Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 28, 2025

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B2-50Csp/172/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121419088
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Paulová

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6121419088.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Paulovou, v právnej veci žalobcu:

J. Y. G., s.r.o., so sídlom H.-C., C. 5, V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Bratislava-Petržalka, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: U. D., nar.XX.X.XXXX,
bytom G. XXXX/XX, H.- D., zast. WEBBER LEGAL, s.r.o., Duchovičovo námestie 1, Prešov, IČO: 50
680 552, o zaplatenie 7 306,17 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 7306,17 Eur s prísl. a k náhrade trov konania. Uviedol, že na základe
Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 medzi postupcom G. G., Z.., a žalobcom postúpil
postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 24.06.2014
Zmluvu č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol postupca žalovanému peňažné prostriedky.
Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy a tak
postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 02.03.2020, pričom vyzval žalovaného na úhradu
dlžnej sumy najneskôr do 15 dní. Žalovaný po postúpení pohľadávky uhradil dňa 08.12.2020 sumu 35

Eur. Dlžná suma ku dňu podania žaloby predstavuje sumu vo výške 9 625,35 Eur ktorá pozostáva z
neuhradenejistinyúveruvovýške7282,17Eur,zriadnehoúrokuvovýške1918,43Eur,zneuhradeného
úroku z omeškania vo výške 400,75 Eur a z neuhradených poplatkov vo výške 24 Eur.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní sp.zn. XXUp/XXX/XXXX vydal v danej veci
dňa 22.7.2021 platobný rozkaz, voči ktorému v zákonnej lehote podal žalovaný odpor. V odpore
proti platobnému rozkazu žalovaný navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu nepreukázania aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu, žalovaný zároveň uviedol, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov
z dôvodu neuvedenia predpokladov pre výpočet RPMN, nesprávneho uvedenia RPMN, nesprávneho
uvedenia celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nesprávneho uvedenia celkovej výšky úveru,
nesprávneho uvedenia doby trvania zmluvy, zároveň je toho názoru, že žalobcovi nemá byť priznaný
nárok na riadne úroky po vyhlásení predčasnej splatnosti.

3. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v podaní zo dňa 18.10.2021, v ktorom okrem iného navrhol

pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa C.s.p., uviedol, že žalobca dodržal
všetky podmienky, ktoré mu ukladá ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách, poukázal na to, že
žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané, že žalovaný bol právnym predchodcomžalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a to výzvou zo dňa 30.01.2020 a výzvou
označenou ako „ oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 03.03.2020, má za to, že je
aktívne legitimovaným na podanie žaloby, k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo v súlade s

ust. § 53 ods. 9 a ust. § 565 Občianskeho zákonníka a zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti. Navrhol, aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Bratislava II, nakoľko neboli splnené
podmienky na rozhodnutie o odmietnutí podaného odporu a žalobca navrhol pokračovanie v konaní.

5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o splátkovom úvere, Všeobecnými obchodnými podmienkami,
výpisom z Úveru, výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 04.05.2020, 30.01.2020, pokusom o zmier,
Zmluvou o postúpení pohľadávok, Prílohou k Zmluve o postúpení pohľadávok, Oznámením o postúpení
pohľadávky, Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, písomnými vyjadreniami právneho
zástupcu žalobcu, písomnými vyjadreniami právneho zástupcu žalovaného a zistil tento skutkový stav

veci:

6. Medzi právnym predchodcom žalobcu, G. a žalovaným bola dňa 24.06.2014 uzatvorená Zmluva
o splátkovom úvere, na základe ktorej G. poskytla žalovanému úver vo výške 12.000 Eur, pri fixnej
úrokovej sadzbe 9,90% p.a. a RPMN 11,60 % . Žalovaný bol povinný splácať úver v splátkach vo výške

splátky 189,99 Eur mesačne, v celkovom počte 96 splátok. Splátky boli splatné mesačne, k 17. dňu
v kalendárnom mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola určená dňom 17.08.2014 a konečná splatnosť
úveru dňom 17.07.2022. V čl. I. bode 10. zmluvy je uvedené: „ Ak dôjde k akémukoľvek prípadu
porušenia, napr. v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas je banka oprávnená postupovať
v súlade s úverovými podmienkami, VOP a všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä je

oprávnená požadovať zaplatenie úrokov z omeškania, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
postúpiť pohľadávku, uplatniť si svoje práva na rozhodcovskom súde, na všeobecnom súde, vymáhať
pohľadávku formou exekučného konania, poskytnúť informácie o tejto skutočnosti do spoločného
registra bankových informácii“

7. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 30.01.2020 oznámil žalovanému, že ku dňu 30.01.2020
je v omeškaní so splácaním pohľadávky Banky vo výške 3 470,70 Eur a zároveň ho vyzval na úhradu
dlžnej sumy najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy.

8. Právny predchodca žalobcu výzvou zo dňa 04.05.2020 oznámil žalovanému, že nakoľko je

pohľadávka banky splatná v celom rozsahu a je v omeškaní so splácaním viac ako tri mesiace, výška
splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 04.05.2020 sumu 9 032,73 Eur.

