Rozsudok – Zmluvy ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, September 9, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120423171
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:6120423171.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a členov senátu

JUDr. Lýdie Gálisovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX. XX. XXXX,
bytom C. XXX, zastúpená: BIZOŇ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava, IČO: 36 833 533, proti žalovanej: D. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. XXX, zastúpená:
Advokátska kancelária CIMMERMANN, s.r.o., so sídlom Piaristická 1, Nitra, IČO : 50 472 305, o
zaplatenie sumy 1 188 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Nitra (ďalej „súd prvej
inštancie“) zo dňa 16. októbra 2024 č.k. 16C/3/2021-367 (ďalej „rozsudok súdu prvej inštancie“), takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti sumy 188 eur p o t v r

d z u j e a vo zvyšnej zamietajúcej časti a v časti trov konania m e n í t a k , že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobkyni sumu 1 000 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 68%, o výške ktorých rozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

III. Štát má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne

súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa
domáhala zaplatenia sumy 1 188 eur od žalovanej z titulu nevrátenej pôžičky. O náhrade trov konania
rozhodol tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% s tým,
že o výške bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím.
1.1. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, z ktorého vyplýva, že žalobkyňa predložila listinný dôkaz,
obsahom ktorého je text „B. - požičala mi 170 eur“ s podpismi oboch strán. Súčasťou listiny je aj rukou
napísané nečitateľné písmo spolu s telefónnym číslom a sumou 18 eur. Z ďalšieho listinného dôkazu

vyplýva, že jeho obsahom je text „1000 eur dala som jej, že mi to vráti“ taktiež s podpismi strán.
1.2. Ďalej súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z rozsudku Okresného súdu Nitra sp.
zn. 5T/76/2020 zo dňa 29.10.2020, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste uzavretá medzi
prokurátorom Okresnej prokuratúry Nitra a F. B.. Z tejto dohody vyplýva, že vtedy obvinenému F. B.
pre trestný čin nebezpečného vyhrážania bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov,
ktorého výkon bol podmienečne odložený za súčasného uloženia probačného dohľadu nad správaním
obvineného F. B. v skúšobnej dobe na 14 mesiacov. Súčasne mu bolo uložené obmedzenie spočívajúce

v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 29.10.2020.
1.3. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanovením § 488, § 489, § 494, § 657
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov).1.4. Zamietnutie žaloby žalobkyne odôvodnil v podstate tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno,
ani bremeno tvrdenia, pretože bolo povinnosťou žalobkyne preukázať konsenzus zmluvných strán
o uzavretí zmluvy o pôžičke a zároveň preukázať prenechanie druhovo určených vecí, v danom prípade,

peňazí. Žalovaná od začiatku poprela nárok žalobkyne, ktoré tvrdenie podporil aj jej manžel. Za dôležitú
skutočnosť považoval súd aj to, že manžel žalobkyne uviedol, že s manželkou spolu hospodária, pričom
vždy vedel o tom, že manželka dala peniaze žalobkyni, pričom požičiavať si mal aj syn žalobkyne.
Pokiaľ teda hospodárila žalovaná s manželom - svedkom F. E., tento by určite musel vedieť o tom,
že si jeho manželka požičala peniaze od žalobkyne. Nestotožnil sa so záverom odvolacieho súdu

uvedenom v zrušujúcom uznesení a ani po doplnení dokazovania nespel k záveru, že žalobkyňa mala
poskytnúť žalovanej finančné prostriedky. Písomné doklady absolútne nepreukazujú uzavretie zmluvy
o pôžičkovom vzťahu, nevyplýva z nik, kto mal komu dať peňažné prostriedky. Uvedený právny úkon nie
je možné za žiadnych okolností vyhodnotiť ako uzavretie zmluvy o pôžičke. Ani po doplnení dokazovania
nebolo preukázané, že peňažné prostriedky žalovaná prevzala. Poukázal tiež na vyjadrenie znalca
JUDr. Kovalického, ktorý uviedol, že s týmto listinným dôkazom bolo manipulované, pretože na spornej

písomnosti sa vyskytuje suma 1000 eur, pričom takýto číselný zápis už voľným okom vykazuje farebný
rozdiel v tretej číslici „0“. Farebný rozdiel znalec detegoval aj v textovom zápise „že mi to vráti“ oproti
ostatnémutextu.Nazákladetohosúdprvejinštanciedospelkzáveru,žetaktovyhotovenýlistinnýdôkaz,
preukazujúci poskytnutie údajnej pôžičky vo výške 1000 eur vykazuje znaky manipulácie a úpravy,
preto názor súdu, že je to „akýsi zdrap papiera“ je len opätovne a nemenne podporený. Ani po

doplnení dokazovania žalobkyňa nepreukázala ani uzavretie pôžičkového vzťahu vo výške 1 000 eur so
žalovanou, ale ani reálne poskytnutie peňažných prostriedkov.
1.5. Taktiež v žalobnej časti týkajúcej sa pôžičky 170 eur a 18 eur, ktoré mala žalobkyňa poskytnúť
žalovanej, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa nepreukázala reálne poskytnutie týchto
peňažných prostriedkov, čo má za následok, že právny vzťah nevznikol. V tejto súvislosti poukázal

