Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 23, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-12C/24/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1522204030
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladimír Herich

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1522204030.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, sudcom Mgr. Vladimírom Herichom, v sporovej veci žalobcu: KASUM s. r.

o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 46 544 364, zastúpeným VRBA & PARTNERS
s.r.o., so sídlom Sliezska 9, 831 03 Bratislava, IČO: 35 918 225, proti žalovanému: Slovenská republika
konajúca prostredníctvom Ministerstva Financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817
82 Bratislava, IČO: 00 151 742, o zaplatenie 38.294,95 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 13.06.2022 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia

sumy 38.294,95 Eur s príslušenstvom, z titulu náhrady vzniknutej škody.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.10.2012 podal daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie september 2012, v ktorom uviedol nadmerný odpočet vo výške 24.929,31
Eur. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátanie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie september 2012, ktorá sa
začala dňa 21.12.2012. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. XXXXXXX/X/
XXXXXXX/XXXX, zo dňa 19.03.2014. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou správca dane

rozhodnutím č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 10.08.2015, určil žalobcovi rozdiel dane v sume 24.576,- Eur
znížením nadmerného odpočtu zo sumy 24.929,31 Eur na sumu 353,31 Eur. Toto rozhodnutie bolo
žalobcovi doručené dňa 21.08.2015. Žalobca voči rozhodnutiu podal odvolanie. Finančné riaditeľstvo
svojim rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2015, rozhodnutie Daňového úradu Bratislava
potvrdilo. Na podklade správnej žaloby, Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 05.10.2017 sp.zn.:
6S/11/2016, žalobu zamietol. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe kasačnej sťažnosti žalobcu,
Rozsudkom zo dňa 27.03.2019, sp.zn.: 10Sžfk/10/2018, zrušil Rozhodnutie krajského súdu a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd Bratislava, Rozsudkom zo dňa 21.05.2020, sp.zn.: 6S/94/2019,
zrušil rozhodnutie Finančného riaditeľstva aj daňového úradu a vrátil ich na ďalšie konanie. Daňový
úrad Bratislava, rozhodnutím č. 1007651/2021, zo dňa 06.05.2021, určil žalobcovi rozdiel dane v sume
nadmerného odpočtu 0,00 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012.
Daňový úrad Bratislava priznal žalobcovi nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2012
v sume 24.929,31 Eur. Nadmerný odpočet vo výške 24.576,- Eur bol žalobcovi vrátený 19.05.2021.
Žalobca dňa 13.01.2022 zaslal žalovanému žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

spôsobenú nezákonným rozhodnutím Daňového úradu Bratislava. Žalovaný listom zo dňa 16.05.2022
č. A.-XXX žalobcovi oznámil, že uplatnený nárok bol predbežne prerokovaný a je neopodstatnený.
Nezákonnýmrozhodnutím,ztituluktoréhosižalobcauplatňujenároknanáhraduškodybolorozhodnutie
Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXXX/XXXX. Rozhodnutie bolo zrušené rozsudkom krajského súdunajmä z dôvodu, že daňové orgány nedostatočne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutie, rozhodnutie
neodôvodnili dostatočne a nevysporiadali sa s podstatnými argumentmi žalobcu. Žalobca poukazuje na
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 4M Cdo20/2009 z 30.05.2011 a 6Cdo 103/2011 z 30.04.2013.

Žalobcovi vydaním nezákonného rozhodnutia vznikla škoda z titulu výdavkov na právne zastupovanie
v daňovom konaní vo výške 3.478,16 Eur, škoda z titulu udržiavania obchodnej spoločnosti žalobcu pri
živote 20.914,09 Eur a škoda z úrokov z požičaných peňazí 13.902,70 Eur.
Pokiaľ ide o výdavky na právne zastupovanie, príčinná súvislosť je daná, nakoľko jedinou príčinou
pokračovania konaní na Daňovom úrade Bratislava po vydaní a zrušení nezákonného rozhodnutia,

a s tým spojený vznik škody – trov, bolo nezákonné rozhodnutie. Ak by nebolo vydané, tieto úkony by
neboli vykonané. Suma zodpovedá tarifnej odmene advokáta podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za sedem
úkonov právnej služby vykonaných po 21.05.2020.
Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť medzi škodou z udržiavania obchodnej spoločnosti pri živote
a nezákonným rozhodnutím, tá je taktiež daná, nakoľko spoločnosť bola udržiavaná pri živote výlučne
z dôvodov prebiehajúcich konaní. Žalobca po vydaní nezákonného rozhodnutia podnikateľskú činnosť

už nevykonával, nakoľko mu to z dôvodu zadržania nadmerného odpočtu DPH neumožňovala finančná
situácia. Žalobca vykonával podnikateľskú činnosť obchodovaním s cukrom. Počas podnikania nemal
žiadne podozrenie, že by bol zapojený do podvodnej schémy typu kolotoč. O svojom zapojení sa
dozvedel až z daňových kontrol. Po zistení ihneď ukončil svoje podnikanie na Slovensku a mal v úmysle
dať spoločnosť do likvidácie a požiadať o výmaz z obchodného registra. Tento zamýšľaný postup

v dôsledku vydania nezákonného rozhodnutia daňového úradu nebol možný z dôvodu, že žalobca viedol
voči daňovému úradu konanie, v ktorom sa domáhal zrušenia rozhodnutia daňového úradu aby sa
domohol svojich majetkových práv. Počas rozhodného času musel byť žalobca udržiavaný pri živote
a musel platiť fixné náklady spojené so svojou existenciou, a to účtovné služby 15.710,44 Eur a výdavky
na existenciu sídla 5.203,65 Eur.

Žalobcadňa16.05.2012uzatvorilspaniB.C.zmluvuopôžičke,nazákladektorejmuboladňa17.5.2012
poskytnutá pôžička 750.000 CZK. Jej účelom bolo získanie kapitálu na obchodovanie s cukrom.
Po vydaní Rozhodnutia daňového úradu žalobca poskytnutú pôžičku potreboval už len výlučne na
krytie nákladov spojených s existenciou spoločnosti a nákladov spojených s domáhaním sa vrátenia
nadmerného odpočtu DPH. Žalobca nemohol pôžičku vrátiť, nakoľko nemohol objektívne vedieť, aké

budú celkové náklady spojené s uplatňovaním jeho práv voči daňovým orgánom. Úroková sadzba bol
dohodnutá v sadzbe 1,5% z dlžnej sumy za mesiac, neskôr bola znížená na sadzbu 1% z dlžnej sumy za
mesiac,t.j.12%ročne.Platbouz13.12.2013žalobcasplatilčasťpôžičkyvovýške200.000CZK.Žalobca
má nárok na náhradu škody vo výške úrokov, ktoré mu vznikli v rozhodnom čase, t.j. úrok vo výške 1%
mesačne zo sumy 550.000 CZK od 10.08.2015 do 06.05.2021. Žalobca skutočnosť preukazuje výpismi

z účtu, z ktorých je zrejmé, že finančné prostriedky vo výške uplatňovanej náhrady škody reálne vynaložil
na platenie úrokov veriteľke. Príčinná súvislosť je daná, pretože žalobca mal v úmysle dať spoločnosť
do likvidácie a vrátiť pôžičku, čím by zanikla jeho povinnosť platenia úrokov v rozhodnom čase.

