Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, November 11, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29Csp/41/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124202764
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124202764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

30

29Csp/41/2024

Okresný súd Prešov, sudkyňou JUDr. Dianou Vlčkovou, v právnej veci žalobcov: 1./ A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX XXX XX C., 2./ D. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX XXX XX C., obaja práv.
zast.: JUDr. Daniel Tarbaj, Zámocká 525/28, 091 01 Stropkov, proti žalovanému: 365. bank, a.s.,
so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 31 340 890, práv. zast.:
SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o určenie

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľnosti
zmluvných podmienok takto

r o z h o d o l :

2
29Csp/41/2024

I. U r č u j e , že úver zo Zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa 28.10.2013 je
bezúročný a bez poplatkov.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý vydať žalobcom v 1. a 2. rade bezdôvodné obohatenie vo výške
5 017,78 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 09.05.2024 do zaplatenia v lehote 3 dní
od právoplatnosti rozsudku.

III. U r č u j eže zmluvná podmienka v Zmluve o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 28.10.2013, uvedenú v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod
[4.8], a to v časti v znení: „Dlžník, ako aj každý Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti vyhlasuje, že nemá

osobitný vzťah k Poštovke* v zmysle Zákona o bankách a si je vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto ZoÚ a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, kedy sa Poštovka
dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo
dňa 28.10.2013, uvedená v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod
[4.9], v znení: „Dlžník ako aj každý Spoludlžník a Vlastník nehnuteľnosti, a to každý z nich osobitne,

podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Poštovkou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením Pohľadávky Poštovky vzniknutej zo
ZoÚ, Poštovka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči Dlžníkovi,
Spoludlžníkov a Vlastníkovi nehnuteľnosti zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo
iného príjmu vo výške Splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov,
a to až do úplného zaplatenia Pohľadávky Poštovky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

V. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa
28.10.2013, uvedená v časti [4] Zmluva o úvere, podmienky úveru a záverečné ustanovenia, bod [4.11],v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú z tejto ZoÚ
predložia na prerokovanie a rozhodnutie Stálemu rozhodcovskému súdu zriadenému pri spoločnosti
Rozhodcovská a mediačná a.s., so sídlom Dunajská 15 v Bratislave, IČO: 46 023 151, a to podľa jeho

štatútu a rokovacieho poriadku v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“ je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie,
k Zmluve o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.10.2013, uvedená v Článku 7 –

Splácanie úveru, započítanie pohľadávok a zabezpečenie, bod 7.3], v znení: „Platby od Dlžníka sa
voči Pohľadávke banky započítavajú bez ohľadu na to, na aké záväzky bola platba poukázaná, v
nasledujúcom poradí: na poplatky podľa Sadzobníka poplatkov, úrok z omeškania, úrok z úveru, splátka
istiny úveru. V prípade viacerých Pohľadávok banky voči Dlžníkovi sa platby Dlžníka započítavajú
najskôr na Pohľadávku banky skôr splatnú podľa uvedeného poradia. Ak je Dlžník Majiteľom účtu, príp.
Disponentom Účtu vedeného Poštovkou, podpisom Návrhu udeľuje výslovný a neodvolateľný súhlas

s inkasom peňažných prostriedkov z tohto Účtu na účely splácania svojich peňažných záväzkov zo
ZoÚ. Poštovka je oprávnená započítať svoje splatné i nesplatné pohľadávky voči Dlžníkovi bez ohľadu
na právny titul ich vzniku proti akýmkoľvek pohľadávkam Dlžníka voči Poštovke. Poštovka je z tohto
dôvodu zároveň oprávnená nevykonať akýkoľvek príkaz Dlžníka vo vzťahu k týmto prostriedkom, či
inak neumožniť Dlžníkovi nakladať s prostriedkami na ktoromkoľvek Účte Dlžníka, na čo ju Dlžník týmto

splnomocňuje.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. U r č u j e , že zmluvná podmienka v Obchodných podmienkach pre úver – pôžička na bývanie,
k Zmluve o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.10.2013, uvedená v Článku 8 –
Jednotlivé záväzky a vyhlásenia, v bode 8.1] v časti, v znení: „Dlžník sa týmto zaväzuje, že: [iii] bez

zbytočného odkladu oznámi Poštovke akékoľvek zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru
vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na schopnosti Dlžníka a/alebo Spoludlžníka splácať
Pohľadávku banky.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VIII. U r č u j e , že zmluvná podmienka v uvedená v Sadzobníku poplatkov – účinného od 10.06.2013,

Zmluve o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.10.2013a to v časti pôžička na
bývanie, Stavebný úver so sporením, Lepšia splátka, v znení: „Zasielanie upomienok: a] 1. upomienka
po omeškaní splátky a] 9,96 € b] 2. upomienka po omeškaní splátky b]24,90 € Zmluvná pokuta 331,94
€ alebo zvýšenie úrokovej sadzby o 15 %.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IX. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

X. Vo vzťahu k výroku I. a II. p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

XI. Vo vzťahu k výroku III. až IX. p r i z n á v a žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 20 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

27
29Csp/41/2024

1. Žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 29.03.2024 sa domáhali určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru na základe zmluvy o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX zo dňa

28.10.2013, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 5 017,78 EUR s príslušenstvom, ako aj
neprijateľnosti zmluvných podmienok uvedených v zmluve o úvere v bode 4.8, 4.9, 4.11, ďalej v
obchodných podmienkach v bode 5.4, 7.1, 7.3, 8.1 a 9.3, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok v
Sadzobníku poplatkov v rozsahu spracovateľského poplatku, upomienok a zmluvnej pokuty.2. Žalobu odôvodnili tým, že strany sporu dňa 28.10.2013 uzatvorili zmluvu o úvere pôžička na bývanie
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 20 000 EUR, ktorý sa zaviazali
žalobcovi zaplatiť 120 mesačnými splátkami vo výške 295 EUR.

3. V uvedenej zmluve absentujú obligatórne náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.,
a to doba trvania zmluvy, celková výška úveru, RPMN, celková čiastka, ako aj predpoklady použité na
výpočet RPMN. Uviedli, že zmluva neobsahuje správny údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru,
ktorý je v zmluve uvedený vo výške 20 000 EUR, ale žalovaný v skutočnosti poskytol úver vo výške

19 600 EUR po znížení o poplatok za poskytnutie úveru vo výške 400 EUR. Ďalej zmluva neobsahuje
predpoklady použité na výpočet RPMN a taktiež obsahuje nesprávny údaj o výške RPMN v neprospech
spotrebiteľa.

4. V zmysle vyššie uvedeného je potom úver bezúročný a bez poplatkov a tak im vznikol nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške úhrad nad sumu istiny úveru. Žalovanému na predmetný

úver zaplatili sumu 24 617,78 EUR, teda pri poskytnutom úvere v sume 19 600 EUR sa žalobca na ich
úkor bezdôvodne obohatil o sumu 5 017,78 EUR. Poslednú úhradu realizovali 29.10.2015 a to vo výške
17 579,65 EUR.

5. Ďalej sa domáhajú určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa osobitného vyhlásenia

voči banke uvedeného v bode 4.8 zmluvy, v časti zmluvného dojednania o dohode o zrážkach zo mzdy
v bode 4.9 zmluvy, rozhodcovskej doložky v bode 4.11 zmluvy, povinnosti zaplatenia úroku po vyhlásení
okamžitej splatnosti úveru, zmluvných dojednaní započítania pohľadávky v bode 7.1 a 7.3 zmluvy, ako
aj ďalších neprijateľných zmluvných podmienok v bode 8.1, 9.3 obchodných podmienok a poplatkov
uvedených v Sadzobníku poplatkov v časti spracovateľského poplatku, upomienok a zmluvnej pokuty.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že na základe žaloby podanej žalobcami nejde o výkon
práva v súlade s dobrými mravmi a preto v týchto intenciách apeluje na všeobecný súd, aby skúmal
motív podania uvedenej určovacej žaloby po viac ako 8 rokoch od zániku dlhu z dôvodu jeho
splatenia dňa 29.10.2015. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax Krajského súdu v Prešove, v zmysle

ktorého nestačí iba všeobecné konštatovanie o neprijateľnosti zmluvnej podmienky, ale je potrebné
konkretizovať, špecifikovať a teda preukázať, v čom by mala spočívať jej neprijateľnosť a ako reálne
ovplyvnila zmluvnú stranu.

7. Počas trvania úverového vzťahu žalobcovia nerozporovali žiadnu náležitosť zmluvy o úvere, ani iné

dohodnuté podmienky. Nevyužili ani zákonnú možnosť odstúpiť od zmluvy o úvere, nepodali reklamáciu
alebo sťažnosť na príslušný orgán dohľadu. Účelom všeobecného súdnictva nie je modifikácia uzavretej
zmluvy, resp. suplovanie zmluvnej strany, ak má oneskorené pripomienky ku kontraktačnému procesu.
Už z vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že snaha o modifikáciu zmluvy o úvere alebo o mimosúdne
rokovanie zjavne nie je a nikdy nebola cieľom žalobcov. O nepoctivej motivácii žalobcov svedčí najmä

skutočnosť, že sa nesnažili vytýkané nedostatky zmluvy o úvere odstrániť korektne, uzatvorením
dodatku, ale naopak smerovali k iniciovaniu súdneho konania.

8. Domnieva sa, že dubiózne správanie žalobcov vzhľadom na opísaný skutkový stav vykazuje
evidentne znaky šikanózneho výkonu práva, ktoré by všeobecné súdy nemali tolerovať, v opačnom

prípade možno považovať úpravu o dobrých mravoch za obsolentnú. Žalovaný sa preto osobitne
domáha, aby prvoinštančný súd racionálne zvážil aplikáciu základného princípu podľa čl. 5 CSP a
komplexne posúdil konanie žalobcov aj cez prizmu dobrých mravov v spojení so súkromnoprávnymi
zásadami neminem laedere (nikoho nepoškodzovať) a pacta sunt servanda, (zmluvy sa musia
dodržiavať) ktoré platia aj pre privilegovaných spotrebiteľov.

