Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 20, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B4-10Cb/299/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415209311
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2024:1415209311.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom, v právnej veci žalobcu:

Ing. arch. U. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Devín 4283, 841 10 Bratislava, zast.: Consilior Iuris
s.r.o., so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 231 157,
proti žalovanému: SG FM, s.r.o., so sídlom Staré Grunty 24, 841 04 Bratislava, IČO: 36 366 838,
zast.: Bartošík Šváby s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 35 929 049 v konaní o
zaplatenie 366.280,34 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 17.07.2015 sa žalobca domáhal, aby súd vydal rozsudok, ktorým
by zaviazal žalovaného k úhrade 366.280,43 eura s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že s
právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou SG Residential II, s.r.o., ako objednávateľom uzavrel ako
zhotoviteľ zmluvu o dielo č. XX/XXXX/D. Predmetom zmluvy o dielo bol záväzok zhotoviteľa zabezpečiť
pre objednávateľa architektonické služby a projektovú prípravu stavby, vrátane inžinierskej činnosti
a autorského dozoru pre investičnú akciu: Obytný súbor - Staré Grunty - Bratislava na pozemkoch
parc. č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX nachádzajúce sa v Bratislave, katastrálne

územie Karlova Ves. Dňa 15.08.2008 uzavrela spoločnosť SG Residential II, s.r.o. ako objednávateľ
so žalobcom ako zhotoviteľom dodatok č. 1 k Zmluve o dielo č. XX/XXXX/D (ďalej ako „dodatok
č. 1). Podľa článku II. dodatku č. 1 podkladom pre uzatvorenie dodatku bola zmena stavby pred
dokončením pre investičnú akciu Obytný súbor - Staré Grunty - Bratislava. V súlade so zmluvou o dielo a
dodatkom č. 1 zhotovil a dodal žalobca realizačný projekt stavby a vykonal inžiniersku činnosť pre zmenu
stavebného povolenia. Dňa 12.04.2010 vydala Mestská časť Bratislava - Karlova Ves rozhodnutie č. SÚ
XXXX/XXXX/XXX/ZSPD/KrV, ktorým povolila zmenu stavby pred dokončením a uvedené rozhodnutie

nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2010. Cena bola dojednaná v zmysle článku III. ods. 4 dodatku č.
1, ktorým sa menila zmluva o dielo v článku VI. Cena a platobné podmienky v bode 1. 6 a 1.7. Následne
dňa 06.07.2011 vystavil žalobca žalovanému ako právnemu nástupcovi spoločnosti SG Residential 11,
s.r.o. faktúru č. D-XXXXX na úhradu ceny za dodanie realizačného projektu a ceny za inžiniersku činnosť
pre zmenu stavebného povolenia stavby „Obytný súbor - Staré Grunty - Bratislava“ - zmena stavby pred
dokončením. Faktúra bola vystavená v zmysle článku III. bod 6. dodatku č. 1, ktorým sa menila zmluva
o dielo v článku VI bod 3. riadok 1.6 Realizačný projekt vo výške 11.092.975,- Sk bez DPH (368.219,31

eura) a riadok 1.7. Stavebné povolenie - zmena stavby vo výške 321.090,- eura bez DPH. Pri vystavení
faktúry došlo k zohľadneniu zálohy 20 % na realizačný projekt v súlade s článkom III. bod 6. dodatku č.
1, ktorým sa menila zmluva o dielo v článku VI bod 5. vo výške 2.218.594,96 Sk bez DPH (73.643,86
eura) resp. 2.640.128,- Sk s DPH. Celková suma faktúry predstavuje 366.280,43 eura s DPH 20 %.Faktúra bola žalovanému riadne doručená dňa 06.07.2011. Žalovaný sa svojim konaním, neuhradením
faktúry, dostal do omeškania, čím mu vznikla povinnosť uhradiť žalobcovi okrem dlžnej istiny aj úrok z
omeškania.

2. O podanej žalobe rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.01.2019 č.k.
10Cb/299/2015-1177 tak, že žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý odvolanie

odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365
ods.1písm.b/CSP,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

4. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 4Cob/99/2019-1251 z
29.10.2020, ktorým napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia odvolací súd uviedol, že odvolací súd vyhodnotil ako
dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie opomenul vysporiadať sa s podstatnou

argumentáciou a prostriedkami procesnej obrany žalovaného. Súd prvej inštancie sa v napadnutom
rozsudku nevysporiadal s judikatúrou, na ktorú žalovaný v konaní poukazoval. Vo vzťahu k vznesenej
námietke premlčania uplatnenej žalovaným, odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s argumentáciou žalovaného ohľadne včasnosti vystavenia faktúry za projekt
vypracovaný žalobcom na základe dodatku č. 1 k zmluve o dielo, ktorý bol overený stavebným úradom.

