Uznesenie – Exekúcia a výkon rozhodnutí ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, August 20, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoEk/17/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4110218104
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4110218104.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členov
senátu Mgr. Mareka Janigloša a JUDr. Pavla Lukáča, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ,
s.r.o.,Pribinova25,Bratislava,IČO:35807598,protipovinnej:A.B.,nar.XX.XX.XXXX,C.,ovymoženie
sumy 67,26 eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 11Er/527/2010
a u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Jakubca, Zámocká 30, Bratislava pod sp. zn. EX 9021/23

(pôvodne vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava
pod sp. zn. EX 4636/10), o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
11Er/527/2010-36 zo dňa 22. 05. 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie v I. a II. výroku p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie o d m i e t a .

Povinnej nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako súd prvej inštancie alebo exekučný súd) napadnutým uznesením
vyhlásil exekúciu za neprípustnú (I. výrok) a exekúciu zastavil (II. výrok). Posledným výrokom zaviazal
oprávneného na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi 39,83 eur do 3 dní od doručenia uznesenia

(III. výrok).

2. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil citáciou a odkazom na ust. § 57 ods. 1 písm. g/, § 58 ods. 1, §
196, § 199, § 200 ods. 5, § 203 ods. 1, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 03. 2017 (ďalej aj zákon č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok), ust. §

25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
129/2010 Z. z.), ust. § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a
o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v
znení neskorších predpisov, ust. § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonníkvzneníneskoršíchpredpisovaust.§14ods.1,§15ods.1vyhláškyMinisterstvaspravodlivosti

č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že spísaním zápisnice proti povinnej
dňa 11. 05. 2010 sa začalo exekučné konanie. Dňa 19. 09. 2014 bolo exekučnému súdu postúpené
(súdnym exekútorom) podanie povinnej, v ktorom žiadala o pozastavenie exekúcie z dôvodu, že
je poberateľkou invalidného dôchodku v sume 110,- eur, z ktorého platí výživné v sume 65,- eur

a zostávajúca suma nepokrýva ani životné minimum. Následne vyzval oprávneného na predloženiezmluvy o úvere spolu so všeobecnými obchodnými podmienkami. Súdny exekútor si po výzve
exekučného súdu uplatnil trovy exekúcie v minimálnej výške.

3.1 Exekučný súd skonštatoval, že exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovský rozsudok
pod sp. zn. SR 22139/09 zo dňa 21. 12. 2009, ktorý vydal Stály rozhodcovský súd zriadený
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO 35 922 761 a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 08. 02. 2010 a vykonateľnosť dňa 11. 02. 2010. Poverenie na vykonanie exekúcie vydal aj
v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku, vzťahujúcich sa k rozsahu jeho

preskúmavacieho oprávneniu vo fáze konania pred vydaním poverenia. V dôsledku uvedeného pristúpil
k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu až po vydaní poverenia na vykonanie
exekúcie.

3.2 Ďalej exekučný súd posúdil postavenie povinnej ako spotrebiteľa v súlade s ust. § 52 Občianskeho
zákonníka a ust. § 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorej oprávnený (veriteľ) poskytol peňažné

prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme. Povinná v rámci
zmluvného vzťahu nemala postavenie podnikateľa, ale konala ako fyzická osoba, a preto právny vzťah
medzi účastníkmi konania posudzoval podľa noriem spotrebiteľského práva.

4. Zo skutkového hľadiska a z obsahu spisu mal exekučný súd za zrejmé, že medzi účastníkmi

konania bola dňa 30. 07. 2008 uzavretá zmluva o úvere č. 4032800, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, v ktorých bola obsiahnutá (17. bod) rozhodcovská
doložka. Na podklade rozhodcovskej doložky (v konaní nebolo preukázané, že by bola uzavretá
rozhodcovská zmluva) sa viedlo rozhodcovské konanie, v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok,
ktorý je exekučným titulom v predmetnom konaní a na podklade ktorého súdny exekútor požiadal

o vydanie poverenia. Z formulárového znenia zmluvy o úvere a všeobecných podmienok poskytnutia
úveru exekučnému súdu vyplynulo, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná, pretože
povinná ju s veriteľom osobitne nevyjednala, mala možnosť iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým jej dojednaniam vrátane rozhodcovskému konaniu. Iný záver nebolo možné vyvodiť
ani s poukazom na znenie zmluvy a ani všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Podľa názoru súdu

nebolo možné podpis na úverovej zmluve považovať aj za prejav súhlasu s rozhodcovskou doložkou,
keďže na jej platnosť je nevyhnutné jej individuálne dojednanie a prejav vôle, čo v danom prípade
nebolo dodržané. Rozhodcovská doložka tak spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že ho núti podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak
jeho začatie iniciuje veriteľ. Spotrebiteľovi tak nebolo možné zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu

a tento bol ponechaný výlučne na vôli navrhovateľa.

