Rozsudok – Ostatné Judgement was issued on Thursday, July 24, 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1C/34/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124263007
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Majerníková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:6124263007.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Slovenská komora

medicínsko-technickýchpracovníkov,sosídlomKarpatskénámestie10A,83106Bratislava,IČO:42140
251, zastúpeného UHRINČAŤ – VAJDA s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Rybné námestie 1,
811 02 Bratislava, IČO: 51 308 185, proti žalovanému: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX
XX D., zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom so sídlom Floriánska 16, 040 01 Košice,
o zaplatenie sumy 45,- EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou upomínaciemu súdu dňa 27.3.2024, postúpenou tunajšiemu súdu
dňa 20.5.2024, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
45,- EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je stavovskou
organizáciou v zdravotníctve, ktorá združuje verejných zdravotníkov, zdravotníckych laborantov,
nutričných terapeutov, dentálne hygieničky, rádiologických technikov, technikov pre zdravotnícke
pomôcky, optometristov, farmaceutických laborantov, masérov, očných optikov, praktické sestry -
asistentov, zubných asistentov a sanitárov. Jednou z podmienok výkonu zdravotníckeho povolania je aj

registrácia zdravotníckeho pracovníka v registri vedenom príslušnou komorou, pričom tieto podmienky
musia byť splnené po celý čas výkonu zdravotníckeho povolania. Ročný poplatok za vedenie registra je
najviacvovýške15,-EURajepríjmomkomory,ktorázdravotníckehopracovníkaregistruje.Povinnosťou
každého zdravotníckeho pracovníka je zaplatiť poplatok zavedenie registra, a to najneskôr do 31.1.
príslušného kalendárneho roka a sústavne sa vzdelávať, pričom hodnotenie sústavného vzdelávania
ním registrovaných zdravotníckych pracovníkov vykonáva žalobca. Spomínané hodnotenie je podľa
zákona spoplatnené poplatkom, ktorého maximálna výška je uvedená v zákone, v znení platnom v

príslušnom roku. Výška poplatku za hodnotenie sústavného vzdelávania v čase jeho vykonania je
hodnotenému zdravotníckemu pracovníkovi oznámená písomne riadne a včas zverejnená na webovom
sídle žalobcu. Okrem povinnosti registrácie sa môžu registrovaní zdravotní pracovníci stať tiež členmi
komory na základe čoho vznikajú zdravotníckym pracovníkom práva uvedené v zákone. Členstvo v
komore je dobrovoľné. V prípade, ak zdravotnícky pracovník požiada o členstvo, vzniká mu zápisom do
registra povinnosť platiť riadne a včas členské príspevky v zákona, vo výške podľa vnútorných predpisov
komory. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca voči registrovaným zdravotníckym

pracovníkom zákonný nárok na zaplatenie registračného poplatku za každý kalendárny rok od momentu
ich registrácie a zároveň v prípade vykonania hodnotenia sústavného vzdelávania aj zákonný nárok na
zaplatenie poplatku za poskytnutie tejto služby. Ak sa zdravotnícky pracovník stane na vlastnú žiadosť
členom komory, má žalobca voči členom nárok na zaplatenie členských poplatkov. Žalobca na základeoznámenia zapísal žalovaného do ním vedeného registra a vydal mu potvrdenie o registrácii, v rámci
ktorého mu pridelil registračné číslo. V zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s ustanovením
§63ods.5zákonavzniklažalovanémupovinnosťuhrádzaťnaúčetžalobcupoplatokzavedenieregistra,

pričom žalobca vo svojom účtovníctve evidoval voči žalovanému omeškanie s úhradou nasledovných
poplatkov: za obdobie roka 2018 vo výške 15,- EUR, splatný 31.1.2018, za obdobie roka 2019 vo výške
15,- EUR, splatný 31.1.2019, a za obdobie roka 2020 vo výške 15,- EUR, splatný 31.1.2020. Žalobca
vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzkov, pričom žalovaný na výzvu nereagoval a k dnešnému dňu
záväzky ani čiastočne nesplnil.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v odpore, v ktorom vzniesol námietku premlčania v súlade s § 100
Občianskeho zákonníka. Poukázal na to, že žalobca mohol svoje právo po prvýkrát vykonať za obdobie
roka 2018 už dňa 1.2.2018, za obdobie roka 2019 už dňa 1.2.2019 a za obdobie roka 2020 už dňa
1.2.2020.