9. Odmieta argumentáciu žalobcov o absencii údaja o dobe trvania zmluvy, ktorá je v čl. 3 zmluvy o úvere
jasne vymedzená dobou splácania úveru, s uvedením presného počtu mesačných splátok, dátumu prvej
platby, ako aj dátumu konečnej splatnosti úveru. K domnelej absencii celkovej čiastky úveru uviedol, že v
zmluve je jasne uvedené, že celková čiastka úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov

spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Pokiaľ ide o výšku RPMN a predpoklady uviedol,
že žalobcovia použili na účely svojho výpočtu internetovú kalkulačku dostupnú na webovom portáli, na
ktorú odkazuje Ministerstvo financií SR, avšak zároveň upozorňuje, že ide iba o výpočet na informatívne,
teda právne nezáväzné účely.10. Žalobcovia v tomto smere poukazujú na právne záväzný rozsudok Súdneho dvora EÚ- C 290/19,
v zmysle ktorého ak veriteľ uvedie v zmluve o úvere presnú výšku RPMN, splnil si voči spotrebiteľovi

svoju informačnú povinnosť. V tejto súvislosti neobstojí odkaz na rozsudok Súdneho dvora C 448/17,
keďže uvedené rozhodnutie vychádza z diametrálne odlišných okolností, nakoľko v dotknutej zmluve o
spotrebiteľskom úvere absolútne absentovala výška RPMN. V zmluve o úvere, ktorú uzatvorili sporové
strany je výška RPMN uvedená priamo v čl. 3 zmluvy o úvere. K tomu analogicky poukazuje aj na
nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod R 86/2021.

11. K námietke žalobcov ohľadom poplatku za poskytnutie úveru, ktorý by mal spôsobiť zníženie istiny
poskytnutého úveru si dovoľuje poukázať na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR - R 12/2022, z
ktorého vyplýva, že poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytovanie služby veriteľom,
pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zákon č. 129/2010 Z.z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry
SD EÚ.

12. K neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol, že pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 4.8
zmluvy,ideoustanovenieplnevsúladesozákonom,ktorénespôsobujeužalobcovznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach. Samotný zákon o bankách vo vyššie citovanom ustanovení stanovuje
klientom banky povinnosť poskytnúť doklady a údaje preukazujúce a dokladujúce schopnosť klienta

splniť si záväzky z obchodu, ak o to banka požiada. Námietka žalobcov je v tomto ohľade zjavne účelová
a špekulatívna bez akéhokoľvek vecného súvisu s právnym dôvodom a výškou uplatnených peňažných
nárokov.

13. Dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v bode 4.9 zmluvy je tradičný, zabezpečovací zákonný inštitút,

ktorý je platný v Občianskom zákonníku takmer 60 rokov. Dohoda o zrážkach ako zmluvná podmienka
nepodlieha prieskumu podľa čl. 1 ods. 2 Smernice rady č. 93/13 EHS. Inštitút dohody o zrážkach zo
mzdy obmedzuje kontrahentom priestor individuálnej autonómie, keďže sa nemôžu odchýliť od právnej
úpravy obsiahnutej v § 551 Občianskeho zákonníka. Aj keď je výška zrážok zo mzdy vecou vzájomnej
dohody medzi veriteľom a dlžníkom, dohodnuté zrážky nemôžu byť vyššie ako ustanovuje § 68 až 71

Exekučného poriadku.

14. K rozhodcovskej doložke v bode 4.11 zmluvy uviedol, že žalovaný voči žalobcom neinicioval žiadne
súdne, ani rozhodcovské konanie a v tomto prípade neobstojí argumentácia žalobcov, že ide o zmluvnú
podmienku, ktorej neprijateľnosť bola opakovane judikovaná. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že

namietaná rozhodcovská doložka bola dohodnutá jasne a zrozumiteľne priamo v čl. 4.11 zmluvy o
úvere a teda objektívne nemôže spôsobovať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa.

15. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 5.4 obchodných podmienok, toto už bolo vyriešené

stanoviskom Najvyššieho súdu SR - R 5/2021.

16. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie v bode 7.1 a 7.3 obchodných podmienok, žalobcovia odkazujú na
nesúvisiace závery Komisie na posudzovanie neprijateľných zmluvných podmienok, v ktorých nebolo
posudzované ustanovenie zmluvy, ale ustanovenie obchodných podmienok. V tejto súvislosti poukázal

na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/9/2019, zo záverov ktorého vyplýva, že ak strany uzatvorili
zmluvu, ktorej podstatné náležitosti sú v listine podpísanej obidvoma stranami určené výslovným
odkazom na samostatnú listinu, ktorá podpísaná nebola, nespôsobuje to bez ďalšieho neplatnosť tejto
zmluvy za podmienky, že ich prejav vôle bol dostatočne určitý a zmluvný konsenzus pokrýva aj tieto
dojednania.

17. Pre úplnosť poukazuje aj na rozhodovaciu prax odvolacích súdov, z ktorých jasne vyplýva, že
Ministerstvo spravodlivosti SR nie je orgánom oprávneným rozhodnúť o subjektívnych právach a právom
chránených záujmov v občianskoprávnych veciach. Možno teda konštatovať, že aj pri tejto námietke ide
iba o paušálnu a šablónovitú argumentáciu.

18. Pokiaľ ide o článok 9 obchodných podmienok, opätovne ide o situáciu, kedy zmluvná podmienka
nebola aplikovaná, pričom v danom čase išlo o štandardnú zmluvnú podmienku a neexistovali knej žiadne negatívne súdne rozhodnutia a ani spomínané stanovisko komisie, na ktoré zavádzajúco
poukazujú žalobcovia.

19. K poplatkom za upomienky uviedol, že v bankovej praxi ide o bežne účtovaný poplatok, ktorý
účtuje nielen žalovaný, ale aj iné banky pôsobiace na území Slovenskej republiky. V tejto súvislosti
uviedol, že Národná banka Slovenska v rámci dohľadu nad činnosťou bánk doposiaľ vo vzťahu k žiadnej
banke pôsobiacej na území SR nenamietala neprimeranosť výšky vyrubovaných poplatkov. Nemožno
pritom opomenúť aj ďalšie aspekty, ktoré sa vo všeobecnosti s vyrubovaním poplatkov za upomienky

v bežných spoločenských vzťahoch spájajú. Jej úlohou je zabezpečiť, aby bol dlžník motivovaný splniť
konkrétny záväzok riadne a včas, teda aby omeškanie so zaplatením dohodnutej splátky úveru bolo pre
neho ekonomicky nevýhodné. Žalovaný zároveň voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia vzniesol námietku premlčania uvedením, že tento je premlčaný ako v subjektívnej, tak aj v
objektívnej 3-ročnej lehote.

20. Pri úverových vzťahoch má dlžník vedomosť o tom, komu plní bezprostredne po uzavretí zmluvy.
Dlžník uzatvoril zmluvu o úvere so žalovaným dňa 29.10.2013 a počas celého trvania úverového vzťahu
vedel, že plnil v prospech spoločnosti žalovaného. Rozsah bezdôvodného obohatenia je spotrebiteľovi
zrejmý najneskôr pri splatení úveru, resp. pri realizácii poslednej splátky. Vtedy nepochybne vie určiť
akú celkovú čiastku veriteľovi uhradil. V období od 29.10.2013 až do 29.10.2015 žalobca objektívne

vedel komu plní. Preukazovanie vedomostí žalobcu oznámením Združenia na ochranu občana
spotrebiteľa HOOS bolo rázne odmietnuté Okresným súdom Prešov vo veci vedenej 11Csp/133/2019.
Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že pre súd je nemysliteľné, aby bol akceptovateľný
názor o plynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby až od času, kedy sa žalobkyňa údajne dozvedela
o bezdôvodnom obohatení od Združenia. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu uviedol, že Súdny

dvor EÚ vo vzťahu k premlčaniu spotrebiteľských nárokov prijal vo svojej rozhodovacej činnosti závery,
že stanovenie primeraných lehôt spotrebiteľom na podanie žaloby pod hrozbou premlčania v záujme
právnej istoty je zlučiteľné s právom Európskej únie. To sa týka aj pravidla umožňujúceho vzniesť
námietku premlčania proti žalobám podaným spotrebiteľom aj pri žalobách o uplatnenie reštitučných
účinkov vyplývajúcich z určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Ak je premlčacia lehota

stanovená v zákone a je vopred známa, ide o dostatočné opatrenie na to, aby dotknutému spotrebiteľovi
umožnila pripraviť a podať účinný prostriedok nápravy.

21. Analogicky poukázal na aktuálne rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 10.05.2023 pod sp. zn.
II. ÚS 249/2023, z ktorého vyplýva, že začiatok plynutia premlčacej doby vo všeobecnosti nemôže byť

závislý od vôle subjektu. Musí byť určiteľný na základe objektívneho kritéria, ktorým v okolnostiach
veci je vznik objektívnej možnosti zabezpečiť dôkazy alebo určiť rozsah škody, teda nie až momentom
vyhotovenia dôkazu o ňom.

22. Žalobcovia v replike zotrvali na svojej argumentácii o procesnej prípustnosti určovacej žaloby o

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ako aj neprijateľnosti zmluvných podmienok.

23. Poukázali aj na nedôvodnosť vznesenej námietky premlčania s poukazom na judikatúru Súdneho
dvora vo veci C 485/19, C 698/18 a C 699/18, ako aj v súlade s rozhodnutiami najvyšších súdnych
autorít, konkrétne rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 51/2020, II.ÚS 502/2020, III.ÚS 43/2020, ako

aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/29/2021, 7Cdo/79/2021 a 7Cdo/268/2021.

24. Žalovaný v duplike taktiež zotrval na svojich stanoviskách a súdu vo vyjadrení predložil výpočet
RPMN, vrátane listín o skúmaní bonity žalobcov.

25. Súd na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovaného, oboznámením
zmluvy o úvere, sadzobníkom poplatkov, obchodnými podmienkami, listinami o skúmaní bonity
žalovaného, čestným prehlásením Združenia HOOS, ako aj ďalším spisovým materiálom zistil tento
skutkový stav:

26. Dňa 28.10.2013 uzatvorila žalobkyňa v 2. rade ako dlžník, žalobca v 1. rade ako spoludlžník so
žalovaným zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. XXXXXXXXXX v predmete poskytnutia úveru vo výške
20 000 EUR s uvedením výšky mesačnej splátky 295 EUR, výšky úrokovej sadzby 10,9 %, RPMN
12,1 %, priemernej hodnoty RPMN 13,44 %, celkovej výšky nákladov 13 234,68 EUR, dátumu prvejsplátky 20.11.2013, dátumu konečnej splatnosti úveru 20.10.2023, dátumu každej ďalšej splátky k 20.
dňu v mesiaca a počtu mesačných splátok 120.

27. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 28.10.2013, Zmluva o spotrebiteľskom
úvereokremvšeobecnýchnáležitostípodľaObčianskehozákonníka18)musíobsahovaťtietonáležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;

ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú

platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení

spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo

uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

28. Podľa § 11 ods. 1,2 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 28.10.2013,
(1) Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.
(2) Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti
podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa

§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

29. Podľa § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom k 01.01.2018, spotrebiteľ sa môže

pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.18ba)

30. Na základe skutkových tvrdení žalobcov, popretí skutkových tvrdení žalovaného ako aj
oboznámením listinných dôkazov bolo preukázané, že žalobkyňa v 1. rade ako dlžník a žalobca v 1. rade

ako spoludlžník uzatvorili dňa 28.10.2013 zmluvu o úvere pôžička na bývanie, majúcu charakter zmluvy
o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 a nasl. zákona č. 129/2010 Z.z., na základe ktorej bol žalobcom
poskytnutý úver vo výške 20 000 EUR s uvedením výšky mesačnej splátky 295 EUR, výšky úrokovej
sadzby 10,9 % ročne, RPMN 12,01 %, priemernej hodnoty RPMN 13,44 %, celkovej výšky nákladov
13 233,68 EUR, vrátane uvedenia dátumu splatnosti prvej splátky, termínu konečnej splatnosti úveru,

termínov splatnosti jednotlivých splátok, ako aj uvedením celkového počtu splátok.

31. Prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle ust. § 137 písm. d)
CSP vyplýva priamo z ust. § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018.

32. V danom prípade sa však súd I. inštancie nestotožňuje s tvrdením žalobcov o bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru pre absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy, konkrétne doby trvania zmluvy
podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z.z..

33. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 1Cdo/167/2021 vyplýva, že dobu trvania

zmluvy je potrebné vo všeobecnosti chápať ako celkovú dobu medzi uzavretím zmluvy a okamihom,
kedy je spotrebiteľ povinný úver splatiť. Z celkového obsahu zmluvy bolo možné zistiť údaje o dobe
trvania, keďže obsahovala údaj o termíne konečnej splatnosti úveru 20.10.2023 a tento zodpovedal
údaju 120 splátok od 20.11.2013 s označením termínu splatnosti ďalších splátok vždy k 20. dňu
kalendárneho mesiaca.

34. Ďalej zo stanoviska Najvyššieho súdu SR 49/2022 (Rozsudok Najvyššieho súdu SR z 30.6.2022
pod sp. zn. 9Cdo/287/2021) vyplýva, že celkovú výšku spotrebiteľského úveru podľa § 2 písm. l) Zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (v čase uzatvorenia zmluvy išlo o ustanovenie § 9 ods. 2
písm. g), predstavuje suma finančných prostriedkov reálne poskytnutá spotrebiteľovi veriteľom. Poplatok

za poskytnutie úveru zrazený z istiny hneď pri uzavretí zmluvy, nemožno zahrnúť do celkovej výšky
spotrebiteľského úveru.35. Skutočnosť, že poplatok za poskytnutie úveru vo výške 400 EUR bol zrazený priamo z istiny
poskytnutého úveru vyplýva z predloženého výpisu úverového účtu, v zmysle ktorého na účet žalobcov
bol vyplatený úver iba v sume 19 600 EUR.

36. V zmysle vyššie uvedeného, potom možno konštatovať, že nebola zo strany žalovaného splnená
podmienka uvedenia obligatórnej náležitosti zmluvy v súlade s ust. § 9 ods. 2 písm. g) zákona č.
129/2010 Z.z. a preto je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov a súčasne to malo
za následok aj nesprávnosť výpočtu RPMN z dôvodu použitia nesprávneho vstupného údaja celkovej

výšky úveru, kedy žalovaný vychádzal zo sumy 20 000 EUR, pričom samotná výška úveru v súlade s
rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít bola v sume 19 600 EUR.

37. Aj rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky okrem iného pod sp. zn. 9Cdo/287/2021,
7Cdo/225/2022, ako aj 4Cdo/98/2023 vyplýva, že zahrnutie poplatku za poskytnutie úveru do celkovej
výšky spotrebiteľského úveru má za následok nesprávny výpočet RPMN.

38. Z rozhodnutia súdneho dvora C 377/14 vyplýva že čl. 3 písm. l) a čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/
ES, ako aj bod I. prílohy 1 tejto Smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a
výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje
sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré

nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

39. Nedôvodná je argumentácia žalobcov o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie
obligatórnej náležitosti zmluvy a to predpokladov použitých na výpočet RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j)
Zák. č. 129/2010 Z.z.. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 7Cdo/183/2020,

uverejneného v Zbierke stanovísk a rozhodnutí SR č. 7/2021 ako R86/2021 nesporne vyplýva, že
z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) Zák. č. 129/2010 nevyplýva žeby jednou z náležitostí spotrebiteľskej
úverovej zmluvy, bol konkrétny matematický výpočet RPMN, alebo predpoklady pre jej výpočet.

40. Zároveň súd I. inštancie dospel k záveru o absencii obligatórnej náležitosti zmluvy podľa § 9 ods. 2

písm. j) citovaného zákona, pokiaľ ide o údaj celkovej čiastky.

41. Zo stanoviska Najvyššieho súdu SR - R 17/2024 vyplýva, že ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. (v znení účinnom do 31.12.2016) je potrebné vykladať tak, že veriteľ je povinný v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uviesť celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítanú na

základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere konkrétnou sumou, inak
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona za bezúročný a bez
poplatkov.

42. V zmysle vyššie uvedeného potom nepostačuje uvedenie celkovej čiastky spôsobom vyjadreným v

zmluve o predmetnom úvere ako súčtu sumy úveru a celkových nákladov spotrebiteľa.

43. Na základe uvedeného, preto súd vyhovel žalobe o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru
pre absenciu vyššie uvedených obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust.
§ 11 ods. 1 písm. b) a d) zákona č. 129/2010 Z.z..

44. Keďže žalovaný preukázateľne poskytol úver vo výške 19 600 EUR, pričom žalobcovia v prospech
žalovaného realizovali úhrady v celkovej výške 24 617,78 EUR naposledy platbou dňa zo dňa
29.10.2015 vo výške 17 579,65 EUR, potom žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohatil sumou vo
výške 5 017,78 EUR.

45. Podľa § 107 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka,
(1) Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o

úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
(3) Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej
dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie
namietať.46. Podľa predloženého prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS (č.l. 79) dňa
29.03.2022 žalobcovia predložili zmluvu o úvere pôžička na bývanie č. 9186778686 zo dňa 28.10.2023.

V ten deň, po posúdení zmluvy boli informovaní, že podľa ich názoru je pravdepodobné, že ide o zmluvu
bezúročnú a bez poplatkov a taktiež je pravdepodobné, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, o čom je oprávnený rozhodnúť len súd. Následne boli informovaní, že ak im veriteľ poskytol
úver vo výške 20 000 EUR a uhradili sumu 24 617,78 EUR, čiže sumu vyššiu ako im bola veriteľom
poskytnutá, pravdepodobne došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane veriteľa o sumu 5 017,78 EUR

a zároveň týmto združenie odporučilo obrátiť sa ohľadom právnych služieb na advokáta.

47. Aj judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky sa prikláňa ku skutočnej, teda nielen
predpokladanejvedomostioprávnenejosobyovšetkýchskutkovýchokolnostiachodôvodňujúcichzáver,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu na jej úkor a kto toto bezdôvodné obohatenie získal. Ústavný
súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 05.12.2018 pod sp. zn. I ÚS 430/2018 bez akýchkoľvek

pochybnosti podporil úvahy odvolacieho súdu o tom, že žalobkyňa v konaní 22Co/53/2017 Krajského
súdu v Prešove, ktorého rozhodnutie bolo predmetom ústavnej sťažnosti sa o bezdôvodnom obohatení
dozvedela od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktoré túto skutočnosť písomne potvrdilo dňa
08.08.2016. Vo veci 22Co/53/2017 Krajský súd v Prešove uvažoval so začiatkom plynutia subjektívnej
premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia od momentu konzultácie a poučenia daného

žalobkyni v danej veci združením, a takéto úvahy odvolacieho súdu považoval za ústavne konformné aj
Ústavný súd, nakoľko sťažnosť podanú žalovanou v tejto veci odmietol, ako zjavne neopodstatnenú.

48. Zároveň z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 5Cdo/29/2021 a 7Cdo/79/2021 vyplýva,
že nesprávny je právny názor, že subjektívna premlčacia doba na uplatnenie nároku na vydanie

bezdôvodného obohatenia zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere začala plynúť odo dňa, kedy žalobcovia
zaplatili jednotlivé plnenia v súvislosti s existujúcou zmluvou o úvere nad rámec toho, na čo boli povinní.
Jepotrebnévychádzaťzmomentu,kedysižalobcoviamuselibyťvedomí,žebezexistujúceho(platného)
dôvodu realizovali platby a týmto momentom je potom porada s právnym zástupcom.

49. Taktiež zo stanoviska Najvyššieho súdu SR 14/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.09.2021
pod sp. zn. 5Cdo/29/2021) vyplýva, že pre určenie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby
v prípade bezdôvodného obohatenia získaného plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy,
ktorá je bezúročná a bez poplatkov, je podstatná skutočná vedomosť spotrebiteľa o tom, že nemá
(nemal) plniť splátky spotrebiteľského úveru vo výške dohodnutej v úverovej zmluve. Z odôvodnenia

uvedeného stanoviska vyplýva, že momentom skutočnej vedomosti je porada, ktorú absolvoval
spotrebiteľ s právnym zástupcom, kedy sa dozvedel o rozpore konkrétnych dojednaní zmluvy so
zákonnou úpravou.

50. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ žalobcovia boli poučení o vzniku bezdôvodného obohatenia

zo strany občianskeho združenia dňa 29.03.2022 a žalobu súdu doručili 29.03.2024, potom nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia bol uplatnený v rámci 2-ročnej premlčacej doby predpokladanej ust.
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

51. Pokiaľ ide o aplikáciu desaťročnej objektívnej premlčacej doby, súd prvej inštancie poukazuje na

stanovisko Najvyššieho súdu SR R15/2022 (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2022 pod sp. zn.
7Cdo/268/2021), z ktorého vyplýva, že analogická aplikácia desaťročnej objektívnej premlčacej doby
súdmi Slovenskej republiky pri práve spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného
plnením na základe spotrebiteľskej úverovej zmluvy je právnym dôsledkom prednosti rozsudku Súdneho
dvora EÚ C 485/2019 zo dňa 22.04.2021 v právnom poriadku SR.

52. Z bodu 18 odôvodnenia stanoviska vyplýva, že vzhľadom na to, že podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ C - 485/19 zásada efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej lehote, je
nevyhnutné na to tento typ nárokov subsidiárne uplatňovať desaťročnú objektívnu premlčaciu lehotu
na vydanie bezdôvodného obohatenia a to bez skúmania zavinenia. Dovolací súd súčasne poukázal

na vecnú správnosť názoru odvolacieho súdu, podľa ktorého vo vzťahu aplikovania desaťročnej
alebo trojročnej objektívnej premlčacej doby, odvolací súd poukázal na bod 42 v spojení so záverom
písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C 485/19 zo dňa 07.10.2019, kde Európska komisia
uviedla, že článok VI. ods. 1 a článok VII. ods. 1 Smernice rady 93/13 EHS sa má vo svetle zásadyefektivity vykladať tak, že mu odporuje taká vnútroštátna úprava, v zmysle ktorej spotrebiteľ, ktorý
uplatňuje svoj nárok na vrátenie plnenia bezdôvodného obohatenia vzniknutého na základe plnenia
spotrebiteľa z nekalej zmluvnej podmienky má pre uplatnenie desaťročnej objektívnej premlčacej doby

povinnosť dokázať, že veriteľ úmyselne porušil práva spotrebiteľa.
53. Na základe vyššie uvedeného stanoviska Najvyššieho súdu SR, tak súd I. inštancie dospel k záveru,
že pokiaľ ide o nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia zo spotrebiteľskej úverovej zmluvy, má
subsidiárne aplikovať 10-ročnú objektívnu premlčaciu dobu.

