Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 28Sas/14/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100637
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Jitka Mlynarčíková, PhD.,

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100637.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Jitkou Mlynarčíkovou, PhD., LL.M.,

v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 30 807 484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne č. 600 630 6251 0 zo dňa 26. 06. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 600 630 6251 0 zo dňa 26. 06. 2024
a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26. 04. 2024 z r
u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je p o v i n n á v plnom rozsahu nahradiť žalobcovi dôvodne vynaložené trovy konania
a zaplatiť ich v lehote 20 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bude určená ich výška.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Žiadosťou zo dňa 02. 02. 2024 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku podľa Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom
poistení“). Starobný dôchodok žiadal žalobca priznať od 30. 06. 2023.

2. O žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02. 02. 2024 rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie
(ďalej len „orgán verejnej správy prvého stupňa“) rozhodnutím č. 600 630 6251 0 zo dňa 26. 04. 2024,
ktorým bola žiadosť žalobcu o starobný dôchodok podľa § 60 ods. 2, § 65, § 65a a § 255 ods. 5 Zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon o sociálnom
poistení“) zamietnutá (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Orgán verejnej správy prvého stupňa vo
svojom rozhodnutí uviedol, že podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na

starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Podľa §
293fw, prílohy č. 3a a § 65a Zákona o sociálnom poistení je dôchodkový vek žalobcu 63 rokov. Orgán
verejnej správy prvého stupňa konštatoval, že ku dňu 30. 06. 2023 žalobca získal 4 514 dní obdobia
dôchodkového poistenia, t.j. 12 rokov a 134 dní (presný rozpis bol uvedený v priloženom osobnom
liste dôchodkového poistenia). Z uvedeného podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa vyplýva, že
žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku
na starobný dôchodok, a preto zamietol jeho žiadosť. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej uviedol,

že z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. CPBB-OP-2024/001314-004 zo dňa 06.
02. 2024 vyplýva, že žalobcovi vznikol nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Zákon č.
328/2002 Z. z.“). Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu žalobcovi bola zhodnotená dobazákladnej vojenskej služby od 01. 10. 1980 do 30. 09. 1982 v III. pracovnej kategórii, doba výkonu služby
ZPÚhasičaod02.01.1990(trvá)vIII.pracovnejkategórii,od01.05.1994do30.04.1997vII.pracovnej
kategórii. Nárok na zníženie dôchodkového veku žalobcovi podľa orgánu verejnej správy prvého stupňa

nevznikol, nakoľko nezískal obdobie služby zaradenej do I. alebo II. kategórie funkcií. Podľa § 255 ods.
5 Zákona o sociálnom poistení sa za obdobie dôchodkového poistenia považuje aj obdobie výkonu
služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak
toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom
nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový

dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. Podľa
§ 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby
policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt, profesionálny
vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo
čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia

sa tiež uvádza, že pretože žalobca obdobie výkonu služby v Hasičskom a záchrannom zbore vrátane
základnej vojenskej služby od 01. 10. 1980 do 30. 09. 1982 a od 02. 01. 1990 (trvá), získal v takom
rozsahu, ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., predmetné
obdobie v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami nie je možné považovať za obdobie dôchodkového
poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. Nakoľko žalobca k 30. 06. 2023 nesplnil podmienku

potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok, jeho
žiadosť o priznanie starobného dôchodku orgán verejnej správy prvého stupňa zamietol.

3. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 30. 05. 2024, v ktorom uviedol,
že nesúhlasí s nepriznaním starobného dôchodku z dôvodu nesplnenia podmienky potrebného počtu

rokov obdobia dôchodkového poistenia. Súčasne uviedol, že v rozhodujúcom období bol na základe
dohody o zmene dojednaných pracovných podmienok dňom 01. 05. 1997 zaradený ako zamestnanec
odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov a dňom 31. 08. 2000 uvedený pracovný
pomer dohodou skončil, a preto v tomto období nevykonával službu ako hasič, ale ako zamestnanec
odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov a za uvedené obdobie nemá nárok

na výsluhový dôchodok a tieto roky mu nebudú zarátané pri výpočte výsluhového dôchodku. K odvolaniu
žalobca pripojil i) Dohodu o zmene dojednaných pracovných podmienok zo dňa 01. 04. 1999 uzatvorená
medzi žalobcom a Okresným úradom v Žiari nad Hronom v zastúpení prednostom a ii) Dohodu
o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 31. 08. 2000 uzatvorenú medzi žalobcom a Okresným úradom
v Žiari nad Hronom v zastúpení prednostom.