3. Žalobca v replike k vznesenej námietke premlčania uviedol, že v zmysle § 102 OZ začala premlčacia
lehota na uplatnenie nároku voči žalovanému plynúť najskôr doručením výzvy (v skutočnosti po uplynutí
60 dní od doručenia výzvy), keďže žalobca je povinný uplatniť dlžnú sumu pred podaním žaloby najprv
u žalovaného výzvou podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. V zmysle § 63 ods. 7 zákona č.
578/2004 Z.z. Výzva na zaplatenie bola žalovanému doručená dňa 22.8.2023, teda všeobecná trojročná

premlčacia lehota uplynie najskôr 22.8.2026, čo znamená, že pohľadávka uplatnená žalobcom nie je
premlčaná,atoaničiastočne.ŽalobcavtejtosúvislostipoukázalnarozhodnutieOkresnéhosúduZvolen
zo dňa 22.1.2024, sp. zn.: 13C/69/2023. K vznesenej námietke premlčania tiež uviedol, že vznesenie
námietky premlčania je nutné považovať za v rozpore s dobrými mravmi. V uvedenej súvislosti poukázal
na konštantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej nie je možné prihliadať na námietku

premlčania, pokiaľ je jej uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi.

4. Žalovaný mal v duplike za to, že aplikácia § 63 ods. 7 zákona o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, na ktoré odkazuje žalobca nemá vplyv na začiatok plynutia premlčacej doby, ide len
o spôsob, akým sa má nárok od povinného vymáhať. V ust. § 63 ods. 7 je ustanovený ochranný

účel právnej normy v prospech povinného, t. j. žalovaného. Ak by sa predmetné ustanovenie malo
vykladať tak, ako to robí žalobca, poprel by sa jeho primárny účel, ktorým je ochrana povinného. Ak by
sa hypoteticky na predmetný prípad vzťahovalo ust. § 102 OZ, žalobca by musel žalovaného vyzvať
v určitej prekluzívnej dobe, ktorú predmetné ustanovenie opomína uviesť, následkom čoho by bol vznik
právnej neistoty pre žalovaného, keďže žalobca by mohol od žalovaného vymáhať svoju pohľadávku aj

po uplynutí 10 rokov od vzniku povinnosti. Povinnosť žalovaného uhradiť poplatok za vedenie registra
vznikla ex lege a neviazala sa na výzvu žalobcu. Žalovaný odmietol aj tvrdenie žalobcu, že vznesená
námietka premlčania bola v rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania predstavuje spravidla
efektívny postup – obranu dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje
právo. S ohľadom na prejednávanú vec je zrejmé, že žalobca si výzvou zo dňa 22.8.2023 uplatňuje

nárok za rok 2018, ktorý sa premlčal už 1.2.2021, za rok 2019, ktorý sa premlčal už 1.2.2022 a za rok
2020, ktorý sa premlčal už 1.2.2023.

5. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil žalobca a ani jeho právny
zástupca, ktorí svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti

na základe predložených dôkazov. Súd preto postupom podľa ust. § 180 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával v neprítomnosti žalobcu. Pojednávania sa zúčastnila
právna zástupkyňa žalovaného, ktorá zotrvala na svojich vyjadreniach, že uplatnený nárok je nedôvodný
v celom rozsahu z dôvodu vznesenej námietky premlčania.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, prehľadom ročných poplatko v za obdobie
od roku 2013 do 2023 (č.l.8), zápisnicou zo snemu žalobcu zo dňa 4.4.2009 (rub č.l.8-9), zápisnicou
zo snemu žalobcu zo dňa 23.5.2015 (č.l.10-11), tlačivom „Údaje pre registráciu“ (č.l.15), potvrdením o
zápise do registra žalobcu (rub č.l.16), rozhodnutím o hodnotení sústavného vzdelávania (č.l.17), výzvou
na zaplatenie zo dňa 15.8.2023 s poštovým podacím hárkom (č.l.18), odporom (čl.29-30), replikou

(čl.37), duplikou (čl.50), ďalším spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:7. Z prehľadu ročných poplatkov a zápisníc zo snemu žalobcu z roku 2009 a 2015 vyplýva, že v období
rokov 2013 a 2014 bol poplatok za aktualizáciu registra vo výške 4,- EUR, v roku 2015 vo výške 5,- EUR
a v rokoch 2016 až 2023 vo výške 15,- EUR.

8. Z tlačiva „Údaje pre registráciu“ vyplýva dátum registrácie žalovaného v registri žalobcu 31.1.2010
pod reg. č. Aa-13167. Dňa 19.11.2010 žalobca vydal potvrdenie o zápise žalovaného do registra žalobcu
ako sanitára pod reg. č. Aa-13167.