4.1 Exekučný súd bol ďalej toho názoru, že ak spotrebiteľská zmluva alebo všeobecné obchodné
podmienky inkorporované do spotrebiteľskej zmluvy obsahujú podmienku, ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní a zároveň takáto podmienka

nebola individuálne dojednaná, ide o zmluvný vzťah zakladajúci medzi stranami nerovnovážny stav,
ktorý je pre spotrebiteľa nevýhodný. Dojednanie rozhodcovskej doložky a následne konanie pred
rozhodcovským súdom viedli k tomu, že spotrebiteľovi bolo odopreté právo na súdnu ochranu
vyplývajúce z ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. S poukazom na uvedené exekučný
súd vyhodnotil zmluvnými stranami dojednanú rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve za

neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

4.2 S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti bol exekučný súd toho názoru, že exekučný titul
nespĺňa náležitosti vykonateľného rozhodnutia, pretože ho vydal orgán, ktorý nemal právomoc vo veci
konať a rozhodovať a ak neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom

z hľadiska materiálneho alebo formálneho, exekúcia je neprípustná. Exekučný súd odkazom na ust. §
57 ods. 1 písm. g/ a § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu
zastavil, pričom o podaní povinnej už nerozhodoval.

4.3Vprípadeodmenysúdnehoexekútoraexekučnýsúdskonštatoval,žesúdnyexekútorvykonalúkon–

získaniepoverenianavykonanieexekúcie,zaktorýmuprináležalaodmenavovýške33,19euranakoľko
bola exekúcia vedená na podklade nespôsobilého exekučného titulu, k náhrade trov exekúcie zaviazal
oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku.5. Uznesenie súdu prvej inštancie napadol v zákonom stanovenej lehote a v celom rozsahu odvolaním
oprávnený, a to z dôvodov uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj CSP), teda že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

5.1 Odvolanie odôvodnil tým, že oprávnený ako veriteľ a povinná v postavení dlžníka uzavreli dňa
30. 07. 2008 zmluvu o úvere č. 4032800 podľa ust. § 497 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný

zákonníkvzneníneskoršíchpredpisov,ktorámávzmysleust.§261ods.3písm.d/tohtozákonapovahu
absolútneho obchodu. Aplikácia právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa preto v danom prípade nie
je možná, nakoľko právny vzťah medzi účastníkmi (s prihliadnutím na charakter zmluvy) nie je vzťahom
spotrebiteľským, a teda sa nemožno dovolávať inej kvalifikácie právnej povahy zmluvy, ktorej uzavretie
(v uvedenej forme) iniciovala a vyvolala sama povinná.

5.2 Oprávnený ďalej uviedol, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru (ďalej aj VPPÚ), kde priamo na prednej strane zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že
súhlasí so Všeobecnýmipodmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy,
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy vrátane
týchto všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na všetky

právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Všeobecné podmienky poskytnutia
úveru boli teda neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, a to nie len z formálneho hľadiska, ale aj z
hľadiska ich materiálneho prevedenia, t. j. zmluva o úvere a VPPÚ sú vyhotovené na spojenom hárku
papiera, resp. obojstranne a dlžník jednoznačne prejavil svoju vôľu byť viazaný aj VPPÚ. Predložením
zmluvy o úvere, ako aj VPPÚ si oprávnený splnil na jednej strane svoju informačnú povinnosť vo vzťahu

k dlžníkovi a na strane druhej bola splnená podmienka písomnej formy zmluvy o úvere.

5.3 Oprávnený bol ďalej toho názoru, že rozhodcovská doložka bola dojednaná vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru (17. bod VPPÚ) a je písaná čitateľným písmom, pričom z nej už na prvý
pohľad vyplýva alternatívna možnosť riešenia sporov medzi klientom a veriteľom pred rozhodcovským

súdom alebo pred všeobecným súdom. Oprávnený poukázal na časovú verziu Občianskeho zákonníka
účinnú v čase uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorá nezakazovala použitie rozhodcovskej doložky, ale
táto doložka dohodnutá medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania. Už len z tohto pohľadu rozhodcovská doložka

nevyžaduje od povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Povinná
mala teda kedykoľvek právo sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Platnosť
právneho úkonu treba naviac hodnotiť v čase jeho uzavretia bez hypotetického zvažovania okolností,
ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je teda to, či rozhodcovská doložka v čase
jej uzavretia sama o sebe ne/umožňuje dlžníkovi uskutočniť voľbu medzi súdom alebo alternatívnym

riešením sporu, pričom nie je vôbec dôležité, čo sa môže stať v budúcnosti.

