Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, October 1, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 29Sas/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100632
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100632.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. C. XXX/X, XXX XX D., zast. JUDr. Ľudmila
Petrušová, advokátka, s.r.o., so sídlom A. Dubčeka 386/10, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 47 241 403,
proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, oddelenie peňažných príspevkov
na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností Banská Bystrica, so sídlom Trieda SNP 75, 974 89 Banská
Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/8821/VAL zo dňa 04. 06. 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie žalovaného č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/8821/VAL zo dňa 04. 06. 2024

a Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica č. BS2/
ÚSVaR/SOC/2024/14546-79 zo dňa 26. 03. 2024 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy
prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý v plnom rozsahu nahradiť žalobkyni dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žalobkyňa žiadosťou zo dňa 25. 02. 2019, doručenou Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica dňa 26. 02. 2019, požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica o peňažný príspevok na opatrovanie svojej dcéry E.
B., nar. XX. XX. XXXX. O žiadosti žalobkyne rozhodol Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, pracovisko Žarnovica Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2019/28371-3 zo dňa 11. 03. 2019
tak, že žiadosti žalobkyne podľa § 40 ods. 1, 7, 13 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch
na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) a § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z.
o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon č. 601/2003 Z. z.“) vyhovel a s účinnosťou od 01. 02. 2019 jej priznal peňažný príspevok
na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorou je E. B., nar. XX. XX. XXXX
s mierou funkčnej poruchy 60 % vo výške 469,36 Eur mesačne s tým, že opakovaný peňažný príspevok
na kompenzáciu sa vypláca mesačne pozadu. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie nadobudlo

právoplatnosť dňa 12. 03. 2019.

2. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica (ďalej
aj len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 72 zo dňa 17. 01.2024, orgán verejnej správy prvého stupňa uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku
na opatrovanie za obdobie od 01. 02. 2019 do 28. 02. 2021 v sume 2 500 Eur, za obdobie
od 01. 06. 2021 do 31. 08. 2022 v sume 1 500 Eur a za obdobie od 01. 02. 2023 do 31. 12.

2023 v sume 1 100 Eur, čo je spolu za celé obdobie suma 5 100 Eur, a to do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny
BanskáŠtiavnica.Vodôvodnenípredmetnéhorozhodnutiaorgánverejnejsprávyprvéhostupňauviedol,
že pri pregenerovaní vyplatených dávok v januári 2024 a po následnom oznámení nesúladu príjmu
s dôchodkami v úradnom systéme zistil, že žalobkyni sa vyplácal vyšší príspevok na opatrovanie

ako patril, keďže jej ako vdovskej dôchodkyni nepatrilo zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie
za nezaopatrené dieťa v sume 100 Eur mesačne.

3. Proti Rozhodnutiu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica č.
BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 72 zo dňa 17. 01. 2024 podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 08. 02.
2024. Odvolanie žalobkyne bolo orgánom verejnej správy prvého stupňa predložené na rozhodnutie

žalovanému.

4. Žalovaný rozhodnutím č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5014/VAL zo dňa 29. 02. 2024
podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Správny poriadok“) zrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa

č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 72 zo dňa 17. 01. 2024 a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie. Žalovaný mal za to, že k vzniku pohľadávky za dlhodobé obdobie poskytovania
peňažného príspevku na opatrovanie došlo zavinením tak orgánu verejnej správy, ako aj poberateľky
peňažnéhopríspevkunaopatrovanie.Orgánverejnejsprávyprvéhostupňamalvedomosť,žežalobkyňa
je poberateľkou vdovského dôchodku, disponoval touto informáciou od začatia konania o poskytnutie

peňažnéhopríspevkunaopatrovanie,keďževžiadostiojehoposkytovaniebolouvádzané,žežalobkyňa
je poberateľkou vdovského dôchodku, boli predkladané rozhodnutia Sociálnej poisťovne, a teda
orgán verejnej správy prvého stupňa mal vykonávať dôsledne aj fyzickú kontrolu listinných dôkazov,
aj výpočtových listov. Orgán verejnej správy prvého stupňa sa napokon žalobkyni za vzniknutú
situáciu ospravedlnil. Žalovaný tiež na druhej strane skonštatoval, že žalobkyňa mohla z obsahu

rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 11. 03. 2019, ako aj z obsahu
rozhodnutia zo dňa 17. 06. 2021, či rozhodnutia zo dňa 17. 02. 2023 mať vedomosť, že jej zvýšenie
peňažného príspevku na opatrovanie o 100 Eur kvôli poberaniu dávky dôchodkového poistenia nepatrí
a reagovať na túto skutočnosť, prípadne sa domáhať vysvetlenia, či nedošlo k možnému pochybeniu
pri výpočte, či k omylu, pretože vdovský dôchodok jej bol vyplácaný, bola si toho vedomá a informovaná

vo vydávaných rozhodnutiach o tom, za akých okolností môže dôjsť k tomuto zvýšeniu. Žalovaný
skonštatoval, že v konaní orgánu verejnej správy prvého stupňa nebolo dostatočne preukázané,
že k vzniku pohľadávky štátu došlo výlučne zavinením žalobkyne tak, ako to posúdil a rozhodol orgán
verejnej správy prvého stupňa. Žalovaný súčasne uložil orgánu verejnej správy prvého stupňa povinnosť
opätovne a dôkladne posúdiť mieru zavinenia žalobkyne a vo veci opätovne rozhodnúť a v odôvodnení

rozhodnutia popísať aké konanie a aké konkrétne ustanovenia platných právnych predpisov preukazujú
nesplnenie si povinností žalobkyne, čo v Rozhodnutí Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Štiavnica, pracovisko Žarnovica č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 72 zo dňa 17. 01. 2024 absentuje,
ako i uvedenie správnej úvahy, ktorou bol orgán verejnej správy prvého stupňa pri svojom rozhodovaní
vedený. Žalovaný napokon uviedol, že ak by Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica

po opätovnom posúdení zvážil, že nie je dôvodné neprávom vyplatenú sumu od žalobkyne vymáhať,
zastaví konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku.

5. Orgán verejnej správy prvého stupňa po vrátení veci žalovaným opätovne rozhodol Rozhodnutím č.
BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 79 zo dňa 26. 03. 2024 tak, že podľa § 40 ods. 1, 7, 11, § 45 ods. 13

a 15, § 58 ods. 1 písm. a), § 58 ods. 2, § 59 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. uložil žalobkyni povinnosť
vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od 01. 02. 2019 do 28. 02. 2021 v sume
1 250 Eur, za obdobie od 01. 06. 2021 do 31. 08. 2022 v sume 750 Eur a za obdobie od 01. 02. 2023
do 31. 12. 2023 v sume 550 Eur, čo je spolu za celé obdobie suma 2 550 Eur, a to do 30 dní odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti predmetného rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Banská Štiavnica (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

6. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa uviedol, že žalobkyni
ako vdovskej dôchodkyni nepatrilo zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie za nezaopatrenédieťa v sume 100 Eur mesačne. Orgán verejnej správy prvého stupňa skonštatoval, že žalobkyňa je
poberateľkou vdovského dôchodku od júla 2015. V zmysle § 40 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. peňažný
príspevok na opatrovanie podľa odsekov 7 až 9 a 12 možno zvýšiť o 100 Eur mesačne, ak je fyzickou

osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba
uvedená v odsekoch 3 a 4 nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky
dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového
sporenia. Zákonom č. 391/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. boli v § 40
vypustené odseky 8 a 9, čím pôvodný ods. § 40 ods. 13 od 01. 07. 2020 je § 40 ods. 11. Orgán verejnej

správy prvého stupňa ďalej uviedol, že preplatok vznikol z dôvodu vyplácania vyššej sumy príspevku
na opatrovanie ako patrila. Žalobkyňa si bola vedomá a informovaná vo vydaných rozhodnutiach o tom,
zaakýchokolnostímôžedôjsťkzvýšeniupeňažnéhopríspevkunaopatrovanie.Žalobkyňapodľaorgánu
verejnej správy prvého stupňa neoprávnene poberala zvýšený peňažný príspevok na opatrovanie,
aj napriek tomu, že po prečítaní rozhodnutí musela vedieť alebo tušiť, že jej nepatril. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica žalobkyni prvostupňovým rozhodnutím uložil na základe § 59

ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. povinnosť vrátiť polovicu dlhu, ktorý vznikol na peňažnom príspevku
na opatrovanie, ktorý sa jej poskytol vo vyššej sume, ako patril (5 100 / 2, t.j. 2 550 Eur). Orgán
verejnej správy prvého stupňa sa žalobkyni za vzniknutú skutočnosť ospravedlnil s tým, že priznal aj svoj
podiel viny na vzniknutom preplatku, nakoľko mal už v čase podania žiadosti o peňažný príspevok
na opatrovanie k dispozícii výmer o vdovskom dôchodku.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie zo dňa 04. 04. 2024, v ktorom uviedla,
že predmetnú pohľadávku neuznáva, nakoľko si splnila všetky povinnosti ako žiadateľka o peňažný
príspevok na opatrovanie, doložila orgánu verejnej správy prvého stupňa potrebné doklady k výpočtu
peňažného príspevku a nezamlčala žiadne skutočnosti, a preto nenesie zodpovednosť za vznik

pohľadávky s tým, že jedinou zodpovednou inštitúciou za vznik pohľadávky je orgán verejnej správy,
ktorý rozhodoval o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie.