Názor súdu prvej inštancie, podľa ktorého odvodzoval začiatok plynutia 4-ročnej premlčacej lehoty od
20.07.2011 (od splatnosti vystavenej faktúry od žalobcu č. D-XXXXX) je v rozpore s rozhodovacou
praxou Najvyššieho súdu SR a ČR, na ktorú sa v konaní odvolával žalovaný a podľa ktorej pre začatie
plynutia premlčacej doby je rozhodujúce objektívne hľadisko a okamih odovzdania diela, resp. deň,
kedy veriteľ mohol dlžníka o plnenie záväzku požiadať. Okrem toho odvolací súd poukázal na to, že

ustanovenia zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1 nemožno vykladať samostatne a izolovane, ale v
kontexte všetkých ustanovení, ktoré spolu súvisia a vzájomne na seba nadväzujú. V tejto súvislosti
uviedol, že zmluvné strany si dojednali, že jednotlivé časti diela je možné vykonať samostatne, pre
dodanie jednotlivých častí diela dohodli rôzne lehoty i samostatnú cenu. Uvedené je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné zohľadniť aj pri spornej otázke týkajúcej sa časového aspektu vystavovania

faktúr za dodané plnenia v zmysle dojednania v čl. VI bod 3 a 4 zmluvy o dielo, resp. v čl. III bod 6.3
a 6.4 dodatku č. 1 k zmluve o dielo.

6. Odvolací súd poukázal aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, podľa ktorej právo patrí bdelým,
teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv, neodkladajú svoje rozhodnutia

týkajúce sa uplatnenia práv na poslednú chvíľu, svoje procesné úkony pripravujú s dostatočným
časovým predstihom, nespoliehajú sa na náhodu, predvídajú aj možnosti vzniku komplikovaných situácií
sťažujúcich výkon práv a ich uplatnenie v stanovených lehotách (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo 248/2006).

7. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie ohľadne zániku zmluvy o dielo v dôsledku
nemožnosti plnenia v zmysle ustanovenia § 575 Občianskeho zákonníka dňa 12.05.2014 a za správny
považuje právny názor žalovaného, že žalobca by v takomto prípade mohol žalovať o zaplatenie ceny
diela za príslušnú časť diela počnúc dňom odmietnutia jej prevzatia objednávateľom, alternatívne mal
právo odstúpiť od zmluvy z dôvodu omeškania žalovaného. Odvolací súd považoval za dôvodnú i

námietku žalovaného ohľadne rozporuplnosti niektorých argumentov súdu prvej inštancie uvedených v
bodoch 39 a 44. Taktiež si má odporovať záver o tom, že keď zmluva o dielo pre dodatočnú nemožnosť
plnenia zanikla dňa 12.05.2014, žalobcovi neostalo nič iné ako vystaviť faktúru a založiť ňou splatnosť
záväzku, avšak z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca vystavil faktúru už dňa 06.07.2011, t.j.
niekoľko rokov pred údajným zánikom zmluvy o dielo v znení dodatku č. 1.

8. V ďalšom konaní pred súdom prvej inštancie žalobca navrhol doplnenie dokazovania v tom smere,
aby bolo preukázané, že vznesenie námietky premlčania je v rozpore s dobrými s dobrými mravmi,
nakoľko sám žalovaný prostredníctvom zodpovednej osoby odďaľoval vystavenie faktúry žalobcom. Zatým účelom žalobca doručil mailovú komunikáciu (č. l. 1322-1352) a navrhol výsluch svedkov p. O. a p.
X.. Žalovaný považoval primárne žalovaný nárok za premlčaný, s otázkou dokazovania kompenzačnej
námietky vo vzťahu k uplatnenému nároku (zmenovými listami) navrhol zaoberať sa len v prípade ak by

súd dospel k záveru, že nárok nie je premlčaný.

Podľa § 387 ods. 1) a 2) Obchodného zákonníka, právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby
ustanovenej zákonom. Premlčaniu podliehajú všetky práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva
vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka, premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany
nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby.

Podľa § 391 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť

premlčacia doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné.

Podľa § 392 ods.1) Obchodného zákonníka, pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba odo
dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti). Ak obsah záväzku
spočíva v povinnosti nepretržite vykonávať určitú činnosť, zdržať sa určitej činnosti alebo niečo strpieť,

začína premlčacia doba plynúť od porušenia tejto povinnosti.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Podľa § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený
požadovať plnenie záväzku ihneď po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného
odkladu po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.

