Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 9, 2024

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 15C/42/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5823232690
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Bebej

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2024:5823232690.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

8

Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D., E. XX/X, zastúpeného Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom v
Námestove, Komenského 497, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35807598, zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom v
Bratislave-mestskáčasťDúbravka,Majerníkova3/A,vsporeourčenie,ženehnuteľnosťniejezaťažená
záložným právom, takto

r o z h o d o l :

9

I. Súd určuje, že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. D., obec D., F. G., zapísaná na LV č. XXXX,
pozemok parc. KN-C č. 1931/1 – orná pôda o výmere 710 m2, nie je zaťažená záložným právom
v prospech žalovaného, ktorého vklad bol povolený pod V 1554/07.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

7

1.Žaloboudatovanouk28.11.2023,doručenoutunajšiemusúduelektronicky29.12.2023,autorizovanou
podľa osobitného predpisu, sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu domáhal určenia,
že nehnuteľnosť nachádzajúca sa v k. ú. D., obec D., F. G., zapísaná na LV č. XXXX, pozemok parc. KN-
C č. 1931/1 – orná pôda o výmere 710 m2, nie je zaťažená záložným právom v prospech žalovaného,
ktorého vklad bol povolený pod V 1554/07, ako aj náhrady trov konania.

2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. Žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. D., obec D., F. G. a zapísanej na LV
č. XXXX, a to pozemku C-KN parc. č. 1931/1, orná pôda o výmere 710 m2 na žalobcu spolu v účasti
1/1-ina k celku (ďalej len „predmetná nehnuteľnosť“). V časti „C“ uvedeného listu vlastníctva je zapísané
záložné právo v prospech žalovaného „Zmluva o zriadení záložného práva č. V 1554/07 na pozemok
EKN 7329/2 orná o výmere 70 m2 - 239/07 pre nová parcela č. 1931/1, list vlastníctva č. XXXX, pôvodná
parcela 7329/2 (parcela: 1931/1), 263/23“

2.2. Toto záložné právo bolo do katastra nehnuteľností zapísané na základe Zmluvy o zriadení
záložného práva č. V 1554/07 uzatvorenej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a H. C., I. C.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. J. XXX/XX, XXX XX D. zast. na základe splnomocnenia advokátom
K. L. C., G. XX.XX.XXXX, M. C. N. O. X, XXX XX B., ako záložcom (ďalej aj ako „ZZ“). Záložca bolstrýkom žalobcu a zomrel XX.XX.XXXX. Na základe Osvedčenia o dedičstve č. Z 686/11 nadobudla
spoluvlastnícky podiel k zaťaženej nehnuteľnosti L. C., I. E., nar. XX.XX.XXXX, J. P. XXX/XX, XXX XX
D. (stará mama žalobcu), ktorá ho následne darovala žalobcovi darovacou zmluvou zavkladovanou

29.09.2023 pod č. V 2616/2023.
2.3. Ohľadne zápisu záložného práva uviedol, že 04.04.2007 uzavrel žalovaný s H. C. ako dlžníkom
formulárovú Zmluvu o úvere č. 5760369 (ďalej len „ÚZ“), ktorej predmetom bol záväzok žalovaného
ako veriteľa, poskytnúť dlžníkovi úver v sume 16.000,- Sk. Súčasťou predtlačenej formulárovej zmluvy
bolo Plnomocenstvo udelené dlžníkom v prospech splnomocnenca – advokáta K. L. C., ktorý mal byť,

okrem iného, splnomocnený, aby v mene dlžníka uzatvoril záložnú zmluvu za účelom zabezpečenia
pohľadávky veriteľa. Následne 13.08.2007 uzatvoril žalovaný ako záložný veriteľ s H. C. v zastúpení
advokátom K. L. C. (na základe plnomocenstva uvedeného v ÚZ) Zmluvu o zriadení záložného práva č.
145/2007-ŠTM, ktorej predmetom bolo zriadenie záložného práva k spoluvlastníckemu podielu dlžníka
o veľkosti 1/8-ina k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k. ú. a obci D., F. G., a to k stavbe –
rodinný dom so súp. č. XXX postavený na pozemku KN-C parc. č. 250, zastavaná plocha a nádvorie o

výmere 575 m2, pozemkom KN-C parc. č. 250, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 575 m2, KN-C
parc. č. 251/1, záhrada o výmere 224 m2, KN-C parc. č. 251/2, záhrada o výmere 887 m2 a KN-E parc.
č. 7329/2, orná pôda o výmere 70 m2 (ďalej len „zaťažené nehnuteľnosti“). Pôvodná zaťažená parcela
KN-E parc. č. 7329/2, orná pôda o výmere 70 m2 už neexistuje, ale zasahuje do novovytvorenej parcely
KN-C parc. č. 1931/1, orná pôda o výmere 710 m2.