8. Odvolanie žalobkyne bolo orgánom verejnej správy prvého stupňa predložené na rozhodnutie
žalovanému.Žalovanýrozhodnutímč.UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/8821/VALzodňa04.06.

2024 podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že žalobkyni uložil
povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie za obdobie od 01. 02. 2019 do 28. 02. 2021
v sume 1 250 Eur, za obdobie od 01. 06. 2021 do 31. 08. 2022 v sume 750 Eur a za obdobie od 01.
02. 2023 do 31. 12. 2023 v sume 550 Eur, t.j. celkom spolu v sume 2 550 Eur, a to do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská

Štiavnica podľa § 40 ods. 1, 7, 11, § 45 ods. 13, 15, § 58 ods. 1 písm. b), § 58 ods. 2, § 59 ods. 1 zákona
č. 447/2008 Z. z. (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“).

9. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia zosumarizoval priebeh administratívneho konania,
doposiaľ vydané rozhodnutia orgánov verejnej správy vo veci vrátenia časti peňažného príspevku

na opatrovanie mal. E. B., citoval ust. § 40 ods. 1, § 58 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z.
z. a napokon skonštatoval, že zotrváva na svojom právnom názore vyjadrenom v predchádzajúcom
Rozhodnutíč.UPS/US5/SSVRODPPKPC1/SOC/2024/5014/VALzodňa29.02.2024.Žalovanýuviedol,
že k vzniku pohľadávky za dlhodobé obdobie poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie
došlo zavinením tak orgánu verejnej správy, ako aj žalobkyne ako poberateľky peňažného príspevku

na opatrovanie. Orgán verejnej správy prvého stupňa mal vedomosť, že žalobkyňa je poberateľkou
vdovského dôchodku, disponoval touto informáciou od začatia konania o poskytnutie peňažného
príspevku na opatrovanie, v žiadosti o jeho poskytovanie bolo uvádzané, že žalobkyňa je poberateľkou
vdovského dôchodku, boli predkladané rozhodnutia Sociálnej poisťovne a mal teda vykonávať dôsledne
aj fyzickú kontrolu listinných dôkazov, aj výpočtových listov. Orgán verejnej správy prvého stupňa

sa žalobkyne za vzniknutú situáciu v rozhodnutí o znížení peňažného príspevku na opatrovanie
ospravedlnil. Žalovaný uviedol, že na druhej strane i žalobkyňa mohla z obsahu rozhodnutia o priznaní
peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 11. 03. 2019, ako aj z obsahu rozhodnutia zo dňa
17. 06. 2021, či zo dňa 17. 02. 2023 mať a mala vedomosť, že jej zvýšený peňažný príspevok
na opatrovanie o 100 Eur kvôli poberaniu dávky dôchodkového poistenia nepatrí. Žalobkyňa mala

reagovať na túto skutočnosť, prípadne sa domáhať vysvetlenia, či nedošlo k možnému pochybeniu
pri výpočte, či k omylu, pretože vdovský dôchodok jej bol vyplácaný, bola si toho vedomá a informovaná
vo vydávaných rozhodnutia o tom, za akých okolností môže dôjsť k tomuto zvýšeniu. Žalovaný
skonštatoval, že v administratívnom konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobkyni bola poskytnutápomoc štátu nad rámec, aký ustanovuje zákon, a to aj napriek tomu, že sa jej poskytoval vdovský
dôchodok a bol zvýšený aj peňažný príspevok na opatrovanie. Podľa žalovaného nebolo dôvodné
naštudovať si zákony, kontrolovať aktuálne právne predpisy, či hľadať porušenie zákona tak, ako to

namietalažalobkyňavodvolaní.Žalobkyňaakoúčastníčkaprávnychvzťahovpriposkytovanípeňažných
príspevkov na kompenzáciu, ktorá berie na seba práva i povinnosti pri poskytovaní pomoci štátom, mala
vedomosť, že jej zvýšenie peňažného príspevku nepatrí, napriek tomu ho prijímala a nijakým spôsobom
sa vysvetlenia, prečo sa jej poskytuje, aj keď nemá, za takmer 4 roky nedomáhala. Orgán verejnej správy
prvého stupňa si svoje pochybenie uznal. Žalovaný uzavrel, že v rámci správnej úvahy v medziach

platného práva nemôže posúdiť vec tak, že miera zavinenia žalobkyne nie je žiadna. Žalovaný
skonštatoval naplnenie ust. § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. v dôsledku čoho žalobkyňa
zodpovedá za vrátenie časti neprávom vyplatenej sumy, t.j. zodpovedá spoločne a nerozdielne tak,
ako ukladá § 59 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.. Žalovaný zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia
z titulu uvedenia nesprávneho hmotnoprávneho ustanovenia zákona č. 447/2008 Z. z. (§ 58 ods. 1
písm. a/), ktoré sa na prejednávanú vec nevzťahuje. Napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobkyni

doručené dňa 07. 06. 2024.

Správna žaloba

10. Proti rozhodnutiu žalovaného podala žalobkyňa prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne

určenej na základe Rozhodnutia Centra právnej pomoci - kancelária Žiar nad Hronom o priznaní nároku
na poskytnutie právnej pomoci číslo spisu: KaZH-/14472/2024 - 89643/2024 zo dňa 15. 08. 2024 včas
správnu žalobu (05. 08. 2024). Po popise priebehu administratívneho konania a doposiaľ vydaných
rozhodnutí orgánov verejnej správy vo veci vrátenia časti peňažného príspevku na opatrovanie mal.
E. B., žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že žiada, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie

žalovaného, ako i prvostupňové rozhodnutie ako nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu podľa § 191
ods. 1 písm. c) (nesprávne právne posúdenie veci), d) (nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov), a g) (t.j, že došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom
verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci
samej) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

Súčasne si uplatnila i nárok na náhradu trov konania. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala.

11. Žalobkyňa v správnej žalobe v podstatnom dôvodila, že (i) nárok na vrátenie časti peňažného
príspevku na opatrovanie nevyplýva z vykonaného dokazovania; (ii) postup orgánu verejnej správy
prvého stupňa pri vydaní rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie, resp. zmeny

jeho výšky bol taký, že žalobkyňa bola telefonicky kontaktovaná, aby sa dostavila na orgán verejnej
správy prvého stupňa za účelom prevzatia rozhodnutia s tým, že zároveň podpísala i vzdanie sa práva
na podanie opravného prostriedku, keďže voči týmto rozhodnutiam nemala námietky a predpokladala,
že pokiaľ doložila všetky požadované doklady k žiadosti, tak orgán verejnej správy prvého stupňa
vypočítal správne výšku peňažného príspevku; iii) doložila každý rok potvrdenie o výške vdovského

dôchodku, ktoré od nej požadoval orgán verejnej správy prvého stupňa v súvislosti s priznaním
peňažného príspevku na opatrovanie, a preto zo strany žalobkyne nedošlo k porušeniu žiadnych
povinností, ani k zatajeniu predmetnej skutočnosti poberania vdovského dôchodku a nemôže byť
jej pochybením, že po vydaní rozhodnutia si ho nepreskúmala a nezistila nesprávnosť výpočtu,
nakoľko nie je jej úlohou skúmať zákonnosť vydaného rozhodnutia, keď o žiadostiach vo veciach

kompenzácii rozhoduje orgán verejnej správy; iv) orgán verejnej správy prvého stupňa mal vedomosť
o tom, že žalobkyňa je poberateľkou vdovského dôchodku, nakoľko žalobkyňa uvádzala v každom
jednom podaní svoj osobný stav a doručovala orgánu verejnej správy výšku vdovského dôchodku
až do roku 2023, kedy bola upovedomená o tom, že došlo k prepojeniu systémov medzi úradom práce
sociálnych vecí a rodiny a Sociálnou poisťovňou, v dôsledku čoho nemusí dokladať rozhodnutia o výške

vdovského dôchodku, a preto za takéhoto skutkového stavu nemôže niesť zodpovednosť za vzniknutý
nedoplatok; v) zavinenie týkajúce sa nesprávneho záveru o výpočte peňažného príspevku je výlučne
na strane orgánu verejnej správy prvého stupňa; vi) žalobkyňa poberala peňažný príspevok vyčíslený
v jednotlivých rozhodnutiach v dobrej viere, že jej patrí; vii) z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej
správy nevyplýva, ktorú povinnosť žalobkyňa v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. porušila,

keďžedoložilavšetkypotrebnédokladykpriznaniuaurčeniuvýškypeňažnéhopríspevkunaopatrovanie
a taktiež vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa dopustila skutku, ktorý by
bolo možné kvalifikovať pod ust. § 58 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.; viii) zodpovednosť za nesprávny
výpočet peňažného príspevku na opatrovanie nesie orgán verejnej správy, ktorý urobil chybu, a preto súnapadnuté rozhodnutia nezákonné, keďže zodpovednosť za následky má niesť orgán verejnej správy,
ktorý porušil ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je orgán verejnej správy povinný
spoľahlivo zistiť stav veci a vypočítať výšku peňažného príspevku; ix) poukaz orgánu verejnej správy

prvého stupňa na § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. je nesprávny, nakoľko žalobkyni
nevyplýva z cit. zákona povinnosť skúmať už vydané rozhodnutie.

