Rozsudok – Dôchodky ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 17, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-8Sa/69/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201191
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šmahovská

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201191.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Šmahovskou, v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX. XXXXXXXXX XXXX, bytom C. D. XXX/XX, B. E., XXX XX F. A. G., zastúpeného JUDr.
Michalom Hargašom, advokátom so sídlom Radlinského 51, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.
mája 2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa
18. augusta 2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok
zo 16. júla 2020 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov(ďalejlen„zákonč.461/2003Z.z.“)apodľačlánku46nariadenia(ES)Európskehoparlamentu
a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia. Prvostupňové rozhodnutie bolo

odôvodnené na tom skutkovom základe, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
pobočkySociálnejpoisťovneBratislavazo16.júla2020žalobcaniejeinvalidnýpodľa§71ods.1zákona
č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
vyjadril nesúhlas s posúdením jeho zdravotného stavu.

3. Generálny riaditeľ žalovanej (ďalej aj „druhostupňový orgán“), ako orgán príslušný na rozhodovanie
podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vydal podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.
rozhodnutie číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 14. mája 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým
v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu vo veci
žiadosti o invalidný dôchodok.

4. V napadnutom rozhodnutí druhostupňový orgán vychádzal z opätovne posúdeného zdravotného
stavu žalobcu posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava dňa
30. októbra 2020, ako aj z posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom Sociálnej
poisťovne, ústredia dňa 21. apríla 2021. Následne opísal posudkové závery z posudku z 21. apríla 2021.Poukázal, že za rozhodujúce ochorenie žalobcu posudkový lekár určil podľa prílohy č. 4 k zákonu č.
461/2003 Z. z. ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové
choroby, položka 8.a) - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní,

resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), s dobrým funkčným výsledkom, ktorému
zodpovedámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť30%.Inéochorenianeboliužalobcu
zistené, preto nebola zvýšená jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uviedol, že
pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené lekárske správy: kardiologické vyšetrenie,
M.K.U.MED s. r. o., Bratislava zo dňa 17. októbra 2019, kardiologické vyšetrenie NÚSCH Bratislava zo

dňa 25. septembra 2019, vyšetrenie, CPO ambulancie UNB, Nemocnica Ružinov, Bratislava zo dňa 7.
októbra 2018, kardiologické vyšetrenie, NÚSCH Bratislava zo dňa 25. septembra 2019 - zohľadnené už
pri posúdení zdravotného stavu dňa 16. júla 2020, k odvolaniu doložené lekárske správy: kardiologické
vyšetrenie, NÚSCH Bratislava zo dňa 21. februára 2019, kardiologické vyšetrenie, M.K.U.MED s. r. o.,
Bratislava zo dňa 4. mája 2020. Následne skonštatoval, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení
zdravotného stavu žalobcu, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov

odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Nitre
vyhodnotil zdravotný stav žalobcu a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určil na 30 %, preto žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre
dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Druhostupňový orgán po preskúmaní prvostupňového

rozhodnutia dospel k záveru, že v konaní o invalidnom dôchodku žalobcu bol náležitým spôsobom
zistený skutkový stav, ktorý odôvodňoval predpoklady na potvrdenie napadnutého rozhodnutia.

II. Žaloba a jej dôvody

5. Žalobca podal proti rozhodnutiu druhostupňového orgánu včas správnu žalobu z 19. júla 2021 na
Krajský súd v Bratislave, v ktorej navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
ako aj prvostupňového orgánu, a vec vrátiť žalovanej na ďalšie konanie. Považoval rozhodnutie
za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“). Zopakoval priebeh administratívneho konania

ako aj dôvody preskúmavaného rozhodnutia, pričom dal do pozornosti, že poškodenie zdravia je u neho
trvalé, v dôsledku dlhodobo nepriaznivého stavu musí absolvovať aj ďalšiu už 4. operáciu. Vyjadril preto
nesúhlas so závermi posudkov, že jeho zdravotný stav je už stabilizovaný a nevyžaduje intervenciu.
Namietal tiež, že posudkoví lekári sa v predmetných posudkoch nijakým spôsobom nevysporiadali s jeho
argumentáciou uvedenou v odvolaní, kde okrem iného uviedol, že v posudku mala byť posudzovaná aj

