Rozsudok – Incidenčné spory ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 14, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B1-36Cbi/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120213119
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 07. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Bednarčík

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1120213119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: RPC

Bramlage Veľký Meder s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder, IČO: 36 690 929, právne
zast.: JUDr. Dr. Michaela Stessl, advokátka, s. r. o., so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava-mestská
časť Staré Mesto, IČO: 36 857 076, proti žalovanému: AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03
Bratislava, IČO: 31 318 967, právne zast.: JUDr. Róbert Šimko, advokát, so sídlom Grösslingová 56,
811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu,

r o z h o d o l :

I. Súd z a m i e t a návrh na prerušenie konania.

II. Súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 24.08.2020 domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí,
že reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., IČO: 31 318 967, ktorý bol potvrdený
uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči žalobcovi

- veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., IČO: 36 690 929, právne neúčinný. Predmetnú
žalobu odôvodnil tým, dňa 15.07.2020 o 11:00 hod. sa konala schvaľovacia schôdza, na ktorej sa
schvaľoval reštrukturalizačný plán žalovaného, na ktorej bol reštrukturalizačný plán prijatý. Uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 (zverejnené v Obchodnom
vestníku č. 153/2020 zo dňa 10.08.2020), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2020, súd potvrdil
reštrukturalizačný plán žalovaného a skončil reštrukturalizáciu žalovaného. Skutkový stav popísal
žalobca nasledovne. Prihláškou č. 1 zo dňa 04.03.2020 si žalobca uplatnil v reštrukturalizácii žalovaného

pohľadávku v celkovej výške 580.806,66 eur. Pohľadávka bola správcom popretá čo do poradia, nakoľko
sa podľa správcu jedná o podriadenú pohľadávku z dôvodu údajnej spriaznenosti žalobcu a žalovaného.
Pohľadávka bola zapísaná v zozname pohľadávok pod por. č. 30. Žalobca dňa 30.04.2020 podal v
súlade s § 124 ods. 4 ZoKR na Okresný súd Bratislava I (v súčasnosti Mestský súd Bratislava III)
žalobu o určenie popretej pohľadávky v reštrukturalizácii, pričom konanie o tejto žalobe je vedené
pod sp. zn. 2Cbi/13/2020. V danom prípade sa nejedná o spriaznené spoločnosti, o čom svedčí i
to, že žalobca svoju pohľadávku od 30.03.2009 vymáhal v súdnom konaní, pričom táto mu bola po

desiatich rokoch právoplatne priznaná rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/23/2018
zo dňa 25.06.2019 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 30Cb/138/2009 zo
dňa 17.10.2017. Žalobca ako účastník reštrukturalizačného konania, resp. účastník plánu písomne
podal predkladateľovi plánu prostredníctvom správcu dňa 08.07.2020 v súlade s § 145 ods. 1 ZoKRžiadosť o zmenu reštrukturalizačného plánu pred konaním schvaľovacej schôdze, ktorú odôvodnil
svojimi vecnými pripomienkami k reštrukturalizačnému plánu žalovaného. V predmetnej žiadosti žalobca
žiadal okrem iného o zaradenie pohľadávky žalobcu do inej skupiny, než bola zaradená predkladateľom

plánu, t. j. v prípade úspechu žalobcu v konaní o určenie popretej pohľadávky o zaradenie do
skupiny nezabezpečených pohľadávok s poukazom najmä na skutočnosť, že reštrukturalizačný plán
nezakotvuje postup uspokojovania žalobcu v prípade jeho úspechu v konaní o určenie popretej
pohľadávky. V tomto prípade by malo zaniknúť postavenie žalobcu ako „spriazneného veriteľa“ a
malo by zároveň dôjsť k preradeniu veriteľa do skupiny č. 3 - nezabezpečení veritelia. Taktiež nie

je z plánu zrejmé „náhradné“ plnenie na popretú pohľadávku žalobcu do úschovy podľa postupu
stanoveného v § 158 ods. 1 ZoKR. Žalovaný námietky uplatnené žalobcom k opisnej a záväznej
časti reštrukturalizačného plánu žalovaného a jeho prílohám žiadnym spôsobom nezapracoval do
reštrukturalizačného plánu. Na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 15.07.2020 sa žalobca zúčastnil,
pričom hlasoval proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Žalobca na schvaľovacej schôdzi vzniesol
námietky proti reštrukturalizačnému plánu, ktoré sú zaznamenané v zápisnici zo schvaľovacej schôdze.

Žalobca dňa 21.07.2020 podal na Okresný súd Bratislava I podnet na zamietnutie reštrukturalizačného
plánu z dôvodu, že boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZoKR o náležitostiach plánu,
postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo
nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu a tiež z dôvodu, že podľa názoru žalobcu je plán v
podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Reštrukturalizačný plán žalovaného uznesením

Okresného súdu Bratislava I bol potvrdený. Predmetné rozhodnutie nebolo podľa názoru žalobcu
náležite odôvodnené. Podľa názoru žalobcu je daný dôvod na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu žalovaného voči žalobcovi ako účastníkovi plánu, a to s poukazom na § 157 ods. 1 písm. c)
ZoKR, nakoľko potvrdením reštrukturalizačného plánu žalovaného sa právne postavenie žalobcu ako
veriteľa žalovaného zhoršilo v porovnaní s jeho právnym postavením pred prijatím reštrukturalizačného

plánu. K uvedenému by nedošlo, ak by žalovaný zaradil zistenú pohľadávku žalobcu do skupiny,
ako ho o to žalobca požiadal žalobca v žiadosti zo dňa 08.07.2020, resp. na schvaľovacej schôdzi
konanej dňa 15.07.2020, t. j. aby bol žalobca zaradený do skupiny nezabezpečených veriteľov, resp.
aby mu bola vytvorená samostatná skupina nezabezpečeného veriteľa, ktorého pohľadávka bola
popretá čo do poradia. Žalobca je v bode 1.1 opisnej časti reštrukturalizačného plánu definovaný

ako spriaznený veriteľ, a to bez ohľadu na skutočnosť, že bola podaná žaloba o určenie popretej
pohľadávky, ktorej výsledkom môže byť určenie, že žalobca nie je spriaznený so žalovaným a teda
pohľadávka žalobcu sa nepovažuje za podriadenú pohľadávku, avšak považuje sa za pohľadávku
nezabezpečenéhoveriteľa.Vprípade,akbyžalobcavincidenčnomkonaníuspel,malbybyť„preradený“
zo skupiny č. 4 (spriaznení veritelia) do skupiny č. 3 (nezabezpečený veritelia). V tomto prípade by

teda malo zaniknúť postavenie žalobcu ako spriazneného veriteľa a mal by sa zároveň považovať
za nespriazneného nezabezpečeného veriteľa zaradeného do skupiny č. 3. Takisto ako v opisnej
časti reštrukturalizačného plánu žalovaného, ani v záväznej časti reštrukturalizačného plánu (body
2.1.4 a 2.1.5) nestanovuje reštrukturalizačný plán alternatívne uspokojenie pohľadávky žalobcu pre
prípad jeho úspechu v incidenčnom konaní. Reštrukturalizačný plán neustanovuje žiadny postup, výšku,

splatnosť pohľadávky žalobcu pri alternatíve úspechu v incidenčnom konaní, t. j. reštrukturalizačný
plán neurčuje ani žiadny postup pri plnení žalobcom na popretú pohľadávku podľa § 158 ods. 1
ZoKR (viď príloha č. 10, článok 1 bod 13 a príloha č. 11). V zmysle reštrukturalizačného plánu je
uspokojenie pohľadávok nezabezpečených veriteľov zaradených do skupiny č. 3 vo výške 77 %.
Uspokojenie podriadených pohľadávok zaradených do skupiny č. 4 je vo výške 1 %. Rozdiel medzi