Vyjadrenie žalovaného

12. Žalovaný sa k správnej žalobe žalobcu vyjadril podaním zo dňa 02. 09. 2024, pričom uviedol,
že príslušnosť žalovaného ako orgánu verejnej správy v uvedenej veci zakladá zákon č. 453/2003 Z. z.
o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb zamestnanosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalovaný zotrval na odôvodnení napadnutého
rozhodnutia s tým, že nemohol vec posúdiť tak, že miera zavinenia žalobkyne nebola žiadna. Ďalej
uviedol, že za orgán verejnej správy konajú zamestnanci (ľudia), ktorí môžu spraviť chybu. Nebolo

potrebné študovať žiadne právne predpisy, iba možno upozorniť na skutočnosť poberania vdovského
dôchodku. Nakoľko žalobkyňa vdovský dôchodok mala, mohla z odôvodnenia rozhodnutia už len po jeho
prečítaní, čo nie je nič výnimočné v právnych vzťahoch, zistiť, že jej ako poberateľke vdovského
dôchodkuzvýšeniepeňažnéhopríspevkunaopatrovanienepatriloanapriektomuhopoberala.Žalovaný
poukázal na to, že v rozhodnutí o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 11. 03.

2019 sa uvádza: „podľa § 40 ods. 13 citovaného zákona peňažný príspevok na opatrovanie podľa
odsekov 7 až 9 a 12 možno zvýšiť o 100 eur mesačne, ak je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4
nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky dôchodkového poistenia, dávky
výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového sporenia. Peňažný príspevok

na opatrovanie vo výške 369,36 eur sa zvyšuje o sumu 100 eur mesačne pre nezaopatrené dieťa...“.
Žalovaný napokon uzavrel, že za tejto situácie bolo potrebné konštatovať naplnenie ust. § 58 ods. 1
písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., v dôsledku čoho žalobkyňa zodpovedá za vrátenie časti neprávom
vyplatenej sumy, t.j. zodpovedá spoločne a nerozdielne tak, ako ukladá § 59 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z. z.. Napadnuté rozhodnutie žalovaného nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom

diskrečnú právomoc orgánu verejnej správy predstavuje ponechanie možnosti žalovanému v týchto
intenciách formulovať svoje závery autonómne. Napadnuté rozhodnutie žalovaný označil za vydané
v súlade so zákonom. Žalovaný navrhol správnemu súdu, aby správnu žalobu žalobkyne zamietol
ako nedôvodnú v celom rozsahu a náhradu trov konania jej nepriznal. Žalovaný nežiadal vo veci nariadiť
pojednávanie.

13. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe zo dňa 02. 09. 2024 bolo doručené splnomocnenej právnej
zástupkyni žalobkyne dňa 27. 09. 2024 na zaujatie repliky v lehote 15 dní od jeho doručenia. Replika
v stanovenej lehote nebola žalobkyňou podaná.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

14. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol
zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný
(§ 10 SSP a § 13 ods. 3 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup, ktorý mu

predchádzal, nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných
bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je
viazaný žalobnými bodmi (§ 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP v spojení s § 6 ods. 2 písm.
c) SSP), a to v súlade s § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia pojednávania, pretože ústne pojednávanie
žiaden z účastníkov konania nenavrhol a jeho nariadenie si nevyžiadal ani iný dôvod podľa § 107 ods. 1

SSP. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli a webovej stránke
tunajšieho súdu od dňa 22. 09. 2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného
znenia na úradnej tabuli tunajšieho súdu dňa 01. 10. 2025 (§ 137 ods. 3 SSP). Správny súd dospel
k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrenímorgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrenia orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy. Poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú o ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 134 SSP (1) Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak. (2) Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej
správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,

b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci
podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa
§ 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

19. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie
orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak c) vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e)

zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f)
skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je
v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
file_0.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_1.wmf

SHAPE \* MERGEFORMAT file_2.wmf

21. Podľa § 199 ods. 1 písm. c) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

22. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

23. Podľa § 203 ods. 1 a 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť
alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny
súd viazaný žalobnými bodmi.

24.Podľa§1ods.1zákonač.447/2008Z.z.(vzneníúčinnomvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia)
tento zákon upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych
dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
so sprievodcom (ďalej len „preukaz“), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným

postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej
starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

25.Podľa§1ods.2zákonač.447/2008Z.z.(vzneníúčinnomvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia)
cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej
dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom.26.Podľa§2ods.1zákonač.447/2008Z.z.(vzneníúčinnomvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia)
kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je
zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním

peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb
podľa osobitného predpisu. Za kompenzáciu sa na účely tohto zákona považuje aj osobitná starostlivosť
podľa osobitného predpisu.

27. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého

rozhodnutia) sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je znevýhodnenie, ktoré má fyzická
osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného
postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok a ktoré nie je schopná z dôvodu
ťažkého zdravotného postihnutia prekonať sama.

28.Podľa§2ods.3zákonač.447/2008Z.z.(vzneníúčinnomvčasevydanianapadnutéhorozhodnutia)

ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50%.

29. Podľa § 39 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) opatrovanie na účely tohto zákona je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím, ktorá je odkázaná na opatrovanie podľa § 14 ods. 4, ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 40 ods. 1, 3, 7, 11 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Ak fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím ktorá dovŕšila šesť rokov veku a
je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na opatrovanie, osobne
opatruje fyzická osoba uvedená v odsekoch 3 a 4, možno fyzickej osobe, ktorá opatruje, poskytnúť

peňažný príspevok na opatrovanie. (3) Fyzickou osobou na účely poskytovania peňažného príspevku
na opatrovanie je manžel, manželka, rodič alebo fyzická osoba, ktorá prevzala dieťa do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia súdu, alebo fyzická osoba, ktorú súd
ustanovil za opatrovníka fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, dieťa, starý rodič, vnuk,
vnučka, súrodenec, nevesta, zať, svokor, svokra, švagor, švagriná, neter, synovec. Za nevestu sa

považuje aj ovdovená žena po synovi svokry alebo svokra a za zaťa sa považuje aj ovdovený muž po
dcéresvokryalebosvokra.(7)Peňažnýpríspevoknaopatrovaniejemesačne369,36eurapriopatrovaní
jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a mesačne 492,34 eura pri opatrovaní dvoch
alebo viacerých fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak tento zákon neustanovuje inak.
(11) Peňažný príspevok na opatrovanie podľa odsekov 7 a 10 možno zvýšiť o 100 eur mesačne, ak je

fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická
osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky
dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového
sporenia.

31. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania rozhodnutia
o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím)
peňažný príspevok na opatrovanie podľa odsekov 7 až 9 a 12 možno zvýšiť o 100 eur mesačne, ak je
fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím jedno alebo viacero nezaopatrených detí a fyzická
osoba uvedená v odsekoch 3 a 4 nemá v čase opatrovania príjem zo zamestnania alebo nepoberá dávky

dôchodkového poistenia, dávky výsluhového zabezpečenia alebo dôchodky starobného dôchodkového
sporenia.

32. Podľa § 53 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o

parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní50) s odchýlkami uvedenými
v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak. (2) Ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až
68 všeobecného predpisu o správnom konaní50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie,
na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.

33. Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) konanie o priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o preukaze a konanie
o parkovacom preukaze sa začína na základe žiadosti fyzickej osoby alebo na základe žiadosti
rodiča maloletého dieťaťa alebo fyzickej osoby, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivostina základe rozhodnutia súdu.51) Žiadosť podľa prvej vety sa podáva písomne alebo elektronickými
prostriedkami podpísaná zaručeným elektronickým podpisom. Konanie o odňatí peňažného príspevku
na kompenzáciu, o odňatí a zastavení výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu, o zastavení

výplaty peňažného príspevku na kompenzáciu a o zvýšení alebo znížení jeho výšky, konanie o vrátení
peňažného príspevku na kompenzáciu, konanie o odňatí a vrátení preukazu a konanie o odňatí a vrátení
parkovacieho preukazu sa začína na podnet fyzickej osoby alebo na podnet orgánu, ktorý je príslušný
rozhodovať o peňažnom príspevku na kompenzáciu, o preukaze a o parkovacom preukaze v prvom
stupni.

