Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200532
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021200532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu

Mgr.MiladyArtnerovejaJUDr.MartinaHraboša,vprávnejvecižalobcu:insuriaconsulting,spol.sr.o.,so
sídlom Slowackého 5494/5A, Bratislava, IČO 36 864 200, právne zastúpený JUDr. Alžbeta BORIKOVÁ,
advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Predmestská 57, Žilina, IČO 47 249 587, proti žalovanému: Úrad
naochranuosobnýchúdajovSlovenskejrepubliky,sosídlomNám.1.mája18,Bratislava,opreskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 00002/2021-Op-4 zo dňa 18.02.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č. 00002/2021-Op-4 zo dňa 18.02.2021 a vec mu
v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe e-mailového podania podávateľa A. B., C. D. XXX/XX, XXX XX E. (ďalej len ako
„podávateľ“) doručeného dňa 11.10.2018 začal žalovaný konanie o ochrane osobných údajov č.
01427/2018, keďže podávateľ namietal porušenie zákona č. 18/2018 Z. z. o ochrane osobných údajov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „Zákon“) tým, že
žalobca si na svojej webovej stránke nemal splniť informačnú povinnosť, táto mala obsahovať neúplné a
neaktuálne informácie o spracúvaní osobných údajov a mal vyžadovať súhlas so spracúvaním osobných
údajov na rozdielne účely spracúvania osobných údajov.

2. Úrad na ochranu osobných údajov rozhodnutím č. 00247/2020-Os-5 zo dňa 04.11.2020 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) rozhodol podľa § 102 ods. 1 písm. a) Zákona tak, že na základe čl. 58

ods. 2 písm. d) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 o ochrane fyzických osôb
pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/
ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (ďalej len „Nariadenie“) žalobcovi z dôvodu porušenia
zásady transparentnosti v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. a) Nariadenia tým, že minimálne v čase od
25.05.2018 do 11.10.2018 uvádzal na svojej webovej stránke F. (ďalej len „webová stránka“) neaktuálny
právny predpis (odkaz na zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov), ďalej tým, že si v
uvedenom období pri získavaní osobných údajov od dotknutých osôb na svojej webovej stránke neplnil

informačnú povinnosť v zmysle čl. 13 Nariadenia a tým, že v uvedenom období vyžadoval na svojej
webovej stránke súhlas so spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb na marketingové účely, ktorý
nebol oddelený od súhlasu so spracúvaním osobných údajov dotknutých osôb na iné účely, neukladá
opatrenia, pretože prevádzkovateľ v priebehu konania o ochrane osobných údajov aktualizoval pravidláspracúvania osobných údajov v súlade s právnymi predpismi v oblasti ochrany osobných údajov, čím
odstránil protiprávny stav a uloženie opatrení na nápravu už nie je v danom prípade dôvodné a účelné.
Zároveň žalovaný podľa § 102 ods. 1 písm. f) Zákona na základe čl. 58 ods. 2 písm. i) v spojení s čl. 83

ods. 5 písm. a) Nariadenia za dané porušenia žalobcovi uložil úhrnnú pokutu vo výške 1.000,- eur.

3. Rozhodnutím č. 00002/2021-Op-4 zo dňa 18.02.2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)
podpredsedníčka žalovaného rozklad žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu zamietla
a prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

II.
Žaloba a podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca podal dňa 19.04.2021 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu, ktorou sa domáhal
zrušenia napadnutého rozhodnutia z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) g zák. č. 162/2015

Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“).

5. Žalobca predovšetkým namietal premlčanie uloženia pokuty na základe § 106 ods. 3 Zákona, keďže
pokutu možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď úrad porušenie povinnosti zistil, najneskôr však
do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo. Pokiaľ bol žalovanému dňa 11.10.2018

doručený e-mail podávateľa, na základe ktorého začal konanie podľa § 100 ods. 1 Zákona, mal žalobca
za to, že už dňa 11.10.2018 sa mohol dozvedieť o prípadnom porušení povinností žalobcu (keďže išlo o
verejne dostupné informácie zverejnené na webovej stránke žalobcu), avšak prvostupňové rozhodnutie
o uložení pokuty bolo vydané až dňa 04.11.2020, čím nebola dodržaná dvojročná lehota na uloženie
pokuty.

