Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, June 13, 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-4C/9/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200360
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2515200360.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: COFIDIS, so sídlom Parc

de la Haute Borne, avenue Halley 61, Villeneuve-d´Ascq CEDEX 598 66, Francúzska republika, reg. č.
325 307 106, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: COFIDIS
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 50 595 628, zastúpený: URBÁNI & Partners s. r. o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01
Banská Bystrica, IČO: 36 646 181 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Drahovce
o zaplatenie 9.849,89 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.155,96 Eur, nezaplateného úroku odo dňa uzavretia

zmluvy do 11.09.2014 vo výške 718,04 Eur, nezaplateného úroku z omeškania do 11.09.2014 vo výške
319,36 Eur, úroku vo výške 15,03 % ročne zo sumy 9.849,89 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia,
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.874,01 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia
z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 5.936,12 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 5.936,12 Eur od 12.09.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

IV. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 9,04 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť Banco Banif Mais, S. A, konajúca na území Slovenskej
republiky prostredníctvom organizačnej zložky Banco Banif Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky,
sa žalobou doručenou súdu dňa 27.01.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť

žalobcovi sumu vo výške 9.849,89 Eur spolu s nezaplateným úrokom odo dňa uzavretia zmluvy do
11.09.2014 vo výške 718,04 Eur, nezaplateným úrokom z omeškania do 11.09.2014 vo výške 319,36
Eur, úrokom vo výške 15,03 % ročne z čiastky 9.849,89 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia, úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne z čiastky 10.567,94 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia, ako
aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.01.2014 bola medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom

a žalovaným ako dlžníkom uzavretá Zmluva o úvere - individuálne podmienky č. 16955. Neoddeliteľnou
súčasťou Zmluvy sú všeobecné úverové podmienky zo dňa 04.01.2014. Na základe Zmluvy poskytol
právny predchodca žalobcu žalovanému úver vo výške istiny 10.078,69 Eur za účelom umožnenia kúpy
motorového vozidla bližšie špecifikovaného v Zmluve. Výška mesačnej splátky úveru bola v Zmluvedohodnutá na 242,94 Eur. Počet splátok bol stanovený na 60. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá
na 20.02.2014 a splatnosť ďalších splátok bola stanovená vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho
mesiaca. Žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu 2 splátky úveru, pričom posledná zaplatená

splátka bola splatná spolu s dohodnutým zmluvným úrokom dňa 20.03.2014. Od tejto doby žalovaný
svoj úver nesplácal, a to aj napriek skutočnosti, že listom zo dňa 27.08.2014 právny predchodca
žalobcu vyzval žalovaného na plnenie svojich zmluvných povinností s upozornením, že ak nastane
omeškanie s platbou jednej splátky viac ako tri mesiace, vyhlási splatným celý poskytnutý úver spolu
s jeho príslušenstvom a všetkými platbami. Listom odoslaným dňa 03.09.2014 informoval právny

predchodca žalobcu žalovaného, že nakoľko je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri
mesiace, v súlade s bodom 20. všeobecných úverových podmienok vyhlasuje celý poskytnutý úver spolu
s príslušenstvom a všetkými platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú splatným k 11.09.2014. Zároveň vyzval
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaný do dňa podania žaloby dlžnú sumu nezaplatil. Prvý
deň omeškania nastal dňa 12.09.2014.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, napriek tomu, že uznesením č. k. 4C/9/2015 - 57 zo dňa 06.10.2017
bol vyzvaný, aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

4. Uznesením č. k. 4C/9/2015 – 110 zo dňa 21.11.2019, právoplatným dňa 31.12.2019, súd rozhodol

o pokračovaní s právnym nástupcom žalobcu, spoločnosťou COFIDIS.

5. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 18.02.2020 žalobca vzal žalobu v sčasti späť, a to v časti
o zaplatenie istiny vo výške 1.155,96 Eur, nezaplateného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do 11.09.2014
vo výške 718,04 Eur, nezaplateného úroku z omeškania do 11.09.2014 vo výške 319,36 Eur, úroku vo

výške 15,03 % ročne z čiastky 9.849,89 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia, úroku z omeškania
vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.874,01 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia a žiadal, aby
súd konanie v tejto časti zastavil. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému
peňažné prostriedky v celkovej výške 8.922,73 Eur pozostávajúce z istiny úveru vo výške 6.422,- Eur
a spracovateľského poplatku vo výške 2.500,73 Eur. Žalovaný uhradil celkovo dve splátky, čomu po