9. Rozhodnutím žalobcu zo dňa 15.1.2016 bolo konštatované, že žalovaný nesplnil povinnosť
sústavného vzdelávania zdravotníckeho pracovníka pre hodnotiace obdobie rokov 2010-2015.

10. Výzvou na zaplatenie zo dňa 15.8.2023 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie poplatkov za
vedenie registra za obdobie od 2018 do 2020 celkom v sume 45,- EUR.

11. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje
inak.

13. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára :

14. Podľa § 31 ods. 1 písm. e) zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve (ďalej len zákon č. 578/2004
Z.z.), podmienky na výkon zdravotníckeho povolania sú: e) registrácia (§ 62 až 64), ak v odseku 5 alebo

v § 63 ods. 10 nie je ustanovené inak.

15. Podľa § 47b ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., slovenská komora medicínsko-technických
pracovníkov združuje verejných zdravotníkov, zdravotníckych laborantov, nutričných terapeutov,
dentálne hygieničky, rádiologických technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, optometristov,

farmaceutických laborantov, masérov, očných optikov, praktické sestry – asistentov, zubných asistentov
a sanitárov.

16. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z.z., registrácia je zapísanie zdravotníckeho pracovníka do
registra a vydanie potvrdenia o registrácii.

17. Podľa § 62 ods. 6 zákona č. 578/2004 Z.z., slovenská komora medicínsko-technických
pracovníkov registruje zdravotníckych pracovníkov, ktorí vykonávajú povolanie verejného zdravotníka,
zdravotníckeho laboranta, nutričného terapeuta, dentálnej hygieničky, rádiologického technika, technika
pre zdravotnícke pomôcky, optometristu, farmaceutického laboranta, maséra, očného optika, praktickej

sestry – asistenta, zubného asistenta a sanitára.

18. Podľa § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z., komora vedie register a priebežne ho aktualizuje podľa
údajov oznamovaných zdravotníckymi pracovníkmi. Ročný poplatok za vedenie registra je najviac vo
výške 15 eur a je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje (§ 62 ods. 2 až 12).

19. Podľa § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z., komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov
4 a 5 a § 71 ods. 3 podľa osobitného predpisu najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí
lehoty stanovenej v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie
byť kratšia ako 7 dní.

20. Podľa § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z.z., zdravotnícky pracovník, ak v odseku 9 nie je
ustanovené inak, je povinný do 31. januára príslušného kalendárneho roka zaplatiť poplatok za vedenie
registra (§ 63 ods. 5).21. Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), právo sa premlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len

na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

22. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

23. Podľa § 102 OZ, pri právach, ktoré sa musia najprv uplatniť u fyzickej alebo právnickej osoby, začína
plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa právo takto uplatnilo.

24. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na zaplatenie poplatku za vedenie registra spolu vo výške
45,- EUR s príslušenstvom za obdobie rokov 2018 až 2020, pričom posledný poplatok bol splatný dňa
31.1.2021. Žaloba bola podaná na súde dňa 27.3.2024.

25. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný bol členom Slovenskej komory medicínsko-
technických pracovníkov, ako to vyplýva aj z potvrdenia o zápise do registra SK MTP. Sporným nebolo
ani to, že povinnosťou člena komory je podľa § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z.z. platiť ročný poplatok za
vedenie registra, ktorý je príjmom komory, ktorá zdravotníckeho pracovníka registruje. Sporným nebola

ani skutočnosť, že žalovaný neuhradil za obdobie od roka 2018 až 2020 žalobcovi poplatok zavedenie
registra podľa § 31 ods. 1 písm. e) v spojení s § 63 ods. 5 zákona č. 578/2004 Z. z. celkom v sume
45,- EUR.

26. Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania sa súd prvotne zaoberal jej dôvodnosťou. Inštitút

premlčania možno explikovať ako právny následok kvalifikovaného uplynutia času vo vzťahu k povahe
subjektívneho práva. Vo svojom klasickom konštrukte predstavuje teleológia tohto právneho inštitútu
posilnenie právneho postavenia veriteľa i dlžníka, pokiaľ sa premlčanie prejaví pri relatívnych
subjektívnych právach. Premlčujú sa totiž v zmysle odseku 2 komentovaného ustanovenia všetky
majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva, teda premlčaniu podliehajú aj absolútne subjektívne

práva, pri ktorých klasický veriteľsko-dlžnícky právny vzťah neexistuje.
Ak sa subjektívne oprávnenie nevykonalo v časovom limite predstavujúcom zákonom ustanovenú
premlčaciu lehotu, pôvodný subjekt právnej povinnosti už nie je povinný plniť. Uplynutím premlčacej
lehotysasubjektívneoprávnenieveriteľapodmienečneoslabiloozložkuprávnehonároku.Ajpouplynutí
premlčacej lehoty zostáva subjektívne právo jeho nositeľovi zachované, a preto ak dlžník plní svoj dlh