34. Podľa § 57 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Fyzická osoba, ktorá je účastníkom právnych vzťahov vo veciach kompenzácie,
preukazu a parkovacieho preukazu, je povinná a) preukázať skutočnosti rozhodujúce na priznanie
peňažného príspevku na kompenzáciu, na jeho výšku alebo výplatu, b) na výzvu príslušného úradu
preukázať výšku svojich príjmov a hodnotu majetku, ohlásiť zmeny v ich výške a zmeny v rodinných

pomeroch a majetkových pomeroch, ktoré sú rozhodujúce na určenie výšky peňažného príspevku
na kompenzáciu, v lehote určenej príslušným úradom, c) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní
zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu,
na jeho výšku, výplatu, zánik nároku na peňažný príspevok na kompenzáciu, trvanie alebo zánik
nároku na preukaz alebo na parkovací preukaz, d) oznámiť príslušnému úradu do ôsmich dní, že

hodnota majetku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím je vyššia ako 50 000 eur, e) na
výzvu príslušného úradu preukázať skutočnosti rozhodujúce na poskytovanie peňažného príspevku na
kompenzáciu, jeho výšku alebo výplatu do ôsmich dní odo dňa doručenia výzvy, ak príslušný úrad
neurčil dlhšiu lehotu, f) na výzvu príslušného úradu podrobiť sa vyšetreniu zdravotného stavu alebo
podrobiť sa posúdeniu zdravotného stavu alebo opätovnému posúdeniu zdravotného stavu, g) umožniť

návštevu zamestnanca príslušného úradu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, ktorá
je potrebná na účely kompenzácie a parkovacieho preukazu, h) oznámiť do ôsmich dní príslušnému
úradu začatie poskytovania odľahčovacej služby, vykonávania zamestnania, pobytu v zdravotníckom
zariadení, zvyšovania kvalifikácie externou formou štúdia alebo dennou formou štúdia kombinovanou
s externou formou štúdia na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie, i) oznámiť

príslušnému úradu do ôsmich dní skutočnosti týkajúce sa plnenia povinností súvisiacich s poskytnutými
jednorazovými peňažnými príspevkami na kompenzáciu, j) plniť ďalšie povinnosti ustanovené týmto
zákonom. (2) Skutočnosti uvedené v odseku 1 písm. a) až e), h) a i) fyzická osoba preukazuje písomne
alebo podaním elektronickými prostriedkami podpísaným zaručeným elektronickým podpisom.

35. Podľa § 58 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Fyzická osoba, ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na
kompenzáciu, je povinná vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého
nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak a) nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a
prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností

predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril, b) vedome spôsobila, že
peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako
patril, c) jej bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená
z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností. (2) Povinnosť vrátiť peňažný príspevok na kompenzáciu
vyplatený neprávom alebo v nesprávnej výške zaniká uplynutím troch rokov odo dňa, keď príslušný

orgán túto skutočnosť zistil, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa peňažný príspevok
na kompenzáciu vyplatil.

36. Podľa § 59 ods. 1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. (v znení účinnom v čase vydania napadnutého
rozhodnutia) (1) Ak príslušný orgán a fyzická osoba, ktorej sa poskytuje alebo poskytol peňažný

príspevok na kompenzáciu spôsobili, že peňažný príspevok na kompenzáciu sa poskytol neprávom
alebo vo vyššej sume, ako patril, zodpovedajú za vrátenie neprávom vyplatenej sumy spoločne a
nerozdielne a vzájomne sa vyrovnajú podľa miery zavinenia. (2) Ak sa preukáže, že príslušný orgán
spôsobil, že peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa poskytli neprávom alebo vo vyššej
sume, ako patrili, za vrátenie neprávom vyplatenej sumy zodpovedá príslušný orgán.

37. Podľa § 3 ods. 2 a 5 Správneho poriadku (2) Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej
súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a
dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladurozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám,
ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť
právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. (5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných
alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

38. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi

účastníkov konania.

39. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

40. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

41.PredmetomprieskumuvprerokúvanejvecisúrozhodnutiažalovanéhoaÚraduprácesociálnychvecí
a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica o uložení povinnosti žalobkyni vrátiť časť peňažného
príspevku na opatrovanie v celkovej sume 2 550 Eur. V tu prerokúvanej veci žalovaný zmenil výrok
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa z titulu zmeny hmotnoprávneho ustanovenia zákona
č. 447/2008 Z. z., ktoré sa má na prejednávanú vec vzťahovať, a to ust. § 58 ods. 1 písm. b) zákona č.

447/2008 Z. z. namiesto ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z..

42. Správny súd konštatuje, že v posudzovanej veci nebol sporný nárok žalobkyne na príspevok
na opatrovanie mal. dcéry. Spornou bola skutočnosť, či je žalovaný oprávnený žiadať vrátenie časti
poskytnutého peňažného príspevku na opatrovanie z dôvodu, že žalobkyňa vedome spôsobila, že

peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa jej vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume,
ako jej patril (§ 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z.), keďže ako poberateľke vdovského
dôchodku jej zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie nezaopatreného dieťaťa v sume 100,- Eur
mesačnepočasobdobiapoberaniapeňažnéhopríspevkunaopatrovanieneprináležalo(mimomesiacov,
kedy jej bol právoplatnými rozhodnutiami orgánov verejnej správy prvého stupňa peňažný príspevok

na opatrovanie znížený).

43. Správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal
preukázané, že
- žalobkyňa žiadosťou zo dňa 25. 02. 2019 na predpísanom tlačive požiadala o poskytnutie peňažného

príspevku na opatrovanie svojej mal. dcéry E. B., nar. XX. XX. XXXX [v príslušnej žiadosti žalobkyňa
v časti B. Sociálne postavenie žiadateľa označila kolónku „Uchádzač o zamestnanie“ a tiež kolónku
„Poberateľ dôchodku (druh dôchodku)“ s tým, že súčasne do tlačiva vpísala, že sa jedná o vdovský
dôchodok, v príslušnej žiadosti ďalej uviedla v časti F. Príjmové pomery fyzickej osoby, resp. fyzických
osôb, ktoré majú byť opatrované a ďalších spoločne posudzovaných osôb za predchádzajúci kalendárny

rok vyznačením krížiku vo vzťahu k fyzickej osobe, ktorá má byť opatrovaná a vo vzťahu k spoločne
posudzovanej osobe kolónku „Dávky dôchodkového poistenia“ a k žiadosti napokon tiež pripojila
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 12. 2018, ktorým jej podľa
§ 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o sociálnom poistení“) bol zvýšený vdovský dôchodok od 01. 01. 2019 na sumu 218 eur

mesačne],
- orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2019/28371 - 3 zo dňa 11.
03. 2019 postupom podľa § 40 ods. 1,7, 13 zákona č. 447/2008 Z. z. žiadosti žalobkyne vyhovel a
s účinnosťou od 01. 02. 2019 jej priznal peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým
zdravotným postihnutím vo výške 469,36 Eur mesačne s tým, že v odôvodnení skonštatoval, že peňažný

príspevok na opatrovanie vo výške 369,36 Eur sa zvyšuje o sumu 100 Eur mesačne pre nezaopatrené
dieťa,
- orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2021/20557 - 15 zo dňa 17.
03. 2021 znížil žalobkyni s účinnosťou od 01. 03. 2021 peňažný príspevok na opatrovanie mal. dcéryzo sumy 576,74 eur na sumu 476,74 Eur mesačne z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie
nároku na opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie, keďže žalobkyňa uzatvorila pracovnú zmluvu
na dobu určitú od 15. 02. 2021 do 31. 05. 2021 so zamestnávateľom: Notársky úrad v Novej Bani

a za mesiac február 2021 predložila výplatnú pásku v sume 160,21 Eur,
- orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2021/20557 - 26 zo dňa 17.
06. 2021 zvýšil žalobkyni s účinnosťou od 01. 06. 2021 peňažný príspevok na opatrovanie mal. dcéry
na sumu 576,74 Eur mesačne, nakoľko pracovný pomer žalobkyne so zamestnávateľom: Notársky úrad
v Novej Bani skončil dňa 31. 05. 2021,

- orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2022/18843 - 40 zo dňa
04. 10. 2022 znížil žalobkyni s účinnosťou od 01. 09. 2022 peňažný príspevok na opatrovanie mal.
dcéry na sumu 525,65 Eur mesačne z dôvodu zmeny skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku
na opakovaný peňažný príspevok na opatrovanie, keďže žalobkyňa uzatvorila Zmluvu o výkone osobnej
asistencie na dobu neurčitú od 31. 08. 2022 v rozsahu 469 hodín ročne a v mesiaci september 2022
predložila výkaz o odpracovaných hodinách za daný mesiac v sume 468,- Eur,

- orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2023/15658 - 52 zo dňa 17.
02. 2023 zvýšil žalobkyni s účinnosťou od 01. 02. 2023 peňažný príspevok na opatrovanie mal. dcéry
na sumu 625,65 Eur mesačne, nakoľko žalobkyňa orgánu verejnej správy prvého stupňa predložila
zrušenie Zmluvy o výkone osobnej asistencie dňom 31. 01. 2023,
- orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546-65 zo dňa 11.

01. 2024 znížil žalobkyni s účinnosťou od 01. 01. 2024 peňažný príspevok na opatrovanie mal.
dcéry na sumu 569 Eur mesačne z dôvodu, že v januári 2024 bolo pri ročnom pregenerovaní
vyplatených dávok zistené, že vdovský dôchodok žalobkyne nebol od podania žiadosti prepojený
medzi systémom úradu práce a Sociálnou poisťovňou a až dodatočne po oznámení nesúladu príjmu
s dôchodkami v úradnom systéme bolo zistené, že žalobkyni sa vyplácal vyšší príspevok na opatrovanie,

ako patril, keďže ako vdovskej dôchodkyni jej nepatrilo zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie
za nezaopatrené dieťa v sume 100 Eur mesačne,
- následne orgán verejnej správy prvého stupňa Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 72
zo dňa 17. 01. 2024 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie
za obdobie od 01. 02. 2019 do 28. 02. 2021 v sume 2 500 Eur, za obdobie od 01. 06. 2021 do 31. 08.