54. Z predloženého prehľadu úhrad tak vyplýva, že žalobcovia si uplatnili nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia v rámci 10-ročnej objektívnej premlčacej doby, keďže tento si uplatnili titulom
úhrady realizovanej dňa 29.10.2015, preto súd vyhovel žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia vo
výške 5 017,78 EUR.

55. Zároveň priznal žalobcom uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,5 % ročne v súlade s ust. §

563 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. od 09.05.2024 do
zaplatenia. Žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia bola žalovanému doručená 07.05.2024, preto
v zmysle ust. § 563 Občianskeho zákonníka mal požadované bezdôvodné obohatenie vydať najneskôr
do 08.05.2024 a tak dňom nasledujúcim sa dostal do omeškania s uvedeným plnením.

56. Podľa § 298 ods. 1, 2 CSP,
(1) Súd môže v rozsudku, ktorý sa týka spotrebiteľského sporu, aj bez návrhu vysloviť, že určitá zmluvná
podmienka používaná obchodníkom v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch
súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou je neprijateľná; v takom prípade súd uvedie vo výroku rozsudku
znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných

dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
(2) Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných
dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takej
zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie obchodníkovi z dôvodu takej zmluvnej podmienky alebo mu
na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie,

nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie vo
výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve alebo
v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.

57. Podľa § 53 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka,

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(4) Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú obchodníkovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na tretiu osobu bez súhlasu spotrebiteľa,
ak by prevodom mohlo dôjsť k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa,
c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť obchodníka za konanie alebo opomenutie, ktorým sa

spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e)umožňujúobchodníkovi,abyspotrebiteľovinevydalnímposkytnutéplnenieajvprípade,akspotrebiteľ
neuzavrie s obchodníkom zmluvu alebo od nej odstúpi,

f) umožňujú obchodníkovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú obchodníka, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak obchodník nesplnil záväzky, ktoré

vznikli,
i) umožňujú obchodníkovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo obchodníka oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany obchodníka neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv vrátane práva spotrebiteľa
započítať pohľadávku voči obchodníkovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o)oprávňujúobchodníkarozhodnúťotom,žejehoplneniejevsúladesozmluvou,aleboktorépriznávajú

právo zmluvu vykladať iba obchodníkovi,
p)obmedzujú zodpovednosť obchodníka, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok
ustanovených osobitným zákonom,

s)požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane
vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o
zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa,
t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie obchodníkom v prevažnej miere
nesleduje záujmy spotrebiteľa,

u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy
bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase,
v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy
preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie,

w) požadujú, aby spotrebiteľ poskytoval alebo poukazoval tretej osobe alebo v prospech tretej osoby
akékoľvek plnenie plynúce zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou, ktoré
v prevažnej miere nesleduje jeho záujmy, alebo aby plnil v súvislosti s týmto plnením akékoľvek záväzky
tretej osobe.

58. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

59. Žalobcovia sa ďalej predmetnou žalobou domáhali určenia neprijateľnosti viacerých zmluvných
podmienok uvedených v zmluve o úvere, obchodných podmienkach a sadzobníku poplatkov.

60. Podľa názoru súdu I. inštancie žaloby upravené v ust. § 137 písm. c) a d) CSP nevylučujú žalobný
návrh o neprijateľnosti zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom vzťahu v zmysle ust. §

298 CSP. Zo samotného znenia ust. § 137 CSP je možné vyvodiť nepochybný záver, že obsahuje iba
demonštratívny výpočet žalôb.

61. Aj zo znenia ust. § 298 CSP vyplýva, že súd môže v rozsudku v spotrebiteľskom spore aj bez návrhu
určiť,žezmluvnápodmienkapoužívanádodávateľomvspotrebiteľskejzmluvejeneprijateľnouzmluvnou

podmienkou. Uvedené zákonné ustanovenie teda umožňuje, aby sa spotrebiteľ aj individuálnom
spotrebiteľskom spore domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky bez súčasne uplatneného
nároku na plnenie z neprijateľného zmluvného dojednania.

62. Okrem iného zo samotného zák. ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva právny záujem

žalobcov ako spotrebiteľov na určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky ktorá spôsobuje
nerovnováhu v postavení účastníkov tohto konania a predmetnej spotrebiteľskej zmluvy.63. Platí, že členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

64. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej
zmluvnej podmienky a v tomto slova zmysle nie je rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie

vyplývajúcich z takejto neprijateľnej podmienky, ako ani to, kedy sa spotrebiteľ domáha určenej zmluvnej
podmienky za neprijateľnú.

65. Súdny dvor EÚ v rozhodnutí sp. zn. C - 473/00 potvrdil, že uplynutie času v žiadnom prípade nemôže
byť skutočnosťou, ktorá by mala znížiť alebo znemožniť ochranu práv spotrebiteľa pred nekalými
obchodnými podmienkami podľa čl. 3 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS.

66. Žalobcovia v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami
v spotrebiteľských zmluvách aj v zmysle ustanovenia § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Uvedené je aj v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora na ochranu spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany.

67. Aj z rozhodnutia NS SR pod sp. zn. 6Ndc/20/2016 z 23.1.2017 vyplýva, že právo súdu vysloviť
v konkrétnom prípade neprijateľnosť zmluvnej podmienky ostalo aj po nadobudnutí účinnosti CSP
zachované, ale na rozdiel od rozhodnutia vydaného v konaní podľa § 301 a nasl. CSP len s účinkami
inter partes.

68.Žaloba,ktorousažalobcadomáhavyslovenianeprijateľnostizmluvnýchpodmienok,resp.vyslovenia
ich neplatnosti z dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) CSP.
Ide o osobitný druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho
práva pred neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods.

1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.). V prípade takejto
žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem (rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR 6Cdo/27/2018, 6Cdo/127/2017).

69. Zároveň z rozhodnutia Ústavného súdu SR pod sp. zn. III.ÚS 124/2020 vyplýva, že zmluvnú

podmienku, ktorá bola súdom vyhlásená za nekalú treba v zásade chápať tak, že nikdy neexistovala,
takže nemôže voči spotrebiteľovi vyvolávať účinky. Určenie nekalej povahy tejto podmienky súdnym
rozhodnutím musí v zásade viesť k navráteniu jeho právnej a skutkovej situácie, v ktorej by sa
spotrebiteľ nachádzal, ak by uvedená podmienka neexistovala. Rozsudok o určení neprijateľnosti
zmluvnej podmienky prispel k odstráneniu pochybností o spätných účinkoch rozhodnutia súdu o určení

neplatnosti zmluvnej podmienky a tieto účinky z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky nemožno
v zásade z hľadiska reštitúcie vzťahov časovo obmedzovať. Žalobu o určenie možno uplatniť už pri
potencionálnej hrozbe vzniku ujmy. Existuje teda možnosť domáhať sa vyhlásenia zmluvnej podmienky
z preventívnych dôvodov bez práva na reštitučné plnenie. Zo súdnej kontroly nie sú vylúčené ani
zmluvné klauzuly, ktorých obsahom nie je právo na plnenie a z ktorých by bolo kumulatívne uplatnenie

reštitučnýchprávnaplnenieproblematické,ažnemožné.Členskýmštátompatríprocesnáautonómia,no
špecifiká súdnych konaní nemôžu predstavovať skutočnosť spôsobilú ovplyvniť právnu ochranu, ktorá
spotrebiteľom musí byť poskytnutá podľa ustanovení Smernice 93/13. Ak spotrebiteľ vyvolá individuálny
súdny spor o posúdenie zmluvnej podmienky, či nie je neprijateľná, súd ex offo zohľadňuje všetky
okolnosti prípadu, aby sa dopracoval k finálnemu záveru a to nielen z dôvodu individuálnej ochrany

spotrebiteľa, ale aj v záujme dôležitého spoločenského cieľa.

70. Súd rozhodne o neprijateľnosti zmluvnej podmienky obsiahnutej v zmluve aj keď ide o zmluvnú
podmienku, ktorá je v dobe rozhodovania súdu už neplatná, aj keď už nie je používaná a dokonca je ju
povinný vyhlásiť aj v prípade, ak ju zmluvné strany zmluvne zmenili (uznesenie Najvyššieho súdu SR

7Cdo/149/2020 z 24.08.2022 a rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-19/20).

71. Žalobcovia sa domáhali určenia neprijateľnosti zmluvy podmienky uvedenej v bode 4.8 zmluvy o
úvere v znení, že dlžník ako aj každý spoludlžník a vlastník nehnuteľnosti vyhlasuje, že nemá osobitnývzťah k Poštovke v zmysle Zákona o bankách a si je vedomý, že nepravdivosť tohto vyhlásenia
spôsobuje neplatnosť tejto zmluvy o úvere a okamžitú splatnosť poskytnutého úveru ku dňu, kedy sa
Poštovka dozvie o nepravdivosti tohto vyhlásenia.

72. Podľa § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.,
(1) Banka a pobočka zahraničnej banky nesmú vykonávať s osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah,
obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by sa nevykonali s ostatnými klientmi. Banka
apobočkazahraničnejbankysúpovinnépreduzavretímavykonanímtakéhoobchodupreveriť,čiosoba,

s ktorou takýto obchod vykonávajú, k nim nemá osobitný vzťah; táto osoba je povinná poskytnúť banke a
pobočke zahraničnej banky pravdivé informácie, ktoré banka a pobočka zahraničnej banky potrebujú na
účel tohto preverenia. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo o vklade podľa § 5 písm. a) sankciou
neplatnosti uzavretia tejto zmluvy a v zmluve o úvere podľa § 5 písm. b) sankciou okamžitej splatnosti
celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti

týchto údajov, vrátane splatnosti úrokov za celú dohodnutú dobu úveru.
(2) Banka a pobočka zahraničnej banky poskytujú osobám podľa odseku 1 úvery alebo záruky, len ak o
tomjednomyseľnerozhodneštatutárnyorgánbankyalebovedúcipobočkyzahraničnejbankynazáklade
písomného rozboru príslušného obchodu a finančnej situácie žiadateľa. Z rozhodovania je vylúčená
osoba, ktorej sa rozhodnutie týka.