uspokojením je teda až 76 %. Uspokojenie žalobcu je podľa reštrukturalizačného plánu vo výške
1 %, nakoľko je zaradený v skupine č. 4, t. j. žalobca by mal byť podľa plánu uspokojený sumou
5.808,06 eur. Reštrukturalizačný plán sa však nezmieňuje o situácii, ak by žalobca vyhral incidenčný
spor. V tomto prípade by mal byť žalovaný uspokojený ako ostatní nezabezpečení veritelia, čo po
prepočte vychádza vo výške 447.221,13 eur. Keďže reštrukturalizačný plán nerieši, v akej výške,

lehote alebo akým postupom má byť v prípade úspechu v incidenčnom konaní žalobca uspokojený,
reštrukturalizačný plán je možné vo vzťahu k žalobcovi považovať za neurčitý a nezrozumiteľný. V
konečnom dôsledku v pláne absentuje aj určenie konkrétnych súm určených na výplatu žalobcovi a
výška jednotlivých splátok. Žalobca má za to, že plán tak, ako je koncipovaný v časti výšky a splatnosti
pohľadávok je nejednoznačný, nejasný, nezrozumiteľný a nie je možné reálne kontrolovať jeho alikvotné

plnenie pre jednotlivých nezabezpečených veriteľov. Žalobca považuje konanie žalovaného, ktorým
sa snaží zbaviť záväzku voči žalobcovi za mimoriadne špekulatívne konanie s cieľom neuspokojiť
pohľadávku žalobcu, čo vyplýva aj zo samotného reštrukturalizačného plánu. Žalovaný pri výpočte
uspokojenia pohľadávok účastníkov plánu pre prípad neprijatia plánu nepočíta s inými alternatívnymimetódami, napr. prevádzkovanie podniku žalovaného počas konkurzu a v nadväznosti na uvedené
nepoužil pri ohodnocovaní majetku výnosovú metódu nehnuteľností, ktorá by poskytovala inú možnú
priaznivejšiu alternatívu uspokojenia zistených pohľadávok veriteľov. Do veľkej miery je kapitola 1.9.1

reštrukturalizačného plánu nepreskúmateľná, pretože neuvádza, ako sa predkladateľ plánu dopracoval
k jednotlivej výške pri speňažovaní majetku v konkurze, z čoho pozostáva tento majetok, ako konkrétne
dospel k výške pohľadávok proti podstate a z akého základu vôbec vypočítaval, a akým spôsobom, aj
odmenu správcu. Všetky tieto údaje majú pritom podstatný význam pre výšku uspokojenia pohľadávok
veriteľov v reštrukturalizácií, ktorú je predkladateľ plánu povinný ponúknuť účastníkom plánu. Žalovaný

má za to, že opisná časť plánu tejto kapitoly je v rozpore s kogentným ustanovením § 135 ods. 1
písm. b) ZoKR v nadväznosti na ustanovenie § 134 ods. 1 ZoKR. Reštrukturalizačný plán je zjavne
v rozpore aj s kogentným ustanovením § 135 ods. 1 písm. b) ZoKR v nadväznosti na ustanovenie §
134 ods. 1 ZoKR, keď žalovaný vychádzal pri prepočte uspokojenia pohľadávok veriteľov nie ku dňu
začatiu reštrukturalizačného konania, ale k hypotetickému dňu neprijatia plánu, v rámci ktorého počíta
s pohľadávkami veriteľov, ktorí nie sú účastníkmi plánu, t. j. s neprihlásenými pohľadávkami (napr.

podmienenými a podobne). V bode 2.2 záväznej časti reštrukturalizačného plánu sa uvádza, že veritelia
sa vzdávajú svojich pohľadávok v časti, v akej plán nepočíta s ich uspokojením. Uvedené ustanovenie
plánu je však podľa názoru žalobcu v rozpore s kogentným ustanovením § 155a ZoKR, § 155 ods. 6
ZoKR, § 159a ZoKR a § 159b ZoKR. keď pohľadávka veriteľa sa stáva nevymáhateľnou, nedochádza
však k vzdaniu sa práva, ale len dočasnému oslabeniu tohto práva.

2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 18.05.2022, v ktorom uviedol, že žaloba je
nedôvodná a neopodstatnená. Zo skutočností tvrdených žalobcom nevyplýva žiadny z dôvodov pre
určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu žalovaného. Tvrdenia ani dôkazy označené žalobcom
nepreukazujú splnenie zákonných podmienok na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, a

preto žalovaný navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný upozornil na irelevantnosť argumentácie žalobcu
vo vzťahu k § 157 ods. 1 ZoKR. Žalobca si zamieňa inštitút žaloby o určenie neúčinnosti plánu s tzv.
incidenčnoužalobou(žalobouourčeniepopretejpohľadávky).Pohľadávkažalobcuvovýške580.806,66
eur zapísaná v zozname pohľadávok prihlásených do reštrukturalizácie žalovaného pod por. č. 30,
bola správcom popretá čo do prihláseného poradia (popreté poradie „E“ - iná pohľadávka, uznané

poradie „D“- podriadená pohľadávka alebo pohľadávka, ktorá by sa v konkurze uspokojovala ako
podriadená pohľadávka), a to z dôvodu jej spriaznenosti. Určenie popretej pohľadávky je predmetom
osobitného incidenčného konania vedeného na Mestskom súde Bratislava III (pôvodne Okresného
súdu Bratislava I) pod č. k. 2Cbi/13/2020, ktoré nie je právoplatne skončené. V rámci konania o
určenie neúčinnosti plánu súd nerozhoduje o správnosti a dôvodnosti popretia pohľadávok, ale o tom,

či je tu niektorý zo zákonných dôvodov neúčinnosti plánu podľa § 157 ods. 1 ZoKR. Pokiaľ sa teda
žalobca touto žalobou domáha posúdenia otázky správnosti popretia pohľadávky, a na to nevyhnutne
nadväzujúceho zaradenia pohľadávky do skupiny spriaznených veriteľov, považuje žalovaný uplatnenie
tohto procesného inštitútu za nedôvodné a neúčelné. Z rovnakých dôvodov sa žalobca v priebehu
reštrukturalizácie žalovaného domáhal priznania hlasovacích práv, o ktorom rozhodol (v danom čase)

Okresný súd Bratislava I uznesením č. k. 27R/2/2019 zo dňa 09.07.2020, ktorým súd žalobcovi
nepriznal hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou. Žalovaný sa námietkami
uvedenými v žiadosti o zmenu reštrukturalizačného plánu v súlade s citovaným § 145 ods. 3 ZoKR
riadne zaoberal a po ich odbornom posúdení dospel k záveru, že im nemožno vyhovieť. Žalovaný
sa k žiadosti o zmenu reštrukturalizačného plánu podrobne vyjadril vo svojom písomnom stanovisku

zo dňa 14.07.2020, ako aj v rámci rozpravy počas schvaľovacej schôdze konanej dňa 15.07.2020.
Reštrukturalizačnýplánreflektujeskutočnosť,žežalobcapodalvovzťahukpohľadávkežalobuourčenie
popretej pohľadávky. V článku 1.6.1 opisnej časti plánu sa uvádza, že na podklade žaloby veriteľa RPC
Bramlage Veľký Meder s.r.o. je na Okresnom súde Bratislava I vedené incidenčné konanie pod sp. zn.
2Cbi/13/2020, pričom predmetom konania je určenie poradia popretej pohľadávky vo výške 580.806,66

eur prihlásenej prihláškou č. 1 zaevidovanej v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 30. Uvedená
skutočnosť je ďalej zohľadnená v článku 1.6.7 opisnej časti plánu. Predmetom uvedeného incidenčného
konania je výlučne určenie poradia popretej pohľadávky žalovaného, a to určenie poradia „E“ - iná
pohľadávka namiesto poradia „D“- podriadená pohľadávka alebo pohľadávka, ktorá by sa v konkurze
uspokojovala ako podriadená pohľadávka. Nakoľko predmetné incidenčné konanie nie je do dnešného

dňa právoplatne skončené, a teda súdom v ňom nebolo určené, že popretá pohľadávka žalobcu má mať
iné ako správcom uznané poradie, v reštrukturalizačnom pláne nebolo možné túto pohľadávku zaradiť
do skupiny nezabezpečených „nespriaznených“ veriteľov. K pripomienke žalobcu ohľadnom absencie
náhradného plnenia na popretú pohľadávku podľa § 158 ods. 1 ZoKR žalovaný uviedol, že nakoľkopohľadávka žalobcu nebola popretá čo do výšky ani právneho dôvodu, t.j. v reštrukturalizačnom pláne
je pohľadávka žalobcu riadne zaradená do príslušnej skupiny spolu s riadnym určením plnenia na jej
uspokojovanie, ustanovenie § 158 ods. 1 ZoKR nemožno aplikovať na pohľadávku žalobcu. Pre prípad

