Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, September 22, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Tos/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625010222
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7625010222.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého, PhD.,
sudcov JUDr. Martina Michalanského a JUDr. Miroslava Majerníka na neverejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 22. septembra 2025, v trestnej veci proti obvinenému ml. A. B., pre pokračovací zločin
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.,
vspolupáchateľstvepodľa§20Tr.zák.,osťažnostiprokurátoraprotiuzneseniuOkresnéhosúduSpišská

Nová Ves zo dňa 26.08.2025 sp. zn. 6T/50/2025 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 6T/50/2025 zo dňa 26. augusta
2025 podľa § 72 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku, § 79 ods. 3 Tr. poriadku prepustil obžalovaného ml. A.
B., nar. XX.XX.XXXX v C. D. E. z väzby ihneď na slobodu pri existencii dôvodu väzby podľa § 71

ods. 1 písm. c) Tr. poriadku.

Podľa § 80 ods. 1 písm. b) Tr. poriadku prijal písomný sľub ml. obžalovaného.

Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku nahradil väzbu ml. obžalovaného dohľadom probačného a
mediačného úradníka.

Podľa § 80 ods. 2 Tr. poriadku uložil ml. obžalovanému povinnosť oznámiť policajtovi, prokurátorovi
alebo súdu, ktorý vedie konanie každú zmenu miesta pobytu.

Podľa § 82 ods. 1 Tr. poriadku uložil ml. obžalovanému primerané obmedzenia a povinnosti a to:

- zákaz vycestovať do zahraničia,
- zákaz úmyselne priblížiť sa k poškodeným F. B., nar. XX.X.XXXX, bytom G., C. H. D. XXX/XXX a E.
I., nar. XX.X.XXXX bytom C. D. E., F. X. G. X, na vzdialenosť menšiu ako päť metrov,
- zákaz vzďaľovať sa z miesta bydliska na adrese G., J. F. XXX/XX, okrem účasti na
školskom vzdelávaní, procesných úkonov trestného konania, úkonov za účelom poskytnutia zdravotnej
starostlivosti

- povinnosť pravidelne sa dostavovať k probačnému úradníkovi v ním určenom čase a na ním určené
miesto.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor, kde v písomných dôvodoch sťažnosti uvádza
nasledovné.

K odôvodneniu rozhodnutia okresného súdu vo všeobecnej rovine uvádza, že všetky zákonné
prostriedky umožňujúce nahradiť väzbu je nevyhnutné vnímať ako protihodnotu za ponechanie naslobode (prepustenie na slobodu), t. j. sú svojou podstatou „výmenou za väzbu". Úlohou týchto
alternatívnych inštitútov, vyžadujúcich od obvineného, prípadne inej osoby určité aktívne konanie, resp.
zdržanie sa presne konkretizovaného konania, je v podstate suplovať účel väzby, t. j. zabezpečiť

zákonom požadované „správanie sa " obvineného, u ktorého je daný niektorý z väzobných dôvodov
podľa § 71 Tr. poriadku, a to aj bez potreby obmedzenia jeho osobnej slobody takým radikálnym
procesným opatrením akým väzba je. (uznesenie Krajského súdu v Žiline zo 17. februára 2010, sp.zn.
2Tos 12/2010).
V kontexte vyššie uvedeného uznesenia Krajského súdu v Žiline prostriedky, ktorými sudkyňa pre

prípravné konanie nahradila väzbu obžalovaného ml. A. B., nemožno hodnotiť ako také, ktoré by boli
dostatočnou „výmenou za väzbu".
Dôvodnosť väzobného stíhania z dôvodu tzv. preventívnej väzby v tomto konkrétnom prípade spočíva v
povahe skutkov a ich závažnosti spočívajúcej v spôsobe akým mali byť spáchané (dobitie poškodeného
vo vyššom veku s následkom hospitalizácie). Je zrejmé, že skutky, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť
mali stúpajúcu intenzitu, čo v spojitosti s tým, že k ním malo dôjsť v krátkom časovom úseku odôvodňuje