6. Žalobca sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že porušenie povinnosti žalobcu v rámci konania
o ochrane osobných údajov zistil až momentom, keď vyzval účastníkov konania na vyjadrenie sa
k podkladom pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, čo bolo dňa 23.10.2019. K porušeniu práv
podávateľa nedošlo a aj keď podávateľ nebol voči žalobcovi v postavení dotknutej osoby, „jeho zistenia,

ktoré oznámil úradu komplexne poukázali na zrejmé zanedbanie povinnosti aktualizácie informačnej
povinnosti prevádzkovateľa a na nezosúladenie jeho procesov, pokiaľ ide o spracúvanie osobných
údajov dotknutých osôb.“ Žalovaný mohol zistiť prípadné nedostatky už v čase podania samotného
podnetu z webovej stránky žalobcu.

7. Žalovaný naviac nerozhodol v lehote do 90 dní odo dňa začatia konania, pričom o predĺžení lehoty
písomne žalobcu ako účastníka konania neinformoval.

8. Žalobca tiež namietal, skutočnosť, že v čase začatia konania o ochrane osobných údajov žalobca
uvádzal vo svojich Obchodných podmienkach neaktuálny právny predpis neznamená, že porušil svoju

zákonnú povinnosť. Prevádzkovateľom sa subjekt (fyzická alebo právnická osoba) stáva až vtedy, ak
podľa § 5 písm. o) Zákona spracúva osobné údaje vo svojom mene. V čase, kedy mal žalobca chybne
uvedený právny predpis v zverejnených Obchodných podmienkach, nespracúval osobné údaje.

9. Žalovaný porušenie právneho predpisu, ktorého sa mal dopustiť žalobca, vo svojom rozhodnutí

dostatočne nezdôvodnil, neuviedol ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodoval, neuviedol svoje stanovisko, ktoré mal zaujať k tomu, že nezohľadnil konanie
žalobcu, že nedošlo k porušeniu práv dotknutých osôb. Napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôkazov o porušení povinností žalobcu, pričom nedostatočným
odôvodnením napadnutého rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred

orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo
opatrenia vo veci samej. Správny orgán nedostatočne tiež odôvodnil výšku uloženej pokuty, keď svoje
stotožnenie sa so správnosťou jej vyčíslenia v prvostupňovom rozhodnutí odôvodnil len strohým opisom
ustanovenia čl. 83 ods. 2 Nariadenia. Uloženú pokutu považoval žalobca aj za neprimeranú.

III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.08.2021, pričom navrhol jej zamietnutie.11. Prvotne žalovaný žiadal o preskúmanie dodržania lehoty na podanie správnej žaloby, keďže na jemu
doručenej kópii žaloby sa nenachádzala pečiatka súdu s vyznačeným dátumom prijatia.

12. Žalovaný mal za to, že žalobca neuviedol v podanej žalobe také skutočnosti, ktoré by mali podstatný
vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia, alebo ktoré by spochybňovali jeho vecnú správnosť, pokiaľ
ide o zistenie skutkového stavu veci. Rovnako tak neuviedol ani kritériá, ktorými by napadol možné
nesprávne posúdenie závažnosti prípadu, ktoré viedlo k rozhodnutiu o uložení pokuty za spáchané

správne delikty. Skutočnosť, že sa žalobca s právnym názorom žalovaného nestotožnil a v dôsledku
toho ani s napadnutým rozhodnutím, nepostačuje na prijatie záveru o jeho zjavnej neodôvodnenosti
alebo arbitrárnosti.