2. Dňa 26.07.2022 doručil súdu žalovaný vyjadrenie k podanej žalobe. Zákon č. 514/2003 Z.z.

vyžaduje na priznanie nároku na náhradu škody kumulatívne splnenie troch podmienok a to, existenciu
nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, existenciu škody, existenciu príčinnej
súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a škodou. Zo spisu
vyplýva, že žiadateľom uplatnených sedem úkonov právneho zastúpenia bolo vykonaných až po
právoplatnom zrušení rozhodnutia správcu dane pre nezákonnosť, teda neexistuje bezprostredná

a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou predstavujúcu úkony právneho
zastúpenia.
Pokiaľ ide o náklady na vedenie účtovníctva a náklady spojené s oprávnením používať sídlo spoločnosti
za obdobie od vydania nezákonného rozhodnutia do vrátenia nadmerného odpočtu DPH, je nesporné,
že bolo zákonnou povinnosťou žiadateľa viesť účtovníctva ako aj mať sídlo. Táto škoda nie je v priamej

a bezprostrednej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, nakoľko sa jedná o jeho zákonnú
povinnosť. Vychádzajúc z obchodného registra je nesporné, že žiadateľ je v danom registri zapísaný do
dnešného dňa, teda tvrdenie o zamýšľanom výmaze je špekulatívne a nepreukázané, dokonca žalobca
vykazuje zisky. Žalobca mal možnosť znížiť si náklady na účtovníctvo a to požiadaním o zrušenie
registrácie pre daň z pridanej hodnoty, čo nevyužil. Zároveň zo spisu vyplýva, že daňové konanie

o priznaní nadmerného odpočtu DPH za obdobie 09/2012 sa predĺžilo o súdne konanie trvajúce od
26.11.2015 do 21.05.2020, t.j. o štyri a pol roka, za čo nenesie zodpovednosť Ministerstvo financií SR.
Žiadateľ si tiež uplatňuje škodu predstavujúcu úroky z požičaných peňažných prostriedkov, pričom
tvrdí, že pôžičku chcel pôvodne využiť na obchodovanie s cukrom, no po nepriznaní NO DPH muselprostriedky použiť na udržanie chodu spoločnosti a domáhanie sa svojich práv. Tieto tvrdenia sú
špekulatívne. Rozhodnutie zobrať si pôžičku od súkromnej osoby je výlučným obchodným rozhodnutím
žiadateľa. Zároveň nemôže žiadateľ pri uskutočňovaní podnikateľských rozhodnutí vychádzať z ničím

nepodloženého predpokladu, že po uplatnení si nároku na NO DPH u správcu dane, mu bude tento
ihneď vyplatený. Žiadateľom deklarovaná nutnosť použitia pôžičky na udržanie chodu spoločnosti je
špekulatívna, nakoľko podnikateľ nemôže svoju existenciu odvíjať od toho, či mu bude priznaný NO
DPH. Riadne fungujúca obchodná spoločnosť by mala mať aj disponibilné finančné prostriedky na
zabezpečenie riadneho fungovania spoločnosti aj pre prípad krízovej situácie. Preto uvedená škoda nie

je v priamej súvislosti s nezákonným rozhodnutím správcu dane, ale s nesprávnymi podnikateľskými
rozhodnutiami žiadateľa.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania 9% ročne, tento bol uplatnený nesprávne, nakoľko sa jedná
o Občianskoprávny nárok, ktorý upravuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.

3. Dňa 27.01.2023 doručil súdu svoje vyjadrenie žalobca. Má za to, že boli splnené všetky podmienky

pre priznanie nároku na náhradu škody. Uvedené skutočnosti dostatočne preukázal prílohami k žalobe.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného, že nie je príčinná súvislosť medzi nákladmi právneho
zastúpenia a nezákonným rozhodnutím. V prípade, ak by nezákonné rozhodnutie č. XXXXXXXX/XXXX
zodňa10.08.2015bolovydanériadne,neexistovalbyžiadendôvodviesťďalšiekonania,vktorýchbybol
žalobca zastúpený právnym zástupcom a trovy právneho zastúpenia by nevznikli. Práve nezákonnosť

rozhodnutia zapríčinila nutnosť vedenia ďalších sporov, čím vznikla žalobcovi škoda z titulu nákladov
na právne zastúpenie. Až vydaním rozhodnutia č. XXXXXXX/XXXX, zo dňa 06.05.2021, na základe
ktorého bol nadmerný odpočet vrátený, zanikol dôvod vedenia ďalších sporov v súvislosti s vydaním
nezákonného rozhodnutia. Náklady na právne zastúpenia bolo žalobcom účelne vynaložené, nakoľko
žalobca len využil svoje zákonné právo nechať sa zastúpiť advokátom. Účelnosť právneho zastúpenia je

daná o to viac, že daňový subjekt vedie spory zo Slovenskou republikou, ktorej orgány majú voči nemu
dominantnejšie mocenské postavenie.
Žalobca sa tiež nestotožňuje s vyjadrením žalovaného ohľadne nákladov na vedenie spoločnosti.
Žalobca po zistení, že je v rámci svojich obchodov zapojený do podvodnej schémy, svoje podnikanie
ukončil a mal v úmysle dať spoločnosť žalobcu do likvidácie a požiadať o výmaz. To však nebolo

reálne z dôvodu prebiehajúcich sporov. Ak by bol žalobca vymazaný, nemal by zákonnú povinnosť viesť
účtovníctvo a mať sídlo spoločnosti, teda takéto náklady by mu nevznikli. Medzi žalobcom a daňovými
orgánmi stále neboli ukončené všetky súdne a daňové konania, o čom svedčí aj toto konanie. Žalobca
spoločnosť zlikviduje a vymaže až po právoplatnom ukončení všetkých prebiehajúcich konaní. Zápis
v obchodnom registri nepreukazuje, že by žalobca naďalej skutočne vykonával podnikateľskú činnosť.

Niekoľko rokov nemá žiadne tržby a dosahuje záporný hospodársky výsledok. Kladný hospodársky
výsledokvroku2021boldosiahnutývýlučnezdôvodu,ževdanomrokuboložalobcovivrátenýchviacero
nadmerných odpočtov DPH. Nevykonáva však žiadnu podnikateľskú činnosť. Žalobca nesúhlasí, že
Ministerstvo financií SR nenesie zodpovednosť za škodu, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím. V prípade, ak by rozhodnutia daňových orgánov boli správne a zákonné,

žiadne súdne správne konania by sa neviedli. Ministerstvo spravodlivosti SR nenesie zodpovednosť za
to, že daňové orgány nerozhodovali v súlade so zákonom.
Pokiaľ ide o škodu 13.902,70 Eur predstavujúcu úroky z požičaných peňazí, žalobca uvádza, že nemal
možnosť splatiť pôžičku predčasne, nakoľko prostriedky z nej získané potreboval na krytie nákladov
na udržanie spoločnosti pri živote a na úhradu trov spojených s daňovými a súdnymi konaniami. Ak

by nezákonné rozhodnutie vydané nebolo, žalobca by vrátil poskytnuté peňažné prostriedky z pôžičky
skôr pred likvidáciou spoločnosti a nemusel by platiť ďalšie úroky. Nárok na NO DPH bol žalobcovi
vyplatený skoro po 9 rokoch, ak by sa nedomáhal svojich práv takouto nákladnou a dlhotrvajúcou
cestou, nebol by mu nikdy vyplatený. Pokiaľ ide o úrok z omeškania, žalobca má za to, že má byť
použitá výška podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný je subjekt verejného práva a žalobcovi vznikla

škoda v súvislosti s výkonom jeho podnikateľskej činnosti. Je ustálenou rozhodovacou praxou súdov,
že v prípade rozhodovania o náhrade škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., aplikujú výšku úroku
z omeškania podľa Obchodného zákonníka.