obavu z možného pokračovania v páchaní trestnej činnosti.
Ajkeďobhajobavpodanejžiadostiprepusteniezväzbynaslobodupoukazovalanato,žeobžalovanýml.
sa dopúšťal trestnej činnosti spravidla v spoločnosti svojich bratov a v čase mimo školy, berúc do úvahy
sklony ml. obžalovaného páchať násilnú trestnú činnosť za účelom získania majetkového prospechu, nie
je vylúčené, že sa obžalovaný ml. A. B. môže obdobného konania dopustiť na ceste do školy, resp. zo

školy alebo aj v priestoroch školy, keď aj podľa správy základnej školy, ktorú obžalovaný ml. navštevoval
mal A. B. povesť bitkára a aj počas vyučovania udieral päsťou do rôznych povrchov. Svojou prchkou
povahou reagoval na podnety z okolia zväčša násilne.
Poukazuje tiež na závery znaleckého posudku č. 27/2025 z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
psychiatria, podľa ktorých je u mladistvého prítomná agresivita, konflikty, jeho správanie je mnohokrát

impulzívne, nevypočítateľné, povrchné, bez pocitu viny a zodpovednosti za svoje správanie.
Nakoľko nebola nariadená žiadna kontrola obžalovaného ml. elektronickými prostriedkami, pri
dennodennom navštevovaní školy nie je vylúčená možnosť kontaktu obžalovaného s náhodným
okoloidúcim, ktorý bude obeťou majetkovej trestnej činnosti obžalovaného spájanej s fyzickými útokmi
proti telesnej integrite poškodeného.

Písomný sľub obžalovaného a ani dohľad probačného a mediačného úradníka zohľadniac osobu
obžalovaného nevyvažujú dostatočným spôsobom obavu u jeho prípadného pokračovania v trestnej
činnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje podanú sťažnosť za odôvodnenú.

K sťažnosti prokurátora sa písomne vyjadril obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu, kde vo svojom
vyjadrení uvádza nasledovné.

Okresný súd rozhodol vecne správne a v súlade so zákonom. Zo sťažnosti prokuratúry nevyplývajú také
skutočnosti, aby sa jednalo o výnimočne okolnosti prípadu v zmysle § 339 Trestného poriadku, aj keď sa
jedna o lúpež na osobe vyššieho veku. Je nutne skonštatovať, že dôvody väzby skutočne existujú, avšak
je na mieste ich, s poukazom na vek obžalovaného, jeho osobu a jeho postoj k trestnému konaniu, kde
svoj čin oľutoval, priznal sa a snažil sa aj nahradiť škodu, nahradiť inštitútmi písomného sľubu a dohľadu

mediačného a probačného úradníka.

V prípade mladistvých obvinených by mala byť väzba až úplne posledným inštitútom a krajným riešením,
ak nie je možné zabezpečiť ochranu spoločnosti inými spôsobmi v zmysle § 339 Trestného poriadku.

Obhajoba podrobne poukázala na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 334/2024 zo
dňa 27.08.2024 ako aj u znesenie Najvyššieho sudu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Tost 39/2012 zo dňa
06 12 20212 v zmysle ktorých ak možno účel väzby dosiahnuť jej nahradením, je súd a v prípravnom
konaní sudca pre prípravné konanie povinný použiť zákonom ustanovenú garanciu aj v prípade, ak je
obvinený stíhaný ako mladistvý pre obzvlášť záväzný zločin.“