4. O odvolaní žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 600 630
6251 0 zo dňa 26. 06. 2024, vydaným prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne tak,
že podľa § 218 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu
a potvrdila prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaná v odôvodnení

napadnutého rozhodnutia v podstatnom uviedla, že ak poistenec získa dobu služby v rozsahu, ktorý
zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., nie je možné toto obdobie služby
hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.
Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. CPBB-OP-2024/001314-004 zo dňa 06.
02. 2024 a elektronického podania pobočky Sociálnej poisťovne v Banskej Bystrici zo dňa 18. 04. 2024,

žalobcovi vznikne nárok na výsluhový dôchodok, nakoľko bol k 01. 01. 2008 v služobnom pomere
Hasičského a záchranného zboru a tento služobný pomer trvá nepretržite od 02. 01. 1990. Na vznik
nárokunavýsluhovýdôchodokajehosumubudežalobcovizhodnotenádobazákladnejvojenskejslužby
od 01. 10. 1980 do 30. 09. 1982 a doba výkonu služby od 02. 01. 1990, ktorá k 18. 04. 2024 trvá naďalej.
Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa

osobitného predpisu, doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1980 do 30. 09. 1982 a doba výkonu
služby od 02. 01. 1990, ktorá trvá, sa nepovažuje podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom
poistení za obdobie dôchodkového poistenia, a preto žalobcovi nebola pre nárok na starobný dôchodok
zhodnotená. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že zamestnanie žalobcu nebolo zaradené do I. alebo
II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 Zákona o sociálnom poistení

v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I.
a II. pracovnej kategórie sa zachovajú. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia tiež uviedla,
že zosúladila svoju aplikačnú prax so zovšeobecnením názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
tak, že pre posúdenie dôchodkových nárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenúdo zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií a následne určí aj sumu dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2
Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 uverejneného v Zbierke zákonov
pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“). V prípade žalobcu takýto postup však neprichádza

doúvahyzdôvodu,žeobdobieprofesionálnejslužbyvHasičskomazáchrannomzborenebolozaradené
doI.aleboII.kategóriefunkcií,tedaniesúsplnenépodmienkynazníženiedôchodkovéhoveku,pretonie
je možné posudzovať nárok žalobcu na starobný dôchodok podľa zo všeobecného právneho názoru
NajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky.Žalovanákonštatovala,ženakoľkobezzohľadneniadobyslužby
žalobca nesplnila jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom

poistení, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej
15 rokov, bola žalobcova žiadosť o starobný dôchodok napadnutým rozhodnutím zo dňa 26. 04. 2024
zamietnutá správne. Napadnuté rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené dňa 02. 07. 2024.

Správna žaloba

5. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote správnu žalobu (07. 08. 2024) na Správny súd v Banskej
Bystrici, ktorou sa domáhal v znení jej doplnenia zo dňa 24. 10. 2024, aby správny súd podľa § 191
ods. 1 písm. c) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne a rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa. Žalobca súčasne súhlasil s rozhodnutím

veci bez nariadenia pojednávania.

6. Žalobca namietal, že napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie boli vydané v rozpore
s ust. § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, ako aj v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128 a v rozpore
s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zverejnenou napr. v Zbierke stanovísk

Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, pričom žalovaná pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia vychádzala z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Žalobca zdôraznil, že podľa jeho názoru Dohovor č. 128 sa v plnom rozsahu
vzťahuje s poukazom na čl. 1 ods. 2 a čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky na vec žalobcu
a má prednosť pred Zákonom o sociálnom poistení. Žalobca ďalej namietal, že zhodnotenie doby,

ktorá bola už zhodnotená na vznik nároku na výsluhový dôchodok, nemá žiaden vplyv na výpočet
výšky starobného dôchodku. Zhodnotením doby, ktorá bola zhodnotená na vznik nároku na výsluhový
dôchodok, dochádza iba k tej skutočnosti, že žalobca aj so započítaním doby dôchodkového poistenia
podľa Zákona o sociálnom poistení splní jednu z kumulatívnych podmienok, ktorou je minimálna doba
dôchodkovéhopoisteniastanovenáv§65ods.1Zákonaosociálnompoistení,čopredstavujeminimálne

15 rokov. Zo žiadosti o priznanie starobného dôchodku je podľa žalobcu zrejmé, že žiadal o priznanie
starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia za súčasnej aplikácie právneho
názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedeného napr. v Rozsudku sp. zn. 9So/108/2012.
Žalobca následne citoval niekoľko ďalších rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn.
9So/74/2014, sp. zn. 5Sžo/195/2010), ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky. Žalobca uviedol,

že žalovaná mala pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku postupovať aj v súlade
s čl. 33 Dohovoru č. 128 a priznať mu starobný dôchodok, avšak iba vo výške dôchodkového poistenia,
ktoré žalobca získal podľa Zákona o sociálnom poistení. Žalobca mal za to, že žalovaná napadnuté
rozhodnutie vydala v rozpore so zmyslom a účelom ust. § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení.
Žalobca zdôraznil, že príslušník Hasičského a záchranného zboru a jeho zamestnávateľ, služobný