úspechu žalobcu v incidenčnom spore, potrebné aplikovať iné ustanovenie, a to ustanovenie § 158 ods.
3 ZoKR. Ak by súd v incidenčnom konaní č. k. 2Cbi/13/2020 rozhodol o určení iného poradia (poradia
„E“) popretej pohľadávky žalobcu, žalobca má podľa § 158 ods. 3 ZoKR právo na doplatenie rozdielu,
o ktorý bol ukrátený zaradením do nesprávnej skupiny. Práva žalobcu tak nie sú reštrukturalizačným
plánom nijako obmedzené ani ukrátené. Následne sa žalovaný vyjadril k žalobcovmu podnetu na

zamietnutie reštrukturalizačného plánu. Z § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR, ako aj z názorov publikovaných
v odbornej literatúre je zrejmé, že dôvod určenia neúčinnosti plánu podľa § 157 ods. 1 písm. c) je
naplnený v prípade, ak predkladateľ plánu zaradí pohľadávku veriteľa do inej skupiny, ako veriteľ
žiadal, pričom v tejto skupine sa navrhuje horšie uspokojenie, aké by veriteľ dosiahol v prípadnom
konkurznom konaní. Pohľadávka žalobcu bola v súlade so zákonnými pravidlami vytvárania skupín
(§ 137 a nasl. ZoKR) žalovaným ako predkladateľom plánu zaradená do skupiny č. 4 - spriaznení

veritelia. Postup a odôvodnenie vytvorenia jednotlivých skupín a zaradenia pohľadávok do skupín je
podrobne opísaný v reštrukturalizačnom pláne žalovaného na stranách 42 - 44, v rámci ktorého sa
žalovaný vysporiadal aj s podnetom žalobcu na preradenie jeho pohľadávky do skupiny nespriaznených
veriteľov, a na stranách 58 - 61. Uspokojenie veriteľov zaradených do skupiny č. 4 - spriaznení veritelia,
vrátane pohľadávky žalobcu, je v reštrukturalizačnom pláne navrhnuté vo výške 1 % konečnej zistenej

sumy prihlásených pohľadávok. V porovnaní s pravdepodobným uspokojením v konkurznom konaní,
v rámci ktorého by spriaznení veritelia neboli uspokojovaní vôbec, predstavuje reštrukturalizačným
plánom určené uspokojenie vyššie uspokojenie pohľadávky ako bez prijatia plánu. Žalobca sa teda
zaradením svojej pohľadávky do skupiny č. 4 - spriaznení veritelia nedostal do horšieho postavenia,
v akom by bol bez prijatia plánu. Bez prijatia plánu, t.j. v prípade konkurzného konania žalovaného,

by totiž pohľadávka žalobcu nebola uspokojená vôbec. Žalovaný nemohol zaradiť pohľadávku žalobcu
do skupiny nezabezpečených nespriaznených veriteľov, nakoľko žalobca má zo zákona postavenie
spriazneného veriteľa, a teda jeho pohľadávka má postavenie spriaznenej pohľadávky. Aj s ohľadom
na skutočnosť, že v reštrukturalizácii žalovaného vystupovalo viacero spriaznených veriteľov (celkom
6 spriaznených veriteľov), zaradenie či preradenie pohľadávky žalobcu do skupiny nespriaznených

veriteľov by bolo neodôvodneným zvýhodnením jedného zo spriaznených veriteľov, čo by bolo
nepochybne v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj s výslovným znením zákona
a základnými princípmi reštrukturalizačného konania. Reštrukturalizačný plán zohľadňuje skutočnosť,
že ohľadom pohľadávky žalobcu je vedené incidenčné konanie, ktorého predmetom je určenie poradia
pohľadávky žalobcu. Nakoľko toto incidenčné konanie nebolo do dnešného dňa právoplatne skončené,

žalovaný vychádzal z poradia pohľadávky žalobcu uznaného správcom a túto v pláne ako spriaznenú
pohľadávku (nakoľko doposiaľ nebolo súdom právoplatne rozhodnuté, že sa jedná o nespriaznenú
pohľadávku) zaradil do príslušnej skupiny pohľadávok s jasne a dostatočne určito určenou výškou,
časom i spôsobom uspokojenia. Situáciu prípadného úspechu žalobcu v incidenčnom spore rieši priamo
zákon - § 158 ods. 3 ZoKR, t.j. ak by súd v incidenčnom konaní rozhodol o určení iného poradia (poradia

„E“) popretej pohľadávky žalobcu, žalobca má podľa § 158 ods. 3 ZoKR právo na doplatenie rozdielu,
o ktorý bol ukrátený zaradením do nesprávnej skupiny. Rovnaký názor zaujal aj Okresný súd Bratislava
I vo svojom uznesení o potvrdení plánu (viď bod 44. odôvodnenia uznesenia č. k. 27R/2/2019 zo dňa
03.08.2020). Dlžník v reštrukturalizačnom pláne presne vymedzil sumu pripadajúcu na ich uspokojenie
s uvedením časového obdobia, percentuálneho uspokojenia, ako aj pomerného rozdelenia. Žalobca

ďalej v rámci odôvodnenia svojej žaloby uvádza ďalšie tvrdenia (tvrdenie o špekulatívnosti konania
žalovaného, tvrdenie o možnosti prevádzkovania podniku počas konkurzu a tvrdenie o nesprávnom
ohodnotení majetku), ku ktorým žalovaný len v stručnosti uviedol, že sa jedná nielen o nepravdivé a
ničímnepodloženétvrdenia,alenavyšeideajotvrdeniairelevantnévovzťahukpredmetutohtokonania.
Žalovaný súhlasil s tým, že porovnanie miery uspokojenia veriteľov sa má vykonať podľa stavu ku dňu

začatia reštrukturalizačného konania a potvrdil, že k danému dátumu aj uvedené porovnanie vykonal.
Tak to je aj jednoznačne uvedené v reštrukturalizačnom pláne. Ide teda o porovnanie uspokojenia
veriteľov v prípade neprijatia plánu (teda v prípade konkurzu) a v prípade prijatia plánu (teda v prípade
plnenia reštrukturalizačného plánu), a to podľa stavu ku dňu začatia reštrukturalizačného konania (stavu
majetku, ale aj stavu záväzkov uplatniteľných k danému dátumu v konkurze). Ak však žalobca tvrdí, že

pri samotnom uspokojení sa ma počítať len s uspokojením veriteľov prihlásených do reštrukturalizácie,
toto tvrdenie je v logickom rozpore s použitím dátumu začatia reštrukturalizačného konania, keďže v tom
čase ešte žiadne pohľadávky nemohli byť prihlásené. Navyše je tiež zrejmé, že veritelia pohľadávok,
ktorí si svoje pohľadávky do reštrukturalizácie nemusia prihlásiť (budúce zabezpečené pohľadávkyMinisterstva hospodárstva SR titulom vrátenia finančných výpomocí z fondov EÚ v prípade vyhlásenia
konkurzu) alebo si ich prihlásili len ako podmienené pohľadávky (Tatra banka a.s. úverovú pohľadávku
titulom ručenia dlžníka), si ich prihlásia v prípade neprijatia plánu, t.j. v prípade vyhlásenia konkurzu na

majetok dlžníka (v prípade konverzie reštrukturalizačného konania na konkurzné konanie). Pre správny
výpočet uspokojenia veriteľov preto treba zohľadňovať všetkých veriteľov, ktorí si môžu prihlasovať svoje
pohľadávky do konkurzu vyhláseného na majetok dlžníka, keďže v konkurze sa pohľadávky prihlasujú
nanovo, bez ohľadu na rozsah prihlásených pohľadávok v reštrukturalizácii. Iný postup by bol logicky aj
metodicky nesprávny. Žalovaný poukázal na žalobný petit, ktorý je nevykonateľný a neurčitý.