13. K tvrdeniu žalobcu ohľadom premlčania lehoty na uloženie pokuty žalovaný uviedol, že deň
doručenia podnetu/návrhu na začatie správneho konania nie je zároveň aj dňom, kedy správny orgán

porušenie zákona adresátmi povinností zistí. Na to, aby správny orgán porušenie zákonnej povinnosti
náležite zistil potrebuje čas na vykonanie nevyhnutných procesných úkonov. Právna kvalifikácia
správneho deliktu, alebo smerovanie správneho orgánu k vydaniu iného meritórneho rozhodnutia vo
veci samej než je konštatovanie porušenia zákonnej úpravy, sa v závislosti na sústreďovaní podkladov
pre vydanie rozhodnutia môže v priebehu správneho konania meniť. Ku konečnému ustáleniu dochádza

v okamihu, keď správny orgán dá všetkým účastníkom konania v súlade s § 33 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“)
možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci mohli vyjadriť k jeho podkladu.

14. K námietkam týkajúcim sa uloženia pokuty žalobca neuviedol žiadne právne relevantné skutočnosti,

ktorými by objasnil prečo uloženie pokuty, resp. jej konkrétnu výšku považuje za nezákonnú alebo
neprimeranú.Žalovanýzotrvalnadôvodnostiavýškeuloženejpokuty.Napadnutérozhodnutievychádza
zo spoľahlivo zisteného stavu veci, je v súlade so zásadami správneho poriadku, zásadami správneho
trestania, zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, spĺňa požiadavku, aby odôvodnenie poskytovalo
skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a je spravodlivé. Výška pokuty bola určená v rámci

dolného zákonného rozpätia, žalovaný prihliadal na všetky významné skutočnosti, ktoré mohli mať
vplyv na výšku uloženej sankcie, táto bola primeraná, objektívna a nemala likvidačný charakter.
Žalobca až po konzultácii so zamestnancami žalovaného vykonal zmeny súvisiace so stanovením
relevantného právneho základu v príslušných interných dokumentoch. Žalovaný vyhodnotil ako priamy
dôkaz vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.05.2019, v ktorom uviedol, že aktualizáciu informačnej povinnosti

vykonal bezodkladne po odkonzultovaní so zamestnancami žalovaného, a to listinne aj elektronicky na
webe žalobcu. Z uvedeného tvrdenia žalovaný vyvodil, že žalobca nemal žiadne právne povedomie
anevykonaltestnevyhnutnosti,ktorýsapriaplikáciičl.6ods.1písm.e)Nariadeniaobligatórnevyžaduje.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného
zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy

začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods.
1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná
právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.:

BA-5S/71/2021. Na základe dodatku č. 4/2024 k rozvrhu práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024
účinného od 21.05.2024, senát 4S koná a rozhoduje v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozsudku.

16. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne príslušný na konanie vo veci podľa § 10 zákona SSP
preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu žalobných dôvodov, dospel k záveru, že žaloba je dôvodná

a s odkazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanému na
ďalšie konanie.17. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 2
SSP, keď ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania. Deň vyhlásenia rozsudku
bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovej stránke správneho súdu a

rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

18. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,
konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

19. Podľa § 19 ods. 1 Zákona ak sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje, ktoré sa jej týkajú, je
prevádzkovateľ povinný poskytnúť dotknutej osobe pri ich získavaní.
a) identifikačné údaje a kontaktné údaje prevádzkovateľa a zástupcu prevádzkovateľa, ak bol poverený,
b) kontaktné údaje zodpovednej osoby, ak je určená,
c)účelspracúvaniaosobnýchúdajov,naktorýsúosobnéúdajeurčené,akoajprávnyzákladspracúvania

osobných údajov,
d) oprávnené záujmy prevádzkovateľa alebo tretej strany, ak sa osobné údaje spracúvajú podľa § 13
ods. 1 písm. f),
e) identifikáciu príjemcu alebo kategóriu príjemcu, ak existuje,
f) informáciu o tom, že prevádzkovateľ zamýšľa preniesť osobné údaje do tretej krajiny alebo

medzinárodnej organizácii, identifikáciu tretej krajiny alebo medzinárodnej organizácie, informáciu o
existencii alebo neexistencii rozhodnutia Európskej komisie (ďalej len "Komisia") o primeranosti alebo
odkaz na primerané záruky alebo vhodné záruky a prostriedky na získanie ich kópie alebo informáciu
o tom, kde boli sprístupnené, ak prevádzkovateľ zamýšľa prenos podľa § 48 ods. 2, § 49 alebo § 51
ods. 1 a 2.