2022 v sume 1 500 Eur a za obdobie od 01. 02. 2023 do 31. 12. 2023 v sume 1 100 Eur, t.j. spolu za celé
obdobie v sume 5 100 Eur v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia na účet
orgánu verejnej správy prvého stupňa,
- na odvolanie žalobkyne žalovaný najprv Rozhodnutím č. UPS/US5/SSVRODPPKPC1/
SOC/2024/5014/VAL zo dňa 29. 02. 2024 zrušil Rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa

č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546 - 72 zo dňa 17. 01. 2024 a vec mu vrátil na nové prejednanie
a rozhodnutie s tým, že nebolo dostatočne preukázané, že k vzniku pohľadávky štátu došlo výlučne
zavinením žalobkyne, preto úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa bolo v ďalšom konaní
opätovneadôkladneposúdiťmieruzavineniažalobkyneavoveciopätovnerozhodnúťstým,žeakorgán
verejnej správy prvého stupňa po opätovnom posúdení zváži, že nie je dôvodné neprávom vyplatenú

sumu od žalobkyne vymáhať konanie podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku zastaví,
- orgán verejnej správy prvého stupňa vo veci rozhodol v poradí druhým Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/
SOC/2024/14546 - 79 zo dňa 26. 03. 2024, ktorým žalobkyni uložil podľa § 40 ods. 1, 7, 11, § 45 ods. 13,
15,§58ods.1písm.a),§58ods.2,§59ods.1zákonač.447/2008Z.z.povinnosťvrátiťčasťpeňažného
príspevku za opatrovanie za totožné obdobia v sume 2 550 Eur, a to do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozhodnutia na účet orgánu verejnej správy prvého stupňa, pričom ustálil, že žalobkyni je potrebné
uložiť povinnosť vrátiť polovicu dlhu, ktorý vznikol na peňažnom príspevku na opatrovanie, ktorý sa jej
poskytol vo vyššej sume, ako jej patril, nakoľko žalobkyňa ako poberateľka vdovského dôchodku si bola
toho vedomá a informovaná vo vydaných rozhodnutiach orgánu verejnej správy prvého stupňa o tom,
za akých okolností môže dôjsť k zvýšeniu peňažného príspevku na opatrovanie maloletej dcéry,

-žalovanýtupreskúmavanýmrozhodnutímzodňa04.06.2024zmenilprvostupňovérozhodnutiezodňa
26. 03. 2024 vo výroku výlučne v tom, že povinnosť vrátenia časti peňažného príspevku na opatrovanie
mal. E. B. mala byť žalobkyni uložená podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z..

44. Na úvod správny súd vo všeobecnosti uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej

republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory
a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon
ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace
s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k stratevýkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda má nárok na dávku za predpokladu, že
si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V
tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti. Systém štátnej sociálnej podpory je

systém, v rámci ktorého, ak nastane určitá a štátom uznaná sociálna situácia sa poskytnú štátne dávky.
Na rozdiel od poisťovacieho systému sa nevyžaduje plnenie odvodovej povinnosti, nárok na tento
typ dávky nie je podmienený účasťou na sociálno-poisťovacích právnych vzťahoch a ani príjmovými
pomermi oprávnených osôb; platí zásada rovnakého zabezpečenia pre všetkých. Systém sociálnej
pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým

osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto
systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo
možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie.
V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne
iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára
systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale

zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc
je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na
základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. (viď Rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/31/2022 zo dňa 29. 06. 2023).

45. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a
slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele,
Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré
vyžadujú skôr intervenciu štátu, než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie
prvej), a to za účelom zabezpečenia predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. Ústava Slovenskej

republiky splnomocnila zákonodarcu, aby zákonom (zákonmi) bližšie upravil samotnú realizáciu týchto
ústavných práv. Týmito zákonmi sú najmä Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.), zákon o sociálnom
poistení, zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení, zákon č. 650/2004 Z. z. o
doplnkovom dôchodkovom sporení, zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004
Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o

úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci
v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 601/2003 Z. z., zákony
upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Medzi
tieto zákony je nutné zaradiť aj v danej veci aplikovaný zákon č. 447/2008 Z. z. upravujúci aj peňažný
príspevok na opatrovanie. Esenciálny obsah sociálnych práv je teda zaručený zákonom, t. j. zákonná

právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj
jeho uplatnenie.

46. Správny súd uvádza, že peňažné príspevky sa vyplácajú v prípade splnenia všetkých zákonných
podmienok jednotlivým oprávneným osobám zo štátneho rozpočtu. To má zároveň za následok, že

príslušný štátny orgán, ktorému je zverená právomoc rozhodovať o priznaní peňažných príspevkov
podľa zákona č. 447/2008 Z. z. (t. j. úrad práce, sociálnych vecí a rodiny), má zákonom zverenú
právomoc rozhodnúť aj o jeho odňatí, zvýšení, znížení, o zániku nároku na jeho výplatu. Rovnako
má príslušný orgán verejnej správy, za splnenia zákonných podmienok, povinnosť rozhodnúť aj o
uložení povinnosti vrátiť peňažný príspevok. Vo vzťahu k peňažnému príspevku na kompenzáciu (v

danom prípade peňažnému príspevku na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím)
rozhodne orgán verejnej správy o vrátení peňažného príspevku, resp. jeho časti, ak fyzickej osobe,
ktorej sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu (v danom prípade peňažný
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím), peňažný príspevok na
kompenzáciu alebo jeho časť nepatrila vôbec alebo v poskytovanej výške a to preto, lebo táto fyzická

osoba nesplnila povinnosť ustanovenú zákonom č. 447/2008 Z. z. a prijímala peňažný príspevok na
kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca
neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril (§ 58 ods. 1 písm. a) cit. zák.), ak fyzická osoba, ktorej
sa poskytol alebo sa poskytuje peňažný príspevok na kompenzáciu vedome spôsobila, že peňažný
príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril (§ 58

ods.1písm.b)cit.zák.),resp.akfyzickejosobe,ktorejsaposkytolalebosaposkytujepeňažnýpríspevok
na kompenzáciu bol peňažný príspevok na kompenzáciu znížený alebo odňatý a jeho výplata zastavená
z dôvodu zmeny rozhodujúcich skutočností (§ 58 ods. 1 písm. c) cit. zák.). V prípade žalobkyne možno
konštatovať, že v jej situácií orgány verejnej správy uvažovali o uložení povinnosti vrátiť časť peňažnéhopríspevku na opatrovanie len podľa § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. (orgán verejnej správy
prvého stupňa), resp. podľa § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. (žalovaný).

47. Správny súd ďalej uvádza, že zo znenia ust. § 58 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 447/2008 Z. z. je
zrejmé, že inštitút uloženia povinnosti spočívajúcej vo vrátení peňažného príspevku, resp. jeho časti má
charakter „sankčný“, čo znamená, že sa uplatní v prípade, ak dôjde zo strany poberateľa peňažného
príspevku (žalobkyne) buď k porušeniu zákonnej povinnosti alebo k zneužitiu práv.

48. Sekundárna právna povinnosť vrátiť vyplatený peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho
časť (v danom prípade ide o peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím)podľa§58ods.1písm.a)zákonač.447/2008Z.z.vznikávprípade,akpoberateľpríspevku
porušil svoju primárnu povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce pre výšku a výplatu peňažného
príspevku [§ 57 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z.] alebo svoju oznamovaciu povinnosť [§ 57
ods. 1 písm. c) a d) zákona č. 447/2008 Z. z.] hoci vedel, alebo z okolností musel predpokladať, že

skutočnosť, ktorú má preukázať alebo oznámiť, je rozhodujúca pre výplatu alebo výšku príspevku.
Poberateľ príspevku tak spôsobí (zaviní), že príspevok mu je vyplatený (vyplácaný) neprávom, resp. vo
vyššej výške. Takéto zavinenie je príslušný orgán verejnej správy v konaní o uloženie povinnosti vrátiť
peňažný príspevok, resp. jeho časť povinný poberateľovi príspevku preukázať.

49. V predmetnej veci dôvod, pre ktorý orgán verejnej správy prvého stupňa pristúpil k vydaniu
rozhodnutia o uložení povinnosti vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím spočívala v zistení, že pri pregenerovaní vyplatených dávok v januári
2024 a po následnom oznámení nesúladu príjmu s dôchodkami v úradnom systéme orgánu verejnej
správy prvého stupňa sa ukázalo, že žalobkyni bol vyplácaný vyšší peňažný príspevok na opatrovanie,

ako jej patril, nakoľko žalobkyňa je poberateľkou vdovského dôchodku, a preto jej zvýšenie peňažného
príspevku na opatrovanie za nezaopatrené dieťa v sume 100 Eur mesačne nepatrilo s tým, že žalobkyňa
si bola podľa orgánov verejnej správy vedomá omylu vo vzťahu k zvýšeniu peňažného príspevku
na opatrovanie, keďže bola informovaná v rozhodnutí o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie
fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím ako i v následných rozhodnutiach o zmene jeho výšky,

za akých okolností môže dôjsť k tomuto zvýšeniu, a teda po prečítaní rozhodnutí musela žalobkyňa
vedieť alebo tušiť, že jej zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie nepatrí.

