Rozsudok – Zmluva o dielo ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 10, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118383949
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:6118383949.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III. v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom v spore žalobcu: G. M. Q.,

T. XXXX/XX, R. - G. Č. D. R. XXX XX, B.: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou: Advokátska
kancelária AKMA, s.r.o., Záhradnícka 15, Bratislava - mestsá časť Staré Mesto 811 07, IČO: 54 274
605, proti žalovanému: TRIHLAV Development s.r.o., Vajnorská 100/B, Bratislava - mestská časť Nové
Mesto 831 04, IČO: 47 468 998, zast. advokátskou kanceláriou: Hronček & Partners, s.r.o., Kálov 1,
Žilina 010 01, IČO: 47 248 327, o zaplatenie 6.514,65 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 %
ročnezosumy3.000,-EURod9.4.2017dozaplatenia,zosumy3.000,-EURod15.5.2017dozaplatenia,

a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi súd priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu v upomínacom konaní doručeným súdu dňa

22.11.2018 domáhal zaplatenie sumy 6.514,65 EUR s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny diela,
ktorú vyúčtoval faktúrami č. 2017012, č. 2017014 a č. 2017017.
2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný si u neho objednal elektroinštalačné práce na stavbách - rodinné
dvojdomy v Miloslavove č. XXX/XXA a XXX/XXB. Súčasťou elektroinštalačných prác bola aj dodávka
elektroinštalačného materiálu, ktorý žalovanému dodal. Pre žalovaného ako objednávateľa vykonal aj
iné elektroinštalačné práce, pričom tri predchádzajúce faktúry boli zo strany žalovaného uhradené.
K dnešnému dňu eviduje nasledovné neuhradené faktúry: č. 2017012 zo dňa 3.4.2017, splatná dňa

8.4.2017 na sumu 3.000,- EUR, č. 2017014 zo dňa 9.5.2017, splatná dňa 14.5.2017 na sumu 3.000,-
EUR a č. 2017017 zo dňa 31.5.2017, splatná dňa 5.6.2017 na sumu 514,65 EUR. Uvedené tri faktúry
neboli do dnešného dňa zo strany žalovaného uhradené a to ani na základe upomienok, ktoré štyri krát
zasielal na jeho adresu. Má za to, že žalovaný úmyselne odmieta uhradiť za práce a tovar, ktorý si u
neho objednal.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu

žalovaného, výsluchom svedkov C. T., D. T., D. T., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah
spisu a po takto vykonanom dokazovaní zistil nasledovný skutkový stav veci.4. Žalovaný si objednávkou zo dňa 20.2.2017 objednal elektromontážne práce v obci Miloslavov. Cenu
diela žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrami č. 2017003 zo dňa 7.3.2017, splatná dňa 12.3.2017 na
sumu 3.000,- EUR, uhradená dňa 15.3.2017, č. 2017006 zo dňa 13.3.2017, splatná dňa 18.3.2017

na sumu 3.000,- EUR, uhradená dňa 31.3.2017, č. 2017008 zo dňa 21.3.2017, splatná dňa 26.3.2017
na sumu 3.000,- EUR, uhradená dňa 12.4.2017, č. 2017009 zo dňa 23.3.2017, splatná dňa 31.3.2017
na sumu 3.000,- EUR, uhradená dňa 12.4.2017 (tieto nie sú predmetom sporu), č. 2017012 zo dňa
3.4.2017, splatná dňa 8.4.2017 na sumu 3.000,- EUR, č. 2017014 zo dňa 9.5.2017, splatná dňa
14.5.2017 na sumu 3.000,- EUR a č. 2017017 zo dňa 31.5.2017, splatná dňa 5.6.2017 na sumu 514,65

EUR. Tieto tri faktúry v celkovej sume 6.514,65 EUR žalovaný doposiaľ neuhradil.

