Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, August 13, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 29Sas/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100396
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100396.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 823 6908 0 zo
dňa 24.04.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 570 823 6908 0 zo dňa 24.04.2024 a
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. 570 823 6908 0 zo dňa 28.02.2024 z r u š u j e a vec vracia
orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu
(100 %), v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude
vydané po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 570 823 6908 0 zo dňa 28.02.2024 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) bola podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v

znení zákona č. 555/2007 Z. z. zamietnutá žiadosť žalobcu z 08. januára 2024 o priznanie starobného
dôchodku od 01. júna 2020.

2. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca dovŕšil dôchodkový
vek dňa 23.02.2020. K tomuto dňu získal 3353 dní, t. j. 9 rokov a 68 dní, obdobia dôchodkového
poistenia. Podľa potvrdenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPC-OSZ-VZ-46.766-4/2011
z 08.02.2012 bol žalobcovi od 01.12.2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002

Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Na nárok na výsluhový dôchodok a jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.01.1977 do 28.12.1978 a doba služobného pomeru
hasiča od 01.01.1984 do 30.11.2011. Prvostupňový správny orgán konštatoval s poukazom na §
60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, že nakoľko žalobca získal obdobie výkonu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok a tento mu bol priznaný, nie je
možné dobu základnej vojenskej služby a dobu služobného pomeru hasiča hodnotiť na nárok na

starobný dôchodok. Z uvedeného dôvodu bolo na nárok na starobný dôchodok žalobcovi zhodnotené
len obdobie dôchodkového poistenia získané vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia.
Prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov
obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok a preto jeho žiadosť zamietol.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodla
žalovaná prostredníctvom generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne ako príslušného odvolacieho

orgánu rozhodnutím č. 570 823 6908 0 zo dňa 24.04.2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) tak,
že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiaodvolacíorgánuviedol,žežalobcadovŕšildôchodkovývekkudňu23.02.2020,
pričom k tomuto dňu získal 3353 dní, t. j. 9 rokov a 68 dní, obdobia dôchodkového poistenia. Odvolací
orgán skonštatoval, že žalobca nesplnil podmienku nároku pre priznanie starobného dôchodku v zmysle

§ 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.
Odvolací orgán tiež poukázal na oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v Bratislave zo
dňa 08.02.2012, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2011 podľa
zákona č. 328/2002 Z. z. a na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu mu bola zhodnotená
doba výkonu základnej vojenskej služby od 03.01.1977 do 28.12.1978 v II. pracovnej kategórii, doba
služobného pomeru hasiča od 01.01.1984 do 31.12.1999 v II. pracovnej kategórii, doba služobného

pomeru hasiča od 01.01.2000 do 30.11.2011 v III. pracovnej kategórii.

4. Odvolací orgán poukázal na ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení a
konštatoval, že nakoľko bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.12.2011, na ktorého nárok
mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby a doba výkonu služby hasiča vo vyššie uvedených

obdobiach, nie je možné zhodnotiť obdobie trvania služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok
podľa zákona o sociálnom poistení s uplatnením čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných
a pozostalostných dávkach. Odvolací orgán uviedol, že obdobie, ktoré založilo nárok na výsluhový
dôchodok nie je podľa § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení obdobím dôchodkového
poistenia, preto ho nemožno hodnotiť duplicitne aj podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Bolo zhodnotené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 328/2002 Z. z..

5. Odvolací orgán uviedol, že Sociálna poisťovňa zosúladila aplikačnú prax so všeobecným názorom
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, deklarovaným vo viacerých jeho rozsudkoch, ktoré sa vzťahujú
na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona o sociálnom poistení zachovávajú nároky zo zaradenia

doby služby do I. alebo II. kategórie funkcií a bol im priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok,
ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový dôchodok. Týmto poistencom je pri určení
výšky starobného dôchodku potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby hodnotené na
účely výsluhového dôchodku a až po takomto stanovení výšky možno sumu starobného dôchodku krátiť
v súlade s článkom 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach,

uverejneného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb.