aj po uplynutí premlčacej lehoty, nezakladá takéto konanie právny vzťah z bezdôvodného obohatenia –
dlžníkstáleplnísvojexistujúcidlhaveriteľovisakonzumujeexistujúceprávo(narozdielodpreklúzie,kde
v dôsledku márneho uplynutia prekluzívnej lehoty dochádza k zániku subjektívneho práva a prípadné
plnenie prekludovaného dlhu zakladá právny vzťah z bezdôvodného obohatenia). Ani v dôsledku
márneho uplynutia premlčacej lehoty nedochádza k zániku právneho nároku, ktorým je subjektívne

právo dotované. Hovoríme, že právny nárok zaniká len podmienečne. Či k naplneniu tejto podmienky
dôjde, závisí od správania dlžníka. V prípadnom súdnom konaní (a výlučne v ňom) môže dlžník uplatniť
námietku premlčania, ktorej účinným vznesením definitívne a nepodmienečne zaniká právny nárok
veriteľa. Momentom účinného vznesenia námietky premlčania zaniká súdna vymáhateľnosť oprávnenia
veriteľa procesne reflektovaná zamietnutím žaloby.

Vznesenie námietky premlčania zo strany dlžníka je uplatnením jeho vlastného subjektívneho
oprávneniaprocesnejpovahy,pretoženemožnoúčinnevzniesťnámietkupremlčaniainak,akovsúdnom
konaní. Z uvedeného dôvodu sa na výkon procesného práva subjektu konania pojmovo nemôže
vzťahovať žiadne ustanovenie hmotného práva. „Procesný úkon“ a „právny úkon“ nie sú totožné
pojmy, a nemožno ani ich výkon stotožňovať do tej miery, žeby sa na výkon procesného oprávnenia

realizovaného v procesnoprávnych vzťahoch vzťahovala právna úprava Občianskeho zákonníka. Nie
je preto pojmovo mysliteľné uvažovať v súvislosti so vznesením námietky premlčania o rozpore
tejto námietky s dobrými mravmi, alebo o tzv. šikanóznom výkone procesného práva. Pojmovo tak
na procesnoprávne vzťahy nemôže vplývať hmotnoprávna úprava, a to ani v prípade uplatnenia
materiálneho korektívu vplývajúceho z ust. § 3 ods. 1 OZ. Opačné stanovisko traktované predovšetkým

bohatou judikatúrou českých súdov sa v tomto svetle javí ako veľmi sporné.
Ustanovenie § 102 OZ predstavuje špeciálny právny režim pre začiatok plynutia premlčacej lehoty.
Svojou hypotézou dopadá na prípady, kedy zákonodarca konštruuje právo veriteľa z relatívneho
právneho vzťahu tak, že na začatie plynutia premlčacej lehoty je potrebné najskôr právo uplatniťu povinného subjektu (dlžníka). Na uplatnenie tohto práva u povinného subjektu je primárne
konštruovaná osobitná prekluzívna lehota, v rámci ktorej sa toto uplatnenie v konkrétnej forme má udiať.
Ak k tomuto uplatneniu v prekluzívnej lehote nedôjde, subjektívne právo veriteľa zaniká a premlčacia

lehota ani nezačne plynúť. Ak však veriteľ v rámci konkrétne ustanovenej prekluzívnej lehoty právo
u dlžníka uplatní, týmto časovým okamihom začína plynúť premlčacia lehota, ktorej dĺžka je všeobecná
trojročná. Zákon kogentne normuje časový okamih vzniku premlčacej lehoty na deň, ktorý sa svojím
číselným označením zhoduje s dňom uplatnenia práva u povinnej osoby. Neuplatní sa tak všeobecné
pravidlo,želehotazačínaplynúťdňomnasledujúcimporozhodnejudalosti.Ustanovenie§122ods.1OZ

normujúce toto všeobecné pravidlo je ustanovením všeobecným, pred ktorým má aplikačnú prednosť
špeciálneustanovenie§102OZ.Podpojmom„uplatneniepráva“ufyzickejosobyaleboprávnickejosoby
sa má na mysli akákoľvek zákonom predvídaná povinnosť notifikácie dlžníka zo strany veriteľa. Typicky
pôjde o dve skupiny prípadov. Tou prvou sú tzv. reklamačné práva (práva zo zodpovednosti za vady)
a druhou skupinou sú práva zo zodpovednosti za škodu v niektorých osobitných prípadoch, akými sú
napríkladzodpovednostivsúvislostisprepravnýmizmluvami(§763ods.3OZustanovujúcicestujúcemu

povinnosť uplatniť práva na náhradu škody u dopravcu bez zbytočného odkladu s tým, že ak sa
neuplatnia najneskôr do šiestich mesiacov, zanikajú).