5.4 Oprávnený záverom poukázal na skutočnosť, že pokiaľ by zo strany dlžníka došlo po uzavretí zmluvy
k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť
sa so žiadosťou o právnu ochranu na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským

a súdnym konaním, alebo priamo na súd (pretože vo vzťahu k nemu nebude uzavretá rozhodcovská
doložka) alebo priamo na rozhodcovský orgán (pretože vo vzťahu k nemu bude rozhodcovská doložka
výhradná). Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo a nie rozhodcovská
doložka. Poukázal na ust. § 19 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého má podanie žaloby
rovnaké právne účinky, ako keby bola žaloba podaná na súd. Po začatí rozhodcovského konania

nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde alebo pred iným rozhodcovským súdom, čo
znamená prekážku litispendencie pre akékoľvek ďalšie žaloby v tej istej veci, a to aj v obrátenom
procesnom postavení. Povinná má možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom
z titulu porušenia jej práv alebo má možnosť brániť sa v rozhodcovskom konaní.

6. Z vyššie uvedených dôvodov mal oprávnený preukázateľne za to, že predmetná rozhodcovská
doložka bola dojednaná v súlade s právnymi predpismi platnými a účinnými v čase uzatvorenia zmluvy
o úvere a z toho dôvodu nemožno mať žiadne pochybnosti o jej legitímnosti. Na základe uvedenéhobol toho názoru, že rozhodcovská doložka nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko
nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach.

6.1 Poukazujúc na vyššie uvádzané skutočnosti oprávnený navrhol, aby odvolací súd v zmysle ust. §
389 CSP v platnom znení napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň žiadal úhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane
trov odvolacieho konania.

7. Povinná, ani súdny exekútor sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadrili.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP) prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (ust. § 385 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto

rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 22. 05. 2025 v I. a II. výroku potvrdil ako vecne správne podľa
ust. § 387 ods. 1, 2 CSP a stotožnil sa i s jeho odôvodnením.

8.1 Po zistení, že odvolanie oprávneného smeruje aj proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie,
ktorým súd uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie (oprávnený

odvolanímnapadoluzneseniesúduprvejinštancievcelomrozsahu),odvolacísúdpodľaust.§386písm.
c/ CSP odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia súdu prvej inštancie odmietol ako odvolanie
smerujúce proti uzneseniu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

9. Z predloženého súdneho spisu odvolací súd zistil, že dňa 11. 05. 2010 bola u pôvodného súdneho

exekútora JUDr. Rudolfa Krutého spísaná zápisnica v znení jej opravy, obsahom ktorej bol návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Dňa 15. 07. 2010 bola súdu prvej inštancie doručená žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu (zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská
a.s.) vydaný ustanoveným rozhodcom JUDr. Miroslavom Rácom pod sp. zn. SR 22139/09 zo dňa 21.

12. 2009, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť dňa 08. 02. 2010 a vykonateľnosť
dňa 11. 02. 2010. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, ako aj
z obsahu súdneho spisu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi tohto konania vznikol na základe
zmluvy o úvere č. 4032800 uzatvorenej dňa 30. 07. 2008 (ďalej aj zmluva), na základe ktorej poskytol
oprávnený povinnej úver v sume 331,94 eur (10.000,- Sk), ktorý sa povinná zaviazala vrátiť o zvýšený

poplatok v sume 321,32 eur (9.680,- Sk) a teda celkovo vrátiť sumu 653,26 eur (19.680,- Sk) v 12
mesačných splátkach po 54,44 eur (1.640,- Sk), počnúc dňom 17. 08. 2008. Súčasťou zmluvy bolo aj
prehlásenie povinnej, v zmysle ktorého jej boli finančné prostriedky poskytnuté na výkon zamestnania.
Súčasťou zmluvy o úvere boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ), ktoré v 17.
bode obsahovali okrem mediačnej dohody i rozhodcovskú doložku. Súd vydal poverenie č. 5403 081030

zo dňa 10. 12. 2010, ktorým poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonaním exekúcie.

9.1 Dňa 04. 09. 2014 bolo exekučnému súdu doručené podanie povinnej, v ktorom žiadala pozastaviť
exekúciu, čo odôvodňovala nepriaznivou finančnou situáciou, nakoľko v tom čase poberala invalidný
dôchodok 110,- eur, z ktorého platila výživné na maloleté deti spolu vo výške 65,- eur a po úhrade

jej zostáva suma 45,- eur, ktorá nepokrýva ani jej životné minimum. Z uvedených dôvodov žiadala
o vyhovenie jej žiadosti.

9.2 K tejto žiadosti povinnej sa v podaní zo dňa 25. 11. 2014 vyjadril oprávnený, ktorý poukázal na
skutočnosť, že povinná sama požiadala o úver, kde uviedla, že jej čisté príjmy v domácnosti sú vo výške

643,30 eur (19.380,- Sk), na základe čoho nebolo možné hovoriť o finančnej tiesni povinnej v čase
uzatvorenia zmluvy o úvere. V zmysle uvedeného oprávnený považoval žiadosť povinnej za účelové
obchádzanie plnenia jej povinností, ktoré vyplývali pre ňu zo zmluvy o úvere.
9.3 JUDr. Rudolf Krutý, PhD. bol dňa 31. 10. 2023 z funkcie súdneho exekútora odvolaný a jeho
náhradníkom sa stal JUDr. Ladislav Jakubec, Exekútorský úrad so sídlom Zámocká 30, Bratislava.