4. Žalovaný vo svojej duplike zo dňa 08.09.2023 uviedol, že žiadateľom uplatnených 7 úkonov právneho

zastúpenia bolo vykonaných až po právoplatnom zrušení rozhodnutia správcu dane pre nezákonnosť,
teda neexistuje bezprostredná a priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou
3.478,16 Eur. Tieto trovy neboli účelne vynaložené. Suma vznikla až po navrátení do zákonného stavu,
je pre toto konanie irelevantná.Škoda 20.914,09 Eur z titulu udržiavania spoločnosti pri živote je nedôvodná. Bola zákonná povinnosť
žalobcu viesť účtovníctvo a mať sídlo spoločnosti. Žalobca tvrdí, že nemal v úmysle vykonávať inú
ekonomickú činnosť, len obchodovanie s cukrom. Nakupoval cukor s DPH od slovenských spoločností,

ktoré boli platiteľom DPH a následne ho dodával s oslobodením od dane do Českej republiky. DPH nemá
vplyv na výsledok hospodárenia podnikateľa ale len na konečnú cenu spotrebiteľa. Predmetom DPH je
pridaná hodnota. Žalobca žiadnu pridanú hodnotu nevytvoril. Žalovaný poukazuje, že žalobca dosiahol
zisk 64.630 Eur a v roku 2022 zisk 10.274 Eur. Zároveň zo spisu vyplýva, že daňové konanie o priznaní
NO DPH za obdobie 09/2012 sa predĺžilo o súdne konanie od 26.11.2015 do 21.05.2020. Vzhľadom na

to, že súdne konanie bolo vedené voči Ministerstvu spravodlivosti SR, Ministerstvo financií SR nemôže
vystupovať v mene štátu ako zodpovedný orgán.
Opätovneuvádza,žetvrdeniažalobcuohľadneúrokuzpožičanýchpeňazísúšpekulatívne.Rozhodnutie
zobrať si pôžičku je výlučným obchodným rozhodnutím podnikateľa. Žalobca v predmetnom období
nemal zamestnancov, nemusel platiť mzdy a odvody, nemal motorové vozidla, nevznikali mu náklady
na pohonné hmoty a dane a taktiež jeho sídlo je virtuálne. Náklady sú tak minimálne. Škoda 13.902,70

Eur tak nie je v bezprostrednej a priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím správcu dane,
ale s nesprávnymi podnikateľskými rozhodnutiami žiadateľa.

5. Žalobca vo svojom ďalšom vyjadrení z 20.12.2023 poukazoval, že nezákonným rozhodnutím je
Rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. XXXXXXXX/XXXX z 10.08.2015. Toto bolo zrušené pre

jeho nezákonnosť Rozsudkom Krajského súdu Bratislava sp.zn.: 6S/94/2019 z 21.05.2020. Pokiaľ ide
o vznik škody a jej preukázanie, žalobca má za to, že existenciu škody v konaní dostatočne preukázal
uhradenými faktúrami, zmluvou o pôžičke aj výpismi z bankového účtu. Všetky sumy predstavujúce
vyčíslenú škodu boli žalobcom skutočne uhradené. Nezákonným rozhodnutím došlo k zmenšení
majetkového stavu žalobcu, reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie

veci do predošlého stavu. Tým sa rozumie do stavu, ako keby nezákonné rozhodnutie nebolo vydané,
a tento stav bol reálne dosiahnutý až vydaním Rozhodnutia č. XXXXXXX/XXXX, ktorým bol žalobcovi
priznaný nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie 09/2012 v sume 24.929,31 Eur. Ak by bolo od
počiatku rozhodnuté zákonne, žalobca by bol krátko po tom zrušený a zlikvidovaný.
Pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia, žalobca uvádza, že ustanovenie § 18 zákona nie je možné

vykladať tak, že vzniknutá škoda sa má limitovať len na tie trovy, ktoré vznikli v čase do vydania
zrušujúceho rozhodnutia. Škoda sa má týkať tých trov, ktoré vznikli jednak v daňovom konaní, v ktorom
bolo vydané nezákonné rozhodnutie a jednak v správnom súdnom konaní, v ktorom bolo vydané
zrušujúce rozhodnutie, a to až do právoplatného skončenia týchto konaní. Ak zákonodarca vyslovene
neurčillenčasťkonania,takjezrejmé,žemalnamyslicelékonanienasledujúcepovydanínezákonného

rozhodnutia. Ak by nezákonné rozhodnutie bolo zákonné, žalobcovi by po jeho vydaní nevznikli žiadne
náklady. Avšak žalobcovi vznikli náklady práve preto, že bolo vydané nezákonné rozhodnutia. Účelom
tohto konania má byť spravodlivá a účinná ochrana práv žalobcu, voči ktorému bolo vydané nezákonne
rozhodnutie. Účelom nemá byť ochrana štátu ako subjektu porušujúceho právo. Štát má vydať správne
a zákonné rozhodnutie „na prvú“ a ak toho nie je schopný, má byť zodpovedný za všetky náklady, ktoré

vzniknú z toho dôvodu. Nezákonné rozhodnutie zo dňa 10.08.2015 ako aj zákonné rozhodnutie zo dňa
06.05.2021bolivydanévtomistomdaňovomkonaní,ktoréhosubjektyajpredmetboltotožný.Skutočnou
škodou sú také náklady, ktoré boli vynaložené v dôsledku škodovej udalosti, pričom doba, v ktorej môže
dôjsť k vzniku škody nie je okrem premlčania limitovaná. V praxi sa bežne vyskytujú prípady, že škoda
vzniká aj niekoľko rokov po škodovej udalosti.

Náhrada trov nemôže byť náhradou za obdobie do vydania nezákonného rozhodnutia, nakoľko by tieto
nemohli byť vo vzťahu následku a príčiny. Trovy do vydania zrušujúceho rozhodnutia, na ich náhradu
má žalobca nárok podľa ustanovení správneho súdneho poriadku. Žalobca si môže uplatniť trovy aj vo
väčšom rozsahu. V daňovom konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie vzniknúť v tomto
období nemôžu, nakoľko bolo ukončené a nepokračovalo až do zrušenia nezákonného rozhodnutia.