5. Žalovaný v podanom odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že u žalobcu si objednal
elektroinštalačné práce pri realizácii dvoch dvojdomov v obci Miloslavov. So žalobcom mali dohodu
na realizáciu dvoch dvojdomov, pričom každý z dvojdomov pozostával z dvoch bytových jednotiek,
to znamená celkový počet štyri bytové jednotky. Dohodnutá cena za bytovú jednotku bola v zmysle

objednávky 3.000,- EUR. Žalobca v zmysle jeho objednávky vystavil celkovo štyri faktúry č. 2017003,
2017006, 2017008 a 2017009. Všetky faktúry boli z jeho strany uhradené v plnom rozsahu. Žalobca
po ukončení objednávky a úhrade všetkých faktúr mu zaslal ešte ďalšie tri faktúry, ktoré sú predmetom
sporu.Ichvystaveniesinevievysvetliťinakakošpekuláciuscieľomvymôcťodnehoväčšíobnospeňazí.
Žalobca mu dané faktúry síce doručil, ale zakaždým sa voči nim telefonicky ohradil. Dané faktúry nikdy

neevidoval v účtovníctve a ani ich neuviedol do kontrolného výkazu DPH. Taktiež k danej fakturácii
neexistuje žiadna objednávka alebo preberací protokol. Žalobca mu 25.1.2018 doručil list „Odsúhlasenie
pohľadávok a záväzkov k 31.12.2017“, kde uvádza predmetné faktúry. Po porade s právnikom sa
rozhodol reagovať na danú vec doporučeným listom, kde jednoznačne odmietol zoznam žalobcových
pohľadávok.

6. Žalobca vo vyjadrení k odporu (replika) uviedol, že nie je pravdivé tvrdenie žalovaného o objednaní
elektroinštalačných prác iba na dvoch dvojdomoch v Miloslavove. V objednávke nebol síce uvedený
presný počet domov, ale predmetom objednávky boli elektroinštalačné práce na tri dvojdomy, čo
znamená šesť bytových jednotiek po 3.000,- EUR. Z toho dôvodu obdržal žalovaný spolu šesť faktúr

plus jednu faktúru nad rámec rozpočtu na požiadavku žalovaného. Žalovaný uhradil iba štyri faktúry.
Skutočnosť, že pre žalovaného urobil tri dvojdomy a nie iba dva dvojdomy ako tvrdí žalovaný preukazuje
svedeckým vyhlásením C. T., ktorý pracoval u žalovaného ako stavbyvedúci na predmetných stavbách.

7. Žalovaný v ďalšom písomnom vyjadrení (duplike) k veci uviedol, že tvrdenia žalobcu o existencii

uplatnených pohľadávok voči nemu sú nedôvodné, vykonštruované a ničím nepodložené. Je pravda, že
si objednal u žalobcu elektroinštalačné práce prostredníctvom mailovej objednávky zo dňa 20.2.2017.
Vychádzajúc zo znenia textu objednávky však jednoznačne vyplýva, že v rámci objednávky bola
dohodnutá cena za vykonanie elektroinštalačných prác za jednu bytovú jednotku sumou vo výške
3.000,- EUR bez DPH, nebol v nej však dohodnutý presný počet dvojdomov/bytových jednotiek, v

ktorých mali byť elektroinštalačné práce vykonané. Prostredníctvom predmetnej objednávky výslovne
objednal u žalobcu elektroinštalačné práce na dvojdomoch, pričom sa následne ústne dohodli, že výkon
elektroinštalačných prác na jednotlivých dvojdomoch, ako aj presný počet dvojdomov, na ktorých majú
byť práce vykonané, bude určovaný priebežne, podľa stavebnej pripravenosti. Po tom, ako žalobca
na základe dohody vykonal elektroinštalačné práce na dvoch dvojdomoch, ďalej nijakým spôsobom

neupovedomil žalobcu, že by mal začať vykonávať práce na ďalšom dvojdome, a to z dôvodu, že sám
prestal vykonávať na predmetnom dvojdome všetky stavebné práce z dôvodu ukončenia spolupráce
s investorom. Po vykonaní elektroinštalačných prác na prvých dvoch dvojdomoch žalobca vyhotovil
za vykonané elektroinštalačné práce faktúry, a to konkrétne faktúru č. 2017003 zo dňa 07.3.2017, č.
2017006 zo dňa 13.3.2017, č. 2017008 zo dňa 21.3.2017 a č. 2017009 zo dňa 26.3.2017. Vzhľadom