úrad Ministerstva vnútra Slovenskej republiky až do 31. 12. 2007 odvádzal poistné aj na dôchodkové
poistenie, z ktorého sa uhrádzajú dôchodkové dávky do príslušných fondov Sociálnej poisťovne, ktoré
nebolo od 01. 01. 2008 prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ale naďalej
zostalo v Sociálnej poisťovni. Na záver žalobca zdôraznil, že sa vo svojej žiadosti o priznanie starobného
dôchodku nedomáhal priznania starobného dôchodku z titulu tzv. „kategórií“, ale z titulu, že splnil jednak

dobu dôchodkového poistenia stanovenú v § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení (minimálne 15
rokov doby dôchodkového poistenia) a jednak, že dovŕšil fyzický vek stanovený v § 65 ods. 2 Zákona
o sociálnom poistení.

Vyjadrenie žalovanej

7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. 11. 2024 navrhla, aby správny súd správnu žalobu
žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Nariadenie pojednávania vo veci nežiadala. Žalovaná mala zato,
že jej postup bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach.Opätovne poukázala na skutočnosť, že podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
č. CPBB-OP-2024/001314-004 zo dňa 06. 02. 2024 a elektronickej komunikácie pobočky žalovanej
vBanskejBystricisMinisterstvomvnútraSlovenskejrepubliky,CentrumpodporyBanskáBystricazodňa

18. 04. 2024, žalobcovi vznikne nárok na výsluhový dôchodok, nakoľko bol k 01. 01. 2008 v služobnom
pomere Hasičského a záchranného zboru a tento služobný pomer trvá nepretržite od 02. 01. 1990.
Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu mu bude zhodnotená doba základnej vojenskej
služby od 01. 10. 1980 do 30. 09. 1982 a doba služby od 02. 01. 1990, ktorá k 18. 04. 2024 trvá
naďalej. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok

podľa osobitného predpisu, doba základnej vojenskej služby od 01. 10. 1980 do 30. 09. 1982 a doba
výkonu služby od 02. 01. 1990, ktorá trvá, sa nepovažuje podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 Zákona
o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia, a preto mu nebola pre nárok na starobný
dôchodok zhodnotená. Žalovaná poukázala na skutočnosť, že zamestnanie žalobcu nebolo zaradené
do I. alebo II. kategórie funkcií, preto nie je možné v tomto prípade aplikovať § 274 Zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z., podľa ktorého nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní

do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovajú. Žalovaná konštatovala, že nakoľko bez zohľadnenia
doby služby žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona
o sociálnom poistení, a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia v
rozsahu najmenej 15 rokov, bola žalobcova žiadosť o starobný dôchodok zamietnutá správne. Na
záver žalovaná poukázala na skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.

600 630 6251 0 zo dňa 26. 06. 2024 (správnou žalobou napadnuté rozhodnutie) boli preukázané nové
skutočnosti rozhodné pre nárok žalobcu na starobný dôchodok. Žalovanej bolo žalobcom dňa 28. 06.
2024 doručené potvrdenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 05. 06. 2024 o nezarátanej
dobe pre výsluhové zabezpečenie, na základe ktorého žalovaná doplnila dokazovanie a vychádzajúc
z potvrdenia Ministerstva vnútra č. 60063062510 zo dňa 29. 10. 2024, doručeného žalovanej dňa 05.

11. 2024, vydala žalovaná (ústredie) rozhodnutie č. 600 630 6251 0 zo dňa 13. 11. 2024, ktorým zmenila
svoje rozhodnutie č. 600 630 6251 0 zo dňa 26. 04. 2024. Uvedeným rozhodnutím zo dňa 13. 11.
2024 žalovaná (ústredie) žalobcovi opätovne podľa § 60 ods. 2, § 65, § 65a a § 255 ods. 5 Zákona o
sociálnom poistení zamietla žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 02. 02. 2024, pretože ku dňu 30. 06.
2023 nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na

starobný dôchodok v rozsahu 15 rokov (získal 12 rokov a 134 dní obdobia dôchodkového poistenia).

8. Žalobca možnosť podať repliku nevyužil.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

9. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Správny súd v Banskej
Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP
napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne,

ako aj prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, vrátane postupu, ktorý vydaniu predmetných
rozhodnutí predchádzal preskúmal, a to v celom rozsahu (§ 203 ods. 2 SSP), pričom dospel k záveru,
že správna žaloba je dôvodná.

10. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 09. 09.

2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené od 28. 07. 2025), keďže
účastníci nežiadali nariadenie pojednávanie a ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP.

11. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je

upravená v Tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach správne súdy pristupujú v zásade neformálne. Podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný
rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú
vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach
podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba.

12.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnejsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

14. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v
jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

15. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky občania majú právo na primerané hmotné
zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.

16. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme
primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na

primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe
možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla
ustanovený počet odpracovaných rokov.

17. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach

azákladnýchslobodách,ktoréSlovenskárepublikaratifikovalaabolivyhlásenéspôsobomustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku
a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.

18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku

ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, c) ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne
posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

20. Podľa ustanovenia § 199 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie
rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

21. Podľa ustanovenia § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie

v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

22. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

23. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

24. Podľa § 1 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tento zákon vymedzuje sociálne poistenie, upravuje
rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho

poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia,
konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok.

25. Podľa § 1 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení tento zákon upravuje aj výkon starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom.

26. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov
Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej
a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojenýchpríslušníkov finančnejsprávy1a) (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl,1b)
vojakov mimoriadnejslužby1c) (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je
upravené osobitným predpisom,2) ak tento zákon neustanovuje inak.

27. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby, ak toto obdobie policajt a
profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného
predpisu2) a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný

invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.55)

28. Podľa § 60 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení obdobie dôchodkového poistenia nie je obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie bolo zhodnotené na nárok na vdovský
výsluhový dôchodok, vdovský dôchodok, vdovecký výsluhový dôchodok, vdovecký dôchodok, sirotský
výsluhový dôchodok alebo sirotský dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

29. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

30. Podľa § 293fw Zákona o sociálnom poistení dôchodkový vek poistenca narodeného pred rokom

1967 sa určí podľa prílohy č. 3a, ak tento zákon v § 274 neustanovuje inak; ak obdobie výchovy dieťaťa
nemožno zohľadniť na určenie dôchodkového veku žene, dôchodkový vek muža narodeného v rokoch
1957 až 1966, ktorý dieťa vychoval, sa určí podľa prílohy č. 3b. Na účely podľa prvej vety platí § 65 ods.
6 a 7 v znení účinnom od 1. januára 2023 rovnako.

31. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do
31.decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu2) a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu. 55)

32. Podľa § 274 ods. 1 a 2 Zákona o sociálnom poistení (1) Nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní
do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. (2) Suma starobného dôchodku, pomerného starobného
dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma

určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia
dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu.110) To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov
uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo
sirotského dôchodku.

33. Predmetom súdneho prieskumu je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vydané
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, ktorým bolo potvrdené prvostupňové
rozhodnutie o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02. 02. 2024 z dôvodu nesplnenia
podmienky potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia s poukazom na § 65 ods. 1 Zákona
o sociálnom poistení.

34. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobca žiadosťou zo dňa 02. 02. 2024
požiadal orgán verejnej správy prvého stupňa o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať
od 30. 06. 2023. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Centrum podpory Banská
Bystrica, oddelenie personálne č. CPBB-OP-2024/001314-004 zo dňa 06. 02. 2024 žalobca bol ku dňu

01. 01. 2008 v služobnom pomere v služobnom úrade Ministerstva vnútra Slovenskej republiky
Bratislava, Krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru Banská Bystrica, organizačná
jednotka Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiari nad Hronom. Súčasťou
administratívneho spisu je aj emailová komunikácia zo dňa 18. 04. 2024 medzi referentkou odboru
dôchodkového poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica a odbornou referentkou

špecialistkou oddelenia miezd a platov Centra podpory Banská Bystrica z Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky, v zmysle ktorej bude žalobcovi na výsluhový dôchodok zohľadnená doba základnej vojenskej
služby a služobný pomer v Hasičskom a záchrannom zbore od 02. 01. 1990, ktorý trvá doposiaľ.35. Správny súd uvádza, že v konaní medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca
dosiahol dôchodkový vek dovŕšením 63 rokov dňa 30. 06. 2023 a ani to, že žalobca vykonáva
službu príslušníka Hasičského a záchranného zboru (pred tým príslušníka Zboru požiarnej ochrany)

zakladajúcu nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z.. Spornou bola jednak
otázka doby trvania služobného pomeru zakladajúceho nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona
č. 328/2002 Z. z. a následne otázka jej započítania do doby dôchodkového poistenia podľa Zákona
o sociálnom poistení pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok.

36. Správny súd uvádza, že žalovaná v podstatnom mala za to, že obdobie výkonu služby žalobcu
v Hasičskom a záchrannom zbore, vrátane základnej vojenskej služby, žalobca získal v takom rozsahu,
ktorý mu založil nárok na výsluhový dôchodok podľa Zákona č. 328/2002 Z. z., a preto predmetné
obdobie s poukazom na § 60 ods. 2 § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nie je možné považovať
za obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok.