9.4 Dňa 11. 04. 2025 bolo na Krajský súd v Nitre doručené oznámenie spoločnosti Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO 36 865 141 o ukončení právneho zastúpenia a poskytovania právnych
služieb pre oprávneného.10. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 10. 2008 (teda i v čase uzavretia zmluvy o úvere medzi účastníkmi konania),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

10.1 Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu
plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a/ má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

b/ dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,
c/ vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,

d/ vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e/ umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ
neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f/ umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi

to neumožňujú,
g/ oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,
h/prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i/ umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

j/ určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,
k/ požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

l/ obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m/ v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane
obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči predávajúcemu vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči predávajúcemu,

n/spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,
o/ ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba predávajúcemu,

p/ obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r/ vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní.Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom do
31. 05. 2010, teda i v čase začatia exekučného konania, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie
súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

12. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase rozhodovania odvolacieho súdu, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá
pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa

predpisov účinných po 1. apríli 2017.

12.1 Podľa § 243p ods. 1 vyššie citovaného zákona, na exekučné konanie začaté a právoplatne
neskončené do 31. marca 2023, okrem exekučného konania podľa § 243h, sa použije tento zákon v
znení účinnom od 1. apríla 2023; právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 31. marca 2023,

zostávajú zachované.

13. Podľa § 9a ods. 1, 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) účinnom do 31. 03. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v

konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13.1 Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ vyššie citovaného zákona, exekučným titulom je vykonateľné

rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

13.2 Podľa ust. § 44 ods. 2 vyššie citovaného zákona, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu
so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto
lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor

žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v
konaní, v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti
sospotrebiteľskouzmluvouaneboloprihliadnuténaneprijateľnézmluvnépodmienky,obmedzeniealebo

neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

13.3 Podľa § 57 ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona, exekúciu súd zastaví, ak
a/ sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b/ rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c/ zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d/ exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,6b

e/ bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f/ po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g/ exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
i/ oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j/ pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,

k/ rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu alebo že majetok Exportno-importnej banky Slovenskej republiky
podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na vykonávanie jej činností a plnenie jej úloh,
l/ je výkon exekučného titulu v rozpore s verejným poriadkom,
m/rozhodnutie,ktoréjepodkladomnavykonanieexekúcie,bolovydanévkonaní,vktoromsauplatňoval

nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a
nebolo prihliadnuté na
1. neprijateľné zmluvné podmienky,
2. obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13.4 Podľa § 58 ods. 1, 5 vyššie citovaného zákona, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k) až m) je prípustné odvolanie.

14. Podľa § 40 ods. 1 písm. a/, b/ zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších

predpisov účinnom do 31. 12. 2014 (ďalej aj zákon č. 244/2002 Z. z.), účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku, len ak
a/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania
(§ 1 ods. 3),

b/ rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní.

14.1 Podľa § 45 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a/ z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)
b/ ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.
b) alebo c).
Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.

15. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1.
januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

16. Podľa § 387 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej aj CSP), odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16.1 Podľa § 470 ods. 1, 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

17. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením a teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správneaplikovalpríslušnéprávnepredpisy,čiriadnesvojerozhodnutieodôvodnil,tovšetkosprihliadnutímnato,
že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd

Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

18. Po preskúmaní odvolaním napadnutého uznesenia exekučného súdu odvolací súd dospel k záveru,
že tento súd ako súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil i správny právny
záver o nemožnosti viesť exekúciu proti povinnej na základe predloženého exekučného titulu, ktorým bol

rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu vydaný v konaní pod sp. zn. SR 22139/09 dňa
21. 12. 2009. Rovnako tak exekučný súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci správne aplikoval
vyššie citované ustanovenia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon
č. 233/1995 Z. z. alebo Exekučný poriadok) účinnom do 31. 03. 2017, ustanovenia zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj Občiansky zákonník) ako i ustanovenia

zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č.
244/2002 Z. z.).

19.Exekučnýsúdjepovinnývpriebehuceléhokonaniaexoffoskúmať,čisúsplnenévšetkypredpoklady
na vedenie exekúcie, pričom jedným z predpokladov je aj relevantný exekučný titul, keďže bez jeho

existencie nemožno exekúciu vykonať. Z uvedeného vyplýva, že exekučný súd kedykoľvek v priebehu
konania môže exekúciu zastaviť, ak zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania
pohľadávky, a to aj za situácie, že príslušný súdny exekútor už bol poverený na vykonanie exekúcie.
Pri preskúmaní dôvodnosti podaného odvolania odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vyhodnotil
predmetný vzťah medzi oprávneným a povinnou ako vzťah vychádzajúci zo spotrebiteľskej zmluvy a

zmluvu o úvere zo dňa 30. 07. 2008 taktiež považoval za zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe
ktorej oprávnený ako dodávateľ (veriteľ) konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a poskytol
finančné prostriedky povinnej ako spotrebiteľovi (dlžník).