2.4. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) s tým, že
s uvedenou rozhodovacou praxou sa v plnom rozsahu stotožňuje a s ohľadom na ňu má za to, že k
zápisu záložného práva došlo na základe absolútne neplatnej Zmluvy o zriadení záložného práva č. V
1554/07.
2.4.1. rozsudok NS SR sp. zn. 6Sžr/2/2020 z 20.01.2021: „V prejednávanej veci plnomocenstvo

(ako jednostranný právny úkon preukazujúci existenciu právneho vzťahu zastúpenia) bolo spísané na
vopred pripravenom tlačive, ktoré pripravila POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, bez ďalšej prezentácie
prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi splnomocnencom a klientom. Z celého kontextu
zmluvy a jej podpisovania je nejasné, akú vôľu mienil dlžník prejaviť podpísaním zmluvy... Je možné
súhlasiť s právnym názorom krajského súdu, že dohoda o plnomocenstve je dvojstranný právny úkon

a ani dokazovaním nebolo zistené, že takáto zmluva platne bola uzavretá, ktorej existenciu malo
prezentovať plnomocenstvo uvedené v zmluve.“
2.4.2. rozsudok NS SR sp. zn. 5Sžr/1/2019 z 02.07.2020: „Krajský súd dospel v napadnutom rozsudku
k záveru, že dohoda o splnomocnení nebola riadne uzatvorená pre rozpor s § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára), v ktorej bol už splnomocnenec

dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto dohody, a preto bola jeho možnosť
zvoliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, obmedzená. Podľa názoru odvolacieho súdu mu bola
takáto možnosť voľby nielen obmedzená, ale úplne odňatá. V zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho
zákonníka sa na predmetnú dohodu o splnomocnení nevzťahovala ani výnimka, majúca základ v
individuálne dojednaných zmluvných podmienkach, keďže dohodu ponúkol navrhovateľ pri uzatváraní

úverovej zmluvy W. D., ktorý nemal možnosť výberu iného splnomocnenca. K výberu splnomocnenca
nedošlo z vôle splnomocniteľa (dlžníka), ale naopak iba z vôle záložného veriteľa - navrhovateľa.
Uvedenému nasvedčuje aj to, že odvolací súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti zistil, že navrhovateľ
opakovane pri uzatváraní zmluvy o úvere dáva klientom podpisovať takúto dohodu o bezplatnom
zastupovaní,pričomvpredtlačidohodyfigurujeakosplnomocnenecstálerovnakýsubjekt-J.-združenie

občianskoprávnej pomoci. Aj táto skutočnosť vyvracia možnosť, že by išlo o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia. Vzhľadom k vyššie uvedenej nemožnosti slobodnej voľby splnomocnenca,
považoval odvolací súd dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku, a
teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Tzn., že splnomocnenec
(J. – združenie občianskoprávnej pomoci) nemohol v mene splnomocniteľa platne uzavrieť záložnú

zmluvu, a preto po posúdení takejto zmluvy podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona odporca, podľa
názoru odvolacieho súdu, správne zamietol predložený návrh na vklad takejto záložnej zmluvy. Je
nepochybné, že hlavným účelom uzatvorenia dohody o splnomocnení bolo vytvoriť v prejednávanej
veci podmienky pre uplatnenie riadneho zastupovania splnomocniteľa určeným splnomocnencom na
základe udeleného plnomocenstva. Podľa § 22 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka je zástupcom ten,

kto je oprávnený konať za iného v jeho mene a zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo
zastúpenému. Zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V zmysle uvedených ustanovení sa tak
zastupovanie môže označiť za riadne iba vtedy, ak nedochádza ku kolízii medzi úkonmi splnomocnencaa záujmami splnomocniteľa, resp. ak nedochádza k ujme na právach splnomocniteľa (najmä § 33b
ods. 6 Občianskeho zákonníka). Nepochybným základom existencie takéhoto rozporu je pre odvolací
súd skutočnosť, že hoci malo združenie J. svedomito napĺňať a hájiť záujmy splnomocniteľa (bod 1