6. Odvolací orgán konštatoval, že počas výkonu služby žalobca pracoval ako hasič a nakoľko doba
pracovnej činnosti príslušníka Hasičského a záchranného zboru nie je zaradená na účely dôchodkového
zabezpečenia do I. a II. kategórie funkcií a súčasne podľa § 21 a § 14 zákona č. 100/1988 Zb. o

sociálnom zabezpečení zamestnanie zaradené do II. pracovnej kategórie nezakladá nárok na znížený
dôchodkový vek, nie je možné príslušnú dobu výkonu služby žalobcu hodnotiť, a teda ani aplikovať § 274
zákona o sociálnom poistení, ani čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Zamestnanie, ktoré žalobca vykonával
počas základnej vojenskej služby a počas doby trvania služobného pomeru hasiča sa nepovažuje za
zamestnanie v I. ani II. kategórii funkcií. Dobu výkonu služby hasiča zaradenú do II. pracovnej kategórie

žiadny právny predpis neumožňuje prekvalifikovať na II. pracovnú kategóriu funkcií.

7. Odvolací orgán uviedol, že na nárok na starobný dôchodok boli žalobcovi započítané všetky
preukázané obdobia dôchodkového poistenia a to na základe údajov uvedených v žiadosti o dôchodok,
priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ďalšie

obdobie dôchodkového poistenia preukázané nebolo. Odvolací orgán uzavrel, že bez doby služby
žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom
poistení a to podmienku získania potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov
a preto bola jeho žiadosť o starobný dôchodok správne zamietnutá.

Správna žaloba, žalobné body8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia v
spojení s prvostupňovým rozhodnutím a navrhoval obe tieto rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie.

9. V odôvodnení správnej žaloby v znení jej doplnenia žalobca uviedol, že na účely nároku na stanovenie
výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane
vymeriavacích základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom
stanovenívýškystarobnéhodôchodkumožnojehosumukrátiťnajviacosumuvýsluhovejdávkypodľačl.

33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Žalovaná nepostupovala správne, ak pre účely nároku na starobný dôchodok
(a de facto aj pre účely určenia jeho sumy) vylúčila žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané a
zhodnotené v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Žalovaná zamietla žiadosť o starobný dôchodok
v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

10. Žalovaná v jej vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú
podľa § 190 SSP zamietol.

11. Žalovaná uviedla, že s námietkami žalobcu nesúhlasí, považuje ich za nedôvodné a opakovane
uvádzala, že jej postup pri posúdení nároku žalobcu na starobný dôchodok bol správny a dôvody
napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe, ktorých bolo
rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobcu. Poukázala na oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej
republiky zo dňa 08.02.2012, z ktorého vyplýva, že žalobcovi bol priznaný od 01.12.2011 výsluhový

dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, pričom
na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho sumu bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu
základnej vojenskej služby ako aj doba služobného pomeru hasiča. Pretože žalobca získal dobu služby
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, podľa žalovanej
sa v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení doba služobného pomeru

nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto mu nebola na nárok na starobný dôchodok a
určenie jeho sumy zhodnotená. Žalovaná zopakovala svoju argumentáciu o zosúladení svojej aplikačnej
praxe so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach zachovávania a
zohľadňovania výkonu zamestnania zaradeného do zvýhodnených pracovných kategórií, resp. kategórii
funkcií. Nakoľko žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie je možné podľa

žalovanej príslušnú dobu služby hodnotiť na nárok na starobný dôchodok ani aplikovať čl. 33 Dohovoru
č. 128. Žalobca podľa žalovanej nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa § 65
zákona o sociálnom poistení a to podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia
v rozsahu najmenej 15 rokov, pretože získal len 9 rokov a 68 dní obdobia dôchodkového poistenia
zo všeobecného systému dôchodkového poistenia a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok bola

zamietnutá správne. Žalovaná sa tak v plnom rozsahu pridržiavala právneho posúdenia nároku žalobcu
na starobný dôchodok uvedeného v napadnutom rozhodnutí ako aj v prvostupňovom rozhodnutí a tieto
rozhodnutia považovala naďalej za zákonné a správne.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

12. K vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe, ktoré bolo žalobcovi zo strany správneho súdu doručené
dňa 26.08.2024, žalobca repliku nepodal.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

13. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne
príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako

aj postup, ktorý predchádzal ich vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP bez nariadenia
pojednávania,nakoľkoobajaúčastnícikonaniavýslovnenežiadalinariadeniepojednávaniaaneboldaný
ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci podľa § 199
a nasl. SSP, pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci, pričom žalobcomje fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa § 203 ods. 2 SSP,
správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové
rozhodnutie, je potrebné pre ich nezákonnosť zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

14. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 13.08.2025.

15. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na starobný dôchodok,

ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

16. Podľa § 60 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je obdobie
povinnéhodôchodkovéhopoistenia,obdobiedobrovoľnéhodôchodkovéhopoistenia,akzatietoobdobia
okrem období uvedených v § 140 bolo zaplatené poistné na dôchodkové poistenie podľa tohto zákona
a ak tento zákon neustanovuje inak. Ak zamestnávateľ nesplnil povinnosť platiť a odvádzať poistné

na dôchodkové poistenie, podmienka zaplatenia poistného na dôchodkové poistenie u zamestnanca
sa považuje za splnenú; to neplatí, ak si túto povinnosť nesplnil zamestnávateľ uvedený v § 7 ods. 2
alebo zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je štatutárnym orgánom zamestnávateľa a má najmenej 50
% účasť na majetku zamestnávateľa alebo ktorý je členom štatutárneho orgánu zamestnávateľa a má
najmenej 50 % účasť na majetku zamestnávateľa.

17. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie
výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali
v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného

predpisu.

18. Podľa § 60 ods. 10 zákona o sociálnom poistení, rok dôchodkového poistenia je 365 dní
dôchodkového poistenia.

19. Podľa § 66 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku sa určí ako súčin
priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku
nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta
platia rovnako.

20. Podľa § 255 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj zamestnanie a náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred
1. januárom 2004, ak tento zákon neustanovuje inak. Na hodnotenie náhradnej doby ako obdobia
dôchodkového poistenia od 1. augusta 2006 sa nevyžaduje splnenie podmienky získania najmenej
jedného roka zamestnania.

21. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje
aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný

invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

22. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do
I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.

23. Podľa čl. 1 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení relevantnom pre
posudzovanú vec (ďalej len „Ústava SR“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny
štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

24. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v
rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.25. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

26. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, 1967,
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor č. 128“), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku
sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky
podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky,

že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

27. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, ktorým tento ako príslušný odvolací orgán zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu
a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobcu o priznanie starobného
dôchodku od 01. júna 2020.

28. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žalobca žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni,
pobočke Martin dňa 08.01.2024 požiadal o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od
01.06.2020. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok,
ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

29. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dosiahol dôchodkový vek. Rovnako nebolo
v konaní sporné, že žalobca je od 01.12.2011 poberateľom výsluhového dôchodku. Z oznámenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia personálnych a sociálnych činností, odbor sociálneho
zabezpečenia, č. SPC-OSZ-VZ-46.766-4/2011 zo dňa 08.02.2012 vyplýva, že na vznik nároku na

výsluhový dôchodok a pre jeho výšku bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej
služby od 03.01.1977 do 28.12.1978 v II. kategórii, doba služobného pomeru hasiča od 01.01.1984 do
31.12.1999 v II. kategórii a doba služobného pomeru hasiča od 01.01.2000 do 30.11.2011 v III. pracovnej
kategórii.

30. Hlavnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania sa stala otázka, či žalobca splnil alebo
nesplnil podmienku získania počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na
starobný dôchodok vyžadovaného ustanovením § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. V podstate
jedinou žalobnou námietkou bolo, že podľa názoru žalobcu žalovaná pochybila, keď mu do obdobia
dôchodkového poistenia nezapočítala dobu výkonu základnej vojenskej služby a dobu služby hasiča,

ktoré to doby mu boli zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok. Podľa názoru žalovanej
predmetné obdobia nemožno pri posudzovaní splnenia podmienok vzniku nároku na starobný dôchodok
zohľadňovať, pretože tieto obdobia boli žalobcovi zohľadnené pre nárok na výsluhový dôchodok,
v dôsledku čoho potom podľa žalovanej žalobca nesplnil podmienku získania 15 rokov obdobia
dôchodkového poistenia vyžadovanú § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nakoľko bez doby

vojenskej základnej služby a doby služby hasiča žalobca získal vo všeobecnom systéme sociálneho
poistenia len 9 rokov a 68 dní obdobia dôchodkového poistenia.