20. Podľa § 19 ods. 2 Zákona, okrem informácií podľa odseku 1 je prevádzkovateľ povinný pri získavaní
osobných údajov poskytnúť dotknutej osobe informácie o
a) dobe uchovávania osobných údajov; ak to nie je možné, informácie o kritériách jej určenia,
b) práve požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcich sa dotknutej osoby, o

práve na opravu osobných údajov, o práve na vymazanie osobných údajov alebo o práve na obmedzenie
spracúvania osobných údajov, o práve namietať spracúvanie osobných údajov, ako aj o práve na
prenosnosť osobných údajov,
c) práve kedykoľvek svoj súhlas odvolať,
d) práve podať návrh na začatie konania podľa § 100,

e) tom, či je poskytovanie osobných údajov zákonnou požiadavkou alebo zmluvnou požiadavkou alebo
požiadavkou, ktorá je potrebná na uzavretie zmluvy, a o tom, či je dotknutá osoba povinná poskytnúť
osobné údaje, ako aj o možných následkoch neposkytnutia osobných údajov,
f) existencii automatizovaného individuálneho rozhodovania vrátane profilovania podľa § 28 ods. 1 a 4;
v týchto prípadoch poskytne prevádzkovateľ dotknutej osobe informácie o použitom postupe, ako aj o

význame a predpokladaných dôsledkoch takého spracúvania osobných údajov pre dotknutú osobu.

21. Podľa § 102 ods. 1 písm. f) Zákona, ak úrad zistí porušenie práv dotknutej osoby alebo nesplnenie
povinností pri spracúvaní osobných údajov ustanovených týmto zákonom alebo osobitným predpisom2)
pre oblasť ochrany osobných údajov účastníkom konania, rozhodnutím môže uložiť pokutu podľa § 104.

22. Podľa § 104 ods. 2 písm. a) Zákona, úrad môže uložiť pokutu do 20 000 000 eur, alebo ak ide o
podnik do 4% celkového svetového ročného obratu za predchádzajúci účtovný rok, podľa toho, ktorá
suma je vyššia, tomu, kto nesplnil alebo porušil niektorú zo základných zásad spracúvania osobných
údajov vrátane podmienok súhlasu podľa § 6 až 14, § 16 a § 52 až 58 alebo podľa čl. 5 až 7 a čl. 9

nariadenia (EÚ) 2016/679 (uvedené ustanovenie je obsahovo totožné s čl. 83 ods. 5 písm. a) Nariadenia,
ktoré citoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí ako ustanovenie podľa ktorého sa ukladá pokuta, pozn.
správneho súdu).

23. Podľa § 106 ods. 3 Zákona, pokutu podľa § 104 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa, keď úrad

porušenie povinnosti zistil, najneskôr však do piatich rokov odo dňa, keď k porušeniu povinnosti došlo.

24. Podľa § 107 ods. 1, 2 Zákona, na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje správny poriadok, ak
odsek 2 neustanovuje inak. Správny poriadok sa nepoužije na rozhodovanie o zaujatosti kontrolnéhoorgánu podľa § 91, na rozhodovanie o zaujatosti prizvanej osoby podľa § 96 ods. 5 až 7 a na výkon
kontroly podľa piatej časti tretej hlavy okrem doručovania písomností pri výkone kontroly.