dohody o splnomocnení), tak obsahom plnomocenstva bola realizácia zabezpečenia záväzku dlžníka z
úverového vzťahu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., tzn. také konanie, ktoré nie je vždy v záujme
splnomocniteľa (úverového dlžníka) ale naopak, je v prospech navrhovateľa.“
2.4.3. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžr/150/2012 z 11.06.2013: Ak splnomocniteľovi – úverovému
dlžníkovi je odňatá možnosť určiť a vybrať si osobu splnomocnenca a osoba splnomocnenca viackrát

vystupuje v úverových obchodoch spoločnosti, ktorá poskytla úver, táto skutočnosť sama osebe musí
nutne vyvolávať pochybnosti u konajúceho katastrálneho orgánu o tom, či výkon práv a povinností
splnomocnenca pri uzavretí záložnej zmluvy je skutočne v medziach riadneho zastupovania záujmov
úverového dlžníka. Krajský súd dospel k záveru, že správa katastra vydala správne rozhodnutie,
ak nepovolila vklad podľa predloženej zmluvy o zriadení záložného práva, pre neplatnosť dohody o
splnomocnení, ktorá spôsobila aj neplatnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola v mene

záložcu uzavretá neplatne splnomocneným zástupcom. Takýto právny úkon potom nemôže vyvolať
účinky na vecné práva k nehnuteľnostiam zastúpeného.
2.5. Určenia neexistencie záložného práva sa domáha aj z titulu premlčania a z opatrnosti vznáša
námietku premlčania. K tomu poukázal na rozsudok NS SR z 26.10.2022, sp. zn. 4Cdo/169/2021. V
zmysle ust. § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa premlčujú všetky majetkové práva s výnimkou

vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka.
2.6. V súvislosti s existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení uviedol,
že je aktuálnym vlastníkom zaťaženej nehnuteľnosti a takáto žaloba je jediným právnym prostriedkom
na odstránenie stavu právnej neistoty žalobcu. Žalobca má záujem dosiahnuť zmenu zápisu v katastri

nehnuteľnosti a v prípade, ak súd vyhovie žalobe, tak dôjde k zmene, ak príslušný kataster vymaže zápis
záložného práva k predmetnej nehnuteľnosti, čím by sa odstránil stav právnej neistoty žalobcu. K tomu
poukázal na rozsudok NS SR z 28.03.2023, sp. zn. 1Cdo/249/2021.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 15.04.2024 k žalobe žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu

trov konania:
3.1. Poukázal na to, že neeviduje uhradenú pohľadávku vyplývajúcu z ÚZ. Z dôvodu, že C. porušil
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, neuhrádzal splátky v dohodnutých termínoch a v určenej
výške, bol žalovaný nútený postupovať vo vymáhaní pohľadávky v zmysle podmienok dohodnutých v
ÚZ a zabezpečiť si návratnosť pohľadávky.

3.2.VsúvislostisudelenímsplnomocneniapreadvokátaK.L.C.uviedol,žeudelenieplnomocenstvamá
všetky zákonom ustanovené náležitosti právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Má za to, že plnomocenstvo je platné a nie je možné ho kvalifikovať ako absolútne neplatný právny
úkon. Plnomocenstvo na zastupovanie bolo súčasťou ÚZ a bolo dojednané jasne, určito a zrozumiteľne.
Splnomocnenec K. L. C. konal v medziach plnomocenstva a neprekročil svoje oprávnenia uvedené v

plnomocenstve, nakoľko v plnomocenstve je jasne, zrozumiteľne a určito vyjadrený rozsah udeleného
plnomocenstva „... advokáta K. L. C. splnomocňujem, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky
veriteľa – spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, IČO: 85 807 598, ktorá je mojim záväzkom,
vyplývajúcimztejtozmluvyoúvereuzatvorilvmojommene:a)záložnúzmluvupodľa§552Občianskeho
zákonníka v platnom znení“. Žalobca predmetné plnomocenstvo na znak súhlasu podpísal. ,,Právny