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo238/2010. Žalobkyňa vôbec nevedela osvedčiť, v
bankovkách akej nominálnej hodnoty, mala požičať peniaze žalovanej, nevedela s presnosťou definovať
splatnosť údajnej pôžičky, keď poznamenala, že ich mala vrátiť po tom, ako príde žalovanej dôchodok.
Rovnako tiež nevedela ozrejmiť, kedy presnejšie mala uvedené peňažné prostriedky žalovanej
poskytnúť. Následne vo výpovedi uviedla, že mala od žalovanej dostať plnenie v naturáliách , t. j. mäso,

vajcia a potom aj peniaze. V prípade pôžičke sa však dlžník vždy zaviaže vrátiť veci rovnakého druhu, t.
j. peniaze, z čoho je zrejmé, že žalobkyňou uvádzané skutočnosti sú zmätočné, pričom tieto neozrejmila.
Žalobkyňa prezentovala, že vyzývala žalovanú ústne na vrátenie finančných prostriedkov, avšak dôkaz
o takejto skutočnosti ani nemožno preukázať. Žalobkyňa tak absolútne nepreukázala uzavretie zmluvy
o pôžičke, čo je už skutočnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zamietnutie žaloby.

1.6. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon číslo
160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) tak, že úspešnej žalovanej priznal voči žalobkyni náhradu trov konania
v rozsahu 100%, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP nevzhliadol.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalobkyňa. Dôvodila, že súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/
CSP), zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného úkonu, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g/ CSP), súd prvej
inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f/ CSP), rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
365 ods. 1 písm. h/ CSP).
2.1. V prvom rade žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie nerešpektoval záväzné právne názory
odvolacieho súdu vyslovené v uznesení sp.zn. 25Co/15/2022 zo dňa 25. 01. 2023, podľa ktorého bolo
potrebné nárok žalobkyne považovať za preukázaný a bolo na žalovanej, aby ho substancovanými

skutkovými tvrdeniami a k tomu predloženými dôkazmi vyvrátila. Žalovaná žiadne skutkové tvrdenia
a ani dôkazy neprodukovala, napriek tomu súd prvej inštancie podrobil závery odvolacieho súdu
kritike, uviedol, že podľa jeho názoru nekorešpondujú s ustálenou súdnou praxou a preto ich nebude
rešpektovať. Listinné dôkazy opätovne označil za „akési zdrapy papiera“. Ďalej dôvodí, že súd prvej
inštancie poukázal iba na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 7Cdo/276/2020 zo dňa 24. 08. 2022

a na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.4Cdo/403/2014 zo dňa 16. 12. 2015, ktoré však nie sú “
judikatúrou zverejnenou v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk a samozrejme nie sú ani judikatúrou
Ústavného súdu SR. Dodala, že právne závery z oboch citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sú
v zhode s právnymi závermi zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu. Obe rozhodnutia totiž zhodneuvádzajú, že dôkazné bremeno sa prenáša na žalovaného až potom, ako žalobca preukáže uzavretie
zmluvy o pôžičke, ako aj reálne odovzdanie peňazí. Toto dôkazné bremeno v konaní tvrdeniami a
dôkazmi preukázala, čo napokon odvolací súd pomerne rozsiahlo vysvetľuje. Záver súdu prvej inštancie,

ktorý odôvodňuje nerešpektovanie záväzného právneho názoru odvolacieho súdu poukazom na vyššie
uvedené rozhodnutie preto považuje za nezákonný a zmätočný.
2.1.1. Nerešpektovaním záväzného právneho záveru odvolacieho súdu porušil súd prvej inštancie
ustanovenie § 391 ods. 2 CSP, čím, naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.
Zároveň tým, že v rozpore s obsahom spisu dospelo k skutkovým záverom, že žalobkyňa nepreukázala

uzavretie zmluvy o pôžičke a reálne odovzdanie peňazí, naplnil súd odvolací dôvod podľa ustanovenia
§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP.
2.2. Odvolateľka v podanom odvolaní ďalej namieta, že súd prvej inštancie vyhodnotil zmarenie
znaleckého dokazovania v prospech strany, ktorá ho zmarila. Žalovaná navrhla vykonanie znaleckého
dokazovania na preukázanie pravosti jej podpisu na listinnom dôkaze. Žalovaná však znalcovi, ktorý
bol do konania pribratý, nepredložila dostatočný počet porovnávacích podpisov, ani jeden podpis