9. Oznámením o vyhlásením mimoriadnej splatnosti zo dňa 03.03.2020 právny predchodca žalobcu
oznámil žalovanej, že Banka vyhlásila ku dňu 02.03.2020 mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy.

10. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 postúpil postupca, G., Z., na žalobcu, J.,
pohľadávkyšpecifikovanévPríloheč.1kZmluve,konkrétnepohľadávkuvočižalovanej,ktorápozostáva
z istiny 7317,17 Eur a z príslušenstva pohľadávky celkom vo výške 2 343,18 Eur. Postúpenie pohľadávky
oznámil postupca žalovanému listom zo dňa 20.10.2020.

11. Žalobca, v zastúpení právnym zástupcom, v písomnom vyjadrení zo dňa 23.04.2022 uviedol, že
odborná starostlivosť pri posudzovaní schopnosti žalovaného splácať úver (t.j. pri posudzovaní bonity)
bola zachovaná. V rámci kontraktačného procesu nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti veriteľa.
Pri posúdení bonity žalovaného boli do úvahy vzaté všetky dostupné informácie, vrátane údajov zo

spoločného bankového/úverového registra. Výsledkom daného posúdenia schopnosti žalobcu splácať
úver bol jednoznačný záver o jeho platobnej spôsobilosti/schopnosti splácať daný úver- príjmy žiadateľa
boli vo výške 740 € a boli overené dopytom do SP, existujúce záväzky: 149 € (Klient mal v čase
žiadosti o úver v registri (okrem záväzku, ktorý vyplácal (123 €) aj existujúce záväzky, ktoré nevyplácal
a teda boli započítané ako existujúce záväzky. A kreditnú kartu s rámcom 300 €, kde splátka činí

5% z rámca, čo je 15 € 134 + 15 = 149 € boli existujúce splátky nevyplácaných úverov). Maximálne
splátkovézaťaženie,ktoréjemožnépoužiťnasplátkyúverov(55%zakceptovanéhopríjmu).Ukazovateľ
schopnosti splácať (disponibilný zostatok 258 €) 740 x 55% - 149 = 258, splátka poskytnutého úveru
je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z disponibilných príjmov klientabola splnená. V rámci posudzovania mala banka k dispozícii kompletné informácie o úverových
záväzkoch klienta (výdavky) zo spoločného úverového registra informácií, ktorý predkladáme v prílohe.
Splátka poskytnutého úveru je nižšia ako disponibilný zostatok - podmienka primárnej návratnosti z

disponibilných príjmov klienta bola splnená. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie Krajského
súdu v Bratislave zo dňa 11.03.2020, sp. zn. XCo/XXX/XXXX (v prvom stupni vedený na OS BA II pod sp.
zn. XCsp/XX/XXXX). Žalobca uzavrel, že predložením potvrdenia o nahliadnutí do bankového registra
došlo k preukázaniu riadneho postupu podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských úveroch
v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere. K námietke žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácii žalobcu a to z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že pôvodný veriteľ upozornil žalovaného
v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru a k
námietke žalovaného o nedoručení Oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti a Výzvy v zmysle §
92 ods. 8 Zákona o bankách žalobca uviedol, že právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky,
ktoré mu ukladá ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 92 ods. 8 Zákona o bankách. V
tejto súvislosti žalobca poukazuje na to, že žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho

peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bolo preukázané,
že žalovaný bol právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaný na úhradu omeškaných splátok a
to: 1/ výzvou zo dňa 30.01.2020, ktorou bol žalovany v zmysle ustanovenia §53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka upozornený na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, a ku ktorej žalobca
predložil podací hárok preukazujúci jej odoslanie žalovanému spolu s potvrdením zo služby sledovania

zásielok G. o doručovaní, 2/ výzvou označenou ako „oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti“
zo dňa 03.03.2020, ku ktorej žalobca preložil kópiu nedoručenej zásielky, preukazujúcu odoslanie
žalovanému a 3/ výzvou zo dňa 04.05.2020, ktorou bol žalovaný v zmysle §92 ods. 8 Zákona o bankách
upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe, a ku ktorej žalobca predložil kópiu vrátenej
zásielky, preukazujúcu odoslanie žalovanému. Za kvalifikovanú výzvu právneho predchodcu žalobcu

pritom možno považovať nielen výzvu zo dňa 30.01.2020, ale aj oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti zo dňa 03.03.2020. Poukázal na závery uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn.
XXCoCsp/XX/XXXX z 25.02.2021. Na základe uvedeného považuje žalobca za nesporné, že pôvodný
veriteľ svoje právo na zosplatnenie pohľadávky uplatnil v súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a zároveň v konaní bolo preukázané, že žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek

písomnej výzve banky v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a teda bolo preukázané, že zo strany právneho predchodcu
žalobcu nedošlo k porušeniu ust. § 92 ods. 8 Zob. Žalovaný ďalej vo svojom podaní namietal, že nebol
oboznámený s poplatkom za vedenie účtu v banke. Žalobca k uvedenému uvádza, že v zmysle časti
III Zmluvy, čl. 3: „Dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil so súčasťami Úverovej zmluvy, ktorými sú VOP,