3. Žalobca sa vyjadril v replike doručenej súdu dňa 23.12.2022, v ktorej zopakoval argumenty uvedené
v žalobe týkajúce sa arbitrárnosti uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k.
27R/2/2019-880, rozporu reštrukturalizačného plánu s § 154 ods. 1 písm. a) a f) ZoKR, vyššej
miery uspokojenia v konkurze a horšieho postavenia žalobcu v prípade prijatia reštrukturalizačného
plánu, neurčitosti a nezrozumiteľnosti reštrukturalizačného plánu vo vzťahu ku každému veriteľovi, ku

každej prihlásenej, zistenej či popretej pohľadávke veriteľa, ktorý sa stal účastníkom plánu, týkajúcej
sa nedostatku náležitostí reštrukturalizačného plánu podľa § 139 ods. 1 ZoKR v spojení bodom
2.1.4. reštrukturalizačného plánu. Žalobca zopakoval tvrdenia týkajúce sa bodu 2.2 záväznej časti
reštrukturalizačného plánu, ktorý je podľa názoru žalobcu v rozpore s kogentným ustanovením §
155a ZoKR, § 155 ods. 6 ZoKR, § 159a ZoKR a § 159b ZoKR, a preto je podľa § 37 OZ neplatné.

Ak žalovaný vo vyjadrení poukazuje na ustanovenie § 158 ods. 3 ZoKR, ktoré priznáva veriteľovi
práva na doplatenie rozdielu pri zaradení pohľadávky do nesprávnej skupiny, tak reštrukturalizačný
plán neustanovuje žiadny postup, ak by došlo k naplneniu hypotézy tejto právnej normy. Predkladateľ
plánu má povinnosti vyplývajúce mu z ustanovenia § 158 ods. 1 ZoKR, zložiť plnenie na popretú
časť pohľadávky žalobcu plnenie do úschovy alebo zabezpečiť majetkom toto plnenie. Predmetné

ustanovenie upravuje popretie „časti“ pohľadávky, pritom prihliadnuc na ustanovenie § 124 ods. 1
ZoKR, správca dlžníka môže poprieť pohľadávku čo do právneho dôvodu a/alebo výšky a/alebo
vymáhateľnosti a/alebo zabezpečenia a/alebo poradia, preto pri popretí aj len „časti pohľadávky“,
teda len jej poradia, tým zákonodarca jednoznačne upravil povinnosť zložiť plnenie do úschovy
alebo ho zabezpečiť majetkom, pričom uvedená právna povinnosť podľa ustanovenia § 158 ods.

1 ZoKR, nie je žiadnym spôsobom upravená v záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Možno
preto dôvodne predpokladať, že vo vzťahu k pohľadávke žalobcu mohlo dôjsť k právnej skutočnosti
predpokladanej ZoKR, t. j. k neúčinnosti plánu, ak dlžník porušil povinnosť ustanovenú § 158 ods. 1
ZoKR.Veriteľpopretejpohľadávkyinkasujeplnenieažnazákladeprávoplatnéhorozsudkuincidenčného
konania, ktorým súd rozhodne v prospech veriteľa. Do doby rozhodnutia je však dlžník povinný

plniť takémuto veriteľovi do notárskej úschovy, alebo plnenie zabezpečiť. Poukaz na ustanovenie
§ 158 ods. 3 ZoKR zo strany žalovaného je nepostačujúci, nakoľko veriteľovi nie je plnenie, ktoré
v čase plnenia už ostatní veritelia svoje plnenie obdržali, nijako garantované. Plán preto poskytol
osobitné výhody iným účastníkom. Zákon s absenciou režimu plnenia podľa 158 ods. 1 ZoKR na
popretú pohľadávku spája neúčinnosť. Žalobca v petite žaloby určite a zrozumiteľne označil seba ako

veriteľa, riadne označil žalovaného ako dlžníka, i označenie reštrukturalizačného konania spisovou
značkou, a tak niet pochybnosť v tom, čoho sa veriteľ ako žalobcom, podanou žalobou domáhal.
Ustanovenie § 157 ods. 2 druhej vety ZoKR len charakterizuje následok rozhodnutia konkurzného
súdu, ktorý vyslovil právnu neúčinnosť reštrukturalizačného plánu voči konkrétnemu veriteľovi, t. j. že
touto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke. Správnosti uvedeného

výkladu napovedá aj ustanovenie § 161 ods. 1 ZoKR, ktorý upravuje následky, ktoré vznikli po tom, čo
nastala neúčinnosť reštrukturalizačného plánu bez ohľadu na spôsob, ktorý viedol k určeniu neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu. Podľa ustanovenia § 161 ods. 1 ZoKR, v prípade neúčinnosti plánu voči
veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v
rozsahu, v akom bola pohľadávka veriteľa prihlásená a zistená spolu s úrokom počítaným zo zistenej

časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávky žalobcu sú prihlásené a zistené
čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, s popretým poradím. Zo zoznamu pohľadávok tak
jednoznačne vyplýva prihlásená a zistená pohľadávka žalobcu, vo vzťahu ku ktorej nastávajú právne
následky neúčinnosti plánu podľa § 161 ods. 1 ZoKR. t. j. povinnosť plniť vo výške uvedenej v zozname
pohľadávok s úrokom od začatia reštrukturalizačného konania až do zaplatenia. Predmetné ustanovenie

tak jednoznačne charakterizuje dotknutú pohľadávku žalobcu, zapísanú v zozname pohľadávok, bez
toho, aby sa žalobca ako veriteľ domáhal v petite žaloby uvedenia konkrétnej dotknutej pohľadávky,
ktorá je nesporne charakterizovaná priamo ZoKR. V prípade, že žalobca v konaní o určenie právnej
neúčinnosti požaduje jej vyslovenie vo vzťahu k sebe, ako konkrétnemu veriteľovi (§ 157 ods. 1 ZoKR),a neuvedie konkrétnu dotknutú pohľadávku, vo vzťahu ku ktorej sa domáha neúčinnosti, nejde podľa
názoru žalobcu o neurčitosť či nezrozumiteľnosť, čoho sa žalobca domáha, ak ustanovenie § 161 ods.
1 ZoKR, ako následok určenia právnej neúčinnosti reštrukturalizačného plánu, určite a zrozumiteľne

vymedzuje dotknutú pohľadávku Žalobcu ako veriteľa. Žalobca pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností,
upravil petit žaloby so spresnením dotknutej pohľadávky a navrhol, aby súd pripustil zmenu petitu žaloby
a rozhodol rozsudkom tak, že určí, že reštrukturalizačný plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., IČO:
31 318 967, ktorý bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k.
27R/2/2019-880 je voči žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., IČO: 36 690 929 právne

neúčinný vo vzťahu k dotknutej pohľadávke 580.806,66 eur a prizná žalobcovi náhradu trov konania
100 %.

4. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 01.03.2023 k námietke žalobcu týkajúcej sa
formálneho matematického porovnania výšky porovnania pohľadávok žalobcu v konkurze tak, že
citovaná argumentácia žalobcu nepredstavuje žiadnu zo skutočností taxatívne vymedzených v § 157

ods. 1 ZoKR, ktoré by zakladali právo účastníka plánu domáhať sa, aby súd voči nemu určil neúčinnosť
plánu. Žalobca nepredkladá žiadne konkrétne skutočnosti a údaje, ktoré by odôvodňovali inú mieru
uspokojenia spriaznených veriteľov, než aká vyplýva z reštrukturalizačného plánu. V skutočnosti tak ide
len o ničím nepodloženú účelovú fikciu žalobcu. Reštrukturalizačný plán bol v danej podobe, zahŕňajúcej
aj mieru uspokojenia spriaznených veriteľov, potvrdený právoplatným uznesením Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 27R/2/2019 zo dňa 03.08.2020. Vo vzťahu ku cash flow prevádzkovania podniku,
upozornil žalovaný na pandémiu Covid-19, vojnový konflikt na Ukrajine, zvyšovanie cien energií, ktoré
mali za následok, že za rok 2022 dosiahla spoločnosť žalovaného o 50 % menej disponibilného
cashu ako predpokladal finančný plán. Žalovaný upozornil na neprávoplatný rozsudok Okresného
súdu Bratislava I zo dňa 26.07.2022, sp. zn. 2 Cbi 13/2020, ktorým súd v incidenčnom konaní

žalobu zamietol, tzn. potvrdil správnosť popretia prihláseného poradia pohľadávky a jej zaradenie
medzi podriadené pohľadávky. To zároveň znamená, že žalobcom uplatňovaný dôvod neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu podľa citovaného § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR nie je daný. Zákonné
ustanovenie § 158 ods. 3 ZoKR presným spôsobom upravuje postup pri zaradení pohľadávky do
nesprávnej skupiny. Vzhľadom na zamietnutie žaloby v incidenčnom konaní je aj táto otázka pre účely

meritórneho rozhodnutia absolútne bez významu. Vo vzťahu k námietke žalobcu k rozporu bodu 2.2
záväznej časti reštrukturalizačného plánu s rozporom kogentných ustanovení ZoKR, žalovaný poukázal
na čl. 3 bod 1 Dohody o zmene nezabezpečených pohľadávok, ktorý zohľadňuje zákonné obmedzenia
ustanovené v § 155a ZoKR. Predmetné zákonné ustanovenie je tiež zohľadnené aj priamo v článku 2.2
záväznej časti reštrukturalizačného plánu. Uvedené dokumenty teda nie sú v rozpore s ustanovením

§ 155a ZoKR, naopak je v nich explicitne uvedené, že ustanovenie § 155a ZoKR nie je nimi dotknuté.
Žalobca nenachádza v texte reštrukturalizačného plánu ustanovenia, ktoré by znemožňovali uplatňovať
ktorékoľvek práva žalobcu alebo ktoréhokoľvek iného veriteľa vyplývajúce z kogentných ustanovení
ZoKR, preto považuje danú námietku žalobcu za celkovo nezrozumiteľnú.

5.Súdprvejinštancievecprejednalnapojednávaníkonanomdňa14.07.2023,naktoromzaúčastioboch
strán konania pripustil zmenu petitu tak, že návrh znie nasledovne: „Súd určuje, že reštrukturalizačný
plán žalovaného dlžníka AVANS s.r.o., so sídlom Holubyho 1, 811 03 Bratislava, IČO: 31 318 967, ktorý
bol potvrdený uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 č. k. 27R/2/2019-880 je voči
žalobcovi - veriteľovi RPC Bramlage Veľký Meder s.r.o., so sídlom Okočská 74, 932 01 Veľký Meder,

IČO: 36 690 929, právne neúčinný vo vzťahu k dotknutej pohľadávke 580.806,66 eur. Žalobca má nárok
na náhradu trov konania 100 %“.

6. Na predmetnom pojednávaní súd zamietol návrh žalobcu na pripojenie reštrukturalizačného spisu a
návrh na pripojenie trestného spisu vo veci zločinu marenia konkurzného konania pod ČVS:ORP-459/2-

VYS-DS-21. Súd v odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol, že predmetný návrh žalobca uplatnil
oneskorene až na pojednávaní, keď vedomosť o existencii predmetných dôkazov, resp. prípadných
návrhov na vykonanie týchto listinných dôkazov musel mať už pred nariadeným termínom pojednávania.
Vykonávanietakéhotodokazovaniabyspôsobiloodročeniepojednávania.Vtejtosúvislostisúdupozornil
na § 153 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,

ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca neuplatnil
predmetné návrhy na vykonanie dokazovania včas. Žalobca vo vzťahu k návrhu na pripojenie trestného
spisu nevedel ani bližšie opísať, čoho sa má predmetný návrh týkať (akú ma relevanciu v predmetnomkonaní), ani popísať skutkový základ trestného konania, a preto je možné konštatovať, že predmetný
návrh nie je ani dostatočne špecifikovaný a určitý. Okrem toho, súd upozornil, že vykonávanie takéhoto
dokazovania by bolo navyše nehospodárne s ohľadom na predbežný právny názor vyslovený súdom,

že žalobca nepodal žalobu (s ohľadom na zmenu žaloby) včas. Vzhľadom na uvedené, súd predmetný
návrh na vykonanie tohto dokazovania zamietol.

7. Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s obsahom spisu a listinnými dôkazmi, ako napr.
s uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.01.2020, č.k. 27R/2/2019-286, s uznesením

Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020, č.k. 27R/2/2019-880, s prihláškou pohľadávky č. 1 zo
dňa 04.03.2020, s Oznámením o popretí pohľadávok zo dňa 09.04.2020, so žalobou o určenie popretej
pohľadávky zo dňa 30.04.2020, s vyjadrením žalovaného k žalobe o určenie popretej pohľadávky,
so žiadosťou o zmenu reštrukturalizačného plánu na návrh účastníka plánu zo dňa 08.07.2020, s
reštrukturalizačným plánom žalovaného v znení schválenom schvaľovacou schôdzou, so zápisnicou zo
schvaľovacej schôdze konanej dňa 15.07.2020, so žiadosťou žalobcu o doručenie zápisnice zo dňa

18.08.2020, s odpoveďou správcu na žiadosť žalobcu o doručenie zápisnice zo dňa 18.08.2020, s
podnetom účastníka reštrukturalizačného plánu na jeho zamietnutie zo dňa 21.07.2020, s uznesením
Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.07.2020, sp. zn. 27R/2/2019, so stanoviskom k žiadosti o zmenu
reštrukturalizačného plánu zo dňa 14.07.2020, s vyjadrením predkladateľa plánu k podnetu účastníka
reštrukturalizačného plánu na jeho zamietnutie zo dňa 21.07.2020, s účtovnou závierkou za rok 2022 -

priebežná, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26.07.2022, sp. zn. 2Cbi/13/2020, ako aj
ďalšími písomnými a ústnymi prejavmi strán konania.

8. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 09.01.2020, sp. zn. zverejnenom v Obchodnom
vestníku č. 10/2020 dňa 16.01.2020, súd začal reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi: AVANS s.r.o.,

IČO: 31 318 967.

9. Na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I zo dňa 27.01.2020, sp. zn. 27/R/2/2019,
zverejnenom v Obchodnom vestníku č. 24/2020 dňa 05.02.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
06.02.2020, súd povolil reštrukturalizáciu dlžníka AVANS s.r.o., a ustanovil do funkcie správcu JUDr.

Vieru Kubicovú, so sídlom kancelárie Záhradnícka 68, 821 09 Bratislava, S 272.

10. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020 sp. zn. 27R/2/2019-880, zverejnenom v
Obchodnom vestníku č. 153/2020 dňa 10.08.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2020, súd
potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a skončil reštrukturalizáciu žalovaného.