úkon nemožno považovať za neurčitý len preto, že neobsahuje náležitosť, ktorú nemusí obsahovať,
teda ktorá nie je právnym predpisom stanovená alebo účastníkmi dojednaná ako nevyhnutná časť
právneho úkonu.“ (viď. Ro NS ČR zo dňa 27.07.2010, sp. zn. 23Cdo/750/2009). Z plnomocenstva
bolo zrejmé, kto ho udeľuje a akého konania sa týka, bolo určité a zrozumiteľné. Plnomocenstvo bolo
riadne podpísané splnomocniteľom, ako aj zvoleným zástupcom. Na existenciu právneho úkonu nestačí

existencia akejkoľvek vôle, ale musí sa jednať o vôľu, ktorá spĺňa náležitosti predpísané právnym
poriadkom. Občianske právo požaduje od právne relevantnej vôle, že musí byť skutočne daná (t. j.
musí objektívne existovať), musí byť slobodná, vážna, nemôže vzniknúť v dôsledku omylu alebo
tiesne. V danom prípade nemožno hovoriť o absencii niektorej z náležitostí vôle. Nedostatok vôle
si nemožno zamieňať s ľahkovážnosťou druhej zmluvnej strany. Žalobca mohol odmietnuť uzavrieť

takúto zmluvu o úvere, v ktorej je obsiahnuté plnomocenstvo. Žalobca v tejto súvislosti podotýka, že
štandardne uzavieral s klientmi zmluvy o úvere, v ktorých predmetné plnomocenstvo obsiahnuté nebolo.
Pôvodný dlžník mohol kedykoľvek po uzatvorení zmluvy o úvere udelené plnomocenstvo v zmysle §
33b Občianskeho zákonníka v platnom znení odvolať, pričom tak neurobil. Pre právnu úpravu katastranehnuteľností je charakteristická zásada intabulácie, zásada verejnosti, zásada voľnosti, zásada legality,
atď., v dôsledku čoho nemožno mať pochybnosti o vedomosti žalobcu, že na nehnuteľnosti patriacej do
jeho vlastníctva bolo zriadené záložné právo. Žalovaný odosielal klientovi upomienky a výzvy na úhradu

dlžnej sumy, čo klient ignoroval.
3.3. Podľa rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 „Nedostatok vážnosti prejavu vôle
je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v
inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri
hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje

toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobca svoju vôľu uzavrieť Zmluvu
potvrdil svojím podpisom na Zmluve. Skutočnosť, že žalobca dodatočne usúdil, že Zmluva sú pre neho
subjektívne nevýhodná, ešte nezakladá absolútnu neplatnosť právneho úkonu a nemožno ju kvalifikovať
ako nedostatok vážnosti vôle. Žalovaný má za to, že uzavretie Zmluvy nemalo v žiadnom prípade za
následok nezákonné postihnutie jeho majetku a vlastníctva. Žalobca si bol vedomý svojich záväzkov
vyplývajúcich zo Zmluvy a preto dobrovoľne uhrádzal splátky.

3.4. Občiansky zákonník s poukazom na § 39 spája neplatnosť právneho úkonu na prvom mieste s
právnym úkonom, ktorý svojím obsahom či účelom odporuje zákonu (t. j. Občianskemu zákonníku alebo
inému zákonu). Z hľadiska absolútnej neplatnosti právneho úkonu je dôležitý efekt (výsledok) tohto
konania, t. j. nedovolenosť právneho úkonu (rozpor so zákonom). Nakoľko má plnomocenstvo všetky
náležitosti ustanovené zákonom, tak, ako to žalovaný špecifikuje, nemožno ho považovať za absolútne

neplatný.
3.5. Plnomocenstvo bolo udelené v súlade so zákonom a dôvody neplatnosti neboli nikdy naplnené.
Preto nie je možné považovať ZZ za neplatnú.