Úverové podmienky, Sadzobník a podmienky určené Zverejnením, za ktorých sa Bankový produkt v
zmysle Úverovej zmluvy poskytuje, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať.“ Je zrejmé, že záujem o
uzavretie zmluvy mal v prvom rade samotný žalovaný, keďže predložil požadované doklady a súhlasil s
vypísaním predpísaného tlačiva a prijatím a schválením jeho žiadosti zo strany banky došlo k uzavretiu
zmluvy. Pokiaľ v zmluve nie je výslovne uvedené inak, zmluva sa stáva platnou a účinnou dňom jej

podpísania zo strany banky. Z tohto dôvodu je irelevantná argumentácia žalovaného spočívajúca v
tom, že nebol oboznámený so všetkými prílohami a tzv. poplatkom za vedenie účtu, keďže zo zmluvy
jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že pred podpísaním zmluvy sa oboznámila so sadzobníkom,
ktorý je súčasťou zmluvy, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, čo potvrdil aj svojim vlastnoručným
podpisom. Nemôže byť teda na ujmu žalobcu (veriteľa), že sa žalovaný ako spotrebiteľ dôkladne vopred

neoboznámil so všetkými náležitosťami zmluvy, hoci na to mal dostatok času a možností, pretože k
uzavretiu zmluvy zo strany žalobcu nebol nijako nútený. Nemožno nad rámec zákona poskytnúť ochranu
spotrebiteľovi, a to takému konaniu, ktoré možno hodnotiť ako nezodpovedné a ľahkovážne, a to len
preto, že má postavenie spotrebiteľa. Úlohou súdov v spotrebiteľských sporoch je poskytnúť spravodlivú
ochranu primeranému spotrebiteľovi a primeraný jedinec musí a má byť obozretný vo svojom konaní,

pretože jeho primárnym pudom je ochrana seba samého. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok
Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 10Co/55/2020 z 24.06.2020. Neopodstatnenou je aj námietka
žalovaného, že priložené zmluvné podmienky sú vopred naformulované, a preto neprijateľné, nakoľko
ichprípadnáneprijateľnosťniejepodmienenáspôsobomakýmsúvytvorenéaspotrebiteľovipredložené,
ale ich obsahom, ktorý musí byť jasný, zrozumiteľný a nesmie vytvárať nerovnováhu medzi právami a

povinnosťami spotrebiteľa a právami a povinnosťami predajcov a dodávateľov. V spotrebiteľskom práve
sa uplatňuje koncepcia priemerného spotrebiteľa, t. j. spotrebiteľa, ktorý má dostatok informácií a je v
rozumnejmierepozornýaopatrnýsohľadomnasociálne,kultúrneajazykovéfaktory,apretosaodvolací
súd nestotožnil s námietkami žalovaného v odvolaní, že zmluva bola žalobcom vopred pripravená apri jej podpise nemal možnosť predpísané podmienky ovplyvniť, zmluvné dojednania neboli jasné a
zrozumiteľné, nakoľko žalovaný mal v čase uzavretia zmluvy 32 rokov, teda mal všetky predpoklady, od
ktorých možno legitímne očakávať, že pred uzavretím zmluvy konal rozumne a zodpovedne, t. j. zmluvu

si pred podpisom dôkladne prečítal, vyžiadal si všetky potrebné informácie a jeho vlastnoručný podpis
potvrdzuje prejav jeho slobodnej a vážnej vôle nielen nadobudnúť práva zo zmluvy, ale byť aj viazaný
povinnosťami, ktoré zo zmluvy jednoznačne a nezameniteľne vyplývajú.“ V zmysle vyššie uvedeného
žalobca navrhol, aby konajúci súd vyhovel podanej žalobe.

12. Žalovaný, v zastúpení právnym zástupcom, v písomnom vyjadrení zo dňa 07.03.2025, k vyjadreniu
žalobcu okrem iného uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu o naplnení podmienok podľa ust.
§ 53 ods. 9 OZ. , z právneho úkonu výzva zo dňa 30.01.2020 vyplýva, že veriteľ podmieňoval
právo spotrebiteľa skonzumovať právo veriteľa vyhlásiť predčasnú splatnosť spotrebiteľského úveru
uhradením celej dlžnej čiastky, a nie len úhradou omeškanej splátky - porovnaj obsah tohto právneho
úkonu, v ktorom veriteľ upozornil žalovaného, že dlžná pohľadávka banky celkom je 3470,70 EUR