50. Správny súd uvádza, že podľa čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný,
demokratický a právny štát. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu

konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
Správny súd zhodne so žalobnou námietkou žalobkyne uvádza, že z prvostupňového rozhodnutia,
ktoré založilo povinnosť žalobkyne vrátiť časť peňažného príspevku na opatrovanie fyzickej osoby
s ťažkým zdravotným postihnutím na podklade ust. § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z.
z., nevyplýva, ktorú povinnosť v zmysle citovaného zákona (§ 57 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z.)

žalobkyňa nesplnila, keďže v predmetnej veci bolo preukázané, že žalobkyňa už v čase podania
žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie uvádzala v príslušnej žiadosti zo dňa 25.
02. 2019, že je poberateľkou vdovského dôchodku. Súčasne bolo v predmetnej veci preukázané,
že žalobkyňa k príslušnej žiadosti predložila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 14. 12. 2018 o zvýšení vdovského dôchodku žalobkyne od 01. 01. 2019 na sumu

218,- Eur mesačne. Nahliadnutím do administratívneho spisu správny súd tiež zistil, že jeho súčasťou
je i Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 12. 2019 o zvýšení
vdovského dôchodku žalobkyne od 01. 01. 2020 na sumu 224,40 Eur mesačne, ako i Rozhodnutie
Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 27. 01. 2021 o zvýšení vdovského dôchodku
žalobkyneod01.01.2021nasumu230,40Eurmesačne,ateda,žeorgánverejnejsprávyprvéhostupňa

mal uvedené rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie týkajúce sa vdovského dôchodku žalobkyne
k dispozícii. Súčasne správny súd z Rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa č. BS2/ÚSVaR/
SOC/2024/14546-65 zo dňa 11. 01. 2024 zistil, že orgán verejnej správy prvého stupňa znížil žalobkyni
s účinnosťou od 01. 01. 2024 peňažný príspevok na opatrovanie mal. dcéry na sumu 569 Eur, pričom
v odôvodnení predmetného rozhodnutia o znížení peňažného príspevku na opatrovanie uviedol ako

dôvod tohto zníženia, že: „v januári 2024 bolo pri ročnom pregenerovaní vyplatených dávok zistené,
že vdovský dôchodok pani B. A. nebol od podania žiadosti prepojený medzi systémom Úradu práce
a Sociálnou poisťovňou. Až dodatočne po oznámení nesúladu príjmu s dôchodkami v úradnom systéme
bolo zistené, že pani B. sa vyplácal vyšší príspevok na opatrovanie ako patril. Ako vdovskej dôchodkynijej nepatrilo zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie na nezaopatrené dieťa v sume 100 eur
mesačne. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, pracovisko Žarnovica sa za vzniknutú
situáciu ospravedlňuje.“ Z uvedeného je podľa správneho súdu zrejmé, že žalobkyňa v žiadosti

o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie nezatajovala a ani neuvádzala žiadne nesprávne
údaje ohľadom poberania vdovského dôchodku a k príslušnej žiadosti pripojila i aktuálne rozhodnutie
Sociálnejpoisťovne,ústredieovýškeňoupoberanéhopriznanéhovdovskéhodôchodkuod01.01.2019,
čím od počiatku administratívneho konania vo veci priznania peňažného príspevku na opatrovanie jej
mal. dcéry preukazovala i rozhodujúcu skutočnosť, že je poberateľkou dávky dôchodkového poistenia

a že sa na ňu vzťahuje v tom čase platné ust. § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., v zmysle
ktorého jej peňažný príspevok na opatrovanie mal. dcéry E. B. nemožno zvýšiť o 100 Eur mesačne.
Žalobkyňa si teda preukázateľne splnila svoju primárnu povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce
pre vznik, výšku a výplatu peňažného príspevku na opatrovanie mal. dcéry a nemožno jej vytýkať
ani nesplnenie oznamovacej povinnosti, keďže z obsahu administratívneho spisu vyplynulo, že orgán
verejnej správy prvého stupňa disponoval i rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, ústredie o zvyšovaní

vdovského dôchodku žalobkyne. Skutočnosť, že orgán verejnej správy prvého stupňa na uvedené
nijako nereflektoval (príjem v podobe vdovského dôchodku ostal zo strany orgánu verejnej správy
nepovšimnutý) a napriek tomu žalobkyni priznal zvýšený peňažný príspevok na opatrovanie vo výške
469,36 Eur mesačne (369,36 Eur a zvýšenie o sumu 100 Eur) a ani následne od roku 2019 nepristúpil
k zníženiu peňažného príspevku na opatrovanie až Rozhodnutím č. BS2/ÚSVaR/SOC/2024/14546-65

zo dňa 11. 01. 2024, nemožno podľa správneho súdu posúdiť tak, ako to interpretoval v prvostupňovom
rozhodnutí orgán verejnej správy prvého stupňa, že žalobkyňa musela po prečítaní prvostupňového
rozhodnutia vedieť alebo tušiť, že jej zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie nepatrí. Inak
povedané za situácie, kedy orgán verejnej správy prvého stupňa ani len neidentifikoval v prvostupňovom
rozhodnutí zákonnú povinnosť, ktorú mala žalobkyňa ako účastníčka právneho vzťahu vo veciach

kompenzácie porušiť, nemožno s odkazom na § 58 ods. 1 písm. a) zákona č. 447/2008 Z. z. založiť na
strane žalobkyne akúkoľvek (ani polovičnú) mieru zavinenia za vznik pohľadávky.

51. Správny súd ďalej uvádza, že sekundárna právna povinnosť vrátiť vyplatený peňažný príspevok
na kompenzáciu alebo jeho časť podľa ust. § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., o ktorý

opiera napadnuté rozhodnutie žalovaný, vzniká v prípade vedomej nedbanlivosti, ako aj úmyselného
uvedeniapríslušnéhoorgánuverejnejsprávydoomyluohľadomskutočnostírozhodujúcichprepriznanie
peňažného príspevku alebo jeho výšky. Aj v tomto prípade je povinnosťou orgánu verejnej správy takýto
úmysel poberateľovi príspevku preukázať. Správny súd považuje za podstatné, že okolnosti vydania
rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie

vrátane jeho zvýšenia o 100 Eur, boli také, že orgánu verejnej správy prvého stupňa muselo byť
z obsahu žiadosti žalobkyne na poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie zrejmé, že žalobkyňa
je poberateľkou vdovského dôchodku, a to od 01. 01. 2019 v sume 218,- Eur mesačne na základe
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie. Konkrétne, v prípade žalobkyne, bol žalovaný povinný
preukázať na základe konkrétnych skutkových okolností, že žalobkyňa vedome spôsobila, že sa jej

peňažný príspevok na opatrovanie vyplatil vo vyššej sume, ako jej patril. Bolo potom potrebné si
položiť otázku, či žalobkyňa v skutku musela z okolností predpokladať, že jej bol peňažný príspevok
na opatrovanie neprávom vyplatený vo vyššej sume, ako jej patrí, t.j. či mala alebo mohla s ohľadom
na preukázané skutočnosti predpokladať, že spôsobí škodlivý následok. Podľa správneho súdu k tomu
nepostačuje odkázať na rozhodnutie o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 11.

03. 2019, či na rozhodnutia o zmene jeho výšky zo dňa 17. 06. 2021 a 17. 02. 2023 tak, ako to
urobil žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Teda nepostačuje len dovodiť, že z obsahu
rozhodnutia o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 11. 03. 2019 mala mať žalobkyňa
vedomosť, že jej zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie o 100 Eur kvôli poberaniu dávky
dôchodkového poistenia nepatrí, a že z jeho obsahu mala žalobkyňa zistiť, že jej peňažný príspevok

na opatrovanie mal byť priznaný chybne a že mala na túto skutočnosť reagovať a domáhať sa
vysvetlenia, či nedošlo zo strany orgánu verejnej správy k omylu. Takáto argumentácia žalovaného
je nedostatočná, keďže žalobkyňa tvrdila a preukázala na počiatku administratívneho konania vo
veci kompenzácie, že je poberateľkou vdovského dôchodku vo výške 218,- Eur od 01. 01. 2019,
pričom vydanému rozhodnutiu o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie mal. dcéry na podklade