31. Správny súd poukazuje na to, že otázka, či má byť doba služby policajtov (policajtom rozumej
príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu,

Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a
ozbrojených príslušníkov finančnej správy) a profesionálnych vojakov (profesionálnym vojakom rozumej
profesionálnych vojakov ozbrojených síl a vojakov mimoriadnej služby), ktorých sociálne zabezpečenie
je upravené osobitným predpisom, ktorá im bola zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok,
započítaná do obdobia dôchodkového poistenia pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa

zákona o sociálnom poistení, bola už mnohokrát riešená a judikovaná Najvyšším súdom Slovenskej
republiky resp. aj Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky a táto judikatúra už je dlhodobo
ustálená.

32. Napríklad v rozsudku sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22.08.2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky

judikoval, že:

„Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia alebo zabezpečenia osobitných skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.

Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho
poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre
vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom,
osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu,
ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba

dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č.
328/2002 Z. z.) neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré
by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len
úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov
a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez
zohľadnenia kategórie funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom

systéme. V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému
sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,
zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona
o sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách
v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,

vdovský alebo vdovecký dôchodok.

V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým výkladom
zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo odporkyňa im niektoré doby
poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody,

poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

Postup, pri ktorom sa príslušníkom ozbrojených zborov v prípade vzniku nároku na výsluhovú dávku
vo všeobecnom systéme nehodnotia všetky doby poistenia, však právna úprava, pri ktorej došlo k
odčleneniu dôchodkového zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému,

nemala za cieľ. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie
nárokov,vyplývajúcichzozaradeniazamestnanídozvýhodnenýchpracovnýchkategórií(I.aII.kategórie
funkcií).

Nová právna úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení, nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia

a vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa zákona
o sociálnom poistení znemožnilo zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie dôb poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení, teda vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol
poistený výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky

sú stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom

poistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku
poistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie
postavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby.

Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali

dávky dôchodkového zabezpečenia v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom,
má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných
systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu
ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia,
v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom

odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len
vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len
po krátky čas. Pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch je takýto postup nadakúkoľvek pochybnosť nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia iba
vo všeobecnom systéme.
(...)

Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá
z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku
dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže
výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo
všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa

by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných
dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže
krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku
výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z. z. Iný postup by bol v priamom rozpore so
zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za
dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z. z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych

poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala
horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá
pochybnosti.

Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli
by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti
poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení
podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového
veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž

neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské,
vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“

33. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 tiež
vyplýva, že:

„Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali
dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme
všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v
zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o

spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné
plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch.
Postupom odporkyne sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia,
získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli
poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výška dôchodku.

Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch
systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla
sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by
preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok
výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku,

ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri
zachovaní výhod z preferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne
vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom
systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a
až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného

systému a nebude poškodzovať odporkyňu.

Možno len pripomenúť, že zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona
o sociálnom poistení s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255
zákona o sociálnom poistení.

Z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov sú vylúčení
príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených síl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých
vykonávali službu v ozbrojených zboroch a ozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ichdôchodkového poistenia resp. zabezpečenia (ak osobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto
vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie dôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom
všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení rovnakej doby poistenia len vo všeobecnom

systéme.

Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov
preto nebráni vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj
príslušníkovi ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274

ods. 1 zákona o sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal
k tomuto dňu akúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia
(nie dobu poistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

Zatakýchtookolnostípotompriznanievýsluhovéhodôchodkupodľazákonač.328/2002Z.z.nevylučuje,
aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo

považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné
pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania invalidného
výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45
a § 101 zákona č. 328/2002 Z.z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch

dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových
nárokoch neukráti.“

34. V rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/35/2014 najvyšší súd judikoval,

že: „Výsluhový príspevok ako dávka sociálneho zabezpečenia považovaný za výsluhový dôchodok má
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení)
plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo
výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené dospel
k záveru, že na účely stanovenia výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového

poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely výsluhového príspevku. Až po takom stanovení
výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu výsluhového príspevku,
považovaného za výsluhový dôchodok.“

35. Z uvedeného rozsudku tiež vyplýva, že:

„Z ustanovenia § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že právna úprava mala zabezpečiť, aby
od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení)
výsluhový dôchodok i dávky výsluhového zabezpečenia považované za výsluhový dôchodok podľa §
125 ods. 23 zákona č. 328/2002 Z. z. plnili funkciu starobného dôchodku z osobitného systému

sociálneho poistenia (zabezpečenia) vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru ako dávka
sociálneho zabezpečenia existujúca, či už samostatne alebo popri starobnom dôchodku, na ktorý
vznikne nárok dovŕšením dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.

Súčasne bolo cieľom zákona č. 328/2002 Z. z. dosiahnuť právny stav, podľa ktorého by pomerná výška

výsluhového dôchodku bola vyššia, ako keby policajtom bola doba profesionálnej služby hodnotená len
vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Z tohto zámeru teda vyplýva, že cieľom zákona bolo
vytvorenie stavu, pri ktorom by súčet výsluhového dôchodku a starobného dôchodku zo všeobecného
systému sociálneho poistenia bol vyšší, resp. aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca,
ktorý mal všetky doby zamestnania hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia

(zabezpečenia).
(...)
V zmysle článku 33 ods. 2 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (č. 128),
vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej len „Dohovor"), ak má alebo ak by mala
inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku

sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť (prežitie ustanoveného veku), môžu sa dávky podľa
tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že
časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku.Z článku 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na
starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia)
jevzmysleDohovorumožnéstarobnýdôchodokzovšeobecnéhosystémuibakrátiť,atonajviacosumu,

ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku (výsluhového príspevku považovaného za výsluhový
dôchodok).“

36. V bodoch 39. až 48. rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 29.10.2019 Najvyšší súd Slovenskej
republiky tiež uviedol, že:

39. Z právnych úprav, týkajúcich sa sociálneho poistenia (zabezpečenia) rôznych skupín poistencov
jednoznačnevyplýva,ževšeobecnýsystémsociálnehopoisteniaaosobitnýsystémsociálnehopoistenia
(zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia
(zamestnania) pre dávky dôchodkového poistenia.
40. Kým zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho

poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi pre vznik nároku na dávky
podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho nepriaznivého zdravotného stavu boli riadne
zohľadnené, osobitné právne úpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú
len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu
poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia

príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských
dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní,
ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských
výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby
služby poistenca a vôbec nehodnotí dobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme.

V dôsledku tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho
zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom
dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom
poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v ozbrojených silách
v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský,

vdovský alebo vdovecký dôchodok.
41. V dôsledku súbežného uplatňovania týchto systémov tak nesprávnym a výlučne gramatickým
výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov osobitného systému, lebo žalovaná im niektoré
doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich hodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma
výhody, poskytované poistencom v osobitnom systéme sociálneho poistenia.

42. Takýto postup, pri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na
výsluhovú dávku všetky doby poistenia však právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového
zabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ. Nová právna
úprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a
vyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa

zákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom
systéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa
ustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený
výlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú
stanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.

43. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto
potrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období
poistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Pri posudzovaní tejto skutočnosti treba vziať
zreteľ aj na skutočnosť, že nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom poistení dochádza k zhoršovaniu
dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku poistného vzťahu a aj počas

jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie postavenie s prihliadnutím
na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného
systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia (zabezpečenia) v inom systéme
sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok horšie zaobchádzanie s nimi, ako
s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho poistenia a u ktorých samotná

poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových dávok spôsobom krátenia, ktorý
zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli poistení na Slovensku po zohľadnení
dôb poistenia v iných systémoch. Postupom žalovanej sa napríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku
a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom systéme vymeriava poistencom dôchodokvo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a tým sa znižuje ich osobný mzdový bod a
následne aj výška dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť je takýto postup pre poistencov, ktorí získali
časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako keby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba

poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku, zodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom
systéme. Správne preto žalovaná musí pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná
niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú
výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme,
následne vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v

osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby
poistenia a až takto vypočítaná dávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov
osobitného systému a nebude poškodzovať Sociálnu poisťovňu.
44. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení
s úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom
poistení.Ustanovenie§1ods.3zákonaosociálnompoistenívzneníneskoršíchpredpisovpretonebráni

vzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi
ozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý dosiahol dôchodkový vek podľa zákona o sociálnom
poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu akúkoľvek
hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu poistenia,
vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).

45. Úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z. z. poskytnúť policajtom výsluhový dôchodok,
resp. naďalej poskytovať dovtedy priznané výsluhové príspevky ako dávky, ktoré majú povahu
starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového
vekupodľavšeobecnýchpredpisovosociálnompoistení(zabezpečení).Zčl.19Dohovoruoinvalidných,
starobných a pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou

ratifikovaný 11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Zbierky zákonov („Dohovor“) priamo vyplýva nárok
na zachovanie starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití
ustanoveného veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo
fyzických osôb na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné
prijať osobitný zákon. Príslušné ustanovenia Dohovoru majú prednosť pred zákonom č. 461/2003 Z. z.

a sú priamo záväzné aj pre žalovanú.
46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky

invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových

nárokoch neukráti.
47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného

pomeru.
48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení

výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v
súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na
tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre
zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

37. Vo vzťahu k tu posudzovanej veci správny súd konštatuje, že v merite veci ide o skutkovo a právne
analogickú vec ako vo vyššie citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.38. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej judikatúre konštatuje, že súčasťou princípu právnej istoty
je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach
dala rovnaká odpoveď (napr. rozhodnutia ÚS SR sp. zn. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99),

teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (napr. rozhodnutie
ÚS SR sp. zn. II. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom
ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Ďalej podľa názoru ústavného súdu za
diskriminačný možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným
spôsobom, pričom ho nemožno objektívne a rozumne odôvodniť (napr. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. IV.

ÚS 14/07).

39. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore

so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt

právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

40. Princípy právneho štátu sú princípmi ústavnými a preto je sudca nimi viazaný, je jeho povinnosťou
rešpektovať princíp právnej istoty a zabezpečiť jeho uplatnenie v rozhodovacej činnosti. Podľa názoru
ústavného súdu, ak súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už bola právoplatne

vyriešená, podstatne odlišným spôsobom bez toho, aby sa argumentačne vyrovnal so skoršími súdnymi
rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty v zmysle čl. 1 ods. 1 Ústavy SR a môže tým
porušiť aj právo účastníka súdneho konania na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (napr.
rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 192/06).

41. Z vyššie citovaných vybraných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepochybne
vyplýva nesprávnosť právneho záveru žalovanej o tom, že by sa doba služby, ktorá bola žalobcovi
zohľadnená pre nárok na výsluhový dôchodok, nemohla resp. nemala započítavať do obdobia
dôchodkového poistenia pri posudzovaní splnenia podmienok nároku na starobný dôchodok podľa
zákona o sociálnom poistení. Obdobných rozhodnutí, ako boli správnym súdom vyššie citované, pritom

existuje značné množstvo a je nepochybné, že ide o dlhodobo ustálenú rozhodovaciu činnosť.