V prípade obžalovaného ml. A. B. sa jedná o osobu vo veku 15 rokov, ktorá doteraz nebola trestnoprávne
ani priestupkovo právne právoplatne uznaná za vinnú a odsúdená, jedná sa o školopovinnú osobu s
povinnou školskou dochádzkou. Ako to vyplýva z uvedenej judikatúry, v prípade mladistvých je možnénahradiť väzbu aj v naozaj výnimočných prípadoch ako sú obzvlášť závažných zločinov, a o to viac platí
predmetnépravidlo v prípade zločinov.
Faktom je, že obžalovaný nemá dobre hodnotenie ani zo školského zariadenia ani v rámci znaleckého

skúmania, avšak je vo veku, kedy je možné riadnou výchovou a snahou samotného obžalovaného
napraviť jeho doterajšie správanie. Jeho otec na pojednávaní prehlásil, že je pripravený dozerať na syna
a nedopustiť žiadnu trestnú činnosť a teda aj zo strany rodinného zázemia je nutné vnímať pozitívnu
snahu o zabezpečenie nápravy obžalovaného a kontroly jeho správania
Za podstatné ďalej považujú, že napriek tomu, že sa obžalovaný priznal, spolupracoval s organmi

činnými v trestnom konaní, oľutoval svoje konanie, snaží sa škodu nahradiť a vykonal aj vyhlásenie
o svojej vine na hlavnom pojednávaní dňa 29.07.2025, súd takéto vyhlásenie neprijal pri nesúhlasné
stanovisko poškodeného p. E. I., ktorý namietal, že to nebol obžalovaný, kto ho mal lúpežne prepadnúť,
čím paradoxne samotný poškodený spôsobil otvorenie dokazovania v rámci hlavného pojednávania
a tým pádom aj predĺženie samotného súdneho konania z dôvodu nutnosti opakovať dôkazy získané
v prípravnom konaní, ktoré ani obžalovaný nerozporoval. Napriek uvedenému obžalovaný zotrváva

na svojom vyhlásení a ďalej pokračuje v náhrade škody splátkami, z čoho je možné vyvodiť, že mu
nie je ľahostajné jeho konanie a vníma jeho dopady a teda je možné predpokladať, že v zmýšľaní
obžalovaného nastala zmena ohľadne chápania jeho konania a dopadov.
Na základe vyššie uvedeného navrhujú, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd sťažnosť
prokurátora zo dňa 03.09.2025 zamietol ako nedôvodnú a uznesenie Okresného súdu Spišská Nová

Ves sp. zn. 6T 50/2025-831 zo dňa 26.08.2025 potvrdil.

Na podklade takto podanej sťažnosti krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. por.
preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým prokurátor podal sťažnosť, ako aj
konanie predchádzajúce tomuto výroku napadnutého uznesenia a zistil že sťažnosť prokurátora nie je

dôvodná.
Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu konštatuje, že Okresný súd Spišská
Nová Ves postupoval pred samotným rozhodnutím v súlade s Trestným poriadkom a jeho rozhodnutie
o žiadosti obžalovaného o prepustenie z väzby, ako aj návrh na nahradenie väzby je správne a zákonné.
Za nepochybne správne považuje nadriadený súd závery okresného súdu o dôvodnosti trestného

stíhania obžalovaného v tomto štádiu trestného konania, ktoré pretrvávajú aj vzhľadom k tomu, že
obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré nebolo prijaté z dôvodu pochybnosti na strane poškodeného
k osobe páchateľa, ktorá ho napadla.
Okresný súd správne identifikoval trvajúce dôvody na väzbu, ktoré sú zakotvené v § 71 ods. 1 písm.
c) Trestného poriadku. Prípustnosť ďalšieho trvania väzby a možnosti jej nahradenia posudzoval súd

s ohľadom na osobu obvineného, ktorý je mladistvý a vo vzťahu ku ktorému je nutné brať ohľad aj
na § 339 Tr. por. V tomto smere okresný súd dôsledne splnil svoju zákonnú povinnosť, keď podrobne
venoval svoju pozornosť tomuto aspektu prípadu. S úvahami a závermi okresného súdu sa nadriadený
súd stotožnil v celom rozsahu a jeho rozhodnutie, ktorým bola síce vyslovená existencia dôvodu väzby
podľa § 71 ods. 1 písm. c) Tr. por., avšak väzba obvineného bola nahradená, považuje za vecne správne,