potreba v poradí už štvrtej operácie, ktorá je potrebná kvôli veľmi vysokému tlaku v pľúcnej aorte, ktorá
je však problematicky realizovateľná vzhľadom na už absolvované predchádzajúce operácie žalobcu.
Vytkol tiež žalovanému, že neuviedol, z akého dôvodu mu určil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo výške 30 % z možného percentuálneho rozpätia 25 – 35 %. Bol tiež toho názoru,
že vzhľadom na závažnosť jeho ochorenia, mala byť u neho použitá klasifikácia podľa prílohy č. 4 k

zákonu č. 461/2003 Z. z. kapitoly IX – choroby obehovej sústavy, oddiel A – srdcové choroby, položka
8. B) stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy,
stavy po koronárnej angioplastike), stavy s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, ktorému
zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť od 40 – 50 %. Ďalej poukázal aj na.
§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom vyjadril názor, že sa malo predmetné ustanovenie aplikovať

aj v jeho prípade (t.j. navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 10
%). Považoval tiež zistenie skutkového stavu za nedostačujúce, pretože nebol posudkovým lekárom
riadne a osobne vyšetrený. Zdravotný stav bol u neho posudzovaný na základe dokumentácie, ktorá
už nebola aktuálna.

III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu

6. Žalovaná v písomnom vyjadrení z 19. augusta 2021 navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol.Poukázala,žepodkladomprevydanierozhodnutiagenerálnehoriaditeľažalovanejbolodborný
posudok posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Bratislave zo dňa

21. apríla 2021, podľa ktorého nie je žalobca invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o
viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Posudkoví lekári sociálnehopoistenia organizačných zložiek žalovanej dospeli k záveru, že z lekárskych nálezov založených v
posudkovej dokumentácii nevyplýva, že by zdravotné postihnutia žalobcu zodpovedali vyššej miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a zhodne dospeli k záveru, že nie je invalidný. Žalobca

neuviedol také konkrétne dôvody, ktoré by spochybňovali závery posudkov a nepreukázal, že trpí takým
ochorením, ktoré by znižovalo jeho schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo vyššej miere, aká bola
stanovená posudkovými lekármi. Žalovaná považovala posudky posudkových lekárov organizačných
zložiek žalovanej za presvedčivé a úplné, zodpovedajúce kritériám upraveným v zákone č. 461/2003
Z. z. Poukázala, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zákonom
zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia a nie je rozhodujúce subjektívne presvedčenie
žalobcu. Žalovaná tiež dala do pozornosti, že posudkový lekár sociálneho poistenia, žalovanej ústredie
so sídlom v Bratislave sa komplexne a rozsiahlo vysporiadal s každou lekárskou správou, ktorá bola
predložená či už k žiadosti o invalidný dôchodok, alebo k odvolaniu. Skutkový stav vo veci žalobcu
považovala za objektívne zistený, neboli zistené diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a

posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia.

7. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej v lehote stanovenej správnym súdom už ďalej nevyjadril.

IV. Vybrané ustanovenia, z ktorých správny súd vychádzal

8. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

9. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

10. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie
zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

11. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom

verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo
veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.

12. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

13. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

14. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.

15. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

16. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

17. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými
bodmi.

18. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal
invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa
podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so

zdravou fyzickou osobou.

20. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej

schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

21. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.

23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť

v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

24. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

25. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí
ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti

rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

26. Podľa § 71 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely
invaliditysaposúdiopätovne,aksapredpokladázmenavovývojizdravotnéhostavuazmenaschopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

27. Podľa kapitoly IX, oddielu A, položky č.8, písmeno a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.
z. [Choroby obehovej sústavy; srdcové choroby; stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné
operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike) s dobrým funkčným

výsledkom] je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí 25 - 35 %.

28. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy
na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa
vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci

konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

29. Podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. poistenec je povinný príslušnej organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku
na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom30. Správny súd v Bratislave predovšetkým dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b)
zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnych súdoch“) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023

z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov,
a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd
v Bratislave. Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, na ktorom je vedená pod
sp. zn. BA-8Sa/69/2021 a bola pridelená náhodným výberom do samosudcovského oddelenia 14Sa
anásledneboladňa11.septembra2024náhodnýmvýberom pridelenádosamosudcovskéhooddelenia

17Sa na základe dodatku č. 6 Rozvrhu práce na rok 2024 z dôvodu prerozdelenia vecí pre dlhodobú
práceneschopnosť sudcu presahujúcu viac ako 6 týždňov.

31. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu, priebeh administratívneho konania predchádzajúci ich vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný

rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach [§ 134 ods. 2 písm. d) SSP,
§ 203 ods. 1 a 2 SSP], na prejednanie veci nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP pojednávanie,
ktorého sa zúčastnil žaloba, jeho právny zástupca ako aj poverená zástupkyňa žalovanej a dospel k
záveru o nedôvodnosti žaloby.

32. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na
jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum
zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený.

33. Na pojednávaní procesné strany vo vzťahu k žalobným námietkam zhodne zotrvali na tvrdeniach
prezentovaných vo svojich písomných podaniach adresovaných správnemu súdu.

34. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým v spojení

s prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok, pretože nebol
posudkovým lekárom sociálneho poistenia uznaný za invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z.

35. Sporným medzi účastníkmi bolo posúdenie zdravotného stavu žalobcu a s tým spojená stanovená

miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

36. K samotnému posudzovaniu zdravotného stavu žalobcu a s tým aj súvisiaceho jeho zostatkového
pracovného potenciálu sa žiada dať do pozornosti, že ide o vec výlučne odbornú - medicínsku, na ktorú

súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú
schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone
sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že
konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej

činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s
určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa
určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery
posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok

vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti,
na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred
správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej
erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a
presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada

so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom
konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Správny súd nemôže sám
posudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaná vychádzaťz lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,
najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok (pozri body 32 a 33 rozsudku
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 27. septembra 2023, sp. zn. 6Ssk/52/2022).

37. Zdravotný stav žalobcu bol posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej
poisťovne, pobočky Bratislava, ktorý v lekárskom posudku zo 16. júla 2020 určil mieru pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj „MPSVZČ“) na 30 %, a teda invalidita v zmysle § 71 ods.
1 zákona č. 461/2003 Z. z. nevznikla, lebo žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá

pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Choroby obehovej sústavy; Srdcové choroby, Stavy
po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní, resekcia aneuryzmy, stavy po
koronárnej angioplastike), s dobrým funkčným výsledkom podľa Kapitoly IX, Oddielu A, Položka 8,
písmena b) Prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určil na 30 % zo zákona daného percentuálneho rozpätia 25 – 35 %. V odôvodnení posudku

uviedol, že ide o 35 ročného muža, so stredoškolským vzdelaním, zamestnaný v administratíve (banka;
IT špecialista), posudzovaný v rámci žiadosti o invalidný dôchodok mimo podporného obdobia pre
iné vrodené chyby srdca. Posudzovaný žiada o priznanie invalidity od 14. februára 2017, pričom na
posúdenie jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu boli doložené kardiologické nálezy z roku
2019. Klinicky ide o posudzovaného s vrodenou chybou srdca (iná vrodená chyba aorty), ktorý bol

opakovane operovaný (v rokoch 1989, 1999 a 5. septembra 2013 - nedokumentované prepúšťacími
správami, podrobnosti o operáciách sú v doložených kardiologických nálezoch). V klinickom obraze je
menovaný kardiopulmonálne kompenzovaný, prítomný je klik aortálnej chlopne, systolický šelest 3/6,
dolné končatiny sú bez opuchov. Echokardiografické vyšetrenie z októbra 2019 dokumentuje zachovanú
funkciu ľavého srdca (EF 55 %), bez porúch kinetiky, funkcia pravej komory v norme, na Ao protéze

tlak 12 mmHg. Posudkovo ide o stav po srdcovej operácii s dobrým funkčným výsledkom, na základe
čoho bola zdravotnému postihnutiu určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30
%. Invalidita nevznikla.

38. Na základe odvolania žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu bol zdravotný stav žalobcu

opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Bratislava
dňa 30. októbra 2020, ktorý zotrval na pôvodnom posudku zo dňa 16. júla 2020. V posudku
okrem iného opísal odborné lekárske nálezy doložené v rámci odvolania (z októbra 2018, z februára
2019, zo septembra 2019, z mája 2020), pričom dospel k záveru, že doložené odborné lekárske
nálezy dokumentujú známe skutočnosti o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, o ktorých

mala žalovaná vedomosť v čase prvotného posúdenia jeho zdravotného stavu, nedokumentujú nové
skutočnosti, ktoré by podmieňovali zmenu miery poklesu, preto ostáva naďalej v platnosti posudkový
záver zo 14. júla 2020 o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, invalidita
nevznikla.

39. Následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý v posudku z 21. apríla 2021 uviedol, že v posudkovej spisovej
dokumentácii sú založené lekárske nálezy z ambulantných kardiologických vyšetrení od októbra 2018,
včítane nálezov doložených k odvolaniu. Predmetné nálezy dokumentujú anamnestickými údajmi
srdcovú chlopňovú chybu (aortálnu stenózu), stav po opakovaných kardiochirurgických výkonoch aorty

(resekcia subaortálnej membrány v roku 1989, náhrada chlopne mechanickou protézou v roku 1999,
plastika pulmonálnej tepny v roku 2013) s dobrým funkčným efektom. Podľa nálezu z ambulantného
vyšetrenia centrálneho príjmového oddelenia v októbri 2018, sú kardiošpecifické parametre negatívne,
kardiopulmonálne kompenzovaný, cirkulačné je stabilizovaný, stav akútnu intervenciu nevyžadoval.
Pri kontrolnom kardiologickom vyšetrení vo februári 2019 bolo zrealizované kontrolné CT vyšetrenie

hrudníka a echokardiografické vyšetrenie, výsledok bol v porovnaní s nálezom v roku 2017 bez
progresie. Opakovane pri elektrokardiografickom vyšetrení boli zachytené extrasystoly, doplnený
bol monitoring Holter elektrokardiografie bez zistenia signifikantnej poruchy srdcového rytmu. V
kardiologickom náleze z mája 2020 je uvedená stenóza pľúcnej artérie ľahkého stupňa, bez evidentnej
progresie, s dobrou funkciou, bez dynamiky, nie je indikáciou na reoperáciu. Stav po operáciách srdcovej

aortálnej chlopne s hemodynamickými parametrami je v norme, funkčne s dobrým výsledkom, bez
poruchy kinetiky, porúch rytmu a obehového zlyhávania, zodpovedá 30 % miere poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť. Všetky lekárske nálezy boli posudkovým lekárom dôsledne preštudované
a zhodnotené s konštatovaním stabilizovaného pooperačného stavu chlopňovej srdcovej chyby, nebolzistený rozpor medzi závermi odborných a posudkových lekárov, preto posudkový lekár nezmenil
posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia pobočky Sociálnej poisťovne z júla a októbra
2020. Za rozhodujúce ochorenie žalobcu posudkový lekár rovnako určil podľa prílohy č. 4 k zákonu č.

461/2003 Z. z. ochorenie, ktoré zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové
choroby, položka 8.a) - stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní,
resekcia aneuryzmy, stavy po koronárnej angioplastike), s dobrým funkčným výsledkom, ktorému
zodpovedámierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť30%.Inéochorenianeboliužalobcu
zistené, preto nebola zvýšená jeho miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

40. Z lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyplýva,
že podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske vyšetrenia:
- Kardiologické vyšetrenie, M.K.U.MED s. r. o., Bratislava zo dňa 17. októbra 2019,
- Kardiologické vyšetrenie NÚSCH Bratislava zo dňa 25. septembra 2019;

vrátane k odvolaniu doložených odborných lekárskych nálezov:
- Kardiologické vyšetrenie NÚSCH Bratislava zo dňa 25. septembra 2019 (zohľadnené už pri posúdení
zdravotného stavu dňa 16. júla 2020),
- Kardiologické vyšetrenie, M.K.U.MED s. r. o., Bratislava zo dňa 4. mája 2020,
- Kardiologické vyšetrenie, NÚSCH Bratislava zo dňa 21. februára 2019,

- Vyšetrenie, CPO ambulancie UNB, Nemocnica Ružinov, Bratislava zo dňa 7. októbra 2018.

41.PosudkovýmlekáromsociálnehopoisteniaSociálnejpoisťovne,ústrediabolitedazohľadnenévšetky
lekárske správy pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, ktoré boli žalobcom žalovanej predložené,
vrátane doposlaných lekárskych správ. Pre súd je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy, pričom samotný žalobca
bol povinný podľa § 227 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003 Z. z. príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu (preto žalobca ani nemôže úspešne
namietať, že žalovaná vychádzala z neaktuálnych lekárskych správ). Lekárske správy z odborných

vyšetrení (uvedených v predchádzajúcom bode tohto rozsudku) sú súčasťou administratívneho spisu a
správny súd sa s nimi oboznámil.