25. Podľa čl. 13 bod 1 Nariadenia, v prípadoch, keď sa od dotknutej osoby získavajú osobné údaje,
ktoré sa jej týkajú, poskytne prevádzkovateľ pri získavaní osobných údajov dotknutej osobe všetky tieto
informácie:
a) totožnosť a kontaktné údaje prevádzkovateľa a v príslušných prípadoch zástupcu prevádzkovateľa;
b) kontaktné údaje prípadnej zodpovednej osoby;

c) účely spracúvania, na ktoré sú osobné údaje určené, ako aj právny základ spracúvania;
d) ak sa spracúvanie zakladá na článku 6 ods. 1 písm. f), oprávnené záujmy, ktoré sleduje
prevádzkovateľ alebo tretia strana;
e) príjemcovia alebo kategórie príjemcov osobných údajov, ak existujú;
f) v relevantnom prípade informácia o tom, že prevádzkovateľ zamýšľa preniesť osobné údaje do tretej
krajiny alebo medzinárodnej organizácii a informácia o existencii alebo neexistencii rozhodnutia Komisie

o primeranosti alebo, v prípade prenosov uvedených v článku 46 alebo 47 či v článku 49 ods. 1 druhom
pododseku odkaz na primerané alebo vhodné záruky a prostriedky na získanie ich kópie, alebo kde boli
poskytnuté.

26. Podľa čl. 13 bod 2 Nariadenia, okrem informácií, ktoré sa uvádzajú v odseku 1, prevádzkovateľ

poskytne dotknutej osobe pri získavaní osobných údajov tieto ďalšie informácie, ktoré sú potrebné na
zabezpečenie spravodlivého a transparentného spracúvania:
a) doba uchovávania osobných údajov alebo, ak to nie je možné, kritériá na jej určenie;
b) existencia práva požadovať od prevádzkovateľa prístup k osobným údajom týkajúcim sa dotknutej
osoby a práva na ich opravu alebo vymazanie alebo obmedzenie spracúvania, alebo práva namietať

proti spracúvaniu, ako aj práva na prenosnosť údajov;
c) ak je spracúvanie založené na článku 6 ods. 1 písm. a) alebo na článku 9 ods. 2 písm. a), existencia
práva kedykoľvek svoj súhlas odvolať bez toho, aby to malo vplyv na zákonnosť spracúvania založeného
na súhlase udelenom pred jeho odvolaním;
d) právo podať sťažnosť dozornému orgánu;

e) informácia o tom, či je poskytovanie osobných údajov zákonnou alebo zmluvnou požiadavkou, alebo
požiadavkou, ktorá je potrebná na uzavretie zmluvy, či je dotknutá osoba povinná poskytnúť osobné
údaje, ako aj možné následky neposkytnutia takýchto údajov;
f) existencia automatizovaného rozhodovania vrátane profilovania uvedeného v článku 22 ods. 1
a 4 a aspoň v týchto prípadoch zmysluplné informácie o použitom postupe, ako aj význame a

predpokladaných dôsledkoch takéhoto spracúvania pre dotknutú osobu.

27. Podľa § 27 ods. 2 správneho poriadku, do lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo ku skutočnosti
určujúcej začiatok lehoty. Lehoty určené podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa končia uplynutím toho
dňa, ktorý sa svojím označením zhoduje s dňom, keď došlo ku skutočnosti určujúcej začiatok lehoty, a

ak taký deň v mesiaci nie je, končí sa lehota posledným dňom mesiaca. Ak koniec lehoty pripadne na
sobotu alebo na deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší budúci pracovný deň.

28. Prvotne sa správny súd zaoberal námietkou včasnosti podanej žaloby vznesenej žalovaným, pričom
poukazuje, že podľa doručenky na č. l. 13 súdneho spisu bola správna žaloba doručená na Krajský

súd v Bratislave dňa 18.04.2021. Napadnuté rozhodnutie bolo podľa doručenky nachádzajúcej sa
v administratívnom spise, doručené (oznámenie v zmysle § 51 ods. 1 správneho poriadku) právnej
zástupkyni žalobcu dňa 18.02.2021, a teda žaloba bola podaná v zákonnej dvojmesačnej lehote od
oznámenia napadnutého rozhodnutia žalobcovi v súlade s § 181 ods. 1 SSP.