z relevantného obdobia, čím zmarila možnosť vyhotovenia znaleckého posudku. Následne znalec
zaslal do konania iba vyjadrenie bez znaleckej pečiatky a znaleckej doložky, v ktorom súdu oznámil,.
Že vzhľadom na počet predložených porovnávacích podpisov žalovanej nepovažuje za hospodárne
vyhotoviť znalecký posudok. Súd prvej inštancie označil vyjadrenie JUDr. Kovalického za „listinný dôkaz“
a prihliadal naň ako na odborné vyjadrenie, keď uvádza: “Navyše, z jeho vyjadrenia je zrejmé, že s týmto

listinným dôkazom (ohľadne pôžičky 1000 eur) bolo manipulované, pretože na spornej písomnosti sa
vyskytuje suma 1000 eur, pričom takýto číselný zápis už voľným okom vykazuje farebný rozdiel v tretej
číslici „0“ Inak povedané, takáto číslica bola celkom určite dopísaná (iným perom), ktorá skutočnosť
znalcovi neunikla, avšak súd nemohol takúto skutočnosť sám od seba v konaní konštatovať. Farebný
rozdiel znalec detegoval aj v textovom zápise „že mi to vráti“ oproti ostatnému textu. Z

uvedeného potom rezultuje, že takto vyhotovený listinný dôkaz preukazujúci poskytnutie
údajnej pôžičky vo výške 1 000 eur, vykazuje znaky manipulácie a úpravy, preto názor súdu, že ide
o „akýsi zdrap papiera“ je len opätovne a nemenne podporený.“. Na námietku, že sa nemôže ísť
o odborné vyjadrenie znalca, nakoľko neobsahuje zákonné náležitosti (znalecká pečiatka, doložka o
vedomosti o trestnoprávnych následkoch nepravdivého vyjadrenia), súd prvej inštancie reagoval v bode

26. napadnutého rozhodnutia tak, že ju označil “absolútne právne irelevantnú, postrádajúcu akúkoľvek
elementárnu logiku”.
2.3. Uviedla, že postup súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotil v prospech žalovanej skutočnosť, že
nepredložila dostatočný počet podpisov na vyhotovenie znaleckého posudku, je v hrubom rozpore s
princípom spravodlivosti. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti zrejme zakladá precedens, podľa ktorého

v budúcnosti keď niekto nebude chcieť vrátiť peniaze, na úspech v súdnom konaní mu bude stačiť len
tvrdiť, že podpis nie je jeho a následne znalcovi nepredložiť žiadne porovnávacie podpisy.
2.4. Vyjadrenie F. G. nepovažuje za dôkaz vyvracajúci tvrdenie žalobkyne o poskytnutí pôžičky
žalovanej. Ak by malo ísť o odborné vyjadrenie znalca, bol znalec povinný priložiť znaleckú pečiatku
a znaleckú doložku. Keďže ju nepriložil, jeho vyjadrenie nie je vyjadrením odborne spôsobilej osoby. F.

G. vyslovene povedal, že nepodáva znalecká posudok a súd v rozpore s týmto nazval jeho voľnú úvahu
mimo jeho znaleckej profesie ako listinný dôkaz – odborné vyjadrenie znalca.
2.5. K záveru súdu prvej inštancie, že s listinnými dôkazmi bolo manipulované, JUDr. Kovalický
vo svojom vyjadrení nedospel. Interpretácia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že JUDr.
Kovalický potvrdil, že s listinnými dôkazmi bolo celkom určite manipulované, je nesprávna, nezákonná

a neprimerane zvýhodňujúca žalovanú. JUDr. Kovalický v uvedenom vyjadrení uviedol, že to, či
bolo s dôkazmi manipulované, možno zistiť iba vykonaním znaleckého dokazovania prostredníctvom
Kriminalistickoexpertízneho ústavu, odvetvia kriminalistického skúmania dokumentov.
2.6. Tým že súd prvej inštancie vyhodnotil zmarenie znaleckého dokazovania v prospech
strany, ktorá ho zmarila, aby následne rozhodol podľa vyjadrenia neobsahujúceho zákonné náležitosti

pre odborné vyjadrenie znalca, z ktorého naviac v prospech žalovanej vydedukoval závery, ktoré z neho
vôbec nevyplývajú, konal v rozpore s princípom spravodlivosti. V tejto súvislosti poukázala na Nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. IV. ÚS 192/08 zo dňa 28. 08. 2008 v ktorom Ústavný súd
Slovenskej republiky vyslovil nasledovný právny záver: “Vždy je potrebné vychádzať z individuálnych,
teda na konkrétnych zisteniach založených rozmerov každej súdom prejednávanej veci. Mnohé prípady

a ich špecifické okolnosti môžu byť komplikované a netypické; to však nezbavuje všeobecné súdy urobiť
všetko pre nájdenie spravodlivého riešenia, akokoľvek sa to môže javiť zložité“ (I. ÚS 118/2013). Ústavný
súd ako ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) hodnotí aj také rozhodnutia, ktorými boli normypodústavného práva interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku
napr. prílišného formalizmu“.
2.7. Odvolateľka v závere konštatovala, že tým že súd prvej inštancie vyhodnotil zmarenie vykonania