Jediný logický záver je, že náhrada sa týka trov od vydania zrušujúceho rozhodnutia do vydania
zákonného rozhodnutia.
Obdobne uplatnená škoda z titulu udržiavania spoločnosti pri živote je dôvodná. Žalobca nepopiera,
že sa jedná o zákonné výdavky, poukazuje však, že ak by nezákonné rozhodnutie nebolo vydané,
majetok spoločnosti by sa o tieto náklady nezmenšil a likvidačný zostatok by bol vyšší. Žalovaný bol

vydaním nezákonného rozhodnutia donútený aby ďalej existoval, aby sa mohol domôcť svojich práv.
Spoločnosť existoval len za účelom nápravy nezákonného rozhodnutia. Pre žalobcu by nemalo zmysel
držaťspoločnosťpriživoteauhrádzaťnáklady,akbymedzinímadaňovýmúradomnebolivedenéspory.
Z predložených účtovných závierok je zrejmé, že žalobca nemal po vydaní nezákonného rozhodnutia užžiadne príjmy a podnikanie nevykonával. Pre zistenie dôvodu existencie spoločnosti žalobcu je potrebné
analyzovať jeho činnosť. Z toho je zrejmé, že jedinou činnosťou od vydania nezákonného rozhodnutia
je súdenie sa so štátom za účelom domáhania sa práv. Existencia žalobcu by inak bola ekonomicky

nevýhodná a stratová. Ak bude súd iného názoru, bude povinný v odôvodnení zdôvodniť, na základe
čoho dospel k záveru, že spoločnosť žalovaného by napriek tomu, že zjavne nevykonávala žiadnu
podnikateľskú činnosť, existovala aj naďalej aj v prípade, ak by nezákonné rozhodnutie nebolo vydané.
Pokiaľ ide o úroky z požičaných peňazí, účelom pôžičky bolo získanie kapitálu na obchodovanie
s cukrom. Po vydaní nezákonného rozhodnutia žalobca poskytnutú pôžičku potreboval už len výlučne

na krytie nákladov spojených s existenciou spoločnosti a s domáhaním sa vrátania NO DPH.

6. Žalovaný vo vyjadrení z 13.12.2023 doplnil, že prevzatie právneho zastúpenia žalobcu vzniklo
až dňa 21.05.2020, teda po právoplatnom rozhodnutí NSSR z 27.03.2019 a rozsudku Krajského
súdu Bratislava z 21.05.2020, ktorým bolo rozhodnutie správcu dane zrušené. Absentuje tak nielen
nezákonné rozhodnutie ale aj preukázanie splnenia podmienky príčinnej súvislosti medzi škodou

a nezákonným rozhodnutím. Táto suma tak vznikla až po navrátení do zákonného stavu, preto je pre
konanie irelevantná a navyše sú neúčelné. V danom čase už k náprave rozhodnutia došlo. Žalobca však
ani nepreukázal zaplatenie úkonov advokátskej kancelárii.
Žalovaný je názoru, že žalobca mohol zrušiť spoločnosť vyhlásením konkurzu, keďže disponoval
peniazmi z pôžičky a následne pokračovať v daňových konaniach. Ak udržiaval spoločnosť pri živote,

musel si byť vedomý svojich zákonných platobných povinností.
Pokiaľ ide o úroky z požičaných peňazí, v danom prípade chýba príčinná súvislosť.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávania na deň 23.11.2023 a 23.01.2024, na ktoré
predvolal obe sporové strany.

Právny zástupca žalobcu na daných pojednávaniach uviedol, že sa pridržiava žaloby. Rozhodnutím
daňového úradu o nepriznaní DPH žalobcovi za obdobie 09/2012 bola spôsobená škoda. Rozhodnutie
bolo pre nezákonnosť zrušené. Žalobca mal vôľu ukončiť podnikanie, nemohol tak urobiť pre
nezákonnosť rozhodnutia správcu dane a následného konania. V súvislosti s uvedeným vznikali
žalobcovi náklady na prevádzkovanie spoločnosti aj náklady konania.

Žalobca bol zastúpený právnym zástupcom už pred podaním správnej žaloby. Pokiaľ ide o tvrdenie,
že žalobca mohol zrušiť spoločnosť vyhlásením konkurzu a pokračovať v daňových konaniach, toto je
iracionálne,keďževyhlásenímkonkurzubyoprávneniekonaťzaspoločnosťprešlonasprávcuažalobca
by nemohol na základe vlastného rozhodnutia podať žalobu na súd. Tiež získaná DPH by podľahla
konkurzu.

Žalovaný uvádzal, že samotná existencia nezákonného rozhodnutia nezakladá nárok na náhradu škody.
Pokiaľ ide o uplatnené trovy, vznikli až po zrušení nezákonného rozhodnutia a nie sú v príčinnej súvislosti
s jeho existenciou. Žalobca ani nepreukázal úhradu týchto trov. Pokiaľ ide o náklady s udržiavaním
spoločnosti pri živote, ak sa žalobca rozhodol, že ďalej podnikať nechce, bolo to jeho rozhodnutie. Viesť

účtovníctvo a mať sídlo bolo jeho zákonnou povinnosťou. Žalobca nevyužil možnosť znížiť si svoju daň.
Pri úrokoch z požičaných peňazí absentuje príčinná súvislosť, keď pôžička bola žalobcovi poskytnutá
vmáji2012arozhodnutiedaňovéhoúradubolovydanéažvauguste2015.Uplatnenéúrokyzomeškania
v konaní mali byť uplatnené ako občianskoprávny nárok.
Podanú žalobu považuje za nedôvodnú a navrhuje ju zamietnuť v celom rozsahu.

8.Súdvovecivykonaldokazovanieoboznámenímsalistinnýmidôkazmitvoriacimiobsahsúdnehospisu
a zistil nasledovné skutočnosti:

Výzvou zo dňa 19.03.2014 vyzval Daňový úrad Bratislava žalobcu na vyjadrenie sa k zisteniam zisteným

v protokole z daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo
jeho časti.
K výzve bol pripojený aj protokol z daňovej kontroly u žalobcu č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX,
predmetom kontroly bolo zdaňovacie obdobie – september 2012.

Na základe vykonanej daňovej kontroly vydal Daňový úrad Bratislava dňa 10.08.2015 rozhodnutie č.
XXXXXXXX/XXXX, ktorým určil platiteľovi dane z pridanej hodnoty rozdiel dane v sume 24.576 Eur
na dani z pridanej hodnoty za obdobie september 2012. Daňový úrad znížil nadmerný odpočet zazdaňovacie obdobie september 2012 zo sumy 24.929,31 Eur na sumu 353,31 Eur. Nadmerný odpočet
353,31 Eur bol vrátený podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z.z.

Na podklade odvolania žalobcu, vydalo Finančné riaditeľstvo SR rozhodnutie zo dňa 26.11.2015, č.
XXXXXXX/XXXX, ktorým napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava potvrdilo.

Dňa 26.01.2016 podal žalobca v zastúpení právnym zástupcom VRBA & PARTNERS s.r.o., na Krajský
súd v Bratislave správnu žalobu, proti rozhodnutiu a postupu správneho orgánu. Podanou žalobou sa

domáhal zrušiť rozhodnutie Finančného riaditeľstva SR ako aj Daňového úradu Bratislava.