29. Správny súd zdôrazňuje, že lehoty na vydanie rozhodnutia o postihu za správny delikt v právnom
štáte predstavujú jeden z mechanizmov obmedzujúci prieťahy v správnom konaní, ktorý je súčasne
prostriedkom ochrany účastníka správneho konania proti postupu orgánu verejnej moci (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Sžf/51/2010 zo dňa 22.06.2011).

30. Z obsahu podnetu zo dňa 10.10.2018, doručeného žalovanému dňa 11.10.2018 je zrejmé, že
podávateľ videl porušenie Zákona (okrem iného) v tom, že (i) žalobca na stránke onlineporovnanie.sk
uvádzal odkaz na už neúčinný právny predpis (zák. č. 428/2002 Z. z.); (ii) na stránke nie sú informácie
podľa § 19 ods. 1 najmä písm. b), c), d),e), f a § 19 ods. 2 Zákona; (iii) jeden súhlas (so spracovanímosobných údajov, pozn. správneho súdu) sa vyžaduje pre dva účely spracovania (vypracovanie ponuky
poistenia a ďalšie reklamné ponuky), pričom súhlas pre ďalšie reklamné účely nie je nevyhnutný pre
vypracovanie ponuky poistenia.

31. Žalovaný uložil prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 04.11.2020 žalobcovi pokutu za konanie
uvedené vyššie bode 2 tohto rozsudku, pričom je zrejmé, že bolo uložené práve za porušenie Zákona,
ktoré malo rovnaký skutkový podklad ako konanie (resp. nedostatky), ktoré boli obsahom podnetu
doručeného žalovanému dňa 11.10.2018. Nad rámec podaného podnetu bolo v zásade len vyslovenie

porušenia povinnosti podľa čl. 13 ods. 1 písm. a) Nariadenia /keď podávateľ namietal neplnenie
povinností podľa obsahovo zhodného § 19 Zákona, okrem povinností vymedzených v písm. a) tohto
ustanovenia/.

32. Správny súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že žalovaný rozhodol o uložení pokuty až
po uplynutí 2 ročnej subjektívnej lehoty podľa § 106 ods. 3 Zákona, keď o porušení povinnosti sa

mohol najskôr kvalifikovane dozvedieť dňa 11.10.2018, kedy mu bol doručený podnet podávateľa,
ktorého obsah a dôvodnosť mohol overiť takpovediac bezprostredne, keďže sa týkal informácií, ktoré
žalobca mal resp. nemal zverejnené na internetovej stránke. Obsah tohto podnetu (koncipovaného
nie iba vo všeobecnej rovine) a jeho následné preverenie náhľadom na internetovú stránku G.
poskytovalo žalovanému dostatočný skutkový podklad umožňujúci predbežné právne zhodnotenie, že

došlo k porušeniu zákona ako takého. Bolo už záležitosťou organizácie činnosti správneho orgánu, kedy
a akým spôsobom ďalej preverí v podnete uvedené zistenia. Posledným dňom pre uloženie pokuty
bol tak v zmysle § 27 ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 107 ods. 1 Zákona 11.10.2020. Keď
potom žalovaný vydal prvostupňové rozhodnutie až dňa 04.11.2020 učinil tak nepochybne až po uplynutí
zákonnej lehoty.

33. Pre úplnosť správny súd zdôrazňuje, že pokutu bol žalovaný oprávnený uložiť v zmysle § 102 ods. 1
písm. f) Zákona postupom podľa § 104 Zákona, ktoré ustanovenie obsahuje úpravu totožnú s čl. 83 ods.
5 Nariadenia, na ktoré odkazoval žalovaný. Výlučne neuvedenie odkazu na príslušnú normu /§ 104 ods.
2 písm. a) Zákona/ nemôže vylúčiť aplikáciu § 106 ods. 3 Zákona, keďže aj výkon právomocí dozorného

orgánu podľa článku 83 Nariadenia podlieha primeraným procesným zárukám v súlade s právom Únie
a právom členského štátu vrátane účinného súdneho prostriedku nápravy a riadneho procesu.