4. Žalobca v následnej replike danej vyjadrením jeho zástupcu z 01.07.2024:

4.1. Zotrval na tvrdení, že plnomocenstvo z dôvodov uvádzaných už v podanej žalobe nebolo udelené
platne a ide o absolútne neplatný právny úkon.
4.2. Doplnil skutkové okolnosti, ktoré zistil po podaní žaloby. Zo zápisu záložného práva na liste
vlastníctva vyplývalo, že pôvodná zaťažená parcela KNE parc. č. 7329/2, orná pôda o výmere 70 m2 už
neexistuje, ale zasahuje do novovytvorenej parcely KN-C parc. č. 1931/1, orná pôda o výmere 710 m2

– predmetnej nehnuteľnosti, ktorú aktuálne záložné právo zaťažuje. Z odpovede katastrálneho odboru
Okresného úradu Námestovo z 22.11.2023 na žiadosť žalobcu vyplýva, že parcela E-KN č. 7329/2 k.
ú. D., na ktorú bolo pôvodne zapísané predmetné záložné právo, bola zahrnutá do obvodu projektu
jednoduchých pozemkových úprav (ďalej ako „PJPÚ“). Ako náhradný pozemok, bola v rámci PJPÚ
vyčlenená parcela C-KN č. 1931/1 k. ú. D., pričom záložné právo bolo po zápise PJPÚ do katastra

nehnuteľností prepísané ku vlastníkovi, pri ktorom bolo pôvodne zapísané. Po zápise PJPÚ sa spätná
identifikácia nevyhotovuje, nové parcely boli vytvorené na základe rozdeľovacieho plánu.
4.3. Má za to, že predmetnú nehnuteľnosť nemalo sporné záložné právo vôbec zaťažovať a ide o
neprimerané zaťaženie, keďže pôvodná parcela, ktorá bola predmetom zálohu, bola o výmere 70 m2,
zatiaľ čo predmetná nehnuteľnosť je o výmere 710 m2.

5. Žalovaný sa k replike žalobcu, ktorá mu bola spolu s výzvou danou uznesením tunajšieho súdu
z 05.08.2024 č. k. 15C/42/2023-71, nevyjadril.

6. Na pojednávaní 09.10.2024 súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného a jeho zástupcu, keď

svoju neúčasť ospravedlnil iba žalovaný, a to podaním doručeným súdu dňa 07.10.2024, v ktorom
vyjadril súhlas, aby sa konalo pojednávanie v jeho neprítomnosti.

7. Zástupca žalobcu na pojednávaní žiadal žalobe vyhovieť, nakoľko dohoda o splnomocnení nebola
riadne uzatvorená pre rozpor s § 53 ods. 1 OZ, keďže bola napísaná vo forme predtlače (formulára),

v ktorej bol už splnomocnenec dopredu vpísaný a dlžník (záložca) nemohol ovplyvniť obsah takejto
dohody, a preto bola jeho možnosť zvoliť si zástupcu, ktorý by hájil jeho záujmy, obmedzená. Stotožňuje
sa aj s ustálenou rozhodovacou praxou súdov, podľa ktorej vzhľadom k nemožnosti slobodnej voľby
splnomocnenca súdy považujú dohodu o splnomocnení ako celok za neprijateľnú (nekalú) podmienku,
a teda za absolútne neplatnú podľa § 53 ods. 5 OZ. Splnomocnenec nemohol v mene splnomocniteľa

ani platne uzavrieť záložnú zmluvu. Keďže žalovaný nevykonal kroky potrebné na výmaz záložného
práva z katastra nehnuteľností dobrovoľne, žalobca má predmetnou žalobou záujem dosiahnuť zmenu
zápisu v katastri nehnuteľností a v prípade, ak súd vyhovie žalobe, tak dôjde k zmene, že príslušnýkataster vymaže zápis záložného práva k dotknutej nehnuteľnosti, čím by sa tak odstránil stav právnej
neistoty žalobcu.

8. Je nesporné, že žalobca je aktuálne výlučným vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti (parc. KN-C č.
1931/1 – orná pôda o výmere 710 m2 zapísanej na LV č. XXXX pre obec a k. ú. D.), keď na žalobcu
je konkrétne zapísaná pod B17 v podiele 69859/70620 a pod B18 vo zvyšnom podiele 761/70620. Pri
oboch podieloch je ako titul ich nadobudnutia uvedená zhodne Darovacia zmluva V 2616/2023 – vklad
povolený dňa 29.09.2023 (položka výkazu zmien 263/23). K podielu zapísanému pod B18 je v časti

C-LV zapísaná ako ťarcha záložné právo v prospech žalovaného so zápisom: „POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Račianska 42/A, Bratislava, IČO: 35 807 598 – Zmluva o zriadení záložného práva č. V 1554/07 na
pozemok EKN 7329/2 orná o výmere 70 m2 – 239/07 pre nová parcela č. 1931/1, list vlastníctva č.
XXXX, pôvodná parcela 7329/2 (parcela: 1931/1), 263/23“.