37. Podľa § 58 ods. 1 písm. a), h) a j) Zákona č. 328/2002 Z. z., dobou trvania služobného pomeru
rozhodujúcou na vznik nároku na výsluhový príspevok, odchodné, úmrtné, výsluhový dôchodok a
invalidný výsluhový dôchodok a pre výšku týchto dávok je doba výkonu základnej vojenskej služby
alebo náhradnej vojenskej služby, alebo prípravnej vojenskej služby v rozsahu ustanovenom osobitným
predpisom platným v dobe jej výkonu, doba trvania služobného pomeru hasiča a doba výkonu

zamestnania ako príslušníka Zboru požiarnej ochrany. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné
námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore
s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu zo dňa 02. 02. 2024 o priznanie
starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť všetky doby
poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a starobný dôchodok

primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá je rozhodujúca pre výšku výsluhového
dôchodku.

38. Správny súd uvádza, že z právnej úpravy, ktorá sa týka sociálneho poistenia (zabezpečenia)
vyplýva, že všeobecný aj osobitný systém sociálneho poistenia je pre účely splnenia podmienok

vzniku nároku na dávky dôchodkového poistenia založený na hodnotení dôb poistenia (zamestnania/
služby). Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v
civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov,
vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely priznania

ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, avšak nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec
získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo
všeobecnéhosystémusociálnehopoisteniaarozsahupoistnéhokrytiazosobitnéhosystémusociálneho
zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje
úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba

dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Zákon č. 328/2002 Z. z. neobsahuje takú
právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v
civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne
doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti

Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme,
ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom prípade) nárok na starobný dôchodok. Od dovŕšenia
dôchodkového veku (63 rokov) žalobcom (30. 06. 2023) má výsluhový dôchodok žalobcu charakter
dávky v starobe, a preto je potrebné na právnu situáciu žalobcu uplatniť čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.
Postup, akým postupovali orgány verejnej správy je porušením ústavne zaručeného práva žalobcu na

primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a súčasne viedlo
k znevýhodneniu žalobcu v rozpore s citovaným Dohovorom č. 128.

39. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá

celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho
zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“40. Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby
služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku
nárokunastarobnýdôchodokpodľavšeobecnýchpredpisovosociálnomzabezpečeníapreurčeniejeho

výšky (sumy) v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou Slovenskej republiky
sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej činnosti. Správny súd
dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011 (sp.
zn. 9So/62/2009), Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa

15.08.2011 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a súdov Slovenskej
republiky č. 6/2013 (pod R 83/2013), ako aj ďalšie Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. 09. 2017, sp. zn. 10So/59/2014 zo dňa 15. 04. 2015, sp. zn.
9So/154/2015 zo dňa 28. 06. 2017, sp. zn. 7So/58/2015 zo dňa 23. 02. 2017, sp. zn. 9So/15/2016 zo
dňa 28. 02. 2018 a sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29. 10. 2019 a podporne aj judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky (rozhodnutia ÚS SR I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99, II. ÚS 243/05 a IV.

ÚS 481/2011).

41. Za všetky rozhodnutia správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27. 09. 2017, v ktorom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že:
„Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)

je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej
dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“
S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho

právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. Zo záverov ustálenej rozhodovacej praxe, vyplýva,
že pre posúdenie vzniku nároku na starobný dôchodok podľa § 65 Zákona o sociálnom poistení
a určenie sumy starobného dôchodku, mala žalovaná žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového
poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a
z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku starobného dôchodku,

ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom
systéme. Od takto určenej sumy starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru
odpočítať sumu starobného dôchodku, ktorá by mu patrila len za obdobie dôchodkového poistenia
získané výkonom služby, za ktorý mu má byť poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po
dovŕšení dôchodkového veku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu starobného dôchodku vo

výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej
dávky. Žalobcovi následne vzniká nárok na starobný dôchodok v sume, ktorá je zistená rozdielom medzi
teoretickou výškou starobného dôchodku, na ktorú by mu vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie
dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala
obdobiu, ktoré má byť zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku

starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky.

42. Správny súd tiež uvádza, že výkon zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. výkon
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií sa netýka vymedzenia dôb dôchodkového poistenia, ktoré sú
upravené v § 60 Zákona o sociálnom poistení, a preto nie je pre určenie rozsahu doby dôchodkového

poistenia zásadný. Má vplyv len na zníženie dôchodkového veku a určenie sumy starobného
dôchodku, ktorého výpočet je výhodnejší. Započítateľnosť jednotlivých dôb dôchodkového poistenia
však neovplyvňuje. Žalobca v podanej správnej žalobe dôvodne namietal, že splnenie dôchodkového
veku (ako jedného zo zákonných kritérií pre priznanie starobného dôchodku) neodvodzoval od zníženia
dôchodkového veku podľa kategórie funkcií. Fyzicky dôchodkový vek (63 rokov) žalobca dovŕšil dňa

30. 06. 2023, čo v konečnom dôsledku nebolo medzi účastníkmi konania ani sporné, pričom žiadosť
žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 02. 02. 2024 bola orgánu verejnej správy prvého
stupňa zo strany Sociálnej poisťovne, pobočka Žiar nad Hronom odstúpená dňa 08. 02. 2024, t.j. po
dosiahnutí dôchodkového veku 63 rokov žalobcom.