znaleckého dokazovanie v prospech žalovanej, ktorá ho sama zmarila, konal v rozpore s princípmi
spravodlivosti a rovnosti zbraní, porušil tým právo žalobkyne na spravodlivý súdny proces čím došlo
k naplneniu odvolacieho dôvodu § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. Zároveň tým, že súd prvej inštancie bez
vykonania znaleckého dokazovania (ktoré bolo navrhnuté a ku ktorému žalobkyňa predložila všetky
potrebné doklady), dospel k záverom, že žalobkyňa nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke

a odovzdanie peňazí žalovanej súd naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. g/
CSP. Napokon tým, že súd na podklade vyjadrenia JUDr. Kovalického, dospel k záveru, že s listinnými
dôkazmi bolo celkom určite manipulované, súd naplnil odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods.
1 písm. f/ CSP.
2.8. Navrhuje, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a uložil žalovanej
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1 188 eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. A priznal

žalobkyni nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie a odvolacieho konania v rozsahu 100%
a štátu priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadrila.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,

ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobkyne podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379,
§ 380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, po nariadení
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je čiastočne
opodstatnené a dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 188 eur podľa § 387

ods. 1 CSP potvrdil a vo zvyšnej časti o zaplatenie 1000 eur podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

5. Predmetom konania v danej veci je žaloba žalobkyne, ktorou sa domáha uloženia povinnosti
žalovanej, zaplatiť jej sumu 1 188 eur z titulu pôžičky, ktorú žalovaná žalobkyni nevrátila. Žalovaná

nesúhlasí s nárokom žalobkyne, namieta, že nikdy si od žalobkyne žiadnu sumu nepožičala.
5.1. Súd prvej inštancie žalobu žalobkyne prvým rozsudkom zo dňa 08. 11. 2021 zamietol. Dôvodil tým,
že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a že boli reálne
žalovanej odovzdané finančné prostriedky. Tento záver súd prvej inštancie postavil na výpovedi svedka
E., manžela žalovanej, pričom výpoveď svedka B., syna žalobkyne, vyhodnotil ako nedôveryhodnú.

Neakceptoval listinné dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa a označil ich iba ako „zdrap papiera“.
5.2. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa, ktorá ho napadla odvolaním, pričom
dôvodila tým, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v navrhnutom smere, nenariadil znalecké
grafologické dokazovanie na preukázanie pravosti podpisu žalovanej na listine preukazujúcej prevzatie
finančných prostriedkov, neodstránil rozpor vo výpovediach žalovanej a jej manžela, na jednej strane

vyhodnotil výpoveď svedka E. ako vierohodnú a na tejto výpovedi založil rozhodnutie, na druhej
strane výpoveď svedka B. vyhodnotil ako nedôveryhodnú. Následne vec nesprávne právne posúdil.
Odvolací súd v dôsledku tohto odvolania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uznesením zo dňa
25. 01. 2023 č.k. 25Co/15/2022-133 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že sa nestotožnil
so záverom súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena žalobkyňou, nezaoberaním sa

predložených listinných dôkazov žalobkyňou a nevyhodnotením týchto dôkazov a nehodnotením
prenesenia dôkazného bremena na žalovanú.
5.3. Súd prvej inštancie následne druhým rozsudkom, ktorý je predmetom preskúmania odvolacieho
súdu, po doplnení dokazovania, žalobu žalobkyne opätovne zamietol. Dôvodil tým, že stále nebolo
preukázané reálne poskytnutie peňažných prostriedkov, čo má za následok, že právny vzťah z pôžičky

nevznikol. Písomný doklad absolútne nepreukazuje uzavretie zmluvy o pôžičkovom vzťahu, a tento
právny úkon nie je možné vyhodnotiť ako uzavretie zmluvy o pôžičke. Svoje rozhodnutie tiež oprel
o vyjadrenie znalca, ktorý sa v odmietnutí znaleckého posudku pre nedostatočný počet porovnávacích
materiálov zo strany žalovanej, zmienil o tom, že s týmto listinným dôkazom mohlo byť manipulované.
5.4. S rozsudkom súdu prvej inštancie sa nestotožnila žalobkyňa. V odvolaní namietala nerešpektovanie

právneho názoru odvolacieho súdu, ďalej vyhodnotenie zmarenia znaleckého dokazovania v prospech
strany, ktorá ho zmarila, t.j. v prospech žalovanej. Namietala tiež, že k záveru, že s listinnými dôkazmi
bolo manipulované, JUDr. Kovalický vo svojom vyjadrení nedospel. Interpretácia súdu prvej inštancie,
ktorý uviedol, že JUDr. Kovalický potvrdil, že s listinnými dôkazmi bolo celkom určite manipulované, jenesprávna, nezákonná a neprimerane zvýhodňujúca žalovanú. Dôvodí tiež tým, že súd prvej inštancie
porušil právo na spravodlivý súdny proces žalobkyne, tým, že bez vykonania znaleckého dokazovania
dospel k záveru, že nepreukázala uzavretie zmluvy o pôžičke a odovzdanie peňazí, ako aj na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam.

6. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Po preskúmaní spisového materiálu, rozsudku súdu prvej inštancie, odvolania žalovaného, konania,
ktoré predchádzalo rozhodnutiu, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie čiastočne zmeniť. Z tohto dôvodu nariadil odvolacie pojednávanie, na ktorom zopakoval
dokazovanieoboznámenímsaslistinnýmidôkazminač.l.4spisu(kópie,originálynač.l.248),vyjadrenie
znalca na č.l. 328. Odvolací súd nariadil i výsluch svedka F. B..
7.1.1. Právny zástupca žalobkyne na odvolacom pojednávaní dal do pozornosti súdu skutočnosť, že

bola to práve žalovaná, ktorá zmarila znalecké dokazovanie, pričom žalobkyňa dostatok porovnávacích
dôkazov predložila. Záverom poznamenal, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobkyňa
preukázala odovzdanie peňazí žalovanej, ktorá skutočnosť bola preukázaná tak listinnými dôkazmi,
výpoveďou žalobkyne, ako aj výpoveďou svedka B.. Navrhuje rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť,
odvolaniu žalobkyne vyhovieť a vyhovieť aj jej žalobe a priznať nárok na náhradu trov konania.

7.1.2. Právny zástupca žalovanej na odvolacom pojednávaní zotrval na svojich doterajších vyjadreniach
pred súdom prvej inštancie. Nad rámec uviedol, že v priebehu celého konania nebol žalobkyňou
predložený žiadny dôkaz, ktorý by preukazoval uzavretie zmluvy o pôžičke a poskytnutie finančných
prostriedkov. Tvrdenie žalobkyne je vyvrátené výpoveďou žalovanej a jej manžela a listinnými dôkazmi,
ktoré predložila sama žalobkyňa. Uzavretie zmluvy o pôžičke v konaní nebolo preukázané, navrhuje

preto odvolanie žalobkyne zamietnuť a potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie.
7.1.3. Svedok F. B. sa odvolacieho pojednávania nezúčastnil, predvolanie neprevzal v odbernej lehote
a právnemu zástupcovi žalobkyne sa jeho účasť nepodarilo zabezpečiť.

8. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
8.1. Zmluva o pôžičke, upravená v ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, má charakter reálnej
(nielen konsenzuálnej) zmluvy. To znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je potrebné
odovzdanie veci dlžníkovi. Bez toho nedôjde k vzniku právneho vzťahu pôžičky. Z reálnej povahy zmluvy

o pôžičke vyplýva, že samotná zmluva neposkytuje veriteľovi žalobný nárok na odovzdanie predmetu
zmluvy. Vznik pôžičky predpokladá jednak dohodu strán a tiež skutočné odovzdanie predmetu pôžičky.
Samotná pôžička vzniká reálnym úkonom, odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Odovzdanie má za
následok zánik tejto povinnosti, resp. oprávnenie a vznik povinnosti dlžníka vrátiť prijaté požičané veci.
Kuskutočnémuodovzdaniupredmetupôžičkynemusínutnedôjsťibavčaseuzavretiazmluvyopôžičke.

Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke je dohoda veriteľa a dlžníka o prenechaní veci (reálnom
odovzdaní), druhovom určení veci, povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Pre
uzavretiedohodyopôžičkesanevyžadujepísomnáforma,takžezmluvamôžebyťuzavretáiústnealebo
konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu

nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30. 06. 2010). Samotný vznik pôžičky, teda okrem uzatvorenia
zmluvy o pôžičke predpokladá aj ďalší úkon, ktorým je prenechanie (odovzdanie) predmetu pôžičky.
Veriteľ môže s úspechom uplatniť žalobu o vrátenie pôžičky, ak vie svoj nárok preukázať. Dôkazné
bremeno spočíva na žalujúcom veriteľovi, ktorý musí preukázať, že so žalovaným dlžníkom uzavrel

zmluvu o pôžičke, žalovanému poskytol finančné prostriedky a žalovaný nezaplatil dlh riadne a včas. Na
veriteľovi spočíva dôkazné bremeno nielen ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke, ale že
bolo podľa nej dlžníkovi plnené. Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke.
Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neplatný, musí poskytnutie
pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami (napr. svedkami). Ak sú tieto skutočnosti preukázané,

potom veriteľ uniesol dôkazné bremeno (napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 16. 01. 2002 sp.zn.
25Cdo 98/2000). Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré ako rozhodné musia byť
preukázané, ako aj to, kto je nositeľom dôkazného bremena, vyplýva z hmotného práva, teda uvedeného
zákonného ustanovenia. Žalujúci veriteľ má povinnosť preukázať uzatvorenie zmluvy o pôžičke, ako ajreálne odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Táto povinnosť vyplýva veriteľovi aj z ustálenej
súdnej praxe (napr. rozhodnutia NS ČR zo dňa 14. 05. 2004 sp.zn. 21Cdo 2217/2003, z 11. 12. 2009
sp.zn. 21Cdo 4520/2007, zo dňa 29. 09. 2010 sp.zn. 33Cdo 4312/2008, 11. 12. 2009 sp.zn. 21Cdo

4520/2007).