žalobkyňou tvrdených a preukázaných skutočností svedčala v administratívnom konaní prezumpcia
správnosti a je povinnosťou konajúceho orgánu verejnej správy, aby o priznaní príspevku a jeho
výške (či zmene výšky) rozhodol správne, t.j. v súlade s právnymi predpismi a na základe náležite
zisteného skutkového stavu, keďže peňažné príspevky na kompenzáciu sú fakultatívnymi dávkami, apreto nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu a nárok na jeho výplatu vzniká až právoplatným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy o jeho priznaní. Z tohto dôvodu je orgán verejnej
správy povinný obstarať si v súlade s § 32 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 53 ods. 1

a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. všetky potrebné podklady pre rozhodnutie. Podľa správneho súdu
neobstojí ani poukaz žalovaného na i) rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa
17. 06. 2021, keďže predmetné rozhodnutie sa týkalo zvýšenia peňažného príspevku na opatrovanie
žalobkyni s účinnosťou od 01. 06. 2021 v nadväznosti na rozhodujúcu skutočnosť, ktorou bolo ukončenie
pracovného pomeru žalobkyne so zamestnávateľom: Notársky úrad v Novej Bani a ani poukaz

na ii) rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa zo dňa 17. 02. 2023, keďže predmetné
rozhodnutie sa týkalo zvýšenia peňažného príspevku na opatrovanie žalobkyni s účinnosťou od 01.
02. 2023 v nadväznosti na rozhodujúcu skutočnosť, ktorou bolo zrušenie Zmluvy o výkone osobnej
asistencie. Zmena výšky peňažného príspevku na opatrovanie na základe citovaných rozhodnutí nebola
výslovne naviazaná na (ne)poberanie dávky dôchodkového poistenia. Správny súd, stotožňujúc sa
so žalobnou námietkou žalobkyne, že nárok na vrátenie časti peňažného príspevku na opatrovanie

nevyplýva z doposiaľ vykonaného dokazovania konštatuje, že k uloženiu povinnosti žalobkyne vrátiť
časť peňažného príspevku na opatrovanie došlo zo strany žalovaného na podklade § 58 ods. 1
písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z. bez riadneho vysporiadania sa s vedomou nedbanlivosťou (či
dokonca úmyslom) žalobkyne spôsobiť vyplatenie časti peňažného príspevku na opatrovanie v rozpore
s právom vo vyššej sume, ako jej patril, keď priamo cit. zákon vyžaduje vedomé spôsobenie vyplatenia

vyššej sumy peňažného príspevku na kompenzáciu v rozpore s právom a keď samotný žalovaný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nerozporoval, že orgán verejnej správy prvého stupňa mal
vedomosť, že žalobkyňa je poberateľkou vdovského dôchodku a preukázateľne disponoval touto
informáciou od začatia konania o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie, keďže žalobkyňa
v žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie uvádzala, že je poberateľkou vdovského

dôchodku a boli predkladané i rozhodnutia Sociálnej poisťovne (sr. 7 napadnutého rozhodnutia).

52. Správny súd tiež uvádza, že v ust. § 59 zákona č. 447/2008 Z. z. je upravená zodpovednosť pri
poskytovaní peňažného príspevku na kompenzáciu s tým, že zodpovednosť v sociálnom zabezpečení
možno vnímať ako stav, ktorý vzniká porušením právnych povinností subjektov. Vychádza sa tak

z existencie primárnej právnej povinnosti, ktorá je porušená, v dôsledku čoho vzniká sekundárna
povinnosť sankčnej povahy. Subjektom, ktorý porušil svoju primárnu povinnosť, môže byť nielen fyzická
osoba (žiadateľ o príspevok, poberateľ príspevku), ale aj príslušný orgán verejnej správy, t. j. úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny alebo ústredie. Nesprávne rozhodnutie môže spočívať v tom, že príspevok
nemal byť priznaný alebo mal byť priznaný v nižšej výške. Dôsledkom nesprávneho rozhodnutia je

vznik škody na strane štátu, keďže peňažné príspevky na kompenzáciu sú vyplácané zo štátneho
rozpočtu.Príslušnýorgánverejnejsprávyvšakmôžebyťjedinýmnositeľomzodpovednostizanesprávne
rozhodnutie - a v takom prípade je povinný vrátiť celú neprávom vyplatenú sumu alebo môže túto
zodpovednosť zdieľať s poberateľom príspevku. O spoločnú a nerozdielnu (solidárnu) zodpovednosť
viacerých subjektov ide v prípade, ak každý z nich zodpovedá za všetkých (za celú škodu) a všetci

zodpovedajú za každého (§ 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka), pričom vzájomne sa vysporiadajú
podľa individuálnej účasti na spôsobení vzniknutej škody, t. j. podľa miery zavinenia. Zákon č. 447/2008
Z. z. osobitne pojem zavinenie nedefinuje, a preto je potrebné vychádzať z jeho legálnej definície v
trestnom práve (obdobne aj zákon o priestupkoch), ktorý sa používa na základe analógie iuris a širokého
doktrinálneho a praktického konsenzu v celom právnom poriadku. Zavinenie je chápané ako vnútorný

(psychický) vzťah subjektu porušujúceho právo k svojmu protiprávnemu konaniu a k jeho výsledku.
Zavinenie ako psychický vzťah je založené jednak na prvku poznania, jednak na prvku vôle. Podľa
konfigurácie prvkov poznania a vôle sa rozlišujú rôzne formy a stupne zavinenia, a to: priamy úmysel -
subjekt chcel spôsobiť škodu, nepriamy úmysel - subjekt vedel, že môže spôsobiť škodu, a pre prípad, že
ju spôsobí, s tým bol uzrozumený, vedomá nedbanlivosť - subjekt nechcel škodu spôsobiť, avšak vedel,

že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ju nespôsobí, nevedomá nedbanlivosť
- subjekt nechcel škodu spôsobiť, a ani nevedel, že ju môže spôsobiť, avšak vzhľadom na okolnosti a
svoje osobné pomery o tom vedieť mal a mohol.

53. Žalovaný údajné vedomé spôsobenie vyplatenia peňažného príspevku na opatrovanie neprávom

vo vyššej sume ako patril usudzoval z prečítania a oboznámenia sa žalobkyne s obsahom rozhodnutia
orgánu verejnej správy prvého stupňa o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie a z rozhodnutí
orgánu verejnej správy prvého stupňa o zmene jeho výšky, z ktorých žalobkyňa mala mať a údajne
mala vedomosť o tom, že jej zvýšenie peňažného príspevku na opatrovanie nepatrí. Uvedený záveržalovaného vo vzťahu k tak závažnej veci, akou je zavinenie žalobkyne, je nedostatočný. Správny súd
v danej súvislosti poukazuje na to, že v prípade žalobkyne za účelom aplikácie ust. § 58 ods. 1 písm.
b) zákona č. 447/2008 Z. z. je nevyhnutné, aby žalobkyňa vedome spôsobila, že peňažný príspevok na

kompenzáciu alebo jeho časť sa vyplatil vo vyššej sume, ako jej patril a túto vedomosť musí preukázať
orgán verejnej správy. Samotná skutočnosť, že v rozhodnutí orgánu verejnej správy prvého stupňa
o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie, či v rozhodnutiach orgánu verejnej správy prvého
stupňa o zmene výšky peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 01. 06. 2021 a zo dňa 17. 02. 2023
je v odôvodnení citované ustanovenie § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., resp. § 40 ods. 11 zákona

č. 447/2003 Z. z. ešte nepreukazuje, že žalobkyňa bola riadne poučená o dôvodoch, pre ktoré možno
príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zvýšiť o sumu 100 Eur a ani
vedomosť, že nedomáhaním sa vysvetlenia zo strany orgánu verejnej správy, či nedošlo v rozhodnutiach
orgánu verejnej správy prvého stupňa k možnému pochybeniu pri výpočte (k omylu), porušila zákon
č. 447/2008 Z. z. tým spôsobom, že jej bol vyplácaný peňažný príspevok na opatrovanie vo väčšom
rozsahu, ako jej patril. Dôkazné bremeno a tým aj procesnú zodpovednosť za preukázanie existencie

zavinenia na strane poberateľa príspevku nesie orgán verejnej správy.

54. Správny súd z obsahu administratívneho spisu (spisový obal klienta – číslo spisu: BS2/ÚSVaR/
SOC/2019/28371) zistil, že hoci sa v ňom ako príloha k žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku
naopatrovanienachádzaižalobkyňoupodpísanépoučenievovecipeňažnéhopríspevkunaopatrovanie

zo dňa 26. 02. 2019, toto v znení v akom bolo predložené správnemu súdu (3 listy formátu A4)
neobsahuje poučenie o dôvodoch, pre ktoré možno príspevok zvýšiť o sumu 100 Eur v zmysle v
tom čase platného ust. § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z., t.j. predmetným poučením žalobkyňa
nebola komplexne poučená o svojich právach a povinnostiach. Predmetné poučenie nie je súčasťou
ani vypracované komplexného posudku č. BS2/ÚSVAR/SOC/2018/20660 zo dňa 28. 12. 2018. Citácia

ustanovenia § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení platnom v čase vydania Rozhodnutia
orgánom verejnej správy prvého stupňa o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie č. BS2/
ÚSVaR/SOC/2019/28371 - 3 zo dňa 11. 03. 2019 sa síce v odôvodnení tohto rozhodnutia nachádza,
avšak následne orgán verejnej správy prvého stupňa napriek skutočnosti, že žalobkyňa v žiadosti
o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 26. 02. 2019 uviedla, že je poberateľkou

vdovského dôchodku a k príslušnej žiadosti i pripojila Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 14. 12. 2018 o zvýšení vdovského dôchodku od 01. 01. 2019 na sumu
218 Eur mesačne, konštatuje, že: „Peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 369,36 Eur sa zvyšuje
o sumu 100 Eur mesačne pre nezaopatrené dieťa.“ Správny súd uvádza, že poučovacia povinnosť
orgánov verejnej správy vyplýva nielen z princípu dobrej verejnej správy, ale zároveň priamo vyplýva

zo Správneho poriadku, keď v zmysle § 3 ods. 2 druhej vety Správneho poriadku musia orgány
verejnej správy účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka,
poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu, čo ešte
podčiarkuje samotná komplikovanosť právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia. Správny súd
uzatvára, že vedomá nedbanlivosť žalobkyne doposiaľ v administratívnom konaní orgánmi verejnej

správy preukázaná nebola, a preto nebol daný dôvod ani na aplikáciu § 58 ods. 1 písm. b) zákona č.
447/2008 Z. z. uplatnený žalovaným.