(výška splátky podľa zmluvy bola 189,99 EUR) a kde ďalej veriteľ vyzval spotrebiteľa, „Ak dlžnú sumu
v stanovenej lehote neuhradíte, Banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť Pohľadávky Banky,
čím sa stane splatnou v celom rozsahu. V takom prípade stratíte výhodu splátok a Pohľadávku bude
potrebné uhradiť v celku.“ Už samotná táto skutočnosť mohla u spotrebiteľa zjavne vyvolať mylnú
predstavu, že na to, aby sa spotrebiteľ vyhol nepriaznivým následkom zosplatnenia, musí uhradiť celú

dlžnú sumu, ktorá vo výsledku predstavovala viac ako 18-násobok splátky. Zo zákonnej textácie „najskôr
po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky“, ako aj zo záverov odbornej literatúry
a z podstaty veci, že spotrebiteľ sa po upozornení veriteľa na možnosť predčasného zosplatnenia
spotrebiteľského úveru má možnosť brániť, a to tak, že zaplatí konkrétnu splátku, s ktorou je v omeškaní
viac ako 3 mesiace, vyplýva, že veriteľ musí v takomto upozornení jasne uviesť, s ktorou konkrétnou

splátkou je spotrebiteľ v omeškaní. Takéto konkrétne vymedzenie tejto nesplnenej povinnosti následne
musí byť tiež uvedené v právnom úkone, ktorým veriteľ vyhlasuje predčasnú splatnosť Z výzvy zo dňa
30.01.2020 nevyplýva, s ktorou konkrétnou splátkou Zmluvy bol žalovaný v omeškaní a ktorú konkrétnu
splátku pôvodný veriteľ požadoval od žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť tak, aby predišiel vyhláseniu
predčasnej splatnosti. Žalovaný bol pôvodným veriteľom vyzvaný na okamžitú úhradu čiastky 3470,70

Eur. Takýto právny úkon je neurčitý, nakoľko nie je možné identifikovať, s ktorou konkrétnou splátkou
mal byť žalovaný v omeškaní. Takýto právny úkon je neplatný, nakoľko je vykonaný v rozpore s ust. § 53
ods. 9 OZ a pôvodný veriteľ tak neumožnil žalovanému sa riadne brániť, nakoľko zabráneniu vyhlásenia
predčasnej splatnosti postupca podmieňoval zaplatením viac ako jednej splátky, čo je v rozpore s ust.
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Navyše, tento právny úkon je ďalej neurčitý aj z dôvodu, že z

tohto právneho úkonu nie je ani možné určiť, či bol spotrebiteľ vôbec v omeškaní s nejakou splátkou
po dobu 3 mesiacov, alebo nie a súd to nemá pre nedostatok vymedzenia tejto náležitosti v upozornení
pôvodného veriteľa ako posúdiť. Vo výzve dokonca nie je uvedené vôbec, splnením ktorej konkrétnej
povinnosti je žalovaný v omeškaní a tento právny úkon neobsahuje jednoznačné, jasné a určité a
rovnako nezameniteľné skutkové a právne odôvodnenie jeho urobenia smerom k právnemu postaveniu

spotrebiteľa a trvaniu spotrebiteľského záväzku. Tento právny úkon teda nie je perfektný a nie je v súlade
s ust. § 53 ods. 9 OZ a je teda neplatný. Na jednej strane tak spotrebiteľ z tohto dokumentu nemá
možnosť vyčítať, ktorú konkrétnu splátku má zaplatiť, aby sa vyhol vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
a na druhej strane súd tak z tohto dokumentu nemá možnosť zistiť, s ktorou splátkou bol žalovaný v
omeškaní po dobu 3 mesiacov, a teda či boli splnené požiadavky v zmysle ust. § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. Z uvedeného je teda zrejmé, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo platné, a
tým ani postúpenie pohľadávky na žalobcu. Rovnako ani výzva podľa ust. § 565 OZ - údajný list zo
dňa 03.03.2020, nie je v súlade s ust. § 565 OZ. V tomto ohľade poukázal na uznesenie NS SR, sp. zn.
5Cdo/2/2023 zo dňa 25.01.2024. Žalovaný nesúhlasí ani s argumentáciou žalobcu o splnení podmienok
podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca neosvedčil ba ani netvrdil, že by žalovanému bola

zaslaná výzva podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, v ktorej by bol ako spotrebiteľ upozornený
na omeškanie po dobu viac ako 90 dní a na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe. Žalovaný
poprel, že by výzva podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách bola žalovanému doručená alebo sa
dostala do sféry jeho dispozície. Upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ je právny úkon, ktorým veriteľ
upozorní spotrebiteľa na omeškanie so splácaním úveru po dobu 3 mesiacov a na možnosť vyhlásenia

mimoriadnej splatnosti celého úveru. Zároveň dáva možnosť spotrebiteľovi, aby tomuto zosplatneniu
predišiel, ak túto konkrétnu splátku uhradí. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
3.3.2020 je právny úkon podľa ust. § 565 OZ, podľa ktorého sa dlh, v Zmluve o sp. úvere pôvodne
rozložený na splátky do termínu končenej splatnosti, stáva splatným po prvý krát. Z jeho obsahu jeteda vylúčené, že by išlo o výzvu adresovanú spotrebiteľovi, obsahom ktorého je výzva na zaplatenie
omeškaného dlhu. Zároveň, zosplatnenie podľa ust. § 565 OZ (údajný list zo dňa 3.3.2020) je neplatný
právny úkon z dôvodu, že žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia, či pôvodný veriteľ konal podľa

ust. § 53 ods. 9 OZ, a ak by aj bol platný, tak v ňom nie je prejavená vôľa podľa ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, spotrebiteľ v ňom nebol upozornený na možnosť postúpenia pohľadávky tretej osobe
a jeho úmyslom bolo spôsobiť právne účinky podľa ust. § 565 OZ. Z uvedeného dôvodu preto nemôže
obstáť tvrdenie žalobcu, že za výzvu podľa ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách je možné považovať
oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru alebo upozornenie podľa ust. § 53 ods. 9 OZ.