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 05.10.2017, č.k.: 6S/11/2016-196, podanú žalobu zamietol
a žalovanému – Finančné riaditeľstvo SR, náhradu trov konania nepriznal.
Voči rozhodnutiu krajského súdu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na súd
kasačnú sťažnosť, zo dňa 05.12.2017.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, rozsudkom zo dňa 27.03.2019, sp.zn.: 10Sžfk/10/2018, rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, č.k.: 6S/11/2016-196 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave, rozsudkom zo dňa 21.05.2020, č.k.: 6S/94/2019-287, napadnuté rozhodnutie

žalovaného Finančného riaditeľstva SR č. XXXXXXX/XXXX, ako aj rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava č. XXXXXXXX/XXXX, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Krajský súd žalobcovi
zároveň voči žalovanému priznal právo na úplnú náhradu trov konania.

Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu zaslal Daňovému úradu Bratislava dňa 10.12.2020

vyjadrenie k postupu daňového úradu. Ďalšie vyjadrenie do daňového konania žalobca zaslal daňovému
úradu dňa 09.04.2021.

Zo zápisníc o ústnom pojednávaní či o vykonaní úkonu na Daňovom úrade v Bratislave, zo dňa
14.10.2020, 23.11.2020, 31.03.2021, 27.04.2021 vyplýva, že žalobcu zastupoval v danom období

právny zástupca – advokátska kancelária VRBA & PARTNERS, ktorý žalobcu zastupoval v konaní pred
Daňovým úradom.

Dňa 06.05.2021, vydal Daňový úrad Bratislava rozhodnutie č. XXXXXXXXX/XXXX, ktorým určil
žalobcovi rozdiel dane v sume nadmerného odpočtu 0,00 Eur za zdaňovacie obdobie september 2012.

Daňový úrad priznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie september 2012 v sume 24.929,31 Eur.
Kladnýrozdielmedzinadmernýmodpočtompriznanýmvovyrubovacomkonaníanadmernýmodpočtom
vráteným do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly predstavuje sumu 24.576,00 Eur.

Dňa 31.01.2022 požiadal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaného, o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím Daňového úradu
Bratislava. Žalobca škodu špecifikoval ako škodu z titulu výdavkov na právne zastúpenie v daňovom
konaní vo výške 3.478,16 Eur, škoda z titulu udržiavania spoločnosti pri živote v sume 20.914,09 Eur
a škoda z úrokov z požičaných peňazí v sume 13.902,70 Eur. Celková výška škody tak bola žalobcom
vyčíslená na sumu 38.294,95 Eur.

Žalovaný o predbežnom prerokovaní nároku informoval žalobcu listom zo dňa 16.05.2022, č. A.-XXX,
v ktorom uviedol, že nárok považuje za neopodstatnený, nakoľko nie sú splnené podmienky na náhradu
škody voči štátu.

Žalobca predložil faktúry vystavené spoločnosť VGD – AVOS AUDIT s.r.o. a VGD SLOVAKIA, s.r.o., za
obdobia od augusta 2015 do mája 2021, z ktorých vyplýva, že žalobcovi boli v danom období vyúčtované
služby za vedenie účtovníctva a administratívne náklady.

Dňa 16.05.2012 uzatvoril žalobca ako dlžník a B. C. ako veriteľ zmluvu označenú ako „Smlouva

o pujčce“, na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi čiastku 750.000 Kč. Podľa čl. I zmluvy, dlžník túto
pôžičku prijíma a zaväzuje sa ju vrátiť na požiadanie do 4 mesiacov od doručenia výzvy k vráteniu,
najneskôr do 2 rokov od poskytnutia pôžičky podľa čl. II zmluvy, ak nebude o vrátenie pôžičky požiadaný
skôr.Podľa čl. III prvá a druhá veta zmluvy, veriteľ a dlžník týmto dojednávajú úroky z požičanej čiastky vo
výške 1,5% mesačne. Úroky je dlžník povinný veriteľovi počínajúc dňom 01.06.2012 platiť mesačne,
teda tak, že za každý kalendárny mesiac zaplatí dlžník veriteľovi úroky v dojednanej výške, keď ich

splatnosť bude vždy prvého dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.
Spoločne s uvedenou zmluvou uzatvorili strany v rovnakom postavení a D. E. ako „aval“ zmluvu
označenú ako „Smlouva o vyplňovacím právu směnečném“.

Z výpisov z bankového účtu žalobcu vedeného v Komerční banke, a.s., za obdobie od roku 2012 do

roku 2021 vyplýva, že žalobca platil pravidelne svojmu veriteľovi p. C. platby na účet, označené ako
úroky zo zmluvy o pôžičke.

Z tabuľky webového portálu F., ktorú predložil žalovaný možno konštatovať nárast zisku žalobcu
za obdobia 2021 a 2022, nakoľko v predchádzajúcich obdobiach 2018 až 2020 dosahoval záporné
výsledky.

Z faktúr č. XXXXXXX, č. XXXXXXXX, č. XXXXXXXX, vystavených od 12/2020 do 10/2021 vyplýva, že
právny zástupca žalobcu fakturoval žalobcovi poskytnuté právne služby v konaní pred daňovým úradom
v novembri 2020 a následne v roku 2021.

Z výpisov pohybov na bežnom účte žalobcu vedenom v G. H., I., za obdobie od 01.01.2015 do
20.12.2023 vyplýva, že žalobca v danom období uhrádzal platby označené ako „právne služby“, „právne
poradenstvo“ alebo „Vrba právne služby“. Ďalej tiež uhrádzal platby označené ako „účtovníctvo“ či
„registračné sídlo“.

Žalobca predložil účtovné závierky za obdobia od roku 2015 do roku 2022. Vyplýva z nich, že žalobca
od roku 2015 pravidelne dosahoval negatívny výsledok hospodárenia za účtovné obdobie po zdanení.
Žalobca v priebehu rokov navýšil svoj obežný majetok aj hodnotu krátkodobých pohľadávok. Žalobca
každoročne hospodáril s kladnou hodnotou aktív na finančných účtoch a stabilne dosahoval plusové
hodnoty v hodnote vlastného imania.

9. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2, zákona č. 514/2013 Z.z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto

zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,

ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd,

ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1 možno
priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa
osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného
zreteľa.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môžepoškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 a 3 citovaného zákona, náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo
rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Súčasťou trov konania

sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za
zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 25 ods. 4 citovaného zákona, spory vzniknuté z právnych vzťahov upravených týmto zákonom

rozhodujú súdy, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 137 písm. a) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná v celom

rozsahu a preto je potrebné ju zamietnuť.

11. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 10.08.2015 vydal Daňový úrad Bratislava rozhodnutie č.
XXXXXXXX/XXXX, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel dane v sume 24.576,- Eur znížením
nadmerného odpočtu na sumu 353,31 Eur. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj rozhodnutím

Finančného riaditeľstva č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 26.11.2015. Voči rozhodnutiu Finančného
riaditeľstva podal žalobca dňa 25.01.2016 správnu žalobu na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd
rozsudkom zo dňa 05.10.2017, sp.zn.: 6S/11/2016, žalobu zamietol. Na podklade kasačnej sťažnosti
podanej dňa 05.12.2017 na Najvyšší súd Slovenskej republiky, vydal Najvyšší súd SR rozsudok dňa
27.03.2019, sp.zn.: 10Sžfk/10/2018, ktorým zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Krajský súd Bratislava rozsudkom zo dňa 21.05.2020 sp.zn.: 6S/94/2019, zrušil rozhodnutie
Finančného riaditeľstva SR a rozhodnutie správcu dane a vrátil vec na ďalšie konanie. Daňový úrad
Bratislava rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa 06.05.2021 priznal žalobcovi nadmerný odpočet za
obdobie 9/2012 v sume 24.929,31 Eur. Ten bol žalobcovi vrátený dňa 19.05.2021.
Ďalej tiež nebolo sporné, že dňa 27.05.2022 bolo žalobcovi doručené stanovisko žalovaného zo

dňa 16.05.2022, č. A.-XXX, ktorým žalovaný žalobcovi na podklade jeho žiadosti oznámil, že uplatnený
nárok žalobcu bol predbežne prerokovaný a žalovaný ho považuje za neopodstatnený.

12. Sporné medzi stranami bolo, či škoda ktorú si žalobca uplatnil je škodou v príčinnej súvislosti
s nezákonným rozhodnutím, nakoľko žalovaný poukazoval, že nezákonné rozhodnutie v danom prípade

absentuje, a teda či v dôsledku vydaného nezákonného rozhodnutia by mohol mať žalobca nárok na
náhradu vyčíslených trov právneho zastúpenia, nákladov na udržiavanie spoločnosti pri živote a úrokov
z požičaných peňazí. Sporné tiež bolo, či si žalobca správne uplatnil úrok z omeškania vo výške 9%
ročne podľa predpisov obchodného práva.

13. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku
nezákonného rozhodnutia vydaného Daňovým úradom v Bratislave. Zodpovednosť za škodu, ktorú
spôsobil štát pri výkone verejnej moci je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, t.j. je daná bez
ohľadu na zavinenie a možnosti liberácie, ktorej sa v prípade splnenia všetkých zákonných podmienok,
nemožno voči poškodenému subjektu zbaviť. V prípade škody uplatnenej titulom nezákonného

rozhodnutia vydaného orgánom verejnej moci je podmienkou zmena alebo zrušenie právoplatného
rozhodnutia pre nezákonnosť. Otázku nezákonnosti rozhodnutia pritom nemožno v spore o náhradu
škody posudzovať ani ako predbežnú a súd vychádza len z toho, či rozhodnutie bolo v konaní zrušenéalebo zmenené na základe mimoriadneho opravného prostriedku. Uvedené je prvotným predpokladom
pre úspešné uplatnenie nároku v konaní pred súdom.
V danom prípade bol uvedený predpoklad splnený, keďže rozhodnutie Daňového úradu v Bratislave zo

dňa 10.08.2015 č. XXXXXXXX/XXXX, bolo zrušené Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa
21.05.2020, č.k.: 6S/94/2019-287, v ktorom krajský súd konštatoval, že žalobcovi bolo odopreté jeho
právo na odpočítanie DPH z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi.

14. Ďalším predpokladom, ktorý je nevyhnutným na uplatnenie nároku na náhradu škody, za ktorú

zodpovedá štát, v konaní pred súdom, je potreba predbežného prerokovania nároku subjektom, ktorý
poškodený označil ako zodpovedný subjekt za spôsobenú škodu. Jedine za predpokladu, že nárok bol
orgánom predbežne prerokovaný a príslušný orgán oznámi poškodenému, že jeho nárok neuspokojí,
až následne sa môže poškodený domáhať uspokojenia nároku na súde, a to len v rozsahu nároku, ktorý
bol predbežne prerokovaný a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný.
Aj uvedený predpoklad bol v danom prípade splnený. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca

sa obrátil na žalovaného so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku listom zo dňa 31.01.2022,
v ktorom sa rozsah uplatneného nároku aj titul uplatneného nároku stotožňuje s rozsahom a titulom
nároku, ktorý tvoril obsah podanej žaloby v tejto veci. Listom zo dňa 16.05.2022, č. A.-XXX, žalovaný
žalobcovi oznámil, že jeho nárok predbežne prerokoval a považuje ho za neopodstatnený.

15. Pri škode spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom sa v zmysle
vyššie citovaného ustanovenia § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., poškodenému uhrádza skutočná škoda
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je potrebné vynaložiť za účelom uvedenia veci do predošlého
stavu a ušlý zisk, ktorý možno charakterizovať ako ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného nepríde
v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to s ohľadom na pravidelný

chod vecí dalo očakávať. Dôkazné bremeno v konaní o náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z.
zaťažuje poškodeného, t. j. žalobcu. Je výhradne povinnosťou žalobcu ako poškodeného v takomto
konanípreukázaťsúčasnúexistenciutrochzákladnýchpredpokladovprevzniknárokunanáhraduškody
spôsobenú nezákonným rozhodnutím, a to 1. existenciu nezákonného rozhodnutia, 2. existencia škody
a 3. príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou.

Žalobca svoj uplatnený nárok na náhradu škody rozdelil do troch samostatných oblastí, s ktorými sa súd
osobitne vysporiadal nasledovne:

16. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré mu vznikli v daňovom konaní
v období od 21.05.2020 do 09.04.2021, za celkovo 7 úkonov právnej služby v celkovej výške 3.478,16

Eur. Žalobca poukazoval, že ak by nezákonné rozhodnutie nebolo vydané, resp., ak by daňový orgán
vydal zákonné rozhodnutie na prvýkrát, tieto úkony by neboli vykonané a žalobca by nemal výdavky
spojené s právnym zastúpením.
Ustanovenie § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. pripúšťa, že náhrada škody môže zahŕňať aj vynaložené trovy
konania. Presne však stanovuje predpoklady, aké trovy je možné začleniť do náhrady škody. Uvedené

zákonné ustanovenie za také považuje trovy konania, ktoré boli vynaložené v rámci konania, v ktorom
došlo k vydaniu protiprávneho rozhodnutia či k nesprávnemu úradnému postupu a trovy vzniknuté
v konaní, v ktorom bolo protiprávne rozhodnutie zrušené. Zároveň pre oba prípady patrí všeobecný
predpoklad, že tieto trovy musia byť zároveň účelne vynaložené. Zákon tak presne stanovuje, ktoré trovy
konania je potrebné zahrnúť do náhrady škody. Obdobne v dôvodovej správe k zákonu č. 514/2003