čiastočnom späťvzatí žaloby zodpovedá nesplatený zostatok istiny vo výške 8.693,93 Eur. Ku dňu
vyhlásenia splatnosti, t. j. ku dňu 11.09.2014, žalobca voči žalovanému evidoval nesplatenú istinu
vo výške 8.693,93 Eur. Na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobca žiadal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.693,93 Eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 8.693,93 Eur od 12.09.2014 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania

v rozsahu 100 %.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby

skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu sčasti späť skôr, než sa začalo pojednávanie, súd konanie
v časti o zaplatenie sumy vo výške 1.155,96 Eur, nezaplateného úroku odo dňa uzavretia zmluvy do
11.09.2014 vo výške 718,04 Eur, nezaplateného úroku z omeškania do 11.09.2014 vo výške 319,36
Eur, úroku vo výške 15,03 % ročne z čiastky 9.849,89 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia, úroku
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.874,01 Eur odo dňa 12.09.2014 do zaplatenia zastavil

aj bez súhlasu žalovaného, ktorý v tomto prípade nebol potrebný.11. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 22.01.2024 žalobca uviedol, že bonitu žalovaného overoval.
K spracovateľskému poplatku uviedol, že tento bol započítaný v jednotlivých mesačných splátkach
a žalovaný ho tak nemusel uhradiť jednorazovo.

12. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o úvere - individuálne
podmienky zo dňa 04.01.2014 s prílohou, Zmluvu o úvere - všeobecné podmienky zo dňa 04.01.2014,
finančný plán zo dňa 29.12.2014, upozornenie zo dňa 27.08.2014, poštové podacie hárky, vyhlásenie
splatnosti a výzvu na úhradu dlžnej sumy zo dňa 05.09.2014, zmluvu o zabezpečovacom prevode

vlastníckeho práva zo dňa 04.01.2014.

13. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného
podľa § 180 veta druhá CSP, ktorí sa na pojednávanie nedostavili. Právny zástupca žalobcu
svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný svoju neúčasť
neospravedlnil, o odročenie pojednávania nežiadal.

14. Súd sa oboznámil so žalobou, písomnými vyjadreniami žalobcu, čiastočným späťvzatím žaloby,
vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

15. Právny predchodca žalobcu, spoločnosť BANCO BANIF MAIS, S. A., konajúca na území Slovenskej

republiky prostredníctvom Banco Banif Mais, S. A., pobočka zahraničnej banky ako veriteľ a žalovaný
ako dlžník uzatvorili dňa 04.01.2014 Zmluvu o úvere - individuálne podmienky, na základe ktorej veriteľ
poskytol dlžníkovi výlučne za účelom umožniť dlžníkovi kúpiť motorové vozidlo - značka C. D. E. F. E.
X.X F. G., rok výroby 2005, evid. č. H., VIN I. od dodávateľa AUTOCENTRUM AAA AUTO TRENČÍN.
V zmluve boli dohodnuté podmienky úveru: viazaný spotrebiteľský úver na dobu určitú, celková výška

spotrebiteľského úveru 6.422,- Eur, výška splátky 242,94 Eur, počet splátok 60, deň splatnosti prvej
mesačnej splátky 20/2/2014, deň splatnosti ostatných mesačných splátok 20., doba trvania zmluvy
20/1/2019,ročnáúrokovásadzba15,03%,jednorazovýspracovateľskýpoplatok2.500,73Eur,splatnosť
spracovateľského poplatku započítaný v mesačných splátkach, RPMN 42,20 %, priemerná RPMN 23,83
%, celková čiastka na úhradu (celkové náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom) 14.576,40

Eur.

16. Z finančného plánu zo dňa 29.12.2024 vyplýva, že žalovaný uhradil dve splátky, dňa 19.02.2014 vo
výške 242,94 Eur a dňa 28.03.2014 vo výške 242,94 Eur.

17. Listom zo dňa 27.08.2014 právny predchodca žalobcu žalovaného upozornil, že nakoľko nespláca
svoje splatné záväzky zo zmluvy úvere, v prípade, ak bude v omeškaní s platbou jednej splátky o viac
ako tri mesiace, v súlade s bodom 19. všeobecných podmienok zmluvy o úvere vyhlási splatným celý
poskytnutý úver. Odoslanie upozornenia dňa 28.08.2014 žalobca preukázal poštovým podacím hárkom.