Ďalej uviedol, že v zmluve je nesprávne uvedená výška mesačnej splátky ako náležitosť v zmysle
ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. a sp. úver je potrebné považovať za bezúročný
a bez poplatkov. Zároveň má žalovaný za to, že ani z vyjadrenia žalobcu ani z predložených dôkazov
nevyplýva, že by pôvodný veriteľ svoju povinnosť konať s odbornou starostlivosťou splnil riadne, a teda
žalobca podľa názoru žalovaného neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno a nepreukázal
splnenie povinností pôvodného veriteľa podľa ust.§ 7 a § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a teda

má za to, že pôvodný veriteľ tieto svoje povinnosti nesplnil. Žalovaný popiera prostriedky procesného
útoku žalobcu k tomu, či a ako veriteľ konal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 a § 11 ods. 2 zákona
č. 129/2010 Z. z. a má za to, že v tejto otázke neuniesol jednak bremeno tvrdenia, jednak dôkazné
bremeno k svojim tvrdeniam, ktoré tak žalovaný považuje za nepreukázané. Žalovaný popiera doručenie
tohto právneho úkonu, ako aj akéhokoľvek iného právneho úkonu podľa ust. § 53 ods. 9 OZ. Žalovaný

tiež popiera doručenie výzvy podľa ust. § 565 OZ. Žalobca ďalej argumentuje, že spoločne s výzvou
zo dňa 30.1.2020 doložil aj poštový podací hárok, ktorý má preukazovať, že zásielka bola prevzatá na
poštovú prepravu. K uvedenému tvrdeniu žalovaný uviedol, že súčasťou výzvy zo dňa 30.1.2020 síce
je dokument označený ako Poštový podací hárok, avšak nie je zrejmé, z akého dátumu je tento podací
hárok, nie je opatrený pečiatkou podacej pošty a nie je z neho možné vôbec zistiť, aká zásielka mala

byť odoslaná - či práve tento list - výzva zo dňa 30.1.2020 zo dňa 01.03.2019 (alebo iná písomnosť) a
už vôbec nie, či bol Žalovanému riadne doručený a kto ho prevzal. Pritom opätovne poukazujeme na
to, že aj v zmysle súdnej praxe je potrebné tvrdiť a preukázať doručenie, nie odoslanie (rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Obo 283/2003, zverejnené Zo súdnej praxe č. 1/2007 v spojení s ust.
§ 45 ods. 1 OZ). Z uvedeného je teda zrejmé, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru nebolo

platné, a tým ani postúpenie pohľadávky na žalobcu. Vo vzťahu k poplatku za vedenie účtu žalobca
odkazuje na časť III, čl. 3. Zmluvy a tvrdí, že „je irelevantná argumentácia žalovaného spočívajúca v
tom, že nebol oboznámený so všetkými prílohami a tzv. poplatkom za vedenie účtu, keďže zo zmluvy
jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyhlásil, že pred podpísaním zmluvy sa oboznámil so sadzobníkom,
ktorý je súčasťou zmluvy, súhlasil s nimi a zaviazal sa ich dodržiavať, čo potvrdil aj svojim vlastnoručným

podpisom. Uviedol, že sadzobník nebol do zmluvy inkorporovaný platne, žalovaný bol s nimi po prvý krát
oboznámený až počas tohto súdneho konania a teda sadzobník nie je pre žalovaného ako spotrebiteľa
záväzný. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol súdu, aby žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Žalobca, zastúpený právnym zástupcom, v písomnom vyjadrení zo dňa 8.4.2025, k vyjadreniu
žalobcu uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení považuje skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom splnenia
podmienok ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách a špecifikácie uplatneného nároku za zmenu žaloby .
Žalobca má za to, že tieto tvrdenia žalobcu predstavujú len ozrejmenie a priblíženie pôvodne uvedených
skutkových tvrdení v žalobe a vyplývajú z potreby žalobcu reagovať na námietky žalovaného. Prípadom,

kedy nejde o zmenu žaloby, sú pritom aj situácie, kedy žalobu vlastnou aktivitou modifikuje priamo
súd (prípadne v súčinnosti so žalobcom ). Vo vzťahu k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti žalovaný
ďalej namieta, že veriteľ podmieňoval právo spotrebiteľa skonzumovať právo veriteľa vyhlásiť predčasnú
splatnosť sp. úveru uhradením celej dlžnej čiastky, a nie len úhradou omeškanej splátky. Výzva pred
zosplatnením úveru a samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti nemusia obligatórne obsahovať údaj