9. Súd u žalobcu konštatuje existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, keďže

jeho vlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti je sčasti (jeho podiel zapísaný pod B18) zaťažené záložným
právom, pričom požadované určenie je spôsobilé dosiahnuť zmenu existujúceho zápisu v katastri za
predpokladu vyhovenia žalobe, a to tým spôsobom, že dôjde k výmazu takejto evidovanej ťarchy
a týmto spôsobom (opäť za predpokladu vecnej dôvodnosti žaloby) dosiahnuť zosúladenie skutočného
právneho stavu so stavom evidovaným v katastri nehnuteľností.

10.Jetiežnepochybné,žekzápisuzáložnéhoprávadošlonapodkladeZZ(Zmluvyozriadenízáložného
práva č. 145/2007-ŠTM uzavretej medzi žalovaným ako záložným veriteľom a H. C. ako záložcom,
za ktorého ju ako jeho zástupca uzatváral advokát K. L. C.), na podklade ktorej došlo k zaťaženiu
vtedajšieho spoluvlastníckeho podielu záložcu na nehnuteľnostiach v k. ú. D. vo veľkosti 1/8-iny o. i. aj

na parc. KN-E č. 7329/2 – orná pôda o výmere 70 m2 v tom čase zapísanej na LV č. XXXX k. ú. D..
K zmene zápisu záložného práva zo ZZ zaťaženej nehnuteľnosti na predmetnú nehnuteľnosť došlo (ako
to vyplýva z odpovede Okresného úradu Námestovo – katastrálny odbor z 22.11.2023) z dôvodu, že
zaťažená nehnuteľnosť bola zahrnutá do obvodu projektu jednoduchých pozemkových úprav a v rámci
neho bola predmetná nehnuteľnosť vyčlenená ako náhradný pozemok, na ktorú bolo záložné právo

prepísané. Pri porovnaní „rozsahu“ zaťaženia zaťaženej nehnuteľnosti (v podiele 1/8-iny) a jej celkovej
výmery, s rozsahom zaťaženia predmetnej nehnuteľnosti (v podiele 761/70620) a jej výmery, vychádza
veľkosť zaťaženého podielu v prípade zaťaženej nehnuteľnosti (ak by bol reálne vyčlenený) vo výmere
8,75 m2 a v prípade predmetnej nehnuteľnosti 7,65 m2. Z toho dôvodu námietka žalobcu poukazujúca
na nepomer rozsahu zaťaženia nie je dôvodná, keďže reálny rozsah zaťaženia s ohľadom na veľkosť

zaťaženého podielu a výmeru nehnuteľnosti sa v prípade predmetnej nehnuteľnosti oproti zaťaženej
nehnuteľnosti dokonca znížil.

11. Napriek nedôvodnosti uvedenej parciálnej námietky súd považuje žalobcovu žalobu za dôvodnú,
pretože sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobcu a z nej vyvodzovaných (právnych)

záverov, pokiaľ tvrdí, že nedošlo k platnému uzavretiu ZZ.

12. Už bolo uvedené, že ZZ neuzatváral ako záložca priamo vlastník zaťaženého podielu nehnuteľnosti,
ale za neho konal „na základe splnomocnenia“ K. L. C., M., M. C. B., N. X.

13. Dané plnomocenstvo je obsiahnuté v texte Zmluvy o úvere, ktorú so žalovaným ako veriteľom
uzatváral dňa 04.04.2007 záložca H. C. a ktorej predmetom bolo dojednanie úveru vo výške 16.000,-
Sk zvýšenej o poplatok vo výške 15.440,- Sk s celkovou povinnosťou dlžníka zaplatiť 31.440,- Sk
v 12-ich mesačných splátkach po 2.620,- Sk počnúc dňom 22.04.2007. Plnomocenstvo je súčasťou
textu formulárovej zmluvy vypracovanej žalovaným ako veriteľom, ktoré obsahuje už vyplnený nielen

obsah samotného rozsiahleho splnomocnenia, ale aj subjekt, ktorý má byť splnomocnencom dlžníka
ako splnomocniteľa v osobe advokáta K. L. C.. Ten bol splnomocnený o. i. aj na uzavretie záložnej
zmluvy podľa § 552 OZ v platnom znení alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode podľa § 533 OZ
v platnom znení k nehnuteľnostiam vo vlastníctve splnomocniteľa, ktoré budú bližšie špecifikované na
liste vlastníctva vyhotovenom ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy alebo zmluvy o zabezpečovacom