(3) Do 30 dní po uplynutí kalendárneho roka je každá osoba uvedená v odseku 4 písm. a), b), c) a
f) a odseku 5 písm. a), b), c) a f) povinná písomne oznámiť banke alebo pobočke zahraničnej banky
všetky informácie potrebné na zistenie ďalších osôb, ktoré na základe vzťahu k oznamovateľovi majú k
banke alebo k pobočke zahraničnej banky osobitný vzťah. Takto získané informácie sú banka a pobočka
zahraničnej banky povinné spracovať do prehľadu osôb s osobitným vzťahom k nej a na požiadanie

odovzdať Národnej banke Slovenska a Fondu ochrany vkladov na účely podľa osobitného predpisu.32)
Opatrenie,23) ktoré vydá Národná banka Slovenska a ktoré sa vyhlasuje v zbierke zákonov, ustanoví
náležitosti tohto oznámenia.
(4) Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k banke, sa na účely tohto zákona považujú
a) členovia štatutárneho orgánu banky, vedúci zamestnanci banky, ďalší zamestnanci banky určení

stanovami banky a prokurista banky,
b) členovia dozornej rady banky,
c) osoby, ktoré majú kontrolu nad bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto právnických osôb a
vedúci zamestnanci takýchto právnických osôb,
d) osoby blízke členom štatutárneho orgánu banky, dozornej rady banky, vedúcim zamestnancom banky

alebo fyzickým osobám, ktoré majú kontrolu nad bankou,
e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú
kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je pod ich
kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,

g) právnické osoby pod kontrolou banky,
h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti autorskú činnosť v banke,
j) člen štatutárneho orgánu inej banky a vedúci pobočky zahraničnej banky,
k) jej správca programu krytých dlhopisov a zástupca jej správcu programu krytých dlhopisov,

l) osoby, ktoré majú uzavretý právny vzťah s bankou, ktorý môže viesť k vzniku kvalifikovanej účasti
na banke.
(5) Za osoby, ktoré majú osobitný vzťah k pobočke zahraničnej banky, sa na účely tohto zákona považujú
a) vedúci pobočky zahraničnej banky,
b) členovia štatutárneho orgánu alebo dozornej rady zahraničnej banky,

c) osoby, ktoré majú kontrolu nad zahraničnou bankou, členovia štatutárnych orgánov takýchto
právnických osôb,
d)osobyblízke30)osobámuvedenýmvpísmenea)alebob)alebofyzickýmosobám,ktorémajúkontrolu
nad zahraničnou bankou,
e) právnické osoby, na ktorých niektoré z osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo d) majú

kvalifikovanú účasť,
f) akcionári, ktorí majú kvalifikovanú účasť na zahraničnej banke, a akákoľvek právnická osoba, ktorá je
pod ich kontrolou alebo ktorá má nad nimi kontrolu,
g) právnické osoby pod kontrolou zahraničnej banky,h) členovia Bankovej rady Národnej banky Slovenska,
i) audítor alebo fyzická osoba, ktorá vykonáva v mene audítorskej spoločnosti audítorskú činnosť v
pobočke zahraničnej banky,

j) vedúci inej pobočky zahraničnej banky a člen štatutárneho orgánu banky.

73. Definícia osôb majúcich osobitný vzťah k banke je uvedená v § 35 zák. č. 483/2001 Z.z.

74. Zároveň z ods. 1 uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že banka nemôže vykonáva s

osobami, ktoré k nim majú osobitný vzťah obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo
riziko by nevykonali s ostatnými klientami. Banka je povinná pred uzavretím a vykonaním takéhoto
obchodu preveriť, či osoba, s ktorou takýto obchod vykonáva k nim nemá osobitný vzťah a táto osoba
je povinná poskytnúť banke pravdivé informácie. Banka je povinná pravdivosť poskytnutých údajov
písomne zabezpečiť v zmluve o nimi poskytnutej záruke alebo vklade sankciou neplatnosti uzavretia
tejto zmluvy a v zmluve o úvere sankciou okamžitej splatnosti celej dlžnej sumy ku dňu, keď sa banka

alebo pobočka zahraničnej banky dozvedela o nepravdivosti týchto údajov.

75. Súd I. inštancie sa stotožňuje s argumentáciou žalobcov o neprijateľnosti uvedeného zmluvného
dojednania, ktoré umožňuje banke kedykoľvek vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru v prípade zistenia
nepravdivosti údajov o existencii osobitného vzťahu k banke.

76. Uvedené zmluvné dojednanie však odporuje zákonnej úprave § 35 ods. 1 Zákona o bankách, v
zmysle ktorého banka, resp. pobočka zahraničnej banky nemôže s takýmito osobami uzatvárať iba
tie obchody, ktoré vzhľadom na svoju povahu, účel alebo riziko by nevykonali s ostatnými klientami.
Uvedené zmluvné dojednanie však umožňuje banke v prípade zistenia existencie osobitného vzťahu

klienta k bankovému subjektu vyhlásiť mimoriadnu splatnosť každého úverového vzťahu, teda nie len
toho rizikového. Zároveň v uvedenom zmluvnom dojednaní absentuje akékoľvek vysvetlenie pojmu
osobitného vzťahu, z ktorého by bolo zrejmé aj z perspektívy priemerného spotrebiteľa, čo uvedený
pojem znamená minimálne odkazom na konkrétne zákonné ustanovenie zákona o bankách, ktoré
uvedený pojem upravuje.

77. Súd I. inštancie obdobnú zmluvnú podmienku vo vzťahu k žalovanému vyhlásil za neprijateľnú
rozsudkom zo dňa 24.10.2022 pod sp. zn. 29Csp/74/2022, preto žalobe o určenie jej neprijateľnosti
vyhovel.

78. Žalobcovia ďalej namietali neprijateľnosť zmluvného dojednania dohody o zrážkach zo mzdy
uvedeného v bode 4.9 zmluvy.
79. Pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy, žalobcovia ako spotrebitelia nemali možnosť odmietnuť
zabezpečovací prostriedok poskytnutého úveru. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárový typ zmluvy, ktorá v bode 4.9 zmluvy o úvere vnútila žalobcom uzavretie dohody o

zrážkach zo mzdy a to spôsobom, že prejav žalobcov ako zmluvnej strany k uzatvoreniu dohody
o zrážkach zo mzdy ako ďalšej zmluvy sa nevyžadoval. Žalovaný ako veriteľ, teda formulárovou
zmluvou do prejavu vôle žalobcov k uzavretiu zmluvy o úvere, o uzavretie ktorej mali záujem, zahrnul
bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Uvedené zmluvné dojednanie tak
vnucuje žalobcom ako spotrebiteľom určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa

služby(dodávateľa)akopríjemcuplnenia,čímjespôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospech
spotrebiteľa. Nevyvážený záujem v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že bez samotného prejavu
vôle k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy mohol dodávateľ služby s úspechom dovodzovať prijatie
návrhu na uzavretie ďalšej zmluvy, teda dohody o zrážkach zo mzdy. Obdobná dohoda o zrážkach
zo mzdy bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku rozsudkom Krajského súdu v Banskej

Bystrici 43CoCsp/10/2020, rozsudkom Okresného súdu Prešov 16Csp/55/2022 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 22CoCsp/14/2023 (vo vzťahu k Slovenskej sporiteľni a.s.), Okresným súdom
v Žiline pod sp. zn. 51Csp/17/2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline 7CoCsp/12/2023,
ako aj rozsudkom Okresného súdu Levice 7C/294/2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre
9Co/4/2023.

80. Ďalej z obsahu spisu vyplýva, že v danom prípade ide spor zo spotrebiteľskej zmluvy, pričom
všetky spory medzi zmluvnými stranami podľa bodu 4.11 zmluvy mali byť rozhodované v súlade s
rozhodcovskou doložkou.81. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak
zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3

Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách), takže aj v predmetnej
veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti rozhodcovskej
doložky opodstatnená.

82. Vopred pripravená zmluvná podmienka predmetnej zmluvy o úvere, ktorú nemožno meniť

individuálnym dojednaním svedčí o tom, že žalobcovia ako spotrebitelia nemali vôľu, ale ani možnosť si
rozhodcovskú doložku dojednať individuálne. Ak ma byť rozhodcovská doložka právom akceptovateľná
ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná
vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo konkrétna
voľba znamená. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú rozhodcovskú doložku je
nepochybne forma uzatvorenej zmluvy, teda skutočnosť, že rozhodcovská doložka bola súčasťou

formulárovej zmluvy o úvere. Takúto rozhodcovskú doložku nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú, a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r)
Občianského zákonníka a preto súd žalobe v uvedenej časti vyhovel.

83. Žalobcovia ďalej namietali neprijateľnosť zmluvného dojednania v bode 5.4 obchodných podmienok

s uvedením, že Poštová banka je oprávnená v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru úročiť
nesplatený úver a to až do jeho úplného splatenia dohodnutou úrokovou sadzbou navýšenou o úrok z
omeškania, ktorého výška je stanovená v oznámení o úrokových sadzbách.

84. Súd považuje uvedenú námietku neprijateľnosti zmluvného dojednania vznesenú žalobcami za

nedôvodnú s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí 5Cdo/42/2020 zverejneného
v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR č. 1/2021 pod č. R 5/2021, v ktorom uviedol,
že zastáva právny názor, že nárok na zaplatenie zmluvného úroku trvá od poskytnutia peňažných
prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru.

85. Otázka kumulácie zmluvných úrokov a úrokov z omeškania po zosplatnení úverovej zmluvy, kde
jednou zo zmluvných strán je spotrebiteľ, je predmetom dlhodobej diskusie odbornej verejnosti, nakoľko
jednoznačné legislatívne riešenie, ktoré by sa výslovne problematike vyjadrilo absentuje.

86. Jedna kategória rozhodnutí zmluvné úroky po zosplatnení nepripúšťa a priznáva len úroky z

omeškania. Odôvodňuje to tým, že po nadobudnutí splatnosti úveru veriteľovi vzniká nárok na vrátenie
požičanej sumy vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru. Ak teda nastal stav, kedy dlžník
už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ
inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

87. Druhá skupina rozhodnutí kumuláciu zmluvne dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania po
predčasnom zosplatnení úveru pripúšťa. Argumentuje zmluvnou autonómiou strán, kedy žiaden zákon
výslovne nezakazuje dohodnúť úroky i za dobu, po ktorú bude istina dlžníkom skutočne užívaná do jej
faktického vrátenia veriteľovi, teda i za dobu, v ktorej sa dlžník ocitne v omeškaní so splnením svojho
záväzku. Pokiaľ by takáto dohoda nebola prípustná, mohlo by to vyvolať absurdnú situáciu, keby sa

dlžník porušením svojich zmluvných povinností splácať úverové splátky dostal do výhodnejšej pozície, v
ktorej by napriek nevráteniu peňažných prostriedkov mal tieto vo svojej dispozícii naďalej bez povinnosti
uhradiť odmenu za ich poskytnutie.