18. Listom zo dňa 05.09.2014 označeným ako Vyhlásenie splatnosti a výzva na úhradu dlžnej sumy
právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že nakoľko nespláca svoje splatné záväzky zo zmluvy
o úvere a je v omeškaní s platbou jednej splátky úveru viac ako tri mesiace, v súlade s bodom 19.
všeobecných podmienok o úvere vyhlasuje splatným celý poskytnutý úver spolu s jeho príslušenstvom
a platbami, ktoré sa k úveru vzťahujú k 13.09.2014 a vyzval žalovaného k okamžitej úhrade pohľadávky.

19. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

20. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

21. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospechpeňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

23. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu
na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o úvere (§ 497).

24. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

25. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho

podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť

spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

27. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej

vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

28. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

29. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý

spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

30. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa

jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.
1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

31. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá priuzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

32. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

33. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

34. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní
dospel k záveru, že žalobe, v znení po čiastočnom späťvzatí žaloby, nie je možné vyhovieť v celom

rozsahu. Súd vyhodnotil žalobu v znení po čiastočnom späťvzatí sčasti ako nedôvodnú a preto
žalobu zostávajúcej časti sčasti zamietol.

35. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že právny predchodca žalobcu ako veriteľ
a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 04.01.2014 Zmluvu o úvere - individuálne podmienky, na základe

ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému viazaný spotrebiteľský úver vo výške 6.422,-
Eur. Medzi účastníkmi zmluvy tak platne vznikol záväzkový vzťah titulom uzavretej úverovej zmluvy,
z ktorej žalovanému vznikla povinnosť splácať úver.

36. Hoci predmetná zmluva o úvere bola uzatvorená podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v

danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou
o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý právny predchodca žalobcu a
žalovaný založili zmluvou o úvere dňa 04.01.2014 je nesporný. Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy
je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy

alebo jej zmeny. Uzatvorená zmluva túto charakteristiku spĺňa. Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o
formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalobcom, ktorej obsah nemal žalovaný možnosť reálne
ovplyvniť alebo pozmeniť. Keďže z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto
úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) zákona č.
129/2010 Z. z.) a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4

Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z., z tohto dôvodu súd pristúpil k skúmaniu
predmetnej zmluvy z pohľadu dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2
zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu 04.01.2014).

37. Po preskúmaní úverovej zmluvy v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu 004.01.2014 dospel súd k záveru, že predmetná zmluva
neobsahuje všetky zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak ako ich vyžaduje zákon
o spotrebiteľských úveroch.

38. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nedodržal ustanovenie §

9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve
nie je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva obsahuje údaj len o celkovej výške mesačnej
splátky 242,94 Eur. V súlade s vyššie citovaným ustanovením § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010

Z. z. je preto tento úver bezúročný a bez poplatkov. S poukazom na uvedené žalobca nemá nárok
ani na spracovateľský poplatok, ktorý mal byť započítaný v jednotlivých splátkach, pričom vzhľadom na
absenciurozpisusplátoknaistinu,úrokyapoplatky,niejezrejmáanivýška,vakejsamalspracovateľský
poplatok premietnuť v jednotlivých splátkach. Prípadnú neprijateľnosť výšky spracovateľského poplatku
súd neskúmal, keďže úver posúdil ako bezúročný a bez poplatkov.

39. Súdu je známy o rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 vo veci Home Credit Slovakia a.
s. / Klára Bíróová, C-42/15, a k tomuto súd uvádza, že zákon môže stanoviť, že v prípade, ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice 2008/48/ES o zmluvácho spotrebiteľskom úvere, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov,
pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
záväzku (rozsudok Súdneho dvora - tretia komora z 09.11.2016 vo veci C-42/15). Pre úplnosť sa uvádza,