prevode práva ako forma zabezpečenia splatenia pohľadávky s tým, že pokiaľ nesplní riadne a včas
podmienky zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie
uvedených zmlúv, berie na vedomie, že v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi záložné právo vkladom do katastra nehnuteľností, že splnomocnenie sa týkauzatvorenia záložnej zmluvy na zriadenie záložného práva v prospech veriteľa za účelom zabezpečenia
jeho pohľadávok vzniknutých z úverovej zmluvy k už existujúcim pohľadávkam splnomocniteľa
a k pohľadávkam, ktoré splnomocniteľ nadobudne alebo vzniknú po dni uzatvorenia úverovej zmluvy

alebo záložného práva k pohľadávkam, ktorých vznik závisí od splnenia podmienky.

14. V súvislosti s uvedenou zmluvou o úvere nebol dlžníkovi vytvorený žiadny priestor pre modifikáciu,
či už obsahu splnomocnenia alebo dojednanie osoby splnomocnenca. V danej časti zmluva (na rozdiel
od údajov súvisiacich s poskytnutím úveru, kde sú údaje o osobe dlžníka a úveru (jeho výšky, splatnosti,

atď.)doplňovanédourčených„kolóniek“ručne,teda,akdlžníkchcelúverzískať,muselzmluvuakocelok
podpísať a nemal možnosť akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť jej časti týkajúce sa obsahu splnomocnenia
a osoby splnomocnenca, teda aj vylúčiť možnosť dojednania splnomocnenia. Súdu je z jeho úradnej
činnosti známe, že vo všetkých prípadoch, ktoré prejednával, pochádzajúcich z obdobia uzatvorenia
úverovej zmluvy, mali iné zmluvy, ktoré žalovaný ako veriteľ uzatváral s jednotlivými dlžníkmi, rovnaký
obsah, čiže obsahovali tiež predtlačený text „splnomocnenia dlžníka pre advokáta K.. L. C.“ s rovnakým

obsahom, ako tomu bolo v prejednávanej veci.

15. Za uvedenej situácie vôbec nemožno hovoriť o možnosti slobodnej voľby splnomocnenca
splnomocniteľom. Odhliadnuc od možnosti, že pri uzatváraní úverovej zmluvy by poprípade nemalo
byť vôbec vôľou dlžníka, aby niekoho na čokoľvek splnomocňoval, čo už nie v súčasnosti nezistiteľné,

keďže splnomocnenec dňa XX.XX.XXXX zomrel, v existujúcej situácii je zrejmé, že minimálne dlžníkovi
osobu splnomocnenca „vybral“, ale snáď výstižnejšie „nanútil“ žalovaný ako veriteľ, ktorého záujmy
v dojednanom úverovom vzťahu sú iné (poskytovaním úverov dosahovať zisk) než záujmy samotného
dlžníka(snahazískaťúver)asamotnýtakýtospôsobpotomimplikujeexistenciurozporumedzizáujmami
zástupcu, ktorého si fakticky nezvolil dlžník, ale mu ho stanovil veriteľ – druhá zmluvná strana, bez

možnosti zastúpeného takéhoto zástupcu pri uzatváraní úverovej zmluvy zmeniť, čo s poukazom na
§ 22 ods. 2 OZ vylučuje možnosť, aby takáto osoba mohla konať ako zástupca, ak dochádza ku
kolízii medzi úkonmi splnomocnenca a záujmami splnomocniteľa. Žalovaný svojím postupom fakticky
odňal dlžníkovi možnosť vybrať si osobu splnomocnenca a takýmto spôsobom prejaviť svoju slobodnú
vôľu a splnomocniteľovi stanovil ako jeho splnomocnenca rovnakú osobu, akú stanovoval v ďalších