9. Poukazujúc na vyššie uvedené závery súdnej praxe, odvolací súd, vychádzajúc zo skutkového
stavu zisteného súdom prvej inštancie, zopakovania dokazovania odvolacím súdom na odvolacom
pojednávaní, dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa neuniesla dôkazné

bremeno svojho tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke na sumu 1 000 eur, nie je správny. Navyše odvolací
súd dáva do pozornosti, že súd prvej inštancie, napriek tomu, že ustanovenie § 391 ods. 2 CSP upravuje,
že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, súd prvej inštancie v danom
rozhodnutí odignoroval záver odvolacieho súdu uvedený v uznesení o zrušení prvého rozsudku zo dňa
25. 01. 2023 sp.zn. 25Co/15/2022.

10. Súd prvej inštancie tak v prvom rozhodnutí, ako aj v tomto druhom, odvolacím súdom
preskúmavanom rozsudku, napriek záverom odvolacieho súdu úplne odignoroval listiny preukazujúce
poskytnutie finančných prostriedkov žalobkyňou žalovanej, keď tieto listiny opätovne vyhodnotil iba ako
„akési zdrapy papiera“, neobsahujúce podstatné údaje potrebné pre platnosť zmluvy o pôžičke.

11. K pôžičke vo výške 1 000 eur odvolací súd uvádza:
11.1. Žalobkyňa v priebehu konania predložila súdu prvej inštancie listinu, ktorá je písaná rukou, na
obyčajnom papieri, bez označenia strán sporu, obsahom ktorej je: „1 000 eur E. dala som jej B., že mi to
vráti“,spodpismiobochstrántakE.,akoajB..Jenesporné,žetátolistinabolavyhotovenájednoduchými
osobami, ktoré nie sú znalé práva, ktoré nemuseli vedieť, čo majú do tejto listiny vpísať, preto je potrebné

hodnotiť túto listinu podľa jej obsahu. Minimálne z obsahu týchto listín vyplýva, že žalobkyňa mala
žalovanej poskytnúť finančné prostriedky. Napriek záveru odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení,
súd prvej inštancie opätovne túto listinu nehodnotil podľa obsahu, ale iba podľa toho, že neobsahuje
všetky podstatné náležitosti a opätovne ju označil ako „zdrap papiera“. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že zmluva o pôžičke je reálna zmluva, ktorá nemusí byť uzavretá písomne, môže byť

uzavretá aj ústnou formou, avšak za predpokladu, že boli finančné prostriedky reálne odovzdané.
V danom prípade je nesporné, že predmetný listinný dôkaz nie je možné vyhodnotiť ako platne písomne
uzavretú zmluvu o pôžičke, ale je potrebné na tento dôkaz prihliadať, ako na dôkaz, ktorým žalobkyňa
preukazuje,žefinančnéprostriedkyvsume1000euržalovanejposkytla.Takžalobkyňa,akoajžalovaná
potvrdili skutočnosť požičania peňazí žalobkyňou žalovanej svojimi podpismi. Žalovaná svoj podpis

síce spochybnila, avšak znalecké dokazovanie v tomto smere sama zmarila a iný dôkaz na vyvrátenie
tvrdenia žalobkyne nepredložila. Tento listinný dôkaz je umocnený ešte výpoveďou syna žalobkyne,
svedka F. B., ktorý potvrdil, že bol pri tom, keď matka odovzdávala finančné prostriedky v sume 1
000 eur žalovanej. Súd prvej inštancie však na túto výpoveď neprihliadol a zotrval na svojom závere,
že žalobkyňa nepreukázala odovzdanie finančných prostriedkov žalovanej a listinný dôkaz opätovne

vyhodnotil ako „zdrap papiera“.
11.2. Spochybňovanie výpovede svedka B. súdom prvej inštancie nie je v súlade s rozhodovacou
praxou. Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.zn. III. ÚS 276/2014 prijal záver, že:
„Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho
alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali

aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným
dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah,
viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu
neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí, či tvrdení účastníkov konania“.
Súd prvej inštancie práve tým, že neuznal svedeckú výpoveď svedka B., ktorý tvrdil, že bol pri tom,

keď jeho matka (žalobkyňa) odovzdávala žalovanej sumu 1000 eur, prijal záver o neunesení dôkazného
bremena žalobkyňou.
11.3. Za situácie, že z vykonaného dokazovania (predloženia listinného dôkazu zo strany žalobkyne
o poskytnutí sumy 1000 eur žalovanej, ako aj výpovede svedka B.), vyplýva, že žalobkyňa poskytla
žalovanej finančné prostriedky v sume 1 000 eur, a ak žalovaná prevzatie a poskytnutie tejto sumy