Z.z. je uvedené, cit.: „Návrh zákona na rozdiel od platnej právnej úpravy obsahuje podrobnú úpravu
týkajúcu sa odškodňovania trov konania, ktoré boli vynaložené v rámci konania, pri ktorom došlo k
vydaniu protiprávneho rozhodnutia či k nesprávnemu úradnému postupu. Náhrada trov konania je v
navrhovanom zákone výslovne zahrnutá do náhrady škody. V zmysle navrhovaného znenia budú trovy
konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané protiprávne rozhodnutie alebo

rozhodnutie o zadržaní, väzbe, treste alebo ochrannom opatrení a v konaní, v ktorom bolo protiprávne
rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné konanie zastavené alebo v ktorom bola vec postúpená inému
orgánu súčasťou náhrady škody.“
Pokiaľ zákon teda počíta s náhradou trov konania, ktoré účelne vznikli v konaní, pri ktorom došlo k
vydaniu protiprávneho rozhodnutia a v konaní, v ktorom bolo protiprávne rozhodnutie zrušené, nemožno

uvedené zákonné predpoklady rozšíriť o trovy konania, ktoré vznikli v konaní po zrušení nezákonného
rozhodnutia.17. Úlohou náhrady škody je uviesť veci do predošlého stavu, teda do stavu, ako keby nikdy k škode
nedošlo, to znamená do stavu, pred vydaním nezákonného rozhodnutia. Zákon uvádza, že poškodený
má mať nárok na náhradu tých trov, ktoré vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané protiprávne rozhodnutie

a v konaní, v ktorom bolo takéto rozhodnutie zrušené. Poškodenému by sa tak mala priznať náhrada
trov vynaložených v takých konaniach, kde účelne uplatňoval a bránil svoje práva v čase, kedy buď
nezákonné rozhodnutie ešte nebolo vydané a napriek tomu, že žalobca aktívne v prospech ochrany
svojich práv vystupoval, tieto boli porušené nezákonným rozhodnutím, čo malo za následok, že svoje
práva bránil márne, alebo následne v konaní, kde sa domáhal nápravy takto vzniknutého protiprávneho

stavu.
Z uvedeného je teda zrejmé, že trovy, ktoré vznikli v konaní až po týchto udalostiach, nie sú
v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím. Zrušením nezákonného rozhodnutia sa
dosiahla náprava protiprávneho stavu, nakoľko týmto momentom sa na také rozhodnutie hľadí ako na
neexistentné. Ak bolo nezákonné rozhodnutie zrušené rozhodnutím krajského súdu zo dňa 21.05.2020
a žalobca si uplatňuje trovy daňového konania vzniknuté až od tohto dátumu, teda v čase, kedy

protiprávne rozhodnutie už bolo zrušené, je nepochybné, že takéto trovy konania nemožno považovať
za trovy vzniknuté v konaní, v ktorom bolo vydané protiprávne rozhodnutie, nakoľko v daňovom konaní
po 21.05.2020 bolo vydané nové a zákonné rozhodnutie a nemožno ich považovať ani za trovy konania,
ktoré vznikli v konaní, v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, nakoľko nesporne vznikli až po
jeho zrušení.

Je mylná domnienka žalobcu, že náprava protiprávneho stavu bola dosiahnutá až priznaním
uplatneného nadmerného odpočtu DPH rozhodnutím Daňového úradu Bratislava zo dňa 06.05.2021,
č. XXXXXXXXX/XXXX. Ako súd uviedol vyššie, zmyslom náhrady skutočnej škody, je úhrada nákladov
nevyhnutných na navrátenie vecí do pôvodného stavu, teda do času pred vydaním nezákonného
rozhodnutia. Vydaním rozhodnutia Daňového úradu Bratislava dňa 06.05.2021 však vznikol nový právny

stav, ktorý nemožno stotožňovať so zmyslom a účelom náhrady škody.
Vzhľadom na uvedené súd vzhliadol žalobcom uplatnenú náhradu škody spočívajúcu v náhrade trov
právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalobcovi v daňovom konaní po zrušení nezákonného rozhodnutia,
ako nedôvodnú.

18. Keby súd aj uznal argumentáciu žalobcu, že konanie pred vydaním nezákonného rozhodnutia aj
po jeho zrušení je jedno a to isté konanie, nakoľko sa týka tých istých strán a toho istého predmetu
konania, je potrebné uviesť, že aj v takom prípade by absentoval druhý predpoklad pre priznanie
trov ako škody, a to ich účelnosť. Ak po zrušení rozhodnutia postupoval správny orgán v súlade so
zákonom a vydal zákonné rozhodnutie, nemožno trovy právneho zastúpenia vynaložené v tejto časti

konania považovať za účelné. Nezákonné rozhodnutie daňového orgánu, ktorým došlo k porušeniu práv
žalobcu bolo v čase, kedy právny zástupca žalobcu prevzal právne zastúpenie, teda dňa 21.05.2020 už
zrušené, pričom v novom konaní bol daňový orgán viazaný právnym názorom krajského súdu. V období,
za ktoré si žalobca uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastúpenia ako vzniknutej škody, už
napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Bratislava právne neexistovalo, čím bol napravený protiprávny

stav. Ak ešte len vtedy bolo právnemu zástupcovi udelené plnomocenstvo na zastupovanie v daňovom
konaní (ktoré skončilo vydaním zákonného rozhodnutia), nemohlo byť v príčinnej súvislosti s v tom
čase už neexistentným a zrušeným rozhodnutím a nemohlo byť ani účelné, keďže následné konanie
aj rozhodnutie správneho orgánu bolo v súlade so zákonom. Ako súd totiž uviedol vyššie, náprava
protiprávneho stavu bola dosiahnutá zrušením nezákonného rozhodnutia a nie až v momente, keď bol

žalobcovi novým rozhodnutím priznaný nadmerný odpočet DPH.

19. Ďalej si žalobca uplatnil náklady na udržanie spoločnosti pri živote, ktoré mali pozostávať z nákladov
na účtovné služby celkovo vo výške 15.710,44 Eur a nákladov na existenciu sídla spoločnosti vo výške
5.203,65 Eur, ktoré žalobcovi vznikli v období od 10.08.2015 do 06.05.2021. Vznik uvedených nákladov

žalobca v konaní preukazoval vystavenými faktúrami a výpismi z bankových účtov.
Žalobca v tejto súvislosti argumentoval, že keby nebolo v daňovom konaní vydané nezákonné
rozhodnutie, už by ukončil podnikateľskú činnosť, pričom poukazoval na účtovné závierky spoločnosti,
z ktorých malo byť zrejmé, že žalobca nevykonáva žiadnu podnikateľskú aktivitu. Tvrdil, že jediným
zmyslom existencie spoločnosti boli spory medzi ním a Daňovým úradom Bratislava.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že povinnosť viesť účtovníctvo a mať sídlo patrí medzi základné
zákonné povinnosti spoločnosti, akou je žalobca (pozri § 4 ods. 1 zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve
a § 2 ods. 3 či § 110 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka). Žalobca je povinný mať sídlo a viesť
účtovníctvo za celú dobu svojej existencie bez ohľadu na to, aké podnikateľské zámery spoločnosťmá a aké aktivity vykonáva. Nie je v tomto zmysle rozhodujúce, či je zmyslom spoločnosti rozvíjať
podnikateľskú činnosť a podnikateľsky expandovať, alebo je spoločnosť nečinná a vykonáva aktívne
úkony smerujúce k jej zrušeniu a zániku. Uvedené povinnosti sa týkajú všetkých spoločností bez

rozdielu.
Tvrdenia žalobcu o tom, že keby nebolo vydané nezákonné rozhodnutie v roku 2015, v súčasnosti
by spoločnosť už neexistovala sa javia špekulatívne a sú čisto hypotetické, obzvlášť ak z vykonaného
dokazovaniabolopreukázané,žežalobcasieštevroku2012zobralpôžičkuodpaniC.vovýške750.000
CZK práve naopak na získanie kapitálu na obchodovanie s cukrom, teda na rozvoj podnikateľskej