k tomu, že predmetom objednávky a následnej ústnej dohody so žalobcu boli elektroinštalačné práce
na dvoch dvojdomoch, všetky štyri vystavené faktúry riadne uhradil na účet žalobcu. Následne, po
tom ako boli z jeho strany uhradené predmetné faktúry, boli mu v máji roku 2017 doručené ďalšie tri
faktúry za výkon elektroinštalačných prác na treťom dvojdome a za výkon naviac prác, a to faktúra č.
2017012 zo dňa 3.4.2017, č. 9.5.2017 a č. 2017017 zo dňa 31.5.2017. Voči týmto faktúram sa viackrát

ohradil vzhľadom k tomu, že fakturované elektroinštalačné práce a naviac práce neboli z jeho strany
nijakým spôsobom objednané, potvrdené a ani prevzaté, a teda mu ani nemohla vzniknúť povinnosť
za tieto práce žalobcovi zaplatiť. Následne dňa 25.1.2018, mu žalobca doručil list „Odsúhlasenie
pohľadávok a záväzkov k 31.12.2017“, v rámci ktorých si voči nemu uplatnil predmetné pohľadávky,ktoré v rámci listu doručeného žalobcovi opätovne poprel pre ich nedôvodnosť. Žalobca vykonával
elektroinštalačné práce na základe objednávky výlučne na dvoch dvojdomoch, a tieto práce boli riadne
uhradené. Žalobca navyše sám potvrdil, že z objednávky nevyplýva počet dvojdomov, na ktorých mali

byť elektroinštalačné práce vykonané, a preto považuje tvrdenie žalobcu, že predmetom objednávky
bol výkon elektroinštalačných práca na troch dvojdomoch a nie dvoch, za nedôvodné, vykonštruované
a účelové. Nikdy neevidoval predmetné faktúry č. 2017012, č. 2017014 a č. 2017017 vo svojom
účtovníctve, a taktiež neboli uvedené do kontrolného výkazu DPH z dôvodu, že si nikdy neobjednal
vykonanie elektroinštalačných prác, ktorých úhrada je predmetom týchto faktúr, a teda žalobca nemá

žiadny nárok na ich úhradu. Žalobca na podporu svojich tvrdení a preukázania existencie predmetných
pohľadávok predložil ako dôkaz svedeckú výpoveď pána C. T., ktorý pracoval na pozícii stavbyvedúceho
a dohliadal na výkon stavebných prác na predmetných dvojdomoch v Miloslavove. Svedok v rámci svojej
výpovede výlučne konštatoval, že žalobca, cit.: „vykonal elektroinštalačné práce na troch dvojdomoch -
6 bytových jednotiek v rozsahu, ktorý tvrdí a uplatňuje si v súdnom konaní“. Svedok pán T. vykonával
výlučne stavebný dozor, pričom v jeho kompetencii nebolo zadávať ani prijímať akékoľvek objednávky,

a ani nemal k týmto objednávkam prístup. Táto skutočnosť navyše vyplýva aj zo samotnej výpovede, v
rámci ktorej sa svedok ku samotnej objednávke elektroinštalačných prác nijakým spôsobom nevyjadril
a výlučne konštatoval, že predmetné práce boli žalobcom vykonané. Ako ďalší dôkaz žalobca predložil
svedeckú výpoveď pána D. T., ktorý v rámci výpovede konštatoval, že sa ako subdodávateľ podieľal na
zhotovení elektroinštalačných prác na troch dvojdomoch v Miloslavove, a že tieto práce boli vykonané

žalobcom. K uvedeným svedeckým výpovediam sa nemôže relevantne vyjadriť, vzhľadom k tomu, že
nikdy nenamietal a ani nenamieta samotný fakt, že elektroinštalačné práce na treťom dvojdome boli
žalobcom vykonané, a to z dôvodu, že výkon týchto prác sa ho nijakým spôsobom nedotýkal, a teda
ani nemá žiadne relevantné informácie, ako ani dôvod vyjadrovať sa k tejto skutočnosti. Pokiaľ však aj
žalobcareálnevykonaltietopráce,nevykonalichnazákladejehoobjednávky,alenazákladeobjednávky

iného subjektu ako objednávateľa, o čom však žalobca musí mať vedomosť. Svedecká výpoveď
oboch svedkov, pána T. a pána T., nijakým spôsobom nepreukazuje ani nepotvrdzuje, že predmetné
elektroinštalačné práce na treťom dvojdome, ktorých úhrady sa žalobca domáha touto žalobou voči, boli
vykonané na základe jeho objednávky. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností popiera a
odmieta všetky tvrdenia žalobcu o tom, že si u neho akýmkoľvek spôsobom objednal elektroinštalačné