11. V súdnom spore medzi totožnými stranami konania sa vedie konanie, ktorým sa žalobca domáha
určenia, že pohľadávka žalobcu, uplatnená v prihláške do reštrukturalizačného konania, vedenom na
Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 27R/2/2019 dlžníka AVANS s.r.o. v celkovej výške 580 806,66
eur, ktorá vznikla na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo

dňa25.06.2019,č.k.1Cob/23/2018-1181,ktorýmbolzmenenýrozsudokOkresnéhosúduBratislavaIzo
dňa17.10.2017,č.k.30Cb/138/2009-1088,zapísanávkonečnomzoznamepohľadávokpodporadovým
číslom 30, je nesporná a zistená čo do poradia (E -iná pohľadávka) v zmysle prihlášky žalobcu.
Predmetné konanie vedené v súčasnosti na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 2Cbi/13/2020,
je toho času na odvolacom Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 CoKr/28/2023. Žalobca preto v

podaní doručenom súdu dňa 31.05.2023 navrhol konanie prerušiť do skončenia konanom na Krajskom
súde v Bratislave pod sp. zn. 3 CoKr 28/2013. V odôvodnení uviedol, že v prípade úspechu žalobcu
v incidenčnom konaní by zaniklo postavenie žalobcu ako „spriazneného veriteľa“ a malo by zároveň
dôjsť k preradeniu veriteľa do skupiny č. 3 - nezabezpečení veritelia. Vyriešenie tejto otázky by následne
predurčilo postup pri rozhodovaní v prejednávanej veci žaloby o neúčinnosť reštrukturalizačného plánu

v tom smere, že reštrukturalizačný plán je voči žalobcovi právne neúčinný vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke 580.806,66 eur. Žalovaný v reakcii doručenej súdu dňa 19.06.2023 nesúhlasil s prerušením
predmetného konania, tento návrh nepovažoval za dôvodný. Upozornil, že v prípade úspechu žalobcu
v incidenčnom konaní, by došlo ex lege k preradeniu pohľadávky žalobcu do príslušnej skupiny
veriteľov. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 06.07.2023 upozornil, že žaloba o určenie neúčinnosti

plánu je odlišný nástroj právnej ochrany a dohľadu súdu nad priebehom reštrukturalizačného konania
a schváleným reštrukturalizačným plánom. Pričom na rozdiel od výsledku incidenčného konania,
výsledkom žaloby o neúčinnosť plánu je nie zaradenie pohľadávky žalobcu do správnej skupiny veriteľov
podľa schváleného reštrukturalizačného plánu, ale celková neúčinnosť reštrukturalizačného plánu napohľadávku žalobcu. Dôsledky neúčinnosti plánu na pohľadávku sú odlišné od určenia poradia v zmysle
§ 161 ZoKR.

12. K rozhodnutiu súdu v zmysle výroku I. rozsudku, ktorým bol zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie
konania do právoplatného skončenia veci vedenej na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 3 CoKr
28/2023, je treba uviesť nasledovné. Podľa § 164 CSP ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže
konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet. Citované ustanovenie dáva

súdu možnosť zvoliť si, či preruší konanie alebo urobí iné vhodné opatrenie. Rozhodnutie súdu závisí
od konkrétnych okolností. Otázky v právnych vzťahoch strán konania si môže súd prejudiciálne vyriešiť
sám. Či súd preruší alebo nepreruší konanie podľa § 164 CSP, závisí od konkrétnych okolností sporu a prihliadne sa aj na
štádium, v akom sa konanie nachádza (bližšie pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.05.2010,
sp. zn. 5 Obdo 9/2010 ). Súd je

povinný najskôr urobiť iné vhodné opatrenia dostupnými procesnými prostriedkami a až keď tieto
zlyhajú, môže konanie prerušiť. Výber, resp. voľbu súdu, ktoré z jednotlivých opatrení (napr. spojenie
veci, prerušenie konania, riešenie tzv. predbežnej otázky) slúžiacich účelu racionálnej organizácie
postupu súdu pri vedení príslušného súdneho konania, je ale potrebné podriadiť aj zákonnej požiadavke
rýchlej a účinnej ochrany práv strán v súdnom konaní a použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého

je ochrana práv strán konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada
hospodárnosti konania, preto prerušenie konania predstavuje vo všeobecnosti skôr výnimku ako
pravidlo (bližšie pozri znesenie Najvyššieho súdu SR z 21.10.2010, sp. zn. 3 Cdo 150/2010 ).

13. V tomto smere súd upozorňuje na rozsah prieskumu v rámci incidenčného konania, keďže úlohou
súdu v tomto type sporu je posúdiť, či popretie pohľadávky správcom prihlásenej pohľadávky veriteľa (v
danom prípade poradia pohľadávky) môže v kontexte obsahu prihlásenej pohľadávky obstáť. S ohľadom
na predbežné právne posúdenie podanej žaloby v predmetnej veci a nesplnenie formálnych podmienok
v zmysle § 157 ods. 1 ZoKR, nie je dôvodným a hospodárnym, tunajšie konanie prerušiť do skončenia

prebiehajúceho incidenčného konania, keďže bez ohľadu na výsledok v konaní o určenie pohľadávky,
by tunajší súd nemohol rozhodnúť inak ako žalobu zamietnuť, a to bez skúmania naplnenia taxatívne
uvedenéhodôvoduvymedzenéhožalobouvzmysle§157ods.1písm.c)ZoKRzmateriálnehohľadiska.

14. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:

15. Podľa § 132 ods. 1 CSP v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

16. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

17. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie

sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho
pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

19. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.20. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

21. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

22. Podľa § 217 ods. 1 CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o
sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.

23. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku

rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

24. Podľa § 199 odsek 9 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení platnom a účinnom do 27.12.2020 (ďalej ako „ZoKR“), ak tento zákon
neustanovujeinak,zadeňdoručeniasúdnehorozhodnutiaaleboinejpísomnostisapovažujenasledujúci
deň po zverejnení súdneho rozhodnutia alebo inej súdnej písomnosti v Obchodnom vestníku. Rovnako

písomnosti, ktoré sa podľa tohto zákona zverejňujú v Obchodnom vestníku, sa považujú na účely tohto
zákona za zverejnené nasledujúci deň po ich zverejnení v Obchodnom vestníku.

25. Podľa § 119 ods. 1 ZoKR účastníkmi reštrukturalizačného konania sú dlžník, navrhovateľ a veritelia,
ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky.

26. Podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do
zápisnicezoschvaľovacejschôdzeodôvodnenúnámietkuprotiprijatiuplánu,aleboúčastníkplánu,ktorý
môže byť poskytovateľom štátnej pomoci, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení
plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak c) predkladateľ

plánu nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal (§ 145), čím sa dostal do horšieho
postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu; súd pritom vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia
v konkurznom konaní.

27. Podľa § 157 ods. 2 ZoKR právo domáhať sa neúčinnosti plánu podľa odseku 1 sa uplatňuje

proti dlžníkovi a preberajúcej osobe. Tejto neúčinnosti sa možno domáhať len vo vzťahu k dotknutej
pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára.

28.Podľa§158ods.1ZoKRaksapodľaplánumáplniťnapopretúčasťpohľadávky,dlžníkapreberajúca
osoba sú povinní spoločne a nerozdielne zložiť plnenie pripadajúce na popretú časť pohľadávky do

súdnej alebo notárskej úschovy alebo v celom rozsahu zabezpečiť splnenie tohto plnenia majetkom do
30 dní od splatnosti tohto plnenia; inak sa plán voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej popretej pohľadávke
stáva neúčinným.

29. Podľa § 158 ods. 2 ZoKR plnenie zložené do úschovy podľa odseku 1 sa uvoľní v prospech

veriteľa popretej pohľadávky alebo jeho zložiteľa podľa rozhodnutia súdu, prípadne podľa uznania
popretejpohľadávkydlžníkombezodkladnepoprávoplatnostirozhodnutiasúdualebopouznanípopretej
pohľadávky dlžníkom.

30. Podľa § 158 od. 3 ZoKR ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávka bola zaradená

do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne doplatiť rozdiel,
o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený.