o splátke, pre neuhradenie ktorej došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Takáto obsahová náležitosť
týchto listín nevyplýva zo žiadneho zákonného ustanovenia. Existenciu takejto povinnosti žalobca
odmieta. Povinnosť informovať dlžníka o splátke, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti,
nenachádzame v ust. § 53 ods. 9 OZ, ktoré hovorí o povinnosti upozorniť dlžníka na možnosť vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti, pričom od tohto upozornenia do dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí

uplynúť minimálne 15 dní a zároveň o tom, že v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti musí byť
dlžník v omeškaní minimálne tri mesiace v ust. § 565, ktoré hovorí výlučne o povinnosti predčasnú
splatnosť dohodnúť a ani v ust. 103 OZ, ktoré hovorí výlučne o osobitnom okamihu, od ktorého začne
plynúť premlčacia doba. Dal do pozornosti tiež skutočnosť, že okamih začiatku plynutia premlčacejdoby v prípade sporu určuje vecne a miestne príslušný súd a nie veriteľ (napríklad označením splátky
v listine, ktorú zasiela dlžníkovi). Pri bližšom pohľade na sporné zákonné ust. je nepochybne zrejmé,
že ich účelom je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu.

Tú realizuje cez zákaz žiadať zaplatenie celého zostatku dlhu pre akékoľvek omeškanie spotrebiteľa,
zakotvením povinného omeškania trvajúceho aspoň tri mesiace v čase, kedy veriteľ žiada zaplatenie
celého zostatku úveru, a tiež cez povinnosť veriteľa o úmysle žiadať zaplatenie celého zostatku úveru
spotrebiteľa informovať, a tým spotrebiteľovi umožniť mu v lehote nie kratšej ako 15 dní vzniknutý
dlh uhradiť a vyhnúť sa predčasnému zosplatneniu úveru. Účelom uvedených zákonných ustanovení

je snaha zákonodarcu poskytnúť spotrebiteľovi v zmluvnom vzťahu dodatočnú ochranu a možnosť
vyhnúť sa vyhláseniu mimoriadnej splatnosti uhradením omeškaných splátok. Uvádzaním splátky, pre
ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti, nedôjde k naplneniu účelu zákona. Ide výlučne o
snahu žalovaného, navodiť dojem, že postupca nekonal pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti v súlade
so zákonom, hoci tak nepochybne konal. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.
zn. 12CoCsp/25/2021 z 08.02.202 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 19CoCsp/13/2022

z 28.09.2022. Žalobca naďalej zastáva názor, že v spornom prípade došlo k riadnemu vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.05.2025 uviedol, že trvá na podanej žalobe. Má
za to, že pohľadávka sa stala splatnou a následne bola postúpená z postupcu na postupníka, teda

na žalobcu, je toho názoru, že žalobca je v danej veci aktívne vecne legitimovaný. K špecifikácii
splátky uviedol, že špecifikácia splátky zosplatnenia vo výzve pred zosplatnením nie je obligátornou
náležitosťou tohto úkonu, nakoľko žiadna takáto povinnosť zo zákona nevyplýva. Ide výlučne o právne
posúdenie, pričom splátky boli dojednané k 17. dňu, ak bola mimoriadna splatnosť vykonaná podaním
zo dňa 03.03.2020 ku dňu 02.03.2020 tak to bolo pre splátku, ktorá sa stala splatná dňa 17.11.2019, a to

bola splátka, s ktorou bol žalovaný v trojmesačnom omeškaní. Preto ust. § 53 ods. 9 nehovorí o žiadnej
špecifikácii splátky, ale iba o výzve na zaplatenie. Opätovne zdôraznil, že zosplatnenie pohľadávky a
postúpenie pohľadávky bolo platné a teda žalobca je v konaní vecne legitimovaný.

15. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 27.05.2025 uviedol, že sa v plnom rozsahu

pridržiava uplatnených prostriedkov procesnej obrany. Poukázal na to, že poskytnutý úver bol vo
výške 12 000 eur, bol čiastočne refinančný, kde 3 173,76 eur bol poslaný klientovi, zvyšok bol na
refinancovanie, t.j. došlo k navýšeniu o 35,96 % oproti pôvodným dlhom. Má za to, že nie je daná aktívna
legitimáciažalobcuzdôvoduneplatnéhozosplatneniaanáslednéhoneplatnéhopostúpeniapohľadávky.
Pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na zaplatenie 3 470,70 eur na to, aby sa vyhol zosplatneniu, čo

je v rozpore s §53 ods.9 OZ, aj samotné zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podľa
nározu žalovaného neplatné, je retroaktívne, pretože bolo vykonané dňa 03.03.2020, ale v texte sa
uvádza, že banka vyhlásila predčasnú splatnosť ku dňu 02.03.2020, nie je možné úver takto spätne
zosplatňovať. Má za to, že pôvodný veriteľ podľa §7 a §11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch
predniesol určité prostriedky procesného útoku, avšak žalovaný ich popiera, žalobca neuniesol dôkazné

bremeno. Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto
zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania
alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje

spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

17. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy
(ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,

ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.18. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od

omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

19. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka účinného v čase zosplatnenia úveru, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to

bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti
najbližšie nasledujúcej splátky.

20. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 o bankách ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky
zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo

pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere
podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže

uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke
zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe

vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo

zmluvy o spotrebiteľskom úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to
neplatí, ak prechádza alebo sa postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a)
prechádzaalebopostupujesapohľadávkapokonečnomtermínesplatnostispotrebiteľskéhoúverualebo
pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru a b) ide o
prechod alebo postúpenie z veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver na blízku osobu21aa)

spotrebiteľa, a to na základe písomnej žiadosti spotrebiteľa.

22. Zmluva o splátkovom úvere je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení
Občianskeho zákonníka, nakoľko právny predchodca žalobcu konal v rámci predmetu svojej obchodnej,
resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,

pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a násl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko
pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka. Z povahy spotrebiteľských

zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

23. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
spoločnosťouSlovenskásporiteľňa,a.s.Bratislavavprávnompostaveníveriteľaažalovanýmvprávnom

postavení dlžníka bola dňa 24. 06. 2014 uzatvorená Zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 12.000 Eur. Uvedená zmluva bola uzatvorená
za účinnosti zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov. Je typickou spotrebiteľskou zmluvou vzhľadom na právnu povahu strán sporu. Uzavretie
zmluvy o úvere, výška úveru, spôsob jej splácania, suma žalovaným vykonaných úhrad a porušenie

povinností žalovanej splácať úver riadne a včas medzi stranami sporu neboli sporné. Vzhľadom na
spotrebiteľskú povahu právneho vzťahu a postúpenie pohľadávky na nebankový subjekt, súd ex offo
skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu teda, či boli splnené podmienky v § 17 ods. 1 písm. a) zákona
o spotrebiteľských úveroch tak, a rovnako či boli splnené podmienky podľa špeciálnej úpravy § 92 ods.8 zákona o bankách. Na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobca predložil Zmluvu o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 12. 10. 2020 vrátane Prílohy k Zmluve o postúpení pohľadávok
a Oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 20.10.2020, Výzvu zo dňa 30.01.2020, podacie hárky

Slovenskej pošty, a.s., doručenku.

24. Dodávateľ musí jednostranný právny úkon - výzvu na zaplatenie oznámiť spotrebiteľovi účinným
spôsobom, aby tento konkrétne mal vedomosť, ku ktorej pohľadávke mieni následne dodávateľ
spoplatniť celý úver v prípade, že uvedenú splátku spotrebiteľ v dodatočne stanovenej lehote neuhradí.

Zo znenia ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024
vyplýva požiadavka konkrétnosti upozornenia, určenie omeškanej splátky, ku ktorej sa uplatňované
právo veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka týka, t. j. že dlžník nesplatil niektorú (teda nie
niektoré) svoju splátku. Súd v tomto smere poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky ( sp. zn. 5Cdo/2/2023 zo dňa 25.januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 zo
dňa 26. júna 2024, sp. zn. 5Cdo/188/2023 zo dňa 31.júla 2024, sp. zn. 6Cdo/15/2023 zo dňa 25.

septembra 2024) v zmysle ktorej platí, že v prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, v súlade s ustanovením § 565 a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pre platný úkon
zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby už vo výzve pred zosplatnením, presne špecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorázovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Zároveň súd poukazuje na
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.02.2025, sp. zn. 6Cdo/152/2022, uverejneného v Zbierke

stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR č. 3/2025 v zmysle ktorého „ bez konkretizácie splátky, pre ktorú
prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či k uplatneniu práva došlo za splnenia preň
zákonom určených podmienok ( uplynutia oboch lehôt podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v
znení účinnom do 31.10.2024). Právny úkon nekonkretizujúci splátku je preto nedostatočne určitý,
sankcionovaný neplatnosťou ( podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka )“.

25. Preskúmaním výzvy zo dňa 30. 01. 2020 možno konštatovať, že pôvodný veriteľ neuviedol dlžníkovi,
s ktorou konkrétnou splátkou je dlžník v omeškaní, veriteľ dlžníkovi oznámil celkovú dlžnú sumu ( 3
470,70 Eur), so splácaním ktorej bol žalovaný v omeškaní ku dňu 30. 01. 2020. Súd potom jednostranný
právny úkon veriteľa adresovaný dlžníkovi - výzvu zo dňa 30. 01. 2020 posúdil v súlade s vyššie

uvedenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky ako neplatný právny úkon pre
jeho neurčitosť ( § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka) čo do identifikácie omeškanej splátky. Špecifikácia
splátky, s ktorou je dlžník v omeškaní nie je konkrétne špecifikovaná tak vo výzve na plnenie ale
ani v oznámení o mimoriadnom zosplatnení úveru zo dňa 03.03.2020. Uvedený nedostatok potom
neumožňuje konajúcemu súdu jednoznačným a nesporným spôsobom konkretizovať tú splátku, pre

ktorúveriteľpristúpilkmimoriadnemuzosplatneniuúveru,vdôsledkučohoniejemožnéanijednoznačne
zistiť, či veriteľ v procese mimoriadneho zosplatnenia postupoval v súlade s ust. § 53 ods. 9 v spojení
s § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.októbra 2024. Identifikácia splátky je potrebná
taktiež z dôvodu určenia prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale tiež aj pre potrebu vedomosti dlžníka
( spotrebiteľa) o tom, že zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru ( sp. zn. 2Cdo/149/2021).