Podľa § 548 ods. 1) Obchodného zákonníka, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase

dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na
cenu vykonaním diela.

9. Súd pripustil novo navrhnuté dôkazy: výsluchy navrhnutých svedkov a mailovú komunikáciu, ktoré
mali podľa tvrdenia žalobcu preukázať, že vznesenie námietky premlčania žalovaným je v rozpore s

dobrými mravmi.

10. Na pojednávaní konanom 20.09.2013 súd pristúpil k výsluchu svedka pána Ing. L. X.. Z jeho
výpovede vyplynulo, že v rozhodnom období pracoval pre Sekyra group ako projektový manažér,
poznal žalobcu, ktorý sa zúčastňoval kontrolných dní na stavbe ako autorský dozor, riešil s ním otázky

samotného projektu. O dodatku č. 1 uzatvoreného medzi žalobcom a SG Residential II nemal presné
informácie, jeho starosťou boli len stavebné otázky. Nepamätal si detaily ukončenia spolupráce so
žalobcom na projekte, boli tam nejaké trenice, ale presný dôvod svedok uviesť nevedel. On preberal
časť projektu za stavebnú časť, čo bolo dodané to preberacím protokolom prebraté. K mailu (č.l. 1323)
s textom: ,,Ahoj, faktúru zatiaľ nevystavuj, chystáme predaj celého projektu tak možno potom, to je

stanovisko vedenia,,, svedok uviedol, že v tom čase praskla realitná bublina a zastavil sa predaj bytov,
pôvodný vlastník chcel projekt predať, avšak k predaju celého projektu nedošlo, asi z toho dôvodu tento
mail poslal. S kým spolupracovala spoločnosť SG Residental II po ukončení spolupráce so žalobcom
svedok nevedel, sám bol od projektu odstavený. Vedel, že nový majiteľ si doviedol vlastných architektov,
vlastný tím. Svedok si nepamätal, či sa mu dostala do rúk faktúra od žalobcu za projekt Slnečnice,

avšak zvyčajne spolu s projektmi boli doručované aj faktúry, ktoré sa na recepcii prezenčnou pečiatkou
prevzali. Svedok prezenčnú pečiatku nemal. Nepamätal si pritom, že niekedy odmietol prevziať faktúru
od žalobcu. Nevedel odpovedať na otázku či žalobcovi SG Residental II sľúbil, že mu zaplatí za daný
projekt. Bol si však skoro istý, že projekt Cubicon naprojektoval žalobca.

11. Na ďalšom pojednávaní konanom 22.11.2023, na ktorom mal byť vypočutý svedok JUDr. O., právny
zástupca žalobcu upustil od výsluchu tohto svedka.12. Pre opätovné rozhodnutie súdu o prejednávanej veci bolo vysporiadanie sa s dôvodmi, ktoré viedli
odvolacísúdkzrušeniupôvodnéhorozsudkuakoajnovoulínouprocesnéhoútokuspočívajúcuvtvrdení,
že uplatnenie námietky premlčania žalovaným odporuje dobrým mravom a súd na ňu nemá prihliadať.

13. Súd prvej inštancie vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu podľa § 391
odsek 2 Civilného sporového poriadku konštatuje, že za rozhodujúci názor odvolacieho obsiahnutý v
zrušujúcom rozhodnutí považuje konštatovanie, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil začatie plynutia
premlčacej doby od 20.07.2011, kedy nastala splatnosť faktúry od žalobcu č. D-11021, ktorý ju vystavil

06.07.2011. Rozhodnutie stavebného úradu č. SÚ XXXX/XXXX/XXX/ZSPD/krv zo dňa 12.04.2010,
ktorým povolil zmenu stavby pred dokončením pritom nadobudlo právoplatnosť 18.06.2010, po tomto
dátume sa dostal overený projekt do dispozície žalobcu, no ten až 06.07.2011, viac ako po roku vystavil
faktúru. Ustálenie začatia plynutia premlčacej lehoty týmto spôsobom, teda od splatnosti vystavenej
faktúry považoval odvolací súd za rozporné s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a ČR, na
ktorú sa v konaní odvolával žalovaný a podľa ktorej pre začatie plynutia premlčacej doby je rozhodujúce

objektívne hľadisko a okamih odovzdania diela, resp. deň, kedy veriteľ mohol dlžníka o plnenie záväzku
požiadať. Okrem toho odvolací súd poukázal na to, že ustanovenia zmluvy o dielo v znení dodatku č.
1 nemožno vykladať samostatne a izolovane, ale v kontexte všetkých ustanovení, ktoré spolu súvisia
a vzájomne na seba nadväzujú. V tejto súvislosti uviedol, že zmluvné strany si dojednali, že jednotlivé
časti diela je možné vykonať samostatne, pre dodanie jednotlivých častí diela dohodli rôzne lehoty i

samostatnú cenu.