34. Nemožno sa stotožniť z argumentom žalovaného, že začiatok subjektívnej lehoty je potrebné viazať
k momentu, kedy bol žalobca vyzvaný, aby sa pred vydaním rozhodnutia vo veci mohol vyjadriť k jeho

podkladu. Subjektívna lehota pre uloženie pokuty nezačína plynúť ustálením zodpovednosti žalobcu za
spáchanie správneho deliktu, ale už vedomosťou správneho orgánu o tom, že došlo k porušeniu zákona.
Naviacjenaúvahesprávnehoorgánu,kedy(ktorýkonkrétnydeň)uváži,žemázhromaždenédostatočné
podklady pre uloženie pokuty, a teda začiatok plynutia subjektívnej lehoty pre uloženie pokuty by bol
ponechaný v sfére uváženia správneho orgánu, ktorý záver považuje správny súd za neudržateľný, a to

vzhľadom na vnímanie lehôt na uloženie pokút ako prostriedkov ochrany účastníka správneho konania
proti svojvoľnému postupu orgánu verejnej moci.

35. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na uloženie pokuty je potrebné vždy viazať na kvalifikovanú
vedomosť správneho orgánu o takých skutkových okolnostiach, z ktorých v podstatných znakoch

vyplýva porušenie zákona, pričom závažnosť a dostatočnosť týchto okolnosti je potrebné vždy skúmať
s prihliadnutím na skutkovú situáciu tej ktorej veci.

36. Správny súd sa bližšie nezaoberal otázkou, či je potrebné, aby pre zachovanie lehoty pre uloženie
pokuty sa jednalo o právoplatné rozhodnutie o uložení pokuty alebo či je postačujúce rozhodnutie

správneho orgánu prvého stupňa (neprávoplatné), a to vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci
už prvostupňové rozhodnutie bolo vydané po uplynutí zákonnej subjektívnej lehoty. Len pre úplnosť
správny súd poukazuje, že v prejednávanej veci právoplatnosť rozhodnutia o uložení pokuty nastala
v zmysle § 52 správneho poriadku oznámením napadnutého rozhodnutia t. j. 18.02.2021 (t.j. nie až
deň nasledujúci ako to vyplýva z doložky právoplatnosti na prvopise napadnutého rozhodnutia, ktoré je

súčasťou administratívneho spisu).

37. Správny súd sa v ďalšom nestotožnil s námietkou žalovaného o zmätočnosti či neurčitosti podanej
žaloby či absencie podstatných skutočností. Z obsahu žaloby vyplývajú dostatočné skutkové aj právnedôvody, z ktorých správny súd dokázal vyabstrahovať, čoho sa žalobca domáha a v čom videl
nezákonnosť v postupe správneho orgánu. Žalobca v obsahu žaloby síce zopakoval obsah podaného
odvolania, avšak súčasne uviedol, že s vyhodnotením ním v žalobe uvádzaných odvolacích námietok

nesúhlasí aj z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, teda pre ich nesprávne právne posúdenie.
Naviac napadnuté ako aj prvostupňové rozhodnutie správny súd zrušil pre nedodržanie zákonnej lehoty
pre uloženie pokuty, pričom pri tejto okolnosti ide o vadu podľa § 195 písm. b) SSP, kedy nie je súd
viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby. Keďže túto vadu žalobca v žalobe namietal správny súd súčasne
nevidel dôvody pre procesný postup podľa § 196 SSP.

38. Vzhľadom na uvedené správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.
1 písm. c) SSP. Správny súd z dôvodu hospodárnosti nepristúpil k preskúmaniu ostatných žalobných
bodov, pretože takýto postup by bol nadbytočný vzhľadom na záver o potrebe zrušenia napadnutého
rozhodnutia pre uplynutie lehoty na uloženie pokuty.

39. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v tomto rozsudku sú v ďalšom
konaní správne orgány viazané.

40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému žalobcovi priznal
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej výške rozhodne

správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením podľa § 175 ods. 2 SSP.

41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia /§
443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 písm. c) SSP, v spojení s § 493e SSP/. Zmeškanie lehoty
na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právnehoposúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).