že pri prípadnom konflikte smernice a vnútroštátneho zákona členského štátu musia vnútroštátne súdy
v prvom rade skúmať, či môžu smernici priznať priamy účinok. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je
priamy účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu smernici priznať
aspoň účinok nepriamy, teda či môžu zákon vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice
a teda eurokonformný výklad zákona však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť

výslovné znenie zákona, nakoľko by sa jednalo o výklad contra legem. Vzhľadom na explicitné znenie
zákona v časti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov by súdy, ak by
vyložili toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky
istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná bez poplatkov
doslova „zlomili“ vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradili Smernicou (čo je postup
typický pre priamy účinok). Nakoľko ale nejde o priamy účinok Smernice, ale účinok nepriamy, takýto

postup nie je možný preto, lebo by išlo o výklad práva contra legem. Na to, aby bolo možné vykladať
zákon v súlade so Smernicou, je potrebné zákon o spotrebiteľských úveroch novelizovať zosúladiť s
textom Smernice, inak by bola porušená zásada právnej istoty (rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 15.15.2017, sp. zn. 23Co/815/2015). Ak teda aj došlo k novelizácii zákona č. 129/2010 Z. z.,
keďže podľa aktuálneho znenia ustanovenia § 9 ods. 2 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa

písm. k) obsahovať súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich
pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, v
spore zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej pred 1. májom 2018 nie je možné dospieť k takému
rozhodnutiu, ktoré je čo do účinkov rovnocenné so zmenou zákona zo strany zákonodarcu, ktorú
zákonodarca prijal od 1. mája 2018. K vyššie uvedenému záveru možno dospieť aj podľa rozhodnutí

Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/97/2017 zo dňa 16.05.2018 a sp. zn. 10Co/113/2017 zo dňa
24.04.2018 (vydaných po predmetnom rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018 sp. zn. 3
Cdo 146/2017).

40. V súvislosti s vyššie uvedeným odkazuje súd tiež na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k.

9Co/262/2016 - 49 zo dňa 31.10.2017, v ktorom odvolací súdu uviedol, že „v danom prípade je tu
zrejmý konflikt medzi Smernicou a zákonom o spotrebiteľských úveroch. To však neznamená, že sa
má bez ďalšieho automaticky uplatniť pred vnútroštátnym právom Smernica. V taktom prípade totiž
musí vnútroštátny súd skúmať, či môže Smernici priznať priamy účinok, resp. nepriamy účinok. Podľa
ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ na otázku priameho účinku smerníc v spore medzi jednotlivcami

v zásade platí zákaz horizontálneho priameho účinku spočívajúci v tom, že žiadne ustanovenie smernice
zaručujúce jednotlivcovi práva alebo ukladajúce povinnosti ako také sa nemôže použiť v rámci sporu, v
ktorom stoja proti sebe výhradne jednotlivci. 29. V prípadoch, kedy súdy Slovenskej republiky rozhodujú
o sporoch medzi veriteľmi a spotrebiteľmi ohľadne bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľských
úverov podľa Zákona, resp. Smernice, sa jedná o spory medzi jednotlivcami. Z tohto dôvodu nie je

možné, aby vnútroštátne súdy poskytli Smernici priamy účinok. ... 32. Odvolací súd je preto názoru,
že napriek poukazu žalovaného na Smernicu, zákon o spotrebiteľských úverov jednoznačne určuje
náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich, tak ako to ustanovuje § 9
ods. 2 zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý aplikoval okresný súd, je úver potrebné považovať za
bezúročný a bez poplatkov.“

41. Podporne súd poukazuje na Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 23.05.2017, sp. zn.
6Co/338/2016, ktorý v bode 38. uviedol, že „vzhľadom na vnútroštátnu právnu úpravu ust. § 9 ods. 2
písm. k/ zák. č. 129/2010 Z. z. a výklad tohto ustanovenia ustálený súdnou praxou nie je možné ani
po rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C 42/15-Home Credit Slovakia, a. s. uskutočniť iný výklad

vnútroštátneho práva, t. j. § 9 ods. 2písm. k/, resp. l/ zák. č. 129/2010 Z. z..“

42. Rovnako tak Krajský súd v Trenčíne v rozsudku zo dňa 08.11.2017, sp. zn. 5Co/279/2017 v bode
10. uviedol, že „Pokiaľ ide o posúdenie tejto náležitosti v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere,
ktorú strany uzatvorili, tu odvolací súd vzal pri s svojom rozhodovaní do úvahy aj rozhodnutie Súdneho

dvora EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Biroóvej.
Podľa odvolacieho súdu však ani eurokonformným výkladom Smernice č. 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere, ktorý poskytol vo svojom vyššie uvedenom rozhodnutí Súdny dvor, nemožno
prelomiť úplne jasné ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. o bezúročnosti úveru v prípade neuvedeniašpecifikácie splátok úveru /§ 9 ods. 1 písm. k)/. Zákonodarca v tomto ustanovení jasne deklaroval
požiadavku na rozpísanie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, koľko z každej splátky pripadá na istinu,
koľko na úrok, koľko na prípadné poplatky. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od vnútroštátneho

predpisu, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy stranami sporu platný a účinný. Keďže v zmluve absentuje
rozlíšenie jednotlivých splátok na istiny, úroky a iné poplatky ako požaduje vnútroštátna zákonná úprava
a je v nej uvedená len jednotná suma splátky bez tohto rozlíšenia, tento nedostatok spôsobuje, že
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.“