20. Predmetná zmluva o úvere bola vyhotovená na predtlačenom formulári a všeobecné podmienky

poskytnutia úveru neboli dojednané individuálne, ale bez vzájomnej súčinnosti zmluvných strán, čo
je typické pre spotrebiteľské zmluvy. Za použitia interpretačného pravidla v ust. § 54 Občianskeho
zákonníka je namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv uprednostniť výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, čím je potrebné dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na preukázanie, že úver bol
poskytnutý na výkon obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti úverového dlžníka ťaží toho, kto takéto

poskytnutie úveru tvrdí, teda oprávneného. Oprávnený (ako veriteľ) nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by
dostatočne relevantným spôsobom preukazovali, že predmetný vzťah vyplývajúci zo zmluvy o úvere nie
je vzťahom spotrebiteľským.

20.1 Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom nevzbudzujúcim

odôvodnené pochybnosti. V tomto smere je potrebné poukázať na nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.
ÚS 243/07 zo dňa 01. 09. 2008, z ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré
možno vykladať rozdielne, je spravodlivé vykladať ich v prospech strany, ktorá ich do zmluvy nenapísala,
vdanomprípadevprospechpovinnej.Inakpovedané,účelposkytnutiafinančnýchprostriedkovuvedený
v zmluve o úvere je spravodlivé vykladať v prospech dlžníka (povinnej v exekučnom konaní), ktorý

text tejto zmluvy vopred nevyhotovil. Odvolací súd na základe uvedeného, rovnako ako súd prvej
inštancie zastáva názor, že právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi oprávneným a povinnou mal
spotrebiteľský charakter. Ide teda o vzťah, ktorý používa zvýšenú právnu ochranu v zmysle osobitných
právnych predpisov o ochrane spotrebiteľa, to znamená, že je nutné aplikovať spotrebiteľské právo.

20.2 Z uvedených dôvodov súd správne posúdil oprávneného ako dodávateľa, povinnú ako spotrebiteľa,
predmetnú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a správne aplikoval v predmetnej veci i ustanovenia
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

20.3 Súd prvej inštancie ako exekučný súd pri svojom rozhodovaní v predmetnej veci, rovnako ako

odvolací súd pri posudzovaní dôvodnosti odvolania oprávneného vychádzal zo zmluvy o úvere zo dňa
30. 07. 2008, uzavretej medzi oprávneným a povinnou, pričom z tejto zmluvy vyplynulo, že oprávnený
ako veriteľ sa zaviazal poskytnúť povinnej ako dlžníkovi úver vo výške 10.000,- Sk, ktorý mala povinná
splatiť spolu s poplatkom vo výške 9.680,- Sk v 12 mesačných splátkach po 1.640,- Sk počnúc dňom17. 08. 2008. Predmetná zmluva odkazuje na Všeobecné podmienky poskytnutia úveru (ďalej aj VPPÚ),
ktoré sú uvedené na druhej strane zmluvy a ktorých 17. bod obsahuje (okrem mediačnej dohody)
rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy, budú riešené pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. alebo pred príslušným
súdom SR, pričom výber z alternatív spočíva na žalujúcej strane. Z formy a obsahu tejto zmluvy je
zrejmé,žesajednáotzv.„formulárovú“zmluvu,ktorejformulárovúpredtlačmaloprávnenýužpripravenú
a dopisoval do nej iba konkrétne údaje týkajúce sa povinnej, pričom povinná obsah tejto zmluvy žiadnym
podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť, ani neovplyvnila.

20.4 Odvolací súd (rovnako ako súd prvej inštancie) dospel k záveru, že medzi účastníkmi exekučného
konania bola dňa 30. 07. 2008 uzavretá spotrebiteľská úverová zmluva a na tento právny vzťah medzi
veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinnou) je potrebné aplikovať ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, a to i s poukazom na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého v
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z

obsahu zmluvného dojednania vyplýva, že oprávnený vystupoval voči povinnej v zmluvnom vzťahu
nadradene, v rámci svojej podnikateľskej činnosti a vnútil povinnej obsah zmluvy, pretože inak by jej
úver neposkytol. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne, t. j. spôsobom
nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno na preukázanie nespotrebiteľského charakteru
zmluvy má dodávateľ (veriteľ). Uvedené svedčí o potrebe aplikácie príslušných ustanovení o ochrane

spotrebiteľa.