88.Tretiaskupinarozhodnutípripúšťakumuláciudohodnutýchúrokovaúrokovzomeškaniaobmedzene

iba do výšky, akú by pri riadnom plnení povinností žalovaný na dohodnutých úrokoch zaplatil. Vychádza
z názoru, že aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase
jeho dojednania teda patrí v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to či k omeškaniu
dlžníka splatením úveru došlo alebo nedošlo. Súčasne vyslovila názor, že dojednanie, podľa ktorého
veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného vrátenia istiny úveru je pre dlžníka

- spotrebiteľa nevýhodné a preto v zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatné.

89. Zmluva o úvere uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podliehajúcou zák.
č. 129/2010 Z.z. Tento zákon, ale nepokrýva všetky otázky vzniku úverového zmluvného vzťahu,práv a povinností strán, ktoré zo zmluvného vzťahu vyplývajú, riešenia otázok, na akú dobu je dlžník
povinný platiť úroky z poskytnutého úveru, vzťah úrokov z úveru a úrokov z omeškania, výšku úrokov z
omeškania, ktoré sú predmetom úpravy Obchodného zákonníka. Zmluva o úvere je v zmysle § 261 ods.

6 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere tzv. absolútnym
obchodom, a preto bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvy o úvere je potrebné pri posudzovaní tohto
právnehovzťahuvychádzaťajzust.Obchodnéhozákonníkaozmluveoúvere§497anasl.Ustanovenia
Občianskeho zákonníka sa v prípade právneho vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ použijú vtedy,
ak v Občianskom zákonníku existuje také ustanovenie, ktoré možné prednostne aplikovať (§ 52 ods.

2 OZ ).

90. Z ust. § 497 a § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluva o úvere nemôže byť
dohodnutá ako bezúročná. U spotrebiteľských úverov je jednou z náležitosti, ktoré musí zmluva
obsahovať uvedenie doby trvania zmluvy. To znamená, že doba trvania zmluvy pri jej vzniku je
časovo ohraničená. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného

okamihu povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, v § 502 ods. 1 veta 1.
Obchodného zákonníka je uvedené len to, že dlžník je povinný platiť veriteľovi úroky z úveru od doby
poskytnutia peňažných prostriedkov.

91. Zo žiadneho ustanovenia Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či Zákona o

spotrebiteľskýchúverochnevyplývazákazdohodyúčastníkovúverovejzmluvyopovinnostidlžníkaplatiť
úroky z úveru až do úplného splatenia úveru. Obchodný zákonník ani Občiansky zákonník nemodifikuje
moment trvania záväzku platiť úrok, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani
v prospech dlžníka ani v prospech veriteľa.

92. Za situácie, že dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo
k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo
by dlžník nemal platiť úroky z úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver a to vo výške, na akej sa
s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje,
zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinnosti profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú

spravidla vyššie ako úroky z omeškania.

93. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho existencia
zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok
dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola

zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ.
Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky
z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký ako v čase jeho dojednania,
teda veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie bez ohľadu na to či k omeškaniu dlžníka
s platením úveru došlo alebo nie.

94. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého
obsahom je platenie dohodnutých úrokov až do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by
totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania,
musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného

splatenia istiny, zaplatil by v konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie
peňazí. Dohodnuté úroky predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, to
znamená, že jej výška musí byť stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie
koľko bude povinný za poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť.
95. Túto vedomosť však dlžník-spotrebiteľ nemá v prípade dojednania, ktoré umožňuje navyšovanie

tejto ceny bez jej presného ohraničenia. Keďže spotrebiteľ nevie predpokladať časový úsek svojho
omeškanianiejemožnéaniurčiťcelkovúvýškuzmluvnéhoúroku,ktorýsamôžebezfixnéhoohraničenia
navyšovať neobmedzene. Takto stanovená cena teda nie je vyjadrená určito, jasne a zrozumiteľne.
Z tohto dôvodu potom dojednanie, ktorým sa dlžník-spotrebiteľ zaviaže platiť dohodnuté úroky až do
úplného zaplatenia istiny po vyhlásení predčasnej doby splatnosti úveru spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie je teda
porušením ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.96. Na druhej strane postavenie veriteľa-dodávateľa sa aj bez uvedeného dojednania nezhorší, pretože
v prípade, ak v dôsledku nesplatenia úveru v dohodnutej dobe vznikne škoda jeho právo zostáva
zachované, pravda po zohľadnení zaplatených úrokov z omeškania, ktoré plnia funkciu paušalizovanej

náhrada škody.

97. Dovolací súd v predmetnom rozhodnutí dospel k záveru, že v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí.

98. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie uvedené v bode VII. žalobného návrhu, v uvedenej časti súd I.
inštancie žalobu zamietol pre absenciu dostatočnej určitosti, vykonateľnosti žalobného návrhu pre jeho
neúplnosť. Z obsahu zmluvného dojednania v bode 7.1 obchodných podmienok totižto vyplýva, že toto
zmluvné dojednanie upravuje povinnosť dlžníka splácať pohľadávku banky, ktorá sa skladá z istiny a
príslušenstva pravidelnými anuitnými mesačnými splátkami v periodicite a vo výške dohodnutej v zmluve
o úvere, okrem iného aj započítaním pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu dlžníka vedeného Poštovkou voči

pohľadávkebanky.Pokiaľžalobcoviavžalobnomnávrhužiadaliurčiťneprijateľnosťzmluvnejpodmienky
iba v časti započítaním pohľadávky z ktoréhokoľvek účtu dlžníka vedeného Poštovkou voči pohľadávke
banky bez toho, aby uviedli znenie uvedenej zmluvnej podmienky v bode 7.1 pred dvojbodkou, potom
nejde o dostatočne určitý, zrozumiteľný a vykonateľný žalobný návrh a preto súd žalobu v uvedenej
časti zamietol. Žalobcovia petit žalobného návrhu v uvedenej časti neupravili napriek tomu, že na jeho

neurčitosť boli prostredníctvom svojho právneho zástupcu upozornení zo strany konajúceho súdu v
rámci realizácie predbežného právneho posúdenia postupom podľa § 181 ods. 2 CSP.

99. Ďalej žalobcovia namietali neprijateľnosť zmluvnej podmienky uvedenej v bode 7.3 obchodných
podmienok, v zmysle ktorého sa platby od dlžníka voči pohľadávke banky započítajú bez ohľadu na

to, na aké záväzky bola platba poukázaná a to najprv na poplatky, úrok z omeškania, úrok z úveru a
následne na splátku istiny úveru.

100. Pokiaľ ide o uvedené zmluvné dojednanie má súd I. inštancie za to, že táto nebola so spotrebiteľom
osobitne vyjednaná, je hrubo nevyvážená, pretože nerešpektuje nepochybný a oprávnený ekonomický

záujem spotrebiteľa na tom, aby najskôr splatil istinu úveru, ktorá je základom pre úročenie pohľadávky,
ale pripúšťa v tak závažnej otázke, akou je rozhodnutie o účele platby spotrebiteľa ľubovôľu dodávateľa,
teda jeho svojvoľné rozhodnutie o výške nielen príslušenstva, ale v konečnom dôsledku aj o výške
samotnej istiny pohľadávky. Vzťah sa tak v tejto otázke stáva pre spotrebiteľa netransparentným a
konanie dodávateľa nepredvídateľným. V prípade nezaplatenia splátok úveru môže veriteľ od zmluvy

odstúpiť, prípadne úver predčasne zosplatniť, a tak udržiavať základ pre narastanie úrokov z omeškania
zo stále nezaplatenej istiny splátky.

101. Najvyšší súd Slovenskej republiky viacerými rozhodnutiami, okrem iného rozsudkom zo dňa
28.05.2014 pod sp. zn. 8MCdo/13/2014 konštatoval, že ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, vzťahuje
aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. Z uvedeného dôvodu, banka pri započítaní
čiastkových úhrad žalobcov titulom splátok úveru mala po postupovať podľa § 566 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, čo nesporne vyplýva z ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Záverom teda možno

konštatovať, že uvedená zmluvná podmienka nielenže zakladá hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, pretože nerešpektuje jeho vôľu a oprávnené záujmy a
umožňuje dodávateľovi bezvýhradne presadiť jeho ekonomické záujmy, ale aj odporuje ust. § 52 ods. 2
v spojení s ust. § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

102.Rovnakázmluvnápodmienkaužbolaprávoplatneurčenázaneprijateľnúajvtomtosenáte,vkonaní
29Csp/6/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7Co/61/2019 alebo 29Csp/198/2019 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCSp/40/2020.

103. Pokiaľ ide o zmluvné dojednanie namietané v žalobnom návrhu IX., konkrétne bod 8.1 obchodných

podmienok, v zmysle ktorých sa dlžník zaviazal, že bez zbytočného odkladu oznámi Poštovke akékoľvek
zmeny, ktoré boli rozhodné pre poskytnutie úveru, vrátane informácií, ktoré môžu mať negatívny vplyv na
schopnosti dlžníka alebo spoludlžníka splácať pohľadávku banky, obdobné zmluvné dojednanie už boloposúdené ako neprijateľná zmluvná podmienka, konkrétne rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove
pod sp. zn. 3CoCsp/7/2024, ako aj 2CoCsp/7/2023.

104. Krajský súd v Prešove konštatoval, že uvedená zmluvná podmienka je nejasná a neurčitá, nakoľko
jej široký záber do osobnej a ekonomickej oblasti spotrebiteľa jasne nedefinuje situácie, na ktoré
sa povinnosť spotrebiteľa vzťahuje. Nemožno prisvedčiť argumentácii veriteľa, že uvedenú zmluvnú
podmienkunemožnovyhlásiťzaneprijateľnú.Odvolacísúdtotižtozastávanázor,ženaznačenázmluvná
podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, nakoľko zaťažuje spotrebiteľa povinnosťou, ktorá by aj v prípade, ak by skúmanie bonity
spotrebiteľa bolo namieste, bola bezvýznamná, keďže skúmanie bonity sa vzťahuje na situácie pred
poskytnutím úveru alebo pred jeho navýšením. Túto zmluvnú podmienku je preto potrebné považovať za
neprijateľnú s odkazom na generálnu klauzulu podľa § 53 ods. 1 v spojení s ust. § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka.

105. Súd I. inštancie sa však nestotožnil s argumentáciou žalobcu o neprijateľnosti zmluvného
dojednania uvedeného v bode 9.3 obchodných podmienok, teda, že všetky výdavky Poštovky spojené s
vymáhaním pohľadávky banky znáša dlžník, pričom dlžník zároveň súhlasí, že Poštovka je oprávnená
postúpiť tretej osobe svoje pohľadávky a preniesť na ňu svoje záväzky zo zmluvy o úvere.