26. Súd skúmajúc „ex offo“ aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, najmä s poukazom na spotrebiteľský
charakter právneho vzťahu medzi stranami sporu, dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal
dodržanie podmienok v zmysel ustanovenia § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, na

základe čoho nedošlo k platnému mechanizmu mimoriadneho zosplatnenia dlhu. Postúpením žalovanej
pohľadávky na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.10.2020 došlo k porušeniu ust.
§ 92 ods. 8 Zákona o bankách v spojení s ust. § 17 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase postúpenia pohľadávky, nakoľko predmetom postúpenia bola pohľadávka banky, ktorá
v čase postúpenia nemala povahu splatnej pohľadávky ( konečná splatnosť úveru bola určená dňom

17.07.2022). Postúpenie pohľadávky banky uskutočnené v rozpore s uvedenými zákonmi je potom
absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka ( R 4/2021). Súd tak
musel konštatovať nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

27. Podľa§7ods.1,2Z.č.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochplatnéhovčaseuzatvoreniazmluvy

veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej
v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský
úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné
na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným

zákonom.

28. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ak veriteľ nekonal s odbornou
starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie
spotrebiteľského úveru.

29. Posúdiac preukázané skutkové okolnosti danej veci podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení
súd dospel k záveru, že veriteľ pri posudzovaní schopnosti žalovaného- spotrebiteľa splácať daný úver
nepostupoval s potrebnou odbornou starostlivosťou keď si nezabezpečil dostatok údajov o príjmoch
a výdavkoch žalovaného na získanie objektívneho obrazu o jeho finančnej situácii. Veriteľ v konaní
nepreukázal, že pred uzavretím zmluvy o úvere mal preukázaný skutočný príjem žalovaného v žalobcom

uvádzanej výške 740 Eur, jeho mesačné výdavky, ktoré sú nesporne základnými údajmi pre posúdenie
schopnosti splácania úveru. Žalobca súdu nepreukázal, či veriteľ vôbec zisťoval (výplatnými páskami,
výpisom z účtu, potvrdením zamestnávateľa), výšku mesačného príjmu žalovaného, jeho mesačné
výdavky, počet vyživovacích povinností atď. V danom prípade potom súd nemal preukázané, či postup
veriteľa naplnil účel predpokladaný cit. ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, s odbornou starostlivosťou posúdiť

schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver, dôsledkom čoho v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ je, že
nebol oprávnený požadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, v dôsledku
čoho právny úkon, ktorým veriteľ jednostranne vyhlásil predčasnú splatnosť daného spotrebiteľského
úveru, je pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatným právnym
úkonom, ktorý je neúčinný a keď následne prišlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky z pôvodného

veriteľa na žalobcu, k postúpeniu pohľadávky prišlo v rozpore so zákonom, čo má za následok v zmysle
§ 39 OZ neplatnosť právneho úkonu postúpenia a žalobca sa účinne nestal veriteľom pohľadávky.
Žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaným v danom spore ( rozsudok KS Trnava sp. zn. 24
CoCsp/20/2023).

30. V tejto súvislosti súd poukazuje, že uvedená povinnosť veriteľa uvedená vo vyššie citovanom
zákonnom ustanovení zodpovedá povinnosti podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 23 smernice Európskeho parlamentu
a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS,
podľa ktorej členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu
spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade

potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Uvedené články sa majú vykladať v tom
zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti
stanovenej v čl. 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu
spotrebiteľa a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve.

31. Na základe vyššie uvedeného tak vyplýva, že predčasné zosplatneniu úveru ku dňu 02.03.2020 je
pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda k zosplatneniu úveru
v skutočnosti nedošlo, a to bez ohľadu na to, či výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 30.01.2020,
oznámenie o mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 03.03.2020 boli alebo neboli žalovanému doručená.
Podmienkou platného postúpenia pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere v zmysle § 17 zákona

č. 129/2010 Z.z. je, že sa postupuje pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského
úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred týmto termínom. Pohľadávka zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola postúpená dňa 12.10.2020, t.j. pred termínom konečnej splatnosti úveru
( 17.07.2022) bez toho, aby sa stala splatnou pre termínom postúpenia, a preto nebola preukázaná
výnimka zo zákazu prevodu práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere na tretiu osobu pred

termínom jeho konečnej splatnosti upraveného v § 17 z. č. 129/2010 Z.z. Žalobca tak nepreukázal
predpoklady pre platné postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a teda ani pre
nadobudnutie týchto práv, čím mu v konaní chýba aktívna vecná legitimácia. Aj vzhľadom na uvedený
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, súd žalobu zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 a 262 ods. 1 C.s.p.. a úspešnému
žalovanému priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom súde

Bratislava IV.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,

že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť

nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.
V Bratislave dňa 28. augusta 2025