

poisteným motorovým vozidlom škodcu. Súd prvej inštancie o týchto skutočnostiach strany sporu
oboznámil, žalobca zostal procesne pasívny a okrem výsluch svedka B., ktorého výsluch navrhol
a ktorý dôkaz súd vykonal, žiadne iné dôkazy vykonať nenavrhol. Z výsluchu svedka B. potrebnú
príčinnú súvislosť nie je, resp. nebolo možné vyvodiť a teda svedecká výpoveď obranu žalovanej
nevyvrátila. Viac - menej ide o otázku odbornú, a teda žalobca na vyvrátenie obrany žalovanej mal

zvážiť a navrhnúť iné dokazovanie. Preto za danej procesnej situácie, keď výpoveďou svedka procesná
obrana žalovanej nebola vyvrátená, bol správny záver súdu prvej inštancie o nepreukázaní jedného
zo zákonných predpokladov pre priznanie uplatneného nároku a to preukázanie príčinnej súvislosti .
Berúc do úvahy podstatnú skutočnosť zanedbania procesnej aktivity a povinnosti žalobcu na popretie
a vyvrátenie skutkových protitvrdení žalovanej o nedostatku príčinnej súvislosti navrhnúť vykonanie

ďalšieho dokazovania, je zjavné, že v okolnostiach prejednávanej veci sú odvolacie tvrdenia žalobcu
neopodstatnené. Prejavila sa tu korelácia bremena tvrdenia a bremena popretia tvrdenia protistranou.
Súd preto nemohol vyvodzovať právne účinky zo zanedbania procesnej povinnosti žalobcu, ktorý na
poprieť relevantných tvrdení žalovanej, nenavrhol relevantné dokazovanie a v odvolacom konaní sa
pokúša a snaží ním zanedbanú svoju povinnosť tvrdenia a navrhovania dôkazov presunúť na súd.

31. Proces dokazovania podľa Civilného sporového poriadku je vybudovaný výlučne na princípe
prejednacom, princípe kontradiktórnosti konania a koncentračnej zásade, takže súd má obmedzenú
dôkaznú iniciatívu, ktorá sa presúva na procesné strany. Súd môže vykonať iba tie dôkazy, ktoré navrhli
strany sporu

32. Vo všeobecnosti sa posúdenie otázok, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť a aký je obsah jej
povinnosti tvrdiť, odvíja od hmotného práva. Platí pritom, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti,
ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore. Bremeno tvrdenia je pritom v
korelácii s bremenom popretia tvrdení protistrany (Števček M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.

Praha: C. H. Beck, 2016, s. 569). Sporové konanie je konaním kontradiktórnym, čo znamená, že tá
strana sporu, ktorá z určitej skutočnosti vyvodzuje právne následky, musí tvrdiť skutočnosti a k tvrdeným
skutočnostiam predložiť alebo označiť dôkazné prostriedky, inak úspešnou byť nemôže.

33. Podľa § 15 ods. 1 veta prvá a veta druhá časť pred bodkočiarkou zák. č. 381/2001 Z.z., náhradu

škody vrátane inej ujmy uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok
na náhradu škody vrátane inej ujmy priamo proti poisťovateľovi 20/ a je povinný tento nárok preukázať;

34. Z § 149 a nasl. CSP vyplýva, že strany sporu majú v konaní rovné postavenie, spočívajúce
v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu, s cieľom
vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Odvolací súd považuje záver súdu prvej
inštancie, že v posudzovanej veci o spotrebiteľský spor nejde, čo bolo základnou odvolacou námietkou
žalobcu, za správny. T.z. odvolateľ neopodstatnene argumentoval spotrebiteľským charakterom
sporu a povinnosťou súdu nariadiť z úradnej moci ďalšie dokazovanie a to nariadením znaleckého

dokazovania. Bez právnej relevancie sú i jeho námietky, že žalovaná v obdobných prípadoch dáva
vypracovať znalecký posudok, avšak v tomto prípade sa nesnažila o zmierlivé vyriešeniu veci.35. Pokiaľ sa odvolateľ/žalobca domáha náhrady škody, bolo na ňom, aby preukázal splnenie
predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovanej. Dôkazné bremeno ohľadne preukázania existencie
spornej príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody, ktorú úspešne predložením

listinného dôkazu - Posúdenie možnosti vzniku poškodenia v ŠU 9571454111 z 22.3.2023 poprela
žalovaná, prešlo opäť na stranu žalobcu, ktorému sa len návrhom na doplnenie dokazovania výsluchom
svedka F. B., údajného škodcu, príčinnú súvislosť nepodarilo preukázať a teda v dôsledku neunesenia
dôkazného bremena súd prvej inštancie žalobu dôvodne zamietol. Žiadne ďalšie dokazovanie žalobca
nenavrhol.

36. Odvolací súd preto nemôže mať výhrady proti následnému postupu súdu prvej inštancie, ktorý po
ukončení dokazovania o predmetnej žalobe, resp. žalobcom uplatnenom nároku rozhodol podľa § 215
ods. 1 a ods. 2 CSP, teda na základe procesným postupom zisteného skutkového stavu tak, že nárok
žalobcu posúdil ako nedôvodný v celom rozsahu.

37. Odvolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.

ÚS 115/03). Súd v odvolacom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v odvolaní,
ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali
spornéalebosúnevyhnutnénadoplneniedôvodovrozhodnutiasúduprvejinštancie,ktoréjepredmetom
preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).

38. Zo všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého
rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny včítane výroku o trovách
konania, podľa § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.

39. Podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP rozhodol odvolací súd o trovách odvolacieho

konania a priznal v odvolacom konaní úspešnej žalovanej proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní
úspech nemal, náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, keďže si žalovaná náhradu
odvolacích trov výslovne vo vyjadrení na odvolanie uplatnila. O výške trov rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov: 3 hlasy za (§ 393
ods. 2 veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.