20.5 V danom prípade nemožno ani uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvu, resp.
individuálne dojednanú zmluvnú podmienku (vrátane rozhodcovskej doložky) a za týchto podmienok
dojednaná rozhodcovská doložka môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej

na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý fakticky určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o
prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste
obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu
objektívne. Vzhľadom na všetky tieto dôvody predmetná rozhodcovská doložka bola správne posúdená
ako neprijateľná zmluvná podmienka v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko

je spôsobilá vytvoriť značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (povinnej).

20.6 Odvolací súd, berúc zreteľ na požiadavku Európskej únie na ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok v spotrebiteľských zmluvách, podrobil kontrole rozhodcovskú doložku a dospel k rovnakému

záveru ako exekučný súd, a to, že predmetná rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

27. Cieľom rozhodcovskej doložky je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu zmluvných strán
rozhodcom ako súkromnou osobou, na ktorú zmluvné strany takúto právomoc delegovali. Ak

rozhodcovská doložka nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale vyplýva zo štandardného textu
tzv. formulárovej zmluvy, teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, bez vysvetlenia spotrebiteľovi
podstatných rozdielov medzi konaním pred štátnym súdom a rozhodcovským súdom, je dôvodné
predpokladať, že spotrebiteľ ako slabšia strana sporu si svoj osud v tak závažnej veci, akou je prípadný
neskorší rozhodcovský proces, neuvedomuje. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej

bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Predmetná rozhodcovská
doložka, ktorá má založiť legitimitu pre exekučný titul, znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte predtým podal žalobu na rozhodcovskom súde.
Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a vzhľadom na formulárový charakter zmluvy
ani nemal na výber. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej

zmluvy podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne
sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, a to v prípade, ak
konanie vyvolá dodávateľ (oprávnený). Rozhodcovská doložka síce umožňuje spotrebiteľovi obrátiť
sa na príslušný súd Slovenskej republiky, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ.
Keďže však v prejednávanej veci oprávnený (dodávateľ) v zmysle rozhodcovskej doložky inicioval

rozhodcovské konanie, povinná nemala možnosť vyjadriť nesúhlas.

27.1 V obdobnej veci Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011 zo dňa
24. 02. 2011 zaujal stanovisko, že pokiaľ súd vyslovil názor, že rozhodcovská doložka, ktorá znemožňujevoľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ pred spotrebiteľom
podal žalobu na rozhodcovskom súde, je neprijateľná a prieči sa dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, resp. že rozhodcovská doložka je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka za použitia výkladu v súlade so
Smernicou Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

27.2 Predmetná rozhodcovská doložka je s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu neprijateľnou
zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase

uzavretia zmluvy o úvere a zároveň je v zmysle ust. § 53 ods. 5 tohto zákona aj neplatná.

28. Keďže medzi zmluvnými stranami zmluvy o úvere nebola platne uzavretá rozhodcovská doložka
v zmysle ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere,
nebola tak založená ani právomoc rozhodcovského súdu v danej veci konať a rozhodnúť. Rozsudok
rozhodcovského súdu, ktorý bol predložený ako exekučný titul je preto právne neúčinný, nulitný,

neschopný vyvolať právne následky, a preto nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ust. § 41
zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017, čo znamená, že je materiálne nevykonateľný,
čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný
(rozhodnutie NS SR pod sp. zn. 3MCdo/20/2008). Exekučný titul je teda v rozpore so zákonom, pretože
bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania, nakoľko absentuje platná

rozhodcovská doložka, v dôsledku čoho neboli splnené podmienky na vydanie poverenia pre súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie na základe predloženého exekučného titulu a exekučný súd musel
vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju podľa ust. § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení
účinnom do 31. 12. 2014, nakoľko rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v ust. § 40 ods.
1 písm. a/ tohto zákona, pretože bol vydaný vo veci, ktorá nemohla by predmetom rozhodcovského

konania. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie
a takto (bez právomoci rozhodcovského súdu) vydaný rozhodcovský rozsudok, t. j. vydaný na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky, nemôže byť exekučným titulom, lebo ide o nulitný právny akt. Neboli
preto splnené podmienky na vykonanie exekúcie.

28.1 Najvyšší súd SR vo svojich rozhodnutiach v konaní pod sp. zn. 3Cdo/146/2011 zo dňa 13. 10. 2011
a sp. zn. 6Cdo/143/2011 zo dňa 18. 01. 2012 konštatoval, že pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie
exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy
alebo doložky. Ak nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy/doložky, nemohol spor prejednať

rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či
rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

29. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným

v podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej
formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom (alebo v samotnej
rozhodcovskej zmluve), je podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou,
ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v
neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho

zákonníka neplatná. Rozhodcovskú doložku si povinná ako spotrebiteľ osobitne nevyjednala a nemala
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mala len
možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a
teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. To je pravdepodobne aj najčastejšia
situácia, pretože dodávateľ sa snaží získať exekučný titul. Odvolaciemu súdu je aj z jeho rozhodovacej