práce, ktoré sú predmetom podanej žaloby. Navyše je zjavné, že žalobca tieto skutočnosti a svoje
tvrdenia nijakým relevantným spôsobom nepreukázal. Má jednoznačne za to, že nie je pasívne vecne
legitimovaný v rámci tohto súdneho konania, voči žalobcovi nemá žiadne z tvrdených povinností a
žalobca by si mal svoje pohľadávky uplatniť voči tomu subjektu, na základe ktorého objednávky tieto
práce vykonal. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a z dôvodu nesprávneho určenia

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, považuje podanú žalobu voči nemu za nedôvodnú.

8. Svedok C. T. k veci uviedol, že žalobca realizoval práce, na hrubej elektroinštalácii na troch
dvojdomoch v obci Miloslavov. Jednalo sa o natiahnutie elektrických káblov a osadenie elektrických
krabíc. Zároveň realizoval na všetkých troch domoch inštaláciu bleskozvodu. Zrejme robili aj rozvodné

skrine, presne si to nepamätal, ale keďže robili rozvody, tak zrejme museli robiť aj rozvodné skrine. V
súpise prác by to malo byť uvedené. Na predmetných stavbách robil stavbyvedúceho pre žalovaného, a
to na živnosť a počas výstavby všetkých troch dvojdomov, ktoré staval výlučne žalovaný, a to postupne.
Subdodávateľov a remeselníkov púšťal na stavbu na pokyn šéfa, resp. na základe svojho rozhodnutia.
Keď tam skočil ako stavbyvedúci, žalobcom realizované práce boli dokončené. Obchodné záležitosti

medzi stranami sporu mal dohadovať asi pán T.. Žalobca mal pracovať na troch dvojdomoch a vie to
preto, že tam bol a videl to.

9. Svedok D. T. k veci uviedol, že s pánom M. zhruba pred piatimi rokmi pracoval na jednej stavbe v
Trnave, pričom mu navrhol, či by s ním nechcel pracovať aj na troch dvojdomoch v obci Miloslavov.

Súhlasil a na predmetných stavbách bola realizovaná hrubá elektroinštalácia, t.j. pred omietkami
bola natiahnutá elektroinštalácia, teda káble, osadené boli elektrické krabice a zároveň bol robený aj
bleskozvod. Na stavbu ich púšťal stavbyvedúci, neskôr im dal kľúče a chodil si to tam už len kontrolovať.
Stavbyvedúci bol prítomný pri zhotovovaní elektroinštalácie pri všetkých troch dvojdomoch. Naviac
práce boli realizované na základe požiadaviek investorov. Spočívali najmä v presúvaní umiestnenia

elektrických krabíc.

10. Svedok D. T. k veci uviedol, že v spoločnosti žalovaného bol zamestnancom už v čase, kedy sa
realizovali stavby v Miloslavove. Je v podstate manažérom vykonáva úlohy spojené so stavebnýmdozorom resp. stavbyvedúcim. Bol mu odporučený pán M., tak ho oslovil a objednal a dohodol s ním
jednotkovú cenu prác za bytovú jednotku. Minimálne ústnou formou bola takáto objednávka daná.
Rovnako sa dohodli aj na termíne realizácie. V prípade dodávateľov, s ktorými predtým ešte nepracovali,

zadávali najskôr iba jednu zákazku a v prípade spokojnosti sa pokračovalo ďalej. V prípade žalobcu bola
určite zadaná práca na jednej bytovej jednotke, koľko ich nakoniec žalobca realizoval nevie, nakoľko
pracoval aj na iných stavbách. Uvedenú objednávku žalobcovi zadal mailom. S pracovnou činnosťou
žalobcu bol spokojný. Žalovaný staval tri domy. Pán T. mohol pustiť na stavbu iba toho, kto bol objednaný
na určité práce na stavbe, okrem toho nato dával súhlas aj investor.

11. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

12. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej

bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá.

13. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany

medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

14. Podľa § 266 ods. 4 Obch. zák., prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri
pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

15. Podľa § 536 ods.1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a
objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

16. Podľa § 536 ods. 2 Obch. zák., dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu
zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo

hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava
alebo úprava stavby alebo jej časti.

17. Podľa § 537 ods. 1 Obch. zák., zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje
nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Ak zo

zmluvy alebo z povahy diela nevyplýva niečo iné, môže zhotoviteľ vykonať dielo ešte pred dojednaným
časom.

18. Podľa § 548 ods. 1 Obch. zák., objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na

cenu vykonaním diela.

19. Podľa § 365 Obch. zák., dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do
doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však
nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

20. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

21. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z. účinného od 1.1.2015, ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej
podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej
sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.23. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 16.3.2016 do 26.7.2022 bola 0,00
%.

24. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s vykonanými dôkazmi ako aj citovanými
zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento je skutkovo i právne v priznanom rozsahu
opodstatnený. Medzi sporovými stranami došlo k platnému uzavretiu zmluvy o dielo na dodanie
elektromontážnych prác v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák., ktorú skutočnosť mal súd preukázanú

Objednávkou žalovaného zo dňa 20.2.2017, pričom jej existenciu v podstate ani nespochybňovali. Zo
strany žalovaného bolo namietané, že predmetom objednávky neboli práce na poslednom dvojdome,
ale iba na predchádzajúcich dvoch, ktoré však žalobcovi uhradil.

25. Pre určenie časového okamihu zaplatenia ceny diela je rozhodujúca dohoda zmluvných strán. Tie
sa môžu dohodnúť na zaplatení ceny pred alebo po dokončení diela. Pre platenie platí zásadná úprava

vzniku nároku na zaplatenie dohodnutej ceny po vykonaní diela. Zmluvné strany si však v zmluve
môžu dohodnúť úpravu odlišnú od tejto zásady. V danom prípade si sporové strany dohodli nároku na
zaplatenie ceny diela splatnosťou faktúry do piatich dní. Zhotoviteľovi vzniká nárok na zaplatenie ceny
diela jeho riadnym vykonaním a odovzdaním objednávateľovi a zároveň doručením faktúry. Vykonanie a
odovzdanie pác vyúčtovaných dvomi faktúrami (č. 20170012 a č. 2017014 každá na sumu 3.000,- EUR)

mal súd preukázané výpoveďami svedkov C. T. a D. T., ktorí zhodne potvrdili, že žalobca práce realizoval
na troch dvojdomoch, teda šiestich bytových jednotkách. Podporne súd vychádzal aj z výpovede svedka
D. T., ktorý predmetnú objednávku zadával. V predmetnej objednávke bola špecifikovaná cenu (3.000,-
EUR) a spôsob jej vyúčtovanie (faktúra), neobsahovala však žiadny údaj o počte dvojdomov (bytových
jednotiek), ani či majú byť práce protokolárne odovzdané. Uvedený svedok potvrdil dojednanú cenu, k

počtu bytových jednotiek, na ktorých mal žalobcom realizovať elektromontážne práce, sa však nevedel
vyjadriť. Rovnako však potvrdil, že žalovaný staval tri dvojdomy. O dojednanej cene 3.000,- EUR za
jednu bytovú jednotku súd nemal pochybnosť, pričom prihliadol najmä na tú skutočnosť, že žalovaný
za práce realizované na dvoch dvojdomoch (6 bytových jednotiek) zaplatil celkovo sumu 12.000,- EUR
(4 faktúry každá po 3.000,- EUR).

26. K spornej otázke, či si žalovaný práce objednal aj na treťom dvojdome súd poukazuje aj na to, že je
na mieste logický predpoklad, že svedok D. T.Š., z titulu svojej funkcie manažéra stavby, ak bol prítomný
na stavbe (ak aj nie každý deň), musel vidieť a mať tak vedomosť, že žalobca realizuje práce aj na treťom
dojdome a ak by neboli objednané, nenechal by zrejme žalobcu pokračovať v prácach a tieto dokončiť.

Charakter týchto prác pritom nasvedčuje tomu, že ich vykonanie nie je otázkou pár hodín, ale skôr dní.
Vychádzajúc z konštatovania, že žalovaný si objednal práce aj na treťom dvojdome, súd žalobe v časti
o zaplatenie sumy 6.000,- EUR vyhovel a žalovaného zaviazal na jej úhradu.