42. Správny súd po prieskume uvedených posudkov posudkových lekárov (vo vzťahu k ich
jednoznačnosti, úplnosti, určitosti a presvedčivosti), neidentifikoval medzi nimi žiadne diskrepancie,

taktiež nezistil ani žiadne rozpory medzi posudkami a lekárskymi správami z ktorých tieto posudky
vychádzali, neboli tiež zo spisu zistené ani žiadne opomenuté (nevyhodnotené) lekárske správy, a preto
je možné považovať závery posudkov posudkových lekárov za úplné, logické, určité a presvedčivo
odôvodnené,atoajvovzťahukzáveromorozhodujúcomzdravotnompostihnutíaurčenejmierepoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd preto nemal dôvod pochybovať ani o odbornej

úrovni posudkov posudkových lekárov. Z obsahu posudkov je zrejmá úvaha posudkových lekárov, na
základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

43. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že zdravotné postihnutie žalobcu malo byť kvalifikované podľa

kapitoly IX, oddielu A, položky č.8, písmeno b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. [Choroby obehovej
sústavy; srdcové choroby; stavy po srdcových operáciách (revaskularizačné operácie, operácie chlopní,
resekciaaneuryzmy,stavypokoronárnejangioplastike);stavyspoklesomvýkonnostipristredneťažkom
zaťažení] pri ktorom je stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozmedzí
40 – 50 %, správny súd dáva do pozornosti, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. je čisto medicínska otázka, ktorú nevie ani
žalobca, ani súd posúdiť. Na uvedené sú špecializovaní práve posudkoví lekári, ktorí vyhodnocujú
zdravotné postihnutie žalobcu z rôznych hľadísk, napríklad prihliadajú aj na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie (pozri § 71 os. 4 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z.), teda

skúmajú aj pracovnú anamnézu žiadateľa o invalidný dôchodok. Posudkoví lekári preto nevychádzajú
len čisto formálne z prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., lebo sú povinní zohľadniť všetky kritéria
vychádzajúce aj z § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa názoru správneho súdu je preto rozdiel v určení
miery poklesu schopnosti u poistenca, ktorý vykonáva fyzicky náročnú pracovnú činnosť a následneje operovaný na srdce, pričom došlo k poklesu jeho výkonnosti, v dôsledku čoho už nie je schopný
vykonávať doterajšiu prácu (skúma sa následne napríklad možnosť jeho rekvalifikácie), ako u poistenca,
ktorý síce bol operovaný na srdce, ale vykonáva fyzicky nenáročnú prácu, na ktorú má kvalifikáciu

(príp. prax), na výkon ktorej operácia srdca nemá výrazný vplyv. Teda je zrejmé, že pri posudzovaní
zdravotného stavu poistenca posudkovými lekármi vstupujú do tohto hodnotenia rôzne premenné, preto
vždy ide o individuálne posudzovanie konkrétneho jednotlivca a vplyv tohto nepriaznivého zdravotného
stavu na pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovaného. Nie je pochybnosť o tom,
že zdravotný stav žalobcu je dlhodobo nepriaznivý, spôsobujúci pokles schopnosti vykonávať jeho

zárobkovú činnosť, avšak v miere 30 %, teda v takej miere, ktorá nezakladá jeho invaliditu v zmysle §
71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.

44. Žalobca tiež vytýkal žalovanej, že mu nebola v posudku zohľadnená potreba v poradí už štvrtej
operácie, avšak je potrebné uviesť, že posudkoví lekári vyhodnocujú konkrétny zdravotný stav poistenca
vo vzťahu k jeho vplyvu na pracovnú schopnosť tohto poistenca, a tento bol vyhodnotený dostatočne,

a teda v danom prípade potreba operácie nemala vplyv na žalobcov pracovný potenciál, čo nie je tiež
v rozpore s priloženými lekárskymi správami z odborných vyšetrení. Z lekárskej správy z kardiologického
vyšetrenia (Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, a.s. Bratislava), z 21. februára 2019, napríklad
vyplýva, že žalobca je športovo aktívny (hoci jeho výkonnosť nie je norma), a k funkčným výsledkom je
v uvedenej lekárskej správe v závere konštatovaná aktuálne dobrá funkcia ľavej srdcovej komory, dobrá

funkcia Ao protézy, vzostupná časť Ao nedilatovaná, zmeny na AP konduite s ľahkou progresiou v roku
2013, pravá komora nedilatovaná, oproti roku 2017 bez progresie podľa CT a ECHOKG vyšetrenia (čo
je tiež v súlade s opisom v odbornom lekárskom posudku posudkového lekára - ústredia). Posudkový
lekár – ústredia vychádzajúc zo všetkých predložených lekárskych správ konštatoval funkčne dobré
výsledky, nálezy bez progresie, dynamiky. Pokiaľ by preto mala potreba resp. realizovateľnosť 4.