popiera, bolo na nej, aby preukázala, že k tomuto odovzdaniu finančných prostriedkov nedošlo. Je
nesporné, že preukázať negatívnu skutočnosť nie je možné, avšak je na žalovanej, aby sa o tom
minimálne pokúsila a aby predložil aj keď nepriame dôkazy, svedčiace v prospech jej obrany. Žalovaná
v priebehu konania navrhovala vykonanie znaleckého dokazovania, v ktorom mal znalec posúdiť,že podpis na tomto listinnom dôkaze nie je jej. V rámci doplnenia dokazovania súd prvej inštancie
skutočne nariadil vykonanie znaleckého dokazovania, ustanovil znalca JUDr. Kovalického a stranám
sporu nariadil, aby znalcovi predložili dostatočný počet porovnávacích materiálov. Samotná žalovaná,

ktorá navrhovala znalecké dokazovanie však toto zmarila tým, že nepredložila dostatočné množstvo
porovnávacích materiálov a znalec nemohol tak znalecké dokazovanie vykonať. Posúdiť následne
takéto zmarenie znaleckého dokazovania žalovanou v jej prospech súdom prvej inštancie, keď svoje
rozhodnutie založil na vyjadrení znalca, bez toho, aby podal znalecký posudok, nebolo správne.
11.4. Znalec pri oznamovaní nemožnosti vykonať znalecké dokazovanie pre nepredloženie

porovnávacích podpisov zo strany žalovanej, dal do pozornosti, že na listinnom dôkaze, predloženom
žalobkyňou („1000 eur E. dala som jej B., že mi to vráti“), číselný zápis vykazuje farebný rozdiel v tretej
číslici „0“, ako aj v texte „že mi to vráti“, avšak s konštatovaním, že iba znalec v odbore Kriminalistika,
odvetvie Kriminalistické skúmanie dokumentov, by mohol v prípade potreby súdu sa vyjadriť, či zápisy
na spornej písomnosti sú vyhotovené jedným druhom písacieho prostriedku, prípadne, či tretia číslica „0“
v zápise „1000E“ a textový zápis „že mi to vráti“ je vyhotovený iným písacím prostriedkom. Predmetné

oznámenie nebolo vyhotovené ako znalecký posudok, resp. odborné vyjadrenie, ale iba ako oznámenie
znalca o nemožnosti vykonania znaleckého dokazovania, s určitou jeho úvahou o farebnom rozdiele
v jednej číslici a v čiastočnom texte. Znalecký posudok však v tomto smere podaný nebol. Z tohto dôvodu
odvolací súd síce zobral do úvahy predmetné upozornenie znalca, avšak vzhľadom na iba jeho úvahu
a nie ani ako odborné vyjadrenie, či dokonca vyjadrenie znalca, svoje rozhodnutie o túto úvahu neoprel.

11.5. Odvolací súd, berúc do úvahy výsledky vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie,
zopakovanie dokazovania na odvolacom súde, dospel k záveru, že súd prvej inštancie, neriadiac sa
záväzným právnym názorom odvolacieho súdu v tejto časti, ktorý vyslovil v zrušujúcom uznesení,
opakovane dospel k nesprávnemu záveru. Žalobkyňa tým, že predložila listinný dôkaz, ktorý síce nie
je zmluvou o pôžičke, ale z obsahu možno vyvodiť záver, že žalobkyňa požičala žalovanej sumu 1000

eur a táto jej ju vráti, uniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že žalovanej predmetnú sumu požičala.
Táto skutočnosť je umocnená aj výpoveďou svedka F. B., ktorý vo svojom výsluchu potvrdil, že bol pri
tom, keď matka odovzdávala žalovanej predmetnú sumu.
11.6.Naopak, žalovaná, žiadnym spôsobom svoje tvrdenie o tom, že žiadnu sumu jej žalobkyňa
nepožičala, nedoložila žiadnym dôkazom, resp. ani tvrdenie žalobkyne sa nepokúsila relevantne a

účinne vyvrátiť a spochybniť. Skutočnosť, že jej tvrdenie podporil iba jej manžel, nie je postačujúce,
nakoľko napriek tomu, že spoločne hospodária, ani sám nemusel vedieť, že si jeho manželka požičala
predmetnú sumu. Bez predloženia ďalších relevantných dôkazov je jeho výpoveď iba v rovine jeho
subjektívnej pravdy. V konečnom dôsledku sama žalovaná, ktorá navrhla znalecké dokazovanie na
overenie pravosti jej podpisu, toto znalecké dokazovanie zmarila tým, že nepredložila dostatočný počet

porovnávacích materiálov.
11.7. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zaplatenie 1000
eur žalovanou žalobkyni zmenil podľa § 388 CSP tak, že zaviazal žalovanú, aby zaplatila žalobkyni
predmetnú sumu, nakoľko nebol dôvod na potvrdenie napadnutého rozsudku a ani na jeho zrušenie
a vrátenie súdu prvej inštancie.