činnosti známe, že oprávnený uzatváral s druhou zmluvnou stranou typizované (formulárové, typové,
tiež adhézne) zmluvy a navyše aj rozhodcovské zmluvy predkladané oprávneným sú typizované. Preto
bolo treba dospieť k tomu záveru, že v rozhodcovskom konaní nebola zabezpečená spravodlivá ochrana
práv spotrebiteľa. Tento záver treba prijať bez ohľadu na to, že oprávnený rozhodcovskou doložkou iba
alternatívne dojednal konanie pred rozhodcovským súdom. V danom prípade to bol práve oprávnený,

ktorý takto formulované dojednanie aplikoval a obrátil sa na rozhodcovský súd, ktorého rozhodnutie je v
tejto veci exekučným titulom, pričom práve túto možnosť oprávneného treba posúdiť z vyššie uvedených
hľadísk. V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že na takto dojednanú rozhodcovskú doložku nemožno
nazerať ako na individuálne dojednanú. Spotrebiteľ v tejto situácii koná pod tlakom finančnej tiesne astave núdze, a preto nie je schopný často aj ochotný posúdiť následky dojednaní, s ktorými vyjadruje
súhlas pri podpise zmluvy.
29.1 Odvolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti a neoznačil žiadne

dôkazy, ktorými by vecne spochybňoval správnosť napadnutého uznesenia. V odvolaní oprávnený
namietal v zásade len nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, pričom tieto
námietky odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a to práve s poukazom na predložený rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul, na základe ktorého nemôže prebiehať exekučné konanie proti povinnému,
čo odvolací súd podrobne vyššie zdôvodnil.

29.2 Oprávnený v podanom odvolaní okrem iného uviedol, že zmluvné strany uzavreli zmluvu o úvere
podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka a zároveň sa v zmysle VPPÚ dohodli, že ich vzťahy sa budú
spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že ak by
skutočne išlo o oprávneným tvrdený obchodno-právny vzťah podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka
(zmluva o úvere), tak potom zmluva o úvere sa spravuje týmto zákonom bez ohľadu na povahu jej

účastníkov, a to podľa ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (absolútny obchod) a v
takom prípade nie je dôvod na aplikáciu ust. § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktoré sa aplikuje
na prípady, keď zmluvné strany prejavia vôľu, že ich záväzkový vzťah (bez ohľadu na jeho právnu
povahu), ktorý nespadá pod vzťahy uvedené v ust. § 261 Obchodného zákonníka sa spravuje týmto
zákonom. Ustanovenie § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka teda dáva možnosť stranám konkrétneho

záväzkového vzťahu dohodnúť sa, že na ich vzťah sa bude aplikovať režim Obchodného zákonníka, a to
aj v prípadoch, keď v zmysle ust. § 261 tento vzťah nemožno podriadiť režimu Obchodného zákonníka.
Zákon tak dáva možnosť stranám zmluvy dohodou rozšíriť aplikovateľnosť Obchodného zákonníka. V
súvislosti s charakterom právneho vzťahu vzniknutého na základe zmluvy o úvere je potrebné zdôrazniť,
že zmluva o úvere podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka musí obsahovať záväzok dlžníka

vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky. Zákon vyžaduje, aby zmluva obsahovala aspoň záväzok
dlžníka vrátiť úverovú sumu a zaplatiť úrok. Ak by strany uzavreli zmluvu, ktorá by síce mala všetky
ostatné podstatné náležitosti úverovej zmluvy, ale v jej obsahu by chýbal záväzok platiť za poskytnuté
peňažné prostriedky úroky, zmluva o úvere by nevznikla. Mohlo by ísť o platne uzavretú nepomenovanú
zmluvu, ale nie o úverovú zmluvu ako zmluvný typ upravený Obchodným zákonníkom. Nie je sporné, že

zmluva o úvere uzavretá dňa 30. 07. 2008 medzi oprávneným ako veriteľom a povinnou ako dlžníkom
obsahuje povinnosť dlžníka zaplatiť poskytnutý úver v sume 10.000,- Sk zvýšený o príslušný poplatok v
sume 9.680,- Sk. Z uvedeného vyplýva, že dlžník (povinná v exekučnom konaní) z predmetnej zmluvy
sa nezaviazala zaplatiť veriteľovi úroky.

29.3 Z vyššie uvedených dôvodov potom odvolací súd odvolaním oprávneného napadnutý I. výrok
uznesenia, ktorým exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a II. výrok, ktorým exekučný súd
exekúciu zastavil, potvrdil ako vecne správne podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.