106. V prípade, ak by súd posúdil uvedené zmluvné dojednanie ako neprijateľnú zmluvnú podmienku,
odporovalo by to právnej úprave § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého príslušenstvom
pohľadávky sú aj náklady spojené s jej uplatnením, teda náklady, ktoré veriteľovi vznikli v rámci
tzv. predsúdneho konania. Zároveň vyslovenie neprijateľnosti uvedeného zmluvného dojednania
by popieralo zákonný nárok veriteľa na náhradu nákladov spojených s exekučným konaním voči

spotrebiteľovi v súvislosti s vymáhaním pohľadávky z úverového vzťahu priznaného právoplatným
rozhodnutím súdu.

107. Zmluvné dojednanie, ktorým spotrebiteľ dáva súhlas veriteľovi na postúpenie pohľadávky z
úverového vzťahu, nezbavuje veriteľa povinnosti uloženej kogentným ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách

v súvislosti s postúpením pohľadávky z úverovej zmluvy uzatvorenej so spotrebiteľom. V zmysle vyššie
uvedeného, je potom námietka žalobcov o jej neprijateľnosti nedôvodná a súd I. inštancie žalobu v
uvedenej časti zamietol.

108. Súd I. inštancie sa taktiež nestotožnil s argumentáciou o neprijateľnosti zmluvnej podmienky vo

vzťahu k tzv. spracovateľskému poplatku, uvedeného v Sadzobníku poplatkov účinného od 10.06.2013.

109. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá
vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Súdu I. inštancie sú
známe rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky vo vzťahu určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky spracovateľského poplatku a poplatku za správu úveru.

110. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí nesporne vyplýva, že neprijateľnou podmienkou je aj zmluvné
dojednanie,ktorévyjadrujefinančnýzáväzokspotrebiteľazaplnenie,ktorémupomateriálnejstránkenie
je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Vo vzťahu k poplatku za správu úveru uviedli, že zo

zmluvy ani zo všeobecných obchodných podmienok nie je zrejmé, aké úkony veriteľa v prospech dlžníka
majú byť týmto poplatkom odmeňované. Takéto ustanovenie tak celkom jednoznačne zakladá pre
veriteľa nárok na ďalšiu peňažnú výhodu voči dlžníkovi, teda spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom.

111. Vo vzťahu k akceptovateľnosti spracovateľského poplatku uviedli, že samotný dodávateľ
opodstatnenosť tohto poplatku odvíja od práva na odplatu za poskytnutie úveru a práve v tom je zásadný
rozpor vedúci k právnemu záveru súdu prvej inštancie o neprijateľnosti takejto zmluvnej podmienky.
Z označenia spracovateľský poplatok je jednoznačné, že má ísť o poplatok za spracovanie úveru, teda
za úkony zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru, ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho

údajov, vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou veriteľa a súčasťou
jeho nákladov. Odplata za poskytnutý úver má byť dojednaná jednoznačne, a to napr. dojednaním úroku
a nie je dôvod odplatu za poskytnutý úver skrývať pod akýsi spracovateľský poplatok.112. Z čl. 3 CSP nesporne vyplýva, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou SR, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnými
záväzkami SR, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

a Súdneho dvora EÚ, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.

113. Vznik členstva SR v EÚ tkvie okrem iného aj v dobrovoľnom vzdaní sa časti suverenity štátu
v prospech EÚ. Ide pritom aj o časť suverenity pri všeobecne záväznom regulovaní spoločenských
vzťahov. Za určitých okolností teda slovenské orgány aplikujúce právo (aj súdy) musia skúmať nielen

vôľu zákonodarcu, ale aj vôľu únijného tvorcu zodpovedajúcej právnej regulácie, ktorá je z hľadiska
právnej relevancie úpravy správania subjektov práva v právnych vzťahoch postavená na roveň, ba
niekedy aj nad vôľu zákonodarcu (uznesenie ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 666/2016 z 11.10.2016).

114.ZodôvodneniauvedenéhorozhodnutiaÚSSRvyplýva,žesmerniceakotypovákategóriapredpisov
sekundárneho práva sú na rozdiel od nariadení typické absenciou priamej uplatniteľnosti voči fyzickým

osobám a právnickým osobám v jednotlivých členských štátoch. Podľa čl. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní
EÚ je smernica záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa
má dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom.

115.CitovanéustanovenieprimárnehoprávaEÚvysielazrozumiteľnéposolstvovnútroštátnymorgánom

členských štátov zaväzujúc ich na taký výkon ich vrchnostenských kompetencií, ktorý zabezpečí
dosiahnutie výsledku očakávaného smernicou. Inými slovami, ide tu o povinnosť naplniť vôľu únijného
tvorcu smernice vnútroštátnymi právnymi prostriedkami. Štandardným prostriedkom dosahovania cieľa
stanoveného smernicou je zmena právnej úpravy, ku ktorej pristúpi vnútroštátny zákonodarca. Avšak pre
prípad, že túto svoju povinnosť nesplní, vyvinula rozhodovacia prax Súdneho dvora EÚ teóriu priameho

účinku smerníc a nepriameho účinku smerníc. Priamy účinok dotknutých smerníc v posudzovanom
prípade neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na závery rozsudku Súdneho dvora EÚ C-152/84, podľa
ktorého záväzná podstata smernice, ktorá konštituuje základňu pre možnosť odvolať sa na smernicu
pred vnútroštátnym súdom, existuje len vo vzťahu ku každému členskému štátu, ktorému je určená.
Z tohto vyplýva, že smernica nemôže sama o sebe ukladať povinnosť jednotlivcom a že ustanovenia

smernice ako takej nemožno uplatňovať voči jednotlivcom. Môžu tak uvažovať len o nepriamom účinku
smernice, ktorý zakladá rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-106/89 s odvolaním sa na prejudikatúru
C-14/83. Podľa tohto rozhodnutia pri aplikácii vnútroštátneho práva bez ohľadu na to, či aplikované
ustanovenia boli schválené pred alebo po smernici, vnútroštátny súd povolaný na výklad vnútroštátneho
práva je povinný interpretovať ho, nakoľko je to možné vo svetle dikcie (textu) a účelu smernice, aby sa

dosiahol výsledok sledovaný smernicou, a tým zabezpečil súlad s 3. odsekom čl. 189 Zmluvy o založení
EHS.

116.Jenepochybné,ženovelouObčianskehozákonníka,vzneníúčinnomod1.4.2004(zák.č.150/2004
Z. z.), boli prevzaté právne akty Európskych spoločenstiev a EÚ uvedené v prílohe (§ 879g Občianskeho

zákonníka), medzi inými aj Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

117. Bez ohľadu na doterajšiu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov SR pri posudzovaní zmluvnej
podmienky poplatkov za správu a poskytnutie úveru (spracovateľský poplatok), súd prvej inštancie

považuje za právne významný výklad Smernice 93/13/EHS rozsudkom Súdneho dvora EÚ vo veci
C-621/17 z 3.10.2019. Z uvedeného rozhodnutia nesporne vyplýva, že čl. 4 ods. 2 a čl. 5 Smernice
Rady 93/13/EHS, sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí byť zmluvná
podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne, nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné podmienky,
o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve o úvere

uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a za poskytnutie úveru,
ktoré znáša spotrebiteľ, spôsob ich výpočtu a dátum ich splatnosti, tiež podrobne špecifikovali všetky
služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

118. Článok 3 ods. 1 Smernice 93/13/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že taká zmluvná podmienka,

o akú ide vo veci samej, ktorá sa týka poplatkov za správu zmluvy o úvere a ktorá neumožňuje
jednoznačne určiť konkrétne služby poskytované ako protihodnota, v zásade nespôsobuje v rozpore
s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami
strán, ktoré vyplývajú zo zmluvy.119. Zo záverov uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EU, teda možno vyvodiť jednoznačný záver,
že nedostatočná individualizácia plnení za poplatky za správu ako aj spracovateľského poplatku v

tomto prípade, ktorých výška, resp. spôsob ich výpočtu a dátum splatnosti sú v zmluve presne určené
nespôsobujú v rozpore s požiadavkou dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami strán.

120. Taktiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2022 pod sp. zn.

7Cdo/294/2019 vyplýva, že v zmysle rozsudku Súdneho dvora vo veci C 621/17 zo dňa 13.10.2019
článok 4 ods. 2 a článok 5 Smernice Rady 93/13 EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa majú vykladať v tom zmysle, že z požiadavky, podľa ktorej musí
byť zmluvná podmienka formulovaná jasne a zrozumiteľne nevyplýva povinnosť, aby také zmluvné
podmienky, o aké ide vo veci samej, ktoré neboli individuálne dohodnuté a sú obsiahnuté v zmluve
o úvere uzatvorenej so spotrebiteľmi, pričom presne určujú sumu poplatkov za správu a poplatku za

poskytnutie úveru, ktoré znáša spotrebiteľ, spôsoby ich výpočtu a dátum splatnosti, tiež podrobne
špecifikovali všetky služby poskytované ako protihodnota dotknutých súm.

121. Dovolací súd poukázal na to, že z označenia sporného poplatku vyplýva, že ide o poplatok za
poskytnutie úveru teda za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné pre uzavretie zmluvy a ktoré

sú jeho internou záležitosťou a súčasťou jeho nákladov, teda za úkony veriteľa súvisiace s poskytnutím
úveru ako vypracovanie zmluvy a jej uzavretie a pod. Poplatok za poskytnutie úveru teda predstavuje
cenu za poskytovanie služby veriteľom, pričom možnosť jeho uplatňovania pripúšťa zákon č. 129/2010
Z.z. a táto možnosť vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora EÚ. Nemožno teda v súvislosti s dojednaním
poplatku za poskytnutie úveru dospieť k záveru o existencii nekalej zmluvnej podmienky.

122. Nemožno opomenúť tú skutočnosť, že bolo na dovolateľovi, ktorý mohol posúdiť hospodárske
dôsledky vyplývajúce zo zmluvy, či ju uzavrieť, a ak sa mu poplatok za poskytnutie úveru, ktorý bol v
zmluve vyjadrení určito, jasne a zrozumiteľne javil vysoký, nič mu nebránilo obrátiť sa na iný subjekt.
Dovolací súd má za to, že nemožno tolerovať, aby dovolateľ, ktorý vopred vedel, že bude musieť

zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru a zároveň poznal jeho výšku, zmluvu aj napriek tomu uzavrel, teda
s poplatkom a jeho výškou súhlasil, následne zaujal stanovisko, že poplatok predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku.

123. Zo záverov vyššie uvedeného rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ako aj z rozhodnutia Najvyššieho

súdu SR 7Cdo/294/2019 teda možno vyvodiť jednoznačný záver, že nedostatočná individualizácia
plnení za poplatky za správu, ako aj spracovateľského poplatku v tomto prípade, ktorých výška, resp.
spôsob ich výpočtu a dátum splatnosti sú v zmluve presne určené, nespôsobujú v rozpore s požiadavkou
dobrej viery na úkor spotrebiteľa značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami strán, preto súd
I. inštancie žalobu o určenie ich neprijateľnosti ako nedôvodnú zamietol.