43. Právny predchodca žalobcu nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. c) zákona č. 129/2010 Z.
z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď v zmluve nie je uvedená adresa predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Táto náležitosť nemôže byť splnená ani
tým, že v zmluve je uvedená adresa dodávateľa osobného motorového vozidla AUTOCENTRUM AAA
AUTO, a.s., IČO: 35 858 699, so sídlom ul. Bánovská cesta 1021, 913 21 Trenčianska Turná, resp.
článok 23. Všeobecných podmienok úverovej zmluvy, ktorý obsahuje odkaz na Slovenskú obchodnú

inšpekciu. Súd poukazuje na ustanovenie § 18 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a
o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorej predávajúci je povinný spotrebiteľa riadne
informovať o podmienkach a spôsobe reklamácie vrátane údajov o tom, kde možno reklamáciu uplatniť
a o vykonávaní záručných opráv. Teda veriteľ bol v zmysle § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských

úveroch povinný poskytnúť žalovanému ako dlžníkovi presnú adresu veriteľa, na ktorej môže uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva však uvedenie adresy, na ktorej žalovaný môže uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť neobsahuje.

44. Právny predchodca žalobcu nedodržal ani ustanovenie § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010

Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, podľa ktorého má zmluva obsahovať dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V zmluve je
uvedená doba trvania zmluvy údajom „20/1/2019“, pričom termín konečnej splatnosti uvedený nie je.
Zmyslom uvedeného ustanovenia zákona je, aby spotrebiteľ už pri podpise zmluvy bol informovaný o
tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Uvedené ustanovenie preto vyžaduje časovú špecifikáciu doby trvania zmluvy a zároveň dátumovú
špecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým
výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru“. V zmluve je uvedená iba doba trvania zmluvy „20/1/2019“, čo
nezodpovedá zákonnej požiadavke na uvedenie doby trvania zmluvy, keďže v nej chýba presné časové

vymedzenie obdobia trvania zmluvy. Zároveň v zmluve absentuje povinná náležitosť zmluvy označená
ako termín konečnej splatnosti.

45. Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu nedodržal ani ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, teda ustanovenie

upravujúce ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, keď sa majú
uviesť všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Na základe
predmetnej úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 6.422,- Eur, ktorý sa žalovaný
zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach po 242,94 Eur, teda celkovo za poskytnutý úver vo výške

6.422,- Eur sa zaviazal zaplatiť veriteľovi sumu 14.576,40 Eur (60 mesiacov krát 242,94 Eur). Zmluva
obsahuje údaj 14.576,40 Eur, pri ktorom je uvedené, že sa jedná o celkovú čiastku na úhradu (celkové
náklady dlžníka spojené so spotrebiteľským úverom). Takéto označenie položky je zmätočné, lebo
celkové náklady a celková čiastka na úhradu sú rozdielne pojmy. Celkové náklady dlžníka spojené
so spotrebiteľským úverom totiž v skutočnosti predstavujú rozdiel medzi celkovou čiastkou na úhradu

a výškou úveru (14.576,40 Eur mínus 6.422,- Eur = 8.154,40 Eur). Na základe uvedeného nemožno
mať za to, právny predchodca dodržal obsahovú náležitosť zmluvy tak, ako ju predpokladá ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z.

46. Po vykonanom dokazovaní súd uzatvára, že poskytnutý spotrebiteľský úver je podľa § 11 ods.

1 písm. b) bezúročný a bez poplatkov, pretože predmetná zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. c), f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom
ide o obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absencia (už len jednej z týchto
vymenovaných náležitostí) v konečnom dôsledku spôsobuje, že poskytnutý úver sa považuje za úverbezúročný a bez poplatkov a žalobca nemá na úroky a poplatky nárok. Dodávateľ, ktorý pripravuje text
zmlúv uzatváraných so spotrebiteľmi, je povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za
to, že spotrebiteľská zmluva obsahuje zákonom stanovené obligatórne náležitosti, ktoré sú významné

pre orientáciu a rozhodovanie spotrebiteľa pri posúdení výhodnosti úveru. Absencia obligatórnych
náležitostí zmluvy je zákonom sankcionovaná tak, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, čo je zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy.