úverových zmluvách iným svojim dlžníkom v období, kedy uzatváral predmetnú úverovú zmluvu s H.
C. ako dlžníkom. V komplexe viacerých uvádzaných samostatných skutočností vyplývajúcich z postupu
žalovaného pri uzatváraní úverovej zmluvy, existencii rozporu záujmov takto žalovaným stanoveného
splnomocnenca nasvedčuje aj samotný obsah splnomocnenia, pretože šlo o splnomocnenie práve
na také úkony, ktoré mali za cieľ posilniť pozíciu žalovaného ako veriteľa pre docielenie úspešného

uspokojenia jeho nárokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy, ktoré mali postihovať (zaťažovať) majetok
dlžníka. Naviac zmätočne pôsobí v určitých častiach aj samotný text splnomocnenia, v ktorom sa hovorí
v súvislosti s pohľadávkou žalovaného z úverovej zmluvy rovnako o pohľadávke aj vo vzťahu k dlžníkovi,
keď podľa textu splnomocnenia sa malo zabezpečenie záložnou zmluvou vzťahovať k už existujúcim
pohľadávkam,akoajkpohľadávkam,ktoré„splnomocniteľnadobudne“alebovzniknúpodniuzatvorenia

úverovej zmluvy.

16. Zhrňujúc doposiaľ uvedené, v danom prípade bez ohľadu na to, či úverová zmluva predstavuje
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, čomu nasvedčuje, že z nej nevyplýva účel poskytnutia úveru na
výkon podnikateľskej činnosti dlžníka), alebo nie (v zmluve je identifikovaný dlžník aj údajmi o svojej

živnosti), súd konštatuje neplatnosť v úverovej zmluve dojednaného splnomocnenia pre jeho rozpor so
zákonom (§ 39 OZ v spojení s § 37 a § 22 OZ), pretože so zreteľom na to, že splnomocnenie, hoc
takýto úkon nepredstavuje podstatnú a ani obvyklú náležitosť úverovej zmluvy, je obsiahnuté priamo
v texte úverovej zmluvy formulárového charakteru včítane predtlačenej osoby splnomocnenca, ktorú
pripravil žalovaný a dlžník nemal možnosť v danej časti text zmluvy akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť,

nakoľko túto zmluvu mohol len ako celok odmietnuť alebo (ak chcel získať úver) musel ju ako celok
podpísať, čím bol za predpokladu, že vôbec mal mať pri jej uzatváraní súčasne vôľu niekoho na
čokoľvek, tobôž na to, čo je uvedené v zmluve, splnomocniť, vylúčený z možnosti slobodnej voľby osoby
splnomocnenca. Splnomocnenca dlžníkovi ako splnomocniteľovi stanovil žalovaný ako subjekt sledujúci
iné až protichodné záujmy uzatvorením úverovej zmluvy než dlžník a stanovil mu ho v identickej osobe,

ktorú stanovoval aj iným svojim dlžníkom v iných úverových zmluvách uzatváraných v danom časovom
období.Súčasnešloosplnomocnenienatakéúkony,ktorésledovalipraktickyvýlučneposilneniepozície
veriteľa pre úspešné uspokojenie jeho nárokov vyplývajúcich z úverovej zmluvy.17. V nadväznosti na neplatnosť splnomocnenia je absolútne neplatnou opäť pre rozpor so zákonom
aj záložná zmluva, ktorú uzatváral splnomocnenec v mene dlžníka a súčasne aj záložcu, nakoľko ju
uzatváral subjekt, ktorý na jej uzatvorenie nebol platne splnomocnený.

18. Podľa úverovej zmluvy mal byť záväzok dlžníka z úverovej zmluvy v celom rozsahu splatený 12-
imi mesačnými splátkami so splatnosťou 1. splátky dňa 22.04.2007 a tak posledná 12. splátka sa stala
splatnou 22.03.2008. Žalobca v danom prípade vzniesol (pre prípad platnosti splnomocnenia) námietku
premlčania záložného práva. Súd konštatuje, že v situácii, ak by došlo k platnému zálohu záložnou

zmluvou, keďže ide o už dávno premlčaný nárok, ktorý malo záložné právo zabezpečovať (§ 100 ods. 2
v spojení s § 101 OZ), bolo by z toho dôvodu s poukazom na § 100 ods. 2 OZ premlčané aj predmetné
záložné právo, ktorého ďalšia evidencia v katastri by sa preto stala bezpredmetnou.

19. Preto súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené pod I. výrokovej časti
tohto rozsudku.

20. S ohľadom na plný úspech žalobcu v tomto spore súd s poukazom na § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“) priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov
tohto konania. O výške trov bude rozhodnuté s poukazom na § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

2

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia
spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh) – § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.