27. „Povinnosť platiť úroky z omeškania vzniká pri omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo

jeho časti. Ak sú splnené zákonné predpoklady, omeškanie dlžníka, a teda aj povinnosť platiť úroky z
omeškania, nastane priamo zo zákona (ex lege), a to bez ohľadu na zavinenie. Zmluvné strany si úrok
z omeškania nemusia dohodnúť v zmluve. Nárok na úrok z omeškania vznikne aj v takomto prípade
priamo zo zákona. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 369 má dispozitívnu povahu, strany môžu postih
za omeškanie s plnením peňažného záväzku vo forme úrokov z omeškania v konkrétnom prípade vylúčiť

dohodou. Omeškanie dlžníka trvá až do doby riadneho splnenia záväzku, resp. do doby, keď záväzok
zanikne iným spôsobom (napr. odstúpením od zmluvy, dohodou strán a pod.). V prípade omeškania
s plnením peňažného záväzku sa mení obsah záväzku v tom zmysle, že na strane dlžníka pribudne
povinnosť plniť popri peňažnom dlhu aj úroky z omeškania. Na strane veriteľa pribudne oprávnenie
požadovať od dlžníka popri plnení peňažného dlhu aj úroky z omeškania. Z hľadiska funkčnosti úroku

z omeškania možno hovoriť o zabezpečovacej (preventívnej) funkcii, ktorá pôsobí ex ante vo vzťahu k
porušeniu povinnosti, t.j. pôsobí v smere včasného plnenia peňažného záväzku. Úrok z omeškania plní
sčasti aj kompenzačnú funkciu, a to v tom rozsahu, v akom kompenzuje ujmu, ktorá vznikla veriteľovi v
dôsledku toho, že nedostal peňažné plnenie včas. Napokon úrok z omeškania je aj postihom sankčným,
lebo je sankciou za spôsobenie takej ujmy, ktorá nie je škodou. Výšku úrokov z omeškania a spôsob

ich výpočtu upravuje odsek 1. Výška úrokov z omeškania sa spravuje predovšetkým dohodou strán.
Len ak výška úrokov z omeškania nie je zmluvne dohodnutá, nastupuje výška úrokov ustanovená
zákonom.“ (Oľga Ovečková a kolektív, Obchodný zákonník, komentár, Druhé, doplnené a prepracované
vydanie)28. Je nesporné, že žalovaný je so splnením peňažného záväzku v omeškaní, preto žalobcovi vzniklo
právo požadovať úrok z omeškania. Nakoľko jeho výšku nemali zmluvné strany v zmluve dohodnutú,

resp. určenú, jeho výšku je potrebné určiť na základe zákona. Žalobcom požadovaná a súdom aj
priznaná výšku úroku z omeškania je plne v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, keďže
úroková sadzba ECB bola v rozhodnom období 0,00 % ročne. Dôvodný je preto aj nárok žalobcu na úrok
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.000,- EUR od 9.4.2017 do zaplatenia a zo sumy 3.000,-
EUR od 15.5.2017 do zaplatenia, t.j. od dní nasledujúcich po splatnosti faktúr.

29. Okrem priznaného nároku si žalobca uplatňoval aj nárok na zaplatenie faktúry č. 2017017 zo dňa
31.5.2017 na sumu 514,65 EUR. V predmetnej faktúre bolo uvedené, že sa jedná o „Práce naviac
- rozpočet zo dňa 28.5.2017“, pričom uvedený rozpočet je potvrdený iba samotným žalobcom. Z
výpovede svedka D. T. však vyplýva, že práce naviac (najmä presúvanie umiestnenia elektrických) boli
realizované na základe požiadaviek investorov. Keďže v prípade týchto prác žalobca nepreukázal, že

ich objednávateľom bol práve žalovaný, súd z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane
jeho strane zamietol.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže

žalobca mal úspech v časti 6.000,- EUR, v ktorej bolo žalobe vyhovené, čo predstavuje 92 % a žalovaný
v časti 514,65 EUR, v ktorej bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 8 %, súd žalobcovi priznal náhradu
trov konania rozsahu 84 % (92 - 8). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade
s § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne
v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.