14. Pri opätovnom rozhodovaní o podanej žalobe súd teda vychádzal z nespornej skutočnosti, že
žalobca vykonal a odovzdal dielo na základe preberacích protokolov realizačného projektu stavby č.
XX/XX/D a č. XXA/XX/D z 04.05.2009 a 05.05.2009. Od týchto dátumov, resp. odo dňa nasledujúceho

po týchto dňoch, vzhľadom na absenciu konkrétnej dohody o čase plnenia záväzku súd počítal začatie
plynutia premlčacej doby. V zmluve o dielo Slnečnice nebola dohodnutá doba splatnosti ceny diela.
Keďže nebola dohodnutá doba splatnosti záväzku je potrebné na danú vec aplikovať § 554 ods. 1
Obchodného zákonníka a § 340 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca bol teda oprávnený požadovať
plnenie záväzku deň po vykonaní a odovzdaní diela, teda 06.05.2009. Žaloba však bola na súde podaná

až 17.07.2015, zákonná štvorročná doba pritom uplynula 06.05.2013. Žalobou uplatnené právo na
zaplatenie ceny diela je teda premlčané.

15. Vzhľadom na závery zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu č.k. 4Cob/99/2019-1215, ktorým
bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie č.k. 10Cb/299/2015-177, v ktorom súd prvej inštancie ustálil

začatie plynutia premlčacej doby od splatnosti vystavenej faktúry č. D-XXXXX od 20.07.2011, súd
považuje za nadbytočné ďalšie skúmanie právnej argumentácie, ktorou žalobca odôvodňoval začatie
plynutia premlčacej doby od splatnosti vystavenej faktúry, teda od 20.07.2011.

16.Vovzťahukžalobcomnamietanémupostupužalovaného,ženímvznesenánámietkapremlčaniajev

rozporesdobrýmimravmi,musísúdkonštatovať,ževkonanínebolpreukázanýtakýpostupžalovaného,
ktorý by odôvodňoval postup súdu, ktorým by odoprel žalovanému úspešne uplatniť právo na vznesenie
námietky premlčania. Žalobca sa konanie žalovaného v rozpore s dobrými mravmi pri vznesení námietky
premlčania snažil preukázať celkovým postupom žalovaného voči žalobcovi počas trvania zmluvného
vzťahu, ale aj počas súdneho konania. Žalobca v tomto smere navrhol výsluch svedkov a výpis z

mailovej komunikácie žalobcu so zástupcom žalovaného resp. jeho právneho predchodcu. Z mailovej
komunikácie (č. l. 1322 - 1325) však súd nezistil žiadne také informácie, skutočnosti, ktoré by mohli
odôvodňovať záver súdu o takom postoji, správaní sa žalovaného (alebo jeho právneho predchodcu),
ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi. Z uvedenej komunikácie vyplýva fakt, že prebiehala písomná
písomná komunikácia o vystavení faktúry za projekt, avšak žiadne konanie rozporné s dobrými mravmi

na strane žalovaného nemožno ustáliť. Súd z uvedenej komunikácie len dospel k presvedčeniu, že
žalovaný sa snažil o istý ,,korektný,, spôsob ukončenia obchodného vzťahu so svojim obchodným
partnerom, na základe istých vzťahov či dohôd medzi zmluvnými stranami, ktoré boli pravdepodobne
medzi nimi komunikované, avšak pre potreby tohto súdneho konania sú nepodstatné. Ani z výsluchu
svedka Ing. X., nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by prisvedčili tvrdeniu žalobcu o rozpore s dobrými

mravmi v konaní žalovaného. Žalobcovi podľa názoru súdu prvej inštancie teda nič nebránilo, aby sa
domáhal svojich práv na úhradu za dodané dielo tak, aby nedošlo k premlčaniu jeho práva.17. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu zamietol, nakoľko žalovaný úspešne vzniesol námietku
premlčania, uplatnený nárok je premlčaný a súd ho nemôže žalobcovi priznať. Vzhľadom na úspešné
vznesenie námietky premlčania sa súd ďalej nezaoberal procesnou obranou spočívajúcou vo vznesenej

kompenzačnej námietke.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 257 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého,
súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Napriek
skutočnosti, že žalovaný bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, súd mu nepriznal náhradu trov konania.