43. Správny súd v tejto spojitosti podporne poukazuje na závery vyslovené v Rozsudku Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 zo dňa 28. 02. 2018 v znení: „Odporca (SP) nesprávne
založil svoju argumentáciu na tvrdení, že keďže navrhovateľ nezískal dobu služby v I. kategórii funkcií
v rozsahu, ktorý by zakladal nárok na zníženie dôchodkového veku, nemožno dobu služby hodnotiť vovšeobecnom systéme.“... „Pre správne posúdenie veci však nie je podstatné, či a akú dobu navrhovateľ
získal v I. alebo II. pracovnej kategórii (kategórii funkcií).“... „Daná judikatúra NS SR nie je viazaná
len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie/dobu služby v I., II. kategórii funkcií v

rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej vo všeobecnosti nárok poberateľa
výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia a jeho
krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia dôchodkového veku, podľa § 65 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z. z..“

44. Správny súd konštatuje, že orgány verejnej správy sú pri určení nároku a sumy starobného dôchodku
viazané platnými právnymi predpismi a ustálenou judikatúrou súdov. Vzájomná podmienenosť výkonu
služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií s nárokom na zníženie dôchodkového veku so započítateľným
obdobím dôchodkového poistenia poistenca, nie je obsiahnutá v žiadnom zákonnom ustanovení Zákona
o sociálnom poistení a nevyplýva ani z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.

45. K žalobnej námietke, napádajúcej diskriminačný prístup Sociálnej poisťovne, správny súd uvádza,
že túto vyhodnotil ako dôvodnú. Nesprávnou aplikáciou Zákona o sociálnom poistení dochádza k
zhoršovaniu dôchodkového postavenia tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj
počasjehotrvaniaprávnaúpravamalazabezpečovaťkomplexnevýhodnejšiepostaveniesprihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých

poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho
poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami,
ktorí sú poistení napr. v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých Sociálna poisťovňa
nemá pochybnosti o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje
primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia

v iných systémoch.

46. Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že vznik nároku na priznanie výsluhového dôchodku
(pozn. správneho súdu - v čase rozhodovania správneho súdu súčasťou administratívneho spisu
nebolo rozhodnutie v zmysle Zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým by bol žalobcovi priznaný výsluhový

dôchodok po skončení služobného pomeru) podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie
výkonu služby zhodnotenej pre účely priznania výsluhového dôchodku nebolo považované za obdobie
dôchodkového poistenia podľa Zákona o sociálnom poistení pre účely posudzovania nároku na starobný
dôchodok podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje
len na prípady priznania invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne

invalidného dôchodku podľa Zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia
nepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v
osobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe Sociálna poisťovňa poskytne
dávku dôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a
poistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti. (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. 08. 2012).

47. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. 11. 2024 uviedla, že po vydaní napadnutého
rozhodnutia žalovanej boli preukázané nové skutočnosti rozhodné pre nárok žalobcu na starobný
dôchodok, nakoľko žalovanej bolo žalobcom dňa 28. 06. 2024 doručené potvrdenie Ministerstva vnútra

Slovenskej republiky zo dňa 05. 06. 2024 o nezarátanej dobe pre výsluhové zabezpečenie. Žalovaná
uviedla, že následne doplnila dokazovanie a vychádzajúc z potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky č. 60063062510 zo dňa 29. 10. 2024, doručeného dňa 05. 11. 2024, vydala dňa 13. 11. 2024
rozhodnutie č. 600 630 6251 0, ktorým zmenila rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa.