124. Rovnaký záver bol zo strany Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prijatý aj rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR 5Cdo/47/2019, ako aj uznesením Najvyššieho súdu SR 4Cdo/292/2021 zo
dňa 26.01.2023 na dovolaciu otázku, či je ustanovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej
pred 01.06.2014, ktoré stanovuje dohodnutý poplatok za poskytnutie úveru v súlade s § 53 ods. 6

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 30.05.2014 neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

125. Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že dovolací súd sa už zaoberal v rozhodnutiach
7Cdo/294/2019 a 5Cdo/47/2019 uvedenou otázkou, v dôsledku čoho možno v nich uvedené právne
závery ohľadom predmetnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu.

126. Dovolací súd zároveň poznamenal, že pokiaľ ide o poplatok za poskytnutie, resp. spracovateľský
poplatok, z jeho označenia je jednoznačné, že má ísť o poplatok za poskytnutie úveru, teda za úkony
zo strany veriteľa súvisiace s poskytnutím úveru ako napr. oslovenie dlžníka, zistenie jeho údajov,
vypracovanie a uzavretie konkrétnej zmluvy, teda za úkony na strane veriteľa, ktoré sú nevyhnutné
pre uzavretie konkrétnej zmluvy, ktoré sú internou záležitosťou veriteľa a súčasťou jeho nákladov.

Práve poplatok za poskytnutie úveru predstavuje cenu za poskytovanie doplnkovej služby žalovaným,
pričommožnosťjehouplatňovaniapripúšťajúajpredpisyupravujúcespotrebiteľskévzťahy.Zuvedeného
uzavrel, že na základe zisteného skutkového stavu nemožno v súvislosti s dojednaním uvedeného
poplatku vyvodiť záver o existencii nekalej zmluvnej podmienky.127. S týmto záverom sa stotožnil vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Prešove v rozsudku pod sp. zn.
23CoCsp/6/2022, ako aj v rozsudku 17CoCsp/46/2020.

128. Zo záverov rozsudku Súdneho dvora zo dňa 03.09.2020 v spojených veciach C84/19, C222/19 a
C252/19vyplýva,žečlánokIVods.2Smernice93/13zmenenejsmernicou2011/83samávykladaťvtom
zmysle, že podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré spotrebiteľovi ukladajú iné poplatky, než je
splatenie istiny a úrokov nespadajú pod výnimku ustanovenú v tomto ustanovení, pokiaľ tieto podmienky

nešpecifikujú ani povahu týchto poplatkov, ani služby, za ktoré stanovujú odmenu a sú formulované
spôsobom spôsobilým uviesť spotrebiteľa do omylu pokiaľ ide o jeho povinnosti a ekonomické dôsledky
týchto podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.

129. V prejednávanej veci konštatoval, že pokiaľ ide o náklady nazvané poplatok za spracovanie úveru
a provízia si navrhovateľ mohol klásť legitímne otázky tak pokiaľ ide o služby, za ktoré mal tieto poplatky

zaplatiť, ako aj o ich prípadné prekrývanie. Na jednej strane totiž zmluva obsahovala dve ustanovenia
upravujúce správne poplatky nazvané poplatok za spracovanie úveru a provízia, pričom obe naznačujú,
že ide o sumy, ktoré sa majú zaplatiť na účely získania úveru.

130. Na druhej strane prináleží vnútroštátnemu súdu, aby overil či nákladová položka nazvaná

provízia, mohla podľa svojho obvyklého významu v poľskom práve naznačovať, že ide o odmenu
sprostredkovateľov úveru, ktorý pôsobil pri uzavretí zmluvy a či v takej situácii spotrebiteľ nebol schopný
na rozdiel od toho, čo stanovuje článok 21 písm. b) Smernice 2008/48 posúdiť, či platí za služby
predajcu alebo dodávateľa, s ktorým uzavrel zmluvy alebo za služby sprostredkovateľa. Za týchto
okolností by nebolo zabezpečené, že spotrebiteľ celkovo porozumel svojim platobným povinnostiam a

ekonomickým dôsledkom podmienok stanovujúcich tieto poplatky. Po druhé, pokiaľ ide o preskúmanie
primeranosti medzi cenou a odmenu na jednej strane a tovarom a službami na strane druhej, z ustálenej
judikatúry vyplýva, že táto kategória podmienok, ktorých prípadnú nekalú povahu nemožno skúmať, má
obmedzený dosah, keďže sa týka len primeranosti medzi stanovenou cenou alebo odmenou a tovarom
alebo službami. Vzhľadom na tento reštriktívny výklad, Súdny dvor spresnil, že podmienky týkajúce

sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má
spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatrí do tejto druhej kategórie podmienok s výnimkou
otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe poskytovanej
ako protiplnenie veriteľov.

131. Pokiaľ ide o posúdenie primeranosti zmluvných podmienok dotknutých v predmetnej veci, teda
vzťahu medzi požadovanými platbami a plnením, ktorému zodpovedajú, z rozhodnutia vnútroštátneho
súdu vyplýva, že uvedené podmienky nespresňovali, na ktorú službu sa vzťahujú poplatky označené
ako poplatok za spracovanie úveru a provízia.

132.ZobsahuvyššieuvedenéhorozhodnutiaSúdnehodvoratakvyplýva,žepredmetomprejudiciálneho
konania bolo posudzovanie dvoch správnych poplatkov, nešpecifikujúcich, za ktoré služby je spotrebiteľ
tieto povinný zaplatiť napriek tomu, že obe sumy sa mali zaplatiť za účelom získania úveru s rozdielom,
že poplatok za spracovanie úveru sa uhrádzal dodávateľovi a provízia sprostredkovateľovi úveru.

133. V zmysle vyššie uvedených rozhodnutí najvyšších súdnych autorít potom nie je možné uvedenú
zmluvnú podmienku považovať za neprijateľné zmluvné dojednanie.

134. V žalobnom návrhu XII. žalobcovia namietali neprijateľnosť zmluvného dojednania, týkajúceho sa
poplatkov za upomienky, vrátane zmluvnej pokuty v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.

135. Pokiaľ ide o poplatky za upomienku, súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že zmluvná
podmienka, o ktorú sa opiera uvedený poplatok je neprijateľná, keďže nedopovedá nákladom
vynaloženýmnatentodruhúkonuastávasatakvpodstatesankciouzaporušeniedohodnutejpovinnosti
spočívajúcej v riadnom splácaní splátok úveru. Toto však zmyslom poplatku za upomienku byť nemá.

Okrem iného upozornenie spotrebiteľa na porušenie jeho zmluvných povinností nie je tak technicky a
administratívne náročným úkonom veriteľa, ktorý by si vyžadoval zaplatenie tak vysokého poplatku.136. Obdobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za neprijateľnú právoplatnými rozhodnutiami
Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 5CoCsp/23/2020, 18CoCsp/36/2020, 22CoCsp/18/2021, ako
aj rozsudkom Okresného súdu Prešov 29Csp/19/2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Prešove 17CoCsp/46/2022. Z odôvodnení uvedených rozhodnutí vyplýva, že poplatok za upomienku
je neprimeraný, predstavuje skrytú sankciu a spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa
a zrejme presahuje administratívne náklady banky spojené s jej vystavením. Poplatok v takejto výške
nemožno považovať za paušalizáciu nákladov spojených s vystavením upomienky podľa § 121 ods. 3
Občianskeho zákonníka, ale skôr za zmluvnú pokutu za omeškanie dlžníka.

137. Pokiaľ ide o zmluvnú pokutu, obdobná zmluvná podmienka už bola posudzovaná voči žalovanému
v konaní vedenom pod sp. zn. 29Csp/52/2022, v ktorom Krajský súd v Prešove, konkrétne rozhodnutím
zo dňa 15.11.2022 pod sp. zn. 5CoCsp/37/2022 konštatoval, že sa nestotožňuje s názorom súdu
I. inštancie, že zmluvná pokuta bola medzi stranami sporu individuálne dojednaná, nakoľko bola
zakomponovaná do úverových podmienok na vopred pripravenom tlačive, pričom spotrebiteľ ju

nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť. Už len táto samotná skutočnosť vyvracia možnosť posúdenia
zmluvnej pokuty ako individuálne dojednanej. Uvedená zmluvná podmienka umožňuje žalovanému od
spotrebiteľa požadovať okrem predčasného splatenia celého úveru ďalšiu sankciu, ktorú spotrebiteľ vo
formulárovej zmluve ani odmietnuť nemohol. Predmetné zmluvné ustanovenie sa javí odvolaciemu súdu
ako neurčité. Keďže ide o predtlačený formulár, možno predpokladať, že takúto formulárovú zmluvu

uzatvára žalovaný s každým klientom bez ohľadu na osobitosti konkrétneho spotrebiteľského vzťahu
a to napr. výšku úveru, výšku splátky, dobu splácania úveru, či bonitu klienta. Z uvedených dôvodov
sa takéto dojednanie javí odvolaciemu súdu ako neprijateľné, pričom obdobnú zmluvnú podmienku vo
vzťahu k inému dodávateľovi už vyhlásil za neprijateľnú, konkrétne rozsudkom zo dňa 27.05.2019 pod
sp. zn. 23Co/128/2018, preto súd I. inštancie žalobe v uvedenej časti určenia neprijateľnosti zmluvnej

podmienky vyhovel.

138. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

139. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

140. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

141. Súd I. inštancie o nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k výroku I. a II. rozhodol postupom
podľa § 255 ods. 1 CSP a úspešným žalobcom voči neúspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

142. O nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k určeniu neprijateľnosti zmluvných podmienok
rozhodol postupom podľa § 255 ods. 2 CSP. Keďže žalobcovia sa domáhali určenia celkovo 10
neprijateľných zmluvných podmienok a súd vyhovel žalobe o určenie 6 neprijateľných zmluvných
podmienok, to znamená, že žalobcovia boli v konaní o určení neprijateľnosti zmluvných podmienok
úspešní v 60 % z hodnoty sporu a neúspešní v 40 % z hodnoty sporu. V zmysle vyššie vedeného majú

potom žalobcovia nárok na pomernú časť náhrady trov konania v percentuálnom rozdiele úspechu a
neúspechu v spore, teda v rozsahu 20 % z celkovej hodnoty sporu o určenie neprijateľnosti zmluvných
dojednaní.

143. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté podľa § 262 ods. 2 CSP v lehote do 60 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

2
29Csp/41/2024

Protitomutorozsudku možnopodaťodvolaniedo15dníododňajehodoručenianaOkresnýsúdPrešov.Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky,
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa exekučného poriadku. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže
žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa exekučného poriadku.