42. V zmysle citovaných ústavných nálezov sú takouto ustálenou rozhodovacou činnosťou správny
súd a aj správne orgány v analogickej situácii viazané. Správny orgán v ďalšej rozhodovacej činnosti,
ale aj správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych orgánov, je teda

zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom Slovenskej republiky (resp.
Najvyšším správnym súdom Slovenskej republiky) v jeho predchádzajúcej rozhodovacej činnosti, a
ktoré sú správnemu súdu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov konania alebo oficiality jeho
činnosti. Odkloniť sa od takto ustálenej rozhodovacej praxe možno len v prípadoch, ak má takýto postup
ústavno-konformné odôvodnenie, napríklad zásadná zmena právneho prostredia (legislatívne zásahy

zákonodarcu akceptované v demokratickej spoločnosti, resp. judikatúrny zlom vyvolaný rozhodovacou
činnosťou Ústavného súdu alebo Súdneho dvora EÚ), či zistenie odlišného skutkového stavu.

43. V tu posudzovanej veci však išlo o analogickú skutkovú aj právnu situáciu v porovnaní s citovanými
rozhodnutiami a správny súd nevzhliadol žiadny racionálny dôvod na to, aby sa odklonil od citovanej

ustálenej rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít.

44. Na záver správny súd uvádza, že v napadnutom rozhodnutí bolo zmätočne uvádzané, že doba
pracovnej činnosti žalobcu ako hasiča nebola zaradená do I. alebo II. kategórie, no z oznámenia
Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 08.02.2012 vyplýva, že žalobca vykonával základnú

vojenskú službu od 03.01.1977 do 28.12.1978 v II. kategórii a služobný pomer hasiča od 01.01.1984 do
31.12.1999 v II. kategórii. Bolo tak potrebné sa vysporiadať aj s otázkou, či by eventuálne nemohli byť
u žalobcu splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku a prijatý záver náležite odôvodniť.45. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP
napadnuté rozhodnutie a podľa § 191 ods. 3 SSP aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie
zrušil z dôvodu, že vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 191 ods. 4 SSP vec

vrátil na ďalšie konanie.

46. Po vrátení veci sú orgány verejnej správy viazané právnym názorom správneho súdu obsiahnutým
v tomto rozhodnutí a vec znova preskúmajú a rozhodnú s tým, že v ďalšom konaní orgán verejnej
správy opätovne posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok žalobcu a to tak, že zohľadní celé

obdobie dôchodkového poistenia žalobcu, vrátane doby služby a vypočíta „teoretickú“ sumu starobného
dôchodku v čase vzniku nároku na starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda
vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia), t. j. aj dobu zohľadnenú
pre priznanie výsluhového dôchodku a takto vypočítaný dôchodok bude krátiť v zmysle čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vykonával aj službu II. kategórie funkcií,
správny orgán posúdi aj otázku, či boli alebo neboli u žalobcu splnené podmienky na prípadné zníženie

dôchodkového veku.

47. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP. Žalobca bol v konaní pred
správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených
trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným

uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasaená s?ažnos?, ktorú môže poda? úeastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).

Kasaená s?ažnos? musí by? podaná v lehote jedného mesiaca od dorueenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasaená s?ažnos? sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1
SSP). O kasaenej s?ažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Pod3a § 440 SSP: (1) Kasaenú s?ažnos? možno odôvodni? len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako úeastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) úeastník konania nemal spôsobilos? samostatne kona? pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr zaealo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúeený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil úeastníkovi konania, aby uskutoenil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasaeného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasaenej s?ažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasaenej s?ažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že s?ažovate3

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v eom spoeíva nesprávnos? tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasaenej s?ažnosti nemožno vymedzi? tak, že s?ažovate3 poukáže na
svoje podania pred správnym súdom.

V kasaenej s?ažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania pod3a § 57 uvies?: a) oznaeenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo s?ažovate3ovi dorueené, c)
opísanie rozhodujúcich skutoeností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov pod3a § 440
sa podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (s?ažnostný návrh). S?ažnostné body možno meni? len do
uplynutia lehoty na podanie kasaenej s?ažnosti.Kasaenú s?ažnos? podanú v listinnej podobe je potrebné predloži? v potrebnom poete rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založi? do súdneho spisu a aby každý ialší
úeastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný poeet rovnopisov a príloh,

správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

S?ažovate3 alebo opomenutý s?ažovate3 v prípade konania o správnej žalobe pod3a § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí by? v konaní o kasaenej s?ažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).