operácie srdca zásadný vplyv na pracovný potenciál žalobcu a spôsobovala by vyššiu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pravdepodobne by žalobca nebol schopný ani spomínanej
aktívnej činnosti a jeho zdravotný stav by sa podľa lekárskych správ zhoršoval. Rovnako tak opísané
zvuky kliky protézy nemôžu mať zásadný vplyv na pracovný potenciál žalobcu, pretože tieto síce môžu
byť nepríjemné, avšak pracovnú výkonnosť zvuky samotné nemôžu znižovať, nie sú uvedené pri opise

relevantného zdravotného postihnutia v prílohe č. 4 a aj posudkové hľadisko sa zameriava na funkčné
výsledky. V už spomínanej správe z 21. februára 2019 je tiež uvedené, že samotný žalobca počuje kliky
protézy, ale tieto ho nerušia. Samozrejme to však nevylučuje, že by sa v budúcnosti zdravotný stav
žalobcu nemohol zmeniť (zhoršiť).

45. K námietke žalobcu, že mu mala byť miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
zvýšená podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. sa žiada dať do pozornosti, že žalobca neuviedol
žiadne ďalšie zdravotné postihnutia (diagnózy), ktoré by odôvodňovali postup podľa § 71 ods. 8 zákona
č. 461/2003 Z. z., a tieto ani nevyplývajú zo spisu, ani z lekárskych správ. Ako jediná diagnóza
identifikovaná u žalobcu bola stanovená ako „Vrodené chyby veľkých artérií (Iné vrodené chyby aorty)“

- Q25.4 (Kód MKCH-10).

46. K ďalšej námietke žalobcu, že jeho zdravotný stav nebol posúdený v jeho prítomnosti (osobne),
správny súd uvádza, že ani táto nie je dôvodná, nakoľko takýto postup v tom čase umožňovala právna
úprava § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 ZSP, a § 153 ods. 5 vety pred bodkočiarkou umožňoval

posudkovému lekárovi posúdiť zdravotný stav poistenca aj bez jeho osobnej účasti (k tomu pozri napr.
bod 34 rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR z 30. júla 2024 sp. zn. 6Ssk/149/2023).

47. Správny súd pre úplnosť doplňuje, že z dávkového spisu žalovanej vyplýva, že ohľadom žiadosti
o invalidný dôchodok žalobcu rozhodovala aj Česká správa sociálního zabezpečení, ktorá rozhodnutím

zo 16. júna 2021 číslo H. – XXX/XXX XXX XXXX žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietla pre
nesplnenie podmienok podľa § 38 zákona č. 155/1995 Sb. o důchodovém pojištění, a to z dôvodu,
že podľa posudku Okresní správy sociálního zabezpečení v Trutnově z 5. mája 2021 nie je žalobca
invalidný (z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu jeho pracovná schopnosť klesla iba o 25 %).
Hoci išlo o posudzovanie nepriaznivého zdravotného stavu žalobcu podľa českých právnych predpisov

a českým orgánom na to príslušným, môže však indikovať a potvrdzovať správnosť skutkového základu
v odôvodnení rozhodnutia žalovanej v tom, že zdravotný stav žalobcu nie je natoľko nepriaznivým, aby
zakladal jeho invaliditu (teda že žalobca nemal pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40 % podľa slovenských predpisov).48. V prípade zhoršenia zdravotného stavu si žalobca mohol a stále môže podať novú žiadosť
o invalidný dôchodok, pričom následne bude jeho zdravotný stav opätovne posudzovaný a opätovne

stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V prejednávanom prípade však bol
pre súd rozhodujúci stav (skutkový a právny) existujúci v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia
žalovanej.

49. Vychádzajúc z týchto záverov a zistení, nakoľko správny súd ani pri neformálnom posudzovaní

žaloby bez viazanosti jej žalobnými bodmi v zmysle § 202 ods. 2 a § 203 ods. 2 SSP nezistil nedostatky
napadnutého rozhodnutia, ako ani prvostupňového rozhodnutia a ich vydaniu predchádzajúceho
postupu správnych orgánov, odôvodňujúcich záver o nezákonnosti rozhodnutia, súd správnu žalobu ako
nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP).

50. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, a žalovanej, ktorá bola v konaní

úspešná v celom rozsahu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovanej voči žalobkyni
nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od nej spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od

jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť
(§ 443 ods. 5 SSP).

Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jehozamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).