31. Predmetom tohto konania bolo určiť, či je naplnený taxatívne stanovený dôvod neúčinnosti
reštrukturalizačného plánu žalovaného podľa § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR, teda či nebol naplnený

dôvod, pre ktorý súd vo vzťahu k individuálne určenej pohľadávke a voči konkrétnemu veriteľovi
rozhodne o neúčinnosti reštrukturalizačného plánu v prípade, že predkladateľ plánu nezaradil jeho
zistenú pohľadávku do skupiny, ako požiadal, čím sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez
prijatia reštrukturalizačného plánu.

32. Žalobca ako účastník plánu žiadal dňa 08.07.2020 v súlade s § 145 ods. 1 ZoKR o zmenu
reštrukturalizačného plánu pred konaním schvaľovacej schôdze, a to aj v časti týkajúcej sa zaradenia
pohľadávky žalobcu do inej skupiny, než bola zaradená predkladateľom plánu. Sporným teda nebolo,
že žalobca žiadal v prípade úspechu žalobcu v konaní o určenie popretej pohľadávky o zaradenie doskupiny nezabezpečených pohľadávok. Rovnako tak namietal, že z reštrukturalizačného plánu nie je
zrejmé „náhradné“ plnenie na popretú pohľadávku žalobcu do úschovy podľa postupu stanoveného
v § 158 ods. 1 ZoKR. Následne žalobca na schvaľovacej schôdzi dňa 15.07.2020 hlasoval proti

prijatiu reštrukturalizačného plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú
námietku proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Napriek uvedenému bol na tejto schvaľovacej schôdzi
reštrukturalizačný plán prijatý a následne Okresného súdu Bratislava I uznesením zo dňa 03.08.2020 č.
k. 27R/2/2019-880 reštrukturalizačný plán žalovaného potvrdil a skončil reštrukturalizáciu žalovaného.

33. Nesporným v konaní je, že pohľadávka žalobcu bola zistená čo do právneho dôvodu a výšky
580.806,66 eur. Sporným však ostal vzťah spriaznenosti medzi žalobcom a žalovaným, ako aj samotné
poradie pohľadávky, ktoré správca poprel a o ktorom určení prebieha incidenčné konania na Mestskom
súde Bratislava III pod sp. zn. 2 Cbi 13/2020.

34. Spornými medzi stranami boli argumenty žalobcu o tom, že reštrukturalizačný plán obsahuje

nižšiu mieru uspokojenia spriaznených veriteľov oproti údajnej miere uspokojenia, ktorú je možné
reálne dosiahnuť, namietané boli aj náležitosti reštrukturalizačného plánu, ktorý je podľa žalobcu
neurčitý a nezrozumiteľný, nakoľko záväzná časť plánu neobsahuje určenie výšky pohľadávky každého
nezabezpečeného veriteľa, ani spriazneného veriteľa, iba určenie celkovej výšky pohľadávok danej
skupiny nezabezpečených veriteľov či spriaznených veriteľov, nestanovuje alternatívne uspokojenie

pohľadávky žalobcu pre prípad jeho úspechu v incidenčnom konaní v zmysle § 158 ods. 1 ZoKR,
reštrukturalizačný plán podľa žalobcu neobsahuje určenie konkrétnych súm určených na výplatu
žalobcovi a výšku jednotlivých splátok, koncepcia bodu 2.2 záväznej časti reštrukturalizačného plánu
porušuje kogentné ustanovenia ZoKR (§ 155a ZoKR, § 155 ods. 6 ZoKR, § 159a ZoKR a § 159b ZoKR).
Sporným v konaní boli aj otázka splnenia podmienok o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu

podľa § 157 ZoKR, keď žalobca uvádzal, že žalovaný ako predkladateľ plánu nezaradil jeho zistenú
pohľadávku do skupiny, ako ho o to v súlade s § 145 ZoKR požiadal žiadosťou zo dňa 08.07.2020, čím
sa dostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia reštrukturalizačného plánu.

35. Argumenty žalobcu odôvodňujúce podanie žaloby na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu

možno na základe sporných skutočností rozdeliť do troch skupín, ako nedostatky reštrukturalizačného
plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a) a f) ZoKR, ako dôvody, ktoré majú napĺňať dôvod pre vyhlásenie
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu v zmysle § 157 ods. 1 písm. c) ZoKR a § 158 ods. 1 ZoKR.
Žalobca však opomenul, že predmetnou žalobou sa mohol domáhať neúčinnosti plánu len z taxatívne
stanovených dôvodov, a to uvedených v § 157 ods. 1 ZoKR. Inak povedané, dôvody, pre ktoré môže

súd vyhlásiť reštrukturalizačný plán za neúčinný sú stanovené v § 157 ods. 1 ZoKR.

36. Námietky týkajúce sa náležitostí plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné
ustanovenia týkajúce sa plánu, neurčitosti, či nezrozumiteľnosti reštrukturalizačného plánu, či porušení
ustanovení § 155a ZoKR, § 155 ods. 6 ZoKR, § 159a ZoKR a § 159b ZoKR v bode 2.2 záväznej

časti reštrukturalizačného plánu nespadá pod prieskum súdu v tunajšom incidenčnom konaní, v ktorom
sa určuje neúčinnosť reštrukturalizačného plánu z dôvodov uvedených v § 157 ods. 1 ZoKR. Súd
dal v tejto súvislosti za pravdu žalovanému, ak uvádzal, že argumenty žalobcu vzťahujúce sa k inému
ustanoveniu ako § 157 ods. 1 ZoKR, sú pre prejednávanú vec irelevantné. Navyše, súd v tejto súvislosti
upozorňuje, že Okresný súd Bratislava I rozhodol uznesením zo dňa 03.08.2020, sp. zn. 27R/2/2019

o potvrdení reštrukturalizačného plánu žalovaného a o skončení reštrukturalizácie žalovaného, pričom
tunajší súd nie je oprávneným preskúmavať predmetné rozhodnutie, ani prípadnú nespokojnosť žalobcu
s odôvodnením tohto rozhodnutia.

37. Vo vzťahu k § 158 ods. 1 ZoKR, resp. § 158 ods. 3 ZoKR súd uvádza, že neúčinnosť plánu

po splnení zákonnom stanovených predpokladov nastáva zo zákona a súd nevyhlasuje neúčinnosť
reštrukturalizačného plánu ako v prípade dôvodov uvedených v § 157 ods. 1 ZoKR. Z citovaného
ustanovenia je zrejmé, že v prípade ak dlžník alebo preberajúca osoba nezložia plnenie pripadajúce
na popretú časť pohľadávky do súdnej alebo notárskej úschovy (alebo nezabezpečia splnenie tohoto
plnenia majetkom do 30 dní od splatnosti), dochádza voči veriteľovi vo vzťahu k dotknutej pohľadávke

k neúčinnosti plánu ex lege, čo znamená, že nie je potrebné osobitné rozhodnutie súdu. Okrem toho,
takýto postup by mal v zmysle § 158 ods. 2 ZoKR význam po právoplatnom rozhodnutí súdu o určení
popretej časti pohľadávky (resp. po uznaní popretej pohľadávky). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj
na § 158 ods. 3 ZoKR, v zmysle ktorého, ak po zistení popretej pohľadávky je zjavné, že pohľadávkabola zaradená do nesprávnej skupiny, dlžník a preberajúca osoba sú povinní spoločne a nerozdielne
doplatiť rozdiel, o ktorý bol veriteľ popretej pohľadávky ukrátený. Len pre stručné doplnenie, súd
poukazuje na názor Ústavného súdu SR v rámci preskúmavania rozhodnutia konkurzného súdu o

potvrdení reštrukturalizačného plánu a o ukončení konania. „Z citovaných ustanovení je predovšetkým
zrejmé, že pokiaľ veritelia reštrukturalizačný plán odsúhlasia, súd je oprávnený tento plán potvrdiť aj
napriek tomu, že prebiehajúce incidenčné konania nie je ukončené. Ďalej možno vyvodiť, že pokiaľ
následne bude veriteľ v incidenčnom konaní úspešný, dlžník bude zodpovedný za uspokojenie jeho
práv vyplývajúcich z popretej pohľadávky, a to vrátane prípadu, ak sa zistí, že popretá pohľadávka bola

zaradená do nesprávnej skupiny. Inými slovami, do nesprávnej skupiny zaradená popretá pohľadávka
veriteľazostávazachovanávprípadejehoúspechuvincidenčnomkonaníadlžníkjepovinnýjuuspokojiť
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 66/2018).