30. Odvolací súd sa následne zaoberal otázkou prípustnosti odvolania proti III. výroku odvolaním

napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o povinnosti oprávneného nahradiť
súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eur, resp. sa zaoberal tým, či odvolanie oprávneného
(smerujúce aj proti III. výroku uznesenia) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný
prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti III. výroku uznesenia o trovách
exekúcie je potrebné podľa ust. § 386 písm. c/ CSP odmietnuť z dôvodu, že smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému odvolanie nie je prípustné, a to aj s poukazom na správne poučenie súdu prvej inštancie
o nemožnosti podať odvolanie.
30.1 Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania, účinná do 30.
06. 2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek rozhodnutiam
(rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (ust. § 201 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016) s tým, že výnimky, teda prípady
neprípustnosti odvolania, boli v procesnom predpise výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť
odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak – ust. § 202
ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov účinnom do 30.
06. 2016). Procesná úprava, účinná od 01. 07. 2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo

vzťahu k rozsudkom (ust. § 355 ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu
stanovila neprípustnosť odvolania, t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (ust.
§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada
neprípustnosti odvolania (predtým ust. § 202 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadokv znení neskorších predpisov účinnom do 30. 06. 2016, teraz ust. § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do
30. 06. 2016 mohol výnimku, teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. zákon č.
233/1995 Z. z., od 01. 07. 2016 môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (ust. §

355 ods. 2 CSP v spojení s ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017).

30.2 Uvedené však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v
každej situácii. Podľa ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017 má ísť o
primerané použitie ustanovení CSP a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP

(ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde zákon č. 233/1995 Z.
z. (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

30.3 Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ust. § 357 písm. m/ CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že trovy exekúcie
predstavujú osobitný inštitút, upravený zákonom č. 233/1995 Z. z., odlišný od trov konania. Trovy

exekúcie majú vlastnú definíciu v zákone č. 233/1995 Z. z. (ust. § 200 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.
z. v znení účinnom do 31. 03. 2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (ust. § 37
ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých
účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (ust. § 200 ods. 1 druhá a tretia veta zákona č. 233/1995 Z.
z. v znení účinnom do 31. 03. 2017), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu

exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného
nároku – ust. § 200 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017) a tiež osobitný
spôsobrozhodovaniavprípadoch,keďsaonichrozhoduje(nerozhodujesaosobitneonárokuaosobitne
o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí, pričom vo vzťahu k odmene
súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatenie odmeny súdneho

exekútora – ust. § 200 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom do 31. 03. 2017). Za takýchto
okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania
nemožno interpretovať inak než v súlade s ust. § 355 ods. 1 CSP, teda ako nepripustenie odvolania
vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno
ani primerane subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa ust. § 357 písm.

m/ CSP.

30.4 Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave, účinnej do 30. 06.
2016, prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti alebo výslovným

uvedením trov exekúcie v ust. § 357 CSP ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti
uzneseniam súdov prvej inštancie.

30.5 Neprípustnosť odvolania znamená, že zákon výslovne vylučuje možnosť rozhodnutie súdu
napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Preto výpočet prípadov, v ktorých nie je prípustné podať

odvolanie, treba považovať za taxatívny a možno ho rozšíriť len zákonom. V prejednávanej veci súd
prvej inštancie napadnutým uznesením (III. výrok) uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu
exekútorovi trovy exekúcie v sume 39,83 eur, pričom v poučení svojho uznesenia výslovne správne
uviedol, že proti III. výroku uznesenia odvolanie nie je prípustné. Uvedené poučenie je v súlade so
zákonom, ktorý vyslovene neuvádza možnosť podať odvolanie proti takémuto uzneseniu, preto voči

nemu nie je prípustné podať odvolanie. Naviac, ani oprávnený neuviedol v súvislosti s III. výrokom
uznesenia súdu prvej inštancie žiadnu odvolaciu argumentáciu.

30.6. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v časti
týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o ich náhrade a ani rozhodnutím o

nároku, nemožno naň aplikovať ust. § 357 písm. m/ CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené zákonom
č. 233/1995 Z. z., proti ktorému odvolanie nie je prípustné (ust. § 9a ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z.
v znení účinnom do 31. 03. 2017 v spojení s ust. § 355 ods. 2 CSP).

31. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 a ust. § 255 ods. 1

CSP tak, že povinnej nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danom prípade mala v
odvolacom konaní povinná plný úspech, v dôsledku čoho jej vznikol nárok na náhradu trov konania.
Nakoľko však povinnej v priebehu odvolacieho konania žiadne trovy konania nevznikli (neplatila žiadne
súdnepoplatky,aninebolazastúpenáadvokátom),súdpovinnejvpredmetnejvecinároknanáhradutrovodvolacieho konania nepriznal, pričom sa riadil právnym názorom vyjadreným v uznesení Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28. 02. 2018, podľa ktorého ak si strana náhradu trov
konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl. 17 základných

princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov
konania nepriznáva.

32. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 393 ods. 2 veta druhá
CSP v spojení s ust. § 3 ods. 10 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 - § 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na

súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej

hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.