48. Správny súd uvádza, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca už v odvolaní zo dňa 30.
05. 2024, ktoré bolo podané na Sociálnej poisťovni, pobočka Žiar nad Hronom dňa 30. 05. 2024 tvrdil,
že v období od 01. 05. 1997 do 31. 08. 2000 nevykonával službu hasiča, ale bol v pracovnom pomere
ako zamestnanec odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov. Súčasne k odvolaniu
pripojil i listinné dôkazy preukazujúce ním v odvolaní tvrdenú skutočnosť, a to písomnú Dohodu

o zmene dojednaných pracovných podmienok uzatvorenú medzi Okresným úradom v Žiari nad Hronom
v zastúpení prednostom a žalobcom zo dňa 01. 04. 1999, z ktorej vyplýva, že žalobca bol dňom 01. 05.
1997 zaradený ako zamestnanec odboru regionálneho rozvoja a iných odvetvových vzťahov a od 01.
03. 1998 bol menovaný vedúcim odboru dopravy a cestného hospodárstva Okresného úradu v Žiarinad Hronom. K odvolaniu súčasne žalobca predložil tiež písomnú Dohodu o rozviazaní pracovného
pomeru zo dňa 31. 08. 2000 uzatvorenú medzi zamestnávateľom Okresným úradom v Žiari nad Hronom
a žalobcom ako zamestnancom, z ktorej vyplýva že pracovný pomer žalobcu sa skončí dňa 31. 08. 2000.

Vzhľadom na uvedené je nesporné, že skutočnosti rozhodné pre nárok žalobcu na starobný dôchodok
boli žalobcom preukazované už v odvolacom konaní ešte pred vydaním napadnutého rozhodnutia (a
nie až po vydaní napadnutého rozhodnutia žalovanej prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne dňa 26. 06 2024), a teda pokiaľ sa žalovaná uvedenými skutočnosťami a listinnými dôkazmi
už v odvolacom konaní nezaoberala nie je napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom

generálnehoriaditeľaSociálnejpoisťovnezaloženénatakomzistenískutkovéhostavuorgánomverejnej
správy, ktoré by bolo dostačujúce na riadne posúdenie veci, resp. skutkový stav, ktorý vzal odvolací
orgán za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise.

49. Správny súd nazretím do administratívneho spisu, ktorý bol predložený žalovanou v správnom
súdnom konaní ďalej zistil, že sa v ňom nachádza i rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa

(Sociálnej poisťovne, ústredie) č. 600 630 6251 0 zo dňa 13. 11. 2024, v zmysle ktorého orgán verejnej
správy prvého stupňa podľa § 60 ods. 2, § 65, § 65 a § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení
zamietol žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 02. 02. 2024, ktorou žalobca požiadal o priznanie
starobného dôchodku od 30. 06. 2023. V odôvodnení predmetného rozhodnutia sa na záver uvádza,
že týmto rozhodnutím sa mení rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X z 26. 04.

2024, t.j. prvostupňové rozhodnutie.

50. Správny súd pre úplnosť na dôvažok uvádza, že podľa § 184 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
sa dávkové konanie začína, ak Zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak, na základe písomnej
žiadosti fyzickej osoby, ktorá si uplatnila nárok na dávku a nárok na výplatu dávky s tým, že podľa §

184 ods. 5, druhá veta Zákona o sociálnom poistení fyzická osoba, ktorá si uplatnila nárok na dávku a
nárok na výplatu dávky je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej
výplatuspôsobomurčenýmSociálnoupoisťovňou.Podľa§13ods.2písm.a)bod1.Zákonaosociálnom
poistení sa z dôchodkového poistenia za podmienok ustanovených cit. zákonom poskytujú dôchodkové
dávky, a to zo starobného poistenia starobný dôchodok. V prejednávanom prípade sa dávkové konanie

začalo na základe písomnej žiadosti žalobcu zo dňa 02. 02. 2024, o ktorej bolo na úrovni orgánu verejnej
správyprvéhostupňarozhodnutérozhodnutímč.60063062510zodňa26.04.2024(t.j.prvostupňovým
rozhodnutím) a na úrovni odvolacieho orgánu rozhodnutím č. 600 630 6251 0 zo dňa 26. 06. 2024 (t.j.
napadnutým rozhodnutím), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02. 07. 2024.

51. Podľa § 213 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení je doručené rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno
odvolať, právoplatné. Zákon o sociálnom poistení neupravuje osobitne účinky právoplatnosti, avšak
jeho účinky možno vyvodiť nepriamo najmä z § 221 Zákona o sociálnom poistení, ktorý upravuje
podmienky obnovy konania. Z ustanovenia § 221 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení totiž vyplýva,
že konanie ukončené právoplatným rozhodnutím možno obnoviť len za určitých presne vymedzených

podmienok, pričom obnoviť konanie a novo rozhodnúť možno podľa § 222 a § 223 Zákona o sociálnom
poistení len nedávkové konanie (čo nie je prejednávaný prípad, v ktorom ide o dávkové konanie
podľa § 172 ods. 3 písm. a) a § 172 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení) za predpokladu, že sú
tieto podmienky splnené. Správny súd uvádza, že a contrario tak z citovaných ustanovení možno
vyvodiť, že právoplatné rozhodnutie zostáva záväzné a nemožno ho nijako meniť, pokiaľ tieto osobitné