27. Čo sa týka premlčania v prejednávanom spore, je potrebné vychádzať z ustanovenia § 63 ods. 7
zákona č. 578/2004 Z.z., podľa ktorého komora vymáha zaplatenie poplatkov podľa odsekov 4 a 5 a § 71

ods. 3 podľa osobitného predpisu najskôr po uplynutí 60 dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej
v písomnej výzve zdravotníckemu pracovníkovi na zaplatenie poplatku, ktorá nesmie byť kratšia ako
7 dní. Teda bolo obligátornou povinnosťou žalobcu vyzvať žalovaného na zaplatenie predmetných
poplatkov, čo aj učinil výzvou zo dňa 15.8.2023. Súd však vzhľadom na vyššie uvedenú konštrukciu §
102 OZ dospel k záveru, že ustanovenie § 102 OZ nie je aplikovateľné na daný prípad v takom výklade

ako to prezentuje žalobca, pretože v § 63 ods. 7 zákona č. 578/2004 Z.z. nie je uvedená osobitná
prekluzívna lehota, v rámci ktorej musí komora zaslať zdravotníckemu pracovníkovi písomnú výzvu na
zaplatenie a až následne nezaplatené poplatky vymáhať súdnou cestou. Súd sa stotožnil s obranou
žalovaného, že aplikáciou § 102 OZ vo výklade prezentovanom žalobcom na daný prípad, by žalobca
mohol vymáhať pohľadávku aj po uplynutí 10 rokov od vzniku povinnosti na zaplatenie poplatku a tým

by vznikla právna neistota pre žalovaného. To bolo tvrdené aj v danom spore, keď žalobca až výzvou
zo dňa 15.8.2023 vyzval žalovaného na úhradu poplatku za vedenie registra za roky 2018 až 2020,
pričom splatnosť týchto poplatkov podľa § § 80 ods. 1 písm. d) zákona č. 578/2004 Z.z. nastala dňa
1.2.20218, 1.2.2019 a 1.2.2020. Teda túto výzvu pri poplatku za rok 2020 mohol uskutočniť už dňa
1.2.2020 a napriek tomu tak učinil až 15.8.2023. Súd je toho názoru, že žalobca bol povinný realizovať

výzvu na zaplatenie žalovanému v trojročnej premlčacej lehote a následne najskôr po uplynutí lehoty 60
dní nasledujúcich po uplynutí lehoty stanovenej v písomnej výzve aj podať žalobu na súd. S poukazom
na vyššie uvedené teda súd žalobu zamietol z dôvodu, že nárok žalobcu je premlčaný.

28. Pokiaľ ide o rozhodnutia, na ktoré žalobca poukázal vo svojom vyjadrení, je potrebné uviesť, že

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd uznesením sp. zn.: 8Co/19/2024 zo dňa 14.3.2024 síce zrušil
rozhodnutie Okresného súdu Prievidza vedené pod sp. zn.: 9C/58/2023 zo dňa 3.11.2023, ale z dôvodu,
že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Z predmetného
rozhodnutia nevyplýva, že by odvolací súd dal za pravdu žalobcovi, že sa na predmetnú právnu vec

vzťahuje ustanovenie § 102 OZ, len mal za to, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal so všetkými
tvrdeniami žalobcu. Ďalšie rozhodnutie, na ktoré žalobca poukázal, a to rozhodnutie Okresného súdu
Zvolen zo dňa 22.1.2024 sp. zn. 13C/69/2023 žalobca nepreložil súdu a súdu sa predmetné rozhodnutie
nepodarilo dohľadať ani na portáloch zverejňujúcich rozsudky súdov Slovenskej republiky.

29. Pokiaľ žalobca v podaných vyjadreniach poukazoval aj na viaceré rozhodnutia všeobecných súdov,
súd konštatuje, že pokiaľ ide o názory iných všeobecných súdov SR, súd nimi nie je viazaný, ich
závery nie sú pre konajúci súd záväzné, preto sa k rozhodnutiam týchto súdov nevyjadruje.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

32. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods.
1 CSP s tým, že nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po
právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch

písomných vyhotoveniach.
Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods.
2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.