zákonné a výstižne odôvodnené.
Správnosť preskúmavaného rozhodnutia nespochybnila ani sťažnostná argumentácia prokurátora.
Súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom, že nahradenie väzby je nutné vnímať ako protihodnotu
za ponechanie na slobode (prepustenie na slobodu), t. j. že svojou podstatou ide o „výmenu za väzbu".
Úlohou týchto alternatívnych inštitútov je nepochybne suplovať účel väzby, t. j. zabezpečiť zákonom

požadované „správanie sa" obvineného, u ktorého je daný niektorý z väzobných dôvodov podľa § 71 Tr.
poriadku, a to aj bez potreby obmedzenia jeho osobnej slobody takým radikálnym procesným opatrením
akým väzba je. V posudzovanom prípade, však má súd zato, že obava z pokračovania v páchaní trestnej
činnosti, sa v tomto štádiu konania oslabila do tej miery, že ďalšie reálne pozbavenie osobnej slobody
obvineného je v rozpore so zásadou zdržanlivosti, primeranosti a výnimočnosti väzobného stíhania

mladistvého. Aj keď v tomto prípade ide o opakovanie závažnej trestnej činnosti v relatívne krátkom
čase, osoba mladistvého nevykazuje také protispoločenské sklony, ktoré by zakladali takú naliehavú
obavu z pokračovania, že jediným možným spôsobom ako eliminovať danú obavu by bolo len reálny
výkon väzby. Napriek tomu, že krajský súd neznižuje závažnosť a odsúdeniahodnosť skutkov, z ktorých
je obvinený dôvodne podozrivý, ako aj jeho aktívnu účasť na daných skutkoch, nespochybniteľnou

skutočnosťou je, že obvinený doposiaľ viedol riadny život. Aj keď boli zistené isté negatívne prejavy
v jeho správaní, zreteľný je aj jeho kritický postoj k predmetným skutkom, ktorý je nemenný od počiatku
trestného stíhania a jeho spolupráca s OČTK. Splácanie škody poškodenému a hlavne 7-mesačný pobyt
vo väzbe osoby vo veku 15 rokov, ktorá má povinnú školskú dochádzku vedie súd k záveru, že väzbabola dostatočným výchovným pôsobením na obžalovaného v tom smere, aby sa už nedopúšťal trestnej
činnosti a zodpovedne dodržiaval probačný dohľad ako aj uložené obmedzenia a povinnosť. Uvedené
oslabuje obavu z pokračovania v páchaní ďalšej trestnej činnosti do tej miery, že je opodstatnené jej

nahradenie.
Pre súd, z okolností prípadu, vyplýva, že išlo len o ojedinelé vybočenie z medzí inak riadne vedeného
života, ku ktorému došlo pod negatívnym vplyvom jeho súrodencov. Z tohto dôvodu sa súd neobáva,
že by cestou do alebo zo školy, či priamo v škole prepadol nejakú osobu, nakoľko nebude pod vplyvom
závadových osôb a takéto správanie nie je vôbec vlastné obvinenému. Pokiaľ sa súd mýli, tak ani

elektronicky prostriedok kontroly by nezabránil spáchať takýto skutok.
Uvedené v spojení s § 339 Tr. por. vedie k záveru, že väzba nie je pre ďalšie konanie nevyhnutná a je
reálne dosiahnuť jej účel aj v prípade jej nahradenia. Obžalovaný už dostal dôrazné varovanie zo strany
štátu, ktoré zrejme malo požadovaný efekt.
Súd vyslovuje nádej, že obvinený nebude pokračovať v páchaní trestnej činnosti a dodrží náhradu väzby.
V prípade, že obvinený sklame toto očakávanie súdu, nebude problém pokračovať v jeho väzobnom

stíhaní, nakoľko dôvody väzby nezanikli, len sa pre túto chvíľu oslabili.
Na základe vyššie uvedeného krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením okresného súdu,
na ktoré v podrobnostiach odkazuje a ktoré v žiadnom ohľade nespochybnila sťažnostná argumentácia
prokurátora.
Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia, pričom toto uznesenie bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.