činnosti. Žalobca v konaní nijako nepreukázal, že by buď v čase pred vydaním nezákonného rozhodnutia
alebo kedykoľvek v čase po ňom, teda aj po tom, ako bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, (čím mal byť
podľa slov žalobcu naplnený účel jeho existencie), vykonával akékoľvek úkony, ktoré by bezprostredne
smerovali k zrušeniu a zániku obchodnej spoločnosti. Takýmto dôkazom samé o sebe nie sú predložené
účtovné závierky. Právny poriadok Slovenskej republiky nijako neobmedzuje, že právne existovať môžu
len spoločnosti, ktoré aktívne vykonávajú svoju činnosť. Ak si spoločnosť plní svoje zákonné povinnosti

a je riadne zapísaná v obchodnom registri, nič nebráni v jej existencii ani za okolností, že aktívne
nepodniká na svojom relevantnom trhu. Aktívne podnikanie alebo naopak útlm činnosti spoločnosti je
obchodným rozhodnutím vedenia spoločnosti.
Súd preto nevzhliadol ako dôvodný nárok na náhradu škody, ktorá mala pozostávať z výdavkov za
účtovné služby a výdavky na existenciu sídla spoločnosti, nakoľko tieto výdavky nevznikli žalobcovi

v priamej príčinnej súvislosti s existenciou nezákonného rozhodnutia daňového úradu ale sú jeho
povinnými výdavkami počas celej doby existencie spoločnosti a vyplývajú priamo z príslušných právnych
predpisov bez ohľadu na to, či spoločnosť zvažuje svoje zrušenie a zánik alebo naopak rozvoj
podnikateľskej činnosti.

20. Napokon si žalobca uplatnil škodu, ktorá predstavuje úroky z pôžičky poskytnutej mu pani B. C. na
podklade zmluvy zo dňa 16.05.2012. Malo sa jednať o úroky vo výške 1% mesačne zo sumy 550.000
CZK od 10.08.2015 do 06.05.2021.
Súd hneď z úvodu poukazuje na časovú nesúvislosť s nezákonným rozhodnutím daňového úradu, keď
pôžičkabolažalobcoviposkytnutánazákladezmluvyzodňa16.05.2012,pričomnezákonnérozhodnutie

bolovydanédňa10.08.2015.Žalobcatedaprijalpôžičkuslúžiacunarozvojsvojejpodnikateľskejčinnosti
viac ako 3 roky pred vydaním nezákonného rozhodnutia. Žalobca uvádzal, že pôvodne mal v pláne
pôžičku využiť na investíciu do obchodovania s cukrom, avšak po vydaní nezákonného rozhodnutia
slúžila už len na krytie nákladov spojených s existenciou spoločnosti a nákladov spojených s domáhaním
sa vrátenia nadmerného odpočtu DPH. Uvedené tvrdenie žalobcu je podľa názoru súdu účelové. Ak

by mal žalobca skutočne záujem využiť získanú pôžičku ako investíciu do obchodovania s cukrom,
nesporne by to za 3 roky od jej poskytnutia vykonal. Navyše súd poukazuje na čl. I zmluvy. Poskytnuté
peňažné prostriedky mal žalobca vrátiť do 4 mesiacov od doručenia výzvy k vráteniu, najneskôr však
do 2 rokov od jej poskytnutia. Z uvedeného je tak zrejmé, že pôžičku mal žalobca vrátiť najneskôr
ešte v roku 2014. Neobstojí preto tvrdenie, že jej čiastku použil na krytie nákladov daňového konania.

V čase, keď bol žalobca už povinný pôžičku vrátiť (najneskôr), ešte ani nemohol mať vedomosť, že
bude v roku 2015 vydané nezákonné rozhodnutie daňového orgánu v jeho neprospech. Ak žalobca
napriek svojim zmluvným povinnostiam poskytnutú pôžičku nesplatil ešte ani v roku 2015, sám porušil
zmluvné povinnosti, na ktoré sa zaviazal a sám si svojim konaním spôsobil vznik škody s tým súvisiacej.
V žiadnom prípade takúto škodu nemožno posúdiť ako súvisiacu s nezákonným rozhodnutím daňového

úradu.

21. Žalobca svoj uplatnený nárok navyše úročil úrokom z omeškania vo výške 9% uplatneným podľa
predpisov obchodného práva. Žalobca poukazoval na rozhodnutia Krajského súdu Košice, sp.zn.:
2Cob/208/2011, Krajského súdu Banská Bystrica sp.zn.: 17Co/677/2013 či Krajského súdu Bratislava

sp.zn.: 3Co/612/2014, a uvádzal, že je bežnou praxou súdov nárok uplatnený podľa zákona č. 514/2013
Z.z., posudzovať ako obchodnoprávny nárok.
V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 25 zákona č. 514/2003 Z.z. Uvedené ustanovenie
jasne stanovuje, že právne vzťahy podľa tohto zákona sa spravujú Občianskym zákonníkom. Tvrdenia
žalobcu, kde uvádzal, že súdy bežne priznávajú daný nárok podľa predpisov obchodného práva sú

mylné. Všetky rozhodnutia, ktoré žalobca označil sa v skutočnosti spravovali normami občianskeho
práva a všetky sú z obdobia rokov 2011 až 2013. Je potrebné poukázať, že v tom čase bolo účinné
znenie § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka také, že výška úrokov z omeškania bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základnásadzba ECB. Uvedené znenie sa zmenilo až novelou č. 20/2013 Z.z., účinnou od 01.02.2013, pričom
v prechodných ustanoveniach, konkrétne § 10c bolo naďalej upravené, že ak záväzkový vzťah vznikol
pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru

2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. Z uvedeného je tak zrejmé, že nárok na náhradu škody
vyplývajúci zo zákona č. 514/2003 Z.z., bol vždy súdmi posudzovaný ako občianskoprávny nárok.

22. Na základe uvedených skutočností, keď súd neposúdil uplatnené nároky žalobcu z titulu vzniknutej
škody ako také, ktoré by boli v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Daňového

úradu Bratislava zo dňa 10.08.2015, č. XXXXXXXX/XXXX, rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku
rozsudku a žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

23. Pokiaľ ide o nárok na náhradu trov konania, podľa § 255 ods. 1 CSP by mal mať žalovaný, ako
subjekt, ktorý mal v konaní plný úspech vo veci, nárok na plnú náhradu trov konania. Keďže však
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli a preto by bolo neúčelné rozhodovať aj o nároku aj o výške

trov konania, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. rozsudku, a žalovanému nárok na náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).