podmienky obnovy nedávkového konania nie sú splnené. Inštitút obnovy konania za prísne stanovených
podmienok (a navyše výlučne vo vzťahu k nedávkovému konaniu /§ 172 ods. 3 písm. b) a § 172 ods.
5 Zákona o sociálnom poistení/) by nemal svoj zmysel, ak by právoplatné rozhodnutie organizačnej
zložky Sociálnej poisťovne nemalo záväzné účinky a ak by ho samy organizačné zložky Sociálnej
poisťovne mohli v inom konaní ignorovať. Pojem „právoplatnosť“ je pojmom označujúcim konečnosť,

nemennosť a záväznosť právnych aktov, a to aj bez toho, aby boli tieto účinky výslovne normované
(porovnaj Rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Ssk/79/2022, sp. zn. 7Ssk/20/2023,
sp. zn. 6Ssk/143/2024). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.
04. 2024 (prvostupňové rozhodnutie) v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie vydané
prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 600 630 6251 0 zo dňa 26. 06. 2024

(napadnuté rozhodnutie), ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa
26. 04. 2024 o zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 02. 02. 2024
potvrdené, je pre žalovanú záväzné v dôsledku účinkov právoplatnosti takéhoto rozhodnutia podľa § 213
ods. 1 Zákona sociálnom poistení, ktoré nastali dňom 02. 07. 2024, kedy bolo napadnuté rozhodnutiežalobcovi doručené. Správny súd považuje za potrebné pre úplnosť navyše doplniť, že úprava postupu
pri zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na dávku, jej sumu a výplatu je podľa Zákona o sociálnom
poistení upravená v ust. § 112 Zákona o sociálnom poistení, pričom žalovanou uvádzané „zmenové“

rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. 11. 2024 nebolo vydané
v zmysle predmetného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení, a i preto je nutné argumentáciu
žalovanej vo vyjadrení k správnej žaloby vyhodnotiť ako irelevantnú.

52. Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 48. až 51. tohto rozsudku je nutné konštatovať

aj nedostatky v zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu žalovanou, ktorá v odvolacom
konaní nevychádzala aj z listinných dôkazov pripojených žalobcom k odvolaniu, ktoré sú súčasťou
administratívneho spisu, v zmysle ktorých v období od 01. 05. 1997 do 31. 08. 2000 žalobca nevykonával
zamestnanie podľa § 58 Zákona č. 328/2002 Z. z.. Z ustanovenia § 209 Zákona o sociálnom
poistení pritom vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne musí byť v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného

stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení rozhodnutia musí byť uvedené,
ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol orgán verejnej správy vedený
pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe, ktorých rozhodoval. Z ustanovenia
§ 195 ods. 1 a 2 cit. zákona súčasne vyplýva pre organizačnú zložku Sociálnej poisťovne povinnosť
postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, pričom na tento

účel je povinná obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie. Týmito podkladmi sú najmä podania,
návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne
známealeboznámeorganizačnejzložkeSociálnejpoisťovnezjejčinnosti.OrganizačnázložkaSociálnej
poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu
na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania (§ 195 ods. 4 Zákona o sociálnom

poistení). Z ustanovenia § 218 ods. 1 cit. zákona vyplýva pre odvolací orgán povinnosť „preskúmať
napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy v celom rozsahu a ak je to nevyhnutné,
doterajšie konanie doplniť, prípadne zistené nedostatky odstrániť.“ Žalovaná sa dôsledne uvedenými
ustanoveniami Zákona o sociálnom poistení neriadila.

53. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu
je dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovanej vydané prostredníctvom generálneho riaditeľa
Sociálnej poisťovne ako i prvostupňové rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) SSP
v spojení s § 191 ods. 3 písm. a) SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia
veci, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie

veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá
oporu v administratívnych spisoch. Vzhľadom na to, že vec bola nesprávne právne posúdená už
v prvostupňovom rozhodnutí, správny súd v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil aj prvostupňové
rozhodnutie a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 SSP).

54. Úlohou orgánu verejnej správy prvého stupňa v ďalšom konaní bude pred opätovným rozhodnutím
veci zadovážiť si všetky relevantné dôkazy potrebné pre riadne a spoľahlivé zistenie skutkového stavu,
vyhodnotiť žalobcom k odvolaniu pripojené listinné dôkazy a v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry znovu posúdiť nárok žalobcu na starobný dôchodok. V zmysle §
191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom správneho súdu viazaný.

55. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná
žalobcovivočižalovanémuprávonaúplnúalebočiastočnúnáhradudôvodnevynaloženýchtrovkonania,
ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu správny
súd priznal úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania a zaviazal žalovanú na ich náhradu. O

výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

P o u č e n i e: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym z súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa § 449 ods. 1 SSP neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) (správna žaloba v sociálnych veciach) a d)
SSP (správna žaloba vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.