55. Správny súd uvádza, že v prípade žalobkyne sú to orgány verejnej správy, ktoré sú povinné
na základe konkrétnych skutkových okolností preukázať, že žalobkyňa vedela z okolností veci

predpokladať, že jej bol zvýšený peňažný príspevok na opatrovanie vyplácaný neoprávnene, pričom len
samotná citácia ust. § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z., resp. ust. § 40 ods. 11 zákona č. 447/2008
Z. z. v rozhodnutiach orgánov verejnej správy (za situácie uvedenia pravdivého údaja žalobkyňou
opoberanívdovskéhodôchodkuvžiadostiopriznaniepeňažnéhopríspevkunaopatrovanieazasituácie
preukázania výšky poberaného vdovského dôchodku príslušným rozhodnutím Sociálnej poisťovne,

ústredie) a tvrdenie žalovaného, že „po prečítaní rozhodnutí musela žalobkyňa vedieť alebo tušiť, že jej
zvýšený peňažný príspevok na opatrovanie nepatril“ ako i tvrdenie „že žalobkyňa sa mala domáhať
vysvetlenia, či nedošlo k možnému pochybeniu pri výpočte, či k omylu“, nie sú na preukázanie tejto
vedomosti relevantné.

56. Správny súd podporne poukazuje i na Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR č.j. 6 Ads
287/2014-19 zo dňa 01.04. 2015, v ktorom vo vzťahu k obdobnému ustanoveniu (§ 118a ods. 1 zákona
České národní rady č. 582/1991 Sb. o organizaci a provádění sociálního zabezpečení) skonštatoval
nasledovné: „... dospěl Nejvyšší správní soud k názoru, že schéma tohoto odpovědnostního vztahuje tvořeno alternativními skutkovými podmínkami, z nichž alespoň jedna musí být splněna pro vznik
odpovědnosti za přeplatek na důchodu (tj. „nesplnění uložené povinnosti“, „přijetí důchodu či jeho
části při vědomí jeho neoprávněného vyplacení“, „jiné vědomé způsobení vzniku přeplatku“). Teorie

i praxe pak nahlíží na charakter této právní odpovědnosti tak, že u dalších dvou skutkových podstat
spočívajících v přijetí důchodu vědomě ve vyšší částce a v jiném vědomém způsobení vzniku přeplatku
jde o odpovědnost založenou na zavinění škodlivého následku, přičemž postačuje zavinění ve formě
nedbalosti, jak vyplývá z rozsudku Nejvyššího správního soudu ze dne 2. srpna 2013, č.j. 4 Ads
58/2013-21. Bylo tedy třeba si položit otázku, zda stěžovatelka vskutku musela z okolností předpokládat,

že jí byl důchod vyplacen neoprávněně, t.j. zda s ohledem na prokázané skutečnosti měla nebo mohla
předpokládat, že způsobí škodlivý následek. K tomu rozhodně nepostačuje odkázat jen na zásadu, že
„neznalost zákona neomlouvá.“ Nestačí tedy dovodit, že stěžovatelka si měla nastudovat příslušnou
právní úpravu a z ní měla zjistit, že důchod jí byl přiznán chybně. Takovouto argumentaci svorně v
minulosti odmítli jak Nejvyšší správní soud, tak i veřejný ochránce práv. Nejvyšší správní soud tak učinil
zejména ve svém rozsudku ze dne 18. června 2014, č.j. 8 Ads 17/2014-33, kde uvedl, že popsaná

úvaha „nerozlišuje mezi odpovědností za nevědomou nedbalost a objektivní odpovědností, u které
se zavinění vůbec nezkoumá. Zásada ,‚neznalost zákona neomlouvá“ se uplatní shodně u obou typů
odpovědnosti. To znamená, že odpovědná osoba se nemůže dovolávat neznalosti zákona ani při
odpovědnosti objektivní, ani při odpovědnosti za nevědomou nedbalost. Odpovědnost za zavinění ve
formě nevědomé nedbalosti se tak od odpovědnosti objektivní liší právě a pouze v tom, že ke vzniku

odpovědnosti za nevědomou nedbalost musí být prokázáno, že příjemce důchodu vzhledem ke svým
osobním poměrům a okolnostem případu nezachoval potřebnou míru opatrnosti, když předpokládal, že
přijímáním důchodu neporušuje ani neohrožuje žádný zájem chráněný zákonem“ ... „Veřejný ochránce
práv pak ve své zprávě o šetření ze dne 27. září 2012, sp.zn.: 3686/2012/VOP/DŘ (veškeré zde citované
zprávy a stanoviska veřejného ochránce práv jsou dostupná prostřednictvím vyhledávání v evidenci

stanovisek ochránce na stránkách F.) uvádí: „Při přijetí takového názoru by … zcela ztratily smysl další
alternativní podmínky popsané ve výše cit. ust. § 118 zákona č. 582/1991 Sb., tedy „nesplnění uložené
povinnosti“ a „jiné vědomé způsobení vzniku přeplatku“, neboť ČSSZ by vždy a ve všech případech
vzniklého přeplatku mohla bez dalšího konstatovat nevědomou nedbalost (tedy „přijetí důchodu či
jeho části při vědomí jeho neoprávněného vyplacení“) s odkazem na zákon o důchodovém pojištění.

Takový postup jistě nebyl úmyslem zákonodárce, neboť v takovém případě by zákonodárce tento druh
odpovědnosti konstruoval jako odpovědnost objektivní tedy odpovědnost za výsledek, kdy se nezkoumá
zavinění, jako např. při souběhu výdělečné činnosti s předčasným starobním důchodem. Výše uvedená
striktní a formalistická aplikace ust. § 118a odst. 1 zákona č. 582/1991 Sb. ve smyslu zásady „neznalost
zákona neomlouvá“ zcela vyvazuje správní orgán z odpovědnosti za svou zákonem svěřenou činnost,

resp. odpovědnost za zákonnost a správnost rozhodnutí v plném rozsahu přenáší na pojištěnce, což
považuji za nepřijatelné.“

57.Nazákladevyššieuvedenýchskutočnostísprávnysúddospelkzáveru,žesprávnažalobažalobkyne
je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, nakoľko zistenie

skutkovéhostavubolovdanomprípadenedostačujúcenariadneposúdenievecistým,žeuvedenémalo
za následok i nesprávne právne posúdenie veci. Napadnuté rozhodnutie je rovnako nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov a zistenie o vedomej nedbanlivosti žalobkyne nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Správny súd preto napadnuté rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) SSP zrušil,
pričom súčasne postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj predchádzajúce prvostupňové

rozhodnutie a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie

58. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude znovu posúdiť, či žalobkyňa
naplnila skutkovú podstatu vymedzenú v ust. § 58 ods. 1 písm. b) zákona č. 447/2008 Z. z., pričom na
prijatie záveru o opodstatnenosti aplikácie cit. ustanovenia bude jeho povinnosťou doplniť dokazovanie

práve vo vzťahu k preukázaniu vedomej nedbanlivosti žalobkyne, a teda, že žalobkyňa vedome
spôsobila, že peňažný príspevok na opatrovanie sa jej neprávom vyplatil vo vyššej sume, ako patril,
t.j. vedela o dôvodoch, pre ktoré možno príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím zvýšiť o sumu 100 Eur a že môže ako opatrovateľ spôsobiť škodu poberaním zvýšeného
peňažného príspevku na opatrovanie v súbehu s poberaním dávky dôchodkového poistenia, a pre

prípad, že ju spôsobí, s tým bol uzrozumená, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehala na to, že
porušenie zákona nespôsobí, pričom je v tomto smere potrebné zohľadniť i správanie sa žalobkyne,
ktorá orgánu verejnej správy prvého stupňa uviedla v žiadosti o poskytnutie peňažného príspevku
na opatrovanie, že je poberateľkou vdovského dôchodku, ako i to, že orgán verejnej správy mal užv čase podania žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie k dispozícii výmer o vdovskom dôchodku
s dôrazom na preukázanie, že žalobkyňa bola o dôvodoch, pre ktoré možno peňažný príspevok zvýšiť
o sumu 100 Eur v súlade s § 3 ods. 2 Správneho poriadku riadne poučená tak, aby pre neznalosť

právnych predpisov neutrpela v konaní ujmu. V opačnom prípade bude na mieste zastavenie konania
podľa § 30 ods. 1 písm. h) Správneho poriadku. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom
konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

59. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd

prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov
konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa bola v konaní úspešná, preto
jej správny súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovaného na ich
náhradu. Podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)

označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)

SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie

podania na trovy toho, kto podanie urobil.