XX. Súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere (napriek tomu, že úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov) bola uzavretá platne, keď na jej základe právny predchodca žalobcu
poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo výške 6.422,- Eur. Súd mal z finančného plánu, ktorý
žalovaný nijako nepoprel, nesporne za preukázané, že žalovaný žalobcovi zaplatil dve splátky spolu vo
výške 485,88 Eur. Nakoľko žalovaný porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy splácať úver riadne
a včas, právny predchodca žalobcu v súlade s ustanoveniami zmluvy o úvere - všeobecné podmienky
vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovaný v konaní nijako nepoprel platnosť a existenciu zmluvy, ani

existenciu dlhu a jeho výšku (nevyjadril sa k žalobe a priloženým dôkazom), netvrdil ani nepreukazoval
existenciu právnej skutočnosti, ktorá by mala za následok zánik dlhu a skutočnosti tvrdené žalobcom
nijako nerozporoval. Nakoľko ide o spotrebiteľský spor, súd mohol vykonať aj dôkazy podľa § 295 CSP,
teda tie, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5.936,12 Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou skutočne

poskytnutou právnym predchodcom žalobcu ako spotrebiteľský úver - istina (6.422,- Eur) a sumou
uhradenou žalovaným (485,88 Eur). Priznaná suma teda predstavuje nesplatený zostatok poskytnutého
úveruavozvyšnejčastisúdžalobuakonedôvodnúzamietolzdôvodu,žeúversapovažujezabezúročný
a bez poplatkov.

48. Záverom súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.
Francúzskoz 19. februára 1998).

49. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

50. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatky z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

51. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

52.Pokiaľideopríslušenstvožalovanejsumy,žalobcasižalobouvznenípočiastočnomspäťvzatížaloby

uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 8.693,93 Eur od 12.09.2014 do zaplatenia.
Súd vyhovel žalobe v časti úrokov z omeškania čiastočne, čo do výšky sadzby úroku z omeškania a jeho
počiatku, t. j. priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne, avšak len z priznanej sumy
5.936,12Eur,atood12.09.2014,akožalobcažiadal,keďúverbolzosplatnenýlistomzodňa05.09.2014.
Ku dňu 12.09.2014 bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 % ročne,

a žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5,05 % ročne (5 + 0,05 %).

53. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

55. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.56. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP
a § 256 ods. 1 CSP tak, že prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 9,04 %. Žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia sumy 10.887,29 Eur
(9.849,89 Eur + 718,04 Eur + 319,36 Eur) s príslušenstvom, následne vzal žalobu v časti o zaplatenie
sumy 2.193,36 Eur (1.155,96 Eur + 718,04 Eur + 319,36 Eur) s príslušenstvom späť. Pretože došlo k
čiastočnému zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných

stranách, t. j. či žalobca alebo žalovaný zavinili zastavenie konania. Kto zavinil čiastočné zastavenie
konania mal ohľadom tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov
konania pričíta opačnej strane sporu.

57.Vzhľadomnato,žežalobcavzalžalobusčastispäťanejdeoprípad,kedybyišlooreakciunakonanie
žalovaného,nemožnopričítaťprocesnézavineniežalovanému.Vdanomprípadezprocesnéhohľadiska

platí, že zastavenie konania zavinil žalobca, preto je povinný nahradiť žalovanému trovy konania.
Žalobca vzal žalobu sčasti späť bez dôvodu na strane žalovaného. S poukazom na skutočnosť, že na
čiastočnom späťvzatí žaloby bolo dané zavinenie žalobcu, platí, že v tomto rozsahu žalobca nemal vo
veci úspech.

58. Podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 54,52 % a hrubý úspech
žalovaného v rozsahu 45,48 %, keď žalobca sa podanou žalobou pôvodne domáhal zaplatenia
sumy 10.887,29 Eur s príslušenstvom, pričom žalovanému možno priznať úspech v zastavenej časti
o zaplatenie sumy 2.193,36 Eur a vo zvyšnej zamietnutej časti aj s príslušenstvom. S poukazom na
uvedený pomer úspechu strán vo veci a tým daný prevažný čistý úspech žalobcu v rozsahu 9,04 %, súd

v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania v uvedenom rozsahu.

59. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania

(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).