Súdprihliadolnafakt,žežalovanývzniesolnámietkupremlčaniaažtakmerpoštyrochrokochodpodania
žaloby.Akbybolanámietkapremlčaniapodanápriprvomúkonežalovanéhovkonaníjeviacakozrejmé,
že výška trov konania, ktorá vznikla v konaní by bola rádovo nižšia ako nakoniec vznikla. Za dôležité v
tomto smere považuje súd aj skutočnosť, že do podania námietky premlčania, žalovaný argumentoval,
žefaktúražalobcubolavystavenápredčasne,vrozporesdohodouzmluvnýchstrán,popieralobjednanie
diela, tvrdil, že žalobca nemal povinnosť podľa uzatvorenej zmluvy č. 01/2006/D projekt vypracovať,

dielo mu ani nemalo byť dodané. Vznesením námietky premlčania došlo k zmene aj procesnej obrany,
keď žalovaný tvrdil, že mu dielo bolo odovzdané 05.05.2009 resp. 06.05.2009, v zmysle § 554 ods.1
Obchodného zákonníka a od toho času začalo plynúť premlčanie. Pri rozhodovaní o trovách konania súd
teda nemohol ignorovať fakt, že žalobca vyhotovil a dodal dielo právnemu predchodcovi žalovaného,
súd mu však nemohol priznať uplatnený nárok z dôvodu, že sa oneskoril s podaním žaloby na súd.

Uvedené oneskorenie podania žaloby na súd, však súd musí vyhodnotiť ako dopad snahy žalobcu
o vystavenie faktúry podľa dohôd so žalovaným resp. jeho právnym predchodcom. O skutočnosti, že
dohody o spôsobe a čase vystavenia faktúry existovali nemá súd pochybnosť, vyplýva to z pôvodnej
procesnej obrany žalovaného (keď okrem iného tvrdil, že faktúra bola vystavená predčasne), ale aj z
mailovej komunikácie predloženej žalobcom (č. l. 1322 - 1325) aj z výsluchu pána X.. Vedenie tejto

komunikácie o čase vystavenia faktúry žalobcom žalovanému síce súd nemohol vyhodnotiť ako postup,
ktorý by bol v rozpore s dobrými mravmi u žalovaného, a mohol mu odoprieť právo na účinné vznesenie
námietky premlčania, avšak pri rozhodovaní o trovách konania súd má za to, že tu je daný dôvod hodný
osobitného zreteľa na nepriznanie trov konania úspešnej strane v súdnom konaní. Hľadanie dohody o
čase vystavenia faktúry za dodané dielo považuje súd za legitímnu snahu medzi zmluvnými stranami aj

vzhľadom na zložitú situáciu na realitnom trhu, na ktorú poukazoval pán X. ako zástupca žalovaného.
V uvedenej mailovej komunikácii sa žalobca viackrát aj emotívne domáhal od zástupcu žalovaného
vyjadrenia, kedy má a môže vystaviť faktúru. Pán X. okrem iného napísal (vo výpovedi napísanie tejto
správy nepoprel) ,,faktúru zatiaľ nevystavuj, chystáme predaj celého projektu tak možno potom, to je
stanovisko vedenia.,, Existenciu dohodovacieho konania o odklade vystavenia faktúry považuje súd

za zrejmú. Áno, žalobca mohol vystaviť faktúru skôr, avšak s rizikom jej neuhradenia žalovaným. Súd
jeho snahu o dosiahnutie dohody so žalovaným tak, aby bola faktúra aj riadne uhradená vníma ako
plne pochopiteľnú a legitímnu. Žalobcovi sa nakoniec aj vďaka tomu premlčalo jeho právo uplatniť si v
súdnom konaní svoju pohľadávku voči žalovanému, súd však na tieto výnimočné okolnosti prihliadol pri
rozhodovaní o náhrade trov konania. Žalobca neporušil žiadnu svoju zmluvnú povinnosť, vypracoval

a dodal dielo - projekt, žalovaný (právny predchodca) z dodania celkom zjavne profitoval. Súd teda
zastáva názor, že pre žalobcu by bolo extrémne nespravodlivé, aby okrem neúspechu v konaní, nie
z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, či nedôvodnosti nároku, ale z dôvodu úspešne vznesenej
námietky premlčania žalovaným (za už opísaných okolností) mal znášať aj trovy tohto súdneho konania.
Z uvedených dôvodov súd o trovách konania rozhodol podľa § 257 C.s.p. a vzhľadom na existenciu

dôvodov osobitného zreteľa nepriznal žalovanému náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Mestskom súde Bratislava III do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie proti rozsudku musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p.
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) a náležitosti odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že (§ 365
ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.