12. K pôžičke v sume 170 eur a 18 eur:
12.1. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia sumy aj 188 eur dôvodiac, že požičala žalovanej raz sumu 170
eur a druhýkrát sumu 18 eur. Toto svoje tvrdenie preukázala listinným dôkazom na č.l. 4 spisu (kópia)
a č.l. 248 (originál). Z obsahu tejto listiny vyplýva, že: „B. požičala mi 170 eur“ a podpisy E. a B.. Na tej

iste listine sa nachádza i poznámka: „E. D., telefónne číslo, za 18 eur O2“. Súd prvej inštancie v tejto časti
taktiež žalobu žalobkyne zamietol s tým, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že
žalovanej predmetnú sumu požičala a odovzdala.
12.2. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti, ako aj
z vykonaného dokazovania a dokazovania na odvolacom pojednávaní, dospel k záveru o správnosti

záveru súdu prvej inštancie v tejto časti. Je nesporné, že predmetný listinný dôkaz nezakladá dôvod
o prijatí záveru, že bola uzavretá medzi žalobkyňou a žalovanou písomná zmluva o pôžičke. Vzhľadom
však na skutočnosť, že aj ústnu zmluvu o pôžičke je potrebné preukázať právne relevantnými dôkazmi,
v danom prípade to splnené nebolo. Predmetný listinný dôkaz v časti sumy 170 eur by mohol
odôvodňovať záver, že žalobkyňa poskytla žalovanej sumu 170 eur, avšak tento záver, vzhľadom na

nepredloženie iného dôkazu, ako aj vzhľadom na popretie žalovanou, že žalobkyňa by jej túto sumu
odovzdala, a tiež s poukazom na skutočnosť, že svedok F. B. potvrdil, že bol iba pri odovzdaní sumy
1000 eur, je nedostatočne preukázaný. Z uvedeného listinného dôkazu tak bez podpory ďalším dôkazom
nie je možné vyvodiť záver o unesení dôkazného bremena žalobkyňou.12.3. V časti o zaplatenie sumy 18 eur, ktoré mala žalobkyňa požičať žalovanej, odvolací súd sa stotožnil
so záverom súdu prvej inštancie v tom smere, že žalobkyňa dôkazné bremeno, že žalovanej túto sumu
požičala, neuniesla. Žalobkyňa preukazuje požičanie tejto sumy iba listinným dôkazom, na ktorom sa

nachádza text: „E. D. XXXXXXXXXX, zo 18.E O2“. Z uvedeného textu vôbec nevyplýva, že by žalobkyňa
mala predmetnú sumu žalovanej požičať. Za situácie, že žalovaná popiera požičanie tejto sumy zo
strany žalobkyne a za absencie ďalšieho, resp. iného dôkazu zo strany žalobkyne (okrem jej tvrdenia),
nie je možné konštatovať, že žalobkyňa v tejto časti uniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že žalovanej
predmetnú sumu požičala. Z tohto dôvodu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie

o zamietnutí žaloby v tejto časti.

13. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

14. Ustanovenie § 387 ods. 3 CSP ukladá odvolaciemu súdu povinnosť vysporiadať sa s podstatnými

námietkami uvedenými v podanom odvolaní.
14.1. V danej veci odvolanie podala žalobkyňa, odvolací súd v prevažnej miere jej odvolaniu vyhovel
apretoniejepotrebnézaoberaťsajejnámietkamiuvedenýmivpodanomodvolaní.Odvolacísúdvyhovel
žalobe žalobkyne v časti o zaplatenie 1 000 eur, vo zvyšnej časti (188 eur) potvrdil zamietajúci rozsudok
súdu prvej inštancie stotožniac sa so záverom, že žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno

svojho tvrdenia. Námietky žalobkyne v časti o zaplatenie 188 eur boli totožné s námietkami v časti
o zaplatenie 1 000 eur. Odvolací súd sa s týmito vysporiadal v odôvodnení tohto rozhodnutia.
14.2. Žalovaná vyjadrenie k odvolaniu žalobkyne nepodala, v odvolacom konaní žiadne skutočnosti
nenamietala, s jej námietkami prednesenými v konaní pred súdom prvej inštancie sa súd prvej inštancie
vysporiadal v dostatočnom rozsahu.

15. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 2 CSP. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 1 188 eur, odvolací
súd vyhovel jej návrhu v časti o zaplatenie 1 000 eur, žalobkyňa bola teda úspešná v pomere 84,17%
a neúspešná v pomere 15,83%, čistý úspech žalobkyne potom predstavuje pomer 68,34%. V tomto

pomere jej prináleží náhrada trov konania tak na súde prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní voči
žalovanej. O výške rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).