38. Primárne súd preto skúmal, či žaloba na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu podľa § 157
ods. 1 písm. c) ZoKR bola podaná včas. Súd v tejto súvislosti skúmal splnenie formálnych podmienok,

ktoré musia byť v predmetnom konaní splnené, a to či účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu,
uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, ďalej či sa tento
účastník plánu do 15 dní od zverejnenia uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhal,
aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu z taxatívne stanovených dôvodov v zmysle § 157 ods. 1 ZoKR,
a to proti dlžníkovi a len vo vzťahu k dotknutej pohľadávke alebo majetkovému právu akcionára v zmysle

§ 157 ods. 2 ZoKR.

39. Plán je záväzný pre všetkých veriteľov, aj tých ktorí s ním nesúhlasili. Osobitnú právnu ochranu však
zákon poskytuje tým účastníkom plánu, ktorí hlasovali proti prijatiu plánu, ak účastník plánu vznesie
odôvodnenú námietku do zápisnice na schvaľovacej schôdzi. Títo veritelia sa môžu domáhať ochrany

účastníkov plánu nesúhlasiacich s plánom formou určenia neúčinnosti plánu. Za odôvodnenú námietku
sa považuje každá námietka, ktorú účastník plánu zdôvodnil, bez ohľadu na to, či sú dôvody vecne
správne.Účastníkplánusamôžedomáhaťnasúdevlehote15dníodzverejneniauzneseniaopotvrdení
plánu v Obchodnom vestníku určenia neúčinnosti plánu z dôvodov taxatívne vymenovaných.

40. Uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 03.08.2020, č. k. 27R/2/2019-880 (zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 153/2020 zo dňa 10.08.2020), ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 11.08.2020,
súd potvrdil reštrukturalizačný plán žalovaného a skončil reštrukturalizáciu žalovaného. Žalobca podal
predmetnú žalobu dňa 24.08.2020 a dňa 23.12.2021 navrhol zmenu žaloby. Súd v tejto súvislosti
upozorňuje, že v predmetnej veci došlo k zmene žaloby na pojednávaní konanom dňa 14.07.2023, keď

súd rozhodol o návrhu žalobcu na zmenu žaloby uplatnenej v replike právneho zástupcu žalobcu zo
dňa 23.12.2021, ktorým žalobca reagoval na odôvodnenú námietku žalovaného o nevykonateľnosti a
neurčitosti žalobného petitu. „Neúčinnosti plánu sa možno domáhať len voči dotknutej pohľadávke alebo
dotknutému majetkovému právu akcionára, t.j. prípadná neúčinnosť plánu nepôsobí voči úspešnému
účastníkovi plánu v celom rozsahu, ale len v tom rozsahu, ktorý sa týka dotknutej pohľadávky, resp.

dotknutého majetkového práva úspešného účastníka plánu. Iné pohľadávky, resp. iné majetkové práva
účastníka plánu, ktorý sa neúčinnosti plánu domáhal, nie sú určením neúčinnosti plánu rozhodnutím
súdu dotknuté. V prípade týchto pohľadávok, resp. majetkových práv akcionárov reštitúcia v dôsledku
neúčinnosti plánu nenastupuje (bližši pozri Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár.
3. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 1087). V tomto smere žalobca namietal na pojednávaní

konanom dňa 14.07.2023, súdom vyslovený predbežný právny názor v tom smere, že ide o zmenu
žaloby, keďže z obsahu žaloby je zrejmé, o akú pohľadávku ide, aj keď pohľadávka konkretizovaná
v samotnom petite nebola, pričom uvádza súd nasledovné. Vzhľadom na skutočnosť, že určenia
neúčinnosti reštrukturalizačného plánu sa možno domáhať iba vo vzťahu ku konkrétnej pohľadávke
veriteľa a nie vo vzťahu k veriteľovi ako takému, a to v zmysle § 157 ods. 1 v spojení s § 157 ods. 2

ZoKR (v ktorom priamo je táto podmienka priamo vyjadrená), je treba uviesť, že pôvodne žalobcom
navrhnutý žalobný petit nebol dostatočne určitý a vykonateľný. Vzhľadom na samotným žalobcom
uplatnenýprocesnýnávrhnazmenužaloby,ktorýsúd vyhodnotilakokvalitatívnuzmenu,súdpredmetnú
zmenu žaloby pripustil. Súd pripomína, konkurzné a aj reštrukturalizačné konanie predstavujú do
značnej miery formalizované konania, v ktorých zákon definuje formálny postup a zároveň spája s

jednotlivými úkonmi účastníkov týchto konaní formálne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby
mohli uplatňovať svoje práva v týchto konaniach. Jedine v situácii, ak sú splnené zákonom požadované
formálne náležitosti kladené na jednotlivé úkony veriteľov, môžu sa veritelia účinne domáhať ochrany
svojich práv v konaniach osobitne upravených zákonom o konkurze s dôrazom na zásadu právo patríbdelým. Z uvedeného vyplýva aj opačný záver, ak veriteľ nedodrží formálny postup alebo formálne
požiadavky stanovené ZoKR, stráca možnosť pre vlastnú nedbalú ochranu svojich práv domáhať sa
ochrany práv v konaniach vyvolaných alebo súvisiacich s konkurzom alebo reštrukturalizáciou. Ak teda

veriteľ nepostupoval spôsobom výslovne predpísaným ZoKR a nesplnil formálne požiadavky, nemôže
veriteľ v súdnom konaní, ak súd poukáže na nesplnenie týchto zákonných podmienok, s úspechom
namietať, že sa jedná o formalizmus zo strany súdu.

41. Súd poukazuje na to, že jednou zo základných podmienok pre úspech určovacej žaloby v

zmysle citovaného ustanovenia § 157 ods. 1 ZoKR je podmienka jej včasného podania (včasného
uplatnenia nároku). V prejednávanej veci to znamená uplatnenie práva veriteľa na určenie neúčinnosti
reštrukturalizačného posudku v prekluzívnej lehote definovanej § 157 ods. 1 ZoKR, teda 15-dňovej
lehote. Preklúziu je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti. Právo veriteľa na určenie popretej
pohľadávky musí byť uplatnené zákonom stanoveným spôsobom a v zákonných lehotách. Nie je totiž
možné opomenúť, že zmenený návrh je vo svojej podstate novým návrhom, o ktorom rozhoduje súd v

tom istom (pôvodnom) konaní (bližšie pozri rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 539/2013,
obdobne aj rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3 CoKR 89/2017, sp. zn. 1 CoKR 32/2019,
KrajskéhosúduŽilinasp.zn.13CoKR31/2017).Popripustenízmenypetitu,bolpretosúdprvejinštancie
povinný vysporiadať sa z úradnej povinnosti s otázkou včasnosti uplatneného (zmeneného) nároku, v
prekluzívnej lehote stanovej § 157 ods. 1 ZoKR. V tomto prípade za žiadnych okolností týkajúcich sa

zmeny žaloby v zmysle vysvetlenia uvedenom v bode 40 odôvodnenia rozsudku nemožno hovoriť len
o upresnení žaloby. Vzhľadom na to, že žalobca neuplatnil svoje právo na podanie predmetnej žaloby
(návrh na zmenu žaloby podaný dňa 23.12.2022) v 15-dňovej prekluzívnej lehote podľa § 157 ods. 1
ZoKR, súd žalobu zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

44. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že priznal
nárok na náhradu trov konania žalovanému voči žalobcovi, ktorý bol v danom konaní v plnom rozsahu
úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá
§ 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku vo výroku I. nie je prípustné odvolanie. Proti rozsudku vo výroku II. a III. je prípustné
odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie
bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu
môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).